Brusel na žiadosť Kyjeva vymazal údaj von der Leyenovej. Ruská agresia spôsobila za viac ako deväť mesiacov na Ukrajine neopísateľné utrpenie, zomrelo kvôli nej už odhadom vyše 100-tisíc ukrajinských vojakov a viac ako 20-tisíc civilistov. Tento citlivý údaj v stredu zverejnila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Vzápätí ale z jej Twitteru zmizol aj s pasážou videa, kde spomína ukrajinské straty.
Hovorca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Serhij Nykyforov pre portál suspilne.media označil informácie o stratách za „citlivé“, preto ich podľa neho môže zverejniť len ukrajinský minister obrany alebo hlava štátu. „Volodymyr Zelenskyj zverejní oficiálne údaje, keď nastane vhodná chvíľa, pretože ide o citlivé informácie,“ konštatoval Nykyforov.
Brusel úpravu vyhlásenia von der Leyenovej na sociálnej sieti vysvetlil potrebným upresnením. Riaditeľka pre politickú komunikáciu Európskej komisie Dana Spinantová vysvetlila, že zverejnené čísla zahŕňajú aj zranených.
„Veľká vďaka patrí tým, ktorí poukázali na nepresnosť v číslach v predchádzajúcej verzie tohto videa. Odhad použitý z externých zdrojov sa mal týkať obetí, teda mŕtvych a zranených, a mal by ukázať brutalitu Ruska,“ napísala na Twitteri Spinantová.
Ani jedna z bojujúcich strán svoje skutočné vojenské straty nezverejňuje. Podľa bilancie, ktorú každý deň aktualizuje generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny stratila ruská armáda od začiatku totálnej invázie 24. februára približne 88 880 vojakov, len za posledný deň pribudlo 500.
Prezident Zelenskyj v utorok vo svojej prognóze použil dokonca cifru 100-tisíc. „Ešte v tomto roku Rusko príde o svojich stotisíc zabitých vojakov a len pánboh vie o koľko žoldnierov,“ citoval hlavu štátu denník Ukrajinská pravda. „A Ukrajina bude stáť. A svet urobí všetko preto, aby všetci, ktorí sú vinní za túto zločinnú vojnu, skončili na lavici obžalovaných,“ dodal Zelenskyj.
Von der Leyenová o ukrajinských stratách hovorila vo videu, kde zverejnila návrh Európskej komisie zabaviť majetok, ktorý krajiny Európskej únie zmrazili Rusku v reakcii na inváziu na Ukrajinu. Podľa nej by konfiškované prostriedky mali slúžiť na náhradu vojnových škôd a povojnovú obnovu Ukrajiny. Exekutíva EÚ tiež navrhuje vytvoriť osobitný medzinárodný tribunál pre ruské vojnové zločiny, povedala jej šéfka.
Podľa von der Leyenovej ruská agresia popri ľudských stratách spôsobila Ukrajine škody, ktoré sa odhadujú na 600 miliárd eur.
„Rusko a jeho oligarchovia musia odškodniť Ukrajinu za škody a pokryť náklady na obnovu krajiny. A my máme prostriedky, ako prinútiť Rusko platiť,“ vyhlásila von der Leyenová. Únia podľa nej v rámci bezprecedentných sankcií zablokovala 300 miliárd eur z rezerv ruskej centrálnej banky a zmrazila 19 miliárd eur z majetku ruských oligarchov.
Únia by podľa von der Leyenovej chcela spolu s partnermi vytvoriť štruktúru, ktorá by peniaze investovala a zisky využívala na pomoc Ukrajine.
Najmä krajiny východného krídla únie už od jari navrhujú, aby európsky blok zabavoval zmrazený majetok a využil ho na financovanie ekonomickej pomoci Ukrajine a jej povojnovej obnovy. Štáty EÚ sa v pondelok zhodli na tom, že zaradia obchádzanie sankcií medzi celúnijné zločiny, čo má k zabavovaniu majetku otvoriť cestu. Právni experti pritom upozorňujú, že nebude jednoduché imanie oligarchov či bankových ústavov konfiškovať a môžu hroziť dlhoročné súdne spory.
Šéfka komisie tiež uviedla, že Brusel začne pracovať na vytvorení osobitného tribunálu, ktorý má vyšetriť a odsúdiť možné zločiny páchané Ruskom na Ukrajine.
„Sme pripravení začať pracovať s medzinárodným spoločenstvom, aby sme získali najširšiu možnú medzinárodnú podporu pre tento súd,“ povedala von der Leyenová.
Do vyšetrovania možných vojnových zločinov či zločinov proti ľudskosti sa zapojil Medzinárodný trestný súd v Haagu (ICC). Ten však nemôže súdiť zločiny vojnovej agresie, pokiaľ s tým nebude súhlasiť okrem Ukrajiny aj Rusko. Kyjev aj niektoré únijné krajiny dlhodobo volajú po zriadení tribunálu zaoberajúceho sa iba vojnou na Ukrajine. Únia však doteraz nebola v tejto veci jednotná. Podľa von der Leyenovej bude EÚ naďalej spolupracovať s ICC, zároveň ale chce získať podporu OSN pre vytvorenie tribunálu. Práve podpora Valného zhromaždenia OSN je podľa právnych odborníkov pre prípadný vznik osobitného orgánu kľúčová./agentury/
X X X
Po energetike bombardujme banky, zavelil ruský generál vo výslužbe
Po ničení ukrajinskej energetiky by sa mali ruské rakety zamerať na bankovú infraštruktúru, vyhlásil ruský generál vo výslužbe a v súčasnosti poslanec ruskej Štátnej dumy Andrej Guruljov.
Uviedol to v ruskej televízii Cargrad. Už v októbri v diskusnej relácii Prvého kanálu ruskej televízie volal po útokoch na ukrajinskú energetiku, ktorá by odpojila Ukrajincov od elektriny, tepla, vody aj potravín.
Útoky na ukrajinskú energetiku mali podľa bývalého generála zásadný vplyv na chod štátu. To, že nie je na ukrajine elektrina a teplo je podľa neho len bočným efektom, podstatné je, že sa zastavil priemysel. Ďlaším krokom by malo byť bombardovanie mostov, a následne aj centier logistiky, ako sú napríklad riadiace centrá železníc. Na zbombardovanie mosta treba desať rakiet, na riadiace centrum jednu, tvrdí.
Na otázku, prečo sa to zatiaľ nedeje, uviedol, že ako prvá prišla na rad energetika, potom by sa malo postupovať ďalej. „Ak im zničíte centrum bankových operácií, nedokážu nikam nič previesť, bankové karty nebudú fungovať a nebudú výplaty,“ vyhlásil Guruljov.
Rusko spôsobilo Ukrajine obrovské škody. Európska komisia navrhuje zabaviť ruský majetok, ktorý je v krajinách Európskej únie zatiaľ len zmrazený. Mal by slúžiť ako náhrada vojnových škôd a mal by byť využitý na povojnovú obnovu Ukrajiny./agentury/
X X X
Putin ešte môže na Ukrajine vyhrať, varoval americký generál a naznačil taktiku
Rusi môžu Ukrajincom – aj napriek svojim neúspechom na fronte – stále robiť veľké problémy. Naďalej sa im môže podariť dohnať ich k tomu, aby začali volať po prímerí. Vyhlásil to americký generál vo výslužbe Wesley Clark.
Kremeľ sa podľa Clarka nemôže zmieriť s vojnovými neúspechmi. Čoraz častejšie preto využíva raketové útoky proti civilistom a infraštruktúre.
Podľa jeho slov môžu Rusi takto pokračovať ešte nejaký čas. „Pravdepodobne niekoľko týždňov, možno trochu dlhšie. Vieme, že sa blížia k vyčerpaniu svojho arzenálu. Vieme, že nemôžu vyrábať tie najvyspelejšie rakety, ale majú staré kusy, ktoré môžu páliť na Ukrajincov,“ konštatoval Clark pre CNN.
„Týmto štýlom pôjdu (Rusi) tak dlho, ako to najdlhšie pôjde. Toto je ruská stratégia. Nemôžu zvíťaziť na bojisku, môžu ale ostreľovať ukrajinské obyvateľstvo, aby si vymohli prímerie na opravu svojej energetickej siete. To chce Putin. Chce zastaviť boje, aby sa zbavil sankcií a vyzbrojil svoju armádu na vyššiu úroveň. Stále chce dokončiť svoju misiu v podobe obsadenia Ukrajiny,“ predpokladá Clark.
Americký generál zažil vojnu vo Vietname ako radový dôstojník a v roku 1999 už ako generál a vrchný veliteľ NATO pre Európu velil operácii Spojenecká sila proti vtedajšej Juhoslávii.
Raketové útoky
Rusi v posledných týždňoch zintenzívnili svoje raketové útoky na Ukrajincov. Mieria priamo na ukrajinské mestá vrátane tých, ktoré sa nachádzajú stovky kilometrov od frontovej línie. Cielia na civilistov a zároveň na energetickú sieť Ukrajiny, čo vedie k čoraz častejším odstávkam elektriny či tepla.
Podľa Clarka chce ruský prezident týmto spôsobom Kyjev donútiť k rokovaniu o konci vojny.
Aktuálne sa najťažšie boje odohrávajú v Donbase – okolí mesta Bachmut. Ukrajinské sily čelia ťažkej paľbe Rusov. „Ak (Rusi) obsadia Bachmut, tak im to otvorí dvere na Kramatorsk či Slaviansk,“ poznamenal generál.
Trápenie Ukrajincov
Dodal, že agresor tam môže ukrajinské sily extrémne trápiť. „Ukrajinci sa tam držia, majú ale ťažké straty. Je to mlynček na mäso,“ povedal stanici Clark.
Ukrajinci podľa neho musia ruský nápor vydržať, inak by Putin mohol vo svojom ťažení uspieť.
Kým by tam Kyjev stihol premiestniť svoje ďalšie jednotky z Chersonu, Putinovi sa podľa generála môže za ten čas podariť vyvinúť obrovský tlak. „Ak by nechal Ukrajincov tak značne ,vykrvácať’, aby sami volali po prímerí a lapali po dychu, tak Putin vyhrá,“ dodal generál, aktuality.sk
X X X
Získa Ukrajina od štátov NATO Patrioty? Medvedev hrozí, že budú ‚legitímnymi‘ cieľmi Ruska
Ministri zahraničných vecí NATO v utorok tiež v Bukurešti podľa agentúry Reuters potvrdili závery summitu NATO z roku 2008, ktoré počítajú s tým, že sa Ukrajina časom môže stať členskou krajinou. Žiadne konkrétne kroky ale odvtedy aliancia v tomto ohľade neprijala.
X X X
Britská vláda oznámila rozšírenie sankčného režimu voči Moskve. Na zoznam novo zaradila 22 ruských predstaviteľov, ktorí podľa nej stoja za čiastočnou mobilizáciou stoviek tisíc Rusov. Informovala o tom agentúra Reuters.
Medzi sankcionovanými osobami je aj ruský minister priemyslu a obchodu Denis Manturov, ktorý bol podľa britskej vlády zodpovedný za dohľad nad ruským zbrojným priemyslom a vybavovaním mobilizovaných jednotiek. Čiastočnú mobilizáciu na konci septembra vyhlásil ruský prezident Vladimír Putin.
„Rozhodnutie ruského režimu čiastočne mobilizovať ruských občanov bolo zúfalým pokusom premôcť statočných Ukrajincov brániacich svoje územie. Neuspel,“ uviedol vo vyhlásení šéf britskej diplomacie James Cleverly. „Dnes sme sankcionovali osoby, ktoré tento odvod presadili a poslali tisíce ruských občanov bojovať v Putinovej nezákonnej a odpornej vojne,“ dodal Cleverly.
X X X
Pri výbuchu listovej bomby na ukrajinskom veľvyslanectve v Madride utrpel ľahké zranenia zamestnanec ambasády. Informuje o tom agentúra AFP s odvolaním sa na zdroj z tamojšej polície.
Polícia dostala informácie o tomto incidente v stredu okolo 13.00 h, priblížil nemenovaný zdroj. „Tento zamestnanec bol zranený, podľa všetkého ľahko a sám odišiel do nemocnice,“ povedal zdroj.
Prípad už vyšetruje polícia, uviedol zdroj bez ďalších podrobností.
Spravodajská stanica Telemadrid uviedla, že polícia oblasť v okolí veľvyslanectva, ktoré sa nachádza v rezidenčnej oblasti na severe Madridu, uzavrela a na mieste zasahujú pyrotechnici.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v reakcii na tento čin vyzval všetky veľvyslanectvá Ukrajiny na svete, aby sprísnili bezpečnostné opatrenia, píše stanica Sky News.
X X X
Po skončení podpory pre zdravotne postihnutých odídencov z Ukrajiny** od Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) a UNICEF bude podpora týmto skupinám na Slovensku vyplácaná formou dotácie. Vyplýva to z nariadenia, ktoré v stredu schválila vláda.
„Nariadenie sa predkladá s cieľom riešiť potreby osôb so závažným zdravotným postihnutím, ktoré odišli z Ukrajiny v súvislosti s ozbrojeným konfliktom a zdržiavajú sa na území Slovenskej republiky,“ uviedlo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR. Ide o osoby, ktoré v SR získali status odídenca, alebo ktorým takýto status zanikol z dôvodu, že si podali žiadosť o azyl, alebo o doplnkovú ochranu alebo z dôvodu získania prechodného pobytu.
Mesačná podpora by sa mala pohybovať v závislosti od miery závažnosti zdravotného postihnutia od 300 do 508 eur. Písomná žiadosť o dotáciu podľa sa predkladá úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode má žiadateľ pobyt.
X X X
Kroky Ruska a jeho agresia proti Ukrajine nám pripomínajú, aké nebezpečné sú závislosti na nedemokratických režimoch, uviedol počas zasadnutia ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO v Bukurešti šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer.
„Ruská agresia proti Ukrajine nám nastavuje zrkadlo. Dostali sme bolestivú, ale potrebnú lekciu,“ povedal Káčer. Rôzne hybridné hrozby podľa neho jasne ukázali nebezpečenstvo závislosti na krajinách, s ktorými nemáme rovnaké hodnoty a videnie sveta.
„Je preto našou povinnosťou čo najviac diverzifikovať vzťahy v ekonomike, energetike, kritických technológiách a ďalších oblastiach citlivých pre našu bezpečnosť,“ zdôraznil s tým, že nesmieme opakovať chyby a vytvárať nové škodlivé závislosti.
„Je dôležité ukázať Moskve, že jej agresia nás od spolupráce s partnermi neodstraší, ale že ju, naopak, budeme posilňovať. Slovensko je dlhodobým podporovateľom všetkých troch štátov a v tejto podpore a pomoci chceme vytrvať,“ dodal Káčer.
X X X
Ruský prezident Vladimír Putin v tejto chvíli nemá záujem o diplomaciu. Konflikt na Ukrajine chce zmraziť, získať čas a zaútočiť znova, vyhlásil v Bukurešti po rokovaní so svojimi kolegami z ďalších členských krajín NATO americký minister zahraničia Antony Blinken. Cestou k čo najrýchlejšiemu diplomatickému riešeniu konfliktu je podľa neho teraz ďalšia podpora Ukrajiny.
„Súhlasíme s Volodymyrom Zelenským, že diplomacia je jediným riešením konfliktu na Ukrajine. Ruské brutálne útoky na energetickú infraštruktúru a proti civilistom ale ukazujú, že Putin nemá o diplomaciu teraz záujem,“ povedal Blinken a dodal, že Spojené štáty podporujú „spravodlivý a dlhotrvajúci mier“.
NATO podľa neho pri poskytovaní materiálnej podpory Kyjevu zohľadňuje, že ruské jednotky od 10. októbra útočia na energetickú infraštruktúru po celej Ukrajine.
X X X
Ukrajinského inžiniera Jurija Černičuka vymenovala Moskva za nového šéfa Záporožskej atómovej elektrárne, okupovanej ruskými silami už od prvých dní invázie na Ukrajinu, informuje agentúra AFP.
Niekdajší hlavný inžinier jadrovej elektrárne Černičuk uviedol, že s prevzatím funkcie súhlasí, lebo je to „podľa jeho názoru jediné správne rozhodnutie“.
Jeho vymenovanie potvrdila aj ruská energetická spoločnosť Rosenergoatom, ktorá túto jadrovú elektráreň, najväčšiu svojho druhu v Európe, fakticky riadi od začiatku jej obsadenia ruskými silami.
Černičuk vo vyhlásení na sociálnych sieťach napísal, že jeho prioritou je „zostať s našimi ľuďmi v elektrárni, v našom meste a pokračovať v plnení svojich profesionálnych povinností“.
Vo vyhlásení ocenil „statočnosť“ zamestnancov záporožskej elektrárne.
„Robili sme a stále robíme všetko možné aj nemožné, aby svet nezažil novú Fukušimu alebo Černobyľ,“ dodal.
„Toto si zaslúži bezvýhradné uznanie a veľkú úctu, a nie obvinenia zo zrady,“ upozornil.
Vyzval medzinárodné organizácie, aby „riešili budúce a bezpečné fungovanie záporožskej elektrárne výlučne prostredníctvom mierových rokovaní a civilizovaných rozhodnutí“.
X X X
Ruská agresia spôsobila za viac ako deväť mesiacov na Ukrajine neopísateľné utrpenie a zomrelo kvôli nej už odhadom vyše 100-tisíc ukrajinských vojakov a viac ako 20-tisíc civilistov, uviedla ešte ráno Šéfka EK Ursula von der Leyenová. Európska komisia ale neskôr vetu o stratách zo zverejneného vyhlásenia svojej šéfky vymazala.
X X X
Európska únia navrhla zriadenie špecializovaného súdu podporovaného Organizáciou Spojených národov (OSN), aby vyšetril možné ruské vojnové zločiny na Ukrajine.
Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že Brusel začne pracovať na vytvorení osobitného tribunálu, ktorý má vyšetriť a odsúdiť možné zločiny páchané Ruskom na Ukrajine.
„Sme pripravení začať pracovať s medzinárodným spoločenstvom, aby sme získali najširšiu možnú medzinárodnú podporu pre tento súd,“ povedala von der Leyenová.
„To je presne to, čo už dlho navrhujeme,“ reagoval na návrh na sociálnej sieti Telegram šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. „Rusko za svoje zločiny a ničenia zaplatí, je to nevyhnutné,“ podčiarkol.
Do vyšetrovania možných vojnových zločinov či zločinov proti ľudskosti sa zapojil Medzinárodný trestný súd v Haagu (ICC). Ten však nemôže súdiť zločiny vojnovej agresie, pokiaľ s tým nebude súhlasiť okrem Ukrajiny aj Rusko.
Podľa von der Leyenovej bude EÚ naďalej spolupracovať s ICC, zároveň ale chce získať podporu Organizácie Spojených národov pre vytvorenie tribunálu. Práve podpora Valného zhromaždenia OSN je podľa právnych odborníkov pre prípadný vznik osobitného orgánu kľúčová.
X X X
Ruská armáda testuje na Ukrajine nové spôsoby využitia raketových a delostreleckých vojsk, povedal ruský minister obrany Sergej Šojgu.
Tieto pozemné vojská podľa agentúry TASS slúžia okrem iného na zasiahnutie nepriateľa jadrovými prostriedkami. Rusko sa okrem toho chystá vybaviť svoje jadrové sily, takzvané raketové vojská strategického určenia (RVSN), novými raketovými komplexmi, vyhlásil na schôdzi zboru Šojgu.
Raketové sily a delostrelectvo sú podľa Šojgua jedným zo základov úspechu na bojisku. „Počas špeciálnej operácie sa testujú nové spôsoby ich využitia,“ povedal minister. Špeciálnou operáciou nazýva Rusko svoju agresiu voči Ukrajine. Podľa agentúry TASS ruský minister hovoril o ruských raketových a delostreleckých vojskách (RViA), ktoré používajú aj jadrové prostriedky.
„V danej chvíli je v piatich súčastiach raketových vojsk strategického určenia zaistená výstavba infraštruktúry slúžiaca na rozmiestnenie nových raketových komplexov,“ uviedol Šojgu. Doplnil, že práve na výstavbu „v záujme strategických jadrových síl“ sa bude klásť dôraz pri plánovaní projektov na rok 2023.
X X X
Ukrajina má od septembra zriadenú horúcu linku pre ruských vojakov, ktorí sa chcú vzdať. Súčasťou tohto projektu s názvom „Chcem žiť“ sú aj odkazové aplikácie.
X X X
Stratégiou ruského prezidenta Vladimíra Putina je vojnu na Ukrajine čo najviac natiahnuť a spojenci Kyjeva mu to musia prekaziť, uviedol v rozhovore so stanicou Slobodná Európa estónsky minister zahraničia Urmas Reinsalu. Spojenci by to ale mali dosiahnuť zvýšením dodávok ťažkých zbraní na Ukrajinu, nie vyvíjaním tlaku na Kyjev, aby súhlasil s rokovaním s Ruskom a robil mu ústupky.
„Teraz to vyzerá, že Putinov strategický cieľ, na ktorý vsádza, je vojnu natiahnuť. A my ju musíme ukončiť skôr,“ povedal Reinsalu v Bukurešti, kde rokujú ministri zahraničia krajín NATO. „Ale nie tak, že budeme Ukrajinu nútiť k pseudomierovým rozhovorom a ústupkom, ale že jej naopak poskytneme viac ťažkých zbraní vrátane prostriedkov protivzdušnej obrany, vrátane rakiet dlhého doletu bez toho, aby sme požadovali akékoľvek politické záruky, vrátane tankov,“ dodal.
Na otázku, či vníma tlak vyvíjaný Západom na Ukrajinu, aby sa vrátila k mierovým rozhovorom s Ruskom, odpovedal šéf estónskej diplomacie záporne. „Nie, žiadne oficiálne vyjadrenia zo západných metropol v tomto zmysle neboli a dúfam, že to tak aj zostane,“ povedal.
Západ by podľa estónskeho ministra zahraničia mal pokračovať v izolovaní Ruska a pozorne počúvať to, čo hovoria o vojne s Ruskom ukrajinskí lídri. „Po prvé úplné oslobodenie celého ukrajinského územia. Po druhé odškodnenie zo strany štátu agresora všetkých spôsobených strát. A po tretie spravodlivosť. Tí, čo zodpovedajú za tento akt agresie, musia stať pred tribunálom,“ dodal estónsky minister.
X X X
Pri ruských útokoch v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny zahynulo najmenej päť civilistov. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na ukrajinského vojenského predstaviteľa.
Šéf regionálnej vojenskej správy Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko v stredajšom vyhlásení uviedol, že dvaja ľudia zahynuli v meste Bachmut, ďalší dvaja v Drobyševe a jeden v susednom Lymane. Dodal, že ďalších 15 osôb bolo zranených.
V okolí Bachmutu, ktorý už niekoľko mesiacov obliehajú ruské sily, sa odohrávajú jedny z najostrejších bojov na východe Ukrajiny.
X X X
Európska komisia navrhuje zabaviť majetok, ktorý krajiny Európskej únie zmrazili Rusku v reakcii na inváziu na Ukrajinu.
Oznámila to dnes predsedníčka komisie Ursula von der Leyenová, podľa ktorej by konfiškované imanie malo slúžiť pre náhradu vojnových škôd a povojnovú obnovu Ukrajiny, píše spravodajca ČTK. Úniová exekutíva tiež navrhuje vytvoriť osobitný medzinárodný tribunál pre ruské vojnové zločiny, povedala jej šéfka.
Ruská agresia spôsobila za viac ako deväť mesiacov na Ukrajine podľa von der Leyenovej neopísateľné utrpenie a zomrelo kvôli nej už odhadom vyše 100-tisíc ukrajinských vojakov a viac ako 20-tisíc civilistov. Spôsobila tiež škody, ktoré sa odhadujú na 600 miliárd eur.
„Rusko a jeho oligarchovia musia odškodniť Ukrajinu za škody a pokryť náklady na obnovu krajiny. A my máme prostriedky, ako prinútiť Rusko platiť,“ vyhlásila von der Leyenová. Únia podľa nej v rámci bezprecedentných sankcií zablokovala 300 miliárd eur z rezerv ruskej centrálnej banky a zmrazila 19 miliárd eur z majetku ruských oligarchov. Únia by podľa von der Leyenovej chcela spolu s partnermi vytvoriť štruktúru, ktorá by peniaze investovala a zisky využívala pre pomoc Ukrajine.
Najmä krajiny východného krídla únie už od jari navrhujú, aby európsky blok zabavoval zmrazený majetok a využil ho na financovanie ekonomickej pomoci Ukrajine a jej povojnovej obnovy. Štáty EÚ sa v pondelok zhodli na tom, že zaradia obchádzanie sankcií medzi celoúniové zločiny, čo má k zabavovaniu majetku otvoriť cestu. Právni experti pritom upozorňujú, že nebude jednoduché majetok oligarchov či bankových ústavov konfiškovať a môžu hroziť dlhoročné súdne spory.
Šéfka komisie dnes tiež uviedla, že Brusel začne pracovať na vytvorení špeciálneho tribunálu, ktorý má vyšetriť a odsúdiť možné zločiny páchané Ruskom na Ukrajine. Do vyšetrovania možných vojnových zločinov či zločinov proti ľudskosti sa zapojil Medzinárodný trestný súd v Haagu (ICC). Ten však nemôže súdiť zločiny vojnovej agresie, ak s tým nebude súhlasiť okrem Ukrajiny aj Rusko.
X X X
Ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko dnes podľa agentúry Unian uviedol, že situácia v energetickom systéme sa každým dňom zlepšuje a technici pracujú na zvýšení objemu výroby energií.
Ak nedôjde k ďalšiemu ruskému bombardovaniu energetickej sústavy, bude podľa neho možné v blízkej budúcnosti stabilizovať systém a skrátiť čas výpadkov v dodávkach prúdu, uviedol Haluščenko. Premiér Denys Šmyhal v utorok uviedol, že po ruských raketových útokoch z minulého týždňa v krajine stále chýba asi 30 percent elektriny.
X X X
Šéf vojenskej správy ukrajinskej Záporožskej oblasti Olexandr Staruch v stredu informoval, že ruské útoky v oblasti počas noci zasiahli plynovú distribučnú stanicu. Spôsobilo to požiar, ktorý medzičasom uhasili. Správu priniesol v stredu portál britského denníka The Guardian.
„V jednej obci v Záporožskej oblasti bola po zásahu rakety (zrejme S-300) poškodená plynová distribučná stanica. Následkom toho vznikol požiar. Bol rýchlo zneškodnený, ale tri ulice zostali bez plynu. Našťastie, ľudia neutrpeli zranenia,“ napísal Staruch skoro ráno na sociálnej sieti Telegram.
X X X
Ruskí okupanti sú nútení spoliehať sa na nedostatočne vycvičené a dočasne organizované formácie po tom, ako upustili od koncepcie práporových taktických skupín. V najnovšej správe to uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).
Inštitút poukázal na tvrdenia britského ministerstva obrany, ktoré uviedlo, že ruské sily pravdepodobne prestali v ostatných troch mesiacoch nasadzovať práporové taktické skupiny, pretože sa takéto skupiny ukázali ako neúčinné v bojoch na Ukrajine. Podľa ISW boli takéto skupiny degradované po neúspešných vojenských operáciách vrátane útokov na Kyjiv, Mariupoľ, Sjevjerodoneck a Lysyčansk.
Namiesto toho Rusi pravdepodobne vrhli svoje zostávajúce sily a nový personál, vrátane zmobilizovaných osôb, do zle vycvičených, vybavených a dočasne organizovaných formácií s nízkou morálkou a disciplínou.
X X X
Ukrajinské ozbrojené sily odrazili za uplynulý deň útoky ruskej inváznej armády pri šiestich obciach na východe krajiny, informuje vo svojej pravidelnej rannej zvodke o vývoji bojov ukrajinský generálny štáb. Prezident Volodymyr Zelenskyj podľa agentúry Reuters situáciu na fronte označil za zložitú.
„Napriek extrémne veľkým stratám sa okupanti stále pokúšajú postúpiť v Doneckej oblasti, získať oporu v Luhanskej oblasti, posunúť sa do Charkovskej oblasti, plánujú niečo na juhu,“ uviedol Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videoposolstve.
„V uplynulých 24 hodinách jednotky obranných síl (Ukrajiny) odrazili útoky okupantov pri obciach Stelmachivka v Luhanskej oblasti a Bilohorivka, Bachmutske, Pervomajske, Nevelske a Marjinka v Doneckej oblasti,“ uvádza ukrajinský generálny štáb.
Velenie ukrajinských ozbrojených síl ďalej okrem iného tvrdí, že ruská armáda vykonala dva raketové údery na civilné objekty v obci Kivšarivka v Charkovskej oblasti a v meste Slovjansk v Doneckej oblasti. „Nepriateľ neprestáva ostreľovať jednotky nášho vojska a obce na pravom brehu rieky Dneper, vrátane Chersonu,“ píše generálny štáb. Upozornil tiež, že naďalej existuje hrozba raketových úderov Rusov na kritickú infraštruktúru krajiny.
Server Ukrajinska pravda tiež s odvolaním sa na miestne úrady informuje o ruskom delostreleckom ostreľovaní miest v Dnepropetrovskej oblasti, kde v utorok popoludní utrpela zranenia jedna staršia žena. Ostreľovaná bola tiež severoukrajinská Sumská oblasť, píše web. O prípadných ranených tam neinformuje.
X X X
Vdova po ruskom plukovníkovi Vadimovi Bojkovi, ktorého našli v polovici novembra zastreleného v jeho kancelárii, napísala rozhnevaný otvorený list ruskému prezidentovu.
Uvádza v ňom, že z jej manžela, ktorý mal na starosti odvody brancov, urobili pre nedostatky nariadenej mobilizácie „obetného baránka“ a donútili ho k „poprave samého seba“. Informoval o tom v utorok na svojej webovej stránke týždenník Newsweek odvolávajúci sa na správy ruských médií.
Bojko (44) bol zástupcom riaditeľa Makarovovej pacifickej vyššej námornej školy vo Vladivostoku a v rámci mobilizácie zohrával významnú úlohu. Našli ho 16. novembra mŕtveho a s viacnásobnými strelnými zraneniami v jeho kancelárii.
O jeho smrti sa v ruských médiách objavili protichodné informácie. Viaceré médiá uvádzali, že smrť bola klasifikovaná ako samovražda. Ruský spravodajský server BAZA však poukazoval na isté nezrovnalosti, napríklad aj na to, že pred smrťou plukovníka sa z jeho kancelárie ozvalo až päť výstrelov.
Julija Bojková vyzvala Putina, aby dohliadal na vyšetrovanie smrti jej manžela. V otvorenom liste uviedla, že Bojko upadol do depresívneho stavu po tom, ako nedokázal splniť náborové kvóty a v dôsledku toho „trpel zhruba mesiac nespavosťou a schudol 15 kilogramov“.
Podľa vdovy sa skutočné „represie“ voči jej manželovi začali 14. novembra, keď bol vykonaný audit týkajúci sa mobilizácie.
Inšpektori vtedy podľa jej slov Bojka upovedomili o tom, že za vzniknuté nedostatky a problémy pri mobilizácii mu bude vyrubený dlh vo výške 100 miliónov rubľov (1,6 milióna eur), pričom bude potrestaný aj konfiškáciou majetku. Podľa jeho manželky to už bola pre neho „posledná kvapka“.
Podľa slov Bojkovej chcel dať jej manžel spôsobom, akým „sám seba popravil“ prostredníctvom piatich výstrelov zo služobnej zbrane, najavo, že jeho „vlasť je v ohrození“.
X X X
Český projekt „Dárek pro Putina“ zverejnil petíciu, v ktorej navrhuje odstrihnúť tamojšie budovy, ktoré sú v majetku Ruskej federácie, od energií. Ide o reakciu na sústavné ničenie ukrajinskej energetickej infraštruktúry ruskými okupantmi.
X X X
Na severe ruskej Brjanskej oblasti, ktorá hraničí s Ukrajinou, horí veľká nádrž s ropnými produktmi.
Na telegrame to uviedol gubernátor oblasti Alexander Bogomaz. O pôvode požiaru sa nezmienil, obete podľa neho nie sú. Na hasení ohňa s rozlohou 1800 metrov štvorcových sa podieľa vyše 80 ľudí a 30 jednotiek, uviedol Bogomaz. Oheň zasiahol oblasť na severe, v okolí mesta Suraž, ktoré leží zhruba 75 kilometrov od hranice s Ukrajinou. Na tú Rusko tento rok vo februári zaútočilo.
Problémy v noci na stredu hlásila aj ďalší ruský región priliehajúci k Ukrajine. Gubernátor Kurskej oblasti Roman Starovojt podľa ruskojazyčného serveru BBC uviedol, že niektoré okresy susediace s Ukrajinou sú čiastočne bez prúdu. Kyjev obvinil, že na ruskom území útočil na energetické zariadenie. Správy nemožno nezávisle overiť, Ukrajina sa k obvineniu nevyjadrila.
Rusko od začiatku októbra masívne útočí na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Dôsledkom sú okrem iného rozsiahle výpadky v dodávkach elektrickej energie, tepla a vody. Ukrajinské úrady po nich tiež hlásia obete z radov civilistov.
X X X
Podľa generálneho tajomníka NATO sa na utorkovej schôdzke ministrov zahraničných vecí NATO hovorilo aj o tom, či by malo NATO poskytnúť Ukrajine systémy protivzdušnej obrany Patriot.
Napríklad nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková bola po rokovaní k takejto možnosti skeptická.
„Dokázali sme, že môžeme poraziť Rusko, dokázali sme, že môžeme vyhrať spoločne v záujme celého euroatlantického sveta,“ uviedol pri spoločnom vyjadrení pre médiá so Stoltenbergom ukrajinský minister Dmytro Kuleba. „Rýchlejšie, rýchlejšie, rýchlejšie,“ poznamenal tiež s tým, že to je presne to, čo teraz Ukrajina potrebuje, či už ide o dodávky zbraní či generátorov.
Kyjev podľa neho potrebuje hlavne systémy protileteckej a protivzdušnej obrany, ako sú Patriot, Iris-T alebo Hawk. „Keď budeme mať transformátory a generátory, budeme môcť znovu naplniť naše energetické potreby. Keď budeme mať systémy protivzdušnej obrany, budeme sa môcť chrániť pred ďalšími ruskými raketovými údermi,“ uviedol.
Ministri zahraničných vecí NATO v utorok tiež v Bukurešti podľa agentúry Reuters potvrdili závery summitu NATO z roku 2008, ktoré počítajú s tým, že sa Ukrajina časom môže stať členskou krajinou. Žiadne konkrétne kroky ale odvtedy aliancia v tomto ohľade neprijala.
Podpredseda ruskej bezpečnostnej rady, bývalý prezident a niekdajší premiér Ruska Dmitrij Medvedev v utorok Severoatlantickú alianciu varoval, aby Ukrajine žiadne systémy Patriot nedodávala. NATO pritom označil za zločinný útvar.
„Ak, ako naznačil Stoltenberg, by NATO ukrajinským fanatikom dodalo systémy Patriot spoločne s vojakmi aliancie, okamžite by sa stali legitímnym cieľom našich ozbrojených síl,“ napísal Medvedev na telegrame.
Stoltenberg už v pondelok vyjadril presvedčenie, že Rusko bude v útokoch na ukrajinskú energetickú sieť, plynovú infraštruktúru a základné služby pokračovať. Kvôli nim Ukrajine aj šesť dní po poslednej vlne týchto útokov chýba približne 30 percent elektriny, uviedol ukrajinský premiér Denys Šmyhal.
Severoatlantická aliancia bude podporovať Ukrajinu tak dlho, ako bude potrebné, ubezpečil v Bukurešti šéf tejto organizácie Jens Stoltenberg. Je dôležité, aby ruský prezident Vladimir Putin na Ukrajine nezvíťazil, povedal tiež po prvom dni rokovania ministrov zahraničia NATO. Bola by to podľa neho tragédia nielen pre Ukrajinu.
„Sme všetci šokovaní útokmi na ukrajinské mestá a ukrajinskú infraštruktúru. Prezident Putin sa snaží Ukrajincov pripraviť o vodu, elektrinu, kúrenie, svetlo. Používa zimu ako zbraň,“ povedal Stoltenberg. O to dôležitejšie je podľa neho Ukrajinu podporovať.
„Neustúpime,“ dodal generálny tajomník. Ak by totiž Rusko, ktoré Ukrajinu napadlo vo februári, uspelo, stal by sa celý svet podľa neho nebezpečnejším a zraniteľnejším.
X X X
Putin chlácholil matky: Je lepšie, keď syn padne na vojne, ako keď sa upije. Mnohé nepresvedčil
Ruské matky zbierajú podpisy pod petíciu, ktorá žiada ukončiť vojnu proti Ukrajine a vrátiť vojakov domov. Propagandistické stretnutie šéfa Kremľa s dôkladne vybratými ženami, ktoré prišli na fronte o synov, tak na mnohé matky zjavne nezabralo.
Na snímke v pozadí ruský prezident Vladimir Putin počas stretnutia s matkami vojenského personálu slúžiaceho v špeciálnej vojenskej operácii pred Dňom matiek v rezidencii Novo-Ogaryovo pri Moskve v Rusku 25. novembra 2022.
Vladimir Putin hovoril s Marijou Kostjukovou, ktorej syn – dôstojník padol na Ukrajine. Ukážka zo stretnutia s vybranými matkami, ktoré majú deti vo vojne. Kremeľ zverejnil viac ako dvojhodinový záznam z besedy.
Kremeľ sa k internetovej petícii odmietol vyjadriť. „Žiaľ petíciu som nevidel, a preto ju nemôžem komentovať,“ citovala Dmitrija Peskova, hovorcu prezidenta Vladimira Putina agentúra Interfax. „Nemôžem to hodnotiť, pretože nerozumiem, o čo ide, čo to znamená,“ dodal.
Protivojnová petícia je odpoveďou nespokojných ruských matiek na pokusy učičíkať ich sladkými rečami. Putin sa v piatok stretol so skupinou 17 vybraných žien, ktoré podľa prokremeľských médií reprezentovali matky vojakov.
Kritici však hovoria o dôkladne zinscenovanej besede, ktorej záznam vysielala celoštátna televízia. Jednu z účastníčok portál Meduza identifikoval ako poslankyňu moskovskej mestskej častí a členku vládnucej strany Jednotné Rusko, ďalšiu ako šéfku výkonného výboru Putinovho provládneho zoskupenia Všeruský ľudový front a po ľavici šéfa Kremľa sedela režisérka filmov ultrakonzervatívneho nacionalistického zamerania. „Či synovia alebo iní príbuzní týchto žien skutočne bojujú na Ukrajine, známe nie je,“ napísal portál Meduza.
Na stretnutí si Putin zvolil čudesný spôsob, ako presvedčiť matky a manželky padlých vojakov o zmysluplnosti smrti ich blízkych. Utešoval ich argumentom, že je to lepšie, ako by mali zahynúť pri cestnej havárii, alebo keby sa upili k smrti.
„Pri dopravných nehodách v našej krajine zomiera asi 30-tisíc ľudí. Približne rovnaký počet v dôsledku alkoholu,“ citoval šéfa Kremľa denník Kommersant.
„Všetci sme smrteľní. A jedného dňa všetci opustíme tento svet. Nedá sa tomu vyhnúť. Otázka je, ako sme žili. U niektorých ani nie je jasné, či žijú alebo nežijú. A ako odchádzajú – od vodky alebo niečoho iného. A potom odídu – a žili alebo nežili?“ zafilozofoval si po slovách matky, ktorá vraj prišla na vojne o syna. „Ale váš syn žil. A jeho cieľ sa naplnil. To znamená, že neodišiel nadarmo zo života,“ dodal Putin.
Petíciu spustili v nedeľu, na kedy pripadá v Rusku Deň matiek, skupiny matiek mobilizovaných vojakov a hnutie Feministický protivojnový odpor.
Autorky v petícii píšu, že od ruského vpádu na Ukrajinu sa situácia ruských rodín len zhoršuje. Západné sankcie vyvolané vojenskou operáciou na Ukrajine vedú k zvýšeniu inflácie, a tá znehodnocuje všetky dávky štátu pre matky a deti, ktoré ani pred vojnou neboli dostatočné. Pripomenuli, že podľa oficiálnych štatistík takmer každé piate dieťa v Rusku žije v chudobe.
„Štát nás povzbudzuje, aby sme viac rodili, a potom nás uvrhne do chudoby, alebo obetuje naše deti svojim ambíciám,“ sťažujú sa ženy v petícii. Namiesto prázdneho titulu „matka-hrdinka“, ktorý prezident Putin tento mesiac obnovil, požadujú skutočné opatrenia, ktoré rodinám zaistia slušný život. „Obrovské peniaze utratené každý deň na vojenské akcie by mohli byť investované do nášho blahobytu. Ale namiesto nových škôlok, pôrodníc, škôl a nemocníc dostávame v televízii len nekonečné prázdne reči o našom ‚úspechu‘ a ‚veľkosti‘,“ píše sa v petícii./agentury/
X X X
NATO nevníma Čínu ako protivníka, sledujeme ale jej rozvoj, povedal Stoltenberg
Severoatlantická aliancia nevníma Čínu ako svojho protivníka. Témou dnešného rokovania ministrov zahraničných vecí členských krajín aliancie ale bol aj jej ambiciózny vojenský a technologický rozvoj, povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg novinárom na záver dvojdňového stretnutia v Bukurešti.
„Severoatlantická aliancia je združením Severnej Ameriky a Európy, ale výzvy, ktorým čelí, sú globálne,“ povedal Stoltenberg. Podľa aktuálnych strategických dokumentov aliancie predstavuje Čína a jej stále asertívnejšie správanie vo svete pre NATO „komplexnú výzvu“.
Varoval pred podceňovaním Ruska
Na summite v júni v Madride aliancia o Číne hovorila ako o krajine s ambíciami a „nátlakovými postupmi“, upozorňovala na jej operácie v kybernetickej oblasti, snahu o kontrolu výroby kľúčových technológií a rýchle rozširovanie jej jadrového potenciálu. Aliancia tiež starostlivo sleduje vzťahy medzi Pekingom a Moskvou, ktorá vo februári začala ozbrojenú agresiu voči susednej Ukrajine.
Vo vzťahu k situácii na Ukrajine dnes Stoltenberg varoval pred podceňovaním Ruska, hoci Ukrajina dosiahla na bojisku značné zisky, a opäť zdôraznil, že Ukrajinu je potrebné aj naďalej podporovať. „Potrebujú viac protivzdušnej obrany, paliva aj elektrických generátorov,“ povedal generálny tajomník.
Ukrajinské členstvo v NATO podľa Stoltenberga zatiaľ nie je témou, pretože „ak sa Ukrajina neubráni (ruskej) agresii a nezostane nezávislým suverénnym štátom, jej členstvo v aliancii sa automaticky stáva nemožným. Musíme postupovať krok za krokom,“ povedal Stoltenberg.
Víziou dlhotrvajúce partnerstvo
Ministri zahraničia obrannej aliancie dnes v Bukurešti rokovali aj o vstupe Fínska a Švédska do NATO, ktorý zatiaľ neschválilo Turecko a Maďarsko, alebo spoluprácu s Bosnou a Hercegovinou, Gruzínskom a Moldavskom, ktoré „sa nachádzajú pod ruským tlakom“. „Musíme s nimi vybudovať dlhotrvajúce partnerstvo,“ podotkol Stoltenberg.
Dvojdňové stretnutie ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO v Bukurešti bolo prvým stretnutím vysokých predstaviteľov aliancie na jej východnom krídle od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z 24. februára. Upozornil na to aj rumunský minister zahraničia Bogdan Aurescu.
„Rumunsko je kľúčové pre obranu východného krídla NATO aj strategickej oblasti pri Čiernom mori. Skutočnosť, že sa rokovanie koná iba 800 kilometrov od ukrajinských bojísk, je symbolom solidarity s Ukrajinou,“ povedal Aurescu, ktorý NATO označil za „politicky a vojensky najsilnejšiu organizáciu v históriu“. Rumuni sa podľa neho „napriek vojne môžu cítiť bezpečne“./agentury/
X X X
Parlament odvracia hromadné výpovede lekárov. Matovič pohŕda LOZ a nazýva ich teroristami
Poslanci Národnej rady schválili zvýšenie platov lekárov. Rozhodli o tom v stredajšom hlasovaní. Za bolo 138 poslancov zo 139 prítomných, jeden sa zdržal. Poslanci zároveň schválili aj pozmeňujúci návrh, ktorým sa zmení doba odmeňovania za odpracované roky praxe aj ostatným zdravotníkom. Predĺži sa z 20 na 30 rokov. Plénum odsúhlasilo i zmeny z výborov týkajúce sa vzdelávania zdravotníkov.
Koeficient minimálnej mzdy lekára bude od 1. januára 2023 pri atestovaných lekároch 2,5-násobku priemernej mzdy, pri neatestovaných lekároch 1,5-násobku. Okrem toho sa zvýši podľa odpracovaných rokov praxe. Neatestovaným lekárom sa má za každý rok praxe zvýšiť plat o 0,015-násobku z priemernej mzdy, atestovaným lekárom o 0,025-násobku po dobu 30 rokov. Od 1. januára 2025 sa má atestovaným lekárom zvýšiť koeficient za odpracované roky na 0,03-násobku priemernej mzdy po dobu 30 rokov.
Návrh na zvýšenie platov lekárov je reakciou na požiadavky Lekárskeho odborového združenia (LOZ) a výsledkom rokovaní vlády s lekárskymi odborármi. Zmena má podľa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR zabezpečiť stiahnutie hromadných výpovedí lekárov, ale aj zamedziť poklesu záujmu o štúdium v oblasti zdravotníctva. Má tiež zabrániť odchodu zdravotníkov zo systému, prípadne ich presunu do iných štátov.
Matovič je proti
Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) aj naďalej zastáva názor, že štát nemal pristúpiť na požiadavky LOZ. „Mzdy štátnych zamestnancov by mali byť rozdelené spravodlivo,“ vyhlásil a odvolával sa na Bibliu. „Týmto návrhom spravíme extrémnu nespravodlivosť medzi ľuďmi ktorí pracujú v nemocniciach,“ spresnil. Mrzí ho, že podľa neho lekárom nešlo o pacienta a lekárski odborári pri rokovaniach konali amorálne.
Prirovnával ich k teroristom, ktorí unesú lietadlo s rukojemníkmi. „Verejne vyhlasujem, že Visolajským pohŕdam. To, čo urobil je amorálny skutok voči spravodlivosti. Ako sa budú cítiť zdravotné sestry, keď im lekárski odborári vyjedli misku,“ emotívne skonštatoval Matovič.
„Týmto návrhom urobíme extrémnu nespravodlivosť pri odmeňovaní zdravotníkov v nemocniciach,“ povedal Matovič. V situácii, keď štát narába s obmedzenými zdrojmi, by sa podľa neho všetci mali správať zodpovedne. Predložený návrh podľa neho nerozlišuje medzi „fachmanmi a fušermi“ a míňa vzácne zdroje na výrazné preplatenie jednej skupiny zdravotníkov. Podčiarkol, že financie sa mohli využiť radšej na prilákanie nových lekárov do slovenského zdravotníctva.
Dodal, že nejde poslancov nahovárať na bojkot návrhu. Poukázal však na to, že ostatným zdravotníckym profesiám sa upiera nárok na rovnaké platy. „Sto miliónov, čo si zobrali navyše v porovnaní s českými platmi, bude chýbať ostatným zdravotníckym profesiám. A keď to nebude chýbať im, bude to chýbať pacientom v nemocniciach,“ poznamenal Matovič. Hovorí o chýbajúcich financiách na nové prístroje, lieky či inovatívnu liečbu rakoviny.
Štát sa aj naďalej snaží zvrátiť odchod lekárov a lekárok z nemocníc. Ak však nestihne novelu zákona o navýšení platov nemocničných lekárov, tak o polnoci odíde avizovaných 2,1-tisíc lekárov z nemocníc.
Lekárske odborové združenie dá až po schválení novely pokyn na podpísanie dodatkov k zmluvám a vrátenie výpovedí.
Ak sa zákon presadiť podarí, tak by mali za každý odpracovaný rok dostať 0,015– až 0,025-násobok priemernej mzdy, pričom plat by sa im zvyšoval do 30 rokov praxe. Ostatní zdravotníci nateraz 0,01-násobok a zohľadňovalo by sa im najviac 20 rokov praxe.
Platy nemocničných lekárov chcel premiér Eduard Heger vyriešiť ešte koncom júna. Nakoniec museli lekárski odborári pristúpiť k nátlakovej akcii hromadných výpovedí, ktorá nemala od roku 2011 obdoby. Viac ako 2 100 lekárov siahlo začiatkom októbra po výpovediach pre nespokojnosť so situáciou v zdravotníctve. Ďalší následne odmietli brať decembrové služby, teda odmietli pracovať nadčasy nad zákonný limit.
Lekárski odborári vytrvalo naliehali plnení ich ôsmich požiadaviek. Nakoniec sa našla zhoda na siedmych z nich no problém pri dosiahnutí dohody bol najmä v otázke platov. Hrozilo, že ak by k dohode nedošlo, tak lekárom a lekárkam by v stredu po polnoci vypršala výpovedná lehota.
Nemocnice sa obávali ako by zvládli takúto krízovú situáciu a tak prestali objednávať pacientov na plánované operácie od 1. decembra. Hrozilo tiež vyhlásenie núdzového stavu. Vláda a lekárski odborári sa napokon dohodli v sobotu bez prítomnosti ministra financií Matoviča. Navyšovanie platov je však naviazané na schválenie budúcoročného štátneho rozpočtu.
Pnutie v systéme
Potom, ako padla dohoda na zvýšení platov nemocničných lekárov a lekárok sa začali ozývať iné zdravotnícke profesie.
Predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych vecí Anton Szalay hovorí o preferovaní jednej skupine zamestnancov, napriek tomu, že liečba pacientov je rozhodujúca. Chce sa preto obrátiť na poslancov Národnej rady a bude žiadať, aby zdravotnícki zamestnanci mali koeficient za roky praxe v takej istej výške ako lekári.
Aj záchranári požadujú zohľadnenie 30 rokov praxe. Podľa predsedníčky odborov pri záchranke Zuzany Pukancovej, že sa dalo očakávať, že aj ostatné profesie začnú reťazovo žiadať navýšenie miezd. Parlament už ostatným zdravotníkom schválil navýšenie za každý rok praxe o 0,01-násobok priemernej mzdy. Maximálne však do 20 rokov praxe.
Na požiadanie vlády
Parlamentný zdravotnícky výbor odobril v stredu návrh na zvýšenie platov lekárov. Plénu Národnej rady ho odporúča schváliť. Odporúča ho tiež schváliť v skrátenom legislatívnom konaní.
Navrhované zmeny sú reakciou na požiadavky Lekárskeho odborového združenia (LOZ). Majú podľa Ministerstva zdravotníctva zabezpečiť stiahnutie hromadných výpovedí lekárov, ale aj zamedziť poklesu záujmu o štúdium v oblasti zdravotníctva. Tiež zabrániť odchodu zdravotníkov zo systému, prípadne ich presunu do iných štátov.
Koeficient minimálnej mzdy lekára by mal byť podľa návrhu od 1. januára 2023 pri atestovaných lekároch 2,5-násobok priemernej mzdy, pri neatestovaných lekároch 1,5-násobok. Okrem toho sa má zvyšovať podľa odpracovaných rokov praxe. Neatestovaným lekárom sa má za každý rok praxe zvýšiť plat o 0,015-násobok z priemernej mzdy, atestovaným lekárom o 0,025-násobok po dobu 30 rokov. Od 1. januára 2025 sa má atestovaným lekárom zvýšiť koeficient za odpracované roky na 0,03-násobok priemernej mzdy po dobu 30 rokov. Návrh v utorok schválil aj vládny kabinet./agentuy/
X X X
Ďalší koaliční vzbúrenci proti Matovičovmu rozpočtu. Tentoraz u Remišovej, kladú si podmienky
Ďalšia skupinka koaličných poslancov nechce hlasovať za vládny návrh rozpočtu, ak prejde zmiernenie trestov. Pred pár dňami sa ozvala prvá skupinka poslancov OĽaNO, ktorá žiada doplnenie výdavkových limitov do návrhu rozpočtu, inak zaň nechcú zahlasovať.
Koalícia v súčasnosti nemá väčšinu 76 poslancov a musí hľadať podporu aj u nezaradených či opozičných poslancov.
Konkrétne v stredu popoludní napísal Juraj Šeliga status, v ktorom oznámil, že Hegerovi poslali list, aby koalícia nezmierňovali tresty v rámci zmien trestných kódexov, ktoré navrhuje nezaradený poslanec Tomáš Taraba, ktorý odišiel z klubu kotlebovcov.
„Chceme veľmi jasne a verejne odmietnuť akékoľvek podozrenia na získavanie podpory k návrhu „štátneho rozpočtu na rok 2023“, a to napríklad výmenou za podporu takých návrhov zákonov, ktoré sú v rozpore s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky alebo výrazným spôsobom zasahujú do trestnej politiky štátu v prospech aktuálne obžalovaných osôb podozrivých z korupčnej činnosti páchanej napríklad za vlád strany Smer – SD,“ píše Šeliga v statuse.
Pod list sa podpísali Juraj Šeliga, Jana Žitňanská, Miriam Šuteková a Ján Mičovský.
„Vzhľadom na mimoriadnu vážnosť témy a rovnako preto, aby v očiach verejnosti boli rozptýlené akékoľvek podozrenia a pochybnosti, že by tu mali existovať „dohody“ pri hlasovaní o návrhu „štátneho rozpočtu na rok 2023“ spojené so zmienenými parlamentnými tlačami 1243 a 1246, požadujeme, aby sa pred hlasovaním o štátnom rozpočte hlasovalo najprv o týchto tlačiach s tým, že ich poslanci vládnej koalície neschvália. Inak, žiaľ, nevieme s čistým svedomím hlasovať za prijatie „štátneho rozpočtu na rok 2023“,“ uvádza sa v liste.
Pre pár dňami sa zase pripomenula skupinka poslancov OĽaNO, ktorá chce mať v rozpočet výdavkové limity a nápravu pre mestá a obce, ktoré majú doplatiť na vyšší daňový bonus pre deti. Výdavkové limity nie sú v rozpočte, resp. nie sú zverejnené detaily, ako by mali v praxi fungovať. Informoval o tom ako prvý Denník N.
Členmi skupinky sú koaliční poslanci Kristián Čekovský, Róbert Halák, Monika Kozelová, Anna Mierna, Anna Remiášová, Jaromír Šíbl, Tomáš Šudík, Jarmila Vaňová, Vladimír Zajačik./agentury/
X X X
NAKA začala v kauze únosu Vietnamca trestné stíhanie pre korupciu
Národná kriminálna agentúra (NAKA) začala trestné stíhanie v kauze únosu Vietnamca Trinh Xuan Thanh z roku 2017. Policajný prezident Štefan Hamran o tom informoval na stredajšom parlamentnom brannobezpečnostnom výbore, ktorý sa zaoberá týmto prípadom.
Prípad únosu Vietnamca podľa Hamrana polícia vníma a vyrušuje ho. „Sme v ranom štádiu prípravného konania, ktoré je neverejné,“ upozornil. Policajný prezident dodal, že kauzu dosiaľ nevyšetrovala polícia, ale Úrad inšpekčnej služby pod dozorom krajskej prokuratúry. V súvislosti s prípadom však doteraz vykonávala viacero procesných úkonov na žiadosti nemeckých orgánov.
„Inšpekcia vyšetrovala samotný únos, akým spôsobom a kto na tom mohol participovať. My vyšetrujeme niečo úplne iné, korupčnú trestnú činnosť. Bude tam zrejme dozor úplne inej prokuratúry a budú vyšetrovanie viesť iní vyšetrovatelia alebo vyšetrovateľ,“ vysvetlil Hamran.
Informácie polícia získala vlastnou činnosťou. Šéf polície nechcel špecifikovať, čoho sa má korupcia týkať ani či má ísť o korupciu politikov, funkcionárov či policajtov.
Predseda výboru Juraj Krúpa (SaS) skonštatoval, že rokovanie výboru splnilo svoj význam. Začatie trestného stíhania pre korupciu vo vzťahu k únosu Vietnamca považuje za zvrat v situácii.
„Dozvedeli sme sa takisto, že sa naťahujú lehoty v prípade vyšetrovania únosu,“ poznamenal. Avizoval, že brannobezpečnostný výbor sa k téme bude vracať. Generálneho prokurátora Maroša Žilinku podľa svojich slov nezavolal, aj preto, že vychádzal zo skúseností z ústavnoprávneho výboru, kde sa k téme nechcel vyjadrovať, ale aj vlastnej, keď bol Žilinka na výbore k únosu naposledy.
K únosu vietnamského podnikateľa a funkcionára tamojšej komunistickej strany Trinh Xuan Thanha z Berlína do Vietnamu malo dôjsť v júli 2017. Vietnamec bol v Nemecku v azylovom konaní, bol tak oficiálne chránený nemeckými úradmi. Nemecko sa v tejto súvislosti zaoberalo možnou slovenskou stopou v únose s možným zneužitím slovenského vládneho špeciálu./agentury/
X X X
Obžalovaných v kauze Mýtnik usvedčuje bývalý šéf finančnej správy
Výsluchom kľúčového svedka, bývalého prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho, pokračuje v utorok na banskobystrickom pracovisku Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) proces v kauze Mýtnik.
Obžalobe z ekonomickej a korupčnej trestnej činnosti čelí šesť osôb, medzi nimi aj podnikateľ Jozef Brhel, jeho syn Jozef Brhel či bývalý štátny tajomník ministerstva financií Radko K.
Obhajcovia obžalovaných od začiatku procesu spochybňujú obžalobu, ktorá údajne skutkovo a právne nevymedzuje, v čom má spočívať trestnosť konania ich klientov. Tvrdia, že je nedôvodná, nesedia v nej fakty, čísla, sumy.
Stretávali sa
Pred senátom ŠTS už vypovedali všetci obžalovaní, ktorí tvrdia, že sú nevinní. Urobili však iba spontánnu časť výpovede, na otázky prokurátora odmietli reagovať. Avizovali, že tak urobia až po výsluchu svedkov. Okrem Františka Imreczeho má byť medzi nimi aj podnikateľ Michal Suchoba, ktorého Interpol zadržal v roku 2021 v Dubaji. Obaja sa rozhodli spolupracovať s políciou a vypovedať.
František Imrecze na súde uviedol, že s Jozefom Brhelom sa stretával asi desaťkrát do roka. Kontaktoval ho vždy obžalovaný a rozprávali sa o reforme finančnej správy, preberali rôzne veci, nominácie, obstarávania a projekty v oblasti informatiky. Jozef Brhel mu údajne v hotovosti vyplácal kompenzáciu mzdy, za každý rok pôsobenia v správe 200-tisíc eur. Svedok to považoval za „dorovnávanie mzdy“, čím sa neznížil jeho životný štandard.
„Je nelogické, aby niekto dával 1,1 milióna eur za celé jeho pôsobenie v správe a nič za to nechcel. Ani sám svedok to nevedel označiť. Určite sa nestretávali tak intenzívne. Je to nezmysel,“ reagoval Michal Mandzák, obhajca Jozefa Brhela.
Okradli štát o milióny eur
Obhajoba a klienti Jozef Brhel a jeho syn tvrdia, že obaja svedkovia boli hlavami zločineckej skupiny na finančnej správe, ktorá páchala rozsiahlu daňovú trestnú činnosť. Chcú sa vraj vykúpiť zo zločinov, preto vypovedajú nepravdivo. „František Imrecze spolu s Michalom Suchobom okradli štát na DPH v Nitre o 18 miliónov eur. Túto krádež nemajú na koho hodiť, boli hlavami zločineckej skupiny. Z 18 miliónov eur štátu zatiaľ nevrátili ani euro,“ konštatovali.
„Rozhodne sa necítim ako hlava zločineckej skupiny. Kauza, ktorú obžalovaní popisujú, je v prípravnom konaní a detailne k nej vypovedám,“ reagoval František Imrecze.
Obhajca Michal Mandzák požiadal v utorok súd, aby doplnil dokazovanie o 25-minútovú zvukovú nahrávku z iného trestného konania, ktorú v roku 2015 zhotovil Marian Kočner. Ide o jeho rozhovor s Michalom Suchobom. Podľa obhajoby z neho vyplýva, že Michal Suchoba sa spolčil s Kočnerom, aby mu pomohol zakryť daňové delikty na finančnej správe v objeme 4,2 milióna eur. Všetko sám vybavoval.
Obžaloba sa týka porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, legalizácie príjmu z trestnej činnosti a zločin prijímania úplatku. Okrem Jozefa Brhela, jeho syna a Radka K. obvineniu čelí aj Martin B., Milan G. a Miroslav S., aktuality.sk
X X X
Kto ubytuje Ukrajincov, dostane za to peniaze. Vláda navýšila sumy, pozrite sa, koľko
Príspevok za poskytnutie ubytovania odídencom z Ukrajiny bude upravený vo výške nákladov za lôžko o zvýšený koeficient ako kompenzáciu časti nákladov. Má tak aspoň čiastočne zohľadňovať zvýšené jednotkové ceny elektrickej energie a plynu vo vykurovacej sezóne počas účinnosti nariadenia.
Podľa zmeny nariadenia, ktorú v stredu schválila vláda, príspevok za poskytnutie ubytovania odídencovi v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine bude vo výške vykázaných nákladov za lôžko zvýšenej koeficientom 1,1. Maximálne bude vo výške 24,20 eura za jednu noc za odídenca vo veku 15 a viac rokov a 12,10 eura vo veku do 15 rokov.
Minister dopravy a výstavby SR Andrej Doležal (nom. Sme rodina) informoval, že ide už o tretiu fázu poskytovania príspevku za ubytovanie odídencov. „Príspevok sme valorizovali o zvýšené náklady na energie a upravili sme aj ustanovenie o preplácaní skutočných nákladov. Takže preplácame až do výšky skutočných nákladov v roku 2021, valorizovaných o energetický príplatok,“ povedal po rokovaní vlády šéf rezortu.
Nariadenie vlády zároveň umožňuje osobám poskytujúcim ubytovanie odídencom od 1. júla do 30. septembra 2022 požiadať o preplatenie oprávnených nákladov, ak nepožiadali o preplatenie príspevku podľa predpisu účinného v čase poskytnutia ubytovania odídencovi. Príspevok za ubytovanie bude v tomto prípade vo výške vykázaných nákladov za lôžko, a to maximálne 22 eur za jednu noc ubytovania odídenca, ktorý dovŕšil 15 rokov, a 11 eur za jednu noc ubytovania odídenca vo veku do 15 rokov.
Ministerstvo dopravy v prvej fáze pomoci vyplatilo ubytovacím zariadeniam príspevky za ubytovanie Ukrajincov v objeme zhruba 5 miliónov eur a v druhej fáze od júla do septembra tohto roka vyše 11 miliónov eur. „Tieto príspevky poberá okolo päťsto subjektov,“ priblížil Doležal s tým, že v tretej fáze by to malo byť podobné ako v druhej fáze.
Cieľom nariadenia vlády je zabezpečiť naďalej ochranu života a ľudskej dôstojnosti osôb utekajúcich pred vojnovým konfliktom na územie Slovenska, ktorým poskytujú ubytovanie fyzické alebo právnické osoby v ubytovacom zariadení podľa zákona o živnostenskom podnikaní. Nariadenie má nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia./agentury/
X X X
Vodcu Islamského štátu Kurajšího zabili. Strieda ho Kurajší
Vodca teroristickej organizácie Islamský štát (IS) abú Hasan Hášimí Kurajší bol zabitý. Oznámil to hovorca islamistov v audio odkaze na telegrame. Kurajší, ktorý stál na čele skupiny od marca, podľa neho zahynul „v boji proti nepriateľom“. Jeho nástupcom sa stal abú Husajn Husajní Kurajší, citovala hovorcu agentúra Reuters.
Radikáli z Islamského štátu začali zaberať rozsiahle oblasti v Iraku a Sýrii v roku 2014 a na dobytých územiach násilím presadzovali svoj prísny výklad islamského práva šaría. V istom čase ovládali skoro polovicu Sýrie a asi tretinu Iraku. K ich rozmachu prispela občianska vojna v Sýrii.
V Iraku bol IS územne porazený v roku 2017, v Sýrii v marci 2019. V oboch krajinách ale stále má menšie bunky, ktoré naďalej páchajú útoky. Odnože IS pôsobia aj v ďalších štátoch, atentáty vykonáva napríklad v Afganistane či v niektorých afrických krajinách./agentury/
X X X
Austrálsky premiér vyzval USA, aby prestali stíhať Assangea
Assange bol kandidátom na získanie tohtoročnej Sacharovovej ceny za slobodu myslenia, ktorú udeľuje Európsky parlament.
Austrálsky premiér Anthony Albanese v stredu oznámil, že osobne zatelefonoval predstaviteľom Spojených štátov a vyzval ich na ukončenie trestného stíhania voči zakladateľovi WikiLeaks Julianovi Assangeovi. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Austrálčan Assange je od roku 2019 väznený v Británii, kde čaká na rozhodnutie o vydaní USA. Tam ho v takom prípade čaká súd za vyzradenie tajných informácií – okrem iného aj o vojnách v Iraku a Afganistane.
„Už pred nejakým časom som dal jasne najavo, že čo je veľa, to je veľa. Je načase, aby sa táto záležitosť uzavrela,“ uviedol na margo Assangea premiér Albanese. Dodal, že jeho „stanovisko k problematike je jasné“ a dal to najavo aj predstaviteľom Spojených štátov.
Juliana Assangea, ktorý sa nachádza v prísne stráženej londýnskej väznici Belmarsh, zadržali v apríli 2019 na ekvádorskej ambasáde v Londýne, kam sa uchýlil zo strachu pred vydaním do Spojených štátov. V USA mu hrozí väzenský trest v trvaní niekoľkých desiatok rokov, aktuality.sk
X X X
MS vo futbale 2022: Horkosladká výhra. Tunisko zdolalo obhajcov, no v Katare končí
Futbalisti Francúzska postúpili do osemfinále MS 2022 v Katare z pozície víťazov D-skupiny. V stredajšom zápase s Tuniskom im k spečateniu prvenstva neublížila ani prehra 0:1. Obhajcovia titulu nazbierali v troch stretnutiach šesť bodov rovnako ako druhá Austrália, ktorá sa vďaka víťazstvu 1:0 nad Dánskom tiež predstaví vo vyraďovacej fáze.