25 miliónov vojakov alebo len dva? Čiastočna mobilizácia v Rusku. Štrajk v Košiciach…

Prečo vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin mobilizáciu práve teraz? Od chvíle, keď Rusko 24. februára začalo útok na Ukrajinu, Kremeľ opakovane vyhlásil, že všetko „ide podľa plánu“. Na začiatku apríla ale ukrajinské sily získali opätovne kontrolu nad celou Kyjevskou oblasťou a na konci augusta ukrajinská armáda oznámila, že začala ofenzívu na juhu krajiny.

Ruské ministerstvo obrany ukrajinskú protiofenzívu v Chersonskej a Mykolajivskej oblasti potvrdilo. Odvtedy ukrajinské sily úspešne postupujú v Charkovskej oblasti, v Donbase aj v Chersonskej oblasti.

V polovici septembra ukrajinské ministerstvo obrany oznámilo, že ukrajinská armáda oslobodila od začiatku ofenzívy 8 500 kilometrov štvorcových území a 388 obcí. Podľa Kyjeva aj západných politikov mobilizácia svedčí o tom, že Moskve nevychádzajú jej vojnové plány.

 Navyše politológovia spomínajú narastajúcu netrpezlivosť veľmocí, ako je India a Čína. Čína si vo veci viac ako pol roka trvajúcej ruskej invázie na Ukrajinu zachováva neutralitu. Pozornosť ale vyvolali nedávne vyjadrenia po stretnutí čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga s Putinom na summite krajín Šanghajskej organizácie pre spoluprácu v Samarkande.

Ruský prezident vtedy povedal, že „chápe obavám“ Číny ohľadom konfliktu na Ukrajine, a sľúbil, že Moskva urobí všetko pre to, aby skončil čo najskôr. Šéf indickej vlády Naréndra Módí minulý týždeň na summite v Samarkande Putinovi povedal, že doba nie je vhodná na vojnu. India, ktorá Rusko vníma ako strategického partnera v oblasti vlastnej bezpečnosti, zatiaľ vojnu na Ukrajine výslovne neodsúdila.

 Koho sa mobilizácia v Rusku týka?

V rámci čiastočnej mobilizácie bude povolaných 300-tisíc rezervistov, predovšetkým ľudí s vojenskými skúsenosťami. Moskva zatiaľ nezverejnila podrobnosti mobilizácie. Nebude sa týkať napríklad študentov alebo brancov, podľa šéfa branného výboru v parlamente Andreja Kartapolova sa týka predovšetkým vojakov v zálohe a poddôstojníkov do veku 35 rokov a tiež nižších dôstojníkov v zálohe do veku 45 rokov.

Minister obrany Sergej Šojgu uviedol, že Moskva povolá do služby približne jedno percento zo svojich zdrojov. „Máme obrovské mobilizačné zdroje tých, ktorí slúžili, majú bojové skúsenosti, vojenskú špecializáciu. Máme ich takmer 25 miliónov,“ vyhlásil minister podľa agentúry TASS.

Podľa agentúry Reuters alebo BBC má Rusko k dispozícii dva milióny rezervistov, Ukrajina ich má asi 900-tisíc. „Samotná línia kontaktu, ktorú možno nazvať frontovou líniou… meria cez 1-tisíc kilometrov. Prirodzene treba zabezpečiť to, čo je za touto líniou a pozdĺž nej, tieto územia treba kontrolovať. Na tom sa pracuje predovšetkým,“ povedal minister.

 Prečo sa teraz opäť hovorí o ruskej jadrovej hrozbe?

Putin v stredu pri vyhlásení čiastočnej mobilizácie obvinil západ z jadrového vydierania. „Rusko má ale dostatok zbraní na zodpovedajúcu reakciu a nebojí sa ich použiť,“ povedal Putin. Agentúry pripomínajú, že ruská vojenská doktrína počíta s použitím jadrových zbraní, ak je napadnuté jej územie. Moskva za svoje územie považuje aj separatistické republiky na východe Ukrajiny.

Luhanská ľudová republika a Donecká ľudová republika v utorok oznámili, že medzi 23. a 27. septembrom usporiadajú referendum o pripojení k Rusku. Takéto ľudové hlasovania sa majú konať aj v Ruskom okupovaných častiach ukrajinskej Záporožskej a Chersonskej oblasti. Šéfka prokremeľskej televízie RT Margarita Simonjanová v utorok uviedla, že tento týždeň bude buď „predvojom nášho víťazstva“, alebo „jadrovou vojnou“.

 Ruské jadrové zbrane sa dostali do popredia záujmu v roku 2010, keď vtedajší prezident Dmitrij Medvedev podpísal novú ruskú vojenskú doktrínu. Za jedny z hlavných hrozieb Ruska označil dokument rozširovania Severoatlantickej aliancie a budovanie strategickej protiraketovej obrany a vojenská doktrína počíta aj s možnosťou udrieť jadrovými zbraňami ako prvý.

„Rusko si vyhradzuje právo použiť jadrovú zbraň v odpovedi na použitie jadrových či iných typov zbraní hromadného ničenia proti nemu a jeho spojencom, ako aj v prípade napadnutia Ruska konvenčnými zbraňami, ak by bola ohrozená sama existencia štátu,“ píše sa v doktríne.

 Akým silným jadrovým arzenálom disponuje Rusko?

Rusko patrí medzi oficiálne jadrové mocnosti. Podľa Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT), ktorá nadobudla platnosť v marci 1970, patrí oficiálny status jadrovej mocnosti štátom, ktoré vykonali pokusný jadrový výbuch pred 1. januárom 1967. Takýchto krajín bolo päť: USA, ZSSR, Čína, Francúzsko a Británia.

Jadrovú zbraň vyskúšala neskôr aj India (1974), Pakistan (1998) a KĽDR (2006). Podľa údajov Federácie amerických vedcov (FAS) disponujú všetky jadrové mocnosti sveta teraz počtom 12 700 kusov jadrových hlavíc, z ktorých je okolo 3 700 aktívnych, z toho v USA 1 644, v Rusku 1 588, 290 ich má Francúzsko, 120 Británia, pri Číne údaje nie sú dispozícii, Federácia amerických vedcov ich počet odhaduje na 350.

Mala Ukrajina jadrové zbrane?

Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 zostali jadrové zbrane na území štyroch samostatných republík – Ruska, Ukrajiny, Bieloruska a Kazachstanu. Ukrajina zdedila tretí najväčší jadrový potenciál na svete, podľa americkej mimovládnej organizácie Iniciatíva proti jadrovej hrozbe (NTI) išlo o zhruba 2 300 jadrových hlavíc. V Kazachstane ich bolo okolo 1500, v Bielorusku najmenej 80.

Najväčším jadrovým arzenálom disponovalo podľa údajov NTI začiatkom 90. rokov Rusko (vyše 30-tisíc hlavíc) a USA (zhruba 11-tisíc). Ukrajina sa jadrových zbraní zriekla výmenou za sľub bezpečnosti. Tú jej malo poskytnúť takzvané budapeštianske memorandum, teda medzinárodná zmluva o poskytnutí bezpečnostných záruk, ktorú podpísali 5. decembra 1994 prezidenti Ruska a USA Boris Jeľcin a Bill Clinton a britský premiér John Major.

Táto zmluva bola podmienkou Ukrajiny pre podpis medzinárodnej zmluvy o nešírení jadrových zbraní z roku 1968, čím sa Ukrajina zriekla statusu jadrového štátu. V júni 1996 ukrajinský prezident Leonid Kučma vyhlásil, že stiahnutie jadrových zbraní z územia Ukrajiny bolo ukončené./agentury/

X X X

Rusi v panike skupujú jednosmerné letenky za rekordné sumy, aktivisti zvolávajú protest proti mobilizácii

 Protivojnoví aktivisti zvolávajú v Rusku na stredu večer celonárodný protest proti čiastočnej mobilizácii, ktorú vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin. Denník The Guardian píše, že rozhodnutie Kremľa vyvolalo v Rusku šok. Podľa agentúry Reuters sa rýchlo vypredávajú jednosmerné letenky z Ruska.

 „Tisícky ruských mužov – našich otcov, bratov a manželov – budú vrhnuté do vojnového mlynčeka na mäso. Za čo budú umierať? Prečo budú mamičky a deti prelievať slzy?“ uvádza hnutie Vesna vo vyhlásení, kde vyzýva Rusov, aby dnes (streda 21. septembra) o 19.00 h vyšli do centier svojich miest. Rusko má niekoľko časových pásiem, napríklad v Moskve je o hodinu viac ako v Prahe.

 „Teraz vojna príde do každého domu a každej rodiny,“ varuje ďalej zoskupenie, ktoré je podľa agentúry Reuters protivojnovým združením. Vesna ďalej viní režim ruského prezidenta Putina z toho, že „uvrhol Rusko do strašlivého krviprelievania, izolácie a chudoby“. Podľa serveru Meduza vyzvalo toto združenie o deň skôr ruských vojakov, aby sa odmietli zúčastniť na invázii na Ukrajine a vzdali sa skôr, ako vstúpi do platnosti chystaný zákon, ktorý v týchto dňoch schvaľuje ruský parlament, a podľa ktorého sa takýto krok stane trestným činom.

 Agentúra AP píše, že čiastočná mobilizácia pravdepodobne zvýši znepokojenie Rusov z vojny, avšak nie je podľa nej jasné, koľko ľudí sa odváži naozaj protestovať, keďže úrady opozíciu a kritiku invázie na Ukrajine potláčajú. Po jej februárovom začiatku bezpečnostné zložky pozatýkali v Rusku počas protestov najmenej 16 000 demonštrantov, vyplýva z informácií projektu OVD-Info, ktorý monitoruje policajné zásahy v Rusku.

 Putinovo rozhodnutie vyhlásiť čiastočnú mobilizáciu vyvolalo v Rusku šok, píše denník The Guardian a podotýka, že Kremeľ sa od začiatku invázie na Ukrajine snaží zakrývať pred Rusmi chmúrnu realitu a v mestách pestovať pocit normálnosti. S čiastočnou mobilizáciou a povolaním 300 000 väčšinou mladých mužov do služby, teraz vojna vstúpi do domácností mnohých ruských rodín, poznamenal britský denník.

Putinovo ranné vyhlásenie vyvolalo v Rusku obavy, že niektorí muži nebudú môcť z krajiny odísť, píše Reuters. Šéf Kremľa a minister obrany Sergej Šojgu síce ubezpečovali, že povolanie do služby sa týka rezervistov so skúsenosťami v ozbrojených silách, avšak údaje na serveri Google Trends podľa Reuters ukázali nárast vyhľadávania na Aviasales, čo je najobľúbenejšia ruská internetová stránka pre nákup leteniek.

 Podľa údajov Aviasales boli vypredané priame lety z Moskvy do tureckého Istanbulu a arménskeho Jerevanu, čo sú destinácie, kam môžu Rusi cestovať bez víz. Ceny leteniek do Tbilisi a Baku prudko vzrástli. Najkratšie lety do Gruzínska stoja asi 120-tisíc rubľov (takmer 2 000 eur), do Azerbajdžanu 248-tisíc rubľov (4 000 eur). Na stredu nie sú žiadne letenky do Jerevanu, minimálna cena za let vo štvrtok je 86-tisíc rubľov (1 400 eur). Najlacnejšie letenky z Ruska do Dubaja v Spojených arabských emirátoch sa vyšplhali na viac ako 300-tisíc rubľov (takmer 5 000 eur), čo je približne päťnásobok priemernej mesačnej mzdy.

Na ruskej verzii vyhľadávača Google sa medzi najhľadanejšími výrazmi počas stredy objavuje „kam odísť z Ruska“. Najviac sa o túto tému zaujímajú obyvatelia Belgorodskej oblasti susediacej s Ukrajinou.

Na sociálnych sieťach sa tiež šíria správy, že ruské železnice prestali predávať lístky bez potvrdenia miestneho vojenského komisára. Ruské ministerstvo obrany však tieto informácie poprelo.

Kremeľský hovorca Dmitrij Peskov pri tlačovej konferencii odmietol komentovať možnosť uzavretia ruských hraníc pre Rusov, ktorých sa mobilizácia týka, a ktoré by im zabránilo sa prípadne odchodom z krajiny vyhnúť povolaniu do služby. „Objasnenie v tejto veci bude nasledovať,“ povedal Peskov podľa agentúry TASS.

 Ruský opozičný predák Alexej Navaľnyj, ktorý je v súčasnosti vo väzení, uviedol, že čiastočná mobilizácia povedie k obrovskej tragédii. „Už teraz je jasné, že táto zločinecká vojna sa zhoršuje, prehlbuje a Putin sa do nej snaží zapojiť čo najviac ľudí. To samozrejme povedie k obrovským tragédiám, obrovskému počtu mŕtvych,“ uviedol Navaľnyj vo vyhlásení, ktoré zverejnili jeho advokáti.

Naopak, provojnoví blogeri a ruskí ultranacionalisti rozhodnutie o čiastočnej mobilizácii privítali, poznamenal The Guardian./agentury/

X X X

Koalícia premrhala šancu na zmenu § 363. Chýbal jediný hlas

Napriek dohode lídra OĽaNO Igora Matoviča s hnutím Sme rodina koalícia nedokázala naplniť ďalšiu časť svojho programového vyhlásenia a prijať kompromisný návrh zmeny paragrafu 363 Trestného poriadku, ktorý podporili aj profesor Jozef Čentéš či špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Na zmenu chýbal jediný hlas. Brzdu zatiahla Katarína Hatráková, ktorú v máji hnutie OĽaNO vyhodilo zo svojho klubu, a poslanec obyčajných ľudí Igor Hus, ktorý len pri tomto jednom hlasovaní nehlasoval.

 Za návrh hlasovalo 72 poslancov a proti ich boli 71. Zo 144 prítomných za zmenu hlasovali všetci poslanci klubov OĽaNO a SaS a pridalo sa aj päť nezaradených poslancov niekdajšej koalície. Proti bol zvyšok nezaradených ako aj kluby Smeru a Sme rodina, ktoré hlasovalo v rozpore s deklaráciou Matoviča.

Spolu so Sme rodina už hlasovala aj ich nová posila Romana Tabák, ktorú z OĽaNO vyhodili za to, že na jar nezahlasovala za väzobné stíhanie Roberta Fica. V klube OĽaNO vtedy skončila Katarína Hatráková a práve jej hlas pri stredajšom hlasovaní o paragrafe 363 chýbal. Ako jediná zo všetkých poslancov sa totiž pri hlasovaní zdržala.

 Výčitky pre využitie paragrafu 363 Trestného poriadku počúva generálny prokurátor Maroš Žilinka od konca vlaňajšieho augusta. Kritici ho obviňujú, že oslobodzuje prominentov, prepúšťa ich z väzby, zneužíva svoje právomoci, robí politiku, brzdí boj proti korupcii, obchádza súdy či nedemokraticky hromadí príliš veľa moci vo vlastných rukách.

Príkladom sú kauzy, keď vtedajšia Generálna prokuratúra pomohla bývalému riaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému, vplyvnému finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi, konkurznému právnikovi Zoroslavovi Kollárovi a neskôr aj guvernérovi Národnej banky Petrovi Kažimírovi. U všetkých totiž boli konštatované porušenia zákona a obvinenia im preto boli následne zrušené. Niektorým sa už ale ani neobnovili.

 Vláda sa pritom už pred vyše dvoma rokmi zaviazala, že takýmto prípadom zabráni. „Bude sa dôsledne trvať na dodržiavaní zákazu negatívnych pokynov a okrem iného sa v tejto súvislosti preskúma zúženie právnej úpravy § 363 Trestného poriadku tak, aby zodpovedala jej pôvodnému zmyslu,“ zaviazala sa vláda vo svojom programovom vyhlásení.

Návrat k pôvodnej podobe paragrafu 363 Trestného poriadku podporili aj profesor trestného práva Jozef Čentéš či špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Nový minister spravodlivosti Viliam Karas síce pripomína dôležitosť ochrany práv obvinených, diskusiu o zmene tohto paragrafu však podľa vlastných slov neodmieta./agentury/

X X X

Na Trumpa a jeho deti podala žalobu newyorská prokurátorka za finančné podvody

Trumpova firma sa mala snažiť získať daňové výhody či vyššie poistné krytie. Newyorská prokurátorka Letitia Jamesová v stredu podala žalobu na bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa a členov jeho rodiny v súvislosti s finančnými praktikami jeho rodinnej firmy. Informoval o tom denník The Guardian.

Jamesová vo vyhlásení uviedla, že žalobu podáva proti Donaldovi Trumpovi, spoločnosti Trump Organization, členom vrcholového manažmentu a ďalším zainteresovaným subjektom. Dôvodom sú finančné podvody vykonávané s cieľom získať určité ekonomické výhody.

„V žalobe sa uvádza, že Trump a jeho deti Donald mladší, Ivanka a Eric nepravdivo nadhodnocovali čistú hodnotu Trump Organization, aby získali od bánk pôžičky za lepších podmienok, na aké by spoločnosť za bežných okolností nemala nárok,“ uviedla Jamesová. Dodala, že týmito praktikami sa Trumpova firma snažila získať daňové výhody či vyššie poistné krytie.

Americký exprezident sa podľa prokurátorky „nezákonne obohacoval a okrádal systém, teda aj všetkých nás, pričom tak robil s pomocou ostatných obžalovaných“. Vyšetrovatelia sa domnievajú, že Trumpove činy „porušili federálny trestný zákon aj predkladaním falošných vyhlásení finančným inštitúciám a bankovými podvodmi“.

Trump v minulosti Jamesovú opakovane obvinil, že jej vyšetrovanie je politicky motivované. Vyhlásil tiež, že prokurátorka, ktorá je Afroameričanka, je údajne rasistka, pripomína The Guardian, aktuality.sk

X X X

Heger vyzval lekárov, aby prehodnotili podanie výpovedí

V súčasnej dobe nie je na podanie vypovedí podľa Hegera vhodný čas. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) vyzval lekárov, aby prehodnotili podanie výpovedí. V súčasnej dobe na to podľa neho nie je vhodný čas. Uviedol to v stredu po rokovaní vlády.

„Chcem požiadať lekárov, aby prehodnotili svoje výpovede. Naozaj dnes na to nie je vhodný čas,“ povedal Heger. Ubezpečil, že vláda to so zdravotníctvom myslí vážne. „Preto sme urobili konkrétne kroky, investície do výstavby a rekonštrukcie, rozhodnutia o výstavbe nových nemocníc a hlavne investícia do ľudí, teda do ich platov,“ skonštatoval.

Vláda v stredu schválila návrh na zvýšenie platov zdravotníkov. Okrem avizovaného zvyšovania miezd lekárov a sestier rieši aj platy ostatných zdravotníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach a ambulanciách záchrannej zdravotnej služby. Okrem zvyšovania platových koeficientov sa majú pri mzdách zohľadňovať aj roky praxe, aktuality.sk

X X X

V Košiciach a v Rožňave vyhlásili zamestnanci prímestskej dopravy výstražný štrajk

Prímestské autobusy v Košickom a Rožňavskom okrese plánujú odstaviť vodiči spoločnosti Eurobus. Na pondelok 26.septembra vyhlásili výstražný štrajk.

Odborová organizácia OZ KOVO Eurobus Košice vyhlásila štrajkovú pohotovosť ešte 17.decembra 2021. Vodiči sa s firmou nevedia dohodnúť na zvýšení platov. Riaditeľ spoločnosti sa v minulosti vyjadril, že ide o nereálne požiadavky.

Zareagoval aj Košický samosprávny kraj, ktorý síce nie je zriaďovateľom žiadneho z dopravcov, no hľadá riešenia, ako zmierniť následky výpadku autobusových spojov.

V pohotovosti už od decembra

Vyhlásenie výstražného štrajku potvrdil predseda základnej organizácie odborového zväzu Eurobus Košice Milan Boberský.

„Z približne 130 vodičov podporilo štrajk asi 108. Štrajk bude kvôli tomu, aby sme naše požiadavky dostali do kolektívnej zmluvy,“ povedal pre RTVS Boberský a doplnil, že ak sa v nedeľu 25.septembra vodiči s firmou dohodnú, plánovaný štrajk zrušia.

Odborová organizácia už vlani v polovici decembra vyhlásila štrajkovú pohotovosť. Pristúpila k nej z dôvodu nespokojnosti s vývojom kolektívneho vyjednávania novej kolektívnej zmluvy v tejto organizácií. Odborová organizácia očakávala razantnejšie zvýšenie miezd všetkým zamestnancom.

„Pracujeme v náročnej profesii, kde máme zodpovednosť za zdravie a životy cestujúcich aj ostatných účastníkov cestnej premávky. Odvetvie autobusovej dopravy pritom čelí akútnemu nedostatku vodičov a jedným z dôvodov je aj ich nízke ohodnotenie,“ zdôvodnil vlani v decembri vyhlásenie štrajkovej pohotovosti Boberský.

Vyhlásenie štrajkovej pohotovosti v podniku vtedy svojim podpisom podporili všetci vodiči, ktorí boli oslovení.

Nepomohol ani sprostredkovateľ

Vo februári 2022 sa so zamestnávateľom nedohodli ani po neúspešnom treťom kole kolektívneho vyjednávania. Požiadali Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR o určenie sprostredkovateľa.

Výhrady základných organizácií OZ KOVO Košice a Rožňava smerujú najmä k rastu miezd a organizácii pracovnej pohotovosti vodičov v prípade času čakania medzi spojmi.

V roku 2021 bol podľa generálneho riaditeľa spoločnosti Ľubomíra Geršiho priemerný čistý príjem jej vodičov 1018 eur.

„Boli sme prekvapení z nášho pohľadu nereálnymi požiadavkami dvoch odborových organizácií na zvýšenie miezd o 26,5 percenta. Tieto požiadavky navyše prichádzajú v čase, keď stále bojujeme s pandémiou, s čím súvisí enormný nárast nákladov,“ povedal vo februári Gerši pre TASR.

Kraj hľadá riešenia

Košický samosprávny kraj bol informovaný o výstražnom štrajku v dopravných závodoch Košice a Rožňava. Župa hľadá riešenia, ako zmierniť následky výpadku autobusových spojov. Pôjde totiž o celodenný štrajk.

Košický samosprávny kraj nie je zriaďovateľom žiadneho z dopravcov a ani jeho vlastníkom, preto nemá právomoc zasahovať do personálnej politiky týchto súkromných spoločností.

„Mrzí nás, že na interné záležitosti spoločnosti a jej zamestnancov doplatia obyvatelia kraja v našich dvoch okresoch. Momentálne rokujeme s naším druhým autobusovým dopravcom ARRIVA, ako aj s regionálnymi autobusovými dopravcami z iných krajov o možnostiach, ako zmierniť dôsledky výpadku autobusových spojov na cestujúcu verejnosť,“ povedal Rastislav Trnka, predseda Košického samosprávneho kraja.

Keďže kraj si voči dopravcom plní zmluvné povinnosti, rovnaké plnenie očakáva aj od nich, vrátane prevádzkovej povinnosti dopravcu, teda zabezpečenie objednaných služieb podľa schválených cestovných poriadkov a udelených dopravných licencií

„Podľa informácií od spoločnosti eurobus, a. s. v tejto chvíli nedokáže určiť rozsah a dopady štrajku na vynechané spoje. V rámci svojej povinnosti deklaroval snahu minimalizovať dopady a postupovať pri riešení situácie v súčinnosti s krajom,“ doplnil v stanovisku Košický samosprávny kraj, aktuality.sk

X X X

Dánska kráľovná mala deň po pohrebe Alžbety II. pozitívny test na COVID-19

Dánska panovníčka je zaočkovaná troma dávkami proticovidovej vakcíny, pričom ochorenie COVID-19 prvýkrát prekonala tento rok vo februári.

Dánska kráľovná Margaréta II., ktorá sa v pondelok zúčastnila na pohrebe britskej kráľovnej Alžbety II. v Londýne, mala pozitívny výsledok testu na koronavírus. Oznámil to v stredu dánsky kráľovský palác, informuje agentúra AFP.

Osemdesiatdvaročná dánska panovníčka je zaočkovaná troma dávkami proticovidovej vakcíny, pričom ochorenie COVID-19 prvýkrát prekonala tento rok vo februári. Ďalší pozitívny výsledok testu na covid mala v utorok večer, teda deň po pohrebe Alžbety II.

„Aktivity kráľovnej na tento týždeň boli preto zrušené,“ informoval v stredu kráľovský palác v tlačovej správe bez ďalších podrobností.

50. výročie nástupu na trón

Margaréta II., narodená 16. apríla 1940, oslávila 14. januára 50. výročie svojho nástupu na trón. Prevzala ho po svojom zosnulom otcovi, kráľovi Frederikovi IX. Je zároveň prvou ženou, ktorá v Dánsku zastáva pozíciu vládnucej kráľovnej.

Po smrti Alžbety II. je dánska kráľovná zároveň najdlhšie vládnucou žijúcou európskou panovníčkou. Po nej nasleduje švédsky kráľ Karol XVI. Gustáv, ktorý panuje už 48 rokov. V globálnom meradle dánsku panovníčku v dĺžke vládnutia predstihuje len brunejský sultán, a to o štyri roky, pripomína AFP.

Kým v čase nástupu Margaréty II. na trón sa za zachovanie monarchie zasadzovala menej než polovica Dánov, v súčasnosti patrí dánska kráľovská rodina k najobľúbenejším na svete a doma sa teší podpore viac ako 80 percent Dánov.

Margaréta II. ovdovela v roku 2018, keď ako 83-ročný zomrel jej manžel, princ Henrik. Odvtedy však viackrát zopakovala, že sa svojich povinností nikdy nevzdá. „Na tróne zostanem, kým nepadnem,“ povedala. Následníkom kráľovnej je starší z jej dvoch synov, 54-ročný korunný princ Frederik, aktuality.sk

X X X

Ako to Zdeno Chára dokázal? Nastavil kultúru. Prečo? Pretože bez toho nemôžete vyhrávať

 Legenda NHL, budúci člen Siene slávy a jeho číslo si už v Bostone nikto neoblečie. Zdeno Chára v utorok oficiálne ukončil svoju bohatú kariéru. Spravil to symbolicky, podpísal jednodňový kontrakt s klubom, v ktorom bol 14 sezón kapitán a doviedol ho k Stanley Cupu.

Najvyšší hráč histórie profiligy si po podpise kontraktu obliekol dres a následne prečítal svoju reč, potom prišli na rad otázky prítomných novinárov. Zdeno Chára počas odpovedí ukázal, prečo bol výnimočný hráč a kapitán.

Najskôr však vysvetlil, prečo sa rozhodol skončiť. „Nebolo to ťažké. Rozhodol som sa už dávnejšie. Len som ešte čakal s oficiálnym oznámením, kým som všetko vstrebal. S vedením Bostonu sme čakali na vhodnú chvíľu. Je naozaj česť ukončiť kariéru ako člen Bruins.”

Všetkých prítomných pobavil odpoveďou na otázku, či svoju úlohu zohral aj vek. Veď má už 45 rokov. „Ak mi poviete, že niečo nedokážem, tak sa uistím, že to dokážem. Nezáleží na veku. Nie je to kvôli tomu. Je čas byť doma,” veľavravne povedal obranca s najväčším počtom odohraných duelov v NHL.

„Biologický vek tela neoklamete. Vedel som, na čom som. Ale to nebol hlavný dôvod. Chcel som byť doma s rodinou. Posledné dva roky som bol stále preč. Vedel som, že je pravý čas na koniec a aby som bol doma. Aby som už nezmeškal oslavy narodenín a špeciálne momenty. Vedel som, že je to správne rozhodnutie a neľutujem ho. Nič by som nemenil.

Sme v biznise, kde sa rozhoduje na základe víťazstiev. Ale moje hodnoty sú založené na úspechoch a neúspechoch. A to je v poriadku, učíte sa ako človek a aj hráč. Mám zo svojich rozhodnutí radosť,” vyjadril sa otec troch detí k svojmu verdiktu.

Sám ešte nevie, kam povedú jeho ďalšie kroky. Do budúcnosti sa príliš nepozerá. „Neprestanem sledovať hokej a najmä Bruins. Chcem teraz byť doma a uvidím, koľko voľného času naozaj budem mať, predtým ako sa do niečoho pustím. Voči mne, mojej rodine či tomu, čo budem robiť, by nebolo férové, kebyže s tým začnem, pokiaľ si nebudem istý, že tomu budem môcť dávať sto percent. Teraz si budem užívať, že som s rodinou a deťmi. Časom uvidíme, čo príde.”

 Doteraz mal v podstate celý život presne naplánovaný program na celé dni. Tréningy striedali zápasy či rôzne klubové povinnosti. Teraz bude žiť bez toho. Ako bude fungovať?

„Nie som si istý. Učím sa. Neviem vám povedať, ako na tom budem po troch mesiacoch mimo hokeja a svojej bežnej rutiny. Stále som aktívny a mám v sebe ‚drajv’, aj keď pravdepodobne nie na úrovni ako počas aktívnej kariéry.

Skôr pre mňa, aby som sa cítil dobre a bol vo forme. To sa nezmení. Je to niečo, čím si prejdeme každý a budeme sa učiť za pochodu. Mával som každý deň naplánovaný, čo som si užíval a páčilo sa mi to. Teraz to nemám. A je to úplne v poriadku.”

KULTÚRA VÍŤAZOV STANLEY CUPU

Zdeno Chára prišiel do Bostonu v roku 2006 a ihneď dostal na hruď kapitánske „céčko”. V klube chcel vybudovať istú kultúru. Pri otázke prečo, ponúkol jednoznačnú odpoveď: „Pretože bez toho nemôžete vyhrávať.”

A následne pridal vysvetlenie, ktoré ukazuje, prečo bol tak dlho kapitán a najmä úspešným líder, ktorého spoluhráči nasledovali. A taktiež, prečo Bruins dokráčali až k Stanley Cupu.

„Musíte mať kultúru a hráčov, ktorí ju chcú nasledovať. Nebol som to len ja. Bol to tímový úspech. Nikdy by som to nedokázal bez Patrica (Bergerona) a Breda (Marchanda), ktorý sa k tomu pridal. Mali sme hráčov, ktorí prichádzali z iných tímov a prispôsobili sa tomu. Posúvali sme sa navzájom vpred. Aj proti sebe sme trénovali vždy naplno a boli sme s tým okej.

Nastavili sme si ciele a postupne sme sa k ním dostávali. Ale bez kultúry a niekoho, kto by to celé začal a ukázal, že to bude takto, by to nešlo. Na začiatku to bolo ťažké. Nie každý sa chcel zmeniť, ale cítil som, že to bolo potrebné pre organizáciu. Prichádzali viacerí ľudia, ktorí pomáhali meniť kultúru tímu a zlepšovať ho. Napokon sme vyhrali Stanley Cup a dvakrát sme boli k tomu veľmi blízko.”

Bruins dokázali vyhrať celú NHL v roku 2011. V sezónach 2013 a 2019 prehrali vo finále.

Zdeno Chára by to však nedokázal sám. Pomáhali mu najmä ďalší lídri, ktorí sú stále súčasťou tímu – Patrice Bergeron a Brad Marchand. Prvý menovaný prišiel do Bostonu rok pred Zdenom Chárom a po jeho odchode po sezóne 2019/20 prebral rolu kapitána. Brad Marchand sa k tímu pripojil v roku 2009.

Oboch označil za hráčov, ktorí ho posúvali vpred. „Sedia hneď tu. Patrice, Marchand… Vždy sme proti sebe súperili na tréningoch, ale vedeli sme, že nás to zlepší a pripraví na zápas. Stále som hovoril, že ak je tréning ťažší ako zápas, tak je to dobré, pretože potom bude zápas ľahší.

Každý večer ste hrali proti najlepším hráčom sveta, ale najväčšiu výzvu, ktorú máte, je tá voči vám samým. Vždy pred tým, ako vkročíte na ľad, sa na seba musíte pozrieť a byť si istý, že ste pripravený. Toto je výzva, ktorej čelíte každý deň. A keď nie ste pripravený, nedávate zo seba maximum pre tím. A to nie je fér.”

Zdeno Chára následne dostal otázku, čo pre neho znamenalo vyhrať Stanley Cup a moment, keď ho zdvihol nad hlavu. A aj pri tejto odpovedi ukázal, že bol pravým tímovým kapitánom. „Opravil by som vás. Nie, čo to znamenalo pre mňa, ale čo to znamenalo pre nás. Vyhrali sme ho spolu. Nie som to ja, lebo som bol kapitán. Všetci sme sa spojili a pracovali na tom.

Vyhrať Stanley Cup bola úľava a radosť pre všetkých. Dosiahli sme to ako tím. Ak sa opýtate hocikoho z nás, spomienky na oslavy sú tie najlepšie,” dodal Zdeno Chára, ktorý pri odchode poďakoval všetkým novinárom.

 VYRADENÉ ČÍSLO? JE TO LEN OTÁZKA – KEDY?

Na jeho rozlúčkovej tlačovej konferencii sa zúčastnil aj prezident klubu Cam Neely. Zdena Cháru získali Bruins v lete roku 2006 na trhu voľných hráčov. „Zrejme najlepší podpis voľného hráča v histórii,” prehlásil Cam Neely.

Jeho prínos pre klub bol neopísateľný aj podľa prezidenta. „Hovorí sa o dôležitých hráčoch v klube, že je potrebné mať skvelých brankárov či centrov. Ale mať takého lídra v obrane, ktorého nasledujú aj ďalší, je pre tím naozaj špeciálne.”

O jeho odhodlaní hovorí najmä príhoda z roku 2019, kedy si v play-off vo štvrtom zápase zlomil čeľusť, no v piatom už bol na ľade, a to napriek tomu, že poriadne ani nevedel otvoriť ústa.

„Počas play-off v roku 2019 som išiel za ním do nemocnice po tom, ako si zlomil sánku. A on mi povedal, že bude hrať piaty zápas. Pre mňa to ukazuje všetko o ňom. Nielen jeho tvrdosť, ale aj oddanosť. Dávam mu za to všetok kredit sveta. Neviem, koľko športovcov by to dokázalo.”

Sám Zdeno Chára nevie, kam budú smerovať jeho ďalšie kroky. Cam Neely by však bol rád, keby smerovali do organizácie Bostonu Bruins. „Som pripravený sa s ním o tom rozprávať. Mať ho v klube na hocijakej pozícii by veľmi pomohlo celej organizácii. Uvidíme, ako to dopadne.”

Zrejme je nespochybniteľné, že Zdena Cháru čoskoro uvedú do Siene slávy. „Ťažko si dokážem predstaviť, že by sa to nestalo,” uviedol Cam Neely. A vyradia v Bostone jeho číslo 33? „Po tom, čo urobil pre celú organizáciu, je to asi jasné. Len musíme vyriešiť, kedy sa to stane.”

NAVŽDY VĎAČNÝ

Počas svojej dlhej kariéry Zdeno Chára pozitívne ovplyvnil množstvo hráčov. Jedným z nich je aj 24-ročný Charlie McAvoy. Za Bruins začal hrávať v roku 2017, ako nováčika ho Zdeno Chára ihneď zobral pod svoje krídla.

„Začlenil ma do tímu a dodal mi množstvo sebavedomia. Rýchlo som zistil, aký je to človek. Ku všetkým sa správal rovnako a z každého spravil súčasť tímu.”

Navyše s ním hrával aj v obrane. „Pre mňa to znamenalo všetko. Vďaka tomu som si začal viac veriť. Hral som lepšie, ako som si sám myslel, že dokážem. Vedel som, že mi kryje chrbát a verí mi. Sú to veci, za ktoré mu budem navždy vďačný,” povedal podľa CBS News.

O niečo viac s ním boli dvaja hráči, ktorých Zdeno Chára spomínal – Brad Marchand a Patrice Bergeron. „Skvelý mentor, človek a priateľ. Som vďačný za všetko, čo urobili pre mňa a Boston. Dnešok priniesol mnoho spomienok. Je to budúci člen Siene slávy.

Všetci vieme, aký bol na ľade, aký mal talent a čo všetko dokázal. Som rád, že som hral po jeho boku. Hral som aj proti nemu a bolo to veľmi náročné. Keď ste ho mali v tíme, dodalo vám to sebavedomie. Mimo ľadu bol líder. Išiel príkladom, zaviedol v tíme dobrú kultúru. Bola to skvelá cesta,” povedal Patrice Bergeron.

Nadviazal aj na slová Charlieho McAvoya. V kabíne Bruins si boli pod jeho vedením všetci rovní. „Je ťažké byť lídrom v tíme, ktorému sa nedarí. Aj on sa učil. Pomáhal novým hráčom, rozprával sa s nimi. Jeho súťaživosť a zanietenie do práce inšpirovali aj ostatných. Začali sme ísť za svojím cieľom a prichádzali výsledky.”

Brad Marchand si zaspomínal na asi najsilnejší moment. „Keď išiel pre pohár, pozrel sa smerom k nám a ukázal prstom. Bol to špeciálny moment. Akoby ukazoval: ‚dokázali sme to.’ Bolo to skvelé.”

Chárove odhodlanie podľa neho nedokumentuje len príklad so zlomenou čeľusťou, ale omnoho viac. „Časť toho, čo chcel dokázať ako kapitán, bolo, že je ochotný urobiť hocičo, aby tím uspel. Zlomená čeľusť je len jeden príklad. Hral niekoľkokrát so zlomeninami, o ktorých ľudia ani nevedeli.”

O tom, že bol špeciálnym človekom nielen na ľade, ale aj mimo neho, svedčia jeho ďalšie slová. „Vždy sa snažil zlepšovať. Počas mesiaca, keď bol zranený, si spravil kurz realitného makléra. V lietadle sa učil cudzie jazyky. Asi každý deň prečítal knihu. Je neuveriteľný človek. Nielen hokejista, snaží sa zlepšovať v každej časti života. Má schopnosť posúvať sa v živote vpred vo všetkom, a to je dôvod, prečo dokázal hrať tak dlho ako hral.”

A na záver rozhovoru o svojom dlhoročnom kapitánovi Brad Marchand dodal veľavravný odkaz. „Keď ste pri ňom každý deň, veľmi si to neuvedomujete. Ale mal som možnosť hrať s jedným z najlepších hokejistov histórie. To je celkom špeciálne,” vyjadril sa pre CBS News.

X X X

Enviroekonóm o šetrení: Namiesto kúpania sa sprchujte, spálňu vykurujte na menej stupňov

Ak majú ľudia doma druhý alebo tretí televízor, ktorý im ide celý deň ako kulisa, mali by si za elektrinu priplatiť.

Ak dnes dôchodca žije energeticky úsporným životom, môže mať problém šetriť ešte viac. V takom prípade nemusí ťažiť z možnosti mať lacnejšiu elektrinu, hovorí ekonóm Juraj MELICHÁR, ktorý pôsobí v občianskom združení Priatelia Zeme a mimovládnej organizácii CEE Bankwatch Network, kde sa venuje koordinácii environmentálnych projektov a ekonomike s dôrazom na ekológiu.

 X Je panika, ktorá prevláda medzi ľuďmi opodstatnená? Majú sa báť, či budú mať čím kúriť a prípadne sa obávať, čím to zaplatia?

Panika nikdy nie je dobrá. Na druhej strane vidíme, že ceny energií rastú — ceny dreva sú napríklad dvojnásobné, pri briketách až trojnásobné. Ľudia sa zásobujú drevom v obave z nedostatku a narastajúcich cien zemného plynu a elektrickej energie. Opatrnosť a obozretnosť sú určite namieste.

X Majú toto ľudia robiť — zásobiť sa drevom? Majú si kupovať svetre a nejaké ohrievače? Bude dosť plynu, aby mali čím kúriť?

Je dobré, aby sa ľudia zamysleli, či ich budova má dobré tepelnoizolačné vlastnosti — či majú dostatočne zabezpečenú strechu, dostatočne kvalitné okná, dostatočne kvalitné zateplenie, izoláciu stien a podobne.

Mohli by uvažovať, či je plynový kotol zariadenie, ktoré chcú mať aj dlhodobo, keď sa bude zvyšovať cena zemného plynu, alebo nie. Je ťažké povedať, či bude dostatok zemného plynu.

 X Doterajší minister hospodárstva Richard Sulík tvrdil, že bude — zásobníky budú plné, nemáme sa čoho obávať a že zimu bez problémov prežijeme, lebo plynu máme dosť… Je to pravda alebo nie?

Európska únia si stanovila cieľ okolo 80 percent naplnených zásobníkov, ten sme už prekonali. V zásobníkoch máme viac plynu, ako bol tento cieľ. Na druhej strane — tá opatrnosť je namieste a žiadne plytvanie by nemalo byť.

Je rozumné, ak ľudia uvažujú o prechode z plynového kotla na iný zdroj vykurovania — či už je to tepelné čerpadlo, alebo moderný kotol na biomasu.

X Z toho, čo hovoríte, sa mi zdá byť neopodstatnená panika kupovania dreva, lebo nebude čím kúriť v zime, keďže plyn je.

Ľudia tak veria politikom, že si nakúpili kubíky dreva na zimu do domácností. Panika nie je namieste, ale dreva by mohlo byť nedostatok. Nedovolím si odhadnúť, či bude dostatok plynu alebo biomasy, ak by bola zima dlhá a chladná.

Je namieste znížiť energetickú spotrebu, aby domy boli energeticky hospodárne. Vďaka tomu by sme nepotrebovali tak veľa vykurovať a budeme odolnejší voči výkyvom aj do budúcna.

X Richard Sulík a Karol Galek tvrdia, že s elektrinou nebude žiadny problém – z elektriny sa vyrába aj teplo –, lebo 85 percent spotreby má byť za takú cenu ako minulý rok. Ak má človek nadspotrebu alebo neušetrí tých 15 percent, tak by si mal priplatiť. Pomôže nám v niečom toto riešenie?

Na jednej strane to motivuje ľudí, aby ušetrili tých horných 15 percent oproti svojej spotrebe spred dvoch rokov, prípadne priemeru tarify. Môže to byť však veľmi nebezpečné zo sociálneho hľadiska. Ak už niekto, napríklad dôchodcovia alebo sociálne zraniteľné domácnosti, šetrí elektrickú energiu aj tak, že si napríklad zohrieva vodu na piecke, pretože má drevo lacnejšie ako ohrev elektrickou energiou, tam je oveľa menšia možnosť znížiť spotrebu elektrickej energie o 15 percent. Môže to byť niečo, čo im výrazne zvýši náklady.

Myslím, že takáto progresívna tvorba ceny by bola veľmi dobrá, aby bola elektrická energia na základné využitie — čím luxusnejšie by to bolo a čím vyššia spotreba by bola, tým by mala byť elektrická energia bližšie k trhovým cenám.

X Predstavujete si to tak, že ak mám chladničku, v ktorej mám potraviny, budem platiť menej, a ak mám televízor, tak za ten viac?

Ak máte druhý alebo tretí televízor v domácnosti, ktorý vám v domácnosti beží nonstop ako kulisa…

X Ako zistím ten účet za elektrinu, keď mám vysokú spotrebu za chladničku alebo za televízor?

Ide o to, akú budete mať celkovú spotrebu — podľa toho by sa nastavila cenotvorba. Ak by ste mali spotrebu niekoľko MWh a povedzme kúrite tepelným čerpadlom, tak by sa to zohľadňovalo. Ak by ste mali 2-3 bazény, je vidno, že vykurujete bazén, za to by ste mali platiť vyššiu cenu elektrickej energie.

X To však zatiaľ nie je na stole. Ak sa nemýlim, nikto nič takéto nenavrhuje.

Nie, toto je iba jedna z možností, ktorá by mohla vylepšiť takýto návrh.

X Mali by sa nejakí ľudia na Slovensku pripraviť na to, že sa im zníži životná úroveň – že teraz zdražujú energie, že zdražuje jedlo? Majú sa Slováci pripraviť na to, že im bude horšie?

Čiastočne áno, ale nielen v dôsledku inflácie, ktorá je okolo desať a viac percent každý rok. Posledné roky bolo to zvyšovanie cien o dve až tri percentá, teraz bude inflácia nárazovo okolo desať percent. Ťažko povedať, pre ktoré skupiny obyvateľstva, ale sociálne zraniteľné domácnosti budú musieť zvažovať, do čoho investujú alebo kde minú každé euro.

X To sú však ľudia, ktorí to zvažujú už teraz. Je tam nejaký priestor, aby ušetrili?

To závisí od prípadu. Niektoré organizácie robia špeciálne poradenstvo pre sociálne zraniteľné domácnosti. Jedna z možností je využiť schému Obnov dom, ktorú pred niekoľkými dňami ministri spustili, v rámci ktorej rodiny s ťažko postihnutými deťmi môžu získať dotáciu až 18-tisíc eur na obnovu domu – zateplenie strechy, obvodových múrov, okien a podobne.

X To je skôr dlhodobejšie riešenie. Pýtam sa na to, čo nás bezprostredne túto zimu čaká. Asi ťažko predpokladať, že nejaká sociálne vylúčená rodina si do zimy stihne napríklad zatepliť – to je komplikovanejší proces. Čo môžu urobiť, aby ušetrili? Často sa odporúča stlmiť kúrenie o 1 – 2 stupne. Je toto reálne riešenie, ktoré v niečom pomôže?

Je to jedno z možných riešení. Slovenská inovačná energetická agentúra predstavila 50 rád pre domácnosti, ako môžu šetriť – pri vykurovaní, elektrickej energii, spotrebičoch, pri varení a teplej vode.

X Skúsme vypichnúť tie, ktoré majú podľa vás najväčší zmysel, ktoré prinesú najväčšiu úsporu. Čo treba robiť z pohľadu domácností z krátkodobého hľadiska, aby sa znížil účet za plyn alebo elektrinu na ďalší mesiac?

V prvom rade vykurovanie, ktoré spotrebuje najviac energie. Porozmýšľať, či doma máme nejaké netesnosti na oknách, či neprefukuje niekde na stenách alebo či máme možnosť vymeniť jednosklenné okná za dvojsklá, alebo vymeniť dvere za lepšie izolované. Stlmenie teploty – ako ste spomínali – môže ušetriť až šesť percent energie, ak znížime vykurovanie o jeden stupeň.

X Čiže môžeme ušetriť 12 percent z účtu, ak stiahneme teplotu o dva stupne?

Áno, ale keď má niekto pasívny dom, ak ho vykuruje na 22 stupňov, spotrebuje menej energie, keď ho vykuruje, ako keď má niekto nezateplený dom, ktorý vykuruje na 18 stupňov. Veľmi záleží na tom, akú kvalitu má ten dom.

X To, o čom hovoríte, je skôr pre ľudí, ktorí majú nejaké zdroje a peniaze. Čo by ste však povedali dôchodkyni, ktorá už teraz dávala polovicu dôchodku na vykurovanie svojho starého a nezatepleného domu niekde na vidieku a nemá peniaze na to, aby si menila okná, dvere a zatepľovala, a potrebuje znížiť účet za elektrinu svojho domu, lebo to nemá z čoho platiť?

To sú už situácie, ktoré sú existenčne problematické, a niektorí ľudia už využívajú aj to, že vykurujú iba časti domu, kde však potom dochádza k problémom – môžu sa tvoriť plesne a podobne.

Zníženie teploty v spálni na 18 stupňov je dokonca zdravšie, ako keď človek spí v 20- až 21-stupňovej miestnosti. Bolo by dobré, ak by si aj títo dôchodcovia zavolali na infolinku Slovenskej inovačnej energetickej agentúry alebo navštívili jedno z jej piatich krajských centier a porozprávali sa s nimi o ich domácnostiach a oni by im povedali, čo by sa dalo spraviť.

X Povedali sme si o znížení teploty, čo sú však ďalšie body, ktoré naozaj zaberajú a nie sú to malé položky? Napríklad si môžete vymeniť žiarovky za LED žiarovky, s ktorými zaplatíte za elektrinu menej, ale asi to nie je až taká veľká úspora, aby to človeka vytrhlo z chudoby. Existuje vôbec riešenie, ktoré nám dokáže znížiť účet za kúrenie povedzme o desať percent?

Okrem zníženia teploty možno skontrolovať odvzdušnenie. Alebo vyregulovanie tej sústavy, napríklad keď má človek na termostatickej hlavici jednotlivé stupne, tak si môže nastaviť, že v miestnosti, v ktorej je iba v noci, napríklad v spálni, bude mať nižšiu teplotu a kde je najčastejšie, dá si vyššiu teplotu a podobne. Ohrev teplej vody je veľmi dobrý, má potenciál na úspory.

X Čo to znamená? Máme sa menej kúpať v teplej vode, zohrievať ju na sporáku alebo čo tým myslíte?

Napríklad. Môžeme sa tiež namiesto kúpania vo vani osprchovať do dvoch minút. Nepoužívať sprchu neustále, ale povedzme počas toho, keď človek používa mydlo, vypnúť vodu alebo pri umývaní zubov. Existujú dokonca aj úsporné hlavice na sprchy, ktoré pridávajú do vody vzduch, a tak šetria, lebo spravia väčší vodný prúd, ktorý oveľa ľahšie a šetrnejšie zabezpečí sprchovanie.

Sú toto zásadné položky?

Sú to opatrenia, ktoré môžu po niekoľkých percentách nakoniec vyskladať taký obraz, že môžeme ušetriť viac.

X Keď tu bol Peter Kremský (predseda hospodárskeho výboru a poslanec OĽaNO, pozn. red.), naznačil, že riešením je, aby sa starší ľudia, ktorí žijú sami, presťahovali. To mi však pri všetkých starších ľuďoch nepripadá realistické. Bolo by riešenie, keby si niektoré rodiny, ktoré to nezvládajú platiť, zobrali osamelého člena rodiny do svojho bytu, aby nevykurovali dva priestory, ale iba jeden?

Pravdepodobne áno. Je tam však otázka, či tí ľudia, ktorí tam prežili možno polovicu alebo celý svoj život, by sa sociálne a emocionálne vedeli presťahovať do mesta. Je to však jedno z možných riešení.

X Nemyslím na trvalo, iba na zimu. Otázka však je, či je to také vážne, že ich k tomu prinúti realita, alebo v takom štádiu nie sme a ani nebudeme?

Je to jedna z možností. Netrúfam si odhadnúť, či tam budeme alebo nie. Záleží aj na tom, v ktorých regiónoch. Jednou z možností je, že by ľudia pomohli rodičom alebo starým rodičom obnoviť časť rodinného domu a prenajať ho niekomu alebo predať ako samostatnú bytovú jednotku. Dôchodcovia by mohli žiť dole a na poschodí alebo v podkroví by žila ďalšia rodina, tým by sa znížili výdavky na energie. Tých možností je viacero, napríklad že by viacerí starší ľudia alebo dôchodcovia žili v jednom dome, a tým by šetrili za energie. Má to viaceré pre a proti.

X Môžu ľudia ušetriť na niečom inom ako na energiách? Máte rady pre bežného človeka, ktorý napríklad doteraz nerozmýšľal nad tým, čo kupuje a ako kupuje? Akým spôsobom môže človek ušetriť na bežných výdavkoch?

Možností je viacero. Práca z domu, ktorú štátne inštitúcie navrhujú ako jedno z opatrení – človek by nedochádzal do práce, alebo miesto auta by dochádzal verejnou dopravou alebo na bicykli. Ak človek má nejaké peniaze navyše, jednou z možností je solárny ohrev teplej vody, ktorý možno využiť na strechách bytoviek a rodinných domov, a tým si znížiť niekoľko percent spotrebu elektrickej energie.

X Spomenuli ste bicykle. V niektorých krajinách ako napríklad Dánsko a Holandsko veľa ľudí jazdí aj v zime bicyklom. Je to preto, lebo tam je teplejšie, alebo je to len o návyku? Nie sú Slováci príliš zvyknutí jazdiť len svojím vlastným autom?

Možno áno. Je to aj otázka infraštruktúry – ak by bolo viac bezpečných oddelených cyklistických pruhov a chodníkov, tak by to bolo oveľa bezpečnejšie a motivovalo by to ľudí chodiť do práce na bicykli alebo voziť deti do školy na bicykli.

X Čo môže s týmto všetkým urobiť vláda? Počujeme politikov, ktorí sa predbiehajú v návrhoch opatrení, ale čo je podľa vás najefektívnejšie opatrenie, ktoré by mala vláda urobiť pred zimou, aby ľudia neboli napríklad nútení sa presťahovať do iného priestoru, lebo starý sa už nedá vykurovať?

Zastropovanie cien elektrickej energie bude veľmi dôležité, pretože aj z dlhodobého hľadiska – aj enviromentálneho – chceme elektrifikáciu vykurovania, čiže prechod z plynových na tepelné čerpadlá a prechod na elektrickú dopravu.

X Aj cena elektriny rastie, nielen plynu…

Máme šťastie, že Európska komisia chce už teraz oddeliť, aby zemný plyn a manipulácie s ním vplývali na cenu elektrickej energie. Bude veľmi dobré, ak by sa vláda pozerala na ceny elektrickej energie, ale aby zároveň išla príkladom – aby ministerstvá ukazovali, že takto sa to dá a naozaj to ide, a ukazovali plány na zimu, jar a celý budúci rok.

Celé leto sme vyzývali vládu, aby pripravila plán prípravy na zimu a plán na nahrádzanie fosílnych palív. Stále však nie je na stole nič, kde by sme videli analytické podklady a riešenia. Namiesto toho vidíme, čo vidíme.

X Do akej miery je situácia, ktorú vidíme teraz, následkom ruskej agresie na Ukrajine? Ak sa tá vojna skončí – čisto teoreticky – o niekoľko mesiacov, znamenalo by to, že sa na ďalší deň zníži cena plynu?

Veľmi ťažko sa dá povedať, do akej miery je to otázkou tohto. Ruská agresia na Ukrajine je najvýznamnejší faktor. Závislosť od fosílnych palív zo zahraničia je obrovským faktorom súčasnej energetickej a zároveň environmentálnej krízy.

Len za posledných desať rokov Slovensko poslalo do Ruskej federácie 15 miliárd eur za platby za dovoz zemného plynu – to sú peniaze, ktoré tu mohli ostať. 1,5 miliardy eur ročne boli len platby za dovoz zemného plynu.

Ak by tieto peniaze ostávali v našich regiónoch, mohli by vytvárať pracovné miesta na využívanie geotermálnej, solárnej energie a podobne.

Krátkozraká politika nahrádzania uhlia zemným plynom a biomasou sa nám teraz veľmi vypomsťuje. Namiesto toho, aby sme už desiatky rokov dozadu začali pracovať na obnoviteľných zdrojoch a šetrných systémoch vykurovania, sme 40 rokov pozadu. Dáni začali pred 40 rokmi s centrálnym zásobovaním tepla, v ktorom znižovali teplotu, takže tam mohli využívať prebytkové teplo z dátových centier, mraziarenských zariadení a toto všetko integrovať do sústavy, ktorá poskytovala lacnejšie teplo.

Cena zemného plynu bude naďalej vysoká, aj keby sa skončila vojna na Ukrajine, lebo Európska únia sa veľmi rozumne chce zbavovať závislosti od zemného plynu zo zahraničia. Aj my na Slovensku by sme sa mali čo najviac pozrieť na to, ako zvýšiť našu odolnosť voči týmto externým šokom. To nie je iba o jednom dodávateľovi, je to o viacerých dodávateľoch z rôznych problematických krajín. Ak sa vojenská agresia skončí, a dúfajme, že sa skončí, tá cena bude pomerne vysoká, lebo takto sú už nastavené politiky.

X Máme na Slovensku naozaj také zdroje geotermálnej energie, že keby sme tieto peniaze teraz presmerovali z Ruska na geotermálnu energiu, tak by to stačilo? Vykúrili by sme tým Slovensko?

Nemôžeme súčasnú nadspotrebu fosílnych palív nahradiť len obnoviteľnými zdrojmi, ale najprv musíme znížiť tú spotrebu opatreniami v oblasti energetickej hospodárnosti – čiže obnovou budov a rôznymi opatreniami na elektrickú hospodárnosť v oblasti elektrickej energie. Tak vieme zraziť spotrebu na 30 – 40 percent a už potom tú zrazenú a optimalizovanú spotrebu vieme nahrádzať kombináciou miestnych obnoviteľných zdrojov. To však treba nakombinovať rôzne zdroje – geotermálnu, solárnu a veternú energiu, energiu biomasy, aby sme dosiahli komfortnejší život, ale zároveň väčšiu nezávislosť, aktuality.sk

X X X

Severská kombinácia prejde zmenami, chcú ju udržať v programe olympijských hier

 Medzinárodná lyžiarska federácia (FIS) plánuje zmeny v disciplínach severskej kombinácie. Ich cieľom je udržanie tohto športu v programe zimných olympijských hier.

Kroky na zvýšenie popularity predstavil na podujatí Forum Nordicum v Kranjskej Gore riaditeľ podujatí Svetového pohára Lasse Ottesen. Od sezóny 2023/24 by mohol pribudnúť superšprint, preteky s hromadným štartom či súťaž miešaných tímov. Prísť by mali aj obmedzenia vo vybavení pri skokoch i behu, aby sa znížila prevaha favoritov ako sú Rakúsko, Nemecko, Nórsko či Japonsko.

Medzinárodný olympijský výbor (MOV) zrušil v máji plánovanú premiéru ženskej severskej kombinácie pod piatimi kruhmi s tým, že disciplína stráca na atraktivite a nevylúčil jej úplné vyškrtnutie v budúcnosti. Premiéra žien v tomto odvetví mala prísť na ZOH 2026 v Cortine d’Ampezzo.

Severská kombinácia figuruje v programe ZOH od ich premiérovej edície v roku 1924 v Chamonix. Zároveň je však momentálne jediná bez ženskej verzie. Informácie priniesla DPA, aktuality.sk

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.