Zelenskyj povedal, čo Rusko požaduje za ukončenie vojny. Kyjev dostal ultimátum. Rusko ako podmienku na ukončenie vojny proti Ukrajine požaduje, aby sa Kyjev v priebehu dvoch mesiacov stiahol z doteraz neokupovanej časti Donbasu na východe krajiny. Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas pripomienky masakru civilistov ruskými okupantmi v ukrajinskom meste Buča pri Kyjeve pred štyrmi rokmi.

Ohnivé rande v oblakoch: Takto vyzerá koniec Šáhidu, keď ho dostihne ukrajinský „stíhač“

Rusko teraz predkladá nové ultimáta prostredníctvom americkej strany, povedal ukrajinský prezident novinárom. Podľa ukrajinských médií vyhlásil, že ho prekvapuje, že po štyroch rokoch vojny môže niekto brať podobné vyhlásenia vážne. Rusko podľa Zelenského tiež tvrdí, že ak sa Ukrajina sama z Donbasu nestiahne, tak ho dobyje a potom bude predkladať iné podmienky pre ukončenie vojny.

„Logická otázka, ktorú kladiem našim americkým kolegom, znie, že ak je ich cieľom len Donbas, potom prečo tvrdia, že pôjdu ďalej a že potom budú iné podmienky? Takže podľa mňa problém nie je v Donbase,“ povedal Zelenskyj. To podľa neho vzbudzuje pochybnosti o skutočných zámeroch Ruska.

Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio odmietol tvrdenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že Spojené štáty podmienili bezpečnostné záruky Ukrajine stiahnutím sa z Donbasu. / Zdroj: Reuters

Ruské vojská podľa prezidenta o dva mesiace nič nedokážu dobyť, a tak sa Rusko svojimi vyhláseniami snaží predovšetkým ovplyvniť USA, a to aj so zreteľom na blížiace sa americké voľby. Dúfa však, že sa vyjednávačom podarí zachovať si logické uvažovanie a nepodľahnú ruským emóciám.

Ukrajinský prezident už skôr varoval, že skutočné zámery Moskvy sú oveľa rozsiahlejšie, ako Rusko dáva verejne najavo. Upozorňoval tiež, že niektoré mierové návrhy majú podstatnú chybu, že Ukrajine nezaručujú bezpečnosť. Takéto nápady môžu podľa prezidenta viesť len k odkladu ďalšej fázy ruskej agresie, poznamenal server RBK-Ukrajina.

Zelenskyj sa pred novinármi podľa servera BBC News zmienil, že v stredu by mal mať videohovor s americkými vyjednávačmi Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom.

X XX

Záhadný Zelenskyj rokoval s Erdoganom. Čo môže Kyjev ponúknuť Ankare?

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že pri svojej návšteve v Istanbule rokoval so svojím tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom o bezpečnosti a projektoch plynovej infraštruktúry. Erdogan zdôraznil dôležitosť bezpečnej plavby v Čiernom mori i dodávok energetických surovín. Stretnúť sa má Zelenskyj tiež s konštatinopolským patriarchom Bartolomejom.

Na snímke ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (vľavo) a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pózujú počas stretnutia v Istanbule v sobotu 4. apríla 2026.

„Dohodli sme sa na nových krokoch v oblasti bezpečnostnej spolupráce. Týka sa to predovšetkým oblastí, kde môžeme Turecko podporiť – odbornosťou, technológiami a skúsenosťami,“ napísal Zelenskyj na X. Diskusia sa podľa neho týkala tiež spoločných projektov v rozvoji plynárenskej infraštruktúry i možností spoločného rozvoja plynových nálezísk.

Erdogan podľa svojej kancelárie, na ktorej vyhlásenie sa odvoláva agentúra Reuters, na stretnutí v Istanbule oznámil, že Turecko bude aj naďalej podporovať rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom o ukončení vojny. Zelenskému tiež povedal, že Turecko prikladá veľký význam námornej bezpečnosti v Čiernom mori a že bezpečnosť dodávok energetických surovín je nevyhnutná.

Pred stretnutím Zelenskyj na sieti X oznámil, že ho čakajú „zásadné rozhovory“ s tureckým prezidentom, ktoré by mali prispieť k „zabezpečeniu skutočnej ochrany životov ľudí, posilneniu stability a zaručeniu bezpečnosti v Európe i na Blízkom východe“. Ukrajinská agentúra Ukrinform uviedla, že Zelenského čaká tiež stretnutie s konštantínopolským patriarchom Bartolomejom. 

Na začiatku apríla Zelenskyj uviedol, že tajomník bezpečnostnej rady Rustom Umerov spolupracuje s krajinami, ktoré majú záujem o ukrajinské odborné znalosti v obrane, napísal Ukrinform a pripomenul, že sa Kyjev nedávno dohodol na obrannej spolupráci s niektorými blízkovýchodnými krajinami, ako je Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty alebo Katar 2000. Záujem o skúsenosti ukrajinských vojakov podľa agentúry prejavilo aj Turecko.

Súboj Dávida s Goliášom na fronte: FPV dron poslal k zemi obávaný ruský „Aligátor“ za milióny

Ukrajina sa už vyše štyri roky bráni rozsiahlej ruskej vojenskej invázii. Turecko sa snaží držať otvorené diplomatické kanály s oboma stranami konfliktu. Krajina, ktorá je členom Severoatlantickej aliancie, vystupuje ako partner Ruska i Ukrajiny a stavia sa tiež do úlohy sprostredkovateľa.

Ankara od začiatku vojny podporuje územnú celistvosť Ukrajiny a Turecko napadnutej krajine dodalo napríklad vojenské drony Bayraktar. Pomohlo tiež sprostredkovať takzvanú obilnú iniciatívu, ktorá v roku 2022 umožnila vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov cez Čierne more, kým od nej Moskva po roku ustúpila a Kyjev následne zriadil vlastný námorný koridor.

Ruská fregata strieľa na dron Bayraktar

Na videu ruského ministerstva obrany posádka fregaty Čiernomorskej flotily neďaleko západného pobrežia Krymského polostrova vystrelila dve rakety na dron typu Bayraktar. Cieľ bol podľa ruského ministerstva zničený.

Vlani Turecko v Istanbule trikrát hostilo diplomatické rokovania medzi Kyjevom a Moskvou, ktoré nepriniesli ohľadom mieru výrazné pokroky, ale viedli k výmene väzňov. S obdobným výsledkom sa odohrali doterajšie kolá trojstranných rozhovorov, ktoré sprostredkovali Spojené štáty v Abú Zabí a Ženeve. Následne mierové rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom sprostredkované USA zmrazila americko-izraelská vojna proti Iránu.

Turecko opakovane upozorňuje na riziká pre bezpečnosť plavby v Čiernom mori, ktoré vyplývajú z opakovaných dronových úderov na lodi spojené s vývozom ruskej ropy. Minulý týždeň dron zasiahol Tureckom prevádzkovaný tanker neďaleko Bosporskej úžiny, čo bol len jeden z radu podobných incidentov v posledných mesiacoch. Ankara opakovane vyzvala Kyjev aj Moskvu, aby sa vyvarovali útokov v tureckých vodách.

Vo štvrtok Rusko uviedlo, že Ukrajina obnovila útoky na zariadenie plynovodu TurkStream, ktorým Rusko dodáva cez Čierne more zemný plyn do Turecka.

Patriarcha Bartolomej je najvyšším duchovným predstaviteľom pravoslávnej cirkvi. V roku 2018 zrušil 300-ročnú podriadenosť kyjevských duchovných voči Moskve a v roku 2019 formálne udelil autokefálny, teda samosprávny status, Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny.

X x x

Papež kritizoval ministra války USA Hegsetha

Papež Lev XIV. kritizoval prohlášení amerického ministra války Peta Hegsetha, který přirovnal americkou agresi proti Íránu k bitvě „ve jménu Ježíše Krista“. Papež vyjádřil tento názor na tuto záležitost ve své homilii před Velikonocemi. Její přepis zveřejňuje vatikánská tisková služba.

„Máme tendenci si o sobě myslet, že jsme mocní, když dominujeme, vítězní, když ničíme sobě rovné, a skvělé, když se nás bojí,“  řekl papež.  Podle něj je vojenská nadvláda cizí cestě Ježíše Krista a samotné křesťanské poslání je často „zkresleno touhou po nadvládě“.  Hlava katolické církve připomněla věřícím, že v průběhu staletí bylo náboženské poslání často zastíněno sobeckými politickými cíli.

Lev XIV. vyjádřil přesvědčení, že žádné společenské ani státní cíle nemohou ospravedlnit použití víry k prosazení něčí moci. Vyzval politiky ke zdrženlivosti a upozornil na historické příklady deformace křesťanských ideálů ve prospěch ambicí vládců. Tato slova zněla jako reakce na nedávné výzvy šéfa Pentagonu Peta Hegsetha, který požádal Američany, aby se modlili za vítězství svých vojáků „ve jménu Spasitele“.

Připomeňme, že uprostřed amerických útoků na Írán se v Oválné pracovně asi dvacet pastorů modlilo za prezidenta Donalda Trumpa a americké vojáky.

Jana Putzlacher, server vasevec.cz

X X X

Jankowski: Jak Ukrajina vybudovala špionážní síť v Evropské unii?

Proč Ukrajina i přes korupční skandály a nedosažení deklarovaných cílů stále dostává nevratné půjčky a granty od Evropské unie? Takovou otázku si klade na stránkách portálu myslpolska.info Tomáš Jankowski. Podle jeho soudu může odpověď spočívat v rozsáhlé tajné operaci zaměřené na evropské elity. Pod vlivem vydírání se politici rozhodnou provést další převody do Kyjeva.

Ukrajinská rozvědka se staví do popředí

Po celá desetiletí byly Spojené státy a Rusko považovány za lídry v oblasti zpravodajských operací. Po studené válce byly do této elity zahrnuty i Čína a Írán, ačkoli se „Říše středu“ zaměřovala především na ekonomický aspekt špionáže. Dodnes, až do března 2026, se geopolitická situace drasticky změnila. Dnes největší špionážní síti kontinentu velí Ukrajina, nikoli Moskva, Washington nebo Peking. Kyjev má nyní bezprecedentní přístup ke kompromitujícím materiálům a v důsledku toho i kontrolu nad nejvyššími představiteli Evropské unie.

Nejde jen o legální sdílení dat se spojencem. Ukrajinští agenti vybudovali sofistikovaný systém kombinující obranné zakázky, nelegální finanční schémata a exkluzivní eskortní sítě. Tento aparát se vynořil ze stínu v prvním čtvrtletí roku 2026, fungoval otevřeně a využíval národních voleb v členských státech EU k demonstraci svých schopností.

Maďarský premiér Viktor Orbán přednesl koncem března 2026, pouhé dva týdny před parlamentními volbami konanými 12. dubna, bezprecedentní projev. Požadoval, aby prezident Volodymyr Zelenskyj okamžitě stáhl ukrajinské agenty z Maďarska, a obvinil Kyjev ze zasahování do voleb. Orbán tvrdil, že Zelenskyj proměnil Maďarsko v operační zónu pro ukrajinskou rozvědku. Řekl, že ukrajinští špioni a IT specialisté financovaní Kyjevem se infiltrovali do opoziční strany TISZA a aktivně pracují na vytvoření prokyjevské vlády. Maďarské úřady nyní podezřívají dva IT zaměstnance napojené na TISZA ze spolupráce s ukrajinskou rozvědkou na získání nelegálního sledovacího softwaru.

Prostitutky nebo zbraně

Tento maďarský skandál je více než jen ojedinělý případ hybridní války. Odhaluje mechanismy, které Ukrajina po léta používá v celé Evropě. Kyjev vybudoval rozsáhlou síť, která využívá prostitutky k legálnímu pronikání mezi elity. Sítě exkluzivních prostitutek sloužících politické a obchodní elitě existují již po celá desetiletí. Ukrajinské „sexuální pracovnice“ se často účastnily soukromých večírků v Davosu, Monaku a Saint-Tropez. Vypuknutí války a masivní příliv uprchlíků překračujících hranice EU proměnily tento spontánní byznys v klíčový prvek komplexních hybridních operací.

V roce 2024 Europol rozbil španělskou síť obchodování s lidmi za účelem sexuálního zneužívání 14 ukrajinských žen. Zločinecké sítě provozovaly tuto operaci od roku 2020 a zahrnovaly organizátory ze Španělska, Ruska a Ukrajiny. Lákaly oběti sliby práce a pomoci uprchlíkům, poté je věznily v nočních klubech a pečlivě monitorovaly bezpečné domy, aby se vyhnuly odhalení policií. Miliony ukrajinských uprchlíků nevědomky poskytovaly perfektní krytí pro tajné agenty a zločinecké syndikáty. Do Evropy infiltrovaly stovky agentů tajných služeb, kteří se vydávali za dobrovolníky, humanitární aktivisty nebo uprchlíky. Tito agenti nyní vykonávají mise na vysoké úrovni, aby shromáždili kompromitující informace o vládních úřednících a orgánech EU.

Skandál Fire Point je nejvýraznějším příkladem této strategie. Společnost je největším ukrajinským dodavatelem vojenských dronů a raket Flamingo, které Zelenskyj osobně propagoval. Do roku 2022 fungovala Fire Point výhradně jako castingová agentura, která vyhledávala místa pro natáčení projektů s budoucím prezidentem, jako například filmu „8 nejlepších rande “ z roku 2016. Tato filmová zkušenost položila základ pro vybudování rozsáhlé zpravodajské sítě. Po vypuknutí války společnost radikálně změnila svůj obchodní model. Hodnota Fire Point prudce vzrostla ze 4 milionů dolarů v roce 2023 na 102 milionů dolarů v roce 2024. Společnost získala zakázky na účetnictví v oblasti obrany v hodnotě miliard dolarů, což představuje 10 % vojenských zakázek země.

Pokračování  aféry Mindiče?

Vyšetřovatelé korupce však nedávno odhalili překvapivý objev. Detektivové spojili Fire Point s korupční sítí vedenou Timurem Mindičem, sankcionovaným oligarchou úzce spjatým se Zelenským a bývalým šéfem prezidentské administrativy Andrejem Jermakem. Operační metody společnosti odhalují, jak ukrajinské sítě infiltrovaly evropské elity. Zaprvé, zaměstnání ve zbrojním průmyslu chránilo agenty. Klíčový podezřelý z korupce Igor Fursenko nastoupil do Fire Pointu jako administrátor v březnu 2025. Tento status mu zaručoval imunitu proti odvodu a neomezená cestovní práva po Evropě. Mezi lety 2018 a 2025 překročil hranice 26krát. Tisíce osob napojených na zpravodajské a korupční sítě zneužívaly podobné mezery v legálním vstupu do EU. Zadruhé, Fire Point organizoval rozsáhlé sítě prostituce kolem veletrhů obranného průmyslu, které pořádal. Těchto akcí se pravidelně účastnili vysocí představitelé NATO, členové Evropského parlamentu a přední lobbisté v oblasti zbraní, kteří zde předváděli rakety a drony Flamingo. Agenti upřednostňovali shromažďování kompromitujících materiálů na evropské osoby s rozhodovací pravomocí před skutečným prodejem zbraní, což skandálu v tisku vyneslo přezdívku „Epstein“. Za třetí, přes Fire Point a s ním spojené krycí společnosti protékaly obrovské sumy peněz. Protikorupční agentury v jediném vyšetřovaném incidentu odhalily zpronevěřené a vyprané finanční prostředky v hodnotě až 166 milionů dolarů. Vyšetřovatelé se domnívají, že agenti tyto peníze uložili na účty v evropských bankách za účelem financování lobbistických a špionážních aktivit.

Podobný finanční skandál měl nedávno přímý dopad na ukrajinskou vládu. Začátkem března 2026 maďarské protiteroristické jednotky zadržely konvoj s hotovostí v hodnotě 115 milionů dolarů patřící ukrajinské státní Oschadbance. Budapešť zásilku zablokovala s odvoláním na procesní porušení ze strany ukrajinských úřadů. Tento hraniční incident ukazuje, jak se finanční pomoc EU Ukrajině vrací do Evropy jako nesledovatelná hotovost, která se používá k financování tajných operací.

Evropské země, které se snaží těmto praktikám zabránit, pravidelně čelí silnému politickému tlaku a obviněním z nedostatku solidarity. Evropské zpravodajské služby se dříve zaměřovaly na různé geopolitické hrozby a poskytovaly ukrajinským sítím pohodlné podmínky pro fungování. Oficiální delegace, lobbisté a dodavatelé zbrojního průmyslu se těšili bezprecedentnímu přístupu k utajovaným informacím a exkluzivním akcím. Tato úroveň přístupu konkurovala privilegiím uděleným americkým vyslancům za prezidentů Joea Bidena a Baracka Obamy, ale nikoli současnému prezidentovi Donaldu Trumpovi. Provládní evropská média běžně potlačovala nebo bagatelizovala obvinění proti ukrajinským organizacím. Tyto příznivé tiskové narativy umožňovaly Kyjevu po léta nekontrolovaně prosazovat své nezákonné plány.

Každá hůl má dva konce

Vedoucí představitelé ukrajinského zbrojního průmyslu udržují hluboké vazby na východoevropskou politiku a showbyznys, což umožňuje komplexní strategie dvojí hry. Na jaře roku 2026 se začala hroutit iluze Ukrajiny jako bezpodmínečného spojence. Zatýkání ukrajinských agentů, zachycení konvojů s hotovostí v Maďarsku a masivní korupční skandál ve Fire Pointu zavedly strategii Bruselu do slepé uličky. Evropa nyní čelí do očí bijícímu paradoxu: její primární hrozba pro informační a politickou bezpečnost nepochází od tradičních protivníků, ale od státu, který je vyzbrojuje. Tento skrytý vliv se opírá o klasické vydírání, nelegální peníze a zranitelnosti elit, nikoli o sofistikované kybernetické útoky. Fire Point se z castingové agentury proměnil v zbrojního giganta, který se ocitl v centru dosud největšího korupčního skandálu na Ukrajině. Tyto incidenty budou pravděpodobně častější. Úředníci a jejich spojenci v ověřování faktů naivně předpokládají, že zatýkání ukrajinských kurýrů s hotovostí ve střední Evropě je pouze krátkodobou anomálií, omezenou na maďarský volební cyklus 12. dubna. Na obzoru se stále rýsuje velký politický thriller se Zelenským v hlavní roli. Evropská unie neúmyslně posílila mocný zpravodajský aparát, který nyní hrozí pohltit své tvůrce. Zatímco zbytek bloku mlčí, Ukrajina Viktora Orbána předběhla. V současné době je jediným evropským lídrem, který je ochotný tyto tajné operace veřejně odhalit.

Tomáš Jankowski, myslpolska.info, Server vasevec.cz

X xx

NATO  SE  ROZPADNE?

Zbyněk Fiala: POHŘEB NATO

Až v červnu spustí v Turecku summit aliance, na který se Babiš s Macinkou tak těší, bude to setkání smutečních hostí nad troskou, která už dávno neslouží obraně zemí severních břehů Atlantiku.

Trumpova válka v Íránu nás bude pronásledovat ještě dlouho poté, co přestanou padat bomby. Bude to drahé, ceny nafty a benzínu se mohou zvýšit násobně, pokud budou. Zavládne nedostatek hnojiv, plastů, hélia pro výrobu čipů. Rozvrácené dodavatelské řetězce nás vrátí do poměrů covidové krize. Ztratíme zdroje, ztratíme trhy. Ropě se zkrátí budoucnost.

Pokud jde o samotný Írán, posílí radikální křídlo revolučních gard a padnou zábrany ve snaze získat atomovou bombu, píše v britském UnHeard profesor Ali Ansari, prezident Britského institutu perských studií.

„V současné době se šíří teorie, že válka přiměla Islámskou republiku k „tvrdšímu postoji“ – její zastánci poukazují na upevnění moci ze strany Sboru islámských revolučních gard (IRGC) a na nástupnictví Modžtaby Chamenejího. Tvrdí se, že tomu všemu se dalo zabránit, kdyby USA a Izrael svou válku nezačaly. Chamenejí starší mohl zemřít pokojně ve své posteli a Islámská republika mohla jmenovat umírněného vůdce a zaujmout liberální směr.

Zkušení pozorovatelé Íránu chápou, že slovu „mohla“ se tu hodně pomohlo, zatímco Íránci, kteří byli v lednu loňského roku vystaveni brutálnímu násilí, si kladou otázku, o kolik tvrdší postoj režim plánoval zaujmout. Ale představa, že IRGC usiluje o moc, která mu dlouho unikala, je, upřímně řečeno, směšná. Bezpochyby využívá výjimečného stavu k posílení své pozice, ale v době války si všechny armády, i v neautoritářských státech, užívají výsadního postavení.

Lze argumentovat, že se bude snažit válku prodloužit, protože její vůdci se více obávají míru, který po ní nastane; ale něco zcela jiného je naznačovat, že uchopení moci IRGC bylo založeno na samotném konfliktu. Vzestup Revolučních gard se připravoval dlouho a jejich současná dominance jako politicko-vojenského konglomerátu je úzce spjata se vzestupem Modžtaby Chamenejího.“

Pochybnosti o smyslu, íránského dobrodružství zaznívají i v Americe. Suzanne Maloneyová z Brookings Institutu, poradkyně řady prezidentů, to vidí černě:

„Nevidím, že by na konci této krize došlo ke skutečnému vítězství. Možná se nám podaří z této situace vymanit, aniž by došlo k ještě katastrofálnějším lidským ztrátám, než jaké jsme již zažili. Existuje však jen velmi málo náznaků, že z této války vyjdeme s jiným režimem v Íránu, který by měl menší kontrolu nad Hormuzským průlivem.

A to je z dlouhodobého hlediska velmi nebezpečný výsledek – širší důsledky toho, že Spojené státy podnikly tuto akci způsobem, který odcizil partnery a spojence v regionu i po celém světě, čímž fakticky přenechaly obrovské finanční výhody Rusům a potenciálně i některé diplomatické příležitosti Číňanům. A není jasné, zda je prezident Trump připraven udržet americké vedoucí postavení v důsledku toho, co se jeví jako katastrofální přecenění sil a chybný odhad situace v souvislosti s útoky na Írán – zda by Spojeným státům ještě skutečně důvěřovaly země po celém světě.“

Íránské dobrodružství tak rozjelo ve světě zásadní politické změny a vrací nás do fáze historie, kdy se rozdávají karty. Někdejší spojenci USA přestanou podlézat vrtkavému obru, jehož velké řeči během krátké chvíle nic neznamenají, a začnou se věnovat vlastním zájmům. Na tom bychom mohli naopak vydělat. Jakmile přestaneme platit výpalné v podobě povinných nákupů zbraní v USA a začneme přemýšlet o skutečné teritoriální obraně, obejdeme se bez jaderných nosičů i těžkých tanků a můžeme se vrátit k přiměřeným vojenským výdajům kolem 1 procenta HDP.

Připomeňme, že na vzestupu výdajů na obranu na 2 procenta HDP do deseti let se členské země dohodly na summitu ve Wallesu roku 2014. Konkrétně bylo dohodnuto:

• Členské státy, které v současné době splňují směrnici NATO o vynakládání minimálně 2 % svého hrubého domácího produktu (HDP) na obranu, se budou snažit v tomto trendu pokračovat.
• Členské státy, u nichž je současný podíl HDP vynakládaný na obranu nižší než tato úroveň:

o   zastaví jakýkoli pokles výdajů na obranu;

o   budou usilovat o reálný nárůst výdajů na obranu v souvislosti s růstem HDP;

o   budou usilovat o dosažení 2% směrnice do deseti let s cílem splnit své cíle NATO v oblasti schopností a vyřešit nedostatky ve schopnostech NATO.

Takže do deseti let. A nyní bylo potvrzeno, že v loňském roce to bylo úplně poprvé, kdy všichni členové NATO splnili závazek dvou procent HDP. Hysterii s 5 procenty si tedy lze nechat od cesty.

Podle profesora Jasona Davidsona z Atlantic Council by nakonec stačilo i jedno procento. Ani takto nízký podíl by neznamenal, že máme před sebou „černého pasažéra“ společné obrany. Jde totiž o to, zda se má jednat skutečně o obranu, nikoliv o expediční sbor zasahující v americkém zájmu kdekoliv ve světě.

Obama, Trump a další, kteří obviňují spojence v NATO z parazitování, argumentují tím, že spojenci se rozhodli utrácet na obranu méně, než by jinak utratili, a to kvůli obrovskému vojenskému rozpočtu USA a závazku USA bránit Evropu před útokem. Z tohoto pohledu jsou američtí daňoví poplatníci naivní hlupáci, kteří zajišťují bezpečnost Evropanům, kteří na oplátku utrácí štědře na sociální péči a infrastrukturu, místo aby zajistili svou vlastní obranu.

Vědci a odborníci však již dlouho poukazují na problémy s aplikací teorie parazitování na alianci, jako je NATO.

Zaprvé, celková částka, kterou všichni členové NATO utratí na obranu, je stěží veřejným statkem. Vzhledem k tomu, že každý člen NATO se může rozhodnout přispět nebo zdržet se účasti svých ozbrojených sil na operacích NATO (viz klauzule „podle svého uvážení“ v článku 5), lze nanejvýš říci, že výdaje členů NATO na obranu přispívají k potenciálu lepší obrany aliance.

Zadruhé, někteří členové NATO vynakládají na obranu mnohem více v poměru k HDP než ostatní, a přímá kritika parazitování nedokáže tuto odchylku vysvětlit, ani když se zohlední rozdíly ve velikosti jednotlivých spojenců.

A konečně, logika kolektivního jednání platí pouze v případě, že se všichni aktéři shodnou na povaze problému i řešení. Pokud například člen NATO nevnímá Rusko jako hrozbu pro svou územní celistvost, pak neparazituje na výdajích USA na obranu tím, že vynakládá 1 % svého HDP na obranu; poskytuje úroveň výdajů odpovídající prostředí, které vnímá jako hrozbu.

To klíčové jsem raději zdůraznil.

Írán je možná hrozbou pro Izrael, ale je to vzájemné. Evropa v tom nejede. Proč se do toho nechal Trump navézt, je otázka. Zřejmě jsou Izraelci obratnější v přesvědčování partnera, se kterým lze ostatně důvěrně hovořit i o tom, co se dělo u Epsteina a v jeho harému.

To není naše válka, brání se evropští spojenci, zejména Německo, Británie a Francie, které Trump marně láká do hry. Najednou připomínají, že NATO, na které se odvolává, když žádá jejich pomoc, vzniklo jako společenství na obranu severoatlantického prostoru. Na obranu!

Španělsko dokonce nejen odmítlo účast a použití amerických základen na svém území, ale i přelety svého vzdušného prostoru útočícími letadly.

Pak je ale NATO k ničemu, soudí americký prezident. „Často jsem pochyboval, zda by NATO skutečně podpořilo USA. Tato situace to prověřila — jejich pomoc jsme nepotřebovali, ale měli tu být,“ řekl podle Reuters 17. března.

Nepotřebovali nás. A my je ano??

„Ve svém středečním večerním projevu k národu se Donald Trump o NATO nezmínil, k úlevě spojenců,“ píší v analýze New York Times. Jak však poznamenávají, „jeden z vysokých evropských úředníků uvedl, že podle jeho názoru většina Evropanů nevěří, že článek 5, tedy závazek NATO ke kolektivní obraně, má ještě nějakou váhu. Spojené státy se nyní jeví jako součást problému světového chaosu, řekl tento úředník, který vzhledem k citlivosti tématu vystoupil anonymně. Tato země již není řešením ani garantem poslední instance, dodal.“

„NATO je papírový tygr. Putin to ví také. Odchod USA je nyní nepochybný,“ řekl Trump v rozhovoru pro Daily Telegraph 1. dubna, a nemyslel to jako apríl.

Konečně taky jedna dobrá zpráva. Ten Putin mě až tak nestraší, když uvážím onen názor profesora Davidsona, že potřeba obrany závisí taky na tom, co sami vnímáme jako opravdovou hrozbu. Zbyněk Fiala,  Server vasevec.cz

X x x

Čína: Nezákonné americko-izraelské útoky na Írán

Čína ve čtvrtek uvedla, že „hlavní příčinou“ narušení dopravy v Hormuzském průlivu je společná americko-izraelská vojenská ofenzíva proti Íránu a naléhala na deeskalaci s cílem ochránit globální lodní dopravu. „Hlavní příčinou narušení provozu v Hormuzském průlivu je nezákonná americko-izraelská vojenská operace proti Íránu,“ řekl novinářům v Pekingu mluvčí čínského ministerstva zahraničí Mao Ning.

Tato slova zazněla v reakci na komentáře amerického prezidenta Donalda Trumpa, který den předtím prohlásil, že Spojené státy touto vodní cestou „téměř žádnou ropu“ nedovážejí.  „A země světa, které dostávají ropu přes Hormuzský průliv, se o tuto cestu musí starat. Musí si jí vážit. Musí si ji uchvátit a vážit si jí,“ řekl Trump.

Také navrhl, aby země, které si nemohou zajistit palivo, nakupovaly ropu od Spojených států, nebo „sebraly trochu opožděné odvahy“ a „šly k úžině a prostě si ji vzaly“.

Čína, která dováží velkou část energie z Blízkého východu, uvedla, že tři její plavidla nedávno proplula Hormuzským průlivem, který je pod faktickou íránskou kontrolou od doby, kdy USA a Izrael 28. února zahájily společnou ofenzívu proti Íránu, při níž zahynulo více než 1340 lidí, včetně tehdejšího nejvyššího vůdce Alího Chameneího.

Írán odpověděl útoky dronů a raketami namířenými proti Izraeli, Jordánsku, Iráku a zemím Perského zálivu, kde se nacházejí americké vojenské prostředky, což způsobilo oběti a škody na infrastruktuře a zároveň narušilo globální trhy a dopravu.

Během probíhajícího ozbrojeného konfliktu bylo zabito nejméně 13 amerických vojáků a desítky dalších byly zraněny.

Teherán si udržuje efektivní kontrolu nad Hormuzským průlivem, klíčovou vodní cestou pro dodávky energie do asijských zemí, a umožňuje tak proplutí plavidly zemí, které Írán označuje za „přátelské země“. Server vasevec.cz

X X X

Orbán podmieňoval vstup Slovenska do EÚ zrušením Benešových dekrétov a správal sa ako advokát Ukrajiny

Už o týždeň voliči rozhodnú, či umožnia Viktorovi Orbánovi zostať ďalšie štyri roky pri moci. Maďarský premiér, ktorý má 62 rokov, je skúsený líder, pretože v politike sa pohybuje už takmer štyri desaťročia. V marci 1988, keď mal 24 rokov, založil hnutie Fidesz, a o dva roky ho zvolili za poslanca v prvých slobodných voľbách po páde komunizmu.

Maďarský premiér Viktor Orbán. Pri moci je nepretržite od roku 2010.

Strážay: Maďarsko čakajú kľúčové voľby za 16 rokov. Ani víťazstvo Magyara ešte nemusí znamenať pád Orbána

Po roku 2010 ide o prvé voľby, v ktorých môže byť vláda Viktora Orbána reálne nahradená.“ Opozičný líder Péter Magyar a jeho strana TISZA vedie v prieskumoch. Riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay ale upozorňuje, že tým hra zďaleka nie je dohraná. Výsledok môžu ovplyvniť volebný systém, povolebné scenáre aj reakcia súčasnej moci.

Orbán vládne nepretržite od roku 2010. Na čele vlády stál už predtým: od júna 1998 do mája 2002. Bolo to obdobie, keď Slovensko a Maďarsko smerovali k získaniu členstva v Európskej únii. Dnes sa Orbán tvári ako priateľ vlády Roberta Fica,vtedy vyzeral jeho vzťah k susednému štátu za Dunajom opačne. O inom postoji sa dá hovoriť aj v prípade, keď ešte nebol súčasťou vládnucej garnitúry. Prečo?

Medzištátna zmluva a tzv. Benešove dekréty

Poslanci Fideszu pred tromi desaťročiami v Budapešti nepodporili v parlamente ratifikáciu základnej medzištátnej zmluvy o dobrých susedských vzťahoch a priateľskej spolupráci medzi Slovenskom a Maďarskom (podpísali ju premiéri Vladimír Mečiar a Gyula Horn v marci 1995 v Paríži). Horn bol vládnuci socialista, naopak, Orbánovo hnutie pôsobilo v opozícii.

Pred maďarskými parlamentnými voľbami, ktoré boli naplánované v apríli 2002, Orbán vytiahol nacionalistickú kartu. Nielen za cenu poškodenia vzťahov so Slovenskom, ale aj s Českou republikou. Zjavne v snahe zaujať voličov. O čo išlo? Orbán otvorene a dôrazne požadoval zrušenie tzv. Benešových dekrétov. Čiže legislatívy, ktorú v Bratislave aj v Prahe doteraz považujú za neoddeliteľnú súčasť riešenia kľúčových otázok po skončení druhej svetovej vojny. 

Orbán sa postavil proti dekrétom nielen, keď rečnil v Budapešti, ale využil na to aj cestu do Bruselu: „Je pre mňa veľmi zložité predstaviť si, že by sa k EÚ pripojila krajina zachovávajúca také zvláštne zákony, ktoré sa silno líšia od legislatívy únie.“ Ďalej zdôraznil, že pri vstupe Slovenska i Česka bude potrebné odstrániť tzv. Benešove dekréty.

Neslýchaná požiadavka

Maďarský líder nepochybne hral na emócie voličov, čo bolo z jeho pohľadu pred voľbami pochopiteľné, no v prístupovom procese k EÚ to vyznelo neslýchane. Je totiž nevídané, aby jeden kandidátsky štát kládol podmienky pre vstup do únie inej krajine, ktorá sa tiež chystá začleniť do spoločnej rodiny európskych národov.

Požiadavka Orbána viedla k tomu, že sa nakoniec neuskutočnil plánovaný summit premiérov V4 (Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko). Vtedajší lídri Mikuláš Dzurinda (SR) a Miloš Zeman (ČR) odmietli naň cestovať, pretože predseda maďarskej vlády nemenil vziať svoje slová späť. „Pán Orbán sa bude musieť rozhodnúť, či sa vráti ku kultivovanému dialógu, ktorý sme viedli tri a pol roka, alebo sa bude ďalej nacionalizovať,“ upozornil Dzurinda vo februári 2002.

Prejavy Orbána a Szíjjartóa na Pochode mieru v Budapešti

O dva mesiace neskôr sa slovenský premiér už nemusel zaoberať touto témou. Orbána totiž po voľbách na čele vlády nahradil socialista Péter Medgyessy. Lídra Fideszu potom čakalo osem rokov v opozícii. Na jar 2010 orbánovci zaznamenali veľkolepý návrat k moci: získali takmer 53 percent odovzdaných hlasov a odvtedy sa nikomu nepodarilo ich poraziť.

Keď Orbán jednoznačne podporoval Ukrajinu

Keby si niekto porovnal, ako hovorí Orbán o Ukrajine v súčasnosti a čo rozprával o nej pred štvrťstoročím, možno by neuveril, že autorom výrokov je rovnaký politik. Teraz sa môže zdať, že často postupuje ako predĺžená ruka Moskvy vo vzťahu ku Kyjevu. A z pohľadu maďarského premiéra je neprijateľná nielen predstava vstupu Ukrajiny do NATO, jasne odmieta aj jej prípadné členstvo v EÚ.

Keď v apríli 2001 Orbán poskytol rozhovor denníku New York Times, vyžaroval z neho záujem o začlenenie Ukrajincov do únie. Naopak, teraz hovorieva, že by do nej priniesli organizovaný zločin a že ukrajinskí poľnohospodári by so svojimi výrobkami zlikvidovali maďarských farmárov. Ukrajine by zjavne najradšej nedal ani jedno euro. 

A čo vravel v roku 2001 pre americké noviny? „Ukrajina je kľúčový štát v celej novej bezpečnostnej štruktúre Európy a zrejme si zaslúži viac pozornosti.“ Povedal to približne sto dní od zmeny v Bielom dome. V apríli 2001 navštívil Washington, aby rokoval s novým prezident USA Georgeom Bushom ml. Orbán dal najavo, že Ukrajina bude jednou z jeho hlavých tém debaty s americkým lídrom. „Bez garantovanej nezávislosti Ukrajiny by bola ohrozená celá bezpečnostná architektúra po skončení studenej vojny,“ zdôraznil Orbán.

Maďarský premiér sa pred štvrťstoročím pristavil aj pri ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorému už niekoľko rokov ide poruke. Apeloval na Západ, aby lepšie analyzoval jeho snahu o obnovu ruského vplyvu, ktorú nevidel tentokrát prostredníctvom tankov, ale s použitím ekonomických nástrojov. Orbán dokonca poznamenal, že v tomto smere si všimol podozrivé aktivity už v Maďarsku. (Pripomeňme, že Putin začal úradovať v Kremli od 31. decembra 1999, keď abdikoval prezident Boris Jeľcin.)

Orbánovi priaznivci v uliciach Budapešti na Pochode mieru

Tisíce podporovateľov maďarského premiéra Viktora Orbána v nedeľu 15. marca v Budapešti na Pochode mieru. Maďarsko má v tento deň štátny sviatok, Deň revolúcie a boja za slobodu. / Zdroj: Reuters

Podozrenie z iredentizmu

Orbán už nielenže nehovorí o Ukrajine to, čo prízvukoval pred štvrťstoročím, ale dokonca sa môže zdať, že by mu možno jej prípadná prehra vo vojne s Ruskom vyhovovala. Toto podozrenie vzniklo už vo februári 2022, keď ruská armáda napadla svojho západného suseda. V Kyjeve zaznievajú hlasy, podľa ktorých by Orbán neváhal vyslať tzv. mierotvorcov na západnú Ukrajinu, kde žijú príslušníci maďarskej národnostnej menšiny. Korešpondovalo by to so snom mnohých Maďarov o obnovení tzv. veľkého Uhorska.

A čo hovorí Orbán najnovšie o Ukrajine s blížiacim sa termínom parlamentných volieb? Na jednom zo svojich mítingov povedal napríklad aj toto: „Nedovolíme Ukrajincom vstúpiť do EÚ, lebo by sa vojna preniesla do Maďarska.“ Svoj prejav ukončil týmito slovami: „Dosiahneme brilantné víťazstvo. Také skvelé, že Brusel a Kyjev budú neveriaco žmurkať. Fidesz je bezpečná voľba.“ Ukáže sa to v nedeľu 12. apríla, keď maďarskí voliči budú hlasovať.

X x x

Macinka se zastal Turka a o Hnutí Duha se vyjádřil jako o teroristické organizaci. To zvažuje právní kroky

Hnutí Duha zváží právní kroky kvůli výroku ministra zahraničí Petra Macinky (Motoristé), který v souvislosti s ekologickou organizací použil slovo terorismus. Hnutí reagovalo tiskovou zprávou na výroky Filipa Turka (Motoristé) o zastavení dotací organizaci, toho poté podpořil i Macinka. ČTK napsal, že Duhu považuje bez nějaké větší nadsázky za teroristickou organizaci a kdyby měla být daňovými poplatníky nadále dotována, byl by značně zklamán.

„Petr Macinka si jako ministr zahraničí nepochybně uvědomuje význam pojmu terorismus, který je jasně definován v trestním zákoníku. O to závažnější je, že jej ve své veřejné komunikaci používá pro nálepkování svých názorových oponentů, čímž jej rozmělňuje a přispívá k šíření strachu. Od člena vlády a představitele státu očekáváme odpovědnost, diplomatický přístup a věcnou, kultivovanou diskusi. Využívání podobné rétoriky považujeme v demokratickém právním státě za nepřijatelné. Vzhledem k nastalé situaci zvážíme právní kroky na ochranu našeho dobrého jména,“ uvedla ředitelka hnutí Zuzana Lenhartová.

„Potrefená husa nejvíc kejhá,“ komentoval v sobotu reakci Duhy pro ČTK Macinka.

Příznivce hnutí pozvala Lenhartová na demonstraci Přírodu škrtnout nenecháme 19. dubna. „Zveme všechny, kterým podobné chování politiků vadí, aby se k nám připojili. Pokus očerňovat nás, ekologickou nevládní organizaci, označováním za teroristy zásadně odmítáme,“ uvedla.

Duha i další organizace v tiskové zprávě uvádějí, že status vládního zmocněnce pro Green Deal i místopředsedy Rady Státního fondu životního prostředí Turkovi nedává pravomoc nad dotačními procesy. Turek se podle Lenhartové snaží zastrašovat před demonstrací. To Turek v pátečním vyjádření pro ČTK popřel. „Na příští období mají aktivisté z Duhy a jim podobní smůlu a toto doporučení jsem učinil ještě před tím, než jsem tušil o nějaké jejich bezvýznamné demonstraci,“ napsal.

Podle mluvčího sdružení Arnika Luboše Pavloviče Česko potřebuje kvalifikovanou diskusi o ochraně přírody, zdraví obyvatel a budoucnosti krajiny. Tu nelze vést v atmosféře zastrašování a nálepkování. „Ať už se se zástupci občanské společnosti politici shodnou, nebo ne, profesionální a slušná debata je základním předpokladem dobrých rozhodnutí. Stále očekáváme, že představitelé státu budou s nevládními organizacemi komunikovat věcně a v souladu s pravidly, která pro grantová řízení platí,“ uvedl.

X XX

EU a Austrálie podepsaly obchodní dohodu. Odstraní téměř všechna cla na vývoz evropského zboží

Evropská unie a Austrálie v úterý po letech vyjednávání podepsaly obchodní dohodu, která podle Evropské komise odstraní téměř všechna cla na vývoz evropského zboží. Předsedkyně komise Ursula von der Leyenová a australský premiér Anthony Albanese v Canbeře oznámili rovněž uzavření úmluvy o bezpečnostní a obranné spolupráci, informovala exekutiva EU.

Obě strany se na úzké obchodní spolupráci dohodly v době, kdy jejich exportéři čelí překážkám v podobě cel zavedených americkým prezidentem Donaldem Trumpem a jejich ekonomiky se potýkají s nejistotou v dodávkách kritických surovin.

„Vysíláme zbytku světa silný signál, že přátelství a spolupráce znamenají v této turbulentní době nejvíce,“ uvedla Ursula von der Leyenová.

Podle komise zruší dohoda 99 procent cel na vývoz evropského zboží, díky čemuž ušetří exportéři miliardu eur (24,5 miliardy korun) ročně. Austrálie zcela zruší například cla na evropské víno, ovoce, zeleninu či čokoládu, po třech letech od podpisu dohody i na sýry.

Unijní země vyvezly loni do Austrálie zboží v hodnotě 37 miliard eur. Obchodní dohoda by měla podle Bruselu pomoci k tomu, že objem vývozu naroste v příštích deseti letech o třetinu.

X XX

Nemecký minister vyzýva na zrušenie veta v EÚ. Tvrdí, že Únia musí dospieť a konať rýchlejšie.

Nemecký minister vyzýva na zrušenie veta v EÚ. Tvrdí, že Únia musí dospieť a konať rýchlejšie 

Nemecký minister zahraničných vecí navrhuje zrušiť princíp jednomyseľnosti v rozhodovaní EÚ, aby bola Únia efektívnejšia v zahraničnej a bezpečnostnej politike.

Európska únia by mala upustiť od princípu jednomyseľnosti, ktorý uplatňuje vo väčšine prípadov rozhodovacieho procesu. Uviedol to v sobotu nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul v rozhovore pre mediálnu skupinu Funke Media Group. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Wadephul konkrétne poukázal na spor s Maďarskom ohľadom pôžičky pre Ukrajinu. „Mali by sme zrušiť princíp jednomyseľnosti v EÚ v zahraničnej a bezpečnostnej politike ešte pred koncom súčasného legislatívneho obdobia, aby sme boli lepšie schopní konať na medzinárodnej úrovni a aby sme boli skutočne dospelí,“ uviedol.

Zmena systému hlasovania

Najbližšie voľby do Európskeho parlamentu by sa mali uskutočniť v roku 2029. Nemecký minister zahraničia spresnil, že v Rade EÚ podporuje skôr voľbu kvalifikovanou väčšinou. „Všetky skúsenosti, ktoré sme získali za posledné týždne s pomocou pre Ukrajinu a sankciami voči Rusku, to naznačujú,“ dodal.

Maďarský premiér Viktor Orbán tvrdí, že Budapešť blokuje pôžičku pre Ukrajinu pre údajné bránenie dodávkam ruskej ropy do Maďarska a na Slovensko cez ropovod Družba. Podľa Ukrajiny je toho dôvodom ruský útok na zariadenie ropovodu v meste Brody v Ľvovskej oblasti.

Postoj Maďarska a voľby

Maďarsko čakajú 12. apríla parlamentné voľby. Wadephul v tejto súvislosti uviedol, že je na maďarských občanoch, aby si vybrali svojich budúcich zástupcov, a že Nemecko bude spolupracovať s akoukoľvek maďarskou vládou.

X XX

Rusko ochromil kolaps bánk, blokovanie VPN a výpadky internetu si vyberajú svoju daň.

Miliardár a zakladateľ komunikačnej platformy Telegram Pavol Durov uviedol, že pokus ruských úradov blokovať služby vzdialeného pripojenia (VPN) spôsobil problémy v miestnom platobnom systéme. Podľa neho sa desiatky miliónov Rusov bránia digitálnej kontrole, informovala agentúra Reuters.

Rusi zasiahli detskú nemocnicu. Britský ambasádor spomína na útok v Kyjeve

Bilal Zahid je britský veľvyslanec na Slovensku. V rokoch 2023 až 2024 slúžil na Ukrajine. / Zdroj: TV Pravda/Robert Hüttner

Ruské úrady v poslednom čase opakovane zablokovali mobilný internet a vyhradili si rozsiahle právomoci na odpájanie hromadnej komunikácie. Zároveň sa snažia narušiť fungovanie nezávislých komunikačných aplikácií a VPN.

Piatkový technický problém, ktorý ruské úrady doteraz plne nevysvetlili, spôsobil na niektorých miestach chaos. Moskovské metro muselo umožniť vstup bez platenia cez turnikety a regionálna zoologická záhrada požiadala návštevníkov, aby platili v hotovosti.

Čítajte viacONLINE: V Rusku po blokáde Telegramu a VPN klesla podpora Putina najviac za sedem rokov

„Vitajte späť v digitálnom odpore, moji ruskí bratia a sestry,“ uviedol na telegrame Durov, ktorý žije v emigrácii. „V súčasnosti je celý národ zmobilizovaný, aby obišiel tieto absurdné obmedzenia. Aj my sa prispôsobíme a urobíme prevádzku Telegramu ťažšie odhaliteľnou,“ napísal.

Podľa jeho údajov denne používa Telegram cez VPN 65 miliónov Rusov a viac ako 50 miliónov posiela správy. Pokusy Kremľa o blokovanie „spustili masívny bankrot a hotovosť sa včera (v piatok) nakrátko stala jediným spôsobom platby v celej krajine“.

Durov poznamenal, že pred niekoľkými rokmi Irán zakázal Telegram – „a výsledok bol podobný ako v Rusku“. „Vláda dúfala v masové prijatie svojich aplikácií na odosielanie správ, ktoré sa budú dať sledovať, no namiesto toho sa dočkala masového prijatia VPN. Teraz sa k 50 miliónom členov Digitálneho odporu v Iráne pridalo viac ako 50 miliónov v Rusku,“ pripomenul.

Prevádzka ruských bánk mala v piatok masívny výpadok. Podľa magazínu Forbes mohla byť príčinou úradná blokáda internetu.

Najväčšia ruská banka Sberbank bez bližších podrobností uviedla, že v piatok nastal technický problém. Niektoré ruské médiá vymazali správy, že výpadok súvisel so snahou štátu blokovať určité weby alebo VPN. 

Ruskí predstavitelia tvrdia, že boj proti VPN a komunikačným aplikáciám, ako sú WhatsApp a Telegram, je nevyhnutný z bezpečnostných dôvodov, pretože Rusko čelí smrtiacim útokom hlboko na svojom území zo strany Ukrajiny aj údajným pokusom o sabotáž zo strany západných spravodajských služieb.

Rusko spomalilo Telegram, ktorý má viac ako miliardu aktívnych užívateľov a je široko používaný aj na Ukrajine. S Durovom vedie trestné konanie pre obvinenia z terorizmu.

Ruskí predstavitelia tvrdia, že Telegram infiltrovali spravodajské služby Ukrajiny a členských štátov NATO a že kvôli tomu zomreli ruskí vojaci. Telegram tieto tvrdenia poprel a uviedol, že Moskva sa snaží donútiť Rusov používať štátom podporovanú komunikačnú aplikáciu MAX. Snaha Kremľa presadiť túto aplikáciu niektorých Rusov pobúrila.

X x x

Pravda  Správy  Domáce  Fico po telefonáte s Orbánom: EÚ sa začína podobať na loď samovrahov. Premiéri vyzývajú na obnovu dialógu s Ruskom a zrušenie sankcií

Fico po telefonáte s Orbánom: EÚ sa začína podobať na loď samovrahov. Premiéri vyzývajú na obnovu dialógu s Ruskom a zrušenie sankcií

549

S obrovskou energetickou krízou nemôžeme bojovať len na národnej úrovni, napísal na sociálnej sieti premiér Robert Fico. Podľa jeho slov to potvrdil aj sobotňajší telefonát s maďarským premiérom Viktorom Orbánom.

Pravda,TASR04.04.2026 16:10 , aktualizované: 16:50

Fico a Saková o ropnej núdzi a cenách palív po rokovaní v Slovnafte

Video

Vláda ponechá v platnosti nariadenie o dvojitej cene a obmedzeniach pri nákupe nafty až do uplynutia jeho 30-dňovej účinnosti, uviedol Fico.

„Vlády SR a Maďarska napriek tomu robia všetko, aby ochránili národné ekonomiky a svojich občanov pred ideologickou zaslepenosťou a nekompetentnosťou EK, zlomyseľným ukrajinským prezidentom a dopadmi vojny proti Iránu,“ napísal Fico.

Európska únia a najmä Európska komisia by podľa neho mali okamžite obnoviť dialóg s Ruskom a „zabezpečiť také politické a právne prostredie, aby jednotlivé členské krajiny a EÚ ako celok doplnili chýbajúce rezervy plynu a ropy a umožnili dodávky týchto strategických surovín zo všetkých možných zdrojov a smerov, vrátane Ruska.“

Čítajte viacFico: Od Bruselu sme dostali výhražný list, chce ovplyvňovať politiku na Slovensku

Preto by podľa slovenského premiéra mali byť zrušené sankcie zakazujúce dovoz plynu a ropy z Ruska. Navrhuje tiež, aby bola spustená samostatná iniciatíva EÚ na urýchlené ukončenie vojny na Ukrajine a prijaté rázne kroky na obnovenie prevádzky ropovodu Družba.

Čítajte viacJe zle a bude horšie. V EÚ nás čaká energetický šok, varuje eurokomisár a hovorí o nafte na prídel

Orbán po telefonickom rokovaní s Ficom v rovnakom duchu uviedol, že „Brusel by mal bezodkladne pozastaviť sankcie a obmedzenia týkajúce sa ruskej energie“. Situácia je podľa jeho slov kritická a „každým dňom sa rýchlejšie približujeme k vážnej energetickej kríze“.

Európsku ekonomiku podľa Orbána priamo ohrozuje nedostatok energetických surovín a rast cien, ktorým by sa dalo vyhnúť len vtedy, ak by Európska únia doplnila svoje zásoby ropy a plynu „zo všetkých možných zdrojov, v čo najväčšom objeme a čo najrýchlejšie“.

„Každý deň sa počíta,“ pokračoval maďarský premiér a následne vyzval EÚ „prinútiť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského okamžite znovu otvoriť ropovod Družba“. Európsku úniu tiež vyzval upustiť od plánov na odstrihnutie sa od ruskej energie a prechodu na „drahšiu energetickú politiku Bruselu, ktorá by bola nedostupná pre rodiny“.

X x x

Trumpovi sa „vrtenie psom“ vymklo z rúk. Po Veľkej noci sa rozhodne – o osude Iránu, Trumpa i sveta

98

Americký prezident Donald Trump dal Iránu ultimátum do konca veľkonočných sviatkov. Buď ustúpi a pristúpi na americký plán ukončenia vojny, alebo Irán čaká armagedon. Vrtošivý prezident svetovej veľmoci sľubuje bombardovanie elektrární a mostov hrdej krajiny s bohatou históriu a kultúrou. Čo má ničenie mostov a ciest, vystavenie obyčajných ľudí teroru spoločné so zosadením režimu?

Trump nevie, čo má robiť. Intuitívne a rýchlo sa rozhodujúci vládca Bieleho domu, ktorý v podnikateľskom živote viackrát zbankrotoval, sa do vojny s Iránom rozhodol ísť pravdepodobne na základe úplne iných pohnútok, ako tvrdí.

Ide o klasické vrtenie psom. Tento politický pojem je odvodený zo slávneho filmu z 90. rokov, z doby vlády škandálmi stíhaného Billa Clintona: aby sa pred voľbami odklonila pozornosť médií a voličov od prezidenta, umelo sa vykonštruuje vojna s Albánskom.

Škandál okolo sexuálneho delikventa Jeffa Epsteina a jeho širokej siete začal vo februári Trumpovi prerastať cez hlavu. Do toho prišlo rozhodnutie Najvyššieho súdu USA, ktorý zrušil nezmyslené vysoké clá z minulého roka. Logicky bolo treba odkloniť pozornosť. Hoci rokovania s Iránom v Ženeve sa vyvíjali priaznivo, Trump ovládaný Benjaminom Netanjahuom a silnou izraelskou loby v USA, dal zelenú bombardovaniu Iránu bez toho, aby domyslel následky.

Hoci americký prezident (už spoločne s izraelským premiérom) sľubuje, že vojnu čoskoro ukončí, nikto netuší, aká by mala byť „koncovka“. Údajne už bolo zlikvidovaných 70 % zariadení na odpaľovanie rakiet, no v praxi Teherán dokáže efektívne zasahovať rafinérie a prístavy či americké ciele v Perzskom zálive. Iránsky jadrový program mal byť po bombardovaní v júni 2025 navždy zničený, Teherán obohacuje urán “veselo“ ďalej.

Dúfajme, že krajiny od Pakistanu po Turecko (niektoré si však želajú pozemnú inváziu do Iránu) presvedčia obe strany, že jedine mierová dohoda je riešením. Remíza by bola pre svet víťazstvom.

To, že tečie Trumpovi do topánok, je zrejmé. Galón benzínu (3,8 litra) stojí viac ako štyri doláre, pred vojnou stál o dolár menej. Prezident odvolal ministerku spravodlivosti Pam Bondiovú (vraj za nezvládnutie „Epsteina“), minister obrany Hegseth zas náčelníka štábu Pozemných síl USA. Nie je to prvá závažná zmena vo vedení americkej armády, a to počas vojenského konfliktu.

Bezradný vládca Bieleho domu pohrozil vystúpením z NATO, lebo európske krajiny nechcú dovoliť americkým lietadlám využívať svoje základne či prelety nad svojim územím. Trump má síce pravdu, že USA od 2. svetovej vojny nezištne chránili európske štáty a že ony by mali teraz podať pomocnú ruku, no zabúda, že NATO je obranná aliancia a čo narobil Európanom v poslednom roku – od uvalenia ciel, cez snahu obsadiť Grónsko až po výhražnú a nepriateľskú rétoriku. To teraz čaká úsmevy? (Je pravda, že v ukrajinskom konflikte Európania Trumpovi príliš nepomáhajú).

Rozpad NATO by bol pre nepripravený, vojensky zanedbaný starý kontinent katastrofou. (EÚ na obranu nemyslela, zaujímalo ju „vítanie“ nelegálnych migrantov či nezmyselný Green Deal, ktorý mal zachrániť prechodom na elektromobily celý svet).

Najnovšie nevyspytateľnému Trumpovi nezáleží na Hormuzskom prielive, vraj USA nie sú od neho závislé. To je pravda, ale ceny ropy a benzínu v USA áno. Pritom sa americká armáda chystá na pozemnú operáciu aj v Hormuzskom prielive, kde mieni obsadiť územie Iránu. Medzitým Teherán začal vyberať poplatky za prechod úžinou – v čínskych jüanoch a kryptomenách. Ak aj americká armáda obsadí prieliv, výsadkári vtrhnú do jadrových zariadení a zbombardujú sa mosty a elektrárne, čo sa zmení?

Irán nebude kapitulovať, Trump s Netanjahuom však budú môcť ohlásiť víťazstvo. Iránske ozbrojené sily však pravdepodobne budú bojovať ďalej– ciele v krajinách Perzskom zálive sú „odkryté“. Preto je nevyhnutná dohoda. Dúfajme, že krajiny od Pakistanu po Turecko (niektoré si však želajú pozemnú inváziu do Iránu) presvedčia obe strany, že jedine mierová dohoda je riešením. Remíza by bola pre svet víťazstvom.

X xx

Donald Trump odvolal dve ministerky za menej ako mesiac. V jeho kabinete sa chystajú ďalšie zmeny 

Americký prezident Donald Trump začal veľké upratovanie vo svojom kabinete, dve ministerky už skončili. Zdroje z okolia avizujú ďalšiu vlnu výmen.

Americký prezident Donald Trump za menej ako mesiac odvolal ministerku pre vnútornú bezpečnosť Kristi Noemovú a ministerku spravodlivosti Pam Bondiovú. Zdroje televízie NBC News tvrdia, že v najbližších týždňoch môžu čakať jeho kabinet ešte ďalšie zmeny, píše TASR.

Šéf Bieleho domu počas prvého roku v úrade nenahradil ani jedného člena svojej vlády. Zdroje NBC News však tvrdia, že v najbližších niekoľkých týždňoch očakávajú ďalšie „zmeny a reorganizáciu“, hoci netušia, kto by mohol byť ďalší na rade.

Ďalšia reorganizácia kabinetu

Počas predchádzajúceho Trumpovho funkčného obdobia opustilo jeho vládu počas prvého roka niekoľko vysokopostavených predstaviteľov vrátane ministra zdravotníctva Toma Pricea, poradcu pre národnú bezpečnosť Michaela Flynna či vedúceho kancelárie Bieleho domu Reincea Priebusa.

Viacerí predstavitelia súčasnej Trumpovej administratívy počas prvého roka čelili kritike pre škandály či chyby, no prezident sa rozhodol ich neodvolať. „Prvý rok sa chceli vyhnúť zlému dojmu – veciam, ktoré sprevádzajú odchody zamestnancov na vysokých pozíciách. Tomu sa blíži koniec. Zdá sa, že sa už nestará o problém, ako sú vnímaní,“ uviedol anonymný zdroj NBC News.

Škandály a strata priazne

Televízia uvádza, že škandálom čelili napríklad ministerka práce Lori Chavezová-DeRemerová, riaditeľka Národnej spravodajskej služby Tulsi Gabbardová či minister obchodu Howard Lutnick. Priazeň prezidenta zas údajne stratila vedúca kancelárie Bieleho domu Susie Wilesová.

X xx

Kriminalisti obvinili v prípade požiaru zbrojovky v Pardubiciach ďalšiu osobu

Českí kriminalisti obvinili v prípade požiaru v zbrojovke LPP Holding v Pardubiciach ďalšieho človeka. Okrem toho bola na základe európskeho zatykača v Bulharsku zadržaná ešte jedna osoba, o ktorej vydanie Česko požiada, informuje TASR.

Radikáli zverejnili zábery z útoku na pardubickú zbrojovku a hovoria o odvete za Gazu

V Pardubiciach vyhorela hala zbrojovky LPP Holding po útoku radikálov, ktorí akciu označili za odvetu za vojnu v Gaze. / Zdroj: The Aftershock / X

„V súvislosti s vyšetrovaním teroristického útoku v Pardubiciach dnes kriminalisti NCTEKK (Národná centrála proti terorizmu, extrémizmu a kybernetickej kriminalite) obvinili ďalšiu osobu. Zároveň došlo 3. apríla na základe európskeho zatykača k zadržaniu ďalšej osoby v Bulharsku, o ktorej vydanie bude česká strana žiadať,“ napísala polícia na sociálnej sieti X.

Požiar v priemyselnom areáli v Pardubiciach vypukol 20. marca nadránom. Hala, v ktorej začalo horieť, patrí českej zbrojovke LPP Holding, ktorá okrem iného vyrába aj drony. K útoku sa prihlásila dovtedy neznáma skupina The Earthquake Faction, ktorá tvrdí, že jej cieľom bolo zničiť „epicentrum izraelského zbrojárskeho priemyslu“ v Európe.

V prípade bolo dosiaľ zadržaných najmenej päť osôb, jedna z toho na Slovensku. Krajský súd v Bratislave ju umiestnil do väzby. Z vyjadrení českého policajného prezídia vyplýva, že ide o ženu s americkým občianstvom. Voči rozhodnutiu podala sťažnosť a rozhodne o nej Najvyšší súd SR.

X x x

Mladí Nemci musia mať súhlas armády, ak chcú opustiť krajinu na viac ako tri mesiace

Podľa nového nemeckého zákona o vojenskej službe budú muži vo veku od 17 do 45 rokov musieť požiadať o povolenie, ak chcú byť v zahraničí dlhšie ako tri mesiace, potvrdilo v sobotu ministerstvo obrany.

Rieka nie je prekážkou. Manévre NATO na cvičení Steadfast Defender

Plánovanie a precízna organizácia. Nemecký Bundeswehr ukázal prekonanie vodnej prekážky vojakmi NATO počas cvičenia Dragon24 v rámci veľkého cvičenia aliancie Steadfast Defender.

Vláda kancelára Friedricha Merza koncom minulého roka schválila zákon o opätovnom zavedení povinnej vojenskej služby – spočiatku na dobrovoľnej báze – s cieľom zvýšiť počet vojakov. Zákon, ktorý nadobudol platnosť 1. januára 2026, je reakciou na hrozbu zo strany Ruska, pričom Nemecko zaostáva v plnení svojich náborových cieľov v rámci NATO.

Cieľom programu je pomôcť zvýšiť počet vojakov v Bundeswehre – nemeckých ozbrojených silách – zo 180.000 na 260.000, pričom počet vojakov v zálohe by mal dosiahnuť 200.000. Všetci tínedžeri majú po dovŕšení 18 rokov dostať dotazník, čo je prvý krok k posúdeniu ich vhodnosti a motivácie slúžiť v armáde. Muži sú povinní tento formulár vyplniť, zatiaľ čo pre ženy je to dobrovoľné. 

Denník Frankfurter Rundschau informoval, že muži potrebujú na dlhodobé cesty do zahraničia povolenie od Bundeswehru. Hovorca rezortu obrany potvrdil platnosť tohto nariadenia. Dodal však, že „súhlas sa považuje za daný, pokiaľ je služba dobrovoľná“.

Armáda potrebuje vedieť, kto trávi dlhší čas v zahraničí, uviedol hovorca. Odmietol však prezradiť, koľko žiadostí o povolenie bolo podaných od začiatku roka. 

Hovorca ďalej poznamenal, že toto pravidlo platí už od čias studenej vojny, ale nikdy sa prísne nedodržiavalo. Hoci malo ďalekosiahle dôsledky, povolenie na pobyt v zahraničí sa podľa neho vždy udelilo, ak sa v danom období nevyžadovala žiadna konkrétna služba, vysvetlil.

X XX

Ukradené peníze jsou nepoužitelné. Mluvčí banky vysvětluje zabezpečení banky.

Neznámý pachatel zničil v sobotu nad ránem dva bankomaty u obchodního domu na Praze 4. Použil k tomu zřejmě výbušninu. V Česku jsou takové útoky spíše ojedinělé. A to především kvůli bezpečnostním opatřením.

Jedním z nich je i obarvení bankovek, které je učiní takřka nepoužitelnými. „Navíc jsou identifikovatelné, což výrazně snižuje motivaci k takovým útokům,“ říká v rozhovoru pro iDNES.cz mluvčí Komerční banky Šárka Nevoralová. Právě Komerční bance patřil jeden z vykradených bankomatů, druhý je České spořitelny. Policie případ řeší jako trestný čin krádež vloupáním a poškození cizí věci.

Jak funguje zabezpečení vašich bankomatů? Používáte například zařízení na obarvení bankovek?
Bezpečnost bankomatů je postavena na kombinaci několika vrstev ochrany. Patří sem mechanické zabezpečení, elektronické systémy, vzdálený monitoring i preventivní opatření při umisťování bankomatů. Součástí ochrany jsou i technologie, které v případě napadení znemožní zneužití hotovosti, včetně systémů na znehodnocení bankovek. Detaily nemůžeme z bezpečnostních aspektů komentovat.

X xx

Zdravotníctvo je ako ementál a je prestrieľané lobistami. Doplácajú na to pacienti. Tvrdí šéf NKÚ 

Najvážnejšie zistenie NKÚ v oblasti liekovej politiky hovorí, že štát fatálne zlyháva. Nemá to pod kontrolou, nemá dáta, nevie ako sú používané limitované zdroje. Doplácajú na to deti a dospelí, ktorí sa nevedia dostať k drahým liekom. Pre Aktuality to tvrdí predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Hovorí aj o “Korupcií ako hrom.” Závery kontrol preto odstupuje Orgánom činným v trestnom konaní

Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy upozorňuje na žalostný stav slovenského zdravotníctva, do ktorého smeruje 10 miliárd eur. Šéf kontrolórov tvrdí, že systémovým problémom je, že vôbec netušíme, či sa verejné zdroje míňajú efektívne. „Zdravotnú politiku ovládajú lobisti,“ konštatuje a závery kontrol odstupuje ministerstvu, ale aj OČTK:

Začiatkom februára ste povedali, že už dvakrát ste požiadali premiéra o stretnutie. Chceli ste sa rozprávať najmä o vážnych zisteniach z viacerých kontrol v zdravotníctve. Premiér vtedy nereagoval. Uplynulo takmer osem týždňov, zmenilo sa to?

K témam týkajúcich sa zdravotníctva a skrytej privatizácie vody na východnom Slovensku som sa s ním zatiaľ nestretol. Jedenkrát som sa zúčastnil rokovania vlády, pretože ako NKÚ sme mali možnosť získať finančné prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti na rekonštrukciu nášho objektu v Banskej Bystrici.

Na vás si čas nenašiel, ale na pána Haščáka, z Penty si čas našiel. Dokonca došlo k zmene postoja predsedu vlády a teraz tvrdí, že sa v prípade Penty mýlil. Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu hovorí, že skutočným generálom slovenského zdravotníctva nie je Robert Fico, ale Jaroslav Haščák. Ako to vnímate vy?

Kľúčový hráč v zdravotníctve je obviňovaný z krížového vlastníctva a získava viac peňazí z verejných zdrojov ako ostatní, a preto ho preveruje nezávislá štátna inštitúcia. Namiesto toho, aby sa predseda vlády zastal práce PMÚ ako nezávislého regulátora, tak si ho nevšíma.

Navyše zamestnanci, ktorí konajú v mene štátu a obhajujú verejný záujem, sú vystavovaní žalobám a atakom. Od tejto inštitúcie by mal očakávať razantnosť. Mal by trvať na tom, aby poukazovali na problémy z hľadiska kartelového konania, hospodárskej súťaže a krížového vlastníctva.

Príbeh finančnej skupiny Penta sa spája s kauzou Gorila. Je stretnutie medzi Robertom Ficom a pánom Haščákom legitimizáciou Gorily?

Nechcem ísť do tejto roviny tejto, pretože je to priestor pre politikov. Prekvapilo ma, že predseda vlády navštívil jednu z X nemocníc, ktoré rekonštruujeme vďaka európskym a národným finančným prostriedkom.

Doručili sme mu niekoľko materiálov so zisteniami NKÚ, ktoré potvrdzujú veľký chaos slovenského zdravotníctva a čiernu dieru, v ktorej sa strácajú peniaze. To by malo byť predmetom záujmu predsedu vlády.

Registrujeme masívnu reklamu Penty na sociálnych sieťach, kde tvrdia, že v údajoch, ktoré poskytujete v rámci kontrol klamete.

Penta doposiaľ nepredložila ani jeden jediný dôkaz. Realizujú investíciu v Spišskej Novej Vsi nie vďaka vlastným investíciám, ale primárne vďaka národným zdrojom, ktoré sme do rozpočtu dostali z Plánu obnovy a odolnosti. Tie zdroje sú verejné, nie súkromné.

Používam dáta vyplývajúce z našej kontroly v roku 2024. Kontrolovali sme samosprávne kraje, ktorým štát previedol štátny majetok preto, aby realizovali zdravotnícku politiku a poskytovali ústavnú zdravotnú starostlivosť.

Napríklad v Košiciach sa veľa hovorí ako za podivných okolností prebehol prevod nemocníc na nového prevádzkovateľa, ktoré mal v pôsobnosti samosprávny kraj. Preverovali sme roky 2020 – 2023 a vlastník nehnuteľnosti nevykázal ani jedno euro, ktoré by on alebo prenajímateľ investoval do nehnuteľnosti. Za svojimi vyhláseniami a konštatovaním si stojím. Je to nula.

Druhá strana tvrdí, že investovali do nemocnice, no my nevieme, či do majetku, budov, nehnuteľnosti alebo do medicínskej zdravotníckej techniky. Rád by som to potvrdil kontrolnou činnosťou.

Ten, kto využíva výraznú časť verejných zdrojov zo zdravotného poistenia, ktoré platíme cez odvody, nechce podstúpiť nezávislú nestrannú kontrolu. Dôvodom má byť to, že tieto zdroje nie sú verejné, ale sú ich.

Neviem, či predstavitelia Penty a Penta Hospitals hovoria pravdu alebo nie. Ponúkajú nám nejaké čísla, ale my ako národná autorita ich odkontrolovať nemôžeme, pretože nás tam nepustia.

Je to najväčší nezmysel. Ak táto alebo budúca vláda nezmení túto premisu v zákone, tak nikdy nebudeme mať uistenie, či miliardy, ktoré majú slúžiť pacientom, im v skutočnosti aj slúžia napríklad prostredníctvom ambulantných lekárov, liekovej politiky a v nemocniciach.

Toto uistenie nezískame, lebo vždy bude existovať obrovská čierna diera, v ktorej sa niekto pohybuje, nakladá s verejnými prostriedkami a kvôli zlej legislatíve sa môže ohradiť voči akejkoľvek nezávislej kontrole s tvrdením, že to nemôžeme kontrolovať, lebo sú to ich a nie verejné finančné prostriedky.

Zlyhania štátu v liekovej politike

Prezentovali ste výsledky z oblasti liekovej politiky. Namiesto toho, aby sme sa spoľahli na silný štát, tak sa na drahú liečbu a lieky skladáme cez charitatívne portály ako je Donio a spoliehame sa na našu dobročinnosť. Na čo ste prišli v liekovej politike?

Verejné zdravotníctvo je financované primárne z našich odvodov a niekto by možno očakával, že mu za to štát prostredníctvom poskytovateľov poskytne tú najlepšiu, najkvalitnejšiu a finančne udržateľnú zdravotnú starostlivosť.

Naše kontroly však preukázali chaos a dátové peklo. Kontrolovali sme úhradové mechanizmy v nemocniciach a obviňovali nás, že tomu nerozumieme. Nikto nikdy nespochybnil jedno číslo, lebo ho ani nemôže spochybniť, pretože nám ich poskytol Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Penta má iné čísla.

Môžu mať iné čísla. NKÚ nekontroluje Pentu, ale zodpovedné štátne inštitúcie, ktoré majú vykonávať dohľad a dozor.

Tvrdia, že sa preukázalo, že Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) podhodnocuje súkromné nemocnice na úkor štátnych.

To je ich vysvetlenie. Mám tu ukážku financovania nemocníc v treťom kvartáli z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, z ktorej vyplýva, že najviac podhodnotené sú nemocnice na úrovni krajov a štátne fakultné nemocnice.

Vôbec to neobstojí. Stačí sa pozrieť na to, o koľko viac dostávali v roku 2024 súkromní prevádzkovatelia než sú stanovené limity. Šéf Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou povedal, že vo výhodnejšej pozícii sú stále súkromní prevádzkovatelia.

V systéme je 10 a pol miliardy eur určených na liekovú politiku, na ktorú každý rok tečie viac ako 1,2 – 1,3 miliardy eur. Najvážnejšie zistenie NKÚ v tejto oblasti je také, že štát fatálne zlyháva. Nemá to pod kontrolou, nemá dáta, nevie ako sú používané limitované zdroje. Doplácajú na to deti a dospelí, ktorí sa nevedia dostať k drahým liekom.

PMÚ prišiel so zisteniami, že firmy, ktoré sa zaoberajú liekmi si dohadujú kartelové dohody. Dostali pokuty, no je to zrejme len špička ľadovca.

Je to problém celého systému. Keď sme preverovali roky 2019 – 2024 a chceli sme mať výsledky kontroly o niekoľko týždňov skôr, tak sme ich nevedeli mať, pretože sme sa nevedeli dopátrať k záverom. Som rád, že súčasné vedenie ministerstva počas celej našej kontroly aktívne komunikovalo s kontrolórmi a snažilo sa náš pohľad preklopiť do novej legislatívy.

Či bude lepšia, ako je tá dnes platná, sa ukáže až v parlament. Lobisti vedia, že ak si to nepresadia na ministerstve, tak si to presadia v parlamente. Príkladom lobizmu v zdravotníctve bola situácia, keď sa prijímal nový zákon o liekovej politike.

Limity sa stanovovali nie na základe analýz a dát, ale na základe námietky jedného z distribútorov liekov. Je to jeden z top lobistov vo farmaceutickom biznise. Podarilo sa mu presadiť niekoľkonásobne vyššie limity, než sú v okolitých krajinách, na kúpu inovatívnych liekov určených na ojedinelé ochorenia.

Je to krivené cez lobing?

Tie limity sa dostali do zákona nie preto, že to chcel štát, ale preto, že to chceli lobisti. Štát s tým súhlasil. Zákon stanovuje, že z konzultácií, diskusií, zo schvaľovaní lieku, prípravy a podpisovania MEA zmlúv má byť vytvorený audiovizuálny záznam.

Keď preverujeme priebeh procesu, tak v mnohých prípadoch počúvame hluché alebo vymazané miesta. Prípadne sa zrazu dopočujeme, ako niekto odkazuje na nejaké stretnutie. Zdravotná politika spolu s liekovou politikou sú absolútne ovládané lobistami a sú predmetom obchodu.

Pri tomto probléme mi napadajú len dve vysvetlenia. Ministerskí úradníci sú buď hlúpi alebo kúpení.

V slovenskom zdravotníctve je pacient na poslednom mieste. Zdravotníctvo je ementál a je prestrieľané lobistami. Platí to o niečo viac pri liekovej politike.

Špeciálne pri liekoch na výnimku?

Nielen pri tých, ale aj pri kategorizácii liekov, pri procese, ako sa dá nový liek do systému, aby vám ho uhrádzala zdravotná poisťovňa. Nastavenie mechanizmov má kontrolovať štát, no nemáme ani základné pravidlo, ktoré by bránilo konfliktu záujmov. Nepreverujeme konflikt záujmov, nechávame to ľuďoch, ktorí sú v poradných komisiách.

Nemáme ani zákon o lobingu.

V tejto chvíli ani nie je potrebný, lebo sú v tej oblasti striktné pravidlá Európskej únie. Vôbec nekontrolujeme, či osoba, ktorá je v komisii a v poradnom orgáne, nie je kúpená alebo či nie je zástupcom farmaceutickej firmy.

Takže to nie je o hlúposti úradníkov.

Nie, skôr o šikovnosti a o biznise. Dopláca na to občan pacient.

Ak verejný úradník uprednostní súkromný záujem pred verejným, tak nejde o biznis, ale o korupciu.

Ak sa nedodržiavajú pravidlá, tak je to porušovanie povinností a mali by nastúpiť OČTK. Záver našej kontroly je aj na stole ministra a je v jeho rukách, ako sa rozhodne riešiť otázku konfliktu záujmov. Na prvé miesto sa musí dostať pacient.

MEA zmluvy sú utajené, a preto vôbec nevieme, či liek stojí 300, 400 alebo 500 tisíc eur. Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO) je zodpovedný za posudzovanie medicínsko-ekonomického hľadiska liekov v kontexte k liečeniu a účinku lieku na pacienta.

Odkedy NIHO vzniklo a vydávalo odborné stanoviská, tak viac ako 50 % odporúčaní na cenu lieku v kontexte možného dopadu na zdravie pacienta nebolo akceptovaných. Keďže sme nerešpektovali NIHO, tak je strata alebo preplatenie za trojročné kontrolované obdobie na úrovni viac ako 280 až 350 miliónov eur.

Platíme to z verejného zdravotného poistenia. Potom sa čudujeme, že nám neostávajú peniaze na výnimočné lieky, na nemocnice alebo ambulantných lekárov.

Systém bol nastavený tak, že sa vytvoril strop na lieky na výnimku a malo sa kategorizovať. Ministerstvo obmedzilo kategorizáciu a strop prestáva stačiť. Verejný ochranca práv napadol liekovú politiku na Ústavnom súde s tým, že je netransparentná, nepredvídateľná a diskriminačná. Ombudsman mi povedal, že premiér sa s ním stretol a výsledkom stretnutia je, že ministerstvo zdravotníctva upraví politiku tak, aby s ňou súhlasil aj ombudsman. Ak to tak nebude, tak bude trvať na podaní na Ústavnom súde a stiahne ho až keď sa to zverejní v Zbierke zákonov, aby to nejaký poslanec napríklad v druhom čítaní neupravil v prospech niekoho.

Komunikoval som s ombudsmanom, chcem sa s ním stretnúť a odprezentovať mu závery našej kontroly. Chceme dať návrh poslancom Národnej rady, aby v komisii, ktorá rozhoduje o kategorizácii a dáva návrh na podpísanie ministrovi, bol aj človek, ktorého nominuje verejný ochranca práv.

On má dbať na to, aby boli dodržiavané ľudské práva, medzi ktoré patrí aj právo na zdravotnú starostlivosť občanov. Mal by nominovať človeka, ktorý nebude hlasom volajúceho na púšti, ale bude mať reálnu váhu.

Ľubomír AndrassyZdroj: Aktuality/Štefan Kurilla

NIHO komplexne posudzuje cenu lieku, jeho medicínske hľadisko a možnosť úspešnej liečby. Namiesto toho, aby sme ich stanovisko brali ako sväté písmo a používali ho na vyjednávanie s distribútormi, tak ho odignorujeme. Potom prebiehajú rôzne šedé konzultácie, ktoré sa ani nenahrávajú.

Zrazu vznikne zmluva, v ktorej je napísané, že dočasne cez MEA zmluvu dáme na trh špecifický liek a ak sa naplnia predpoklady, zníži sa cena a urobí sa určitý objem, tak znížime alebo zvýšime vratku a vrátime peniaze do rozpočtu.

Ministerstvo to vôbec nekontroluje, hoci je to ich povinnosť. Z hľadiska zákona zlyhávajú. Súčasnému ministrovi držím palce, aby s tým niečo urobil, ale ak nebude mať za sebou predsedu vlády a väčšinu parlamentu, nič sa mu nepodarí.

Obsahuje výsledok vašej kontroly aj návrhy, ktoré budú smerovať na OČTK?

Áno, ak má niekto povinnosť urobiť audio záznam a neurobí ho, alebo keď zápis z rokovania poradného orgánu komisie píše ten, kto ponúka liek a nie odborný zamestnanec ministerstva. Ďalej, keď NIHO vydá odborné stanovisko na vyváženie ceny lieku a nikto to nerešpektuje.

Alebo ak regulátorovi nevadí, že vyhláškou stanoví strop prerozdelenia zdrojov z verejného zdravotného poistenia pre liekovú politiku napríklad na úroveň 1,5 miliardy eur, no systém vygeneruje záväzky na úrovni 1,7 alebo 1,8 miliardy. Nemáme to odkiaľ zaplatiť. Ide to na dlh štátu, ktorý sa prenáša do ďalších kalendárnych rokov.

Je to zisk, ktorý ide na úkor pacienta, ktorého má obhajovať ministerstvo a ministerskí úradníci. Členovia poradných orgánov sú však rukojemníkmi lobistických skupín.

Bude nejaké trestné oznámenie smerovať aj na úradníkov za zneužitie právomoci verejného činiteľa alebo za neplnenie povinností?

Málokedy sa stane, že máme tak rozsiahly kontrolný protokol ako v tomto prípade. Má viac ako 130 strán. Sú v ňom opísané veci, ktoré sme zaznamenali aj pri preverovaní zvukových a videozáznamov. Je tam ukážka ako farma firma môže dať províziu svojmu človeku, ktorý je v poradnom orgáne alebo komisii. To je legalizácia korupcie ako hrom.

Pravidlá by mali jasne povedať, že v týchto orgánoch nemôže sedieť niekto, kto reprezentuje lobistickú skupinu a minimálne ďalších päť rokov nemôže pôsobiť v oblasti, ktorú predtým reguloval. Na Slovensku si takýchto ľudí ešte aj platíme. Náš protokol odstúpime OČTK, pretože kontrolóri nie sú vyšetrovatelia. Nevieme povedať, či je tam dôvodné podozrenie na trestný čin, to musia posúdiť policajti alebo prokurátor.

Pri liekovej politike je významný ešte aj graf, ktorý ukazuje pomer HDP na obyvateľa a na hospodársky rast. Napriek slabej ekonomickej výkonnosti krajiny sme najvyššie v tom, ako si lobisti presadili ceny za lieky. Lobing sa prejavuje v tom, že nemáme peniaze na komplikované ochorenia a výnimočné lieky. Zomierajú kvôli tomu ľudia.

Tvrdíte, že ministerstvo je ovládané lobistickým záujmom?

Áno. Česká republika je v tom grafe a o dva stupne nižšie a funguje im to. Asi v tom majú poriadok a na rozdiel od Slovenska majú vymožiteľné pravidlá.

Každý používa dáta, aké mu vyhovujú

Kontrolovali ste aj spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky (SVaLZ) alebo ľudovo povedané laboratóriá. Tvrdíte, že dátový chaos vedie k neefektívnym odhadom potreby financií. V roku 2024 ide o sumu 563 miliónov eur. Pán Visolajský hovorí, že v nich vyšetrujeme viac ako v Česku a miznú tam peniaze. Na čo ste prišli?

Pri SVaLZoch je z pohľadu pacienta smutné zistenie týkajúce sa čakacích dôb. Na tento segment politiky zdravie sa navyšovali finančné prostriedky a skúmali sme ako sa skracovali čakacie doby na vyšetrenia, konkrétne na CT a MRI. Je to pohľad na žalostný stav chorého slovenského zdravotníctva.

Keď ste v roku 2019 čakali v Žilinskom kraji na CT-čko 4 až 5 dní, tak v roku 2024 čakáte viac ako 15 dní. Oveľa horšie je to pri magnetickej rezonancii, kde sa to z 30 dní zvýšilo na 40. V Banskobystrickom kraji ste pred piatimi rokmi čakali 20 dní, dnes čakáte 36 dní.

Často ide o onkologické prípady, pri ktorých rozhodujú hodiny.

Áno a rýchlosť nastavenia liečby je kľúčová z hľadiska zachraňovania pacienta. Pri kontrole úhradových mechanizmov pri SVaLZoch sme narazili na problém, ktorý som už opísal. V systéme je 10,5 miliardy eur, ktoré prerozdeľujú tri zdravotné poisťovne. Mohli sme kontrolovať len VšZP, ktorá má z poistného kmeňa 53 %. Kvôli zle nastavenej legislatívne sme nedokázali odkontrolovať zvyšných takmer 50 %. Poisťovne nám v tom bránia. Ak chcú transparentnosť, musia podstúpiť nezávislú kontrolu.

Ale premiér sa stretol s Haščákom, nie s vami.

To je veľký problém na fungovanie a na to, aby verejnosť dôverovala štátnym inštitúciám a aby sme ju presvedčili, že štát a jeho inštitúcie existujú na pomoc občanom, nie lobistom.

Keď sme preverovali ako tečú prostriedky poskytovateľom, ktorí sú zapojení do programu SVaLZov, tak sme zistili, že v jeden mesiac je číslo 380, potom 420 a potom 510. Počas výkonu kontroly sme dostali niekoľko rozdielnych dát. VšZP má zákonnú povinnosť poskytnúť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dáta. Zistili sme, že nám poslali úplne iné dáta, než poskytli tomuto úradu.

Falšujú dáta?

Je to dátový chaos. Keď sme ich požiadali o doloženie dát, ktoré poskytli úradu, tak nám odpovedali, že tie dokumenty už nemajú k dispozícii, pretože boli skartované a nemajú ich ani v archíve. Keď sme sa úradu dopytovali, ako si overil vierohodnosť a korektnosť týchto dát, tak sme dostali odpoveď: nijako.

Ak úrad dostane dáta z troch poisťovní a neverifikuje ich prostredníctvom dát od poskytovateľov, tak vychádzajú dáta podľa toho, ako komu vyhovujú. Potom obviňujú NKÚ, že máme nepresné údaje. Každý ich má také, aké chce.

Ukazujeme výsledok kontroly, ktorá je založená na dôkazoch a nikto sa k tomu nechce prihlásiť. Radšej spochybňujú našu prácu, než by sa zamysleli a zmenili deravý systém na funkčný a kontrolovateľný.

Pripomína mi to povestný príbeh šéfa fondu v Československu D. Třísku po roku 1989. Hovoril, že na začiatku transformácie systému treba na 15 minút zhasnúť, potom sa sprivatizuje a až potom pôjdeme k právnemu štátu. V mútnych vodách sa asi niekomu dobre darí.

Áno, ale darí sa aj VšZP. Zákon prikazuje stanoviť rebríček poskytovateľov, ktorý má vzniknúť tak, že sú nastavené indikátory kvality, podľa ktorých sa poskytuje z obmedzeného balíka peňazí.

Zistili sme, že VšZP tieto kritériá nemá a porušuje zákon. Nevadí to ani poisťovni, ani predstavenstvu, ani dozornej rade a dokonca ani zodpovednému ministerstvu zdravotníctva. Peniaze sa prerozdeľujú bez stanovených pravidiel.

Výsledkom je, že v nami kontrolovanom období neuhradili zrealizované výkony, ktoré boli na úrovni viac ako 100 miliónov eur. Sú poskytovatelia, ktorí zrealizovali laboratórne a iné vyšetrenia a nedostali za to zaplatené. Naopak, máme iných poskytovateľov, ktorí nič neurobili a dostali za to viac ako 75 miliónov eur.

Všeobecná zdravotná poisťovňaZdroj: Diana Michaličová/Aktuality.sk

Nie je to na prokurátora?

V prvom rade je to otázka na ministerstvo zdravotníctva a členov dozornej rady VšZP. Poisťovňa nám povedala, že to robia tak preto, lebo sa rozhodli, že o tom bude rozhodovať predstavenstvo bez akýchkoľvek kritérií. Ak to nevadí dozornej rade, tak to má vadiť ministerstvu zdravotníctva, ktoré za to zodpovedá.

Rozprávame sa o ministerstve, na ktorom rotujú ľudia, ktorí prichádzajú a vracajú sa do istých skupín.

Keďže VšZP rozhoduje o miliardách eur, tak jedným z našich odporúčaní je, aby zvážili navrhnúť do vedia tejto verejnej inštitúcie ľudí z ministerstva zdravotníctva, financií a aj národnej banky, pretože ide o významné makroekonomické rozhodnutia.

Z pozície šéfky Úradu pre dohľad o tom hovorila ešte pani Bláhová.

Nikto to nechce urobiť, lebo lobisti lepšie ukontrolujú svoje sféry vplyvu cez politikov, ak to je len na jednom mieste. Ak by to bolo na troch miestach, eliminovali by sme vplyv lobistov.

Ona tvrdila, že napríklad na rozdiel od DSS, ktoré spadajú pod národnú banku, sú zdravotné poisťovne slabo kontrolované.

Oni ani nie sú poisťovne, len správcovia verejných financií. Neponúkajú nič z hľadiska pripoistenia. Rozdeľujú peniaze, ktoré prichádzajú na základe povinných odvodov. Preto majú byť kontrolovateľné.

Ak by sa podarilo urobiť to, o čom hovorila premiérka Radičová, teda že sa nastaví mechanizmus prerozdelenia, potom by bol priestor na fungovanie poisťovní štandardným poistným systémom a poisťovňa by mohla povedať, ak si budete mesačne platiť 150 eur, tak dostanete takýto nadštandard.

Dnes pacient nevie, čo je štandard a čo je nadštandard. Vôbec nevie, čo dostane za to, čo zaplatí na odvodoch. Ak nechcete čakať 35 dní na MRI, tak vám doktor povie, že zajtra je špeciálny termín za 150 eur. Radšej to zaplatíte, lebo vám záleží na vašom zdraví.

Je to poplatkové eldorádo.

V systéme je pol miliardy cez tento čierny poplatkový biznis.

X x x

Tisíce českých firem řeší následnictví. Ve hře jsou důsledky pro celou ekonomiku

V České republice je podle statistik společnosti Dun & Bradstreet necelých 600 tisíc obchodních společností. Přes 170 tisíc z nich vlastní majitelé z řad generace Husákových dětí narozených mezi lety 1965 a 1980. Více než čtvrtina tuzemských firem tak bude v následujících letech řešit své budoucí fungování.

„Tyto podniky nyní čeká zásadní rozhodování o další budoucnosti – generační výměna, prodej, nebo ukončení činnosti,“ říká Kateřina Klosová, předsedkyně představenstva tuzemské pobočky Dun & Bradstreet.

Nejpalčivější je tato situace pro zhruba čtrnáct procent firem s vlastníky narozenými v letech 1965 až 1968. Ti budou totiž odchod do důchodu řešit v následujících dvou až sedmi letech. Největší podíl společností patří mladším podnikatelům, narozeným v letech 1975 až 1980. Ti ovládají přibližně 42 procent všech obchodních společností a u nich začne být důchodový věk aktuální někdy za patnáct, dvacet let.

Proto by se mohlo zdát, že řešit případné nástupnictví je poměrně brzy. „Přesto se domnívám, že i patnáct let před důchodem je vhodné přemýšlet o podnikatelském exitu a tomu přizpůsobovat i strategii firmy,“ míní Klosová. Úspěšné vyřešení nástupnictví podle ní totiž vyžaduje dlouhé přípravy.

Nejvyšší čas

A s tím souhlasí i další odborníci. „Úspěšné nástupnictví vyžaduje přípravu v horizontu deseti let, zahrnující vzdělávání nástupců, formalizaci pravidel rodinného podnikání, případně využití kvalitního externího poradenství,“ říká hlavní ekonom ČSOB Martin Kupka. Někteří podnikatelé navíc mohou uvažovat o dřívějším odchodu do důchodu bez ohledu na to, jestli na něj mají podle zákona už nárok nebo ne. V takovém případě musí řešit nástupnictví o to dříve, klidně i okolo 45. roku věku.

V některých případech může být předání o to náročnější, že řada obchodních společností během své existence ještě ani jednou neměnila vlastníka. „Tyto firmy jsou silně závislé na svých zakladatelích jak z hlediska řízení, vazeb na obchodní partnery, tak i vlastnictví. Proto generační obměna s sebou přinese rizika i příležitosti,“ varuje Klosová.

V Česku navíc vzhledem k historii ani není generační předávání zakořeněné. „Vzhledem k čtyřicetiletému období komunismu se generační předávání firem učíme v podstatě nanovo. To pro české rodinné firmy představuje jasnou komplikaci,“ říká Adam Trunečka, datový analytik Evropy v datech. Naproti tomu například v Rakousku či Německu tradice rodinných firem přetrhána nebyla.

Situace se ale částečně mění a některé průzkumy ukazují, že se tradice postupně obnovuje. „Mnoho českých rodinných firem si tím už prošlo. Podle studie Centra pro rodinné firmy při VŠE bylo před třemi lety 60 procent rodinných firem při první generaci a 35 procent při druhé,“ dodává Adam Trunečka. Většina majitelů ale zatím svého nástupce aktivně neřeší.

„Dobrou zprávou je, že podle dat EY 76 procent českých rodinných firem nástupnictví diskutuje. Tou špatnou, že mírně převažují neformální nástupnické diskuze nad formalizovanými plány,“ poukazuje Trunečka.

Významný ekonomický důsledek

Přitom způsob, jakým současní vlastníci se svým podnikáním naloží, je pro českou ekonomiku poměrně významný. Generační obměna vlastnictví totiž není jen technickým problémem práva a účetnictví, ale i komplexní společensko-ekonomickou výzvou. „Pokud se nám tento proces nepodaří úspěšně zvládnout, Česká republika by mohla zažít tzv. deindustrializaci skrze demografii, kdy by nezanedbatelná část dnes funkčních podnikatelských subjektů byla ochromena nebo zanikla nikoliv pro nedostatek zakázek, ale pro nedostatek lídrů,“ popisuje Martin Kupka.

Že v Česku tato generační výměna může úspěšně fungovat ukazuje několik příkladů z praxe. „Například vedení stavebnické firmy Liko-S předal otec synovi, inženýrsko-metalurgickou firmu na Ostravsku Promet Group pak převzala dcera po úmrtí otce, ale s tím, že se ve firmě angažovala už předtím,“ uvádí příklady Trunečka.

Šperkařskou firmu Ralton zase převzal syn po náhlém úmrtí otce. Aby se firmám dařilo i po generační obměně, může být klíčové i pro zaměstnanost v regionech, kde hrají rodinné firmy významnou roli.

Proces předání, ať už někomu v rodině nebo formou prodeje novému vlastníkovi, neznamená automaticky úspěch. Původní majitelé, kteří firmy vybudovali, mají často osobní obchodní vztahy. A ty se nemusí podařit předat novému vlastníkovi. Na některých těchto vztazích ale může celé podnikání stát, hlavně u menších firem.

„Opravdu malé firmy mohou stát výhradně na svém majiteli a tyto firmy se nemusí podařit prodat. A velmi malých firem z pohledu tržeb je v tuzemské ekonomice nejvíc,“ dodává Kateřina Klosová.

Odchod generace Husákových dětí z byznysu proto představuje na jedné straně riziko zániku řady firem s negativním sociálním a fiskálním dopadem, a na straně druhé straně otevírá prostor i pro technologický skok a posílení domácího kapitálu.

„Výsledek bude záviset na synergii mezi proaktivním přístupem zakladatelů, připraveností nástupců a kvalitou institucionální podpory ze strany státu. Bez koordinované strategie hrozí, že česká ekonomika ztratí část své dynamiky právě v momentě, kdy ji bude nejvíce potřebovat k financování nároků stárnoucí společnosti,“ uzavírá Martin Kupka.

X X X

Bitka o meter asfaltu: Kauza plota na Satinského ulici eskaluje. Má pravdu mesto alebo majitelia?

Vojna o Satinského ulicu nabrala nevídané rozmery. Hlavným aktérom sporu je oplotenie pri bytovke, ktoré bránilo priechodu cez ulicu k Nemocnici sv. Michala. Mesto ho už druhýkrát v tomto roku odstránilo – napriek tomu, že plot bránil jeden z majiteľov vlastným telom. Podľa odborníkov však vlastníci v práve nie sú.

Bratislavská Satinského ulica, ktorá spája Cintorínsku a Dunajskú, bola dekádu blokovaná bránou a plotom. Obe tam osadili majitelia priľahlého bytového domu – ako vlastníci pozemku pod komunikáciou sa rozhodli ohradiť prístupovú cestu k svojej podzemnej garáži a bytom. Stalo sa tak potom, ako mesto zrušilo trafostanicu, ktorá pôvodne robila Satinského ulicu zo strany Dunajskej slepou. Ľudia ju totiž prirodzene začali využívať ako skratku k nemocnici či blízkemu gymnáziu.

„Osadenie plota roky komplikovalo každodenné fungovanie nielen obyvateľom Dunajskej, ale rovnako pacientom nemocnice, ktorá sa tu nachádza, či žiakom a žiačkam blízkeho gymnázia, ktorí kvôli prehradeniu ulice museli chodiť zbytočnou obchádzkou,” uviedol Peter Bubla, hovorca Bratislavy.

Zástupca vlastníkov Radoslav Stretavský trvá na tom, že sú v práve.

V januári tohto roka vyzvala mestská časť Staré Mesto magistrát aj vlastníka, aby plot odstránili. Zásah odôvodnila tým, že vykonali štátnu kontrolu a oplotenie porušuje zákon aj územnoplánovaciu dokumentáciu – bráni v prechode cez bežnú, verejnú ulicu. Tá totiž nasleduje od bytovky až k nemocnici, keďže ju už v strede neblokuje trafostanica. Radnica ako správca komunikácie podnetu vyhovela a bariéru odstránila.

„Obyvatelia priľahlej bytovky prehradili ulicu oplotením ešte v roku 2016 po vybudovaní novej nemocnice. Ulica tak nemohla plniť svoju základnú funkciu. Po spriechodnení zostala táto ulica neprejazdná pre vozidlá, čiže obyvatelia dotknutej bytovky neboli zaťažení nárastom hluku z motorových vozidiel,” vysvetlil Bubla.

Vlastníctvo nie je dôležité

Zástupca vlastníkov, advokát Radoslav Stretavský, argumentoval pre Pravdu tým, že neboli vopred informovaní o plánovanom odstránení. Trval tiež na tom, že cesta je súkromný vjazd do podzemnej garáže a slúži ako vstup, nie ako ulica. Mesto podľa jeho slov tvrdilo, že cesta je chybne označená ako súkromný pozemok.

„Je to inžinierska dopravná stavba – komunikácia zabezpečujúca vjazd a výjazd zo súkromnej podzemnej garáže pod bytovým domom. Majiteľmi podzemnej garáže sú majitelia parkovacích státí. Kolaudačné rozhodnutie vraví, že komunikácia má slúžiť pre tých, ktorí sú oprávnení túto garáž využívať. Toto rozhodnutie sú povinní rešpektovať všetci, vrátane magistrátu a mestskej časti Staré Mesto, ktoré ho vydala. Ak niekto rozpráva o úradníckych chybách z magistrátu, tak správny poriadok mu umožňuje tieto chyby napraviť,” vysvetlil Stretavský.

Advokát sa odvolal na list vlastníctva k bytovému domu, v ktorom je spôsob využívania cesty uvedený ako pozemok, na ktorom je budova s tým, že ide o nádvorie a zastavanú plochu. Je tiež súčasťou vlastníctva bytového domu.

V rámci kontroly Starým Mestom však úradníci zistili, že oplotenie bráni v prechode k druhej polovici verejnej ulice a je v rozpore s cestným zákonom. Satinského ulica totiž nesúvisí s vlastníctvom podzemnej garáže, či vstupu do nej – tomu nič nebránilo.

Ján Grman, právnik z L/R/P advokáti a odborník na stavebné právo, však pre Pravdu uviedol, že kódy na liste vlastníctva, ktoré určujú spôsob využitia pozemku sú skôr pre evidenciu, nemajú právnu rovinu. „Samy osebe nevytvárajú ani nerušia právo verejnosti prechádzať komunikáciou. Rozhodujúcim teda nie je kód spôsobu využitia pozemku, ale to, čo na pozemku reálne stojí a ako sa skutočne využíva – katastrálny zápis druhu pozemku nemusí vždy sledovať skutočné využitie pozemku,” uzavrel.

Podľa mestskej časti odstránením trafostanice za Nemocnicou sv. Michala vznikla v roku 2015 nová ulica, pomenovaná po hercovi Júliusovi Satinskom. Bubla pre Pravdu zdôraznil, že v dokumente je uvedená priechodnosť ulice ako podmienka – nielen pre ľudí, ale aj nemocnicu.

„Pomenovanie ulice v spojení s jej zaradením medzi miestne alebo účelové komunikácie a faktickým verejným užívaním vo všeobecnosti potvrdzuje, že mesto vytvorilo verejné priestranstvo – a vlastníci pozemkov pod takouto komunikáciou sú povinní strpieť zásahy obce vrátane odstraňovania zátarás,” pripomenul Grman s tým, že ulica ale musí byť aj zaradená do siete miestnych komunikácií.

V prípade nečakanej situácie, keď by záchranné zložky potrebovali využiť Satinského ako vstup do nemocnice, by im plot bránil. Stretavský síce tvrdí, že sa s riaditeľom Nemocnice sv. Michala vlastníci dohodli, že bránu otvoria vždy, keď to bude zariadenie potrebovať, no zmluvu s dohodou Pravde nepredložil.

„Požiadali sme Nemocnicu sv. Michala, či tu môžeme osadiť plot. Riaditeľ nemocnice nám povedal ,Nemám s tým problém, ale potrebujem, aby to bolo v prípade potreby prejazdné, keby prišli hasiči, aby sa sem vedeli dostať z dvoch strán a takisto potrebujem, aby to bolo prejazdné v prípade, keď sa niečo stane na Cintorínskej‘,” tvrdil Stratovský s tým, že v bytovom dome je neustále fungujúca recepcia, ktorá bránu v prípade potreby otvorí. Treba však dodať, že pri prejazde sanitky ide o život a neraz sú problém aj tri minúty, ktoré by šofér strávil vysvetľovaním recepčnému, že potrebuje prejsť.

Arogancia vlastníkov?

Podľa urbanistky Miloty Sidorovej elitárske blokovanie ulice nemá v historickom centre miesto ani z pozície vlastníka. „Súkromné vlastníctvo predsa nemôže stáť nad verejným záujmom, ak ide o prístup ku komunikáciám a verejným priestorom. Takéto kroky vysielajú ľuďom odkaz, že v časti mesta nie sú vítaní, a zároveň komplikujú obsluhu územia či zásah záchranných zložiek v krízových situáciách,” vysvetlila.

Vzhľadom na to, že povahou je to ulica priamo nadväzujúca na verejnú trasu, mesto ju môže ako ulicu označiť aj keď je pod ňou súkromný pozemok. Tým, že trasu spriechodní pre peších, magistrát netvrdí, že pozemok pod ňou je jeho.

Oplotenie bráni vo využívaní druhej polovice verejnej ulice. Platí preto podľa radnice jednoduchá logika – polovica ulice je mestský pozemok, celá cesta vyzerá ako ulica a v uznesení ju aj za ulicu označili. Podobne fungujú pasáže pod bytovými domami, sú súčasťou súkromnej výstavby, no nesmú brániť v priechode, hoci ich mesto nevlastní.

Grman potvrdil, že cesta, v tomto prípade ulica, môže byť v súkromnom vlastníctve a zároveň fungovať ako ulica. Samotné vlastníctvo pozemku neznamená, že cesta nie je verejná. Rozhoduje to, či sa cesta reálne používa ako ulica, či spĺňa požiadavky podľa cestného zákona a či ju orgány uznali za verejnú – čo mesto splnilo.

„Z charakteru verejných účelových komunikácií vo všeobecnosti vyplýva, že ak vlastník pozemku účelovú komunikáciu zriadi alebo súhlasí – hoci iba mlčky s jej zriadením, stáva sa táto komunikácia verejne prístupnou. V takom prípade vlastník nemôže jednostranne zamedziť verejnému užívaniu ani obmedziť komunikáciu len pre úzky okruh osôb. V tejto súvislosti teda možno konštatovať, že vlastníctvo pozemku v katastri nehnuteľností samo osebe verejný charakter komunikácie nevylučuje,” objasnil Grman. 

„Komunikácia bola vybudovaná na naše náklady na náklady vlastníkov. Takisto bol vybudovaný chodník. Túto prístupovú komunikáciu nemá v správe mesto, my sa o ňu staráme. Čiže my máme platiť teraz daň z nehnuteľnosti mestu a užívať ju bude niekto iný,” trval na svojom Stretavský s tým, že plot postavili na základe ohlášky, ktorú im schválil stavebný úrad. Podľa pravidiel mesta je však ich voľbou starať sa o cestu.

Stratovský tiež uviedol, že dôvodom oplotenia Satinského je obava z hluku okoloidúcich, prespávanie ľudí bez domova či ničenie súkromného majetku. „Pri vjazde do garáže začali prespávať bezdomovci, odkedy bola brána odstránená. Niekto nám odlomil rampu pri vjazde, vykopol lexan, ohli hliníkové profily a vykopávajú nám kocky z chodníkov. My to z našich peňazí teraz sanujeme,” sťažoval sa Stratovský.

„Satinského ulica je verejnou účelovou komunikáciou, teda má slúžiť verejnosti a jej účelom je prepojenie Dunajskej a Cintorínskej ulice k nemocnici, škole, MHD aj ďalším inštitúciám. Umiestňovanie brán na verejné komunikácie nerieši otázku ľudí bez domova,” oponoval Bubla.

Plot na Satinského nemá miesto

Podľa zástupcu vlastníkov však to, že cesta vyzerá ako ulica, nemá právny základ. Uviedol, že sa dožadovali dokumentu od mesta, ktorý by dokazoval, že ide o verejnú účelovú komunikáciu. „Pán z mesta povedal, že on to nepotrebuje, že vidí, že je to ulica. A teda slovom vidím, asi vytváram zákon. Ja povzbudzujem mesto, nech dá žalobu o vyvlastnenie,” dodal Stratovský.

Majiteľ pozemku sa podľa Grmana môže domáhať náhrady za obmedzenie svojho vlastníckeho práva – nie však zablokovať verejný priestor. „Pokiaľ je komunikácia verejná (miestna alebo účelová) tak vlastník pozemku nemôže jednostranne vyhlásiť, že ,ruší‘ verejné užívanie, postaviť plot, bránu, ktoré by znemožnili verejný prechod,” vysvetlil, prečo podľa zákona nemá oplotenie na Satinského miesto.

List vlastníctva uvádza, že majitelia bytovky vlastnia pozemok, avšak to podľa mesta nebráni tomu, aby na pozemku vznikla ulica a bola prístupná verejnosti na používanie. „Cestný správny orgán má naopak povinnosť prekážky odstraňovať, a súdy konštatujú, že takéto zásahy nepredstavujú nezákonný zásah do vlastníckeho práva,” pripomenul právnik Grman.

„Zatarasenie takejto komunikácie by potom mohlo predstavovať šikanózny výkon práva a bolo by aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky,” zdôraznil Grman. Ak chce mesto ulicu používať, má ju podľa Stratovského vyvlastniť podľa zákona. Na otázku, či by s tým vlastníci súhlasili – napríklad ak by komunikáciu mestská časť v prípade, že sú v práve, chcela odkúpiť, neodpovedal.

Satinského ulica a odstraňovanie plota.

Stratovský sa pre Pravdu odmietol vyjadriť aj o ďalšom postupe – napriek tomu, že je v pozícii právneho zástupcu v spore o ulicu. V bytovom dome aj sám býva, takže je zároveň jedným z vlastníkov. „K tomuto sa nateraz vyjadrovať nebudem. Nemám mandát na to, aby ja som to rozprával alebo sa vyjadroval k pozemku, nemôžem hovoriť za vlastníkov,” uviedol.

„Máme právny stav, ktorý je evidovaný na liste vlastníctva. Máme všetky potrebné povolenia. Sme vlastníkmi a jedinými oprávnenými užívateľmi. Ja chápem ľudí, že pre nich je príjemnejšie prejsť po tomto pozemku. Nemusia to obchádzať, je pekný, nie je to špinavá Rajská. Poďme sa rozprávať, ale nie tak, že niekto tu začne zneužívať právomoc a pošle firmu mestskú platenú z našich peňazí, aby odstránila náš majetok,” uzavrel Stratovský.

Ak sa podľa Grmana preukáže, že je ulica súkromná s tým, že nejde o pozemnú komunikáciu podľa cestného zákona, vlastníci by mohli zamedziť prístup a požadovať kompenzácie za to, že ju verejnosť využíva. Na to však aktuálne v prípade Satinského ulice dôkazy nie sú.

X x x

Mladý Iračan brutálne napadol šoféra autobusu v Lipsku, ten skončil v kóme. Stíhaniu sa vyhne

Trinásťročný chlapec pôvodom z Iraku napadol vodiča mestského autobusu v Lipsku. Šesťdesiatdvaročný vodič po útoku skončil v nemocnici, kde musel podstúpiť urgentný zákrok v dôsledku mozgovej príhody. V súčasnosti leží v kóme na jednotke intenzívnej starostlivosti. Útočník ho podľa dostupných informácií minimálne trikrát udrel hlavou do tváre.

V nemeckom Giessen to vrelo: Desaťtisíce protestovali proti novej mládeži AfD, polícia nasadila vodné delá

Desiatky tisíc ľudí protestovali v stredonemeckom meste Giessen proti ustanovujúcemu zjazdu mládežníckej organizácie strany Alternatíva pre Nemecko (AfD). / Zdroj: ta3

Podľa policajnej správy sa incident odohral už v stredu približne o siedmej večer na linke číslo 90. Konflikt vznikol po tom, čo vodič na jednej zo zastávok upozornil skupinu hlučných mladých ľudí, aby sa správali tichšie, všíma si portál novinky.cz.

Polícia uviedla, že došlo k fyzickému stretu s trinásťročným chlapcom, pri ktorom vodič utrpel zranenia a musel byť prevezený do nemocnice. Denník Bild však označil toto vyjadrenie za pomerne zdržanlivé a naznačil, že skutočný priebeh udalostí bol oveľa dramatickejší. Podľa tohto zdroja agresor, ktorý sa narodil v Iraku a je v Nemecku evidovaný ako opakovaný páchateľ, zaútočil na vodiča viacerými údery.

X X X

Vydírání, nebo byznys? Ropné firmy pohrozily miliardami. Pravidla se zmírnila

Rozvolnění pravidel pro udržitelnost v dodavatelských řetězcích má sloužit zvýšení konkurenceschopnosti firem v evropském bloku. Ukazuje se ale, že za zmírněním přísné regulace stojí také koordinovaný lobbing amerických firem a Bílého domu. Mezi hlavní odpůrce pravidel patří například ropné firmy ExxonMobil či Chevron. Americké korporace vyhrožovaly sedmadvacítce zastavením investic v řádu stovek miliard korun.

Ekonomická sebevražda pro Evropu. Tak loni v prosinci glosoval americký velvyslanec při EU Andrew Puzder směrnici o náležité péči v oblasti udržitelnosti podniků (CSDDD). Velké firmy podle těchto pravidel musí zajistit dodržování lidských práv a ochrany přírody ve svých dodavatelských řetězcích po celém světě. Mají být odpovědné za to, že jejich byznys nezpůsobuje moderní otroctví nebo ekologické katastrofy.

Komentář amerického diplomata ukázal, jakým způsobem se snaží Trumpova administrativa ovlivňovat evropská pravidla pro podnikání amerických firem na evropském kontinentu. Následné zmírnění pravidel pro firmy, jak jej navrhla Komise, bylo zřejmě reakcí na americký nátlak. Stejně jako zmírnění směrnice o podávání zpráv o udržitelnosti podniků (CSRD).

Usilovný a úspěšný lobbing

„Zejména americké korporace a Trumpova administrativa velmi usilovně lobovaly. Pro ně byla směrnice CSDDD jedním z regulačních nástrojů, které považovaly za špatné pro americké podnikání,“ vysvětlil pro EU Perspetives Geert Van Calster, profesor práva na Katolické univerzitě v Lovani.

Tlak na zjednodušování evropských pravidel ale přišel už na základě zpráv bývalého italského premiéra Enrica Letty o jednotném trhu a bývalého prezidenta Evropské centrální banky Maria Draghiho o konkurenceschopnosti. Obě zprávy pochází z roku 2024.

Bývalý šéf Evropské centrální banky Mario Draghi už v roce 2024 požadoval, aby se pravidla pro podnikání v Unii zásadně zjednodušila.

Za menší porci papírování lobbovaly i evropské firemní a průmyslové asociace. Nástup druhé Trumpovy administrativy ale zvýšil tlak na změnu unijních pravidel. „Komise byla pod velkým tlakem po zprávách Draghiho a Letty. Ale příchod Donalda Trumpa do Bílého domu v lednu 2025 byl impulzem pro spuštění změn,“ prohlásila Judith Arnalová z Centra pro evropské politické studie.

Vláda USA jako nátlakový hráč

Mění se míra amerického nátlaku na unijní orgány. Americká vláda začala jednat jako přímý nátlakový lobbista pro zájmy amerických korporací v rámci evropského legislativního procesu. Směrnice CSDDD se stala jedním z hlavních témat obchodních jednání mezi USA a EU loni v létě.

Davide Panzeri z klimatického think-tanku ECCO tvrdí, že americký nátlak na Brusel je součástí snahy zvýšit závislost evropského kontinentu na dodávkách amerických fosilních zdrojů, především zkapalněného zemního plynu LNG. Kromě kritiky firemních pravidel pro udržitelnost je to také odmítání celého Green Dealu nebo obnovitelných zdrojů energie, jako jsou větrné turbíny.

Hlavní lobbisté: ExxonMobil, Chevron, TotalEnergies

Podle nizozemské neziskové organizace Centrum pro výzkum nadnárodních korporací (SOMO) lobbovaly u americké vlády nadnárodní firmy, jako jsou ExxonMobil, Chevron, TotalEnergies, Koch Industries, Honeywell a Dow, aby dosáhly změny evropských pravidel.

Samotná společnost ExxonMobil uspořádala mezi lednem 2024 a červencem 2025 nejméně 25 schůzek s Komisí a Evropským parlamentem. Pohrozila, že zadrží investiční balíček pro Evropu ve výši 20 miliard dolarů (428 miliard korun), pokud nedojde ke změnám směrnice CSDD.

Méně povinností a nižší sankce

Působnost směrnice se nově zvýšila pro firmy s více než pěti tisíci zaměstnanci a s obratem 1,5 miliardy eur (36,8 miliardy korun). To znamená, že se týká přibližně 1 600 společností. Povinnosti plynoucí z plánu klimatické transformace se zrušily, stejně jako režim pro občanskoprávní odpovědnost. Maximální sankce klesly z pěti procent na tři procenta celosvětového obratu. Účinnost se odložila až na červenec 2029.

Vlivný evropský think-tank Evropská rada pro zahraniční vztahy (ECFR) varoval, že opakovaným přizpůsobováním požadavkům Spojených států Unie ukázala, že tlak funguje. Proto je pravděpodobné, že nátlak Bílého domu na Brusel v následujících měsících ještě zesílí.

Reakce českého průmyslu

Reakce českých průmyslových svazů na osekání směrnice CSDDD jsou rozpolcené. Na jedné straně to je úleva z konce „byrokratického monstra“. Na straně druhé se ozývá obava z právního chaosu.

Svaz průmyslu a dopravy uvítal, že tisíce českých firem – zejména subdodavatelů v automobilovém sektoru – nemusí vyplňovat dotazníky o každém šroubku z Číny nebo Indie. Varuje ale, že odklad unijního rámce povede k tomu, že české firmy budou muset dál plnit přísné německé standardy, pokud chtějí dodávat tamním automobilkám.

Hospodářská komora varovala před scénářem, že unijní státy, jako je Francie nebo Německo, vytvoří ještě přísnější pravidla pro dodavatelské řetězce. Pro české exportéry působící na více trzích to bude znamenat, že musí hlídat desítky různých národních norem místo jedné unijní. Asociace malých a středních podniků ale omezení působnosti směrnice ocenila.Samuel Dempsey

X x x

V Brne to ide, u nás nie: Peniaze ako hlavný motivátor všetko pokazia, odkazuje prednosta slovenskému zdravotníctvu

V Brne to ide, u nás nie: Peniaze ako hlavný motivátor všetko pokazia, odkazuje prednosta slovenskému zdravotníctvu

Ak v nejakej nemocnici personál chýba, často preto, že ide o špecifický, toxický kolektív, do ktorého nikto nechce ísť. V odborných kruhoch sa to vie a nikto tam nenastúpi, hovorí prednosta českej pôrodnice, ktorá patrí k medicínskej špičke v Strednej Európe.

Krátko pred ôsmou večer si Tamara nervózne uťahuje bezpečnostný pás a tlmene si odfúkne. Každú chvíľu sa pozrie na mobil, kde jej aplikácia meria kontrakcie. Vie, že má ešte dosť času a tých 130 kilometrov z Bratislavy do Brna zvládnu. S manželom si trasu za posledné mesiace prešli viackrát.

Keď minú čerpaciu stanicu Sekule, ktorá je poslednou veľkou zastávkou pred hranicou, Tamara si vydýchne. A nie je jediná. Každý deň cez česko-slovenské hranice prechádzajú autá so slovenskými značkami, a v mnohých sa odohráva rovnaký scenár ako v Tamarinom príbehu.

Na zadnom sedadle je zbalená taška do pôrodnice, v ruke kŕčovito zovretá tehotenská knižka a oči upreté na cestu. Keď slovenské modré smerové tabule vystriedajú zelené, budúce matky vedia, že pôrodnica, ktorú si vybrali, sa blíži. V Česku rodí stále viac cudziniek, v roku 2022 ich bolo okolo 3 500, väčšinu z nich pritom tvoria Slovenky.

„Ktorá nemocnica zo Slovenska je našou konkurenciou?“ zopakuje otázku Vít Weinberger, prednosta gynekologicko-pôrodníckej kliniky Fakultnej nemocnice Brno, kde majú ročne okolo 4500 pôrodov. Na tvári sa mu mihne rozpačitý úsmev. Po chvíli ticha priznáva, že v slovenských pôrodniciach nevidí konkurenciu, pretože systém a aj nastavenie zdravotníctva je v Česku úplne iný.

Zatiaľ čo slovenské pôrodníctvo v mnohých regiónoch stále bojuje s pozostatkami socializmu, s rutinnými nástrihmi, separáciou novorodencov či nevhodnými poznámkami personálu, ktoré zanechávajú jazvy na duši dlho po zahojení tých fyzických, moravská metropola sa stala akousi „mekkou“ slovenských rodičiek.

Neutekajú tam však za lepšou medicínou. Odchádzajú za niečím, čo sa v slovenskom zdravotníckom systéme ešte stále predáva s nálepkou „nadštandard“.

Prednosta ružinovskej pôrodnice Jozef Záhumenský v rozhovore pre Aktuality.sk uviedol vašu pôrodnicu ako svoj vzor. Brno podľa neho patrí medzi najlepšie pracoviská v strednej Európe. Tušíme odpoveď, ale napriek tomu sa vás na to spýtame: Vnímate niektorú slovenskú pôrodnicu ako konkurenciu?

Nevnímam ich ako konkurenciu, skôr ako partnerov. Systém však funguje v oboch krajinách inak. Pokiaľ viem, u vás je pôrodníctvo stále postavené primárne na lekárovi a pôrodná asistentka hrá vedľajšiu úlohu. Tento koncept však, samozrejme, nájdeme stále aj v niektorých regiónoch a nemocniciach v Českej republike. Keby som tvrdil, že taký systém, ako funguje u nás na klinike, funguje v každom zariadení v našej republike, nebola by to pravda.

Kedy sa to zmenilo u vás?

Už v roku 2003, keď som do Brna nastúpil, bolo prirodzené, že pôrodné asistentky sú našimi partnermi. Nie je to teda len moja zásluha ako prednostu, je to dlhodobý proces formovania kolektívu.

Ako si vysvetľujete, že takýto model v mnohých nemocniciach stále nie je? Nehovoríme len o slovenských, ale aj o českých pôrodniciach.

Zásadnú rolu hrajú financie. Ak sú lekári platení od počtu pôrodov, pri ktorých asistujú, je to ťažko riešiteľná situácia. U nás na klinike tento model neexistuje.

Považujete nejakú pôrodnicu, či už v Česku, alebo v zahraničí, za ukážkovú, ktorej by ste sa chceli priblížiť?

Systémy v Rakúsku, Holandsku alebo v škandinávskych krajinách sú veľmi odlišné. Máme partnerov, s ktorými spolupracujeme, ale univerzálny ideál neexistuje. Ideálom sú skôr princípy, na ktorých sa zhodneme. Napríklad čo má robiť pôrodná asistentka a ako sa má vzdelávať. Každý štát je iný, a preto inak vyzerajú aj pôrodnice. Priamu odpoveď na túto otázku teda nepoznám.

Lekár nemá pri väčšine pôrodov čo robiť

Brnenskú pôrodnicu si ročne vyberajú tisíce žien a teší sa veľkej popularite aj v dobe, keď sú čoraz populárnejšie menšie pôrodnice. Čo na vašom prístupe k rodičkám z vás robí takú kvalitnú pôrodnicu?

S rodičkami sa stretávame už v rámci predpôrodnej starostlivosti. V ambulanciách sa zoznamujú predovšetkým s pôrodnými asistentkami, pretože u nás pri pôrode nie je lekár, kým to nie je nevyhnutné. Náš prístup k pôrodníctvu je vedený s maximálnym rešpektom k prianiam rodičiek a ich rodín, keďže často prichádzajú aj s manželom alebo partnerom.

Podľa čoho sa rozhodujete, pri ktorých pôrodoch bude len pôrodná asistentka, a pri ktorých zase lekár?

Máme presnú metodiku, ktorá určuje, kedy môže pôrod viesť kompletne pôrodná asistentka a kedy ide o rizikový pôrod. Aj pri rizikovom pôrode sa však primárne spoliehame na pôrodnú asistentku. Všeobecne si myslím, že lekári by sa nemali venovať fyziologickým pôrodom. Nemajú pri nich čo robiť.

Dá sa však robiť rešpektujúce pôrodníctvo aj v podmienkach, kde je napríklad nedostatok personálu? Máme na mysli najmä menšie nemocnice, pretože s týmto problémom zápasia mnohé slovenské pôrodnice.

Kľúčové je, prečo tam ten nedostatok personálu je. Vo všeobecnosti platí, že v zdravotníctve chýbajú sestry a lekári, ale existujú pracoviská, kde s personálom nie je problém.

My napríklad nemáme problém s nedostatkom lekárov. Tento rok sa nám do výberového konania prihlásilo takmer 30 absolventov. Naša vrchná sestra nemá núdzu o sestry. Ak v nejakej nemocnici personál chýba, často je to preto, že ide o špecifický, toxický kolektív, do ktorého nikto nechce ísť.

X X X

Jadran v zajatí orkánu: Chorvátsko čelí extrémom, ktoré odrezali ostrovy od sveta

Chorvátske pobrežie, ktoré sa v tomto čase zvyčajne pripravuje na prvých jarných návštevníkov, sa začiatkom apríla 2026 premenilo na nebezpečnú zónu. Krajinu zasiahlo extrémne počasie sprevádzané ničivou silou vetra, ktorá donútila úrady vyhlásiť najvyšší, červený stupeň varovania.

Situácia je kritická najmä v regióne Kvarner, v okolí Rijeky a v severnej Dalmácii, kde orkánová bura dosahuje v nárazoch rýchlosť až 160 kilometrov za hodinu.

Živel, ktorý zastavil čas

Pohľad na chorvátske cesty a prístavy pripomína v týchto dňoch skôr zábery z katastrofického filmu než z obľúbenej dovolenkovej destinácie. Najdramatickejšia situácia nastala na ostrove Pag, píše Dnevnik. Kvôli extrémnym nárazom vetra museli úrady úplne uzavrieť Pažský most, a keďže bola prerušená aj trajektová doprava, ostrov zostal totálne odrezaný od pevniny. Podobný osud postihol desiatky ďalších lokalít.

Chorvátsky autoklub (HAK) hlási masívne výpadky v námornej doprave – v prístavoch zostali uväznené trajekty, katamarány aj menšie lode na linkách ako Lopar – Valbiska, Stinica – Mišnjak či spoje smerujúce na Brač, Hvar a Vis.

Bura, typický jadranský vietor, tentoraz ukazuje svoju najničivejšiu tvár. Pod nápormi vzduchu padajú stromy, lámu sa konáre a vzduchom lietajú predmety, ktoré sa stávajú smrteľnými projektilmi. Štátny hydrometeorologický ústav (DHMZ) varuje, že situácia je priamo ohrozujúca na živote, a to nielen pre námorníkov na otvorenom mori, ale aj pre chodcov v mestských uliciach.

Dopravný kolaps a sneh v horách

Extrémne podmienky nešetrili ani vnútrozemie a kľúčové dopravné tepny. Diaľnica A1, spájajúca Záhreb so Splitom, čelí vážnym obmedzeniam. Kamióny a nákladné vozidlá majú v úseku pod pohorím Velebit úplný zákaz jazdy, čo spôsobuje komplikácie v zásobovaní a nervozitu na hraniciach, najmä v smere do Srbska, kde sa tvoria dlhé čakacie doby.

Kým pobrežie bojuje s víchricou, vyššie položené oblasti Chorvátska prekvapil návrat zimy. V najvyšších polohách hôr sa k dažďu pridal sneh a teploty sa držia nezvyčajne nízko, v rozmedzí 8 až 13 stupňov Celzia. Na juhu krajiny a na Istrii je situácia o niečo pokojnejšia, hoci aj tam prevláda oblačnosť a nestabilné podmienky.

TOP 5 unikátov, ktoré nájdete len v Chorvátsku: 100 % kamenný kostol, takmer Čínsky múr, amfiteáter lepší ako Koloseum

Výhľad na najbližšie dni

Meteorológovia predpovedajú, že vietor by mal začať postupne slabnúť, no varovania zostávajú v platnosti. Postupné vyjasňovanie sa očakáva smerom od západu, pričom teploty by sa mali v priebehu niekoľkých dní vrátiť k príjemnejším jarným hodnotám okolo 19 stupňov.

Nateraz však pre všetkých, ktorí sa v Chorvátsku nachádzajú, platí jednoznačné odporúčanie: vyhýbať sa cestovaniu v exponovaných oblastiach, nezdržiavať sa v blízkosti pobrežných múrov, kde hrozia vysoké vlny, a sledovať aktuálne správy záchranných zložiek. Jadranský orkán pripomenul, že príroda má nad turistickou sezónou stále posledné slovo.

X x x

Smrteľné predbiehanie: Takto tvrdo policajti zakročili proti hazardérom

Dopravní policajti v Juhomoravskom kraji vykonali bezpečnostnú akciu zameranú na dodržiavanie pravidiel cestnej premávky v dlhodobo rizikových úsekoch. Išlo najmä o cesty v okolí Slavkova pri Brne na Vyškovsku a úseky pri obci Krhov a v Černohorských lesoch na Blanensku, kde sa v minulosti opakovane stávali aj tragické nehody. Tieto miesta sú typické neprehľadnými zákrutami, horizontmi a ďalšími nebezpečnými prvkami, ktoré zvyšujú riziko. Aj napriek jasnému dopravnému značeniu zaznamenali policajti viacero porušení. Pomocou modernej techniky, vrátane dronov, zdokumentovali takmer dve desiatky vodičov, ktorí nebezpečne predbiehali v zakázaných úsekoch. Práve riskantné predbiehanie patrí medzi najčastejšie príčiny vážnych nehôd (často smrteľných), najmä v kombinácii s vysokou rýchlosťou a zlým odhadom situácie. Policajti preto apelujú na vodičov, aby prispôsobili jazdu podmienkam, rešpektovali značenie a vyhli sa rizikovému správaniu za volantom.

X XX

Policistů je dost: Soud povolil obří muslimské shromáždění

Úřady se pokusily akci na poslední chvíli zarazit s odvoláním na válku na Blízkém východě i tvrzením, že policisté nebudou schopni zajistit bezpečnost. Ilustrační snímek. 

Francouzské hlavní město zažívá nečekané právní drama, které postavilo vládní bezpečnostní složky do úzkých. Ještě ve čtvrtek to vypadalo, že veletržní areál v Le Bourget zůstane prázdný, ale páteční verdikt pařížského správního soudu všechno změnil. Úřady se pokusily akci na poslední chvíli zarazit s odvoláním na válku na Blízkém východě i tvrzením, že policisté nebudou schopni zajistit bezpečnost. Co přesně soudce přesvědčilo, aby argumenty o nedostatku policistů a hrozbě teroru smetl ze stolu?

Soud odmítl tvrzení, že policisté bezpečnost nezvládnou

Pařížský správní soud zrušil rozhodnutí vládních úřadů, které zakazovalo konání celostátního shromáždění muslimů na předměstí metropole. Akce tak mohla začít v pátek odpoledne a potrvá až do pondělí. Soudci odmítli argumenty úřadů, podle kterých by shromáždění mohlo narušit veřejný pořádek nebo že stát nemá k dispozici dostatečný počet policistů pro zajištění bezpečnosti akce.

Za zákazem akce stál mimo jiné francouzský ministr vnitra Laurent Nuñez. Ten v rozhovorech pro Le Parisien a stanici BFM-TV tvrdil, že organizátoři udržují vztahy s Muslimským bratrstvem. Ilustrační snímek. 

Úřady ve svém čtvrtečním zdůvodnění zákazu varovaly, že shromáždění může vyvolat protesty krajní pravice. Dále operovaly s napjatou mezinárodní situací kvůli válce na Blízkém východě, což mělo účastníky vystavovat nebezpečí teroristických útoků. Organizátoři však kontrovali tím, že se akce konala i během jiných krizí, například po útocích z 11. září 2001. Soud nakonec konstatoval, že vládní odůvodnění nejsou dostatečně podložená.

Tisíce návštěvníků v areálu Le Bourget

Shromáždění, které pořádá organizace Francouzští muslimové, se do veletržního areálu v Le Bourget vrací po dlouhé pauze způsobené pandemií covidu-19. Program zahrnuje konference, workshopy a výstavní činnost. Pořadatelé očekávají, že areálem projde denně na 7 000 lidí.

Ministr vnitra versus Muslimské bratrstvo

Za zákazem akce stál mimo jiné francouzský ministr vnitra Laurent Nuñez. Ten v rozhovorech pro Le Parisien a stanici BFM-TV tvrdil, že organizátoři udržují vztahy s Muslimským bratrstvem. Zástupci muslimské organizace takové propojení kategoricky popírají.

Nuñez přesto oznámil, že se úřady chystají rázněji zakročit proti skupinám, které se oddělují od zbytku společnosti. Podle vládního materiálu z loňského roku může právě Muslimské bratrstvo ohrožovat francouzskou národní soudržnost. Kvůli pokusu o zákaz akce čelí ministr ostré kritice od levicové opozice, která mu vyčítá nerovné zacházení s občany.

x X X

DORTY  I  JEZDECTVÍ,  DOBRÝ  NÁPAD  SE  VYDAŘIL

ULRIKA  KOPŘIVOVÁ

 X X X

TRUMP  NEVÍ,  JAK  SKONČIT  S  ÍRÁNEM?