Muži schopní odvodu sa už registrácii nevyhnú. Spojené štáty plánujú od decembra automaticky registrovať mladých mužov ako spôsobilých na branné povinnosti. Skončí tak dlhoročná prax, kedy majú muži medzi 18 a 25 rokmi zákonnú povinnosť registrovať sa sami. Cieľom zmeny je ušetriť milióny dolárov každoročne vynaložených vládou na upomienky na registráciu. Píše o tom web stanica BBC.

Pokiaľ sa podľa existujúcich pravidiel spôsobilí muži nezaregistrujú sami, jedná sa o trestný čin, ktorý teoreticky môže viesť až k piatim rokom vo federálnom väzení. Hoci tresty odňatia slobody vo veci prakticky nie sú udeľované, nesplnenie povinnosti môže viesť k tomu, že dotyčný nebude môcť získať federálnu finančnú podporu pri štúdiu ani práci vo federálnych úradoch. Mužom bez amerického občianstva žijúcim v USA, ktorí sa nezaregistrujú, môže byť odopretá žiadosť o jeho získanie.

Vo väčšine amerických štátov sú muži automaticky zaregistrovaní do systému brannej povinnosti, keď je im vydaný vodičský preukaz.

Trump prehovoril k astronautom. Odpoveďou mu bolo dlhé a trápne ticho

Napriek pravidlám však dodržiavanie povinnosti registrácie v roku 2024 klesla na 81 percent.

Vládna agentúra Systém výberovej služby (SSS), ktorá spravuje databázu mužov, ktoré môžu byť v prípade národnej pohotovosti povolania do vojenskej služby, návrh nového pravidla automatickej registrácie predložila Úradu pre informačné a regulačné záležitosti na konci marca. Ten ho ešte musí schváliť.

Proces automatickej registrácie vlani prijal Kongres ako súčasť zákona o obrannej politike (NDAA) pre fiškálny rok 2026. Prezident Donald Trump zákon, ktorý schvaľuje financovanie americkej armády a jej činnosť po celom svete, podpísal v decembri. 

Nové pravidlo u niektorých Američanov podľa BBC vyvoláva obavy z možných odvodov do armády v prípade eskalácie vojny s Iránom či pri inej budúcej kríze. Povinná vojenská služba bola v USA naposledy uplatnená počas vojny vo Vietname.

X X X

„Toto je zrada.“ Maďarsko čelí obrovskému škandálu pred voľbami, Francúzsko poslalo Budapešti ostrý odkaz

Telefonické hovory medzi maďarským ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóom a šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom sú zradou európskej solidarity. Rozhlasovej stanici France Inter to dnes povedal francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot.

Viceprezident USA Vance priletel do Maďarska

Viceprezident USA J. D. Vance priletel v utorok do Budapešti na dvojdňovú oficiálnu návštevu Maďarska. Na Medzinárodnom letisku Ferenca Liszta ho privítal šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó. / Zdroj: Reuters

Denník The Washington Post (WP) s odvolaním sa na svoje zdroje nedávno napísal, že Szijjártó v prestávkach stretnutí so svojimi európskymi kolegami pravidelne telefonicky informoval Rusko o vyjednávaniach na zasadnutiach členských krajín EÚ. Szijjártó ruskému náprotivku Lavrovovi podľa WP poskytoval aktuálne informácie o tom, čo sa prerokúva, a informoval ho o možných riešeniach. Szijjártó odpočúvanie ostro kritizoval a označil ho za neprijateľné zahraničné zasahovanie pred nedeľňajšími parlamentnými voľbami v Maďarsku, a to v prospech Ukrajiny.

Budapešť oblepená billboardami pred maďarskými voľbam

Maďarské voľby sa konajú v nedeľu 12. apríla 2026. / Zdroj: Reuters

„Toto je zrada nevyhnutnej solidarity, ktorá sa vyžaduje medzi krajinami Európskej únie, ak chceme byť silní,“ vyhlásil Barrot podľa agentúry AFP. Napriek nezhodám, „ak chceme byť silní vo svete, kde vznikajú nové impériá, musíme byť jednotní a musíme byť solidárni,“ zdôraznil šéf francúzskej diplomacie. 

Vysvetlenie správ o pravidelnom informovaní Ruska o rokovaniach EÚ požadovala od maďarskej vlády Európska komisia. Poľský premiér Donald Tusk okrem iného vyhlásil, že kým Maďarsko je a bude v Európskej únii, maďarský premiér Viktor Orbán a jeho minister zahraničia Szijjártó už z Európy dávno odišli. Tusk varoval, že spätosť medzi Budapešťou a Moskvou ohrozuje bezpečnosť celého bloku.

Podľa bruselského servera Politico správa, že maďarský minister zahraničia pravidelne informoval Rusko o rokovaniach EÚ, nie je pre niektorých diplomatov prekvapujúca. Krajiny únie aj ich partneri sa podľa servera už dlhší čas na diskusie o bezpečnostných otázkach schádzajú v menších formátoch práve kvôli obavám, že niektoré „menej lojálne“ štáty EÚ odovzdajú citlivé informácie tretím krajinám. 

Obvinenia na adresu Budapešti prichádzajú v kritickom okamihu pred nedeľňajšími parlamentnými voľbami. Zatiaľ čo prieskumy verejnej mienky vypracované provládnymi strediskami ukazujú mierny náskok Orbánovej strany Fidesz pred opozíciou, nezávislé prieskumy naznačujú, že opozičná strana Tisza má dvojciferný náskok.

X XX

Trump zvažuje stiahnutie časti vojakov z Európy, je naštvaný na spojencov

Americký prezident Donald Trump so svojimi poradcami rokoval o možnosti stiahnuť časť vojakov USA z Európy, píše agentúra Reuters s odkazom na vysoko postavený nemenovaný zdroj v Bielom dome. Podľa neho je americký prezident naštvaný na spojencov v NATO za ich neochotu pomôcť zabezpečiť Hormuzský prieliv a aj preto, že sa mu nepodarilo získať Grónsko.

Donald Trump odchádza po rozhovore s novinármi v Bielom dome v pondelok 6. apríla 2026 vo Washingtone.

Definitívne o žiadnom sťahovaní amerických vojakov ale Biely dom podľa zdroja Reuters nerozhodol ani neprikázal Pentagonu vypracovať konkrétne plány. NATO na žiadosť Reuters o komentár doteraz nezareagovalo.

Trump prehovoril k astronautom. Odpoveďou mu bolo dlhé a trápne ticho

Zdroj Reuters vzhľadom na citlivosť záležitosti hovoril pod podmienkou zachovania anonymity. Samotná debata o tom, že by USA stiahli časť svojich vojakov z Európy však podľa agentúry dokladá, ako veľmi sa vzťahy medzi USA a európskymi spojencami v NATO v posledných mesiacoch zhoršili. Zároveň to podľa Reuters naznačuje, že stredajšia návšteva generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho v Bielom dome transatlantické vzťahy príliš nezlepšila, sú teraz zrejme najhoršie od založenia Severoatlantickej aliancie v roku 1949.

Spojené štáty majú aktuálne v Európe viac ako 80 000 vojakov a od konca druhej svetovej vojny je ich úloha kľúčová v európskej bezpečnostnej architektúre. Viac ako 30 000 z týchto vojakov je v Nemecku, značné počty sú tiež v Taliansku, Spojenom kráľovstve a Španielsku. 

Ktorých krajín by sa sťahovanie amerických síl priamo týkalo, zdroj nespresnil a neoznámil ani o koľko vojakov by išlo, ak sa tak Trump rozhodne.

Hoci Trumpove vzťahy so spojencami v NATO sú napäté už dlho, pretože americký prezident ďalším členským štátom vytýka najmä nedostatočné výdavky na obranu, v posledných troch mesiacoch sa toto napätie vyostrilo. Trump vyvolal transatlantickú krízu, keď začal opäť hovoriť o svojom zámere získať Grónsko, ktoré je autonómnym územím Dánska. A potom, čo USA s Izraelom 28. februára začali údery na Irán, dal Trump opakovane najavo, že je naštvaný, že mu spojenci v NATO neponúkli pomoc so znovuotvorením Hormuzského prielivu, ktorý je kľúčový pre svetovú prepravu ropy a zostal do značnej miery zablokovaný Iránom, nablokovaný Iránom.

Generál Šedivý o varovaní Trumpa štátom NATO

Generál Jiří Šedivý o vojne proti Iránu a varovaní amerického prezidenta Donalda Trumpa štátom NATO. / Zdroj: ta3

Diplomati z NATO podľa Reuters uviedli, že Spojené štáty nespresnili, či chcú, aby bola misia v Hormuzskom prielive spustená až po skončení konfliktu alebo ešte v jeho priebehu. USA podľa nich tiež neoznámili, čo presne v tomto smere od spojencov očakávajú.

Denník The Wall Street Journal (WSJ) s odkazom na predstaviteľov vo Washingtone v stredu napísal, že Trumpova administratíva uvažuje o pláne, ktorý by potrestal niektorých členov Severoatlantickej aliancie, o ktorých sa domnieva, že počas vojny proti Iránu neboli Spojeným štátom a Izraelu nápomocní. Okrem premiestnenia vojsk by plán mohol zahŕňať aj uzavretie americkej základne najmenej v jednej z európskych krajín, pravdepodobne v Španielsku alebo Nemecku, uviedol denník.

X X X

Maďarsko na straně Íránu? Nabídlo pomoc po smrtících explozích pagerů v Libanonu

Maďarská vláda nabízela Íránu pomoc krátce poté, co v důsledku izraelské operace předloni v září v Libanonu explodovaly tisíce pagerů patřících členům radikálního šíitského hnutí Hizballáh napojeného na Teherán. Napsal o tom list The Washington Post (WP).

Pozornost k Maďarsku se po tomto útoku obrátila kvůli tomu, že na explodujících pagerech bylo logo tchajwanské firmy, jejíž zástupci tvrdili, že zařízení na základě licenční smlouvy vyrobila maďarská společnost.

„Naše tajná služba už kontaktovala vaše služby a bude sdílet všechny informace, které v souvislosti s tímto vyšetřováním shromáždila,“ řekl šéf maďarské diplomacie Péter Szijjártó svému íránskému protějšku Abbásovi Arakčímu v telefonátu ze 30. září 2024.

WP uvádí, že má k dispozici kopii jeho záznamu pořízeného maďarskou vládou. Szijjártó Arakčímu slíbil, že Maďarsko bude s íránskými tajnými službami „sdílet každý možný dokument“.

Maďarský ministr také zdůraznil, že jeho země do útoků v Libanonu, které zabily 12 lidí a až 2 800 dalších zranily, nebyla nijak zapojená, a ujišťoval ho, že pagery v Maďarsku vyrobeny nebyly.

The Washington Post píše, že informace o ochotě Maďarska pomáhat Íránu vyvolávají otázky o vztahu vlády premiéra Viktora Orbána s Teheránem v situaci, kdy administrativa amerického prezidenta Donalda Trumpa s Íránem vede válku. Trump zároveň podporuje Orbána, který v nedělních parlamentních volbách bojuje o udržení u moci.

Vstřícnost, kterou Szijjártó dával najevo svému íránskému kolegovi, je také v rozporu s oficiální maďarskou politikou vůči Izraeli. Budapešť v rámci EU patří k nejsilnějším spojencům Izraele.

Loni v dubnu Orbán oznámil, že Maďarsko odstupuje od Mezinárodního trestního soudu (ICC), který už dříve vydal mezinárodní zatykač na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua kvůli podezření ze spáchání válečných zločinů a zločinů proti lidskosti v Pásmu Gazy. Netanjahu také patří k lídrům, kteří Orbána před nynějšími volbami podpořili.

Nedávno vyšlo najevo, že Szijjártó si pravidelně telefonoval s ruským ministrem zahraničí Sergejem Lavrovem a poskytoval mu informace o tom, o čem se jedná v rámci Evropské unie i o možných řešeních. Předloni v srpnu Szijjártó s Lavrovem probíral také podobu unijních protiruských sankcí.

X XX 

Rusko zahájilo zničující útok na Ukrajinu. Obyvatelé pěti regionů čelí fatálním problémům

X XX

Majerský o pozadí Hajkovho konca: Kritika strany nebola jediným dôvodom, je tam aj „iná vec“

Rezignácia Jozefa Hajka z poslaneckého klubu KDH aj z parlamentných radov rozprúdila v relácii Téma dňa na ta3 debatu o stave opozície a povahe poslaneckého mandátu. František Majerský (KDH) a Miroslav Čellár (Hlas) v diskusii prezentovali odlišné postoje k tomuto odchodu aj k systémovým pravidlám politiky.

Jozef Hajko (KDH), ktorý odstúpil z pozície poslanca Národnej rady počas tlačovej konferencie Kresťanskodemokratického hnutia v Bratislave 8. apríla 2026.

Majerský priznal, že rozhodnutie svojho kolegu berie na vedomie, hoci ho osobne zasiahlo. Vyzdvihol najmä ich korektný vzťah a Hajkovu odbornú prácu, ktorú počas štvorročného pôsobenia v KDH odviedol.

Zároveň však naznačil, že za týmto krokom stojí aj neverejné pozadie. „V kuloároch vieme o ďalšej okolnosti, no neprináleží mi, aby som o nej informoval namiesto neho,“ uviedol Majerský s tým, že oficiálne dôvody nemusia byť kompletné. „My ostatní vieme, že tam je aj iná vec a komunikovať za neho nebudem,“ dodal.

Majerský a Čellár o KDH, volebných zmenách aj lobingu

Samotný Hajko svoj odchod odôvodnil nespokojnosťou s tým, ako hnutie funguje v rámci opozície. Majerský síce pripúšťa, že istá miera kritiky je na mieste, no s mnohými tvrdeniami bývalého kolegu nesúhlasí.

Podľa Majerského sa poslanci KDH napriek opozičnému postaveniu snažia presadzovať konkrétne riešenia. Priznáva však, že je frustrujúce, keď ich legislatívne iniciatívy v parlamente narážajú na nezáujem. 

Zároveň odmietol tézu, že by sa hnutie venovalo len ideologickým témam na úkor praktickej politiky. Chybu vidí skôr v slabšej prezentácii. Ako konzervatívci podľa neho nemajú potrebu „kričať“ na sociálnych sieťach, čo môže vytvárať mylný dojem o ich nečinnosti.

Čellár: Pri rozchode so stranou by mal poslanec odísť úplne

Téma odchodov otvorila aj otázku viazanosti mandátu. Miroslav Čellár v diskusii podotkol, že hoci ústava SR garantuje slobodný mandát založený na svedomí poslanca, morálna rovina je iná

Podľa neho je v prípade hlbokých rozporov so stranou najčestnejším riešením úplný odchod z politiky. Čellár zdôraznil, že ak sa zákonodarca už nestotožňuje s programom subjektu, za ktorý kandidoval, nemal by v parlamente zostávať ako nezaradený, ale mal by uvoľniť miesto náhradníkovi.

Jozef Hajko z KDH sa vzdáva svojho poslaneckého mandátu

X XX

Čo čaká Fica v Hanoji? Poletí aj so Šimkovičovou. Komu z Vietnamu sa Slovensko chystá pomôcť?

Aký zmysel má blížiaca sa cesta slovenského premiéra do komunistickej krajiny, ktorá je pätnástym najľudnatejším štátom sveta? Vyzerá Vietnam atraktívne z pohľadu ktoréhokoľvek člena vzdialenej Európskej únie? Ako sa zmenil od obdobia, keď si ho pamätníci na Slovensku spájali s chudobou a s ekonomickou zaostalosťou?

Robert Fico a Martina Šimkovičová. Snímka je z pracovného stretnutia predsedu vlády na ministerstve kultúry v júni 2025. Obidvaja pocestujú na návštevu Vietnamu, ktorá sa uskutoční od 12. do 14. apríla 2026.

Fico o EÚ, Zelenskom, Trumpovi, ropnej kríze aj opozícii

EÚ a najmä Európska komisia by mali okamžite obnoviť dialóg s Ruskom a zabezpečiť také politické a právne prostredie, aby jednotlivé členské krajiny a EÚ ako celok doplnili chýbajúce rezervy plynu a ropy a umožnili dodávky týchto strategických surovín zo všetkých možných zdrojov a smerov, uviedol premiér Robert Fico na sociálnej sieti. / Zdroj: FB Roberta Fica

Návšteva Roberta Fica v Hanoji potrvá od 12. do 14. apríla (nedeľa – utorok). Podľa vietnamských médií bude v slovenskej delegácii aj ministerka kultúry Martina Šimkovičová. Do Hanoja naposledy priletel z Bratislavy významný predstaviteľ v novembri 2025. Bol ním minister obrany Robert Kaliňák, ktorý rokoval o spolupráci v zbrojárstve. Stretol sa aj so šéfom komunistickej strany To Lamom, ktorý mu tlmočil pozvanie pre Fica. Oficiálne (čo zodpovedá protokolárnym pravidlám) však premiér priletí po liste, v ktorom ho pozval do Vietnamu predseda vlády Le Minh Hung. (To Lam zastáva aj funkciu prezidenta.)

Fico o svojej dovolenke vo Vietname

Fico bude prvý líder zo zahraničia, ktorého Hung prijme vo funkcii premiéra. Ustanovili ho do nej len pred pár dňami: v utorok 7. apríla. S jeho nomináciou súhlasilo všetkých 495 poslancov. Výsledok nebol prekvapivý, pretože podobné výsledky hlasovania sú v komunistických režimoch bežným javom.

Čo sa však dá označiť za viac-menej nečakané, je vek nového premiéra. „Hung, ktorý sa narodil v roku 1970, je najmladší predseda vlády vo Vietname od roku 1955. V štátnom systéme, ktorý často stavia na starých ľudí, je to prekvapujúce,“ napísal politológ Nguyen Khac Giang. Za netypické ešte označil toto: „Nie je provinčný barón ani obchodníkom z lokálnej politiky. Hung je technokrat s ekonomickým vzdelaním v Japonsku a najviac známy je tým, že niekoľko rokov bol guvernér štátnej banky, v ktorej sa stal jej najmladším šéfom v dejinách Vietnamu.“

Hlavné mesto Vietnamu sa týždeň dusí v toxickom smogu

V čom je zaujímavá krajina, v ktorej žije už viac ako 102 miliónov ľudí? „Z hľadiska obchodu je Vietnam náš tretí najdôležitejší partner v Ázii a Slovensko je zase druhým najväčším obchodným partnerom Vietnamu v regióne strednej a východnej Európy,“ upozornil vlani v máji šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár. Povedal to po prijatí vietnamského veľvyslanca Phama Truonga Gianga. Ambasádorovi dal najavo, že by bolo vhodné, keby Slováci mohli voľne cestovať do Vietnamu nielen na tamojší najväčší ostrov Phu Quoc. Zmena sa potom čoskoro udiala: od augusta 2025 môžu slovenskí turisti cestovať do Vietnamu bez víz na obdobie 45 dní. Ročne navštívi Vietnam až okolo 12-tisíc dovolenkárov zo Slovenska.

Fico bude v Hanoji určite rokovať o možnostiach zvýšenia objemu obchodnej výmeny. Z údajov z roku 2024 vyplýva, že tá dosiahla medzi Slovenskom a Vietnamom štyri miliardy eur. Vietnam patrí medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky v Južnej Ázii.

Hospodársky význam tejto ázijskej krajiny nadobudol väčší rozmer v posledných rokoch. Konkrétne z pohľadu členských štátov EÚ, čiže Slovensko nevynímajúc. Vyplýva to z uzavretia dohody o voľnom obchode medzi úniou a Vietnamom. Brusel a Hanoj ju podpísali v júni 2019, účinná je od 1. augusta 2020. Bola to iba druhá dohoda s takýmto zameraním, ktorú EÚ dosiahla s krajinami juhovýchodnej Ázie (v prvom prípade išlo v novembri 2019 o Singapur). Čo sa týka exportu, pre členov únie začalo byť v prvom rade výhodné to, že Vietnam od leta 2020 odstránil 65 percent svojich ciel na tovar z EÚ, pričom sa zaviazal, že zvyšné tarify zruší postupne do konca roku 2030. 

Vráťme sa späť k návšteve slovenskej delegácie na čele Ficom. Dá sa predpokladať, že hostitelia prejavia záujem o vzdelávanie svojich jadrových vedcov na Slovensku, respektíve sa oba štáty dohodnú na tejto forme vedeckej pomoci. Prečo? Vietnam síce doteraz nepostavil ani jednu atómovú elektráreň, ale už je na ceste k vybudovaniu jadrovej energetiky. S výstavbou reaktorov Vietnamcom pomôžu Rusi. Má ísť o vybudovanie dvoch blokov do roku 2030. „Slovensko – ako krajina s jadrovými elektrárňami – je pripravené školiť vietnamský personál v teórii aj v praxi pre prevádzku takýchto zariadení,“ informoval pred návštevou Fica server Vietnam.vn. 

Tento server zároveň ozrejmil, prečo do Hanoja priletí aj ministerka Šimkovičová: „Očakáva sa podpísanie memoranda o porozumení a kultúrnej spolupráci na obdobie rokov 2026 – 2030, ktoré bude základom pre realizáciu aktivít v budúcnosti.“

X X X

Zo zmeny Ústavy je simulácia s dronmi a raketami. Generál Zmeko dostal úlohu. Politikom má pripraviť vojenské „divadlo“

Prvého apríla dopadol len desať kilometrov od slovenských hraníc dron a nešlo o žiaden žart. Vedenie štátu a armády aj preto volajú po zmene, ktorá by umožnila ozbrojeným silám pružne reagovať na hrozby aj v čase mieru. Hoci sa pôvodne skloňovali zmeny v ústave, za okrúhlym stolom v Prezidentskom paláci sa napokon dohodli na simulovaných cvičeniach. Tie majú ukázať, ako ďalej postupovať s legislatívou.

Okrúhly stôl prezidenta P. Pellegriniho k stavu ohrozenia

Ústavný zákon aktuálne pozná stav bezpečnosti a krízovú situáciu, v rámci ktorej možno vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav, výnimočný stav alebo núdzový stav. Pôvodne spomínaný „stav ohrozenia“ by mal v prípade potreby vyplniť priestor medzi stavom mieru a vojny a umožniť využitie armády aj v čase mieru, keď sa vyskytne vonkajšia hrozba.

Iniciatívu ohlásil prezident Peter Pellegrini ešte pred mesiacom po boku náčelníka Generálneho štábu Daniela Zmeka a ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer).

Simulačné cvičenia

Ako sa po rokovaní ukázalo, hostia nenašli úplnú zhodu a do ústavy sa zasahovať zatiaľ zrejme nebude. Zo stretnutia vzišiel návrh, aby sa ešte pred samotnými legislatívnymi zmenami konalo cvičenie.

„V krátkej dobe náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR pán generál Zmeko pozve na generálny štáb zástupcov obidvoch výborov – na kontrolu Vojenského spravodajstva aj brano-bezpečnostného, aby previedli takzvané virtuálne cvičenie alebo scenáre rôznych možných hrozieb,“ priblížil prezident Peter Pellegrini.

Simulovať majú v rámci neho rôzne situácie, ktoré ukážu, aké zmeny v zákonoch sú napokon potrebné. Jednou z nich bude prelet dronu alebo balistickej rakety na územie Slovenska. Výsledky cvičenia, vrátane toho, čo je možné za súčasnej legislatívy, budú vyhodnocovať krok za krokom. V rámci simulácie sa môže objaviť napríklad aj scenár, keď bude ozbrojená jednotka chcieť prekročiť našu hranicu, ale aj to, kto bude mať počas ohrozenia aké rozhodovacie procesy. Ústava sa bude meniť až vtedy, ak to ukážu analýzy.

„Aj napriek tomu, že sa budú dať nejaké čiastkové úpravy zvýšenia spôsobilosti našej armády urobiť aj bez zmeny ústavy, je dôležité, aby takúto zmenu legislatívy podporilo čo najširšie politické spektrum v Národnej rade,“ uviedol prezident.

1. Kaliňák o stave ohrozenia: Našu podporu to má. Ide o to, aby mohli byť ozbrojené sily efektívne

Stretnutie na generálnom štábe

Prvé stretnutie sa má uskutočniť ešte do konca Zmekovho mandátu. Ten mu vyprší budúci mesiac – 6. mája. „Samozrejme, počas prípravy legislatívy môžeme byť svedkami aj reálneho cvičenia, na ktorom možno budeme môcť preveriť pripravenosť a koordináciu jednotlivých bezpečnostných zložiek v štáte,“ uviedol ďalej prezident.

Po simulačnom cvičení, ktoré ukáže nedostatky, dostanú štafetu do rúk parlamentné výbory a za účasti opozície aj koalície sa pripraví paragrafové znenie. „Zhodli sme sa na okrúhlom stole, že toto znenie pravdepodobne predstavia ako návrh výborov Národnej rady Slovenskej republiky,“ priblížil Pellegrini. Nepôjde teda ani o vládny, ani opozičný návrh. „Všetci skonštatovali, že legislatíva je zastaraná,“ poukázal. Kým bude známy konkrétny a finálny návrh môže to podľa prezidenta potrvať týždne až mesiace.

Niektorí politickí predstavitelia majú podľa hlavy štátu názor, že netreba hneď meniť ústavu, ale stačí novelizovať súčasné zákony. Bezpečnosť je oblasť, ktorá by podľa neho nemala byť predmetom politického boja a musí byť prioritou pre každú relevantnú stranu.

1. Karas o stave ohrozenia: Najskôr testujme pripravenosť politikov a armády na prelet dronov, až potom robme zmeny

Hovoril o tom už s Čaputovou

Zmeko volá po zmene legislatívy už niekoľko rokov, aby vojaci mohli nasadiť svoje prostriedky aj keď Slovensko nebude vo vojnovom stave. S touto požiadavkou sa šéf armády obrátil ešte na prezidentku Zuzanu Čaputovú. K zmene však za posledné roky nedošlo.

Po rokovaní uviedol, že diskusia bola pragmatická a konštruktívna. Poukázal, že nové technológie, ale aj zmena architektúry bezpečnostného prostredia prinášajú také situácie, ktoré si vyžadujú upraviť legislatívu. „je, aby sme vytvorili priestor a čas pre prípravu ozbrojených síl a ich efektívne nasadenie. A myslím si, že sme urobili veľký kus práce a pokročili sme dopredu v tejto spoločenskej diskusii,“ podotkol. Dôležité

Pellegrini a Zmeko tiež podpísali Plán Štefánik – Strategický plán ozbrojených síl na obranu SR. Ide o významný krok k posilneniu schopnosti štátu reagovať na súčasné aj budúce bezpečnostné výzvy. 

Obavy zo zneužitia

Opozíciu na avizovaných zmenách vyrušuje, a zároveň má obavy, z toho, že by sa nový inštitút mohol zneužiť vládnucou politickou mocou. Pellegrini to vylúčil. Ak by sa našla politická podpora, jasne by definoval, že môže ísť iba o vonkajšie ohrozenie. „Nedá sa to zneužiť,“ vyjadril sa a vyhlásenia opozície o zneužití stavu označil za „obyčajné strašenie“.

Ak by 20 kilometrov za našou hranicou prebiehali tvrdé boje, dnešná legislatíva podľa neho neumožňuje armáde, aby sa predsunula na východnú hranicu, pretože je stav mieru.

Kaliňák víta myšlienku, že by sa prípravou legislatívy zaoberali parlamentné výbory. „Našu podporu to má. Ide o to, aby mohli byť ozbrojené sily efektívne práve v prípade, keď sa snažíme nasadzovať už väčší počet nových protivzdušných systémov,“ povedal. Na margo obáv opozície uviedol, že predchádzajúce vlády boli jediné, ktoré zneužili bezpečnostný systém počas covidu. „Myslím si, že to podozrenie je skôr na ich strane,“ podotkol. Výhradu však považuje za správnu.

1. Valášek o stave ohrozenia: PS chce pri tvorbe legislatívy dohliadať aj na to, aby neboli oklieštené občianske slobody

Viliam Karas (KDH) vyzval prezidenta, aby sa najskôr v rámci cvičení testovala pripravenosť politickej reprezentácie a armády na prípadné vojenské hrozby, prelet dronov či zablúdenú raketu. Až po simulácii by verifikovali potreby armády a prijali zmeny. Poukázal, že podobné cvičenie má nastavené aj Poľsko. Diskusiu za okrúhlym stolom označil za konštruktívnu.

Podľa poslanca Tomáša Valáška (PS) zo stretnutia vyplynulo, že od stavu ohrozenia „idú vycúvať“ a začnú odznova. Pripomenul tiež, že vláda Roberta Fica (Smer) strašila verejnosť nielen „dlažobnými kockami“, ale aj „bradatým Gruzíncom“, ktorý mal zvrhnúť jeho kabinet. V PS chcú pri tvorbe legislatívy dohliadať aj na to, aby neboli oklieštené občianske slobody a potenciál na zneužitie bol minimálny.

Poslanec Juraj Krúpa (SaS) považuje výsledok stretnutia za úspech. „Môžeme konštatovať, že ambície zmeny ústavy sú zo stola,“ uviedol. SaS už skôr upozorňovala na to, že takáto zmena so sebou prináša aj obmedzovanie ľudských práv a slobôd. Myslí si, že je možné v prípade adekvátnej potreby využiť systém Renegade. Fiktívne cvičenia rôznych scenárov Krúpa víta. Je presvedčený, že súčasná legislatíva upravuje aj zostrelenie dronu.

J: Krúpa (SaS) o stave ohrozenia: Môžeme konštatovať, že ambície zmeny ústavy sú zo stola

Občania to nepocítia

Hlava štátu ešte pred mesiacom priblížila, že v stave ohrozenia by bolo možné použiť ozbrojené sily napríklad na obranu východnej hranice alebo v reakcii na prípadné ohrozenie, ktoré ešte nepredstavuje vojenský útok na krajinu.

Súčasné zákony podľa neho neumožňujú vojakom sa ani pripraviť na prípadné riziká. Vláda by takýto stav mohla vyhlásiť aj vtedy, ak by mala informácie o pláne teroristov zlikvidovať napríklad jadrové elektrárne. V stave ohrozenia by armáda tiež mohla v predstihu inštalovať v okolí infraštruktúry zbrojné systémy a mala by autorizáciu zostreliť prostriedky, ktoré by smerovali na elektráreň.

Zmeko pred časom priblížil, že úprava je odpoveďou na súčasné bezpečnostné prostredie a meniacu sa bezpečnostnú architektúru. V čase možného ohrozenia by sa mohla aktivovať armáda tak, aby to nezasiahlo obyvateľov. Ako podotkol, v prípade vyhlásenia vyšších stupňov sú ozbrojené sily len v asistenčných úlohách.

Najskôr by však mala byť prvým krokom odborná diskusia, potom majú podľa neho zákonodarcovia nájsť vhodný spôsob, ako efektne používať ozbrojené sily aj v stave bezpečnosti. „Neotvára to dvere zneužívaniu ozbrojených síl, ale k tomu, aby dokázali už v stave bezpečnosti poskytnúť vyššiu mieru ochrany pre občanov Slovenskej republiky,“ vysvetlil generál.

X XX

Trumpovo ultimátum Európe: Pošlite lode do Hormuzského prielivu, inak stiahneme našich vojakov od vás

Spojené štáty stupňujú tlak na európskych partnerov, aby sa vojensky angažovali v Hormuzskom prielive. Americký prezident Donald Trump očakáva v najbližších dňoch konkrétne prísľuby na vyslanie vojnových lodí alebo iných vojenských kapacít do oblasti. Washingtonu už nepostačujú politické vyhlásenia, aké zaznievali od začiatku konfliktu s Iránom. Generálny tajomník NATO Mark Rutte o tom európskych predstaviteľov oboznámil po stredajšom stretnutí s Trumpom, informuje TASR na základe správy nemeckého týždenníka Der Spiegel.

Trump ako legopostavička – proiránske videá zosmiešňujú amerického prezidenta

Krátke proiránske videá, ktoré zobrazujú Trumpa a ďalších svetových lídrov ako postavičky z Lega, sú dielom spoločnosti Explosive Media, uvádza sa v príspevku na účte X tejto relatívne neznámej skupiny, v ktorom sa uvádza, že ide o „nezávislý tím stojaci za iránskymi LEGO animáciami“, uvádza technologický magazín WIRED. / Zdroj: Reuters

Viacerí európski diplomati, ktorí boli o obsahu stretnutia Trumpa s Ruttem informovaní, požiadavku prezidenta USA vnímajú ako ultimátum.

Aj Nemecko v uplynulých dňoch signalizovalo principiálnu ochotu podieľať sa na spoločnej misii v strategickej úžine, trvá však na splnení určitých kritérií. Medzi ne patria silný mandát OSN a trvalé prímerie, pripomenul Der Spiegel.

Trump vyvíja na partnerov v NATO tlak aj ďalšími hrozbami. Podľa amerických médií si nechal vypracovať zoznam európskych krajín, ktoré ho vo vojne s Iránom podporili alebo sa postavili proti. Z územia tých, ktoré sa k útokom na Irán stavajú odmietavo, údajne plánuje stiahnuť amerických vojakov. Ide najmä o Španielsko, ktorého vláda odmietla udeliť americkému letectvu povolenie na prelety stíhačiek a tankovacích lietadiel nad svojim územím.

Berlín neobmedzil USA pri využívaní vojenských základní na nemeckom území, Trump ho napriek tomu zaradil medzi odporcov vojny. Poslúžil mu nato najmä výrok ministra obrany Borisa Pistoria: vojna s Iránom „nie je našou vojnou“. Biely dom ich pripísal kancelárovi Friedrichovi Merzovi, ktorý sa v skutočnosti vyjadril diplomatickým jazykom menej ostro, konštatoval Der Spiegel.

Len málo lodí sa odváži do Hormuzského prielivu, napriek prímeriu

X X X

Nenápadné signály, ktoré môžu skončiť tragédiou. Štát chystá opatrenia: rodičom budú hroziť pokuty za ignorovanie problémov detí

Izolácia, samota, nekomunikácia, strata motivácie a záujmu, málo kamarátov alebo iba veľmi úzky okruh záujmov. Práve takto sa podľa odborníkov u tínedžerov začína proces, ktorý môže viesť až k násiliu.

Pohreb učiteľky v Spišskej Starej Vsi, ktorú zabil žiak gymnázia

Stretnutie k téme radikalizácie detí a mládeže spojilo ministrov aj odborníkov z praxe. Za jeden stôl si sadli minister zdravotníctva Kamil Šaško, minister školstva Tomáš Drucker , minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (všetci Hlas), ako aj zástupcovia rezortu spravodlivosti a tiež práce, sociálnych vecí a rodiny, aby riešili nielen prevenciu extrémizmu, ale aj zhoršujúce sa psychické zdravie mladých.

Ambíciou rokovania bolo najmä prepojiť systémy, ktoré dnes fungujú skôr izolovane. Podľa ministra vnútra je hlavným problémom práve ich nekompatibilita. Škola dnes môže vedieť len o známkach, dochádzke, pochvalách, pokarhaniach. Zdravotný stav žiaka sme poznať len so súhlasom rodiča a o trestoch mladistvých sa dozvie len pri ohrození školy alebo pri zákaze priblíženia. 

„Našou úlohou je, aby sme toto celé zladili a poskytovali efektívnu ochranu a prevenciu,“ uviedol minister vnútra. Diskusia má pokračovať ďalším stretnutím, kde sa otvorí ďalšia citlivá téma – nastavenie pravidiel používania sociálnych sietí pre deti a mládež.

Ministri zároveň naznačujú, že legislatíva by sa mohla pohnúť rýchlo. „Aj preto sa stretávame už tretíkrát a v takomto širokom zložení, aby sme vychytali muchy a aby návrh medzirezortným pripomienkovým konaním prešiel čo najhladšie a následne mohol byť schválený vládou. Verím, že aj v Národnej rade,“ priblížil Šutaj Eštok.

Za neriešenie hrozia rodičom pokuty

Drucker v tejto súvislosti zdôrazňuje aj zodpovednosť rodičov. Od začiatku roka podľa neho platí prísnejší režim, ktorý ich zaväzuje riešiť rizikové správanie detí. Štát pritom má vybudovanú sieť centier podpory a poradenstva, ktoré sú schopné pomôcť aj v zložitejších prípadoch.

„Ak si nevie poradiť školské prostredie, tak rodič má povinnosť pre vlastné dieťa zabezpečiť takúto podporu. Štát ju poskytuje, štát ju platí. Ak rodič nekoná, môže byť dokonca finančne sankcionovaný v priestupkovom konaní,“ upozorňuje minister. 

Školy podľa neho zároveň dostali do rúk nové nástroje na zvládanie konfliktných situácií. „Ak sa narúša školské prostredie, a môže to byť aj narúšanie zo strany rodičov, škola má nástroj – môže zakázať takým rodičom vstup do školy,“ vysvetľuje Drucker.

Aká je realita na školách?

Podľa riaditeľa IPčka Mareka Madra sú pri riešení radikalizácie mladých ľudí kľúčové tri kroky: lepšie prepojenie služieb, dostupnejšia pomoc a aktívna prítomnosť v online priestore, kde sa radikalizácia často začína. Práve internet podľa neho mladým ľuďom nielen formuje prežívanie, ale v extrémnych prípadoch im ponúka aj „nástroje“, ako riešiť frustráciu útokmi a násilím – či už voči sebe, alebo okoliu.

Obavy odborníkov pritom nevychádzajú len z teórie, ale aj z konkrétnych udalostí, ktoré Slovensko za posledné obdobie zažilo. Už v júni 2020 otriasol krajinou útok na základnej škole vo Vrútkach, kde bývalý žiak po vniknutí do budovy nožom zabil zástupcu riaditeľky školy, ktorý sa mu snažil zabrániť v ďalšom postupe. Zranené boli aj viaceré deti a pedagógovia.

Miesto, kde policajti zneškodnili útočníka zo školy vo Vrútkach

Na tomto mieste policajti zneškodnili 22-ročného muža, ktorý útočil v škole vo Vrútkach.

Ďalším príkladom radikalizácie bol útok pred bratislavským podnikom Tepláreň na Zámockej ulici z októbra 2022, keď mladý strelec zavraždil dvoch ľudí a ďalšiu osobu zranil. Vyšetrovanie aj odborníci neskôr upozorňovali, že útočník sa radikalizoval najmä prostredníctvom extrémistického obsahu na internete a online komunít šíriacich nenávisť. Jedným z najtragickejších prípadov bol aj útok študenta na škole v Spišskej Starej Vsi, kde mladý útočník začiatkom roka 2025 zaútočil nožom na zamestnankyne školy a spolužiačku.

Jednotlivé prípady pritom ukazujú, že za násilným či extrémistickým správaním mladých býva často kombinácia psychických problémov, izolácie, frustrácie aj vplyvu online prostredia. Prečo sa radikalizácia medzi mladými objavuje častejšie a ako funguje jej prevencia v praxi, sme sa pýtali školského psychológa Viktora Križa z Inklucentra.

„Radikalizácia detí a mladých je problém od nepamäti, neonacistické skupiny sme tu mali v 90. rokoch, čoho výsledkom bol príbeh vraždy Daniela Tupého a mnohé iné,“ vysvetľuje.

Podľa neho je potreba „nadrezortnej“ spolupráce pri téme radikalizácie nesmierne dôležitá. „Sám sa ako expert zúčastňujem týchto okrúhlych stolov. Chcel by som ale veriť, že to neskončí iba pri tlačovkách a hodinových stretnutiach a prezentáciách, ale že to povedie k systémovým zmenám,“ uvádza s tým, že rokovania piatich rezortov spolu s expertmi vníma ako veľmi dobrú správu.

V Spišskej Starej Vsi útočil žiak, zabil dvoch ľudí

Najväčšou prevenciou sú láskaví ľudia

Absolútne kľúčový je podľa Križa systém prevencie. Slovenské školstvo má podľa neho v súčasnosti vybudovaný pomerne rozsiahly systém poradenstva a prevencie. Funguje v ňom osem krajských centier, približne sto okresných pracovísk aj viaceré špecializované centrá.

Na národnej úrovni celý systém zastrešuje Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie. V posledných troch rokoch zároveň na školách výrazne pribudli školské podporné tímy, vďaka čomu dnes v školstve pôsobia tisíce odborníkov – od psychológov cez špeciálnych a sociálnych pedagógov až po logopédov.

„Najväčšia prevencia sú láskaví ľudia okolo dieťaťa, dobrá klíma v triede, podpora učiteľa a spolupráca s rodičom,“ zdôrazňuje odborník. Naopak, zlé vzťahy v škole, zlé vedenie školy sú podľa neho „dláždenou cestou k radikalizácii detí“. Zároveň upozorňuje, že systém má medzery – chýba viac odborníkov na prácu s rizikovými deťmi a zároveň treba zlepšiť podmienky učiteľov, aby mali viac ľudskej kapacity venovať sa im. 

Online svet a digitálne technológie sú podľa Križa dnes na prvej priečke vysokorizikových faktorov. „Určite obmedzenia i zákaz v tejto téme sú namieste, o tom už ani niet pochýb,“ skonštatoval.

Zároveň približuje aj varovné signály, ktoré si môžu rodičia všímať. Patrí medzi ne najmä izolácia, samota, nekomunikácia, strata motivácie a záujmu, málo kamarátov alebo iba veľmi úzky okruh záujmov, ale aj potlačený hnev, agresivita alebo sebapoškodzovanie. Neznamená to však automaticky radikalizáciu. „Neplatí rovnica, že tieto príznaky sa jej rovnajú. Každé dieťa je do istej miery v ohrození a nikto sa nestáva radikálnym zo dňa na deň,“ poukazuje.

Podľa neho ide skôr o dlhodobý proces, ktorý súvisí s neriešenými problémami. „Ak majú deti dobré vzťahy s rodičmi, učiteľmi a v triede, je to najväčšia ochrana pred radikalizáciou,“ dodáva Križo.

X X X

V stávke nie je paradoxne osud Iránu a Ruska, ale Západu. Európe ostali len oči pre plač

Nech sa už stane v budúcich dvoch týždňoch čokoľvek, svet nikdy nebude taký, aký bol na začiatku roka. Bezdôvodné napadnutie Iránu, vyhrážanie sa obsadením územia krajiny EÚ a NATO Spojenými štátmi či najnovšie Trumpove hrozby o vystúpení USA z aliancie zmenili svet rovnako ako pandémia covidu či ruská agresia na Ukrajine.

Momentálne nám ostáva len dúfať, že nebude horšie, ako je. Svet visí na šnúrke od gatí Donalda Trumpa. Je hrozné, ako dnes jeden človek môže mávať s celým svetom, podľa toho, akú má náladu. Po „avantúre“ v Iráne ani jeho obraz nebude taký ako predtým. Má to dve roviny. Buď ako narcista, ktorý chce byť vždy „za pekného a múdreho“, urobí všetko, aby si zachoval aký-taký imidž, alebo sa na všetko vykašle.

Rokovania s Iránom má viesť viceprezident JD Vance a nahradiť babrákov Steva Witkoffa a prezidentovho zaťa Jareda Kushnera, ktorým Iránci, prirodzene, vôbec nedôverujú. Či to je len trik a ostane Vance ako vyjednávač iba na papieri, alebo opraty rokovaní prevezmú skutoční diplomati, experti na Irán, nie je nateraz jasné. Trump sa azda už dosť poučil, že s neprofesionálnymi, narýchlo vymenovanými diplomatmi to ďaleko nedotiahne.

No s ponaučením sa u neho nemôže vážne počítať, pretože čoraz viac sa ukazuje, že mentálne schopnosti nie sú takmer u 80-ročného človeka, mierne povedané, najlepšie. O to horšie pre svet. Dokonca sa začína hovoriť o odvolaní Trumpa z funkcie prezidenta. Zatiaľ však v Kongrese majú väčšinu republikáni.

Uvidíme, čo sa stane vo voľbách v novembri. Ak sa prezident nezmení, čaká ho veľký výprask. Následne demokrati rozpútajú odvolávanie prezidenta. Aj dnes by mohol byť zbavený moci. Za odovzdanie právomoci viceprezidentovi zo zdravotných dôvodov a z neschopnosti vykonávať funkciu by musela hlasovať väčšina ministrov Trumpovho kabinetu.

Západ sa nič nenaučil. Nestačí zvrhnúť lídrov krajiny, v nezápadných civilizáciách sa premýšľa inak.

Za vyše roka má toho Trump na rováši veľa. A stále skúša odolnosť Američanov, Európanov, celého sveta. Všetci vieme, že Trump ako celoživotný obchodník nadhadzuje cenu na maximum ako na arabskom bazári, testuje reakcie a potom postupne znižuje cenu. Ako pri clách, Grónsku a odchode z NATO (to však nemôže urobiť, iba Kongres). Keby si dal aspoň pauzu, ale on stupňuje tempo – ani jeden deň nevydrží byť pokojný.

Najnovšie vyšlo najavo, že Biely dom sa vyhrážal americkému pápežovi Levovi XIV., že ho zosadí, ako to urobilo Francúzsko v 14. storočí (Avignonské zajatie) – len preto, že pápež odmieta skákať ako americký prezident píska

Jediný rešpekt má Trump k Izraelu a Benjaminovi Netanjahuovi. Nebyť jeho lákania, do iránskeho dobrodružstva by sa nepúšťal. Veď Američania majú za posledných 80 rokov dosť skúsenosti od Kórey cez Vietnam až po Irak. Sám Trump voličom v kampani sľuboval, že on nič podobné nepodnikne. Povzbudený perfektne realizovaným únosom venezuelského prezidenta z Caracasu a nutkaním zosadiť celonárodnými protestmi oslabený iránsky režim sa pustil do súboja, ktorý sa nedá vyhrať.

Obe strany sa vrátili na začiatok, len situácia na šachovnici sa zmenila – Irán má lepšie postavenie. Po 40 dňoch nezmyselnej vojny zostalo 3 000 obetí, tisícky zranených a presídlených, nehovoriac o miliardových materiálnych škodách (aj na kultúrnych pamiatkach) a začínajúcej sa novej ekonomickej kríze (a to sa malo Američanom lepšie dariť). Západ sa nič nenaučil. Nestačí zvrhnúť lídrov krajiny, v nezápadných civilizáciách sa premýšľa inak. Hoci v Iráne boli zabití hlavní lídri, režim funguje ďalej.

V Libanone bolo Izraelom kompletne pozabíjané vedenie Hizballáhu. Po každej vlne už malo byť navždy „vybavené“. A znovu sa bombarduje, južnému Libanonu a Bejrútu hrozí „osud“ Gazy alebo so zemou zrovnaných miest na východnej Ukrajine. V prípade zlyhania rokovaní v Pakistane sa zrovná so zemou Teherán a Isfahán? To je tá naša západná civilizácia, na ktorú sme takí hrdí? Alebo nás zachránia od „skazy“ nedemokratické moslimské krajiny a Čína?

X X X

V stávke nie je paradoxne osud Iránu a Ruska, ale Západu. Európe ostali len oči pre plač

Nech sa už stane v budúcich dvoch týždňoch čokoľvek, svet nikdy nebude taký, aký bol na začiatku roka. Bezdôvodné napadnutie Iránu, vyhrážanie sa obsadením územia krajiny EÚ a NATO Spojenými štátmi či najnovšie Trumpove hrozby o vystúpení USA z aliancie zmenili svet rovnako ako pandémia covidu či ruská agresia na Ukrajine.

Momentálne nám ostáva len dúfať, že nebude horšie, ako je. Svet visí na šnúrke od gatí Donalda Trumpa. Je hrozné, ako dnes jeden človek môže mávať s celým svetom, podľa toho, akú má náladu. Po „avantúre“ v Iráne ani jeho obraz nebude taký ako predtým. Má to dve roviny. Buď ako narcista, ktorý chce byť vždy „za pekného a múdreho“, urobí všetko, aby si zachoval aký-taký imidž, alebo sa na všetko vykašle.

Rokovania s Iránom má viesť viceprezident JD Vance a nahradiť babrákov Steva Witkoffa a prezidentovho zaťa Jareda Kushnera, ktorým Iránci, prirodzene, vôbec nedôverujú. Či to je len trik a ostane Vance ako vyjednávač iba na papieri, alebo opraty rokovaní prevezmú skutoční diplomati, experti na Irán, nie je nateraz jasné. Trump sa azda už dosť poučil, že s neprofesionálnymi, narýchlo vymenovanými diplomatmi to ďaleko nedotiahne.

No s ponaučením sa u neho nemôže vážne počítať, pretože čoraz viac sa ukazuje, že mentálne schopnosti nie sú takmer u 80-ročného človeka, mierne povedané, najlepšie. O to horšie pre svet. Dokonca sa začína hovoriť o odvolaní Trumpa z funkcie prezidenta. Zatiaľ však v Kongrese majú väčšinu republikáni.

Uvidíme, čo sa stane vo voľbách v novembri. Ak sa prezident nezmení, čaká ho veľký výprask. Následne demokrati rozpútajú odvolávanie prezidenta. Aj dnes by mohol byť zbavený moci. Za odovzdanie právomoci viceprezidentovi zo zdravotných dôvodov a z neschopnosti vykonávať funkciu by musela hlasovať väčšina ministrov Trumpovho kabinetu.

Západ sa nič nenaučil. Nestačí zvrhnúť lídrov krajiny, v nezápadných civilizáciách sa premýšľa inak.

Za vyše roka má toho Trump na rováši veľa. A stále skúša odolnosť Američanov, Európanov, celého sveta. Všetci vieme, že Trump ako celoživotný obchodník nadhadzuje cenu na maximum ako na arabskom bazári, testuje reakcie a potom postupne znižuje cenu. Ako pri clách, Grónsku a odchode z NATO (to však nemôže urobiť, iba Kongres). Keby si dal aspoň pauzu, ale on stupňuje tempo – ani jeden deň nevydrží byť pokojný.

Najnovšie vyšlo najavo, že Biely dom sa vyhrážal americkému pápežovi Levovi XIV., že ho zosadí, ako to urobilo Francúzsko v 14. storočí (Avignonské zajatie) – len preto, že pápež odmieta skákať ako americký prezident píska.

Jediný rešpekt má Trump k Izraelu a Benjaminovi Netanjahuovi. Nebyť jeho lákania, do iránskeho dobrodružstva by sa nepúšťal. Veď Američania majú za posledných 80 rokov dosť skúsenosti od Kórey cez Vietnam až po Irak. Sám Trump voličom v kampani sľuboval, že on nič podobné nepodnikne. Povzbudený perfektne realizovaným únosom venezuelského prezidenta z Caracasu a nutkaním zosadiť celonárodnými protestmi oslabený iránsky režim sa pustil do súboja, ktorý sa nedá vyhrať.

Obe strany sa vrátili na začiatok, len situácia na šachovnici sa zmenila – Irán má lepšie postavenie. Po 40 dňoch nezmyselnej vojny zostalo 3 000 obetí, tisícky zranených a presídlených, nehovoriac o miliardových materiálnych škodách (aj na kultúrnych pamiatkach) a začínajúcej sa novej ekonomickej kríze (a to sa malo Američanom lepšie dariť). Západ sa nič nenaučil. Nestačí zvrhnúť lídrov krajiny, v nezápadných civilizáciách sa premýšľa inak. Hoci v Iráne boli zabití hlavní lídri, režim funguje ďalej.

V Libanone bolo Izraelom kompletne pozabíjané vedenie Hizballáhu. Po každej vlne už malo byť navždy „vybavené“. A znovu sa bombarduje, južnému Libanonu a Bejrútu hrozí „osud“ Gazy alebo so zemou zrovnaných miest na východnej Ukrajine. V prípade zlyhania rokovaní v Pakistane sa zrovná so zemou Teherán a Isfahán? To je tá naša západná civilizácia, na ktorú sme takí hrdí? Alebo nás zachránia od „skazy“ nedemokratické moslimské krajiny a Čína?

X X X

 Vycházíme z trhu, reagují čerpadláři na Babišovu kritiku, že Orlen a MOL nepochopitelně zdražily

Premiér Andrej Babiš (ANO) vyzval společnosti Orlen a MOL k výraznému zlevnění cen pohonných hmot. Největší tuzemští distributoři podle něj navzdory zlevnění ropy na trhu zvýšili velkoobchodní ceny paliv o dvě koruny. Během čtvrtka proto očekává, že ceny paliv půjdou na čerpacích stanicích dramaticky dolů. Babiš to uvedl ve čtvrtek ve videu na sociální síti X.

Premiér Andrej Babiš (ANO) vyzval společnosti Orlen a MOL k výraznému zlevnění cen pohonných hmot 

Vláda v minulém týdnu rozhodla o zastropování marží distributorů paliv, současně schválila snížení spotřební daně na naftu. Dalším opatřením bude každodenní stanovování maximální přípustné ceny paliv, které vyhlašuje ministerstvo financí.

Maximální ceny pro čtvrtek ministerstvo stanovilo na 49,40 Kč za litr nafty a 43,05 Kč za litr benzinu. Cenový strop tak ve srovnání se středeční úrovní mírně klesl, stále je však nad cenovým průměrem z počátku tohoto týdne.

„Hlavní hráči na trhu PKN Orlen a MOL v době, kdy burza šla o 15 procent dolů, nepochopitelně navýšili velkoobchodní ceny o dvě koruny. To se mi vůbec nelíbí,“ řekl Babiš.

 Připomněl, že vláda v minulém týdnu společnosti Orlen Unipetrol půjčila z nouzových rezerv státu 100 tisíc tun ropy. Žádá proto, aby se firmy chovaly férově.

„Doufám, že to byl omyl, a očekávám, že dnes (ve čtvrtek) ty ceny půjdou dramaticky dolů,“ dodal premiér.

Cenové stropy na pohonné hmoty začaly platit ve středu. Mnohé čerpací stanice v krajích ovšem ceny paliv po zavedení stropů nezměnily, protože už v úterý nabízely ceny pod maximem stanoveným vládou.

V Praze pak velká část stanic přizpůsobila své ceny maximálním povoleným cenám. Některé pumpy tak oproti úterku musely mírně zlevnit naftu, často to však kompenzovaly zdražením benzinu.

Orlen a MOL pochybení odmítly

Společnosti Orlen Unipetrol a MOL odmítly jakékoliv pochybení při stanovování svých cen pohonných hmot. Jejich velkoobchodní ceny podle nich vycházejí ze situace na trhu. 

„Současně zohledňují specifika středoevropského regionu, vývoj kurzu koruny vůči americkému dolaru i další faktory, jako je plnění emisních cílů,“ řekl Radiožurnálu mluvčí Orlenu Unipetrol Pavel Kaidl. 

Zároveň připomněl, že půjčka ropy ze státních rezerv, kterou vláda schválila v minulém týdnu, byla zapotřebí pro plynulou výrobu paliv, protože stát nebyl kvůli pracím na ropovodu TAL schopen dodat už dříve koupený objem ropy. 

Na Babišovu kritiku reagovali i zástrupci společnosti MOL Česká republika. „Na našich čerpacích stanicích dodržujeme maximální cenové stropy stanovené

X X X

 Trumpova administrativa vyhrožovala Vatikánu

„Katolická církev by udělala lépe, kdyby se postavila na naši stranu“ – tato slova údajně slyšeli zástupci Vatikánu během uzavřené schůzky v Pentagonu v lednu 2026.

Podle amerického webu „The Free Press“ byla konverzace údajně vášnivá a týkala se očekávání americké administrativy od Svatého stolce. K této záležitosti dochází uprostřed napětí mezi Washingtonem a Vatikánem a také zpráv o možném odložení plánované návštěvy papeže Lva XIV. ve Spojených státech.

Setkání se mělo konat krátce po protiválečných prohlášeních papeže Lva XIV., který kritizoval eskalaci mezinárodního napětí a varoval před důsledky použití síly v ozbrojených konfliktech. Konkrétně se vyjádřil k rétorice americké administrativy vůči Íránu.

Schůzky se zúčastnil mimo jiné kardinál Christophe Pierre, apoštolský nuncius ve Washingtonu. Údajně mu bylo řečeno, že by Vatikán měl podpořit vojenskou strategii administrativy prezidenta Donalda Trumpa. Rozhovoru se údajně zúčastnil náměstek ministra obrany pro politické záležitosti Elbridge Colby a jeho kolegové. Podle   Free Press američtí představitelé zdůraznili, že „Amerika má vojenskou sílu dělat ve světě, co chce“, a poukázali tak na globální vojenskou dominanci Spojených států.

Podle stejných zpráv se jeden z účastníků setkání odvolával na historické období tzv. „avignonského papežství“. Podle Vatikánu to naznačovalo možnost podmanění církve světskou mocí.

Zpravodajská služba Religion News Service potvrzuje, že k setkání skutečně došlo, ale novináři RNS   nedokázali zjistit  podrobnosti. V prohlášení zaslaném RNS americké ministerstvo obrany setkání potvrdilo a poukázalo na to, že zpráva Free Press byla „výrazně přehnaná a zkreslená“ a že setkání mělo být „věcnou a uctivou diskusí“.

Zprávu deníku Free Press podporuje i sloupkař Christopher Hale, který tvrdí, že schůzku nezávisle potvrdil a že Vatikán interpretoval prohlášení amerických představitelů jako hrozbu. „Kardinál tuto přednášku poslouchal mlčky. Svatý stolec se od onoho dne ani nepohnul,“ napsal Hale v článku publikovaném v časopise Letters from Leo.  K záležitosti se vyjádřil americký viceprezident J. D. Vance. Oznámil, že chce objasnit okolnosti incidentu, a zároveň zdůraznil, že by se nemělo vyjadřovat k „nepotvrzeným a neověřeným“ informacím.

V souvislosti s touto záležitostí se objevují také zprávy o možném odložení papežovy návštěvy Spojených států. Vatikán zvažoval cestu v souvislosti s oslavami 250. výročí Spojených států, ale rozhodnutí bylo odloženo kvůli rozdílným přístupům k mezinárodní politice. Podle oficiálního vatikánského kalendáře má papež Lev XIV. uskutečnit pastorační návštěvu Lampedusy 4. července 2026.

Tématem se zabývaly The Free Press , RNS,  Newsweek, Dopisy od Lva. Server vasevec.cz

X X X

Slová prvej dámy USA prišli z ničoho nič: Klamstvá, ktoré ma spájajú s Epsteinom, sa musia dnes skončiť!

Prvá dáma USA Melania Trumpová.

Nie je jasné, prečo sa rozhodla ohľadom škandálu prehovoriť.

Slová prvej dámy USA prišli z ničoho nič: Klamstvá, ktoré ma spájajú s Epsteinom, sa musia dnes skončiť!

Nie je jasné, prečo sa rozhodla ohľadom škandálu prehovoriť.

Prvá dáma USA Melania Trumpová vo štvrtok v nečakanom vyhlásení poprela, že by niekedy mala väzby na nebohého sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina.

„Klamstvá, ktoré ma spájajú s hanebným Jeffreym Epsteinom, sa musia dnes skončiť. Tí, ktorí o mne klamú, nemajú etické štandardy, pokoru a úctu. Nenamietam proti ich ignorancii, ale skôr odmietam ich zlomyseľné pokusy o očiernenie mojej reputácie,“ vyhlásila prvá dáma. Svetové agentúry uvádzajú, že Trumpovej slová prišli z ničoho nič a nie je jasné, prečo sa rozhodla ohľadom škandálu prehovoriť. Prvá dáma nie je obviňovaná z žiadneho protiprávneho konania v súvislosti s Epsteinom alebo jeho odsúdenou partnerkou Ghislaine Maxwellovou.

V krátkom telefonáte s reportérom televízie MS NOW prezident Trump uviedol, že o vyhlásení svojej manželky ohľadom Epsteina vopred nevedel a zdôraznil, že prvá dáma sa s ním nepoznala. Jej výroky podľa nemenovaného predstaviteľa prekvapili aj personál Bieleho domu.

„Falošné obrázky a vyhlásenia o Epsteinovi a mne sa šíria sociálnymi sieťami už roky. Buďte opatrní, čomu veríte. Tieto obrázky a príbehy sú úplne nepravdivé,“ uviedla. „Nikdy som nemala žiadne vedomosti o Epsteinovom zneužívaní svojich obetí. Nikdy som sa do toho nijako nezapojila. Nebola som účastníkom. Nikdy som nebola v Epsteinovom lietadle a nikdy som nenavštívila jeho súkromný ostrov,“ tvrdí prvá dáma USA.

Epsteina našli mŕtveho 10. augusta 2019 v jeho cele v newyorskej väznici, kde čakal na súdny proces pre obvinenia zo sexuálneho zneužívania a obchodovania s maloletými. Súdny lekár stanovil ako príčinu smrti samovraždu obesením. Trumpová tiež vyzvala americký Kongres, aby zorganizoval verejné vypočutie zamerané na preživších Epsteinových zločinov. „Každá jedna žena by mala mať svoj deň na to, aby verejne povedala svoj príbeh, ak si to želá. Vtedy, a len vtedy, budeme poznať pravdu,“ dodala.

X X X

Dvanáct let čekání na fiasko: Proč soud rozmetal ostravský korupční příběh?

Vrchní soud v Olomouci zrušil odsuzující rozsudek nad podnikatelem Martinem Dědicem v jedné z největších korupčních kauz na Ostravsku. Případ se po více než dvanácti letech vrací ke krajskému soudu, který musí znovu posoudit, zda se podaří prokázat ovlivňování veřejných zakázek.

Vrchní soud v Olomouci vynesl 10. prosince 2025 v neveřejném řízení verdikt, který v českém právním prostředí vyvolal značný rozruch. Podle dřívějšího exkluzivního zjištění České justice soudci zrušili odsuzující rozsudek Krajského soudu v Ostravě nad tamním podnikatelem Martinem Dědicem a jeho údajnými komplici v kauze ovlivňování tamních zakázek – nákupů pro nemocnici či při nákupu tramvají. Celá kauza se tak po neuvěřitelných dvanácti letech od zahájení vrací zpět na stůl prvoinstančního soudu k úplně novému projednání. Jak tedy soud rozhodl? Česká justice měla možnost verdikt soudu prostudovat.

Lobbista nemusí být automaticky korupčník

Klíčový rozpor, který Vrchní soud rozebírá, tkví v samotné podstatě Dědicovy činnosti. Krajský soud sice detailně zmapoval tisíce hovorů a zpráv mezi Dědicem a politiky (Eva Petrášková, Adam Rykala, Miroslav Novák, Lumír Palyza, Simona Piperková) či jinými osobami, ale nepředložil jediný důkaz o faktickém ovlivnění zakázek. Vrchní soud zároveň uvedl, že není ani poznatek o manipulaci či ovlivnění výběrového řízení.

Vrchní soud zdůrazňuje, že lobbing – tedy legální prosazování zájmů a využívání kontaktů – je v demokratickém státě přípustný. Aby šlo o korupci, musí stát prokázat přímou souvislost mezi úplatkem a konkrétním porušením povinností konkrétní osoby a přijetí úplatku touto konkrétní osobou. Pouhé domněnky o údajné „existenci vlivu“ k odsouzení nestačí.

Ostravský podnikatel Martin Dědic.

Znalecká arogance? Soud si hrál na experta

Odvolací soud zkritizoval způsob, jakým ostravský soud naložil s některými odbornými posudky. Krajský soud totiž odmítl klíčový posudek obhajoby (znalec Jaroslav Hromják) k cenám zdravotnického materiálu a označil jej za „statistické kouzlo“.

„Je třeba připomenout, že právě z odborných (znaleckých) zjištění, které byly doplněny o výslechy řady svědků, nebyl získán žádný poznatek o tom, že by dotčené veřejné zakázky byly jakkoliv manipulovány, byl v jejich rámci vyvíjen nátlak na členy výběrové komise či tyto byly výrazným způsobem nevýhodné,“ stojí v rozhodnutí.

Vrchní soud konstatoval, že soudce nesmí nahrazovat odborné znalosti vlastním laickým názorem. Zejména v situaci, kdy ostravské zakázky kopírovaly parametry transparentních tendrů pražského IKEMu, což podle Olomouce spíše svědčí o jejich zákonnosti. K tomuto olomoucký soud dále uvedl: „Získané penzum informací nebylo hodnoceno tak, jak mu ukládá zákon, tedy v případě existence pochybností ve prospěch obhajoby.“

U znaleckých posudků týkajících se nákupu tramvají pak Vrchní soud konstatoval: „Nalézací soud se nezaobíral dostatečně podrobně, nepřistoupil v případě rozporů ke konfrontaci znalců a bohužel své závěry bez zapojení určitého kritického pohledu zaměřil výhradně v neprospěch obžalovaných.“

Organizovaný zločin bez organizace?

Fiaskem skončila i snaha vinit Dědice z účasti na organizované zločinecké skupině. Vrchní soud upozornil, že v rozsudku zcela chybí vymezení vnitřní struktury, dělby rolí a především důkaz, že Martin Dědic o nějaké zločinecké hierarchii vůbec věděl. Bez prokázání subjektivní stránky – tedy vědomí pachatele – je taková kvalifikace právním nesmyslem.

Vrchní soud v Olomouci Foto: Ministerstvo spravedlnosti

„Odvolací soud v této problematice spatřuje pravděpodobně jedno z nejzávažnějších pochybení na straně nalézacího soudu, neboť tento k otázce existence organizované zločinecké skupiny provedl pouze minimum důkazů a žádným výraznějším způsobem nevěnoval pozornost existenci, respektive naplnění zákonných znaků působení organizované zločinecké skupiny v daném případě,“ lze se dočíst v rozsudku.

Dvojí metr: Proč někdo vinu nese a jiný ne?

V rozsudku bije do očí i nelogičnost v původním hodnocení role obžalovaných firem. Zatímco firmy PRAGOIMEX a Martek Medical soud odsoudil, společnost Vostav Morava a její manažery (Petra Čížka a Břetislava Greše) ve stejném schématu obžaloby zprostil. Přitom důkazní situace – včetně nalezených konceptů zadávací dokumentace u Dědice – byla v obou případech prakticky totožná.

„V případě společnosti Vostav Morava soud primárně hodnotí její působení na trhu, kdy zdůraznil úspěšnost v dalších veřejných zakázkách v dané lokalitě. Je tedy zřejmé, že oproti typickému způsobu páchání předmětné trestné činnosti, na níž se mnohdy podílejí subjekty s nulovou historií a z hlediska personálního a materiálního pozadí neschopné prakticky realizovat dotčenou zakázku, v nyní projednávané věci nejen společnost Vostav Morava, ale též již dříve zmíněné společnosti Martek Medical a PRAGOIMEX, nepředstavovaly takovýto druh nelegálních aktivit,“ zanalyzoval nalézací verdikt odvolací soud.

„Již v daném směru lze spatřovat rozpor mezi hodnocením subjektů, u nichž nalézací soud dovodil vinu (PRAGOIMEX, Martek Medical), oproti de facto totožnému posouzení ´hodnověrnosti´ aktivit společnosti Vostav Morava,“ napsal soud.

Teorie podvodu: Kdo koho vlastně napálil?

Soud také přichází s převratnou úvahou: Pokud Martin Dědic inkasoval miliony za to, že „zařídí“ zakázky, které ale reálně neovlivnil, mohl se paradoxně dopustit podvodu na firmách, které mu platily. V takovém případě by nešlo o korupci veřejných činitelů, ale o majetkovou trestnou činnost vůči soukromým subjektům. Tuto variantu musí krajský soud v novém řízení důsledně prověřit.

„Dalším z okruhů, v němž odvolací soud spatřoval na straně krajského soudu pochybení, je (ovšem toliko za situace dovození protiprávnosti jednání obžalovaných ve výše uvedeném směru) objasnění naplnění všech zákonných znaků skutkových podstat, pod které krajský soud podřadil jednání obžalovaných. Zdůraznit lze zejména otázku subjektivní stránky obžalovaných, a to v případě těch, kteří stojí v rovině soutěžitelů veřejné zakázky, tedy zda jednali s vědomím, že jimi poskytované prostředky jsou určeny jakožto úplatek za přizpůsobení podmínek a úspěch při získání veřejné zakázky. Dané posouzení může mít též vliv na případnou právní kvalifikaci… anebo, jak bylo vymezeno výše, jiných forem trestné činnosti, například podvodného charakteru, v případě, že by obžalovaný Ing. Dědic nebyl schopen ovlivnit příslušnou zakázku, avšak takovouto možnost za úplatu jiným subjektům nabízel,“ argumentuje Vrchní soud.

Dále pak podotýká: „Pakliže by totiž společnost PRAGOIMEX plnila za určité služby obžalovanému Dědicovi, respektive společnosti Business Advisor, aniž by byla určitá protihodnota poskytnuta (např. právě formou ovlivnění osob ovlivňujících podobu zakázky), avšak PRAGOIMEX o tomto nevěděl, bylo by na místě zvažovat případnou odpovědnost obžalovaného Dědice například za podvodné jednání vůči plátcům odměny v důsledku přijetí takového plnění.“

Letité vyšetřování a soud a zásada in dubio pro reo

Řízení v takzvané kauze Dědic se táhne léta. Po tolika letech je důkazní situace natolik rozmělněná, že soud musí o to přísněji dbát na zásadu in dubio pro reo (v pochybnostech ve prospěch obviněného). Pokud Krajský soud v Ostravě nedokáže vyplnit mezery v důkazním řetězci a postavit fakta nad domněnky, nezbude mu než v souladu s presumpcí neviny obžalované osvobodit, naznačil Vrchní soud.

„Nalézací soud musí své úvahy směřující k meritornímu rozhodnutí opřít o výsledky řádně provedeného dokazování, jež bude v souladu se zásadou volného hodnocení důkazů, přičemž bude postupováno dle zásady oficiality, vyhledávací a materiální. Stěžejní podmínky dokazování v trestním řízení přitom shrnul již Ústavní soud např. ve svém nálezu, v němž klade důraz, aby v rámci dokazování byla respektována zásada presumpce neviny. Je to totiž stát, kdo nese důkazní břemeno v trestním řízení… …musí být daný postup a zásah do základních práv a života jednotlivce dostatečně silně ospravedlněn,“ zkonstatoval Vrchní soud.

Proto podle něj: „existují-li jakékoliv rozumné pochybnosti, nelze je vyložit v neprospěch obžalovaného, ale výhradně v jeho prospěch. Z principu presumpce neviny pak plyne pravidlo in dubio pro reo, dle kterého není-li v důkazním řízení dosaženo praktické jistoty o existenci relevantních skutkových okolností… je nutné rozhodnout ve prospěch obviněného. Ani vysoký stupeň podezření sám o sobě není s to vytvořit zákonný podklad pro odsuzující výrok.“

„Daný důkazní postup je pak třeba detailně popsat a přesvědčivě jej odůvodnit. Teprve po takto provedeném řádném dokazování, jehož výsledky budou přetaveny do meritorního rozhodnutí, je možno učinit závěr o vině obžalovaného, případně při existenci shora uvedených pochybností tohoto obžaloby zprostit. Současně je třeba připomenout, že ačkoliv nalézací soud není povinen provádět všechny procesními stranami navržené důkazy, musí se vypořádat s důvody, proč tak neučinil, stejně jako musí reflektovat na všechny námitky, které by mohly mít dopad na průběh trestního řízení,“ vysvětluje rozhodnutí olomoucký senát.

Odvolací soud také nalézací soud upozornil, že nepovažuje za nezbytné, aby docházelo k velmi obsáhlému přepisování výpovědí zejména obžalovaných či svědců, což zbytečně zahlcuje a znepřehledňuje přezkoumávané rozhodnutí. „Cílem řádného odůvodnění provedeného dokazování je zachycení stěžejních skutečností, které ten který důkazní prostředek poskytl a z nichž pak soud dovozuje své hodnotící závěry,“ uzavřel odvolací soud.

Osm let natvrdo

Martin Dědic podle obžaloby VSZ v Olomouci udržoval úzké vztahy s regionálními politiky, což prokázaly odposlechy a monitoring telefonů. Podle soudu měl Dědic ovlivňovat zakázky od roku 2008 do roku 2014. K ovlivňování měl dle obžaloby využívat svých tehdejších kontaktů s ostravskými politiky z ČSSD. Soudce Igor Krajdl při čtení odůvodnění rozsudku mimo jiné zmínil exhejtmana Miroslava Nováka, Simonu Piperkovou, Vojtěcha Mynáře či Lumíra Palyzu. Žalobce Vít Koupil v obžalobě tvrdí, že podnikatel pomohl společnostem Pragoimex, Martek Medical a Vostav Morava k vítězství v tendrech za úplatky ve výši cca 37 milionů korun.

„Obžalovaný získal vliv na chod Městské nemocnice Ostrava a Dopravního podniku Ostrava. Prostřednictvím těchto vztahů získával informace o chodu společností a připravovaných veřejných zakázkách,“ prohlásil soudce Igor Krajdl.

Reálné poradenství

Martin Dědic od počátku kauzy tvrdí, že je nevinný. To samé konstatovaly u soudu i společnosti, jež mu platily za reálné poradenství. Podle obžaloby šlo však o úplatky, jen zakrývané smlouvami o poradenské činnosti. Martin Dědic byl původně odsouzen k osmiletému trestu a propadnutí veškerého majetku. Čtyřletý nepodmíněný trest dostal Břetislav Pavelek, další čtyři obžalovaní odešli s podmínkou a dva soud zprostil viny.

Případ vyvolává od počátku řadu pochybností. Ve spise absentují originální listiny i originály dat IT techniky. Prostorové odposlechy jsou ve spise pouze v kopiích a chybí ty, které by mohly mluvit ve prospěch obžalovaných. Svědci podílející se na administraci zakázek navíc Dědice neznali a potvrdili výhodnost kontraktů. Ve větvi zakázky pro Vostav se pak ukázalo, že platby proběhly ještě před vyhlášením výběrového řízení, což popírá logiku úplatku. Martin Dědic také soudu podrobně doložil nabytí svého majetku.

Po vynesení rozhodnutí se odsouzení odvolali k Vrchnímu soudu v Olomouci. „Dvanáct let produktivního života v haj*lu, proč Kdo ponese následky kromě nás?,“ okomentoval soudní patálii podnikatel Martin Dědic.

Mluvčí Krajského soudu v Ostravě Igor Krajdl potvrdil, že na čtvrtek pozval právní zástupce i obžalované k neveřejnému jednání. Soud se pokusí najít termíny pro nové hlavní líčení. Případ komplikují noví přísedící i dlouhá doba od posledního jednání v roce 2021. Není jasné, zda budou obžalovaní souhlasit se čtením protokolů, nebo se celé dokazování zopakuje. Jan Hrbáček, ceskajustice

X X X

Putin vyhlásil veľkonočné prímerie, „až“ na 32 hodín

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok večer vyhlásil prímerie vo vojne na Ukrajine počas pravoslávnej Veľkej noci

Ruský vodca Vladimir Putin počúva podpredsedu vlády, vedúceho vládneho úradu Dmitrija Grigorenka počas ich stretnutia v Kremli v Moskve vo štvrtok 9. apríla 2026.

Začať by sa malo 11. apríla o 16.00 h moskovského času (15.00 h SELČ) a skončiť o polnoci 12. apríla (23.00 h SELČ). Kremeľ očakáva, že Kyjev bude s prímerím súhlasiť, píše TASR podľa správ agentúr AFP, RIA Novosti a TASS. Ruská armáda podľa Kremľa počas tejto doby zastaví bojové akcie, bude ale pripravená čeliť prípadným ukrajinským úderom.

„Rozhodnutím najvyššieho veliteľa ozbrojených síl V. V. Putina sa v súvislosti s blížiacim sa pravoslávnym sviatkom Veľkej noci (Zmŕtvychvstanie Krista) vyhlasuje prímerie od 16.00 11. apríla do konca dňa 12. apríla 2026,“ oznámil Kremeľ.

Putin podľa agentúry RIA Novosti nariadil ministrovi obrany Andrejovi Belousovi a náčelníkovi generálneho štábu Valerijovi Gerasimovovi, aby počas veľkonočných sviatkov zastavili vojenské operácie.

Rusko predpokladá, že ukrajinská strana bude nasledovať jeho príklad, jednotky však majú zostať pripravené zabrániť možným provokáciám zo strany nepriateľa. 

Agentúra Reuters uviedla, že krok Moskvy prichádza krátko potom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navrhol Rusku prostredníctvom Spojených štátov počas pravoslávnych veľkonočných sviatkov prímerie, prípadne pozastavenie vzájomných útokov na energetický sektor. USA sa snažia medzi Ruskom a Ukrajinou sprostredkovať mierovú dohodu, zatiaľ ale prielom nenastal.

Zelenskyj veľkonočné prímerie navrhol Moskve už na konci marca. Rusko to vtedy odmietlo s tým, že Kyjev ponuku neformuloval jasne a že Kremeľ uprednostňuje komplexnú mierovú dohodu. 

Naposledy Putin vyhlásil prímerie počas minuloročných pravoslávnych Veľkej noci. Obe strany sa ale vtedy vzájomne obviňovali z porušovania pokoja zbraní.

Katolíci a väčšina protestantov tento rok oslavovali Kristovo vzkriesenie 5. apríla, zatiaľ čo pravoslávni veriaci tak urobia v nedeľu 12. apríla.

X X X

UKRAJINA  NENÍ  V  EU,  NATO

KDO  JÍ   CPE  MILIARDY? PROČ?

NA  KORUPCI  ZELENSKÉHO?  LIDI  ŽIVOŘÍ

Ukrajinci chtějí od EU dotace pro krávy

Ukrajinské ministerstvo hospodářství, životního prostředí a zemědělství podalo Evropské unii žádost o podporu průmyslových mléčných farem. Toto opatření bylo přijato na žádost Asociace producentů mléka (AVM), což poukazuje na zhoršující se situaci v tomto odvětví. Navrhovaný program počítá podle textu portálu tygodnik-rolniczy.pl s dotacemi ve výši 160 eur na krávu ročně.

Podle ukrajinských mlékařů  v posledních měsících klesly nákupní ceny syrového mléka pod úroveň ziskovosti. Tuto situaci zhoršují další faktory, včetně omezené exportní konkurenceschopnosti zpracovatelských závodů uprostřed globální mlékárenské krize.

Mezi problémy, které AVM identifikovala, patří rostoucí výrobní náklady, včetně nutnosti provozovat dieselové generátory po dobu nejméně 16 hodin denně. Další zátěž představují obtížné zimní podmínky a nedostatek personálu v důsledku mobilizace, migrace a bezpečnostních hrozeb.

Organizace zdůrazňuje, že mlékárenský sektor hraje ve venkovských oblastech zásadní roli. Poskytuje pracovní místa, generuje daňové příjmy a je zodpovědný za produkci potravin. Poukazuje na to, že jeho destabilizace by mohla mít dlouhodobé důsledky pro ekonomiku.

Návrh počítá s rozšířením programu na všechny průmyslové mléčné farmy na Ukrajině. Dotace by činila 160 eur na krávu ročně. Vzhledem k 386 300 zvířatům na průmyslových farmách se celkové náklady programu odhadují na přibližně 62 milionů eur.

Zástupci průmyslu očekávají rychlé rozhodnutí Evropské unie.   Velmi se těšíme na kladné rozhodnutí – „je důležité ho obdržet před zahájením jarního setí,“ uvedla generální ředitelka AVM Hanna Lawreniuk. Server vasevec.cz

X X X

Tvrdá kritika na filmových cenách: Schytala to Šimkovičová a od vlastnej dcéry aj predseda FPU .

Tvrdá kritika na filmových cenách: Schytala to Šimkovičová a od vlastnej dcéry aj predseda FPU Oľha

Filmové ocenenia Slnko v sieti, ministerka kultúry Martina Šimkovičová.

Ocenení filmári vo svojich prejavoch reagovali na aktuálnu politickú situáciu, homofóbiu, čistky vo Fonde na podporu umenia aj na vojnu na Ukrajine.

Večer plný filmového umenia na podujatí Slnko v sieti otvorila prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie (SFTA) Katarína Krnáčová.

Hneď v úvode nastavila tón celého podujatia, keď upozornila na to, ako sa držitelia moci snažia udupať všetko, čo sa týka kultúry.

„Umenie a kultúra môžu ochorieť. Chorobou autocenzúry, chorobou mlčania, chorobou privierania očí. Nedovoľme, aby sa to stalo,” vyzvala prítomných v sále a dodala, že zdravie kultúry je dnes najväčšou výzvou.

Rodinný súboj a narážky na šéfa FPU

Zaujímavá situácia nastala v kategórii Najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe. O sošku bojovali matka s dcérou: Jana Oľhová (s dvoma nomináciami) a Juliána Brutovská za film Karavan. Z víťazstva sa nakoniec tešila dcéra, ktorá vo svojej ďakovnej reči nezabudla na svojho otca Matúša Oľhu.

Ten je v súčasnosti predsedom Fondu na podporu umenia (FPU) a pre kroky vedenia čelí ostrej kritike z radov kultúrnej obce.

Zábery z filmu Karavan – David Vodstrčil a Juliána BrutovskáZdroj: Simona Weissle

Brutovská situáciu okomentovala s dávkou irónie. „Je zvláštne ocitnúť sa s vlastnou mamou v jednej kategórii. A ešte zvláštnejšie je, keď je váš otec v úplne inej kategórii alebo triede.”

Na Oľhu reagoval aj Vladimír Čema, ocenený za mužskú vedľajšiu úlohu vo filme Potopa. Vo veršovanej narážke poznamenal, že sa v sále stretla „celá trieda, ktorej bude v najbližších rokoch chýbať krieda,” no ubezpečil prítomných, že vďaka ich talentu slovenský film biedou trpieť nebude.

Ostrý odkaz ministerke a smrť fašizmu

Téma slobody a tolerancie rezonovala celým večerom. Roman Kelemen, ktorý si odniesol cenu za najlepší strih dokumentu Nepela, pripomenul paralelu medzi životom queer krasokorčuliara v totalitnom režime a súčasnosťou.

Na snímke zľava predseda dozornej rady Fondu na podporu umenia (FPU) Matúš Oľha, ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová (nominantka SNS) a riaditeľ FPU František Kornaj.Zdroj: TASR – Jakub Kotian

Jeho slová mierili priamo na čelo rezortu kultúry.

„Bol by som hrozne rád, aby sa empatia, porozumenie a láska dostali napríklad na ministerstvo kultúry, kde momentálne prítomné nie sú. Naša pani ministerka Martina Šimkovičová je známa svojimi toxickými a homofóbnymi vyjadreniami, a to rozhodne nemá miesto v žiadnej spoločnosti. A nieto v kultúre, ktorá má byť miestom inkluzivity, slobody a má poskytnúť bezpečné miesto pre všetkých bez rozdielov,” vyhlásil Kelemen.

Nezostalo len pri domácej politike. Lukáš Hanulák, ktorý získal cenu za najlepšiu filmovú sériu Moloch, odmietol vládny naratív o „politike na všetky štyri svetové strany” a svoj prejav ukončil pozdravom„Sláva Ukrajine!”.

Hudobník Jonatán Pastirčák (Pjoni), ocenený za hudbu k filmu Otec, zas vyzval súkromný sektor na finančnú podporu kultúry a sošku prebral so slovami:„Smrť fašizmu.”

Hudobník Pastirčák: Kanyeho už nepočúvam. Hudba k Zbormajstrovi ukazuje rozpad dôveryZdroj: Stana Topoľská

Na dôležitosť kultúry v „tejto blbej dobe” upozornil aj dokumentarista Miro Remo.

K dianiu u našich južných susedov, kde sa konajú voľby, sa vyjadril Juraj Krasnohorský (najlepší animovaný film Príbehy z čarovnej záhrady).

Vyjadril nádej, že súčasné „obdobie temna” potrvá kratšie, ako trvá vyrobiť animovaný film. A poslal odkaz podpory do Maďarska s vierou, že zmena tam môže priniesť nádej aj pre Slovensko.

Ondrík neuhol, Nvotová varuje pred mafiou

Najlepší herec v hlavnej úlohe Milan Ondrík (Otec), sa vrátil k svojmu nedávnemu vystúpeniu na Krištáľovom krídle, za ktoré si vyslúžil vlnu kritiky.

Na pódiu Slnka v sieti však potvrdil, že si za svojimi postojmi stojí. „Ja sa tu cítim bezpečne, pretože vás tu vidím. Vďaka vám kultúra nezanikne,” odkázal kolegom.

Záver večera patril Tereze Nvotovej.

Jej snímka Otec získala cenu za najlepší film aj réžiu. Nvotová vo svojom prejave varovala pred stratou demokracie a vyzvala na občiansku súdržnosť.

Odkazujúc na maďarskú opozíciu pripomenula, že aj Slovensko čaká boj o budúcnosť proti „vládcom, ktorí kradnú, uplácajú a menia zákony, aby nemuseli sedieť.”

Vo svojej reči priamo spomenula aj vraždu novinára a jeho snúbenice. „To, čo proti nám stojí – proti nám všetkým, ktorí nechceme žiť v krajine ovládanej mafiou – je jedno veľké zlo. Zlo, ktoré zabilo Jána (Kuciaka) a Martinu (Kušnírovú). A zlo, ktoré vysáva aj ten najmenší prameň slobodného myslenia a života,“ uzavrela Nvotová s apelom, aby sa ľudia nenechali poštvať proti sebe. Zoznam ocenen.

X X X