Kritici z Prahy Letné se Havlovi nevyrovnají.Kde byli, když Fiala, Černochová, exkomunista Pavel, lidovci,vyhazovali mld. ČR Ukrajině? Proč křiklouni na Letné neřvali, aby už nebyli mrtví, ale kapitulace Ukrajiny?

Exkomunista Pavel pro to neudělal nic. Zbytečně umírají stále lidé. Ukrajina už dávno demisi, jako Německo. Kde jsou politici soc. dem., dr. Husáka a spol a netvoří stranu, vládu na vedení ČR, jako byl Baťa, Čuba? Havlovi šlo o takovou vládu, úspěch ČR. Dnes je to Ing. Babiš, Okamura, Motoristi a spol. Macinka světový politik Jde mu o úspěch lidí a firem ČR.

Volby v Porýní-Falci vyhrála Merzova CDU, v Mnichově bude poprvé starosta ze Zelených.

Volby v německé spolkové zemi Porýní-Falc vyhrála CDU kancléře Friedricha Merze se ziskem 30,5 procenta hlasů. Dosud vládní SPD skončila druhá s asi 27 procenty, výrazně tak oslabila oproti minulým volbám. AfD získala kolem 20 procent a svůj předchozí výsledek více než zdvojnásobila. Kandidát Zelených Dominik Krause vyhrál ve druhém kole voleb v Mnichově a stane se prvním primátorem Zelených v historii města.

Západoněmecká spolková země Porýní-Falc sousedí s Francií, Lucemburskem a Belgií a má zhruba 4,1 milionu obyvatel. V hlavním městě Mohuči žije na 220 tisíc lidí, dalšími velkými městy jsou Ludwigshafen, Koblenc, Trevír a Kaiserslautern. Hlasovat v neděli mohlo zhruba 2,95 milionu voličů.

CDU vedl do voleb její zemský předseda, 50letý Gordon Schnieder, který má nyní naději stát se po 35 letech prvním premiérem této spolkové země z řad křesťanských demokratů. Od roku 1991 zemi vládla v různých koalicích sociální demokracie.

Nynější premiér, 52letý Alexander Schweitzer, svou funkci obhajoval. SPD ale nakonec podle všeho dosáhla nejhoršího výsledku od vzniku Porýní-Falce po druhé světové válce. Agentura DPA to označila za další fiasko. V zemských volbách v sousedním Bádensku-Württembersku před dvěma týdny dostali sociální demokraté dokonce jen 5,5 procenta hlasů.

Na třetím místě skončila podle obou prognóz se ziskem pětiny hlasů strana AfD, kterou vedl do voleb Jan Bollinger. Ve volbách v roce 2021 přitom získala jen 8,3 procenta. Pokud se 20 procent pro AfD potvrdí, půjde podle agentury DPA o nejvyšší volební zisk strany ve spolkové zemi na západě Německa.

Do zemského sněmu v Mohuči se podle prognóz dostali už jen Zelení se ziskem mezi 7,5 a 8,5 procenta hlasů. Strana Levice získala 4,4 až 4,5 procenta, a skončila tak těsně pod hranicí nutnou pro zvolení. Do zemského parlamentu se nedostali se ziskem 3,5 až 3,9 procenta ani Svobodní voliči (FW).

Hluboko pod volebním prahem zůstala Svobodná demokratická strana (FDP) se ziskem dva až 2,1 procenta. Pro tradiční liberální stranu je to další porážka v řadě. Loni v únoru se nedostala při parlamentních volbách do Spolkového sněmu, před dvěma týdny se neprobojovala ani do zemského sněmu v Bádensku-Württembersku, které bylo kdysi její baštou.

Porýní-Falc vedla v posledních deseti letech vláda sociálních demokratů, zelených a FDP. Vzhledem k tomu, že SPD i CDU odmítají spolupráci s AfD, vznikne pravděpodobně nyní zemská vláda křesťanských a sociálních demokratů. Stejná koalice vládne od loňského května celému Německu.

Kampani v Porýní-Falci dominovala hospodářská témata. S problémy se kvůli vysokým cenám energií v současnosti po celém světě potýká chemický průmysl, v Ludwigshafenu přitom sídlí jeden z největších chemických koncernů na světě – BASF. Ve spolkové zemi je i řada farmaceutických firem, například BioNTech, který proslul vakcínou proti covidu-19.

Zanedbatelné nebylo v kampani ani téma podpory zemědělství, z Porýní-Falce totiž pochází mimo jiné více než 60 procent produkce německého vína. Voliče zajímala také kvalita školství a problém násilí na školách, migrace či regionální doprava.

Zatímco pro Merzovu CDU bude zřejmě výsledek voleb znamenat zadostiučinění poté, co před dvěma týdny v Bádensku-Württembersku skončila až druhá za Zelenými, pro SPD jde o další bolestivou porážku. Podle pozorovatelů by to mohlo ve straně probudit levicové kritiky současného vedení, které stranu přivedlo do celostátní koalice s konzervativní unií CDU/CSU.

Po volbách v Bádensku-Württembersku a Porýní-Falci se další zemské volby v Německu odehrají až v září. Tehdy k urnám vyrazí obyvatelé Berlína, Meklenburska-Předního Pomořanska a Saska-Anhaltska.

Zelení míří k historickému vítězství v Mnichově, vedou volby

Bavorské hlavní město Mnichov by mohlo mít poprvé v historii primátora ze strany Zelených. Po sečtení více než poloviny volebních okrsků z dnešního druhého kola komunálních voleb vede s 59 procenty hlasů její kandidát, pětatčicetiletý Dominik Krause. Dosavadní šéf radnice, 67letý sociální demokrat Dieter Reiter, má zatím jen 41 procent hlasů, informovala stanice bavorského rozhlasu BR.

První kolo komunálních voleb se v Bavorsku konalo před dvěma týdny. V Mnichově se do druhého kola probojovali z prvního místa Reiter a z druhého Krause, který je nyní na radnici zástupcem primátora. Třetí kandidát, člen konzervativní Křesťansko-sociální unie (CSU) Clemens Baumgärtner, podpořil před dnešním druhým kolem Reitera.

Pokud se trend potvrdí, měl by Mnichov prvního primátora ze strany Zelených v dějinách. Sociální demokracie (SPD) by o mnichovskou radnici přišla po 42 letech. V roce 2020 získal Reiter v prvním kole 47,9 procenta hlasů, v druhém pak 71,7 procenta.

Jeho kampaň ale nyní ovlivnila kauza kolem jeho činnosti v dozorčí radě fotbalového klubu FC Bayern. Primátor se postu v radě minulý týden vzdal.

V Bavorsku, které má zhruba 13,3 milionu obyvatel, se dnes rozhodovalo o starostech a primátorech více než 250 obcí a měst a vedení 29 zemských okresů.

Například v Norimberku podle všeho funkci obhájil primátor z CSU Marcus König, naopak v Augsburgu zřejmě dosavadní šéfka radnice Eva Weberová z CSU prohrála souboj s vyzývatelem z SPD Florianem Freundem.

X XX

SPD po 40 rokoch prišla o Mníchov, primátorom prvýkrát „zelený“. Médiá hovoria o senzácii

Bavorské hlavné mesto Mníchov bude mať po prvýkrát v dejinách primátora zo strany Zelených. Bude ním 35-ročný Dominik Krause, vyplýva z priebežných výsledkov dnešného druhého kola komunálnych volieb. Súčasný primátor mesta Dieter Reiter už uznal porážku. Jeho sociálna demokracia (SPD) vládla z radnice bavorskej metropole nepretržite od roku 1984. Bavorské médiá označujú výsledok za senzáciu.

Po sčítaní viac ako dvoch tretín volebných okrskov má Krause zhruba 58 percent hlasov, Reiter len 42 percent. Doterajší šéf mníchovskej radnice už uznal porážku a svojmu nástupcovi pogratuloval. „Spackal som to, bola to moja vina,“ povedal svojim priaznivcom. Dodal, že dnešný deň je posledným jeho politickej kariéry. Primátorom bol Reiter 12 rokov. Na volebnom večierku strany Zelených panuje podľa agentúry DPA bujará nálada.

Prvé kolo komunálnych volieb sa v Bavorsku konalo pred dvoma týždňami. V Mníchove sa do druhého kola prebojovali z prvého miesta Reiter a z druhého Krause, ktorý bol doteraz na radnici zástupcom primátora. Tretí kandidát, člen konzervatívnej Kresťansko-sociálnej únie (CSU) Clemens Baumgärtner, podporil pred dnešným druhým kolom Reitera.

Merz: Nepotrebujeme Američanov, aby zachraňovali demokraciu v Európe

V roku 2020 získal Reiter v prvom kole 47,9 percenta hlasov, v druhom potom 71,7 percenta. Jeho kampaň však teraz ovplyvnila kauza okolo jeho činnosti v dozornej rade futbalového klubu FC Bayern. Primátor sa postu v rade minulý týždeň vzdal.

Mladý zelený politik Krausa, ktorý sa otvorene hlási k svojej homosexualite, v kampani sľuboval zlepšenie dostupnosti bývania a boj proti vysokým nájmom, ktoré bavorskú metropolu trápia. Sľuboval vniesť „čerstvý vietor“ do stojatých vôd mníchovskej politiky. 

V Bavorsku, ktoré má zhruba 13,3 milióna obyvateľov, sa dnes rozhodovalo o starostiach a primátoroch viac ako 250 obcí a miest a vedenie 29 krajinských okresov. Napríklad v Norimbergu podľa všetkého funkciu obhájil primátor z CSU Marcus König, naopak v Augsburgu zrejme doterajšia šéfka radnice Eva Weberová z CSU prehrala súboj s vyzyvateľom z SPD Florianom Freundom.

X XX

Irán reaguje na americké ultimátum: V hre je úplné uzavretie Hormuzského prielivu 

Iránska armáda v nedeľu pohrozila úplným uzatvorením strategického Hormuzského prielivu v prípade, že Spojené štáty zaútočia na elektrárne v Iráne. Armáda tak reaguje na amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý dal v nedeľu Teheránu 48-hodinové ultimátum na „úplné otvorenie“ Hormuzského prielivu a pohrozil, že v opačnom prípade USA zaútočia na iránske elektrárne. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

  • Irán hrozí úplným uzatvorením Hormuzského prielivu.
  • Dôvodom sú americké hrozby útokov na iránske elektrárne.
  • Irán varuje aj pred útokmi na izraelskú infraštruktúru.
  • Blokáda prielivu spôsobila prudké zdraženie energií.
  • USA vyzvali Irán na otvorenie prielivu do 48 hodín.

„Ak sa uskutočnia hrozby Spojených štátov… Hormuzský prieliv bude úplne uzavretý a nebude znovu otvorený, kým nebudú naše zničené elektrárne obnovené,“ uviedlo vo vyhlásení operačné veliteľstvo iránskej armády Chátam al-Anbijá.

Okrem toho iránska armáda uviedla, že terčom útokov budú izraelské elektrárne, energetická infraštruktúra, informačné a komunikačné technológie. Podobné spoločnosti v regióne s americkými akcionármi budú podľa nej „úplne zničené“, informuje stanica al-Džazíra.

Cieliť budú aj na elektrárne

Legitímnym cieľom útokov budú aj elektrárne v krajinách v regióne, v ktorých sa nachádzajú americké základne. „Nezačali sme túto vojnu a nezačneme ju ani teraz, ale ak nepriateľ poškodí naše elektrárne, urobíme všetko pre to, aby sme bránili záujmy našej krajiny a nášho ľudu,“ dodalo operačné veliteľstvo armády. Irán v reakcii na americko-izraelské útoky fakticky uzavrel Hormuzský prieliv, čo prinútilo krajiny závislé od tejto námornej trasy hľadať alternatívne cesty a čerpať zo zásob.

Blokáda Hormuzského prielivu, ktorým za normálnych okolností prechádza 20 percent celosvetových dodávok ropy a zemného plynu, a početné útoky na ropnú a plynárenskú infraštruktúru na Blízkom východe spôsobili prudký nárast cien energií. Podľa analytickej firmy Kpler prešlo cez prieliv len malé množstvo plavidiel – približne päť percent jeho objemu spred vojny.

Americký prezident v nedeľu na svojej platforme Truth Social napísal, že ak Irán do 48 hodín neotvorí tento prieliv, USA „zaútočia a zničia ich mnohé elektrárne, počnúc najväčšou“. Túto hrozbu adresoval len deň po tom, čo hovoril o „ukončení“ vojny na Blízkom východe.

X X  X

 Zelenskyj varuje pred dôsledkami vojny v Iráne, Putin podľa neho získava výhodu

Zelenskyj varuje pred dôsledkami vojny v Iráne, Putin podľa neho získava výhody. 

Ukrajinský prezident priznáva zlý pocit z vojny v Iráne a posúvania diplomatických stretnutí o Ukrajine. Obáva sa, že z napätej situácie ťaží Putin.

XXX

Nemecký kancelár opäť rokoval s Trumpom, témou boli vojna v Iráne a napätie v NATO 

Nemecký kancelár priznáva, že Trump s ním nie je spokojný pre odmietnutie nemeckej účasti na operáciách v Iráne. Tvrdí však, že sa nevzdá transatlantického partnerstva.

Nemecký kancelár Friedrich Merz telefonoval v nedeľu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a hovorili spolu o vojne v Iráne, ktorá sa začala pred troma týždňami a v ktorej Berlín odmietol účasť na vojenských operáciách. Informovala o tom agentúra DPA, píše TASR.

„Hovoril som dnes popoludní s prezidentom USA Donaldom Trumpom o situácii v Iráne, Izraeli a na Ukrajine. Dohodli sme sa, že zostaneme naďalej v úzkom kontakte. Naša výmena bude čoskoro pokračovať,“ napísal kancelár na platforme X. Ďalšie podrobnosti spolková vláda nezverejnila.

Trump nie je s nemeckom spokojný

Trump v uplynulých dňoch vyzýval partnerov v NATO, aby pomohli zabezpečiť Hormuzský prieliv, ktorý je dôležitý pre dodávky roky. Európski spojenci ako Nemecko však takúto požiadavku odmietli. Šéf Bieleho domu reagoval rozhnevane a spojencov obvinil, že robia „hlúpu chybu“.

Merz v piatok na predvolebnom podujatí v západnom Nemecku povedal, že Trump s ním nie je veľmi spokojný. Podľa vlastných slov však kancelár chce pokračovať v snahe o dobré vzťahy so Spojenými štátmi. „Nechcem sa vzdať transatlantického partnerstva,“ zdôraznil Merz.

X XX

Trump dal Iránu 48 hodín na úplné otvorenie Hormuzského prielivu. Teherán na oplátku hrozí útokmi a totálnou blokádou

Americký prezident Donald Trump dal Iránu 48-hodinové ultimátum na „úplné otvorenie“ Hormuzského prielivu. Irán v reakcii na ultimátum pohrozil útokmi na infraštruktúru v regióne a pohrozil úplným uzatvorením strategického prielivu v prípade, že Spojené štáty zaútočia na elektrárne v Iráne.

Ľudia skúmajú miesto, ktoré bolo v nedeľu 22. marca 2026 zasiahnuté iránskou raketou v Dimone v južnom Izraeli.

Izraelský útok zapálil iránske plynové pole Južný Pars

Na záberoch, ktoré v stredu 18. marca 2026 zachytil očitý svedok po izraelskom leteckom útoku, bolo vidieť dym a oheň v blízkosti iránskeho plynového poľa Južný Pars. / Zdroj: Reuters

X X X

Minister Blanár: V najbližších týždňoch hrozí nedostatok ropy. Lobing za ruských oligarchov nevysvetlil

Minister dodal, že v otázke dostatku ropy bude rozhodujúca dohoda medzi Iránom a USA, a ak nepríde čoskoro, bude to mať dlhodobé dopady.

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) v relácii TV Markíza Na telo uviedol, že podľa neho hrozí nedostatok ropy. „To, čo sa deje na Blízkom východe, speje k tomu, že v najbližších týždňoch dospejeme k ropnému šoku – že nebude dostatok ropy vôbec,” povedal s dodatkom, že nás čaká ťažká situácia.

Pripojil sa pritom k rétorike premiéra Roberta Fica o Ukrajine. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nám podľa neho ruskú ropu „nechce dať a nechce nám ukázať, v akom stave je Družba“. Ruská ropa netečie na Slovensko a do Maďarska po ruskom útoku na ropovod z 27. januára.

Minister dodal, že v otázke dostatku ropy bude rozhodujúca dohoda medzi Iránom a USA, a ak nepríde čoskoro, bude to mať dlhodobé dopady. „Musia sa čím skôr dohodnúť Irán s USA, inak to bude veľký problém.

Tomáš Valášek (PS) na to povedal, že problém nastal hlavne v dôsledku prezidentovania Donalda Trumpa, ktorý rozpútava nezmyselné vojny: „Cenový šok nám nehrozí. On tu už je,“ myslí si.

Ruskí oligarchovia

Minister zahraničných vecí tiež v relácii dostal otázku, prečo sa Slovensko snaží o vyradenie ruských oligarchov Michaila Fridmana a Ališera Usmanova zo sankčných zoznamov Európskej únie. Slovensko s podporou Maďarska hrozilo zablokovaním predĺženia sankcií Únie, ak nebudú zo zoznamu vyradení.

X X X

 Britský minister pre miestnu samosprávu Steve Reed vyhlásil, že neexistuje žiadny dôkaz potvrdzujúci tvrdenie Izraela, že Irán disponuje raketami dlhého doletu, ktoré by boli schopné zasiahnuť Londýn. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP a stanice BBC.

„Neexistuje žiadna konkrétna analýza, ktorá by potvrdzovala, že Iránci by cielili na Spojené kráľovstvo – alebo že by toho boli schopní, aj keby chceli,“ povedal britský minister po vyhlásení Izraela, že Teherán mal už minulý rok v úmysle vyvinúť rakety schopné zasiahnuť Európu, Áziu a Afriku. „Vždy sme to hovorili: iránsky teroristický režim predstavuje globálnu hrozbu. Teraz už s raketami, ktoré môžu zasiahnuť Londýn, Paríž alebo Berlín,“ uviedla izraelská armáda. 

Izrael tak reagoval na správy, že Irán v piatok zaútočil na spoločnú americko-britskú vojenskú základňu na ostrove Diego García v Indickom oceáne, vzdialenú od Iránu približne 4000 kilometrov.

Reed odmietol prezradiť, ako ďaleko sa rakety dostali, s odôvodnením, že nemôže zverejňovať „operačné podrobnosti“.

Americko-britská vojenská základňa na ostrove Diego Garcia v Indickom oceáne.

„Sme plne schopní chrániť túto krajinu a udržať ju v bezpečí, či už ide o domáce územie, alebo o naše zariadenia a občanov v celom regióne,“ povedal v nedeľu v rozhovore pre BBC.

**20:02 Pápež Lev XIV. vyhlásil, že smrť a utrpenie, ktoré spôsobuje vojna na Blízkom východe, sú „škandálom pre celú ľudskú rodinu“. Zároveň obnovil výzvu na okamžité uzavretie prímeria, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi povedal, že so znepokojením sleduje situáciu na Blízkom východe a v iných regiónoch, ktoré sú rozdelené vojnou a násilím. Vojna USA a Izraela proti Iránu medzitým pokračuje už štvrtý týždeň.

„Nemôžeme zostať ticho tvárou v tvár utrpeniu toľkých ľudí – bezbranných obetí tohto konfliktu. To, čo ubližuje im, ubližuje aj celému ľudstvu,“ vyhlásil Lev počas svojej každotýždennej modlitby na Námestí sv. Petra.

„Opäť dôrazne vyzývam, aby sme vytrvali v modlitbe, aby sa ukončili nepriateľské aktivity a aby sa konečne vytvorila cesta k mieru,“ dodal.

Spravodajský web Vatican News uvádza, že podľa všetkého v Libanone zahynulo už viac ako 1000 ľudí. Pri iránskych útokoch v nedeľu skoro ráno utrpelo zranenia najmenej 160 osôb v izraelských obciach a odhaduje sa, že v Iráne zahynulo približne 1444 ľudí a viac ako 18.000 utrpelo zranenia.

X X X

Sme na hrane, niektorí už odstavili. Kamionisti žiadajú štát o pomoc, inak budú štrajkovať

Únia autodopravcov Slovenska (UNAS) a Aliancia Žltý Anjel Asistance24 (AZAA24) vyjadrili nespokojnosť so stanoviskom ministra financií Ladislava Kamenického, ktorý v diskusnej relácii TV JOJ24 uviedol, že dopravcovia nepotrebujú pomoc v súčasnej situácii.

Podľa nich všetky krajiny EÚ už avizujú, že znížia spotrebnú daň z pohonných hmôt (PHM). „Pán minister Kamenický sa vyjadril, že na SR nie je potrebné znižovať spotrebnú daň z PHM a iné opatrenie,“ uviedli.

Kamionisti mieria na Slovensko za lacnou naftou

Lacná nafta na Slovensku sa v čase ropnej krízy stala malým magnetom pre vodičov zo zahraničia – najmä kamionisti neváhali zájsť aj desiatky kilometrov navyše, aby ušetrili. / Zdroj: TV Pravda, Robert Hüttner

Vláda SR si podľa nich neuvedomuje, že doprava je hybná páka ekonomiky, bez ktorej prestane štát fungovať. „Máme informácie, že Slovnaft od 23.marca pozastavuje všetky zľavy pre motoristov a počítame stým, že sa zdvihne cena PHM,“ konštatujú a tým, že odborníci už teraz upozorňujú, že o mesiac nemusí byť na pumpách aj ADBULE. „Všetky moderné vozidlá sa nepohnú bez tejto močoviny do vozidiel,“ dodávajú zástupcovia autodopravcov. 

UNAS a ASAA24 ďalej uvádzajú, že majú informácie od dopravcov, že od 23. marca niektoré spoločnosti úplne odstavia vozové parky, lebo sa im zvyšujú náklady na dopravu a štát nemá záujem riešiť ich situáciu. „Toto sme už zachytili aj u dopravcov z Nemecka a Poľska. Situácia v doprave je totálne na hrane,“ zdôrazňujú. Zároveň vyzývajú dopravcov a členov UNAS, aby prehodnotili svoje ďalšie prepravy tovarov na území SR.

„Všetky náklady išli neskutočne hore a jazdiť pod náklady je cesta do pekla. Keď sa zvýši PHM nad dve eurá, tak UNAS a AZAA24 vyzýva svojich členov aj nečlenov v doprave, aby odstavili svoje vozidlá, pokiaľ Vláda SR nezačne riešiť túto situáciu v doprave a znižovaní nákladov pre dopravu,“ upozorňujú a opätovne žiadajú vládu o dočasné prehodnotenie vypnutia mýta pre SR dopravcov a malých a stredných podnikateľov, zníženie dane z palív a začatie rokovaní s poisťovňami o znížení poistného.

X X X

Boj o moc v Itálii vrcholí. Pohřbí politici nezávislost soudů?

Italská premiérka Giorgia Meloniová prosazuje revoluční změny v justici. Foto: Presidenza del Consiglio dei Ministri

talové v neděli a v pondělí v referendu hlasují o reformě soudů. Na první pohled technická změna, ve skutečnosti ale jde o zásadní střet o moc. Výsledek referenda rozhodne o tom, zda posílí nezávislost justice, nebo se otevřou dveře většímu vlivu politiků.

Zásadní reformu italské justice připravila vláda premiérky Giorgii Meloniové. Reforma spočívá v rozdělení justičního stavu, který dnes v Itálii tvoří soudci a státní zástupci. Podle zastánců reformy se tak posílí rovnost souzených před zákonem. Podle opozice by naopak reforma otevřela cestu k podřízení státních zástupců a soudců vládě.

Jak fungují italské soudy?

V italském ústavním systému soudci a státní zástupci tvoří jeden justiční stav. Kadidáti na oba posty jsou vybíráni ve společném veřejném řízení a podléhají kontrole a správě jedné nejvyšší justiční rady CSM. Ta mimo jiné vede disciplinární řízení. V rámci své kariéry mohou soudci a státní zástupci funkce střídat.

Právě to se má nyní změnit. Po rozdělení stavu by měly každou jeho část vést samostatné samosprávné orgány. Disciplinární řízení by pak řešil nový nejvyšší soud.

Reforma také mění výběr členů rady CSM, které v současnosti z menší části volí parlament a z větší části soudci a státní zástupci mezi sebou. Návrh reformy počítá s tím, že by členové byli losováni. To podle zastánců zlepší fungování samosprávy justice a odstraní „politikaření“, kdy se soudci a státní zástupci organizují do názorových proudů.

Odpůrci ale nepovažují losování za vhodný prostředek pro obsazení tak důležitých funkcí. Poukazují navíc na nerovnost. Zatímco zástupci justičních funkcionářů budou losováni mezi všemi soudci a státními zástupci, zástupci veřejnosti budou losováni ze seznamu, který schválí parlament.

Kritici varují: Reforma posílí vliv politiků na justici

Zastánci reformy tvrdí, že rozštěpení stavu posílí rovnost Italů před zákonem. Podle nich se souzení nacházejí ve znevýhodněném postavení, když je soudce členem stejného stavu jako žalobce. Úsudek soudců podle nich ovlivňuje stavovská sounáležitost a solidarita.

Odpůrci se naopak domnívají, že rozdělení justičního stavu oslabí soudce a státní zástupce a vystaví je většímu vlivu vlády. Poukazují na to, že již dnes zákon omezuje přechody mezi funkcemi soudce a státního zástupce a že takový krok činí každoročně jen několik desítek lidí.

Soudy ztratily důvěru občanů, tvrdí premiérka

Podle Meloniové italská justice ztratila důvěru občanů a potřebuje modernizaci, což má zaručit právě reforma. Podle ní má justice obrovskou moc. „Je to také jediná moc v Itálii, které skoro nikdy neodpovídá přiměřená odpovědnost,“ uvedla tento týden Meloniová, jež často poukazovala na některá údajná či prokázaná justiční pochybení.

„Tato reforma nezlepšuje italskou justici a nezrychluje soudy,“ tvrdí šéfka opoziční Demokratické strany Elly Schleinová, podle které změna oslabí justici a její nezávislost. „Reformu prosazuje vláda, která si myslí, že kdo dostane ve volbách o jeden hlas víc než ostatní, tak by neměl být souzen jako ostatní občané,“ uvedla Schleinová v narážce na kritiku, kterou Meloniová často vyjadřuje, když soudy rozhodují v rozporu s jejími politickými názory.

Výsledek hlasování bude zřejmě záležet na účasti. V ústavních referendech v Itálii není nutné dosáhnout minimálního počtu hlasujících, aby byl výsledek platný.

X X X

  Keď sa bezpečnosť stane slabinou: Ruskí hackeri cielia na Signal a WhatsApp

Riaditeľ FBI Kash Patel potvrdil, že terčom tejto sofistikovanej operácie sú predovšetkým osoby s vysokou spravodajskou hodnotou. Ide o súčasných aj bývalých vládnych činiteľov, vojenský personál, diplomatov a novinárov.

V digitálnom svete sme si zvykli považovať aplikácie s koncovým šifrovaním, ako sú Signal alebo WhatsApp, za nedobytné pevnosti nášho súkromia. Posledné správy od popredných svetových spravodajských služieb však prinášajú mrazivé vytriezvenie. Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) spolu s holandskými službami MIVD a AIVD varujú pred rozsiahlou globálnou kampaňou ruských tajných služieb, ktorej sa podarilo kompromitovať tisíce účtov. Tento útok nie je namierený na technické jadro aplikácií, ale priamo na nás – ich používateľov. 

Riaditeľ FBI Kash Patel potvrdil, že terčom tejto sofistikovanej operácie sú predovšetkým osoby s vysokou spravodajskou hodnotou. Ide o súčasných aj bývalých vládnych činiteľov, vojenský personál, diplomatov a novinárov. Útočníci nečakajú na chybu v kóde softvéru, namiesto toho využívajú psychológiu a dôveru. Akonáhle získajú prístup k účtu, dokážu nielen čítať súkromnú korešpondenciu a zoznamy kontaktov, ale dokonca vystupovať v mene obete. Týmto spôsobom šíria ďalšie phishingové útoky z identity, ktorú považujeme za bezpečnú, čím vytvárajú nebezpečnú reťazovú reakciu.

Signal je všeobecne považovaný za zlatý štandard medzi bezpečnými komunikačnými aplikáciami. Na rozdiel od mnohých konkurentov ho nespravuje komerčná firma, ale nezisková organizácia Signal Technology Foundation, ktorej cieľom je ochrana súkromia ako základného ľudského práva. Aplikácia využíva vlastný Signal Protocol, ktorý zabezpečuje takzvané koncové šifrovanie (end-to-end encryption). To znamená, že obsah správ, hovorov či súborov vidia len odosielateľ a prijímateľ. Ani samotní vývojári Signalu nemajú k vašim dátam prístup. Tento protokol je taký kvalitný, že ho do svojich systémov prevzali aj giganti ako WhatsApp či Google (pre správy RCS).

Prečo je Signal iný ako ostatní – Hlavným rozdielom je prístup k metadátam. Zatiaľ čo iné aplikácie môžu ukladať informácie o tom, s kým si píšete, kedy ste boli online alebo aký je váš profilový obrázok, Signal neukladá takmer nič. Jediné informácie, ktoré o vás vie, sú dátum vytvorenia účtu a čas posledného pripojenia k serveru.

Kľúčové funkcie pre bezpečnosť

  • Miznúce správy: Môžete nastaviť časovač, po ktorom sa správy automaticky vymažú z oboch zariadení.
  • Bezpečnostné čísla: Každý čet má unikátny kód, pomocou ktorého si môžete overiť, že komunikujete so správnou osobou a vaše spojenie nebolo narušené.
  • Zámok registrácie: Vyžaduje PIN kód pri opätovnej inštalácii aplikácie, čo bráni útočníkom ukradnúť váš účet aj v prípade, že by sa zmocnili vašej SIM karty.
  • Otvorený kód (Open Source): Zdrojový kód Signalu je verejne dostupný, čo znamená, že bezpečnostní experti z celého sveta ho môžu neustále kontrolovať a hľadať v ňom prípadné chyby.

Jednou z najčastejších taktík, ktorú odhalili holandské tajné služby, je maskovanie sa za oficiálneho chatbota technickej podpory aplikácie Signal. Útočníci prostredníctvom neho vylákajú od používateľov citlivé overovacie údaje alebo PIN kódy. Ďalšou slabinou je funkcia prepojených zariadení, ktorá hackerom umožňuje ticho sledovať komunikáciu bez toho, aby si majiteľ telefónu niečo všimol. Práve preto, že Signal je v štátnych inštitúciách obľúbený pre svoju povesť vysokej bezpečnosti, stal sa pre ruskú rozviedku prioritným cieľom pri hľadaní informácií o podpore Ukrajiny či fungovaní Medzinárodného trestného súdu v Haagu. 

Odborníci zdôrazňujú, že hoci sú správy šifrované, samotné aplikácie by sa nikdy nemali používať na prenos vysoko dôverných alebo štátnych tajomstiev. Viceadmirál Peter Reesink z MIVD jasne upozorňuje, že koncový bod – teda človek s telefónom v ruke – zostáva najzraniteľnejším článkom celého reťazca. Ak hacker ovládne váš profil, šifrovanie mu v čítaní správ nezabráni, pretože sa v systéme javí ako legitímny vlastník účtu. 

Obrana proti takýmto útokom si vyžaduje zvýšenú ostražitosť pri každodennom používaní technológií. Dôležitým varovným signálom je napríklad duplicita členov v skupinových četoch. Ak v zozname uvidíte meno kolegu dvakrát, hoci len s minimálnou odchýlkou v pravopise, je vysoká pravdepodobnosť, že jeden z účtov je pod kontrolou útočníka. V takom prípade je nevyhnutné okamžite odstrániť podozrivý profil a ak existuje podozrenie na napadnutie správcu skupiny, celú konverzáciu ukončiť a založiť novú. Kybernetická vojna už nie je len o padajúcich serveroch, ale o nenápadnom infiltrovaní našich najosobnejších komunikačných kanálov.V digitálnom svete sme si zvykli považovať aplikácie s koncovým šifrovaním, ako sú Signal alebo WhatsApp, za nedobytné pevnosti nášho súkromia. Posledné správy od popredných svetových spravodajských služieb však prinášajú mrazivé vytriezvenie. Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) spolu s holandskými službami MIVD a AIVD varujú pred rozsiahlou globálnou kampaňou ruských tajných služieb, ktorej sa podarilo kompromitovať tisíce účtov. Tento útok nie je namierený na technické jadro aplikácií, ale priamo na nás – ich používateľov.

WhatsApp je v súčasnosti najpopulárnejšou komunikačnou platformou na svete, ktorú mesačne aktívne využívajú miliardy ľudí. Od roku 2014 patrí pod spoločnosť Meta (predtým Facebook), čo jej prinieslo obrovské technologické zázemie, ale aj časté diskusie o ochrane súkromia a nakladaní s používateľskými dátami. Kľúčovým prvkom WhatsAppu je koncové šifrovanie (end-to-end encryption), ktoré je predvolene zapnuté pre všetky správy, hovory, fotografie aj videá. Zaujímavosťou je, že WhatsApp na tento účel využíva rovnaký Signal Protocol ako jeho konkurent Signal. To znamená, že obsah vašich konverzácií nemôže čítať ani samotná Meta, ani vládne organizácie, pokiaľ nemajú priamy prístup k vášmu zariadeniu.

Rozdiel medzi WhatsAppom a Signalom – Hlavný rozdiel nespočíva v šifrovaní obsahu, ale v spracovaní metadát. WhatsApp zbiera informácie o tom, ako často aplikáciu používate, s kým komunikujete, akú máte polohu (ak ju zdieľate) alebo aké zariadenie používate. Tieto údaje sa následne využívajú v rámci ekosystému Meta, napríklad na personalizáciu reklám na Facebooku či Instagrame, hoci samotné texty správ zostávajú súkromné.

Užitočné funkcie pre každodenný život

  • WhatsApp Web a Desktop: Umožňuje plnohodnotné používanie aplikácie na počítači, pričom telefón už nemusí byť neustále pripojený k internetu.
  • Miznúce správy: Môžete nastaviť automatické vymazanie správ po 24 hodinách, 7 dňoch alebo 90 dňoch.
  • Komunity: Funkcia, ktorá dovoľuje spájať príbuzné skupiny pod jednu strechu, čo je ideálne pre školy, bytové domy alebo pracovné tímy.
  • Kanály: Jednosmerný spôsob vysielania informácií od organizácií alebo osobností k sledovateľom bez toho, aby sa odhalili telefónne čísla účastníkov.

Bezpečnostné riziká a prevencia – Aj keď je aplikácia technicky zabezpečená, najväčším nebezpečenstvom zostávajú sociálne inžinierstvo a phishing. Hackeri sa často pokúšajú vylákať overovací SMS kód pod rôznymi zámienkami, aby získali kontrolu nad účtom. Nedávne varovania spravodajských služieb navyše potvrdzujú, že útočníci sa snažia infiltrovať do skupinových četov prostredníctvom falošných profilov alebo zneužitím funkcie prepojených zariadení.

Riaditeľ FBI Kash Patel potvrdil, že terčom tejto sofistikovanej operácie sú predovšetkým osoby s vysokou spravodajskou hodnotou. Ide o súčasných aj bývalých vládnych činiteľov, vojenský personál, diplomatov a novinárov. Útočníci nečakajú na chybu v kóde softvéru, namiesto toho využívajú psychológiu a dôveru. Akonáhle získajú prístup k účtu, dokážu nielen čítať súkromnú korešpondenciu a zoznamy kontaktov, ale dokonca vystupovať v mene obete. Týmto spôsobom šíria ďalšie phishingové útoky z identity, ktorú považujeme za bezpečnú, čím vytvárajú nebezpečnú reťazovú reakciu. 

Jednou z najčastejších taktík, ktorú odhalili holandské tajné služby, je maskovanie sa za oficiálneho chatbota technickej podpory aplikácie Signal. Útočníci prostredníctvom neho vylákajú od používateľov citlivé overovacie údaje alebo PIN kódy. Ďalšou slabinou je funkcia prepojených zariadení, ktorá hackerom umožňuje ticho sledovať komunikáciu bez toho, aby si majiteľ telefónu niečo všimol. Práve preto, že Signal je v štátnych inštitúciách obľúbený pre svoju povesť vysokej bezpečnosti, stal sa pre ruskú rozviedku prioritným cieľom pri hľadaní informácií o podpore Ukrajiny či fungovaní Medzinárodného trestného súdu v Haagu. 

Odborníci zdôrazňujú, že hoci sú správy šifrované, samotné aplikácie by sa nikdy nemali používať na prenos vysoko dôverných alebo štátnych tajomstiev. Viceadmirál Peter Reesink z MIVD jasne upozorňuje, že koncový bod – teda človek s telefónom v ruke – zostáva najzraniteľnejším článkom celého reťazca. Ak hacker ovládne váš profil, šifrovanie mu v čítaní správ nezabráni, pretože sa v systéme javí ako legitímny vlastník účtu. 

Obrana proti takýmto útokom si vyžaduje zvýšenú ostražitosť pri každodennom používaní technológií. Dôležitým varovným signálom je napríklad duplicita členov v skupinových četoch. Ak v zozname uvidíte meno kolegu dvakrát, hoci len s minimálnou odchýlkou v pravopise, je vysoká pravdepodobnosť, že jeden z účtov je pod kontrolou útočníka. V takom prípade je nevyhnutné okamžite odstrániť podozrivý profil a ak existuje podozrenie na napadnutie správcu skupiny, celú konverzáciu ukončiť a založiť novú. Kybernetická vojna už nie je len o padajúcich serveroch, ale o nenápadnom infiltrovaní našich najosobnejších komunikačných kanálov.

X X X

Príbeh kaštieľa v Rusovciach vrcholí. Sídlo pre štátne návštevy zhltlo sto miliónov, vidno to najmä v interiéri

Obnova vzácneho kaštieľa v Rusovciach, ktorý bol dekády opustený a v katastrofálnom stave napreduje. Premena šľachtického sídla na zázemie pre štátnych hostí sa začala pred takmer dvoma rokmi, no odvtedy značne pokročila. Mimoriadne náročná rekonštrukcia prebieha pod bdelým okom pamiatkarov a s reštaurátorskými postupmi, pričom posun je citeľný najmä v interiéri.

Kaštieľ Rusovce úrad vlády rekonštruuje od roku 2024.

Rusovský kaštieľ pochádzajúci z polovice 19. storočia patril viac než tri desaťročia k najvzácnejším bratislavským stavbám v najhoršom stave. Obrovská stavba na troch podlažiach a s ďalším v podzemí, má celkovo viac ako 90 miestností. Iba príprava na obnovu preto trvala roky a to nielen pre hľadanie 110 miliónového rozpočtu, ktorý palác a jeho okolie vyžadoval. Zdroje pochádzajú z Plánu obnovy a odolnosti.

K samotnej dokumentácii sa totiž pridala nutnosť reštaurovania tradičnými postupmi a prispôsobenie historickej stavby súčasným potrebám. V rámci vybudovania reprezentatívneho sídla vznikla aj požiadavka parkoviska. To vzniká pri východnom krídle kaštieľa, v podzemí. Pri výkopoch vďaka tomu objavili pozostatky rímskeho, takmer dvetisíc rokov starého vodovodu – prvého na celom Slovensku. Nálezy boli aj inde v komplexe.

Obnova bude prebiehať ešte do roku 2029. Po nej sa stane Kaštieľ v Rusovciach priestorom pre štátne návštevy.

„Robíme všetko pre to, aby po obnove kaštieľa mala naša krajina reprezentatívne priestory, v ktorých budeme môcť dôstojne privítať významné návštevy či hostiť medzinárodné podujatia na najvyššej úrovni,“ vysvetlil vedúci úradu vlády Juraj Gedra. Tender na obnovu vyhralo združenie spoločností HOCHTIEF, HORNEX a Adifex.

Výnimočnosť sídla je nielen v jeho rozmeroch a neogotickej architektúre, ale aj prepracovaných sálach s množstvom detailného zdobenia. Tvar naberajú nové časti kaštieľa, rovnako ako vnútorné priestory. Práce, ktoré majú trvať ešte ďalšie tri roky, viditeľne pokročili a samotný úrad potvrdzuje, že harmonogram ide podľa plánu. „Obnova historických pamiatok si vyžaduje čas, trpezlivosť a rešpekt k minulosti. Výsledkom však bude priestor, ktorý spája históriu, kultúru a moderné využitie,“ vysvetlil Gedra.

Mal by byť Kaštieľ Rusovce prístupný verejnosti celý?

Obnova kaštieľa pod drobnohľadom

Izby sa reštaurujú tradičnými technikami, čo je zjavné pri drevených kazetových obkladoch stropov a stien – podľa Gedru remeselníci používajú prírodné materiály, preto budú drevené časti vyzerať ako v čase ich vzniku a zároveň sa zachová ich funkčnosť. Obnova má pokračovať historickými maľbami, povrchmi stien, podlahami či stropmi.

Na záver sa miestnosti doplnia umením, obrazmi a gobelínmi, ktoré zapožičia Slovenská národná galéria. Zvyšok zariadenia bude tvoriť originálny historický nábytok v kombinácii so súčasným vybavením. „Kaštieľ má po komplexnej pamiatkovej rekonštrukcii, sanácii a zreštaurovaní slúžiť na reprezentačné, stravovacie a ubytovacie účely pre štátne podujatia na najvyššej úrovni, významné medzinárodné návštevy, organizáciu seminárov za účasti najvyšších ústavných činiteľov,” priblížil ešte vlani za kraj Michal Feik na sociálnej sieti.

Najviac zachovaná bola Rytierska sála, ktorej interiér je takmer celý obložený vyrezávaným drevom a okná pokrývajú farebné vitráže. Práve tá je jadrom kaštieľa, keďže ide o hlavnú sálu určenú na prijímanie hostí s masívnym krbom. Jej názov je odvodený z množstva obrazov s rytierskymi motívmi, ktoré ju zdobia.

Kaštieľ Rusovce počas rekonštrukcie – Rytiersky sál.

Stavba má však väčšinu salónov podobne tematicky ladených – okrem Bieleho, Tyrkysového či Čínskeho a Tureckého obsahuje aj Biliardový a v rámci prístupu do záhrad vyniká Sala terrena. Ide otvorený priestor prepojený s vonkajškom, opäť pre hostí. V rámci súkromných miestností ako boli pôvodné spálne alebo knižnice a oddychové izby v krídlach kaštieľa teraz vznikne ubytovanie pre hostí. V podzemnom podlaží bude kuchyňa, sklady a ďalšie technické zázemie.

Nové fotografie ukazujú aj murovacie práce, pričom podľa úradu aj počas nich našli pod kaštieľom murivo a nálezy z predchádzajúceho fungovania sídla.

Verejnosť vzácny interiér neuvidí

Napriek tomu, že rozsiahly kaštieľ si privlastnila vláda pre svoje návštevy a zo vzácneho interiéru bežný návštevník veľa neuvidí, časť parku zostane otvorená verejnosti – podobne ako záhrady Prezidentského paláca. Záchrany a doplnenia sa tak dočká aj zeleň v areáli. Najprv sa však odstránia choré stromy, až následne sa začnú práce v teréne. Pribudne aj plot, ktorý bude chrániť vládne návštevy.

„Rovnako pracujeme na tom, aby si aj Rusovčania a návštevníci mohli naplno užívať areál kaštieľa. Zrevitalizovaný historický park bude bezpečným a pokojným miestom na prechádzky, ale aj detské hry. A čeľadník poskytne zázemie pre komunitné aktivity,” priblížil Gedra. 

Budova bývalého čeľadníka z konca 18. storočia bola v ešte horšom stave ako samotný kaštieľ. Keďže išlo prakticky o ruinu bez strechy, objekt rozobrali a postavili nanovo v historizujúcom štýle, remeselníci použili tehlové časti stavby, no interiér bude zariadený moderne.

Po obnove sa zmení na reštauráciu s kaviarňou, obradnou sieňou či priestormi na výstavy nálezov v sídle – a nielen tých. Tiež tam úrad umiestni kancelárie pre zamestnancov údržby parku aj kaštieľa. Dočasne v ňom bude aj ubytovanie personálu sídla, či byt správcu. Okrem čeľadníka sa zachovala aj kaplnka, ktorá tiež vyniká umeleckými dielami.

História rusovského kaštieľa siaha až do 13. storočia, čo potvrdil archeologický výskum z roku 2018. Ten odhalil základy pôvodného stredovekého hradu, ktorý neskôr nahradila dnešná stavba. Súčasnú podobu získal kaštieľ v polovici 19. storočia, keď ho gróf Emanuel Zichy-Ferraris prestaval v tudorovskom štýle. Vznikla dvojkrídlová budova v tvare U s otvoreným nádvorím, ktorú postupne doplnili vežičky a anglický park. Výskum odkryl aj pôvodnú studňu, ľadovňu či terasu smerujúcu do záhrady.

Potomkovia grófa ho počas vojny opustili s tým, že kaštieľ odkázali rádu benediktínov. Po druhej svetovej vojne, keď kaštieľ poškodili vojská, prešiel do rúk štátu a využíval ho SĽUK. Po jeho odchode však objekt zostal prázdny a začal chátrať, čomu dopomohlo aj komplikované vlastníctvo benediktínskeho rádu, s ktorým sa o sídlo štát musel súdne sporiť.

X XX

Expert varuje: Ak sa konflikt zázrakom nezastaví, prudko zdražie všetko na svete. Plyn z Kuvajtu môže chýbať roky

Kríza na Blízkom východe vyzerá stále dramatickejšie. Ak sa to nezastaví, hrozí zdraženie všetkého, varuje energetický expert agentúry Reuters Dmitrij Ždannikov.

„Je to pravdepodobne najvýznamnejšia kríza od arabského ropného embarga v 70. rokoch. A každý deň, čo pokračuje, vyzerá – začína vyzerať – ešte dramatickejšie. Takže pokiaľ sa to v najbližších dňoch nejakým zázračným spôsobom nezastaví, uvidíme veľký skok v cenách každého materiálu na svete, od energie až po potraviny, pretože farmári sú v skutočnosti závislí od hnojív a v regióne sa vyrába veľa hnojív. Ak sa to pomerne rýchlo nezastaví, hrozí nám ich veľký nedostatok,“ uviedol Ždannikov.

Za hlavný problém považuje uzavretie Hormuzského prielivu, ktorý je cestou pre pätinu svetovej ropy. Pripomenul však, že okrem toho došlo k rozsiahlemu poškodeniu ropných zariadení v Saudskej Arábii, Katare, Kuvajte a Spojených arabských emirátoch.

„Aj keby sa Hormuzský prieliv zajtra znovu otvoril, obnovenie normálnych dodávok bude trvať oveľa dlhšie. Mali sme rozhovor s riaditeľom spoločnosti QatarEnergy (generálnym riaditeľom Saadom Šarídom al-Kaabím) tento týždeň a povedal, že v podstate nemusí byť schopný dodávať plyn svojim zákazníkom v Európe a Ázii – niektorým zo svojich zákazníkov v Európe a Ázii – tri až päť rokov. To vám trochu hovorí, čo sa deje v širšom kontexte,“ uviedol.

Hormuzský prieliv – pohľad zhora

Animované video z Google Earth ukazuje Hormuzský prieliv, kľúčovú trasu pre svetový obchod s ropou. / Zdroj: Reuters

„Jednoducho povedané, vojna trvá už viac ako 20 dní. A z týchto 20 dní svet štyri dni nedostal žiadne dodávky ropy. Len si to predstavte: nie je to mínus 10 %, nie je to o 20 % menej, sú to nulové dodávky štyri dni,“ povedal Ždannikov.

„Prezident Donald Trump povedal, že ak sa Hormuzský prieliv znovu neotvorí do 48 hodín, zničí energetické zariadenia – elektrárne – v Iráne. Irán teda prežíva vďaka plynovým a energetickým zariadeniam; je to pre nich kľúčová vec na udržanie životnej úrovne obyvateľstva. Takže je to pre Irán kľúčová vec. Teherán o niekoľko hodín zareagoval a povedal, že ak sa to stane, Irán odvetí útokom na energetickú infraštruktúru – no, tam sme už boli – a zaútočia aj na odsoľovacie zariadenia v celom regióne, ktoré spadajú do sféry záujmov USA a Izraela,“ hovorí expert.

Masaker v Hormuzskom prielive: Kamery zachytili likvidáciu viacerých lodí v kľúčovej tepne sveta

Ide o jednu z najdôležitejších lodných trás na svete, cez ktorú prechádza významná časť globálnej námornej dopravy. / Zdroj: CENTCOM

Dodáva, že ak si vypočujeme, čo hovorí priemysel, nie politici, tak ten veľmi jasne chce prijateľnú dohodu pre Irán: „Pretože veľa ľudí z priemyslu hovorí: ‚Neposielame svoje lode, ani keby boli chránené konvojom; neposielame ich späť do Hormuzského prielivu. Chcem nejaký druh urovnania medzi USA, Izraelom na jednej strane a Iránom na druhej strane. Inak neriskujeme‘“.

X X X

Nóri navštívili Vlkolínec, vítal ich hanlivý nápis. Samospráva hosťom musela vysvetľovať, o čo ide

Vlkolínec krváca! Dedičstvo našich otcov umiera! Takýto nápis čakal v malebnej osade nad Ružomberkom zástupcov Nórskych grantov, v spolupráci s ktorými mesto pripravuje projekt revitalizácie tejto lokality. Práve plánovaný zámer môže pomôcť miestnemu rozvoju.

Zahraničná návšteva prišla do Vlkolínca v rámci študijnej infocesty.

Nelichotivé zvesti o Vlkolínci sa začali šíriť aj do zahraničných médií po tom, ako nespokojný obyvateľ Anton Sabucha verejne kritizoval súčasný stav v osade zapísanej na zozname UNESCO. Okrem iného spomenul, že je za to, aby ich odtiaľ vyškrtli, lebo sa to tam premenilo na turistickú zoo – ľudia si cez okná fotografujú interiéry ich domov a niektorí im vstupujú aj do záhrad. Bývať v takom „živom skanzene“ teda nie je veľmi závideniahodné.

Denník Pravda o tom písal koncom januára. Hovorili sme vtedy aj so šéfom Občianskeho združenia Vlkolínec Jánom Ondríkom, ktorý má v osade tiež trvalý pobyt. So Sabuchovými názormi však nesúhlasí. Poukázal na to, že v združení sú v podstate všetci obyvatelia, plus vlastníci nehnuteľností, a väčšina sa s hlasom jedného nespokojného človeka nestotožňuje. Zápis na prestížnom zozname im totiž prináša viac pozitív ako negatív.

Ani po vyjdení našej reportáže sa nám nikto neozval s tým, že by mal iný názor. Teraz sa však objavil a to práve počas návštevy zástupcov Nórskych grantov, ktorí prišli osobne spoznať túto jedinečnú lokalitu zapísanú v UNESCO. Na jednom z drevených plotov ich pritom vítal nápis v angličtine: „Vlkolínec krváca!!! Dedičstvo našich otcov umiera!!! 33 rokov práce mesta Ružomberok.“

Nápis v angličtine na jednom z plotov vo Vlkolínci.

Nápis ich zaujal

Tentoraz nie je autorom kritických slov Sabucha, ale iná rodina žijúca vo Vlkolínci. Podľa všetkého teda v tejto veci nejde o úplne ojedinelý názor. Zdroj, ktorý nechce byť menovaný ale tvrdí, že ide o ľudí, ktorí v minulosti čerpali dotáciu na nejakú opravu, no potom presne nezdokladovali, na čo peniaze použili.

Osada totiž ročne získava rôzne príspevky z parkovného či vstupného do expozícií, ktoré potom samospráva prerozdeľuje na základe riadne podaných žiadostí. Ak však žiadatelia následne nepredložia potrebné dokumenty, aby bolo jasné, kam dotknuté financie putovali, v aktuálnom období sú z tejto schémy vynechaní. Práve to vraj môže byť dôvodom otvorenej nespokojnosti. V nasledujúcom roku ale opäť môžu požiadať mesto o príspevok na obnovu a rekonštrukciu objektov.

Miroslav Parobek, vedúci oddelenia kultúry ružomberského mestského úradu, vysvetlil, že v súvislosti so zahraničnou návštevou išlo o študijnú cestu zástupcov Riadiaceho výboru pre prípravu Nórskych fondov v rámci Grantov Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Organizoval ju rezort investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie v slovenských lokalitách UNESCO. Okrem Vlkolínca zahŕňa tento program aj návštevy Banskej Štiavnice, Bardejova, Levoče a Spišského Podhradia. 

„Infocesty sa zúčastnili tiež zástupcovia jednotlivých lokalít svetového dedičstva UNESCO z Nórska a Islandu,“ hovorí Parobek s tým, že práve oni môžu byť ich potencionálni partneri. „Sú pripravení pomôcť nám odovzdať dobré skúsenosti z realizácie podobných projektov a ich riadenia,“ povedal. Zároveň potvrdil, že „transparent“ na plote si hostia všimli.

„Samozrejme, že ich zaujal plagát a snažili sme sa im situáciu vysvetliť. Chápali to tak, že skutočne je potrebné odstrániť dlhodobo zanedbané problémy vo Vlkolínci. No a práve náš projekt na obnovu tejto lokality, ktorý pripravujeme, môže pomôcť miestnemu rozvoju,“ zhodnotil. Podľa neho je dôležité, že zámer má podporu vedenia mesta a poslancov zastupiteľstva.

„Ale aj väčšiny obyvateľov a majiteľov nehnuteľností vo Vlkolínci, ktorí svoj nesúhlas s osobnými názormi niekoľkých jednotlivcov vyjadrili aj vo vyhlásení,“ zdôraznil. Konkretizoval, že Občianske združenie Vlkolínec vyzbieralo 27 podpisov ľudí, ktorí nie sú za vymazanie z prestížneho zoznamu svetového dedičstva. Ozrejmil, že celkovo malo vlani v osade trvalý pobyt 29 ľudí, vrátane štyroch detí. Denne tam ale žije len 17 obyvateľov.

Vlkolínec a UNESCO. Je to problém?

Veľké plány mesta

Parobek spresnil, že cieľom cesty bolo oboznámiť sa s pripravovanými projektmi na zachovanie a obnovu kultúrnych pamiatok svetového dedičstva v lokalitách UNESCO na Slovensku v rámci programu „Miestny rozvoj založený na kultúre“. Ten je financovaný z Grantov EHP, pričom výzva bude vyhlásená do leta tohto roka.

Zaujímalo nás, či nedávno medializované informácie o nespokojnosti Vlkolínčanov so statusom UNESCO, a želania o vymazaní z jeho zoznamu, mali nejaký vplyv na túto zahraničnú návštevu. Zdá sa ale, že touto témou sa veľmi nezaoberali.

„My sme sa sústredili na predstavenie nášho projektu na obnovu Vlkolínca. Pripravované zámery sú komplexné. Zahŕňajú všetky oblasti a odstránenie dlhodobo neriešených problémov, ktoré trápia domácich obyvateľov, ale aj návštevníkov,“ konštatoval Parobek. Podčiarkol, že prioritou radnice je zachovanie a revitalizácia tejto osady, ktorá bola už v roku 1977 vyhlásená za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Do zoznamu UNESCO ju zapísali v roku 1993. 

Opraviť chcú nielen národné kultúrne pamiatky vo vlastníctve Ružomberka, ktorými sú drevená zvonica, rumpáľová studňa či historická sýpka, ale aj ďalšie. Zároveň plánujú doplniť expozície. „Tiež vymeniť poškodené šindľové strechy na drevených zruboch a hospodárskych objektoch. Chceme pokračovať aj v záchrane senníkov (tzv. štále),“ priblížil Parobek.

Projekt mesta nevynecháva ani dobudovanie základnej infraštruktúry, ktorá zahŕňa záchytné parkovisko, verejné toalety, ekologickú čistiareň odpadových vôd, opravu prístupových a miestnych komunikácií, turistických či cyklistických chodníkov. Z Nórskych fondov by na to putovalo až 75 percent z celkovej sumy projektu, pričom kompletné náklady odhadujú na približne 3 milióny eur. Ak bude radnica úspešná, mali by to zrealizovať do konca roka 2028.

Medzi neinvestičné, takzvané mäkké, aktivity zaradili napríklad aj moderné smart prvky a audiovizuálne prezentácie (hovoriaci obraz – príbeh Vlkolínca a pod.). Zámer počíta tiež so sprievodcovskými službami s dozorom a výkladom v expozíciách či debarierizáciou. V pláne sú zároveň pracovné workshopy v podobe opráv šindľových striech, studní či obnova terasových políčok a pestovanie tradičných plodín.

X XX

Muž v nouzi chtěl zpátky byt, který dal manželce. Dar je neodvolatelný, varuje soud. 

Muž neodvolal dar pro nevděk, ale pro nouzi. Tu však u soudů neprokázal. Ilustrační foto: Pixabay

Muž v nouzi chtěl získat zpátky byt, jehož polovinu daroval manželce. Vážně totiž onemocněl a manželé se rozvedli. Dárce je nyní odkázaný na pomoc jiné osoby, bydlení za něj platí otec. Dar proto odvolal „pro nouzi“, soudy ale jeho návrh zamítly. Muž podle nich není zcela bez prostředků a dar je neodvolatelný. Navíc ho nežádal zpátky pro nevděk a nouzi mu soudy neuznaly. Po ženě může bývalý manžel ale žádat výživné.

Dárce nesplnil podmínky pro odvolání darovací smlouvy, potvrdil Nejvyšší soud a dovolání muže zamítl.

Případ projednalo na svém posledním zasedání občanskoprávní kolegium Nejvyššího soudu a schválilo z něho právní větu. Pojem nouze podle ní zahrnuje nezbytné životní potřeby dárce, jimiž jsou bydlení, ošacení, strava a zajištění odůvodněných potřeb daných individuálními poměry dárce, ale jen v nutném rozsahu.

Muž poslal ženě výzvu k vrácení daru

Muž daroval manželce polovinu bytu darovací smlouvou v roce 2017. O čtyři roky později se však manželé rozvedli. Muž trpí neurologicko-ortopedickým onemocněním s progresí, postižením srdce a plic. Byla mu přiznaná invalidita III. stupně. Je práce neschopný a odkázaný na pomoc jiné osoby.

V prosinci 2021 navrhla bývalá manželka vypořádání spoluvlastnictví předmětné nemovitosti. V reakci na to muž učinil „odvolání daru pro nouzi“. Odstoupení od darovací smlouvy a výzva k vrácení daru byly ženě doručené poslední prosincový den.

Není v takové nouzi, že by neměl na výživu

Jenže soud rozhodl, že muž nenaplnil „všechny předpoklady pro odvolání daru pro nouzi“ podle občanského zákoníku. Odvolací Krajský soud v Brně tento závěr potvrdil. Podle soudů se nenachází v nouzi zcela bez prostředků.

Muž pobíral invalidní důchod třetího stupně 11 456 Kč, příspěvek na mobilitu 550 Kč, příspěvek na péči 4400 Kč. Má auto Ford Mondeo z roku 2002, platí si internet 450 Kč a telefon 600 Kč. „Náklady s bydlením 7669 Kč ve sporném bytě, v němž bydlí, hradil otec žalobce,“ shrnul poměry postiženého soud.

V prosinci 2021 se nenacházel v takové nouzi, že by se neměl na „vlastní nutnou výživu“, rozhodl odvolací soud. Nezbytné náklady hradí z invalidního důchodu. Bydlení mu platí otec. Splátka vypořádání podílu bývalé manželce není „nákladem na nutnou výživu“, uzavřel soud.

Nevykládejte právo v rozporu s dobrými mravy

V dovolání muž vytkl soudům, že rozhodují matematickým výpočtem. Jeho příjem je pod hranicí 15 571 Kč. Spadá proto mezi lidi pod prahem příjmové chudoby. Soudy podle něho nesprávně zahrnují do jeho příjmu i příspěvky za postižení.

Poukázal i na § 2 občanského zákoníku, že výklad práva nesmí být v rozporu s dobrými mravy.  V této souvislosti zdůraznil, že ho žena v jeho situaci opustila.

Dar je zásadně neodvolatelný

Jenže tak jednoduché to není, jak demonstroval Nejvyšší soud. „Důvodová zpráva k § 2068 o. z. uvádí: „Dar je zásadně neodvolatelný. Tuto zásadu návrh výslovně neuvádí, neboť plyne z obecnější zásady závaznosti smluv. Navrhuje se však upravit výjimečné případy možnosti dar odvolat,“ cituje z důvodové zprávy Nejvyšší soud.

„Právo odvolat dar pro nouzi bylo z našeho práva vypuštěno při přijetí občanského zákoníku z r. 1950 z ideologických důvodů. Navrhuje se umožnit dárci, aby dar odvolal poté, co jej dal, upadl-li následně nezaviněně do takové nouze, že nemá na vlastní nutnou výživu nebo na nutnou výživu osob, k nimž má zákonnou vyživovací povinnost,“ napsal do důvodové zprávy zákonodárce.

Budova Nejvyššího soudu – vstupní prostory. Ilustrační foto: Nejvyšší soud (autor Aleš Ležatka)

Dar lze odvolat pro nevděk, nouzi, narození dítěte

A je to ještě složitější. Předmětné ustanovení § 2068 občanského zákoníku totiž říká: „Upadne-li dárce po darování do takové nouze, že nemá ani na nutnou výživu vlastní nebo nutnou výživu osoby, k jejíž výživě je podle zákona povinen, může dar odvolat.“

„Tradiční právní úpravy znají odvolání daru pro nouzi, pro nevděk, pro zkrácení nepominutelných dědiců, pro pozdější narození dítěte a z některých dalších důvodů. Osnova navrhuje upravit odvolání daru jen pro nouzi dárce a pro nevděk obdarovaného,“ uvedli zákonodárci v důvodové zprávě, když navrhovali zákon.

Muž v nouzi má žádat po ženě výživné

Za nouzi je pak považovaná situace, kdy dotyčný nemá ani na vlastní nutnou výživu. Což znamená „zajištění základních potravin nezbytných k přežití, základního ošacení a základního bydlení, případně zajištění léků nezbytných k životu dárce.“

Podle důvodové zprávy představuje požadavek vrácení daru „intenzivnější zásah do dobré víry obdarovaného“. Ten legitimně očekával, že vlastnictví daru potrvá. Proto zákonodárce váže právo odvolat dar pro nouzi dárce na případ nejnutnější potřeby.

„Zastáváme názor, že odvolání daru pro nouzi předchází vyživovací povinnosti,“ upozornili zákonodárci na další ustanovení §910 občanského zákoníku.

Žalobu pro nevděk nepodal, nouzi neustál

Jelikož žalobce neodvolal dar pro nevděk, nýbrž pro nouzi, jsou bez právního významu jeho námitky týkající se chování žalované, tedy že ho v jeho situaci opustila, uvedl v rozhodnutí Nejvyšší soud.

Soudy proto posuzovaly míru mužovy nouze a nutné výživy. Odvolací soud při tom vycházel ze životního a existenčního minima, jak je definuje zákon. Zkoumal i individuální okolnosti, tedy že muž je odkázaný na invalidní důchod, je práce neschopný.  Kvůli svému stavu má zvýšené životní náklady o 2000, jak napsal do dovolání.

V době odstoupení od smlouvy neměl náklady s bydlením, protože je platí otec. Není pravda, že soud do mužova příjmu zahrnul i příspěvek na péči a na mobilitu. Muž v dovolání soudům vytýká chyby, kterých se nedopustily, uvedl Nejvyšší soud a dovolání zamítl. Irena Válová ceskajustice.cz

X XX

Nebezpečné potraviny zaplavujú trh. Spôsobujú salmonelu, listerióziu a obsahujú baktérie E.coli. Konzumácia môže byť fatálna

Na európskych trhoch sa čoraz častejšie objavujú potraviny, ktoré nespĺňajú požadovanú kvalitu alebo bezpečnostné normy. Môže ísť o falšované výrobky, nesprávne označenie pôvodu či kontamináciu škodlivými látkami. Takéto prípady ohrozujú zdravie spotrebiteľov a znižujú dôveru ľudí.

Kozmetika, ktorá môže ublížiť: Ako sa chrániť pred nebezpečnými výrobkami?

V relácii Pravda o klíme odpovedá Andrea Katušinová z odboru hygieny výživy, bezpečnosti potravín a kozmetických výrobkov Úradu verejného zdravotníctva SR. / Zdroj: TV Pravda

Európska únia sa preto snaží túto situáciu zlepšiť pomocou nových technológií. Európska komisia predstavila TraceMap, nástroj umelej inteligencie, ktorý pomáha rýchlejšie odhaliť podvody s potravinami a zistiť, či sú výrobky kontaminované.

Vďaka tomu môžu úrady rýchlejšie reagovať a stiahnuť nebezpečné potraviny z trhu, čo pomáha lepšie chrániť spotrebiteľov. 

Nové technológie na odhalenie zlých potravín

Vo všetkých krajinách Európskej únie už môžu úrady používať novú platformu TraceMap. Má im pomôcť lepšie kontrolovať potraviny a jednoduchšie odhaliť problémy, ktoré by mohli ohroziť zdravie ľudí, píšu aj na portáli Euronews.

Vďaka tomuto nástroju sa dá rýchlejšie zistiť, keď niečo nie je v poriadku, a úrady môžu skôr zasiahnuť. To znamená, že nebezpečné potraviny sa môžu rýchlejšie stiahnuť z trhu a ľudia budú lepšie chránení.

Podľa eurokomisára pre zdravie a dobré životné podmienky zvierat Olivéra Várhelyiho ide o dôležitú inováciu, ktorá môže výrazne posilniť reakciu EÚ na potravinové krízy a obmedziť podvody. Zároveň dodal, že systém podporí lepšiu spoluprácu medzi jednotlivými krajinami a prispeje k vyššej ochrane spotrebiteľov aj poľnohospodárov.

„Toto je kritická infraštruktúra pre prevenciu a kontrolu kríz a mala by pomôcť zvýšiť dôveru všetkých zainteresovaných strán v naše robustné systémy bezpečnosti potravín,“ dodal Várhelyi.

Bolo vám niekedy zle po jedle, ktoré malo ešte platný dátum spotreby?

Umelá inteligencia pomáha kontrolovať potraviny v EÚ

Nový nástroj TraceMap pracuje s veľkým množstvom údajov, ktoré už existujú v potravinárskych a poľnohospodárskych systémoch. Vďaka nim dokáže sledovať, ako sa potraviny vyrábajú a ako sa pohybujú na trhu takmer v reálnom čase. Úradom to pomáha lepšie pochopiť, odkiaľ výrobky prichádzajú a kam smerujú.

Systém využíva umelú inteligenciu na rýchle vyhodnocovanie rizík. Dokáže prepojiť informácie o výrobcoch, dodávateľoch aj distribúcii a upozorniť na možné problémy. Ak sa objaví nebezpečný výrobok, úrady ho môžu rýchlejšie nájsť a stiahnuť z trhu.

TraceMap už prešiel testovaním aj v praxi. Použil sa napríklad pri sťahovaní detskej výživy v Európe, ktorá obsahovala kontaminované zložky dovezené z Číny. Aj vďaka tomu sa potvrdilo, že systém môže pomôcť reagovať rýchlejšie a presnejšie. 

To, prečo je takýto nástroj potrebný, ukazujú aj reálne čísla. Z posledných aktuálnych údajov vyplýva, že v roku 2024 bolo zaznamenaných oveľa viac problémov s potravinami. Celkovo ich bolo viac ako 5 200, čo je o 12 % viac než rok predtým.

Zároveň pribúda aj viac ochorení, ktoré sú spôsobené potravinami. V roku 2024 ich európske krajiny nahlásili viac ako 6 500, čo je nárast o vyše 14 % oproti predchádzajúcemu roku. Najčastejšie ide o choroby ako salmonelóza či infekcia E. coli. Najvážnejšia je však listerióza, ktorá spôsobuje najviac hospitalizácií aj úmrtí. Väčšina nakazených musí byť hospitalizovaná v nemocnici a niektoré prípady končia smrťou.

X X X

Nejlepší herec, herečka i celé divadlo. Ceny kritiky ovládlo Divadlo Na zábradlí

Hned tři ceny přisoudili divadelní kritici pražskému Divadlu Na zábradlí, bodovalo v kategoriích nejlepší herečka (Magdaléna Sidonová), nejlepší herec (Miloslav König) a nejlepší divadlo. Už 34. ročník Cen divadelní kritiky, které přímo navazují na Ceny Alfréda Radoka a které pořádá časopis Svět a divadlo, vyhlásili v neděli večer pražské Komedii.

Silnou minulou sezonu pražského Divadla Na zábradlí korunovaly právě vyhlášené Ceny divadelní kritiky. Oblíbená scéna se slavnou historií se totiž opět stala divadlem roku.

Cenu pro nejlepší herečku si odnesla jeho členka Magdaléna Sidonová za hlavní roli ve vydařené inscenaci Paní Dallowayová. Ocenění pro nejlepšího herce pak putovalo taktéž do tohoto souboru, konkrétně Miloslavu Königovi, který zaujal jako Karl Ove v kusu Můj boj. Zamilovaný muž, tedy divadelním zpracování druhého dílu knižní ságy Karla Oveho Knausgårda.

Úspěch Zábradlí tak dal velice vzdáleně vzpomenout na jedenáct let starý triumf, kdy scéna v tehdy restaurovaných Cenách divadelní kritiky brala za rok 2014 úplně vše. V tomto kontextu je důležité podotknout, že vedení divadla zůstává v podstatě totožné a svou nastavenou laťku udržuje už třináctou sezonu.

Cena pro inscenaci roku nicméně tentokrát putovala do jiné cenami ověnčené scény, kritici jako nejlepší počin loňského roku označili Krkavce, které v Dejvickém divadle nazkoušel Jan Frič. Byla to dosud poslední premiéra v původních prostorách divadla, které se nyní rekonstruují.

Nejlepší poprvé uvedenou českou hru roku, Slučitelné díly, napsal Tomáš Ráliš; sám si ji zinscenoval ve Studiu Beseda královéhradeckého Klicperova divadla.

Scénografii roku kritici přisoudili Dominiku Migačovi, Martě Hermannové a Janu Pichlerovi za práci na loutkovém a multimedálním počinu Soudružky a kroužky v pražském Alfredu ve dvoře. Nejlepší hudbu vytvořil Petr Hora pro Předřeč šelmy, která vznikla ve spolupráci Boca Loca Lab a Orchestru Berg. Talentem roku se stala herečka Klára Ondrůšková působící v Uherském Hradišti a Brně.

V Cenách divadelní kritiky tentokrát hlasovalo 69 kritiků a kritiček. Pořadatelé je předali v rámci slavnostního večera v pražském divadle Komedie. Výtvarnou podobu cen připravila Marie Štumpfová. Ceny dlouhodobě zaštiťuje odborný časopis Svět a divadlo.

Ceny divadelní kritiky za rok 2025

NEJLEPŠÍ INSCENACE ROKU: HENRY BECQUE: KRKAVCI
(překlad Gustav Francl, úprava Marta Ljubková a Jan Frič, režie J. Frič, dramaturgie M. Ljubková, scéna Dragan Stojčevski, kostýmy Marek Cpin, hudba Jakub Kudláč, sound design David Herzig, Dejvické divadlo, 10. 3. 2025)

ŽENSKÝ HERECKÝ VÝKON ROKU: MAGDALÉNA SIDONOVÁ jako Clarissa Dallowayová
(Woolfová: Paní Dallowayová, režie Anna Klimešová, Divadlo Na zábradlí)

MUŽSKÝ HERECKÝ VÝKON ROKU: MILOSLAV KÖNIG jako Karl Ove
(Knausgård: Můj boj. Zamilovaný muž, režie Jan Mikulášek, Divadlo Na zábradlí)

DIVADLO ROKU: DIVADLO NA ZÁBRADLÍ

NEJLEPŠÍ POPRVÉ UVEDENÁ ČESKÁ HRA ROKU: TOMÁŠ RÁLIŠ: SLUČITELNÉ DÍLY
(v dramaturgii Martina Satoranského a režii autora uvedlo Klicperovo divadlo Hradec Králové)

SCÉNOGRAFIE ROKU: DOMINIK MIGAČ, MARTA HERMANNOVÁ A JAN PICHLER
(Soudružky s kroužky, tvůrčí tým D. Migač, M. Hermannová a J. Pichler)

HUDBA ROKU: PETR HORA
(Hora, Adámek Austerlitz: Předřeč šelmy, režie Jiří Adámek Austerlitz, Boca Loca Lab a Orchestr BERG)

TALENT ROKU: KLÁRA ONDRŮŠKOVÁ (herečka)

Pozn.: V neoceňované kategorii „největší zážitek ze zahraničního divadla“ se na prvním místě v anketě umístila inscenace AN-KI, souboru Cia. Ortiga v režii Ingrid Codiny a Guillema Geronése, kterou uvedly festivaly Regiony Hradec Králové a Loutkářská Chrudim.

X X X

Tyčkařka Švábíková získala na halovém mistrovství světa bronzovou medaili. Pomohl jí k tomu čistý zápis

Tyčkařka Amálie Švábíková získala bronz na halovém MS. Měla čistý zápis do výšky 470 centimetrů a dělila se o třetí místo se Švýcarkou Angelicou Moserovou a Novozélanďankou Imogen Ayrisovou. Po sobotním titulu čtvrtkařky Lurdes Glorie Manuel se postarala o druhou českou medaili na šampionátu v Toruni. Sama vybojovala druhou seniorskou medaili po třetím místě na halovém mistrovství Evropy v Istanbulu 2023. Titul získala Britka Molly Cauderyová.

Amálie Švábíková během závodu halového mistrovství světa, ve kterém dokázala získat bronzovou medaili

Šestadvacetiletá Švábíková bez zaváhání zdolala 435, 455 i 470 centimetrů. Stejný zápis měly před zvyšováním na 480 další čtyři tyčkařky, celkem jich bylo ve hře devět. Na další postupné výšce uspěly jen Slovinka Tina Šutejová a Britka Molly Cauderyová

Švábíková na vyrovnání vlastního českého rekordu útočila marně, ale když laťku poshazovaly i její soupeřky, mohla slavit cenný kov.

„Jsem nadšená, je to moje první medaile z mistrovství světa. Mrzí mě těch 480, myslím, že na to určitě bylo. Ta soutěž byla neskutečná, devět holek přes 470, to jsem nečekala. Věděla jsme, že to bude o prvních pokusech,“ řekla České televizi.

Souboj o titul pro sebe rozhodla Cauderyová, která na druhý pokus zdolala 485 centimetrů, zatímco Šutejová na této výšce neuspěla. Šestadvacetiletá Britka tak navázala na halové světové zlato z Glasgow 2024. Po triumfu už na další výšce nepokračovala.

Čtvrtý titul Walshe

Novozélandský koulař Tom Walsh získal na halovém mistrovství světa čtvrtý titul a je nejúspěšnějším atletem historie v této disciplíně. Na šampionátu v Toruni vyhrál výkonem 21,82 metru. Celkem má z halových světových šampionátů sedm medailí. Cenný kov získává nepřetržitě od Sopot 2014.

Mistr světa pod otevřeným nebem z roku 2017 Walsh se posunul do čela v páté sérii, kdy výkonem 21,66 o dva centimetry překonal lídra Jordana Geista z USA. Na závěr se ještě o dalších šestnáct centimetrů zlepšil a navázal na halové tituly z let 2016, 2018 a 2025. Za ním skončila dvojice Američanů, bronz za Geistem získal Roger Steen (21,49).

Historicky nejmladším vítězem osmistovky na HMS se stal teprve sedmnáctiletý Američan Cooper Lutkenhaus. Vyhrál za 1:44,24 minuty před Belgičanem Eliottem Crestanem (1:44,38) a Španělem Mohamedem Attaouim (1:44,66).

Dálku vyhrála Agate de Sousaová výkonem 692 cm. Pětadvacetiletá Portugalka porazila o pět centimetrů Italku Larissu Iapichinovou a získala první světové zlato. Zatím byly jejími největšími úspěchy evropský bronz z roku 2024 a loňský titul z univerziády. Bronz vybojovala Natalia Linaresová z Kolumbie.

Charltonová vyrovnala rekord

Bahamská překážkářka Devynne Charltonová ve finále halového mistrovství světa vyrovnala vlastní světový rekord 7,65 sekundy. V závodě na 60 metrů překážek získala třetí halový titul za sebou. V Toruni navázala na úspěchy z Glasgow 2024, kde zaběhla tentýž čas, a loňského Nan-ťingu.

Třicetiletá Charltonová nechala na rovince s plůtky o osm setin za sebou Nizozemku Nadine Visserovou, která si doběhla pro stříbro o pět tisícin sekundy před domácí Polkou Piou Skrzyszowskou.

x XX

Íránské síly poslaly vzkaz španělskému premiérovi. Děkujeme, píše se na raketě

Írán si na jednu ze svých raket vylepil fotografii španělského premiéra Pedra Sáncheze. A přidal i vzkaz. Nikoliv výhrůžný nebo varovný, ale vděčný. Děkuje mu za odmítavý postoj vůči válce, kterou vůči Íránu rozpoutaly Spojené státy spolu s Íránem. Podobný vzkaz nese i další raketa. Obě poletí na „okupovaná území“, napsala íránská agentura Tasním, jež snímky v neděli zveřejnila na Telegramu.

„Tato válka je samozřejmě nejen nelegální, ale i nelidská. Děkujeme, pane premiére,“ píše se na raketě v angličtině a perštině. Nápisy pak doplňuje Sánchezova fotografie.

Španělsko v čele se Sánchezem americko-izraelskou válku proti Íránu odmítlo, Spojeným státům ani k úderům neposkytlo své vojenské základny. Vysloužilo si za to ostrou kritiku ze strany šéfa Bílého domu Donalda Trumpa, který zemi pohrozil přerušením obchodních vztahů.

Sánchez vrací úder Trumpovi: Zahráváte si, nevíte, co útok na Írán způsobí

„Nestaneme se komplici toho, co je špatné pro svět a co jde proti našim hodnotám a zájmům, jen kvůli obavám z něčí odvety,“ řekl však tehdy Sánchez s tím, že Španělsko odmítá jak tento konflikt, tak íránský teokratický režim.

Kromě díků španělskému premiérovi se na jedné z íránských raket objevila i fotka z demonstrace v britské metropoli. Tam lidé protestovali proti americkému útoku na íránskou dívčí školu. „Děkujeme těm, kteří v Londýně vyjádřili soucit s následky Trumpových válečných zločinů,“ vzkázal jim Írán.

Agentura Tasním, jež je napojená na íránské revoluční gardy, pak v příspěvku s oběma fotografiemi uvádí: „Rakety, které budou brzy vypuštěny na okupovaná územ

x X X

PROKURATURA    ŠETŘÍ   OZNÁMENÍ  NA  FICA

Trestné oznámenie na Fica naberá spád. Prípad rieši prokuratúra

Trestné oznámenie za vlastizradu a ďalšie trestné činy, ktoré na predsedu vlády Roberta Fica podala opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS) preverí Krajská prokuratúra v Bratislave. Informoval o tom na sociálnej sieti predseda SaS Branislav Gröhling.

„Generálna prokuratúra posunula naše trestné oznámenie na bratislavskú prokuratúru, ktorá teraz rozhodne, čo s ním spraví. Domnievame sa, že Robert Fico je podozrivý z mimoriadne vážnych trestných činov, preto dúfam, že prokuratúra celú vec poctivo preverí a bude k Ficovi pristupovať rovnako, ako by pristupovala ku každému inému občanovi,“ napísal šéf liberálov.

Šimečka: Zastavenie prenosu elektriny na Ukrajinu by hraničilo s vlastizradou 

Opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS) podala ešte vo februári na predsedu vlády Roberta Fica pre rozhodnutie o vypnutí núdzových dodávok elektriny pre Ukrajinu trestné oznámenie týkajúce sa podozrení na viaceré protiprávne skutky.

Podozrenia sa konkrétne týkajú možného zneužitia právomoci verejného činiteľa, vlastizrady, neľudskosti, porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, a tiež teroristického útoku.

Podľa exministerky spravodlivosti a poslankyne Márie Kolíkovej premiér ani nemal oprávnenie, aby o zastavení dodávok rozhodol, z čoho vyplýva podozrenie na zneužitie právomoci.

„A treba to brať aj v celom kontexte ropnej núdze. Veď keby premiér robil riadnu diverzifikáciu, nemali by sme ropnú núdzu,“ skonštatovala vo februári Kolíková. Zároveň sa pýta, či rozhodnutím predsedu vlády nedôjde k porušeniu záväzkov zo strany Slovenske elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS ).

„A myslíme si, že je potrebné zaoberať sa aj tým, či sa nejedná o trestné činy jednak proti ľudskosti alebo samotnej vlastizrady v spojení so sabotážou a aj teroristickými činmi,“ doplnila poslankyňa.

X X X

Konec ‚velké chyby‘. Starmer a Trump se shodli na nutnosti otevřít Hormuzský průliv

Britský premiér Keir Starmer a americký prezident Donald Trump se v telefonickém rozhovoru v neděli večer shodli na nutnosti znovu otevřít Hormuzský průliv. Britské BBC to sdělil mluvčí Downing Street.

„Oba představitelé diskutovali o současné situaci na Blízkém východě a zejména o nutnosti znovu otevřít Hormuzský průliv, aby mohla být obnovena celosvětová námořní doprava,“ uvedl mluvčí.

Pokud Írán do 48 hodin neotevře Hormuzský průliv, USA zničí jeho elektrárny, pohrozil Trump

„Shodli se na tom, že znovuotevření Hormuzského průlivu je nezbytné pro zajištění stability na světovém energetickém trhu,“ dodal s tím, že oba lídři se domluvili, že spolu v nejbližší době budou znovu hovořit.

Trump dal v sobotu večer (v noci na neděli SEČ) 48hodinové ultimátum Íránu na úplné otevření Hormuzského průlivu, v opačném případě podle něj začnou Spojené státy ničit íránské elektrárny.

Izrael udeřil na centrum Teheránu. Írán odpovědel dalšími útoky, které zranily přes 100 lidí

Podle agentury Reuters se tak Trump dopustil dramatické eskalace ve více než třítýdenním konfliktu s tím, že naplnění hrozby by zasáhlo každodenní život běžných Íránců.

Íránské revoluční gardy podle Reuters uvedly, že pokud Trump splní své hrozby, uzavřou celý průliv a zaútočí na další objekty v regionu spojené s USA.

Šéf Bílého domu čelí s prudkým růstem cen ropy a zemního plynu sílícímu tlaku na zajištění bezpečné plavby klíčovou námořní trasou, kudy před nynější válkou v Perském zálivu procházela zhruba pětina světových dodávek těchto surovin. Kvůli hrozbám ze strany Íránu se provoz snížil přibližně o 90 procent.

Již dříve Trump kritizoval neochotu pomoci s otevřením úžiny ze strany Francie i Británie a jejího premiéra Starmera, který podle prezidenta udělal „velkou chybu“.

‚ŽÁDNÝ DŮKAZ.‘ Británie nemá žádné důkazy o tom, že by na ni Írán plánoval útočit, uvedl dnes podle agentury Reuters premiér Keir Starmer. Podle serveru BBC reagoval na zprávy o tom, že Teherán neúspěšně vypálil střely na americko-britskou vojenskou základnu Diego Garcia v Indickém oceánu.

Izraelské síly (IDF) také v minulých dnech uváděly, že Írán nyní disponuje střelami, které mohou dosáhnout Londýna, Paříže či Berlína, připomněl server.

„Neustále provádíme analýzy, abychom zajistili naši bezpečnost, a neexistují žádné důkazy pro to, že bychom měli být terčem takového útoku,“ sdělil Starm

ROZHOVORY S ÍRÁNEM. USA měly v posledních dvou dnech velmi dobré rozhovory s Íránem, uvedl Trump. Podmínečně nařídil odložit útoky na íránské elektrárny o pět dnů.

POKRAČOVÁNÍ V KOMUNIKACI. Íránský ministr zahraničí se při telefonátu se svým jihokorejským protějškem zavázal pokračovat v komunikaci o situaci na Blízkém východě, píše agentura Reuters s odvoláním na íránské ministerstvo.

MRTVÝ V LIBANONU. Při náletu na jihu Libanonu zahynul jeden civilista. Podle zprávy byli také čtyři lidé těžce zranení a útok způsobil škody v obytné čtvrti, píše Al-Džazíra s odvoláním na libanonskou tiskovou agenturu.

SEZNAM OHROŽENÝCH ZAŘÍZENÍ. Íránská agentura Fars zveřejnila seznam ohrožených zařízení v Perském zálivu v souvislosti s varováním o odvetných útocích na elektrárny v arabském regionu. Na seznamu je například jaderná elektrárna ve Spojených arabských emirátech.

UZAVŘENÍ ZÁLIVU. Írán uvedl, že útok na jeho jížní pobřeží a ostrovy povede k přerušení tras v Perském zálivu a jeho zaminování, informuje o tom agentura Reuters s odvoláním na íránská státní média

CENA ROPY. Ceny ropy se na začátku nového týdne výrazně zvyšují. Investoři vyhodnocují dvoudenní ultimátum, které dal americký prezident Donald Trump Íránu ohledně zprovoznění Hormuzského průlivu, a také hrozbu odvetných opatření ze strany Teheránu. V pátek se cena dostala nejvýše od poloviny roku 2022.

PROPLUTÍ HORMUZSKÝM PRŮLIVEM. Írán uvedl, že jedinou cestou, jak mohou nebojující státy proplout Hormuzským průlivem, je koordinace s Íránem, píše agentura Reuter.

X X X

Mám velkou prosbu, volby musí vyhrát Fico, žádal Lavrova před lety Szijjártó

Maďarský ministr zahraničí Péter Szijjártó v roce 2020 volal do Moskvy a žádal o pomoc. S čím? S výsledky voleb v sousedním Slovensku. Výhra opozice, ke které nakonec skutečně došlo, by podle něj byla tragédií pro „středoevropskou spolupráci“. Jménem svých slovenských kolegů pak poprosil i o to, aby se dnešní prezident Peter Pellegrini mohl sejít s premiérem Ruska. Šéf ruské diplomacie Sergej Lavrov přislíbil, že se zeptá. Přepis rozhovoru přinesl maďarský novinář Szabolcs Pányi.
„Měli bychom na tebe jednu docela velkou prosbu. Jak jistě víš, 29. února se na Slovensku konají volby a pro nás je klíčové, aby tamní koalice mohla pokračovat. Chápu, že to může znít podivně z úst maďarských konzervativců, ale doufáme ve výhru sociálních demokratů, protože jsou jedinou racionální silou ve slovenské politice, která funguje bez zahraničního vlivu. Prakticky všechny ostatní financuje Soros,“ volal Szijjártó Lavrovovi před parlamentními volbami v roce 2020.

Ty tehdy Ficova strana Směr-SD po mnoha letech u moci prohrála a v čele vlády stanula koalice Igora Matoviče. „Pokud zvítězí opozice, bude to tragédie pro středoevropskou spolupráci. Důležité je také, aby Slovenská národní strana (SNS) předsedy parlamentu (Andreje) Danka překročila pětiprocentní hranici,“ pokračoval.

EU větřila úniky do Kremlu delší dobu, při schůzkách Maďary odřízla od informací

Následně také Lavrova žádá, aby ruský premiér Michail Mišustin přijal tehdejšího premiéra za Směr Pellegriniho, „byť jen na půl hodiny“. Podle maďarského ministra si nynější prezident Slovenska o návštěvu Moskvy výslovně řekl. „Byla by to velká pomoc k vítězství ve volbách. Řekl nám, že to je pro slovenskou společnost mnohem důležitější než cesta do Washingtonu,“ vyprávěl.

„Kdykoliv, příteli“

Lavrov podle přepisu rozhovoru poznamenal, že je to sice velká prosba, ale že ji předá svému premiérovi. Pellegrini pak Moskvu skutečně navštívil, a to 26. února 2020, připomíná slovenský portál Aktuality. „Pokud by koalice nemohla pokračovat, neexistuje šance na pragmatickou spolupráci ve střední Evropě a my bychom hodně ztratili,“ zdůrazňuje Szijjártó a děkuje Lavrovovi. „Kdykoliv, příteli. Všechno dobré,“ odpoví šéf ruské diplomacie.

Babiš, Fico a Orbán jsou pragmatici myslící na své občany, chválí Lavrov

Pányi dodává, že rozhovor zaznamenala tajná služba jedné z členských zemí Evropské unie a že o jeho obsahu psal už před dvěma lety. Tehdy se v médiích objevilo i to, že Pellegrini o pomoc s Moskvou žádal také přímo Orbána, když se osobně setkali o necelé dva týdny dříve.

„Ano, maďarsko-ruská diplomacie takto opravdu funguje,“ upozorňuje novinář. Jeho práce se znovu probírá v médiích v souvislosti se zjištěním, že Szijjártó přímo z místa schůzek unijních činitelů informoval Kreml o novinkách z jednání. A podle Pányiho Lavrovovi často volal i přes otevřenou linku, takže jeho hovory brzy nebyly žádným tajemstvím.

Szijjártó popírá, že donášel zprávy z EU do Moskvy. Dost to vysvětluje, reagují Poláci

Maďarský provládní portál Mandiner nicméně napsal, že evropské tajné služby maďarského ministra odposlouchávaly právě s pomocí investigativce Pányiho. Redaktoři Mandineru jej spojují s opoziční stranou Tisza, která má nyní velkou šanci porazit Orbánovu stranu Fidesz ve volbách, a možnou budoucí ministryní zahraničí Anitou Orbánovou. Maďarský premiér už nechal informace o odposleších prověřit.

„Panyi poskytl telefonní číslo ministra zahraničí Pétera Szijjártóa tajné službě členského státu Evropské unie, která tak měla možnost sledovat jeho telefonní rozhovory,“ tvrdí web s tím, že dostal nahrávku hovoru, v němž Pányi kontakt na ministra předává jisté ženě. Pányi potvrdil, že hovor proběhl, vládní deník však prý jeho pátrání překroutil.

Odmítá také, že by snad unijní zpravodajci mohli kohokoliv odposlouchávat jen díky tomu, že jim jeden novinář dá číslo. „S tímto zdrojem jsem mluvil proto, že už roky shromažďuji materiály a důkazy o tom, o čem nedávno napsal i Washington Post: že Péter Szijjártó neustále předává Sergeji Lavrovovi a Rusům informace o jednáních Evropské unie,“ vysvětluje.

X XX

„Hoďte na ně Orešnik!“ Český dron Jan Žižka nakrkl Rusy, Ukrajinci jsou nadšení

Od našich zpravodajů na Ukrajině – České drony s optickým vláknem Jan Žižka už prošly ostrým testem na bojišti a ukrajinské jednotky si je nemohou vynachválit. Nedají se zarušit, jsou stabilní a navíc modulární, takže se dají „secvakat“ během pár sekund. „Jsou parádní. Fakt pecka,“ pochvalovali si ukrajinští operátoři v rozhovorech s reportéry iDNES.cz.

Vylidněnou vesnicí se belhá trojice vojáků. Mykola pajdá na levou nohu, Dovbuš na pravou, Nastin trup drží krunýř. Uplynuly jen čtyři měsíce od chvíle, co se příslušníci dronové jednotky 102. teritoriální brigády pod ruskou palbou stáhli z Huljajpole a jizvy z bitvy o městečko v Záporožské oblasti jsou na nich stále vidět.

Potetovaný pořízek Mykola a jeho holka sice na poslední chvíli unikli z ruského obklíčení, ale když na smluveném místě naskočili do evakuačního auta, zaútočil na něj ruský FPV dron. Dalších pár týdnů si poleželi v nemocnici a dnes si stále lížou rány na nových pozicích.

Vcházíme do provizorního vojenského skladu v opuštěné chalupě. Mykola nám hrdě ukazuje klenot svého arzenálu: krabice s FPV drony na optickém vlákně. Na kartonu je vyvedená tvář vousatého vojevůdce s páskou přes oko.

Mykola má na vzniku kvadrokoptér Jan Žižka osobní podíl. Byl to právě on, kdo v létě minulého roku v Záporožské oblasti ukořistil ruský dron KVN (Kníže Vandal Novgodorskij) a předal ho konstruktérům z pražského Spark spolku. Ti ho rozebrali, prozkoumali a postavili jeho zdokonalenou kopii pojmenovanou podle husitského vojevůdce.

„Ku*va já ty Čechy nenávidím víc než Poláky!!! Ty svině celou válku vyráběly zbraně pro Němce, teď pro ty druhé zrůdy.“

z ruských diskuzí o českém FPV dronu Jan Žižka

„Jeli jsme na pozice, vezli jsme pěchotu. Byla hustá mlha. Ten ruský dron seděl přímo na cestě a čekal na nás, aby zaútočil. Ale kvůli mlze nás neviděl. Tak jsem seskočil ze čtyřkolky a přestřihl mu optické vlákno,“ vzpomíná Mykola.

Vandal Novgorodskij je „ždun“ – tedy vyčkávací dron s nožičkami. Rusové s těmito drony zalétávají desítky kilometrů za frontu a přistávají v hlubokém týlu. Smrtící stroje pak podél cest vyčkávají i několik dnů. Když kolem projíždí auto, odstartují a zaútočí. „Vandalové nám způsobily hodně problémů,“ přiznává Mykola.

Hlavní předností „žížek“, jak Ukrajinci české drony nazývají, je optické vlákno, kvůli kterému ho nepřítel nemůže zarušit prostředky radioelektronického boje. „Navíc dolétne za radiový horizont. Dříve jsme museli naše operátory umisťovat vysoko, aby udrželi signál. S žížkou mohou létat do vzdálenosti dvaceti, třiceti i padesáti kilometrů,“ dodává Mykola.

Pod dronem je podepsaná také Nasťa, která po Spark spolek vymyslela a nekreslila jeho logo. Sama přiznává, že o jednookém vojevůdci předtím nikdy neslyšela, musela si o něm něco přečíst. Dnes její návrh zdobí stovky krabic směřujících každý měsíc z Prahy na východoevropské bojiště.

Sovětské kanony jsou odolnější, alianční se hned rozbijí, říká ukrajinský dělostřelec

Na Ukrajině dnes existuje minimálně třicet firem vyrábějících drony na optickém vlákně. Některé modely se už prosazují na Západě. Například dron Shrike 10 Fiber od společnosti SkyFall začátkem března uspěl v soutěži Pentagonu a když americko-ukrajinský start-up Swarmer před týdnem vstoupil na americkou burzu, hodnota jeho akcií první den vystřelila o 520 procent.

Spark spolek zatím tak divoké ambice nemá, soustředí se hlavně na pomoc frontě. Projekt česko-ukrajinské podnikatelky Lesjy Kopčuk dosud vyrobil sedm set kusů Žižky a stejný počet hodlá smontovat za výnos nové sbírky, kterou o víkendu spustila iniciativa Dárek pro Putina. Hlavní problém je rostoucí cena optického vlákna.

Zprávy o prvním českém FPV dronu ovládaném přes optovlákno už vyvolaly zájem i v Rusku. „Slavný kamikaze dron Kníže Vandal zkopírovali na Západě,“ hlásily titulky ruských serverů. Komentáře v diskuzích byly o dost ostřejší. „Na ten spolek bychom měli poslat Iskander,“ navrhuje jeden z ruských uživatelů Telegramu.

„Co s nimi? Hoďte na ně Orešnik! Je jisté, že vstupujeme do vrcholné fáze války s Evropskou unií. Teoreticky by se dali najít místní ‚protiváleční aktivisté‘, kteří by s tou továrnou mohli něco udělat. Ale něco mi napovídá, že tam mají pořádnou ostrahu,“ zamýšlí se další.

Diskuze pod příspěvkem ruského vojenského blogera Borise Rožina se nakonec neomylně stáčí k historické vině Čechů, sibiřské anabázi československých legií a mýtu o ukradeném zlatu z carského pokladu.

Bojuj jako kozák! Ukrajinci si v ringu vychovávají novou generaci vojáků

„Ku*va já ty Čechy nenávidím víc než Poláky!!! Ty svině celou válku vyráběly zbraně pro Němce, teď pro ty druhé zrůdy,“ čílí se jeden z uživatelů a další přidává: „Občanská válka v Rusku začala kvůli Čechům. Povstání československých legií ochromilo železniční dopravu a pak se vynořili všichni ti, kteří si chtěli ukousnout z našeho koláče.“

První záběry testování Jana Žižky na bojišti se objevily na začátku letošního roku. Pořídili je piloti dronové jednotky Arkan spadající pod 10. horskou mechanizovanou brigádu. Její velitel v rozhovoru s reportéry iDNES.cz nešetřil chválou: Žižka je podle něj ještě lepší než jejich ruský předobraz. Jen škoda, že je jich zatím tak málo.

České generátory rozvážejí v Kyjevě kaplani. Je to skutečná kvalita, chválí

„Jsou parádní. Fakt pecka. Létají lépe, dál a jsou stabilnější. Hlavní výhoda je, že jsou modulární, k boji je připravíte za pár minut. Všechno se na ně nacvakne – munice, baterie, cívka, nožičky. Pokud čas přípravy zkrátíte o dvě až tři minuty, znamená to v boji obrovský rozdíl,“ vysvětluje nám podsaditý velitel s volacím znakem Morjačok.

Zatímco spolu mluvíme, nespustí oči z obří televize na stěně, na které neustále přeblikávají přímé přenosy z bojiště. Parta zakuklených vojáků ve vedlejší místnosti chystá velký dron typu Vampír, který operátorům na frontových pozicích doručí munici, jídlo a čerstvou vodu.

Morjačok ještě jednou zkontroluje uzly a náklad. Jeho pohled znovu zabloudí na televizi. Popadne vysílačku: „Na streamu se pohybuje pidar (hanlivé ukrajinské označení pro ruské vojáky, pozn. red.). Posílám souřadnice.“

X X X

„Velmi dobré rozhovory.“ Trump odložil útoky na elektrárny, Írán jednání popřel.

Americký prezident Donald Trump nařídil ministerstvu obrany na pět dnů podmínečně odložit útoky na íránské elektrárny a energetickou infrastrukturu. Oznámil to na síti Truth Social s tím, že Spojené státy vedly v posledních dvou dnech „velmi dobré“ a „produktivní“ rozhovory s Íránem o úplném ukončení války. Teherán jakákoliv přímá i nepřímá jednání popřel. Tamní ministerstvo zahraničí ovšem uvedlo, že existují iniciativy směřující ke zmírnění konfliktu.
Odložení vojenských akcí Trump podmínil úspěchem aktuálních schůzek a diskuzí, které podle něj budou pokračovat v tomto týdnu. Dosavadní vyjednávání označil mimo jiné za detailní a jdoucí do hloubky.

Svým rozhodnutím Trump prodloužil sobotní ultimátum, kdy dal blízkovýchodní zemi 48 hodin na úplné otevření Hormuzského průlivu, a to právě pod pohrůžkou zničení íránských elektráren.

Zaminujeme Záliv a udeříme na elektrárny v regionu, varuje Írán USA před invazí

Íránská oficiální média Trumpovo oznámení interpretují tak, že Spojené státy pozastavily své záměry pod dojmem hrozící íránské odvety. Teherán uvedl, že v případě úderů na svou energetickou infrastrukturu zaútočí na elektrárny v celém arabském regionu.

Na seznamu zařízení, na které by Írán mohl udeřit, je podle agentury Fars také jaderná elektrárna ve Spojených arabských emirátech.

Vysoce postavení činitelé Turecka, Egypta a Pákistánu jednali v posledních dvou dnech separátně se zvláštním vyslancem amerického prezidenta Stevem Witkoffem a íránským ministrem zahraničí Abbásem Arakčím, uvedl na X zpravodaj serveru Axios Barak Ravid. Cílem je podle jeho zdroje deeskalace konfliktu na Blízkém východě.

Donald Trump ve svém prohlášení na platformě Truth Social naznačil možnost urovnání konfliktu – íránští představitelé však popřeli, že by probíhala nějaká jednání.

Trump později novinářům sdělil, že Írán chce „uzavřít dohodu“, a tvrdil, že američtí vyslanci vedou rozhovory s „respektovaným“ íránským vůdcem.

Krátce po Trumpově oznámení na sociálních sítích – několik hodin před uplynutím lhůty – íránská státní televize prohlásila, že americký vůdce ustoupil „po důrazném varování Íránu“.

Izrael při vzdušných útocích na Libanon dnes znovu cílil na jeden z klíčových mostů přes Lítání, který spojuje oblast Bint Džbajl a Nabatíja. Jeho zničení přerušilo spojení mezi těmito dvěma regiony. V noci na dnešek Izrael bombardoval údolí Bikáa a oblast Baalbek na východě země. V oblasti Súr na jihu země izraelská armáda zabila dva lidi.

Íránská agentura Fars nicméně s odkazem na svůj zdroj tvrdí, že Írán se Spojenými státy nejedná přímo ani nepřímo. Ministerstvo zahraničí se nicméně domnívá, že cílem Trumpova kroku je dosáhnout snížení cen ropy, aby mohl pokračovat s vojenským tažením proti Íránu.

Otevřete Hormuzský průliv, jinak zničíme elektrárny, zuří Trump. Írán hrozí blokádou

Íránské revoluční gardy na Trumpa v pondělí reagovaly prohlášením, že v případě útoku bude Teherán v odvetě útočit na izraelské elektrárny a také elektrárny zásobující elektřinou americké základny v regionu.

Před začátkem války procházela Hormuzským průlivem zhruba pětina světových dodávek ropy a zkapalněného zemního plynu. Kvůli hrozbám a útokům na lodě ze strany Íránu se provoz snížil přibližně o 90 procent, což vedlo k výraznému nárůstu cen ropy i plynu.

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.