…aneb národy nemilují ozbrojené misionáře. Samozřejmě, že masivní útok ozbrojených sil Spojených států a Izraele je jasným porušením mezinárodního práva. Ospravedlnit tento útok bezprostředním nebezpečím hrozícím Izraeli či dokonce Spojeným státům, je opravdu úkolem pro právnické Einsteiny, které by ovšem nikdo nebral vážně. Zejména poté, když ománský ministr zahraničních věcí 24 hodin před útokem ocenil bezprecedentní pokrok v jednání, které vedl s reprezentanty USA na jedné straně a Iránu na straně druhé. Irán byl ochoten se prakticky vzdát svého jaderného programu

Přesto  došlo k promyšlenému a detailně připravenému útoku na stovky cílů v Iránu. To, že jsou to z velké části cíle vojenské se dá pochopit. Již méně se dá pochopit, že (neúspěšné) smrtící útoky směřovaly na palácové rezidence dvou nejvyšších představitelů Iránu. Tedy, jeho duchovního vůdce Chamenejího a prezidenta Iránu Paškjana. A ještě méně se dá pochopit útok, ke kterému došlo na dívčí školu v jižním Íránu, kde zahynulo několik desítek zcela nevinných mladých Peršanek.

 Zkrátka, Spojené státy s Izraelem byly dlouho dohodnuty na tom, že pod pláštíkem jednání s Iránem, které přivedou Spojené státy do slepé uličky (což se jim tak úplně nepodařilo), bude možné zahájit grandiózní útok na 90 milionovou zemi.  Útok nemá jenom jeden cíl. z V první řadě je to jednoznačně snaha o svržení režimu ajatolláhů a Islámské republiky. Samozřejmě, je možné zpochybňovat legitimitu tohoto režimu a já nepatřím ke stoupencům fanatiků jakéhokoliv druhu, vyznání či politického názoru. Nicméně v Iránu má režim jistou politickou legitimitu už také proto, že v zemi probíhá něco takového jako jsou volby. Možná, že není Irán zrovna výkladní skříní demokracie, ale na rozdíl od mnoha jiných autokracií, prostě v tomto státě probíhají volby, které dávají jeho představitelům jistou legitimitu. Tedy, zejména prezidentovi, parlamentu a vládě…  Takže prvotní cíl je likvidace režimu, který je Američanům a zejména Izraelcům trnem v oku. 

Za druhé Američané sledují jako svůj, ve skutečnosti hlavní plán ovládnout světové toky ropy a zemního plynu. Pokud by se jim podařilo v Íránu postavit jinou vládní garnituru – šáha s jeho inovovanou tajnou policií SAVAK – , která by byla k nim přátelská. Znamenalo by to, že získávají pod svou kontrolu další velevýznamnou ropnou zemi. Po Venezuele je to tedy další ropné terno, jež během několika týdnů získají. A to vše v situaci, kdy jejich ložiska břidlic, z nichž je těžena k životnímu prostředí velmi nešetrným způsobem ropa, jsou málo efektivní a jejich využívání zvolna končí. 

Pokud ještě chtějí Američané hrát roli světové velmoci, musí ovládnout světové toky  ropy a plynu. Mít je pod plnou kontrolou. Další ropnou zemi, kterou mají  pod plnou kontrolou, je Saudská Arábie. To stejné platí i pro Sjednocené arabské emiráty. Takže Spojené státy dělají všechno proto, aby zůstaly světovou velmocí s mimořádným vlivem na světové události. Zejména pak na světovou ekonomiku. 

Je samozřejmé, že USA jde také o to, posílit pozici Izraele, coby svého hlavního spojence na Středním východě, odstraněním jeho největšího vojenského rivala. Irán je svého druhu velmocí ve výrobě dronů, které budou hrát čím dál větší roli ve vojenských konfliktech současné doby. Má také k dispozici zřejmě několik tisíc balistických raket. Snahou letectva Spojených států a Izraele bude likvidovat v nejbližších dnech odpalovací rampy těchto balistických raket tak, aby již nepředstavovaly žádné nebezpečí pro Izrael. Pro svět Irán zatím velké nebezpečí nepředstavuje, neboť balistické rakety, jež má k dispozici, mají dolet maximálně dva tisíce kilometrů. To, že vyvíjí mezikontinentální rakety je spíše přáním Iránu a planou obavou USA. Ani s případnou pomocí KLDR anebo Číny, což je málo pravděpodobné, by mohl tyto mezikontinentální rakety mít Irán  k dispozici nejdříve někdy za 10 let. Tedy žádné nebezpečí pro Spojené státy. Samozřejmě, že  dalším  dílčím cílem je snaha eliminovat proxy spojence Iránu v oblasti Středního východu.  Mám na mysli zejména Hizballáh a také jemenské Hutie. Hamás byl v zásadě již vyřazen ze hry Izraelem jako vážná vojenská síla v posledních 2 letech. Hizballáh má k dispozici zřejmě několik tisíc raket, které může vyslat v určitém okamžiku na Izrael. Ale je otázka, jaké jsou jeho současné možnosti, vzhledem k tomu, že vláda Libanonu nemá zájem na další eskalaci vztahu s Izraelem. A hlavně Izrael je dnes vojensky v uplně jiné lize. Ale nicméně několikadenní epizoda s masivním použitím raket, které doletí na sever Izraele, je možné očekávat. Totéž je možné očekávat od jemenských Hutiú, kteří budou útočit na americké i izraelské cíle v Rudém moři.  

 Irán se nepochybně pokusí  zasáhnout co nejvíce amerických vojenských základen na území států v oblasti Perského zálivu . Zdá se, že v tom byl první den konfliktu částečně úspěšný a je otázka, zda i v dalších dnech bude těchto útoků dále schopen.

 Je také otázkou, jak dlouho tento nerovný konflikt bude pokračovat. Armádě Spojených států a Izraele se iránská armáda a revoluční gardy pochopitelně nemůžou rovnat. Snad jedinou šanci by měla iránská vojska v pozemních operacích, ale k těm nejspíš vůbec nedojde. Američané budou spoléhat na to, že se jim podaří docílit v Iránu politického převratu. Anebo že se jim podaří rozdmýchat národnostní konflikty mezi jednotlivými etnickými skupinami v rámci země. Jinak řečeno, v případě selhání scénáře o ovládnutí Iránu „venezuelskou cestou“, by mohl nastoupit scénář „libyjské cesty“. Tedy, vyvolání chaosu a občanské války. Koneckonců tento scénář by vyřadil Irán ze hry jako regionální velmoc na dlouhou dobu, možná navždy. A vyřadil by jej také ze hry jako významného exportéra ropy na světových trzích. To by znamenalo v podstatě úplný rozvrat iránského hospodářství, kterému by chyběly potřebné finanční prostředky k tomu, aby iránský stát zajistil alespoň nejzákladnější potřeby svých obyvatel . Celá akce, pokud dojde na libyjský scénář, může znamenat obrovské vlny migrantů směrem do bezpečnějších zemí. To znamená do Evropy. A to by si političtí vůdcové Evropy měli uvědomit, že také tentokrát bude platit cenu za dobrodružnou politiku USA a Izraele někdo jiný. Tedy  Evropa…

.Ing. Jiří Paroubek, expremiér ČR, server vasevec.cz

X X X

JUDR  VYVADIL:

Bezbřehá podpora Trumpa je tupá, pane premiére

Donald Trump je člověk se kterým naše malinká republika musí vycházet. Že ovšem dělá ze světa Klondajk a porušuje všechna možná práva národů, chce všechno zkonfiskovat a vyhlašuje programově cíl vraždit osoby v zájmu imperiálním rozhodování jednoho státu o je zřejmé.

Chameneí je mrtev, budiž. Ale není možné aby jeden člověk ukázal prstem a změnil svět  v jedno tratoliště krve.

Máme u nás nechutnou doslova krvelačnou smečku opozice Němcové, Koláře, Nerudové, Rakušana atd.

Že ovšem zrovna Vy se přesunete na jejich úroveň, bych nikdy v minulosti neočekával.

Dnes už víme, že všeobecně v zahraničních vztazích Donald Trump opustil všechny zásady,s nimiž kandidoval, jak ho právem kritizují jeho vlastní stoupenci a pro co jsme ho i my oceňovali.

Vraždění jako metoda by neměla být přijata norma.

A Vy, pane premiére, byste se měl rychle vzpamatovat.

Patologická sedlina, kterou představuje naše opozice svými výroky by bylo něco, co by jednoznačně odsoudil zakladatel Československa T.G. Masaryk.

Distancujte se od nich a nebuďte jako oni.

A otevřeně řečeno i v podpoře brutálního násilí, kterou pán Bílého domu nově zavádí.

Společná vojenská akce USA-Izrael, Trump-Netanjahu   rozpoutává zběsilé tempo, které už  teď uvrhlo nejen Blízký východ, ale celý svět na hranu rozvratu.

Vystupte, prosím z toho vlaku. Zkrátka jste jen na chvilku selhal.

Je to odčinitelné a napravitelné. JUDr. Jiří Vyvadil, server vasevec.cz

X XX 

ÍRÁN  ÚTOKY  NA  ZÁKLADNY  AMERIKY?

Írán se bouří: Trump překročil červenou linii. Zaútočíme na základny USA v zahraničí

Zabitím íránského nejvyššího vůdce Alího Chameneího americký prezident Donald Trump překročil červenou linii. V rozhovoru pro CNN to řekl náměstek ministra zahraničí západoasijské země Saíd Chatibzádeh. Podle něj Írán nemá jinou možnost než reagovat.

„Americký prezident Donald Trump zabitím íránského nejvyššího vůdce Alího Chameneího překročil velmi nebezpečnou červenou čáru,“ řekl v neděli v rozhovoru pro CNN íránský náměstek ministra zahraničí Saíd Chatibzádeh. „Z náboženského hlediska byl velkým vůdcem, takže mnoho šíitských stoupenců v celém regionu a po celém světě na to zareaguje,“ pokračoval Chatibzádeh a naznačil možnou odvetu. „Nemáme jinou možnost,“ dodal.

Po sobotních útocích Írán reagoval bezprecedentní vlnou útoků na celém Blízkém východě, zaměřených na několik zemí, kde se nacházejí americké vojenské základny, včetně Bahrajnu a Spojených arabských emirátů. Útoky pokračovaly během celého víkendu. Vyžádaly si životy civilistů, poškodily řadu budov a zastavily leteckou a vodní dopravu.

Íránský zmocněnec uvedl, že Teherán jednal s arabskými státy v Perském zálivu a požádal je, aby uzavřely americké základny, které Írán považuje za hrozbu. „Buď ty americké základny zavřete — protože neustále ohrožují Írán a používají se k útokům proti nám — nebo nemáme jinou možnost než se bránit,“ řekl s tím, že Írán nemůže zasáhnout americkou půdu. „Nelze než útočit na základny, které spadají pod jurisdikci USA.“

Na otázku, zda je diplomacie stále možností, odpověděl, že USA Írán několikrát „zklamaly“ a že „nebylo nutné zahajovat tuto agresi“. „Pokud prezident Trump nechtěl vidět, jak Írán útočí, neměl tuto válku začínat,“ řekl úředník.

 X XX

 Trump řekl, že přistoupil k jednání s Íránem. Izrael mezitím mobilizuje 100 tisíc záložních vojáků

Americký prezident Donald Trump souhlasí s jednáním s íránskými představiteli, kteří přežili americké a izraelské údery z posledních dvou dnů. Podle agentury Reuters to Trump řekl v rozhovoru, který zveřejnil časopis The Atlantic. V jiném rozhovoru Trump řekl, že americké a izraelské údery zabily 48 vysokých íránských představitelů. Mezi nimi je podle předchozích informací i íránský vůdce Alí Chameneí, což přiznal i samotný Írán.

Trump podle The Atlantic mluvil s reportérem listu v neděli v 9.30 floridského času. „Oni (Íránci) chtějí jednat, já jsem souhlasil s jednáním, a budu s nimi jednat,“ uvedl podle listu Trump asi 24 hodin po začátku úderů na Írán. Trump reportérovi listu ale nechtěl říct, kdy by jednání mohla začít.

 Ochotu jednat projevil podle ománského ministerstva zahraničí také šéf íránské diplomacie Abbás Arakčí. V telefonátu se svým ománským protějškem Badrem Busaídím vyjádřil „otevřenost íránské strany vůči každé vážně míněné snaze, která by přispěla k zastavení eskalace a k návratu ke stabilitě“.

K návratu k jednacímu stolu vyzval i samotný Omán, který v uplynulých týdnech zprostředkovával jednání mezi USA a Íránem.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v neděli odpoledne podle agentury AFP řekl, že nařídil, aby údery proti Íránu pokračovaly. „V příštích dnech to bude jen eskalovat,“ uvedl o izraelských úderech. Dodal, že izraelská armáda proti Íránu nasadila svou „plnou sílou, jako nikdy před tím“.

V rozhovoru, který poskytl v neděli odpoledne SEČ stanici Fox News, si Trump pochvaloval výsledky sobotních izraelských a amerických úderů.

X XX

SPLNĚNÍ VŠECH CÍLŮ.

 Americký prezident Donald Trump v neděli prohlásil, že bojové operace v Íránu budou pokračovat, dokud nebudou splněny všechny cíle. Ve videu na své síti Truth Social také potvrdil, že tři američtí vojáci byli zabiti. Dodal, že amerických obětí pravděpodobně přibyde.

POVOLENÍ OBRANNÝCH AKCÍ Z BRITSKÝCH ZÁKLADEN

Velká Británie povolí Spojeným státům podniknout obranné akce z britských vojenských základen. Oznámil to Britský premiér Keir Starmer ve svém videoprohlášení na síti X. „USA požádaly o povolení k využití britských základen pro tento konkrétní a omezený obranný účel,“ vysvětlil Starmer.

„Rozhodli jsme se tuto žádost přijmout, abychom zabránili Íránu v odpalování raket v celé oblasti, které zabíjejí nevinné civilisty, ohrožují životy Britů a zasahují země, které se do konfliktu nezapojily,“ dodal.

ZRANĚNÍ V JERUZALÉMU. 

Íránský úder na západní Jeruzalém si vyžádal šest zraněných, informuje server Al-Džazíra s odvoláním na izraelskou záchrannou službu. Izraelská armáda již dříve oznámila, že zaznamenala vypálení raket z Íránu, a spustila sirény. „Obranné systémy jsou v provozu, aby hrozbu zachytily,“ uvedla armáda ve svém prohlášení.

ÚDER NA AMERICKOU FLOTILU.

Základnu 5. flotily amerického námořnictva v Bahrajnu zasáhl v neděli večer íránský dron a způsobil požád, informuje server BBC s odvoláním na vysoce postaveného bahrajnského činitele.

Dron dopadl přímo vedle britské námořní základny, která sousedí s americkým areálem. Hlášeny nejsou žádné oběti, protože oblast byla před útokem evakuována.

‚BOJE POTRVAJÍ ČTYŘI TÝDNY.‘ 

Odhadujeme, že to bude trvat tak čtyři týdny, řekl o délce bojů na Blízkém východě americký prezident Donald Trump v neděli listu Daily Mail. „Vždy to trvalo asi čtyři týdny. Přestože je to silná země, bude to trvat čtyři týdny nebo méně,“ dodal šéf Bílého domu.

VÝZVA STÁTŮ EU.

Členské státy EU vyzvaly v souvislosti s íránským konfliktem a situací na Blízkém východě k maximální zdrženlivosti a plnému respektování mezinárodního práva, uvedla šéfka unijní diplomacie Kaja Kallasová. Stalo se tak po skončení nedělního mimořádného zasedání ministrů zahraničí EU.

PRO ČECHY POLETÍ ČTYŘI LETADLA.

 V pondělí odletí do Ománu čtyři letadla společnosti Smartwings, která mají do České republiky dopravit české občany uvízlé na Blízkém východě po americko-izraelských útocích na Írán. Televizi Nova to v neděli večer řekl premiér Andrej Babiš (ANO), podle něhož každé letadlo 737 Max může přivézt až 189 lidí.

Celkem tak letadla mohou nabídnout 756 míst. Mluvčí Smartwings Vladimíra Dufková potvrdila, že letecká společnost plánuje v pondělí obnovení leteckého spojení s Omámen, kam vypraví čtyři lety.

ROZHOVOR S ARABISTKOU. 

Íránští představitelé tvrdí, že jsou po smrti nejvyššího duchovního vůdce ajatolláha Alího Chameneího připraveni na všechny scénáře. Šéf tamní bezpečnostní služby Alí Larídžání prohlásil, že v neděli začne proces přechodu vlády.

„Chameneímu bylo 86 let, jeho smrt se dala očekávat,“ říká pro Radiožurnál íránistka a arabistka Lenka Hrabalová. „Írán na tuhle možnost rozhodně není nepřipraven,“ dodává.

UDEŘÍ EVROPSKÉ ZEMĚ NA ÍRÁN? 

Francie, Británie a Německo by mohly udeřit na Írán. Ve společném prohlášení tvrdí, že na ochranu svých zájmů a zájmů svých spojenců na Blízkém východě, kteří čelí raketovým útokům Íránu, by mohly spustit „obrannou akci na zničení íránské schopnosti vypouštět rakety a drony u jejich zdroje“. O textu prohlášení informují agentury AFP a Reuters.

X X X

„Jde to rychle. Nikdo nevěřil v úspěch, kterého jsme dosáhli. Jeden výstřel a 48 vůdců je pryč,“ řekl Trump. V dalším rozhovoru, který poskytl stanici CNBC, Trump řekl o vojenské akci proti Íránu, že se věci „vyvíjí velmi pozitivním způsobem“.

Podle agentury AFP izraelská armáda v neděli informovala o zabití 40 íránských vysokých představitelů. Írán potvrdil smrt šesti předních činitelů včetně vůdce Chameneího, ministra obrany či náčelníka revolučních gard. Íránská média také uvedla, že zemřeli někteří rodinní příslušníci Chameneího.

 Podle průzkumu agentury Ipsos pro Reuters podporu úderům proti Íránu vyjadřuje 27 procent Američanů. Nesouhlasí s nimi pak 43 procent respondentů a 29 procent o vojenském zásahu nemá jasný názor. Agentura začala oslovovat respondenty v sobotu po začátku úderů na Írán.

Mobilizace záložních vojáků

Izraelská armáda mezitím v neděli oznámila, že v důsledku pokračující války s Íránem mobilizovala 100 000 záložních vojáků. Podle serveru Times of Israel (ToI) tito vojáci posílí 50 000 příslušníků aktivních záloh, kteří už jsou nyní ve službě.

Pozemní jednotky byly zatím posíleny na hranicích Izraele se Sýrií, Libanonem, Pásmem Gazy a na Západním břehu Jordánu, uvedla podle ToI izraelská armáda. Posíleno bylo také izraelské letectvo a námořnictvo.

Izrael a USA pokračují od soboty ve vojenských úderech na Írán, který v odpovědi útočí na cíle po celém Blízkém východě. Teherán po nedělním potvrzení smrti nejvyššího duchovního vůdce ajatolláha Alího Chameneího íránskými úřady hrozil rozsáhlými odvetnými údery.

X X X

ÍRÁN  ZAJIŠŤUJE MUSLIMY  VE  SVĚTĚ

   Teherán burcuje moslimov po celom svete. Iracké milície spustili dronový nálet na americké základne, hlásia zásahy

V nedeľu večer pokračovali útoky Izraela a Spojených štátov na ciele v Iráne, pričom sériu mohutných výbuchov hlásia z iránskeho hlavného mesta Teherán.

Záchranári a vojenský personál na mieste činu, kde v nedeľu 1. marca 2026 v izraelskom meste Bejt Šemeš zahynulo niekoľko ľudí pri iránskom raketovom útoku.

X XX

 Členské štáty EÚ v nedeľu v spoločnom vyhlásení k situácii v Iráne a na Blízkom východe vyzvali na maximálnu zdržanlivosť, ochranu civilistov a dodržiavanie medzinárodného práva. Za neospravedlniteľné označili útoky Iránu a porušovanie suverenity viacerých regionálnych krajín. Varovali tiež, že Blízky východ môže v prípade zdĺhavej vojny veľa stratiť.

„Európska únia dôsledne apeluje na Irán, aby ukončil svoj jadrový program, obmedzil program balistických rakiet, zdržal sa činností narúšajúcich stabilitu v regióne a v Európe a zastavil hrozné násilie a represie voči vlastnému obyvateľstvu,“ píše sa vo vyhlásení zverejnenom na webovej stránke Rady EÚ v mene šéfky diplomacie EÚ Kaje Kallasovej po mimoriadnom ministerskom zasadnutí.

Štáty EÚ poznamenali, že Únia prijala rozsiahle sankcie proti Iránu a je pripravená zaviesť ďalšie opatrenia, aby ochránila svoju bezpečnosť a záujmy. Irán sa podľa nich musí zdržať „nevyberavých vojenských úderov“.

„Udalosti, ktoré sa odohrávajú v Iráne, nesmú viesť k eskalácii, ktorá by mohla ohroziť Blízky východ, Európu a ďalšie regióny s nepredvídateľnými dôsledkami, a to aj v hospodárskej oblasti,“ uvádza sa ďalej v spoločnom stanovisku. (TASR)

X XX

Iracká militantná skupina dnes podnikla 23 operácií vrátane dronových útokov, ktoré cielili na americké letecké základne v Iraku a okolí, uviedla agentúra Reuters. Podľa tureckej agentúry Anadolu explózie otriasli oblasťou okolo americkej základne v irackom Erbile.

Podľa tamojších zdrojov sa po sérii explózií z americkej vojenskej základne v Iraku valil dym. Dym mohol byť podľa Anadolu výsledkom priameho leteckého útoku irackých milícií zameraného na vojenské objekty.

Incident sa stal krátko po tom, čo sa iracká šiitská skupina podporovaná Iránom, Sarájá Aulijá Ad-dam, prihlásila k zodpovednosti za dronový útok na americké vojenské objekty v blízkosti medzinárodného letiska v Erbile.

„V súlade s našou náboženskou povinnosťou a ako odplatu za preliatu krv mučeníka, vodcu ajatolláha Alího Chameneího, a na podporu Iránskej islamskej republiky zaútočili naši statoční bojovníci dnes dronmi na americké základne v Erbile,“ uviedla militantná skupina vo vyhlásení.

X X X

 Údery Spojených štátov proti Iránu schvaľuje iba každý štvrtý Američan, odmieta ich menej než polovica, ukázal prieskum agentúr Reuters a Ipsos, ktorý zverejnili v nedeľu. S názorom, že prezident USA Donald Trump je až priveľmi ochotný používať vojenskú silu, sa stotožňuje približne polovica Američanov – vrátane každého štvrtého republikána.

X X X

V nedeľu večer pokračovali útoky Izraela a Spojených štátov na ciele v Iráne, pričom sériu mohutných výbuchov hlásia z iránskeho hlavného mesta Teherán. Terčom úderu bola podľa vlastného vyjadrenia iránska štátna televízia. Ďalšie médiá tvrdia, že večerné údery zasiahli v Teheráne aj jednu nemocnicu, čo agentúre Reuters potvrdili aj svedkovia. V útokoch na ciele naprieč krajinami Perzského zálivu pokračoval v priebehu nedele aj Irán.

Podľa spravodajcov AFP Teheránom otriasli tri explózie okolo 20.30 h miestneho času (18.00 h SEČ). Tlačová agentúra ISNA tiež informovala o „niekoľkých“ výbuchoch na východe a severovýchode Teheránu.

Iránska štátna televízia neskôr oznámila, že bola terčom jedného z útokov. Jej vysielanie však nebolo prerušené. „Technický tím vyhodnocuje škody,“ uviedol štátny vysielateľ, ktorý sa stal terčom úderu aj počas júnovej 12-dňovej vojny medzi Iránom a Izraelom. (AFP, TASR)

X XX

 Počet obetí útoku na dievčenskú základnú školu na juhu Iránu vzrástol na 165 obetí a najmenej 96 zranených. Doterajšie informácie uvádzali 108 mŕtvych. Informoval o tom iránsky prokurátor, ktorého v nedeľu citovala agentúra IRNA. Školu v sobotu zasiahli americko-izraelské masívne nálety na Irán. Izraelská armáda si podľa iránskej agentúry nie je vedomá žiadnych úderov v tejto oblasti. Americká armáda uviedla, že správy preveruje.

X X X

 Severoatlantická aliancia naďalej pozorne sleduje vývoj v Iráne a okolí, uviedol dnes hovorca Vrchného veliteľstva spojeneckých síl v Európe Martin O ‚Donnell. Vrchný veliteľ Alexus Gtrhewich je v kontakte s vojenskými predstaviteľmi v Európe i v Spojených štátoch. Teherán ako aj ďalšie časti vyše 90-miliónovej blízkovýchodnej krajiny aj dnes naďalej čelia úderom Spojených štátov a Izraela, v reakcii na ktoré Irán útočí na Izrael a ďalšie krajiny regiónu.

Vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe, americký generál Alexus Gtrhewich, „aj naďalej aktívne a pravidelne hovorí s vojenskými lídrami na oboch stranách Atlantiku a s generálnym tajomníkom NATO Marekom Ruttom,“ uviedol O’Donnell.

X XX

 Nemecký kancelár Friedrich Merz v nedeľu vyzval Irán, aby okamžite prestal so svojimi útokmi na krajiny v Perzskom zálive. Vyslovil tiež predpoklad, že teokratický režim po vojenskej kampani Spojených štátov a Izraela padne. Potrebné preto podľa neho je, aby sa Washington spolu s európskymi partnermi začal pripravovať na budúce scenáre v krajine a regióne. TASR o tom píše podľa agentúr AFP a Reuters.

Iránci si podľa Merza zaslúžia lepšiu budúcnosť a mnohým sa uľaví, keď uvidia koniec režimu. Upozornil však, že zabitie najvyššieho vodcu Iránu ajatolláha Alího Chameneího pri úderoch USA a Izraela na Teherán nasmerovali Irán na cestu k neistej budúcnosti.

„Riziká existujú. Nevieme, ako veľmi bude región zatiahnutý do eskalácie v dôsledku tvrdých protiúderov Iránu,“ povedal nemecký kancelár na tlačovej konferencii. „V konečnom dôsledku nevieme, či bude tento plán úspešný,“ povedal o americko-izraelských úderoch, na ktorých sa Nemecko nezúčastnilo.

X XX

Teherán pod paľbou: Izrael spustil novú vlnu úderov

 Irán je otvorený akýmkoľvek úprimným snahám, ktoré prispievajú k zastaveniu eskalácie. Minister zahraničných vecí Abbás Arákčí to povedal v telefonáte so svojím ománskym náprotivkom Badrom al-Búsajdím, uviedlo vo vyhlásení ománske ministerstvo zahraničných vecí. Arákčí ale neskôr v rozhovore pre stanicu ACB News vyhlásil, že Irán sa bude pred americkým a izraelskými útokmi brániť bez obmedzení.

Al-Búsajdí, ktorý pred sobotňajším vypuknutím bojov na Blízkom východe sprostredkovával rokovania medzi USA a Irán, zopakoval, že Omán vyzýva na prímerie a návrat k dialógu „spôsobom, ktorý spĺňa legitímne požiadavky všetkých strán“. Podľa agentúry DPA tiež zdôraznil potrebu zdržanlivosti, aby nedošlo k ďalšiemu eskalovaniu a aby bola zachovaná regionálna bezpečnosť.

Iránsky minister podľa ománskeho vyhlásenia v telefonáte povedal, že jeho krajina „volá po mieri“ a vyjadruje „otvorenosť voči serióznym snahám o zastavenie eskalácie a obnoveniu stability“. Poznamenal zároveň, že príčinou stupňovania napätia bol izraelsko-americký útok na Irán.

Šéf ománskej diplomacie v nedeľu telefonicky hovoril aj s ďalšími ministrami bližšie nemenovaných „priateľských“ krajín, ktorým tlmočil svoje obavy z útokov zameraných na štáty v regióne a iné arabské krajiny a varoval, že pokračujúca eskalácia konflikt nevyrieši. (DPA, AFP)

X XX

Izraelská armáda dnes oznámila, že v dôsledku pokračujúcej vojny s Iránom mobilizovala 100-tisíc záložných vojakov. Podľa serveru Times of Israel (ToI) títo vojaci posilnia 50-tisíc príslušníkov aktívnych záloh, ktorí už sú teraz v službe.

 Americký prezident Donald Trump v nedeľu vyhlásil, že počas americko-izraelskej vojenskej operácie zlikvidovali 48 vysokopostavených členov iránskeho vedenia. Súčasní vedúci predstavitelia Iránu s ním podľa jeho slov chcú hovoriť. Vyjadril sa tak v nedeľu ráno v sérii rozhovorov pre americké médiá.

 Vzdušný úder USA a Izraela na budovu pohraničnej stráže na západe Iránu dnes zabil 43 členov bezpečnostných zložiek a desiatky ľudí zranil. Útok tiež spôsobil značné škody na susedných budovách v pohraničnom meste Mehrán, ktoré susedia s Irakom. Agentúra nespresnila, či išlo o letecký či bombový zásah. (AFP, Mehr)

 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu oznámil, že nariadil zintenzívniť údery na iránske hlavné mesto Teherán. Izraelská armáda podľa neho nasadzuje pri prebiehajúcej operácii proti Iránu takú silu ako nikdy predtým, aby zaistila „našu existenciu a budúcnosť“.

„Vydal som pokyny na pokračovanie operácie. Naše sily teraz útočia na srdce Teheránu s intenzívnou silou a v najbližších dňoch sa to bude ešte stupňovať,“ povedal Netanjahu vo videu po stretnutí s ministrom obrany Jisraelom Kacom, náčelníkom generálneho štábu izraelskej armády Ejalom Zamirom a šéfom spravodajskej služby Mosad Davidom Barneom. (AFP)

Premiér pripustil, že Izrael v súčasnosti zažíva „bolestivé dni“. Odkazoval tým na dôsledky iránskych zásahov v Tel Avive a v meste meste Bejt Šemeš, kde raketa v nedeľu zabila najmenej deväť ľudí. Uviedol, že súcití s rodinami obetí a želá skoré zotavenie zraneným.

Podľa predsedníčky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej smrť iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameního vrátila iránskemu ľudu nádej. Dôležité je podľa nej zabezpečiť, aby si Iránci svoju budúcnosť teraz formovali sami. Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová označila Chameneího zabitie za kľúčový moment v iránskych dejinách. Obe sa tak vyjadrili na sociálnej sieti X.

„Tento okamih so sebou nesie vážne riziko vzniku nestability, ktorá by mohla región uvrhnúť do kolotoča násilia,“ varovala šéfka EK po telefonáte s jordánskym kráľom Abdalláhom II. „Spolupracujeme so všetkými kľúčovými aktérmi, ako aj s našimi regionálnymi partnermi, aby sme zaistili stabilitu a bezpečnosť a chránili životy civilistov,“ dodala.

„Smrť Alího Chameneího je kľúčovým momentom v iránskych dejinách,“ napísala Kallasová. „Čo bude nasledovať, je neisté. Teraz je však otvorená cesta k inému Iránu, ktorý môžu jeho obyvatelia slobodnejšie formovať,“ uviedla šéfka diplomacie EÚ, ktorá sa telefonicky spojila s ministrami zahraničných vecí zo skupiny G7, Izraela, Turecka, Ománu, Bahrajnu, Egypta, Jordánska, Kuvajtu a Kataru.

X XX

 Severná Kórea v nedeľu odsúdila americko-izraelské útoky na Irán. Označila ich za „nezákonný akt agresie“, ktorý ukazuje „gangsterskú náturu“ Spojených štátov. Vojenská operácia podľa KĽDR „predstavuje úplne nezákonný akt agresie a najodpornejšiu formu narušenia zvrchovanosti“. Spojené štáty a Izrael ňou „ukázali nehanebné a gangsterské správanie, ktorým sa rozhodli zneužiť vojenskú silu na naplnenie svojich sebeckých a hegemónskych ambícií“. (TASR, AFP)

 Po začiatku novej vojny proti Iránu existujú obavy, že eskalácia bude mať vplyv aj na bezpečnostnú situáciu v Nemecku. Splnomocnenec spolkovej vlády pre otázky antisemitizmu Felix Klein varoval pred takýmto nebezpečenstvom. „Po útoku USA a Izraela na Irán musíme vychádzať zo zvýšenej hrozby židovskému životu v Nemecku,“ povedal Klein novinám skupiny Funke Media Group. (TASR, DPA)

Domnieva sa, že najmä po zabití iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího možno počítať s tým, že Irán využije svoje siete v Nemecku na teroristické útoky proti židovským a izraelským zariadeniam. „Túto spojitosť, medzi zvýšeným napätím na Blízkom východe a zosilnením útokov na židovský život v Európe, sme mohli v minulosti opakovane sledovať,“ pripomenul Klein.

 Opozičné KDH vyzýva vládu SR na bezodkladné zvolanie Bezpečnostnej rady SR v súvislosti s aktuálnou geopolitickou situáciou a eskalujúcimi nepokojmi na Blízkom východe. TASR o tom informovalo komunikačné oddelenie KDH.

Izraelský minister obrany Jisrael Kac označil v nedeľu smrť iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího za bod zlomu. Prezident Izraela Jicchak Herzog vyjadril nádej, že prebiehajúci konflikt jeho krajiny s Iránom prinesie „novú éru“ pre celý Blízky východ vrátane Iránu. Smrť Chameneího privítala francúzska vláda a jeho zabitie naopak odsúdila Čína. TASR o tom píše podľa agentúr Reuters a AFP.

„Viedol kampaň za zničenie štátu Izrael, vytvoril okolo nás celú os zla a v samotnom Iráne presadzoval nekompromisnú líniu proti štátu Izrael,“ povedal Kac na adresu Chameneího. „Preto je jeho eliminácia spolu s mnohými ďalšími vysokými a významnými predstaviteľmi bodom zlomu,“ deklaroval Kac podľa vyhlásenia svojej kancelárie.

Zabitie Chameneího v nedeľu privítala francúzska vláda. „Chameneí bol krvilačný diktátor, ktorý utláčal svoj ľud, ponižoval ženy, mladých ľudí a menšiny a nedávno bol zodpovedný za smrť tisícov civilistov vo svojej krajine a v regióne. Preto môžeme byť s jeho skonom len spokojní,“ povedala hovorkyňa francúzskej vlády Maud Bregeonová pre francúzsku televíziu RTL.

Smrť iránskeho najvyššieho vodcu však kritizovala Čína. Minister zahraničných vecí Wang I vyhlásil, že očividné zabitie lídra suverénneho štátu a podnecovanie k zmene režimu v Iráne sú neprijateľné. Vyzval zároveň na okamžité zastavenie vojenských operácií a čo najskorší návrat k dialógu a rokovaniam.

Pri leteckom útoku na Teherán bol zabitý bývalý iránsky prezident Mahmúd Ahmadínežád, napísala dnes agentúra DPA s odvolaním sa iránsku polooficiálnu agentúru ILNA. Ahmadínežád, ktorý v minulosti okrem iného popieral holokaust a predpovedal skoré zničenie Izraela, bol prezidentom blízkovýchodnej krajiny v rokoch 2005 až 2013.

X XX

 Irán bude podľa prezidenta Masúda Pezeškjána pokračovať v tvrdých úderoch a ničiť vojenské základne nepriateľov. Pezeškján to v nedeľu podľa serveru Al-Džazíra povedal vo videoposolstve odvysielanom v iránskej televízii, v ktorom tiež hovoril o mučeníctve najvyššieho duchovného vodcu Alího Chameneího, ktorý v sobotu zomrel pri americko-izraelských útokoch.

Tajomník iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Alí Larídžání v nedeľu pohrozil, že po amerických a izraelských útokoch na Irán, pri ktorých zahynul aj najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí, zasiahne Irán Spojené štáty a Izrael „takou silou, akú doteraz nezažili“.

Larídžání na sociálnej sieti X uviedol, že Irán už v reakcii na sobotňajšie útoky odpálil rakety na izraelské ciele a americké základne v regióne a spôsobil im škody. Dodal, že Irán pripravuje ďalšiu odvetnú akciu, ktorá bude „bezprecedentná“ a bude mať pre USA a Izrael vážne následky.

Najmenej šiestich ľudí v centrálnom Izraeli v nedeľu zabila salva rakiet vypálených z Iránu, oznámila záchranná služba Červená Dávidova hviezda (Magen David Adom). (AFP, AP)

Záchranári najprv informovali, že pri priamom zásahu v obytnej štvrti v meste Bejt Šemeš zomreli štyri ľudia a viac ako 20 ďalších utrpelo zranenia. Krátko na to oznámili, že sa počet obetí zvýšil na šesť. Najmenej dvaja ľudia sú vo vážnom stave.

 Iránsky odvetný útok raketou na izraelské mesto Bejt Šemeš, ktoré leží západne od Jeruzalema, dnes zabil štyroch ľudí a ďalších 20 zranil, informuje server Times of Israel. Pôvodne písal o dvoch ľuďoch v kritickom stave a niekoľkých ďalších vážne zranených.

 Konflikt na Blízkom východe výrazne zasiahol do leteckej dopravy. Ochromenie zásadného letiska v Dubaji, ktoré patrí k najväčším na svete, prinútilo aj bratislavské letisko zasiahnuť do plánov dovolenkárov. V sobotu zrušilo let do Ománu, ďalšie zákazy vzlietnuť nasledovali do pár hodín. Čo to znamená pre cestujúcich Slovákov?

 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu na sociálnych sieťach zverejnil videopríhovor vytvorený prostredníctvom umelej inteligencie, v ktorom iránsky ľud v perzštine vyzval, aby sa vzbúril proti teokratickému režimu. Rovnaké posolstvo Netanjahu adresoval Iráncom aj v inom videu, v ktorom sa im však prihováral v hebrejčine.

V príhovore zverejnenom aj na platforme X Netanjahu avizoval, že Izrael „v najbližších dňoch zasiahne tisíce cieľov teroristického režimu“ a vytvoríme tak „podmienky pre statočný iránsky ľud, aby sa oslobodil z reťazí tyranie.“ Netanjahu Iráncov vyzval, aby si túto príležitosť nenechali ujsť, lebo „prichádza len raz za generáciu.“

Apeloval na Iráncov, aby „neostávali pasívni“ a pripravili sa na chvíľu, keď budú musieť masovo vyjsť do ulíc a „dokončiť začaté – zvrhnúť režim teroru, ktorý vám skomplikoval životy.“

Netanjahu sa obrátil aj na menšiny v Iráne, aby sa zjednotili v snahe zvrhnúť vládnuci režim.

X XX

Česká republika je pre svojich pre občanov v Izraeli pripravená okamžite vyslať repatriačné lety do Egypta. Na sociálnej sieti X o tom informoval český premiér Andrej Babiš, píše TASR.

„Sme pripravení okamžite vyslať repatriačné lety do Egypta pre našich občanov v Izraeli, pokiaľ by sa rozhodli odcestovať a museli sa presunúť autobusom. Letecký priestor nad Izraelom je uzavretý. Letecká evakuácia cez Spojené arabské emiráty, Omán a ďalšie krajiny Blízkeho východu aktuálne nie je možná. Letecký priestor je nad týmito krajinami uzavretý. Situáciu priebežne sledujeme a sme v kontakte s partnermi, veľvyslancami týchto krajín a leteckými spoločnosťami,“ napísal Babiš na sieti X.

Pápež Lev XIV. v nedeľu vyzval na ukončenie špirály násilia na Blízkom východe po tom, čo v sobotu Izrael a Spojené štáty zaútočili na Irán. Pri jednom z izraelských útokov zahynul aj najvyšší vodca krajiny ajatolláh Alí Chameneí. (AFP, TASR)

„Tvárou v tvár potenciálnej tragédii obrovských rozmerov vyzývam zúčastnené strany, aby prevzali morálnu zodpovednosť a zastavili špirálu násilia skôr, ako sa z nej stane nenapraviteľná priepasť,“ povedal pápež davu zhromaždenému na Námestí svätého Petra vo Vatikáne. „Stabilita a mier sa nebudujú vzájomnými hrozbami alebo pomocou zbraní, ktoré rozsievajú deštrukciu, bolesť a smrť, ale len prostredníctvom rozumného, úprimného a zodpovedného dialógu,“ povedal.

X XX

Ruský prezident Vladimir Putin dnes označil zabitie iránskeho najvyššieho duchovného vodcu Alího Chameneího a členov jeho rodiny pri americko-izraelskom útoku na Irán za cynickú vraždu porušujúcu normy morálky a medzinárodného práva. Informovali o tom tlačové agentúry s odvolaním sa na Putinovo vyjadrenie sústrasti iránskemu prezidentovi Masúdovi Pezeškjánovi.

„Prijmite, prosím, moju najhlbšiu sústrasť v súvislosti so zavraždením najvyššieho vodcu Islamskej republiky Alího Chameneího a členov jeho rodiny, spáchaným s cynickým porušením všetkých noriem ľudskej morálky a medzinárodného práva,“ uvádza sa vo vyjadrení na webe Kremľa.

Chameneí bude v Rusku pripomínaný ako popredný štátny činiteľ, ktorý osobne prispel k rozvoju rusko-iránskych vzťahov a k ich povýšeniu na úroveň strategického partnerstva, dodal Putin.

Potom, čo Rusko vo februári 2022 v rozpore s medzinárodným právom začalo rozsiahlu vojenskú inváziu na susednú Ukrajinu, stal sa Irán pre Moskvu kľúčovým partnerom a dodávateľom niektorých zbraňových systémov.

„Hoci Ukrajinci nikdy Irán neohrozili, samotný iránsky režim sa rozhodol byť komplicom (ruského prezidenta Vladimira) Putina a dodal mu nielen samotné drony, ale aj technológie (pre licenčnú výrobu),“ napísal v sobotu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti. Rusko za štyri roky vojny vyslalo proti Ukrajine viac ako 57-tisíc dronov iránskej konštrukcie, pripomenul. „Je spravodlivé dať iránskemu ľudu šancu zbaviť sa teroristického režimu,“ dodal.

X XX

Hizballáh bude čeliť agresii Spojených štátov a Izraela, ktorá stála život duchovného vodcu Iránu Alího Chameneího, uviedol dnes líder libanonského proiránskeho hnutia Naím Kásim. Palestínske teroristické hnutie Hamas označilo smrť iránskeho vodcu za ohavný zločin.

„Splníme svoju povinnosť tým, že budeme čeliť agresii,“ vyhlásil líder Hizballáhu vo svojom vyhlásení. „Bez ohľadu na obete neprestane klásť odpor,“ dodal podľa agentúry AFP.

Hamas dnes odsúdil ako „ohavný zločin“ americko-izraelský útok, pri ktorom bol zabitý Chameneí. Ajatolláh horlivo podporoval palestínske islamistické hnutie, napísala AFP.

„V Hamase trúchlime nad stratou ajatolláha Alího Chameneího,“ uviedlo hnutie v dnešnom vyhlásení. „Spojené štáty a fašistická okupačná vláda (Izraela) nesú plnú zodpovednosť za túto do očí bijúcu agresiu a ohavný zločin proti suverenite Iránskej islamskej republiky, ako aj za jej vážne dôsledky pre bezpečnosť a stabilitu regiónu,“ dodalo.

X X X

 Izrael v reakcii na iránske raketové útoky povolal do služby 20-tisíc záložníkov, informoval v nedeľu spravodajský web The Times of Israel (TOI).

Izraelská civilná obrana, ktorá je zodpovedná za ochranu civilistov v čase vojny, uviedla, že úlohou povolaných záložníkov je poskytovať pomoc civilnému obyvateľstvu, napríklad pri evakuáciách, zabezpečovaní prevádzky krytov či poskytovaní prvej pomoci.

Izrael má rozsiahly systém civilnej obrany, ktorý zahŕňa sirény, kryty, núdzové zásoby a mobilizáciu záložníkov. Povolanie 20-tisíc záložníkov je súčasťou opatrení prijatých v súvislosti s eskaláciou napätia s Iránom, ktorý v reakcii na koordinované útoky Izraela a USA spustil už niekoľko vĺn útokov na Izrael, ako aj na americké základne v blízkovýchodnom regióne. Terčom iránskych útokov sa však stala aj civilná infraštruktúra vo viacerých krajinách Perzského zálivu.

11:23 Český premiér Andrej Babiš zvolal na pondelok ráno zasadnutie Bezpečnostnej rady štátu, na ktorom chce riešiť aktuálnu situáciu na Blízkom východe, jej dopady na ČR i možnosti prípadných repatriácií občanov. Informuje o tom TASR.

„Na zajtra o 7.00 h som zvolal Bezpečnostnú radu štátu. Riešiť budeme situáciu na Blízkom východe i potenciálne dopady na bezpečnostnú situáciu v Českej republike, možnosti prípadnej repatriácie našich občanov a tiež pripravenosť štátu, IZS (Integrovaného záchranného systému), AČR (Armády ČR) a spravodajských služieb na ďalší možný vývoj. Bezpečnosť občanov Českej republiky je našou prioritou,“ napísal Babiš na sociálnej sieti X.

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján označil zabitie najvyššieho iránskeho vodcu Alího Chameneího pri sobotňajších americko-izraelských útokoch za „vyhlásenie vojny moslimom“. (AFP, TASR)

V stanovisku, ktoré odvysielala iránska štátna televízia, Pezeškiján uviedol, že atentát na najvyššiu politickú autoritu Iránskej islamskej republiky a významného šiitského vodcu je vnímaný ako otvorené vyhlásenie vojny moslimom, a najmä šiitom, všade na svete.

V kondolenčnom vyhlásení Pezeškiján zdôraznil, že Irán považuje za svoj legitímny právny a morálny záväzok pomstiť smrť Chameneího a potrestať páchateľov aj objednávateľov tohto zločinu.

X X X

Americké centrálne velenie (CENTCOM) oznámilo, že jeho jednotka Task Force Scorpion Strike po prvýkrát v histórii nasadila v boji jednosmerné útočné drony počas operácie Epic Fury (Epická zúrivosť). Tieto cenovo dostupné bezpilotné prostriedky, inšpirované iránskymi dronmi typu Šáhid, podľa vyhlásenia prinášajú „americkú odplatu“.

 Irán v nedeľu ráno opäť vystrelil rakety na Izrael, ktorého armáda v súvislosti s tým aktivovala svoje obranné systémy na zachytenie rakiet nepriateľa. Podľa miestnych médií krátko po spustení varovných sirén bolo nad Jeruzalemom počuť „dve silné explózie,“ informovali agentúry AFP, DPA a denník The Times of Israel (TOI), píše TASR.

Novú vlnu raketových útokov iránskej armády Izrael detegoval v nedeľu okolo 07:50 h miestneho času. Izraelské obyvateľstvo vzápätí dostalo výzvu presunúť sa do krytov. Podľa TOI izraelská civilná obrana vydala za posledných 24 hodín takéto odporúčanie najmenej 20-krát.

Izraelská armáda v nedeľu oznámila, že útočí na ciele v „srdci Teheránu“. Svetové agentúry s odvolaním sa na tamojšie zdroje informujú o masívnom výbuchu v centre iránskej metropoly, píše TASR.

„Izraelské obranné sily útočia na ciele patriace iránskemu teroristickému režimu v srdci Teheránu. Izraelské letectvo vykonalo v uplynulom dni rozsiahle útoky s cieľom získať vzdušnú prevahu a vydláždiť si cestu k Teheránu,“ oznámila izraelská armáda.

Explózia podľa agentúry AP vyslala do neba kúdol dymu a otriasla okolím. Bezprostredne nie je známe, čo bolo cieľom útoku. Niektoré zdroje uvádzajú, že epicentrum výbuchu bolo v štvrti, kde sídli iránske policajné riaditeľstvo a štátna televízia.

 Predseda vlády SR Robert Fico (Smer) vyjadril solidaritu všetkým krajinám, ktoré sa stali terčom odvetných útokov Iránu. Na nedeľnej tlačovej konferencii deklaroval pripravenosť na evakuáciu občanov SR, pokiaľ budú zrušené bezletové zóny.

 Izrael s pomocou Američanov zlikvidoval iránskeho najvyššieho duchovného vodcu Alího Chameneího. Náboženský líder mal posledné slovo aj v politických otázkach a krajine tvrdou rukou vládol od júna 1989.

X XX

Najmenej šesť ľudí bolo dnes zabitých v Pakistane, keď stovky ľudí vpadli na americký konzulát v prístavnom meste Karáčí. Dav rozčúlili správy o smrti iránskeho najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího. Protestujúci sa stretli s políciou a zranenia utrpelo osem ďalších ľudí, informovala agentúra AP.

Protesty v Kašmíre proti zabitiu Chameneího

Demonštranti sa v irackom hlavnom meste Bagdad v nedeľu pokúšali vtrhnúť do prísne stráženej Zelenej zóny, kde sa nachádza veľvyslanectvo Spojených štátov. Irackí lídri vrátane vplyvného šiitského duchovného Muktadu as-Sadra medzičasom vyjadrili ľútosť nad smrťou iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chameneího, ktorý zahynul pri masívnom americko-izraelskom útoku na Teherán. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP, ktorá sa odvolala na zdroj z prostredia bezpečnosti.

„Ich pokusy boli doposiaľ zmarené, ale naďalej sa pokúšajú,“ dodal zdroj.

Na videozáznamoch, ktoré kolovali na sociálnych sieťach, bolo vidieť demonštrantov hádžucich kamene na bezpečnostné zložky, ktoré reagovali slzotvorným plynom. Stovky ľudí mávali vlajkami proiránskej ozbrojenej skupiny, píše AFP.

 Dan Caine sa narodil v USA necelé dva týždne pred sovietskou inváziou do Československa, takže k jeho veku sa dopracujete ľahkou matematikou. Tento generál, ktorý v auguste 2026 oslávi svoje 58. narodeniny, zohral významnú úlohu pri útokoch na Irán. Prvý raz vlani v júni, keď Američania bombardovali jadrové zariadenia, druhýkrát teraz, keď rozpútali sériu dlhších úderov.

 V nedeľu ráno bolo v mestách v Perzskom zálive – v Dubaji, Dauhe a Manáme – počuť nové explózie po tom, ako Irán spustil ďalšie kolo odvety za útoky USA a Izraela. Reportéri AFP zaznamenali explózie v Spojených arabských emirátoch, v Katare i v Bahrajne, píše TASR.

Novinári stanice al-Džazíra uviedli, že v Kuvajte sa ozývajú sirény po tom, čo Teherán spustil novú sériu úderov. Z Jordánska zase hlásia, že obranné systémy zostrelili rakety, ktoré vstúpili do vzdušného priestoru nad hlavným mestom Ammán aj v severných oblastiach krajiny.

AFP uviedla, že v nedeľu ráno bolo po výbuchoch nad katarskou metropolou Dauha vidieť hustý čierny dym.

rán sa pripravil na „všetky scenáre“ vrátane ďalšieho postupu po smrti najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, uviedol v nedeľu predseda iránskeho parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf. Tajomník iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Alí Larídžání vyhlásil, že proces odovzdania moci sa začne v nedeľu, informovala agentúra AFP.

„Pripravili sme sa na tieto chvíle a zvážili sme všetky scenáre,“ povedal Kálíbáf vo videu odvysielanom štátnou televíziou. Dodal, že americký prezident Donald Trump a izraelský premiér Benjamin Netanjahu „prekročili naše červené čiary“ a „ponesú následky“.

Larídžání v rozhovore pre štátnu televíziu zároveň varoval pred snahami o rozdelenie iránskej spoločnosti.

„Skupiny, ktoré sa snažia rozdeliť Irán, by mali vedieť, že to nebudeme tolerovať,“ vyhlásil a vyzval obyvateľov krajiny na jednotu.

 Lodná doprava v Hormuzskom prielive sa po amerických a izraelských úderoch na Irán z veľkej časti zastavila. Informovala o tom agentúra Bloomberg s tým, že podľa iránskych médií je táto kľúčová námorná tepna „prakticky uzavretá“. Cez Hormuzský prieliv pri bežnej prevádzke prechádza zhruba pätina celosvetových dodávok ropy.

X X X

Spojené štáty udrú na Irán „silou, akú ešte nikdy predtým nevideli“, ak sa islamská republika pokúsi o odvetu za americko-izraelské údery, ktoré pripravili o život iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Irán práve vyhlásil, že dnes zasiahne veľmi tvrdo, tvrdšie než kedykoľvek predtým,“ napísal Trump na svojej platforme Truth Social.

„ALE TO NECH RADŠEJ NEROBIA, PRETOŽE AK TO UROBIA, UDRIEME NA NICH SILOU, AKÚ NIKDY PREDTÝM NEVIDELI!“ dodal.

Irán spustil v nedeľu nadránom novú vlnu útokov proti Izraelu a americkým základniam v regióne, uviedla tamojšia štátna televízia. Izraelská armáda uviedla, že v strednej časti krajiny i na okupovanom Západnom brehu Jordánu boli aktivované sirény ohlasujúce letecký poplach. (TASR, AFP)

„Po identifikácii rakiet vypálených z Iránu smerom k štátu Izrael sa v niekoľkých oblastiach krajiny rozozvučali sirény,“ uvádza sa vo vyhlásení armády s dovetkom, že letectvo „operuje s cieľom zachytiť a odvrátiť hrozby tam, kde je to nevyhnutné“.

Medzi cieľmi Teheránu bolo podľa iránskej štátnej televízie dvadsaťsedem amerických základní v regióne, ako aj izraelské vojenské veliteľstvo a komplex obranného priemyslu v Tel Avive.

Iránske Revolučné gardy predtým v nedeľu v reakcii na potvrdenie smrti najvyššieho duchovného lídra ajatolláha Alíno Chameneího oznámili, že proti Izraelu a základniam USA spustia „najzúrivejšiu“ operáciu v histórii. „Najzúrivejšia útočná operácia v dejinách ozbrojených síl Iránskej islamskej republiky sa začne každú chvíľu,“ uviedli gardy na platforme Telegram.

Novinárov agentúry AFP informujú, že v nedeľu sa v centre iránskeho hlavného mesta Teherán po smrti Chameneího zhromaždili tisíce smútiacich. Oblečení prevažne v čiernom, niektorí plačúc, na Námestí islamskej revolúcie (Mejdán-e Engeláb-e Eslámí) skandovali „smrť Amerike“ a „smrť Izraelu“, pričom mnohí mávali iránskymi vlajkami a držali fotografie Chameneího.

Americké ministerstvo zahraničných vecí ešte v sobotu uviedlo, že šéf diplomacie USA Marco Rubio neodcestuje na plánovanú pondelkovú návštevu Izraela vzhľadom na súčasné okolnosti, píše agentúra DPA.

X X X

Iránska pomsta nepozná hraníc: Teherán udrel aj na neutrálny Omán, ktorý mu pomáhal vyjednávať s Američanmi

Terčom útoku dronov sa v nedeľu stal aj sultanát Omán, ktorý sprostredkúval rozhovory medzi USA a Iránom. Iránske drony zaútočili na prístav Dukm a zranili jedného človeka. Išlo o prvý odvetný útok Teheránu na Omán po masívnych americko-izraelských útokoch na Irán.

X XX

Protesty v Kašmíre proti zabitiu Chameneího

Jeden z dronov v prístave Duqm zasiahol ubytovňu pre zamestnancov, pričom jedného z nich zranili. Trosky z druhého dronu dopadli v blízkosti palivových nádrží, pričom nespôsobili žiadne obete ani materiálne škody, uviedla ománska tlačová agentúra.

Ománske stredisko námornej bezpečnosti informovalo, že terčom útoku sa stal aj ropný tanker Skylight plávajúci pod vlajkou Palau. Útok sa odohral asi päť námorných míľ od ománskej provincie Musandam. Zranení boli štyria ľudia a celá 20-členná posádka bola evakuovaná, napísala agentúra Reuters, ktorá nespresnila, o aký typ útoku išlo.

Americké veľvyslanectvo v Ománe v reakcii na najnovší vývoj požiadalo svojich zamestnancov, aby až do odvolania nevychádzali. Rovnaké odporúčanie veľvyslanectvo USA adresovalo v príspevku na sieti X aj radovým občanom USA nachádzajúcim v Ománe.

Historický oznam o smrti Alího Chameneího. Moderátor iránskej štátnej televízie sa zrútil.

Výbuchy v Dubaji, Dauhe a Manáme

Irán v nedeľu pokračuje v raketových útokoch na ciele v Izraeli a štátoch Perzského zálivu. Výbuchy sa ozývajú v Dubaji, Dauhe a Manáme, informovala agentúra AP a spravodajský server Al-Džazíra.

Najmenej troch mŕtvych a 58 ľahko ranených si vyžiadali iránske útoky na Spojené arabské emiráty, oznámilo ministerstvo obrany SAE. Jeden človek bol zabitý a 32 zranených pri iránskych útokoch na Kuvajt, uviedlo podľa agentúr kuvajtské ministerstvo zdravotníctva.

IIrán prisľúbil masívnu odvetu za zabitie najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího pri útokoch, ktoré na Irán v sobotu zahájili Spojené štáty a Izrael. Americký prezident Donald Trump vzápätí Teherán varoval pred ďalším eskalovaním konfliktu.

Izraelská armáda oznámila, že protivzdušná obrana zachytila ďalšiu salvu rakiet smerujúcich z Iránu na Izrael. Irán skoro ráno opakovane zaútočil raketami na niekoľko miest v Izraeli vrátane Jeruzalema a Tel Avivu. Podľa izraelskej záchrannej služby Magen David Adom bola počas prvých 24 hodín konfliktu v Izraeli zabitá jedna osoba a 121 bolo zranených, uviedla AP.

X X X

Server Al-Džazíra napísal, že dnes už druhý deň bolo počuť výbuchy v Dubaji v Spojených arabských emirátoch, v hlavnom meste Bahrajnu Manáme a v katarskej metropole Dauha, čo vyvolalo obavy z rozšírenia konfliktu do regiónu, ktorý bol dlho považovaný za oázu pokoja a bezpečnosti na inak turbulentnom Blízkom východe.

Ministerstvo obrany emirátov uviedlo, že pri iránskych útokoch boli zabití traja občania Pakistanu, Nepálu a Bangladéša a že od začiatku iránskych útokov protivzdušná obrana SAE detekovala 165 balistických rakiet, z ktorých 152 zničila, a tiež dve strely s plochou dráhou letu. Obrana tiež zaznamenala 541 iránskych dronov, z ktorých 506 zneškodnila. 

Svedkovia v Dauhe uviedli, že počuli niekoľko hlasných výbuchov a videli hustý čierny dym stúpajúci na jasnom rannom obzore na juhu mesta. Krátko nato sa ďalšia vlna výbuchov rozľahla Dubajom. Na oblohe nad mestom bolo vidieť obláčiky bieleho dymu zo zostrelovaných rakiet, zatiaľ čo nad prístavom Džabal Alí, ktorý patrí k najrušnejším na Blízkom východe, stúpali oblaky tmavého dymu.

Výbuchy boli hlásené aj v Manáme, kde svedkovia zaznamenali najmenej štyri hlasné explózie. Zatiaľ nie sú k dispozícii žiadne informácie o škodách alebo zranených.

Dve iránske rakety leteli smerom k Cypru

Dve rakety z Iránu boli vypálené smerom k Cypru, vyhlásil v nedeľu britský minister obrany John Healey. Na ostrove má Spojené kráľovstvo svoje vojenské základne, na ktorých sú nasadené tisíce britských vojakov. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a DPA.

„Neveríme, že boli namierené proti Cypru, ale napriek tomu je to príklad toho, ako existuje veľmi reálna a rastúca hrozba zo strany režimu, ktorý útočí na celý región,“ uviedol Healey.

Britský premiér Keir Starmer v sobotu oznámil, že lietadlá Spojeného kráľovstva sa zapojili do obranných operácií. Podľa Healeyho zostreľovali drony a rakety, ktoré ohrozovali britské a spojenecké základne v regióne, napríklad v Katare.

Šéf britského rezortu obrany odmietol povedať, či Spojené kráľovstvo udelilo USA povolenie na využitie vojenskej základne Diego Garcia na Čagoských ostrovoch. Nevyjadril sa ani k otázke, či sú podľa neho útoky Spojených štátov a Izraelu legálne.

„Irán a režim, ktorý (najvyšší vodca Alí Chameneí) viedol tak dlho, sú zdrojom zla, vraždia vlastných občanov a sponzorujú a exportujú teror, a to aj do krajín ako Británia,“ uviedol s tým, že pre jeho smrť „bude len málo ľudí smútiť“.

Irán v Perzskom zálive útočí nielen na vojenské základne, ale aj na civilnú infraštruktúru. V hlavnom meste Spojených arabských emirátov – Abú Zabí – tak v sobotu zahynuli dvaja civilisti. Spravodajcovia AFP v nedeľu informovali o výbuchoch v Dubaji, bahrajnskom hlavnom meste Manáma i v Katare. Podľa úradov utrpeli v Dubaji dve osoby zranenia, keď trosky zo zostrelených dronov dopadli na bytové domy.

X XX

Irán poslal na americkú lietadlovú loď balistické rakety. Armáda USA potvrdila prvé obete

Zbor Islamských revolučných gárd (IRGC) v nedeľu vyhlásil, že americkú lietadlovú loď USS Abraham Lincoln nasadenú vo vodách Blízkeho východu zasiahli štyrmi balistickými raketami. Udialo sa tak po tom, čo pri izraelskom útoku v sobotu zahynul najvyšší vodca Iránu ajatolláh Alí Chameneí. Washington to poprel.

„Americká lietadlová loď Abraham Lincoln bola zasiahnutá štyrmi balistickými raketami,“ uviedli gardy vo vyhlásení, ktoré sprostredkovali miestne médiá. Varovali tiež, že „pevnina a more sa budú čoraz viac stávať cintorínom teroristických agresorov“.

„Lincoln nebol zasiahnutý. Vypálené rakety sa ani len nepriblížili,“ uviedlo velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM).

USS Abraham Lincoln spoločne so skupinou ďalších vojenských lodí dorazila do oblasti Blízkeho východu koncom januára z Juhočínskeho mora. Podľa médií sa nachádza pri pobreží Ománu. Ďalšiu lietadlovú loď USS Gerald Ford Washington poslal do Stredozemného mora pri pobrežie Izraela. 

Najväčšia americká lietadlová loď USS Gerald R. Ford zakotvila v Stredozemnom mori pred dvoma dňami. USA tiež poslali do oblasti Izraela niekoľko stíhačiek F-22. Podľa nemenovaného amerického predstaviteľa je to vôbec prvýkrát, čo Washington vyslal do tejto krajiny bojové lietadlá na potenciálne vojenské operácie. Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa toto nasadenie formálne neoznámila a Pentagón sa odmietol vyjadriť, pripomenula agentúra Reuters.

Zásah iránskej lode

Americká armáda v nedeľu podľa agentúry Reuters uviedla, že zasiahla loď iránskej armády, ktorá sa teraz „potápa ku dnu Ománskeho zálivu“.

Regionálne veliteľstvo amerických ozbrojených síl CENTCOM na X uviedlo, že na začiatku terajšej operácie proti Iránu nazvanej Epic Fury (Epická zúrivosť) zasiahlo iránsku korvetu triedy Džámárán. „Ako uviedol prezident, príslušníci iránskych ozbrojených síl, revolučných gárd a polície ‚musia zložiť zbrane‘. Opusťte loď,“ doplnilo americké veliteľstvo. 

Americká armáda zničila a potopila deväť lodí iránskeho námorníctva, napísal neskôr na sociálnej sieti Truth Social americký prezident Donald Trump. Z veľkej časti bolo podľa neho zničené aj veliteľstvo iránskeho námorníctva.

Trump napísal, že medzi zničenými loďami boli aj niektoré pomerne veľké a významné. Spojené štáty podľa neho idú aj po ďalších iránskych lodiach. „Čoskoro sa tiež budú vznášať na morskom dne,“ poznamenal.

Portál UK Defence Journal k oznámeniu napísal, že plavidlá triedy Džamarán sú vybavené na boj proti povrchovým, vzdušným a podmorským cieľom a jej vlajková loď, uvedená do služby v roku 2010, patrí medzi najschopnejšie domáce bojové plavidlá iránskeho námorníctva.

Americká armáda hlási prvé obete

Pri spoločnej americko-izraelskej vojenskej operácii zameranej proti Iránu doteraz zahynuli traja americkí vojaci a päť ďalších utrpelo vážne zranenia. Informovalo Ústredné velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM).

„K dnešným 9:30 východoamerického času (15:30 SEČ) boli „v rámci operácie Epic Fury (Epická zúrivosť) zabití v akcii traja príslušníci amerických ozbrojených síl a päť ich bolo vážne zranených“, oznámilo CENTCOM. Niekoľko ďalších vojakov podľa neho utrpelo ľahké zranenia spôsobené šrapnelmi a otrasmi mozgu a chystajú sa k návratu do služby. Veliteľstvo potvrdilo, že veľké bojové operácie pokračujú.

Ide o prvé potvrdenie akýchkoľvek strát na strane USA od začiatku amerických a izraelských útokov na Irán v sobotu ráno. Washingtonu a vláde v Jeruzaleme sa odvtedy podarilo zabiť najvyššieho vodcu Iránu ajatolláha Alího Chameneího, ministra obrany Azíza Nasírzádeho, veliteľa Zboru islamských revolučných gárd Mohammada Pakpúra a ďalších vysokopostavených predstaviteľov štátu, armády a iránskeho jadrového programu.

Posledné zbohom a prvé „Hurá“. Pozrite si, ako rozdielne prijali Iránci správu o smrti Chameneího.

Nemenovaný americký obranný predstaviteľ televízii Fox News v nedeľu prezradil, že americké letectvo pri náletoch na Irán použilo aj strategický bombardér B-2 schopný niesť konvenčné i jadrové zbrane.

Celkovo z územia USA vzlietli štyri takéto bombardéry, ktoré leteli do Iránu a späť, pričom nad iránskym územím „zhodili desiatky 900-kilogramových bômb na zariadenia v podzemí“ určené na odpaľovanie balistických rakiet. Rovnaký typ lietadla Washington použil aj v júni minulého roka na bombardovanie zariadení súvisiacich s iránskym jadrovým programom.

X X X

Fico hlási pripravenosť na evakuáciu z Blízkeho východu. Vyjadril solidaritu krajinám pod paľbou Iránu

Predseda vlády SR Robert Fico (Smer) vyjadril solidaritu všetkým krajinám, ktoré sa stali terčom odvetných útokov Iránu. Na nedeľnej tlačovej konferencii deklaroval pripravenosť na evakuáciu občanov SR, pokiaľ budú zrušené bezletové zóny.

„Chcem opätovne vyjadriť solidaritu všetkým krajinám, ktoré sa stali terčom odvetných útokov. Osobitne Spojeným arabským emirátom, pretože je to krajina, a najmä jej politické vedenie, ktoré sa usiluje o stabilitu a mier v regióne,“ podotkol.

Nateraz podľa premiéra platí, že slovenskí diplomati zostávajú v krízovej oblasti. „Máme diplomatické zastúpenia vo všetkých najviac dotknutých krajinách, teda v samotnom Teheráne, v Tel Avive, ale máme našich diplomatov aj v Abú Zabí a v Libanone a v ďalších krajinách, ktoré dnes sú predmetom odvetných útokov zo strany Iránu,“ povedal.

Podčiarkol, že krízové centrum na slovenskom rezorte zahraničia funguje nepretržite. „Prebieha komunikácia, registrácia tých občanov SR, ktorí sa nachádzajú v krízovej oblasti s tým, že sa vyhľadávajú ďalší, ktorí by mali záujem o spoluprácu a poskytnutie relevantných informácií,“ dodal.

Fico očakáva možný nárast cien energií, ak by prišlo k dlhodobej blokáde Hormuzského prielivu v kombinácii so zastavením tranzitu ropy cez územie Ukrajiny. 

Premiér ešte v sobotu (28. 2.) večer hovoril v súvislosti s eskaláciou napätia na Blízkom východe o ďalšom dôkaze totálneho rozkladu svetového poriadku a úplného ignorovania medzinárodného práva. „Veľkí a silní si robia čo chcú, OSN je impotentná a my malí sa môžeme akurát tak pozerať a reptať. Môžeme mať silné diplomatické vyjadrenia, môžeme odsudzovať, na vojenskom útoku proti Iránu to nič nezmení,“ zdôrazňoval.

Po mesiacoch eskalácie napätia medzi Izraelom a Iránom Spojené štáty americké (USA) spolu s Izraelom v sobotu spustili koordinované letecké a raketové údery na iránske vojenské a strategické ciele vrátane oblastí v blízkosti sídiel predstaviteľov iránskeho vedenia v Teheráne. Výbuchy súvisiace s koordinovanou vojenskou ofenzívou USA a Izraela boli hlásené aj v ďalších iránskych mestách vrátane Komu, Isfahánu a Kermanšáhu. Irán na tieto údery reagoval masívnymi odvetnými raketovými a dronovými útokmi na ciele v Izraeli a na základne USA na Blízkom východe.

X XX

Vojnová mašinéria stráca dych. Krach rafinérie odhaľuje hlboké trhliny v ruskej ekonomike

Ruský ropný sen naráža na tvrdú realitu sankcií a izolovanej ekonomiky. Kým Kremeľ navonok deklaruje stabilitu, v zákulisí začínajú krachovať aj stredne veľké rafinérie, ktoré roky plnili štátnu pokladnicu a nepriamo tak dotovali vojnovú mašinériu na Ukrajine. Viac sa dočítate v našej pravidelnej rubrike – týždeň vo svetovej ekonomike.

Problémy na ruskom energetickom trhu naberajú nový rozmer. Už aj ropné spoločnosti, ktoré dlhodobo tvoria hlavný finančný pilier rozpočtu a nepriamo tak dotujú vojenskú agresiu na Ukrajine, začínajú pociťovať tvrdú realitu. Ohlásený bankrot rafinérie VPK-Oil vysiela jasný signál, že ani toto strategické odvetvie nie je imúnne voči hlbokej kríze. Tento vývoj zásadne ovplyvní spracovateľské kapacity v regióne a vyvolá vlnu otázok o budúcej stabilite miestnych dodávok energie.

Pád rafinérie Kočenivsky, ktorá predstavuje kľúčové aktívum firmy, nespôsobila len náhoda. Analytici už dlhšie sledovali, ako podnik pohlcujú neúmerné náklady na údržbu a ako mu drasticky klesá ziskovosť. K celkovému kolapsu výrazne prispel aj slabnúci dopyt po rafinovaných produktoch. Situáciu ešte viac vyostruje globálna volatilita a chaos v medzinárodnom obchode, ktorý podniku odstrihol prístup k lukratívnym exportným trhom.

Menší nemajú šancu

VPK-Oil dnes dopláca na to, že nemá vlastnú ťažbu ropy. V prostredí pokrivenom sankciami a obchodnými reštrikciami nedokáže táto stredne veľká firma konkurovať obrovským štátnym kolosom. Tie totiž ovládajú celý reťazec od vrtu až po distribúciu, čím vytláčajú menších hráčov na okraj priepasti. Zatiaľ čo sa svet posúva k alternatívnym zdrojom energie, ruské rafinérie uviazli v pasci narušených dodávateľských trás a rastúcich prevádzkových výdavkov.

Čo bude s rafinériou?

Blížiaci sa bankrot teraz straší najmä miestnych obyvateľov a zamestnancov. Ak vedenie výrobu definitívne zastaví, ohrozí to stovky pracovných miest a ochromí regionálnu sieť čerpacích staníc. Miestne úrady zatiaľ zachovávajú mlčanie a k sociálnym či ekonomickým dopadom sa nevyjadrujú. Spoločnosť síce sľubuje zodpovedný prístup k veriteľom, no o osude jej majetku rozhodnú až najbližšie mesiace. Zostáva otázne, či niekto rafinériu kúpi a zmodernizuje, alebo jej brány zostanú navždy zatvorené ako memento vyčerpaného priemyslu.

Exodus z USA

Amerika oslavuje 250 rokov. Krajina, ktorú vybudovali prisťahovalci, sa však mení na krajinu emigrantov. Minulý rok nastal historický zlom. Z USA odišlo viac ľudí, než sa do nich prisťahovalo. Ako uvádza americký denník The Wall Street Journal, naposledy sme to videli počas Veľkej hospodárskej krízy.

Trumpova administratíva tento odliv víta. Považuje ho za výsledok prísnych deportácií a obmedzenia víz. Realita je však zložitejšia. Americkí občania odchádzajú v rekordných počtoch. Hľadajú bezpečie a nižšie životné náklady v cudzine.

X XX

Donald Trump kritizuje priebeh rokovaní s Iránom, očakáva ďalšie diskusie už dnes 

Americký prezident kritizuje, že Irán nechce poskytnúť to, čo USA žiadajú, no dvere k dohode necháva otvorené. Rozhodnúť môžu nové rozhovory počas dňa.

Americký prezident Donald Trump v piatok vyhlásil, že nie je nadšený spôsobom, akým Irán vyjednáva. O jeho jadrovom programe však očakáva ešte v priebehu dňa ďalšie rokovania, píše TASR podľa správ agentúr AP, AFP a Reuters.

„Nie som spokojný s tým, že nám nie sú ochotní dať to, čo musíme mať. Nie som z toho nadšený. Uvidíme, čo sa stane. Budeme sa rozprávať neskôr,“ vyhlásil Trump. Šéf Bieleho domu zároveň zopakoval, že s Iránom chce uzavrieť dohodu, ale „nemôžu mať jadrové zbrane“

Vo švajčiarskej Ženeve sa vo štvrtok uskutočnilo ďalšie kolo sprostredkovaných bilaterálnych rokovaní medzi Spojenými štátmi a Iránom. Hoci mediátor Omán tvrdí, že bol na nich dosiahnutý „dobrý pokrok“, viaceré zahraničné médiá hovoria píšu o opaku. Podľa zdrojov agentúry Reuters Omán poslal v piatok do Washingtonu svojho ministra zahraničných vecí Badra al-Búsajdího, ktorý bude o iránskom jadrovom programe rokovať s americkým viceprezidentom J. D. Vanceom.

XX X

Nemecko znepokojuje nová vojna proti Iránu. Vládny splnomocnenec varuje pred vyšším rizikom útokov na Židov 

Nemecký splnomocnenec pre antisemitizmus varuje pred rastúcou hrozbou pre židovský život po útokoch USA a Izraela na Irán. Hovorí o možných teroristických sieťach.

Po začiatku novej vojny proti Iránu existujú obavy, že eskalácia bude mať vplyv aj na bezpečnostnú situáciu v Nemecku. Splnomocnenec spolkovej vlády pre otázky antisemitizmu Felix Klein varoval pred takýmto nebezpečenstvom. „Po útoku USA a Izraela na Irán musíme vychádzať zo zvýšenej hrozby židovskému životu v Nemecku,“ povedal Klein novinám skupiny Funke Media Group. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Domnieva sa, že najmä po zabití iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího možno počítať s tým, že Irán využije svoje siete v Nemecku na teroristické útoky proti židovským a izraelským zariadeniam. „Túto spojitosť, medzi zvýšeným napätím na Blízkom východe a zosilnením útokov na židovský život v Európe, sme mohli v minulosti opakovane sledovať,“ pripomenul Klein.

Prečítajte si tiež:

Rovnako, predseda parlamentného kontrolného výboru Spolkového snemu (Bundestagu) pre dohľad nad spolkovými spravodajskými službami Marc Henrichmann vyzýva na ostražitosť. „Odvetné opatrenia, tiež prostredníctvom iránskych spiacich buniek v Európe, nemožno vylúčiť,“ povedal Henrichmann v rozhovore pre denník Süddeutschen Zeitung.

Zároveň poukázal na to, že iránsky režim v minulosti opakovane ukázal, že teror prenáša aj za vlastné hranice. V tejto súvislosti uviedol, že práve izraelské, židovské a tiež americké zariadenia sú už roky stredobodom záujmu takýchto hrozieb. Poslanec Bundestagu súčasne podčiarkol, že vzhľadom na jestvujúce bezpečnostné opatrenia nie je na paniku nijaký dôvod.

X X  X

OPEC+ zvažuje prudké zvýšenie ťažby ropy v reakcii na útoky na Irán a napätie na trhoch 

Ropné štáty OPEC+ zvažujú výraznejšie zvýšenie ťažby v reakcii na útoky USA a Izraela na Irán. Rozhodnutie môže citeľne zamiešať cenami ropy.

Ropné štáty združené vo formáte OPEC+ na svojom nedeľňajšom zasadaní pravdepodobne rozhodnú o zvýšení ťažby o 411-tisíc barelov (1 barel = 159 litrov) denne v reakcii na možné narušenia ropných trhov v dôsledku útokov na Irán, ktoré USA a Izrael podnikli v sobotu (28. 2.). Uviedli to dva zdroje blízke rokovaniam. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Predstavitelia ropnej aliancie, ktorej členmi sú Saudská Arábia, Rusko, Spojené arabské emiráty, Kazachstan, Kuvajt, Irak, Alžírsko a Omán, už skôr informovali, že OPEC+ sa pravdepodobne dohodne na miernom zvýšení produkcie ropy, a to o 137-tisíc barelov denne od apríla. Oba zdroje, ktoré si želali zostať v anonymite, uviedli, že teraz sa zvažuje zvýšenie o 411-tisíc barelov denne. Jeden z nich uviedol, že by sa mohli dohodnúť na raste ťažby o 548-tisíc barelov denne.

Osem členov OPEC+ od apríla do decembra 2025 zvýšilo ťažobné kvóty o zhruba 2,9 milióna barelov denne. Na obdobie januára až marca tohto roka združenie ďalšie zvyšovanie produkcie pozastavil.

xXX

Pád iránskeho režimu? Kancelár Friedrich Merz: Je to „na spadnutie“ 

Merz varuje pred rizikom eskalácie po americko izraelských úderoch na Irán. Zároveň načrtáva víziu mieru stabilného regiónu a lepšej budúcnosti pre Iráncov.

Nemecký kancelár Friedrich Merz v nedeľu vyzval Irán, aby okamžite prestal so svojimi útokmi na krajiny v Perzskom zálive. Vyslovil tiež predpoklad, že teokratický režim po vojenskej kampani Spojených štátov a Izraela padne. Potrebné preto podľa neho je, aby sa Washington spolu s európskymi partnermi začal pripravovať na budúce scenáre v krajine a regióne. TASR o tom píše podľa agentúr AFP a Reuters.

Iránci si podľa Merza zaslúžia lepšiu budúcnosť a mnohým sa uľaví, keď uvidia koniec režimu. Upozornil však, že zabitie najvyššieho vodcu Iránu ajatolláha Alího Chameneího pri úderoch USA a Izraela na Teherán nasmerovali Irán na cestu k neistej budúcnosti.

Riziká eskalácie

„Riziká existujú. Nevieme, ako veľmi bude región zatiahnutý do eskalácie v dôsledku tvrdých protiúderov Iránu,“ povedal nemecký kancelár na tlačovej konferencii. „V konečnom dôsledku nevieme, či bude tento plán úspešný,“ povedal o americko-izraelských úderoch, na ktorých sa Nemecko nezúčastnilo.

Merz vytýčil štyri ciele, ktoré je teraz potrebné dosiahnuť. Nutné je podľa neho zabezpečiť mier a stabilitu v regióne, prinútiť Irán, aby ukončil svoj jadrový program a program vývoja balistických rakiet, prispieť k stabilnej budúcnosti Iránu a pomôcť Iráncom, aby sami rozhodovali o svojom osude.

Tolerancia antisemitských útokov

Zdôraznil tiež, že Berlín nebude tolerovať žiadne antisemitské alebo antiamerické útoky na svojom území.

X X X

Místo korupce procesní chyba? Soud skupiny kolem exprimátora Charváta překvapilPrvní tři dny soudního procesu s bývalým vedením pardubického Rozvojového fondu zatím nepřinesly žádné důkazy o korupčním jednání či osobním prospěchu. Případ, který začal razií a vazbou, se nyní jeví spíše jako spor o zákonnost zvolených postupů.

í.