Kyjev hovorí o „rukojemníkoch“, už sú doma. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha obvinil maďarské úrady, že v Budapešti zadržali ako „rukojemníkov“ sedem zamestnancov ukrajinskej štátnej banky Oščadbank, ktorí prevážali hotovosť z Rakúska späť na Ukrajinu. Kyjev podľa neho prostredníctvom oficiálnej nóty vyzval Budapešť na ich okamžité prepustenie. Plánuje sa obrániť aj na Európsku úniu.

Kyjev zároveň vyzval Ukrajincov, aby sa vyhli cestám do susedného Maďarska. Sedem zamestnancov ukrajinskej banky, ktorí boli zadržaní maďarskými úradmi, prepustili na slobodu a v piatok sa vrátili na Ukrajinu. V príspevku na sieti X o tom informoval Sybiha, píše TASR.

Maďarský daňový úrad v piatok potvrdil zadržanie siedmich ukrajinských občanov, ktorých stíha kvôli podozreniu z prania špinavých peňazí. Zadržiava tiež dve vozidla na prepravu peňazí.

„Maďarské úrady dnes v Budapešti vzali ako rukojemníkov sedem ukrajinských občanov. Dôvody sú stále neznáme, rovnako ako ich súčasný zdravotný stav alebo možnosť kontaktovať ich,“ napísal Sybiha vo štvrtok pred polnocou na sieti X.

Podľa neho ide zamestnancov ukrajinskej Oščadbank, ktorí prevážali hotovosť a cennosti v dvoch vozidlách medzi Rakúskom a Ukrajinou v rámci pravidelnej služby medzi štátnymi bankami.

Vedenie Oščadbank vo svojom vyhlásení spresnila, že jej personál prepravoval 40 miliónov dolárov a 35 miliónov eur v hotovosti a deväť kilogramov zlata na základe dohody s rakúskou bankou Raiffeisen Bank a v súlade s medzinárodnými pravidlami a platnými postupmi. Zadržanie vozidiel a zamestnancov bolo podľa nej bezdôvodné, považuje to za únos.

„V skutočnosti hovoríme o tom, že Maďarsko berie rukojemníkov a kradne peniaze. Ak je to tá ‚sila‘, ktorú dnes oznámil pán (maďarský premiér Viktor) Orbán, potom je to sila zločineckej bandy. Je to štátny terorizmus a vydieranie,“ tvrdil ďalej Sybiha.

Vozidlá sa podľa GPS momentálne nachádzajú v Budapešti v blízkosti „jednej z maďarských bezpečnostných alebo silových inštitúcií“, uviedla Oščadbank s tým, že ich polohu potvrdilo aj ukrajinské veľvyslanectvo a ministerstvo zahraničných vecí. Miesto pobytu ukrajinských občanov však známe nie je.

Predtým Orbán podľa agentúry Reuters povedal, že Maďarsko donúti Ukrajinu „politickými a finančnými prostriedkami“ opäť obnoviť tranzit ropy cez ropovod Družba.

Vyhnite sa cestám do Maďarska

Ministerstvo zahraničia v Kyjeve medzitým odporučilo Ukrajincom, aby sa vyhli cestám do Maďarska, pretože tam podľa neho nemožno zaručiť ich bezpečnosť. Zadržanie siedmich pracovníkov banky označilo za únos.

„Tiež upozorňujeme ukrajinské a európske podniky na hrozbu svojvoľného odcudzenia majetku na území Maďarska a odporúčame zohľadniť tieto riziká v kontexte akejkoľvek obchodnej činnosti v tejto krajine,“ uviedol rezort na svojom webe.

Vzťahy medzi Kyjevom a Budapešťou sa ďalej zhoršili kvôli prerušeniu dodávok ruskej ropy do Maďarska a na Slovensko ropovodom Družba. Maďarský premiér Viktor Orbán dnes vyhlásil, že zastaví tranzitné zásielky cez Maďarsko na Ukrajinu, kým Kyjev neobnoví dodávky cez Družbu.

Pobavený Zelenskyj pri maďarskej výčitke po útokoch na ropovod (Video z 25.08.2025)

„Zastavili sme dodávky benzínu na Ukrajinu, nedodávame ani naftu. Stále dodávame elektrinu. A zastavíme aj veci, ktoré sa prevážajú cez Maďarsko a sú pre Ukrajinu dôležité, kým nezískame ukrajinský súhlas s dodávkami ropy,“ povedal štátnemu rádiu maďarský premiér.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok podľa agentúr kritizoval Orbána za blokovanie európskej pomoci jeho krajine, ktorá sa už vyše štyri roky bráni ruskej invázii. Budapešť blokuje pôžičku Európskej únie Ukrajine v objeme 90 miliárd eur a tiež prijatie 20. balíka sankcií proti Rusku. Uviedol tiež, že Družba by mohla byť technicky pripravená na obnovenie prevádzky za mesiac a pol.

Dodávky ruskej ropy týmto ropovodom do Maďarska a na Slovensko sa zastavili koncom januára, keď potrubie podľa Kyjeva vážne poškodil požiar spôsobený ruským útokom. Budapešť a Bratislava Zelenského vinia, že obnovenie prevádzky ropovodu úmyselne odkladá z politických dôvodov. Kyjev argumentuje tým, že oprava je časovo náročná.

Maďarsko je dlhodobo závislé na dodávkach ropy vyťaženej v Rusku, s ktorým Orbán napriek ruskej invázii do susednej krajiny udržuje dobré vzťahy. V apríli čakajú Maďarov parlamentné voľby, vo väčšine prieskumov zatiaľ vedie opozičná strana Tisza.

Ukrajina si predvolala maďarského diplomata

V súvislosti so zadržaním skupiny ukrajinských bankových zamestnancov v Maďarsku si ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí predvolalo maďarského chargé d’affaires v Kyjeve. Informovala o tom v piatok agentúra AFP, píše TASR.

„Maďarskému diplomatovi bolo zdôraznené, že ukrajinská strana považuje takéto konanie za nezákonné, požaduje okamžitý konzulárny prístup k nezákonne zadržaným občanom Ukrajiny a ich rýchle prepustenie, ako aj vrátenie štátneho majetku,“ uvádza sa vo vyhlásení ukrajinského ministerstva zahraničných vecí.

Ako na svojom webe informovala stanica Euronews, ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v piatok ráno obvinil Maďarsko z únosu siedmich zamestnancov ukrajinskej štátnej banky spolu s veľkým objemom hotovosti a zlata.

X X X

 Rusko vstupuje do vojny proti USA. Iránu poskytuje kľúčovú pomoc

Rusko poskytuje Iránu spravodajské informácie na útoky proti americkým silám na Blízkom východe, vrátane polohy amerických vojnových lodí a lietadiel, píše denník The Washington Post (WP) s odvolaním sa na troch informovaných činiteľov. Podľa denníka ide o prvú známku toho, že sa do vojny zapojil ďalší významný protivník Spojených štátov, aj keď nepriamo.

Američania spustili námorný masaker, ponorka rozmetala aj Pýchu Teheránu

„Zdá sa, že vyvíjajú dosť podrobné úsilie,“ uviedol jeden zo zdrojov o aktivitách Ruska. Moskva už skôr vyzvala na ukončenie vojny USA a Izraela proti Iránu, ktorú označila za akt nevyprovokovanej ozbrojenej agresie. Rozsah pomoci, ktorú Rusi poskytujú Teheránu, nie je celkom zrejmý, píše WP. Schopnosť iránskej armády zistiť bez pomoci polohu amerických síl podľa činiteľov za necelý týždeň bojov zoslabla.

Analytici uvádzajú, že zdieľanie spravodajských informácií s Iránom zo strany Ruska zodpovedá iránskym úderom proti americkým silám. Irán zasiahol americkú veliacu a riadiacu infraštruktúru, radary či dočasné stavby, ako bola tá v Kuvajte, kde bolo pri iránskom dronovom údere v nedeľu zabitých šesť amerických vojakov. Irán v posledných dňoch takisto udrel na stanovište americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) na americkom veľvyslanectve v Rijáde.

Lietadlo Jak-130 iránskych vzdušných síl hliadkuje nad Teheránom

Irán „podniká veľmi presné údery na radary včasného varovania a radary za horizontom,“ uviedla Dara Massicotová, odborníčka na ruskú armádu v Carnegieho nadácii pre medzinárodný mier (CEIP). „Robia to veľmi cielene. Idú po velení a riadení,“ dodala.

Irán disponuje iba hŕstkou vojenských satelitov a nemá vlastnú satelitnú konšteláciu, takže snímky z oveľa pokročilejších vesmírnych technológií Ruska sú preň veľmi cenné. Kremeľ navyše počas štyroch rokov vojny proti Ukrajine zdokonalil vlastné zameriavacie schopnosti, uviedla Massicotová.

Iránske odvetné údery sú vysoko sofistikované, pokiaľ ide o ciele, na ktoré Teherán útočí, aj jeho schopnosti v niektorých prípadoch ochromiť obranu USA a jeho spojencov, uviedla Nicole Grajewská, ktorá sa v Belferovom stredisku Harvardovej univerzity zaoberá spoluprácou medzi Iránom a Ruskom. „Prenikajú protivzdušnou obranou,“ povedala výskumníčka s tým, že kvalita iránskych úderov sa zlepšila aj v porovnaní s 12-dňovou vojnou s Izraelom vlani v júni.

Pentagón medzitým rýchlo vyčerpáva svoje zásoby precíznych zbraní a protivzdušných striel, oznámili informované zdroje WP. Potvrdili tak znepokojenie ohľadom obmedzených amerických zásob munície, ktoré v dňoch pred rozhodnutím amerického prezidenta Donalda Trumpa ísť s Iránom do vojny vyjadril šéf zboru náčelníkov štábov Dan Caine. Trumpova administratíva v tom čase Caineovo hodnotenie zľahčovala.

Takto vidí armáda USA 100 hodín operácie ‚Epic Fury‘

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok uviedol, že Trumpova administratíva požiadala Kyjev o pomoc s obranou proti iránskym dronom Šáhed. Ukrajina v odpovedi Spojeným štátom poskytne ukrajinských špecialistov.

Irán sa stal jedným z hlavných podporovateľov Ruska vo vojne s Ukrajinou. Teherán s Moskvou zdieľal technológiu výroby lacných jednorazových dronov, ktoré Rusko používa na zahltenie ukrajinskej protivzdušnej obrany a vyčerpávanie prostriedkov získaných od Západu na obranu ukrajinských miest.

„Rusi sú si viac než vedomí pomoci, ktorú Ukrajincom poskytujeme. Myslím, že boli veľmi radi, že sa môžu pokúsiť o odplatu,“ povedal jeden z činiteľov WP.

Na otázku, či má nejaké posolstvo o Rusku a Číne, ktoré sú medzi najmocnejšími spojencami Iránu, americký minister obrany Pete Hegseth tento týždeň odpovedal záporne a dodal, že tieto krajiny v konflikte „v podstate nehrajú žiadnu rolu“.

Dva zo zdrojov oboznámených s ruskou pomocou Iránu WP povedali, že Čína zrejme Iránu s obranou nepomáha, napriek blízkym vzťahom medzi oboma krajinami. Peking, podobne ako Moskva, vyzval na ukončenie konfliktu.

Irán vypálil tisíce jednorazových dronov a stovky rakiet na americké vojenské stanovištia, základne a veľvyslanectvá v regióne. USA a Izrael, ktoré vojnu v sobotu rozpútali bombardovaním Iránu, v krajine zasiahli viac ako 2000 cieľov, vrátane balistických raketových základní, námorných cieľov a vedenia krajiny. Úder na dievčenskú školu v iránskom Mínábe v prvý deň vojny podľa údajov Červeného polmesiaca zabil 175 detí a školského personálu. Vyšetrovatelia americkej armády podľa agentúry Reuters zistili, že za útok sú zrejme zodpovedné americké sily. Vyšetrovatelia však ku konečnému záveru zatiaľ nedošli.

X X X

 Bratislavská eparchia má nového biskupa, Milan Lach nahradil Petra Rusnáka

Bratislavská eparchia má nového eparchiálneho biskupa Milana Lacha SJ. Skúsený jezuita s medzinárodnými skúsenosťami preberá úrad po Petrovi Rusnákovi.

Novým eparchiálnym biskupom bratislavskej eparchie sa stal Milan Lach SJ, doterajší pomocný biskup. Vatikán v piatok oznámil, že pápež Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa Petra Rusnáka, ktorý vlani dovŕšil kánonický vek 75 rokov, a za jeho nástupcu menoval vladyku Milana Lacha SJ. TASR o tom informoval hovorca Prešovskej archieparchie Michal Pavlišinovič.

• Novým biskupom Bratislavskej eparchie sa stal Milan Lach SJ.
• Pápež prijal zrieknutie Petra Rusnáka pre dosiahnutý vek.
• Intronizácia Milana Lacha sa uskutoční 21. marca v Bratislave.
• Milan Lach má bohaté skúsenosti zo Slovenska aj zahraničia.
• Je predsedom Rady KBS pre pastoráciu v zdravotníctve.

Ako povedal, vladyka Milan sa tak stáva druhým eparchiálnym biskupom historicky ešte mladej Bratislavskej eparchie. Slávnostná intronizácia sa uskutoční v sobotu 21. marca v katedrálnom Chráme Povýšenia vznešeného a životodarného Kríža v Bratislave.

„Vladykovi Milanovi vyprosujeme plnosť darov Svätého Ducha v jeho novom úrade, pevné zdravie i potrebnú lásku otca-pastiera. Osobitne veľkú vďačnosť vyjadrujeme vladykovi Petrovi Rusnákovi za jeho viac ako 18-ročnú službu eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie a takmer dvojročnú službu apoštolského administrátora sede vacante Prešovskej archieparchie,“ povedal Pavlišinovič.

Študoval v Prešove

Milan Lach SJ sa narodil 18. novembra 1973 v Kežmarku. Svoje detstvo prežil v podtatranskej obci Ľubica. V roku 1992 bol prijatý do gréckokatolíckeho kňazského seminára a na Gréckokatolícku bohosloveckú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. V roku 1995 vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Trnave, kde po dvoch rokoch zložil jednoduché večné sľuby. Štúdium na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity (TF TU) v Bratislave ukončil v roku 2001.

Z rúk vtedajšieho košického eparchiálneho biskupa vladyku Milana Chautura CSsR prijal 11. novembra 2000 diakonskú a 1. júla 2001 kňazskú vysviacku v Katedrálnom chráme Narodenia presvätej Bohorodičky v Košiciach. Od roku 2003 do roku 2004 bol poverený vedením Centra spirituality Východ – Západ Michala Lacka v Košiciach. V roku 2004 začal vyššie štúdiá na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme. Po návrate zo štúdií v Ríme od roku 2009 pracoval ako riaditeľ opäť v spomenutom centre v Košiciach.

Menoval ho Pápež František

V reholi Spoločnosti Ježišovej na Slovensku bol od 30. decembra 2009 konzultorom provinciála a od 1. januára 2012 bol aj delegátom pre formáciu jezuitských scholastikov. Momentálne sa pripravoval absolvovaním tzv. tretej probácie na zloženie slávnostných večných sľubov.

Svätý Otec František ho 19. apríla 2013 vymenoval za pomocného biskupa pre Prešovskú archieparchiu a titulárneho biskupa ostrazinského. Dňa 24. júna 2017 ho Svätý Otec František vymenoval za apoštolského administrátora gréckokatolíckej eparchie Parma v USA, ktorá patrí do Pittsburghskej metropolitnej cirkvi sui iuris v USA. Dňa 1. júna 2018 ho pápež František menoval za biskupa Ruténskej (gréckokatolíckej) eparchie Parma v USA, ktorú spravoval až do 23. januára 2023, kedy ho vymenoval za pomocného biskupa Bratislavskej eparchie. Dňa 21. novembra 2024 ho pápež František vymenoval za apoštolského vizitátora pre slovenských gréckokatolíckych veriacich žijúcich v západnej Európe. V rámci Konferencie biskupov Slovenska je predsedom Rady KBS pre pastoráciu v zdravotníctve.

X XX

Robert Fico našiel silného protivníka. Holandsko neustúpilo ani po jeho urážkach a Blanárovom zásahu

Nový holandský premiér Rob Jetten a Robert FicoZdroj: Aktuality.sk/TASR

Holanďania rešpektujú, čo urobil Juraj Blanár, no Bratislave pripomínajú slabý boj proti korupcii aj nedostatočné práva LGBTIQ+ ľudí.

Premiér Robert Fico im odkázal, nech si fajčia marihuanu, minister zahraničia Juraj Blanár si predvolal ich veľvyslanca. Holanďania napriek tomu trvajú na všetkom, čo o Slovensku napísali.

Diplomatickú roztržku dvoch členských štátov EÚ spôsobila koaličná zmluva novej holandskej vlády, v ktorej sú Maďarsko a Slovensko vykreslené ako krajiny, ktoré aktívne podkopávajú jednotu Európy. Holandsko avizuje, že sa chce proti takýmto štátom „tvrdo postaviť“.

Blanár protestoval

Postoj holandskej koalície, ktorá sa zrodila z volieb v októbri minulého roka, najskôr rozhorčil predsedu vlády Fica, ktorý do Haagu odkázal, aby nezasahovali do suverénnych záležitostí iných krajín.

„To my na Slovensku nerobíme. Fajčite si marihuanu a uznávajte 70 pohlaví. Je to vaša vec. Ale vyhrážať sa inej krajine trestom za suverénne legitímne názory je prekročením červenej čiary,“ vyhlásil.

Onedlho po Ficovej tvrdej reakcii holandský kráľ Viliam Alexander novú menšinovú vládu premiéra Roba Jettena vymenoval. Liberálny politik je najmladším a prvým otvorene homosexuálnym premiérom v histórii krajiny.

Po jeho oficiálnom vymenovaní zasiahol šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár, ktorý si začiatkom marca predvolal holandského veľvyslanca Julesa Gerzona, aby vyjadril protest. Blanár tvrdí, že ešte pred tým, ako sa v Holandsku vláda ujala moci, slovenská diplomacia vyzývala Holanďanov na dialóg o tom, ako podľa nich Slovensko Európu podkopáva.

X X X

Szijjártó: EK sa nepostavila na stranu Maďarska a SR v otázke blokovania Družby

Európska komisia odmietla postaviť sa v spore o ropovod Družba na stranu Maďarska a Slovenska. Napätie s Ukrajinou tak ešte viac rastie.

Európska komisia reagovala na spoločný list maďarskej a slovenskej vlády po vyše desiatich dňoch, avšak v otázke ropovodu Družba sa nepostavila na stranu Budapešti a Bratislavy proti Ukrajine. Podľa servera hirado.hu to povedal v piatok maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

• Európska komisia sa v spore o ropovod nepostavila proti Ukrajine.
• Maďarsko tvrdí že Ukrajina blokuje dodávky ropy z politických dôvodov.
• Ropa z Ruska neprúdi do Maďarska a Slovenska od dvadsiatehosiedmeho januára.
• Orbán a Fico podozrievajú Ukrajinu z vydierania napriek vyjadreniam Kyjeva.
• Zelenskyj odmietol Orbánove satelitné dôkazy s poukazom na neviditeľnú infraštruktúru.

Šéf maďarskej diplomacie uviedol, že predchádzajúci deň bolo „nepochybne preukázané“, že Ukrajinci z politických dôvodov blokujú dodávky ropy do Maďarska a je zrejmé, že na ropnú blokádu neexistuje žiadny fyzický, technický ani inžiniersky dôvod.

Od januára bez dodávok

Surovina z Ruska neprúdi cez ropovod Družba do Maďarska a na Slovensko od 27. januára. Podľa Kyjeva je dôvodom ruský útok na zariadenie ropovodu. Orbán a Fico podozrievajú Ukrajinu z politického vydierania, tá tvrdí, že pracuje na oprave poškodenej infraštruktúry.

Orbán v pondelok zverejnil družicové snímky, ktoré údajne dokazujú, že prevádzka ropovodu Družba nie je obmedzená. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu odkázal Orbánovi, že ovládací panel a podzemné potrubie poškodeného ropovodu Družba nie sú zo satelitu viditeľné.

 X X X

 Svet sa pozerá na Irán. Medzitým sa rozhorel ďalší nebezpečný konflikt s jadrovou mocnosťou

Počas uplynulého víkendu došlo medzi Afganistanom a Pakistanom k najintenzívnejším ozbrojeným stretom za posledné roky. V piatok Pakistan uskutočnil letecké útoky na viac než dvadsiatich miestach v Afganistane, vrátane miest Kábul a Kandahár, ktoré patria medzi najväčšie v krajine. Hnutie Taliban zároveň podniklo útoky na desiatky pakistanských pohraničných stanovíšť.

Bojovníci Talibanu obsluhujú ozbrojený pick-up na afganskej strane hraničného priechodu Gulám Chán s Pakistanom, 27. február 2026.

Násilie pokračovalo aj v nedeľu, keď pakistanské lietadlá opäť zasiahli Kábul. Pakistan tvrdí, že jeho operácie boli zamerané na teroristov a vojenské objekty Talibanu, zatiaľ čo Taliban obvinil Pakistan z útokov na civilné ciele.

Peklo v Kábule: Pakistanské sily udreli na metropolu Afganistanu

Ozbrojené strety medzi armádami oboch krajín na hraniciach Afganistanu a Pakistanu pokračovali aj v noci na utorok (3. marca). Viacero výbuchov podľa spravodajcov agentúry AFP otriaslo afganskou metropolou Kábul. Popri explóziách bolo v hlavnom meste Afganistanu počuť aj paľbu protivzdušnej obrany a streľbu z ručných zbraní. Afganské ministerstvo obrany v rovnakom čase oznámilo, že „boje proti pakistanským silám stále pokračujú“.

Tieto boje vypukli ešte pred sobotňajšími útokmi Spojených štátov a Izraela na Irán, ktoré vyvolali konflikt prerastajúci do rozsiahlej vojny na Blízkom východe. Napriek tomu by sa kríza na východ od Iránu nemala prehliadať, pretože aj v južnej Ázii hrozí nebezpečná eskalácia, varuje think-tank Atlantic Council. Navyše, vojna na Blízkom východe môže napätie v tomto regióne ešte viac prehĺbiť.

Miestni obyvatelia si prezerajú škody na svojom dome spôsobené mínometným granátom vypáleným afganskými silami v dedine Chajbar pri hraniciach s Afganistanom, 5. marca 2026.

Vzťahy medzi Afganistanom a Pakistanom sú napäté od návratu Talibanu k moci v roku 2021. Paradoxne, počas vojny vedenou USA v Afganistane bol Taliban považovaný za spojenca Pakistanu, ktorý mu poskytoval útočiská na svojom území. Hlavným dôvodom súčasného napätia je tvrdenie Pakistanu, že Taliban poskytuje úkryt organizácii Tehreek-e-Taliban Pakistan (TTP), ktorá od roku 2021 zintenzívnila teroristické útoky na pakistanskom území. Táto skupina viedla rozsiahlu teroristickú kampaň aj v rokoch 2007 až 2014, ktorú sa pakistanskej armáde podarilo potlačiť sériou operácií pri hraniciach. Tieto operácie síce zlikvidovali množstvo militantov, no mnohých z nich zároveň vytlačili do Afganistanu, vysvetľuje renomovaný think-tank.

Škody spôsobené v Kábule po pakistanských útokoch – satelitné snímky pred a po

Predstavitelia Talibanu popierajú, že by TTP poskytovali útočisko, no historicky s touto organizáciou úzko spolupracovali. V minulosti vykonávali spoločné operácie v Afganistane a prvý najvyšší vodca TTP, Baitullah Mehsud, bol kedysi členom siete Haqqani, jednej z najradikálnejších frakcií Talibanu. Taliban je známy tým, že sa len zriedkavo obracia proti svojim spojeneckým militantným skupinám. Najznámejším príkladom je situácia po útokoch z 11. septembra 2001, keď odmietol vydať členov al-Káidy napriek hrozbe americkej invázie. Okrem toho má Taliban aj ďalšie dôvody, prečo TTP nevyhostiť alebo výrazne neobmedziť: takýto krok by mohol vyvolať vnútorné napätie v jeho vlastných radoch alebo by mohol bojovníkov TTP prinútiť pridať sa k organizácii Islamský štát – Provincia Chorásán, regionálnej pobočke Islamského štátu a zároveň rivalovi Talibanu.

Vojna v Iráne môže situáciu zhoršiť

Vo všeobecnosti má Taliban len malú motiváciu vychádzať Pakistanu v ústrety. Hoci počas vojny spolupracovali, Taliban už dlhodobo nedôveruje pakistanskému vedeniu. Keďže konflikt v Afganistane sa skončil, Taliban už nepotrebuje pakistanskú podporu, čo výrazne znižuje vplyv Pakistanu na afganské vedenie.

Situáciu môže ďalej komplikovať aj vojna v Iráne. Ak by sa nepokoje z iránskej strany hranice preniesli do pakistanskej provincie Balúčistan, mohlo by to posilniť miestne separatistické povstalecké skupiny. Zároveň by TTP mohla vnímať vzniknutý chaos ako príležitosť na ďalšie útoky. Pakistan by sa tak mohol ocitnúť v situácii, keď čelí zhoršujúcemu sa konfliktu na severozápadnej hranici a zároveň rastúcej nestabilite na juhozápade. To všetko by sa odohrávalo v čase, keď krajina už aj tak zápasí s napätím na svojej východnej hranici s Indiou, najmä po tom, čo v máji došlo k najvážnejšiemu konfliktu medzi týmito štátmi od roku 1971.

Aj preto diplomatické snahy zatiaľ nepriniesli výrazné výsledky. Niekoľko kôl rokovaní, ktoré po októbrových stretoch medzi Afganistanom a Pakistanom sprostredkovali Turecko, Saudská Arábia a Katar, síce viedlo k dočasným prímeriam, tie sa však ukázali ako krehké a nakoniec sa rozpadli.

Stojí za taktiež pripomienku, že Pakistan je jednou z deviatich krajín na svete, ktoré vlastnia jadrové zbrane. Odhaduje sa, že počtom hlavíc je približne na úrovni Indie, ktorá má okolo 180.

Možné scenáre vývoja

V súčasnosti je preto ťažké predstaviť si stabilizujúci vývoj situácie. Najoptimistickejším scenárom by bolo obnovenie medzinárodne sprostredkovaných rokovaní, ktoré by viedli k novému prímeriu. Aj to by však bolo iba dočasné riešenie, pretože ďalší teroristický útok v Pakistane by pravdepodobne opäť vyvolal pakistanské odvetné údery a následnú reakciu Talibanu. Navyše, Saudská Arábia a Katar, ktoré v minulosti zohrávali úlohu mediátorov, sa pravdepodobne budú sústreďovať na dôsledky vojny s Iránom a nebudú mať dostatok priestoru na riešenie afgansko-pakistanského konfliktu.

Vojaci afganského Talibanu sa pozerajú smerom k pakistanskej strane na afganskej časti hraničného priechodu Torkham s Pakistanom, 27. februára 2026.

Stredný scenár počíta s tým, že obe strany odmietnu rokovania a pokračovať budú pakistanské letecké útoky aj pozemné operácie Talibanu. Zároveň by však snaha vyhnúť sa otvorenej vojne mohla viesť k zníženiu intenzity bojov. Napriek tomu by napätie zostalo veľmi vysoké, najmä preto, že najnovšie strety boli výrazne eskalačné – rozsah útokov, ich geografický dosah aj intenzita boli väčšie než v predchádzajúcich konfliktoch.

Najhorší scenár by nastal v prípade, že by Pakistan pristúpil k rozsiahlej vojenskej kampani a začal systematické letecké útoky na území Afganistanu, zamerané nielen na TTP, ale aj na Taliban, ktorý obviňuje z poskytovania útočiska militantným skupinám. Taliban by na to mohol reagovať posilnením operácií na hraniciach a mobilizáciou TTP a ďalších radikálnych skupín, aby uskutočňovali teroristické útoky na území Pakistanu vrátane veľkých miest. Takýto vývoj by mohol priamo ohroziť aj záujmy Spojených štátov, čo by potenciálne mohlo viesť k ich zásahu. Administratíva Donalda Trumpa by však mala obmedzené možnosti, keďže je už zapojená do rozsiahleho konfliktu na Blízkom východe. Navyše, aj keby sa Washington pokúsil sprostredkovať riešenie, jeho úspech by bol neistý – Saudská Arábia a Katar totiž napriek dobrým vzťahom s oboma stranami nedokázali dosiahnuť trvalé uvoľnenie napätia.

Hoci najhoršie scenáre bývajú často najmenej pravdepodobné, v tomto prípade ich nemožno vylúčiť. Zlyhanie diplomacie, neochota Talibanu obmedziť TTP, rastúce obavy Pakistanu z terorizmu vychádzajúceho z Afganistanu a rýchlo sa zvyšujúce napätie naznačujú, že rozsiahly konflikt medzi týmito krajinami je reálnou možnosťou, dodáva Atlantic Council.

X X X

  Pozemní invazi odrazíme, pro USA skončí katastrofou, varuje Írán

Íránský ministr zahraničí Abbás Arakčí ve čtvrtek v televizi NBC prohlásil, že jeho země je připravena na americkou pozemní invazi. Spojené státy společně s Izraelem začaly v sobotu ostřelovat cíle v Íránu, na což Teherán odpověděl raketovými útoky i na země, ve kterých se nachází americké základny. Arakčí odmítl jednání s USA a prohlásil, že Írán v konfliktu nepožádal o příměří. Podle amerického prezidenta Donalda Trumpa by byl pozemní vpád ztrátou času.

 „Čekáme na ně,“ odpověděl Arakčí na otázku, zda se obává možné americké pozemní invaze do Íránu. „Věříme, že je dokážeme porazit a že by to pro ně skončilo velkou katastrofou,“ poznamenal šéf íránské diplomacie. Média v posledních dnech hovořila o možné americké vojenské podpoře kurdských milicí, které by měly svrhnout íránský režim.

Bílý dům tyto informace popřel. A prezident Trump v reakci na Arakčího slova stejné stanici řekl, že jsou úvahy o vyslání pozemních jednotek do Íránu „ztráta času“. „Přišli o všechno. Přišli o námořnictvo. Přišli o všechno, o co mohli přijít,“ prohlásil s tím, že tempo a intenzita soušasných útoků bude pokračovat.

Izrael a Spojené státy zaútočily na Írán v době, kdy pokračovala jednání o íránském jaderném programu s americkými zástupci Stevem Witkoffem a Jaredem Kushnerem. Útok podle Arakčího zhoršil postoj k jakýmkoliv budoucím rozhovorům.

„Faktem je, že nemáme žádné pozitivní zkušenosti s vyjednáváním se Spojenými státy, zejména s touto administrativou. Loni a letos jsme vyjednávali dvakrát a uprostřed jednání na nás zaútočili,“ řekl ministr. „Nevidíme tedy žádný důvod, proč bychom měli znovu jednat s těmi, kteří nejsou upřímní a nevedou jednání s dobrými úmysly,“ doplnil.

 Arakčí v rozhovoru pro americkou televizi doplnil, že jeho země nepožádala o příměří. „Nežádali jsme o příměří ani minule. Minule to byl Izrael, kdo o něj požádal,“ uvedl s odkazem na dvanáctidenní válku mezi Izraelem a Íránem z června 2025. Válka začala izraelským útokem na íránská jaderná a vojenská zařízení, protivzdušnou obranu, vojenské velitele a vědce. Írán reagoval odpálením raket na cíle v Izraeli.

Lídr íránské diplomacie také v rozhovoru uvedl, že Írán neplánuje uzavřít Hormuzský průliv, klíčovou námořní trasu, jíž je za normálních podmínek přepravována přibližně pětina světových dodávek ropy a velké množství zemního plynu. Nevyloučil ale možnost uzavření dopravního koridoru, pokud budou Izrael a Spojené státy ve válce pokračovat.

 „Neuzavřeli jsme ho. Problém je u lodí a tankerů, které se jím neodvažují proplout, protože se obávají, že by je mohla zasáhnout jedna či druhá strana,“ řekl stanici NBC Arakčí. Podle dřívějších informací Írán přístup do Perského zálivu přes tento průliv aktivně blokuje. Kvůli válce s Íránem se lodní doprava průlivem snížila o zhruba 90 procent, uvedla firma Kpler, jež se zabývá analýzou námořní dopravy

X X X

Šokujúce spisy FBI o Trumpovi a Epsteinovi. Žena opísala sexuálne napadnutie, mala mať len okolo 14 rokov

Americké ministerstvo spravodlivosti zverejnilo spisy FBI s výpoveďou ženy, ktorá opisuje údajné sexuálne napadnutie Donaldom Trumpom v časoch Epsteina.

Americké ministerstvo spravodlivosti zverejnilo vo štvrtok záznamy Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) s výpoveďami nemenovanej ženy, ktorá v nich obvinila prezidenta USA Donalda Trumpa zo sexuálneho napadnutia. Ženu mal s Trumpom zoznámiť nebohý sexuálny delikvent Jeffrey Epstein, informuje TASR podľa agentúry Reuters.

• Americké ministerstvo spravodlivosti zverejnilo záznamy FBI s výpoveďami nemenovanej ženy.
• Žena vypovedala štyrikrát v roku 2019 počas vyšetrovania prípadov Jeffreyho Epsteina.
• Žena tvrdí že ju Epstein predstavil Donaldovi Trumpovi ako tínedžerku v osemdesiatych rokoch.

Agenti FBI vypočuli ženu štyrikrát v roku 2019 v rámci vyšetrovania týkajúceho sa Epsteina. Ministerstvo spravodlivosti už predtým potvrdilo, že k výsluchom došlo, ale zverejnilo len zhrnutie jedného zo štyroch stretnutí, kedy žena obvinila Epsteina zo sexuálneho obťažovania z čias, keď bola tínedžerka.

Obvinenia zo sexuálneho napadnutia

V najnovších spisoch, zverejnených vo štvrtok na webovej stránke ministerstva, žena tvrdí, že Epstein ju predstavil Trumpovi v 80. rokoch minulého storočia, keď mala 13 až 15 rokov. Podľa záznamov sa ju súčasný prezident USA údajne pokúsil prinútiť k orálnemu sexu.

Biely dom sa k tomuto prípadu bezprostredne nevyjadril. Magazín Politico uviedol, že hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová označila tvrdenia tejto ženy za „úplne neopodstatnené obvinenia, ktoré nie sú podložené žiadnymi dôveryhodnými dôkazmi“.

Reakcia: popretie tvrdení

Rezort spravodlivosti varoval, že niektoré zo zverejnených dokumentov obsahujú „nepravdivé a senzáciechtivé tvrdenia proti prezidentovi Trumpovi“. Agentúre Reuters sa nepodarilo nezávisle potvrdiť pravdivosť tvrdení tejto ženy. Záznamy FBI naznačujú, že agenti s ňou prestali komunikovať v roku 2019.

Prezident USA v novembri 2025 podpísal zákon, ktorý nariaďuje ministerstvu spravodlivosti odtajniť a zverejniť spisy týkajúce sa trestného stíhania Epsteina. V minulosti zároveň uviedol, že jeho vzťah s týmto nebohým finančníkom skončil na začiatku 21. storočia a že nikdy nevedel o jeho sexuálnom zneužívaní.

Epsteinova sieť a smrť

Podľa vyšetrovania Epstein vybudoval nelegálnu sieť, v rámci ktorej zabezpečoval majetným a vplyvným ľuďom neplnoleté dievčatá. V roku 2019 zomrel vo väzbe v newyorskej väznici. Oficiálne išlo o samovraždu obesením. O tejto verzii však panujú pochybnosti pre jeho väzby na vplyvných ľudí a vážne pochybenia väzenského personálu.

X X  X

 Bez nezávislých advokátů není právní stát, řekl Tejc. Podpořil evropskou úml

Jak zajistit ochranu lidí s omezenou svéprávností v jiné zemi EU a jak posílit postavení advokátů v Evropě? Právě o tom jednali ministři spravedlnosti členských států na zasedání Rady EU v Bruselu. Český ministr spravedlnosti Jeroným Tejc podpořil snížení byrokracie v přeshraničních případech a vyzval k přijetí Úmluvy Rady Evropy o ochraně advokátů. Bez nezávislých advokátů si totiž podle něj nelze právní stát představit.

Rada ministrů EU pro spravedlnost a vnitřní věci zasedala 5. a 6. března v Bruselu. Ministři řešili mimo jiné ochranu dospělých osob v přeshraničních situacích, boj proti beztrestnosti v souvislosti s ruskou agresí proti Ukrajině nebo nezávislost advokátů v Evropě. Delegaci českého ministerstva spravedlnosti vedl ministr spravedlnosti Jeroným Tejc.

Nová pravidla pro ochranu dospělých v přeshraničních situacích

Jedním z hlavních bodů jednání bylo přijetí obecného přístupu Rady k návrhu nařízení o příslušnosti, rozhodném právu, uznávání a výkonu opatření a spolupráci ve věcech ochrany dospělých osob. Pro Českou republiku jde o důležitý předpis v oblasti civilní justiční spolupráce.

Návrh reaguje na stále častější situace, kdy lidé s fyzickým nebo psychickým omezením žijí nebo se pohybují v jiné zemi Evropské unie. V současnosti totiž v EU chybí jednotná pravidla. To v praxi vede k tomu, že ochrana člověka může při překročení hranic přestat fungovat. Stát například nemusí uznat rozhodnutí o opatrovnictví nebo dříve vyslovenou vůli dotyčné osoby. Někdy je dokonce nutné zahajovat nové soudní řízení v jiné zemi.

Orgány členských států se navíc potýkají s jazykovými bariérami, složitou administrativní komunikací a nedostatkem informací o právních systémech ostatních států.

„Pro Českou republiku je to velmi důležitý návrh a do celého procesu vyjednávání jsme se aktivně zapojovali. Snížení byrokracie v případech, kdy lidé s omezením svéprávnosti bydlí v jiné zemi EU, jsem podpořil. Nově budou moci využít uznání rozhodnutí soudu či ustanovení opatrovníka bez složitých procedur,“ uvedl ministr spravedlnosti Jeroným Tejc.

Podle něj se podařilo najít kompromisní podobu předpisu. Zároveň ale připustil, že návrh mohl být ambicióznější a lépe reflektovat současné výzvy přeshraniční justiční spolupráce, zejména digitalizaci a modernizaci metod spolupráce. Návrh nyní čekají další jednání s Evropským parlamentem.

EU řeší i beztrestnost ruské agrese

Ministři se věnovali také otázce vyvozování odpovědnosti za ruskou agresi proti Ukrajině. Diskuse se týkala především iniciativ Rady Evropy, například Registru škod způsobených agresí Ruské federace proti Ukrajině, který slouží jako evidence nároků a důkazů o škodách, ztrátách nebo újmách způsobených mezinárodně protiprávními činy Ruska.

Registr začal přijímat nároky už v roce 2024. Dalším krokem má být vznik komise pro nároky, která by byla součástí širšího mezinárodního mechanismu odškodnění. V červnu 2025 zároveň Ukrajina a Rada Evropy podepsaly dohodu o zřízení Zvláštního tribunálu pro trestný čin agrese proti Ukrajině. Evropská unie a další státy nyní projednávají postup pro přistoupení k dohodě o řídicím výboru tribunálu.

Tejc doporučil přijetí úmluvy na ochranu advokátů

Ministři diskutovali také o nezávislosti advokátů v Evropě. Téma souvisí s nově sjednanou Úmluvou Rady Evropy o ochraně profese advokáta, která má posílit ochranu advokátů před zásahy veřejné moci.

„Česká republika Úmluvu Rady Evropy plně podporuje a už v loňském roce ji také podepsala,“ uvedl ministr Tejc. Podle něj by úmluva měla posílit ochranu práva na právní pomoc poskytovanou nezávislým právním profesionálem.

„Úmluva by měla přispět k ochraně práva na přístup k právní pomoci poskytované právním profesionálem, který je nezávislý na veřejných orgánech. Proto doporučuji přijetí Úmluvy Rady Evropy o ochraně advokátů na evropské úrovni. Bez nezávislých advokátů si totiž nelze právní stát představit,“ dodal ministr.

EU připravuje revizi nařízení o Eurojustu

Ministři byli informováni také o plánované revizi nařízení o agentuře Eurojust, kterou Evropská komise předloží přibližně v polovině letošního roku. Pro Českou republiku je důležité zachovat současný charakter agentury Eurojust, tedy nástroje, který podporuje spolupráci národních justičních orgánů při trestním stíhání s přeshraničním prvkem.

Téma: kriminalita řízená z věznic

Během pracovního oběda ministři sdíleli zkušenosti s opatřeními proti trestné činnosti organizované z věznic. V České republice podle ministerstva spravedlnosti nepředstavuje organizovaná kriminalita řízená z věznic zásadní bezpečnostní hrozbu.

Častější jsou delikty spojené přímo s výkonem trestu, například pronášení drog nebo jiných nepovolených předmětů. Policie ČR předává Vězeňské službě informace o rizikových vězněných osobách. Vězeňská služba pak může přijmout individuální opatření, například oddělené umístění členů organizovaných skupin, monitorování telefonních hovorů, kontrolu korespondence či návštěv nebo dohled nad finančními transakcemi. Redakce České justice

X XX

 Rakušan tretíkrát neprešiel vo voľbe podpredsedu snemovne. Tajné hlasovanie odhalilo odpor koalície

Vít Rakušan prepadol už v treťom kole tajnej voľby podpredsedu českej snemovne. Koalícia mu odmieta dať hlasy napriek dohode o poste pre hnutie STAN.

Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky ani na tretí pokus nezvolila Víta Rakušana, predsedu opozičného hnutia Starostovia a nezávislí (STAN), za podpredsedu dolnej komory parlamentu. V tajnom hlasovaní získal 67 hlasov, čo je výrazne menej ako potrebných 83 na zvolenie. Informáciu priniesol portál Novinky.cz.

• Poslanecká snemovňa tretíkrát nezvolila Víta Rakušana za podpredsedu snemovne.
• Rakušan získal v tajnom hlasovaní šesťdesiatsedem hlasov, potreboval najmenej osemdesiattri.
• Vládnuca koalícia podľa dohody prenecháva posledný podpredsednícky post hnutiu STAN.
• Vít Rakušan považuje nezastúpenie tretej najväčšej strany vo vedení za neprijateľné.
• Predsedom snemovne je Tomio Okamura, podpredsedami sú Nacher, Barták a Skopeček.

Rakušanova kandidatúra čelí odporu najmä zo strany vládnucej koalície, ktorá má podľa dohody prideliť posledný neobsadený post podpredsedu snemovne práve nominantovi hnutia STAN. Napriek tomu sa zdá, že poslanci koalície nie sú ochotní podporiť jeho kandidatúru.

Napätie v snemovni

Vít Rakušan označil situáciu, keď tretia najväčšia strana v snemovni nemá zastúpenie vo vedení, za nepriaznivú pre parlamentnú kultúru. Podľa jeho slov však s takýmto výsledkom hlasovania počítal. „Vládnuca koalícia sa jednoducho bojí výrazného opozičného politika vo vedení snemovne. Je to pre nich nepríjemné a tento strach premietajú aj do svojho hlasovania,“ vyhlásil.

V najbližších dňoch by sa malo uskutočniť druhé kolo voľby, v ktorom bude Rakušan opäť jediným kandidátom. Jeho šance na zvolenie však zostávajú otázne, keďže podpora zo strany koaličných poslancov je neistá.

Zloženie vedenia snemovne

Poslanecká snemovňa má v tomto volebnom období štyroch podpredsedov. Doteraz boli do tejto funkcie zvolení Patrik Nacher (ANO), Jiří Barták (Motoristi sebe) a Jan Skopeček (ODS). Predsedom snemovne je od novembra líder hnutia SPD Tomio Okamura. Hnutie STAN, ktoré patrí medzi najväčšie opozičné subjekty, tak naďalej zostáva bez zastúpenia vo vedení dolnej komory parlamentu.

 X XX

Americký denník odhalil, kto zrejme stál za brutálnym útokom na dievčenskú školu v Iráne

Spojené štáty sú podľa zistení denníka The New York Times pravdepodobne zodpovedné za útok z 28. februára, ktorý po začiatku americko-izraelskej ofenzívy zasiahol dievčenskú základnú školu v meste Mináb na juhu Iránu a podľa miestnych úradov si vyžiadal najmenej 150 obetí.

Pochovávanie obetí po útoku na dievčenskú školu v Iráne

USA ani Izrael sa k útoku neprihlásili, hoci sa odohral v blízkosti miest pod kontrolou Iránskych revolučných gárd. Americké ministerstvo vojny uviedlo, že incident vyšetruje.

Denník vo štvrtok napísal, že vyhlásenia americkej armády o útokoch na námorné ciele pri Hormuzskom prielive, kde sa nachádza základňa revolučných gárd, „naznačujú, že útok najpravdepodobnejšie vykonali americké sily“.

Iránci prehľadávajú trosky školy, kde zahynuli desiatky ľudí – Reuters

Dvaja nemenovaní predstavitelia americkej administratívy pre agentúru Reuters povedali, že vyšetrovatelia „považujú za pravdepodobné“, že za úderom stáli Spojené štáty.

Mapa útokov, ktorú v stredu predložil najvyšší americký vojenský predstaviteľ generál Dan Caine, ukazuje, že americké sily v prvých 100 hodinách operácie proti Iránu útočili na juh krajiny vrátane oblasti, kde sa nachádza mesto Mináb. Izraelská armáda podľa neho v tom čase útočila severnejšie.

Podľa satelitných záberov z roku 2013 bola zasiahnutá škola kedysi súčasťou základne revolučných gárd. Denník však uvádza, že na neskorších historických záberoch vidieť, že budova nesie „znaky školy vrátane športového ihriska a ďalších oddychových zón“, ktoré boli postupne vybudované.

V škole v čase útoku podľa nórskej ľudskoprávnej organizácie Hengaw prebiehalo dopoludňajšie vyučovanie a nachádzalo sa v nej približne 170 detí.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová na otázku o účasti USA na útoku odpovedala: „Pokiaľ vieme, tak nie.“

 X X X

 Po letech izolace a nedávné intervenci obnovují USA a Venezuela diplomatické styky.

Spojené státy a Venezuela obnoví diplomatické styky přerušené v roce 2019. Oznámilo to ve čtvrtek americké ministerstvo zahraničí, dva měsíce po americkém únosu autoritářského venezuelského prezidenta Nicoláse Madura.

Ve stejný den americký ministr vnitra Doug Burgum na závěr návštěvy Venezuely řekl, že země dobře zajišťuje bezpečí soukromých investic do těžby ropy a nerostů.

 USA mají od lednového únosu Madura pod kontrolou situaci v zemi, kterou dosavadní režim přivedl k hospodářskému zhroucení a u moci se držel díky tomu, že neuznal volební vítězství opozice. Americká vláda po Madurově svržení představila třífázový plán, jehož první etapa spočítá ve stabilizaci země, druhá v obnově Venezuely a třetí v politickém přechodu.

Washington se nyní dohodl s prozatímními venezuelskými činiteli na oficiálním obnovení diplomatických vztahů.

„Tento krok usnadní naši společnou snahu o podporu stability, ekonomické obnovy a přiblíží politické usmíření ve Venezuele,“ uvedla americká diplomacie.

 Pro Washington je stěžejním tématem přístup k venezuelské ropě, který byl za Madurova režimu vyhrazen společnostem s účastí státu. Ministr Burgum na závěr dvoudenní návštěvy, během níž jednal s prozatímní prezidentkou Delcy Rodríguezovou, dal najevo spokojenost.

„Jsem optimista v otázce prostředí, v němž se bude investovat nejen do ropy a plynu v moři, nejen do Caracasu, ale i do vnitrozemí, kde se opravdu nacházejí významné zdroje,“ citovala ministra agentura AFP.

X XX

 Francúzsko čelí dezinformačnej operácii pred komunálnymi voľbami, prstom ukazuje na Rusko

Francúzsko obvinilo sieť napojenú na ruskú rozviedku z pokusu ovplyvniť voľby v Paríži. Cieľom boli deepfake útoky na kandidáta Pierra Yvesa Bournazela.

Francúzsko obvinilo skupinu osôb napojených na ruskú vojenskú rozviedku z pokusu o zasahovanie do blížiacich sa komunálnych volieb v Paríži. Terčom ich operácie bol kandidát na primátora stredopravej strany Horizonty (HOR) Pierre-Yves Bournazel. Jeho falošná webová stránka a video na platforme X šírili nepravdivé informácie o jeho zámeroch s parížskym múzeom moderného umenia Centre Pompidou. Spravodajský web BFM a agentúra AFP uviedli, že podľa agentúry Viginum, ktorá monitoruje zahraničné dezinformačné kampane, túto operáciu pravdepodobne vykonala sieť Storm-1516 prepojená na Rusko, píše TASR.

• Francúzsko obvinilo skupinu napojenú na ruskú rozviedku z ovplyvňovania volieb.
• Cieľom operácie bol kandidát na parížskeho primátora Pierre Yves Bournazel.
• Deepfake video a falošný web šírili lži o plánoch s Centrom Pompidou.
• Sieť Storm 1516 stojí za desiatkami podobných operácií od roku 2023.
• Komunálne voľby vo Francúzsku sa uskutočnia pätnásteho a dvadsiateho druhého marca.

Táto sieť bola od roku 2023 za najmenej 77 podobnými operáciami v západných krajinách vrátane Francúzska. Je podozrivá aj zo šírenia nepravdivých tvrdení spájajúcich prezidenta Emmanuela Macrona s odsúdeným sexuálnym delikventom Jeffreym Epsteinom.

Cielený útok na kandidáta

Podľa agentúry Viginum v prípade Bournazela šlo o „nízkoprofilovú“ operáciu s menej než 20 000 zobrazeniami, pričom typický obsah podobného typu dosahuje 100 000 zobrazení. Falošná stránka a video sú stále dostupné. Odstránenie ich obsahu je v kompetencii príslušných služieb a platforiem, doplnila AFP.

Falošná videonahrávka bola vytvorená ako deepfake a zobrazovala ľudí prezentovaných ako migranti pred radnicou, pričom Bournazelovi pripisovala údajný návrh presťahovať migrantov do Centra Pompidou. Rovnaký obsah sa objavil aj na falošnom webe volebného štábu tohto kandidáta na post parížskeho primátora.

Odzbrojenie dezinformácií

Okrem Bournazela bola dezinformačná kampaň zameraná aj na prezidenta Macrona, ktorý údajne podporil kandidátove plány s Centrom Pompidou.

Bournazel označil tieto útoky za „absolútne neprijateľné“ a upozornil na riziko zahraničného zasahovania do volebných procesov. Uviedol, že incident nahlásil nielen agentúre Viginum, ale aj Sekretariátu pre obranu a národnú bezpečnosť (SGDSN) a očakáva ďalšie kroky proti šíriteľom dezinformácií.

Komunálne voľby vo Francúzsku sú naplánované na 15. a 22. marca.

X XX

 USA  ZABEROU  I  KUBU?

 Trump nemá dosť. Tvrdí, že ďalšia krajina „čoskoro padne“

Kuba podľa amerického prezidenta Donalda Trump „čoskoro padne“. Vyjadril sa tak v piatok v rozhovore pre stanicu CNN. Uviedol tiež, že kubánska vláda veľmi chce uzavrieť dohodu, píše TASR.

Pravda vo svete: Trump neprišiel ničiť Európu, ale pomenovať realitu, hovorí bezpečnostný expert Jakub Landovský

Donald Trump bol na Svetovom ekonomickom fóre v Davose všade – dokonca aj tam, kde nebol fyzicky. Podľa bezpečnostného experta z Karlovej Univerzity a bývalého českého veľvyslanca pri NATO Jakuba Landovského vyslal Európe jasný odkaz: bezpečnosť nie je samozrejmosť a bez schopnosti konať ostanú veľké slová prázdne. V rozhovore v relácii Pravda vo svete hovorí o Grónsku, Ukrajine, NATO aj o tom, prečo sa svet vracia k surovej geopolitike.

„Chcú uzavrieť dohodu, tak tam pošlem Marca (Rubia, amerického ministra zahraničných vecí) a uvidíme, ako to dopadne. Skutočne sa na to teraz sústredíme. Máme dosť času, ale Kuba je pripravená – po 50 rokoch,“ povedal.

Trump v minulý piatok navrhol „priateľské prevzatie kontroly“ nad Kubou. Napätie medzi Washingtonom a Havanou narastá, pričom USA uvalil na túto karibskú krajinu ropné embargo po tom, čo americké sily zajali venezuelského prezidenta Nicolása Madura, podporovateľa Havany.

Venezuela bola hlavným dodávateľom ropy Kuby. Od 9. januára nebola na Kubu dovezená žiadna ropa, čo prinútilo letecké spoločnosti obmedziť lety ostrov a ešte viac prehĺbilo tamojšiu ekonomickú krízu.

Havana obviňuje Trumpa zo snahy zničiť kubánsku ekonomiku. Kuba je od roku 1962 vystavená sankciám USA a zasiahnutá rozsiahlou ekonomickou krízou sprevádzanou dlhodobými výpadkami elektrickej energie, nedostatkom paliva, liekov a potravín.

X X

Dronový útok na britskú základňu na Cypre opäť rozprúdil debatu o vstupe do NATO

Cyprus v reakcii na útok dronom na britskú základňu zintenzívňuje prípravy na vstup do NATO. Prezident Christodulidis hovorí o kroku takmer zo dňa na deň.

Cyprus sa opäť pripravuje na možné členstvo v Severoatlantickej aliancii (NATO), oznámil tamojší prezident Nikos Christodulidis v rozhovore pre grécku televíziu Skai. Agentúra DPA zdôrazňuje, že sa tak vyjadril len niekoľko dní po tom, ako britskú vojenskú základňu Akrotiri, ktorá sa na ostrove nachádza, zasiahol dron, informuje TASR.

• Cyprus sa znovu aktívne pripravuje na možné budúce členstvo v NATO.
• Prezident Nikos Christodulidis vyhlásil, že krajina by žiadosť podala okamžite.
• Prípravné práce prebiehajú na vojenskej, operačnej aj administratívnej úrovni.

„Keby to bolo možné, žiadosť by sme podali už zajtra,“ povedal Christodulidis v rozhovore, ktorý televízia Skai zverejnila v noci na piatok. Cyprus sa podľa prezidenta na možné členstvo v NATO pripravoval už dlhšie.

Prípravy na členstvo

Práce podľa neho prebiehajú na vojenskej, operačnej a administratívnej úrovni, aby krajina mohla konať „hneď, ako to politické podmienky dovolia“.

Christodulidis však pripustil, že členstvo jeho krajiny v NATO v súčasnosti nie je možné v dôsledku dlhodobého postoja Turecka, ktoré ako člen NATO odmieta pristúpenie Cypru. DPA vysvetľuje, že členské štáty musia o pristúpení novej krajiny rozhodnúť jednohlasne.

Turecko a rozdelený ostrov

Turecko neuznáva vládu Cyperskej republiky na tomto etnicky rozdelenom ostrove a ako jediná krajina na svete uznáva Severocyperskú tureckú republiku. Ostrov je od vpádu tureckej armády v roku 1974 rozdelený na južnú gréckojazyčnú časť, ktorú spravuje medzinárodne uznaná vláda, a samozvanú Severocyperskú tureckú republiku.

Súčasnú diskusiu o cyperskej žiadosti o členstvo v NATO vyvolal spomínaný dronový útok na britskú vojenskú základňu Akrotiri v blízkosti cyperského prístavného mesta Lemesos, ku ktorému došlo v noci na pondelok. Cyperské médiá s odvolaním sa na bezpečnostné zdroje informovali, že drony mohli byť vypustené z Libanonu.

Menšie škody po útoku

Podľa britskej vlády došlo len k menším škodám na jednom hangári. Incident napriek tomu vyvolal obavy z rizika, že Cyprus bude zasiahnutý dôsledkami pretrvávajúcej vojny na Blízkom východe, uvádza DPA.

X XX

Vojna v Iráne: otvorilo by Progresívne Slovensko vzdušný priestor pre americké lietadlá?

Izrael útočí aj v Libanone, kde sú pozície hnutia Hizballáh.

Ako vnímate informáciu, že slovenská vláda otvorila vzdušný priestor pre prelety amerických lietadiel, ale kritizovala útoky USA a Izraela na Irán, ktoré sa začali 28. februára?

Považujem to za absolútne pokrytecké. Teraz nehodnotím, či prelety mala alebo nemala povoliť. Len hovorím, že na jednej strane sú reči a na druhej strane konkrétne činy. Predstavitelia Smeru hromžili päsťami pred americkou ambasádou v tom istom čase, keď Robert Fico riešil v Mar-a-Lago s prezidentom Donaldom Trumpom dohodu o jadrovej elektrárni za 15 miliárd eur. To je jeden príklad. Druhým je povolenie na prelety lietadiel cez slovenské územie. Otázkou je, prečo sa to deje, ak kričia, že útoky na Irán sú invázia. Vláda tieto prelety povolila nie preto, že sme súčasťou NATO. Aj minister obrany Robert Kaliňák potvrdil, že mohlo ísť aj o niektoré dopravné lietadlá. No vieme, že napríklad Španieli takéto aktivity nedovolili. Ja preto len upozorňujem na pokrytectvo strany Smer, ktorého sme neustále svedkami. Irán je toho ďalším príkladom.

Takto vidí armáda USA 100 hodín operácie ‚Epic

Keby bolo Progresívne Slovensko vo vláde, povolilo by takéto prelety?

Myslím si, že by sme zvážili viaceré možnosti a minimálne by sme o tom diskutovali. Teraz sme však žiadnu debatu nevideli a v Smere sa ešte aj tvária, že je to vina niekoho iného.

Už ste spomenuli Španielsko, ktoré USA nepovolilo využívanie vojenských základní na svojom území, ak by tieto aktivity súviseli s útokom na Irán. Americký prezident Donald Trump sa za to Madridu vyhráža obchodným embargom. V Európskej únii sú na zásah v Iráne rôzne názory. Nemala však EÚ výraznejšie podporiť Madrid a odkázať do Washingtonu, že takéto vyhrážanie sa partnerovi je neprijateľné?

Určite. Ja by som podporila silnejšie slová. Ale vieme, že EÚ je v tomto čiastočne rozdelená. Videli sme podporné slová pre Španielsko napríklad zo strany francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ale tiež vyjadrenia nemeckého kancelára Friedricha Merza, nad ktorými visí istý otáznik. V každom prípade to zo strany Španielska bolo rozhodnutie suverénneho štátu. EÚ by mala teraz spoločne stáť v jednom šíku. Trump – a to je dôležité podčiarknuť – nemôže vypovedať nejaké obchodné zmluvy Španielsku. Práve v tom je sila Európskej únie a sila nášho jednotného trhu: ak sa niečo v obchodnej politike stane Madridu, týka sa to nás všetkých. Znamená to, že v rámci únie by mala existovať jasná podpora, či už ide o Španielsko, Nemecko alebo ktorúkoľvek inú krajinu, keď sa im prezident iného štátu vyhráža obchodnými tarifami.

Akým spôsobom by teda mala EÚ reagovať na situáciu, ktorá ide proti medzinárodnému právu? A je asi aj proti záujmom únie na Ukrajine, keďže Američania na Blízky východ smerujú zbrane, ktoré by mohli Kyjevu pomôcť v boji proti ruskej invázii.

EÚ momentálne v bezpečnostnej a zahraničnej politike môže prijať rozhodnutia len vtedy, ak sa na niečom dohodne 27 krajín. Musíme dosiahnuť jednohlasnosť. To znamená, že keď sa napríklad maďarský premiér Viktor Orbán postaví na zadné, EÚ jednoducho nemôže konať. Vidíme to pri každom jednom konflikte a iniciatíve. Keď aj EÚ chce niečo robiť, máme v nej ľudí ako Orbán, ktorí tomu bránia. A to napriek tomu, že občania očakávajú, že hlas únie bude znieť jednoznačnejšie a budeme jednotnejšie a silnejšie vystupovať na medzinárodnej scéne. No možnosti, ktoré EÚ teraz má, sú mimoriadne limitované. Aj Európsky parlament môže maximálne prijať nejakú rezolúciu. Môžeme byť z toho rozčarovaní a podporovať jednotlivé členské štáty, aby niečo robili. EÚ však z môjho pohľadu môže spraviť len to, čo jej dovoľujú kompetencie. Napríklad koordinuje repatriácie či pomáha v niektorých bezpečnostných a iných oblastiach. Myslím si, že robí, čo sa dá. Áno, mohla by spraviť viac, ale opäť sme pri tom jednohlasnom rozhodovaní, ktoré máme v zmluvách.

X X X

Domov chodím častejšie než poslanci. Slováci z Prahy vysvetľujú, prečo chcú stále voliť a rozhodovať o budúcnosti krajiny

Členovia Pražskej kaviarne odkazujú vláde, že by cestovali aj tisíc kilometrov, len aby volili.

So Samuelom Zubom sa stretávame krátko pred šiestou večer v jednej z kaviarní v centre Prahy, len pár desiatok metrov od Vltavy. Na stole je šálka kávy a s úsmevom hovorí, že práve tento nápoj sa stal akýmsi symbolom ich skupiny. Samuel je totiž jedným zo zakladajúcich členov spolku, ktorý si hovorí Pražská kaviareň.

Samuel priznáva, že takýto mierne provokačný názov si zvolili zámerne. „My netliachame prázdne reči len tak, pri pive alebo pri víne. Musíte mať čistú myseľ,“ približuje IT analytik, ktorý v českej metropole žije a pracuje už viac ako 16 roko v. K dianiu na Slovensku má však napriek tomu stále blízko, čo dokazuje aj jeho stopercentná účasť v každých voľbách, odkedy má právo voliť.

Odídenci zo Slovenska podľa jeho slov na svoju domovinu nezanevreli. Práve naopak – posielajú domov peniaze, navštevujú rodiny, niektorí dokonca pomáhajú pri komunálnych voľbách.

Aj z tohto dôvodu je podľa neho zámer zrušiť možnosť voliť poštou, s ktorým aktuálne prišla vládna koalícia, nepochopiteľný. Vláda by chcela korešpondenčnú voľbu zo zahraničia nahradiť volením na zastupiteľských úradoch a ambasádach. Argumentuje pritom možnou manipuláciou.

V parlamentných voľbách v roku 2023 hlasovalo zo zahraničia poštou vyše 58-tisíc voličov. Z Čiech tak urobilo viac než 23-tisíc Slovákov.

Timotej: Prečo má Slovensko robiť krok späť?

Samuel, ktorý nie je len tvárou Pražskej kaviarne, ale zároveň aj predsedom občianskeho združenia Srdcom doma, je presvedčený o tom, že zmeny sú trestom za rozhľadenosť a kritiku ľudí, ktorí opustili Slovensko. „Keď je človek rozhľadený, začne si spájať veci a pýtať sa, prečo na Slovensku nie je tak dobre ako v Česku,“ vytýka vládnej garnitúre a upozorňuje, že väčšina Slovákov, ktorí volia poštou, má stále trvalý pobyt na Slovensku.

Napríklad Samuel sa do rodnej Rimavskej Soboty vracia každý mesiac. „Som doma v regiónoch možno častejšie než niektorí poslanci, ktorí sa zdržiavajú už len v Bratislave,“ usmieva sa Samuel.

Podobný názor zdieľa aj Timotej Štefánik, ktorý sa k nám pridáva krátko po pol siedmej večer. Citrónovú limonádu si objednáva v češtine, pretože tvrdí, že nie každý Čech rozumie slovenskému jazyku. Keď sa však začneme rozprávať o jeho živote v Prahe, plynulo „prepne“ do slovenčiny.

V rýchlosti nám opíše, že pochádza zo Zvolena, no pred siedmimi rokmi sa kvôli štúdiu na vysokej škole presťahoval do Prahy. Tvrdí, že susedná krajina ponúkala pre jeho odbor viac príležitostí. „Nechcel som sa odpojiť od Slovenska. Aj preto som sa stal súčasťou Pražskej kaviarne, aby som mal stále kontakt s domovom,“ hovorí mladý muž, ktorý v súčasnosti pracuje v českej štátnej správe.

X X X

ÍRÁN  KAPITULACI  NEPŘIJME

Sen o kapitulaci si vezměte do hrobu, vzkázal Írán. Za útoky v regionu se omluvil

Autor: iDNES.cz, ČTK

Sledujeme online 7. března 2026  9:22

Prozatímní vládnoucí rada Íránu schválila pozastavení útoků na okolní země, pokud z jejich území nepřijde útok, prohlásil podle agentury Reuters Masúd Pezeškján v projevu odvysílaném v íránské státní televizi. Íránský prezident Masúd Pezeškiján však také ostře odmítl americký požadavek na kapitulaci a vzkázal Washingtonu, ať si tento sen „vezme do hrobu“.

 

Íránský prezident Masúd Pezeškiján v sobotu prohlásil, že požadavek Spojených států na bezpodmínečnou kapitulaci je „sen, který by si měli vzít s sebou do hrobu“. Toto prohlášení zaznělo v předem nahraném projevu, který odvysílala státní televize.

Na Blízkém východě zůstává podle ministra zahraničí Petra Macinky (Motoristé) zhruba 5000 Čechů. Většina z nich ale neprojevila zájem o repatriaci, skutečné číslo navíc může být vyšší, řekl ve vysílání pořadu Za pět minut dvanáct na Nově.

Izrael varuje před útokem jižně od řeky Litání a vyzývá obyvatele k okamžité evakuaci.

Izraelské údery na města na východě Libanonu zabily 41 lidí a dalších 40 zranily, oznámilo dnes podle agentur libanonské ministerstvo zdravotnictví.

Prezident se v projevu zároveň omluvil za íránské útoky na země v regionu. Trval na tom, že Teherán tyto akce zastaví, a naznačil, že k nim došlo kvůli „nedorozumění v rámci velení“.

Komentáře přicházejí v době vyostřeného konfliktu. Írán v sobotu brzy ráno intenzivně ostřeloval arabské státy v Perském zálivu, zatímco Izrael a USA pokračovaly v náletech na Islámskou republiku. Opakovaným útokům čelily Bahrajn, Saúdská Arábie a Spojené arabské emiráty.

X X X

AMERIKA  CHCE  I  EKVÁDOR?

 Po Venezuele je na řadě Ekvádor. USA tam provedly údery proti drogovým kartelům

Americká armáda provedla v Ekvádoru sérii smrtících úderů proti drogovým kartelům. Operace, kterou potvrdil Pentagon, probíhá na žádost tamní vlády. Cílem kinetických akcí je zlikvidovat sítě pašeráků v zemi, která se stala klíčovým tranzitním uzlem pro kokain z Peru a Kolumbie.

„Na žádost Ekvádoru provedlo ministerstvo války cílenou akci se záměrem prosadit náš společný cíl, jímž je rozbití narkoteroristických sítí,“ napsal mluvčí Pentagonu Sean Parnell na síť X.

Operace navázala na podobnou akci USA a Ekvádoru, kterou oznámilo americké Jižní velitelství na začátku tohoto týdne.

 Ekvádorské ministerstvo obrany ve středu k předchozí akci USA uvedlo, že jde o novou fázi boje proti organizovanému zločinu a nelegální těžbě. „Společné velení ozbrojených sil bude pokračovat v boji proti organizovanému zločinu spolu se strategickými partnery, aby zajistilo bezpečnost obyvatel a klidnou budoucnost země,“ stojí na sociálních sítích ministerstva.

Ekvádor je největším světovým vývozcem kokainu, napsal deník The New York Times (NYT). Drogu sám nevyrábí, ale zločinecké skupiny z Peru a Kolumbie zemi využívají jako trasu pro její pašování.

 X X X

V Rusku zatkli dalšího náměstka exministra Šojgua. Rozkrádal státní peníze

Ruské úřady zadržely bývalého prvního náměstka ministra obrany Ruslana Calikova. Vyšetřovatelé jej obvinili, že vytvořil zločineckou skupinu, která v letech 2017 až 2024 rozkrádala státní peníze, legalizovala výnosy z trestné činnosti a podílela se na úplatkářství. V pátek o tom informovala mluvčí Vyšetřovacího výboru Ruska Svetlana Petrenková. Výbor v zemi funguje jako federální kriminální ústředna a věnuje se nejvážnějším případům.

Devětašedesátiletého Calikova, který byl prvním zástupcem ministra obrany v letech 2015 až 2024, soud poslal do domácího vězení, napsala agentura Interfax.

Calikova přivedl na ministerstvo obrany předchozí šéf resortu Sergej Šojgu. Calikov byl jeho náměstkem i v době, kdy Šojgu býval ministrem pro mimořádné situace. Prezident Vladimir Putin Calikova odvolal měsíc poté, co Šojgu přestal být ministrem, napsal server Meduza.

Calikov je od jara 2024 čtvrtým zadrženým bývalým náměstkem z dob, kdy ministrem obrany byl Šojgu, poznamenal server BBC News. Připomněl také, že výměna vedení ruského ministerstva obrany se odehrála přibližně dva roky po tom, co Rusko zahájilo válku proti Ukrajině.

Šojgu se v květnu 2024 stal novým tajemníkem své bezpečnostní rady. Novým ministrem obrany Putin tehdy jmenoval uznávaného ekonoma Andreje Belousova, od kterého si Kreml sliboval efektivnější řízení obrovských výdajů na válku a očištění resortu od případů zpronevěry.

Tým opozičního politika Alexeje Navalného v roce 2022 zveřejnil výsledky svého vyšetřování, podle kterých rodině prvního zástupce ministra obrany patřily nemovitosti za více než čtyři miliardy rublů (1,07 miliardy Kč).

Na korupci na ministerstvu obrany za časů, kdy jej vedl Šojgu, Calikov a další náměstek Timur Ivanov upozorňoval Navalnyj a jeho Fond boje proti korupci. Kreml ale tato upozornění ignoroval a Navalného nechal zavřít do trestanecké kolonie za polárním kruhem, kde za nevyjasněných okolností před dvěma lety zemřel. Skupina evropských zemí letos v únoru obvinila ruský stát, že Navalného otrávil.

Timura Ivanova zadržely úřady v dubnu 2024. Loni v červenci jej soud poslal na 13 let do vězení kvůli rozkrádání a legalizaci výnosů z trestné činnosti. Ivanov také čelí obviněním z přijetí úplatků za více než 1,3 miliardy rublů, tento případ se ale k soudu ještě nedostal. Ivanov je ve vazební věznici, píše Meduza.

Moskevský soud ve čtvrtek odmítl Ivanovovu žalobu na ministerstvo obrany a moskevské vojenské úřady, které podle bývalého náměstka ignorují jeho žádosti, aby byl poslán do války proti Ukrajině. Soud shledal odmítnutí Ivanovovy žádosti v souladu se zákonem, píše BBC News.

„Možnost odčinit svou vinu vůči vlasti a společnosti ve speciální vojenské operaci je privilegium, a ne shovívavost,“ cituje BBC News ze soudního zdůvodnění. Ivanov o odeslání do války, kterou Moskva stále nazývá speciální vojenskou operací, poprvé požádal loni v červenci. Byl však odmítnut se zdůvodněním, že v uskupení ruských sil není místo pro jeho vojenskou odbornost.

Ivanovův případ se stal prvním v řadě trestních stíhání vysoce postavených představitelů ministerstva obrany a armády z dob, kdy ministrem obrany býval Šojgu. Ten i nadále zůstává tajemníkem Putinovy bezpečnostní rady.