Trump situáciu zľahčuje. Iránska strela zasiahla základňu princa Sultána v Saudskej Arábii, kde poškodila päticu amerických tankovacích lietadiel. S odvolaním sa na dvoch amerických činiteľov o tom informoval denník The Wall Street Journal (WSJ). Prezident Spojených štátov Donald Trump na svojej sieti Truth Social označil správu za zavádzajúcu a napísal, že žiadne tankovacie lietadlo nebolo zasiahnuté ani zničené, hoci priznal poškodenie piatich strojov, z ktorých jeden je dočasne neschopný letu
Ostrov Charg je kľúčovým pre iránsky export ropy
Iránsky ostrov Charg slúži ako exportný terminál pre 90 percent iránskeho vývozu ropy. USA zaútočili na vojenské ciele na ostrove a Trump pohrozil, že zničí aj ropnú infraštruktúru, ak bude Irán brániť bezpečnej plavbe Hormuzským prielivom. Irán odpovedal, že v takom prípade zaútočí na ropné spoločnosti v regióne spolupracujúce s USA. / Zdroj: Reuters
Lietadlá boli tiež podľa informácií WSJ len poškodené a mechanici ich teraz opravujú. Trump teraz napísal, že základňa bola pred pár dňami zasiahnutá, ale nie lietadlá. Tiež uviedol, že žiadne lietadlo nebolo zničené.
„Štyri z piatich lietadiel nemajú prakticky žiadne škody a už sú späť v službe. Jedno bolo poškodené o trochu viac, ale čoskoro bude späť vo vzduchu. Žiadne nebolo zničené a ani tomu nebolo blízko, ako falošné správy uvádzajú v titulkoch,“ napísal prezident.
Šéf Bieleho domu ďalej tvrdil, že WSJ, The New York Times a ďalšie noviny, ktoré označil ako pochybné, si v skutočnosti želajú, aby USA vojnu prehrali.
Masaker v Hormuzskom prielive: Kamery zachytili likvidáciu viacerých lodí v kľúčovej tepne sveta
Ide o jednu z najdôležitejších lodných trás na svete, cez ktorú prechádza významná časť globálnej námornej dopravy. / Zdroj: CENTCOM
Vojnu proti Iránu, ktorú vedú USA spolu s Izraelom s deklarovaným cieľom znemožniť islamskej republike získať jadrové zbrane, Trump v posledných dňoch opakovane označil za vyhratú. „My sme vyhrali. V prvej hodine bolo po všetkom,“ citoval tento týždeň Reuters prezidentove slová.
Irán však naďalej podniká protiúdery, keď útočí nielen na Izrael a vojenské základne v oblasti, ale aj na ďalšie ciele v blízkovýchodných štátoch. Prakticky zastavená je tiež doprava ropy cez kľúčový Hormuzský prieliv.
Počas terajších vojnových operácií stratili USA jedno tankovacie lietadlo, ktoré sa vo štvrtok zrútilo v západnom Iraku. Tragédiu neprežil nikto zo šesťčlennej posádky. Americké ozbrojené sily oznámili, že pád stroja nespôsobil útok nepriateľa ani paľba do vlastných radov, ale že to bol bližšie nespresnený incident dvoch lietadiel.
Od začiatku vojny prišli USA tiež o tri stíhačky F-15. Tieto stroje omylom zostrelila kuvajtská protivzdušná obrana; posádky sa včas katapultovali a zachránili sa.
X XX
Ministr války USA Hegseth: Neberte žádné zajatce, neprojevujte žádné slitování
Ministr války Spojených států Pete Hegseth během briefingu oznámil, že americké síly provádějící operace proti Íránu budou pokračovat v ofenzívě s „maximální rozhodností“. Hegseth oznámil uplatňování politiky „bez milosti“, což znamená odmítnutí ušetřit život protivníkovi, i když tento protivník projeví ochotu se vzdát. „Budeme tlačit dál. Budeme tlačit dál, půjdeme vpřed. Neberte žádné zajatce, neprojevujte žádné slitování s našimi nepřáteli,“ řekl Hegseth novinářům.
V jiném projevu také zdůraznil, že vojenské operace by měly být vedeny bez omezení nadměrnou regulací. „Smrt a zkáza z nebe po celý den. Hrajeme o všechno. Naši vojáci mají maximální pravomoc udělenou osobně prezidentem a níže podepsanými.“
Podle mezinárodního humanitárního práva jsou oznámení o pravidle „nemilosrdenství“ považována za nepřijatelná. Haagská úmluva a další dohody upravující právo ozbrojených konfliktů zakazují vydávání rozkazů, které předpokládají, že mezi nepřítelem nejsou žádní přeživší. Mezinárodní výbor Červeného kříže zdůrazňuje, že právo ozbrojených konfliktů zakazuje jak vydávání takových rozkazů, tak i vyhrožování nepříteli jejich provedením.
Ministr války však část kritiky odmítl a prohlásil, že nepřijme omezení, která podle něj brzdí vojenské operace. Naznačil, že nebude tolerovat „hloupá pravidla zapojení“ ani „politicky korektní války“.
Sarah Yagerová, ředitelka organizace Human Rights Watch ve Washingtonu, poukázala na to, že jazyk používaný veliteli ovlivňuje způsob, jakým armáda vede operace. „S americkou armádou pracuji dvě desetiletí a tento jazyk mě šokuje. Rétorika vyšších velitelů je důležitá, protože pomáhá utvářet velitelské prostředí, ve kterém americké síly operují. Z hlediska prevence krutostí je jazyk, který ignoruje právní omezení, vážným varovným signálem,“ uvedla Yagerová. Server vasevec.cz
X X X
JUDR VYVADIL: BABIŠ NESMÍ POVOLIT
Babiš nesmí uhnout…
Vládní koalice, a to nejen samozřejmě ANO, ale i menší partnerské strany Motoristé i SPD podle všech průzkumů podpory vede natolik výborně, že si rozhodně nemusí dělat těžkou hlavu nejen z toho, co říká opozice, která by dnes dopadla ještě mnohem hůře než v říjnu, ale co v nenávistném módu proudí ze všech televizních kanálů i všech deníků.
Člověk si jen říká, kde ti opoziční poslanci a opoziční pisálkové berou při těch žalostných výsledcích tu neskonalou drzost tvářit se tak suverénně a stále znovu a znovu něco diktovat.
Nejnovějším evergreenem je hysterický tlak, aby Česko zvýšilo výdaje na obranu a do toho se nově a agresivně zapojil i velvyslanec USA v České republice, jehož veřejnou výzvu snaživě převzal přítel po boku Petra Pavla Petr Kolář, známý válečný jestřáb, kdysi podporující radar v Brdech.
Nuže tento nedobrý muž citoval příspěvek amerického velvyslanectví v Praze, které kritizovalo český státní rozpočet na rok 2026.
„Všichni spojenci musí nést svůj díl odpovědnosti a dodržet haagský závazek v oblasti obrany. Tyto hodnoty nejsou náhodné. Jde o to odpovědět na současnou situaci – a ta vyžaduje, aby standardem bylo 5 %. Žádné výmluvy, žádné výjimky,“ publikovala ambasáda na síti X.
Takže na rovinu Haagský závazek platí až od roku 2035. Takže je nepochopitelné, proč jej nyní americký velvyslanec tak dramaticky uvádí.
Já sám jsem si jen namátkou nahlédl do copilotu, jak to je s plněním závazků v oblasti obrany
Podle dostupných údajů vydala Česká republika v roce 2024 přibližně 2,08 % HDP na obranu. To znamená, že Česko patří mezi země, které splňují dvouprocentní závazek, a řadí se zhruba do horní poloviny NATO.
Z veřejných dat a analýz vyplývá, že pod hranicí ČR se nachází zejména tyto státy:
Tyto země dlouhodobě nesplňují dvouprocentní závazek a jejich výdaje jsou nižší než českých 2,08 %:
Belgie ,Lucembursko, Španělsko, Itálie, Kanada, Slovinsko, Portugalsko, Turecko, Chorvatsko, Albánie, Černá Hora, Severní Makedonie, Bulharsko (v některých letech těsně pod 2 %),Maďarsko (v některých letech těsně pod 2 %)
Tak vo co go?
Protože jsem zaznamenal i zákonodárné iniciativy ze strany opozice na novelu státního rozpočtu a protože prezident už veřejně sliboval, že bude na toto téma tlačit na premiéra a vidíme, že jeho lidé už na tom pracují zbývá mi na závěr už jediná poznámka:
Pane premiére : Neustupovat. Opozice ani prezident nemají karty.
JUDr. Jiří Vyvadil, server vasevec.cz
X X X
Irán označil Ukrajinu za legitímny cieľ. Teherán ju obvinil z dronovej podpory Izraela
Irán označil Ukrajinu za legitímny cieľ. Teherán ju obvinil z dronovej podpory Izraela
Iránsky poslanec označil Ukrajinu za legitímny cieľ a obvinil ju z podpory Izraela dronmi. Kyjev obvinenia odmieta.
Ukrajina by sa mohla stať „legitímnym cieľom“ pre Irán, vyhlásil predseda Výboru pre národnú bezpečnosť iránskeho parlamentu Ebráhím Azízí, a obvinil Kyjev z dronovej podpory Izraela. Iránsky zákonodarca v sobotu na sociálnej sieti X uviedol, že „Ukrajina sa fakticky zapojila do vojny“ na Blízkom východe.
„Podľa článku 51 Charty Organizácie Spojených národov sa celé jej územie (Ukrajiny) stalo pre Irán legitímnym cieľom,“ napísal Azízí v príspevku na X. Neposkytol však dôkazy o tom, že by Kyjev dodal drony Izraelu, pripomenul ukrajinský web Kyiv Post.
Podpora Tel Avivu
Viacerí iránski predstavitelia tvrdia, že Ukrajina dodala bezpilotné stroje Tel Avivu, no neexistuje o tom žiadny dôkaz.
Prezident Volodymyr Zelenskyj 10. marca oznámil, že ukrajinskí experti tento týždeň navštívia Katar, Spojené arabské emiráty a Saudskú Arábiu a tamojším ozbrojeným zložkám poskytnú svoje skúsenosti so zostreľovaním iránskych dronov. Na základe praktických znalostí Kyjev tvrdí, že jeho armáda má v súčasnosti jedinečné skúsenosti so zneškodňovaním týchto strojov.
Podpora od sveta
Zelenskyj v pondelok tiež uviedol, že 11 krajín susediacich s Iránom, ako aj európske krajiny a Spojené štáty požiadali Ukrajinu o podporu v boji proti iránskym dronom.
X X X
Klenot íránského ropného exportu v plamenech. Útoky USA na Charg děsí i Čínu
Jádro íránského ropného hospodářství, korunní klenot, srdce íránské ekonomiky. Tak média referují o korálovém útesu v Perském zálivu, jímž proudí téměř veškerá íránská ropa a který v noci na sobotu bombardovali Američané. Neklidní z vývoje na Blízkém východě jsou v Číně i Japonsku. Ale nejen tam, další vývoj v Chargu může ovlivnit i další země, které jsou velice závislé na blízkovýchodní ropě.
Americký prezident Donald Trump na síti Truth Social napsal, že údery na íránském ostrově Charg, který je klíčovým centrem pro vývoz ropy, byly jedny z nejničivějších náletů „v dějinách Blízkého východu“ a zcela zničily veškeré vojenské cíle na ostrově.
„Rozhodl jsem (prozatím) nezničit ropnou infrastrukturu na tomto ostrově. Pokud by však Írán nebo kdokoli jiný podnikal jakékoliv kroky, které by narušily volnou a bezpečnou plavbu Hormuzským průlivem, okamžitě toto rozhodnutí přehodnotím,“ napsal Trump. Průlivem běžně prochází asi pětina světových dodávek ropy a zemního plynu.
Podle íránské tiskové agentury Fars zatím zmiňovaná ropná infrastruktura skutečně poškozena nebyla. Na ostrově o rozloze 20 kilometrů čtverečních nicméně zaznamenali nejméně 15 explozí a údery zasáhly protivzdušnou obranu, námořní základnu, hangár pro helikoptéry i kontrolní věž letiště.
Americká televizní stanice CNN ověřila záběry zveřejněné Bílým domem a potvrdila zasažení ostrovního letiště a tamní přistávací dráhy. Americký deník The Washington post pak cituje Trumpova poradce Michaela Rubina, který se podle deníku podílel na tom, aby přesvědčil šéfa Bílého domu o nutnosti útoku na ostrov. Podle Rubina bombardování „připravuje půdu pro obsazení ostrova“, pokud by Trump vydal příslušný rozkaz.
Íránské ozbrojené síly v reakci na Trumpova slova uvedly, že jakýkoliv útok na íránskou energetickou infrastrukturu povede k útokům na infrastrukturu ropných společností, které v regionu spolupracují se Spojenými státy.
„Pokud by Američané udeřili také právě na ropnou infrastrukturu ostrova, íránská ekonomika se zhroutí na roky,“ napsal redakci iDNES.cz hlavní ekonom Trinity Bank Lukáš Kovanda.
„Teherán nechává proplout prakticky jen svá plavidla – případně třeba indická. Zhusta jde o lodě, které vezou náklad právě z Chargu, často do Číny. Na Chargu se sbíhají ropovody z íránských ropných polí, načež je tam ropa uskladněna, než ji naloží na supertankery, aby mohla putovat hlavně do Číny,“ dodal.
Neklidná je nejen Čína a Japonsko
Právě Peking je dle expertů vývojem na Blízkém východě velmi znepokojený, neboť z tohoto regionu k asijské velmoci proudí téměř polovina jejích veškerých importů ropy, konkrétně z Íránu pak 11 procent. A „potí se“ také Japonsko, které od zemí Perského zálivu kupuje téměř veškerou svou ropu.
To je s nadsázkou řečeno vidět i na zdravotním stavu běžně čilé japonské premiérky Sanae Takaičiové, kterou nedávno zachytily kamery, jak bojuje se svým tělem a nemůže se zvednout z křesla při projevu v parlamentu.
Obavy z dlouhodobějšího narušení dopravy v Hormuzském průlivu pak v celosvětovém kontextu vedly k výraznému nárůstu cen ropy. Severomořská ropa Brent uzavřela páteční obchodování nad 103 dolary za barel. Za týden zdražila o více než 11 procent.
Neil Quilliam z britského think-tanku Chatham House deníku The Guardian před několika dny řekl, že po útoku na ostrov Charg by se mohly ceny ropy vyšplhat až ke 150 dolarům za barel.
Pro srovnání, v důsledku ruské vojenské invaze na Ukrajinu v únoru 2022 se ceny ropy dostaly maximálně ke 130 dolarům za barel. Kovanda upozornil, že cena pohonných hmot v Česku tehdy vzrostla do blízkosti 50 korun za litr. „Takový cenový vývoj v ČR by se tedy mohl zopakovat, pokud nakonec Američané na Charg udeří plošněji – nejen na tamní vojenské cíle,“ doplnil.
Samotný Írán disponuje i dalším ropným terminálem v Jasku, který leží v Ománském zálivu, mimo Hormuzský průliv. Terminál Íránci otevřeli v roce 2021 a před vypuknutím konfliktu jej využívali jen v omezené míře. V posledních týdnech se stal klíčovou alternativou k terminálu v Chargu. Má však omezenou kapacitu – dokáže naložit přibližně jeden milion barelů denně, což je polovina kapacity v Chargu.
Samotný ostrov Charg byl cílem útoků už v dávných letech. V letech 1984 a 1985 v dobách íránsko-irácké války irácké bombardéry zaútočily na ostrov a lodě obsluhující jeho přístavy. Aby narušily hlavní ekonomickou tepnu Íránu.
X X X
Trump vyzval svět k ochraně Hormuzského průlivu, doufá v pomoc Číny i Británie
Země, které dovážejí ropu přes Hormuzský průliv, se musí o otevření této vodní cesty postarat. USA jim pomohou, uvedl americký prezident Donald Trump na své síti Truth Social. Zdůraznil potřebu týmové práce. Teherán se pokouší zablokovat průliv poté, co USA spolu s Izraelem zahájily útoky na Írán
Trump dříve v sobotu uvedl, že řada zemí ve spolupráci se Spojenými státy vyšle do Hormuzského průlivu válečné lodě, aby udržely úžinu otevřenou. Žádnou konkrétní nezmínil. Uvedl ale, že doufá, že Čína, Francie, Japonsko, Jižní Korea či Británie své lodě do regionu vypraví
„Země světa, které přijímají ropu přes Hormuzský průliv, se musí o tuto cestu postarat, a my jim v tom hodně pomůžeme!“ napsal Trump s tím, že USA budou s těmito zeměmi koordinovat své kroky. „Měla to být vždy týmová práce, a teď jí bude – přinese to světu jednotu směrem k harmonii, bezpečí a trvalému míru,“ dodal.
Největším jednotlivým odběratelem ropy z oblasti Perského zálivu je Čína, následovaná dalšími státy v Asii.
Dopravu v Hormuzském průlivu ochromil konflikt vyvolaný americko-izraelskými útoky na Írán, což vedlo k výraznému růstu cen ropy. Průlivem běžně prochází asi pětina světových dodávek ropy a zemního plynu. Trump už dříve slíbil, že USA začnou velmi brzy doprovázet plavidla průlivem, aby je chránily před íránskými útoky, dosud se tak ale nestalo.
Trump, který opakovaně označuje válku za již vyhranou, v sobotu napsal, že se podařilo zničit všechny íránské vojenské kapacity. „Bez ohledu na to, jak těžce jsou poraženi, je pro ně ale snadné poslat dron či dva, položit minu či vyslat střelu blízkého doletu k této vodní cestě (k Hormuzskému průlivu),“ uvedl prezident.
Napsal také, že mnoho zemí, obzvláště těch, kterých se ochromení průlivu týká, vyšle do úžiny válečné lodě. Zároveň uvedl, že doufá, že tak učiní například Čína, Francie nebo Británie. „Mezitím budou Spojené státy děsně bombardovat pobřeží a dále odstřelovat íránské čluny a lodě,“ uvedl. „Ať tak, či onak, brzy budeme mít Hormuzský průliv otevřený, bezpečný a volný!“ dodal.
X X X
Bělorusko koupilo od Rusů Orešnik. Děkuji, zaplatili jsme penězi, řekl Lukašenko
Bělorusko od Ruska koupilo raketový systém Orešnik, řekl prezident Alexandr Lukašenko. Tyto střely středního doletu mohou nést jaderné zbraně a některá média je označují jako hypersonické. Obě země dlouhodobě spolupracují, od roku 2023 mají Bělorusové na svém území ruské taktické jaderné zbraně.
Děkujeme (ruskému prezidentovi Vladimiru) Putinovi, jde o jeho osobní pomoc. Požádal jsem ho a on to udělal. A navíc jsme zaplatili penězi. Děkuji,“ řekl Lukašenko. Přitom připustil, že koupě Orešniku byla „trochu dražší.“
Bělorusko je spojencem Ruska, které přes čtyři roky vede invazi proti Ukrajině. V roce 2023 se Minsk a Moskva dohodly na rozmístění ruských taktických jaderných zbraní na běloruském území. Loni v prosinci Moskva oznámila, že v sousední zemi zařadila systém Orešnik do bojové služby.
V boji ruská armáda Orešnik v nejaderné verzi poprvé použila v listopadu 2024 při útoku na ukrajinské Dnipro. Letos v lednu pak tato střela zasáhla oblast západoukrajinského Lvova.
Podle ruského ministerstva obrany šlo o reakci na pokus Ukrajinců zaútočit na konci loňského roku drony na rezidenci ruského prezidenta Vladimira Putina. Kyjev takovou snahu popřel.
X XX
PŘÍRODNÍ ZÁKONY DIKTÁT
Krkonošský masakr
Ve sněmovně lze hlasovat, ale přírodní zákony jsou diktát, se kterým nic neuděláme.
Začít musím ze široka, pokud hledám vysvětlení zběsilostí, které se kolem nás odehrávají a vytvářejí tak prapodivnou směsku s vítanou obnovou politik, které mají posloužit lidem. Co bylo na začátku? Českou republiku potkala katastrofa v podobě názorového monopolu mediální scény, který slouží listopadovému kartelu a neoliberálům. Zavedlo se blokové myšlení, což zní lépe než to, že myšlení se zrušilo a nahradilo půjčovnou jediné pravdy. Kdo ji má a může se jí na vyžádání prokázat, má nárok. Ostatní mají smůlu.
Listopadový kartel se dokázal uchopit moci v nepřehledné situaci po listopadu 1989 a zocelil se v devadesátkách. Teď jsou to „my kamarádi, co spolu mluvíme“, někdy označovaní jako „kavárna“, jako kdyby šlo jen o neškodné hospodské plky.
A ještě vysvětlení neoliberalismu pro ty, kdo nikdy nestudovali ekonomii – podle neoliberalismu je správné jen to, co zvyšuje bohatství nejbohatším. A když jsou nejbohatší opravdu dost bohatí, mohou si to, co se mediální scénou šíří jako správné, koupit. Ale kdo by se v tom přehraboval, prostě si koupí mediální scénu celou. Pročtěte si seznamy vlastníků nejdůležitějších titulů a pochopíte, že to nebylo tak těžké. Spor o veřejnoprávní média navíc ukazuje, že vliv je vliv, ať už je forma kontroly jakákoliv. To byl taky hlavní důvod českého volebního výsledku, ze kterého vzešla Babišova vláda.
Historicky nepřehlédnutelná Fialova koalice vládla v podmínkách války („Jsme ve válce.“), což ji přinutilo zpřetrhat všechny užitečné ekonomické vazby, aby snížila svou závislost na agresívním Rusku a dala přednost ještě větší závislosti na ještě agresívnějších USA. Ve skutečnosti měla jediného skutečného protivníka, Babiše, který si mohl dovolit mírný nesouhlas a případně Fialu ze Strakovky vystrnadit. Takže vláda pětikoalice využila svého funkčního období plně k tomu, aby do Babiše mydlila všemi prostředky a zbavila ho šancí nějak jí to oplatit.
V tomhle šel jemnocit stranou. Jan Hus se dal upálit kvůli ideálům, ale v politice, která se posuzuje podle výsledků, je okamžitá výhra ceněna výše než právo na věčnost. Babiš k tomu přistoupil podle pravidla „jak vy k my, tak my k vy“. Na absolutní většinu by v takové mediální palbě nikdy nedosáhl, ale když proti politice „Antibabiš“ postavil všechny, kdo Babiše můžou, volby vyhrál. Nebyla to volba něčeho, ale proti něčemu. A teď abychom se z tohoto nenávistnictví pár let vzpamatovávali.
Není divu, že vláda vznikla jako divoká směska, když nic jiného k dispozici nebylo. Na straně ANO vidíme záměry těch, kdo jsou pro pokračování mírného pokroku v mezích zákona z předchozích vládních funkcí. Babiš se v nich prosadil jako pracant, byť občas chaot. Je ochoten předložit vizi (O čem sním, když náhodou spím), ale orientuje se na rozvoj osvědčeného, což však může být i zastaralé.
Překvapivě užitečná se ukázala nabídka vládní spolupráce ze strany SPD, která do vlády nominovala spřízněné experty a zdá se, že se nerozhodla špatně. Problém je s Motoristy, kteří zaspali dobu, a tak připomínají statečné Moravany v bitvě na Bílé Hoře, jak bojují zaklesnuti ve výklenku zámečku Hvězda.
Moravané neměli kam ustoupit, a podle toho dopadli. Motoristé by se z toho mohli poučit. Zatím nastoupili ofenzívně. Sázka na spalovací motory, sázka na Trumpa, sázka na odpor běžných občanů proti tomu, aby je někdo motivoval ke změnám, které jsou prospěšné životnímu prostředí, ale rabují kapsu, to jsou ty krátkodobé politické výhry, které se počítají. Ale jen teď.
Kdyby měl Babiš jiné partnery, třeba by ten konflikt mezi potřebou klimatické změny a odpovídajícími náklady pro domácnosti vyřešil nějakými velkorysými programy, financovanými ze zisků energetických společností, bank a dalších, kdo na to mají. Většina se jinak nehne z místa i kdyby sebevíc chtěla.
Babiš jiné partnery nemá. Musí také respektovat paradox politické praxe, že to, co pomáhá lidem, někdy politice škodí. Sázka Motoristů na záchranu spalovacích motorů řadí elektrická auta a obnovitelné zdroje energie mezi nebezpečnou konkurenci.
Jenže ta se prosadí i bez souhlasu. Nejen BYD, teď už i Renault chystá elektrické auto s dojezdem k tisíci kilometrů a rychlonabíjením kolem 10 minut. Zaujme to o to víc, až na české čerpací stanice dolehne hladovka po válce kolem hlavní ropné tepny světa.
Díky válce, snížení závislosti na fosilních zdrojích už není věcí jen idealistů, vědců a splašených sluníčkářů hájících klima. Teď je to otázka přežití. Dějiny najednou zrychlily a karty se rozdávají znovu. Politici si musí uvědomit, že ve sněmovně lze hlasovat, ale velmocem je to jedno a další diktát představují přírodní zákony, se kterými taky nic neuděláme.
Motoristický ministr zahraničních věcí Macinka je celkem kvalifikovaný a ví hodně o svém řemesle, jen nemá zkušenosti. Začal statečně, ale to slepý král Jan v bitvě u Kresčaku taky. Dnes to není o moc lehčí. Trump sliboval ukončení válek, do kterých nás zatahoval hluboký stát kolem bezmocného dědečka Bidena. Potvrdilo se, že Trump je pravý opak, jen v trochu jiném smyslu. Je natolik mocný, že kolem sebe soustředil jen lidi, kteří s ním bezvýhradně souhlasí. Proto se nikdy nedozví, co se doopravdy děje. Uslyší vždycky jen to, že rozhodl správně. I když pojede hlavou do zdi.
V dalším motoristickém resortu životního prostředí je to divočejší. Nevíme, kdo tomu velí. Je to ministr Červený, vládní zmocněnec Turek, nebo zčásti ještě předchozí ministr a předseda strany Macinka? Tam se rýsuje katastrofa.
Přenechám slovo tiskové zprávě Hnutí DUHA, které je zoufalé z perspektiv našich národních parků. I ten Krkonošský (ředitel už padl) by mohl následovat osud Šumavského národního parku, kde už se ředitelská židle třese a hrozí návrat do časů, kdy byl v pařátech ODS. Ale ta byla poražená ve volbách! Čert aby se v tom vyznal…
Otevřený dopis Hnutí DUHA Andreji Babišovi:
Hnutí DUHA odeslalo premiéru Andreji Babišovi otevřený dopis s výzvou, aby osobně zabránil pokračující cílené destrukci resortu životního prostředí a národních parků prostřednictvím strany Motoristé sobě. Andrej Babiš je přímo odpovědný za kroky vlády, která se nyní vydala směrem k rozbití národních parků a jejich koncepce, kterou přitom hnutí ANO se svým ministrem Richardem Brabcem v roce 2017 vytvořilo. O odvolání ředitele NP Šumava Pavla Hubeného a obsazení postu usiluje Jiří Mánek, bývalý náměstek a ředitel Národního parku Šumava (1), který prosazoval kácení v divočině a národní park již jednou rozložil. Hnutí DUHA premiéra před takovým dalším krokem Motoristů varovalo.
Jiří Mánek byl odpovědným náměstkem ředitele národního parku Jana Stráského, který rozhodl o kácení v cenných částech parku, a později jej v této funkci nahradil. Jiří Mánek sekundoval řediteli Stráskému při organizaci nelegálního kácení v oblastech dříve ponechaných přírodě, které vyvolalo občanskou nenásilnou blokádu, do níž se zapojilo více než 400 lidí.
Soudy i Česká inspekce životního prostředí následně potvrdily, že kácení bylo nezákonné, a udělily Správě NP Šumava pokutu. (2) Za jeho působení byla národnímu parku udělena i pokuta za nelegální použití toxických postřiků (3) a došlo k výraznému poškození lesní půdy při plošné těžbě například na Modravské hoře. Z veřejných prostředků přitom přesouval miliony korun ve prospěch soukromých PR kanceláří, které měly za úkol toto poškozování národního parku obhájit. (4)
Ještě zásadnější ale je, že Jiří Mánek výrazně přispěl k návrhu zákona o Národním parku Šumava, který by omezil území pro divokou přírodu, rozšířil plochy kolem obcí pro další výstavbu a otevřel developerům dveře k zastavění Šumavy. Mamutí rekreační střediska a sjezdovky podle něj totiž měly mít v národním parku stejnou důležitost jako ochrana přírody. (5) Jiří Mánek rovněž navrhl vyřazení Národního parku Šumava z kategorie mezinárodně uznávaných národních parků dle Mezinárodní unie ochrany přírody. (6) Následný audit v národním parku odhalil plýtvání veřejnými prostředky v řádu milionů korun, (7) včetně toho, že ze státních prostředků hradil svůj titul MBA, který měl dle informací MŽP hradit soukromě. (8)
Jiří Mánek je bývalý člen regionální rady ODS napojený na Václava Klause, jihočeského kmotra Pavla Dlouhého i Zdeňka Zbytka. V roce 2018 vystoupil na protest proti vyloučení Václava Klause mladšího z ODS a následně spolupracoval s hnutím Trikolora. (9)
Hnutí DUHA spustilo výzvu Zachraňme českou přírodu (10), která reaguje na znepokojivé kroky Motoristů v čele Ministerstvo životního prostředí, které ohrožují českou přírodu i instituce, jež mají její ochranu zajišťovat. Lidé se k této výzvě mohou nadále připojovat a apelovat na premiéra Andreje Babišem a ministra Igora Červeného, aby destrukci ochrany naší přírody zastavili.
Jaromír Bláha, expert na ochranu lesů Hnutí DUHA:
„Potvrzuje se, že Motoristé uvolňují překážky v byznysu svým blízkým a jdou při tom přes mrtvoly. Tou překážkou je pro ně naše příroda, kterou brání ředitelé národních parků a dalších institucí ochrany přírody. Po odvolání ředitele Krkonošského národního parku je na řadě ředitel toho šumavského, na jehož místo se tlačí Jiří Mánek, který už jednou národní park rozložil. Obrátili jsme se na premiéra, aby tomu zabránil. Osobně se pamatuji jak se Jiří Mánek tehdy v pozici náměstka a později ředitele parku choval – prosazoval kácení v divoké přírodě, degradaci statusu národního parku, jeho otevření developerům i různé podivné kšefty pro spřízněné podnikatele.”
Zuzana Lenhartová, ředitelka Hnutí DUHA, říká:
„Poté, co Motoristé sobě vzali peníze dvěma největším národním parkům, jim chtějí vzít i kvalifikované a funkční vedení. Neobtěžují se přitom vůči veřejnosti ani s vysvětlením, proč ředitele odvolávají – je totiž jasné, že z odborných důvodů to není. Naše národní parky si zaslouží stabilní a kompetentní vedení, ne politické experimenty a klientelismus. Odvolávání ředitelů a snahy o návrat lidí, kteří už jednou prosazovali destruktivní zásahy v nejcennějších územích, mohou jejich ochranu vážně ohrozit.”
Poznámky:
1 „Macinkův seznam.“ V plánu je vyhazov pro lidi, kteří vadí sponzorům a spojencům Motoristů
2 Dementi nepravdivé zprávy ředitele NP Šumava Mánka
3 Jedovatá chemie v NP Šumava byla povolena nezákonně
4 Ze šumavské PR kuchařky
5 Chalupa navrhuje vpustit na Šumavu developery
6 Nový ředitel chce snížit stupeň ochrany národního parku
7 Za Mánkova vedení se plýtvalo
8 Bývalý šéf, ekonom i mluvčí národního parku studovali MBA za peníze šumavského parku
9 Dlouhé prsty pryč od Šumavy
10 Kampaň Hnutí DUHA – Zachraňme českou přírodu
Zbyněk Fiala, server vasevec.cz
X X X
Ceny Český lev: poprvé uspěl Vietnamec, sošku má i šestnáctiletá herečka
Český lev ocenil nejlepší filmy loňského roku. Nejvíce sošek, celkem čtyři, si odnesl snímek režisérky Agniezsky Holland Franz. Zaujala také televizní Studna se třemi oceněními. Z hereček a herců uspěli šestnáctiletá Kateřina Falbrová, Jan Nedbal, David Švehlík nebo Dũng Nguyễn – jako vůbec první Vietnamec v historii. Večerem provedla stand-up komička Bianca Cristovao.
Nejlepším filmem se stal Karavan. Velkým překvapením bylo ocenění pro režisérku filmu Nahoře nebe, v dolině já Katarínu Gramatovou, která si, jak přiznala, ani nepřipravila řeč. Nejlepším dokumentem se stal snímek Raději zešílet v divočině, jehož loňské festivalové předpremiéře na karlovarském festivalu následovala tragická událost – úmrtí jeho protagonisty.
Jednu z hereckých cen převzal také David Švehlík: „Možnost pracovat s lidmi, kteří jsou citliví a laskaví, je něco, čeho si moc vážím,“ pronesl v děkovné řeči za roli v dramatické minisérii Studna. Českého lva získal vůbec poprvé. Na pódiu ho pak vystřídala i režisérka projektu Tereza Kopáčová. Ta ve své řeči mimo jiné ocenila letité nasazení ředitele vývoje obsahu televize Nova Michaela Reitlera, který dříve působil na České televizi.
Cenu za mimořádný přínos české kinematografii převzala Helena Bezděk Fraňková, která je považována za jednu z nejvlivnějších žen českého filmového průmyslu. „Kultura a film nám nastavuje zrcadlo. Prostřednictvím postav si můžeme sami nacvičovat, co bychom mohli dělat v různých situacích… Bylo by super si znovu prohlédnout některé filmy: Krajina ve stínu, Musíme si pomáhat, Zahradnictví, Toman, Pouta, Občanský průkaz, Protektor, Vlny. Kultura je páteř národa, takže se všichni snažte a já vám držím palce,“ uvedla.
Po Heleně Bezděk Fraňkové cenu převzala Kateřina Falbrová za svůj výkon ve Sborbmistrovi. „Nesmírně si toho vážím. Děkuju své rodině, která mě vždy podporovala a stála při mě, i když to nebylo jednoduché. Pak bych chtěla poděkovat svému sboru, který stojí na začátku této cesty,“ přečetla.
První ceny večera šly za herečkou Julianou Brutovskou za výkon ve filmu Karavan a Dũng Nguyễnem za roli v Letní škole, 2001. Nguyễn sál dojal srdečným poděkováním v lámané češtině. Stal se historicky prvním Vietnamcem, který získal Českého lva.
Další tři ocenění mířila za Filmem Franz: autorkou kostýmů Michaelou Horáčkovou Hořejší a Gabrielou Polákovou, která vytvořila masky. Pro snímek Agnieszky Holland vybojoval svou scénografií cenu také Henrich Boráros. Nejlepším animovaným filmem se staly Pohádky po babičce. „Děkuju Arnoštu Goldflamovi za ty krásné pohádky, které napsal,“ pronesl režisér David Súkup, zatímco si oblíbený herec, spisovatel a dramatik na jevišti zavazoval tkaničky.
Svou podporu české kultuře i společnosti vyjádřily ve svém projevu Kristýna Ryška, která byla oceněná za výkon v sérii Král Šumavy 2 – Agent chodec i Johana Matoušková, která zaujala v roli matky v minisérii Studna. Za Krále Šumavy byl oceněn také Jan Nedbal, který v řeči pozdravil svého kamaráda a kolegu z let, kdy ještě pracoval za barem. Dvakrát na jeviště zamířili autoři filmu Pes a vlk. Uspěli v kategorii studentské i kategorii věnované krátkým filmům.
Řeč přišla i na nedávný odchod Václava Moravce z České televize, který ve svém projevu zmínil Jonatan Pastirčák oceněný za Sbormistra. Českou televizi varoval před podobným vývojem situace v médiích jako na Slovensku a projev zakončil razivým „smrt fašismu“.
Zesnulé filmaře uplynulého roku Akademie uctila tradiční videovzpomínkou, kterou tentokrát svou písní When the Party’s Over živě doprovodil ADONXS. Na obrazovce se objevily tváře Jiřího Bartošky, Jiřího Krampola, Anny Slováčkové, Jany Brejchové a mnoha dalších.
Kompletní seznam oceněných naleznete níže v boxu.
Loni České lvy ovládl film Vlny, režiséra Jiřího Mádla a producentky Moniky Kristl. Dostal sošky za nejlepší film, režii i scénář, uspěli i herci v hlavních rolích Tatiana Pauhofová a Stanislav Majer, kteří hráli novináře Věru Šťovíčkovou a Milana Weinera.
Zdroj: X X X
U Ruska dron poškodil tanker, který měl načerpat ropu pro americký Chevron
V Černém moři byl v sobotu poškozen tanker plující pod řeckou vlajkou, který měl pro americkou firmu Chevron načerpat ropu v ruském přístavu Novorossijsk. S největší pravděpodobností na něj zaútočil dron, uvedla agentura AP s odvoláním na řecké úřady.
Řecké ministerstvo dopravy uvedlo, že útok se odehrál v sobotu ráno a způsobil hmotné škody. Všech 24 členů posádky je v pořádku a plavidlo je nadále schopné plavby, dodalo.
Tanker Maran Homer, pronajatý americkým ropným gigantem Chevron, plul z řecké Soluně do černomořského přístavu Novorossijsk a měl pokračovat do Istanbulu. Podle řeckých vládních činitelů a řecké provozní společnosti plavidlo zasáhla střela nebo dron, ještě než načerpal kazašskou ropu.
Řecký ministr námořních záležitostí Vasilis Kikilias uvedl, že Athény podají „silnou stížnost“ vůči zemi, která zřejmě za útokem stojí. Konkrétně žádnou nezmínil, později ale označil Ukrajinu za tu, která v Černém moři často provádí útoky.
„Považuji provádění útoků na plavidla plující pod řeckou vlajkou – stejně jako na plavidla s řeckými námořníky a řeckými lodními zájmy – za nepřijatelné a extrémně nebezpečné,“ řekl Kikilias stanici ERT.
Ministr dodal, že podle jeho názoru může být útok spojen s rozhodnutím Spojených států dočasně uvolnit některé sankce na ruskou ropu kvůli nestabilitě způsobené válkou USA a Izraele proti Íránu.
Válka měla velký dopad na řecké rejdaře. Desítky plavidel plujících pod řeckou vlajkou nebo vlastněných Řeky jsou v současnosti uvězněny v Perském zálivu, připomněla AP.
Spojené státy ve čtvrtek povolily zemím na 30 dní nakupovat ruskou ropu už naloženou na tankerech na moři ve snaze stabilizovat světové trhy s energiemi, rozkolísané válkou na Blízkém východě. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to označil za chybu. Rusko tím podle něj může získat až deset miliard dolarů na vedení války proti Ukrajině.
Americké ministerstvo zahraničí koncem února v reakci na útok na ruský ropný terminál v Novorossijsku sdělilo Ukrajině, aby neprováděla útoky, které by měly dopad na americké zájmy. Útoky tehdy poškodily klíčovou infrastrukturu Kaspického ropovodního konsorcia (CPC), kterým Kazachstán vyváží většinu své ropy a v němž je významným akcionářem americká společnost Chevron.
X XX
EÚ predĺžila sankcie proti ruským občanom, dve mená zo zoznamu odobrali
Členské štáty Európskej únie v sobotu v Bruseli schválili predĺženie sankcií voči viac než 2600 jednotlivcom a subjektom zodpovedným za narúšanie alebo ohrozovanie územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny. Vo vyhlásení to oznámila Rada EÚ s tým, že sankcie boli predĺžené o ďalších šesť mesiacov, teda do 15. septembra. Pôvodná platnosť reštriktívnych opatrení mala vypršať v nedeľu. Predtým agentúra AFP s odvolaním sa na svoje diplomatické zdroje informovala, že Slovensko prestalo blokovať predĺženie európskych sankcií uvalených na ruských a bieloruských občanov a firmy. Dve mená boli nakoniec zo sankčného zoznamu odobraté.
ČTK,TASR14.03.2026 14:45 , aktualizované: 19:45
„V rámci preskúmania sankcií Rada EÚ tiež rozhodla, že neobnoví zaradenie dvoch jednotlivcov na zoznam a vyradí z neho päť zosnulých osôb,“ uvádza sa vo vyhlásení. Ide o holandského podnikateľa Nielsa Troosta a dcéru šéfa ruského Transnefťu Maju Bolotovu.
Ústavný právnik o uznesení NR SR o protiruských sankciách
Archívne video. Ani zákon, ani uznesenie podľa ústavného zákona o spolupráci Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie. Ústavný právnik Vincent Bujňák vysvetľuje, že odmietnutie protiruských sankcií nemá legislatívnu silu, je preto najmä politickým posolstvom.
Sankcie krajiny EÚ pravidelne každých šesť mesiacov predlžujú a ak by tentoraz neboli potvrdené do nedeľňajšej polnoci, prestali by platiť. Slovensko sa doteraz spolu s Maďarskom stavalo proti, potrebný je jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov únie.
Na sankčnom zozname Európskej únie je teraz viac ako 2600 ľudí a subjektov so zmrazeným majetkom a zákazom cestovania. Dôvodom pre uloženie sankcií bol podľa EÚ podiel týchto fyzických a právnických osôb na narúšaní územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny.
Slovensko sa usilovalo o vyradenie ruských miliardárov Michaila Fridmana a Ališera Usmanova z tohto zoznamu, pričom Maďarsko túto požiadavku podporovalo. Bratislava hrozila, že ak nebudú vyradení, bude predĺženie sankcií vetovať.
Nemenovaný diplomatický zdroj AFP uviedol, že Slovensko od tejto požiadavky ustúpilo a že už bola začatá písomná schvaľovacia procedúra.
Fico: Máme zhodu s von der Leyenovou, že tranzit ropy cez Družbu musí byť obnovený
Slovenská vláda má s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou rovnaký názor na tranzit ropy cez ropovod Družba. Pokiaľ je ropovod poškodený, musí byť opravený a dodávky ropy musia byť obnovené. Po utorkovom stretnutí so šéfkou EK počas samitu jadrovej energetiky v Paríži to uviedol na sociálnej sieti premiér Robert Fico. / Zdroj: Robert Fico
V marci 2024 bol na základe naliehania Bratislavy zo sankčného zoznamu vyradený slovenský občan Jozef Hambálek. Pred rokom pri hľadaní kompromisu zmizli zo zoznamu štyri mená – miliardár Vjačeslav Moša Kantor, ruský minister športu a šéf ruského olympijského výboru Michail Degťarjov a Gulbahor Ismailovová, sestra miliardára Ališera Usmanova. Štvrtým vyškrtnutým človekom bol podnikateľ Vladimir Raševskij, ktorý sankcie EÚ proti svojej osobe úspešne napadol na súde EÚ.
Krajiny ako Maďarsko a Slovensko už v minulosti viackrát pohrozili zablokovaním predĺženia týchto sankcií. Viaceré členské štáty preto vyzývajú, aby sa zoznam, ktorý vznikol po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022, obnovoval len raz ročne.
Reštriktívne opatrenia zahŕňajú zákaz cestovania do EÚ, zmrazenie aktív a zákaz sprístupnenia finančných prostriedkov či iných hospodárskych zdrojov osobám a subjektom zaradeným na sankčný zoznam. Figuruje na ňom aj ruský prezident Vladimir Putin, minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, bývalý ukrajinský prezident Viktor Janukovyč či členovia ruskej Štátnej dumy a justície.
Fico debatoval so študentmi na Úrade vlády
Maďarsko v súčasnosti tiež blokuje schválenie dvadsiateho balíčka sankcií proti Rusku a pôžičku EÚ Ukrajine vo výške 90 miliárd eur. Maďarský premiér Viktor Orbán žiada, aby Ukrajina najskôr obnovila dovoz ruskej ropy ropovodom Družba do Maďarska a na Slovensko. Ropovod bol podľa Ukrajincov zničený ruskými útokmi, podľa Budapešti ale Kyjev dovoz ropy blokuje z politických dôvodov.
XX X
Najspornejší muž slovenských dejín. Jozef Tiso ušiel do exilu, no skončil na šibenici v Bratislave
Jozef Tiso na dožinkových slávnostiach v HolíčiZdroj: MV SR, SNA, f. STK
Jozef Tiso je symbolom slovenských dejinných rozporov. Pod rúškom kresťanskej rétoriky aktívne podporoval zákony, ktoré pripravili pôdu pre deportácie Židov.
Jozef Tiso patrí k najspornejším postavám moderných slovenských dejín. Ako rímskokatolícky kňaz a zároveň politik zastával počas existencie ľudáckej Slovenskej republiky (1939 – 1945) rôzne štátne a politické funkcie. Bol prezidentom, ministerským predsedom, predsedom vládnucej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, najvyšším veliteľom armády aj Hlinkovej gardy a napokon mu bol priznaný aj titul „vodca“.
V apríli 1945 Jozef Tiso ušiel z krajiny a skrýval sa v kláštore v bavorskom Altöttingu a v rakúskom kláštore v Kremsmünsteri. Tam bol zadržaný a vydaný americkými okupačnými úradmi v Nemecku do Československa, kde ho Národný súd odsúdil na trest smrti a v roku 1947 bol popravený.
Jeho kňazské povolanie a tragický koniec života vytvorili priestor na vznik mnohých legiend a protichodných interpretácií jeho osoby. Dodnes existujú dve extrémne hodnotenia: na jednej strane je Tiso označovaný za vojnového zločinca a symbol kolaborácie s nacizmom, na druhej strane ho niektorí autori vykresľujú ako najvýznamnejšieho slovenského politika, martýra či dokonca svätca.
Jozef Tiso vyznamenáva nacistov, ktorí potlačili SNP v Banskej Bystrici v roku 1944Zdroj: ČTK
Spory o interpretáciu
Interpretácie osoby Jozefa Tisa často nevychádzajú z kritickej práce s historickými prameňmi, ale skôr z ideologických, politických či emocionálnych postojov, čo sa objavuje najmä pri kladnom hodnotení Jozefa Tisa.
Kontroverzie okolo Tisa sa výrazne prejavili najmä po roku 1989. Niektorí autori sa snažili jeho politickú činnosť interpretovať priaznivejšie. Medzi nich patril napríklad historik a kňaz Milan Stanislav Ďurica, ktorý napísal: „Tiso nielenže neniesol priamu zodpovednosť za deportácie, ale zachránil desaťtisíce Židov udeľovaním prezidentských výnimiek.“
Ďurica pôsobil do roku 1998 na talianskych univerzitách a je autorom knihy Dejiny Slovenska a Slovákov. Tá vyvolala v 90. rokoch výrazné polemiky, pretože mnohí historici ju považovali za tendenčnú interpretáciu slovenských dejín. Kniha bola dokonca vydaná s podporou prostriedkov Európskej únie vďaka pomoci vtedajšej ministerky školstva Evy Slavkovskej a ako učebná pomôcka sa dostala do slovenských škôl.
Na domáci aj zahraničný protest bola kniha stiahnutá. Podobne priaznivé hodnotenia Tisa sa však objavovali aj u ďalších autorov či verejných činiteľov. Ľudácku Slovenskú republiku a jeho prezidenta napríklad obhajoval aj Peter Bielik, ktorý bol v roku 2006 kandidátom na predsedu Ústavu pamäti národa za Slovenskú národnú stranu.
Politický denník Slovák Hlinkovej slovenskej ľudovej stranyZdroj: Archív Post Bellum
Protižidovské zákony
Snaha zbavovať Jozefa Tisa zodpovednosti za prenasledovanie Židov na Slovensku ignoruje základný fakt – deportácie v roku 1942 neboli náhodným alebo izolovaným rozhodnutím, ale vyvrcholením systematickej protižidovskej politiky štátu.
Už od vzniku ľudáckej Slovenskej republiky v roku 1939 prijímala vláda sériu nariadení a zákonov, ktoré postupne vylučovali Židov z hospodárskeho, spoločenského aj verejného života a pripravovali pôdu pre ich úplnú perzekúciu a deportáciu.
Ešte v novembri 1938, znepokojený Viedenskou arbitrážou, dal Jozef Tiso násilne vyviezť časť židovského obyvateľstva na arbitrážne územie. Táto brutálna akcia sa konala z 4. na 5. novembra a postihla sedemtisíc ľudí. Túto akciu mala na svedomí HSĽS na čele s Jozefom Tisom. Našťastie ju po intervenciách Židov odvolali a vysťahovaným dovolili vrátiť sa naspäť.
Do októbra 1939 pôsobil Jozef Tiso ako premiér a v tejto funkcii podpisoval protižidovské vládne nariadenia. Po nástupe do prezidentského úradu síce formálne podpisoval už len zákony prijaté snemom, no aj v tejto pozícii aktívne podporoval legislatívu namierenú proti Židom.
Protižidovské nápisyZdroj: Wikimedia Commons
Dôležitým príkladom je ústavný zákon č. 210/1940 Sl. z., ktorý Tiso podpísal a ktorým snem odovzdal vláde mimoriadne právomoci na „riešenie židovskej otázky“ na jeden rok. Tento zákon umožnil vláde prakticky bez obmedzení prijímať opatrenia smerujúce k úplnému vylúčeniu Židov z hospodárskeho a spoločenského života.
Často opakovaný argument, že Tiso nepodpísal takzvaný Židovský kódex z roku 1941, a preto zaň neniesol zodpovednosť, je zavádzajúci. Vládne nariadenia prezident podľa ústavy nepodpisoval, preto jeho podpis na tomto dokumente ani nemohol byť.
To však nemení nič na tom, že obsah kódexu poznal a plne s ním súhlasil. Naopak, vyhradil si právo udeľovať individuálne výnimky z jeho platnosti, čím nepriamo potvrdil prijatie samotného systému diskriminačných zákonov.
X XX
Portos v roce 2025: Noví společníci, kancelář v Dubaji i spolupráce se Stříže
Vedení advokátní kanceláře PORTOS. Zleva Petr Michal, Markéta Flanderková, Roman Kyral, Jaromír Císař a Jakub Hollmann Foto: PORTOS
Advokátní kancelář Portos v posledním roce rozšířila vedení, otevřela novou kancelář v Dubaji a posílila své zázemí v oblasti trestního práva spoluprací s bývalým nejvyšším státním zástupcem Igorem Střížem. Kancelář zároveň získala ocenění v soutěži Právnická firma roku a pokračuje v růstu na českém právním trhu. Přehled hlavních milníků a výsledků shrnuje ve své nové ročence za rok 2025.
Od ledna letošního roku se novými společníky kanceláře stali advokáti Markéta Flanderková a Roman Kyral, kteří dosud působili jako partneři. Podle vedení kanceláře jde o pokračování dlouhodobé strategie postupného zapojování nové generace právníků do řízení firmy.
Zakládající partner Jaromír Císař byl zároveň jmenován prezidentem společnosti. Portos tím podle svých představitelů završil další krok v mezigeneračním předávání odpovědnosti uvnitř kanceláře.
Tým PORTOS na červeném koberci po slavnostním vyhlášení výsledků 18. ročníku soutěže Právnická firma roku Foto: PORTOS
Expanzí mimo Evropu je kancelář v Dubaji
Jedním z nejviditelnějších kroků loňského roku bylo otevření nové kanceláře v Dubaji. Po Praze, Brně a Bratislavě jde o první lokalitu mimo Evropu, kde má kanceláře své fyzické zastoupení. Portos chce prostřednictvím nové kanceláře pomáhat klientům zejména při vstupu na trh Spojených arabských emirátů. Služby se zaměřují například na zakládání společností, investice do nemovitostí nebo nastavení majetkových struktur.
Kancelář zároveň rozšířila své odborné zázemí v oblasti trestního práva. Navázala spolupráci s advokátní kanceláří Švára & Stříž a bývalým nejvyšším státním zástupcem Igorem Střížem.
Partnerství má podle kanceláře posílit její působení zejména na severní Moravě a ve Slezsku a umožnit řešení složitých trestních případů napříč regiony.
Rok 2025 v číslech
Podle údajů zveřejněných v ročence kancelář v uplynulém roce například:
- vypracovala 827 právních analýz,
- připravila 527 smluv pro klienty,
- poskytovala poradenství u 124 veřejných zakázek,
- zastupovala klienty ve sporech s hodnotou 1,5 miliardy korun.
Celková hodnota dosud neukončených sporů, ve kterých kancelář klienty zastupuje, dosahuje podle kanceláře 11,8 miliardy korun. Portos zároveň uvádí, že právní služby poskytuje přibližně 235 klientům, přičemž většinu tvoří velké obchodní společnosti. Kancelář má dnes ve svých řadách téměř dvě stovky pracovníků, včetně advokátů, koncipientů a dalších odborníků.
Ročenka kanceláře shrnuje také další aktivity – například zapojení jejích právníků do profesních organizací, podporu kulturních projektů nebo vznik platformy Portos Art Society, která propojuje byznys a umění.
X X X
S Nagyovou se chystá hlavní líčení v kauze Čapí hnízdo. Babišovu část soud oddělil
Janu Nagyovou loni v dubnu vydal Evropský parlament k trestnímu stíhání. Ilustrační foto: Evropský parlament
Městský soud v Praze vyloučil k samostatnému řízení část kauzy Čapí hnízdo, která se týká premiéra Andreje Babiše (ANO). Kvůli rozhodnutí Sněmovny o jeho nevydání s ním totiž nemůže pokračovat trestní řízení. Uvedl to soudce Jan Šott, jehož soudní senát se případem zabývá. U druhé obviněné, europoslankyně za ANO Jany Nagyové, nařídil soud hlavní líčení, termín ale zatím neuvedl.
„Zdejší soud dnes rozhodl o vyloučení trestní věci obviněného Ing. Babiše k samostatnému projednání, neboť v řízení proti němu nelze pokračovat a musí nadále zůstat přerušeno z důvodu rozhodnutí Poslanecké sněmovny o jeho nevydání k trestnímu stíhání,“ sdělil soudce Šott.
„Ve vztahu k obviněné Ing. Nagyové bude řízení pokračovat, přičemž ve věci je nařízeno hlavní líčení. Pokud jde o termín hlavního líčení, nepovažoval by však soud za korektní o něm informovat média předtím, než se jej dozví obžalovaná či než bude termín zřejmý z veřejné databáze,“ doplnil soudce. Termín jednání zatím v soudní databázi dostupný není.
Soudní maraton v kauze Čapí hnízdo
Babiš a jeho někdejší poradkyně Nagyová čelí obžalobě kvůli padesátimilionové dotaci na areál Čapí hnízdo u středočeských Olbramovic. Městský soud je dvakrát nepravomocně osvobodil. Oba rozsudky ale zrušil odvolací Vrchní soud v Praze. V posledním rozhodnutí loni v červnu navíc zavázal městský soud k tomu, aby obžalované na základě provedených důkazů uznal vinnými.
Obžaloba v kauze Čapí hnízdo tvrdí, že Babiš zajistil na přelomu let 2007 a 2008 vyvedení společnosti Farma Čapí hnízdo z Agrofertu a prodej akcií svým dětem a partnerce. Podle vyšetřovatelů to udělal proto, aby společnost zdánlivě splňovala podmínky k získání dotace pro malé a střední podniky.
Andrej Babiš a jeho někdejší poradkyně Jana Nagyová čelí obžalobě kvůli padesátimilionové dotaci na areál Čapí hnízdo u středočeských Olbramovic. Foto: Hnutí ANO
Nagyová podle obžaloby úspěšnou žádost o dotaci podala. Europoslankyně je obžalovaná z dotačního podvodu a poškození finančních zájmů EU, Babiš pak z pomoci k oběma trestným činům.
Babišova imunita
V řízení proti Babišovi nelze pokračovat po dobu trvání jeho nynějšího poslaneckého mandátu. Pokud by Babiš získal mandát, a tedy také imunitu, i v dalších sněmovních volbách, rozhodovala by o jeho případném vydání dolní komora v novém složení.
Premiér své stíhání dlouhodobě označuje za účelové a politicky motivované. Poslanecká sněmovna o jeho nevydání rozhodla minulý týden ve čtvrtek hlasy všech přítomných koaličních poslanců. Babiš poslance o nevydání požádal. Imunita se v minulosti řešila i v případě Nagyové, která ji získala zvolením do Evropského parlamentu (EP). Parlament v Bruselu jí ale loni v dubnu imunity zbavil.
Sněmovna ve čtvrtek zároveň rozhodla o nevydání předsedy SPD Tomia Okamury, který čelí stíhání kvůli volební propagaci hnutí před senátními a krajskými volbami. Opozice mluvila v souvislosti s nevydáním Babiše a Okamury o podkopávání důvěry v soudy
Šéf ostravského soudu Novák míří na Nejvyšší soud. Řešil kauzu soudce Budína.
Předseda Krajského soudu v Ostravě Petr Novák by měl od léta nastoupit na Nejvyšší soud. Vyplývá to z návrhu předsedy Nejvyššího soudu Petra Angyalossyho na jeho dočasné přidělení k Nejvyššímu soudu od 1. června 2026 do 31. května 2027. Návrh má Česká justice k dispozici.
Angyalossy v dopise soudcům Nejvyššího soudu žádá o vyjádření k přidělení Nováka do senátu č. 6. K návrhu přiložil také jeho životopis, pracovní hodnocení a souhlas vedení Krajského soudu v Ostravě.
Novákovi končí sedmiletý mandát
Petr Novák nastoupil do čela Krajského soudu v Ostravě v květnu 2019, kdy ho tehdejší ministryně spravedlnosti jmenovala na sedmileté funkční období. Jeho mandát tak letos končí.
Dočasné přidělení k Nejvyššímu soudu patří mezi variantu, jak mohou zkušení soudci po skončení manažerské funkce pokračovat ve své kariéře. O přidělení rozhoduje ministr spravedlnosti na návrh předsedy Nejvyššího soudu.
Návrh na přeložení soudce Nováka Foto. Nejvyšší soud
Kauza Budín
Jméno Petra Nováka se v posledních týdnech skloňovalo také v souvislosti s kauzou insolvenčního soudce Petra Budína. Několik zaměstnankyň krajského soudu si stěžovalo na jeho nevhodné chování.
Podle informací zveřejněných médií měl soudce vůči úřednicím a kolegyním používat nevhodné fyzické i verbální projevy, například je při osobním kontaktu chytat za oblečení nebo jim ho nadzvedávat. Některé ženy jeho chování označily za obtěžující a ponižující.
Ministr spravedlnosti Jeroným Tejc nakonec kárnou žalobu na Nováka nepodal. Podle ministra předseda soudu postupoval ve snaze chránit oběti. „Nevidím důvod pro podání kárné žaloby na předsedu soudu Petra Nováka, neboť postupoval ve snaze chránit oběti,“ uvedl Tejc. Ministr zároveň dodal, že komunikace vedení soudu směrem k ministerstvu i veřejnosti měla být rychlejší.
Soudce Budín rezignoval
Podle ministerstva spravedlnosti Novák podal trestní oznámení poté, co získal konkrétní informace o možném nevhodném chování soudce. Budín následně na funkci soudce rezignoval. „Situace na Krajském soudě v Ostravě je v tomto okamžiku vyřešena tak, že soudce Petr Budín již nebude soudit a orgány činné v trestním řízení prošetří jeho jednání,“ uvedl Tejc. Jelikož Budín rezignoval na funkci soudce, nelze proti němu vést kárné řízení.
Eva Paseková, ceskajustice.cz
X X X
Nabíráme zpoždění. Česko musí přijmout 48 zákonů
Počet zákonů, které mají sladit české právo s unijním, se zvýšil na pět desítek Foto: Úřad vlády
Česko musí kvůli evropským závazkům přijmout téměř padesát nových zákonů. Pokud Parlament legislativu neschválí včas, hrozí státu sankce. Vyplývá to ze zprávy o přejímání legislativních závazků Evropské unie, kterou má na konci března projednat Senát.
Na konci loňského roku počet potřebných zákonů výrazně vzrostl. Ještě do konce listopadu šlo jen o pět norem, nyní jich je podle vládní zprávy několik desítek. „Celkem je k dokončení transpozice všech směrnic třeba přijmout 48 návrhů zákonů,“ uvedl ve zprávě ministr spravedlnosti a předseda Legislativní rady vlády Jeroným Tejc (ANO).
Některé návrhy převedou do českého právního řádu nejen evropské směrnice, ale také vybraná nařízení nebo rozhodnutí Evropské unie. Celkem jde o implementaci deseti směrnic.
Zpoždění u více zákonů
Zpráva zároveň upozorňuje na zpoždění u řady legislativních návrhů. Bývalé vládě Petra Fialy (ODS) se do konce loňského listopadu nepodařilo prosadit například novelu zákona o podnikání na kapitálovém trhu. Ta má zavést vyvážené zastoupení žen a mužů ve vedení firem.
Poslanci tehdy neschválili ani novou úpravu zákona o účetnictví nebo novely zákonů o spotřebitelském úvěru a o výrobcích s ukončenou životností.
Vláda má zpoždění
Současný kabinet Andreje Babiše (ANO) podle zprávy nabral zpoždění například u novel zákona o rozpočtových pravidlech, o silničním provozu, o mezinárodní spolupráci při správě daní nebo o finančních službách. Některé z těchto návrhů už nyní projednává Poslanecká sněmovna.
Do poloviny letošního roku by měli zákonodárci schválit například novely antidiskriminačního zákona, trestního zákoníku, cizineckého zákona, zákona o námořní plavbě nebo zákona o hospodaření energií. U dalších předpisů mají legislativci delší lhůty.
Česku hrozí sankce
Pokud stát evropské směrnice nepřevede do svého právního řádu včas, Evropská unie může Česku uložit sankce.
Ke konci loňského listopadu vedla Evropská komise proti České republice 57 řízení kvůli porušení unijního práva, což je o čtyři více než o rok dříve
Eva Paseková, ceskajustice.cz
X X X
Bratislavský krajský súd rozhoduje o väzbe policajtov obvinených v akcii Kajúcnik
Krajský súd v Bratislave rozhodne, či dvaja obvinení policajti zostanú na slobode alebo poputujú do väzby v súvislosti s akciou Kajúcnik.
Krajský súd v Bratislave má v pondelok (16. 3.) rozhodovať o tom, či obvinení policajti Ján Č. a Pavol Ď. budú stíhaní väzobne alebo na slobode. Mestský súd Bratislava I ich 6. marca prepustil zo zadržania na slobodu. Prokurátor však podal voči tomuto rozhodnutiu sťažnosť, o ktorej bude rozhodovať druhostupňový súd. Jána Č. a Pavla Ď. zadržala 3. marca policajná inšpekcia v rámci akcie Kajúcnik.
Sudca Tomáš Hajduk prepustil minulý týždeň dvojicu zo zadržania na slobodu z dôvodu, že prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave podal návrh na ich väzobné stíhanie na nepríslušný súd. Sudca zároveň spochybnil opodstatnenosť vzneseného obvinenia a deklarovaných dôvodov väzby
Podnet z kolúznych dôvodov
Podnet na väzobné stíhanie policajtov Jána Č. a Pavla Ď., ktorí sú obvinení zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a vydierania, dal vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby z kolúznych dôvodov. Obával sa teda, že by mohli ovplyvňovať svedkov, znalcov, spoluobvinených či inak mariť vyšetrovanie. Prokurátor sa s podnetom stotožnil a podal návrh na väzbu na súd 5. marca.
V rámci akcie Kajúcnik policajná inšpekcia 3. marca zadržala a obvinila štyroch súčasných a dvoch bývalých policajtov a jednu civilnú osobu. Ide o obvinenia z vydierania a zo zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorých sa mali dopúšťať organizovanou formou. Ostatných zadržaných vrátane prokurátora Generálnej prokuratúry SR Michala Š. či policajtov Branislava D., Róberta M. a Romana S. 4. marca po výsluchu prepustili. Stíhaní budú na slobode.
X X X
Irán vyzval obyvateľov v Spojených arabských emirátoch, aby okamžite opustili okolie troch prístavov, pretože na nich bude útočiť, píše web katarskej stanice Al-Džazíra. Ide o prístavy Džabal Alí v Dubaji a Chalífa v Abú Zabí a tiež prístav Fudžajra, na ktorý dnes iránske ozbrojené zložky už zaútočili.
„Tieto oblasti sa stali legitímnymi cieľmi, a to kvôli prítomnosti amerických jednotiek a ich skrývaniu sa medzi civilnými objektmi. V najbližších hodinách na ne bude vykonaný útok,“ uviedla iránska tlačová agentúra Tasním, ktorá je kontrolovaná iránskymi revolučnými gardami.
X XX
Očakáva sa, že v najbližších dňoch spolu budú rokovať zástupcovia Izraela a Libanonu, napísal dnes server Haarec s odvolaním sa na dva zdroje oboznámené s touto záležitosťou.
Hizballáh 2. marca zaútočil na Izrael. Predtým vyjadril solidaritu s iránskym režimom, ktorý od 28. februára čelí americkým a izraelským úderom, ktoré opätuje okrem iného svojimi útokmi na Izrael. Libanonská vláda v ten istý deň rozhodnutie Hizballáhu útočiť na Izrael odsúdila. Izrael na ostreľovanie zo strany Hizballáhu odpovedal rozsiahlymi odvetnými vzdušnými údermi v rôznych častiach Libanonu. Izraelská armáda zároveň v južnom Libanone obsadila ďalšie územia, ktoré označuje za strategické pre ochranu Izraela pred útokmi Hizballáhu.
Libanonský prezident Joseph Aún tento týždeň vyjadril ochotu s Izraelom viesť priame rokovania v snahe ukončiť vojnu medzi Hizballáhom a Izraelom, ten to však podľa skorších informácií odmietol s tým, že na takýto krok už je neskoro. Na priame rokovania medzi krajinami dnes vyzval tiež francúzsky prezident Emmanuel Macron, ako dejisko rozhovorov ponúkol Paríž. Šéf Elyzejského paláca poznamenal, že o veci v piatok hovoril s Aúnom a s predsedom libanonského parlamentu Nabím Barrím.
Podľa denníka Haarec by sa rokovania nakoniec mohli v najbližších dňoch uskutočniť, a to na Cypre alebo v Paríži. Ako pravdepodobnejšie miesto sa podľa neho javí Cyprus. S libanonskými zástupcami by mal viesť priame rokovania bývalý izraelský minister pre strategické záležitosti Ron Dermer. Do iniciatívy sú zapojené aj Spojené štáty, konkrétne zať amerického prezidenta Jared Kushner, dodal izraelský denník. Libanon ani Izrael zatiaľ tieto informácie nepotvrdili.
19:00 Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan uviedol, že Irán popiera zodpovednosť za vypustenie balistických rakiet smerom na jeho krajinu, napriek dôkazom na základe technických dát.
Fidan povedal, že sa rozprával so svojím iránskym rezortným partnerom Abbásom Arákčím po tom, ako obranné systémy NATO v piatok zostrelili ďalšiu iránsku balistickú raketu – tretiu za deväť dní. „Znovu sa nepriznávajú k zodpovednosti za tento incident. Tvrdia, že nenariadili takýto útok a nie sú s ním nijako spojení,“ povedal šéf tureckej diplomacie o predstaviteľoch Iránu.
„Samozrejme, máme k dispozícii technické údaje… a diskutujeme s nimi (iránskymi predstaviteľmi) o rozporoch medzi ich vyhláseniami a realitou,“ dodal Fidan s tým, že to riešia na diplomatickej aj armádnej úrovni.
Turecký minister tiež upozornil na to, že jeho krajina odolá všetkým provokáciám a dodal, že jej odstrašujúce kapacity sú mimoriadne silné. „Vždy presne vieme, kde a kedy použiť našu silu,“ povedal.
NATO zostrelilo prvú iránsku balistickú raketu 4. marca, a druhú zachytilo 9. marca. „Balistickú muníciu odpálenú z Iránu, ktorá prenikla do tureckého vzdušného priestoru, zneškodnili prostriedky protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO rozmiestnené vo východnom Stredomorí,“ uviedlo turecké ministerstvo obrany po odpálení tretej rakety v piatok 13. marca. Irán odmietol zodpovednosť vo všetkých troch prípadoch.
V Turecku sú umiestnené americké jednotky na dvoch kľúčových základniach NATO. Jednou je Incirlik pri meste Adana na juhu krajiny a druhou je Kürecik vo východnej polovici Turecka. Pondelkový incident prinútil Washington zatvoriť svoj konzulát v Adane a vyzvať všetkých občanov USA, aby opustili juhovýchod Turecka.
Úlomky zneškodnenej iránskej rakety na tureckom území
k sa EÚ nedohodne, sankcie proti Rusku prestanú v nedeľu platiť. Dohodu blokujú Slovensko a Maďarsko
x X X
Veľvyslanci členských krajín Európskej únie sa zatiaľ nezhodli na predĺžení sankcií uvalených na ruských a bieloruských občanov a firmy. Podľa zdrojov ČTK trvá blokácia zo strany Slovenska a Maďarska. Sankcie sa predlžujú každých šesť mesiacov a pokiaľ teraz nebudú potvrdené do nedeľnej polnoci, prestanú platiť.
Ruský prezident Vladimir Putin
Slovensko by podľa všetkého chcelo zo zoznamu sankcionovaných vyradiť ruských miliardárov a oligarchov Michaila Fridmana a Ališera Usmanova a Maďarsko túto požiadavku podporuje. Žiadne kompromisné riešenie sa zatiaľ cyperskému predsedníctvu nepodarilo dosiahnuť.
Podporí Slovensko protiruské sankcie? Premiér Fico vysvetľuje, čo žiada
Na zozname je teraz viac ako 2 500 osôb a subjektov so zmrazeným majetkom a zákazom cestovania. Dôvodom pre uvalenie týchto sankcií bol podľa EÚ podiel týchto fyzických a právnických osôb na narušovaní územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny. Sankcie vyžadujú jednomyseľný súhlas členských štátov EÚ.
Súhlas Budapešti a Bratislavy riešili diplomati do poslednej chvíle už pri predlžovaní týchto sankcií vlani v septembri a predtým aj v marci.
Pred rokom pri hľadaní kompromisu zmizli zo zoznamu štyri mená – miliardár Vjačeslav Moša Kantor, ruský minister športu a šéf ruského olympijského výboru Michail Degťarjov a Gulbahor Ismailovová, sestra miliardára Ališera Usmanova. Štvrtým vyškrtnutým človekom bol podnikateľ Vladimir Raševskij, ktorý únijné sankcie proti svojej osobe úspešne napadol na súde EÚ.
Maďarsko v súčasnosti tiež blokuje schválenie dvadsiateho balíčka sankcií proti Rusku a únijnú pôžičku Ukrajine vo výške 90 miliárd eur. Maďarský premiér Viktor Orbán žiada, aby Ukrajina najskôr obnovila dovoz ruskej ropy ropovodom Družba do Maďarska a na Slovensko. Ropovod bol podľa Ukrajincov zničený ruskými útokmi, podľa Budapešti ale Kyjev dovoz ropy blokuje z politických dôvodov.
Fico: Máme zhodu s von der Leyenovou, že tranzit ropy cez Družbu musí byť obnovený
Szijjártó: EÚ by mala v otázke sankcií na ruskú ropu nasledovať príklad USA
Spojené štáty pozastavili sankcie na ruské námorné zásielky ropy, zatiaľ čo Brusel ich naďalej zachováva, čo spôsobuje drastický nárast cien pohonných látok. Podľa servera index.hu to vyhlásil maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.
Minister zdôraznil, že Maďarsko chráni obyvateľstvo a podniky chránenými cenami pohonných látok, ale riešením by podľa neho bolo, keby „osoby s rozhodovacou právomocou v Európskej únii nasledovali americký príklad“.
„Americká vláda pozastavila sankcie na námornú prepravu ruskej ropy, ale Brusel tento príklad nenasledoval, aby zabránil zvyšovaniu cien, ale naďalej tancuje na hudbu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského,“ povedal Szijjártó.
Šéf diplomacie zdôraznil, že vojna na Blízkom východe má vážny vplyv na svetové zásobovanie energiou, keďže export arabských štátov predstavuje veľmi dôležitý pilier svetového trhu s ropou a keďže v regióne prebieha vojna a Hormuzský prieliv je tiež uzavretý, ropa sa odtiaľ nemôže dostať na svetový trh alebo sa naň môže dostať len veľmi neisto.
Szijjártó dodal, že v tejto situácii by mal Brusel okamžite pozastaviť ropné sankcie voči Rusom, pretože ak by sa ruská ropa mohla vrátiť na európsky trh, výrazne by to znížilo ceny. „Zelenského vydieranie a uctievanie Ukrajiny Bruselom však bohužiaľ vedú k tomu, že zákaz ruskej ropy v Európe stále platí,“ zdôraznil.
x XX
Slovensko ustúpilo v Bruseli. Bratislava podľa AFP už neblokuje sankcie proti Rusku a prestala žiadať výnimky pre oligarchov.
Slovensko prestalo blokovať predĺženie európskych sankcií uvalených na ruských a bieloruských občanov a firmy, píše agentúra AFP s odvolaním sa na svoje diplomatické zdroje.
Sankcie krajín EÚ sa pravidelne každých šesť mesiacov predlžujú a ak by teraz neboli potvrdené do nedele o polnoci, prestali by platiť. Slovensko sa doteraz spolu s Maďarskom stavalo proti, potrebný je jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov Únie.
Na sankčnom zozname Európskej únie je v súčasnosti viac ako 2500 osôb a subjektov s zmrazeným majetkom a zákazom cestovania. Dôvodom na uvalenie sankcií bola podľa EÚ účasť týchto fyzických a právnických osôb na narúšaní územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny.
Slovensko žiadalo vyradenie dvoch ruských miliardárov
Slovensko sa snažilo o vyradenie ruských miliardárov Michaila Fridmana a Ališera Usmanova z tohto zoznamu, pričom Maďarsko túto požiadavku podporovalo. Bratislava hrozila, že ak nebudú vyškrtnutí, predĺženie sankcií vetuje.
Neuvádzaný diplomatický zdroj agentúry AFP uviedol, že Slovensko od tejto požiadavky ustúpilo a že už bol zahájený písomný schvaľovací proces. Jeho výsledok by mohol byť známy neskôr v priebehu dnešného dňa.
X X X
Delegáti na sneme SNS volili nového predsedu. Danko šokuje: Fico osobne ponúkol miesto na kandidátke Tarabovi a Šimkovičovej
Andrej Danko zostáva predsedom SNS na ďalšie štyri roky. Rozhodli o tom delegáti na zasadnutí 31. pracovného snemu SNS, ktorý sa v sobotu konal v Obyciach v okrese Zlaté Moravce.
Andrej Danko po sneme SNS
Danko je predsedom SNS už 14 rokov. Celé vedenie strany na dnešnom sneme zložilo funkcie a uchádzalo sa o dôveru na ďalšie štyri roky. „Máme za sebou počas môjho predsedovania úspechy aj pády. Ale dnes som prijal opäť výzvu na to, aby sme ponúkli voličom Slovenska, občanom SR alternatívu nielen národnej politiky, ale aj kresťanskej a sociálnej,“ povedal Danko s tým, že chce byť alternatívou pre sklamaných voličov Smeru a Hlasu. Mottom snemu bolo podľa jeho slov „Sme SNS a cítime sociálne”.
Predseda SNS uviedol, že národniari majú pocit, že Slovensko stagnuje, kritike podrobil dva a polročné vládnutie Roberta Fica (Smer). „Ľudia od nás čakali riešenia. A ak dnes vidia predsedu vlády, ktorý každú nedeľu rieši len kajúcnikov za prítomnosti pána Gašpara, Paru a Roberta Kaliňáka, a pritom má post predsedu vlády a má ministerstvo spravodlivosti, tak vznikajú relevantné otázky, prečo sa tento štát neriadi. Prečo sa jedno rozprávalo a iné sa koná,“ kritizoval koaličných partnerov. „Nie Slovenská národná strana, ale Smer hovoril, ani náboj na Ukrajinu. A dnes je Slovensko jeden z najväčších exportérov. Naposledy prelety lietadiel, ktoré podporujú konflikt na Iráne,“ pokračoval Danko.
Poznamenal, že ľudia od nich očakávali riešenia a vysporiadanie sa s rokmi 2020 až 2023. „Máme pocit, že Slovensko stagnuje. Že dva a pol roka vlády pod vedením Roberta Fica sú opakované frázy. Jedno sa robí, ináč sa koná. A že Slovensko si zaslúži niečo iné, ako konflikt Igor Matovič a Robert Fico,“ povedal Danko po sneme. „Ja chápem pána premiéra, že je roky naučený hrať na viacero strán, ale po 20 rokoch v politike by si mal uvedomiť, že prichádza čas, kedy ľudia majú dostatok informácií. A my ako vláda prehrávame, pretože percentá získava politická strana Republika, Smer klesá, Hlas klesá,“ pokračoval šéf SNS. Pripustil, že i jeho vlastný politický subjekt sa dotýka prahu zvoliteľnosti.
Pripomenul, že roky stojí po boku premiéra Fica, no dodal, že už patrí k ľuďom, ktorí sú z mnohých krokov predsedu vlády sklamaní. „Ľudia chcú riešenia. Politika nemôže byť len o pomste. A dokonca ani tú pomstu Robert Fico nezvláda,” vyjadril sa staronový predseda SNS. „Úprimne, bolo mi zle, keď som videl úškrny pána Brhela. Ja nechcem, aby naši voliči začali voliť opozíciu. Nedajbože, sa vrátil Boris Kollár,“ povedal šéf národniarov. Zdôraznil, že nechce, aby sa voliči obrátili k opozícii, chce opätovne so Smerom zostavovať vládu, ktorá bude napĺňať svoje sľuby. Súčasnej koalícii však vyjadril podporu a deklaroval, že SNS ju nerozbije, sú podľa neho lojálnym partnerom, no nechcú hynúť v koalícii. „Niečo zhnité je v štáte slovenskom a naša povinnosť je ponúknuť ľuďom alternatívu,” parafrázoval Danko známy výrok z diela Williama Shakespeara.
Danko: Chcem byť premiérom, každý šéf strany by mal mať takú ambíciu. 90-roční by mali mať dvojnásobný dôchodok
Chceme byť víziou pre sklamaných voličov Smeru a Hlasu, uviedol podpredseda parlamentu a šéf SNS Andrej Danko v relácii Politická debata.
Danko tiež informoval o tom, že prihlášku do strany si podal poslanec Adam Lučanský, o jeho prijatí bude rozhodovať najbližšie predsedníctvo. Šéf národniarov deklaroval, že na kandidátnej listine do budúcich volieb budú len členovia SNS, žiadni influenceri či „falošní národovci”. „Túto chybu už nezopakujem,” povedal s tým, že SNS sa poučila zo spájania národných osobností. Tvrdil tiež, že ministrom Tomášovi Tarabovi a Martine Šimkovičovej, ktorí sú nominantmi SNS, mal Robert Fico ponúknuť miesta na kandidátnej listine. Danko zároveň uviedol, že sa môže stať, že by vznikla koalícia strán, v tomto smere apeloval aj na premiéra Roberta Fica. Takáto koalícia by mohla byť tvorená napríklad kombináciou strán súčasnej koalície. Veľa podľa neho ukážu komunálne voľby.
Danko kritizoval, že premiér Fico „si kúpil poslancov okolo pána Huliaka tým, že im dal ministerstvo.“
Podľa predsedu poslaneckého klubu SNS v Národnej rade SR Romana Michelka nebude strana v nadchádzajúcom období v parlamente automaticky podporovať všetky koaličné návrhy zákonov. „Musíme zastaviť všetky veci, ktoré sú nedomyslené. Treba o nich diskutovať, byť konštruktívne kritickí. Budeme robiť toho brankára, ktorý bude z bránkovej čiary vytláčať lopty, aby si koalícia nedávala vlastné góly,“ povedal Michelko.
SNS sa chce podľa jeho slov venovať aj korekcii konsolidácie. „Veľa našich voličov nám píše, že je nezvládnutá. V podstate je postavená na dvoch princípoch – na zvyšovaní daní a osekávaní výdavkov. Takto to nemôže byť, bez účinných stimulačných opatrení, bez rastových opatrení, bez podpory ekonomiky, bez podpory rastu,“ uviedol Michelko.
SNS sa na sneme zaoberala aj prípravou na komunálne a parlamentné voľby. Vo voľbách do obcí a miest i do samosprávnych krajov chce spolupracovať predovšetkým so stranami Smer-SD a Hlas-SD. „V parlamentných voľbách chceme presvedčiť čo najviac voličov, aby v nich SNS získala čo najsilnejší mandát. Áno, chceme získať viac percent ako Smer-SD. A na našej kandidátke už budú iba členovia SNS,“ zdôraznil Danko.
x XX
Tajná zbraň proti klimatickej kríze? Z tohto zistenia spadnete na zadok, kľúčová sa zdá byť profesia, o ktorej by ste to nikdy nepovedali
Kaderníci a kaderníčky by podľa nového výskumu mohli byť veľmi významní pri jednej z najväčších globálnych výziev.Z kaderníctva nemusíme vyjsť len krajší, ale aj edukovanejší.
Zrejme to poznáte aj vy – k svojej kaderníčke či kaderníkovi chodíte roky, máte k nim dôveru a počas úpravy vlasov často stihnete prebrať všetko, čo máte nové, aj to, čo sa deje v krajine či vo svete. Práve táto dôvera medzi kaderníkom a jeho klientami by mohla byť podľa nového výskumu tajnou zbraňou v boji proti zmene klímy. Salóny môžu zohrávať významnú úlohu pri podnecovaní rozhovorov na túto tému, tvrdia výskumníci.
Eva Kováčová z Ligy proti rakovine: Ľudia nám chcú darovať vlasy
Téme sa venovali akademici z University of Bath (Centrum pre zmenu klímy a sociálne transformácie – CAST), Cardiff University, University of Oxford a University of Southampton. Podľa nich sa kaderníci ukazujú ako silní, no doposiaľ nedocenení influenceri v oblasti boja proti zmene klímy.
Štúdia publikovaná v časopise Humanities & Social Sciences Communications odhaľuje, že kadernícke salóny sú miestami dôvery, komunity a rozhovorov, kde môže klimatická akcia zapustiť korene a ďalej sa šíriť.
Výskum ukazuje, že kaderníci majú v každodenných rozhovoroch s klientmi významný vplyv na témy klímy a udržateľnosti a dokážu ľudí motivovať k prehodnoteniu svojich návykov – od spotreby vody a energie až po výber banky či stravovanie.
„Kaderníci si budujú dôveru počas mesiacov a rokov. Takýto vzťah je pri diskusii o zmene klímy doslova zlatom. Zistili sme, že salóny sú jedinečné priestory, kde sa klienti cítia bezpečne, uvoľnene a otvorene novým myšlienkam,“ hovorí Sam Hampton z CAST.
Výskumný tím uskutočnil hĺbkové rozhovory s 30 majiteľmi a riaditeľmi salónov o ich interakciách s klientmi v oblasti klímy a udržateľnosti. Zároveň realizoval celonárodnú intervenciu v 25 udržateľných salónoch pomocou tzv. „Mirror Talkers“ – ekologických tipov umiestnených na zrkadlách, ktoré mali podnietiť rozhovory o udržateľnej starostlivosti o vlasy.
„Väčšina z nás si myslí, že ‚zelený‘ produkt je taký, ktorý má recyklovateľný obal. Uhlíková stopa šampónu však spočíva najmä v horúcej vode použitej pri umývaní. Jednoduché posolstvá, ako napríklad ‚väčšina z nás používa príliš veľa šampónu a umýva si vlasy príliš často‘, môžu viesť k rozhovorom o tom, že menej časté umývanie a nižšia teplota vody šetria čas, peniaze, energiu aj vodu a sú lepšie pre pokožku aj kvalitu vlasov,“ opisuje Denise Baden, profesorka udržateľného podnikania na Univerzite v Southamptone
Aké boli hlavné zistenia výskumu?
- Dôvera vytvára vplyv – kaderníci si budujú dlhodobé, často desaťročia trvajúce vzťahy s klientmi. Mnohí sú vnímaní ako dôverníci či dokonca poradcovia. Táto dôvera vytvára priestor, kde sú rady prijímané a realizované.
- Rozhovory už prebiehajú – takmer všetky zapojené salóny uviedli, že s klientmi diskutujú o environmentálnych témach – často sa začínajú pri starostlivosti o vlasy, no rozširujú sa na používanie plastov, výber potravín, spotrebu energie, dopravu, stravu a ďalšie oblasti.
- Merateľný dopad – takmer 73 % klientov salónov uviedlo, že by po rozhovoroch podnietených „Mirror Talkers“ pravdepodobne zmenili svoju rutinu starostlivosti o vlasy. Niektorí prešli na ekologické produkty, znížili teplotu vody alebo zmenili návyky aj doma.
Influencer je človek, ktorý svojím verejným prejavom najmä na sociálnych sieťach ovplyvňuje názory a postoje svojho publika. Výskumníci zaviedli pojem „každodenní influenceri“ (everyday influencers) a tvrdia, že profesie v priamom kontakte s verejnosťou, ako sú kaderníci, by mali byť vnímané ako prví aktéri zapájania verejnosti do klimatických tém.
„Veríme, že krása by nikdy nemala stáť planétu. Náš salón je hrdým vegánskym a ekologickým priestorom s etickými produktmi. Klienti k nám nechodia len pre skvelý účes – spájajú sa s našimi hodnotami a rozhovormi o udržateľnosti, ekologickom životnom štýle či dokonca pestovaní vlastnej zeleniny. Je to viac než salón – je to komunita podobne zmýšľajúcich ľudí,“ vysvetľuje Harriet Barber zo salónu v britskom meste Bath.
Briony Latter z CAST pôsobiaca na Cardiff University dodala, že influencerov poznáme väčšinou ako známe osobnosti či celebrity. „Ale čo ľudia, s ktorými sa pravidelne rozprávate, ktorí vás poznajú a ktorým dôverujete so svojím vzhľadom a niekedy aj osobnými témami? Kaderníci majú nevyužitý potenciál začleniť tému zmeny klímy do každodenných rozhovorov a činov,“ podčiarkla vedkyňa.
Výskum ponúka aj odporúčania pre tvorcov politík, a síce zaradiť vzdelávanie o udržateľnosti do kaderníckeho vzdelávania a učňovských programov, zaviesť nástroje ako „Mirror Talkers“ na národnej úrovni a uznávať salóny ako hodnotné priestory pre verejnú klimatickú angažovanosť, najmä medzi ženami a v miestnych komunitách
„Ak to s budovaním verejného hnutia za klimatickú akciu myslíme vážne, je čas investovať do týchto nenápadných influencerov. Skutočná zmena sa totiž začína v každodenných rozhovoroch, nielen vo Westminsteri,“ uzavrel Sam Hampton.
X X x
Veľká náhoda odhalila brutálny čin. Úspešný dostihový kôň skončil v polievke, prezradil ho mikročipNečakaný objav v jednej z polievkových kuchýň v Turecku spustil vyšetrovanie, ktoré postupne prerástlo do veľkého škandálu.
Jeden zo stravníkov totiž pri jedle narazil na drobný kovový predmet. Najprv si myslel, že ide o úlomok kuchynského náčinia alebo kosti. Keď ho však preskúmali bližšie, ukázalo sa, že ide o identifikačný mikročip používaný u dostihových koní.
Laboratórne analýzy následne potvrdili prekvapivú skutočnosť – mäso v pokrme nepochádzalo z hovädzieho dobytka, ako sa predpokladalo, ale z dostihového koňa.
Išlo o štvorročnú plnokrvnú kobylu Smart Latch, ktorá ešte nedávno súťažila na dostihových dráhach.
Počas svojej relatívne krátkej kariéry stihla vyhrať tri dostihy a zarobiť približne 19-tisíc libier. Hoci nepatrila medzi najväčšie hviezdy, bola registrovaným dostihovým koňom so sledovanou kariérou.
Jej športová dráha sa skončila vlani v októbri po vážnom zranení. Počas pretekov si zlomila nohu a ďalšie pokračovanie v dostihovom športe už neprichádzalo do úvahy. Majiteľ Suat Topcu ju odviezol späť na farmu a plánoval z nej urobiť chovnú kobylu.
„Priviezli sme ju domov s tým, že raz bude mať žriebätá,“ spomínal neskôr.
Veterinári však majiteľovi oznámili nepríjemnú správu – zviera podľa nich nebolo schopné mať potomstvo. Topcu sa preto rozhodol pre riešenie, ktoré považoval za dobré a zmysluplné. Kobylu daroval jazdeckému klubu, kde mala slúžiť na výcvik detí.
Podľa jeho vlastných slov sa však dopustil chyby. Darovanie sa vraj uskutočnilo bez oficiálneho prevodu vlastníctva a bez potrebných administratívnych dokumentov.
„Chcel som urobiť dobrý skutok. Dnes mám pocit, že som tým nevedomky prispel k niečomu zlému,“ priznal neskôr. Kobyla sa totiž do jazdeckého klubu nikdy nedostala.
Podľa doterajších zistení bola počas prevozu nelegálne zabitá. Mäso sa následne predalo ako hovädzie a postupne sa dostalo do potravinového reťazca.
Napokon skončilo v jedle, ktoré sa pripravovalo v polievkovej kuchyni v meste Mersin, veľkom prístave na juhu krajiny vzdialenom stovky kilometrov od Istanbulu.
Celý prípad vyšiel najavo až vďaka náhodnému objavu mikročipu. Identifikačné čipy sú u dostihových koní povinné – umožňujú presne určiť identitu zvieraťa a sledovať jeho zdravotnú históriu aj športovú kariéru.
Odhalenie vyvolalo v krajine silnú reakciu. V Turecku je totiž zabíjanie koní na mäso zakázané a v prípade dostihových zvierat platia ešte prísnejšie pravidlá ochrany a evidencie.
X X X
Zvrat v spore Esetu s Blahom. Krajský súd zrušil pôvodný rozsudok a označil ho za nezákonný a svojvoľný
Krajský súd v Bratislave zrušil ako nesprávny a nezákonný rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, ktorým ten zamietol žalobu spoločnosti Eset voči europoslancovi Ľubošovi Blahovi (Smer-SD).
Foto: TASR/Jakub Kotian
Ako spoločnosť pripomenula, žalobou sa domáhala ochrany pred neoprávneným zásahom do svojej dobrej povesti spôsobenej prostredníctvom 33 statusov a videí, ktoré žalovaný politik zverejňoval v období rokov 2018 až 2022 cez sociálnu sieť.
Súd kritizoval postup prvostupňového súdu
Odvolací súd teraz vec vrátil mestskému súdu na ďalšie konanie. Žaloba sa týka Blahových tvrdení, že Eset spolupracuje s americkou CIA, leje milióny do „liberálnych mimovládok“ a snaží sa ovplyvňovať dianie v krajine.
Krajský súd v odôvodnení uviedol, že Mestský súd Bratislava IV vôbec nevysporiadal s tým, či boli tvrdenia Ľuboša Blahu pravdivé, hoci dôkazné bremeno preukázať pravdivosť týchto tvrdení bolo na ňom.
„Súd prvej inštancie sa však pravdivosťou tvrdených výrokov vôbec nezaoberal napriek tomu, že vyriešenie tejto otázky malo podstatný význam pre posúdenie existencie zásahu do dobrej povesti žalobcu,“ píše sa v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu.
Ten zároveň skonštatoval porušenie práva spoločnosti Eset na spravodlivý proces, keďže z celkového kontextu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva nedostatočné vysvetlenie dôvodov a celková svojvoľnosť rozhodnutia.
Súd sa v odôvodnení venoval aj kolízii medzi slobodou prejavu a právom na ochranu osobnosti. Vysvetlil, že ani jedno z týchto práv nemá mať neodôvodnene prednosť pred druhým.
Vo svojom rozhodnutí píše, že pre demokraciu je životnou nutnosťou slobodné šírenie informácií, názorov a myšlienok, vrátane kritických, pretože len tak môže prebiehať kvalifikovaná verejná diskusia o veciach celospoločenského záujmu. Zároveň však súd zdôrazňuje, že sloboda prejavu nie je bezbrehá. „Ústavne zaručené právo vyjadrovať svoje názory je obsahovo obmedzené právami iných, najmä právami uvedenými v článku 19 Ústavy SR,“ uviedol krajský súd.
Eset rozhodnutie víta
„Rozhodnutie krajského súdu vítame. Ako sme sa vyjadrili už v minulosti, boj proti dezinformáciám a ich šíriteľom je behom na dlhé trate. Hoci tento spor trvá už roky, veríme, že nakoniec povedie k vytvoreniu precedensu, ktorý prispeje k nastaveniu pravidiel slušnej verejnej diskusie bez šírenia dezinformácií a klamstiev,“ reagoval na rozhodnutie súdu generálny riaditeľ spoločnosti Eset Richard Marko.
Pripomenul pritom, že rozhodnutie odvolacieho súdu zapadá do jeho doterajšej rozhodovacej praxe, keď v spore spoločnosti so Štefanom Harabinom posúdil kolíziu medzi slobodou prejavu a právom na ochranu osobnosti, a potvrdil rozhodnutie v prospech spoločnosti.
Krajský súd v Bratislave ešte v decembri 2024 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II, ktorý vyhovel žalobe spoločnosti Eset v spore s bývalým sudcom a politikom Štefanom Harabinom. Podľa právoplatného súdneho rozhodnutia sa Harabin musel spoločnosti ospravedlniť za svoje klamlivé tvrdenia, ktoré neoprávnene zasiahli do jej dobrej povesti.
Žalobu vo veci ochrany svojej dobrej povesti podala spoločnosť ešte v máji 2019 po zverejnení Harabinových tvrdení, ktoré považovala za vymyslené a nepravdivé. Harabin totiž počas prezidentskej kampane v roku 2019 tvrdil, že Eset ovplyvňuje voľby na Slovensku a spolupracuje s americkou CIA.
X XX
Irán žiada, aby svoje zápasy na MS mohol odohrať v Mexiku
Irán navrhol presunúť svoje zápasy na majstrovstvách sveta z USA do Mexika v súvislosti s vojnou na Blízkom východe.
Iránsky minister športu Ahmad Donyamali uviedol, že o návrhu budú rokovať spolu so svetovou futbalovou federáciou FIFA.
„Dúfam, že sa podarí vytvoriť podmienky, aby naši chlapci mohli napokon na majstrovstvách sveta nastúpiť,“ citovala ministra štátna agentúra Islamic Republic News Agency.
„Je dôležité starostlivo využiť všetky športové možnosti, aby sa zabezpečilo, že účasť bude stále možná,“ dodal.
Irán má v základnej skupine nastúpiť proti Belgicku, Novému Zélandu a Egyptu. Všetky tri zápasy sú však naplánované v Spojených štátoch, ktoré organizujú turnaj od 11. júna do 19. júla spolu s Mexikom a Kanadou.
Napätie súvisí s aktuálnym konfliktom na Blízkom východe. Spojené štáty a Izrael podnikajú letecké útoky proti Iránu od 28. februára, pričom Teherán na ne reaguje protiútokmi v regióne.
Minister Donyamali ešte v stredu naznačil, že účasť Iránu na šampionáte môže byť ohrozená.
Americký prezident Donald Trump však o deň neskôr vyhlásil, že z bezpečnostných dôvodov nie je „vhodné“, aby Irán odohral svoje zápasy v USA.
Teherán toto stanovisko odmietol s tým, že o podobných otázkach rozhoduje výlučne FIFA.
Turnaj budú hostiť tri krajiny – United States, Mexico a Canada – pričom práve Spojené štáty majú byť dejiskom väčšiny stretnutí skupinovej fázy.
Irán preto navrhuje, aby jeho zápasy presunuli do Mexika, kde by podľa iránskej strany mohli prebehnúť bez bezpečnostných komplikácií.
O tom, či k takémuto presunu skutočne dôjde, bude rozhodovať FIFA po konzultáciách s organizátormi turnaja a zainteresovanými krajinami.
X X X
Protesty na Kube eskalujú. Demonštranti vyrabovali kanceláriu komunistickej strany.
Skupina nespokojných obyvateľov mesta Morón v strednej Kube vyšla v sobotu skoro ráno do ulíc a zničila miestne sídlo vládnucej komunistickej strany. Úrady uviedli, že pri proteste, ktorý súvisel s problémami s dodávkami energií a prístupom k potravinám na ostrove, zatkli päť ľudí.
Útok na kanceláriu komunistickej strany
Protivládni demonštranti napadli kanceláriu komunistickej strany v kubánskom meste Morón, ktoré leží niekoľko stoviek kilometrov od metropoly Havany. / Zdroj: REUTERS
Kubánska vláda v štátnych médiách uviedla, že „vandalizmus“ v meste Morón, nachádzajúceho sa necelých 500 kilometrov východne od Havany, bol namierený proti budove strany. Menšia skupina ľudí do nej hádzala kamene, vyniesla z nej a podpálila nábytok. Na videách zverejnených na sociálnych sieťach je vidieť, že poškodená je tiež lekáreň a obchod. „To, čo sa začalo pokojne, po výmene názorov s miestnymi predstaviteľmi prerástlo do vandalizmu voči sídlu mestského výboru Komunistickej strany,“ uviedli štátne noviny Invasor.
Krajina bojuje s čoraz častejšími výpadkami elektriny a nedostatkom paliva, odkedy viaceré štáty prestali Kube posielať ropu. V piatok prezident Miguel Díaz-Canel uviedol, že vedie rokovania s vládou Spojených štátov. Po prvý raz tak karibská krajina potvrdila špekulácie o diskusiách s administratívou prezidenta Donalda Trumpa, keďže zápasí s vážnou energetickou krízou.
Díaz-Canel povedal, že za posledné tri mesiace na Kubu neprišla žiadna zásielka ropy, pričom to pripísal americkej energetickej blokáde. Dodal, že ostrov v súčasnosti funguje na kombinácii zemného plynu, solárnej energie a tepelných elektrární.
Kubánske úrady tiež informovali, že vyčerpanie zásob vykurovacieho oleja a nafty viedlo k zastaveniu prevádzky dvoch elektrární a obmedzilo výrobu energie v solárnych parkoch. Najnovší výpadok elektrinyzase spôsobil pokazený kotol v tepelnej elektrárni.
Podobné zhromaždenia, ako to v meste Morón, boli v uplynulých rokoch na Kube zriedkavé. Niektorí účastníci rozsiahlych protestov z roku 2021, ktoré vypukli tiež v dôsledku ťažkých životných podmienok a represií vlády, dostali tresty väzenia presahujúce 20 rokov, pripomenula agentúra AFP.
Nezávislé médiá a príspevky na sociálnych sieťach však teraz uvádzajú, že Havana, ktorá v posledných týždňoch zažíva výpadky elektriny aj na 15 hodín denne, je centrom nových nočných protestov, ktoré sa rozšírili aj do ďalších častí krajiny.
X X X
Rusové lákají Slováky na turnaje: Politicky nás podporují. Svaz dialog i účast odmítá
Z hokejového společenství pod hlavičkou IIHF zůstávají vyloučeni, při hledání zápasů pro reprezentaci musí dál vymýšlet alternativní řešení. V srpnu Rusové pořádají turnaj s názvem Ovečkin Cup, nesoucí název po nejlepším střelci historie NHL. Rádi by na něm přivítali Maďary a také Slováky, kteří jednání o účasti odmítaj
„Taková utkání nejsou v programu našich reprezentací,“ prohlásil stručně pro Denník N tiskový mluvčí Slovenského svazu ledního hokeje Peter Jánošík.
Ruská strana tvrdí něco jiného.
„Jsme v kontaktu se Slováky i s Maďary, vedeme dialog. Zvažujeme také jejich účast na nejbližším ročníku Channel One Cupu,“ řekl pro web Sport-Express viceprezident svazu Roman Rotenberg.
V tamním hokejovém prostředí jde o výraznou postavu s celou řadou funkcí. Národní tým vede z pozice trenéra, zároveň je i generálním manažerem, zasedá také v představenstvu KHL.
Pochází z rodiny vlivných obchodníků, jeho otec Boris patří k blízkým přátelům prezidenta Vladimira Putina. Vlastní společnost SGM Group, která podniká v oblasti výstavby plynovodů a elektrických vedení.
Channel One Cup v posledních letech ztratil na prestiži. Dříve se jednalo o jednu ze čtyř akcí v rámci Euro Hockey Tour, na níž se Rusové každou sezonu potkávali s Českem, Švédskem a Finskem.
Roman Rotenberg, trenér hokejového Petrohradu.
Po začátku vojenské invaze na Ukrajině a vyloučení ze soutěží Mezinárodní hokejové federace, které platí i pro sezonu 2026/27, je ale na turnaji doplňují pouze reprezentace Běloruska a Kazachstánu.
Rotenberg by rád rozšířil počet účastníků a zvedl úroveň. Pozvánku pro dva nové týmy odůvodnil také politickou podporou a spřízněností s Maďarskem a Slovenskem.
„Můžete zde vidět pozitivní trend, podporují nás v nejdůležitějších tématech, především v dodávkách plynu a ropy,“ vysvětloval.
Slováci na hokejové scéně přistupují k otázkám spojeným s Ruskem jinak než ostatní evropské země.
Do reprezentace i nadále zvou hráče působící v KHL, tři z nich (Adam Ružička, Martin Gernát, Adam Liška) dostali pozvánku na nedávný olympijský turnaj, kde tým kouče Vladimíra Országha obsadil čtvrté místo.
Turnajů pořádaných ruskou stranou by se ale dle svazového vyjádření účastnit neměl.
Navzdory těmto postupům se stále objevují diskuse o možném zapojení slovenských hráčů do turnajů pořádaných ruskou stranou. Rozhodnutí Slovenského svazu však zůstává jednoznačné a potvrzuje, že účast na těchto akcích není v současné době vhodná.