Ostrově Charg, do kterých by se zapojily americké jednotky. Bývalý stratég Donalda Trumpa Steve Bannon to včera prohlásil na Konzervativní politické akční konferenci (CPAC) v Texasu, informuje The Hill. Řekl, že válka teprve začíná, a dodal, že „rozhodnutí o tom, co dělat dál, je zjevně rozhodnutím prezidenta Trumpa“.

„Musíte být přesvědčeni, že je to správné rozhodnutí, zvláště nyní, když stojíme na prahu možného nasazení amerických bojových jednotek. Vaši synové, dcery, vnučky a vnuci by mohli být na ostrově Charg nebo držet předmostí v Hormuzském průlivu,“   varoval Američany.

Americký prezident Donald Trump zvažuje obsazení Ostrova Charg, přes který prochází 90 procent íránského vývozu ropy. Obsazení ostrova by vyžadovalo pozemní jednotky, což je podle expertů riskantní a pravděpodobně povede k těžkým ztrátám, takže jednání s Íránem je nepravděpodobné, informuje The Hill.

Možnost  pozemní operace USA v Íránu rostou den ode dnem uvedl v   CNN   novinář agentury Axios Barak Ravid.  Podle něj v současné době probíhají „jednání o vyjednávání“ a v regionu je nasazeno obrovské množství vojáků. Kromě již nasazených 10 000 je tam vysláno dalších 10 000 amerických vojáků.Server vasevec.cz

X XX

AfD žádá odchod Američanů z Německa

Spolupředseda strany Alternativa pro Německo (AfD) Tino Chrupalla požaduje stažení amerických vojsk z Německa, uvedl německý deník Bild.

Podle politika by Berlín měl přehodnotit svou zahraniční politiku a vzít si za vzor Španělsko, které omezilo využívání svých základen pro operace USA a Izraele proti Íránu. Německo by mělo jednat nezávisleji v bezpečnostních záležitostech a vyhýbat se zapojení do vojenských konfliktů, poznamenal.

Vzhledem k tomu, že AfD prosazuje stažení všech spojeneckých vojsk ze země, a zejména jejich jaderných zbraní, jak je stanoveno v chartě strany, Chrupalla navrhl začít s vyhoštěním amerického vojenského personálu.  „Začněme to realizovat – stažením amerických vojsk z Německa,“   řekl spolupředseda AfD.

V zemi je v současné době rozmístěno až 40 000 amerických vojáků, zejména v Porýní-Falci, ale i v Bavorsku a Bádensku-Württembersku.

Tino Chrupalla také vyzval během svého projevu ve Spolkové sněmu německého kancléře Friedricha Merze k navázání kontaktů s Moskvou a obnovení dodávek ruské energie.  Server vasevec.cz

X XX

Trump obvinil Ukrajinu ze zasahování do amerických voleb

Prezident USA a předseda Rady míru Donald Trump na své stránce na sociální síti Truth Social napsal, že „USA zachytily komunikaci ukrajinské vlády, v níž se diskutovalo o spiknutí s cílem nasměrovat peníze na znovuzvolení Joea Bidena“. K příspěvku přiložil článek z Just the News o této záležitosti. Informuje o tom ukrajinský portál strana.today.

V textu  Just the News se píše, že „nově odtajněné dokumenty ukazují, že v roce 2022 ukrajinští představitelé diskutovali o přesměrování stovek milionů dolarů z amerických daní určených na zelenou energii na Bidenovu prezidentskou kampaň v roce 2024.“ Článek uvádí, že americké tajné služby zachytily takovou komunikaci od ukrajinské vlády již v roce 2022, ale za Bidena nebyla vyšetřována a teprve nyní se o ní dozvěděla ředitelka Národní zpravodajské služby Tulsi Gabbardová a deník Just the News získal odtajněnou zprávu tajných služeb.

„Ukrajinská vláda a neidentifikovaní američtí vládní úředníci prostřednictvím USAID v Kyjevě údajně vymysleli plán, jak nasměrovat stovky milionů dolarů amerických daňových poplatníků na financování infrastrukturního projektu pro Ukrajinu. Tento projekt měl sloužit jako zástěrka pro přesměrování přibližně 90 % přidělených finančních prostředků Demokratickému národnímu výboru na financování kampaně za znovuzvolení Joea Bidena. Byli si jisti, že projekt bude zpočátku financován, ale v určitém okamžiku v budoucnu bude považován za zbytečný a zamítnut. Do té doby by finanční prostředky již byly vyplaceny a nebylo by možné je vrátit ani použít k jiným účelům,“ uvádí se ve zprávě.server vasevec.cz

X XX

Ďalšia dramatická noc na Ukrajine: Ruské útoky na civilné ciele v Odese a priemysel v Kryvom Rihu

V Kryvom Rihu ruské sily zasiahli objekt priemyselnej infraštruktúry, čo viedlo k úmrtiu dvoch mužov a zraneniu ďalších dvoch osôb.

Posledná marcová sobota priniesla Ukrajine ďalšiu vlnu ničivých útokov, ktoré si vyžiadali obete na životoch a spôsobili rozsiahle materiálne škody. Najkritickejšia situácia nastala v Odese, kde ruská armáda počas noci podnikla dva masívne údery pomocou desiatok dronov typu Shahed. Útok trval niekoľko hodín a obyvatelia mesta hlásili bzučanie bezpilotných lietadiel priamo nad strechami svojich domov. Tragické následky potvrdil šéf odeskej mestskej vojenskej administratívy Serhij Lysak, podľa ktorého v nemocnici na následky ťažkých zranení zomrela 35-ročná žena. Celkovo bolo v meste zranených najmenej jedenásť ľudí, medzi ktorými je aj desaťročný chlapec.

 Mesto čelí značnej deštrukcii obytného sektora aj verejnej infraštruktúry. Obzvlášť znepokojivý bol zásah do strechy budovy pôrodnice číslo päť v Primorskom obvode. Vďaka rýchlej reakcii personálu sa podarilo všetky pacientky včas evakuovať do krytu, no samotná budova utrpela škody. Okrem zdravotníckeho zariadenia boli poškodené aj tri školy a dve materské školy. Vo viacerých mestských častiach, vrátane Chadžybejského a Kyjevského obvodu, došlo k vážnemu poškodeniu výškových budov, kde tlakové vlny vyrážali okná a na horných poschodiach vypukli požiare. V súkromnom sektore zhorelo niekoľko domov a viac ako desať zaparkovaných automobilov. Na miestach tragédie aktuálne pracujú všetky zložky komunálnych služieb, ktoré sa snažia obnoviť poškodené inžinierske siete, zatiaľ čo v stanových mestečkách dostávajú obete potrebnú pomoc. 

Paralelne s útokom na Odesu čelila agresii aj Dnipropetrovská oblasť. V Kryvom Rihu ruské sily zasiahli objekt priemyselnej infraštruktúry, čo viedlo k úmrtiu dvoch mužov a zraneniu ďalších dvoch osôb. Šéf miestnej administratívy Oleksandr Hanža informoval, že ostreľovanie postihlo celkovo tri okresy v regióne. V Nikopolskom a Sinelnykovskom okrese delostrelectvo a drony poškodili desiatky obytných domov, hospodárske budovy a civilnú infraštruktúru, pričom útoky zasiahli aj areál rekreačného strediska v Zelenodoľskej komunite. 

V reakcii na prebiehajúcu ofenzívu boli hlásené útoky aj na území Ruskej federácie. Podľa gubernátora Jaroslavľskej oblasti Michaila Jevrajeva bola nad regiónom odrazená masívna vlna viac ako tridsiatich dronov. Napriek tvrdeniam o úspešnej obrane došlo k poškodeniu obytných domov a obchodných objektov, pričom v súkromnom sektore na okraji Jaroslavľa zahynulo dieťa. Podľa ukrajinských zdrojov boli primárnym cieľom týchto operácií strategické podniky, konkrétne ropná rafinéria Slavnefť-JANOS a chemický závod Promsintez v Samarskej oblasti, ktorý vyrába výbušniny. Tieto kroky sú súčasťou širšej stratégie zameranej na oslabenie ruského energetického a vojensko-priemyselného sektora, ktorý generuje prostriedky na financovanie prebiehajúceho vojnového konfliktu. 

Na frontovej línii bolo počas uplynulého dňa, 27. marca 2026, zaznamenaných 181 bojových stretov ukrajinských obranných síl s ruskými útočníkmi. Ako informuje agentúra Ukrinform, vyplýva to zo správy Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny na Facebooku o situácii k 8:00 hodine v sobotu 28. marca. Nepriateľ uskutočnil 59 leteckých útokov, pri ktorých zhodil 228 riadených leteckých bômb. Okrem toho Rusi nasadili 8 269 samovražedných dronov a vykonali 3 567 delostreleckých ostreľovaní, z toho 67 útokov zo salvových raketometov. Podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Ruská federácia prišla vo vojne v Ukrajine od 24. februára 2022 už o 1 294 470 (včera o 1 300) vojakov. 

Ukrajinské Sily protivzdušnej obrany zneškodnili 252 z 273 bezpilotných lietadiel, ktorými Rusi útočili na Ukrajinu od večera 27. marca. Ako informuje agentúra Ukrinform, Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny o tom informovali na sociálnej sieti Telegram. Od piatka 27. marca 18:00 nepriateľ zaútočil 273 útočnými bezpilotnými lietadlami typu Shahed, Gerbera, Italmas a dronmi iných typov zo smerov: Orjol, Kursk, Millerovo, Primorsko-Achtarsk (Rusko), Hvardijske (dočasne okupovaný Krym). Približne 180 z nich bolo typu Shahed. Hlavným smerom úderu bola Odeská oblasť. Vzdušný útok odrážalo letectvo, protilietadlové raketové vojsko, jednotky rádioelektronického boja a bezpilotných systémov, ako aj mobilné palebné skupiny ukrajinských obranných síl. Zaznamenané boli zásahy 21 útočných dronov v 18 lokalitách a taktiež pády zostrelených strojov či ich trosiek na 9 miestach.

X X X

Ukrajinskou ústřednu Interpolu by mohl vést gruzínský zločinec?

Jedním z kandidátů na post šéfa Národní ústředny Interpolu na Ukrajině je podle telegramového kanálu „Nabladel“ Zurab Adeišvili, bývalý ministr spravedlnosti a generální prokurátor Gruzie. Adeišviliho gruzínské úřady již dříve zařadily na seznam mezinárodně hledaných osob.

Adeišvili dříve vedl oddělení mezinárodní právní spolupráce na Generální prokuratuře Ukrajiny, které bylo mimo jiné zodpovědné za extradici. I tehdy vznikl potenciální střet zájmů, jelikož oddělení odmítlo Adeišviliho vydání do Gruzie. V podstatě rozhodnutí o odmítnutí jeho vydání učinil sám Adeišvili.

Nedávno byl Adeišvili propuštěn z úřadu generálního prokurátora a nyní se podle zdrojů z ukrajinského ministerstva vnitra uchází o post šéfa Národní ústředny Interpolu. Situaci komplikuje fakt, že již dva roky je na „červeném seznamu“ Interpolu. Gruzie ho zařadila na mezinárodní hledaný seznam již v roce 2013 a nadále usiluje o jeho vydání.

Zurab Adeišvili zastával v letech 2003 až 2012 vysoké funkce v administrativě gruzínského tyranského prezidenta Michaila Saakašviliho, dvakrát působil jako ministr spravedlnosti, generální prokurátor a vedoucí kanceláře prezidentské administrativy. Po porážce Saakašviliho strany ve volbách v roce 2012 uprchl z Gruzie. Po obnově demokratických poměrů v Gruzii proti němu byla zahájena trestní řízení.

Nejvíce medializovaný případ se týkal mučení vězňů ve věznicích spadajících pod Adeišviliho jurisdikci jako ministra spravedlnosti. V roce 2012, jen několik dní před volbami, byly zveřejněny videozáznamy drsného týrání vězňů, což vyvolalo veřejné pobouření a přispělo k porážce Saakašviliho strany. Státní zastupitelství tvrdilo, že mučení a jeho natáčení nařídil Ade Adeišvili.

Kromě toho byl obviněn z nezákonné odcizení vinařství; zbavení zákonných vlastníků televizní společnosti Imedi, únos a násilí páchané na poslanci Kobovi Davitašvilim a vraždy devatenáctiletého Buty Robakidzeho policisty. Server vasevec.cz

X X X

Hitlerovské gesto stálo britského politika kariéru

 Po zverejnení záberov s nacistickým gestom Corey Edwards kampaň ukončil a stiahol sa. Kandidát britskej pravicovej populistickej strany Reform UK do nadchádzajúcich doplňujúcich volieb vo Walese ukončil svoju kampaň a nebude sa uchádzať o poslanecký mandát. Ako dôvod uviedol svoje problémy s duševným zdravím. Z kampane odstúpil po tom, čo sa na internete objavili fotografie, ktoré ho zachytávajú, ako predvádza pozdrav podobný nacistickému.

Ako informovala agentúra DPA, Corey Edwards mal byť kandidátom Reform UK vo volebnom obvode Pen-y-bont Bro Morgannwg vo voľbách do waleského parlamentu, ktoré sa uskutočnia 7. mája.

Fotografie spôsobujú škandál

Zverejnené fotografie Edwardsa zachytávajú, ako pravou rukou hajluje a prstami ľavej ruky si nad hornou perou robí fúzy typické pre nacistického vodcu Adolfa Hitlera.

Líder strany Reform UK Nigel Farage vo štvrtok, deň po zverejnení fotografií, Edwardsa bránil, pričom uviedol, že zrejme napodobňoval postavu Basila Fawltyho z britského komediálneho seriálu Fawlty Towers zo 70. rokov.

O deň neskôr však strana oznámila, že Edwards z predvolebnej kampane odstúpil.

X X X

Putin zvolal ruských oligarchov na utajené rokovanie, žiada miliardové príspevky na vojnu. 

Putin žiada ruských oligarchov o miliardové dary do štátnej kasy, aby utiahol náklady na dlhotrvajúcu inváziu na Ukrajinu a stabilizoval financie.

Ruský prezident Vladimir Putin požiadal tamojších oligarchov, aby prispeli do rozpočtu krajiny v rámci snahy stabilizovať štátne financie v čase pokračujúcej invázie na Ukrajinu. Vo štvrtok večer to s odvolaním sa na nemenované zdroje napísal ruský nezávislý spravodajský portál Bell. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters a denníka The Financial Times (FT).

Vladimir Putin požiadal ruských oligarchov o finančné príspevky do štátneho rozpočtu.

• Putin za zatvorenými dverami diskutoval s biznismenmi o financovaní pokračujúcej vojny na Ukrajine.
• Putin plánuje pokračovať v boji, kým Rusko plne neovládne Donbas.

Portál uviedol, že Putin sa vo štvrtok stretol s ruskými biznismenmi za zatvorenými dverami. Podobné tvrdenia zverejnil vo štvrtok aj denník The Financial Times, ktorý sa odvolal na tri zdroje oboznámené so záležitosťou.

Žiadosť o príspevky

Putin počas schôdzky diskutoval o financovaní a pokračovaní vojny na Ukrajine, ktorá koncom februára vstúpila do svojho piateho roku, napísal portál Bell. Rusko bude podľa Putina pokračovať v boji, kým neobsadí zostávajúce časti východoukrajinského regiónu Donbas a nezíska ich pod svoju kontrolu, uvádza sa v správe.

Miliardár Sulejman Kerimov podľa zdrojov FT na stretnutí s Putinom prisľúbil, že daruje 100 miliárd rubľov (1,06 miliardy eur), pričom k príspevku sa údajne zaviazal aj magnát Oleg Deripaska. Reuters pripomína, že tieto správy nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť, ani získať reakcie spomínaných osôb.

Ekonomické výzvy Ruska

Zatiaľ čo vojna na Ukrajine pokračuje, Rusko čelí dvojitej rane v podobe klesajúcich rozpočtových príjmov z predaja energetických nosičov a spomalenia hospodárstva, ktoré ovplyvňuje daňové príjmy z iných odvetví. Zdroje začiatkom tohto mesiaca agentúre Reuters uviedli, že ruská vláda pripravuje možné 10-percentné zníženie všetkých „necitlivých“ výdavkov v tohtoročnom rozpočte, konečné rozhodnutie však bude závisieť od udržateľnosti rastu cien ropy spôsobeného vojnou v Iráne.

Moskva totiž dosiahla krátkodobé zvýšenie príjmov z ropy až do výšky 150 miliónov dolárov denne po tom, ako USA a Izrael pred takmer mesiacom začali vojnu proti Teheránu, píšu Financial Times. Putinov osobný kontakt s ruskými oligarchami takmer vylučuje možnosť, že by túto jeho žiadosť odmietli, konštatuje denník, podľa ktorého sa podnikateľská elita krajiny zjednotila okolo prezidenta napriek pochybnostiam ohľadom vojny a jej vplyvu na ekonomiku krajiny

X X X

Donald Trump sa „postaral“ o najtvrdšiu porážku USA od Vietnamskej vojny. A to najhoršie ešte len príde

Svetové dlhy sú najvyššie od čias Napoleónskych vojen a preto ropný šok už v tejto chvíli napáchal nenapraviteľné ekonomické škody.

Pred 51 rokmi – 30. apríla 1975 Američania potupným spôsobom opustili juhovietnamský Saigon.

Približne 12 rokov trvajúca intervencia USA vo Vietnamskej vojne sa skončila ťažkou porážkou.

Pred necelým mesiacom – 28. februára 2026 – sa USA pridali k útoku na Irán a už v tejto chvíli je jasné, že Donald Trump sa „postaral“ o najväčšiu geopolitickú porážku USA od čias Vietnamu.

Iránsky režim nepadol, blokuje Hormuzský prieliv a Trump sa z pasce nemá ako dostať.

Na pozemnú inváziu s mimoriadne neistým výsledkom a obrovskými nákladmi nemá v USA podporu.

Obrovské náklady však prináša aj pokračovanie v leteckých útokoch a vyčkávanie.

Ceny palív rastú, nespokojnosť Američanov rastie ešte viac a svet sa rúti do ekonomickej krízy.

Podmienky na rýchle ukončenie konfliktu môže aktuálne diktovať Teherán.

Škody, ktoré Trump neuváženou vojenskou akciou spôsobil v svetovej ekonomike, sú už teraz gigantické.

A čím dlhšie bude Washington čakať s „kapituláciou“, tým budú väčšie.

X X X

Hitlerovské gesto stálo britského politika kariéru

 Po zverejnení záberov s nacistickým gestom Corey Edwards kampaň ukončil a stiahol sa.

Kandidát britskej pravicovej populistickej strany Reform UK do nadchádzajúcich doplňujúcich volieb vo Walese ukončil svoju kampaň a nebude sa uchádzať o poslanecký mandát. Ako dôvod uviedol svoje problémy s duševným zdravím. Z kampane odstúpil po tom, čo sa na internete objavili fotografie, ktoré ho zachytávajú, ako predvádza pozdrav podobný nacistickému.

Ako informovala agentúra DPA, Corey Edwards mal byť kandidátom Reform UK vo volebnom obvode Pen-y-bont Bro Morgannwg vo voľbách do waleského parlamentu, ktoré sa uskutočnia 7. mája.

Fotografie spôsobujú škandál

Zverejnené fotografie Edwardsa zachytávajú, ako pravou rukou hajluje a prstami ľavej ruky si nad hornou perou robí fúzy typické pre nacistického vodcu Adolfa Hitlera.

Líder strany Reform UK Nigel Farage vo štvrtok, deň po zverejnení fotografií, Edwardsa bránil, pričom uviedol, že zrejme napodobňoval postavu Basila Fawltyho z britského komediálneho seriálu Fawlty Towers zo 70. rokov.

O deň neskôr však strana oznámila, že Edwards z predvolebnej kampane odstúpil.

X XX

Irán tvrdí, že zničil ukrajinský sklad v Emirátoch, Kyjev označil útok za dezinformáciu

 Iránske Revolučné gardy hlásia útok na údajný ukrajinský sklad v Dubaji, Kyjev to označuje za lož. Napätie v regióne rastie spolu s novými dohodami Ukrajiny.

Iránske Revolučné gardy tvrdia, že zničili ukrajinský sklad

• Iránske Revolučné gardy tvrdia, že v Dubaji zničili ukrajinský protidronový sklad.
• Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí označilo iránske tvrdenia o sklade za úplnú lož.
• Kyjev ponúka blízkovýchodným štátom protidronové technológie výmenou za protivzdušnú obranu.
• Iránsky politik Azízí vyhlásil, že Ukrajina sa môže stať legitímnym cieľom.
• Volodymyr Zelenskyj uzavrel nové obrané dohody so SAE a Saudskou Arábiou.

Iránske Revolučné gardy v sobotu oznámili, že pri útoku zničili sklad ukrajinského systému na boj proti dronom v Spojených arabských emirátoch. Kyjev to vzápätí podľa agentúry AFP poprel. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj niekoľko hodín predtým informoval, že s Emirátmi uzavrel dohodu o obrannej spolupráci, informuje TASR.

Revolučné gardy tvrdia, že terčom ich útoku sa stali „úkryty amerických veliteľov a vojakov v Dubaji“, pričom bol podľa nej zničený sklad ukrajinského protidronového systému, ktorý slúžil na podporu amerických síl.

X X X

Pri izraelských útokoch v Libanone zahynulo už 46 záchranárov a päť zdravotníkov 

Pri izraelských útokoch v Libanone zahynulo už najmenej 46 záchranárov a päť zdravotníkov. Minister zdravotníctva opisuje najkrvavejší deň od vypuknutia bojov.

Libanonský minister zdravotníctva Rakan Násiraddín v sobotu oznámil, že od začiatku vojny proti libanonskému militantnému hnutiu Hizballáh zahynulo pri izraelských útokoch 46 záchranárov a päť zdravotníkov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

• Pri izraelských útokoch v Libanone zahynulo doteraz štyridsaťšesť záchranárov celkovo.
• Popri záchranároch prišlo od začiatku bojov o život päť zdravotníkov.
• Len počas soboty zomrelo deväť záchranárov aktívnych v zasiahnutých oblastiach.
• Štyria mŕtvi záchranári patrili k Islamskému zdravotníckemu výboru Hizballáhu.
• Regionálna vojna sa začala druhého marca ostreľovaním severného Izraela Hizballáhom.

Násiraddín uviedol, že deväť záchranárov zahynulo v priebehu soboty. Štyria z nich boli súčasťou Islamského zdravotníckeho výboru, ktorý spadá pod Hizballáh a piati ďalší boli zdravotníci z civilnej ochrany šiitskeho hnutia Amal, ktoré je spojencom Hizballáhu. Izraelský útok ich zasiahol počas záchranných operácií na juhu Izraela.

Vojna si vyžiadala obete

Libanon bol zatiahnutý do regionálnej vojny medzi Iránom, Izraelom a Spojenými štátmi 2. marca, keď Hizballáh začal ostreľovať severný Izrael. Izraelská armáda reagovala útokmi na ciele pripisované Hizballáhu na libanonskom území a inváziou na juhu krajiny.

X XX

V  TRNAVE  VOLILI  ŠIMEČKU

Trnava zažila rušný snem PS: sprevádzali ho problémy s voľbou aj standing ovation pre Šimečku

V Trnave sa zišlo viac ako 200 členov Progresívneho Slovenska (PS). Posledný snem dnes najsilnejšej opozičnej strany pred voľbami mal byť demonštráciou sily. V trnavskom divadle sa však miešala predvolebná mobilizácia s organizačnými problémami, improvizáciou aj veľkými politickými ambíciami.

Šimečka nemal protikandidáta a ostáva predsedom PS. Uhádnete, s kým vylúčili spoluprácu?

Snem opozičného Progresívneho Slovenska (PS) opätovne zvolil za predsedu hnutia Michala Šimečku. V sobotnej voľbe v Trnave nemal protikandidáta. Uhádnete, s ktorými stranami hneď vylúčili spoluprácu? / Zdroj: Pravda

Členovia hnutia sa pred budovou Divadla Jána Palárika začali zhromažďovať už niekoľko minút po pol ôsmej ráno a družne sa medzi sebou zvítavali. Keďže počasie vonku nebolo ideálne, akonáhle kostolná veža na námestí odbila osem hodín a divadlo otvorilo svoje brány, zhromaždení sa začali premiestňovať dnu.

Divadlo praskalo vo švíkoch

Pri registrácii nastal mierny chaos, keď sa priveľa ľudí ocitlo na priveľmi malom priestore. Po rozpačitom úvode sa členovia i delegáti zhromaždili v divadelnej sále. Podpredsedovia sedeli v predných radoch, zatiaľ čo delegáti spolu s novinármi mali vyhradené miesto na balkóniku. Medzitým si asi tretina zúčastnených počas čakania na otvorenie natočila krátke video či odfotila fotku na príbeh na sociálne siete. 

Snem sa oficiálne začal s malým meškaním. Začiatok signalizoval rovnaký gong, akým štartujú rokovania parlamentu. Po jeho odznení sa v sále stlmili svetlá a k rečníckemu pultu prišiel Ivan Štefunko, ktorý svojimi slovami spomínal na Martina Filka, ktorý tragicky prišiel o život v roku 2016. Jeho pamiatku si hnutie uctilo minútou ticha.

Členky a členov gendrovo vyvážene privítal podpredseda Národnej rady (NR) SR Martin Dubéci a zároveň ohlásil, že zaznie slovenská i európska hymna. Tá slovenská sa krátko po spustení zasekla, čo vyústilo v pobavenie v sále. Nasledovalo pár krátkych uvítacích slov od predsedu Trnavského samosprávneho kraja Jozefa Viskupiča, ktorý podľa našich informácii pomohol so zabezpečením priestorov.

28. marca 2026 sa v Trnave konal snem hnutia Progresívne Slovensko

Elektronické hlasovanie preverilo trpezlivosť

Následne Dubéci ohlásil hlasovanie prostredníctvom elektronických hlasovacích lístkov, ktoré mali postupne delegátom chodiť do emailovej schránky. Apeloval na prítomných, aby svoje hlasovacie zariadenia, teda mobilné telefóny, udržiavali počas celého dňa dostatočne nabité. Nasledovalo „testovacie“ hlasovanie, ktoré malo potvrdiť funkčnosť systému, čo sa po niekoľkých minútach napokon podarilo.

Systém hlasovania bol podobný tomu parlamentnému. Program snemu si členovia schválili všeobecným súhlasom, teda hlasným vyslovením slova „áno“. „Sme uznášaniaschopní. Je tu prítomných 177 delegátov,“ skonštatoval Dubéci po prvom oficiálnom hlasovaní.

 Úvodným bodom programu bola voľba predsedu PS. Jediným kandidátom bol Michal Šimečka, ktorý stojí na čele PS od roku 2022. Ešte pred jeho kandidátskym prejavom sa na obrazovke na pódiu premietlo krátke emotívne video zostrihané zo Šimečkových výstupov. To si vyslúžilo hlasný potlesk i radostný krik. Ešte väčšie ovácie nastali, keď kandidát vstúpil na pódium.

Šimečka v prejave zdôraznil, že hnutiu sa za posledné dva roky podarilo vybudovať širokú podporu naprieč spoločnosťou a označil ho za „všeľudové”. Zároveň ostro kritizoval premiéra Roberta Fica (Smer), ktorému vyčítal, že „zobral ľuďom istoty“, a poukazoval na aktuálne problémy aj kauzy. Ako jednu z hlavných priorít označil naštartovanie ekonomiky. Uviedol, že „z tatranského tigra je vyplznutá mačka“, a zdôraznil potrebu boja proti korupcii, ktorú podľa neho vláda systematicky vytvára.

Blesky bijú do najvyšších stromov

Šimečka upozornil aj na rast cien a krízu životných nákladov, pričom ako hlavnú tému vyzdvihol bývanie. Podľa neho na Slovensku chýbajú desaťtisíce bytov, riešením má byť najmä výstavba podporená znížením byrokracie aj tlakom na developerov. Hnutie zároveň sľubuje znižovanie nákladov pre domácnosti.

V súvislosti s voľbami varoval pred „špinavou“ kampaňou, manipuláciami či útokmi, pričom pripustil, že si vie predstaviť aj situáciu, keď by krátko pred voľbami obvinili jeho mamu a vzali ju do väzby. Avizoval, že PS bude aktívne medzi voličmi v regiónoch aj v okrskových komisiách, a pripomenul protesty ako dôkaz volania ľudu po zmene.

Snem opozičného Progresívneho Slovenska (PS) v Trnave

Partnerom z KDH, SaS a Demokratov poďakoval, no hnutie Slovensko nespomenul, čo sa mu vypomstilo. Neskôr, kým prezentoval novozvolené predsedníctvo, Igor Matovič a Michal Šipoš z hnutia Slovensko ohlásili pred budovou divadla tlačovú konferenciu. O jej priebehu vás budeme informovať.

Prejav kandidát na predsedu zakončil citátom zakladajúceho predsedu Ivana Štefunka: „Blesky bijú do najvyšších stromov.“ Následne vyzval: „Poďme si po víťazstvo pre Slovensko,“ čo sprevádzal ďalší silný potlesk a skandovanie.

Mandát získal až na druhý pokus

Prvé hlasovanie o poste predsedu hnutia bolo kvôli nezrovnalostiam v elektronickom systéme vyhlásené za neplatné. Druhé, hoci ho taktiež sprevádzali problémy a natiahlo sa preto na takmer desať minút, sa podarilo. Michal Šimečka bol zvolený 191 hlasmi z celkového počtu 206.

Na veľkej obrazovke sa premietal videopozdrav od nového holandského premiéra Roba Jettena z partnerskej strany D66.

Na obed si museli členovia počkať. Dĺžka voľby podpredsedov sa natiahla. Hlasovanie hnutia bolo pomerne komplikované kvôli povinným „ženským“ kvótam – podpredsedníčkami musia byť minimálne tri ženy. Tými sa stali Simona Petrík, Beáta Jurík a Irena Bihariová, ktoré doplnili Ivan Korčok, Michal Truban a Ivan Štefunko.

 Pôvodne malo ísť o voľbu šiestich podpredsedníčok a podpredsedov, no hnutie dnes číslo zvýšilo na sedem. Kvôli zvýšeniu čísla dnes odhlasovalo aj úpravu stanov strany, ktorá počet určuje.

Noví aj staronoví podpredsedovia a podpredsedníčky nemali veľa priestoru na radosť z úspechu. Ponáhľali sa totiž na tlačovú besedu, po ktorej poskytovali rozhovory, a odtiaľ rovno na obed. Program pokračoval voľbou ďalších členov predsedníctva, no tá prebiehala už bez prítomnosti médií.

X X X

Ako vznikala zmluva s Maďarskom? Slovensko stálo pred ťažkými výzvami (2. časť rozhovoru s Jánom Gáborom)

Pred tridsiatimi rokmi (26. marca 1996) vyslovila NR SR súhlas so Základnou zmluvou o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Zmluva bola podpísaná rok predtým v Paríži. Denník Pravda oslovil jedného z jej spoluautorov, ktorým je dlhoročný diplomat s právnickým vzdelaním Ján Gábor. Prinášame druhú časť rozhovoru. (Prvú časť interview sme zverejnili v piatok a tretiu záverečnú časť nájdete v nedeľu tiež na www.pravda.sk.)

Jedna vec je zmluvu dohodnúť, ďalšia nemenej vážna vec je ratifikovať ju. Aké dôležité momenty môžete pomenovať, ktoré pomohli k úspešnému podpisu zmluvy v Paríži a tiež k jej schváleniu v oboch parlamentoch?

Musíme spomenúť najprv to, čo sa udialo pred samotným podpisom zmluvy. Podstatná časť rokovaní sa týkala maďarského návrhu zahrnúť do zmluvy dokument so zaujímavou históriou. Začiatkom roku 1993, v čase, kedy susedia Maďarska s maďarskými menšinami na svojom území neboli ešte členmi Rady Európy (aká to náhoda), sa v Parlamentnom zhromaždení RE diskutovalo o ochrane menšín a prijalo sa odporúčanie č. 1201. Ako už zo samotného názvu dokumentu vyplýva, nebol to záväzný text. Pre Budapešť to bol však najväčší úspech maďarskej zahraničnej politiky v menšinovej otázke po studenej vojne – akási maďarská vlajková loď.

Na jeseň 1993 nepochybne dôležito vyzneli závery summitu Rady Európy vo Viedni.

Summit prijal dve zásadné rozhodnutia. Jednoznačne odmietol odporúčanie č. 1201 – najmä kvôli kolektívnym právam na etnickom princípe. Súčasne a namiesto toho nariadil vypracovať Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín (RD). Medzitým sa však SR v lete 30. júna 1993 stala členom RE, kedy na žiadosť maďarskej strany akceptovala princípy odporúčania 1201. Nie dokument ako celok! Tieto princípy sa premietli do legislatívy SR (zákon o mene a priezvisku, resp. o dvojjazyčných tabuliach). Po viedenskom summite rokovali experti 33 štátov v Štrasburgu a dohodol sa RD. Slovensko ho podpísalo medzi prvými. 

Čo nasledovalo?

Pri začatí dvojstranného rokovania s Maďarskom spočívala moja úvodná predstava v tom, že obe krajiny začlenia RD do zmluvy ešte predtým ako európsky dokument nadobudne platnosť, inými slovami predbehneme vývoj na kontinente. A keďže RD uchopil otázku ochrany národnostných menšín komplexne, nevidel som dôvod niečo ešte k zmluve dodávať. Predtým maďarská strana neraz namietala, že SR nerešpektuje medzinárodné právo a takouto akceptáciou by sme „obavy“ nášho suseda prekonali. Maďarskej strane sa to však málilo. Treba poznamenať, že RD je súbor právnych princípov, ktoré by sa mali premietnuť do národnostnej politiky štátu. Jeho výhodou je, že bola k nemu všetkými štátmi dohodnutá aj výkladová správa, čím sa dramaticky zužuje priestor na dezinterpretáciu. Súčasne treba uviesť, že RD nerieši ani nemôže riešiť konkrétne situácie a zvyklosti v jednotlivých krajinách a ich regiónoch.

Ako vyzerali predstavy Budapešti?

Maďarská strana naliehala, aby bol text zmluvy čo najviac konkrétny, čo nie je obvyklé pri takejto vysokej úrovni zmluvných dokumentov. Treba však mať na pamäti tiež to, že upustila od svojej zásadnej požiadavky mať samostatnú dohodu len o menšinách. Vychádzajúc zo skúseností, kedy nás Budapešť obviňovala niekedy i zo zlého počasia na národnostne zmiešaných územiach, sme do článku 15 okrem referencie na RD postupne vložili aj tie veci, ktoré už reálne na Slovensku existovali. Inými slovami, v zmluve neboli žiadne nové záväzky pre SR. S ohľadom na veľkorysú národnostnú politiku SR tento článok dosť narástol a predstavoval asi štvrtinu celej zmluvy. Maďarská strana, ako obvykle, keď vidí našu dobrú vôľu, začala zvyšovať svoje špecifické a mimoriadne konkrétne nároky. Obrazne povedané, smerovala k požiadavkám jazykovej úpravy nápisov o zákaze kúpania sa v rybníku. Nezaujatému človeku sa to možno zdá absurdné, ja len približujem čitateľovi (absurdne prehnané) prístupy maďarskej strany k tejto téme.

Predpokladám, že Maďarsko sa usilovalo oživiť nádej na etnickú autonómiu.

Príslušný článok o menšinách už mal niekoľko strán. Maďarskej strane to bolo stále málo a trvala na tom aby súčasťou zmluvy bolo tiež odporúčanie 1201. Naše a v podstate aj európske argumenty neakceptovala. Ja som zasa odmietol diskutovať o dokumente, ktorý najvyšší orgán RE „hodil do koša“. Keď počas následného rokovania o RD v Štrasburgu navrhli maďarskí experti inšpirovať sa odporúčaním 1201, nedočkali sa žiadnej podpory! Odporúčanie č. 1201 bolo už zabudnutým mŕtvym dokumentom. A tak hlavolam ako sa s tým vysporiadať zostal „úlohou“ pre premiérov Vladimíra Mečiara a Gyulu Horna.

Čo vyplynulo z debaty predsedov vlád?

Na ich rokovaniach v Bratislave maďarský politik tvrdil, že maďarský parlament zmluvu bez zmienky o odporúčaní 1201 neratifikuje. Slovenská strana v snahe dosiahnuť akceptáciu zmluvy v oboch štátoch napokon pristúpila na takú formuláciu, ktorá vo veľmi oklieštenej podobe spomína odporúčanie 1201. Formuláciu, ktorá zachovala tvár maďarskej strane ale nezaväzovala slovenskú stranu. Takéto situácie sa v diplomacii vyskytujú a dajú sa riešiť ak existuje obojstranne dobrá vôľa. Počas rokovaní SR mnohokrát zdôraznila, že neakceptuje autonómiu na etnickom princípe. Niekoľko hodín po polnoci (16. – 17. marec 1995) maďarská vládna delegácia z Bratislavy odišla.

Zjavne bez toho, že by jej členovia mohli byť spokojní…

Cestou domov do Budapešti si zrejme uvedomili, že prakticky nedosiahli nič z toho, čo mali v pláne. Dobrú vôľu z predchádzajúceho dňa nahradila opäť ich tradičná vierolomnosť. V rannom vysielaní rozhlasu maďarský minister zahraničných vecí vyhlásil, že SR akceptovaním zmienky o Odporúčaní 1201 súhlasí s kolektívnymi právami pre národnostné menšiny. Vedel veľmi dobre, že skutočnosť je iná. Tiež vedel, že do podpisu zmluvy v Paríži zostávali necelé dva dni a preto nie je reálne ďalšie kolo rokovaní. Ak by slovenská strana mlčala, ponechala by priestor iba maďarskému stanovisku. Preto vláda SR pri schvaľovaní textu zmluvy odmietla interpretáciu maďarskej strany a verbálnu nótu v tomto duchu odovzdal v Paríži slovenský minister zahraničných vecí osobne maďarskému partnerovi ešte pred podpisom zmluvy. Situácia bola mimoriadne neštandardná, bolo však jasné, kto ju spôsobil.

Rozprávame sa o vážnej téme v slovensko-maďarských vzťahoch, no vyskytli sa aj nejaké úsmevné chvíle počas náročných a intenzívnych rokovaní?

Je to už veľmi dávno a spomínam si na dve. Maďarský partner, štátny tajomník na úrade vlády a poradca maďarského premiéra, zrejme s cieľom odľahčiť niekedy zaseknuté rokovania sa chcel so mnou rozprávať priamo, bez tlmočníka. Uvítal som jeho zámer na osobnejší kontakt, keďže som mal pocit, že „pravú ruku“ maďarského premiéra akosi obťažuje rokovanie len s referentom, navyše tvrdohlavým. Prihovoril sa mi rusky asi v domnienke, že všetci slovenskí diplomati majú moskovskú školu (on pôsobil osem rokov v ZSSR). Zarmútil som ho však poznámkou, že naposledy som ruštinu použil na maturitnej skúške a istejší som v iných jazykoch. Ponúkol som mu angličtinu, španielčinu, francúzštinu, nemčinu alebo ako únikový variant hovorovú taliančinu. Usmieval sa na mňa v rozpakoch. Nešlo mu do hlavy, že slovenský diplomat nehovorí rusky, ostatné ponuky však odmietol. A tak sme povolali tlmočníka naspäť, aby sme sa vrátili k ľubozvučnej maďarčine a nemenej krásnej slovenčine. Škoda. Dal som si záväzok, že v ďalšom živote, ak ma poveria touto agendou, naučím sa aj maďarsky. 

Vráťme sa k úplne vážnym veciam.

Vyššie som uviedol, že maďarská strana nás prinútila svojim neštandardným správaním, doslova niekoľko hodín po dohodnutí textu, k spomínanej neštandardnej reakcii. So šéfom právnej sekcie sme si rozdelili úlohy. On išiel do Budapešti overiť s maďarskou stranou finálny text. Mojou úlohou bolo preložiť text zmluvy do anglického jazyka a pripraviť k nemu komentár. Pred cestou na letisko som dal diplomatickej službe na MZV pokyn aby po podpise zmluvy v Paríži rozoslala jej text aj so slovenskou nótou na naše ambasády vo svete. Spolu s podrobnými argumentami o tom, čo v zmluve je a čo nie je. V nedeľu 19. marca 1995 bola slávnostne uzavretá zmluva a nasledujúci deň sa začala Konferencia o Pakte stability v Európe. Požiadal som organizátorov konferencie, aby každej delegácii (52 krajín OBSE) dali text zmluvy, ktorý som im poskytol spolu s našou nótou.

Prebiehalo potom všetko už bez problémov?

Ešte počas príhovorov vedúcich delegácií, kedy rezonoval pozitívny ohlas na slovensko-maďarskú zmluvu, k nám prišiel rýchlym krokom maďarský minister zahraničných vecí. Narušil príjemnú, ba slávnostnú atmosféru svojim protestom proti pripojeniu slovenskej verbálnej nóty k textu zmluvy. Slovenský minister pochopiteľne nechcel škandál a obrátil sa ku mne aby som to nejako vyriešil. Odišiel som to riešiť so slovami, že Maďari síce majú pravdu ale… vŕtalo mi hlavou ako na to prišli ešte pred distribúciou zmluvy zo sekretariátu konferencie (?!). Nuž, maďarské oči vidia všade, čo sa mi veľakrát potvrdilo v iných situáciách. V kancelárii som všetky výtlačky zmluvy rozobral, opäť ich zošil a slovenskú nótu k nej pripojil len spinkou. Takže nóta bola aj nebola súčasťou zmluvy. Pre istotu som dal materiál osobne do každej priehradky pre jednotlivé delegácie. Dôležité bolo to, že štáty na konferencii mali anglický preklad zmluvy spolu s upresňujúcou nótou k Odporúčaniu 1201. Nestáva sa často, že by slovenská strana konala rýchlejšie a najmä efektívnejšie než naši maďarskí partneri, v Paríži sme si však dali na tom záležať. Majme vždy na pamäti priepastný rozdiel v objeme kapacít, ktoré sa venujú tejto téme na oboch stranách Dunaja. Ešte nejaký čas sa ozývali z druhej strany ironické poznámky k slovenskej „spinkovej“ diplomacii, čo ma potešilo… Od protivníka (názorového oponenta) je to predsa najvyššie ocenenie.

Ako sa vyvíjali medzištátne vzťahy po ratifikácii zmluvy a má jej obsah dosah na súčasný stav vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom?

Ratifikačný proces v parlamentoch mal svoje špecifiká. Po predchádzajúcej slovenskej legislatíve, ktorá posilňovala použitie menšinových jazykov vo verejnom priestore (viď vyššie), požadovali poslanci v NR SR logicky zvýšiť právnu ochranu štátneho jazyka. Súviselo to priamo aj s jeho kodifikáciou ako základného komunikačného nástroja v úradnom styku v novom štáte. Budapešť spustila ako obvykle veľkú medzinárodnú kampaň proti zákonu, ktorý riešil používanie štátneho jazyka v úradnom styku a nevenoval sa menšinovým jazykom. Maďarskej strane sa podaril ďalší husársky kúsok, keď do tejto kampane zapojila aj Európsky parlament, desať rokov pred našim vstupom do EÚ(!). 

V europarlamente mali istotne maďarskí politici svojich vplyvných podporovateľov.

Dôležitým obhajcom maďarských záujmov v Bruseli bol europoslanec Otto von Habsburg, ktorý ešte v časoch studenej vojny držal prázdnu stoličku pre Maďarsko. Spomínam to ako ďalší dôkaz vysokej kvality diplomacie nášho južného suseda, ktorý si dokázal urobiť spojenca zo svojho historického nepriateľa. Na jeseň 1995 hodlal EP svojou rezolúciou vyzvať NR SR, aby tento zákon neschválila. V poslednej chvíli od toho zámeru upustil vidiac, že zákon mal podporu aj slovenskej opozície. Bola to jedna z mála svetlých chvíľ, kedy slovenské politické strany v medzištátnom názorovom spore s Maďarskom „ťahali za jeden povraz“. To najdôležitejšie na záver: o päť rokov neskôr RE vo svojej hodnotiacej správe konštatovala, že uplatňovanie slovenského zákona o štátnom jazyku nemalo žiadne negatívne účinky na používanie jazykov národnostných menšín. Mimochodom, na ilustráciu o širokom zábere maďarskej kampane uvádzam, že ešte po dlhom čase od prijatia zákona prišla na slovenskú ambasádu vo Washingtone petícia k tejto kauze z nemocnice v Los Angeles s podpismi približne 300 jej zamestnancov.

Aké diplomatické aktivity ste vyvíjali v období medzi podpisom zmluvy a jej ratifikáciou v NR SR?

Tento čas som využil na konzultácie s dôležitými medzinárodnými partnermi s cieľom priblížiť im, čo v dokumente je a čo v ňom nie je. A prečo. Niekoho „osvieteného“ napadlo poveriť ma riadiacou funkciou. Pomohlo mi to v nadväzovaní kontaktov so štátmi, ktoré by s radovým referentom o takýchto závažných témach nediskutovali. Nemci, Francúzi, Španieli, ale aj ďalší uvítali slovenský pohľad na celý príbeh. Poniektorí s poznámkou, že dovtedy počuli len maďarské komentáre a konečne majú kompletný a kvalifikovaný obraz. Viacerí mi uviedli, že po svete je roztrúsených mnoho rôznych susedských sporov, takže slovensko-maďarské peripetie nie sú žiadnou raritou. Komunikované pohľady oboch strán sú preto nenahraditeľné.

Boli ste v kontakte aj s predstaviteľmi USA?

Dôležité rokovanie som mal s partnermi vo Washingtone, najmä s poradcom pre strednú Európu prezidenta Billa Clintona. Poradca sa v otázkach regiónu dobre vyznal, neskôr bol veľvyslancom v Poľsku. V obsiahlej diskusii, bohatej na medzinárodno-právne, historické aj politické argumenty, prečo SR nemôže akceptovať autonómiu pre národnostné menšiny, som našiel značné porozumenie. Poradca na záver podčiarkol, že ani USA nepodporujú autonómiu na etnickom princípe. Požiadal som ho, aby toto stanovisko aj medializoval, s čím vrelo súhlasil. Z amerických médií to prevzala pochopiteľne tiež slovenská tlač. A nielen ona. V lietadle späť do Európy som mal pocit, že počujem škrípanie zubov až z Budapešti. Podobný zvuk som počul aj vtedy, keď za asistencie americkej nadácie Projektu pre etnické vzťahy (PER), ktorá pôsobila v strednej Európe (na objednávku) s vedomím Bieleho domu, podpísali predsedovia troch politických strán maďarskej menšiny- spolu so zástupcami všetkých slovenských politických strán v NR SR – lojalitu voči SR.

Takže škrípanie zubov malo svoje pokračovanie?

Najprv si dovolím poznamenať, že špecifickou hodnotou tohto historického aktu bolo, že sa udial na neutrálnom území vo Švajčiarsku v príjemnom prostredí luxusného hotela pri ženevskom jazere. O to viac je pozoruhodné, že sa pri formovaní moderných vzťahov medzi politickými subjektmi v SR nikdy s týmto faktorom záväznej lojality k štátu nenarábalo. V lietadle do Ženevy si mohli poslanci v rannom výtlačku slovenských mienkotvorných novín prečítať článok (od Jána Gábora, poz. red.), ktorého hlavným odkazom bolo, aby sme nehľadali riešenie pokojného spolužitia slovenskej väčšiny s maďarskou národnostnou menšinou vo Washingtone, Štrasburgu, či Bruseli ale doma – na Slovensku. Ešte jedna poznámka: PER v tejto téme úzko spolupracovala s poprednou americkou Princetonskou univerzitou, kde študoval o. i. prezident Woodrow Wilson, ktorému bola v súvislosti so stým výročím ukončenia 1. sv. vojny na môj podnet odhalená busta v Bratislave.) V tom istom čase ako PER bola na Slovensku (a strednej Európe) rovnako aktívna vplyvná nemecká Bertelsmannova naddácia. Po niekoľkých konferenciách, na ktorých rokovali o odborných otázkach predstavitelia štátnych inštitúcií SR spolu so zástupcami maďarskej národnostnej menšiny, ukončila nadácia svoje pôsobenie so záverom, že existujúci dialóg potvrdzuje životaschopnosť bezkonfliktného spolužitia Slovákov a Maďarov. 

Môžete priblížiť pohľad z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE)?

Po niekoľkých svojich cestách do SR ukončil svoje aktivity aj Vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny Max van der Stoel s pozitívnym hodnotením situácie v našej krajine vo vzťahu k tejto agende. Nezistil žiadne závažné pochybenia pri ochrane menšín v SR tak, ako to tvrdila Budapešť. Podobne ako iné zahraničné misie som osobne sprevádzal bývalého holandského ministra zahraničných vecí na mnohých rokovaniach s vrcholnými predstaviteľmi SR. Mohol som tak vnímať jeho rastúce pochopenie danej problematiky v našich zemepisných šírkach.

Prejdime k samotnej ratifikácii.

Pre ďalší osud zmluvy malo zásadný význam, kto ju v parlamente podporil, kto tak neurobil a prečo. Na našej strane Dunaja ju v princípe podporili všetky slovenské politické strany s výnimkou reprezentácie maďarskej menšiny. Je to pozoruhodné s ohľadom na to, že asi žiadna iná medzištátna zmluva na svete nevenuje taký veľkorysý priestor ochrane menšín. Súčasne to bolo opätovným potvrdením toho, že predstavitelia menšiny (a Budapešť za ich chrbtom) neakceptujú žiadne dohodnuté riešenie, naopak, pokračujú vo zvyšovaní svojich požiadaviek. V Budapešti zmluvu podporili len vládnuce strany. Otvorený nesúhlas prejavili tie sily, ktoré sa potom dostali k moci a odvtedy sú s prestávkami pri kormidle krajiny dodnes. Mali k tomu jediné, ale zásadné vysvetlenie – zmluva vytváraním svojho rámca pre spoluprácu „obmedzuje Maďarsko v jeho strategickej politike voči regiónu“, rozumej politike historického revizionizmu.

Čo Slovensko dosiahlo so zmluvou?

Slovensko-maďarské vzťahy sú komplexné, čo je u dvoch historických susedov úplne prirodzené. Sú však tiež komplikované a to najmä v dôsledku mnohých asymetrií, ktoré sú jednou z trvalých výziev našej zahraničnej politiky. Slovenská republika dosiahla zmluvou veľa z mnohých, aj tu popisovaných dôvodov. Máloktorý štát a obzvlášť jeho diplomacia prešiel takou intenzívnou a krkolomnou cestou rôznych, najmä rokovacích procesov ako SR na začiatku svojej existencie. Ak si porovnáme východzí bod v januári 1993 s momentom ratifikácie zmluvy v marci 1996, vidíme priepastný kontrast. Hmatateľný rozdiel v tom, že SR získala na svoju podporu najmä zásadné dokumenty medzinárodného práva, ale tiež pochopenie, v lepšom prípade sympatie dôležitých zahraničných partnerov, rôznych misií a komisárov. Najvzácnejšou komoditou však bol získaný čas. Čas na to, aby sa popasovala s rôznymi asymetriami v susedských vzťahoch. Doterajší vývoj však naznačuje, že tento vzácny čas použila slovenská strana na to, aby si rôznymi ústupkami kupovala pokoj. Pokoj, ktorého cena sa na burze nepredvídateľného geopolitického vývoja môže dramaticky zmeniť. Zdá sa, že politická garnitúra, ktorá sa ujala moci na konci minulého storočia, nepochopila skutočný význam zmluvy pre náš štát a spoločnosť, obohatenú o pokojné spolužitie s menšinami. V dobrej viere bola orientovaná proeurópsky a proreformne. Bola, žiaľ, tiež hnaná vnútropolitickou animozitou. 

Aké to malo z vášho uhla pohľadu dôsledky?

Svojou krátkozrakosťou a nadmernou personifikáciou devalvovala tento zásadný kvalitatívny posun vo vzťahoch s našim dôležitým susedom. Zodpovednosť za vykonávanie zmluvy zverila do rúk presne tým, ktorí ju odmietli a ktorí „úzko“ spolupracovali s politikmi „rovnakej krvnej skupiny“ na druhej strane Dunaja. Navyše im k tomu pribalila v tom čase veľmi atraktívnu integračnú agendu, pod ktorou sa elegantne a najmä úspešne prezentovali rôzne menšinové požiadavky. Mnohí slovenskí politici boli presvedčení, že samotná integrácia oboch krajín do euroatlantických štruktúr všetko definitívne vyrieši aj bez nášho aktívneho pričinenia. Neuvedomovali si, že vstupom do EÚ a NATO sa zmenil len kontext a nie strategické ciele politiky nášho suseda. Nepoučili sa vôbec z chýb predchádzajúcich generácií ani zo svojich vlastných.

Poznámka: Odpovede vyjadrujú osobné názory a skúsenosti Jána Gábora, nie sú oficiálnym stanoviskom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.

X X X

Zabavia vám auto za dlh predošlého majiteľa. Ako fungujú podvody s dovozom áut na Slovensko a aké nové podvody využívajú predajcovia?

Prechodom cez hranice autá zázračne strácajú kilometre na odometri, konštatuje Vlastimil Frič z českej Cebie. Jej technológiu overovania vozidiel využívajú aj slovenské inzertné portály.

Pozvanie do štúdia prijal Vlastimil Frič z českej spoločnosti Cebia. Tento preverovateľ histórie vozidiel (áut aj motocyklov) využíva ohromujúce množstvo registrov, databáz a zdrojov, aby vám na počkanie poskytol nevšedne komplexný report histórie vozidla. Nemusíte byť jeho majiteľom ani od aktuálneho vlastníka získať povolenie, na overenie stačí VIN číslo.

Moderátor podcastu Erik Stríž z portálu Autobazar.EU sa Vlastimila Friča pýta aj na to, aké sú najčastejšie a tiež menej zvyčajné exotické metódy podvodov s jazdenými autami.

Frič opakovane upozorňuje na opakujúci sa motív: po prechode hranicami autá „zázračne“ prichádzajú o najazdené kilometre, majú nižší počet predchádzajúcich majiteľov a poznámku „nikdy nebúrané“. Zvlášť Frič upozorňuje na to, že rastie problém s neoprávnene predávanými vozidlami s aktívnym financovaním, ktoré je v súčasnosti ťažké spoľahlivo overiť – hoci je to práve Cebia, kto iniciatívne pracuje na medzinárodnej spolupráci medzi krajinami s cieľom tieto informácie získavať.

V rozhovore zaznieva množstvo tipov, čo si všímať v online reportoch, ako predajcovia podvádzajú s už vystavenými reportmi, prečo Slováci nakupujú autá určené pre Omán a Kazachstan v domnení, že sú dovezené z Nemecka, a ako sa účinne týmto podvodom brániť.

X X X

Problém s overbookingom? Vyriešime! Pilot požiadal pasažierku s dieťaťom o niečo neslýchané

Je to pomerne bežnú situácia – prídete k bráne na letisku a personál vám oznámi, že lietadlo je preplnené. Väčšina cestujúcich by čakala doťahovačky o kompenzáciu alebo hotelovú izbu. Cestujúci na linke spoločnosti Transavia z Egypta do Holandska však koncom februára 2026 zažili niečo, čo pripomína „divoké deväťdesiate“ roky letectva.

TOP 7: Tajné zákutia a vybavenie lietadiel, o ktorých ste nevedeli

Od tajných spální až po stredoveké nástroje v kokpite – mimo dohľadu pasažierov sa skrýva nepoznaný svet. Toto sú miesta a detaily, ktoré máte pod nosom, no zrejme o nich netušíte. / Zdroj: Pixabay, Pexels

Incident sa odohral 21. februára na lete HV6134. Podľa svedectiev pasažierov bol let z obľúbeného letoviska Hurghada do Amsterdamu beznádejne vypredaný. Namiesto toho, aby letecká spoločnosť postupovala podľa prísnych európskych pravidiel, ktoré v prípade „overbookingu“ nariaďujú cestujúcich odmietnuť a vyplatiť im odškodné v stovkách eur, kapitán zvolil „kreatívny“ postup, informuje portál One Mile At a Time.

Pilot lietadla Airbus A321neo vyriešil nadpočet cestujúcich po svojom – dvoch pasažierov posadil priamo medzi pilotov.

„VIP“ sedadlá za odmenu?

Cez palubný rozhlas sa ozvala výzva: Hľadajú sa dobrovoľníci, ktorí by chceli stráviť let v kokpite. Prihlásila sa žena s približne 10-ročnou dcérou.

Dvojica následne strávila celých šesť hodín na tzv. „jumpseats“ – sklopných sedadlách priamo za pilotmi, ktoré sú za normálnych okolností vyhradené pre inšpektorov, náhradnú posádku alebo riadiacich letovej prevádzky.

Technické problémy lietadiel: Prasklina na okne kabíny

Hra s ohňom alebo milé gesto?

Zatiaľ čo pre mladé dievča išlo nepochybne o zážitok na celý život, bezpečnostní experti a niektorí cestujúci hovoria o hazarde. „Cítil som sa, akoby sme sa vrátili v čase do roku 1995. Po 11. septembri 2001 je kokpit nedotknuteľná zóna,“ uviedol jeden z nahnevaných pasažierov na sociálnej sieti Reddit. Podľa neho išlo o „normalizáciu odchýlky“, kde sa bezpečnosť obetovala komerčným záujmom – teda snahe aerolinky vyhnúť sa plateniu odškodného, opisuje Aviation.direct.

Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) síce ponecháva kapitánovi istú mieru rozhodovacej právomoci, no prístup nepovolaných osôb do kokpitu počas kritických fáz letu (vzlet a pristátie) je v modernom letectve tabu. Prítomnosť civilistov môže pilotov rozptyľovať, čo v prípade núdzovej situácie môže mať katastrofálne následky.

Spoločnosť Transavia už potvrdila, že incident interne vyšetruje, no bráni sa tým, že bezpečnosť nebola ohrozená a kapitán má na palube konečné slovo.

Záhada Bermudského trojuholníka

História sa opakuje: Keď piloti otvoria zakázané dvere

Hoci sa nám zdá, že v dnešnej dobe prísnych kontrol je niečo také nemožné, história posledných rokov pozná viacero podobných prešľapov, ktoré sa skončili vyhadzovom alebo tragédiou.

1. Tragédia letu Aeroflot 593 (Temná pripomienka)

Hoci ide o starší prípad, v letectve sa dodnes spomína ako memento. V roku 1994 pilot dovolil svojim deťom sadnúť si za riadiacu páku Airbusu A310. Syn neúmyselne odpojil autopilota, čo viedlo k havárii a smrti všetkých 75 ľudí na palube. Práve tento incident viedol k sprísneniu pravidiel, ktoré teraz Transavia podľa kritikov obišla.

2. „Modelka v kokpite“ (Vietnam, 2013)

Letecká spoločnosť Vietnam Airlines musela riešiť škandál, keď sa na verejnosť dostali fotografie známej vietnamskej modelky Ly Nha Ky, ktorá pózovala v kokpite počas letu z Hong Kongu do Ho Či Minovho Mesta. Piloti ju tam pozvali na „exkurziu“. Výsledok? Kapitán aj druhý pilot dostali pokutu a boli dočasne postavení mimo službu za porušenie bezpečnosti letectva.

3. Pilotom na chvíľu: Prípad z Alžírska (2017)

V roku 2017 boli suspendovaní dvaja piloti spoločnosti Air Algérie. Dôvod bol bizarný – dovolili 10-ročnej sirote zo sirotinca, ktorá snívala o lietaní, manipulovať s ovládacími prvkami lietadla počas letu s pasažiermi. Hoci išlo o charitatívne gesto, úrady boli neoblomné: Kokpit nie je herňa a emócie nesmú vyhrať nad protokolom.

4. Mexická telenovela v oblakoch (2014)

Dve známe mexické herečky sa pochválili fotkami z kokpitu spoločnosti Magnicharters. Na snímkach mali dokonca nasadené kapitánske čiapky. Aerolinka okamžite prepustila kapitána lietadla so slovami, že „nemôžeme dovoliť, aby sa v prostredí, kde ide o životy, porušovali pravidlá kvôli fotke na sociálne siete“.

Incident Transavie ukazuje, že ani v ére hyper-bezpečnosti nie sú pravidlá nepriestrelné. Či išlo o hrdinský čin kapitána, ktorý chcel pomôcť cestujúcim dostať sa domov, alebo o nebezpečný precedens, určí až vyšetrovanie holandských úradov.

X X X

Katastrofa pre Manchester City. Odpočítanie 60 bodov a zostup z Premier League, tvrdí novinár

Rešpektovaný a dobre informovaný novinár zverejnil šokujúcu správu v súvislosti s verdiktom ohľadne 115 prípadov porušenia pravidiel zo strany anglického veľkoklubu Manchester City FC

Tréner Manchestru City Pep Guardiola by zrejme z rapídneho odpočítania bodov radosť nemal.

Aktualizácia prichádza v čase, keď Manchester City čaká na oficiálne rozhodnutie týkajúce sa prebiehajúceho prípadu porušenia finančných pravidiel Premier League.

Novinár tvrdil, že Manchester City bude zasiahnutý výrazným odpočtom bodov za porušenie pravidiel finančného fair play (FFP) Premier League. Ešte vo februári 2023 Premier League obvinila City z porušenia pravidiel FFP v 115 prípadoch počas deviatich rokov, pričom 54 z nich sa týkalo neposkytnutia aktuálnych finančných informácií.

Počas tohto obdobia, ktoré začalo v roku 2009 a trvalo do roku 2018, sa City etablovalo ako jeden z najväčších európskych futbalových klubov a podľa údajov Transfermarktu minulo na nových hráčov približne 1,44 miliardy eur.

Weiss ako jeden z Trénerov roka: Ešte mám sny

Futbalovým trénerom roka 2025 na Slovensku sa stali dvaja muži s rovnakým počtom bodov – Francesco Calzona a Vladimír Weiss. Ešte mám trénerské sny a verím, že sa mi ich podarí naplniť, povedal Weiss. / Zdroj: TASR

V rokoch 2012, 2014 a 2018 tiež trikrát získali majstrovský titul v Premier League. Odkedy boli proti nim vznesené obvinenia, klub so sídlom v Manchestri dôrazne popiera akékoľvek pochybenie a tvrdí, že má v rámci svojej obhajoby poskytnutý „súbor nezvratných dôkazov“.

Pojednávanie City v prípade proti Premier League trvalo 12 týždňov od septembra do decembra 2024, pričom sa predpokladalo, že časový rámec medzi pojednávaním a vynesením rozsudku by vzhľadom na obrovský objem informácií mohol trvať mesiace. 

Klub však stále čaká na výsledok svojho prípadu so 115 obvineniami, pričom sa objavujú protichodné správy o tom, kedy bude vynesený rozsudok. Tento týždeň kolumbijský novinár a moderátor Cesar Augusto Londono naznačil, že oficiálne oznámenie trestu bude urobené pred koncom sezóny 2025–26.

Londono, ktorý má na X milión sledovateľov, tiež urobil niekoľko odvážnych tvrdení o možnom verdikte proti Man City v Premier League. „Manchester City bude potrestaný odpočítaním 60 bodov za 115 porušení finančného fair play,“ napísal v príspevku, ktorý má na X viac ako 420 000 zobrazení.

„Oficiálne oznámenie trestu bude urobené pred koncom sezóny. Tento trest by posunul klub na posledné miesto v Premier League a bol by odsúdený na zostup,“ dodal Londono. City je momentálne na druhom mieste v Premier League so ziskom 61 bodov.

Keith Wyness, ktorý predtým pracoval na vedúcich pozíciách v Evertone a Aston Ville, nedávno povedal, že odpočítanie 60 bodov by „dávalo zmysel“ po tom, čo finančný expert Kieran Maguire tvrdil, že City by mohlo počítať s trestom odpočítania v rozpätí 40 až 60 bodov.

„V tejto chvíli len hádame. O tom niet pochýb. Pozrite, je to ten druh trestu, aký by bol spravodlivý, keby boli uznaní vinnými. Myslím si, že 60 bodov by dávalo zmysel,“ povedal pre Football Insider. „Ale samozrejme, aj tak bude odvolanie. Takže ak by to bolo 60 bodov, pravdepodobne sa aj to zníži,“ dodal.

X XX

Zmena, ktorá vám môže ušetriť stovky eur: Oplatí sa vám ešte živnosť?

 Podnikateľské prostredie na Slovensku prechádza výraznou premenou. Množstvo legislatívnych a ekonomických zmien dnes ovplyvňuje, či sa ľuďom oplatí začať podnikať alebo pokračovať v doterajšej forme. Pre niektorých môžu nové podmienky predstavovať prekážku, pre iných sú príležitosťou prehodnotiť, ktorá právna forma je pre ich situáciu najvhodnejšia. Moderné digitálne služby a spolupráca s overenými partnermi môžu výrazne uľahčiť začiatok podnikania aj jeho zmenu.

Údaje z FinStatu hovoria jasnou rečou: v januári tohto roka zaniklo 10 184 žiadostí, pričom nových vzniklo len 2 557. Vo februári taktiež zaniklo viac živností (6 324) ako vzniklo (2 281).

Konsolidačný balík priniesol sériu opatrení, ktoré priamo zasahujú do peňaženiek podnikateľov. Zdravotné odvody stúpli od tohto roka o percentuálny bod, minimálne odvody SZČO vzrástli o približne pätinu a skrátilo sa aj odvodové zvýhodnenie pre nových živnostníkov. K tomu treba pripočítať dlhšie obdobie hradenia nemocenskej dávky zamestnávateľom (z 10 na 14 dní), čo navyšuje mzdové výdavky. Tieto čísla však nemusia nutne znamenať úpadok podnikateľských ambícií.

Rozhodnutie založené na dátach, nie na pocitoch

Mnohí slovenskí živnostníci preto stoja pred dôležitou otázkou: Je moja aktuálna forma podnikania efektívna? Nové legislatívne nastavenia a zmeny v odvodovom systéme prirodzene tlačia na hľadanie optimálnejšej cesty. Pre mnohých podnikateľov sa prechod na spoločnosť s ručením obmedzeným (s. r. o.) stáva pragmatickým krokom k optimálnemu riadeniu financií a správy nákladov.

Každý biznis je však individuálny. Pri rozhodovaní o najvhodnejšej forme podnikania môže pomôcť kalkulačka, ktorá na pár klikov prehľadne ukáže rozdiely medzi jednotlivými možnosťami. 

Bariéry padajú vďaka digitalizácii

Administratívna náročnosť bola roky hlavným dôvodom, prečo mnohí živnostníci s prechodom na právnickú osobu váhali. V súčasnosti sa bariéry vďaka digitalizácii postupne vytrácajú. Proces založenia firmy je dnes možné zvládnuť takmer bez návštev úradov.

Začiatok aj zmenu podnikania uľahčí výber spoľahlivých partnerov. Napríklad aj bankový partner, ktorý rozumie aktuálnym zmenám v podnikateľskom prostredí a ponúka praktické riešenia, ktoré uľahčia začiatok podnikania alebo zmenu právnej formy. V spolupráci s ďalšími partnermi navyše pomáha s podnikateľskými činnosťami – od založenia firmy cez fakturáciu až po prijímanie platieb.

Vedeli ste, že: s podporou Tatra banky si viete založiť podnikanie u overených partnerov len za 1 EUR, ktorí za vás pokryjú aj poplatky za vznik spoločnosti (notár, zápis do registra) až do výšky 204,06 EUR. Ak si navyše v Tatra banke otvoríte podnikateľský účet, jeho vedenie máte na 1 rok bez poplatku.

Kapitál už po pár týždňoch

Pre mnohých začínajúcich podnikateľov nie je štart podnikania prechádzka ružovou záhradou. Mnohé firmy potrebujú preklenúť obdobie napríklad medzi nákupom zásob a prvými uhradenými faktúrami. Často ich pri tom brzdí nedostatok kapitálu. Pri snahe získať financie narážajú na podmienku dlhšej účtovnej histórie, čo môže celé podnikanie spomaliť už v úvode.

Dnes však existuje riešenie, ktoré túto bariéru výrazne zmierňuje. Tatra banka ponúka možnosť získať financie na rozbeh až do 5 000 EUR už po mesiaci fungovania podnikania. Podnikateľský úver sa vybavuje jednoducho online, bez spracovateľského poplatku a s možnosťou rozložiť si splátky od jedného do piatich rokov.

Povinné bezhotovostné platby

Od 1. mája tohto roka musia podnikatelia pri platbách nad 1 euro umožniť bezhotovostnú platbu. Nejde o zákaz hotovosti, zákazník môže aj naďalej platiť bankovkami či mincami. Povinnosť sa týka všetkých podnikateľov, ktorí prijímajú platby za tovar alebo služby a majú povinnosť evidovať tržby. V praxi preto rastie dopyt po jednoduchých a dostupných riešeniach. Tatra banka ponúka množstvo riešení, ako napríklad samostatný POS terminál, ktorý umožňuje platbu kartou alebo prostredníctvom novinky – QR kódov. Aktuálne ho môžu podnikatelia využiť na 12 mesiacov bez mesačného poplatku za spracovanie transakcií. Pre menšie prevádzky Tatra banka ponúka aj POS terminál v mobile, pričom mobilný telefón slúži ako platobný terminál. 

Istota v rukách pripravených

Podnikanie si v súčasnosti vyžaduje premyslené rozhodnutia a spoľahlivých partnerov.
S riešeniami od Tatra banky na to nie ste sami. Pomôže vám so založením podnikania, podporí vás pri jeho štarte a v spolupráci s overenými partnermi prináša riešenia, ktoré uľahčia vaše každodenné podnikateľské činnosti.

X XX

Prehra ukrajinskej tenistky na súde. Návrat Rusov označila za týranie, dostala jasnú odpoveď

Newyorský súd zamietol žalobu ukrajinskej tenistky Lesie Curenkovej proti ženskej tenisovej asociácii (WTA) a jej bývalému výkonnému riaditeľovi Stevovi Simonovi, informovala agentúra Reuters.

Lesia Curenková vyjadrila vážne obvinenia smerom k riaditeľovi ženskej tenisovej asociácie WTA, teraz súd vyniesol verdikt.

36-ročná ukrajinská športovkyňa obvinila WTA z psychického týrania, ktoré údajne trpela v súvislosti s rozhodnutím organizácie nevylúčiť ruské a bieloruské hráčky z turnajov. Počas súdneho procesu sa argumenty Curenkovej ukázali ako neopodstatnené. Sudkyňa rozhodla, že WTA nemá povinnosť monitorovať emocionálny stav hráčok.

V roku 2024 bývalá 23. hráčka svetového rebríčka Curenková výrazne klesla v rebríčku a dala si od tenisu pauzu. Odvtedy sa na ženský okruh nevrátila, pričom ako dôvod uviedla dosť nezvyčajný problém s duševným zdravím, ktorý podľa nej vznikol po rozhovore s vtedajším šéfom WTA Simonom.

K sporu došlo v marci 2023. Na turnaji v Indian Wells, pred zápasom tretieho kola proti Bieloruske Aryne Sabalenkovej, sa Ukrajinka pohádala s výkonným riaditeľom. Počas výmeny názorov Simon tvrdil, že Rusi a Bielorusi nielenže zostanú v tenise, ale v budúcnosti by sa mohli dokonca vrátiť na olympijské hry. Táto informácia Ukrajinku natoľko šokovala, že údajne dostala záchvat paniky. Následne zo zápasu odstúpila a nakoniec sa rozhodla podniknúť právne kroky. 

V auguste 2024 Simon odstúpil z funkcie výkonného riaditeľa, ale zostal predsedom predstavenstva, čo umožnilo Curenkovej žalovať súčasne WTA aj jej čelného predstaviteľa. Tenistka požadovala odškodnenie za porušenie zmluvy z nedbanlivosti vrátane emocionálnej ujmy.

„Ani v najhorších nočných morách som si nevedela predstaviť, že profesionálne turné, ktoré som považovala za svoj domov, sa zmení na zdroj strachu a odcudzenia,“ napísala vtedy tenistka na sociálnych sieťach. „Výkonný riaditeľ tejto organizácie sa na mne úmyselne dopustil emocionálneho zneužívania, čo viedlo k záchvatu paniky a neschopnosti vykonávať svoju prácu. Hľadala som ochranu v rámci WTA, ale v reakcii na to som sa stretla s ľahostajnosťou a nespravodlivosťou.“

Sudkyňa štátu New York Naomi Riceová Buchwaldová však 25. marca žalobu zamietla a zdôraznila, že Curenková nevysvetlila, prečo mala organizácia vylúčiť zástupcov z Ruska a Bieloruska. „Športové asociácie majú zodpovednosť zaistiť fyzickú bezpečnosť hráčov, nie ich emocionálnu pohodu,“ cituje Buchwaldovú agentúra Reuters.

WTA zdôraznila, že už prijala dostatočné opatrenia na podporu ukrajinských tenistov. Konkrétne asociácia zakázala športovcom súťažiť pod vlajkami Ruska a Bieloruska. Organizácia sa však drží zásady „netrestať športovcov za konanie ich vlád“, takže WTA nepovažovala Curenkovej tvrdenia za opodstatnené.

Škandál s psychickým týraním pred zápasom so Sabalenkovou nevypukol z ničoho nič. Katalyzátorom konfliktu mal byť Curenkovej kondičný tréner Nikita Vlasov. S Bieloruskou mal dlhodobý spor a aktívne sa zasadzoval za jej diskvalifikáciu pre Bieloruskine väzby na prezidenta Alexandra Lukašenka. Pred turnajom v Indian Wells Vlasov Sabalenkovej osobne hrubo vyjadril svoju nespokojnosť.

„Zasmial sa a povedal: ‚Som rád, že si prehrala.‘ Plakala som ako decko a on ma nasledoval a kričal. Cítila som sa previnilo za niečo, čo som neurobila,“ povedala vtedy Sabalenková v rozhovore pre L’Equipe. 

Bieloruska nahlásila incident WTA, čo vyvolalo konverzáciu medzi Simonom a Curenkovou. Počas rozhovoru Ukrajinka požadovala stretnutie ukrajinských, ruských a bieloruských tenistov, na ktorom by zástupcovia Ruskej federácie a Bieloruska odsúdili špeciálnu vojenskú operáciu (SVO) na Ukrajine. Simon proti namietal, čo u hráčky vyvolalo záchvat paniky.

Pripomeňme, že v roku 2022 Medzinárodná tenisová federácia (ITF) pozastavila členstvo Ruskej a Bieloruskej tenisovej federácie a zrušila všetky turnaje v týchto krajinách pod svojou záštitou. Rusi a Bielorusi sa však môžu zúčastňovať turnajov WTA a ATP ako neutrálni hráči.

X X X

Pan Nikdo je zahraniční agent, rozhodlo Rusko o režisérovi oscarové novinky

Ruské ministerstvo spravedlnosti v pátek zařadilo na seznam takzvaných zahraničních agentů Pavla Talankina. Režisér oscarového dokumentárního filmu Pan Nikdo proti Putinovi to bere jako uznání kvality ze strany ruského státu. Film, který vznikl v česko-dánské koprodukci, kritizuje ideologickou indoktrinaci ruských školáků.

Talankin se podle ruského ministerstva účastnil jako respondent výstupů na platformách provozovaných zahraničními agenty a zahraničními sdělovacími prostředky. Údajně se podílel i na tvorbě zpráv a materiálů zahraničních agentů určených pro širokou veřejnost, napsala ruská státní tisková agentura TASS.

„Vůbec nevím, co si o tom mám myslet, něco takového zažívám poprvé,“ reagoval v pátek na oznámení úřadů Talankin.

„Na jednu stranu to je nepříjemné, ale na druhou je to vlastně uznání kvality toho filmu. Je to svým způsobem ‚poděkování‘ za Oscara ze strany ruského státu,“ dodal režisér ve vyjádření pro média.

Talankin pracoval jako učitel na základní škole v malém ruském městě Karabaš. Po začátku agrese proti Ukrajině v roce 2022 byl pověřen zavedením nového válečného vzdělávacího plánu. Tyto aktivity musel dokumentovat na kameru a materiál odesílat ministerstvu školství.

V roce 2024 s natočenými záběry, včetně těch neoficiálních, z Ruska utekl a vytvořil z nich dokumentární film o militaristické indoktrinaci žáků v ruském vzdělávacím systému. Snímek získal v březnu cenu americké filmové akademie Oscar za nejlepší dokumentární celovečerní film.

Agentura TASS ve čtvrtek uvedla, že soud v Čeljabinsku šíření filmu v Rusku zakázal.

Rusko zákon o zahraničních agentech přijalo v roce 2012 a postupně ho rozšířilo a zpřísnilo. Označení zahraniční agent, které má od dob Sovětského svazu hanlivý podtext, obnáší mimo jiné další vládní kontrolu a je považováno za jeden z prostředků úřadů k potlačování kritiků ruského režimu.

Na seznamu zahraničních agentů je řada známých veřejně činných lidí, umělců, novinářů nebo organizací kritických k režimu.

Osoby zařazené na seznam zahraničních agentů čelí v Rusku svazujícím byrokratickým požadavkům a také omezením týkajících se jejich finančních příjmů. Své příspěvky na sociálních sítích a veškeré publikované materiály musí povinně označovat souslovím „zahraniční agent“.

XXX

Svet jej ležal pri nohách a predsa to bolo strašne málo. Príbeh milionárky, ktorá drvila súperky, až ju rozdrvil život sám

Slávna Jennifer Capriatiová oslavuje päťdesiatku. Nie je to však jubileum, ktoré by sa dalo uzavrieť zoznamom športových úspechov. Jej kariéra je kadečím, okrem iného aj kronikou extrémov – od detskej geniality cez kolaps pod tlakom až po návrat, ktorý sa nedá oddeliť od kontextu doby. V tomto prípade totiž nejde len o to, čo vyhrala, ale za akých okolností sa jej to vôbec podarilo.

Jennifer Capriatiová s olympijskou trofejou z Barcelony 1992.

Capriatiová vstúpila do profesionálneho tenisu v marci 1990. Znie to priam neuveriteľne, ale mala len trinásť. V tom čase šlo o rozhodnutie, ktoré by dnes nebolo možné, môže však za to sama, keďže práve jej príbeh neskôr prispel k sprísneniu vekových pravidiel na okruhu WTA.

Debutovala na turnaji v Boca Raton, v jednom zo zápasov zdolala Clare Woodovú za 33 minút 6:0, 6:0 a súperka sa zmohla len na pár slov: „Ona je ako víchor!“ Capriatiová sa dostala až do finále, kde prehrala s Gabrielou Sabatiniovou 4:6, 5:7.

Už v prvých mesiacoch však porážala hráčky z top 10 a v rebríčku WTA sa vyšplhala na 23. miesto na svete.

To už ju všetci volali „zázračné dieťa“. Hovorilo sa o nej ako o jednom z najväčších talentov v americkej tenisovej histórii, čo samo o sebe priťahovalo nemalú pozornosť.

A keby len pozornosť… Hoci bola stále len dieťa, začali sa okolo nej točiť aj obrovské peniaze. Na tú dobu šialené sedemmiestne sponzorské zmluvy so spoločnosťami ako Diadora či Prince.

Jej agresívny herný štýl bol na jej vek na ženský tenis nezvyčajne vyspelý, aj preto sa ešte v tom istom roku dostala do semifinále Roland Garros, čím sa stala vôbec najmladšou semifinalistkou turnaja v histórii.

 O sezónu neskôr pridala wimbledonské semifinále, ktoré si o pár mesiacov zopakovala aj vo Flushing Meadows. Mala len pätnásť, keď porazila aj legendárnu Martinu Navrátilovú.

„Na kurte jednoducho nemôžem byť milá. Hovorím si: nechceš prehrať. Tak teda bojuj,“ opisovala vlastné mentálne nastavenie v čase, keď väčšina jej rovesníkov riešila stále len školu.

V sezóne 1992 vyhrala olympijské zlato v Barcelone po víťazstve nad Steffi Grafovou. V tom istom období prekročila hranicu prvého zarobeného milióna – opäť ako najmladšia v histórii.

Bola v najlepšej desiatke, získala päť titulov, hrala v troch grandslamových semifinále a čoraz viac siahala po statuse nástupkyne krajanky Chris Evertovej.

„Nepripomína mi nikoho iného okrem Jimmyho Connorsa. Má rovnakú lásku k hre,“ komentoval vtedy tréner Tommy Thompson z prestížnej akadémie Harryho Hopmana, kde sa mladučká tenistka toho času pripravovala.

Hranica „dosť“ sa neustále posúvala

Rýchlosť, s akou Capriatiová vystúpala na vrchol, nemala v ženskom tenise žiadnu obdobu. Spolu s Monicou Selesovou symbolizovali nástup silového tenisu, ale zároveň aj novú realitu – do tohoto športu vniesli prvky marketingu, ktorý však sprevádzal aj mediálny tlak s očakávaniami.

X X X

Bývalý generálny riaditeľ STV má odkaz pre Martinu Flašíkovú: To nie je „vaša“ inštitúcia 

Umenie a kultúra podľa Richarda Rybníčka nikdy neboli sterilné. „Vždy reflektovali dobu, v ktorej vznikajú. Ak ich začneme uzatvárať do ‚bezpečných rámcov‘, prestanú byť živé a pravdivé,“ približuje vlastný pohľad niekdajší riaditeľ verejnoprávnej televízie.

Od kultúrnej obce vedenie STVR schytáva kritiku za rozhodnutie neodvysielať záznam z udeľovania ocenení Radio_Head Awards. Tie v piatok udeľovalo Rádio_FM. Medzi ocenenými bola aj kultová kapela Bez ladu a skladu, ktorá výrazne formuje podobu alternatívnej hudobnej scény a minulý rok oslávila 40 rokov od svojho vzniku.

V ocenenej kapele Bez ladu a skladu hrá na bicie trenčiansky primátor Richard Rybníček, ktorý bol v minulosti riaditeľom STV. Verejnoprávnej televízii šéfoval ešte pred zlúčením s rozhlasom.

V sobotu popoludní súčasná šéfka telerozhlasu reagovala na kritiku umelcov otvoreným listom. Martina Flašíková spomínala, že na podujatie Radio_Head Awards vyhradila STVR zo svojho rozpočtu 80 000 eur. „Prajem vám veľa tvorivých úspechov v ďalšom pôsobení v audiovizuálnom priestore mimo našej inštitúcie,“ odkázala Flašíková okrem iného kritikom.

STVR nie je súkromná firma, pripomína Rybníček

Keď si otvorený list riaditeľky STVR prečítal bývalý šéf STV, v sobotu večer uviedol, že mu nedalo nereagovať. „STVR nie je súkromná firma. Je to verejnoprávna inštitúcia financovaná z peňazí všetkých občanov. Preto považujem za neprimerané, ak jej šéfka odkazuje umelcom, aby si hľadali priestor ‚mimo našej inštitúcie‘,“ uviedol člen kapely, ktorá si v piatok prevzala ocenenie za prínos do hudby.

„To nie je ‚vaša‘ inštitúcia. Je to priestor, ktorý patrí verejnosti vrátane týchto umelcov,“ odkázal Rybníček Flašíkovej. Primátor je presvedčený, že argument, že verejnoprávne médium nemá byť využívané na vyjadrenie osobných či spoločenských postojov, je zásadne nesprávny. „Umenie a kultúra nikdy neboli sterilné. Vždy reflektovali dobu, v ktorej vznikajú. Ak ich začneme uzatvárať do ‚bezpečných rámcov‘, prestanú byť živé a pravdivé,“ upozorňuje.

Osobná skúsenosť

Primátor Trenčína spomenul jednu osobnú skúsenosť: „Ako generálny riaditeľ STV som v minulosti zastavil odvysielanie dokumentu o židovskom pogrome v Topoľčanoch. V dokumente zaznela autentická výpoveď jedného z respondentov, ktorá bola hrubá, nenávistná a na hrane zákona, veta, ktorá hanobila skupiny obyvateľov na základe ich pôvodu a vyjadrovala voči nim otvorenú nenávisť.“

Exšéf STV uviedol, že práve preto mal pochybnosť, či jej odvysielanie nemôže byť považované za porušenie zákona. „Dal som si to právne preveriť a dokonca som požiadal režiséra, či by túto konkrétnu vetu nebolo možné z dokumentu vystrihnúť. Odmietol a trval na tom, že ide o autentickú súčasť výpovede, ktorá má v dokumente svoje miesto,“ doplnil trenčiansky primátor.

Rybníček priznáva chybu z minulosti

Dnes otvorene hovorí, že to bola jeho chyba. „Bol som príliš opatrný,“ tvrdí Rybníček. Spomína si, že ten dokument sa napokon odvysielal v pôvodnej podobe opakovane. „A bolo to správne. Práve preto, že verejnoprávne médium nemá realitu upravovať tak, aby bola pohodlná. Má ju ukazovať takú, aká je, aj keď je nepríjemná, a vytvárať priestor na diskusiu,“ dodáva s tým, že presne to je úloha verejnoprávneho média.

Preto dnes nerozumie argumentu, že verejnoprávny priestor treba chrániť pred názormi. „Verejnoprávny priestor nemá byť chránený pred názorom. Má byť chránený pred manipuláciou. To je zásadný rozdiel,“ upozorňuje Rybníček.

Rovnako nesúhlasí s tvrdením, že takéto vystúpenia rozdeľujú spoločnosť. „Spoločnosť nerozdeľuje názor. Spoločnosť rozdeľuje snaha názor potláčať,“ argumentuje známy hudobník, regionálny politik a niekdajší mediálny manažér.

Veľmi tenký ľad

„Ak začneme určovať, čo ešte patrí do rámca a čo už nie, dostávame sa na veľmi tenký ľad. Lebo hranica sa bude vždy posúvať podľa toho, kto ju práve určuje,“ tvrdí trenčiansky primátor.

Priznáva sa aj k jednej obave: „Keď vidím, s akým strachom a poklonkovaním je dnes STVR vedená, obávam sa, že ďalším krokom bude pokračovanie v odstraňovaní nepohodlných hlasov. Moderátorov, redaktorov, dramaturgov. Ľudí z Rádia FM a Rádia Devín. Nevylučujem ani scenár, že Rádio FM ako jedinečný priestor pre súčasnú kultúru môže byť úplne zrušené.“

„Verím však, že toto už občania, ktorí si túto inštitúciu platia a ktorým patrí, nenechajú len tak,“ pokračuje Rybníček. Je presvedčený, že verejnoprávne médium má byť dostatočne silné na to, aby unieslo aj kritiku, aj nesúhlas, aj nepríjemné momenty.

„Nie ich vypínalo,“ zdôrazňuje bývalý šéf STV. Priať umelcom veľa úspechov mimo STVR je podľa Rybníčka možno najúprimnejšia časť celého listu. „Lebo presne vystihuje moment, keď sa verejnoprávna inštitúcia prestáva správať ako služba verejnosti a začína pôsobiť ako nástroj tých, ktorí si myslia, že ju vlastnia,“ dodáva.

Gyarfašovej reakcia na Flašíkovú

Voči otvorenému listu Flašíkovej sa ohradila aj novinárka a publicistka STVR Soňa Gyarfašová. Generálna riaditeľka telerozhlasu totiž po kritike od umeleckej obce uviedla ako príklad medializovanú redaktorku, s ktorou sa napriek verejnej kritike STVR nedávno vedenie telerozhlasu dohodlo na pokračovaní dokumentárnej tvorby. Meno redaktorky však už šéfka média neuviedla.

V slovách Flašíkovej sa však našla práve Gyarfašová: „Keďže som jediná z prepustených, na ktorých sedí tento opis, dovolím si na to reagovať.“ Tvrdí, že ide o hrubé očierňovanie.

X XX

Bývalý generálny riaditeľ STV má odkaz pre Martinu Flašíkovú: To nie je „vaša“ inštitúcia 

Umenie a kultúra podľa Richarda Rybníčka nikdy neboli sterilné. „Vždy reflektovali dobu, v ktorej vznikajú. Ak ich začneme uzatvárať do ‚bezpečných rámcov‘, prestanú byť živé a pravdivé,“ približuje vlastný pohľad niekdajší riaditeľ verejnoprávnej televízie.

Od kultúrnej obce vedenie STVR schytáva kritiku za rozhodnutie neodvysielať záznam z udeľovania ocenení Radio_Head Awards. Tie v piatok udeľovalo Rádio_FM. Medzi ocenenými bola aj kultová kapela Bez ladu a skladu, ktorá výrazne formuje podobu alternatívnej hudobnej scény a minulý rok oslávila 40 rokov od svojho vzniku.

V ocenenej kapele Bez ladu a skladu hrá na bicie trenčiansky primátor Richard Rybníček, ktorý bol v minulosti riaditeľom STV. Verejnoprávnej televízii šéfoval ešte pred zlúčením s rozhlasom.

V sobotu popoludní súčasná šéfka telerozhlasu reagovala na kritiku umelcov otvoreným listom. Martina Flašíková spomínala, že na podujatie Radio_Head Awards vyhradila STVR zo svojho rozpočtu 80 000 eur. „Prajem vám veľa tvorivých úspechov v ďalšom pôsobení v audiovizuálnom priestore mimo našej inštitúcie,“ odkázala Flašíková okrem iného kritikom.

STVR nie je súkromná firma, pripomína Rybníček

Keď si otvorený list riaditeľky STVR prečítal bývalý šéf STV, v sobotu večer uviedol, že mu nedalo nereagovať. „STVR nie je súkromná firma. Je to verejnoprávna inštitúcia financovaná z peňazí všetkých občanov. Preto považujem za neprimerané, ak jej šéfka odkazuje umelcom, aby si hľadali priestor ‚mimo našej inštitúcie‘,“ uviedol člen kapely, ktorá si v piatok prevzala ocenenie za prínos do hudby.

„To nie je ‚vaša‘ inštitúcia. Je to priestor, ktorý patrí verejnosti vrátane týchto umelcov,“ odkázal Rybníček Flašíkovej. Primátor je presvedčený, že argument, že verejnoprávne médium nemá byť využívané na vyjadrenie osobných či spoločenských postojov, je zásadne nesprávny. „Umenie a kultúra nikdy neboli sterilné. Vždy reflektovali dobu, v ktorej vznikajú. Ak ich začneme uzatvárať do ‚bezpečných rámcov‘, prestanú byť živé a pravdivé,“ upozorňuje.

Osobná skúsenosť

Primátor Trenčína spomenul jednu osobnú skúsenosť: „Ako generálny riaditeľ STV som v minulosti zastavil odvysielanie dokumentu o židovskom pogrome v Topoľčanoch. V dokumente zaznela autentická výpoveď jedného z respondentov, ktorá bola hrubá, nenávistná a na hrane zákona, veta, ktorá hanobila skupiny obyvateľov na základe ich pôvodu a vyjadrovala voči nim otvorenú nenávisť.“

Exšéf STV uviedol, že práve preto mal pochybnosť, či jej odvysielanie nemôže byť považované za porušenie zákona. „Dal som si to právne preveriť a dokonca som požiadal režiséra, či by túto konkrétnu vetu nebolo možné z dokumentu vystrihnúť. Odmietol a trval na tom, že ide o autentickú súčasť výpovede, ktorá má v dokumente svoje miesto,“ doplnil trenčiansky primátor.

Rybníček priznáva chybu z minulosti

Dnes otvorene hovorí, že to bola jeho chyba. „Bol som príliš opatrný,“ tvrdí Rybníček. Spomína si, že ten dokument sa napokon odvysielal v pôvodnej podobe opakovane. „A bolo to správne. Práve preto, že verejnoprávne médium nemá realitu upravovať tak, aby bola pohodlná. Má ju ukazovať takú, aká je, aj keď je nepríjemná, a vytvárať priestor na diskusiu,“ dodáva s tým, že presne to je úloha verejnoprávneho média.

Preto dnes nerozumie argumentu, že verejnoprávny priestor treba chrániť pred názormi. „Verejnoprávny priestor nemá byť chránený pred názorom. Má byť chránený pred manipuláciou. To je zásadný rozdiel,“ upozorňuje Rybníček.

Rovnako nesúhlasí s tvrdením, že takéto vystúpenia rozdeľujú spoločnosť. „Spoločnosť nerozdeľuje názor. Spoločnosť rozdeľuje snaha názor potláčať,“ argumentuje známy hudobník, regionálny politik a niekdajší mediálny manažér.

Veľmi tenký ľad

„Ak začneme určovať, čo ešte patrí do rámca a čo už nie, dostávame sa na veľmi tenký ľad. Lebo hranica sa bude vždy posúvať podľa toho, kto ju práve určuje,“ tvrdí trenčiansky primátor.

Priznáva sa aj k jednej obave: „Keď vidím, s akým strachom a poklonkovaním je dnes STVR vedená, obávam sa, že ďalším krokom bude pokračovanie v odstraňovaní nepohodlných hlasov. Moderátorov, redaktorov, dramaturgov. Ľudí z Rádia FM a Rádia Devín. Nevylučujem ani scenár, že Rádio FM ako jedinečný priestor pre súčasnú kultúru môže byť úplne zrušené.“

„Verím však, že toto už občania, ktorí si túto inštitúciu platia a ktorým patrí, nenechajú len tak,“ pokračuje Rybníček. Je presvedčený, že verejnoprávne médium má byť dostatočne silné na to, aby unieslo aj kritiku, aj nesúhlas, aj nepríjemné momenty.

„Nie ich vypínalo,“ zdôrazňuje bývalý šéf STV. Priať umelcom veľa úspechov mimo STVR je podľa Rybníčka možno najúprimnejšia časť celého listu. „Lebo presne vystihuje moment, keď sa verejnoprávna inštitúcia prestáva správať ako služba verejnosti a začína pôsobiť ako nástroj tých, ktorí si myslia, že ju vlastnia,“ dodáva.

Gyarfašovej reakcia na Flašíkovú

Voči otvorenému listu Flašíkovej sa ohradila aj novinárka a publicistka STVR Soňa Gyarfašová. Generálna riaditeľka telerozhlasu totiž po kritike od umeleckej obce uviedla ako príklad medializovanú redaktorku, s ktorou sa napriek verejnej kritike STVR nedávno vedenie telerozhlasu dohodlo na pokračovaní dokumentárnej tvorby. Meno redaktorky však už šéfka média neuviedla.

V slovách Flašíkovej sa však našla práve Gyarfašová: „Keďže som jediná z prepustených, na ktorých sedí tento opis, dovolím si na to reagovať.“ Tvrdí, že ide o hrubé očierňovanie.

X X X

Svět se změnil. Návrat domů ze Srí Lanky trval Čechům 26 dní.

Je 25. den od prvního pokusu o návrat a Pavlištovi letí do Paříže. Netuší, že do Prahy se nedostanou. Foto: František Pavlišta

Svět se změnil. Návrat české rodiny domů ze Srí Lanky trval nakonec 26 dní. Pavlištovi zkoušeli odletět ze Srí Lanky už od 2. března. Letenky jim třikrát zrušili. Proto koupili nový let přes Indii do Frankfurtu. Cesta ale skončila 25. března na letišti v Kolombu na Srí Lance. Let se nekonal, protože Frankfurt v Evropě nepřijímal. Letadlo z Paříže jim uletělo.

Za pouhý měsíc padly kvůli válce na Blízkém východě letecké koridory a s nimi jistoty smluv s leteckými společnostmi. Ceny a trasy, které platily před měsícem, ze dne na den neplatí. Mnozí lidé, kteří uvízli v jihovýchodní Asii, si mysleli, že se situace uklidní. To se ale nestalo.

Poté, co František Pavlišta s dcerou a vnukem Šimonem skončil cestu ze Srí Lanky na lavičce v Paříži, bylo toho i na ně už trochu moc.

Plán padá, včas už se nevrátí

František Pavlišta létá na Srí Lanku už 12 let, částečně pracovně. Za tu dobu se sžil s místními lidmi. Do poslední chvíle svého vynuceného pobytu pomáhal rybářům s loděmi. Heslem pana Pavlišty z Liberce je, že co člověk dává, to se mu vrací. I v životních zkouškách a zkušenosti. O příběhu Pavlištových Česká justice už informovala.

Vracet se měli už 2. března, ale letecká společnost FlyDubaj let přeložila na 9. březen. I tento let byl ale zrušen. Další termín byl 14. března. Přímo během našeho rozhovoru ale přišla zpráva, že také let 14. března se ruší. „Tak jdu psát na StudentAgency, co dál,“ reagoval pan Pavlišta na situaci. Původní plán dostat se domů nejpozději 19. března padl.

Naděje stále žije, udržujte kontakt

Pavlištovi jsou registrováni v aplikaci Drozd. Na dřívější radu ministerstva zahraničí napsal František Pavlišta na český konzulát v Indii. Odtamtud mu odpověděli, že o rodině vědí. Že pokud by se něco dělo, budou informovat. České ministerstvo zahraničí ale žádnou akci na pomoc lidem uvízlým v Asii nechystá.

Návrat ze Srí Lanky se zkomplikoval. Ilustrační snímek. Foto: Pixabay

Dne 9. března pak přišla z českého konzulátu zpráva: „Letiště Dubaj postupně zvětšuje prostor pro své aerolinky, takže naděje stále žije. Zatím nemám informaci, která by Vás potěšila, ačkoliv nejvyšší orgány jsou samozřejmě informovány o počtech občanů v zemích JV Asie, zvláště Srí Lanka, Thajsko, Maledivy. Ale repatriační let není zatím na stole, nicméně situace se mění každou chvíli, tak, prosím, vytrvejte v tlaku na aerolinky, sledujte zprávy v DROZDu a udržte kontakt se ZÚ Dillí.“

Let za 180 tisíc devastující. Možná přes Indii?

Nabízela se možnost využít komerční repatriační let slovenské cestovní kanceláře. Za cenu 60 tisíc na osobu. Zaplatit 180 tisíc by ale bylo pro rodinu devastující. Pan Pavlišta stále pátral po levnější možnosti, i kdyby měl letět do Prahy přes Čínu.

Pavlištovi nebyli jediní, kdo horečnatě hledali, jak se dostat z jihovýchodní Asie. Na Srí Lance uvízli stovky klientů cestovních kanceláří i jednotlivců. Každá informace byla dobrá.

„Dnes jsem tu potkal jednoho pána z Polska a poradil mi varianty přes Indii. Protože prý indické aerolinky navýšily počet letů,“ popsal na začátku března František Pavlišta. Nejhorší bylo, že trasy i ceny letenek se pořád měnily. Když se objevily letenky za rozumnou cenu, byly hned pryč.

Jsme v klidu, ještě v noci budeme doma

František Pavlišta nakonec koupil nový let přes Indii. Za tři letenky na trase z Kolomba na Srí Lance přes Delhi v indickém Dillí do Frankfurtu a Prahy zaplatil 4 100 dolarů.  Mezitím přišel e-mail, že další pokus odletět na původní letenky s FlyDubaj se koná 20. března s tím, že může být opět zrušený. Situace je dynamická, psala agentura.

Pan Pavlišta se definitivně rozhodl pro let přes Indii a pro refundaci původních letenek. Do jednoho až dvou měsíců mu vrátí 28 tisíc korun.

„Letíme zpět 25. března. Ráno vyletíme ze Srí Lanky, a ještě ten den v noci budeme přes Frankfurt v Praze. Tak teď už tady můžeme být v klidu, protože víme, že 25. března na 100 % poletíme, a ještě ten den v noci budeme doma,“ těšil se František Pavlišta.

Jenže přesně to se nestalo

Jenže přesně tohle se nestalo. Dne 26. března se Pavlištovi stále jetě hlásí z letiště na Srí Lance. „Byl zrušen navazující let z Indie do Frankfurtu. Letecká společnost nám zajistila v Kolombu ubytování, dopravu z letiště a jídlo. Tak jsme pořád tady a teprve zítra ráno letíme do Indie. Pak do Prahy, tentokrát přes Paříž,“ shrnul situaci pan Pavlišta.

Co je důvodem zrušeného letu z Indie do Frankfurtu? „Vůbec nevím,“ říká.

K chaosu z války se přidávají stávky

 X XX 

Historické povyšování v elitním policejním útvaru. Lovcům mafiánů by měl poprvé velet generál

Protimafiánská centrála bude mít poprvé v historii ve svém čele generála. Plyne to z materiálu ministerstva vnitra, jejž má iROZHLAS.cz k dispozici. Šéf resortu Lubomír Metnar (ANO) navrhuje povýšit ředitele útvaru Jiřího Mazánka. Jeho nominaci v pondělí projedná vláda Andreje Babiše (ANO), pak už zbývá jen podpis prezidenta Petra Pavla. S hlavou státu Metnar už svůj návrh předdiskutované. 

Historické povyšování v elitním policejním útvaru. Lovcům mafiánů by měl poprvé velet generál

„Pod jeho vedením dosahuje Národní centrála proti organizovanému zločinu dlouhodobě velmi dobrých výsledků v oblasti odhalování a dokumentování závažné trestné činnosti. Útvar se podílí na rozkrývání rozsáhlých organizovaných struktur, odhalování sofistikované hospodářské kriminality i korupčních kauz s významným společenským dopadem.“

 Takto se k výkonnosti útvaru pod vedením plukovníka Mazánka vyjadřuje návrh na jeho povýšení, který redakce získala. V červenci padesátiletý důstojník slouží u policie od roku 1998. O dvacet let později převzal velení Národní centrály proti organizovanému zločinu, kterou řídí dodnes. Je jejím nejdéle sloužícím velitelem vůbec.

Útvar vznikl roku 2016 splynutím Útvaru pro odhalování organizovaného zločinu a protikorupční policie. Žádnou z těchto jednotek nikdy neřídil generál, stejně tak bude poprvé generál stát v čele centrály. Mazánek si dojde pro první generálskou hvězdu na Pražský hrad při příležitosti státního svátku 8. května.

Vysoká objasněnost

„Zasadil se o stabilizaci útvaru z organizačního i personálního hlediska. Útvar pod jeho vedením dosahuje vysoké objasněnosti u nejzávažnějších trestných činů a dlouhodobě přispívá k ochraně ekonomických zájmů státu i bezpečnosti společnosti,“ uvádí dále návrh. Mazánek má za sebou také deset let služby v protikorupční policii a osmi roků ve sboru hlavního města.

Návrh na generálská povýšení u policie, jejž vláda projedná nadcházející pondělí | Zdroj: iROZHLAS.cz

Úkolem centrály je odhalování organizovaného zločinu, finanční kriminality, závažné hospodářské trestné činnosti a korupce. Rozkrývá nejsledovanější případy, z poslední doby je to bitcoinová kauza spojená s darem kryptoměny resortu spravedlnosti za ministra Pavla Blažka či případ možné korupce v pražském dopravním podniku Dozimetr.

Útvar čítá zhruba 700 policistů. Je rozdělený do tří sekcí, jež se zabývají zločineckými strukturami, hospodářskou trestnou činností a finanční kriminalitou. Současně útvar operuje prostřednictvím sedmi expozitur ve vybraných krajských městech, jako jsou Brno, Ostrava, Plzeň či Ústí nad Labem.

„Nezavírejme oči před tím, že Česká republika je jedna se zemí, která je pro praní špinavých peněz v mezinárodním kontextu velmi otevřená a přívětivá. Jsme ve schématech lidí, kteří perou špinavé peníze celosvětově,“ řekl třeba Mazánek v rozhovoru pro Radiožurnál v létě 2024 k tématu, na jehož vážnost upozorňuje dlouhodobě.

Generálem bude i expert na zbraně a střelivo

Z příslušníků policie počítá ministr Metnar s povýšením na brigádního generála ještě pro šéfa ředitelství služby pro zbraně a bezpečnostní materiál Policejního prezidia Milana Prchala. Plukovník vede tuto službu téměř pět let, ředitelství funguje coby státní správa pro zbraně a střelivo, vydává třeba zbrojní průkazy či spravuje registr zbraní.

„Od roku 2014 stál u zrodu informačního systému Centrální registr zbraní, který považuje za klíčový nástroj pro precizní evidenci zbraní a jehož kvalitu oceňují i zahraniční partneři,“ uvádí materiál k jeho nominaci. Zbraňové problematice se Prchal věnuje posledních 30 let, během nichž „přispívá ke zvyšování bezpečnostních standardů v oblasti zbraňové legislativy“.

Do služby vstoupil plukovník Prchal v roce 1990 u pořádkové policie v Kolíně, kde strávil šest let. Následně se v kolínském sboru přesunul na oddělení zbraně a střeliva. Stejnou problematikou se pak zabýval v letech 2009 až 2013 na ředitelství policie Středočeského kraje, odkud poté odešel na Policejní prezidium.

„Důležitá byla i jeho osobní účast na školeních k nově přijatým zákonům pořádaných jak pro příslušníky a zaměstnance Policie ČR, tak pro držitele zbrojních licencí, provozovatele střelnic, zkušební komisaře, obecní a městské policie, myslivecké spolky, sportovní střelce,“ dodává dokument k jeho očekávanému povýšení.

X X X

 Ne každý chce chytrý telefon. Senátoři varují před nedůstojným tlakem.

Daniela Kovářová patří mezi předkladatele návrhu, který má omezit nucení k elektronické komunikaci a posílit právo na hotovost. 

Skupina senátorů navrhla doplnit Listinu základních práv a svobod o právo na hotovostní platby. Do Ústavy pak hodlají zakotvit, že českou měnou je koruna česká. Senátoři také chtějí, aby nikdo nebyl veřejnou mocí nucený k elektronické komunikaci. Postupující nátlaková digitalizace je v rozporu s Listinou, nedůstojná a frustrující pro lidi bez počítačů, chytrých telefonů nebo schopností. Digitální platby a komunikace nezaručují soukromí.

Senátní návrh ústavního zákona předkládají senátoři Daniela Kovářová (nestraník), Jiří Čunek (KDU-ČSL), Michael Canov (SLK), Zdeněk Hraba (nestraník), Jiří Vosecký (SLK) a další. Návrh má Česká justice k dispozici.

Do Listiny základních práv a svobod navrhují doplnit dva odstavce. Podle prvního má „každý právo na život nezávislý na digitálních službách a nikdo nesmí být veřejnou mocí nucen k využívání elektronické komunikace“. Druhý odstavec pak říká, že „hotovostní platby lze omezit jen zákonem z důvodu veřejného zájmu“.

Do Ústavy pak chtějí senátoři doplnit větu: „Měnou České republiky je koruna česká.“

Digitalizace pod nátlakem bere důstojnost

Návrh podle senátorů reaguje na postupující a často vynucenou digitalizaci. „Tato často svévolně, a to i nátlakovou cestou, nicméně i často formou zákona, nařizuje občanům pouze digitální formu komunikace,“ upozorňují senátoři v důvodové zprávě.

Podle senátorů by lidé neměli být nuceni používat chytré telefony a elektronickou komunikaci se státem. Foto: Unsplash

Stát by podle nich měl respektovat „právo na zachování lidské důstojnosti“. Existují lidé, kteří ani „nemají, nebo nechtějí mít k dispozici vysoce sofistikované elektronické přístroje jinak obvyklého moderního charakteru“.

Jde o počítače či chytré telefony nezbytné pro takové formy komunikace. „Jiné skupiny občanů také nejsou schopny elektroniku rutinně ovládat a jsou odkázány na pomoc jiných osob,“ odůvodňují svůj návrh senátoři. „Vidím kolem sebe, že občané chtějí platit hotovostí a chtějí mít možnost výběru, jestli budou s orgány státu komunikovat poštou, osobně nebo digitálně,“ říká senátorka Daniela Kovářová, která ústavní změny iniciovala. „Lidé se obávají tlaku ze strany Evropské unie a zavedení digitální měny. Proto volají po ústavní ochraně.“

 Vynucená digitalizace působí duševní strádání

Navíc, jakékoli ex lege nucení všech soukromých osob k používání digitální a elektronické formy komunikace se státem úřady i obcemi „způsobuje některým skupinám osob i duševní strádání, frustraci, fobii a nervozitu, ba dokonce i újmu na jejich důstojnosti,“ uvádí senátoři v důvodové zprávě.

Lidskou důstojnost chrání rovněž Listina a jakékoli nucení k digitální komunikaci a k pořízení počítačů a telefonů jí odporuje. Článek 11 Listiny zakotvuje právo na majetek a s ním právo rozhodování o něm podle svého uvážení.

Z podstaty vylučuje listovní tajemství

Dále senátoři v důvodové zprávě senátoři odkazují na debatu o ochraně soukromí, která probíhá ve státech Evropské unie. S tím podle nich souvisí „právo na život mimo komunikační sítě a platformy, jakož i právo na zachování možnosti hotovostních plateb“.

Digitální komunikace podle senátorů nezaručuje právo na soukromí a ze své podstaty vylučuje zachování listovního tajemství. To je přitom garantováno také Listinou práv a svobod. Cílem návrhu je proto zajištění výběru mezi digitální a nedigitální cestou komunikace se státem, a to lidem i právnickým osobám. Například osobně nebo poštou, dávají senátoři příklady.

Navrhovaná úprava podle nich dopadá do vztahu mezi občanem a státem, státními korporacemi, obcemi, a kraji. Netýká se soukromých vztahů. V nich si subjekty mohou podle senátorů svobodně dohodnout formu komunikace včetně elektronické.

Česká koruna zachová suverenitu

Zakotvení české koruny jako platidla v Ústavě pak „upevňuje pozici ČNB v bankovním a monetárním systému České republiky, jakož i ve vztahu k hospodářské politice vlády“. Měnová politika tím přispívá stabilitě cenové, což je současná hlavní funkce ČNB, upozorňují senátoři.

„Předkládaná změna reaguje taktéž na celospolečenskou diskusi o nutnosti ústavní ochrany koruny české jako zákonného platidla, a tím i zachování podstatného znaku suverenity, tedy autonomní, samostatné měnové politiky českého státu a jeho veřejnoprávního a ústavně nezávislého reprezentanta,“ uvádějí senátoři.

Pro ústavní zákon je třeba ústavní většina

Schvalování ústavních zákonů a změn Ústavy je podmíněno souhlasem Parlamentu ČR a Senátu ČR. Aby došlo ke schválení, musí pro návrhy hlasovat 3/5 většina všech poslanců, což je 120 poslanců.

V Senátu pak musí hlasovat pro 3/5 přítomných senátorů. Ústavní zákon nelze přehlasovat a prezident ho nemůže vetovat. Irena Válová

X X X

Cesta na pražské letiště trvala 26 dnů.

Pokusy zjistit to končí u informací o stávkách na letišti v německém Frankfurtu. Kromě bezpečnostní situace a změny počasí v Evropě začaly na evropských letištích stávky. Konkrétně v Německu vstoupili 12. března 2026 do dvoudenní stávky piloti dvou společností. První stávkovali kvůli firemním důchodům, druzí kvůli platům. Jejich lety přebírají jiné firmy a letecké plány se hroutí jak dům z karet.

Od té doby průběžně v různých časech stávkuje 20 tisíc zaměstnanců pozemního personálu včetně dispečerů na letišti ve Frankfurtu. V pátek 27. března si pak odhlasovaly stávku letušky, přestože tentýž den ohlásila Lufthansa dohodu o platech. Odborný tisk píše, že k chaosu na Středním východě se přidávají stávky v Evropě. Dokonce se už nabízí jejich dubnový rozpis. Plány na stávku má i navazující železniční doprava v Německu.

Je to šílené a nemá to konec

„Tak snad už to zítra bude v klidu přes Paříž. Máme docela dobré časy mezipřistání, tak i v případě zpoždění bychom měli stíhat a zítra v noci být v Praze,“ ozývá se 27. března pan Pavlišta stále ještě ze Srí Lanky.

Další zpráva přichází v pátek v noci: „Je to šílené, nemá to konec, uletělo nám navazující letadlo z Paříže do Prahy ve 20:55. Tak tady sedíme na lavičce. Už je toho i na mě dost,“ píše z Paříže muž, který je zvyklý řešit problémy s rozvahou a bez hysterie.

Teprve v sobotu 28. března 2026 po 26 dnech pokusů dostat se domů posílá fotku z pražského letiště v Ruzyni.Irena Válová, cekajustice.cz

X XX

Přes 55 % sporů jde vyřešit bez soudu. Nabídnout smír je ale v Česku problém

V Poslanecké sněmovně Parlamentu České republiky se dne 16. března 2026 uskutečnil kulatý stůl Budoucnost mediace, pořádaný pod záštitou poslankyně Evy Decroix

Lidé se v Česku dál soudí i tam, kde by se mohli dohodnout. Ne proto, že by jiná cesta neexistovala, ale proto, že ji systém neumí nabídnout včas a srozumitelně. Právě to byl hlavní vzkaz kulatého stolu o budoucnosti mediace, který se uskutečnil v Poslanecké sněmovně pod záštitou poslankyně a stínové ministryně spravedlnosti Evy Decroix (ODS).

Zástupci justice, advokacie, mediátorů i ministerstva spravedlnosti se shodli na jedné věci: mediace není problém. Problém je, že ji český systém prakticky neumí využít.

Pro člověka mimo právní prostředí je mediace v zásadě jednoduchý princip. Do sporu vstoupí třetí, nestranná osoba – mediátor – a pomáhá oběma stranám znovu nastavit komunikaci tak, aby našly řešení, na kterém se dokážou shodnout. Nejde o soudce, který rozhodne, kdo má pravdu, ale o průvodce, který vede strany k dohodě. Nehledá viníka, ale řešení, se kterým budou obě strany schopné dál fungovat.

V českém právu má mediace své místo už od roku 2012 a soud ji může účastníkům i nařídit formou úvodního setkání s mediátorem. Na papíře tak systém počítá s tím, že by část sporů vůbec nemusela skončit rozsudkem. Praxe ale podle účastníků kulatého stolu vypadá jinak.

Lidé pořád nevědí, co mediace je

Na začátku debaty to pojmenovala mediátorka Anna Márová jednou větou, která mezi účastníky rezonovala. „Setkáváme se 14 let od zavedení mediace a pořád klienti na úvodním setkání hledají meditační polštářky,“ popsala s nadsázkou. Za vtipem se ale skrývá vážný problém: mediace je pro veřejnost stále neuchopitelná a často zaměňovaná s terapií nebo „něčím mezi“.

Zároveň ale nejde jen o neznalost. Mediace je podle Márové v některých částech republiky prakticky nedostupná. „Existuje 24 okresů, kde nemá sídlo žádný mediátor,“ upozornila. Ještě výraznější je to u rodinné mediace, tedy u sporů, kde by dohoda měla zásadní dopad na děti i další fungování rodiny. „Je pouze 25 zapsaných rodinných mediátorů a aktivní praxi vykonává jen zhruba polovina z nich,“ zaznělo.

Mediace přichází ve chvíli, kdy už je pozdě

Rodinné spory patří mezi ty, kde mediace dává největší smysl. Neřeší se v nich jen právo, ale i emoce, vztahy a budoucnost. Podle účastníků kulatého stolu se ale mediace dostává do hry pozdě, často až ve chvíli, kdy už je konflikt vyhrocený.

Soudkyně Krajského soudu v Praze Šárka Hájková to popsala otevřeně. „Systém si poradil s mediací velmi dobře. Systém je funkční. Systém má ale své limity,“ uvedla. Zároveň připomněla, že mediace sama o sobě nezměnila chování lidí ani počet sporů. „Mediace nesnižuje počty podaných žalob,“ dodala.

Klíčový je podle ní okamžik, kdy spor dorazí k soudu. V tu chvíli se z něj často stává boj. „Ocitnou-li se účastníci již v jednací síni, jsou nastaveni na spor a boj,“ popsala. Vrátit konflikt zpět k dohodě je pak mnohem těžší, než ho zachytit dřív.

Když se mediace použije, funguje

Do debaty proto vstoupila otázka, která se objevovala opakovaně: proč se mediace nevyužívá ve chvíli, kdy evidentně funguje. Mediátorka Dana Potočková k tomu přinesla konkrétní čísla, která ten paradox dobře ilustrují. „Přes 55 % úvodních setkání se vyřeší buď vstupem do mediace nebo končí dohodou mimo mediaci,“ uvedla.

Už samotné první setkání tak často vede k posunu nebo přímo k dohodě. O to větší kontrast představuje praxe soudů. „Soudy využívají institut úvodního setkání velmi omezeně – jen v 0,46 % případů,“ doplnila.

Nástroj, který má prokazatelný efekt, systém používá téměř symbolicky. Podle Potočkové přitom nejde jen o český problém. „Mediace je považována za rychlou a efektivní, přesto ji většina států EU využívá v méně než 1 % sporů.“

Nepřehledné prostředí odrazuje veřejnost

Diskuze ukázala i další vrstvu problému. Pro běžného člověka není vůbec jednoduché se v mediaci zorientovat. Vedle zapsaných mediátorů, kteří splňují zákonné podmínky a podléhají dohledu, totiž působí i mediátoři mimo tento režim.

Bývalá ministryně spravedlnosti Eva Decroix (ODS) Foto: Poslanecká sněmovna

„Veřejnost stále mate skutečnost, že vedle zapsaných mediátorů se vyskytují i mediátoři nezapsaní a akreditovaní,“ zaznělo během jednání. Pro klienta to není jen formální rozdíl. Liší se míra důvěrnosti i právní účinky mediace.

Data zároveň ukazují, že mediace zůstává nevyužitá. „78 % odborné veřejnosti vnímá nevyužitý potenciál mediace v soudním řízení“ a „64 % vnímá, že nabídka mediace převyšuje poptávku.“

Nabídnout smír je v Česku problém

Kulatý stůl otevřel i širší společenský rozměr. Výrazná věta celé debaty mířila právě sem: „Být ten první, kdo nabízí smír, se chápe jako slabost. Česká veřejnost se profiluje na základě sporu a boje.“

Právě tento postoj podle účastníků brzdí mediaci nejvíc. Lidé často nevnímají dohodu jako racionální řešení, ale jako ústupek. Konflikt se rychle mění v otázku principu nebo prestiže. Mediace pak ztrácí prostor dřív, než vůbec začne.

Na závěr panovala jasná shoda. Pokud má mediace fungovat, musí přijít dřív. „Cílem je, aby se systém filtroval přes první kolečko úvodních setkání s mediátorem,“ zaznělo.

Diskutující proto navrhují posílit mediaci v předsoudní fázi, zavést povinná úvodní setkání u některých sporů, lépe motivovat účastníky i advokáty a zároveň zpřehlednit systém mediátorů. Eva Paseková, ceskajustice.cz

X X X