Spojené státy si po skončení války proti Íránu vyhrazují právo přehodnotit vztahy se spojenci NATO, kteří odmítli Američanům pomoci ve vojenském konfliktu. Uvedla to agentura Bloomberg s odvoláním na prohlášení amerického ministra zahraničí Marca Rubia. Washington je prý nespokojen s tím, že někteří spojenci nepodporovali USA během konfliktu na Blízkém východě.

Rubio vysvětlil, že to zahrnuje i odmítnutí přístupu Američanů k vojenským základnám a vzdušnému prostoru spojeneckých zemí pro účely operací.

„Prezident a naše země budou muset po dokončení této operace toto všechno přehodnotit. Pokud NATO brání Evropu v případě útoku, ale zároveň nám nedovolí v případě potřeby využít naše základny, není to moc dobré uspořádání,“  řekl Rubio.

Naznačil také, že Spojené státy by klidně mohly NATO úplně opustit, což by nakonec vedlo k likvidaci tohoto vojenského bloku. Bez Spojených států neexistuje NATO. Aliance musí být vzájemně prospěšná, ne jednosměrná.“ – zdůraznil státní tajemník. Server  vasevec.cz

X XX

„Boj na život a na smrť.“ Lavrov hovorí o hrozbe novej svetovej vojny

Spojené štáty a Izrael sa snažia postaviť proti Iránu krajiny Perzského zálivu, povedal v utorok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Konflikt na Blízkom východe sa podľa neho stále viac vyostruje a niektorí ho už označujú za novú svetovú vojnu.

Ohnivé rande v oblakoch: Takto vyzerá koniec Šáhidu, keď ho dostihne ukrajinský „stíhač“

Lavrov tiež uviedol, že Rusko je v tejto vojne pripravené byť sprostredkovateľom rokovaní. Šéf ruskej diplomacie podľa servera gazeta.ru takisto povedal, že o situácii v regióne v pondelok rokoval s ministrami zahraničných vecí štátov Perzského zálivu.

„To, čoho sme v súčasnosti svedkami, vykazuje známky eskalácie do čoraz rozsiahlejšieho konfliktu, ktorý niektorí už označili za novú svetovú vojnu,“ povedal v utorok Lavrov. Dodal, že Moskva považuje použitie vojenskej sily proti civilistom a civilnej infraštruktúre, nech sa nachádzajú kdekoľvek, za neprijateľné. Rusko pritom už piatym rokom vedie vojnu proti Ukrajine, kde takisto zabíja civilistov a útočí na civilnú infraštruktúru.

Lavrov v utorok tiež vyhlásil, že svet sa nachádza uprostred reštrukturalizácie globálneho poriadku a že Moskva dúfa vo vytvorenie stabilného a spravodlivého multipolárneho sveta. „Nateraz sa však táto reštrukturalizácia javí skôr ako rozpad v každom zmysle slova. Celkovo je boj o vedúce postavenie v novom svete mimoriadne vážny, je to boj na život a na smrť, čo pozorujeme takmer denne,“ povedal tiež šéf ruskej diplomacie.

„Sme pripravení byť sprostredkovateľmi v snahe nájsť spôsoby, ako situáciu vrátiť k politickému a diplomatickému riešeniu,“ uviedol Lavrov. Dodal, že v pondelok o situácii prostredníctvom videokonferencie rokoval s ministrami zahraničných vecí krajín Perzského zálivu.

X x x

V Bagdade uniesli americkú novinárku, polícia pátra po štvorici páchateľov

V Bagdade uniesli renomovanú americkú reportérku Shelly Kittlesonovú, známu kritickým spravodajstvom z regiónu. Bezpečnostné zložky po nej intenzívne pátrajú.

Iracké ministerstvo vnútra oznámilo, že v utorok večer neznáme osoby uniesli zahraničnú novinárku. Policajné zdroje následne uviedli, že ide o americkú reportérku, ktorú viaceré miestne médiá identifikovali ako Shelly Kittlesonovú. TASR o tom píše podľa správ agentúr AFP, AP, Reuters a ANSA.

• Neznámi páchatelia v utorok večer uniesli zahraničnú novinárku v Iraku.
• Iracké bezpečnostné sily spustili okamžitú operáciu a zadržali jednu podozrivú osobu.

„Bezpečnostné sily na základe presných spravodajských informácií okamžite spustili operáciu zameranú na zadržanie páchateľov,“ uviedlo ministerstvo. Rezort vnútra však nezverejnil podrobnosti o unesenej osobe, jej štátnej príslušnosti ani mieste únosu. Uviedol však, že polícii sa na mieste podarilo zadržať jednu podozrivú osobu a že snahy o oslobodenie novinárky pokračujú.

Únos v Bagdade

Dvaja irackí bezpečnostní predstavitelia pod podmienkou zachovania anonymity uviedli, že unesenou novinárkou je žena s americkým občianstvom a že do únosu, ku ktorému došlo v hlavnom irackom meste Bagdad, boli zapojené dve autá. Jedno z vozidiel pri úteku havarovalo a bolo zaistené, zatiaľ čo auto s novinárkou z miesta činu ušlo.

Policajné zdroje ďalej uviedli, že novinárku do auta násilím odvliekli štyria muži v civilnom oblečení a že pátranie sa sústreďuje na východnú časť hlavného mesta, kam únoscovia smerovali.

Medzinárodné reakcie

Americké ministerstvo zahraničných vecí na žiadosť o komentár agentúry Reuters zatiaľ nereagovalo.

Agentúra ANSA uviedla, že Kittlesonová je ocenenou novinárkou na voľnej nohe, ktorá spolupracuje s rôznymi medzinárodnými médiami, vrátane tých talianskych. Agentúra píše, že jej článok s názvom „Cena kurdskej neutrality: Útoky v irackom Kurdistane“ bol v utorok uverejnený v talianskom denníku Il Foglio.

Spravodajský portál The New Region zase napísal, že Kittlesonová bola v Iraku, aby podala správu o dôsledkoch pokračujúcej vojny USA a Izraela proti Iránu. Novinárka údajne informovala aj o proiránskych milíciách v Iraku. Zatiaľ nie je jasné, či únos súvisí s vojnou na Blízkom východe. Iracké milície podporované Iránom však od začiatku vojny pravidelne útočia na americké zariadenia v krajine.

Bagdad bol v minulosti známy únosmi či pokusmi o ne, ale ich počet klesol po zlepšení bezpečnostnej situácie v krajine za posledné roky. Doktorandku Elizabeth Tsurkovovú (Jelizaveta Curkovová), ktorá mala ruské aj izraelské občianstvo, sa stala v irackom hlavnom meste obeťou únosu v roku 2023. V zajatí bola dva roky, až kým ju vlani neprepustili.

X x x

Maďarsko a Slovensko čelia podozreniam, že v Bruseli priamo presadzovali požiadavky ruských ministrov a oligarchov

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó mal udržiavať pravidelný a mimoriadne nadštandardný kontakt s ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom, prostredníctvom ktorého Kremeľ získaval strategické informácie priamo z kuchyne Európskej únie.

Podľa zistení Investigatívneho centra Jána Kuciaka (ICJK) a medzinárodného konzorcia novinárov maďarská diplomacia v Bruseli aktívne lobovala za záujmy ruských oligarchov, pričom v kľúčových momentoch mala postupovať v úzkej koordinácii so slovenskou vládou.

Orbánovi aj Ficovi ide už len o jediné:

Servilná diplomacia a úniky v priamom prenose

Získané prepisy a zvukové nahrávky telefonátov z obdobia rokov 2023 až 2025 vykresľujú obraz diplomacie, ktorá sa podľa európskych bezpečnostných zložiek vymyká štandardom členskej krajiny NATO a EÚ.

Péter Szijjártó mal v rozhovoroch s Lavrovom vystupovať v takmer podriadenom postavení, pričom ruskú stranu pravidelne informoval o detailoch z neverejných zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci. Tieto informácie mali v Moskve k dispozícii takmer v reálnom čase, čo potvrdili aj zdroje z prostredia európskych spravodajských služieb.

Szijjártó dokonca v telefonátoch neskrýval pohŕdanie voči vtedajším lídrom európskej diplomacie a otvorene sa chválil návštevami sídla plynárenského gigantu Gazprom.

Spoločný front Budapešti a Bratislavy v prospech oligarchov

Jedným z najvážnejších zistení je priame zapojenie slovenskej vlády do úsilia o zmierňovanie sankčného tlaku na osoby blízke Vladimirovi Putinovi.

V auguste 2024 mal Szijjártó ubezpečiť Lavrova, že Maďarsko spolu so Slovenskom predloží v Bruseli návrh na vyradenie Gulbachor Ismajlovovej, sestry vplyvného oligarchu Ališera Usmanova, zo sankčného zoznamu. Podľa uniknutej komunikácie maďarský minister deklaroval, že urobí maximum pre to, aby túto požiadavku počas revízneho obdobia presadil.

Tento koordinovaný tlak Budapešti a Bratislavy sa netýkal len rodiny Usmanovcov, ale aj ďalších postáv ruskej ekonomiky, ako sú Viatcheslav Moshe Kantor či ruský minister športu Michail Degtyaryov.

Argumenty písané v Moskve a energetické záujmy

Investigatíva odhalila aj mechanizmus, akým maďarská diplomacia získavala podklady pre svoje vystupovanie v Bruseli.

Szijjártó mal priamo žiadať ruského zástupcu ministra energetiky Pavla Sorokina o vypracovanie argumentov, ktoré by mohol použiť na obhajobu ruských subjektov pod zámienkou ochrany maďarských národných záujmov. Táto spolupráca sa mala týkať najmä snahy o zablokovanie sankcií voči ruskej „tieňovej flotile“ tankerov a vybraným bankám, ktoré figurujú v projektoch energetickej infraštruktúry.

Hoci navonok Budapešť aj Bratislava argumentovali energetickou bezpečnosťou a cenami plynu, v súkromných hovoroch Szijjártó potvrdzoval snahu „zachrániť“ čo najviac ruských subjektov pred dosahom úniových opatrení.

Tlak spoza hraníc EÚ a mlčanie kompetentných

Do hry o vyraďovanie mien zo sankčných zoznamov mal vstúpiť aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý v liste adresovanom slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi označil oligarchu Usmanova za svojho „drahého priateľa“.

Práve slovensko-maďarský tandem mal byť v Bruseli hlasnou trúbou týchto požiadaviek, ktoré podľa európskych diplomatov postrádajú právny základ a stoja výlučne na politickej objednávke.

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí sa k detailom svojich rokovacích pozícií pre ICJK odmietlo vyjadriť s odvolaním sa na ich neverejný charakter. Úrad vlády SR na zaslané otázky nereagoval vôbec. Aktuálne odhalenia však vyvolávajú vážne pochybnosti o tom, či Maďarsko a Slovensko v rámci EÚ skutočne zastupujú záujmy svojich občanov, alebo slúžia ako predĺžená ruka záujmov Kremľa.

X xx

„Nemáme odpoveď.“ Ruskí vojnoví jastrabi otvorene hovoria o porážke. Čo ich tak vydesilo?

Schopnosť Ukrajiny systematicky zvyšovať náklady Rusku na operačnej aj strategickej úrovni vyvoláva čoraz väčšie obavy v ruskom ultranacionalistickom informačnom priestore. Na tento trend upozorňujú analytici z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), ktorí poukazujú na rastúcu nervozitu medzi proruskými komentátormi a vojenskými blogermi.

Chirurgická presnosť francúzskych ‚kladív‘: stíhačka MiG-29 zdemolovala budovu s kľúčovými ruskými jednotkami

Podľa jedného z prominentných ultranacionalistických komentátorov je ekonomický potenciál Západu omnoho vyšší než ruský a tento rozdiel sa čoraz viac prejavuje aj na bojisku. Ako uvádza ISW, ukrajinské útoky podporované Západom dnes zahŕňajú stovky dronov naraz, pričom ich rozsah sa má ďalej zvyšovať.

Komentátor zároveň tvrdí, že Rusko nedokáže vyprodukovať dostatok prostriedkov protivzdušnej obrany, najmä interceptorov, aby dokázalo čeliť tomuto tlaku. V dôsledku toho označil ruskú pozíciu za „odsúdenú na porážku“ a vyzval na urýchlené riešenie ukončenia vojny. Podľa jeho slov stojí Moskva pred voľbou medzi „ponižujúcim mierom“ alebo pokusom o rozhodujúcu strategickú ofenzívu.

Ukrajinská rozviedka zasadila úder, ktorý zmenil Rusom plány. Rozmetala kolónu s raketami Zirkon

Zároveň však upozornil, že ruské vedenie nie je pripravené na realizáciu takejto ofenzívy, a preto sa už teraz podľa neho prikláňa k scenáru nevýhodného mierového riešenia. Tieto hodnotenia prichádzajú v čase, keď Ukrajina zasahuje citlivé ekonomické ciele Ruska.

Ukrajinské ministerstvo obrany napríklad oznámilo, že útoky na ruské prístavy v Baltskom mori, ktoré sa začali 24. marca, výrazne obmedzili export ropy, vrátane dodávok z kľúčového terminálu v Primorsku. Tieto operácie majú podľa ISW priamy dopad na ruskú ekonomiku.

Explózia v srdci Ruska: všetky tri vetvy strategického ropovodu pri Moskve vybuchli súčasne

Ruský informačný priestor zároveň čoraz častejšie priznáva aj úspechy Ukrajiny na fronte. Jeden z vplyvných vojenských blogerov uviedol, že ruské sily pravdepodobne nebudú schopné v najbližších mesiacoch zvrátiť nepriaznivý vývoj situácie a že relatívne úspešné ukrajinské protiútoky narušili schopnosť Ruska viesť ofenzívne operácie v roku 2026.

Pochybnosti o ofenzívnych schopnostiach Moskvy sa objavujú aj na politickej úrovni. Podpredseda obranného výboru Štátnej dumy Ruskej federácie Alexej Žuravľov uviedol, že boj o Kosťantynivku je síce dôležitý, no nie rozhodujúci, a naznačil potrebu sústrediť sa na iné ciele, ako sú Slovjansk a Kramatorsk.

Zásadnú úlohu v ukrajinskom úspechu zohráva aj technologická adaptácia. Ruskí blogeri upozorňujú na efektívnosť ukrajinskej kampane s dronmi stredného dosahu, ktorá narúša logistiku desiatky kilometrov za frontovou líniou. Zároveň poukazujú na problémy ruskej armády, vrátane obmedzení spojených so systémom Starlink a nedostatku prostriedkov elektronického boja.

Ukrajinské sily podľa týchto hodnotení dokonca predbiehajú ruské v schopnosti rýchlo zavádzať nové technológie. Kritika smeruje aj na ruské velenie, ktoré podľa blogerov reaguje na ukrajinské inovácie pomaly a nedokáže zabezpečiť prielom ani udržanie frontu iba prostredníctvom nasadenia živej sily.

Popri vojenských aktivitách Ukrajina zároveň signalizuje ochotu rokovať. Prezident Volodymyr Zelenskyj 30. marca uviedol, že Kyjev je pripravený pristúpiť na dočasné prímerie počas veľkonočných sviatkov, prípadne na moratórium na útoky proti energetickej infraštruktúre. Moskva však podľa ISW tieto návrhy odmieta a dlhodobo neprejavuje záujem o rokovania v dobrej viere.

Bolestivý zásah: Ukrajinci trafili gigantickú rozvodňu Vladimirskaja

Súčasne pokračuje aj podpora Ukrajiny zo strany európskych partnerov. Európska komisia schválila balík v hodnote 1,5 miliardy eur na posilnenie obranného priemyslu a spolupráce s Ukrajinou, pričom časť financií smeruje priamo na rozvoj ukrajinskej výroby a inovácií. Analytici ISW zdôrazňujú, že táto spolupráca prináša výhody aj pre samotných spojencov, ktorí môžu čerpať zo skúseností Ukrajiny v rýchlom technologickom vývoji vojenských riešení.

X xx

Taliansko zastavilo americké bombardéry smerujúce do Iránu

Taliansky minister obrany Guido Crosetto odmietol akékoľvek interpretácie o ochladnutí vzťahov s USA a pripomenul, že spojenectvo je založené na jasných pravidlách, ktoré musia rešpektovať obe strany.

Vojenská základňa Sigonella neďaleko sicílskej Catanie sa v piatok 27. marca stala dejiskom tichého, ale o to zásadnejšieho diplomatického stretu medzi Rímom a Washingtonom. Talianska vláda v tento deň urobila nečakaný krok a zamietla Spojeným štátom americkým povolenie na pristátie niekoľkých bombardérov, ktoré mali v rámci prebiehajúcej vojny proti Iránu doplniť palivo a pokračovať v útočných misiách na Blízky východ. Správa, ktorú ako prvý priniesol denník Corriere della Sera, vyvolala okamžitú vlnu diskusií o hraniciach národnej suverenity a záväzkoch vyplývajúcich z transatlantických spojenectiev.

Sigonella, Taliansko

Celá situácia sa začala dramaticky, keď americké lietadlá už boli vo vzduchu a smerovali k sicílskym brehom. Talianske letectvo dostalo letový plán len krátko pred ich očakávaným príletom, čo okamžite zalarmovalo náčelníka Generálneho štábu obrany Luciana Portolana. Ten informoval ministra obrany Guida Crosetta, že nejde o bežné logistické či prieskumné lety, ktoré majú podľa zmlúv z roku 1954 voľný prístup na základňu, ale o systémy určené na takzvané kinetické, teda priame útočné úlohy. Keďže Washington túto operáciu vopred nekonzultoval a nepožiadal o potrebnú autorizáciu, minister Crosetto vydal priamy rozkaz pristátie zamietnuť.

Základňa Sigonella, známa pod oficiálnym názvom Naval Air Station (NAS) Sigonella, je jednou z najdôležitejších strategických vojenských inštalácií v Stredozemnom mori. Nachádza sa na ostrove Sicília v Taliansku, približne 15 kilometrov západne od mesta Catania. Vzhľadom na svoju polohu a funkcie sa často označuje ako „stredobod Stredozemného mora“ alebo „lietadlová loď Stredomoria“.

Geografický a strategický význam – Sigonella leží v srdci Stredozemného mora, čo umožňuje ozbrojeným silám USA a NATO rýchlo zasahovať v oblastiach severnej Afriky, Blízkeho východu a južnej Európy. Je kľúčovým logistickým uzlom pre americkú Šiestu flotilu a poskytuje zázemie pre široké spektrum operácií – od humanitárnej pomoci až po bojové misie.

Štruktúra a správa – Základňa je rozdelená na dve hlavné časti:

• NAS I: Pôvodná časť základne, kde sa nachádzajú administratívne budovy, školy, nemocnica, ubytovacie zariadenia a rekreačné strediská pre vojakov a ich rodiny.

• NAS II: Táto časť sa nachádza priamo pri letisku a slúži na čisto vojenské účely. Sú tu hangáre, servisné strediská pre lietadlá a vzletové dráhy, ktoré zdieľa s talianskym letectvom (Aeronautica Militare).

Úloha v rámci NATO a USA – Sigonella nie je len americkou základňou, ale hostí aj dôležité kapacity NATO. Od roku 2015 je domovom systému NATO Alliance Ground Surveillance (AGS). Tento systém využíva bezpilotné lietadlá (drony) RQ-4D Phoenix na nepretržitý prieskum a sledovanie pozemných cieľov, čo poskytuje členským štátom aliancie dôležité spravodajské informácie v reálnom čase.

Súčasné operácie – Dnes základňa slúži pre:

• Prieskumné lety (vrátane hliadkovacích lietadiel P-8 Poseidon, ktoré sledujú ponorky).

• Logistickú podporu pre lode a lietadlá operujúce v Stredomorí.

• Monitorovanie migrácie a bezpečnosti v oblasti Stredozemného mora.

• Základňu pre bezpilotné prostriedky (Global Hawk a Triton).

Základňa je príkladom komplexného vzťahu medzi hostiteľskou krajinou (Taliansko) a USA. Hoci Taliansko poskytuje územie a suverenitu, operácie podliehajú prísnym bilaterálnym dohodám, čo sa ukázalo aj pri nedávnych udalostiach, kedy Taliansko uplatnilo svoje právo vetovať určité typy útočných misií zo svojho územia.

Tento incident v mnohom pripomína historickú krízu v Sigonelle z októbra 1985, kedy došlo k ozbrojenej konfrontácii medzi talianskymi karabiniermi a americkými špeciálnymi silami Delta Force kvôli únoscovi lode Achille Lauro. Rozdiel je však v tom, že kým v roku 1985 išlo o nepredvídateľnú a chaotickú krízu, súčasné rozhodnutie talianskej exekutívy bolo vedomým uplatnením vopred deklarovanej politiky. Minister Crosetto už začiatkom marca v parlamente jasne uviedol, že Taliansko nebude slúžiť ako odrazový mostík pre útočné operácie bez výslovného súhlasu zákonodarného zboru.

Taliansky minister obrany Guido Crosetto.

Úrad vlády (Palazzo Chigi) vydal k situácii oficiálnu nótu, v ktorej ubezpečuje, že vzťahy so Spojenými štátmi zostávajú pevné a lojálne, avšak zdôrazňuje, že každá žiadosť musí byť posudzovaná individuálne s ohľadom na národné záujmy a platné zmluvy, ktoré sú sčasti kryté štátnym tajomstvom. Minister Crosetto na sociálnych sieťach odmietol akékoľvek interpretácie o „ochladnutí“ vzťahov a pripomenul, že spojenectvo je založené na jasných pravidlách, ktoré musia rešpektovať obe strany. Podľa neho tretia cesta neexistuje – buď je let technicky autorizovaný dohodou, alebo si vyžaduje politický súhlas, ktorý v tomto prípade absentoval.

Americké lietadlo C-5 Galaxy na základni Sigonella v roku 2003. V pozadí sopka Etna.

Reakcie na talianskej politickej scéne na seba nenechali dlho čakať. Kým opoziční lídri ako Giuseppe Conte z Hnutia piatich hviezd či Giuseppe Bonelli zo združenia AVS vyzývajú na ešte tvrdší postoj a úplné odopretie logistickej podpory pre americké operácie, vládni predstavitelia z hnutia Forza Italia a Noi Moderati krok obhajujú ako dôkaz suverenity a konzistentnosti. Podľa nich Taliansko nie je vo vojne s Iránom a nemieni do nej vstúpiť bez riadneho demokratického procesu v parlamente. Nateraz sa zdá, že Washington rozhodnutie Ríma prijal bez verejných protestov, čím sa nateraz podarilo predísť hlbokej diplomatickej roztržke, hoci diskusia o úlohe európskych základní v globálnych konfliktoch zostáva otvorená.

X xx

Viktor Orbán čelí pred voľbami zatiaľ najväčšej kauze. Razie kvôli pornografii odhalili operáciu proti opozícii

Viktor Orbán čelí pred voľbami zatiaľ najväčšej kauze. Razie kvôli pornografii odhalili operáciu proti opozícii

Kauza Orban Gate ostriasa MaďarskoZdroj: Magyarország Kormánya/Youtube

Razie kvôli detskej pornografii mali odhaliť zločin. Namiesto toho odkryli podozrenia z operácie proti opozícii.

Keď sa maďarská spoločnosť pripravovala na špinavú kampaň pred kľúčovými parlamentnými voľbami, ľudia si ani zďaleka nepredstavovali, že krajina zažije jednu z najkontroverznejších kampaní. Tá odhaľuje podozrenia z manipulácie citlivých informácií, najmä v kontexte politického boja medzi premiérom Viktorom Orbánom a jeho najsilnejším vyzývateľom Péterom Magyarom a jeho stranou Tisza. Orbán pritom v posledných prieskumoch výrazne zaostáva, čo zvyšuje napätie a význam každej novej kauzy.

Práve Tisza sa v posledných dňoch objavila v investigatívnych článkoch nezávislého média Direkt36, ktoré zistilo, že dvaja IT spolupracovníci strany, mladý dobrovoľník a skúsený správca systémov, sa mali stať terčom podozrivej operácie. Na základe anonymného podnetu ich polícia obvinila z prípravy detskej pornografie a vykonala razie, pri ktorých im zhabala techniku. Vyšetrovanie však nič také nepreukázalo. Namiesto toho sa objavili informácie o pokusoch preniknúť do IT infraštruktúry Tiszy a oslabiť ju zvnútra.

Aby toho nebolo málo, vláda a provládne médiá zároveň zverejnili video z výsluchu mladého IT nadšenca napojeného na Tiszu. Ten mal mať kontakty na zahraničné prostredie a podieľať sa na kybernetických aktivitách strany, pričom viaceré jeho tvrdenia, vrátane údajného výcviku v NATO centre v Estónsku, boli spochybnené. Vzniká tak situácia, v ktorej si Orbán nedopatrením vytvoril vlastnú „Orbán gate“ kauzu, ktorá môže jasne ovplyvniť voľby, ktoré sa konajú už o necelé dva týždne.

Razie pre detskú pornografiu, ktoré odhalili úplne iný príbeh

Podľa zistení investigatívneho centra Direkt36 sa dvaja IT spolupracovníci strany Tisza ocitli v centre zásahu, ktorý sa začal anonymným podnetom o údajnej detskej pornografii. Polícia následne skoro ráno vykonala razie v dome 19-ročného dobrovoľníka aj v budapeštianskej kancelárii 38-ročného správcu IT systémov, pričom im zhabala desiatky zariadení vrátane serverov, telefónov a dátových nosičov.

Lenže vyšetrovanie nič také nepreukázalo. Na zariadeniach sa nenašli žiadne materiály súvisiace s detskou pornografiou. Namiesto toho policajti narazili na komunikáciu z aplikácie Session, ktorá ukazovala na niečo úplne iné – na snahu preniknúť do interných systémov Tiszy. Neznáma osoba vystupujúca pod menom Henry sa snažila mladého IT pracovníka získať na spoluprácu, pýtala si prístup k dátam a sľubovala odmenu.

Prípad bol od začiatku sprevádzaný nezvyčajným tlakom zo strany spravodajských služieb, ktoré podľa zistení zasahovali do priebehu vyšetrovania. Napriek tomu, že komunikácia naznačovala širšiu operáciu proti opozícii, vyšetrovanie sa napokon nesústredilo na to, kto za tým stál.

 X xx

Koniec vojny je podľa Iránu možný, no nie zadarmo. Teherán žiada záruky, odškodnenie aj úplné zastavenie bojov

Irán má potrebnú vôľu na ukončenie vojny s Izraelom a Spojenými štátmi za predpokladu, že dostane záruky, že sa konflikt v budúcnosti nezopakuje. V utorok (31. 3.) to v telefonáte so šéfom Európskej rady Antóniom Costom vyhlásil iránsky prezident Masúd Pezeškiján.

„Máme potrebnú vôľu ukončiť tento konflikt, ak budú splnené základné podmienky – najmä záruky potrebné na to, aby sa zabránilo opakovaniu agresie,“ uviedol Pezeškiján v telefonáte podľa vyhlásenia svojej kancelárie.

Požiadavky Iránu: Záruky, odškodnenie a kontrola prielivu

Garancie sú podľa AFP jednou z kľúčových požiadaviek Teheránu, ktoré uviedol vo svojej reakcii na 15-bodový plán Spojených štátov.

Podľa médií chce okrem toho vojnové odškodnenie, uznanie zvrchovanosti Iránu nad Hormuzským prielivom a ukončenie všetkých bojových operácií vrátane tých v Iraku a Libanone.

USA požadujú od islamskej republiky, aby sa zaviazala, že nebude nikdy mať jadrové zbrane, aby odovzdala všetok obohatený urán a aby prestala finančne a vojensky podporovať zahraničné militantné skupiny.

Zároveň si predstavujú, že Hormuzský prieliv bude otvorený ako voľná námorná zóna.

Bez oficiálnej odpovede na americký plán

Šéf iránskej diplomacie Abbás Arákčí v utorok televízii al-Džazíra povedal, že Teherán zatiaľ neposlal USA oficiálnu odpoveď na 15-bodový plán a ani nepredložil žiadne vlastné protinávrhy alebo podmienky ukončenia konfliktu.

Minister zároveň uviedol, že tak ako predtým, aj teraz stále dostáva správy priamo od osobitného amerického vyslanca Steva Witkoffa. To však podľa neho neznamená, že Irán vedie rokovania so Spojenými štátmi.

Arákčí tiež zdôraznil, že Irán bude akceptovať iba úplné ukončenie bojov na celom Blízkom východ, a nie len ich dočasné zastavenie v podobe prímeria.

 X x x

 Federálny sudca zastavil výstavbu obrovskej tanečnej sály v Bielom dome

Federálny sudca stopol výstavbu obrovskej tanečnej sály v Bielom dome. Trumpov projekt za stovky miliónov dolárov teraz musí posúdiť Kongres USA.

Americký federálny sudca v utorok nariadil administratíve amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby pozastavila výstavbu tanečnej sály Bieleho domu, až kým ju prípadne neschváli Kongres USA. Informovala o tom agentúra AP, píše TASR.

Trump nechal vlani v októbri zbúrať celé východné krídlo Bieleho domu, aby na jeho mieste mohla vyrásť obrovská tanečná sála určená na organizovanie formálnych slávností a štátnych večerí. Pod sálou s rozlohou 8 400 metrov štvorcových má navyše armáda USA vybudovať rozsiahly komplex ako núdzový bunker pre prezidenta.

Sudca pozastavil výstavbu

Sudca okresného súdu vo Washingtone Richard Leon, ktorého do funkcie nominoval republikánsky prezident George W. Bush, rozhodnutím vyhovel žiadosti pamiatkarov o vydanie predbežného opatrenia, ktoré dočasne pozastavuje výstavbu Trumpovho projektu.

Nezisková organizácia Národný fond na ochranu pamiatok podala žalobu proti výstavbe, až kým neprejde viacerými nezávislými posudkami a nezíska súhlas Kongresu.

„Dospel som k záveru, že Národný fond na ochranu pamiatok má veľkú šancu uspieť vo veci samej, lebo žiadny zákon ani zďaleka nedáva prezidentovi právomoci, o ktorých tvrdí, že ich má,“ napísal sudca v rozhodnutí. Prezident USA je podľa neho správcom Bieleho domu pre budúce generácie, nie však jeho vlastníkom.

Verdikt nadobudne účinnosť o 14 dní, aby mala protistrana priestor na podanie odvolania.

Rastúce náklady projektu

Tanečná sála patrí k jedným z najambicióznejších projektov v Bielom dome za viac ako 100 rokov a rozširuje sa vďaka jej súkromne financovanému rozpočtu, ktorý sa už zdvojnásobil z 200 na 400 miliónov dolárov. Po dokončení má podľa Trumpa pojať až 999 ľudí.

Zbúranie východného krídla sídla amerického prezidenta vyvolalo kritiku zo strany zákonodarcov, historikov aj pamiatkarov. Predovšetkým namietajú, že bolo o tom rozhodnuté bez posúdenia federálnymi úradmi a bez verejnej diskusie.

X xx

Elitné jednotky USA sa dali do pohybu. Pri Iráne sa rysujú tri možné nebezpečné scenáre

Spojené štáty presúvajú do oblasti Perzského zálivu jednotky rýchlej reakcie. K už prítomnej 31. expedičnej skupine námornej pechoty sa majú pripojiť aj 11. expedičná skupina a časti 82. výsadkovej divízie, čo naznačuje možné rozšírenie amerických vojenských operácií v regióne.

Pravda31.03.2026 18:00

Ostrov Chárg je kľúčovým pre iránsky export ropy.

Podľa BBC ide o jednotky určené primárne na pozemné operácie, na rozdiel od síl, ktoré sa v oblasti nachádzali doteraz. Celkovo by malo do regiónu doraziť minimálne 8-tisíc vojakov, vrátane približne 5-tisíc príslušníkov námornej pechoty a niekoľkých tisíc výsadkárov.

Analytici upozorňujú, že nasadenie týchto síl naznačuje pripravenosť USA na širšie spektrum operácií. Medzi najpravdepodobnejšie scenáre patrí zabezpečenie plavby v Hormuzskom prielive, obsadenie strategického ostrova Chárg alebo operácia zameraná na kontrolu iránskeho jadrového materiálu.

Zásadným faktorom je pritom situácia v Hormuzskom prielive, ktorý patrí medzi najdôležitejšie dopravné tepny svetového obchodu s ropou. Podľa BBC Irán vybudoval systém obrany založený na reťazci ostrovov vybavených radarovými systémami, raketovými pozíciami a základňami pre bezpilotné aj rýchle útočné plavidlá.

Dopad iránskej rakety vymrštil auto, vo vzduchu robilo piruety

Ak by sa USA rozhodli prieliv odblokovať silou, museli by postupne neutralizovať tieto pozície, čo by si vyžadovalo komplexnú kombináciu leteckých, námorných a pozemných operácií. Zároveň sa predpokladá, že Irán tieto ostrovy dlhodobo pripravoval na obranu, čo výrazne zvyšuje riziko a náročnosť celej operácie.

Druhým možným cieľom je ostrov Chárg, cez ktorý prechádza približne 90 % iránskeho exportu ropy. Jeho obsadenie by zásadne oslabilo ekonomické možnosti Teheránu a obmedzilo financovanie vojenských programov.

BBC však upozorňuje, že úplné zničenie infraštruktúry by mohlo byť kontraproduktívne, keďže by skomplikovalo jej prípadné obnovenie v budúcnosti. Z tohto pohľadu sa javí pravdepodobnejší scenár jej obsadenia než likvidácie.

Obsadenie ostrovov by zároveň dávalo vojenský zmysel najmä ako súčasť širšej operácie smerujúcej na iránsku pevninu. Bez následného postupu by sa totiž americké jednotky mohli ocitnúť v zraniteľnej pozícii a stať sa cieľom útokov.

Treťou možnosťou je operácia zameraná na získanie iránskeho obohateného uránu. Podľa expertov citovaných BBC však ide o mimoriadne komplexnú úlohu, ktorá by si vyžadovala rozsiahle zničenie protivzdušnej obrany, zabezpečenie vzdušnej prevahy, logistickú infraštruktúru a nasadenie špecializovaných jednotiek priamo v teréne.

Celkový vývoj naznačuje, že konflikt v oblasti Perzského zálivu sa postupne rozširuje a nadobúda komplexnejší charakter. Presuny amerických síl, tlak na Irán a diskusie o možných pozemných operáciách poukazujú na scenár, v ktorom už nejde len o letecké údery, ale o potenciálne hlbšie zapojenie USA do regionálneho konfliktu.

X xx

 Pomoc oligarchovi i urážky lídrů EU. Co odhalily uniklé hovory Lavrova a Szijjárta?

Záznam odhaluje jeden z telefonátů Szijjárta a Lavrova. Maďarský a ruský ministr řešili po telefonu i sankční seznam EU.

Skupina investigativních novinářů z různých médií napříč státy zveřejnila nahraný hovor mezi maďarským ministrem zahraničí Péterem Szijjártem a jeho ruským protějškem Sergejem Lavrovem. Šéf maďarské diplomacie měl podle těchto médií poslední roky Rusům vydatně pomáhat například se sankcemi či informováním o tazích Evropské unie, stejně tak si s Lavrovem notoval v urážkách na adresu unijních lídrů. Sám Szijjártó tvrdí, že odhalení prý nepřineslo nic nového a podobné názory má hlásat dlouhodobě.

Uniklý audiozáznam telefonátu mezi Szijjártem a Lavrovem přinesly společně maďarský portál VSquare, polský FRONTSTORY, estonský Delfi Estonia, ruskojazyčný The Insider a slovenské Investigativní centrum Jána Kuciaka.

Text začíná přepisem telefonátu z 30. srpna 2024 uskutečněného hodinu poté, co se maďarský ministr zahraničí vrátil do Budapešti z ruského Petrohradu. Lavrov mu v něm řekl, že je po návštěvě „citován ve všech ruských médiích“. „Řekl jsem něco špatně?“ reagoval nervózně Szijjártó. „Ne, ne, ne. Akorát říkali, jak pragmaticky bojujete za zájmy své země,“ uklidnil jej ihned Lavrov. „Tak to je, řekněme, hezká analýza situace,“ odvětil Szijjártó.

Tento hovor se ale především uskutečnil z jiného důvodu. Lavrov měl na Szijjárta velkou prosbu směřovanou od ruského oligarchy Ališera Usmanova kvůli jeho sestře Gulbahor Ismailovové. Ta měla být terčem evropských sankcí. „Volám na žádost Ališera, který mě požádal, abych vám připomněl, abyste něco udělal s jeho sestrou,“ řekl šéf ruské diplomacie.

„Ano, jistě,“ odpověděl po telefonu Szijjártó. „Věc se má tak, že spolu se Slováky předkládáme Evropské unii návrh, abychom ji vyňali ze seznamu,“ reagoval maďarský ministr s tím, že tak učiní následující týden, což mělo Lavrova potěšit. Investigativní média dodávají, že Ismailovová byla skutečně o sedm měsíců později odstraněna ze sankčního seznamu EU.

Společná kritika šéfa unijní diplomacie

V tomto hovoru si oba vlivní politici navíc viditelně notovali v názorech na představitele EU. Zejména pak kritizovali tehdejšího šéfa unijní diplomacie Josepa Borrella. Lavrov jej označil za „největší zklamání“, Szijjártó pak za „evropského Bidena“. Lavrov měl v telefonátu rovněž říci, že Borrell byl „mnohem rozumnější, když coby ministr zahraničí zastupoval pouze zájmy Španělska“.

„Nemůžete mluvit o své zemi, ale musíte mluvit o svém pohlaví, co?“ ptal se ironicky Lavrov Szijjárta, který mu popisoval byrokratický postup uvnitř Evropské unie. Než hovor skončil, měl podle investigativců Szijjártó svému ruskému protějšku říci, že je mu „vždy k dispozici“. Kromě toho chválil podobu nové centrály společnosti Gazprom, kterou v Rusku předtím navštívil.

V telefonátu Szijjártó také zmiňuje dnes už bývalého ministra zahraničí Litvy Gabrieliuse Landsbergise, který je zastáncem zbrojení a tvrdé politiky vůči Rusku. „Bylo šílené, když Landsbergis řekl, že přispíváme 12 procent na každou raketu a střelu,“ pokračoval v telefonátu maďarský šéf diplomacie. Landsbergis tím měl tehdy narážet na fakt, že Rusko financuje svoji invazi na Ukrajinu i díky ziskům z prodeje plynu a ropy některým evropským státům. Mezi tyto odběratele dlouhodobě patří právě Maďarsko a Slovensko.

„Řekl jsem mu: ‚Můj příteli, nemáš pravdu, protože Evropané přispívají mnohem více.’ Nejsou to jen Slováci a my, kteří kupujeme plyn a ropu přímo z Ruska, ale všichni ti, kteří to kupují od nich také přes Indii a Kazachstán,“ pokračoval Szijjártó.

Samotný Landsbergis pro VSquare potvrdil, že taková výměna názorů mezi ním a Szijjártem proběhla. „Zdá se, že Putin celou dobu měl a stále má zvěda na všech setkáních představitelů Evropy i NATO. Pokud má integrita těchto jednání vydržet, bylo by vhodné z nich Maďarsko vykázat,“ řekl pro zmíněný portál někdejší šéf litevské diplomacie.

Jako agent a jeho kontakt

Investigativní média informují i o tom, že v hovorech oba politici často řešili rozkoly mezi Bruselem a Budapeští. „Také popisují jasný důkaz, jak Rusko tajně stojí za snahami Maďarska a Slovenska zhatit sankce EU proti ruským lidem či společnostem,“ píše portál VSquare.

Novináři se měli na názor ohledně přepisů zeptat i jistého příslušníka tajných služeb jedné ze zemí EU, jehož jméno ponechali anonymní. „Pokud odstraníte jména a ukážete tyto konverzace jakémukoliv příslušníkovi, tak vám odpřísáhne, že je to přepis hovoru agenta tajných služeb s jeho kontaktem,“ cituje VSquare nejmenovaného zpravodajce.

Szijjártó se osočení vysmívá

Na uniklý hovor zareagoval i sám Szijjártó. „Už dlouho je známo, že zahraniční tajné služby s aktivním zapojením maďarských novinářů odposlouchávají mé hovory. Dnes učinili nové ‚důležité odhalení‘. Dokázali, že to, co říkám veřejně, říkám i po telefonu. Skvělá práce!“ napsal sarkasticky maďarský ministr zahraničí na sociální síti X.

„Po čtyři roky říkáme, že sankce jsou neúspěšné a působí více škody EU než Rusku. Maďarsko nebude nikdy souhlasit se sankcemi na jednotlivce nebo společnosti, které jsou klíčové pro naši energetickou bezpečnost a dosažení míru, nebo ty, u kterých není důvod, aby byli na sankčním seznamu,“ pokračoval Szijjártó.

Maďarský šéf diplomacie dodal, že přepis uniklých hovorů prý není kompletní. „Rovněž jsem průběžně konzultoval témata spjatá se sankcemi s ministry zahraničí několika nečlenských zemí mimo EU,“ dodal Szijjártó.

Maďarské volby se blíží

Zveřejnění audiozáznamu a stejně tak samotná informace, že Szijjártó pravidelně a intenzivně komunikoval s Lavrovem ohledně jednání EU, přicházejí krátce před parlamentními volbami v Maďarsku. Ty se uskuteční 12. dubna.

Průzkumy jsou nejednotné v tom, kdo je hlavní favorit voleb. Jedny predikují vítězství dlouholetého premiéra Viktora Orbána a jeho Fidezsu, jehož členem je i Szijjártó, jiné naopak odhadují triumf opozičního předáka Pétera Magyara se stranou Tisza.

X Xx

 Práce ze zahraničí do 50 % bez daňových rizik? Česko nutí firmy k restrikcím.

Ze zahraničí typicky pracují IT specialisté, vývojáři, pracovníci v marketingu, médiích, financích nebo administrativě.

Sníte o tom pracovat ze zahraničí, třeba od moře, ale váš zaměstnavatel má strach z „daňové pasti“? Strašákem je tzv. stálá provozovna – tedy povinnost firmy platit v cizí zemi daně a vést tamní účetnictví. Do situace proto vnesla jasno Organizace pro hospodářskou spolupráci a rozvoj (OECD) s cílem spravedlivých odvodů. Nová pravidla reagují na rozmach práce na dálku a nabízejí firmám srozumitelný návod, jak bezpečně fungovat za hranicemi a vyhnout se rizikům dvojího zdanění.

Ze zahraničí typicky pracují IT specialisté, vývojáři, pracovníci v marketingu, médiích, financích nebo administrativě. Dnes už ale ze zahraničí pracují i právníci nebo analytici a další. Právě u těchto pozic firmy v posledních letech umožňují práci ze zahraničí nejčastěji.

Dosavadní přístup OECD k práci z domova byl pouze obecný. Vycházel z předpokladu, že samotná existence domácí kanceláře nezakládá automaticky stálou provozovnu. Chyběla však jasná měřítka. Hodnocení tak zůstávalo čistě na individuálním posouzení konkrétních situací. V mezinárodním měřítku to ale vedlo k nepředvídatelným výsledkům a nejistotě firem, jak k této problematice přistupovat.

„V praxi to znamenalo, že i velmi podobné situace mohly být v různých státech posuzovány odlišně, a společnosti tak často neměly jasnou představu o tom, kdy přesně může práce z domova vést ke vzniku stálé provozovny,“ upozorňuje Gabriela Ivanco, daňová poradkyně společnosti Forvis Mazars.

Polovina pracovní doby

OECD určila jasnější hranice pro práci z domova v zahraničí. Hlavním vodítkem je nyní 50 % pracovní doby. Do tohoto limitu je home office v cizině z pohledu vzniku stálé provozovny většinou bezpečný. Ani při delším pobytu ale nemusíte panikařit. Klíčové je, proč tam zaměstnanec pracuje.

Pokud je tam kvůli byznysu, resp. zajištění kontaktů s místními dodavateli či klienty, daňové riziko se zvyšuje. Pokud tam ale pobývá jen proto, že se mu tam líbí, nebo chce firma ušetřit na kancelářích bez vazby na tamní trh, k automatickému vzniku stálé provozovny nedochází. Rozhoduje tedy kombinace odpracovaného času a skutečného obchodního přínosu dané lokality pro firmu.

Kdy home office v zahraničí (ne)zakládá stálou provozovnu?

Gabriela Ivanco je registrovanou daňovou poradkyní Komory daňových poradců České republiky (KDP ČR), foto: Forvis Mazars

„OECD jasně rozlišuje mezi prací na dálku motivovanou osobními preferencemi a situacemi, kdy zaměstnanec fakticky obsluhuje konkrétní trh. Právě tato vazba na místní trh je klíčová pro posouzení, zda může vzniknout stálá provozovna,“ doplňuje Gabriela Ivanco.

Ilustrační scénáře mají firmám usnadnit odhad daňových rizik u mezinárodního home office. I přes existenci číselných limitů je však nutné každý případ posuzovat samostatně. Klíčem k závěrečnému hodnocení je totiž reálný charakter práce zaměstnance a to, jak zásadní je jeho činnost pro celkový byznys firmy.

OECD uvádí, že zaměstnanec pracující z domova v zahraničí přibližně 30 procent pracovní doby zpravidla nezakládá stálou provozovnu. „Naopak zaměstnanec, který pracuje z domova převážnou část roku a současně pravidelně obsluhuje místní klientelu, může založit stálou provozovnu zaměstnavatele,“ upozorňuje Michal Španěl, datový analytik pracovního portálu JenPráce.cz. Jinak OECD nahlíží na zaměstnance pracující na dálku pro zahraniční klienty. I když v zemi tráví většinu času, jejich přítomnost tam postrádá obchodní význam.

„Firmy s mezinárodními pracovními uspořádáními by měly mít přehled o tom, kde se jejich zaměstnanci fakticky nacházejí a jaké činnosti v jednotlivých státech vykonávají. Pokud vaši zaměstnanci plánují práci z domova ze zahraničí, nastavte si interní pravidla a nechte daňové experty klíčové situace předem zhodnotit,“ doporučuje Gabriela Ivanco.

Zkostnatělý přístup? Česko trvá na svém i proti trendům

Česko jde v otázce mezinárodního home office vlastní cestou. Zatímco OECD pravidla uvolňuje a zavádí 50% limit pro vznik stálé provozovny, česká finanční správa si ponechává přísnější metr. Naše úřady si vyhradily právo posuzovat práci z domova postaru – individuálně a podle konkrétních daňových smluv. Pokud tedy lidé pracují z Česka pro firmu v cizině, nespoléhejte na ‚magickou‘ hranici 50 %. I kratší pobyt může stačit k tomu, aby u nás firmě vznikla stálá provozovna, pokud je náplň práce pro byznys klíčová.

„Postoj České republiky k aktualizovaným pravidlům OECD o stálé provozovně při práci z domova je, mírně řečeno, nešťastný. OECD přišla s pragmatickým návrhem hranice 50 % pracovní doby, která měla vnést světlo do šedé zóny mezinárodního zdanění. Česko však tuto pomocnou ruku odmítlo a trvá na svém individuálním posuzování, což je pro firmy v podstatě synonymem pro nejistotu,“ vysvětluje Michal Španěl.

Zaměstnavatelé v kleštích

Data ČSÚ z roku 2024 ukazují, že 59 % firem umožňovalo home office, 47 % vedlo on-line porady a 21 % lidí pracovalo na dálku – v tomto světle působí takový postoj značně rigidně. Dnes je přirozené, že čím více lidí je na home office, tím více z nich chce být i při práci nějaký čas v zahraničí. „V praxi to znamená, že česká firma, která umožní svému klíčovému vývojáři pracovat tři měsíce z chaty na Slovensku, se stále pohybuje v právním vakuu,“ popisuje možnou situaci Michal Španěl.

„Zaměstnavatelé se nyní dostávají do kleští. Chtějí vyjít vstříc talentovaným lidem, kteří chtějí trávit část roku například v sousedním Německu nebo Rakousku, ale hrozba vzniku stálé provozovny a s tím spojená administrativní a daňová nálož v zahraničí je příliš velkým strašákem. Místo abychom podpořili mobilitu pracovní síly a rozvoj ekonomiky, nutíme firmy k restriktivním opatřením,“ dodal Michal Španěl. Kamila Fuchsová

X x x

Každá vláda mění zákony po svém. Chybí plán a firmy na to doplácejí, říká Procházková,

Zákony jsou v Česku nepředvídatelné. Chybí na nich politická shoda a firmy na to doplácí, varuje Jiřina Procházková z Deloitte Legal. Foto: Jan Soběslavský

 Silnější lobby v Bruselu a shoda na tom, kam Česko míří. Šéfka projektu Zákon roku a partnerka Deloitte Legal Jiřina Procházková upozorňuje na klíčové kroky, bez nichž se kvalita tuzemských zákonů nezlepší. Chyby v klíčových předpisech a celková nepředvídatelnost regulace přitom podnikatelům berou čas, peníze i kapacity. Procházková v rozhovoru pro Českou justici vysvětluje, proč se zákony v Česku spíše korigují než promyšleně tvoří a proč bez důsledného dodržování legislativních pravidel zůstane kvalitní právo jen snem.

Říká se, že abychom mohli mít kvalitní zákony, potřebujeme kvalitní legislativní proces. Jak podle vás ten český funguje a co příjemcům regulace a zejména podnikatelům přináší?

V očích podnikatelů, našich klientů je největším problémem nízká předvídatelnost regulace. Byznys se potýká se spoustou změn v různých oblastech a legislativa jim právní jistotu rozhodně nepřidává. Ať už jde o krátké lhůty mezi platností a účinností zákonů, kdy společnosti nedokážou na novinky efektivně reagovat. Vnitřní procesy a IT systémy firem jsou dnes složité, že není možné změnit nastavení za dne na den.

Můžete uvést příklad nějaké konkrétní oblasti, kde aktuálně zaměstnavatelé tápou?

Typicky třeba oblast transparentního nebo rovného odměňování, kde evropská směrnice předepisuje nový přístup od června, ale zatím nám chybí zákon, který by ji v Česku zavedl do praxe. Přitom jde o věc, která zasahuje do řady oblastí, je potřeba změny plánovat finančně, z hlediska IT systémů i dalších procesů.

Na co dalšího při výběru kandidátů na Zákon roku či ve své právní praxi narážíte?

Druhá věc, na kterou dlouhodobě upozorňujeme v rámci projektu Zákon roku, je nedostatečné vyhodnocování dopadů předpisů. Při tvorbě zákonů se sice má podle legislativních pravidel provádět hodnocení dopadů regulace – před přijetím nových zákonů i zpětně – jenže s těmito nástroji je také potřeba důsledně pracovat. V Česku se velmi často stává, že se zákon přijme, zavede do praxe a následně se zase koriguje. To opět nepřispívá k předvídatelnosti právního a podnikatelského prostředí.

V poslední době k tomu došlo například u dohod o provedení práce, kdy se nastavoval systém evidence a zdanění. Firmy na to reagovaly, řešily, kolik mají dohodářů, jak to zvládnou, a následně se zákon zase změnil. Takový postup podnikatelům přidává zbytečné překážky a bere kapacity. Přitom dnešní svět je složitý sám o sobě.

Častým důvodem, proč se hodnocení dopadů regulace neprovádí, je odvolání zákonodárců na to, že navrhovaný zákon do českého práva jen převádí nějaký evropský předpis. A ten už hodnocením dopadů prošel. Jak to hodnotíte? Měly by se dopady takových návrhů hodnotit i v Česku?

Ano, myslím si, že ano. U evropských předpisů bychom ale měli být hlavně aktivnější už ve fázi jejich vzniku. Podle mě se čeští zákonodárci lehce vzdávají své zákonodárné suverenity tím, že neovlivňují, co se děje v Evropě. Pak přichází celá řada předpisů – směrnice o platformovém zaměstnávání, transparentnost v odměňování – s nimiž nejsme úplně spokojení a ve výsledku se řekne: „To jde z Evropy, s tím už nic nenaděláme.“

To ale není pravda. Už při projednávání na půdě evropských institucí bychom měli důsledně řešit dopady. Během přijímání příslušného českého zákona pak přizpůsobení české ekonomické realitě a trhu práce.

Jak široký prostor pro úpravy na míru českému podnikatelskému prostředí vlastně při zavádění evropských předpisů máme?

Záleží na konkrétní směrnici, ale princip je vždy stejný: směrnice stanoví cíl a základní pravidla. Prostor pro přizpůsobení je vždy, ale musíme k tomu přistoupit tak, že nehledáme formální přepis, ale reálné řešení, které směřuje ke stejnému cíli a odpovídá praxi.

Jak by tedy měla vypadat správná příprava na nové evropské směrnice a nařízení?

Začínat by měla aktivitou v Bruselu. Není to tak, že se na nás něco valí. My musíme být aktivní a vznášet argumenty vycházející z naší ekonomické reality. Jenže u nás v České republice veřejná debata často přichází až ve chvíli převádění evropských předpisů do českého právního řádu. A to už je pozdě.

V rámci převádění pak musíme hledat konkrétní řešení s ohledem na české prostředí, zapojit adresáty norem, tedy například podnikatele. A především využít standardní legislativní proces, nikoliv nějaké zkratky. Není to žádná raketová věda, potřebná pravidla v Česku máme. V rámci Zákona roku jen dlouhodobě voláme po jejich dodržování. Hlavně po tom, aby se neobcházela nejrůznějšími poslaneckými návrhy a přílepky.

Kdo by měl být aktivní při tvorbě evropské legislativy? Stát, nebo i sami podnikatelé?

Rozhodně obě strany – vláda i byznys. Musíme být u připravovaných směrnic a nařízení včas a aktivně se zapojovat do jejich tvorby.

Umí být český byznys aktivní?

Příklady dobré praxe existují. Ale popravdě, aby to mohlo být efektivní, potřebujete podporu politiky a státní správy a ochotu spolupracovat, otvírat dveře.

Zákon roku se letos vybírá už po 17. Máte pocit, že se za tu dobu legislativní proces zlepšil?

Jsem v tomhle spíš skeptická. V každém období, za každé vlády existovala tendence si přijímání zákonů zjednodušovat. Stejně tak poslanecké přílepky, tedy pozměňovací návrhy předložené k návrhům zákonů, s nimiž věcně vůbec nesouvisí, představují dlouhodobý problém, přestože Ústavní soud jasně řekl, že jsou protiústavní.

Odpočty na výzkum a vývoj patří k bolavým místům české legislativy, míní Jiřina Procházková. Zákon o nich nemluví jasně a i společnosti, které evidentně a i na globální úrovni dělají nové věci, jsou v nejistotě, jestli na odpočet opravdu dosáhnou. Foto: Pixabay

Přesto, dokážete si představit situace, kdy je v pořádku „obejít“ standardní legislativní proces? On je totiž poměrně zdlouhavý a jak vidíme na aktuálním příkladu stavebního zákona, někdy může vést k tomu, že se novinky sice přijmou, vládě už ale nezbude čas na jejich zavedení do praxe.

To je věčná otázka, kdy účel světí prostředky. Může to být v některých případech pragmatické, ale velmi rychle se to obrátí proti nám. Zákonodárci by si projednávání zákonů neměli usnadňovat a měli by se naučit prosazovat změny standardním procesem. To, co teď vidíme u novely stavebního zákona, kterou předložili vládní poslanci poslaneckým návrhem, je už vlastně „záložní plán“. Zásadní problém je, že v Česku chybí dlouhodobý plán legislativy, ideálně přesahující rámec jednoho volebního období. Pokud by existovala shoda na tom, kam má stát dlouhodobě směřovat, nemusely by se hledat tyto alternativní cestičky. V jednom případě to možná může vyjít, ale z dlouhodobého pohledu je to velmi riskantní.

Co tedy v Česku rozhodně postrádám, je přesvědčení, že jsme všichni na jedné lodi a legislativní práce na sebe navazují. Ne, že přijde nová vláda a všechno, na čem se pracovalo, se hodí pod stůl. Na základních reformách by se vždy měla koalice a opozice shodnout. Ty se nikdy nestihnou za čtyři roky jedné vlády.

Vaší specializací jsou daně a daňové spory. Co by podle vás potřebovaly konkrétně daňové zákony?

Trápí je stejné věci jako zbytek legislativy – časté, nekoncepční a nejasné změny. Typickým příkladem je zákon o daních z příjmů, který se neustále doplňuje a stává se nepřehledným. Když se podíváte na některá jeho ustanovení, vidíme, že se do nich neustále vsouvají nová a nová pravidla. Některé paragrafy už mají různá písmenková označení, třeba až po „zc“. Zákon o dani z příjmu je kvůli tomu velmi nepřehledný.

Nikdo zatím nebyl schopný vytvořit nový zákon, který by byl koncepční, „čistý“ a srozumitelný. A pořád se to lepí novými novelizacemi. To pak vede k tomu, že každá změna není udržitelná, vyvolá aplikační problémy.

Jiřina Procházková je partnerkou a vedoucí oddělení daňových sporů v Deloitte Legal. Má bohaté zkušenosti se zastupováním klientů při daňových kontrolách a v následných soudních řízeních, zejména v oblasti podvodů na DPH, daňového odpočtu na výzkum a vývoj a v otázkách zneužití práva. Foto: Jan Soběslavský

K dalším bolavým místům daňových předpisů patří odpočty na výzkum a vývoj. Dlouhodobě od všech vlád slyšíme, že chtějí podporovat inovace, výzkum a vývoj v byznysu. A k tomu má sloužit právě daňový odpočet. Jenže u tohoto odpočtu existují stovky soudních rozhodnutí ročně. Firmy se o něj soudí už více než deset let, v zásadě od doby, kdy byl zaveden. Důvodem sporů je to, že zákon upravující odpočty, je evidentně nejasný. Výsledkem je, že i společnosti, které evidentně a i na globální úrovni dělají nové věci, jsou v nejistotě, jestli na odpočet opravdu dosáhnou. A zvažují, jestli budou podnikat tady, nebo někde jinde, kde budou podmínky transparentní, a podporu dostanou.

Jak by se to podle vás mělo smysluplně řešit?

Spory kolem odpočtů na výzkum a vývoj představují přesný projev toho, že se nezačne definicí toho,  co chceme podporovat a jakým způsobem, a nenapíšeme na to jasný zákon, který nebude vyvolávat problémy. Místo toho je vytvořen zákon, do kterého spadají určité kategorie, pak se nám to nelíbí a finanční správa si přes daňové kontroly a následné soudní spory daně vlastně vybírá zpět.

Takže když se ptáte, co bychom potřebovali, je to opravdu koncepční přístup. Nejdřív stát musí říct, co chce, a teprve potom tomu přizpůsobit legislativu. A koncepce musí přežít víc než jedno zdaňovací období.

V rámci Zákona roku každoročně vyhlašujete i legislativní počin. Letos v této kategorii najdeme například omnibus zmírňující pravidla pro udržitelný reporting, nebo novelu snižující administrativní zátěž malých dovozců železa a oceli, hliníku, cementu a hnojiv. Jaký význam vlastně má tato kategorie?

Nejde o velké reformy, ale o konkrétní příklady dobré praxe. Jsou to „malé velké věci“, které ukazují, jak má legislativa fungovat.

Dobře ale oba nominované předpisy, které jsem zmínila, vlastně zmírňují dříve přijatá pravidla, dá se říct, že korigují, co zákonodárci dříve přehnali… Jak vy osobně takové úpravy vnímáte?

V ideálním světě bychom věděli od začátku, co chceme. Realita je ale taková, že se věci mění. Je potřeba rozlišovat mezi opravou zjevné chyby a reakcí na měnící se situaci. Pokud regulace nefunguje, je správné ji upravit. Osobně si myslím, že situací, kdy se něco zpětně koriguje, bude přibývat, protože v dnešním světě se věci strašně rychle mění – ať už jde o ceny energií, geopolitickou situaci nebo jiné vlivy. V rámci Zákona roku tak vlastně vyzdvihujeme, nebo kvitujeme to, že se zareagovalo na něco, co by vytvořilo další administrativu a co by firmám ztížilo život.

Koneckonců to odpovídá i pravidlům vyhodnocování dopadů regulace, tedy v tomto případě takzvanému ex post RIA. U některých zákonů si můžeme říct, že v dané době byly správné a odpovídaly situaci, ale právě proto, že se svět mění, je potřeba je vyhodnocovat i zpětně. A pokud dojdeme k závěru, že zákon už neplní svůj účel, není realistický nebo neodpovídá aktuálním podmínkám, měli bychom ho změnit. To je správný postup.

Není vám lhostejné, jak v Česku vznikají zákony? Dejte politikům jasně najevo, jaké normy mají psát. Hlasujte v anketě Zákon roku o nejlepším zákonu pro byznys.Alžběta Vejvodová, ceskajustice.cz

 X xx

Ústavný súd: Najvyšší súd porušil Bombicove práva, mesiace bol vo väzbe bez rozhodnutia

392

Ústavný súd SR rozhodol, že postupom Najvyššieho súdu SR boli porušené základné práva Daniela Bombica, známeho aj ako Dannyho Kollára, na osobnú slobodu. Vyplýva to zo stanoviska advokátskej kancelárie Kallan Legal, ktoré poskytol advokát David Lindtner.

Podľa nálezu z 26. marca 2026 Najvyšší súd v konaní spôsobil nedôvodné prieťahy, čím zasiahol do práv Bombica garantovaných Ústavou SR aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Obhajoba podľa stanoviska dlhodobo upozorňovala na nezákonnosť a ústavnú neudržateľnosť postupu súdu. Ústavný súd tak podľa nej potvrdil správnosť jej argumentácie, ktorú uplatnila v ústavnej sťažnosti.

Závažným dôsledkom prieťahov bolo podľa advokátskej kancelárie to, že Kollár bol tri a pol mesiaca – od 3. septembra do 16. decembra 2025 – vo väzbe bez právoplatného rozhodnutia súdu o jej trvaní.

Zároveň mal byť podľa stanoviska obmedzený aj v možnosti žiadať o prepustenie z väzby. Najvyšší súd mu totiž podľa obhajoby znemožnil tzv. periodický prieskum väzby, ktorý Trestný poriadok umožňuje v pravidelných intervaloch.

Napriek rozhodnutiu Ústavného súdu však Bombic naďalej zostáva vo väzbe. Advokátska kancelária zároveň upozornila, že prvostupňový súd mu už skôr neprávoplatne uložil podmienečný trest odňatia slobody.

X xx

Rusi umožnia legálne registrovať autá, ukradnuté v Európe v „nepriateľských štátoch“

Vozidlo, ktoré je v Európe evidované ako kradnuté, by mohlo v Rusku získať legálnu registráciu. Návrh zákona vyvoláva obavy, že štát tým otvorí dvere šedej ekonomike a spochybní základné princípy vlastníctva.

Legalizácia kradnutých európskych áut v Rusku by mala byť už onedlho úplne bezproblémová.

Ruské úrady pripravujú legislatívnu zmenu, ktorá môže na prvý pohľad pôsobiť technicky, no v skutočnosti zasahuje samotné jadro právneho štátu. Podľa návrhu ministerstva vnútra by mohli byť v Rusku legálne registrované aj vozidlá, ktoré sú v zahraničí vedené ako kradnuté alebo medzinárodne hľadané.

Argumentácia Moskvy je pritom jednoduchá. Ruské orgány tvrdia, že mnohí občania si v minulosti kúpili autá v zahraničí v dobrej viere a až následne sa ukázalo, že sú evidované v databázach ako odcudzené. V niektorých prípadoch ide podľa nich o dôsledok rozhodnutí takzvaných „nepriateľských štátov“, teda krajín, ktoré po invázii na Ukrajinu zaviedli proti Rusku sankcie. Ruské orgány zároveň tvrdia, že v súčasnosti ani nemajú ako overiť reálny právny status pri vozidlách z „nepriateľských“ štátov.

Návrh zákona by tak umožnil ignorovať medzinárodné pátracie databázy, ak pochádzajú z týchto štátov. V praxi by to znamenalo, že auto hľadané napríklad v Nemecku či na Slovensku by mohlo v Rusku získať plnohodnotnú registráciu a jazdiť po cestách ako legálne nadobudnuté.

Kritici hovoria, že ide o pokus legalizovať to, čo je inde jednoznačne trestným činom. Už dnes existujú dôkazy, že časť vozidiel odcudzených v Európe končí na ruskom trhu. Neraz prechádzajú komplikovanými trasami cez tretie krajiny alebo okupované územia, kde sa ich pôvod „stratí“ v spleti dokumentov. Nová legislatíva by tento proces dramaticky zjednodušila a zároveň by mu dala oficiálny rámec.

Vznikol by tak zvláštny právny paradox. To isté auto by bolo v jednej krajine predmetom pátrania a dôkazom trestnej činnosti, zatiaľ čo v druhej by malo čisté „papiere“ a plnú právnu ochranu. Takýto rozpor by ešte viac oslabil už aj tak napätú medzinárodnú spoluprácu v oblasti presadzovania práva.

Odborníci varujú, že nový zákon by mohol podporiť organizovaný zločin, zvýšiť počet krádeží vozidiel v Európe a zároveň skomplikovať situáciu poisťovniam a leasingovým spoločnostiam. Z Ruska by sa tak oficiálne stalo miesto, kde možno problémové autá bezproblémovo „legalizovať“.

X xx

Ukrajinci hromžia. Ruska sa neotočila k vlajke víťazky, svoju tam však nemala

Ukrajinská gymnastická federácia vydala oficiálne vyhlásenie týkajúce sa ruskej gymnastky Sofie Ilterjakovovej, ktorá prejavila neúctu k štátnym symbolom Ukrajiny.

Ruská gymnastka Sofia Ilterjakovová vyvolala svojim správaním počas ceremoniálu hnev na ukrajinskej strane.

Počas slávnostného odovzdávania cien na Svetovom pohári v modernej gymnastike v Sofii, ktorého víťazkou sa stala Ukrajinka Taisija Onofrijčuková, si Ruska Sofia Ilterjakovová dovolia vzdorovať, ako informoval web sport-express.ua.

„Na pódiu počas hrania ukrajinskej hymny sa Onofrijčuková a Talianka, ktorá obsadila tretie miesto, otočili k vlajke našej krajiny, zatiaľ čo Ilterjakovová to ignorovala,“ uviedol portál. Ukrajinská gymnastická federácia na správanie Rusky reagovala.

„Toto gesto je priamym porušením pravidiel správania na oficiálnych ceremoniáloch a zásady „šport mimo politiky“, ktorá sa často používa na zakrytie návratu ruských športovcov. Tento incident potvrdzuje, že status neutrálneho športovca sa používa ako zásterka na šírenie politických názorov,“ uviedla federácia vo vyhlásení.

Ukrajina tiež v rámci odvolania sa na MOV a Svetovú gymnastickú federáciu (World Gymnastics Federation) požaduje, aby bola Ilterjakovovej odobratá strieborná medaila a jej status neutrálnej športovkyne.

Ruské médiá zatiaľ na incident nereagovali. No dá sa predpokladať, že mladá gymnastka sa neotočila smerom k vlajkám pravdepodobne aj preto, že tú svoju tam kvôli neutralite nemala.

X x x

Protest, aký Slovensko ešte nevidelo? Dnes je v Bratislave veľká mobilizácia. Stoja za ňou mnohé osobnosti

Slovenská kultúrna obec vyrazila do ulíc Bratislavy na najväčší protest za dlhé roky. Umelecký svet žiada odchod ministerky Šimkovičovej z funkcie.

Časti slovenskej kultúry došla trpezlivosť so sučasnými krokmi súčasnej vlády a najmä s ministerkou kultúry Martiny Šimkovičovej a jej nominantmi. Preto sa rozhodla zapojiť do organizovaného odporu, aký si umelecká obec nepamätá dlhé roky.

Stovky tvorcov a pracovníkov v kultúre dnes vymenili divadelné dosky, ateliéry a umelecké inštitúcie za ulice hlavného mesta, aby svoju frustráciu prejavili aj verejne.

Mobilizácia v uliciach hlavného mesta

Protestný pochod s názvom Veľká kultúrna mobilizácia sa začal v utorok o 17:30 na Námestí slobody v Bratislava, odkiaľ sa dav následne vydal centrom mesta. Organizátori z platformy Otvorená Kultúra! zvolili netradičnú formu protestu, v rámci ktorej nie sú postavené žiadne pódiá a neodznejú klasické prejavy. Namiesto sa účastníci vydali na pochod priamo popred budovy inštitúcií, ktoré považujú za zodpovedné za aktuálnu krízu v rezorte. Pochod rytmicky sprevádzali bubenícke kapely a protestu sa zúčastňujú ľudia z celého Slovenska vrátane zástupcov kultúrnych centier, galérií a divadiel.

 X xx

Predala som hračky detí, aby sme mali čo jesť. Povedala som im, že ich len triedime

Nina OchabováZdroj: David Ištok/Aktuality.sk

Nebolo to detstvo ani život podľa mojich snov, ale napriek tomu by som nemenila. Žila som úplne inak ako moji rovesníci, hovorí Nina Ochabová, onkologická pacientka, ktorá bez práce a pomoci štátu musí uživiť svoje tri deti.

Nina Ochabová je v redakcii Aktuality.sk prvýkrát. V poslednej dobe nerada vychádza z bytu, no kvôli rozhovoru urobila výnimku. Mama troch detí, ktorej príbeh sme vám priniesli krátko pred Vianocami, je očividne nervózna. Všimnem si, že sa jej trasie ruka.

Predtým, než sme vošli do nahrávacieho štúdia, sa priznala, že nemohla celú noc spať. Uplynulý rok bol pre ňu mimoriadne náročný. Musela prerušiť liečbu rakoviny prsníka, pretože nemala ani tri eurá na cestu autobusom na onkológiu.

„Rozpredala som všetko. Najprv drahšie veci, potom gauč, postele a nakoniec aj hračky. Deťom som hovorila, že len triedime veci, ale v skutočnosti som potrebovala prežiť ďalší deň,“ smutne dnes hovorí Nina, ktorá je aj naďalej odhodlaná sa liečiť.

Po zverejnení článku sa jej ozvali stovky ľudí a v rekordnom čase jej poslali tisíce eur. Zdalo sa, že žena, ktorá prežila domáce násilie, šestnásť sťahovaní za štyri roky a stratu jediného zdroja obživy, má konečne pred sebou jasnú cestu k liečbe rakoviny prsníka.

„Hneď po Vianociach nastúpim do nemocnice. Viem nám zaplatiť nájom, pre deti zabezpečiť stráženie a začnem vyplácať aj dlhy. Konečne budem môcť aj pracovať,“ hovorila mi Nina pred tromi mesiacmi s obrovským odhodlaním, keď vyzbierala 20-tisíc eur.

Nina OchabováZdroj: David Ištok/Aktuality.sk

Dnes je však všetko inak. Telo a jej hlava, ktoré roky fungovali v režime „prežitia“, vypovedali poslušnosť vo chvíli, keď sa existenčný tlak uvoľnil. Diagnóza? Ťažké posttraumatické stresové poruchy a panické ataky, ktoré jej bránia vyjsť z domu, nie ešte podstúpiť náročnú liečbu. Účty sa jej naďalej kopia, exekúcie rastú a peniaze zo zbierky sa rýchlo míňajú.

„Štát v mojom prípade zlyhal na plnej čiare. Akákoľvek pomoc, o ktorú som žiadala, sa nikam nedostala. Aj o to málo, čo mám, postupne prichádzam,“ hovorí v rozhovore Nina Ochabová, matka samoživiteľka, ktorá potrebuje pomoc od štátu a napriek všetkému sa snaží dopriať svojim deťom detstvo, ktoré si zaslúžia.

O pár mesiacov sa budem musieť opäť sťahovať. Stále čaká na nájomný byt. „Posunula som sa na 143. miesto, čo znamená, že sa k bytu nikdy nedostaneme. Ja sa chcem liečiť, chcem pracovať, chcem ísť do potravín na normálny nákup a nebáť sa účtov.“

Prvýkrát sme sa rozprávali krátko pred Vianocami. Vtedy ste robili zbierku, aby ste mali financie na začatie liečby. Na čo ďalšie ste chceli použiť tých viac ako 20-tisíc eur, ktoré sa vám podarilo vyzbierať?

Peniaze som chcela použiť a aj som ich použila hlavne na to, aby som vykryla veci, ktoré už „horeli“. To bolo najmä nájomné a začiatok liečby. Samozrejme, splatila som aj dlhy, ktoré ma dobiehali, najmä tie s bývaním a sťahovaním, čo sa mi úspešne podarilo.

Chcela by som sa veľmi pekne poďakovať všetkým, ktorí mi k tomu pomohli. Chcela som si nastaviť plán, predplatiť si nájom, aby som bola v pokoji a nastavená na liečbu. Chcela som, aby sme boli v úvodzovkách „voľní“, mali priestor venovať sa iba liečeniu. K tomu síce došlo, ale z úplne inej strany. Neprestala som sa venovať primárne rakovine preto, že by som chcela, ale prišli iné problémy.

Dnes sme tu mali sedieť a rozprávať sa o tom, že sa úspešne liečite a máte plán. Chceli ste si kúpiť veľký biely papier a tam si všetko rozvrhnúť, čo urobíte ako prvé.

Papier som si kúpila a začala som naň písať. Ale popri tom príjemnom chaose, ktorý nastal cez Vianoce, kedy sme si to s deťmi užili, sa u mňa spustili psychické problémy. Najprv som nevedela identifikovať, čo sa deje. Nevedela som sa prinútiť začať proces liečby a objednať sa, lebo ma prepadali panické ataky. Nevedela som, čo to je a prečo sa to deje.

Oslovila som najprv psychológa a potom psychiatričku, lebo sa mi situácia začala vymykať z rúk. Prestala som chodiť von, mala som problém ísť so synom do škôlky. Uzavrela som sa tak, že som zostala odkázaná na pomoc špecialistov a skončila som na liekoch.

Na čo lekári prišli?

Mám diagnostikovanú generalizovanú úzkostnú poruchu a komplexnú posttraumatickú stresovú poruchu (C-PTSD), vzhľadom na to, čo som prežila. Teraz som v stave, kedy čakám, kým mi úplne zaberú lieky. Okrem terapií je to takzvané „nevyhnutné zlo“, ktoré som musela podstúpiť, aby som sa niekam pohla, lebo som úplne zablokovaná. Mám hrozný strach z toho, čo bude.

Ako ste teraz na tom zdravotne?

To by som aj ja rada vedela. Chystám sa na prvé CT, ale kvôli panickým atakom je to už štvrtý zrušený termín. Bola by som rada, keby som to tentokrát zvládla aj za pomoci terapeuta. Už to prestáva byť len o tom, že sa o tom rozprávame, ale začínam mať problémy s pooperačnou stranou, zalieva mi to rameno a mám ťažkosti s nervami. Necítim sa po zdravotnej stránke dobre. Mám obrovský strach, že sa to zhoršilo tým, že som tak dlho čakala.

X XX

Vzbura v kultúre: Zmluvy sú platné, nenecháme sa vydierať, odkazuje Nápoký 

„Organizujeme kultúrne podujatia a tvoríme umenie, ktoré je angažované a kritické voči tomu, čo sa v spoločnosti deje. To sa vláde nepáči, pretože tú kritiku často nachádzajú aj na seba“, hovorí Ľudovít Nápoký z platformy Otvorená kultúra.

Rušia, čo rušili. A opätovne. Ak sme to už raz zažili pri Úrade na ochranu oznamovateľov korupcie, teraz sa situácia opakuje pri rušení tzv. trojročných zmlúv Fondom na podporu umenia pod gesciou ministerky Šimkovičovej.

Ak ich rada fondu v polovici marca uznesením „rušila“, lebo nemali mať „oporu v zákone“ a šli „preferovaným“, ako tvrdil predseda Matúš Oľha, v závere mesiaca to isté „rušenie“ už Lukáš Machala – Oľhov mandant – označuje len za „šumy“ a projekty sa majú len kontrolovať. Mimochodom kontrolovať už raz kontrolované.

Tak či tak, pôvodný krok rozvíril umelecké prostredie. Zneistil totiž financovanie už rozbehnutých projektov. Pobúrenie a nespokojnosť sa premietli do „veľkej kultúrnej mobilizácie“, ktorá sa v utorok zhmotní do série protestných zhromaždení po celom Slovensku.

Na dôvody „kultúrnej mobilizácie“ sa pozrieme s Ľudovítom Nápokým z platformy Otvorená kultúra, ktorý je aj výkonným riaditeľom priestoru súčasnej kultúry – bratislavskej A4ky.

Ľudovít Nápoký v podcaste Ráno nahlas s Jaroslavom BarborákomZdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Pre tých, ktorí by netušili, čo je tá A4, alias priestor súčasnej kultúry – kto ste a čo u vás ľudia môžu nájsť?

A4 je kultúrne centrum, multižánrové, ktoré celoročne ponúka kultúrny, ale aj komunitný a vzdelávací program. Fungujeme už vyše 22 rokov v Bratislave, aktuálne posledných asi 13 rokov v budove YMCA, kde toto centrum prevádzkujeme. Ak by som to mal povedať trošku nadnesenejšie, tak A4 je priestorom nečakaných a veľmi inšpiratívnych zážitkov. Ak konkrétnejšie, tak je to priestor, ktorý prezentuje novú tvorbu a súčasné umenie vo všetkých žánroch a formách. Tie sa u nás prelínajú, prepájajú a vznikajú nečakané spojenia. Silno podporujeme aktuálnu tvorbu autorov a autoriek, ktorí prinášajú niečo nové a inovatívnym spôsobom pristupujú k tvorbe. Svoje know-how odovzdávajú aj ďalej prostredníctvom vzdelávacích podujatí pre študentov vysokých aj stredných škôl, ale aj profesionálnych umelcov. Je to priestor, kde sa stretáva divadlo s tancom, hudbou, kinom či výtvarným umením. Organizujeme aj diskusie, workshopy a prednášky.

Hovoríte o nečakaných spojeniach – čo bolo v poslednej dobe takým nečakaným spojením žánrov a foriem?

Napríklad nedávno sme hosťovali festival Svet podľa Gabriela, čo je opäť multižánrový festival, ktorý prepojil diskusie, divadelné predstavenia a koncerty. Je venovaný transrodovej kultúre a umeniu. Okrem takýchto festivalov máme rôzne podujatia s umelcami zo zahraničia aj z domáceho prostredia. Snažíme sa ich tvorbu prepájať. Môžete u nás zažiť vystúpenia, o ktorých by vás ani nenapadlo, že sa môžu udiať. Napríklad ľudia pracujúci s modernými technológiami využívajú celkový potenciál tradičných nástrojov, ako sú trúbka, gitara či cimbal. Nehrajú na nich tradičným spôsobom, ale objavujú všetky možné nové odtiene zvukov, hĺbky a výšky.

Poďme k tomu aktuálnemu, prečo som si vás zavolal a čo dnes rezonuje vo verejnom priestore. Budem citovať: „Po 22 rokoch fungovania je budúcnosť A4 veľmi neistá. Rada Fondu na podporu umenia včera 18. marca 2026 jednostranne zrušila všetky prebiehajúce viacročné projekty. Členstvo rady o tom rozhodlo nezákonne, po dvoch minútach, bez diskusie a bez argumentov. Zrušila tak financovanie približne 50 kultúrnych projektov a organizácií naprieč Slovenskom vrátane A4. Naše zmluvy boli platné, podmienky splnené, vyúčtovanie schválené. Teraz nám FPU vytvoril deficit v rozsahu polovice nášho ročného rozpočtu. Bez podpory fondu možno budeme musieť A4 úplne ukončiť. Financie potrebujeme na nájom, mzdy zamestnancov a organizáciu podujatí.“ Toto je stanovisko, ktoré ste sformulovali deň po zasadnutí rady fondu. Po vyše týždni je však všetko inak. Reagujem na štvrtkovú tlačovú konferenciu vedenia fondu a ministerstva. Viacročné zmluvy, ktoré mali byť v rozpore so zákonom, Lukáš Machala teraz nazval len „šumom“ a zmluvy sa nemajú rušiť, len kontrolovať. Čiže zmena alebo rušenie rušeného? Čo je to za nový stav?

Ukazuje sa, že ten tlak, ktorý sme po tomto uznesení vyvinuli, zabral. Podarilo sa nám dokázať, že takýmto spôsobom sa k viacročným zmluvám a k záväzkom štátu voči organizáciám pristupovať nedá. Teraz vidíme v priamom prenose, že sa fond aj ministerstvo snažia z toho vycúvať, pretože si očividne uvedomili, že to prestrelili. Čo to presne znamená, to uvidíme, pretože zatiaľ je to v rovine deklarácií. My stále trváme na našom stanovisku: zmluvy sú platné a trváme na tom, aby sa uzatvárali dodatky. Áno, na tlačovke sme počuli, že zmluvy sú platné a že to takto myslené nebolo. Podľa mňa sú to len výhovorky a „rušenie zrušeného“, ale berieme ich za slovo. Organizácie, ktoré si splnili podmienky, očakávajú, že dodatky na tento rok prídu. Oceňujeme toto gesto a dúfame, že to bude bezodkladné a bez ďalšieho naťahovania.

Čo je to za rukopis samotnej Rady Fondu na podporu umenia, keď v uznesení z 18. marca rada ruší takzvané trojročné zmluvy s odôvodnením, že sú v rozpore so zákonom, a teraz hovoria, že to bol len „šum“ a nič nerušia?

Ukazuje to len to, na čo upozorňujeme už posledné dva a pol roka. Špeciálne vo fonde je to posledný rok minimálne. Vedenie rezortu aj konkrétnych inštitúcií je absolútne chaotické, vedené ideologickým spôsobom s očividnými zámermi poškodiť niektoré typy organizácií. Celé sa to vymklo spod kontroly nekompetentnému vedeniu fondu. Myslím si, že je čas, aby za túto deštrukciu a sťažovanie práce prišla politická zodpovednosť nominantov, ktorí svoju funkciu zjavne nezvládajú.

Počuli sme, že Matúš Oľha, šéf rady FPU, sa nechystá vyvodiť zodpovednosť, lebo jeho misia sa ešte neskončila a ide tam robiť poriadok.

Áno, to sme počuli, ale v štáte by mala fungovať zodpovednosť. Upozorňuje na to nielen kultúrna obec, ale včera sme videli aj tlačovky z politických kruhov, dokonca aj od zástupcov folklórnych festivalov či koaličných politikov. Kritika prichádza z každej strany – od samospráv aj odbornej verejnosti. Títo ľudia vytvárajú obrovské škody organizáciám, ktoré v tejto krajine tvrdo pracujú. Sú vedení vlastnou zášťou v prípade pána Oľhu a ideologickými zásahmi. Toto bola už posledná kvapka, kedy prekročili ďalšiu čiaru. Teraz sa z toho snažia vyvliecť, ale ľudia vo verejných funkciách si nemôžu robiť, čo chcú.

Vráťme sa k času pred tým „vyvliekaním sa“, k 18. marcu. Spôsobilo vám to nejaké konkrétne problémy? Boli ste ochotní sa aj súdiť…

Určite áno, musíme obhajovať naše práva. Rada takéto uznesenie ani nemá kompetenciu prijať, nemôže jednostranne zrušiť platné zmluvy – to môže urobiť len súd. Čo sa týka dôsledkov, sme v rozbehnutom roku. Kultúrne centrá pripravujú program celoročne a na konci marca niekomu povedať, že mu rušíte zmluvu, je absolútne šialené a neseriózne. Už za tento prvý štvrťrok nám vznikli obrovské náklady.

Okrem zneistenia, sú tam aj konkrétne škody? Prišli ste o peniaze alebo o zazmluvnených účinkujúcich?

Tento kontrakt pre nás predstavuje približne polovicu nášho ročného rozpočtu. Strata polovice financií má fatálne dopady. Tým, že si prenajímame priestory, sme sa okamžite ocitli v situácii, kedy nie sme schopní platiť nájom v budove, kde sídlime. Podpora ešte nie je zazmluvnená, peniaze nemáme, musíme si brať pôžičky a jednať o odkladoch nájmu. To je základný problém – fyzický priestor, ktorý nás definuje. Ďalším problémom sú odmeny pre ľudí. Máme pomerne veľký tím, ktorý zabezpečuje program a prevádzku. Dnes im nevieme garantovať, či ich budeme môcť zaplatiť. Sú to ľudia, ktorí majú hypotéky a nájmy. Dostávame sa pod obrovský psychický tlak a neistotu.

V uznesení sa písalo, že sa zmluvy rušia, hoci podľa vás na to rada nemá právo. Sú teda tie sľúbené peniaze reálne ohrozené?

Zmluvy zatiaľ zrušené neboli, problém je v tom, že nám neboli vystavené dodatky k už platným zmluvám na tento rok. Tie zmluvne potvrdzujú financie, ktoré už boli pred schválené. My sme si všetky povinnosti splnili, vyúčtovanie bolo schválené bez pripomienok. Teraz čakáme na fond, aby pokračoval v procese, ktorý predpokladá zmluva.

Lukáš Machala hovorí, že sa bude kontrolovať. To ale znamená, že sa bude kontrolovať už raz kontrolované. Čo si o tom myslíte?

Nevieme presne, ako to myslia. Proces kontroly je zadefinovaný a predvídateľný, my sme ním už prešli. Na ďalšie kontroly nie je žiaden dôvod.

Očakávate, že rada to uznesenie z 18. marca formálne zruší?

Uvidíme, necháme sa prekvapiť. Správanie rady sa predpokladá ťažko. My však pokračujeme v právnych krokoch. Jedným z nich je podanie na Generálnu prokuratúru ohľadom spomínaného uznesenia. Chceme ho napadnúť, pretože nie je v poriadku, aby si rada brala kompetencie, ktoré nemá, a takto hazardovala s desiatkami organizácií a stovkami ľudí.

Argumentácia FPU a ministerstva kultúry znie, že štátna podpora doteraz tiekla len „preferovaným subjektom“, ktoré zastupujú len jednu časť názorového spektra. Cítite sa takto preferovaní?

Toto tvrdenie je veľmi účelové. Jeho cieľom je pošpiniť, očierniť a poštvať verejnosť proti organizáciám, ako sme my. My organizujeme kultúrne podujatia a tvoríme umenie, ktoré je angažované a kritické voči tomu, čo sa v spoločnosti deje. To sa vláde nepáči, pretože tú kritiku často nachádzajú aj na sebe. Ale tak funguje umenie a spoločnosť. Verejné zdroje neslúžia na to, aby si politici kupovali priazeň. Slúžia na vytváranie stabilného prostredia pre organizácie, aby sme mohli tvoriť, inovovať a prinášať aj nekomerčné umenie, ktoré si na seba nezarobí, pre čo najširšie spektrum ľudí. Chceme, aby kultúra bola dostupná, aby lístky nestáli 50 eur, ale 10 či 15 eur. Máme zľavy pre študentov aj ľudí so zdravotným postihnutím. Bez verejnej podpory takýto inkluzívny prístup nebude možný.

Vidíte za tým krokom ministerstva pomstu za to, že sa kultúrna obec voči nim kriticky vyhradzuje?

Určite áno. Ich konanie dáva nekonečný priestor na kritiku. Ministerstvo sa snaží ideologickým spôsobom zasahovať do fungovania sektora a ekonomicky vydierať či cenzurovať organizácie. Hovoria, že pokračovať môžeme, ale bez financií – to je veľmi zvláštny spôsob uvažovania. Snažia sa umlčať kritické hlasy. Vidíme tu nekompetentné nominácie a rozpad funkčnosti inštitúcií. Ministerstvo sa snaží inštitúcie ako Divadelný ústav či Hudobné centrum paralyzovať a zlikvidovať cez drastické krátenie rozpočtov.

Argumentom rezortu je aj to, že ste „napojení na PS“ a robíte to, čo povie Progresívne Slovensko.

To je čistá politická hra. Ak sme kritickí k tomu, ako je rezort spravovaný, automaticky nás potrebujú prepojiť s niekým, kto je tiež kritický. Sme nestranícki. To, že to kritizuje aj opozícia, len potvrdzuje, že tie problémy sú reálne a nevymýšľame si ich.

Hovoríte, že je nebezpečné spoliehať sa len na jeden štátny zdroj. Kde inde hľadáte peniaze?

Dlhodobo upozorňujeme na potrebu viaczdrojového financovania. Snažíme sa získavať medzinárodné zdroje, napríklad z Európskej únie, ale tam je obrovská konkurencia a vyžaduje si to veľkú expertízu. Snažíme sa osloviť aj súkromný sektor, ale tu narážame na chýbajúci zákon o sponzoringu v kultúre, čo to veľmi komplikuje. Aktuálne sme vyhlásili aj finančnú zbierku na platforme Donio s názvom „Kultúra potrebuje priestor“. Naším cieľom je vyzbierať 500 000 eur, čo by malo čiastočne nahradiť výpadok podpory pre kultúrne centrá v našej sieti, ktoré o peniaze prišli už na jeseň. Ak tie priestory stratíme, bude veľmi ťažké ich nahradiť.

Rezort argumentuje, že veď v centrách máte aj pohostinstvá a kaviarne, prečo nežijete z toho?

Kaviarne sú len pridanou hodnotou, nie hlavnou činnosťou. Sú to samostatné subjekty a v kontexte dnešných opatrení ani gastro sektor nie je práve prosperujúci. Je to bonus pre návštevníkov, aby si po podujatí mali kde sadnúť, ale rozhodne to nedokáže utiahnuť prevádzku celého kultúrneho centra.

Kultúrna mobilizácia vyvrcholí veľkým protestom v utorok 31. marca. Stále to platí, aj keď fond nateraz „ustúpil“?

Určite to platí a všetkých srdečne pozývame. Protest sa začne o 17:30 na Námestí slobody v Bratislave. Nereaguje len na zrušenie zmlúv, ale na všetky kroky ministerstva, ktoré doliehajú na celý sektor – vrátane zmien v RTVS či prepúšťania v rezortných organizáciách. Tie kroky majú nezvratné dôsledky a bude trvať veľmi dlho, kým túto devastáciu opravíme.

Čo majú ľudia od protestu čakať?

Bude špeciálny. Nebude to len tradičné státie pod pódiom a počúvanie prejavov. Pôjde o protest v pohybe, o pochod mestom. Pôjdeme okolo inštitúcií, ktoré nesú spoluzodpovednosť za dnešný stav kultúry, a stručne vysvetlíme verejnosti, v čom vidíme problém. Zakončíme to opäť na Námestí slobody, kde dostanú priestor aj folkloristi a folkloristky. Bude to mať katarzný charakter, ktorý má ľuďom dodať silu v boji za slobodnú a otvorenú kultúru.

X xx

Rakousko se shodne na zákazu sítí dětem. Proti jsou Svobodní, volí je mladí muži, tvrdí politoložka

Rakouská vláda zvažuje zákaz sociálních sítí dětem do 14 let. Podle politoložky Anny Durnové o tom panuje odborná i politická shoda, s výjimkou strany Svobodných (FPÖ). „A není to náhoda, protože v Rakousku je volební právo od 16 let a mladiství, zejména mladí muži, představují pro FPÖ významný elektorát. A vidíme, že radikalizace na internetu právě v této skupině probíhá velmi zřetelně,“ upozorňuje v rozhovoru Interview Plus Českého rozhlasu.

Zákaz by se měl týkat služeb, které používají návykové algoritmy. Rakousko také loni zakázalo používání mobilních telefonů ve výuce, pokud nejsou potřeba pro konkrétní úkol. „Mluví se o tom, že nyní se budou měnit učební plány, aby děti prošly mediální a digitální výchovou, včetně problematiky umělé inteligence. To je pedagogická rovina. Proti ní je ale rovina digitálního práva, která upozorňuje na to, že to nebude tak jednoduše technicky proveditelné,“ dodává Durnová.

 Anna Durnová, politoložka působící na Univerzitě ve Vídni

Technické detaily opatření se mají probírat v následujících měsících, podle vládního zmocněnce pro digitalizaci Alexandra Prölla by ale zákaz mohl začít platit v prvním čtvrtletí příštího roku.

Součástí zákona bude i způsob, jak ověřovat věk uživatelů, aniž by dotyčný musel sociálním sítím poskytovat své osobní údaje. Využívat by měl rakouskou digitální občanku ID Austria, kvůli tomu ale mezi odborníky panují obavy, aby uživatelé neztratili anonymitu vůči úřadům.

„To je asi jediná kritika, která zaznívá ze strany odborné veřejnosti. Je ale třeba říct, že hlavním motivem zákazu není narušit anonymitu internetu, ale chránit děti a mladistvé před návykovými sociálními sítěmi. A na tom panuje shoda,“ shrnuje politoložka a socioložka působící na Vídeňské univerzitě.

Experiment bez sítí

To, jak vážně Rakušané celou věc berou, podle Durnové ilustruje nedávný Handyexperiment, kdy na 72 tisíc dětí na tři týdny odložilo své chytré telefony – buďto je vyměnilo za tlačítkové, nebo si alespoň deaktivovalo všechny sociální sítě. A souběžně mezi nimi probíhá dotazníkové šetření, které bude zkoumat i dlouhodobé dopady.

Studie ukazují, že je dopad sociálních sítí sice negativní, ale malý, říká expertka Šaradín Lebedíková

 „Zajímavé je, že spoustu dětí to motivovalo sociální sítě nechat deaktivované i po skončení experimentu. Součástí byla i rozsáhlá osvěta, jak mohou rodiče podpořit své děti nebo jak se mají zapojit školy. Medializace ukázala, že to lze zvládnout a že ty problémy se soustředěním nebo se spánkem má více dětí,“ popisuje.

Durnová vysvětluje, že v Rakousku je míra digitalizace nižší než v Česku a ochrana soukromí obecně je důležitým znakem rakouské společnosti. Každý zákon je také možné obejít, sama ovšem vnímá, že pravidla se u našich jižních sousedů dodržují více.

„To neznamená, že neexistují Rakušané, kteří nedodržují pravidla, ale když si to vezmete jako celospolečenský trend, tak věří institucím více než Češi,“ konstatuje.

Rakouským návrhem by se podle ní mohlo Česko inspirovat, případně na českých školách zopakovat Handyexperiment. „Zjistili bychom, kde jsou třecí plochy, v čem panuje shoda a čeho se obáváme. A mohli bychom se začít bavit o tom, jak chceme regulovat bytí dětí a mládeže na sociálních sítích,“ uzavírá

X X X