„Většina spojenců z NATO se nechce zapojit do operace USA proti Íránu, i když s ní téměř všechny země souhlasily. Jelikož ale Spojené státy zcela zničily íránskou armádu, pomoc od NATO nepotřebujeme, nechceme a nikdy jsme ji nepotřebovali,“ napsal na své sociální síti Truth Social americký prezident Donald Trump. Šéf Bílého domu o víkendu spojence vyzval, aby do oblasti Perského zálivu poslaly válečné lodě na ochranu Hormuzského průlivu.

Trump dal ve svém příspěvku slovo spojenci do uvozovek a napsal, že většina z nich se nechce zapojit do americké operace proti „teroristickému“ režimu v Íránu. Opět přitom zopakoval, že Teherán nemůže mít jaderné zbraně, čímž zdůvodňoval zahájení americko-izraelských úderů na Írán 28. února.

Trump dodal, že ho rozhodnutí spojenců nepřekvapilo, protože NATO, do nějž Spojené státy podle něj každý rok dávají stovky miliard dolarů na ochranu ostatních členských států, považuje za jednostrannou záležitost. „My je budeme chránit, ale oni pro nás neudělají vůbec nic, zejména v době nouze,“ píše se v příspěvku.

Americký prezident také napsal, že USA prakticky zničily íránské námořnictvo, letectvo, protiletadlovou obranu, radary i vysoce postavené lídry. „Vzhledem k tomu, že jsme dosáhli takového vojenského úspěchu, již nepotřebujeme ani nechceme pomoc zemí NATO. Nikdy jsme ji nepotřebovali. Stejně jako Japonsko, Austrálii nebo Jižní Koreu. Vlastně jako prezident USA, té nejmocnější země na světě, říkám, že nepotřebujeme pomoc od nikoho,“ stojí na konci příspěvku.

Prezident na dotaz novinářů ohledně svých záměrů s transatlantickou aliancí podle AFP odpověděl, že v současnosti nemá v hlavě nic konkrétního, ale že Spojené státy budou přemýšlet o svých výdajích na NATO.

 Odsoudil také neochotu pomoci ze strany Emmanuela Macrona s tím, že francouzský prezident stejně brzy skončí ve funkci, a ze strany britského premiéra Keira Starmera, který podle Trumpa udělal „velkou chybu“. Média před dvěma týdny informovala, že Británie původně nechtěla USA poskytnout své základny v souvislosti s údery na Írán, nakonec ale svolila s jejich využitím pro „obranné operace“.

Válka v Íránu se dotkla i Hormuzského průlivu, kterým proudí zhruba pětina světové ropy a který se Írán snaží blokovat. Trump v pondělí řekl, že NATO čeká „velmi špatná budoucnost“, pokud se spojenci USA nebudou podílet na zajištění plavby touto vodní cestou.

Prezident také dodal, že USA pomohly nezištně Ukrajině, která se od února 2022 brání ruské invazi, a že teď je řada na spojencích, o čemž ale pochybuje.

X X X

Donald Trump odkladá prvú návštevu Číny v druhom funkčnom období pre vojnu s Iránom. Posun cesty prehlbuje neistotu na trhoch aj v diplomatických vzťahoch.

Americký prezident Donald Trump v utorok oznámil, že pre vojnu v Iráne odkladá svoju dlho plánovanú návštevu Číny, ktorá sa mala uskutočniť na prelome marca a apríla. Trump uviedol, že do Pekingu vycestuje zrejme až o päť či šesť týždňov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Washington pôvodne informoval, že Trump absolvuje svoju prvú návštevu Číny od začiatku svojho druhého funkčného obdobia v dňoch od 31. marca do 2. apríla a stretne sa tam s prezidentom Si Ťin-pchingom. Lídri sa naposledy stretli v októbri minulého roka v Južnej Kórei. Peking nikdy verejne oficiálne nepotvrdil termín Trumpovej návštevy a bežne v predstihu neinformuje o programe čínskeho prezidenta.

Trump vysvetľuje odklad

„Stretnutie odkladáme. Spolupracujeme s Čínou. Nemali s tým problém,“ povedal Trump o návšteve Pekingu novinárom v Oválnej pracovni, kde prijal írskeho premiéra Micheala Martina.

Americký prezident už predtým varoval, že pre krízu v Hormuzskom prielive sa môže odložiť jeho schôdzka so Si Ťin-pchingom.

„Je len správne, aby ľudia, ktorí majú z prielivu úžitok, pomohli zaistiť, že sa tam nestane nič zlé,“ povedal v nedeľňajšom rozhovore pre denník Financial Times. Čína je podľa Trumpa rovnako ako mnohé európske krajiny vo väčšej miere závislá od ropy z Perzského zálivu než Spojené štáty.

Odloženie návštevy podľa Reuters ďalej zvyšuje neistotu na troch aj v diplomatických kruhoch. Vojna s Iránom spôsobila rast cien ropy, ohrozila lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv a ešte viac upriamila pozornosť investorov na energetickú bezpečnosť, uviedla agentúra.

V dôsledku sa tiež odložia rokovania medzi USA a Číny zamerané na zmiernenie napätia v súvislosti s Taiwanom, clami, počítačovými čipmi či nelegálnymi drogami.

X XX

 Čína vyjádřila soustrast a soucit obyvatelům Blízkého východu. Poskytne humanitární pomoc čtyřem zemí

Čína vyšle blíže nespecifikovanou humanitární pomoc do Íránu, Libanonu, Jordánska a Iráku, které se potýkají s následky americko-izraelské války vůči Íránu. V úterý to napsala agentura AFP. Čína, která v posledním desetiletí posílila své vztahy se zeměmi na Blízkém východě, současné americko-izraelské údery několikrát odsoudila.

Čína oznámila, že uvolní 200 000 dolarů na pomoc příbuzným obětí útoku na školu v íránském Minábu.

„Válka způsobila vážnou humanitární katastrofu v Íránu a dalších zemích v regionu. Čína vyjadřuje svou soustrast a soucit obyvatelům dotčených zemí,“ řekl na tiskové konferenci mluvčí čínského ministerstva zahraničí Lin Ťien, když oznamoval humanitární pomoc. Neupřesnil však, v čem má tato pomoc spočívat.

Čína minulý týden oznámila, že uvolní 200 000 dolarů (přes 4,2 milionu Kč) na pomoc příbuzným obětí útoku na dívčí školu v Minábu na jihu Íránu, kterou 28. února zasáhla střela. Podle webu CNN tehdy zemřelo 168 dětí a 14 učitelů. Zatím se neví, kdo za útokem stojí, Teherán ale obviňuje americkou armádu.

Čína je obchodní a diplomatický partner Íránu, proti němuž Izrael a USA podnikají údery od 28. února. Americký prezident Donald Trump to zdůvodnil snahou zabránit Teheránu, aby získal jadernou zbraň. Íránská organizace na ochranu lidských práv HRANA sídlící ve Spojených státech v pondělí uvedla, že počet civilních obětí izraelsko-amerických útoků v Íránu je 1 351, včetně nejméně 207 dětí. Zranění podle íránského ministerstva zdravotnictví utrpělo přes 10 000 civilistů.

Do bojů se zapojilo také libanonské militantní hnutí Hizballáh, které 2. března zaútočilo ze vzduchu na sever Izraele v solidaritě s režimem v Teheránu. V Libanonu bylo od té doby podle tamějšího ministerstva zdravotnictví zabito 912 a zraněno 2 221 lidí a přes milion osob musel opustit své domovy. Pád trosek raket a íránských dronů v Jordánsku zranil 29 lidí a v Iráku bylo zabito nejméně 57 lidí.

X XX

 Trump: Můžu si s Kubou dělat co chci

Americký prezident a předseda Rady míru Donald Trump v pondělí přitvrdil výroky na adresu Kuby, když oznámil možnost převzetí kontroly nad ostrovem „v nějaké formě“. Tato prohlášení zazněla navzdory probíhajícím rozhovorům mezi Washingtonem a Havanou, jejichž cílem je zlepšit napjaté vztahy mezi oběma zeměmi.

Trump se během setkání s novináři obrátil na Kubu a samolibě prohlásil: „Věřím, že budu mít tu čest převzít Kubu. Je to velká čest. Převzít Kubu v nějaké formě.“  Prezident dodal: „Myslím tím, ať už to osvobodím, nebo to převezmu. Myslím, že si s tím můžu dělat, co chci. Chcete znát pravdu.“

Tato prohlášení zazněla uprostřed jedné z nejvážnějších hospodářských krizí Kuby za poslední desetiletí. Ta je způsobena ve velké míře Trumpovo akcí proti Venezuele a zablokováním dodávek venezuelské ropy.  Podle zpráv z médií Kuba nedostává ropu již tři měsíce, což vede k vážným výpadkům proudu. V pondělí se zhroutila celostátní rozvodná síť, která nechala bez proudu přibližně 10 milionů obyvatel.

Trumpova administrativa zvyšuje širší ekonomický tlak na Kubu. Kromě zastavení dodávek ropy z Venezuely Washington oznámil možnost uvalení cel na země prodávající energetické zdroje Havaně.

Doposud se po sobě jdoucí americké administrativy, navzdory kritice kubánské vlády, držely svého závazku nepodniknout vojenské akce proti ostrovu. Tento závazek vychází z dohody uzavřené se Sovětským svazem po kubánské raketové krizi v roce 1962.

Podle deníku New York Times s odvoláním na zdroje obeznámené s jednáními je jedním z cílů Spojených států v rámci jednání sesadit z moci kubánského prezidenta Miguela Díaze-Canela. Podle těchto informací americká strana uvedla, že jeho odchod je podmínkou pro další jednání a způsob realizace této záležitosti ponechala na kubánské straně.

Kubánský prezident Miguel Díaz-Canel, který se ujal úřadu v roce 2018, v pátek prohlásil, že rozhovory se Spojenými státy by měly probíhat „na základě rovnosti a respektu k politickým systémům obou zemí, suverenitě a sebeurčení“.

Bílý dům zatím nepředložil právní základ pro možné kroky proti Kubě. Otázkou ovšem je, zda Trump takový postup považuje za nezbytný. Server vasevec.cz

 X X X

Junge Welt: Beztrestnost pro mučitele

Izraelský vojenský prokurátor stáhl obvinění proti záložníkům obviněným z těžkého sexuálního zneužívání palestinských vězňů. Tématem se na stránkách německého listu Junge Welt zabýval David Siegmund-Schultze. Z jeho textu vybíráme zásadní pasáže.

Německá vláda je i nadále pevně přesvědčena, že Izrael je právní stát. To je jeden z důvodů, proč Berlín kritizoval zatykač vydaný Mezinárodním trestním soudem v listopadu 2024 na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua za válečné zločiny a zločiny proti lidskosti. Logika, argumentovali, spočívala v tom, že nezávislá izraelská justice je dokonale schopna stíhat jakékoli porušení zákona. Hlavní vojenský prokurátor však ve čtvrtek znovu jasně uvedl, že tento narativ je mýtus. Itai Ofir oznámil, že stahuje obvinění proti pěti záložníkům izraelské armády. Byli obviněni z těžkého sexuálního napadení palestinského vězně ve věznici Sde Teiman v červenci 2024.

Skutečnost, že Německá tisková agentura (dpa) ve čtvrtek uvedla ve své zprávě titulek „Zneužíván muž Hamásu?“, je dvojnásob zavádějící. Zaprvé, tisková agentura přijímá izraelskou verzi událostí, a to, že zneužívaný muž byl bojovníkem Hamásu. Muž však nebyl ani obviněn, ani postaven před soud – důkazy o údajném členství v Hamásu nebyly nikdy předloženy. Zadruhé, dpa zasévá pochybnosti tam, kde žádné nejsou. Kromě záznamu z bezpečnostní kamery, který incident – ​​byť chráněn vojáky se štíty – zachycuje, existuje také lékařská zpráva. Podle této zprávy utrpěl zneužívaný muž mimo jiné natržení konečníku, což naznačuje vpich ostrého předmětu, a také zlomená žebra a musel podstoupit urgentní operaci.

To, co se stalo v červenci 2024 v Sde Teiman, není ojedinělý incident. Izraelská organizace pro lidská práva B’Tselem ve své nejnovější zprávě dospěla k závěru, že Izrael prosazuje „systematickou a institucionalizovanou politiku mučení a zneužívání palestinských vězňů“. Na základě desítek rozhovorů s propuštěnými vězni B’Tselem popisuje systematické znásilňování, používání elektrických šoků, waterboarding, odepírání jídla a odepření lékařské péče. Zpráva Výboru OSN proti mučení z listopadu také potvrzuje „státní politiku organizovaného a rozsáhlého mučení“, včetně sexuálního násilí. B’Tselem zdokumentovala k lednu 84 případů, kdy Palestinci zemřeli ve vazbě od října 2023 v důsledku špatného zacházení.

Nicméně od té doby byla vznesena pouze dvě obvinění ze špatného zacházení s vězni. Místo toho byla loni tehdejší hlavní vojenská prokurátorka Džifat Tomer-Jerušalmiová pranýřována, donucena k rezignaci a nakonec zatčena. Přiznala se k úniku videa špatného zacházení, aby čelila veřejnému pobouření proti její obžalobě.

Případ nabízí pohled do temného podbřišku izraelské společnosti. Na schůzi výboru Knesetu krátce po útoku poslanec strany Likud Hanoch Milwidski na otázku, zda je legitimní vložit někomu tyč do konečníku, odpověděl: „Ano, pokud je to Nuchba (bojovník Hamásu ) , všechno je legitimní, všechno!“ Od té doby se pachatelé objevují v různých televizních programech a šíří vládní narativ: Obvinění jsou hrubou zradou vojáků, kteří nezištně bojují za svou zemi, a musí být okamžitě stažena. Nově jmenovaný prokurátor Ofir nyní vyhověl – krok, který okamžitě podpořil nejen Netanjahu, ale i ministr obrany Israel Katz, který prohlásil: „Úkolem právního systému IDF je bránit a chránit vojáky, kteří statečně bojují s monstry ve válce – nikoli práva teroristů z Nuchby.“ Poselství: Neexistuje nic, co by izraelští vojáci neměli dovoleno dělat. Zdroj: Junge Welt

 Jana Putzlacher, server vasevec.cz

X XX

 TRUMP  ZKLAMANÝ  SPOJENCI,  NECHTĚJÍ  PŘIJÍT  O  ŽIVOT

NATO  ROZPUSTIT

UKONČIT  VÁLKU  NA  UKRAJINĚ  KAPITUACÍ,  JAKO  NĚMECKO

Z  UKRAJINY  VYSTĚHOVAT  FAŠISTY  HITLERA

UKRAJINU  ROZDĚLIT  RUSKU,  POLSKU,  SR, MAĎARSKU

Americký prezident Donald Trump na své síti Truth Social napsal, že většina spojenců z NATO se nechce zapojit do operace USA proti Íránu, i když s ní téměř všechny země souhlasily. Jelikož však prý Spojené státy zcela zničily íránskou armádu, pomoc od NATO nepotřebují, nechtějí a nikdy ji nepotřebovaly, dodal.

 O víkendu přitom spojence vyzval, aby vyslaly válečné lodě na ochranu Hormuzského průlivu. Německo, Španělsko, Itálie či Polsko to odmítly.

Trump ve svém příspěvku dal slovo spojenci do uvozovek a napsal, že většina z nich se nechce zapojit do americké operace proti „teroristickému“ režimu v Íránu. Opět přitom zopakoval, že Teherán nemůže mít jaderné zbraně, čímž zdůvodňoval zahájení americko-izraelských úderů na Írán 28. února.

Izraelská armáda uvádí, že zasáhla více než 10 stanovišť sil Basídž. V posledních hodinách byly zasaženy objekty po celém Teheránu, uvedla v úterý armáda.

Řecký miliardář a lodní magnát Georgios Prokopiou sází na jednu z aktuálně nejnebezpečnějších tras světa a posílá své tankery přes Hormuzský průliv íránským hrozbám navzdory.

Irácká vláda a kurdské úřady dosáhly dohody o obnovení exportu ropy do tureckého přístavu Ceyhan, a to s platností od středy. Uvedl to v prohlášení irácký ministr ropného průmyslu.

Trump dodal, že jej rozhodnutí spojenců nepřekvapilo, protože NATO, do nějž Spojené státy podle něj každý rok dávají stovky miliard dolarů na ochranu ostatních členských států, považuje za jednostrannou záležitost. „My je budeme chránit, ale oni pro nás neudělají vůbec nic, zejména v době nouze,“ píše se v příspěvku.

Americký prezident také napsal, že USA prakticky zničily íránské námořnictvo, letectvo, protiletadlovou obranu, radary i vysoce postavené lídry. „Vzhledem k tomu, že jsme dosáhli takového vojenského úspěchu, už nepotřebujeme ani nechceme pomoc zemí NATO. Nikdy jsme ji nepotřebovali. Stejně jako Japonsko, Austrálii nebo Jižní Koreu. Vlastně jako prezident USA, té nejmocnější země na světě, říkám, že nepotřebujeme pomoc od nikoho,“ dodává Trump.

 Válka v Íránu se dotkla i Hormuzského průlivu, kterým proudí zhruba pětina světové ropy a který se Írán snaží blokovat. Trump v pondělí řekl, že NATO čeká „velmi špatná budoucnost“, pokud se spojenci USA nebudou podílet na zajištění plavby touto vodní cestou. Prezident také dodal, že USA pomohly nezištně Ukrajině, která se od února 2022 brání ruské invazi, a že teď je řada na spojencích, o čemž však pochybuje.

Trump odkládá cestu do Číny

Prezident Trump kvůli válce s Íránem o několik týdnů odkládá dlouho plánovanou návštěvu Číny. Očekává, že se uskuteční za pět až šest týdnů. Řekl to při úterním setkání s irským premiérem Micheálem Martinem. Původně byla velmi sledovaná zahraniční cesta ohlášená na 31. března až 2. dubna.

„Tu schůzku sjednáváme znovu…Spolupracujeme s Čínou. Souhlasili s tím,“ poznamenal Trump. O odložení návštěvy, během níž se šéf Bílého domu setká s čínským prezidentem Si Ťin-pchingem, se začalo mluvit v posledních dnech. V pondělí Trump řekl, že se na setkání se svým protějškem těší, ale kvůli válce s Íránem chce být ve Spojených státech. Proto Washington požádal o odklad cesty.

 Agentura AP vnímá Trumpovu návštěvu jako příležitost k rozvoji vztahů obou velmocí na základě křehkého obchodního příměří. Washington a Peking se na podzim po celní válce dohodly na ročním uklidnění v této otázce a Trump později souhlasil s návštěvou druhé nejlidnatější země světa. Do Číny Trump zavítal v roce 2017 během svého prvního funkčního období.

X XX

 Na severe Slovenska vyschli pumpy. Vláda sa pripravuje skasírovať zahraničných vodičov

Predseda vlády SR Robert Fico a ministerka hospodárstva Denisa Saková informovali o aktuálnom stave dodávok ropy a vývoji cien pohonných hmôt.

Situácia na trhu s ropou je kritická a na svetovom trhu chýba približne 20 percent ropy. Uviedli to premiér Robert Fico a ministerka hospodárstva Denisa Saková po rokovaní s rafinériou Slovnaft, ktorej zástupcovia prišli na dnešné (17. 3.) rokovanie vlády.

Slovnaft a Fico dnes potvrdili, že sa s vládou dohodli na režime „samoregulácie“ cien pohonných hmôt. Vláda sa tak nateraz nerozhodla pre priamu štátnu reguláciu cien. Čo presne znamená samoregulácia, sme sa pýtali riaditeľa spoločnosti Slovnaft Gabriela Szabóa. Ten len všeobecne uviedol, že dohoda s vládou znie, že Slovnaft bude „zdržanlivý, čo sa týka cenotvorby“.

Robert Fico ale povedal, že v hre je prijatie vládneho nariadenia, v ktorom by kabinet obmedzil takzvanú „palivovú turistiku“.

Vyschnuté pumpy

Na Slovensko totiž podľa nich prichádzajú občania cudzích krajín tankovať pohonné látky, ktorých ceny oproti iným štátom EÚ nevzrástli až tak výrazne. Podľa Fica ide najmä o vodičov z Poľska a Rakúska, ktorí masovo tankujú na slovenských pumpách, čo v severných okresoch Slovenska vedie k výpadkom zásob. Podľa riaditeľa Slovnaftu ide o celkovo 22 staníc.

Slovenská asociácia palivového priemyslu pritom len pred pár dňami hovorila, že nie je dôvod na paniku. „Zo strany členských spoločností našej asociácie neevidujeme, že by pristúpili k obmedzeniam tankovania pre zákazníkov. Trh je v tejto chvíli plynulo a stabilne zásobovaný bez významných výpadkov,“ povedala Zuzana Oprchalová, výkonná riaditeľka asociácie. Tá združuje veľkých hráčov, ako sú Slovnaft, OMV či Shell, ale aj menšie spoločnosti, ako sú Jurki alebo Olivagroup.

XX X

Vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu pre tri okresy na východe krajiny, dôvodom je únik nebezpečných látok 

Tri okresy na východnom Slovensku vstupujú do režimu mimoriadnej situácie. Vláda SR o tom rozhodla na utorkovom rokovaní v reakcii na únik nebezpečných látok v areáli spoločnosti Bukóza v obci Hencovce.

Od poludnia stredy 18. marca bude platiť na území okresu Vranov nad Topľou v Prešovskom kraji a okresov Michalovce a Trebišov v Košickom kraji mimoriadna situácia. Na utorkovom rokovaní ju v súvislosti s únikom nebezpečných látok v areáli Bukózy v obci Hencovce vyhlásila vláda.

• Od poludnia 18. marca bude platiť mimoriadna situácia v troch okresoch na východe Slovenska.
• Dôvodom vyhlásenia je únik nebezpečných látok v areáli Bukózy Hencovce.
• Mimoriadna situácia umožňuje efektívnejšie riadenie záchranných prác a medzirezortnú spoluprácu.
• V dôsledku úniku čierneho lúhu vykonali hasiči doteraz jedenásť zásahov.

Vyhlásenie mimoriadnej situácie

„Podľa zákona o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov vláda vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu pre ohrozené územie alebo pre územie, kde vznikla mimoriadna udalosť, ak rozsah ohrozeného alebo postihnutého územia presiahne územný obvod kraja,“ vysvetlilo Ministerstvo vnútra (MV) SR ako predkladateľ návrhu.

Rezort zdôraznil, že cieľom vyhlásenia mimoriadnej situácie je minimalizovanie potenciálnych rizík a hrozieb, vytvorenie optimálnych podmienok na efektívne riadenie ďalších záchranných prác s cieľom riešenia vzniknutej mimoriadnej udalosti, zabezpečenie efektívnej medzirezortnej spolupráce pri jej riešení. „Taktiež zabezpečenie strategickej komunikácie pri navrhovaných opatreniach na riešenie mimoriadnej udalosti,“ dodalo MV.

Záchranné práce aj majetková trestná činnosť v areáli

Pripomenulo, že po vzniku bezprostredného ohrozenia únikom nebezpečných látok z rôznych zdrojov v areáli bývalej celulózky vyhlásil Okresný úrad Vranov nad Topľou 18. februára mimoriadnu situáciu pre daný okres. Okamžite sa začali záchranné práce, pričom sa na konci februára podarilo situáciu stabilizovať a zabrániť ďalším priesakom nebezpečných látok.

Na začiatku marca v informatívnej správe minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) informoval, že súvislosti s únikom čierneho lúhu v areáli Bukózy v obci Hencovce vykonal Hasičský a záchranný zbor spolu 11 zásahov. Dodal tiež, že polícia vedie tri trestné konania súvisiace s environmentálnou kriminalitou a porušovaním ochrany vôd. Súčasne eviduje výrazný nárast majetkovej trestnej činnosti v areáli podniku. Polícia preto na začiatku marca zorganizovala rozsiahlu akciu proti rabovaniu, do ktorej nasadila viac ako 80 policajtov, drony aj termovíziu. Areál od marca strážia žandári.

X XX

Trumpovi sa nepáči, že spojenci z NATO odmietli operáciu proti Iránu. USA podľa neho ich pomoc nepotrebujú  

Väčšina krajín Severoatlantickej aliancie (NATO) informovala Spojené štáty, že sa nechcú zúčastniť na vojenskej operácii USA proti režimu v Iráne, a to napriek tomu, že takmer všetky štáty so zásahom a jeho cieľmi jednoznačne súhlasili.

V utorok to vyhlásil americký prezident Donald Trump s tým, že USA pre svoje úspechy už aj tak nepotrebujú a ani nechcú pomoc od svojich spojencov.

Trump podľa svojich slov vždy považoval NATO za „jednosmernú ulicu – budeme ich chrániť, ale oni pre nás neurobia vôbec nič, najmä v čase núdze“, uviedol na svojej sieti Truth Social. Vraj preto ho neprekvapilo, že sa „spojenci“ USA, ako ich v príspevku označil, nechcú do operácie proti Iránu zapojiť, hoci podľa neho súhlasili s postupom USA a tiež s tým, že Iránu nesmie byť dovolené disponovať jadrovými zbraňami.

„Našťastie sme iránsku armádu takmer úplne zničili – ich námorníctvo je preč, ich letectvo je preč, ich protilietadlová obrana a radary sú preč a možno, čo je najdôležitejšie, ich vodcovia prakticky na všetkých úrovniach sú preč a už nikdy nebudú ohrozovať nás, našich spojencov na Blízkom východe ani celý svet!,“ napísal republikánsky prezident.

A práve vzhľadom na tieto vojenské úspechy podľa Trumpa USA už viac „’nepotrebujú‘ ani nežiadajú pomoc krajín NATO“. „NIKDY SME JU NEPOTREBOVALI! To isté platí pre Japonsko, Austráliu alebo Južnú Kóreu. Pravda je taká, že – hovoriac ako prezident Spojených štátov amerických, ktoré sú zďaleka najmocnejšou krajinou na svete – NEPOTREBUJEME POMOC OD NIKOHO!“ zdôraznil Trump.

Šéf Bieleho domu už v nedeľu vyhlásil, že NATO čaká „veľmi zlá“ budúcnosť, ak spojenci USA nepomôžu riešiť situáciu v Hormuzskom prielive, kde prebiehajúca vojna značne narušila dopravu.

Izrael zabili šéfa bezpečnostnej rady aj hlavu milícií basídž. Netanjahu opäť vyzval Iráncov na vzburu.

Nepotrebujeme pomoc od nikoho, pení ohrdnutý Trump potom, ako štáty NATO odmietli účasť na zásahu v Iráne

Väčšina krajín Severoatlantickej aliancie (NATO) informovala Spojené štáty, že sa nechcú zúčastniť na vojenskej operácii USA proti režimu v Iráne, a to napriek tomu, že takmer všetky štáty so zásahom a jeho cieľmi jednoznačne súhlasili. V utorok to vyhlásil americký prezident Donald Trump s tým, že USA pre svoje úspechy už aj tak nepotrebujú a ani nechcú pomoc od svojich spojencov.

Generál Šedivý o varovaní Trumpa štátom NATO

Generál Jiří Šedivý o vojne proti Iránu a varovaní amerického prezidenta Donalda Trumpa štátom NATO. / Zdroj: ta3

Trump podľa svojich slov vždy považoval NATO za „jednosmernú ulicu – budeme ich chrániť, ale oni pre nás neurobia vôbec nič, najmä v čase núdze“, uviedol na svojej sieti Truth Social.

Vraj preto ho neprekvapilo, že sa „spojenci“ USA, ako ich v príspevku označil, nechcú do operácie proti Iránu zapojiť, hoci podľa neho súhlasili s postupom USA a tiež s tým, že Iránu nesmie byť dovolené disponovať jadrovými zbraňami.

„Našťastie sme iránsku armádu takmer úplne zničili – ich námorníctvo je preč, ich letectvo je preč, ich protilietadlová obrana a radary sú preč a možno, čo je najdôležitejšie, ich vodcovia prakticky na všetkých úrovniach sú preč a už nikdy nebudú ohrozovať nás, našich spojencov na Blízkom východe ani celý svet!,“ napísal republikánsky prezident.

A práve vzhľadom na tieto vojenské úspechy podľa Trumpa USA už viac „‚nepotrebujú‘ ani nežiadajú pomoc krajín NATO“. „NIKDY SME JU NEPOTREBOVALI! To isté platí pre Japonsko, Austráliu alebo Južnú Kóreu. Pravda je taká, že – hovoriac ako prezident Spojených štátov amerických, ktoré sú zďaleka najmocnejšou krajinou na svete – NEPOTREBUJEME POMOC OD NIKOHO!“ zdôraznil Trump.

Šéf Bieleho domu už v nedeľu vyhlásil, že NATO čaká „veľmi zlá“ budúcnosť, ak spojenci USA nepomôžu riešiť situáciu v Hormuzskom prielive, kde prebiehajúca vojna značne narušila dopravu.

USA zatiaľ neukončia vojnu

Americký prezident Donald Trump v utorok vyhlásil, že Spojené štáty zatiaľ nie sú pripravené ukončiť vojnu v Iráne, ale mohlo by sa tak stať už v blízkej budúcnosti. Zároveň označil za „hlúpu chybu“, že sa spojenci v NATO odmietli podieľať na vojenskej operácii USA v Iráne a na odblokovaní Hormuzského prielivu.

„Ešte nie sme pripravení odísť, ale odídeme v blízkej budúcnosti, odídeme prakticky už čoskoro,“ povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni. Zopakoval, že ak by sa americké sily stiahli už teraz, Iránu by podľa neho trvalo desať rokov, kým by sa zo zásahu zotavil.

Islamská republika už tretí týždeň čelí útokom Izraela a USA, ktoré sa začali 28. februára a na ktoré reagovala odvetnými údermi na území Izraela a v štátoch Perzského zálivu. Trump spočiatku tvrdil, že operácia potrvá približne štyri až päť týždňov.

Republikánsky prezident USA a izraelskí predstavitelia odôvodňovali potrebu vojensky zasiahnuť proti Iránu bezprostrednými hrozbami pre regionálnu a globálnu bezpečnosť, pričom hlavným argumentom bola údajná snaha Iránu získať jadrové zbrane.

„Som veľmi sklamaný z NATO,“ uviedol neskôr v Oválnej pracovni. Váhanie krajín Aliancie zúčastniť sa na vojne v Iráne označil za „veľkú skúšku, pretože my ich síce nepotrebujeme, ale mali tam byť“. Štáty NATO sa podľa neho odmietli podieľať na zásahu, hoci s ním a jeho cieľmi jednoznačne súhlasili.

Zároveň vyjadril presvedčenie, že ak spojenci Washingtonu nepomôžu, bude na mieste uvažovať o vystúpení USA z NATO. „Na toto rozhodnutie nepotrebujem Kongres. Ako asi viete, toto rozhodnutie môžem urobiť sám,“ dodal s tým, že v súčasnosti však takýto krok nezamýšľa.

Na protest proti vojne v Iráne v utorok ako prvý vysokopostavený americký predstaviteľ odstúpil z funkcie riaditeľ amerického Národného protiteroristického centra Joe Kent. Uviedol, že Irán neprestavoval „bezprostrednú hrozbu“ pre Spojené štáty a že USA začali vojnu pod „tlakom Izraela a jeho vplyvného lobovania“. Trump demisiu Kenta, ktorého na post sám nominoval, privítal. „Je dobre, že je preč,“ povedal s presvedčením, že to bol „milý človek,“ ale „slabý v otázkach bezpečnosti“. V názore na hrozbu Iránu sa nezhodli.

X X X

 Ukrajinky se bojí vlastních manželů. Agrese vojáků z fronty se přelévá do rodin

Domácí násilí na Ukrajině během války výrazně narůstá a stále častěji se objevuje i v rodinách vojáků vracejících se z fronty, upozorňuje na svém webu americká stanice CNN. Trauma, stres i závislosti situaci zhoršují, zatímco oběti často váhají požádat o pomoc kvůli strachu, studu i nedůvěře v úřady. Příběhy žen ukazují, že destruktivní dopady války dalece přesahují zkázu na bojišti.

Alisa si dodnes pamatuje, kdy jí manžel ublížil poprvé. Když se vrátil z fronty na východě Ukrajiny na krátké volno, pil alkohol a začal být agresivní. „Pak mě začal škrtit. I jeho samotného vyděsilo, co udělal. Kdyby nebyl voják, pravděpodobně bych to nesnesla,“ řekla Alisa, která požádala CNN o použití pseudonymu kvůli obavám o bezpečnost a soukromí. „Říkala jsem si, že to není jeho chyba a že tu pro něj musím být. Nemůžete někoho opustit, protože viděl něco, co ho zlomilo, možná jen potřebuje pomoc,“ sdělila Alisa. Věci se ale zhoršovaly. Pokaždé, když se její manžel vrátil z fronty, byl hrubější a násilnější.

Alisin příběh není výjimečný. Násilí na ženách a dívkách bylo na Ukrajině problémem už před ruskou invazí v únoru 2022, ale více než čtyři roky války situaci ještě zhoršily. Podle zprávy z roku 2019 dvě třetiny ukrajinských žen uvedly, že od svých 15 let zažily psychické, fyzické nebo sexuální násilí. Ukrajina dosáhla určitého pokroku v řešení tohoto problému – přijala přísnější legislativu a ratifikovala Istanbulskou úmluvu o prevenci a boji proti násilí páchanému na ženách a domácímu násilí. Agentura OSN pro ženy však loni varovala, že válka „zvrátila desetiletí pokroku“ v oblasti práv žen. Experti pracující na Ukrajině uvádějí, že počet případů, kterými se zabývají, roste. Ukrajinská pobočka mezinárodní nevládní organizace pro lidská práva La Strada zaznamenala mezi lety 2022 a 2025 dvacetiprocentní nárůst žádostí o pomoc, přičemž podíl žádostí týkajících se fyzického násilí se zvýšil o pět procentních bodů.

Halyna Skipalská, vedoucí organizace HealthRight International a vedoucí Ukrajinské nadace pro veřejné zdraví, která provozuje několik azylových domů a krizových linek pomoci pro ženy, uvedla, že každý na Ukrajině žije s chronickým stresem již více než čtyři roky. „Ovlivňuje to lidi různými způsoby. Někteří vyhledávají pomoc, zatímco jiní ne. Má to mnoho aspektů – ekonomickou nestabilitu, psychický stres, alkohol a jiné závislosti, pocit beznaděje. Není žádným tajemstvím, že všechny tyto faktory mohou vést k domácímu násilí,“ řekla Skipalská.

Volání o pomoc z vojenských rodin – včetně samotných vojáků, kteří mají potíže zvládat svou agresi – je stále častější, uvedla Teťána Zotovová, vedoucí Kyjevského městského centra pro rovnost pohlaví a prevenci domácího násilí. I když je to částečně proto, že se ukrajinská armáda za poslední čtyři roky více než ztrojnásobila, výzkum v několika zemích také ukázal, že prevalence domácího násilí je ve vojenských rodinách vyšší ve srovnání s běžnou populací. „Počet traumatizovaných lidí roste. Byli na frontě a viděli úplně jinou realitu než v civilním životě,“ řekla Zotovová. Posttraumatická stresová porucha, vystavení násilí, traumatická poranění mozku, zneužívání návykových látek, ekonomické potíže a zranění, která mění život – to vše bylo spojeno se zvýšenou mírou domácího násilí. Přesto toto téma zůstává tabu.

Málem ji zabil

Válka má na Ukrajince výrazný dopad. Vláda sice nezveřejňuje oficiální údaje o obětech, ale nedávný výzkum odhaduje, že bylo zabito 100 až 140 tisíc lidí. „Ne každý voják bude doma tyranem,“ zdůraznila Zotovová, ale všeobecné uznání obrovských obětí podle ní znamená, že téma domácího násilí páchaného vojáky zůstává „velmi citlivé“. Oběti ho s menší pravděpodobností nahlásí a s menší pravděpodobností získají podporu od svého okolí. „Existuje přesvědčení, že pachatel nemůže být potrestán, protože je hrdina a voják, a panuje velká nedůvěra v úřady,“ řekla s tím, že její oddělení vede osvětovou kampaň o tomto problému.

Olha si je toho až příliš dobře vědoma. Když během jednoho z manželových stále násilnějších výbuchů zavolala policii, řekli jí, že by se k němu měla chovat lépe. „Je to voják, který byl zraněný. Policie s ním nic neudělala, ale dala mi pokutu za falešné oznámení,“ popsala Olha pro CNN s tím, že v posledních několika měsících, kdy žila se svým manželem, volala policii několikrát. „Na některé mé hovory vůbec nereagovali. Párkrát přišli a nic neudělali, a pak jednou konečně zaznamenali domácí násilí a my s manželem jsme šli společně k psychologovi,“ řekla.

Ochota jejího manžela vyhledat pomoc po policejním zásahu však netrvala dlouho a život se brzy vrátil do známých kolejí. „Pil a já věděla, že se to bude stupňovat, krůček po krůčku, a pak to dva nebo tři dny bylo prostě hrozné… a pak řekl, že mě moc miluje, a zbil mě ze žárlivosti, že nikdy žádnou ženu tolik nemiloval, a pak plakal a klečel přede mnou,“ řekla. Její manžel se sám léčil léky proti bolesti, hodně pil a útočil na ni. Přesto jeho chování stále omlouvala a sváděla to na trauma, které utrpěl na frontě. „Stávaly se mu tam hrozné věci. Dva dny se plazil lesem napůl mrtvý. Nikdy se z toho doopravdy nevzpamatoval, nikdy se neuzdravil, ani fyzicky, ani psychicky,“ řekla.

Pak ji jednoho dne málem zabil. „Byl opravdu naštvaný, dal mi přes hlavu pytel a chtěl mi uříznout uši, to bylo naprosté šílenství. Snažil se mi zlomit nohu kladivem, zranit mě nožem a škrabkou na brambory. Když mě pustil, utekla jsem,“ řekla. Utekla do městského „bodu nedobytnosti“, veřejného prostoru spravovaného úřady, kde se lidé mohou zahřát a nabít si spotřebiče během častých výpadků proudu způsobených ruským bombardováním. „Zavolali sanitku a policii,“ řekla s tím, že jí úřady pomohly najít místo v ženském azylovém domě v Kyjevě.

Strach požádat o pomoc

Uniknout z děsivého cyklu domácího násilí bývá pro každou oběť obtížné. Válka však žádost o pomoc pro ukrajinské ženy ještě více ztížila. Ukrajina v roce 2024 zavedla nový návrh zákona, který vyžaduje, aby se všichni muži ve věku 18 až 60 let zaregistrovali do armády, přičemž muži ve věku 25 až 60 let podléhají mobilizaci. Mnozí však zákon ignorovali. Podle ukrajinského ministerstva obrany se nyní hledají asi dva miliony lidí, kteří se vyhnuli odvodu. Dalších zhruba 200 tisíc vojáků opustilo své jednotky bez povolení. Někteří z nich odešli do zahraničí, ale mnoho jich zůstává na Ukrajině a skrývá se, aby nebyli dopadeni. „Tito muži zůstávají doma. Nemohou ven, protože by je mohla zajmout policie, jsou ve velkém stresu, mohou být závislí na alkoholu a násilní,“ řekla Skipalská. „Je velmi těžké se s tím vyrovnat. Ženy je často nechtějí hlásit, protože se bojí, že je okamžitě odvedou do armády nebo do vězení,“ řekla.

Stres z války ovlivňuje všechny v celé zemi. Ludmyla uvedla, že válka udělala z jejího života peklo. Za muže, který byl vůči ní manipulativní a někdy i fyzicky agresivní, byla vdaná 10 let. „Snášela jsem to v domnění, že se jedná o ojedinělé incidenty. Maminka mi říkala, že všechno bude v pořádku… že potřebujeme čas, abychom si na sebe zvykli, a že musíme dělat kompromisy,“ řekla Ludmyla. Po invazi se ale věci ještě zhoršily. Ludmylin manžel, cizinec osvobozený od odvodu, přišel o práci ochranky, když jeho klientela uprchla z Ukrajiny. Stal se na Ludmyle závislým, což se mu nelíbilo.

Agrese se stupňovala po narození syna. „Kontroloval všechny mé pohyby, všechny mé finance, mou komunikaci s kolegy a přáteli. Izoloval mě od okolního světa a údery se staly silnějšími. Ví, kam udeřit, aby to bolelo,“ řekla Ludmyla. Poslední kapkou bylo, když jí vyhrožoval před jejím synem. „Rozhodla jsem se, že tohle je konec,“ řekla. Se synem jsou v azylovém domě už několik měsíců a nyní se připravují na stěhování do nového bytu. „Chci, aby z mého dítěte vyrostl všestranný člověk, aby měl vzor, který neopovrhuje a neznevažuje ženy,“ sdělila.

Alisa, které je stále teprve 23 let, je nyní rozvedená a žije sama. Absolvovala terapii a říká, že se nyní cítí šťastná a připravená žít. Získala novou práci, znovu se spojila se starými přáteli a našla si nové. Když se ohlédne zpět, je přesvědčená, že její manžel měl vždycky násilné sklony. „Nemyslím si, že válka sama o sobě lidi mění. Jen probouzí to, co už ve vás je. Jeho agrese by se s největší pravděpodobností v určitém okamžiku projevila; válka ji jen urychlila, zesílila a ztvrdila. Jeho ale nezměnila. Existuje mnoho mužů, kteří zažili mnohem horší věci než můj manžel a nechovají se tak, jak se choval on,“ sdělila.

X X X

POLITIK  SLOVENSKA  ČARNOGURKÝ

 Ján Čarnogurský: Pokus o výklad, čo sa deje v Európe a na Blízkom východe

Začnime Európou. Vymenujem len niektoré zásahy – od len neférových až po teroristické – medzi Európou, presnejšie Západom a Ruskom, opäť presnejšie – Západu proti Rusku. Vymenujem len verejne veľmi známe. Nemám aparát, aby som vymenoval viac, ale aj keď iste čitateľ pozná viac, žiadny nepôjde proti smeru zásahov, ktoré vymenujem.

Za 7,4 miliardy € Rusko a Nemecko vybudovali podmorský plynovod Severný potok 2 z Ruska do Nemecka. Plynovod bol hotový a čakal na stavebné povolenie nemeckých úradov. 26. septembra 2022 odrazu neznámy páchateľ plynovod vyhodil do povetria, presnejšie do vody. Predtým sa znemožnením fungovania plynovodu vyhrážal americký prezident Joe Biden, po výbuchu poľský europoslanec Radoslaw Sikorski (v súčasnosti poľský minister zahraničných vecí) uverejnil na svojom facebooku gratuláciu Američanom. Výbuch vyšetrovali nemecké (a tuším aj švédske) úrady, ale páchateľa nezistili. S opravou plynovodu doteraz nikto nezačal. Ruská strana bez súčinnosti nemeckej nemohla. Keby bol plynovod funkčný, problém s ropovodom Družba by asi nevznikol.

Nefunkčnosť ropovodu Družba. Ukrajina tvrdí, že ropovod na jej území bombardovalo Rusko. Premiér Robert Fico ukázal fotografie, že ropovod nie je poškodený. Ukrajina nechce dovoliť, aby slovenská a maďarská delegácia navštívila údajne poškodené miesto. Európska komisia, najmä predsedníčka Ursula von der Leyen vec účinne nerieši hoci Ukrajina sa uchádza o členstvo v EÚ. Bol som ministrom spravodlivosti, keď sa Slovensko uchádzalo o členstvo, na každú námietku členského štátu sme sa museli podrobne vyjadriť. (Spomínate si na námietky Rakúska voči technickému stavu našej atómovej elektrárne A1?) Robert Fico rokoval o veci s Ursulou v. d. Leyen 10. marca. Dostal neurčitý prísľub, že EÚ finančne pomôže Slovensku pri dodávke ropy, ale k obnove dodávok ruskej ropy sa pani Leyenová nevyjadrila. Ukrajina nehovorí o termíne opravy ropovodu, slovenskú ponuku odborníkov na opravu neprijala. Najnovšie Zelenský povedal, že tlak na sprevádzkovanie ropovodu je ako vydieranie.

Ukrajinský prezident Vladimír Zelenský sa otvorene a verejne vyhrážal maďarskému predsedovi vlády Viktorovi Orbánovi teroristickým zásahom ukrajinskej armády (na maďarskom území). Ukrajinský generál vo výslužbe Hryhorij Omelčenko sa dokonca vyhrážal Viktorovi Orbánovi zásahom proti jeho deťom a vnukom. Omelčenko povedal, že presne vedia, kde býva Orbán a jeho deti, kam chodí Orbán na pivo. Nepostrehol som zákaz vstupu Omelčenka na územie EÚ. Ani európsku ani našu oficiálnu tlač to nevzrušilo. Mimochodom, na Slovensku sú garáže alebo oddelenia v garážach s viacerými osobnými výkonnými autami v ukrajinskom vlastníctve. Ja viem o dvoch konkrétnych. Zaujíma to slovenskú tajnú službu?

Po vypuknutí rusko-ukrajinskej vojny ruskí športovci majú zamedzenú účasť na športových podujatiach. Izraelskí športovci nemajú zamedzenú účasť na športových podujatiach po vedení vojny v Gaze, ktorú početná svetová tlač nazýva genocídnou. Americkí športovci nemajú zamedzenú účasť na športových podujatiach po zabíjaní neznámych ľudí na lodičkách v Karibskom mori, po únose venezuelského prezidenta z Caracasu a pritom zabití desiatok venezuelských vojakov. Po útoku a bombardovaní Iránu bez medzinárodným právom uznaného dôvodu. Po zabití takmer 170 školáčok v Iráne.

Čo majú všetky tieto a ďalšie dvojaké metre spoločné? Priamo alebo aspoň objektívne idú proti Rusku. Všetky navonok medzinárodné organizácie s prevládajúcou účasťou západných krajín sú zamerané proti Rusku. Pretože sa buď boja ruskej sily alebo odhalenia svojej dvojtvárnosti. Všimnite si tzv. mimovládne organizácie všade vo svete. Doteraz financované z amerického rozpočtu a keď to prezident Trump zatrhol, Európska únia rýchlo prijala rozpočet, z ktorého nahradzuje chýbajúce americké financovanie. A chýbajúce peniaze sa nájdu aj z iných zdrojov. V každej krajine tzv. mimovládne organizácie vystupujú proti politikom a politike, ktorá je viac pro-ruská než iná v danej krajine. Také je to jednoduché. Svetové financie a svetový deep state sa boja Ruska. Americký minister zahraničia Marko Rubio to povedal na poslednej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii – Západ sa 500 rokov zemepisne rozširoval, po 2. svetovej vojne (keď sa Rusko pod názvom Sovietsky zväz stalo svetovou veľmocou), sa zemepisne zmenšuje. Pretože národy sa oslobodzujú.

Blízky východ

Krajiny Blízkeho východu sú azda najexponovanejšie krajiny vo svetových dejinách. O udalostiach, ktoré sa v nich odohrávali, vieme už niekoľko tisícročí. Racionálne vysvetlenie významu Blízkeho východu hovorí, že je to pomerne malé územie, ktoré prepája dva veľké kontinenty – Áziu a Afriku. Ale toto vysvetlenie nevysvetľuje všetko. Ako sa tam dokáže vcelku malý národ Židov udržať celé tisícročia? Pravda, dlhé obdobia len ideovo. Existuje ešte transcendentné vysvetlenie.

Čitatelia, ktorí neveria na transcendentné vysvetlenia, nech sa pevne usadia do kresla.

V Biblii, Starom zákone, knihe Genezis, kapitola 15 sa píše ako Boh uzavrel zmluvu s Abrahámom (vtedy sa ešte volal Abram): „Tvojmu potomstvu dám túto zem od Egyptskej rieky (pravdepodobne Nílu – pozn.) až po veľrieku Eufrat“. Židia žijú už päť tisíc rokov v psychologickom presvedčení, že taká zem im patrí. Americký vyslanec v Izraeli Mike Huckabee povedal nedávno novinárovi Tuckerovi Carlsonovi, že by bolo v poriadku, keby Izrael dostal túto zem celú. Opätovne písal o uzavretí zmluvy s Bohom slovensko-židovský autor v knihe „Judaizmus“ (Bratislava, 2022). Sú pripravení prinášať veľké obete, aby sa v zemi udržali. Naposledy po takmer dvoch tisícoch rokov a obeti miliónov životov v holokauste sa obnovil židovský štát. V obkolesení stoviek miliónov nepriateľsky naladených moslimov sa Izrael drží zatiaľ 78 rokov. Že je to v opretí o Spojené štáty, je druhá vec. Každá obrana musí mať svoju aktuálnu vojenskú podobu. Vladimír Palko uverejnil nedávno na Markeri zoznam štátov, ktoré si dal na svoj „zoznam“ izraelský predseda vlády Benjamin Netanjahu ako kandidátov na zničenie už pred 40-timi rokmi: Afganistan, Irak, Sýria, Palestínska samospráva, Irán. Sú to štáty či akoby štáty, ktoré najviac ohrozovali Izrael. V Afganistane a Iraku už vládne chaos, v Sýrii zúri vnútorná vojna, z Palestínskej samosprávy v Gaze sa píše o genocíde, z ostatnej Palestínskej samosprávy každú chvíľu prichádzajú správy o zabíjaní Palestíncov Židovskými osadníkmi. Ostal len Irán. O ten sa teraz bojuje. Izraelský predseda vlády asi chcel využiť prítomnosť „najväčšieho priateľa Izraela v Bielom dome“ (Netanjahu). Zatiaľ vojna nevychádza, ako si ju Trump predstavoval, a v americkej tlači sa objavujú otázky, ako sa do nej Spojené štáty dostali. Nuž nech si prečítajú knihu Genezis. Skutkové detaily nie sú dôležité.

Vojna je pre Irán aj pre Izrael existenčná, pre Spojené štáty takmer existenčná. Ak Izrael vojnu prehrá, Irán bude môcť uskutočniť svoju dlhodobú politiku Izrael ako štát zničiť. Ak Irán vojnu prehrá, dopadne ako Irak, Sýria, niektoré arabské štáty. Bude rozdelený na menšie časti, svoje prírodné bohatstvo stratí. Ako staroveká a stredoveká mocnosť na dlhú dobu zanikne. Pripomeniem, že z Iránu, pod názvom Perzia, prišli vzdať poklonu novorodenému Ježišovi traja mudrci. Ak Izrael čiže Spojené štáty vojnu prehrajú, Donald Trump a všetci jeho prívrženci prehrajú všetky nasledujúce voľby. Jednopólový svet na vrchole so Spojenými štátmi zanikne. Veď Spojené štáty by neboli schopné poraziť ani menší a nie celkom rozvinutý Irán. Hospodársky úpadok, vrátane dedolarizácie svetového hospodárstva sa urýchli. Postavenie Ruska a Číny pri riadení sveta sa upevní.

Pravda, ak by Izraelu hrozila porážka, bude mať nutkanie použiť atómovú bombu.

Ján Čarnogurský, server vasevec.cz

X X X

 Ktorý netrafil správny súd, nebude po Žilinkovom zásahu dozorovať kauzu čurillovcov. Podľa ministra Suska zmaril prácu inšpekci.

Prokurátor, ktorý netrafil správny súd, nebude po Žilinkovom zásahu dozorovať kauzu čurillovcov. Podľa ministra Suska zmaril prácu inšpekcie

Maroš ŽilinkaZdroj: Diana Michaličová/Aktuality.sk

Dva súdy konštatovali, že Michal Žeňuch podal väzobný návrh na nesprávny súd. Jeho šéf teraz posúdi, či neporušil služobné povinnosti.

Článok sme aktualizovali o vyjadrenia šéfa tímu Veritas Juraja Lukáča.

Trnavský prokurátor Michal Žeňuch už nebude dozorovať kauzu Kajúcnik, kde čelia obvineniu Ján Čurilla, Pavol Ďurka, ich kolegovia z bývalej NAKA aj prokurátor generálnej prokuratúry Michal Šúrek. Na sociálnych sieťach o tom informuje generálny prokurátor Maroš Žilinka. Prípad poputuje na prokuratúru do Banskej Bystrice, kde už prokurátori dozorujú aj kauzu Technický spis.

„V kauze Kajúcnik som na zabezpečenie zákonného plnenia úloh prokuratúry určil, že ďalší výkon dozoru a úkony prokurátora nebude vykonávať Krajská prokuratúra v Trnave, ale na konanie bude príslušná Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici,“ píše Žilinka.

Zároveň krajský prokurátor v Trnave podľa neho posúdi, či zo strany prokurátora Žeňucha nedošlo k porušeniu služobných povinností, „ktoré by zakladalo disciplinárnu zodpovednosť“.

Len včera bratislavský krajský súd zamietol Žeňuchovu sťažnosť proti rozhodnutiu Mestského súdu Bratislava 1 o tom, že dvojica policajtov bude stíhaná na slobode a nie vo vyšetrovacej väzbe. Prvostupňový aj odvolací súd konštatovali, že Žeňuch podal návrh na väzbu na nesprávny súd.

„Senát krajského súdu námietky prokurátora nemohol v žiadnom ohľade akceptovať. Ak dal návrh na väzbu prokurátor krajskej prokuratúry v Trnave, mal podať návrh na Okresný súd v Trnave. Nepostupoval procesne správne, keď podal návrh na mestský súd Bratislava 1, hoci tento nebol príslušný o takomto návrhu rozhodnúť,“ konštatoval predseda senátu bratislavského krajského súdu Karol Kováč.

Prehovoril šéf tímu Veritas

Pred médiá dnes po prvý raz predstúpil aj šéf tímu Veritas Juraj Lukáč. Ten uviedol, že v podnete na väzobný návrh vyšetrovateľ neuviedol konkrétny súd a nemal ani dôvod skúmať, kam a prečo dal návrh prokurátor.

Vyjadril sa aj k samotnému prípadu. „Vyšetrovateľ ani tím nekoná podľa politických vyhlásení, sme procesne samostatní bez akýchkoľvek vplyvov nadriadených, ministerstva vnútra, alebo nebodaj politikov. Vyšetrovateľ a môj tím koná podľa dôkazov a zákona a za jeho rozhodnutím všetci stojíme,“ povedal.

K vyhláseniam, že tím zorganizoval akciu na politickú objednávku Lukáč dodal, že tlačovú besedu premiéra Roberta Fica, ktorú venoval Michalovi Šúrekovi len dva dni pred akciou Kajúcnik, dodnes ani nevidel. „Iba človek, ktorý nevie čo obnáša naplánovanie realizácie takejto veľkej, môže šíriť takéto absurdné tvrdenie.“

V prípade je podľa neho v tejto chvíli v postavení poškodeného päť až šesť osôb. Jednou z nich je podpredseda parlamentu za Smer Tibor Gašpar obžalovaný v kauze Očistec.

Šéf tímu dodal, že obvinenie hovorí o existencii dôvodného podozrenia, že trestný čin spáchala konkrétna osoba. „To neznamená rozhodnutie o vine, o tej v právnom štáte rozhoduje výlučne nezávislý súd.“

X X X

Plavba smrti. Grécky lodiar zarába v Hormuzskom prielive milióny

Odvaha, šialenstvo či len túžba zbohatnúť? Keď Teherán po americko-izraelských útokoch zablokoval Hormuzský prieliv, kadiaľ prúdila až pätina svetových dodávok ropy, ochromil tým najdôležitejšiu dopravnú tepnu s energiami. Plavba po tej trase predstavuje obrovské riziko, lebo Irán útočí takmer na všetky lode, čo sa tadiaľ pokúšajú prejsť. Napriek tomu sú posádky, ktoré to dokázali. O rozruch sa postaral grécky miliardár a lodný magnát Georgios Prokopiou, ktorý tam minulý týždeň poslal päť tankerov – a všetky to zvládli.

Thajská nákladná loď Mayuree Naree, ktorú Iránci 11. marca 2026 zasiahli v Hormuzskom prielive.

„Kto nie je ochotný riskovať, nemá v lodnej doprave čo hľadať,“ vysvetlil už pred rokmi pre portál Tradewinds News. Gréci patria k najväčším prepravcom ropy na svete, ich tankery prevážajú až štvrtinu dodávok „čierneho zlata“.

Prokopiou je rovnako tvrdý a neoblomný, ako boli kedysi grécki lodiari Aristotelis Onasis či Stavros Niarchos. Aj oni zarobili miliardy dolárov na tom, že sa ich lode plavili do krízových a vojnových oblastí.

Hormuzský prieliv – pohľad zhora

Animované video z Google Earth ukazuje Hormuzský prieliv, kľúčovú trasu pre svetový obchod s ropou. / Zdroj: Reuters

Keď sa pre iránske hrozby zastavila doprava v Hormuzskom prielive, ktorý spája Perzský záliv s oceánom, 79-ročný Prokopiou vytušil príležitosť.

Námorníkom prisľúbil vysoké prémie a len čo podpísali vyhlásenie, že ich informovali o možných rizikách a na palube zostávajú dobrovoľne, vyrazili na cestu.

Plavili sa pod rúškom tmy a aby ich nemohli lokalizovať, vypli transpondéry (prístroje, ktoré nepretržite vysielajú informácie o plavidle ako názov, volací znak, poloha, kurz či rýchlosť).

Iránci ich tak mohli objaviť len na radare alebo vizuálne. Posádky však veľmi riskovali, pretože vypnutím sledovacích zariadení odstavili aj vysielanie núdzových signálov. Keby narazili alebo by ich zasiahli iránske drony, skomplikovalo by to ich záchranu.

Grécke tankery, na ktorých boli aj ozbrojené hliadky, mali napokon šťastie – vyše 160-kilometrov dlhý prieliv bezpečne preplávali a ropa zo Saudskej Arábie sa dostala do cieľa. Uplynulú sobotu dorazila i Prokopiouova piata loď Smyrni.

Grécky magnát, ktorý podniká i s nehnuteľnosťami, si teraz môže mädliť ruky. Zatiaľ čo mu pred vojnou na Blízkom východe platili zhruba 200-tisíc dolárov za plavbu na deň, dnes je to už 538-tisíc.

Niektoré konkurenčné firmy dokonca požadujú ešte viac. Napríklad grécky lodiar Epaminondas Empeirikos si za plavbu údajne pýta až 770-tisíc dolárov denne. Ak cesta trvá 23 dní, zarobí na nej takmer 18 miliónov dolárov.

Prokopiou teda ťaží aj z toho, že je oproti iným spoločnostiam lacnejší. Aj tak však patrí k najmocnejším hráčom v odvetví. Prvý tanker si kúpil v roku 1971, dnes má jeho flotila až 116 plavidiel a jeho majetok odhadujú na 3,7 miliardy dolárov.

Nie všetci sú však z jeho hazardovania nadšení. Kým on rozhoduje z bezpečia svojho domu alebo z paluby luxusnej jachty, ľuďom na jeho tankeroch ide o život.

Ako informovali grécke médiá, „plavby smrti“ preto narážajú na rastúci odpor námorníkov. Miestne odbory už upozornili, že hoci posádkam za nebezpečnú cestu cez prieliv sľubujú niekoľkonásobok platu a rôzne bonusy, viaceré z nich odmietli podpísať predložené zmluvy, ktoré prezývajú „úmrtné listy“.

Odborári sa pritom sťažujú, že námorníci čelia tlaku svojich zamestnávateľov a grécki politici problém neriešia.

Podľa denníka Financial Times nie je Prokopiou jediným lodiarom, ktorý svojich ľudí núti podstupovať veľké riziko. O pokračovanie dodávok cez Hormuzský prieliv sa vraj pokúša i grécka spoločnosť Minerva Marine, nórska firma Frontline či štátny čínsky prepravca Cosco.

X X X

Brusel zaplatí opravu poškodeného ropovodu Družba. Zelenskyj povedal, kedy začne fungovať

Predseda Európskej rady António Costa a predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová sa v utorok spoločne vyjadrili k poškodenému ropovodu Družba na území Ukrajiny. V pondelňajšom (16. 3.) liste ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému naznačili, že opravy poškodeného ropovodu môžu byť hradené z fondov EÚ, informuje spravodajca TASR.

Costa aj Leyenová v utorňajšom vyhlásení pripomenuli, že po ruských útokoch na ropovod Družba na území Ukrajiny z 27. januára, ktoré viedli k prerušeniu dodávok ropy do Maďarska a Slovenska, sa obaja a aj ich pracovné tímy zapojili do intenzívnych diskusií s členskými štátmi a Ukrajinou na všetkých úrovniach, ktorých cieľom bolo opraviť a obnoviť tok ropy do Maďarska a Slovenska.

Tomuto vyhláseniu predchádzal list ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, ktorý v pondelok podpísali Costa aj Leyenová. V liste sa uvádza, že EÚ si uvedomuje riziko ďalších možných ruských útokov na ropovod Družba, ale v súčasných časoch „vysokej volatility na energetických trhoch“ má obnovenie tokov ropy cez Ukrajinu pre Európu veľký význam a pomôže stabilizácii trhu.

V liste sa tiež spresňuje, že všetky náklady pri poskytovaní technickej podpory a oprave poškodeného ropovodu budú hradené z fondov EÚ.

„EÚ ponúkla Ukrajine technickú podporu a financovanie. Ukrajinci túto ponuku privítali a prijali. Európski experti sú okamžite k dispozícii. Našou prioritou je zabezpečiť energetickú bezpečnosť pre všetkých európskych občanov,“ uvádza sa v spoločnom utorňajšom vyhlásení.

V texte sa tiež zdôrazňuje, že Európska komisia bude aj naďalej spolupracovať so všetkými zainteresovanými stranami na alternatívnych trasách pre tranzit neruskej ropy do krajín strednej a východnej Európy.

Fico: Máme zhodu s von der Leyenovou, že tranzit ropy cez Družbu musí byť obnovený

Slovenská vláda má s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou rovnaký názor na tranzit ropy cez ropovod Družba. Pokiaľ je ropovod poškodený, musí byť opravený a dodávky ropy musia byť obnovené. Po utorkovom stretnutí so šéfkou EK počas samitu jadrovej energetiky v Paríži to uviedol na sociálnej sieti premiér Robert Fico. / Zdroj: Robert Fico

K stanovisku zverejnili aj list od ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. V ňom uviedol, že opravy na ropovode Družba sa chýlia ku koncu a poškodená čerpacia stanica bude obnovená o mesiac či mesiac a pol.

V pondelok ešte pred začatím rokovaní Rady EÚ pre energetiku v Bruseli český minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček navrhol, že Česko by mohlo viesť misiu EÚ na Ukrajinu, ktorá by mala skontrolovať situáciu s poškodeným ropovodom. Ministerka hospodárstva SR Denisa Saková (Hlas-SD) následne potvrdila, že v Bruseli hovorila s Havlíčkom aj s maďarským rezortným ministrom a dodala, že aj slovenskej aj maďarskej delegácii sa návrh českej strany, ktorý možno vnímať ako nezaujatý, veľmi pozdáva a vítajú ho.

Ropa z Ruska neprúdi cez Družbu do Maďarska a na Slovensko od 27. januára. Podľa Kyjeva je dôvodom ruský útok na zariadenie ropovodu. Maďarský premiér Viktor Orbán a predseda slovenskej vlády Robert Fico podozrievajú Ukrajinu z politického vydierania. Slovenská informačná služba začiatkom marca vydala vyhlásenie, že podľa satelitných snímok nedošlo 27. januára k žiadnemu poškodeniu ropovodu. Ukrajina však tvrdí, že pracuje na oprave poškodenej infraštruktúry.

Von der Leyenová a Costa tiež podľa vlastných slov chcú odblokovať pôžičku EÚ pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur a 20. balík protiruských sankcií, ktoré pre spor okolo Družby blokuje Orbán.

Predseda Európskej rady od maďarského premiéra očakáva, že bude ohľadom pôžičky Ukrajine rešpektovať to, s čím súhlasil na decembrovom summite EÚ. Podľa Costu je absolútne neprijateľné, aby jeden členský štát po tom, čo sa Európska únia na niečom zhodla, vzal svoje slovo späť. Očakáva sa, že ďalšia finančná pomoc Ukrajine bude aj jednou z tém nadchádzajúceho štvrtkového summitu EÚ.

Podľa nemenovaného predstaviteľa EÚ spolu Orbán a Costa dnes ráno viedli dlhý telefonický rozhovor. „Jeho vyznenie bolo jasné. Predseda Európskej rady mu hovoril, že od neho očakáva, že bude rešpektovať svoje predchádzajúce rozhodnutie. Rovnako však Orbánovi oznámil, že s ním môže počítať, pokiaľ ide o vyriešenie situácie ohľadom ropovodu a že je v kontakte s ukrajinskou stranou,“ uviedol tento zdroj.

Či by však mohol Orbán zmeniť svoj postoj ešte pred summitom alebo počas neho, nebolo jasné. Maďarský minister zahraničia Peter Szijjártó však už dnešné oznámenie Bruselu skritizoval a vyzval šéfku EK a ukrajinského prezidenta, aby „prestali hrať politické divadlo“. „Je jasné, že blokádu vopred naplánovali Berlín, Brusel a Kyjev. Vyzývame prezidenta Zelenského a predsedníčku EK Ursulu von der Leyenovú, aby okamžite zrušili ropnú blokádu Maďarska,“ citovala ministra maďarská agentúra MTI. Ropovod Družba je podľa neho úplne v poriadku a môže začať ihneď dodávať ropu do Maďarska.

X X X

Porodnice Sokolov dlouhodobě podporuje přirozené porody. Nově péči doplnil porodní gauč

 V porodnici Sokolov dlouhodobě podporujeme přirozený průběh porodu a aktivní zapojení rodiček do jeho průběhu. Důležitou součástí této péče je možnost volit v průběhu porodu různé polohy a využívat pomůcky, které ženám pomáhají zvládnout porod co nejpřirozeněji a v co největším komfortu. Nově proto porodnice své vybavení rozšířila o porodní gauč, který tyto možnosti dále rozšiřuje.

Porodnice Sokolov dlouhodobě podporuje ženy v různých polohách, zejména ve vertikálních, které využívá většina pacientek. Ty umožňují ženě během porodu možnost aktivnějšího pohybu, pomáhají miminku vstupovat do porodních cest a často pomáhají zvládat i porodní bolesti. Zdravotnický tým proto rodičky vede k tomu, aby si zvolily polohu, která je pro ně v dané chvíli nejpřirozenější a nejpohodlnější.

 „V porodnici klademe velký důraz na klidnou a respektující atmosféru. Ženy u nás mají dostatek soukromí a prostoru pro to, aby porod prožily způsobem, který jim vyhovuje a jak si ho naplánovaly. Individuální přístup a respekt k potřebám každé rodičky jsou pro nás zásadní,“ uvedla MUDr. Barbora Müller, lékařka gynekologicko porodnického oddělení Nemocnice Sokolov.

Podle dat Ústavu zdravotnických informací a statistiky patří sokolovská porodnice mezi pracoviště s nejnižším podílem císařských řezů a nástřihů hráze v České republice. Ženy mají během porodu k dispozici celou řadu pomůcek a možností, které podporují přirozený průběh porodu, jako jsou například porodní míče, vaky, žíněnky, porodní stoličku, vanu nebo sprchu. K tomu jako jediná porodnice v kraji umožňuje porody do vody.

Nový porodní gauč tuto filozofii porodnice Sokolov dále rozšiřuje. Rodičce umožňuje snadno měnit polohy během porodu bez nutnosti přesouvání. To má velký přínos i v první době porodní, kdy vhodné polohování může pomoci miminku lépe vstupovat do pánve a rotovat do optimální polohy, což může přispět k plynulejšímu průběhu porodu. Ve druhé době porodní poskytuje ženě větší flexibilitu a možnost přizpůsobit průběh porodu svým potřebám. Využít přitom může například polštáře, výřezy v konstrukci nebo doplňkové žíněnky. Po porodu lze gauč využít také jako pohodlné místo pro bonding, tedy pro první kontakt mezi maminkou a miminkem.

„Porodní gauč dává ženě během porodu větší volnost pohybu a umožňuje jí přirozeně měnit polohy podle toho, jak to v dané chvíli potřebuje. Zároveň vytváří příjemnější a otevřenější prostor, ve kterém může být rodičce nablízku i její doprovod,“ dodala MUDr. Barbora Müller.

Právě dostatek prostoru pro partnera nebo jiný doprovod rodičky je dalších z výhod porodního gauče. Doprovod může být ženě po celou dobu porodu fyzicky i psychicky nablízku a aktivně se zapojit například do podpory při změně jednotlivých poloh. Pořízení porodního gauče umožnila podpora Nadačního fondu Propolis 33. Nemocnice díky ní mohla dále rozšířit své vybavení a nabídnout rodičkám další možnost, jak porod prožít v co největším komfortu.

X XX

Zlatá éra sa skončila. Ostreľovaný Dubaj cudzinci húfne opúšťajú

Cudzinci žijúci v Dubaji tvrdia, že plánujú mesto opustiť a už sa nikdy nevrátiť. Obávajú sa o vlastnú bezpečnosť a sledujú, ako ich podnikanie kolabuje pod pokračujúcimi raketovými útokmi na Spojené arabské emiráty.

Dubajské úrady v pondelok 16. marca 2026 dostali pod kontrolu požiar spôsobený útokom dronu v blízkosti medzinárodného letiska v meste, ktorý si vynútil dočasné pozastavenie letov. Video: Reuters / Zdroj: Reuters

Dubaj bol dlhé roky vnímaný ako bezdaňový raj, ktorý lákal influencerov z celého sveta aj tisíce cudzincov hľadajúcich teplé podnebie a bezpečné prostredie. Tento starostlivo budovaný obraz sa však podľa miestnych obyvateľov rozpadol a mnohí veria, že mesto je „na konci“, píše britský Daily Mail.

Emirát sa stal terčom opakovaných iránskych raketových a dronových útokov. Teherán v odvete útočí na spojencov USA a Izraela na Blízkom východe.

Dubaj údajne zasiahli až dve tretiny iránskych striel. Poškodené bolo aj medzinárodné letisko, kde dva drony zasiahli terminál a zranili najmenej štyroch ľudí. Viaceré veľké letecké spoločnosti následne zrušili lety do regiónu. 

Medzi zasiahnutými objektmi bol aj luxusný hotel Fairmont na Palm Jumeirah. Zamestnanci západných bánk, ako Standard Chartered či Citi, opustili svoje kancelárie po tom, čo im Irán pohrozil ďalšími útokmi.

Dlhoročný britský rezident John Trudinger uviedol, že lesk mesta výrazne utrpel. Ako riaditeľ školy zamestnávajúcej viac než 100 učiteľov z Veľkej Británie tvrdí, že mnohí z nich sú traumou z vojny natoľko zasiahnutí, že odišli a neplánujú návrat.

Taxikár Zain Anwar prišiel o auto pri raketovom útoku a jeho rodina ho presviedča, aby sa vrátil do Pakistanu. Sám priznáva, že v Dubaji už nevidí budúcnosť – turizmus sa podľa neho neobnoví a príjmy prudko klesli. Mnohí vodiči zvažujú odchod do iných krajín.

Explózie a plamene v Dubaji, rakety dopadli na ikonický ostrov

Dvaja svedkovia pre agentúru AFP v sobotu uviedli, že počuli výbuchy a videli stúpať dym z ikonického umelého ostrova v tvare palmy pri pobreží Dubaja v Spojených arabských emirátoch. Slovenska žijúca v Dubaji uviedla, že výbuch zaznamenali aj v okolí mesta. / Zdroj: X

Od začiatku konfliktu zahynuli najmenej štyria ľudia a desaťtisíce obyvateľov i turistov z mesta odišli. Tí, ktorí zostali, čelia prísnym pravidlám – napríklad zákazom zverejňovať videá rakiet na oblohe. Za publikovanie „dezinformácií“ hrozí väzenie a vysoké pokuty. Polícia varovala, že obsah vyvolávajúci paniku môže viesť až k dvojročnému trestu odňatia slobody.

Dubaj pritom nemá rozsiahle zásoby ropy a je silne závislý od zahraničných obyvateľov, ktorí tvoria približne 90 % populácie. Úrady preto spustili intenzívnu mediálnu kampaň, v ktorej tvrdia, že hlasné výbuchy sú dôkazom fungujúcej protivzdušnej obrany. Napriek tomu obavy medzi ľuďmi narastajú.

X X

TRUMP  UKONČIT  VRAŽDĚNÍ  LIDI  NA  UKRAJINĚ  KAPITULACÍ

Platili by ste vlastnou krvou, varoval Zelenskyj. Ukrajina vedie boj aj o peniaze. Čo jej hrozí, ak Maďarsko neustúpi?

Peniaze stále chýbajú, čas sa kráti a Ukrajina sa opakovane nedozvedá dobré správy. Potrebuje získať od EÚ veľkú pôžičku, ale v Budapešti si kladú podmienku, o ktorej v Kyjeve hovoria, že sa nedá rýchlo splniť. Reč je o 90 miliardách eur a o probléme s prerušenými dodávkami ruskej ropy. „Ukrajina vedie urgentný boj na finančnom fronte,“ poznamenala stanica BBC. Je to dôležitý boj, pretože obrovský balík peňazí musí nevyhnutne dostať čo najskôr do svojho štátneho rozpočtu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj adresoval vyhrážky „jednej osobe“, ktorá chce blokovať 90-miliardovú pomoc pre Ukrajinu. Osoba, ktorá blokuje túto pomoc, je maďarský premiér Viktor Orbán. Uviedol, že ak bude Orbán pomoc blokovať, dá jeho adresu „našim chlapcom“ – vojakom, aby si s ním pohovorili. Slovenský premiér Robert Fico uviedol, že Zelenskyj týmto prekročil všetky červené čiary a žiada reakciu Bruselu.

V druhej polovici tohto týždňa sa uskutoční summit európskej dvadsaťsedmičky, pred ktorým vôbec nič nenasvedčuje tomu, že by sa maďarský premiér Viktor Orbán chystal ustúpiť. Stanovisko jeho vlády zostáva nemenné, čo najnovšie potvrdil šéf diplomacie Péter Szijjártó: „Všetko je veľmi jednoduché. Pokiaľ sa nachádzame v podmienkach ropnej blokády, neplánujeme súhlasiť s týmto riešením,“ povedal podľa agentúry Reuters. Szijjártó zdôraznil, že najprv musí znovu začať tiecť ruská ropa, až potom by sa Ukrajina mohla dočkať pôžičky 90 miliárd eur. Zastavenie dodávok cez ropovod Družba označil za politicky motivovanú vec a neodpustil si poznámku, že Ukrajinci sa vysmievajú Maďarom.

Naopak, Ukrajinci tvrdia, že po ruských útokoch, ktoré zasiahli tento ropovod ešte na konci januára, zostáva potrubie nevyužiteľné na prepravu suroviny smerom nielen do Maďarska, ale aj na Slovensko. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane podčiarkol, že oprava Družby vo vážne poškodenej časti je záležitosť dlhšieho obdobia. Súčasne poukázal na to, že práce by komplikovalo riziko ďalšieho ruského ostreľovania. „Orbán je možno mág a vidí pod zem,“ utrúsil nedávno Zelenskyj po tom, čo maďarský líder ukazoval satelitné snímky, z ktorých podľa neho vyplýva, že obnoveniu tranzitu ropy technicky nič nebráni.

 Situácia s poskytnutím pôžičky by sa takmer určite zmenila, keby Orbánov Fidesz nezostal pri moci. Maďarskí voliči o tom rozhodnú 12. apríla, keď sa uskutočnia parlamentné voľby, v ktorých má šancu uspieť opozičná strana Tisza na čele s Péterom Magyarom.

Čo sa týka zmienenej pôžičky 90 miliárd eur, lídri EÚ ju odsúhlasili na svojom summite v decembri 2025, podporil ju aj Európsky parlament. Peniaze by mali pokryť chýbajú finančné zdroje v štátnom rozpočte v tomto a v budúcom roku. Keby všetko išlo hladko, Ukrajina by prvý balík peňazí mohla dostať v apríli. Skutočnosť je však pre postoj Maďarska nateraz veľmi vzdialená. 

V tomto Ukrajina ráta s tým, že z domácich zdrojov získa do štátneho rozpočtu v prepočte približne 58 miliárd eur. Malo by to byť síce o 15 percent viac v porovnaní s minulým rokom, ale dostatočnej sume to zďaleka nezodpovedá. Výdaje štátu v roku 2026 sú totiž naplánované v prepočte na zhruba 97 miliárd eur. Tento rok by teda bez pôžičky Ukrajine chýbalo bezmála 40 miliárd eur a podobne by to malo byť v budúcom roku. Samozrejme, že celkom inak by vyzeralo hospodárenie napadnutého štátu, keby už nečelil ruskej agresii. Na armádu totiž dáva až tri pätiny zo svojho celkového rozpočtu.

Ukrajinci v podstate hovoria, že pôžička od EÚ znamená má nich podobne veľký význam ako úspešná obrana proti agresorovi. Keď sa lídri EÚ ešte len chystali debatovať o jej poskytnutí Ukrajine, Zelenskyj vyhlásil, že je to v obojstrannom záujme: „Ak nebudete podporovať Ukrajinu, môže stať, že nebude schopná odolať (Rusku) a potom Európa zaplatí nie peniazmi, ale krvou.“ Narážal tým na riziko, že Rusko by sa nezastavio na ukrajinskom území.

Ukrajinský líder zároveň upozornil, že bez úveru od EÚ by Ukrajinci napríklad nedokázali vyrábať dostatočný počet dronov pre svoju armádu. Zelenskyj pritom ubezpečil, že keď by sa vojna konečne skončila, peniaze od EÚ by sa využili na obnovu zničenej krajiny.

Poslanec Andrij Motovilovec dal najavo, že situácia je taká vážne, že niekedy na konci apríla by štátu už chýbali peniaze na pokrytie všetkých potrieb. Podľa časopisu Forbes naznačil, že teoreticky by bolo možné financovať v plnom rozsahu ozbrojené sily, ale na nič iné by nezostávali peniaze, čiže napríklad ani na vyplácanie dôchodkov.

Pôvodne v Kyjeve odhadovali, že dostatok financií im vydrží len do konca tohto mesiaca. Nakoniec je to dlhšie, ako by to bolo len do záveru marca. „Situácia sa zmenila po tom, čo Medzinárodný menový fond vo februári odsúhlasil Ukrajine pôžičku 8,1 miliardy amerických dolárov (USD),“ napísal server Politico. Prvý finančný prevod na účet Kyjeva sa už urgentne realizoval, išlo o 1,5 miliardy USD.

Ukrajinskí špeciáli robia okupantom na Kryme zo života peklo. Padla pýcha ruskej PVO, sklady horeli vo veľkom

Samozrejme, že Ukrajinci takpovediac nenastavujú iba prázdnu dlaň, aby dostali peniaze od zahraničných partnerov. Už v decembri 2024 sa prvýkrát od vpádu ruských vojsk vo februári 2022 zvýšili dane takmer všetkým fyzickým i právnickým osobám, aby do štátnej kasy prúdilo viac financií. Teraz sa chystajú tieto reformy, ktoré súvisia s požiadavkami Medzinárodného menového fondu: „Digitálne platformy budú platiť vyššie dane a zníži sa počet subjektov, ktoré sú oslobodené od platby dane z pridanej hodnoty,“ ozrejmila BBC.

Podľa novín Kyiv Independent na Ukrajine prevláda názor, že iné nádejné riešenie, ako je získanie úveru od EÚ, nie je. „Neexistuje žiadna alternatívna možnosť. Domáce opatrenie, ako je napríklad ďalšie zadlženie, by bolo nákladné,“ citoval nemenovaného vysokopostaveného ukrajinského predstaviteľa, ktorý nechcel byť menovaný.

Útok na ropovod Družba

Zasiahnutá prečerpávacia stanica Uneča, ktorá je kľúčovým uzlom ropovodu Družba – tá zásobuje ruskou ropou krajiny ako Slovensko či Maďarsko. O útoku informoval a video zverejnil Robert ‚Maďar‘ Brovdi, veliteľ Síl bezpilotných systémov Ozbrojených síl Ukrajiny. / Zdroj: Robert ‚Maďar‘ Brovdi

Za pravdu tomuto tvrdeniu dáva ekonomická analytička Oleksandra Myronenková: „Máme malú kapacitu na vytvorenie väčšieho domáceho dlhu. V tomto roku sme plánovali splatiť viac, ako si požičať na vnútornom trhu. Jediným zdrojom, na ktorý sa spoliehame, je pôžička od EÚ,“ povedala pre Kyiv Independent.

Server Politico napísal, že pre lídrov členských štátov EÚ zostáva prioritou snaha presvedčiť Maďarsko, aby Ukrajine vyšlo v ústrety. Summit v Bruseli sa tento týždeň uskutoční 19. a 20. marca, čiže vo štvrtok a v piatok. Podľa Politica prichádza do úvahy ešte jedno núdzové riešenie, ktoré by mohlo preklenúť obdobie do vyriešenia poskytnutia 90 miliárd eur: „Zoskupenie škandinávskych a pobaltských štátov by mohlo poskytnúť Ukrajine bilaterálnu podporu, aby udržalo jej financie v tiesňovom období, kým neprídu peniaze z pôžičky od EÚ.“

X XX

Pri prijatí Zelenského Keir Starmer vyhlásil, že Putin nesmie profitovať z konfliktu v Iráne

 Zelenskyj v britskom parlamente oznámil vyslanie ukrajinských expertov proti dronom do Perzského zálivu. Varuje pred pretekom v zbrojení dronov a umelej inteligencie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok v prejave na pôde britského parlamentu informoval, že do regiónu Perzského zálivu bolo vyslaných 201 ukrajinských odborníkov na likvidáciu dronov a ďalších 34 je ich pripravených na nasadenie. Informovali o tom agentúra AFP a televízia Sky News, píše TASR.

• Ukrajina vyslala do Perzského zálivu 201 odborníkov na likvidáciu dronov.
• Británia vyhlasuje, že jej bezpečnostnou prioritou naďalej zostáva podpora Ukrajiny.

Vo svojom prejave Zelenskyj vyzdvihol dôveru Ukrajincov v Britániu a poďakoval sa premiérovi Keirovi Starmerovi a predsedovi Dolnej snemovne Lindsaymu Hoyleovi za podporu Ukrajiny a spoluprácu pri obrane pred ruskou agresiou. Zdôraznil, že partnerstvo medzi oboma krajinami už zachránilo mnoho životov a môže zachrániť ďalšie.

Svet dronov a umelej inteligencie

Zelenskyj zároveň upozornil, že svet vstúpil do „novej éry dronov a umelej inteligencie“, v ktorom sa vyvíjajú nové zbrane. Vyzval preto na urýchlenú modernizáciu obranných systémov. Poukázal na to, že vývoj zbraní v Iráne a v Rusku predbieha možnosti obrany v regióne Blízkeho východu a Perzského zálivu.

Ukrajinský líder v súvislosti s tým ponúkol britským a ďalším spojeneckým krajinám použitie ukrajinskej technológie na odhaľovanie a zostreľovanie iránskych dronov a rakiet. Dodal, že ukrajinskí experti na likvidáciu dronov už sú v Spojených arabských emirátoch, Katare, Saudskej Arábii a na ceste do Kuvajtu.

Riziko zneužitia technológií

Zelenskyj upozornil aj na riziko zneužitia umelej inteligencie pri vojenských systémoch, ktorá môže zvýšiť smrtonosnosť zbraní. „Budujeme ochranu proti moderným zbraniam a investujeme do posilnenia bezpečnosti, pripravujeme sa tak aj na zbrane zajtrajška,“ povedal Zelenskyj.

Počas svojho prejavu Zelenskyj predviedol aj iPad, aký údajne daroval aj britskému kráľovi Karolovi III., aby sa oboznámil s možnosťami sledovania a koordinácie obrany proti dronom. „Dali sme ho kráľovi ako znak úcty a vďačnosti a na posilnenie spolupráce s Britániou,“ ozrejmil Zelenskyj.

Irán a Rusko vo vojne

Ukrajinský prezident sa v príhovore dotkol aj témy vojny v Iráne. Uviedol, že Irán a Rusko sú „bratia v nenávisti“, a v súvislosti s ich aktivitami vo vojenskej oblasti vyzdvihol dôležitosť spolupráce a investícií do obranných systémov.

Zelenského predtým vo svojom úrade v Londýne prijal britský premiér Starmer. Na schôdzke bol prítomný aj generálny tajomník NATO Mark Rutte. Všetci traja politici sa po svojich rozhovoroch stretli so skupinou vojakov, ktorí absolvujú výcvik na používanie Ukrajinou vyrobených ťažkých dronov Nemesis. Tieto drony už podľa medializovaných správ zničili na Ukrajine 158 ruských tankov.

Ukrajina prioritou pre Britániu

Starmer vo svojom vyhlásení pred novinármi pri uvítaní Zelenského na Downing Street zdôraznil, že napriek vojne v Iráne pozornosť Británie musí „ostať sústredená na Ukrajinu“.

„Myslím, že je veľmi dôležité, aby sme jasne povedali, že našou prioritou musí zostať Ukrajina. V Iráne a na Blízkom východe prebieha konflikt, ale nemôžeme stratiť sústredenosť na situáciu na Ukrajine a potrebu našej podpory. (Ruský prezident Vladimir) Putin nesmie profitovať z konfliktu v Iráne, či už ide o ceny ropy alebo zmiernenie sankcií,“ dodal Starmer.

X X X

„Nechajte nás pracovať.“ Šéf tímu Veritas hovorí o zlyhaní časti štátu v kauze Kajúcnik

Riešime zlyhanie represívnej zložky štátu. Hovorí o kauze Kajúcnik vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby. „Nechajte nás pracovať,“ dodáva.

Špecializovaný tím Veritas nekoná na základe mediálnych komentárov, politických vyjadrení ani verejných polemík, uviedol na tlačovej konferencii vyšetrovateľ Juraj Lukáč. Práve medializácia bola dôvodom, prečo ju predstavitelia Úradu inšpekčnej služby zorganizovali.

Akcia Kajúcnik je podľa Lukáča „vyvrcholením viacročnej práce“. Vyhlásil, že v prípade ide o podozrenia z manipulácie dôkazov a priebehu vyšetrovania. Dôvodom, prečo tento prípad riešia, nie je zlyhanie jednotlivca, ale zlyhanie represívnej časti štátu.

V kauze Kajúcnik išlo o zadržanie „čurillovcov“ 3. marca inšpekčným útvarom. Dovedna bolo vtedy zadržaných deväť ľudí, vo väzbe napokon zostali dvaja: Ján Čurilla a Pavol Ďurka. Uznesenie o obvinení má približne 130 strán a je podľa vyšetrovateľa plné faktov.

Invazívna akcia

Samotné zriadenie tímu Veritas súvisí s tým, že bývalých príslušníkov NAKA bolo potrebné preveriť a vyšetriť, či spáchali alebo nespáchali trestnú činnosť, tvrdí Úrad inšpekčnej služby. Zadržanie označili za invazívnu akciu, ktorá sa podľa Juraja Lukáča konala s ohľadom na dôstojnosť a s rešpektom k rodinám.

Poprel informácie o jej teatrálnosti a pred jej začiatkom mal pre svoj tím jednu zásadnú podmienku – aby pri zásahu neboli deti: „Som presvedčený, že deti do sveta dospelých nepatria,“ dodal. 

Súdy ich dvakrát prepustili

Sudca prvostupňového Mestského súdu v Bratislave prepustil Jána Čurillu a Pavla Ďurku minulý piatok 13. marca. Rovnako ako ostatní predtým zadržaní sú stíhaní na slobode. V pondelok ráno potvrdil rozhodnutie, že do väzby nepôjdu, aj druhostupňový Krajský súd v Bratislave.

Aj keď súdy nevzali Jána Čurillu a Pavla Ďurku do väzby, vedúci inšpekčného tímu Lukáč trvá na tom, že obvinenia po akcii Kajúcnik sú namieste.

Nebola to politická objednávka

Odmietol, že by k zásahu došlo na podnet tlačovej konferencie premiéra Roberta Fica. „Ja som nedeľu trávil s rodinou. O tlačovej konferencii som sa dozvedel v pondelok večer. Do dnešného dňa nepoznám jej obsah,“ vyhlásil Lukáč, hoci sa najprv preriekol, že „v piatok večer“.

„Iba človek, ktorý nevie, čo obnáša naplánovanie zadržiavacej akcie, môže tvrdiť, že to mohlo súvisieť s politickou tlačovou konferenciou,“ dodal. „Nechajte nás robiť si svoju robotu,“ vyzval médiá i verejnosť. Podľa neho nikto nemá prístup do spisu, ani politici. Až po zadržaní sa do spisu mohli pozrieť obvinení a ich obhajcovia.

Vysvetlil tiež, že v prípade zadržania prokurátora Jána Šúreka z Generálnej prokuratúry sa zadržanie uskutočnilo za pomoci príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, a nie pred kolegami prokurátormi.

Šutaj Eštok o odškodnení pre čurillovcov: Absurdné, bezprecedentné

Stovky strán a dôkazov

Podľa vyšetrovateľa sa kauza Kajúcnik týka zneužívania prostriedkov trestného práva. „Preto sa vyjadrujeme až teraz, aby sme neovplyvňovali súdy. Konáme na základe dôkazov a v súlade so zákonom, pričom máme desiatky podaní, listinných aj elektronických podkladov,“ uviedol Lukáč.

Uznesenie o vznesení obvinenia má podľa jeho slov 133 strán a je plné faktov a nadväzujúcich dôkazov. Spis má však v aktuálnom štádiu trestného konania už približne 23-tisíc strán. Celkovo ide o desať skutkov, ktoré mali spáchať zadržaní.

Svedkovia odpovedali spontánne

Čurillovci sú obvinení aj z manipulácie svedkov, pričom za nimi chodili do väzenia. Na otázku, či sa podobné metódy nepoužívali aj pri práci tímu Veritas, vyšetrovateľ uviedol, že svedkov vo väzení síce preverovali, no tí odpovedali spontánne.

Výhrady voči čurillovcom sa týkajú aj vedenia tzv. technického spisu. Možnosť existencie podobného spisu pre tím Veritas Lukáč odmietol.

Vyšetrovateľ tiež nechcel komentovať rozhodovanie súdov ani skutočnosť, že prokurátor podal návrh na vzatie do väzby dvoch zadržaných na súd, ktorý nebol miestne príslušný. Samotné predvedenie zadržaných, vrátane použitia pút, riešil iný útvar, ktorý má na starosti eskorty.

X XX

Platili by ste vlastnou krvou, varoval Zelenskyj. Ukrajina vedie boj aj o peniaze. Čo jej hrozí, ak Maďarsko neustúpi?

Peniaze stále chýbajú, čas sa kráti a Ukrajina sa opakovane nedozvedá dobré správy. Potrebuje získať od EÚ veľkú pôžičku, ale v Budapešti si kladú podmienku, o ktorej v Kyjeve hovoria, že sa nedá rýchlo splniť. Reč je o 90 miliardách eur a o probléme s prerušenými dodávkami ruskej ropy. „Ukrajina vedie urgentný boj na finančnom fronte,“ poznamenala stanica BBC. Je to dôležitý boj, pretože obrovský balík peňazí musí nevyhnutne dostať čo najskôr do svojho štátneho rozpočtu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Snímka z augusta 2025 je z Bruselu.

Fico reaguje na Zelenského vyhrážku Orbánovi

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj adresoval vyhrážky „jednej osobe“, ktorá chce blokovať 90-miliardovú pomoc pre Ukrajinu. Osoba, ktorá blokuje túto pomoc, je maďarský premiér Viktor Orbán. Uviedol, že ak bude Orbán pomoc blokovať, dá jeho adresu „našim chlapcom“ – vojakom, aby si s ním pohovorili. Slovenský premiér Robert Fico uviedol, že Zelenskyj týmto prekročil všetky červené čiary a žiada reakciu Bruselu.

V druhej polovici tohto týždňa sa uskutoční summit európskej dvadsaťsedmičky, pred ktorým vôbec nič nenasvedčuje tomu, že by sa maďarský premiér Viktor Orbán chystal ustúpiť. Stanovisko jeho vlády zostáva nemenné, čo najnovšie potvrdil šéf diplomacie Péter Szijjártó: „Všetko je veľmi jednoduché. Pokiaľ sa nachádzame v podmienkach ropnej blokády, neplánujeme súhlasiť s týmto riešením,“ povedal podľa agentúry Reuters. Szijjártó zdôraznil, že najprv musí znovu začať tiecť ruská ropa, až potom by sa Ukrajina mohla dočkať pôžičky 90 miliárd eur. Zastavenie dodávok cez ropovod Družba označil za politicky motivovanú vec a neodpustil si poznámku, že Ukrajinci sa vysmievajú Maďarom.

Naopak, Ukrajinci tvrdia, že po ruských útokoch, ktoré zasiahli tento ropovod ešte na konci januára, zostáva potrubie nevyužiteľné na prepravu suroviny smerom nielen do Maďarska, ale aj na Slovensko. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane podčiarkol, že oprava Družby vo vážne poškodenej časti je záležitosť dlhšieho obdobia. Súčasne poukázal na to, že práce by komplikovalo riziko ďalšieho ruského ostreľovania. „Orbán je možno mág a vidí pod zem,“ utrúsil nedávno Zelenskyj po tom, čo maďarský líder ukazoval satelitné snímky, z ktorých podľa neho vyplýva, že obnoveniu tranzitu ropy technicky nič nebráni. 

Situácia s poskytnutím pôžičky by sa takmer určite zmenila, keby Orbánov Fidesz nezostal pri moci. Maďarskí voliči o tom rozhodnú 12. apríla, keď sa uskutočnia parlamentné voľby, v ktorých má šancu uspieť opozičná strana Tisza na čele s Péterom Magyarom.

Čo sa týka zmienenej pôžičky 90 miliárd eur, lídri EÚ ju odsúhlasili na svojom summite v decembri 2025, podporil ju aj Európsky parlament. Peniaze by mali pokryť chýbajú finančné zdroje v štátnom rozpočte v tomto a v budúcom roku. Keby všetko išlo hladko, Ukrajina by prvý balík peňazí mohla dostať v apríli. Skutočnosť je však pre postoj Maďarska nateraz veľmi vzdialená. 

V tomto Ukrajina ráta s tým, že z domácich zdrojov získa do štátneho rozpočtu v prepočte približne 58 miliárd eur. Malo by to byť síce o 15 percent viac v porovnaní s minulým rokom, ale dostatočnej sume to zďaleka nezodpovedá. Výdaje štátu v roku 2026 sú totiž naplánované v prepočte na zhruba 97 miliárd eur. Tento rok by teda bez pôžičky Ukrajine chýbalo bezmála 40 miliárd eur a podobne by to malo byť v budúcom roku. Samozrejme, že celkom inak by vyzeralo hospodárenie napadnutého štátu, keby už nečelil ruskej agresii. Na armádu totiž dáva až tri pätiny zo svojho celkového rozpočtu.

Ukrajinci v podstate hovoria, že pôžička od EÚ znamená má nich podobne veľký význam ako úspešná obrana proti agresorovi. Keď sa lídri EÚ ešte len chystali debatovať o jej poskytnutí Ukrajine, Zelenskyj vyhlásil, že je to v obojstrannom záujme: „Ak nebudete podporovať Ukrajinu, môže stať, že nebude schopná odolať (Rusku) a potom Európa zaplatí nie peniazmi, ale krvou.“ Narážal tým na riziko, že Rusko by sa nezastavio na ukrajinskom území.

V oblasti mesta Huliajpole v Záporožskej oblasti sa jednotkám Síl bezpilotných systémov Ozbrojených síl Ukrajiny podarilo zničiť dva vzácne a drahé prieskumné bezpilotné lietadlá nepriateľa typu Merlin-VR. / Zdroj: Ukrajinský generálny štáb

Ukrajinský líder zároveň upozornil, že bez úveru od EÚ by Ukrajinci napríklad nedokázali vyrábať dostatočný počet dronov pre svoju armádu. Zelenskyj pritom ubezpečil, že keď by sa vojna konečne skončila, peniaze od EÚ by sa využili na obnovu zničenej krajiny.

Poslanec Andrij Motovilovec dal najavo, že situácia je taká vážne, že niekedy na konci apríla by štátu už chýbali peniaze na pokrytie všetkých potrieb. Podľa časopisu Forbes naznačil, že teoreticky by bolo možné financovať v plnom rozsahu ozbrojené sily, ale na nič iné by nezostávali peniaze, čiže napríklad ani na vyplácanie dôchodkov.

Pôvodne v Kyjeve odhadovali, že dostatok financií im vydrží len do konca tohto mesiaca. Nakoniec je to dlhšie, ako by to bolo len do záveru marca. „Situácia sa zmenila po tom, čo Medzinárodný menový fond vo februári odsúhlasil Ukrajine pôžičku 8,1 miliardy amerických dolárov (USD),“ napísal server Politico. Prvý finančný prevod na účet Kyjeva sa už urgentne realizoval, išlo o 1,5 miliardy USD.

Ukrajinskí špeciáli robia okupantom na Kryme zo života peklo. Padla pýcha ruskej PVO, sklady horeli vo veľkom

Samozrejme, že Ukrajinci takpovediac nenastavujú iba prázdnu dlaň, aby dostali peniaze od zahraničných partnerov. Už v decembri 2024 sa prvýkrát od vpádu ruských vojsk vo februári 2022 zvýšili dane takmer všetkým fyzickým i právnickým osobám, aby do štátnej kasy prúdilo viac financií. Teraz sa chystajú tieto reformy, ktoré súvisia s požiadavkami Medzinárodného menového fondu: „Digitálne platformy budú platiť vyššie dane a zníži sa počet subjektov, ktoré sú oslobodené od platby dane z pridanej hodnoty,“ ozrejmila BBC.

Podľa novín Kyiv Independent na Ukrajine prevláda názor, že iné nádejné riešenie, ako je získanie úveru od EÚ, nie je. „Neexistuje žiadna alternatívna možnosť. Domáce opatrenie, ako je napríklad ďalšie zadlženie, by bolo nákladné,“ citoval nemenovaného vysokopostaveného ukrajinského predstaviteľa, ktorý nechcel byť menovaný.

Útok na ropovod Družba.

Zasiahnutá prečerpávacia stanica Uneča, ktorá je kľúčovým uzlom ropovodu Družba – tá zásobuje ruskou ropou krajiny ako Slovensko či Maďarsko. O útoku informoval a video zverejnil Robert ‚Maďar‘ Brovdi, veliteľ Síl bezpilotných systémov Ozbrojených síl Ukrajiny. / Zdroj: Robert ‚Maďar‘ Brovdi

Za pravdu tomuto tvrdeniu dáva ekonomická analytička Oleksandra Myronenková: „Máme malú kapacitu na vytvorenie väčšieho domáceho dlhu. V tomto roku sme plánovali splatiť viac, ako si požičať na vnútornom trhu. Jediným zdrojom, na ktorý sa spoliehame, je pôžička od EÚ,“ povedala pre Kyiv Independent.

Server Politico napísal, že pre lídrov členských štátov EÚ zostáva prioritou snaha presvedčiť Maďarsko, aby Ukrajine vyšlo v ústrety. Summit v Bruseli sa tento týždeň uskutoční 19. a 20. marca, čiže vo štvrtok a v piatok. Podľa Politica prichádza do úvahy ešte jedno núdzové riešenie, ktoré by mohlo preklenúť obdobie do vyriešenia poskytnutia 90 miliárd eur: „Zoskupenie škandinávskych a pobaltských štátov by mohlo poskytnúť Ukrajine bilaterálnu podporu, aby udržalo jej financie v tiesňovom období, kým neprídu peniaze z pôžičky od EÚ.“

X XX

Deje sa niečo veľmi zlé, píšu Poliaci. Uverejnili alarmujúce zistenia výskumu o tamojších deťoch

Problém fyzickej neaktivity u detí v Poľsku nie je len o „lenivosti“ dnešnej generácie. Výsledky posledných výskumov ukazujú, že výrazná väčšina školákov nemá dostatočnú pohybovú zdatnosť a motorické zručnosti – a to už dlhodobo, nielen po pandémii COVID‑19. Tento jav má hlboké sociálne, kultúrne aj systémové príčiny, píše poľský portál Gazeta Wyborcza. Text uvádza pod titulkom, „Deje sa niečo veľmi zlé“.

Viac ako polovica detí vo veku 8–12 rokov nemá primeranú úroveň tzv. telesnej gramotnosti a až 94 % školákov má slabé motorické zručnosti.

Testy základných pohybových úloh – ako skákanie cez švihadlo, beh cez prekážky či hádzanie lopty – potvrdzujú, že väčšina poľských detí zaostáva za tým, čo by mal ich vývoj prirodzene podporovať,“ píše sa v rozhovore Michalom Lenartowiczom, športovým sociológom z Univerzity telesnej výchovy vo Varšave a prezidentom Európskej asociácie pre sociológiu športu.

Rozhovor je uverejnený na portáli sport.pl.

„Nemôžem sa na to pozerať,“ hovorí Lenartowicz o poklese pohybových kompetencií. Podľa expertov bolo pôvodne predpokladom, že za zhoršenie výsledkov môže pandémia.

Výskumy však ukazujú, že problém existoval už skôr a len sa prehĺbil.

Fair Play: Réway je časovaná bomba, rozhodila viacero klubov. Liga potrebuje silný Slovan i košický príklad

Rodičia si uvedomujú problém. Ale deti „nepočúvajú“

Rodičia si vraj často uvedomujú, že ich deti potrebujú viac pohybu. Mnohí spomínajú, že kedysi sami športovali, no ich deti jednoducho nemajú záujem.

„Ak povie ‚nie‘, môžem to skúsiť druhýkrát, tretíkrát, ale ‚nie‘ znamená ‚nie‘. Nemôžete nič nútiť ani dospelého, ani dieťa,“ hovorí Lenartowicz o snahe motivovať svoju dcéru.

Napriek tomu, že športové kurzy alebo aktivity existujú, mnohí rodičia nevedia, kde ich nájsť, alebo ich nemajú čas či energiu aktívne vyhľadávať. To výrazne znižuje šance detí zapojiť sa do pravidelného pohybu.

Školský systém zatiaľ „nezaberá“

Kým školy dokážu dieťa nútiť učiť sa matematiku alebo literatúru, v oblasti telesnej výchovy taký systém – motivácie, povinnosti a hodnotenia – takmer neexistuje.

Sociológ Lenartowiczpripo mína: „Aby niekto nepostúpil do ďalšieho ročníka kvôli telesnej výchove? Samozrejme, že nie.“ 

Dieťa môže byť fyzicky negramotné, no učitelia a systém ho za to spravidla nepostihnú ani nevedú k zlepšeniu tak, ako to funguje pri akademických predmetoch. To znamená, že telesná výchova je pre mnohých stále len voliteľnou činnosťou, nie povinnou zručnosťou, uvádza sa v rozhovore na sport.pl.

Slovinsko a Škandinávia ako inšpirácia

Porovnanie Poliakov s inými krajinami vraj ešte viac zdôrazňuje problém. „Vo Fínsku je zima a takmer každý jazdí na bicykli. Nedávno som tam bol,“ hovorí expert. „Taká je krajina, taká je kultúra.“

V Škandinávii má až 90 % detí, ktoré začnú so športom, tendenciu pokračovať v ňom po väčšinu života. Pohyb je tam súčasťou denného režimu – rovnako prirodzený, ako chodiť do školy alebo jesť, pripomína Gazeta. 

Čo podľa Lenartowicza spôsobuje, že deti nechcú športovať? Podľa výskumov a rozhovorov s rodičmi existuje viacero bariér:

• deti s nižšou pohybovou zdatnosťou sa rýchlo odradia,

• učitelia často nevedia pracovať s deťmi, ktoré nestačia výkonovo na rovesníkov,

• sociálne prostredie nepodporuje aktívne trávenie voľného času,

• moderná kultúra kladie dôraz na pohodlie a konzum, nie na fyzickú námahu.

Tieto faktory spoločne vytvárajú akúsi „sklenenú stenu“, za ktorú mnohé deti nedokážu preniknúť a kde rodičia často nemajú dostatočnú autoritu, aby ich do aktivity presvedčili.

Aké riešenia sa navrhujú?

• Článok zdôrazňuje, že riešenie nie je iba v domácnosti, ale najmä v systéme: Predškolská pohybová príprava – deti by mali budovať základné motorické zručnosti už od útleho veku.

• Povinné zapojenie do športového klubu – školy by mali povinnosť zapojiť sa do krúžku a považovať ho za súčasť telesnej výchovy.

• Športové poukážky – štát by mohol rodičom ponúknuť finančnú podporu na športové aktivity svojich detí.

• Zmena školského modelu – telesná výchova by mala mať jasné ciele a hodnotenia, podobne ako ostatné školské predmety.

• Podľa autorov je kľúčové, aby systém povzbudzoval deti k pohybu skôr ako ich automaticky vyraďoval – či už kvôli výkonu, alebo pre ich nedostatok zručností.

X X  X

Zemetrasenie pri Bratislave odhalilo slabinu, ktorá môže stáť tisíce

Smršte, povodne, požiare či zemetrasenia – to sú udalosti, po ktorých ostávajú veľké škody na majetku. Až polovica Slovákov však nemá poistený svoj majetok a domácnosť. Domácnosti, ktoré nie sú poistené, sú následne odkázané výlučne na pomoc od štátu, verejné zbierky a vlastné úspory.

Aj februárové zemetrasenie pri Bratislave je dôkazom pribúdajúcej geoaktivity na Slovensku. Otrasy s magnitúdou 4,3 si vypýtali svoju daň na fasádach domov, zničenom nábytku či elektrospotrebičoch. Menšie škody spôsobili aj následné slabšie dotrasy. Len finančný dom UNIQA doteraz eviduje približne 720 hlásení o škodách, ktorých výška presahuje 750 000 eur. Zemetrasenie na východe Slovenska pred 3 rokmi bolo ešte ničivejšie – škody presiahli 3,5 milióna eur.

Zemetrasenie je pritom riziko, ktoré si netreba nijako pripoistiť. Samozrejme iba v prípade, že máte poistený majetok a domácnosť v renomovanej poisťovni. Napríklad UNIQA má zemetrasenie kryté v rámci základného balíka poistenia nehnuteľnosti aj domácnosti a bez ohľadu na jeho intenzitu.

Navyše – poistenie chráni aj garáž, bazén, oplotenie či skleník a ďalší majetok, ktorý pri živelných katastrofách takisto utrpí značné škody.

Najviac skúšaný živlami je Prešovský kraj, čo radia odborníci?

Hoci v roku 2025 sme evidovali menej mimoriadnych udalostí než rok predtým, ich intenzita sa naopak zvyšuje. Podľa dát Ministerstva vnútra SR je posledné roky najviac živlami skúšaný Prešovský kraj.

Ako veľmi vie poistka pomôcť, vysvetľuje na príklade Róbert Koch, odborník na túto problematiku. „Po zemetrasení na východe Slovenska pred 3 rokmi sme mali nahlásenú totálnu škodu na nehnuteľnosti rodiny, ktorej otrasy zničili dom tak, že bol neobývateľný. Celková škoda presiahla 200 000 eur. Vďaka správne nastavenej komplexnej poistke si dokázala rodina finančne pokryť obnovu svojho bývania.“

Táto rodina dala na radu expertov z UNIQA a mala komplexné poistenie svojho domova. Čiže ako nehnuteľnosti, tak aj domácnosti. Veľké finančné škody totiž vznikajú aj na zničenom nábytku, spotrebičoch, elektronike či športovom náradí, do ktorých vedia nadšenci napríklad bicyklovania, lyžovania či vodných športov investovať tisíce eur.

Bývanie máme každý rok drahšie, toto nepodceňte

Na Slovensku od januára 2026 vzrástla inflácia na 4 %, napríklad aj kvôli drahšiemu bývaniu. Priemerná cena za m2 nehnuteľnosti na Slovensku je k záveru roka 2025 na úrovni necelých 2 800 €, čo oproti roku 2024 predstavuje 12 % nárast o skoro 300 €. Pre porovnanie, v eurozóne evidujeme priemerný nárast o 5,4 %.

Ceny nehnuteľností sa prejavujú aj na poistnom, ktoré sa každoročne automaticky navyšuje podľa aktuálnej výšky inflácie. Tento proces chráni poistencov UNIQA pred „podpoistením“ – v praxi to znamená, že za pôvodne dohodnutú sumu by dnes nebolo možné dom kompletne opraviť alebo postaviť. Pr inflácií totiž treba rátať aj s navyšovaním nákladov na opravu alebo kúpu poškodených vecí, drahšia je aj cena práce a materiálu.

Ak o to požiadate, môžete dostať aj peniaze z plnenia vopred

Keď nahlasujete poistnú udalosť, urobte tak ideálne online a priložte fotografie poškodených častí nehnuteľností alebo zariadenia domácností. „V prípade poistnej udalosti je možné do nákladov zahrnúť aj odborný posudok statika, ak je potrebné posúdiť, v akom rozsahu je nehnuteľnosť poškodená,“ hovorí manažér poistenia majetku UNIQA R. Koch. Uviedol tiež, že klientom, ktorí o to požiadajú, je UNIQA pripravená vyplácať preddavky na poistné plnenie.

X X X

Ohnivá rieka preťala cestu. Šoféri si na mobil točili, ako sa láva leje priamo cez vozovku

Horúca magma si nevyberá a jej ničivá sila nepozná hranice civilizácie. Zábery z vtáčej perspektívy aj priamo k mobilov šoférov odhalili moment, keď sa rozžeravený prúd lávy prevalil cez hustý les a preťal dôležitú dopravnú tepnu na dve časti. Kým príroda v okolí horí a asfalt sa mení na dymiace trosky, svet s úžasom sleduje prebudenie jedného z najaktívnejších zemských obrov, ktorý opäť pripomenul, kto je na našej planéte skutočným pánom.

Francúzsky zámorský ostrov Réunion v Indickom oceáne sa opäť ocitol pod nadvládou živlov. Jeden z najaktívnejších vulkánov na svete, Piton de la Fournaise, predviedol svoju ničivú silu. Horúca láva nielenže spálila hektáre lesného porastu, ale doslova rozťala hlavnú tepnu ostrova, štátnu cestu RN2, na dve časti, opisuje Mirror.

Zábery ako z katastrofického filmu

Neuveriteľné fotografie a zábery zachytávajú dva prúdy lávy, ktoré sa valia cez hustý les a zastavujú sa až po pretnutí asfaltu dôležitej komunikácie spájajúcej obce Saint-Philippe a Sainte-Rose. Cesta RN2 je v tejto oblasti známa ako „trasa lávy“, pretože vulkán ju svojou aktivitou ohrozuje pravidelne.

Súčasná erupcia sa začala 13. februára 2026. Ide už o druhú aktivitu tohto vulkánu v aktuálnom roku – prvá nakrátko vystrašila ostrov už 18. januára. Aktívne lávové fontány a tečúce prúdy pokračujú aj počas marca, pričom magmatické divadlo priťahuje pozornosť svetových médií aj vedcov.

Piton de la Fournaise: „Vrchol pece“

Vulkán, ktorého názov v preklade znamená „Vrchol pece“, je štítová sopka stará približne 500 000 rokov. Svojou rozlohou pokrýva takmer tretinu ostrova a týči sa do výšky 2 632 metrov nad morom. Podobne ako sopky na Havaji, aj Piton de la Fournaise produkuje tekutú čadičovú lávu, ktorá vytvára široké, mierne svahy.

Hoci sopka vybuchuje v priemere každých deväť mesiacov, pre 860 000 obyvateľov ostrova zvyčajne nepredstavuje priame nebezpečenstvo. Erupcie sú väčšinou obmedzené na neobývanú kalderu známu ako Enclos Fouqué. Skutočným problémom je však infraštruktúra – zakaždým, keď láva pretečie cez cestu RN2, doprava na juhovýchode ostrova zamrzne na dlhé mesiace, kým láva nestuhne a cestári nepostavia nový úsek na čerstvom čadiči.

Prírodné dedičstvo UNESCO pod dohľadom

Oblasť sopky je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO a patrí k najsledovanejším geologickým lokalitám. Miestne observatórium (OVPF) neustále monitoruje otrasy a deformácie pôdy, aby dokázalo včas evakuovať turistov a zvedavcov z ohrozenej zóny.

Aj keď sú škody na lese a cestách značné, pre Réunion je vulkán paradoxne aj požehnaním. Prúdy lávy neustále zväčšujú rozlohu ostrova smerom do mora a vytvárajú fascinujúcu mesačnú krajinu, ktorá je jedným z hlavných lákadiel miestneho turistického ruchu.

X X X