Americký prezident hovorí o šanci na rýchlu mierovú dohodu s Iránom, no v rovnakom dychu sľubuje tvrdý úder. Pripravuje svet na ďalšiu eskaláciu napätia. Spojené štáty by mohli s Iránom uzavrieť dohodu o mierovom urovnaní konfliktu na Blízkom východe už v pondelok. Uviedol to americký prezident Donald Trump v nedeľňajšom rozhovore pre stanicu Fox News, píše TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters.

• Spojené štáty rokujú s Iránom o mierovom urovnaní blízkovýchodného konfliktu.
• Donald Trump tvrdí že dohoda s Iránom by mohla vzniknúť už pondelok.
• Trump verejne pohrozil zničením iránskych cieľov a zmocnením sa ropy.
• Trump podmienil odvrátenie útoku otvorením strategického Hormuzského prielivu Iránom.
• Trump avizoval útok na iránske elektrárne a mosty už najbližší utorok.

„Myslím, že zajtra je na to dobrá šanca, práve teraz rokujú. Ak sa nedohodnú a to rýchlo, zvažujem, že to tam celé vyhodím do vzduchu a zmocním sa ropy,“ vyhlásil šéf Bieleho domu podľa zahraničného spravodajcu televízie Fox News Treya Yingsta.

Trumpove hrozby

Trump krátko predtým na sociálnej sieti Truth Social uviedol, že pokiaľ Irán neotvorí Hormuzský prieliv, Spojené štáty budú v utorok útočiť na iránsku infraštruktúru.

„Utorok bude v Iráne deň elektrární a zároveň deň mostov, všetko v jednom. Niečo také tu ešte nebolo!!! Otvorte ten ****** prieliv, vy šialení bastardi, inak tam budete mať peklo – LEN SA POZERAJTE! Sláva Alahovi,“ napísal Trump v príspevku na sociálnej sieti Truth Social.

X XX

Trump predĺžil Iránu ultimátum, zasypal ho vyhrážkami a vulgarizmami. Nehodné hlavy štátu, reagoval Teherán. 

Americký prezident Donald Trump v nedeľu predĺžil ultimátum, ktoré dal Iránu na opätovné otvorenie Hormuzského prielivu, do utorka večera washingtonského času.

Šéf Bieleho domu v rozhovore pre denník Wall Street Journal uviedol, že novým termínom na otvorenie Hormuzského prielivu je utorok večer. Neskôr v príspevku na sociálnej sieti Truth Social bez uvedenia akýchkoľvek ďalších informácií napísal len „utorok, 20.00 h východného času“ (streda 02.00 h SELČ).

Americký prezident v prípade nesplnenia jeho podmienok pohrozil Iránu útokmi na kritickú infraštruktúru. „Spomeňte si, keď som dal Iránu desať dní na to, aby UZAVREL DOHODU alebo OTVORIL HORMUZSKÝ PRIELIV. Čas sa kráti – zostáva 48 hodín, kým sa na nich zosype peklo,“ napísal Trump v sobotu v príspevku na Truth Social.

Iránsky ostrov Charg slúži ako exportný terminál pre 90 percent iránskeho vývozu ropy. USA zaútočili na vojenské ciele na ostrove a Trump pohrozil, že zničí aj ropnú infraštruktúru, ak bude Irán brániť bezpečnej plavbe Hormuzským prielivom. Irán odpovedal, že v takom prípade zaútočí na ropné spoločnosti v regióne spolupracujúce s USA. / Zdroj: Reuters

V nedeľu Trump vo svojej rétorike ešte viac pritvrdil, keď napísal: „Utorok bude v Iráne deň elektrární a zároveň deň mostov, všetko v jednom. Niečo také tu ešte nebolo!!! Otvorte ten ****** prieliv, vy šialení bastardi, inak tam budete mať peklo – LEN SA POZERAJTE! Sláva Alahovi,“ napísal Trump v príspevku na sociálnej sieti Truth Social.

V telefonickom rozhovore s Fox News Trump povedal, že Irán rokuje a on verí v uzavretie dohody v pondelok. Pokiaľ ale dohoda nebude rýchlo, zvažuje, že „všetko vyhodím do vzduchu a prevezmem kontrolu nad ropou“, dodal.

Na otázku Wall Street Journal, kedy vojna skončí, Trump odpovedal, že to povie čoskoro. Na ďalšiu otázku, či má obavy z dopadov prípadných útokov na civilnú infraštruktúru na iránske obyvateľstvo, potom uviedol, že nie, a naznačil, že Iránci takýto zásah chcú, pretože podľa neho žijú v „pekle“.

Iránske zastúpenie pri OSN v príspevku na sieti X označilo hrozbu úmyselného ničenia civilnej infraštruktúry, ako sú elektrárne a mosty, za porušenie medzinárodného práva.

Podľa diplomatov nie je taká rétorika hodná hlavy štátu a svedčí o nebezpečnom ignorovaní Ženevských dohovorov a ochrany civilistov. Diplomacia podľa nich vyžaduje aspoň základný rešpekt k právnemu poriadku a nemala by sa opierať o hrozby „peklom“.

Trump dal prvé ultimátum Iránu 21. marca, kedy Teheránu pohrozil zničením elektrární, pokiaľ do 48 hodín úplne neuvoľní pre bezpečnú plavbu Hormuzský prieliv. Tieto útoky nariadil 23. marca podmienečne odložiť o päť dní, čo zdôvodnil „produktívnymi rozhovormi“ o úplnom ukončení vojny. Neskôr oznámil, že na žiadosť iránskej vlády odkladá útoky na elektrárne o ďalších desať dní, a to do pondelka 6. apríla.

Masaker v Hormuzskom prielive: Kamery zachytili likvidáciu viacerých lodí v kľúčovej tepne sveta (Video z 11.03.2026)

Ide o jednu z najdôležitejších lodných trás na svete, cez ktorú prechádza významná časť globálnej námornej dopravy. / Zdroj: CENTCOM

Irán neprejavil žiadne známky ústupu a pokračuje v útokoch na ekonomické a infraštruktúrne ciele v susedných krajinách. Irán útočí na krajiny, kde sa nachádzajú americké vojenské základne. Teherán zároveň popiera rokovania so Spojenými štátmi, hoci tvrdí, že dostáva informácie a odkazy od tretích krajín ohľadom možnosti ukončiť konflikt.

USA a Izrael vykonávajú útoky na Irán od 28. februára, čo v krajine podľa rôznych zdrojov stálo život niekoľko tisíc ľudí. Medzi mŕtvymi sú aj niektorí poprední predstavitelia režimu vrátane najvyššieho vodcu Alího Chameneího.

Kvôli konfliktu na Blízkom východe sa plavba Hormuzským prielivom podľa údajov OSN znížila o zhruba 95 percent. Prielivom sa tak denne vydáva len niekoľko lodí, namiesto obvyklých viac ako sto plavidiel. V mierových dobách sa prielivom pohybuje zhruba pätina svetovej ropy prepravovanej po mori. Utlmenie prevádzky na tejto námornej trase prispieva k rastu cien ropy na medzinárodných trhoch.

X X X

 Merz odmieta ďalšie diplomatické snahy voči Rusku, trvá na prímerí

Nemecký kancelár Friedrich Merz tvrdí že ďalšie diplomatické snahy voči Rusku sú márne. Volá po obrane Ukrajiny a upozorňuje na útoky na civilistov.

Ďalšie diplomatické úsilie voči Rusku je zbytočné, keďže odpoveďou sú len ďalšie útoky na detské nemocnice, zariadenia pre seniorov a civilnú infraštruktúru na Ukrajine. Nemecký kancelár Friedrich Merz to v piatok povedal na predvolebnom zhromaždení v spolkovej krajine Hesensko, informuje TASR podľa agentúry DPA.

• Merz odmieta ďalšiu diplomaciu voči Rusku bez prímeria.
• Rusko podľa neho útočí aj na európske politické usporiadanie.
• Podstatné je najskôr dosiahnuť zastavenie bojov na Ukrajine.
• Putin chce brániť vzniku demokracie pri ruských hraniciach.

Podľa nemeckého lídra v tejto vojne nejde len o územnú celistvosť Ukrajiny, lebo je to aj „vojna proti celému politickému usporiadaniu Európy“. Pred približne dvoma tisíckami účastníkov predvolebného zhromaždenia Merz vyhlásil, že Putin sa snaží nielen o ruskú expanziu na západ, ale pokúša sa zničiť aj hrozbu vzniku demokracie a právneho štátu pri jeho hraniciach.

Prímerie je podmienkou

Kancelár zároveň odmietol výzvy na intenzívnejšiu diplomaciu, keďže západné mocnosti doteraz ponúkli ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi „všetky formy dialógu vrátane rokovaní s ruským vedením“.

X X X

 Erdogan telefonoval s Ruttem. Vojna na Blízkom východe je v slepej uličke

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan počas telefonického rozhovoru s generálnym riaditeľom NATO Markom Ruttem uviedol, že vojna na Blízkom východe viedla do „geostrategickej slepej uličky“, uviedol v sobotu jeho úrad. Erdogan v sobotu prijal aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, pričom rokovania sa podľa Ankary zamerali predovšetkým o „úsilie o prímerie“ a trvalé riešenie vojny na Ukrajine.

„Prezident Erdogan povedal, že proces, ktorý sa začal intervenciou proti Iránu, viedol k geostrategickej slepej uličke a že medzinárodné spoločenstvo musí zdvojnásobiť svoje úsilie o ukončenie tejto vojny,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Turecko sa pokúsilo sprostredkovať ukončenie nepriateľských akcií, a to najmä prostredníctvom rokovaní s Pakistanom a Egyptom.

Erdogan uviedol, že jeho krajina tiež pokračuje v úsilí „dosiahnuť mierové riešenie“ konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou.

Erdogan privítal slovenskú delegáciu v Ankare. Sakovej venoval dlhý stisk ruky (

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj medzitým pricestoval v sobotu do Istanbulu na rokovania s Erdoganom. Podľa nemenovaného vysokopostaveného ukrajinského predstaviteľa sa rozhovory nebudú týkať len stíhačiek dronov, ale aj bezpečnostnej spolupráce vo všeobecnosti.

Úrad tureckého prezidenta v príspevku na platforme X uviedol, že sa rokovania zamerajú na „úsilie o prímerie a trvalé riešenie“.

Zelenskyj v sobotu večer na sociálnych sieťach napísal, že s Erdoganom sa „dohodli na nových krokoch v oblasti bezpečnostnej spolupráce“. Bez uvedenia ďalších podrobností následne ukrajinských prezident napísal o podpore zo strany svojej krajiny ohľadne „odborných znalostí, technológie a skúseností“.

Kyjev predtým ponúkol pomoc štátom v Perzskom zálive a na Blízkom východe pri obrane proti iránskym bojovým dronom. Rusko vo svojej vojne proti Ukrajine, ktorá trvá od roku 2022, často využíva drony typu Šahíd iránskej výroby. Ukrajinská armáda má preto dlhoročné skúsenosti s bojom proti tomuto typu dronov. Zelenskyj tiež spomenul „praktické kroky“ pri realizácii projektov na rozšírenie plynárenskej infraštruktúry. Zvažuje sa aj spoločný rozvoj polí zemného plynu.

X XX

 Lídrom maďarskej opozície je Orbánov bývalý spojenec. Neuškodila mu špinavá kampaň ani obvinenia z týrania manželky

V Maďarsku ho označujú za „mesiáša“. Aj keď to mnohí myslia posmešne, pravdou je, že ako jediný má šancu poraziť premiéra Viktora Orbána v parlamentných voľbách 12. apríla. Europoslanec Péter Magyar pritom pôvodne pracoval pre Orbánovu vládu a bol čenom jeho strany. Neskôr ju začal kritizovať a stačili mu len dva roky, aby sa stal najsilnejším opozičným lídrom. Čelil však aj niekoľkým škandálom a obvineniam.

Na snímke z 12. júla 2025 europoslanec a líder maďarskej mimoparlamentnej strany TISZA Péter Magyar vystupuje s prejavom na kongrese strany v meste Nagykanizsa.

Orbán, ktorý vládne nepretržite od mája 2010, má dôvod na obavy. Všetko naznačuje, že ho čaká zdrvujúca porážka.

Podľa prieskumu agentúry Medián z 25. marca by jeho stranu Fidesz volilo už len 35 percent opýtaných, zatiaľ čo Magyarov subjekt TISZA (Strana rešpektu a slobody) až 58 percent. Len mesiac predtým mala pritom TISZA iba 42-percentnú podporu, takže jej popularita s blížiacimi sa voľbami rastie.

Prejav lídra maďarskej opozície Magyara na zhromaždení v Budapešti

Nádej pre voličov

Už keď Magyar pred dvoma rokmi začínal ťaženie proti Orbánovi, prebúdzal v ľuďoch nádej a eufóriu. Zahraniční reportéri dokonca hovorili, že spustil „budapeštiansku jar“ a v Maďarsku zavial „vietor zmeny“.

A ten pocit je čoraz silnejší, najmä u mladých ľudí, ktorí už majú dosť života v „najskorumpovanejšom štáte Európskej únie“, ako ich krajinu označujú v cudzine. Magyar je pre nich ako svetlo na konci tunela.

„Myslím, že čokoľvek je lepšie ako strana, ktorá mala šestnásť rokov na to, aby veci zmenila, a len ich zhoršila,“ uviedol pre britský denník Guardian 22-ročný študent z Budapešti. Viacerí pripomínajú, že nejde ani tak o Magyara, ako o potrebu zmeny.

„Všetci sú proti tomuto systému a TISZA je jediná možnosť, ktorú máme. Vôbec nesympatizujem s Magyarom, ale nemám na výber, takže ho budem voliť,“ priznal pre britské noviny 21-ročný János.

Šéf strany TISZA frustráciu krajanov dokonale využil. Volebnú kampaň vedie výborne. Prišiel s jasným posolstvom, jeho heslom je „Teraz alebo nikdy!“, ktoré prevzal od maďarského básnika a revolucionára slovenského pôvodu Sándora Petőfiho.

Má charizmu a aj vo veku 45 rokov pôsobí mlado. Zvyčajne ho vídať v džínsoch, bielej košeli a teniskách, nemá problém zhromaždiť na protestoch státisíce ľudí.

Na rozdiel od Orbána cestuje už dva roky po krajine – po mestách i dedinách. V rámci kampane má aj štyri až šesť vystúpení denne. Po nich ide medzi ľudí, baví sa s nimi, rozdáva autogramy, mnohí sa s ním fotia.

Veľmi aktívny je tiež na sociálnych sieťach. Usilovnosť sa mu vypláca. Už nie je len najobľúbenejším maďarským politikom, ale aj fenoménom svojej doby. Naozaj bude „spasiteľom“, čo ukončí éru Viktora Orbána?

Strážay: Maďarsko čakajú kľúčové voľby za 16 rokov. Ani víťazstvo Magyara ešte nemusí znamenať pád Orbána

Po roku 2010 ide o prvé voľby, v ktorých môžu reálne nahradiť vládu Viktora Orbána.“ Opozičný líder Péter Magyar a jeho strana TISZA vedie v prieskumoch. Riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay však upozorňuje, že volebný výsledok môžu ovplyvniť aj ďalšie veci.

Vzbura proti Orbánovi

Kampaň proti nemu je špinavá. Fidesz a provládne médiá ho očierňujú, ako sa len dá. Vyťahujú naňho kauzy, obvinenia, nie je núdza o ohováranie a dezinformácie.

Magyar je však ľahký cieľ, pretože okrem imidžu Orbánovho protivníka má i odvrátenú tvár. V čom je problém?

O dnešnom Maďarsku hovorí ako o „mafiánskom štáte“, hoci predtým sám patril do jeho „skorumpovaných štruktúr“ a 22 rokov bol členom Fideszu (2002 – 2024).

Ako vyštudovaný právnik z prominentnej rodiny (jeho stará mama bola sestrou prezidenta Ferenca Mádla, starý otec sudcom najvyššieho súdu a matka podpredsedníčkou Národného súdneho úradu) mal pred sebou oslnivú kariéru.

Členstvo vo Fidesze mu pomohlo k lukratívnym pracovným miestam, najmä po tom, čo sa v roku 2006 oženil s vychádzajúcou straníckou hviezdou Judit Vargovou, s ktorou má troch synov.

Istý čas s ňou strávil v Bruseli, neskôr pôsobil na ministerstve zahraničných vecí, v kancelárii predsedu vlády, v Maďarskej rozvojovej banke či ako generálny riaditeľ rôznych spoločností.

S manželkou, ktorá bola ministerkou spravodlivosti v štvrtej a piatej Orbánovej vláde, sa rozviedol v marci 2023. Po celý čas bol poslušným členom Fideszu a nie je známe, že by kritizoval vládu či pomery v štáte.

Politický obrat o 180 stupňov spravil až vo februári 2024, keď sa prevalil škandál s udelením prezidentskej milosti zástupcovi riaditeľa detského domova, ktorý nútil deti utajovať sexuálne zneužívanie.

Odhalenie vyvolalo protivládne protesty, následkom čoho odstúpila prezidentka Katalin Nováková i Magyarova exmanželka, lebo amnestiu ako ministerka podpísala. Vargovej, ktorá bola vtedy líderkou Fideszu vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP), to zničilo kariéru.

Vzťahy medzi bývalými manželmi boli už dlho veľmi napäté, no verejnosť o tom netušila. Len niekoľko hodín po tom, čo Vargová oznámila odchod z politiky, Magyar verejne vyhlásil, že sa vzdáva všetkých funkcií v štátnych podnikoch, a priznal, že už nemôže znášať lži a pokrytectvo Orbánovej vlády, ktorá nesie zodpovednosť za korupciu v krajine.

V kritike pokračoval i v nasledujúcich dňoch, a keďže jeho príspevky na sociálnych sieťach a nezávislých portáloch mali veľkú sledovanosť, v polovici marca 2024 zvolal protestné zhromaždenie, kde ohlásil založenie nového politického subjektu.

Nakoniec k tomu nepristúpil, iba prevzal dovtedy neznámu stranu TISZA a stal sa jej predsedom. Hoci sa voľby do EP konali už o dva mesiace, so ziskom 30 percent hlasov skončila na druhom mieste – hneď za Fideszom – a Magyara zvolili za europoslanca.

Orbán v „srdcervúcom“ videu varuje dcéry pred hrozbou: Nesmieme sa báť

Obvinenia z domáceho násilia

Bol to obrovský úspech a nový líder opozície sa len rozbiehal. V rámci kampane neváhal využiť ani bývalú manželku. Koncom marca 2024 zverejnil dôverný rozhovor, ktorý nahral bez jej vedomia.

Vargová v ňom rozoberala jednu korupčnú kauzu, pričom spomenula manipulovanie s dôkazmi. Provládne médiá na revanš písali o jeho údajne prchkej a agresívnej povahe (v júni 2024 sa napríklad pobil v nočnom klube).

Vargová na zverejnenie nahrávky reagovala obvinením z domáceho násilia. Investigatívni novinári publikovali policajnú správu z decembra 2020, podľa ktorej sa Magyar vyhrážal manželke i zasahujúcemu policajtovi.

Nasledovali články o tom, ako ju celé roky týral, vydieral a vyhrážal sa, že jej vezme deti alebo vyvolá škandál, aby ju zničil. Magyar všetky tvrdenia odmietol ako vymyslené.

A poučil sa. Keď sa vo februári tohto roka na internete objavil záber zo spálne s rozhádzanou posteľou a oznamom, že už čoskoro budú nasledovať detaily, nečakal a sám všetko vysvetlil.

Išlo vraj o izbu, kde mal po večierku v auguste 2024 sexuálny styk s niekdajšou priateľkou. Za očierňovaním vraj stojí Orbánova vláda, ktorá ho chce s pomocou tajnej služby zastrašiť.

Štvavá kampaň proti Magyarovi sa však míňa účinkom. Jeho popularitou to vôbec neotriaslo, práve naopak. Čím viac doňho orbánovci kopú, tým väčšie sú jeho šance na volebné víťazstvo.

Magyar a Slovensko

Keď Slovensko vlani prijalo novelu Trestného zákona so sankciami za spochybňovanie Benešových dekrétov, do protestov proti tomu sa zapojil i Péter Magyar. Slovenského premiéra Roberta Fica vyzval, aby zákon stiahol.

Sám pri tom čelil kritike, že pri označení Maďarov žijúcich na Slovensku použil slovo „felvidék“ (Horná zem), ako Slovensko nazývali v Uhorsku. Magyar sa ohradil, že názvy regiónov bude uvádzať tak, ako sa ich naučil od rodičov a ako ich jeho krajania používajú už tisíc rokov.

X XX

Sankcie len na papieri: Ako írsky oxid hlinitý prúdi do ruskej vojny a podkopáva autoritu.

Putinov spojenec Oleg Deripaska financuje vojnu na Ukrajine a zároveň zarába na nenápadnej írskej rafinérii. Príbeh odhaľuje trhliny v sankciách EÚ. Viac sa dočítate v našej pravidelnej rubrike – týždeň vo svetovej ekonomike.

Keď si Vladimir Putin nedávno zvolal ruských oligarchov do Kremľa, odkaz bol jasný: „Ak chcete v Rusku podnikať, musíte slúžiť štátu.“ Medzi prítomnými nechýbal ani Oleg Deripaska, dlhoročný Putinov spojenec, ktorý podľa uniknutých informácií súhlasil, že pomôže financovať vojnu na Ukrajine.

Tu však príbeh naberá bizarný smer. Hoci je Deripaska na sankčných zoznamoch EÚ ako kľúčový podporovateľ režimu, v Írsku dodnes nerušene funguje obrovská rafinéria Aughinish Alumina. Vlastní ju koncern Rusal, v ktorom má Deripaska štvrtinový podiel.

Čísla nepustia: export rastie aj počas vojny

Vyšetrovanie denníka The Irish Times odhalilo znepokojujúcu cestu írskeho oxidu hlinitého:

– Kam to ide: Z Írska putuje surovina do Ruska.

– Na čo sa zmení: V Rusku sa z nej stáva hliník, ktorý končí v rukách desiatok výrobcov zbraní.

– Finančný šok: Export tejto suroviny z Írska do Ruska po invázii paradoxne stúpol z 243 miliónov na 376 miliónov dolárov.

Právne je všetko „v poriadku“ – írska fabrika neporušuje žiadne pravidlá EÚ. A práve v tom je ten háčik.

Morálna „finta“ a tiché prikyvovanie

Vzniká tu zvláštny dvojitý meter. Deripaska je síce na čiernej listine, ale korporátne štruktúry, cez ktoré uplatňuje svoj vplyv, bežia ďalej. Je to legálne, ale popiera to samotný zmysel sankcií. Vlády sa tak môžu tváriť, že pravidlá dodržiavajú, zatiaľ čo dôležité peniaze tečú ďalej.

X XX

 Iránska armáda zničila tri americké stroje počas dramatickej pátracej operácie

Irán priznáva zostrelenie troch amerických strojov pri pátraní po pilote F15E, zatiaľ čo Trump hlási úspešnú záchranu letca za nepriateľskými líniami.

Iránska armáda v nedeľu oznámila, že zničila tri americké stroje zapojené do pátracej operácie po členovi posádky zostrelenej americkej stíhačky. Irán a Spojené štáty sa od piatku snažili nájsť druhého člena posádky lietadla F-15E Strike Eaglejet. TASR o tom píše podľa agentúr AFP a AP.

• Iránska armáda tvrdí že zničila tri americké stroje pri pátraní.
• Pilot zostreleného amerického lietadla F-15E Strike Eaglejet prežil a unikol.
• Donald Trump oznámil že pilot je v bezpečí zranený no zostane zdravý.
• Irán hlási päť mŕtvych pri útokoch na záchrannú operáciu v púšti.
• Americké jednotky nasadili desiatky lietadiel aby pilota zachránili z Iránu.

Americký prezident Donald Trump v nedeľu na sociálnej sieti oznámil, že zostreleného pilota sa podarilo nájsť počas pátracej a záchrannej operácie. Je „V BEZPEČÍ a ZDRAVÝ“, napísal.

Iránsky odpor voči pátraniu

„Nepriateľské lietadlá v južnom Isfaháne – vrátane dvoch vrtuľníkov Black Hawk a jedného vojenského transportného lietadla C-130 – boli zasiahnuté a teraz horia,“ uviedlo ústredné velenie iránskych ozbrojených síl. Dodalo, že americká záchranná operácia „zlyhala“.

Iránske štátne médiá zdieľali zábery dymiacich obhorených trosiek roztrúsených v púštnej oblasti. Informovali, že pri útokoch počas záchrannej operácie zahynulo v juhozápadnom Iráne päť ľudí, hoci nebolo bezprostredne jasné, či išlo o civilistov alebo vojenský personál. Irán tiež sľúbil odmenu každému, kto udá „nepriateľského pilota“.

Trump o záchrane pilota

Trump v príspevku na sociálnych sieťach napísal, že letec je zranený, ale „bude v poriadku“. Dodal, že do záchrany boli zapojené „desiatky lietadiel“ a že USA monitorovali jeho polohu počas príprav na jeho záchranu.

„Tento statočný bojovník bol za nepriateľskými líniami v zradných horách Iránu a prenasledovali ho naši nepriatelia, ktorí sa každú hodinu približovali,“ napísal Trump.

X XX

 Daňové podvody a promlčení: Unikne Babiš francouzským vyšetřovatelům?

Podaří se francouzským žalobcům v případu údajných daňových podvodů Andreje Babiše uspět, nebo už na spravedlnost čekali příliš dlouho? 

Francouzská národní finanční prokuratura (PNF) stojí před zásadním rozhodnutím, které může definitivně určit osud vyšetřování českého expremiéra Andreje Babiše. Ve hře jsou nákupy luxusních nemovitostí z roku 2009, které doprovází podezření z daňových podvodů a praní špinavých peněz skrze offshorové struktury. Klíčovou otázkou však zůstává čas.

Experti na francouzské právo nyní rozkrývají složitou hádanku promlčecích lhůt, kde i drobný detail v zákoně může znamenat rozdíl mezi soudním procesem a úplným odložením případu. Podaří se žalobcům uspět, nebo už na spravedlnost čekali příliš dlouho?

Závod s časem a šestiletá lhůta

Trestné činy, ze kterých francouzské úřady podezřívají Andreje Babiše, podléhají promlčení. Odborníci na tamní daňové právo uvádějí, že standardní lhůta u daňových podvodů a praní špinavých peněz činí šest let. Aby prokuratura mohla někoho stíhat, musí vyšetřování začít před koncem této doby. V případě českého politika začalo vyšetřování oficiálně 24. února 2022, tedy dlouho po transakcích ze září 2009.

Francouzská reforma z roku 2017 sice prodloužila promlčení ze tří na šest let, ale i tato lhůta se zdá být v porovnání s rokem 2009 vyčerpaná. Pokud prokuratura neprovedla žádný vyšetřovací úkon před rokem 2022, hrozí, že činy jsou z hlediska stíhání promlčeny. Přesto existují právní nástroje, jak tuto bariéru prolomit.

Skrytá trestná činnost jako záchranné lano obžaloby?

Francouzský trestní řád umožňuje v článku devět odložit začátek odpočtu lhůty u činů, které pachatel záměrně skryl. Experti se shodují, že právě využití offshorových společností může vykazovat snahu skrýt činy v rozporu se zákonem. V takovém případě se začíná čas počítat až od momentu odhalení činu, což by pro Andreje Babiše znamenalo velký problém.

Podle advokáta Jérôma Turota představuje akvizice nemovitostí skrze offshore skrytou činnost, pokud majitel finanční správě existenci těchto společností neoznámil. Ještě přísnější je situace u praní špinavých peněz. Zákon tento čin od roku 2025 považuje vždy za skrytý, přičemž už dříve existovala judikatura, která umožňovala odložit začátek promlčecí lhůty.

Nekonečné praní špinavých peněz?

Promlčení praní špinavých peněz je ve Francii velmi obtížné. Podle ustálené judikatury se totiž pachatel dopouští tohoto činu pokaždé, když s majetkem nakládá, provádí převody nebo investice. Tím se počítání lhůty pokaždé spouští znovu od nuly. Může se tedy stát, že zatímco původní daňový podvod je již dávno promlčen, stíhání za praní špinavých peněz zůstává stále otevřené.

Andrej Babiš jakékoli pochybení odmítá a tvrdí, že nákupy na jihu Francie proběhly v souladu se zákony. Národní finanční prokuratura zatím o zahájení stíhání nerozhodla, protože stále čeká na předání vyšetřovacího spisu. Konečné slovo tak bude mít prokurátor, který posoudí, zda vyšetřování započaté v únoru 2022 stihlo zákonné mantinely. ceskajustice.cz

X XX

 Vlak v Rakúsku zrazil dvoch mladých Slovákov. Viedeň nás neinformovala, uviedol Blanárov rezort

Dvoch mladých slovenských turistov zrazil dnes ráno regionálny vlak v rakúskom meste Schladming, jeden z nich sa ocitol v ohrození života. Napísala to agentúra APA. Rezort diplomacie uviedol, že o tomto incidente Rakúsko slovenské úrady doposiaľ oficiálne neinformovalo.

Rakúska polícia uviedla, že jeden z mladíkov utrpel život ohrozujúce poranenie hlavy a bol vrtuľníkom prevezený do nemocnice v meste Klagenfurt am Wörthersee. Druhý bol pri vedomí, no utrpel zlomeninu ramena.

Podľa jeho slov oblasť nepoznali a v čase nehody nefungovali ani ich mobilné telefóny, preto sa rozhodli ísť po koľajniciach. Dodal, že prichádzajúci vlak nevideli ani nepočuli. K incidentu došlo v skorých ranných hodinách, zrejme okolo 6.30 h SELČ, keď sa mladíci vracali do svojho hotela. Vlak do nich narazil zozadu. Rodinám chlapcov teraz pomáha krízový intervenčný tím.

Nikdy nečakajte! Utečte, alebo dupnite na plyn. Polícia zverejnila zábery zo zrážky vlaku a kamióna (Video z 03.03.2026)

„Medzinárodné operačné krízové centrum MZVEZ SR ani Zastupiteľský úrad SR vo Viedni neboli do tejto chvíle oficiálne informované rakúskou políciou o tejto tragickej udalosti. Rovnako sa na Veľvyslanectvo SR vo Viedni v danej veci nateraz neobrátil žiaden občan SR,“ potvrdil komunikačný odbor slovenského rezortu diplomacie.

„MZVEZ SR a Veľvyslanectvo SR vo Viedni situáciu pozorne sledujú a sú pripravené poskytnúť slovenským občanom potrebnú súčinnosť, ak o ňu požiadajú,“ dodalo ministerstvo vo vyjadrení.

 X XX

Výstraha pre Biely dom: Drahý benzín a nepopulárna vojna môžu stáť republikánov voľby.

Trumpovi padá popularita a Amerika sa búri. Milióny ľudí vyšli proti americkému prezidentovi do ulíc

Ulice amerických miest cez víkend opäť zaplnili davy, ktoré odmietajú politiku svojho prezidenta. Od New Yorku cez Chicago až po menšie mestá v konzervatívnych štátoch vyšli milióny ľudí do ulíc s jasným odkazom, že moc nemá patriť jednému mužovi.

Tretia vlna protestov „No Kings“ pritiahla viac než osem miliónov ľudí a stala sa zatiaľ najväčšou koordinovanou demonštráciou v moderných dejinách Spojených štátov. Transparenty spájali rôzne témy – od Trumpovej úlohy v prípade Epsteinových spisov až po kontroverzné zásahy imigračných úradov. Hnev eskaloval najmä po zabití dvoch amerických občanov, Renée Goodovej a Alexa Prettiho, federálnymi agentmi počas operácií v Minneapolise. Až 65 percent Američanov po týchto udalostiach uviedlo, že imigračná a colná polícia (ICE) zašla vo svojich postupoch priďaleko.

Čoraz častejšie sa na protestoch opakoval aj odpor voči vojne v Iráne. To, čo sa začalo ako vzdialený konflikt, dnes totiž citeľne zasahuje každodenný život Američanov. Rast cien pohonných látok, keď priemerná cena benzínu prvýkrát od roku 2022 prekročila hranicu štyroch dolárov za galón, drahšie potraviny aj obavy z ďalšej eskalácie menia zahraničnú politiku na ústrednú domácu tému.

Biely dom protesty označil za „terapiu posadnutosti Trumpom“, zatiaľ čo prezident odmietol kritiku slovami, že sa „necíti ako kráľ“. Najnovšie prieskumy však jednoznačne ukazujú, že približne šesť z desiatich Američanov nesúhlasí s tým, ako Donald Trump konflikt riadi, a podobný podiel považuje samotné použitie vojenskej sily za chybu. Priemerná miera schvaľovania jeho výkonu funkcie tak vôbec po prvý raz v jeho druhom funkčnom období klesla pod hranicu 40 percent.

Vojna, ktorá zdražuje Ameriku

Zahraničný konflikt sa rýchlo premieta do ekonomiky a tým aj do politickej nálady v krajine. Podľa dát magazínuThe Economist to prezidentovu popularitu stiahlo do hlbokého mínusu. Momentálne je počet Američanov, ktorí odmietajú jeho politiku, o 20 percentuálnych bodov vyšší než počet tých, ktorí za ním stoja. Podpora vojny zostáva nízka a negatívne vnímanie sa postupne rozširuje aj medzi časť jeho voličov. Celková priemerná podpora Donalda Trumpa za obe funkčné obdobia (41 percent) je v súčasnosti najnižšia spomedzi všetkých amerických prezidentov od čias Harryho Trumana.

Harry Truman sa do dejín zapísal rekordne nízkou podporou, ktorá sa vo februári 1952 prepadla až na samotné dno na úroveň 22 percent. Američanov vtedy – podobne ako dnes – frustrovala najmä vlečúca sa a nepopulárna vojna v Kórei, ktorú sprevádzali vysoké straty na životoch a strach z globálneho konfliktu. K prezidentovmu politickému pádu však výrazne prispela aj povojnová ekonomická nestabilita spojená s vysokou infláciou a štrajkmi, séria korupčných škandálov v jeho administratíve, neschopnosť presadiť vlastnú reformnú agendu naprieč rozdeleným Kongresom a pocit zlyhania americkej zahraničnej politiky po ovládnutí Číny komunistami.

X X X

 Zdravotníctvo je ako ementál a je prestrieľané lobistami. Doplácajú na to pacienti. Tvrdí šéf NKÚ 

Najvážnejšie zistenie NKÚ v oblasti liekovej politiky hovorí, že štát fatálne zlyháva. Nemá to pod kontrolou, nemá dáta, nevie ako sú používané limitované zdroje. Doplácajú na to deti a dospelí, ktorí sa nevedia dostať k drahým liekom. Pre Aktuality to tvrdí predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Hovorí aj o “Korupcií ako hrom.” Závery kontrol preto odstupuje Orgánom činným v trestnom konaní

Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy upozorňuje na žalostný stav slovenského zdravotníctva, do ktorého smeruje 10 miliárd eur. Šéf kontrolórov tvrdí, že systémovým problémom je, že vôbec netušíme, či sa verejné zdroje míňajú efektívne. „Zdravotnú politiku ovládajú lobisti,“ konštatuje a závery kontrol odstupuje ministerstvu, ale aj OČTK:

X XX

 Lekár varuje: Tento agresívny nádor sa začína častejšie objavovať u novej skupiny pacientov

Rakovina pľúc čoraz častejšie útočí na ľudí, ktorí nikdy nefajčili, dokonca aj na osoby pred štyridsiatkou a obzvlášť na ženy.

„Lekári sú zmätení,“ napísal denník The Guardian pri opise príbehu Becci Smithovej. „Lekári jej oznámili, že má rakovinu pľúc, ktorá sa rozšírila do mozgu.“ Nemala ani 30 rokov. Prečo má čoraz viac mladých a nefajčiacich ľudí rakovinu pľúc? Známy onkológ profesor Jacek Jassem uviedol najčastejšie príčiny.

Dozvedela sa, že má rakovinu pľúc v štvrtom štádiu. Prekvapivý prípad Becci Smithovej

Prvého septembra bol v denníku The Guardian uverejnený dojímavý príbeh ženy, ktorá si vo veku len 29 rokov vypočula diagnózu rakoviny pľúc, a to v pokročilom štádiu. Začalo sa to koncom roka 2019 bolesťami chrbta, ktoré neustupovali. „Každý deň sa bolesť objavila v inej časti chrbta. Prikladala som si teplé obklady a ľad, aby som mohla fungovať,“ spomína Becci Smithová. Lekári mali podozrenie na natrhnutý sval, v najhoršom prípade na vyskočenú platničku. V skutočnosti bol jej stav oveľa vážnejší. Jedno ráno sa zobudila s hroznou migrénou a poruchami videnia. Z ordinácie očného lekára putovala rovno do nemocnice. Tam jej urobili magnetickú rezonanciu, počítačovú tomografiu a biopsiu buniek z chrbta.

Smithová bola v posteli sama, keď sa objavili dvaja lekári, zatiahli závesy a povedali jej, že má rakovinu pľúc, ktorá sa rozšírila pozdĺž chrbtice a do mozgu. Bolo to štvrté štádium. „Povedali, že pre mňa nemôžu nič urobiť,“ hovorí Smithová. „Pamätám si len, že som zavolala mame a kričala do telefónu. Lekári mojim rodičom povedali, že mi pravdepodobne zostávajú asi dva týždne života,“ opisuje The Guardian.

Bol marec 2020, začiatky pandémie — Becci Smithová sa rozhodla vrátiť domov na paliatívnu starostlivosť. „Všetci moji priatelia sa prišli rozlúčiť. Sedeli na konci mojej postele a plakali. Stále mám celú knihu listov, ktoré mi napísali,“ spomína dnes. Podrobné výsledky vyšetrení však ukázali, že Becci Smithová môže podstúpiť liečbu (cielené protinádorové lieky). Dnes sa teší zo života. Jej prípad však ukazuje alarmujúci trend, ktorým sa rakovina pľúc uberá — čoraz častejšie napáda mladé ženy, ktoré nikdy nefajčili.

Rakovina pľúc útočí na mladých, ktorí nikdy nefajčili. Profesor Jassem o znepokojujúcom trende: „Príznaky sa často bagatelizujú“

Otázky sa pýtala redaktorka poľského portálu Medonet, Monika Mikołajska.

Pán profesor, prečo rakovina pľúc u mladých, zdravých žien, ktoré nikdy nefajčili, tak prekvapuje, ba priam šokuje verejnosť?

Profesor Jacek Jassem: Pretože to búra našu predstavu o tejto chorobe. Rakovina pľúc sa všeobecne spája so staršími mužmi, ktorí dlhé roky fajčili cigarety. Medzitým však rastie počet ochorení u osôb, ktoré nikdy nefajčili.

Odhaduje sa, že v súčasnosti tvoria 10 až 25 percent všetkých pacientov s rakovinou pľúc v Európe a USA, a vo východnej Ázii dokonca až 40 percent. Ak by sme rakovinu pľúc u nefajčiarov považovali za samostatnú chorobnú jednotku, umiestnila by sa na siedmom mieste medzi príčinami úmrtí na rakovinu na svete. Až dve tretiny týchto ochorení pripadajú na ženy, často mladé a v dobrej celkovej kondícii. To spôsobuje, že choroba sa zdá byť obzvlášť nespravodlivá a ťažko akceptovateľná.

Je tento trend viditeľný aj v Európe — útočí rakovina pľúc aj tu čoraz častejšie na ľudí, ktorí nefajčia?

V Európe sa v posledných desaťročiach výrazne znížil počet fajčiarov tabaku, najmä medzi mužmi. To sprevádza klesajúci počet ochorení na rakovinu pľúc. Súčasne sa však objavujú iné rizikové faktory. V dôsledku toho podiel nefajčiarov medzi chorými na rakovinu pľúc postupne rastie, a to aj v európskych krajinách.

Ak to nie je tabak, čo vyvoláva rakovinu pľúc v tejto skupine chorých?

Najväčší význam majú environmentálne faktory, najmä znečistenie ovzdušia. Obzvlášť nebezpečné sú drobné častice prachu s priemerom pod 2,5 mikrónu, ktoré prenikajú hlboko do pľúc a môžu iniciovať nádorové procesy. Svoj podiel majú aj chronické zápaly pľúc, infekcie a spaľovanie biomasy.

V poslednom čase sa čoraz viac hovorí o úlohe mikrobiómu, teda mikroorganizmov (najmä baktérií, ale aj vírusov a húb), ktoré prirodzene osídľujú naše dýchacie cesty a pľúcne alveoly. V niektorých geografických oblastiach je rizikovým faktorom aj expozícia radónu, rádioaktívnemu plynu, ktorý sa môže hromadiť v najnižších častiach domov (napríklad v pivniciach).

Napokon nie sú zanedbateľné ani genetické predispozície a ženské pohlavné hormóny — zrejme preto rakovina pľúc u nefajčiarov častejšie postihuje ženy.

Môžem sa nespýtať, či sa rakovina pľúc u nefajčiarov a u fajčiarov v niečom líši?

Medzi pacientmi s rakovinou pľúc, ktorí nikdy nefajčili tabak, je vyšší podiel žien a osôb v mladšom veku. Často sú to ľudia pred 50., ba dokonca pred 40. rokom života, zatiaľ čo u fajčiarov vrcholí výskyt ochorení vo veku 60 až 70 rokov.

Druhá vec, rakovina pľúc u nefajčiarov je takmer výlučne adenokarcinóm, zatiaľ čo u fajčiarov dominujú skvamocelulárne a malobunkové karcinómy. Tieto histologické formy sa líšia aj molekulárnym profilom: pri onkologických ochoreniach u nefajčiarov sa oveľa častejšie zisťujú genetické poruchy, čo umožňuje nasadiť u nich moderné lieky cielené presne na poruchy charakteristické pre daný nádor. To dáva chorým šancu na výrazne dlhší život a lepšiu kvalitu fungovania.

Ako sa zisťujú nádory pľúc u nefajčiarov — rovnako ako u tých, ktorí fajčia?

Základná diagnostika je rovnaká ako pri rakovinách pľúc spojených s fajčením tabaku. Podstatne väčší význam však majú molekulárne vyšetrenia, ktoré by sa mali vykonávať rutinne a bezodkladne po stanovení diagnózy. Súčasné techniky (sekvenovanie novej generácie, NGS) umožňujú súčasne posúdiť vyše desať génov dôležitých pre výber liečby. V prípade ťažkostí so získaním tkanivového materiálu možno využiť takzvanú. tekutú biopsiu, teda analýzu nádorovej DNA prítomnej v krvi pacienta.

A ako vyzerá liečba rakoviny pľúc u pacientov, ktorí nikdy nefajčili? Aké máme v tomto prípade možnosti?

Tam, kde je to možné, sa vykonáva operačný zákrok. Ak sa nádor zistí v štádiu, ktoré neumožňuje operáciu, základnou metódou je rádioterapia. Pacienti s prítomnosťou mutácií profitujú najmä z molekulárne cielenej liečby. Tá sa používa ako doplnok chirurgie a rádioterapie a ako metóda voľby v rozosiatych štádiách nádoru.

Prečo je stále také ťažké odhaliť tieto nádory v ranom štádiu?

Pretože ich nikto nečaká. Ani pacienti, ani lekári prvého kontaktu nemyslia na rakovinu pľúc u mladého človeka, ktorý nikdy nefajčil. Príznaky ako kašeľ, dýchavičnosť či opakujúce sa infekcie sa často bagatelizujú alebo pripisujú astme či alergii. Pacienti bývajú posielaní od špecialistu k špecialistovi a čas plynie.

Súčasné programy skríningových vyšetrení zameraných na rakovinu pľúc zahŕňajú výlučne fajčiarov a bývalých fajčiarov, pretože sa nevie, či znižujú úmrtnosť aj u nefajčiarov. Dodatočným problémom je spoločenská stigmatizácia rakoviny pľúc ako choroby „zavinenej pacientom“. To spôsobuje, že rakovina pľúc u nefajčiarov sa často diagnostikuje neskoro, keď sú možnosti účinnej liečby obmedzené.

Dá sa táto situácia nejako zmeniť? Stávka je čoraz vyššia, pretože, ako sme spomínali, rakovina pľúc čoraz častejšie útočí na mladých a nefajčiacich ľudí.

Musíme zmeniť spoločenský aj medicínsky naratív. Rakovina pľúc sa netýka len fajčiarov — je to choroba, ktorá sa čoraz častejšie vyskytuje medzi nefajčiarmi, najmä ženami. Treba rozvíjať metódy identifikácie osôb obzvlášť ohrozených a zefektívniť diagnostiku, aby sa chorí čo najrýchlejšie dostali na príslušné vyšetrenia a liečbu.

A napokon, treba pamätať na to, že za štatistikami sa skrývajú ľudia. Pre mladú osobu s diagnózou rakoviny pľúc to nie je len medicínsky problém, je to životná dráma, ktorá zasahuje rodinu, deti, celé okolie. Čím skôr to pochopíme, tým účinnejšie budeme proti tejto chorobe bojovať.

Prof. dr hab. n. med. Jacek Jassem — lekár onkológ, emeritný vedúci Kliniky onkológie a rádioterapie Lekárskej univerzity v Gdansku. Jeden z najčastejšie citovaných poľských lekárov. Činný člen Poľskej akadémie umení, bývalý predseda Poľskej onkologickej spoločnosti, zakladateľ a prezident Poľskej ligy proti rakovine, člen korešpondent Poľskej akadémie vied. Iniciátor a autor návrhu zákona zakazujúceho fajčenie tabaku na verejných miestach (zavedeného v roku 2010).

X X X

 Čo bude s kúpeľmi Byšta pri Trebišove? Minerálna voda je nevyužitá, objekty chátrajú.

Košický samosprávny kraj už vlastní dvoje kúpeľov, kúpil areál v Turzove pri Gelnici a Sobranecké.

BYŠTA/KOŠICE: Kúpele Byšta v okrese Trebišov chátrajú už dvadsať rokov. Aj keď Košický kraj s majiteľmi rokoval, k dohode nedošlo ani po niekoľkých rokoch. Najnovšie sa už o kúpe neuvažuje, ako to bolo v prípade Turzova a Sobraniec, ale o pomoci pri hľadaní investora či čerpaní cezhraničných fondov.

Kúpele Byšta sa nachádzajú len necelú hodinu cesty z Košíc. Od roku 1867 boli známe ako grófske kúpele na liečbu reumatických chorôb a v minulosti tam bolo aj stredisko cestovného ruchu. Za socializmu tam postavili rekreačné stredisko s plaveckým a detským bazénom, termálnou vodou a bufetmi. Súčasťou boli ubytovacie a stravovacie služby s dvoma ubytovňami. Od roku 2006 chátra.

Aby dostali šancu

Obyvatelia Byšty a okolitých obcí už po druhýkrát iniciovali zber podpisov pod petíciu Vráťme slávu kúpeľom Byšta. Žiadali v nej predsedu KSK a poslancov zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja, aby viedli rokovania smerujúce k obnove kúpeľníctva, rozvoja cestovného ruchu, prínosu nových pracovných miest a rozvoja celej dotknutej oblasti.

Košický kraj už vlastní dvoje kúpele, najprv kúpil areál v Turzove pri Gelnici za 346-tisíc eur, neskôr Sobranecké za 769-tisíc eur

Kúpele ByštaZdroj: aktuality.sk/Robo Hakl

„Byšta si zaslúži obnovu, pozornosť a vrátenie starej slávy najmä aj s ohľadom na budúcu možnú cezhraničnú spoluprácu, ktorá je plánovaná aj v nasledujúcom programovacom období,“ žiadajú obyvatelia

X X X

Berbr a další před soudem: Zakázka na dezinfekci stadionů ožívá po ročním tichu.

Soud projednávání věci přerušil loni v březnu kvůli pochybnostem o transparentnosti výběru předsedy senátu.  

Po více než roční nucené přestávce se na scénu Obvodního soudu pro Prahu 6 vrací jedna z nejdiskutovanějších kauz posledních let, ve které figurují vlivná jména českého sportu i celé kluby. Proč musel trestní senát projednávání na tak dlouhou dobu přerušit a jakou roli v celém příběhu hraje devítimilionová injekce na čistotu šaten, ze které zbyly jen zlomky? Odpovědi začne soud hledat už za několik dní.

Soudní bitva o miliony začíná v polovině dubna

Trestní senát se v polovině dubna vrátí ke kauze dezinfekce fotbalových stadionů. Hlavní líčení, které provází obžaloba z podvodu a praní špinavých peněz, začne po pauze trvající déle než rok. Soud projednávání věci přerušil loni v březnu kvůli pochybnostem o transparentnosti výběru předsedy senátu. Ústavní soud však tyto pochybnosti nesdílel a cestu k procesu uvolnil. „Dne 17. dubna proběhne ve věci první hlavní líčení,“ potvrdila mluvčí soudu Zuzana Barochová.

Mezi obžalovanými figuruje bývalý místopředseda FAČR Roman Berbr i klub FK Příbram. Policie v tomto případu celkem obvinila šest lidí a čtyři firmy. Na seznamu stíhaných se nachází například majitel příbramského klubu Jan Starka, mistr světa v aerobiku David Huf nebo bývalý ligový fotbalista Jiří Tymich.

Celou lavinu vyšetřování spustilo zjištění kontrolní a revizní komise FAČR v prosinci 2020, tedy ještě za bývalého vedení asociace. Ilustrační snímek. Foto: NSZ

Předražená čistota a rozdělený loup

Jádrem sporu zůstává zakázka, kterou získala právě Tymichova firma. Fotbalová asociace ČR vyplatila 9,89 milionu korun na dezinfekci devadesáti stadionů včetně šaten a chodeb. Kontrolní komise však zjistila, že objem prací i výsledná cena byly extrémně nadsazené. Dokumenty o převodu peněz navíc naznačují, že si miliony přerozdělilo více osob.

Asociace nakonec většinu částky získala zpět díky dohodě o narovnání. Za skutečně odvedené práce firmě zbylo zhruba 700 000 korun, což je jen zlomek původní vyplacené sumy. Celou lavinu vyšetřování spustilo zjištění kontrolní a revizní komise FAČR v prosinci 2020, tedy ještě za bývalého vedení asociace.

Berbr pod drobnohledem justice

Pro Romana Berbra nejde o první střet se zákonem. Bývalý funkcionář už čelí nepravomocnému odsouzení k podmíněnému trestu v jiném případu, který se týká korupce a ovlivňování výsledků zápasů. Nyní se k tomu přidává kauza, ve které spolu s ním usednou na lavici obžalovaných i zápasník MMA Pavel Simandl mladší se svým otcem. Soudní senát nyní musí rozplést složitou síť toků peněz a určit, kdo skutečně profitoval z předražených dezinfekcí v době, kdy se český fotbal potýkal s krizí.

 X X X

 Vítejte v „Novém Rusku“. Jak Kreml přetváří okupovanou Ukrajinu?

Moskva investuje stovky milionů dolarů do agresivní výstavby dopravní a obchodní infrastruktury na okupovaných ukrajinských územích. Tyto projekty zapojují okupované oblasti do Ruska a podkopávají požadavky Kyjeva a jeho spojenců na vrácení území, uvádí analýza agentury Reuters. Odbornice z Institutu pro studium války Karolina Hirdová podotkla, že okupace by se pro Rusko mohla stát skutečně ziskovou.

Vlaky v plamenech, hořící koleje, černý kouř. Záběry zveřejněné ukrajinskými bojovníky dokumentují sabotážní útoky na rozsáhlý železniční systém, který Rusko buduje na okupovaném území Ukrajiny. Jejich úsilí však zdaleka nestačí k tomu, aby zastavilo vlnu rychlé průmyslové expanze Moskvy, píše agentura Reuters. „Útoky na ruské dodavatelské řetězce měly jen malý dopad. Železnice je dlouhá stovky kilometrů. Bohužel nejsme všemocní,“ řekl jeden z ukrajinských bojovníků s volacím znakem Orest, který operuje za nepřátelskými liniemi v Doněcké oblasti.

Podle Kremlu okupované oblasti představují „Novorussii“, tedy Nové Rusko. Moskva investuje stovky milionů dolarů do výstavby dopravní a obchodní infrastruktury v oblastech, které dobyla na východě a jihu Ukrajiny. Kromě toho, že Rusko díky tomu může snadněji přepravovat vojáky a vybavení, slouží nové stavební projekty také dlouhodobějšímu cíli: začlenit okupovaná území do Ruska, uvádí Reuters s tím, že zkoumání vychází z analýzy tisíců satelitních snímků, oficiálních ruských tendrů, veřejných prohlášení, údajů o vývozu a přepravě a také z rozhovorů s více než třemi desítkami ukrajinských úředníků a bývalých obyvatel okupovaných oblastí.

Stovky kilometrů silnic a kolejí

Práce na takzvaném systému Novoruských železnic, který zahrnuje plánovanou trať o délce 525 kilometrů, probíhají v plném proudu. Trasa má vést přes Doněckou a Luhanskou oblast, které tvoří Donbas, a přes Záporoží a Cherson.

 Přes tato okupovaná území prochází také Novoruská dálnice, která má být součástí 1 400 kilometrů dlouhého Azovského okruhu a která má propojit tyto regiony s Ruskem a strategicky důležitým Krymem. Satelitní analýza agentury Reuters zjistila, že mezi lety 2022 a 2025 bylo na čtyřech okupovaných územích a v blízkých ruských oblastech nově postaveno, opraveno nebo modernizováno více než 2 500 kilometrů železnic, dálnic a silnic. Ruští představitelé uvádějí, že dálnici plánují dokončit v roce 2030 a propojit ruský Rostov na Donu s Mariupolem v Doněcké oblasti a městy v Záporoží a na Krymu.

Okupované ukrajinské přístavy, v nichž byl v prvních letech války z velké části pozastaven provoz, byly zrekonstruovány a znovu otevřeny pod ruskou vlajkou. Satelitní snímky města Mariupol, pořízené v srpnu loňského roku, ukazují, že během ruské okupace vyrostlo v docích nové zařízení se stříbrnou kupolí o délce fotbalového hřiště. Nedaleko je také viditelná hora něčeho, co vypadá jako uhlí připravované k exportu, píše Reuters.

Přírodní zdroje za miliony

Rusové na okupovaných územích také těží cenné přírodní zdroje. Mezi roky 2022 a 2025 bylo z okupovaných oblastí vyvezeno nejméně 508 500 tun uhlí, koksu a antracitu v hodnotě 13,2 milionu dolarů. Hlavními odběrateli byly společnosti z Turecka a Spojených arabských emirátů. Komodita byla dodávána také společnostem v Indii, Indonésii, Egyptě a Alžírsku.

Moskva také rozšiřuje kontrolu nad přírodními zdroji na dobytých ukrajinských územích prostřednictvím státních aukcí. Podle dokumentů z veřejných aukcí, které agentura Reuters získala, se v nich prodávají desítky aktiv, od dolů přes lomy až po zemědělskou půdu. Mezi dosud prodanými aktivy jsou práva na těžbu pískovce, drceného kamene, žuly a křídy ze čtyř dolů v Luhanské oblasti. Jedním z dosud největších prodejů byla práva na rozvoj zlatého dolu Bobrykivske v Luhansku. Podle dokumentů jej koupila za 9,7 milionu dolarů skupina Alčevskpromgroup, kterou kontroluje ruská těžební společnost Poljanka. Poljanka rozvíjí převážně doly na Dálném východě Ruska. Zásoby Bobrykivske obsahují asi 1,64 tuny zlata, což by podle aukčních dokumentů mělo hodnotu téměř 260 milionů dolarů.

Putinovy velké plány

Moskva se otevřeně hlásí k tomu, že východní a jihovýchodní Ukrajinu považuje za své historické území, a netají se ani snahou tyto regiony znovu připojit k tomu, co označuje za svou vlast. Prezident Vladimir Putin má navíc s „Novoruskem“ velké plány. Rusko totiž v letech 2024 až 2026 vyčlenilo zhruba 11,8 miliardy dolarů z federálního rozpočtu na rozvoj čtyř okupovaných ukrajinských území v rámci národních rozvojových projektů. To je téměř třikrát více, než kolik dohromady dostalo asi 20 dalších ruských regionů, uvádí analýza Reuters.

Putin nastínil svou vizi pro tato území už ve veřejném projevu 30. září u příležitosti třetího výročí „znovusjednocení“ s Ruskem. Podle něj tyto regiony trpěly následky války a desetiletí zanedbávání. „Byl zahájen rozsáhlý program socioekonomického rozvoje, v podstatě program oživení našich rodových, historických ruských zemí,“ prohlásil Putin.

Krym jako cvičiště

Olga Kuryšková je ukrajinskou prezidentskou zmocněnkyní pro Krym, která má za úkol sledovat práva Ukrajinců žijících na Krymu. Podle ní je ruské úsilí o budování ekonomické infrastruktury na východní a jižní Ukrajině podobné tomu, co udělalo na anektovaném poloostrově – až na to, že tentokrát se vše děje mnohem rychleji. Po anexi v roce 2014 spustila Moskva několik velkých projektů. Patří k nim Krymský most dlouhý 19 kilometrů, nové silnice i dvě elektrárny, které měly po odříznutí od ukrajinských dodávek zajistit Krymu stabilní elektřinu. „Podle naší analýzy Rusové za tři roky okupace nově zabraných území stihli přibližně tolik, co na Krymu za deset let,“ uvedla Kuryšková. „Udělali to tak rychle, utratili tolik peněz, všechno posunuli o stupeň výš oproti tomu, co udělali na Krymu. Krym byl jejich cvičiště,“ dodala.

„Rozsah investic a dlouhodobá povaha infrastrukturních projektů ukazují, že Kreml nemá v úmyslu vrátit tato území Ukrajině v rámci žádného budoucího mírového urovnání,“ uvedla Karolina Hirdová, specialistka na národní bezpečnost ve washingtonském Institutu pro studium války. Způsob, jakým Rusko investuje do průmyslu a ekonomiky na okupované Ukrajině, aby mohlo z okupace těžit zisky, podle ní finančně zaplétá Ukrajinu do Ruska. Podotkla, že schopnost Ruska využívat přírodní a průmyslové zdroje regionů by se mohla ukázat jako důležitá pro jeho finance, které byly silně zatíženy válečným úsilím a mezinárodními sankcemi. „Může to začít naklánět váhy do bodu, kdy se okupace stane pro Rusko skutečně ziskovou,“ řekla Hir

X X X