Ministr kultury Oto Klempíř odmítl kritiku chystaných změn ve financování veřejnoprávních médií. Podle něj je zrušení koncesionářských poplatků a přechod na státní rozpočet logickým krokem, který neohrožuje nezávislost České televize ani Českého rozhlasu. Premiér Andrej Babiš dodal, že vláda tím plní svůj program. Chystaným obstrukcím opozice nerozumí.

„Chápu emoce i osobní angažovanost některých aktérů, ale odmítám kvůli tomu akceptovat lži a nepravdy, které se teď šíří ve veřejném prostoru,“ reagoval ministr pro iDNES.cz. Podle něj byl původní plán předložit novelu až v červnu 2026, aby bylo možné pracovat s novějšími daty.

Premiér Babiš novinářům při otevření nové nemocnice v Rychnově nad Kněžnou řekl, že převedením financování veřejnoprávních médií pod stát vláda plní svůj program.

„Nechápu to (plánované obstrukce). Plníme náš program, občané mají právo vědět, za co poplatky platí. Tyto dvě instituce jsou jediné, které nikdo nekontroluje. Teď snad Nejvyšší kontrolní úřad je zkontroluje a dozvíme se, jestli se tam šetří nebo nešetří, na to máme všichni právo,“ prohlásil Babiš. Ze zákona kontrolují obě veřejnoprávní média jejich rady, výroční zprávy o jejich činnosti a hospodaření pak schvaluje Poslanecká sněmovna.

Přestože to podle Babiše není jeho agenda, uvítal by „normální“ debatu o roli veřejnoprávních médií. „S opozicí není možné normálně debatovat, s ní se nedá debatovat o ničem,“ uvedl Babiš. Podotkl, že v současnosti 17 členských zemí EU financuje veřejnoprávní média ze státního rozpočtu.

Klempíř si postěžoval, že „dlouhodobý mediální tlak vytvářel zavádějící dojem, že žádný návrh na reformu financování veřejnoprávních médií neexistuje a vláda nekoná“. Proto se podle svých slov rozhodl proces uspíšit. „Logicky však za těchto okolností musí vycházet všechny výpočty z posledních výročních zpráv, tedy za rok 2024. Novější data nejsou.“

Zásadním bodem sporu je podle Klempíře interpretace úsporných opatření jako ohrožení svobody slova. „Hlavně se mi nelíbí debata, kdy někteří diskutující říkají, že jakékoliv úspory nebo změny financování znamenají útok na demokracii a nezávislost médií. Odmítám tuto tezi,“ zdůraznil.

Doplnil, že úspory jsou standardním úkolem manažerů a že nechuť médií šetřit může veřejnost vnímat jako jejich odtržení od společnosti, která se v posledních letech musela rovněž uskromnit.

Jak to vypadá v praxi? Česká televize má dostat příští rok z rozpočtu 5,74 miliardy korun, letos přitom televize počítá s tím, že od poplatníků vybere 6,73 miliardy korun. Český rozhlas má podle Klempíře dostat 2,07 miliardy korun, letos má přitom získat z poplatků 2,48 miliardy.

Ministr zároveň odmítá, že by přímé financování z rozpočtu znamenalo vládní kontrolu nad obsahem. „Soudci, statistici nebo třeba herci v Národním divadle jsou také placení z veřejných rozpočtů a neznamená to přece, že jsou řízení vládou.“

„Média veřejné služby jsou tak nezávislá a svobodná, jak je odvážné a sebevědomé jejich vedení. Na tom trvám,“ napsal také Klempíř. Aktuální návrh, který počítá se zrušením „zastaralých“ poplatků, považuje za začátek standardního legislativního procesu, během něhož je podle svých slov připraven na věcnou diskusi.

„Pojďme se bavit společně o budoucnosti médií veřejné služby. Bez hysterie a ideologických předsudků,“ apeloval přitom na ředitele změnami dotyčných institucí: „Jsem si jistý, že ředitelé obou médií jsou profesionálové a stejně jako se dokázali přizpůsobit se změnami rozpočtu loni, tak to dokážou i letos,“ zakončil Klempíř.

Vládní koalice tvořená hnutími ANO, SPD a stranou Motoristé sobě představila návrh zákona o médiích veřejné služby, podle něhož má být chod České televize a Českého rozhlasu zajištěn prostřednictvím zvláštní kapitoly státního rozpočtu. Tato změna má podle dřívějších vyjádření koalice přinést stabilitu a modernizaci financování, přičemž na hospodaření institucí bude dohlížet Nejvyšší kontrolní úřad.

Odborové organizace České televize odsoudily návrh zákona o médiích veřejné služby. Podle nich je představený návrh likvidační pro veřejnoprávní média, jelikož by musela znatelně omezit svou tvorbu. Odboráři upozorňují zejména na regionální studia.

Ve středu se v Hradci Králové sešla Rada České televize, která mimo jiné řešila právě návrh zákona o médiích veřejné služby. „Odborná diskuze měla proběhnout, ale neproběhla. Návrh jsem získal včera. Už nyní víme, že to není dobrý návrh. Nesmí být přijat,“ stěžoval si generální ředitel České televize (ČT) Hynek Chudárek. Radní se usnesli, že chtějí o návrhu ještě s Klempířem osobně jednat.

Šéfové obou veřejnoprávních médií už v úterý vyjádřili se změnou ostrý nesouhlas. Pro tak zásadní změnu neexistuje racionální důvod a nelze to číst jinak než jako pokus otevřít si cestu k jejich oslabení a politickému ovládnutí, reagoval šéf ČRo René Zavoral. Chudárek varoval, že hrozí rázné škrty.

X XX

Už to nie sú len úvahy. Európa ráta s odchodom USA z NATO, „plán B“ však má trhliny

Európske krajiny urýchľujú prípravy záložného scenára pre prípad, že by Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa opustili Organizáciu Severoatlantickej zmluvy (NATO). Podľa informácií denníka The Wall Street Journal ide o plán, ktorý má umožniť Európe brániť sa aj bez priamej účasti Washingtonu.

Takzvané „európske NATO“ má využívať existujúce štruktúry aliancie, no zároveň posilniť úlohu európskych krajín v oblasti velenia, logistiky či obranných kapacít. Cieľom nie je konkurovať aliancii, ale zabezpečiť jej fungovanie aj v prípade oslabenia americkej podpory.

Kľúčovým impulzom sa stal obrat v Nemecku pod vedením kancelára Friedricha Merza. Berlín dlhodobo odmietal väčšiu obrannú autonómiu Európy, no rastúce pochybnosti o spoľahlivosti USA prinútili krajinu prehodnotiť svoj postoj.

Európski lídri sa snažia zachovať odstrašujúci účinok voči Rusku, kontinuitu operácií aj dôveryhodnosť jadrového dáždnika. „Presun bremena zo Spojených štátov na Európu prebieha a bude pokračovať,“ uviedol fínsky prezident Alexander Stubb s tým, že celý proces musí byť riadený a kontrolovaný.

Diskusie sa postupne presúvajú od politických úvah k praktickým otázkam – kto by riadil protivzdušnú obranu, logistiku či presuny vojsk v prípade odchodu amerických síl. Európa zároveň plánuje zvýšiť investície do oblastí, v ktorých zaostáva, ako sú spravodajské systémy, vesmírne technológie či dopĺňanie paliva vo vzduchu.

Napriek rastúcej iniciatíve však odborníci upozorňujú, že Európa zatiaľ nedokáže plnohodnotne nahradiť Spojené štáty. Kľúčovým problémom zostáva najmä jadrové odstrašovanie a pokročilé spravodajské kapacity, ktoré sú naďalej do veľkej miery závislé od americkej podpory.

X X X

Izraelský ministr Smotrich: Budeme Palestince i nadále vyhánět

Mezi Berlínem a izraelským vedením vypukl nový konflikt, když izraelský krajně pravicový politik a advokát, od roku 2022 ministr financí Bezalel Smotrich ostře pokáral německého kancléře Friedricha Merze.

Izraelská vláda nedávno založila na okupovaném Západním břehu Jordánu 34 nových osad, včetně legalizace dříve nelegálních osad. Merz v rozhovoru s izraelským premiérem Benjaminem Netanjahuem prohlásil, že situace na palestinských územích je „velmi alarmující“ a že k anexi Západního břehu Jordánu by nemělo dojít. Smotrich v reakci na to Merze obvinil z návratu k nacistické minulosti.

„Pane kancléři, doby, kdy Němci Židům diktovali, kde smějí žít a kde ne, jsou pryč a nevrátí se. Nedonutí nás vrátit se do ghett, už vůbec ne v naší vlastní zemi,“  napsal Smotrich.

Izraelský velvyslanec v Berlíně Ron Prosor se od Smotrichových výroků veřejně distancoval a prohlásil, že ačkoli je možné s německým vedením polemizovat, taková prohlášení „podkopávají památku holocaustu“. Prosor takéJanan zdůraznil, že Německo zůstává „největším přítelem Izraele“, a samotného Merze označil za „velkého přítele Izraele“. Jana Putzlacher, server vasevec.cz

X X X

Meloniová se odtahuje od Izraele

„Vzhledem k současné situaci se vláda rozhodla pozastavit automatické obnovení obranné dohody s Izraelem,“ řekla italská premiérka Georgia Meloni novinářům. Jedná se o memorandum o porozumění z roku 2003, které podepsal zesnulý Silvio Berlusconi. Dokument, který založil spolupráci mezi Římem a Tel Avivem ve vojenské oblasti a oblasti výzkumu a vývoje, byl Itálií ratifikován v roce 2005.

Meloni se k moci dostala po boku svých Italských bratrů (FI) s proamerickými a proizraelskými názory. Činy Tel Avivu od začátku války v Gaze však prohloubily její odstup od Izraele. Deník The Times of Israel připomněl, že v září v OSN prohlásila, že Itálie podpoří některé sankce Evropské unie proti Izraeli v souvislosti s válkou v pásmu Gazy, a tvrdila, že izraelské činy překročily hranice „porušování humanitárních norem a způsobování masakrů civilistů“.

Poté, co USA a Izrael zahájily válku proti Íránu, Itálie odmítla prvnímu z nich povolit používat leteckou základnu Sigonella pro americké letecké operace proti Islámské republice.  V březnu se potom Itálie také  rozhodla  stáhnout svá vojska z Iráku.

Podle agentury OSN bylo při izraelských vojenských operacích v palestinském pásmu Gazy zabito 72 253 Palestinců a dalších 171 912 bylo zraněno. Agentura OSN v listopadu loňského roku uvedla, že ověřila údaje o 8 119 lidech zabitých v pásmu Gazy mezi listopadem 2023 a dubnem 2024. Její analýza zjistila, že přibližně 44 procent  ověřených obětí tvořily děti a 26 procent   ženy. Většina zabitých byla ve věku od pěti do devíti let. Agentura dodala, že přibližně 80 procent obětí zemřelo v obytných nebo podobných budovách. Zpráva uvádí, že data naznačují „jasnou lhostejnost [Izraelců] k úmrtím civilistů a dopadu prostředků a metod vedení války“.

V roce 2024 vydal Mezinárodní trestní soud  zatykač na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. V září loňského roku zvláštní komise OSN prohlásila izraelské činy v pásmu Gazy za genocidní.

Od 2. března letošního roku si izraelské útoky v Libanonu vyžádaly nejméně 2 020 obětí a 6 436 zraněných. Mezi oběťmi je 165 dětí a téměř 250 žen. 1,1 milionu libanonských obyvatel bylo vyhnáno ze svých domovů.

Jana Putzlacher, server vasevec

X XX

Trumpova administratíva žiada úplné zrušenie rozsudkov pre lídrov krajne pravicových milícií

Americké ministerstvo spravodlivosti žiada zrušenie rozsudkov za sprisahanie s cieľom vzbury pre lídrov Proud Boys a Oath Keepers po útoku na Kapitol.

Americké ministerstvo spravodlivosti v utorok požiadalo federálny odvolací súd, aby zrušil rozsudky za „sprisahanie s cieľom vzbury“ v prípadoch vodcov skupín Proud Boys a Oath Keepers. Išlo o útok na Kapitol v januári 2021. TASR o tom píše podľa správy agentúry AP a televízie NBC News.

Lídri radikálnych skupín boli odsúdení do väzenia za to, že viedli svojich členov pri útoku na americký Kapitol 6. januára 2021, ktorého cieľom bolo zabrániť Kongresu, aby potvrdil víťazstvo Joea Bidena v prezidentských voľbách a udržať prezidenta Donalda Trumpa pri moci.

Trumpova milosť pre odsúdených

Trump v prvý deň svojho druhého funkčného obdobia udelil milosť takmer všetkým z viac ako 1 500 odsúdených, ktorí 6. januára 2021 vtrhli do amerického Kapitolu. V niektorých prípadoch samotné odsúdenia neboli zrušené, ale sa im skrátil trest na už odpykaný čas za mrežami. Teraz chce ministerstvo spravodlivosti, aby ich odsúdenie bolo úplne vymazané, akoby nikdy neboli vinní.

Prokuratúra preto požiadala súd, aby zrušil rozsudky a umožnil vláde definitívne stiahnuť obžaloby.

Vláda usiluje o spravodlivosť

„Návrh vlády na zrušenie v tomto prípade je v súlade s jej praxou predkladať Najvyššiemu súdu návrhy na zrušenie odsúdenia v prípadoch, keď vláda na základe svojej prokurátorskej diskrečnej právomoci (voľnosť rozhodnúť sa medzi viacerými možnosťami podľa vlastného uváženia) rozhodla, že zamietnutie trestného konania je v záujme spravodlivosti – návrhy, ktorým Najvyšší súd bežne vyhovie,“ uvádza sa v súdnom podaní podpísanom federálnou prokurátorkou Jeanine Pirroovou.

X X X

Po Macinkově ostrém řezu ministerstvem padli vrchní ředitelé. Z Černínského paláce ale nezmizeli

Většina vrchních ředitelů ministerstva zahraničí sice po nástupu Petra Macinky (Motoristé sobě) přišla o místo, v Černínském paláci ale až na jednu výjimku zůstala. Plyne to z rešerše serveru iROZHLAS.cz. Reorganizace resortu pod Macinkovým dohledem byla podle expertů a pamětníků nejrazantnější za posledních 15 let. Ze sedmi sekcí zůstaly v zásadě v nezměněné podobě jen dvě.

„Mezi mé priority budou patřit vztahy se sousedy a sebevědomější postoj při reprezentaci národních zájmů v Bruselu,“ oznámil Petr Macinka v pondělí 15. prosince loňského roku, když coby sedmnáctý ministr v historii České republiky přebíral resort zahraničních věcí. 

O tři dny později svolal Macinka do Velkého sálu Černínského paláce setkání pracovníků. Před podřízenými mluvil o tom, že je potřeba důrazně prosazovat zájmy České republiky ve světě. A že pokud bude dělat v úřadu nějaké změny, budou to jednotlivosti, protože v diplomacii je důležitá kontinuita.

Ten samý týden se ale pod jeho dohledem rozjela reorganizace, po níž padlo šest ze sedmi vrchních ředitelů. Server iROZHLAS.cz nyní zmapoval, kde bývalí sekční šéfové skončili. Až na jednu výjimku zůstali v Černínském paláci. Plyne to z organizačního schématu resortu, jež redakce prostudovala. A také z rozhovorů s lidmi z Černínského paláce.

Přesuny ředitelů a ředitelek 

Zmíněnou výjimkou je bývalý první muž evropské sekce Radek Pech, který odešel do penze. Platil za jednoho z nejzkušenějších diplomatů vůbec. Do služby na ministerstvu nastoupil roku 1992, vystřídal několik velvyslaneckých míst. Naposledy, už po začátku celoplošné ruské invaze, vedl ambasádu v Kyjevě. Sekci po něm převzala Hana Hubáčková.

18. prosince 2025: vedle ministra zleva státní tajemník Radek Rubeš, vrchní ředitelky Veronika Stromšíková a Kateřina Sequensová, vrchní ředitel Radek Pech, tiskový mluvčí Daniel Drake, vrchní ředitelka Monika Machová a vrchní ředitel Jiří Šlais. Na svých místech zůstali jen Rubeš a Šlais. | Zdroj: Ministerstvo zahraničních věcí

Bývalá ředitelka sekce ekonomicko-vědecké diplomacie a rozvojové spolupráce Kateřina Sequensová zůstala ve stejné části resortu, která ale prošla drobnou změnou názvu a dílčí přestavbou. Nyní je tam ředitelkou jednoho z pěti odborů, konkrétně odboru mnohostranných ekonomických vztahů. Celou sekci řídí Tomáš Kuchta.

V čele sekce informačních a komunikačních technologií stála před Macinkovým řezem Blanka Fajkusová. Tato část po reorganizaci splynula se sekcí ekonomicko-provozní, kde je nyní Fajkusová vedoucí kanceláře vrchní ředitelky Jitky Brodské. A na jednom z odborů zde nově slouží i bývalá ředitelka zmíněné ekonomicko-provozní části Monika Machová.

Jak už v únoru upozornil iROZHLAS.cz, vrchní ředitelka sekce bezpečnostní a multilaterální Veronika Stromšíková se stala zmocněnkyní ministra. Mandát má na jeden rok. „Bude ministrovi poskytovat expertní analýzu v obranných a bezpečnostních tématech, bude pokračovat v zastupování ministerstva v tzv. koalici ochotných,“ sdělil tehdy redakci mluvčí resortu Adam Čörgő.

Odbory, které si Macinka stáhl pod sebe

Bez zásahu zůstala sekce správní a konzulární, která stejně jako před proměnou struktury ministerstva podléhá vrchnímu řediteli Jiřímu Šlaisovi. Ředitelem kanceláře ministra je pak nadále Ivan Brož, byť už nejde o samostatnou sekci. Vydělily se z ní odbory komunikace, protokolu a politického plánování, jež nově spadají přímo pod Macinku.

Ministerstvo má před sebou výběr dvou nových vrchních ředitelů. Zmíněná Jitka Brodská vede sekce provozní a informační pouze z pověření, stejně tak je Marek Libřický jen „pověřeným“ šéfem části bezpečnostní a mimoevropských zemí, jež vznikla z trosek sekce Veroniky Stromšíkové.

„Žádná výběrová řízení ani personální změny s nimi spojené nebudeme v tuto chvíli komentovat,“ reagoval na dotaz redakce zástupce tiskového mluvčího Vladimír Buchar. Podle diplomatických zdrojů redakce na ředitele sekce bezpečnostní a mimoevropských zemí zatím ani není vyhlášeno výběrové řízení.

Sám Marek Libřický už dlouho v ústředí nezůstane. Nejpozději na přelomu let 2026 a 2027 má podle informací iROZHLAS.cz vyjet coby velvyslanec do Indie. Jeho nominace je jedna z těch, u které nebyl mezi ministrem Macinkou a prezidentem Petrem Pavlem žádný rozpor.

‚Batolata s plamenometem‘

„Rozumím, že ministr má zájem pracovat s lidmi, které si vybere. Na druhou stranu máme zde zákon o státní a zahraniční službě. Měla by se respektovat apolitičnost státní správy. Státní úředníci mají mít ochranu právě před takto razantním politickým zásahem,“ řekl už dříve redakci ministr zahraničí z let 2018 až 2021 Tomáš Petříček. Navíc vyslovil obavu, zda nové sekce a přeskládání odborů bude v důsledku dávat smysl.

Předposlední šéf resortu Jan Lipavský (dříve Piráti, dnes za ODS) proměnu ministerstva s narážkou na nové vedení hodnotil slovy, že „batolata dostala do rukou plamenomet“. Podle něj je výstupem reorganizace „totální paralýza české zahraniční služby z hlediska toho, že se zbavili kvalifikovaných vrchních ředitelů a snížili počet sekcí“, řekl redakci.

Sám Macinka potřebu takto výrazné změny nevysvětlil. Ani konkrétně nejmenoval, kdo je jejím autorem, případně s kým reorganizaci konzultoval. „Nářky, že systemizace byla provedena bez konzultací s odborníky, jsou mimo. Systemizace byla projednána s řadou uznávaných velvyslanců s desítkami let zkušeností,“ řekl.

X X X

Slovákom by euro v Maďarsku uľahčilo nákupy aj cestovanie. Budapešť však má aj po víťazstve Magyara veľký problém

Víťaz maďarských parlamentných volieb Péter Magyar plánuje do tamojšej ekonomiky priniesť nový vietor. Už vo svojom volebnom programe okrem iného sľúbil, že sa jeho vláda v horizonte štyroch či piatich rokoch pokúsi zaviesť v Maďarsku euro. Chce tak v krajine zvýšiť hospodársku stabilitu. Slovákom by to prinieslo najmä jednoduchšie nákupy a cestovanie v prihraničí, keďže práve s Maďarskom máme najdlhšiu spoločnú hranicu. Podľa odborníkov je však pred našimi južnými susedmi ešte dlhá a náročná cesta.

Magyar po voľbách na medzinárodnej tlačovej konferencii vyhlásil, že zavedenie eura je strategickým cieľom jeho vlády a že si to podľa neho vyžaduje národný záujem, pretože krajina sa tak môže zbaviť neistoty okolo forintu aj rekordne vysokej inflácie z uplynulých rokov. Zároveň však priznal, že presný termín zatiaľ nepovie a konečné rozhodnutie chce urobiť až po zhodnotení skutočného stavu maďarského rozpočtu.

Podľa makroekonomického analytika ČSOB banky Mareka Gábriša ide by zavedenie eura pre našich susedov v priebehu najbližších rokov bolo skutočnou výzvou. „Otázka vstupu do eurozóny je vecou dobrého nastavenie hospodárskych parametrov a plánovania ale aj pracovania s verejnou mienkou. Videli sme, že podpora európskej myšlienky je v Maďarsku silná a administratíva môže mať snahu z toho vyťažiť pri užšej európskej integrácii vrátane prijatia spoločnej meny. Roky 2030–2031 sú pomerne blízko a je to relatívne krátky čas. Navyše je to na konci, respektíve na prelome volebného cyklu,“ skonštatoval odborník pre Pravdu. 

Ako však pripomína maďarský finančný web Bankmonitor.hu, o zavedení eura sa na vládnej úrovni v krajine hovorilo už pred takmer dvadsiatimi rokmi, počas prvej vlády Viktora Orbána. Druhý Orbánov kabinet, ktorý vznikol po parlamentných voľbách v roku 2010, si dokonca stanovil aj konkrétny termín a spoločnú menu chcel zaviesť už v roku 2015. Tieto plány sa však napokon nenaplnili a ekonomické podmienky, ktoré musí Maďarsko splniť, aby mohlo prijať euro, sa medzičasom ešte zhoršili.

Na druhej strane však napríklad reakcia forintu, ktorý po voľbách posilnil najviac za posledné štyri roky, naznačila, že trhy čítajú Magyarovo víťazstvo ako prísľub väčšej ekonomickej stability a tesnejšieho návratu Maďarska k Európskej únii (EÚ), čo je pre budúce prijatie eura dôležitý signál. Samotné posilnenie meny však zároveň ukázalo skôr dôveru investorov v zmenu politického kurzu než to, že by Budapešť mala euro na dosah.

Dlhá cesta za eurom

Základným problémom je aktuálny stav maďarskej ekonomiky. Ak chce nejaká členská krajina EÚ prijať euro a stať sa tak členom eurozóny, nestačí len politická vôľa, ale musí splniť aj takzvané maastrichtské kritériá. Tie zahŕňajú podmienku nízkej a stabilnej inflácie, rozpočtový deficit pod tromi percentami hrubého domáceho produktu (HDP), verejný dlh pod 60 percentami HDP alebo aspoň jeho presvedčivé znižovanie, účasť v kurzovom mechanizme ERM II – čo znamená najmenej dva roky bez výrazných otrasov meny – a tiež primerané dlhodobé úrokové sadzby.

Maďarsko dnes naráža prakticky na všetky tieto prekážky naraz. Podľa portálu Bankmonitor.hu malo vlani deficit na úrovni 4,7 percenta HDP a dlh 74,6 percenta HDP, pričom forint navyše zatiaľ ani nie je súčasťou systému ERM II. Problémom zostávajú aj vysoké dlhodobé úroky a výhrady k právnemu nastaveniu centrálnej banky, ktoré podľa pravidiel eurozóny tiež musia byť v poriadku. Aj preto odborníci hovoria, že aj pri silnej politickej podpore ide skôr o projekt na koniec desaťročia než o rýchlu zmenu v najbližších rokoch.

Na to, že samotná politická zmena ešte automaticky neznamená aj rýchly ekonomický obrat, upozornil pre Pravdu analytik Marián Kočiš zo Slovenskej sporiteľne. „Nová maďarská vláda môže pomerne rýchlo priniesť politický reset a zlepšenie vzťahov s EÚ, no ekonomický obrat bude oveľa pomalší,“ uviedol. Práve od obnovy dôvery, kľúčových reforiem a ozdravenia verejných financií bude podľa neho závisieť, či sa ambiciózne ciele, vrátane prijatia eura, podarí premeniť na realitu.

Čo je ERM II?

Ide o kurzový mechanizmus, do ktorého musí krajina vstúpiť pred prijatím eura. Jednoducho povedané, ide o akúsi čakáreň pred eurozónou. Štát v ňom musí najmenej dva roky udržať svoju menu v stabilnom kurze voči euru a bez výrazných otrasov. Až potom môže požiadať o vstup do eurozóny.

Gábriš z ČSOB dodáva, že Maďarsko potrebuje naštartovať hospodársky rast a musí urobiť aj systémové zmeny. „Najmä fiškálne kritériá, predovšetkým dlh, by boli výzvou,“ uviedol odborník s tým, že hoci prijatie eura nemožno pri politickej dohode úplne vylúčiť, avizované termíny, o ktorých hovorí Magyar a jeho strana Tisza, by boli veľmi náročné. Podľa neho totiž nejde len o samotné splnenie podmienok, ale aj o to, aby vláda počas tejto cesty vedela priniesť občanom reálne ekonomické benefity a udržala si podporu verejnosti. 

Hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda je k myšlienke, že by Maďarsko stihlo spoločnú európsku menu prijať do roku 2030 skeptický. Krajina by totiž podľa neho musela dramiticky znížiť rozpočtové deficity a celkové zadĺženie. „To si možno len ťažko predstaviť bez presadenia rozsiahlych škrtov a úsporných opatrení, ktoré však pre svoju nepopularitu medzi verejnosťou nahrajú opozícii, najmä Orbánovmu Fideszu. Magyar preto môže odvážne plány na prijatie eura rýchlo odložiť do zásuvky a zabudnúť na ne,“ vyhlásil Kovanda.

Jedny voľby na euro nestačia

Napokon, aj skúsenosti iných krajín ukazujú, že prijatie eura nie je otázkou jedného politického rozhodnutia, ale dlhšieho procesu. „Vidíme, že nedávno prijalo euro napríklad Bulharsko a pred ním Chorvátsko, takže nie je vylúčené, že by to pri politickej dohode mohlo byť plánom,“ podotkol Gábriš.

Analytik zároveň tlmí príliš rýchle očakávania. „Možno by to nebolo úplne za jedno volebné obdobie, ale administratíva sa môže pokúsiť nastaviť smerovanie krajiny k naplneniu kritérií,“ doplnil Gábriš s tým, že že ide o cieľ, na ktorý sú potrebné aspoň dve funkčné vládne obdobia.

Spomínané Bulharsko prijalo euro 1. januára 2026 a Chorvátsko od 1. januára 2023. Obe krajiny ešte predtým prešli mechanizmom ERM II, do ktorého vstúpili v júli 2020, a až následne dostali definitívne zelenú od európskych inštitúcií. Podobnú cestu pred sedemnástimi rokmi absolvovalo aj Slovensko. Euro sme prijali od 1. januára 2009, pričom do systému ERM II krajina vstúpila už 28. novembra 2005 a prípravy sa naplno rozbehli po vstupe do EÚ v roku 2004. Rovnakým procesom by si muselo prejsť aj Maďarsko. 

Aj preto bude v nasledujúcich rokoch podľa odborníkov dôležité to, či sa Budapešti podarí obnoviť dôveru trhov, ozdraviť verejné financie a zlepšiť vzťahy s Bruselom. Ako na záver upozornil analytik Kočiš, víťazstvo Tiszy môžu trhy vnímať ako šancu na predvídateľnejší vzťah s EÚ a možné odblokovanie časti zmrazených eurofondov, čo by podporilo investície aj hospodársky rast. Zároveň však dodáva, že samo osebe to ešte nebude znamenať rýchly obrat, keďže nová vláda bude musieť zvládnuť fiškálnu konsolidáciu, obnovu produktivity aj slabší externý dopyt.

X X X

Kto sa po Orbánovi stane novým ‚problémovým hráčom‘ v Európskej rade? Politico ukazuje na dvoch hlavných kandidátov

Po drvivej porážke v nedeľňajších voľbách opúšťa po 16 rokoch svoje miesto v Európskej rade Viktor Orbán, známy svojím obštrukčným prístupom a vetovaním kľúčových iniciatív summitov EÚ, najmä vo vzťahu k Ukrajine brániacej sa ruskej agresii. Jeho zrejmý nástupca Péter Magyar signalizuje ochotu k oveľa užšej spolupráci s Bruselom.

Maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý vo svojej krajine vládol 16 rokov, uviedol, že výsledok parlamentných volieb je jasný a je pre jeho stranu Fidesz bolestný. Podľa čiastočných výsledkov zvíťazila opozičná strana Tisza. / Zdroj: ta3

Kto teda nahradí Orbána na uvoľnenej pozícii hlavného „problémistu“ (problémového hráča) v EÚ? pýta sa v dnešnom komentári bruselský server Politico a na prvých dvoch miestach z piatich možných „kandidátov“ uvádza slovenského premiéra Roberta Fica a predsedu českej vlády Andreja Babiša.

K odovzdaniu moci v Maďarsku dochádza v citlivom čase, keď Európska únia potrebuje byť jednotná pri presadzovaní sankcií, rozpočtov a ďalších rozhodnutí, ktoré stále vyžadujú jednomyseľnosť, pripomína Politico. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová nestrácala čas a hneď na druhý deň po Orbánovej porážke navrhla zmeny v pravidlách hlasovania v EÚ, aby sa v budúcnosti predišlo podobnému systematickému blokovaniu kľúčových rozhodnutí. 

Orbánov odchod však neznamená, že by si von der Leyenová – alebo Kyjev – mohli vydýchnuť. V Európskej rade, rozhodovacom orgáne lídrov všetkých 27 členských krajín EÚ, stále zasadajú najmenej dvaja niekdajší Orbánovi spojenci a niekoľko ďalších potenciálnych narušiteľov, tvrdí Politico.

Popredným z nich je Fico, Orbánov „verný partner vo vetovaní“, ktorý sa k proruskému lídrovi Maďarska pripájal pri blokovaní sankcií proti Moskve alebo si, rovnako ako Orbán a Babiš, vymohol výnimku zo záruk za pôžičku Ukrajine vo výške 90 miliárd eur. Po odchode Orbána zostáva Fico jediným blízkym – a dosť možno posledným – priateľom Kremľa v EÚ, konštatuje server.

Fico minulý mesiac varoval, že v prípade Orbánovej prehry vo voľbách by mohol namiesto neho vetovať vyplatenie pôžičky Kyjevu, ktoré maďarský premiér podmieňoval znovuotvorením ropovodu Družba. Otázkou tak je, či Fico svoju hrozbu teraz naplní, alebo sa podriadi väčšine v EÚ. Slovenský premiér v otázke sankcií nakoniec vždy ustúpil a pripojil sa k spoločným vyhláseniam EÚ na podporu Ukrajiny.

Babiš, 71-ročný miliardár prezývaný „český Trump“, vládne v koalícii s krajne pravicovou a antiekologickou stranou a vykazuje sklony k Orbánovmu štýlu, upozorňuje Politico. Aj český premiér vyzýva na obmedzenie vojenskej pomoci Kyjevu, hoci nakoniec nezrušil českú muničnú iniciatívu. Babiš má navyše na muške klimatickú politiku EÚ, ostro kritizuje systém emisných povoleniek a tvrdí, že ničí český priemysel, pripomína server.

Za ďalších troch možných „problémových hráčov“ summitov EÚ Politico označuje taliansku premiérku a predstaviteľku národno-konzervatívneho prúdu Giorgiu Meloniovú; po tesnom výsledku marcových volieb v Slovinsku tamojšieho trojnásobného expremiéra Janeza Janšu; a ako divokú kartu bulharského exprezidenta Rumena Radeva, ktorý so svojou novou stranou kandiduje v nedeľňajších parlamentných voľbách.

Meloniová od nástupu k moci pred viac ako tromi rokmi balancuje na hrane pragmatického prístupu k Bruselu a hľadá rovnováhu medzi domácou pravicovou až nacionalistickou politikou a proeurópskym postojom v medzinárodných záležitostiach. V otázkach migrácie sa snaží pritvrdzovať úniové pravidlá skôr pomocou konsenzu než obštrukcií.

Janša, niekedy prezývaný „mini-Trump“, by v prípade návratu k moci rozšíril rady rastúceho klubu populistov v EÚ, píše Politico. V otázke Ukrajiny je však medzi Janšom a Orbánom či Ficom jasný rozdiel: zatiaľ čo v iných veciach zdieľa s odchádzajúcim maďarským premiérom spoločný postoj, Janša sa zasadzuje o členstvo Ukrajiny v EÚ a v roku 2022, v prvých dňoch ruskej invázie, navštívil Kyjev. 

Radev vlani vyhlásil, že Ukrajina je vo vojne s Ruskom „odsúdená na skazu“, a tvrdil, že navyšovanie vojenskej pomoci a posielanie ďalších zbraní Kyjevu nie sú riešením. Európskych lídrov obvinil, že podporujú ukrajinské protiútoky, ktoré podľa neho viedli na Ukrajine k „stotisícom obetí“.

Nepredpokladá sa, že by spomínaní populisticky či nacionalisticky založení lídri v Európskej rade blokovali úplne všetko, ale „v určitých bodoch asi budú robiť problémy“, povedal serveru diplomat EÚ, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity. Druhý nepomenovaný diplomat však uviedol: „Podľa mňa si budú veľmi dobre vedomí rizík a dôsledkov, ktoré so sebou nesie voľba podobnej cesty, akou sa vydal Orbán.“

X XX

Dostane mandát, pak sesadí prezidenta? Magyar jednal se Sulyokem, ten argumenty zvažuje

Vítěz maďarských voleb Péter Magyar ve středu po jednání s prezidentem Tamásem Sulyukem. Pověří ho sestavením nové vlády. Informovala o tom agentura Reuters. Magyarova dosud opoziční strana Tisza získala v nedělních volbách ústavní většinu, a ukončila tak šestnáctiletou vládu Fideszu dosavadního premiéra Viktora Orbána.

„Dostanu mandát sestavit vládu, to je hlavní,“ cituje Reuters Magyara. Prezident podle něj předpokládá co nejrychlejší změnu vlády.

X X X

Viac príležitostí pre podnikateľov: Eurofondy pomáhajú firmám inovovať a expandovať

Pomoc od štátu prostredníctvom eurofondov otvára slovenským firmám dvere k inováciám, novým trhom, biznisovým partnerom aj odborníkom. Do konca roka 2027 je v hre podpora presahujúca 26 mil. eur z európskych zdrojov, ktorá môže pre mnohé podniky znamenať kľúčový zlom v ich raste.

Štát s pomocou eurofondov pomáha slovenským firmám presadiť sa v zahraničí – výstava Meble Polska.

Expandovať do zahraničia, inovovať produkty alebo zefektívniť fungovanie firmy dnes nemusí byť len plánom na papieri. Slovenské podniky majú aj v tomto roku k dispozícii národné projekty z eurofondov, ktoré im pomáhajú rásť, získavať strategické kontakty a posilňovať konkurencieschopnosť doma i vo svete. Národné projekty realizované v rámci Programu Slovensko prinášajú firmám nielen finančnú pomoc, ale aj praktické služby a odborné poradenstvo, ktoré by si mnohé menšie firmy inak nemohli dovoliť. Ministerstvo hospodárstva SR ich realizuje prostredníctvom svojich kľúčových organizácií – Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA), Slovak Business Agency (SBA) a Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO). Spoločným menovateľom tejto podpory je odstránenie bariér pri zavádzaní inovácií a uľahčenie prístupu k odborným službám, ktoré sú pre rast nevyhnutné.

SARIO: Otváranie dverí na zahraničné trhy, ale aj k odborníkom

Pre mnohých podnikateľov je hranica Slovenska pomyselnou stenou. Národný projekt „Podpora internacionalizácie MSP 2“ pod hlavičkou SARIO túto stenu búra. Cieľom národného projektu je pomôcť malým a stredným podnikom preniknúť na nové trhy a nadviazať obchodné partnerstvá, ktoré by bez inštitucionálnej podpory vznikali len veľmi ťažko.

Jedným z hlavných nástrojov sú národné stánky na významných medzinárodných veľtrhoch. V tomto roku sa už slovenské firmy úspešne prezentovali na prestížnom potravinárskom veľtrhu Gulfood, medicínskej výstave World Health Dubai či na veľtrhu nábytku Meble Polska. V priebehu roka čakajú výrobcov ďalšie významné podujatia: strojársky Hannover Messe, EUROBIKE, digitálny Gamescom, dopravný InnoTrans v Nemecku, MSV Brno alebo potravinársky SIAL v Paríži.

Ak mieri vaše podnikanie ešte vyššie, k dispozícii sú misie do technologického Texasu, Švajčiarska či kenskej Nairobi, ktoré zahŕňajú cielené B2B rokovania. Podporu dopĺňa Exportná akadémia a kľúčová správa o otvorení masívnej výzvy na exportné vouchery v maximálnej alokácii 1 000 000 eur. Zverejnenie výzvy, ktorá poskytne priamu finančnú injekciu približne stovke firiem, je plánované v druhej polovici apríla.

Obľúbenou formou pomoci je pre slovenských podnikateľov aj pomoc odborníkov prostredníctvom individuálnych či skupinových konzultácií.

SBA: Poradenstvo, ktoré vás posunie vpred

Rozvoj podnikania si často vyžaduje prístup k špecializovaným znalostiam – od manažmentu až po právne či technologické otázky. Na to sa zameriava národný projekt „Horizontálna podpora malého a stredného podnikania“ realizovaný SBA. Firmy môžu získať podnikateľské poukážky na odborné služby, ako sú napríklad firemné audity, analýzy v oblasti obehového hospodárstva, ale aj strategické plány pre slovenské rodinné podniky. Expert dokáže firme presne identifikovať, kde má slabé miesta a ako to zmeniť.

Veľký záujem je aj o individuálne konzultácie, ktoré ponúkajú až 20 hodín s odborníkom z praxe a skupinové vzdelávacie programy. V rámci strediska Creative Point sa môžu podnikatelia naučiť pracovať s 3D tlačou či modelovacím softvérom, čím rozvíjajú svoje digitálne zručnosti. SBA pomáha svojimi službami nielen etablovaným firmám, ale aj začínajúcim a potenciálnym podnikateľom.

SIEA: Inovácie nie sú sci-fi, ale nutnosť pre prežitie

V dnešnej dobe už neplatí, že inovácie sú výsadou IT sektora. Ak chce akákoľvek firma predbehnúť konkurenciu, musí modernizovať. Národný projekt „Zvýšenie inovačnej výkonnosti slovenskej ekonomiky 2“, ktorý realizuje SIEA, podporuje výskum, vývoj a zavádzanie nových riešení do praxe.

Hlavným nástrojom sú inovačné poukážky, ktoré pokrývajú náklady na vývoj produktov, certifikáciu či ochranu duševného vlastníctva. Projekt priamo reaguje na aktuálne trendy, ako sú digitalizácia, automatizácia výroby či robotizácia. Do konca jeho realizácie sa plánuje podporiť viac ako 400 firiem, pričom významnou súčasťou je aj podpora klastrov, ktoré prepájajú podniky s výskumnými organizáciami.

Prečo využiť túto podporu?

Eurofondová podpora cez národné projekty cielene odstraňuje najväčšie prekážky v podnikaní – nedostatok peňazí na odborníkov a strach z neznámeho zahraničného trhu. Celý systém je nastavený tak, aby firmu sprevádzal od prvotnej inovácie až po úspešný predaj. Informácie o aktuálne otvorených výzvach sú dostupné priamo na weboch agentúr.

Využiť národné projekty znamená v roku 2026 rozdiel medzi stagnáciou a rastom. Príležitosti sú na stole. Stačí urobiť prvý krok.

Text vznikol s finančnou podporu Európskej únie v rámci Programu Slovensko.

X X X

Historický rekord: nálezcovia pokladu dostanú skoro 12-miliónovú odmenu

Dvojica českých turistov, ktorá na Trutnovsku náhodne objavila zlatý poklad nesmiernej hodnoty, získa rekordné nálezné. Suma 11,7 milióna českých korún (asi 480-tisíc eur) predstavuje najvyššiu odmenu v histórii Českej republiky a mnohonásobne prevyšuje doterajšie maximá.

K unikátnemu nálezu došlo ešte vo februári 2025 na úbočí kopca Zvičina, pripomína iDnes. Dvaja výletníci objavili súbor 598 mincí a viac ako 30 ďalších predmetov vrátane šperkov a tabatierok pochádzajúcich z 19. a 20. storočia. Nálezcovia poklad poctivo odovzdali Múzeu východných Čiech v Hradci Králové, kde Puncový úrad následne potvrdil, že ide o rýdze zlato.

Výnimočné pravidlo pre rýdze zlato

Výška odmeny je v tomto prípade netradičná. Zatiaľ čo pri bežných nálezoch sa odmena pohybuje v desiatkach tisíc korún alebo tvorí 10 % historickej hodnoty, pri tomto poklade rozhodol zákon o drahých kovoch.

Archeológ predstavuje nález stíhačky Messerschmitt pri Trnave

„Pretože ide o rýdze zlato, zo zákona sa nález ohodnocuje stopercentnou sumou jeho trhovej ceny. Ide o skutočne abnormálnu odmenu vzhľadom na rozsah pokladu,“ vysvetlil námestník hajtmana pre kultúru Jiří Štěpán.

Hodnota nálezu bola vyčíslená na základe celkovej hmotnosti zlata, ktorá dosiahla 5 230 gramov, a ceny drahého kovu platnej v deň nálezu. Po prepočte (2 237,5 korún za gram) sa suma ustálila na 11,7 milióna korún. Vyplatenie odmeny už schválila krajská rada, posledné slovo budú mať krajskí zastupitelia.

Pre porovnanie, keby dvojica objavila poklad dnes, prišla by si na 685-tisíc eur (asi 16,7 milióna korún). Cena zlata totiž pre konflikt na Blízkom východe dosiahla v stredu 4806,77 dolárov (4075,95 eura) za troyskú uncu (31,1 g).

Nález európskeho významu

Riaditeľ hradeckého múzea Petr Grulich označil objav za výnimočný moment svojej kariéry. Podľa Štěpána ide o jeden z najvýznamnejších pokladov nielen v Česku, ale v rámci celej strednej Európy. 

Doterajší rekord držal tzv. „nález storočia“ z roku 2015 – súbor strieborných mincí z Pardubicka. Hoci bola vtedy hodnota pokladu stanovená na 23,5 milióna korún, nálezca dostal odmenu „len“ dva milióny. Zvičina tak tento historický zápis posúva na úplne novú úroveň.

Aktuálne sa vzácne artefakty nachádzajú v depozitári. Časť predmetov musí prejsť odborným reštaurovaním. Po ukončení konzervačných prác plánuje Múzeum východných Čiech pripraviť špeciálnu výstavu, kde si zlatý poklad bude môcť pozrieť aj verejnosť.

Slovenský rekord

Na Slovensku je situácia s odmenami za nálezy pokladov veľmi podobná tej v Česku, hoci sumy v prípade tých najväčších nálezov zatiaľ nedosiahli úroveň rekordného českého „zlatého depotu“ od Zvičiny.

Aktuálny slovenský rekord drží poklad z Likavky. Poklad našiel manželský pár v roku 2019 počas prechádzky v lese pri obci Likavka (okres Ružomberok). Mince boli ukryté v zemi v jame, ktorú rozryli diviaky.

Pozrite si rozprávkový poklad pod hradom Likava, ktorý objavili diviaky

Súbor obsahoval 1 868 strieborných mincí (denáre) a 2 zlaté dukáty z prelomu 15. a 16. storočia. Celková hmotnosť striebra presahovala 1 kg. Za svoj nález dostali odmenu 60-tisíc eur.

Pamiatkový úrad v tomto prípade priznal nálezcom odmenu vo výške 100 % historickej hodnoty nálezu stanovenej znaleckým posudkom, čo je v našich podmienkach výnimočné.

Hoci je 60-tisíc eur v porovnaní s českými 11,7 miliónmi korún výrazne nižšia suma, treba brať do úvahy, že poklad od Zvičiny pozostával takmer výlučne z 5,2 kg rýdzeho zlata, zatiaľ čo slovenský rekordný nález bol primárne strieborný.

Manželia si nálezné zabezpečili aj vďaka svojej poctivosti a že objav ohlásili pamiatkovému úradu.

Zaujímavosť: Najväčší zlatý poklad nájdený na našom území — Košický zlatý poklad (11 kg zlata) — bol objavený v roku 1935. Robotníci, ktorí ho našli, však časť mincí zatajili a pokúsili sa ich predať, čím stratili nárok na akúkoľvek legálnu odmenu.

Komplex 2 920 zlatých mincí, troch zlatých medailí a zlatej renesančnej reťaze objavený pri kopaní základov budovy finančného riaditeľstva na Hlavnej ulici v Košiciach v roku 1935. Unikátna zbierka z obdobia 15. až 17. storočia je vo svojej nepoškodenej podobe od doby nálezu jedným z najväčších zlatých pokladov na svete.

Onkológovia varujú: Nenápadnú chybu robí v kuchyni veľa ľudí. Môže zvýšiť riziko ochorenia na rakovinu

x XX

 Druhý čínský šok. Průmyslu Evropy hrozí kolaps, ze kterého se nemusí vzpamatovat

Před dvaceti lety zasáhl svět takzvaný první čínský šok, kdy levné zboží z Asie rozložilo část západního průmyslu a připravilo miliony lidí o práci. Dnes přichází druhá a zřejmě mnohem bolestivější vlna. Nejde totiž už jen o levné hračky nebo textil. Čínské firmy rychle pronikají do strategických odvětví, na nichž stojí budoucnost globální ekonomiky.

Elektromobily, baterie, solární panely, větrné turbíny nebo robotika. Právě v těchto segmentech dnes čínské firmy v globální konkurenci dominují. Podle deníku Financial Times za tím stojí kombinace hned několika faktorů, které mají na západní konkurenty často až fatální důsledky.

Mezi ně se řadí obrovský domácí trh, masivní státní podpora, kvalifikovaná pracovní síla i až extrémně tvrdá konkurence. Právě ta je v kombinaci se štědrými čínskými státními dotacemi podle Financial Times asi nejdůležitější. Čínské firmy se totiž předhánějí tak výrazně, že jich marže napříč obory klesají až skoro na nulu.

Čínské firmy trápí až zhoubná konkurence

Své o tom ví o čínský podnikatel Huang Sien, který od roku 2019 vyrábí malé senzory do elektromobilů. Tehdy jich každý rok prodal asi 20 tisíc ročně, ale nyní jich jeho společnost na trh dodá každý rok asi 10 milionů. I kvůli obrovské konkurenci ale ceny tohoto senzoru za poslední roky výrazně klesly.

Huang se proto místo ceny musí zaměřovat právě na objem, jinak by jeho firma zkrachovala. „Tohle není zdravé podnikatelské prostředí. Je to zhoubná konkurence,“ uvedl. Klíčem k přežití se stala efektivita výroby, se kterou souvisí optimalizace výrobních procesů a nahrazení lidských pracovníků roboty. Výrobní postupy navíc musí firma upravovat několikrát ročně.

I proto jeho firma dokáže tyto senzory prodávat proti konkurenci na Západě až za desetinové ceny. S podobnými tlaky se navíc musí vypořádávat i další čínské firmy napříč sektory. Příkladem je automobilka BYD, která své elektromobily zlevňuje v podstatě každý rok. Podobně i další firmy.

V některých sektorech čínské ekonomiky firmy otevřeně přiznávají, že jednoduše prodělávají. Mimo jiné proto, že jen v solární energetice čínské výrobní kapacity až dvojnásobně převyšují celkovou globální poptávku. I přesto ale firmy vyrábějí dál.

Jak zareaguje Západ?

Čínské firmy, které na domácím trhu prodělávají, se proto stále častěji snaží expandovat do zemí, kde je marže mnohem zajímavější. I proto dosáhl obchodní přebytek v roce 2025 rekordní jeden bilion dolarů. Exporty do světa navíc rostou i letos. V prvním kvartálu meziročně o 15 procent.

Je otázka, jaké důsledky budou mít úspěšné čínské podniky na západní konkurenty. V posledních týdnech je ale patrné, že čím dál více západních firem chce právě do Číny přesouvat výrobu. Vývojové centrum tam otevřela například automobilka Volkswagen a výzkum do Číny přesunul i švýcarský výrobce senzorů LEM. Dá se očekávat, že postupem času bude tento trend ještě častější.

Zároveň je otázka, jak se k levnému a stále propracovanějšímu čínskému dovozu postaví polici. „Pro evropský průmysl je to otázka života a smrti,“ prohlásil nedávno francouzský prezident Emmanuel Macron. Čínské firmy totiž mají často kromě již zmíněných masivních dotací k dispozici i levnou půdu, štědré daňové úlevy nebo velmi výhodné úvěrové financování. To jsou výhody, o kterých si západní společnosti většinou mohou nechat jen zdát, uzavírá Financial Times.

X X X

Orbán po volebnej porážke vynechá summit EÚ, Maďarsko zastúpi pravdepodobne Fico 

Neúčasť Viktora Orbána na summite EÚ prichádza krátko po drvivej volebnej prehre Fideszu. O budúcnosti Únie preto rozhodnú lídri bez maďarského premiéra.

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa budúci týždeň nezúčastní na neformálnom summite Európskej rady. Pre magazín Politico to potvrdili oficiálne zdroje EÚ, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

• Viktor Orbán sa budúci týždeň nezúčastní neformálneho summitu Európskej rady.
• Drvivá prehra Fideszu vo voľbách ukončí šestnásťročné premiérstvo Viktora Orbána.
• Orbán zostane vo funkcii predsedu maďarskej vlády približne ešte mesiac.
• Na summite má Orbána pravdepodobne zastupovať slovenský premiér Robert Fico.
• António Costa označil orbánovo blokovanie pomoci Ukrajine za úplne neprijateľné vydieranie.

Vládna strana Fidesz utrpela v nedeľňajších parlamentných voľbách drvivú prehru, ktorá ukončí 16 rokov pôsobenia Orbána vo funkcii premiéra. V tej bude približne ešte mesiac. Pôvodne sa mal zúčastniť na dvojdňovom summite naplánovanom na 23. a 24. apríla, kde budú lídri členských štátov EÚ diskutovať o kríze na Blízkom východe a o ďalšom sedemročnom rozpočte Únie, ale podľa zdroja magazínu tento summit vynechá.

Orbána nahradí iný politik

Na základe pravidiel Rady bude Orbána na stretnutí zastupovať líder iného členského štátu. Túto úlohu pravdepodobne prevezme jeho spojenec, slovenský premiér Robert Fico, píše Politico.

X X X

Nemáte tento papier? Pripravte si minimálne 300 eur. Parlament schválil prísnejšie pravidlá pre majiteľov áut

Nový systém pokút aj vyraďovania áut z evidencie má obmedziť státisíce nepoistených vozidiel.

Užitočná pravda -Máte auto v 100 % stave? V roku 2026 vám na STK aj tak môžu zakázať jazdu. Dôvod vás prekvapí

Národná rada SR schválila vládny návrh zákona, ktorý sprísňuje pravidlá pre nepoistené vozidlá a mení systém sankcií v rámci povinného zmluvného poistenia (PZP). Poslanci návrh zákona schválili ako celok v treťom čítaní 78 hlasmi koalície zo 144 prítomných poslancov, zvyšní sa hlasovania zdržali.

Cieľom legislatívy je zefektívniť kontrolu a vymáhanie pokút, ako aj znížiť počet vozidiel bez PZP. Podľa údajov Slovenskej kancelárie poisťovateľov je na Slovensku viac ako 600-tisíc vozidiel bez povinného zmluvného poistenia, pričom približne polovica z nich sa aktívne používa v premávke. Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu SR odhalila, že štát v dôsledku nedostatočného sankcionovania prišiel za šesť rokov o viac ako 103 miliónov eur.

Novela preto zavádza jednoduchší systém ukladania pokút prostredníctvom tzv. rozkazného konania, ktoré nahradí doterajšie správne konanie. Okresné úrady tak budú môcť ukladať sankcie rýchlejšie a efektívnejšie. Výška pokút sa bude odvíjať od hmotnosti vozidla a bude od 120 do 900 eur, pričom pri osobných autách môže dosiahnuť 300 eur. Pri opakovanom porušení sa sankcia zdvojnásobí. Zároveň sa zavádza možnosť zaplatiť zníženú pokutu, ak ju vodič uhradí v stanovenej lehote. Držitelia vozidiel budú zároveň pravidelne upozorňovaní na neplnenie povinnosti poistenia. Neplatenie poistného môže viesť až k trvalému vyradeniu vozidla z evidencie, ak vozidlo zostane bez poistenia viac ako 24 mesiacov.

Nové pravidlá počítajú aj s „vyčistením“ databázy vozidiel. Štát plánuje jednorazovo vyradiť z evidencie všetky vozidlá, ktoré nemajú uzatvorené PZP dlhšie ako dva roky. Vlastníci budú na túto skutočnosť vopred upozornení. Zákon zároveň rozširuje kontrolné mechanizmy. Po novom sa bude existencia PZP overovať aj pri technickej a emisnej kontrole, pričom vozidlo bez poistenia môže byť vyhodnotené ako nespôsobilé na prevádzku a jeho ďalšia prevádzka môže byť pozastavená.

Účinnosť zákona je rozdelená. Väčšina ustanovení nadobudne účinnosť od 1. augusta 2026. Ďalšie časti, vrátane niektorých kontrolných mechanizmov, začnú platiť od 1. októbra tohto roka.

X X X

Ohrievanie jedla patrí k bežným činnostiam, nad ktorými sa väčšina ľudí vôbec nezamýšľa. Stačí pár minút v mikrovlnke a jedlo je pripravené na konzumáciu. Práve pri tomto zdanlivo jednoduchom kroku však môže vzniknúť nenápadná chyba, ktorá má zlý vplyv na naše zdraví.

Odborníci upozorňujú, že nejde len o samotné jedlo, ale aj o spôsob jeho ohrievania či použité nádoby. Niektoré zvyky, ktoré považujeme za bežné, môžu predstavovať skryté riziko, o ktorom sa stále hovorí pomerne málo.

Skrytá hrozba pri ohrievaní v mikrovlnke

Onkológovia upozorňujú na bežnú chybu, ktorú robí veľa ľudí bez toho, aby si uvedomovali možné následky. Ide o ohrievanie jedla v plastových nádobách v mikrovlnnej rúre. Podľa odborníkov sa pri zahriatí plastu môžu do jedla uvoľňovať rôzne chemické látky, napríklad BPA, ftaláty či styrén, píšu aj na zahraničnom portáli, informujú na zahraničnom portáli.

Tento problém je ešte väčší pri starších alebo poškriabaných nádobách, ale aj vtedy, keď ohrievate mastné jedlá alebo používate vysokú teplotu. Pri dlhodobom používaní sa tak môžu do tela dostávať látky, ktoré môžu rozhodiť hormóny a postupne škodiť bunkám.

Problémom môžu byť aj mikroplasty, ktoré sa pri ohrievaní dostávajú priamo do jedla. Mikrovlnka funguje tak, že zohrieva vodu v potravinách, no keď je jedlo v plaste, môže sa z neho uvoľňovať množstvo drobných častíc. Tie potom spolu s jedlom zjeme. Niektoré výskumy naznačujú, že dlhodobé vystavenie týmto látkam môže súvisieť aj s vyšším rizikom niektorých druhov rakoviny, napríklad pľúc alebo hrubého čreva.

Odborníci hovoria, že ľudia používajú plast hlavne preto, že je to rýchle a pohodlné. Jedlo si často balia do plastových obalov alebo ho v nich skladujú a potom ho rovno dávajú do mikrovlnky. Problém je, že označenie „vhodné do mikrovlnky“ ešte neznamená, že je to úplne bezpečné pri častom používaní. Aj keď vedci stále skúmajú všetky riziká, lekári radia ohrievať jedlo radšej v skle alebo keramike a plastu sa vyhnúť.

Chemikálie z plastov môžu škodiť zdraviu

Odborník, doktor Helfand, upozorňuje, že niektoré látky v plastoch môžu mať negatívny vplyv na zdravie, najmä ak sa dostávajú do jedla. Podľa neho ide napríklad o BPA, ktoré sa používa na spevnenie plastov a v tele sa môže správať podobne ako hormóny. Podobne ftaláty, ktoré robia plast pružnejším, môžu narúšať hormonálnu rovnováhu.

Ďalšou látkou je styrén, ktorý sa nachádza najmä v penových obaloch. Pri zahrievaní sa môže uvoľňovať do jedla a niektoré výskumy ho spájajú s možným rizikom rakoviny. Odborníci upozorňujú aj na takzvané „večné chemikálie“ PFAS, ktoré sa používajú napríklad vo fóliách na potraviny. Sú síce odolné voči vode a mastnote, avšak spájajú sa s viacerými typmi rakoviny.

Odborníci však zdôrazňujú, že výskum v tejto oblasti stále pokračuje. Nejde o dôvod na paniku, skôr o upozornenie, aby sme boli opatrnejší. Jednoduché zmeny, ako napríklad obmedzenie ohrievania jedla v plastoch, môžu byť skvelým spôsobom, ako ochrániť svoje zdravie.

X XX

Prečo Taraba neprešiel sitom SNS? Michelko: Rozhodne, či bude mať kauzy

Dvere nemá zatvorené, no nateraz dostal košom. Minister životného prostredia Tomáš Taraba neprešiel sitom predsedníctva SNS a zostal v pozícii straníckeho nominanta. Realistickejší je podľa politológa Radoslava Štefančíka scenár, že svoju budúcnosť spojí so Smerom. Ak by si vybral druhú možnosť, o ktorej sa v kuloároch hovorí – hnutie Sme rodina, musel by rátať s rizikom, že sa nedostane do parlamentu.

Taraba o svojej prihláške do SNS informoval ešte minulý mesiac. Koaličná SNS v utorok mnohých zaskočila, keď oznámila, že aktuálne nebude do strany prijímať členov vlády. Spomenula pritom zlú skúsenosť po odchode súčasného ministra športu Rudolfa Huliaka (nezávislý), odkedy je v prijímaní členov opatrnejšia.

„Predsedníctvo SNS konštatuje, že za uplynulé tri roky sa nepodarilo prehĺbiť vzťah medzi členskou základňou a nominantmi SNS. Úlohou do parlamentných volieb je zlepšiť koordináciu politických výstupov a rozhodovania ministrov tak, aby vzniklo vzájomne zvýhodnené prepojenie, ktoré pomôže pozdvihnúť značku SNS a zabezpečí možnosť nezávislým kandidátom kandidovať v najbližších parlamentných voľbách spoločne s členskou základňou SNS,“ uviedla riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová.

 Po tajuplnom stanovisku poslanec Roman Michelko (SNS) v stredu zopakoval, že vyhlásenie k Tarabovi bolo konsenzuálne a tvorili ho v strane spolu. Zároveň sa dohodli, že viac, ako bolo povedané, k téme hovoriť nebudú. Urobili by tak iba vtedy, ak by rozhodnutie jedna či druhá strana spochybnila. „Dnes (v stredu, pozn. red.) zastupuje Šimkovičovú v parlamente, čiže spolupracuje ďalej so stranou. Tak ako to bolo napísané, tak to platí,“ uviedol pre Pravdu Michelko.

Ako vysvetlil, raz za polroka prídu podnety zo všetkých krajských centrál, ktoré krajské rady predrokujú a potom smerujú vyššie. „Predsedníctvo sa pozrie, či tam je nejaká problematická osoba s nejakými kauzami z minulosti. Ak sa nič varujúce nenájde, tak sú väčšinou prijímaní. Ak je nejaký otáznik, tak sa o tom diskutuje,“ priblížil. Naraz takto v blokoch prejdú aj 50 až 60 záujemcov o vstup. Tento týždeň ich bolo približne 26.

Predsedom SNS zostáva Andrej Danko

Taraba v stredu pred parlamentom novinárom povedal, že bolo správne si podať prihlášku do SNS a neľutuje to. „Skôr by bolo divné, keby som si ju nebol dal. Veď som za nich kandidoval, kvôli tej kandidátke som vystúpil aj z politickej strany, ktorej som bol členom,“ uviedol.

„Rešpektujem to. Platí to, že budeme spolu profesijne komunikovať. Som rád, že ma pochválili za prácu, akú vykonávam ako minister, že to oceňujú,“ vyzdvihol s tým, že SNS sa za neho pri kľúčových zákonoch postavila.

„Už to, že nie som Huliak, je rozdiel. Neprevraciam, obrazne, stoly po celej republike teraz. Mám záujem o korektnú komunikáciu, tú aj budeme mať. Myslím si, že Slovensko už má dosť štiepenia. Ak niekto odo mňa očakáva, že by som teraz nadával, to určite nie,“ vyjadril sa ďalej.

Pozvánku od inej strany, vrátane Smeru, nedostal. To, či ohrozuje pozíciu predsedu Andreja Danka, odmietol komentovať. „Je to kolektívne rozhodnutie,“ podotkol.

Straníci a nezávislé osobnosti

SNS sa poučila z minulosti a pri výbere je opatrnejšia. Kvóty pre cudzie politické subjekty na kandidátke pred voľbami 2027 Michelko odmietol. Priestor dostanú iba straníci a nezávislé osobnosti bez väzieb na iné subjekty. „Čiže už nebudú kvóty – 20 pre Patrioti, 20 pre Národnú koalíciu, 20 pre Život, ktoré vytiahli spolu s tými osobami aj ďalšie výsadky do poslaneckého klubu,“ vysvetlil.

Zdá sa, že nominant SNS na envirorezorte má dvere do strany stále otvorené. „Pokiaľ nebude mať žiadne kauzy a bude dobre manažérsky plniť svoje funkcie ministra, tak, samozrejme, možnosť, aby Taraba kandidoval za nás, je otvorená a je možná a pravdepodobná. Nie je to tak, že by sme sa v zlom rozišli. Jednoducho, necháme to zatiaľ tak, on tú perspektívu má. Nikto ho nespochybňuje. Jasne sme povedali, že je stále našim nominantom, ceníme si jeho manažérsku prácu a bude mať možnosť kandidovať a prezentovať značku,“ pokračoval Michelko.

Odmietol, že by problémom pri Tarabovi bola strana Život. „V budúcnosti už žiadne iné strany na kandidátke SNS nebudú, ani ich kandidáti,“ uzavrel.

Kaliňáka informácia prekvapila

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) ponuku členstva či kandidatúry v Smere pre Tarabu odmietol. „My sa nesnažíme rokovať za nikoho chrbtom, takže určite nie,“ odpovedal s tým, že ho odmietnutie ministra SNS prekvapilo. „Považujem pána Tarabu za pridanú hodnotu tejto vlády,“ vyzdvihol.

Ako podpredseda vlády má Taraba podľa Kaliňáka za sebou výsledky. „Je často kritizovaný, ale to je každý, kto sa niečo snaží tvoriť, ako v tomto prípade otázka Málinca, ktorý môže byť výrazným rozvojovým projektom Slovenska,“ podotkol.

O neprijatí Tarabu do SNS nemali podľa šéfa obrany vo vládnej strane priestor ešte hovoriť. „Je to čerstvá informácia, my sme o nej ešte nemali čas ani podebatovať,“ uviedol. Smer má podľa neho jasné pravidlá súvisiace s novými členmi.

Za Dankovu SNS kandidovala pred dvoma rokmi vo voľbách do Európskeho parlamentu bývalá poslankyňa Národnej rady Romana Tabaková. V Bruseli chcela reprezentovať národné sily, no vo voľbách neuspela.

Huliak ukončil spoluprácu s Tabakovou. Minister jej prácu označil za trápnu a primitívnú.

Odmietli aj Tabakovú?

Podľa informácií ta3 mali na predsedníctve hovoriť aj o členstve v SNS pre bývalú poslankyňu Romanu Tabakovú a neprijať ju. Pravda ju v tejto súvislosti oslovila, na naše otázky odmietla odpovedať. „Nechcem sa nateraz k tomu vyjadrovať,“ reagovala stručne.

Do národného parlamentu sa po prvý raz dostala na kandidátke Hnutia Slovensko (bývalé OĽaNO) Igora Matoviča. Kľúčovou udalosťou jej pôsobenia v Národnej rade počas minulého volebného obdobia bolo nehlasovanie za vydanie Roberta Fica na potenciálne väzobné stíhanie. Tabakovú po tom matovičovci vylúčili a vstúpila do poslaneckého klubu hnutia Sme rodina, z ktorého vystúpila pre rozdielne názory na darovanie stíhačiek MiG-29 Ukrajine.

Neskôr začala inklinovať k SNS. Dankova strana však Tabakovú pred voľbami na jeseň 2023 odmietla pustiť na svoju kandidátku, pričom Taraba sa v tom čase vyjadril, že by jej miesto na zozname kandidátov SNS uvítal. Umožnila jej to napokon až v eurovoľbách. V súčasnosti pôsobí ako asistentka poslanca Smeru Dušana Muňku, za čo podľa informácií na webe NR SR dostáva mesačnú odmenu 300 eur.

Michelko na predsedníctve síce nebol, no informáciu o odmietnutí Tabakovej nepoprel. Dôvodom mohlo byť to, ako sa prezentuje, a že sa jej meno objavuje na satirických stránkach. „To, že má dosah, je jedna vec. Neviem o tom nič a nechcem to komentovať, ale nevylučujem, že je to možné, že ani ju teda neprijali,“ poznamenal. Pripomenul, že so statusom nezávislá kandidovala už za SNS a do EP sa nedostala.

Ohrozil by Danka?

Predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár, ktorý sa po neúspechu vo voľbách na jeseň 2023 znova pripomína voličom, pre Sme uviedol, že Danko neprijatím Tarabu „urobil osudovú chybu“, pretože by klesajúcu SNS mohol zachrániť. Oľutuje šéf SNS, že ministrovi neudelili členstvo?

Podľa politológa Radoslava Štefančíka z Ekonomickej univerzity v Bratislave je otázne, o čo, Dankovi ide. Ak mu ide o predsednícku stoličku, tak to určite neľutuje. Minister by sa zrejme v strane nesprával submisívne.

„Predpokladám, že pán Taraba by mal ambíciu byť následne aj predsedom, respektíve zohrávať nejakú dôležitú úlohu v rámci riadenia strany. Pokiaľ je celá strana podriadená vôli a predstavám Andreja Danka, tak on by si takto pozval do strany „škodnú“, s ktorou by mohol mať napäté vzťahy,“ domnieva sa politológ.

Ak sa chce Danko opäť dostať do parlamentu, musí mať premyslenú stratégiu. Štefančík si myslí, že by to opäť mohol spraviť „na Matoviča“ a pozvať na kandidátku rôzne známe tváre zo sociálnych sietí, i keď – ako je vidieť – dôsledky sa ukazujú v oslabenej stabilite poslaneckého klubu.

Ďalšou možnosťou je dohodnúť sa s inou väčšou stranou, napríklad so Smerom. „Nepovedal by som, že to Danko nevyhnutne oľutuje, on si to určite premyslel. Rozhodoval zrejme aspekt založený na osobných ambíciách,“ pokračoval Štefančík

Na snímke Andrej Danko počas tlačovej konferencie Slovenskej národnej strany po zasadnutí 31. pracovného snemu SNS 14. marca 2026 v Obyciach v okrese Zlaté Moravce na ktorom znovu zvolili Andrea Danka predsedom SNS na ďalšie štyri roky.

Pôjde ku Kollárovi?

Budúcnosť Tarabu v Smere nemusí byť podľa odborníka vylúčená. Aj Ficova strana podľa neho bude chcieť „zbierať“ pred voľbami „rozhádzané hlasy“. Hoci sa spomína, že by sa šéf envirorezortu mohol uhniezdiť aj v Sme rodina, tento scenár by mu nemusel až tak priať.

„Pri Smere by mal (Taraba, pozn. red.) pravdepodobne isté miesto v parlamente, u Borisa Kollára to až také jasné nie je. Zaujímalo by ma následne, ako by pán Taraba vysvetľoval spoluprácu s ľuďmi ako je Richard Sulík – ak sa Sulík nechá nahovoriť na spoluprácu s Kollárom. Kollár aj Taraba sú mimoriadne pragmaticky založení politici, takže si viem predstaviť spoluprácu aj tam, aj keď je to spolupráca založená na nie celkom jasnom výsledku,“ zhrnul.

Ak by sa Taraba predsa len stal členom SNS, Štefančík si myslí, že by to Dankovej strane pomohlo, no nie príliš dramaticky. „Zrejme viaže na seba nejakých voličov, ale pochybujem, že sú to nejaké vysoké čísla. Na druhej strane, už sa jasne ukázalo, že Taraba môže byť solitérom, individuálnym hráčom. Veď sa dostal do parlamentu na kandidátke SNS,“ podotkol.

Členstvo Tabakovej v SNS by podľa politológa prinieslo strane viac problémov ako úžitku. „Nemôžete v jednej strane hromadiť ľudí, ktorí sú viac na stránkach satirických webov ako v reálnej politike,“ komentoval Štefančík.

Taraba, Cigániková, Sulík?

Už dlhšie sa skloňuje aj možný prestup poslankyne Jany Bittó Cigánikovej (SaS) do Sme rodina. A to najmä po tom, ako prišla o členstvo v Republikovej rade SaS a Sulíka odmietli zaradiť na kandidátku do najbližších volieb. 

Stranícka odborníčka na zdravotníctvo sa vyjadrila, že v budúcnosti chce stáť po jeho boku aj v tom prípade, ak by to znamenalo odchod z SaS. Minulý mesiac pre Pravdu uviedla, že plán B zatiaľ nemá. Nedávno sa pre Aktuality vyjadrila, že u Kollára vníma posun v témach, no neverí v jeho obrat ani to, že bude iný.

„Boris je pragmatický. Vždy to bol politik, ktorý aj hovoril, že on bude hovoriť to, čo chcú počuť jeho voliči. My sme opační s Richardom. My hovoríme to, čo si myslíme, že je správne,“ zhrnula.

X X X

Pripisuje sa im rakovina a vysoká úmrtnosť. Tieto potraviny sú navrhnuté tak, aby ste ich jedli čo najviac

Ak nežijete v jaskyni bez prístupu k informáciám, o ultraspracovaných potravinách ste už iste počuli. Viete však, prečo sú problémové – a že niektoré z nich problémové byť ani nemusia?

Prečo je stále ťažšie vypestovať zdravé potraviny? Ako zlomiť začarovaný kruh?

Podľa niektorých odhadov tvoria ultraspracované potraviny 20 až 60 percent kalorického príjmu v krajinách západného sveta. Uchyľujeme sa k nim z rôznych dôvodov: nemáme čas variť a schytiť „hotovku“ trvá oveľa kratšie. Láka nás aj chuť, ktorá je – často zámerne – prispôsobená tak, aby sme jej nevedeli odolať. A zásadným dôvodom je aj to, že tieto potraviny sú v mnohých prípadoch lacnejšie ako základné a nespracované potraviny.

Často počujeme aj od odborníkov, že občasná konzumácia vysokospracovaných potravín nie je zásadným problémom. Tým je udržať jedenie týchto produktov v „občasnom“ režime. V skutočnosti ich totiž jeme oveľa častejšie.

Napríklad v americkej strave už dominujú, u dospelých v USA tvoria približne 60 percent a u detí až 70 percent kalorického príjmu. „Nejde len o to, čo sa do týchto potravín pridáva, ale aj o to, čo v nich chýba,“ povedala Dalia Perelman, výskumná dietologička zo Stanford Prevention Research Center.

„Zvyčajne obsahujú menej vlákniny, mikroživín a fytochemikálií“ — prirodzene sa vyskytujúcich látok s potenciálnymi zdravotnými benefitmi,“ dodáva. Spracovala preto 5 bodov, ktoré by sme mali o ultraspracovaných potravinách určite vedieť 

1) Nie je to nič nové: deje sa to už viac ako storočie

Hoci nie je možné jednoznačne stanoviť dátum, kedy ultraspracované potraviny vznikli, v USA sa umelé arómy a aditíva pridávajú do potravín už od 19. storočia. Napríklad prvá verzia sirupu Coca-Cola vznikla v roku 1886 a predávala sa ako nápoj po zmiešaní s perlivou vodou.

„Prelomovým momentom bol pravdepodobne objav umelých transmastných kyselín nemeckým chemikom Wilhelmom Normannom na prelome 20. storočia — zistil, že pridanie vodíka k rastlinným alebo rybím olejom ich dokáže stuhnúť,“ hovorí Perelman a dodáva, že hydrogenované oleje boli lacnejšie než živočíšne tuky a výrazne predlžovali trvanlivosť potravín. Transmastné tuky sa rýchlo rozšírili do mnohých výrobkov.

Dnes vieme, že veľmi škodia zdraviu, zvyšujú zlý LDL cholesterol a riziko srdcových ochorení. Napriek tomu väčšina potravín v 20. storočí bola minimálne spracovaná. Skutočný boom vysoko spracovaných potravín prišiel po druhej svetovej vojne, keď armáda potrebovala trvanlivé a ľahko prepravovateľné potraviny. Technológie ako lyofilizácia, dehydratácia, konzervanty a nové obaly sa následne rozšírili aj do bežnej výroby potravín.

2) Ako ich rozpoznať: ak suroviny nemáte doma, ide pravdepodobne o ultraspracované potraviny

Ak neviete, čo je je a čo nie je ultraspracovaná potravina, zamerajte sa na prísady, ktoré obsahujú. „Sú to v podstate priemyselné formulácie. Obsahujú zložky, ktoré by ste v bežnej kuchyni nenašli — napríklad emulgátory, farbivá, zvýrazňovače chuti, zahusťovadlá či gély,“ vysvetľuje Perelman. 

Potraviny upratuje klasifikácia NOVA

Viete, ktoré potraviny sú nespracované, spracované len minimálne a ktoré sú tie obávané ultraspracované výrobky? Pojem „ultraspracované potraviny“ sa objavil už v 80. rokoch, no výraznejšie sa presadil až po roku 2009 vďaka brazílskemu epidemiológovi Carlos Monteiro. On a jeho kolegovia priniesli poriadok do tohto zdanlivého chaosu a vytvorili klasifikáciu NOVA, ktorá delí potraviny na štyri skupiny.

• NOVA 1 – nespracované a minimálne spracované potraviny: voda, domáci vývar, káva, čaj, ovocné šťavy a smoothie, mlieko, biely jogurt, ovocie, zelenina, červené mäso, ryby, hydina, morské plody, obilniny a múka, zemiaky, cestoviny, huby, strukoviny, orechy, semená, vajcia

• NOVA 2 – spracované kulinárske prísady: cukor, rastlinné oleje, živočíšne tuky, kuchynská soľ

• NOVA 3 – spracované potraviny: pivo, víno, kondenzované mlieko, biely sladený jogurt, zavárané ovocie, solené, údené či konzervované mäso a ryby bez aditív, strúhanka, remeselné pečivo, dezerty z vaječných bielok, chlieb – domáci alebo z pekárne, konzervovaná zelenina a iné rastlinné potraviny, konzervované strukoviny, orechové maslá, solené orechy, domáce omáčky – sladké aj slané

• NOVA 4 – ultraspracované potraviny: destiláty, instantné a konzervované polievky, sladené nealkoholické nápoje, nealkoholické verzie alkoholických nápojov, nápoje v prášku, nutričné prášky a nápoje, sladkosti, mliečne dezerty a nápoje, zmrzlina, nanuky, mrazené jogurty, priemyselné dezerty, priemyselný syr, spracované mäsové výrobky, raňajkové cereálie, keksíky, koláče, pizza, hotové jedlá, solené snacky, balený chlieb, plnené cestoviny, zemiakové produkty, margaríny, alternatívy mliečnych a mäsových výrobkov, omáčky a dressingy

3) Negatívne účinky sú vážne a rôznorodé

Desiatky štúdií ukazujú, že vysoká konzumácia ultra-spracovaných potravín súvisí s množstvom zdravotných problémov: obezitou, metabolickým syndrómom, srdcovými chorobami, depresiou, úzkosťou, rakovinou a vyššou úmrtnosťou. Tieto potraviny škodia aj črevám — obsahujú málo vlákniny, rýchlo sa trávia a mikroorganizmy v čreve nemajú dostatok „potravy“. To môže viesť k zápalom a narušeniu črevnej bariéry. Aj prídavné látky, napríklad emulgátory, môžu narušiť črevný mikrobióm a oslabiť ochrannú funkciu čriev. „Nie je to tak, že by nás priemysel chcel zabiť. Snažia sa vyrábať lacnejšie, chutnejšie a pohodlnejšie potraviny,“ hovorí Perelman. 

4) Sú navrhnuté tak, aby ste ich jedli viac

Chutia vám nezdravé potraviny viac ako tie zdravé? Nie je to náhoda. „Nastavujú chuť na tzv. ‘bod blaženosti’ — ideálnu kombináciu cukru, soli a tuku, ktorá maximalizuje pôžitok a podporuje prejedanie,“ vysvetľuje Perelman. Takéto potraviny stimulujú mozog a podporujú ďalšiu konzumáciu.

Vedec Monteiro, ktorý vytvoril klasifikáciu NOVA, pri analýze údajov z Brazílie zistil paradox: napriek rastúcej obezite ľudia kupovali menej cukru, soli a olejov. Namiesto toho nahrádzali domáce jedlá hotovými produktmi plnými tukov, cukru a soli. Tieto potraviny sú navrhnuté tak, aby boli extrémne chutné, dostupné a návykové — no zároveň menej zasýtia.

5) Prekvapenie na záver: Nie všetky ultraspracované potraviny sú nezdravé

Dobrá správa je, že nie každá spracovaná potravina útočí na naše zdravie. Keď sa celistvá potravina akýmkoľvek spôsobom upraví — napríklad pridaním soli alebo tepelnou úpravou (predpokladá sa, že naši predkovia začali variť jedlo asi pred 1,8 milióna rokov) — už ide o spracovanie, vysvetľuje Perelman.

Kde však končí minimálne spracovanie a začína spracovanie, a kde sa spracovanie mení na ultraspracovanie, je predmetom diskusií. Rovnako sa vedú debaty o tom, či všetky vysoko spracované potraviny možno automaticky považovať za nezdravé v tom zmysle, že by sa mali konzumovať len zriedka.

„Je to do veľkej miery otázka terminológie a myslím si, že práve to je súčasť problému,“ hovorí Perelman. „Aj preto je tento odbor taký náročný na výskum — nevieme sa úplne zhodnúť, ako veci pomenovať.“ Podľa niektorých odborníkov je slabinou NOVA systému to, že jeho kategórie sú príliš zjednodušené a niektoré potraviny by mohli patriť do viacerých kategórií. Klasifikácia sa navyše príliš zameriava na mieru spracovania a menej na nutričnú hodnotu.

„Nemali by sme vyliať dieťa aj s vaničkou,“ upozorňuje Perelman. „Vysoko spracované potraviny nám pomohli nasýtiť oveľa viac ľudí a dostať jedlo aj k populáciám, ktoré by k nemu inak nemali prístup. Musíme pochopiť, čo presne na ultraspracovaných potravinách škodí nášmu zdraviu,“ podčiarkla výskumníčka.

X XX

Slobodné, ale neférové. Maďarsko ukázalo hranice populizmu, tvrdí Rasťo Kužeľ z medzinárodnej pozorovateľskej misie.

To, čo malo byť „referendom o budúcnosti Maďarska“ či „testom demokracie“, sa premenilo na „kar pre demokraciu illiberálnu“, tú à la Orbán.

Volebné Maďarsko zvalcovala víťazná vlna Pétera Magyara a jeho Tiszy. Napriek vedeniu analytici pred voľbami upozorňovali, že výsledok bude neistý. Mali o ňom rozhodnúť nerozhodnutí, prekreslené obvody v prospech Orbánovho Fideszu či špinavá predvolebná kampaň.

Volebná nedeľa však bola mobilizáciou za zmenu. Jej výsledok je známy – ústavná väčšina pre reprezentantov zmeny.

Voľby, ktoré sledoval svet, mali aj svoj medzinárodný dozor v podobe pozorovateľských misií. A v jednej z nich bol aj Slovák Rasťo Kužel z Memo’98. Už cestou do Maďarska hovoril o „kritickom teste dôvery verejnosti a integrity volebného procesu“. Dôvodom bola podľa neho „mimoriadne špinavá kampaň“ s taktikami, ktoré vedú až k obavám o kvalitu volebného prostredia. Dôležitý tak nemal byť len samotný deň volieb, ale aj obdobie po nich.

Práve Rasťo Kužel je mojím dnešným hosťom.

Rasťo Kužel v podcaste Ráno Nahlas s Jaroslavom BarborákomZdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Už ste zrelaxovali z volebných dní? Musel to byť vypätý čas.

Hej, bolo to dosť náročné. A dodám, že za Memo’98 sme v Maďarsku boli až dvaja.

Jeden z nich je tu v štúdiu.

Áno, jeden z nich sedí tu pred vami a druhý je vlastne kolega, ktorý pracoval v rámci misie OBSE a tá sa zaoberala dlhodobým pozorovaním. On už bol viac ako mesiac v Budapešti a sledoval mediálne prostredie. Moja úloha bola iná – ja som do Maďarska išiel vo štvrtok minulý týždeň a dá sa povedať, že tie dni boli veľmi intenzívne, keďže sme sa stretávali s politickými stranami, s médiami, so zástupcami občianskeho sektora. V sobotu sme mali veľmi dlhý brífing k tomu, ako vlastne prebieha volebný deň.

Brífing zo strany Maďarov?

Brífing zo strany v podstate našich kolegov, ktorí tam už boli dlhšie, ale zároveň sme mali takisto predstaviteľov ústrednej volebnej komisie. Čiže dá sa povedať, že keď sme v nedeľu ráno všetci odchádzali do okrskov, ktoré sme pozorovali, tak sme mali pomerne dobrú predstavu o tom, ako funguje systém a ako budú voľby prebiehať počas toho volebného dňa.

Vy ste tam boli ako pozorovatelia v rámci Európskej platformy za demokratické voľby (EPDE). Čo je to za platformu a s akým mandátom?

Mám tu aj oficiálnu akreditáciu. Európska platforma pre demokratické voľby zastrešuje viaceré mimovládne organizácie zo sedemnástich krajín. Sú tam krajiny Európskej únie, ale aj niektoré, ktoré ašpirujú na to, aby sa dostali do EÚ. Našou úlohou je dohliadať na integritu volieb. Domnievame sa, že dnes je spochybňovaná. Vy ste vlastne čítali niekoľko viet z môjho statusu, ktorý som napísal pred voľbami. Toto je moja obava – že keď sú takéto dezinformačné kampane, ktoré nemusia vždy cieliť iba na politické strany alebo kandidátov, ale niekedy je zacielený samotný proces tých volieb.

Hovoríte o volebnom prostredí.

Volebné prostredie, ale takisto celý kontext.

Keď ste hovorili o tých obavách, s čím ste tam išli, z čoho ste ich mali?

Myslím si, že sme boli svedkami bezprecedentne špinavej kampane. Naozaj to strašenie a polarizácia maďarských voličov z ich úst znela ako niečo bezprecedentné. Bola tam kampaň, v ktorej sa v značnej miere využívala umelá inteligencia. Keď nám ukazovali príklady kampane, mal som pocit, že niektorí sa až ospravedlňovali za to, že nám ukazujú až takéto hraničné príklady.

O čo konkrétne šlo?

Konkrétne napríklad to boli klipy alebo videá zo strany Fideszu, v ktorých strašili maďarských voličov. Bol tam napríklad príklad malého dievčatka, ktoré sa na tom klipe pýta, kde je jej otec a otec má byť akože na Ukrajine. Čiže tam bolo strašenie tým, že keď vyhrá Tisza, keď vyhrá Péter Magyar, tak maďarskí muži, predovšetkým otcovia, synovia, budú musieť narukovať a môžu prísť o život.

Čiže podsuvanie tej myšlienky.

Presne tak. Ono v tomto smere treba povedať, že tá kampaň nebola nová. Podobné strašenie sme videli v roku 2022, kedy to zafungovalo. Vtedy vo februári začala celoplošná invázia a Viktor Orbán vtedy dokázal využiť túto tému strachu na to, aby ľudí presvedčil, že toto je silný motív. Domnievam sa však, že v roku 2026 podsúvanie tej istej témy… ja som bol v Budapešti a keď sa prechádzate po meste, tak ešte stále ani nemáte pocit, že kandiduje Péter Magyar. Na veľa tých plagátoch, ktoré vidíte, je vlastne Vladimír Zelenskyj. Dá sa povedať, že tá kampaň Fideszu skutočne bola zameraná predovšetkým na tému Ukrajiny, na tému podsúvania strachu a polarizáciu spoločnosti. V neposlednom rade bolo známe, že sa nachádzajú v Maďarsku aj predstavitelia Ruskej federácie, ktorí mali pomáhať Fideszu s kampaňou predovšetkým na sociálnych sieťach.

Keď hovoríte o tej špinavosti kampane, čo tam možno ešte zaradiť? Zachytili sme napríklad kauzu hotelovej izby, na ktorej mal byť zachytený samotný Péter Magyar, ktorý to ale využil – keď sa dozvedel, že to vyjde, sám to vysvetlil v štýle: „Som chlap, mám sexuálny život“. A zabralo to u Maďarov. Čím ešte bola kampaň špinavá?

Toto je vlastne zaujímavé, že on tým, že dopredu aktívne komunikoval, že takéto niečo sa chystá, tak tomu aj zabránil. Dopredu mal informácie, že niečo také príde. V tomto treba povedať, že tam neboli skoro žiadne hranice. Dovolím si povedať, že tá kampaň bola prepálená. Ľudia jednoducho neuverili tomu, že je naozaj až takéto akútne ohrozenie. Oni sledujú tú vojnu, ktorá je od roku 2022 stále aktívna. Toto bol podľa mňa hlavný motív a k tomu ešte okrem Ukrajiny bola prítomná kritika Európskej únie. Ursula von der Leyen sa takisto nachádza na niektorých tých plagátoch. Čiže tá kritika a vymedzovanie sa Maďarska a snaha presvedčiť Maďarov, že jedine Viktor Orbán je politik, ktorý dokáže garantovať stabilitu a pokoj… toto evidentne nezabralo. Tá špinavosť, to čo som mal možnosť vidieť a počuť od Maďarov, to bol predovšetkým spôsob, akým sa to komunikovalo. Využitie umelej inteligencie, miera klamstva v celej kampani dosahovala absurdné rozmery. Jeden analytik to nazval, že to bola prvá takzvaná „post-truth“ kampaň, čiže kampaň založená na absolútne fiktívnych témach, ktoré jednoducho Maďarov nejakým spôsobom…

Kampaň, v ktorej pravda nemala miesto.

Pravda tam nemala miesto, ale vo finále ich to ani nezaujímalo. Oni si uvedomovali, že toto je celé fikcia. Na druhej strane treba povedať, že Tisza dokázala pomerne dobre trafiť témy, pretože Maďarov zaujímala skôr ekonomická situácia.

Stav ich peňaženiek.

Presne tak. A tam sa dá povedať, že líder Tiszy, Péter Magyar, v podstate prešiel za dva roky celé Maďarsko. Mal viac ako 500 stretnutí, mítingov a demonštrácií po celom Maďarsku. To, v kombinácii s tým, že to vedel veľmi dobre odkomunikovať na sociálnych sieťach, bolo jednoznačným protipólom voči kampani Fideszu.

Si to odpracoval. A keď hovoríme, že to bolo o peňaženkách ľudí, tak on ešte poukázal na to, že za tými vyprázdňujúcimi sa peňaženkami a stavom ekonomiky je tá fasáda Orbánovho režimu. Známym emblémom bolo aj jeho veľké sídlo, o ktorom síce sám Viktor Orbán hovorí, že ho vlastní jeho otec, ale kto tomu verí?

A to by som sa možno pristavil, lebo to je taká zaujímavá irónia celého toho, že keď si spomíname, keď Viktor Orbán prvýkrát vyhral voľby, tak tiež bol v takej pozícii bojovníka proti korupcii. Vtedy práve jeho atribútom bola schopnosť prihovoriť sa bežným ľuďom. V tejto kampani to jednoducho prišlo, ale prišlo to veľmi neskoro. Keď si Fidesz uvedomil, že kampaň ako ju nastavili nefunguje (pretože prieskumy verejnej mienky to naznačovali), tak on naozaj začal viac chodiť medzi ľudí. Z môjho pohľadu to už ale bolo dosť neskoro a je otázne, do akej miery by to dokázal urobiť tak autenticky po 16 rokoch vládnutia, po rôznych korupčných škandáloch. Či by toto bolo uveriteľné pre ľudí.

Máme ešte iný príklad špinavosti kampane – zásah proti IT špecialistom strany Tisza. Najprv boli obvinení z detskej pornografie, no následne polícia u nich nič nenašla a kauza sa vyhodnocuje ako pokus o diskreditáciu a prienik do samotných IT systémov Tiszy.

Tu sa dá poukázať na jeden moment. Neboli to len nejaké odhalenia v podobe komunikácie medzi Orbánom a Putinom alebo Szijjártóom a Lavrovom, ale aj tento konkrétny príklad a to, že tam bolo vidieť, že boli prví ľudia, ktorí naozaj vyšli z toho prostredia a ktorí o tom začali rozprávať. Čiže takzvaní whistlebloweri toho režimu, ktorí sa v nejakom momente rozhodli, že toto už je príliš. To už boli podľa mňa prvé znaky toho, že ten systém má trhliny a že ľudia nie sú ochotní sa zúčastňovať takto špinavej kampane.

Samotného Pétera Magyara môžeme nazvať takým whistleblowerom Orbánovho systému. Keď ste spomínali kauzy odpočúvania a prepisov komunikácie Orbána a Szíjjartóa s Putinom a Lavrovom – vyšli z nich ako takí poslíčkovia – pri nich bolo zaujímavé, že za to úrady vyšetrovali novinára Szabolcsa Panyiho a obvinili ho zo špionáže pre Ukrajinu.

Áno, a to si myslím, že tu to už bolo jednoznačne prestrelené. Aj v minulosti vieme, že toto je forma toho, ako fungovala Orbánova administratíva – akým spôsobom zastrašovala či už nezávislé médiá alebo občianske organizácie. Ale v tomto prípade ten spôsob, akým prišlo k tomuto odhaleniu a spôsob, akým priamo členovia celého systému začali prichádzať s tým, že takéto veci sa dejú v podhubí, to už podľa mňa naznačovalo, že ľudia sú pripravení na zmenu a že tieto praktiky snáď už končia.

Zaujíma ma pozícia pozorovateľa v rámci misie. Čo robíte s takýmito fenoménmi, s takýmito nálezmi? Lebo vieme, že voľby dopadli ako dopadli a Magyar nakoniec prevalcoval Orbána. Ale keby to bolo naopak, že by sa Orbán udržal, čo by sa stalo s takýmito zisteniami?

Toto sú veci, ktoré mediálny analytik misie veľmi pozorne sleduje. Tá metodika je založená na tom, že sú stretnutia – tak ako novinár, keď robíte nejaké novinárske vyšetrovanie, sa stretávate so všetkými stranami, to isté robí misia. Akurát misia nemá ten časový tlak, že článok musíte do nejakého momentu odovzdať. Misia má dosť času, aby sa stretla nie s dvomi zdrojmi, ale so všetkými zúčastnenými. V tomto prípade by to bolo stretnutie s konkrétnym novinárom, ale takisto s vyšetrovateľmi, s nejakými nezávislými aktérmi. Mediálny analytik si musí vedieť vytvoriť obraz, či je to politicky motivovaná kauza, do akej miery moc zneužíva svoje prostriedky na to, aby umlčala kritický hlas.

Vy používate slovo „keby“. Znamená to, že sa to už nebude ďalej zisťovať? Viem, že ste neboli súčasťou misie OBSE, zaujímajú ma tie mechanizmy…

Bol tam kolega a ja nepochybujem o tom, že tento prípad bol veľmi dôležitým prípadom tejto kampane.

Hovoríme o obavách, ktoré ste mali predtým, ale potom ste tam vo štvrtok pricestovali. Čo ste našli na mieste? Chodili ste po volebných miestnostiach aj pred voľbami – čo ste zistili?

V prvom rade musím povedať, že sme mali skutočne veľmi intenzívne stretnutia a brífingy. Požiadali sme o stretnutie všetky politické strany. Treba povedať, že vládna strana Fidesz si nenašla čas na to, aby sa s nami stretla.

Čiže ste s nimi neboli.

S Fideszom sme nemali stretnutie, hoci sme mali žiadosť a vždy je metodika taká, že oslovujeme všetky strany.

Podobne dopadli Reportéri bez hraníc.

To je už na samotných stranách, či sa chcú stretnúť. Dôležité je, že sme mali stretnutie s inštitúciami, teda s ústrednou volebnou komisiou. Potom ja osobne s mojím tímom (minimálne dvaja pozorovatelia vždy pozorujú spolu, aby to nebolo len o tom, že „štyri oči vidia viac ako dve“ a všetky naše zistenia musia byť výsledkom nejakého spoločného kompromisu) sme boli s mojou poľskou kolegyňou v teréne. Treba povedať, že v rámci našej misie bol silnejší kontingent poľských pozorovateľov, ale boli tam aj ľudia z Dánska, Nórska…

Spomínali sme 17 krajín v rámci Európskej platformy za demokratické voľby.

Súčasťou pozorovania v rámci širšej misie boli aj pozorovatelia z Agory či EDI – to sú všetko podobné organizácie ako naša. My sme vyvinuli aktivitu v rámci spoločného pozorovania, čiže sme mali spoločné zistenia. Súčasťou pozorovania je aplikácia, kde máte zoznam – v našom prípade to bolo viac ako 70 otázok, ktoré súvisia s tým, či sa otvorila volebná miestnosť načas, či sa dodržiavajú všetky zákonné postupy, aká je tam atmosféra. Toto všetko vyhodnocujeme spoločne s kolegyňou a informáciu posielame do centra, kde je štatistik, ktorý všetky tieto informácie spracováva. Čiže keď my potom dávame svoje stanovisko (väčšinou deň po voľbách), tak je podložené nie tým, čo vidí Rasťo Kužel v siedmich okrskoch, ale čo sme videli my všetci kolektívne. Prešli sme dokopy viac ako 500 okrskov po celej krajine. Misia OBSE ich mala samozrejme oveľa viac. To len aby bolo jasné, že to nie sú moje nejaké dojmológie alebo pocity, ale je to podchytené na konkrétnych štatistických dátach.

A samotný volebný deň? Ten vyzeral tak, že tam neboli vážnejšie problémy, alebo ste niečo našli?

Samotný volebný deň skutočne tak vyzeral. Ja som bol v regióne Bács-Kiskun, čo je asi hodinu a pol od Budapešti na juh smerom k srbským hraniciam. Čiže predovšetkým rurálne prostredie, väčšinu volebných miestností sme mali v dedinkách.

Oblasť, ktorá v minulosti podporovala Fidesz.

Máte pravdu v tom, že volebný deň bol pokojný. Dá sa povedať, že vo všeobecnosti veľa tých podozrení aj z minulosti… Pred voľbami bol napríklad publikovaný dokumentárny film o kupovaní voličských hlasov. Máme nejaké informácie o tom, že takéto niečo mohlo prebiehať aj tentokrát, aj pri aktuálnych voľbách. Tu sa bavíme predovšetkým o zraniteľných skupinách, o Rómoch, ale tam to dokazovanie toho, že oni predávajú svoje hlasovacie lístky alebo hlasy, je veľmi ťažké.

Ale vaši kolegovia niečo také zachytili?

Ja osobne som sa stretol s tým, že v jednej volebnej miestnosti ma oslovila členka komisie, keď sme odchádzali, a upozornila ma na to, že v tomto konkrétnom okrsku môže dochádzať k informovaniu o tom, ktorí voliči prichádzajú – predovšetkým voliči Fideszu. V minulosti sme boli svedkami toho, že bolo zvážanie konkrétnych voličov, ktorí nehlasovali, potom ich priviezli a tí hlasovali.

Za protihodnotu, ako som sa dočítal v minulosti.

Môže to byť za protihodnotu, ale aj nemusí. Maďarský volebný zákon je v tomto jasný – keď príde viac ako deväť ľudí a vy ich doveziete v nejakej dodávke, tak toto je protizákonné. Takéto podozrenie tam bolo, snažili sme sa to vyšetriť tak, že sme zostali dlhšie v tej volebnej miestnosti. V našom prípade sa to nakoniec neukázalo, ale je pravda, že v tom istom čase v inom okrsku sme zachytili mediálny výstup o tom, že 30 ľudí bolo zatknutých v rámci takejto schémy. Čiže nedá sa povedať, že by takéto praktiky úplne neboli, ale z toho, čo sme videli my po celej krajine a zo stanoviska misie OBSE, toto neboli systematické veci. Čiže dá sa povedať, že voľby síce neboli férové (pretože sme sa bavili o tej kampani a médiách pod tlakom Fideszu), ale samotný volebný deň prebehol v poriadku a voľby boli slobodné.

Čiže záver z vašej misie je: voľby boli slobodné, hoci neférové?

Voľby boli slobodné, hoci neboli férové. A ešte dodám jeden dôležitý fakt: naša misia upozorňuje na to, že v Maďarsku volebný zákon neumožňuje pozorovanie pre Maďarov. Maďarské občianske mimovládne organizácie nemajú možnosť sledovať svoje vlastné voľby. Táto možnosť je umožnená iba medzinárodným pozorovateľom, čo je v rozpore s kodanským dokumentom aj s medzinárodnými štandardmi. Toto je jeden z odkazov našej misie, aby aj budúca vláda Pétera Magyara toto zmenila a aby ľudia mali možnosť sledovať voľby vo svojej krajine.

Čiže ak tam bol dohľad, tak iba zo strany príslušníkov jednotlivých politických strán? Tam sa sťažovali aj predstavitelia Tiszy, že nemali prístup do všetkých komisií.

Mali, z mojej skúsenosti sme takmer v každom okrsku mali dvoch predstaviteľov Fideszu a dvoch Tiszy. Čiže v tomto smere tam boli. Ja mám skôr pocit, že narážate na to, že lokálna vláda má možnosť nominovať troch ľudí do každého okrsku. V minulosti sa mohol prihlásiť hocikto, teraz tam bolo podozrenie, že títo ľudia sa dosadzovali podľa straníckej linky.

To som zachytil – sťažnosti strany Tisza, že to nie je vyvážené. Ale občianski aktivisti z Maďarska nie, tých ste nahradzovali vy?

Nie, medzinárodné pozorovanie je väčšinou oddelené od týchto vecí. EPDE spolupracuje s mimovládnymi organizáciami, ale oni nemali možnosť ísť priamo do volebných miestností. Veľmi veľa aktivistov bolo pred tými miestnosťami, keďže v minulosti boli aj iné formy manipulácií, napríklad vynášanie hlasovacích lístkov (takzvaný kolotoč), kedy sa zakrúžkuje tá „správna“ strana, niekto ten lístok donesie dnu, vynesie von ten svoj čistý a ten sa znova pripraví. Je to forma manipulácie za finančnú odmenu. Na toto aktivisti z tzv. „ostrovov“, ktoré Tisza vytvorila, pred volebnými miestnosťami dohliadali.

Mali tam svojich „strážnych psov“. Komunikovali ste aj s ľuďmi, ktorí prichádzali voliť?

Áno, bol tam jeden zaujímavý moment. Prvovoliči dostávali také špeciálne náramky, keď odvolili. Bola to takmer ceremoniálna udalosť, taká volebná iniciatíva, ktorú treba podporovať, aby mladí nerezignovali. Bola tam veľmi vysoká účasť práve medzi mladými. Skupinka štyroch či piatich mladých chalanov nás zaregistrovala. Nevedeli, že sme pozorovatelia, tak si nás počkali pred miestnosťou a pýtali sa, odkiaľ sme a čo sme. Boli sme s prekladateľkou, hoci oni vedeli po anglicky. Boli veľmi radi, že sú tam medzinárodní pozorovatelia, pretože obavy z manipulácií boli veľké. Cítili sme, že tí mladí ľudia sa o to zaujímajú a že je to pre nich dôležité. Cítili, že toto je historická možnosť niečo zmeniť. Z toho, čo sme sa rozprávali, neboli spokojní s tým, čo sa v Maďarsku dialo.

Videli sme po polnoci jasajúce zábery „Magyarovcov“, keď už Orbán priznal porážku. Ako to na vás pôsobilo?

Tým, že sme boli hodinu a pol od Budapešti, pozorovali sme ešte aj sčítavanie hlasov. To je štandard, že pozorovatelia môžu byť pri tom. Maďarský systém je pomerne komplikovaný a sčítavanie zabralo viac času. Končili sme okolo desiatej, takže pred polnocou som sa s kolegyňou vracal a v uliciach nočnej Budapešti sme už videli to nadšenie. V tom momente Viktor Orbán uznal porážku. Vyzdvihol by som fakt, že to urobil. To by mala byť súčasť každých volieb. Pred voľbami síce hovoril, že dodrží zvyklosť, ale boli tam pochybnosti. Keď vidíme populistických lídrov ako Donald Trump, ktorý porážku neuznal, a čo to spôsobilo – tú nedôveru v systém a integritu volieb – tak bolo veľmi dôležité, že to Orbán urobil.

Ako sa pozeráte na prvé kroky Pétera Magyara? Avizuje zastavenie vysielania verejnoprávnych médií (ktoré sú v podstate štátne), kým sa nevymení ich vedenie, vyzýva na odstúpenie prezidenta a šéfov dôležitých inštitúcií, prokuratúry či najvyššieho súdu. Orbánov režim označil za organizovanú mafiánsku skupinu.

Systém Orbán budoval 16 rokov a vďaka ústavnej väčšine ho ohýbal tak, aby favorizoval jednu stranu. Iróniou je, že víťazná strana teraz profituje z tých istých pascí, ktoré nastražil Orbán – napríklad z kompenzácie pre víťaza volieb.

Ušil si na seba bič.

Teraz bude veľmi dôležité sledovať Pétera Magyara. Doteraz jeho komunikácia znie dobre, ale apeloval by som aj na maďarskú občiansku spoločnosť, aby to sledovali od začiatku. Pokušenie využiť výhody systému, kde sú na dôležitých pozíciách (ústavný súd, najvyšší súd, prokuratúra, médiá) dosadení lojálni ľudia, bude veľké. Bude kľúčové, aby Magyar dodržal sľuby o nulovej tolerancii voči korupcii.

Nepokračuje len v rukopise Viktora Orbána? On nazýval svoje zriadenie „iliberálnou demokraciou“, čo sa bije už v pojmoch. Magyar sa teraz nehrá s nezávislosťou inštitúcií.

Toto bude dôležité sledovať. Péter Magyar má ústavnú väčšinu, čo mu dáva lepšiu možnosť zmeniť systém, než mali napríklad v Poľsku po porážke Kacińskeho. Tam nemali ústavnú väčšinu ani prezidenta (ktorý má silné veto), takže sa im nepodarilo systém úplne opraviť a je možné, že Kaciński sa vráti. Pre maďarskú spoločnosť je teraz kľúčové, aby Magyar tie zmeny urobil čo najrýchlejšie.

Z toho okrúhleho stola, ktorý ste spomínali, vyplynulo, aké má Magyar právne nástroje na to, aby to dal do poriadku?

Nemôžeme ohýbať systém, aj keď bol predtým „unesený“. Vládna strana sa úplne zlúčila s inštitúciami a v kampani nebolo rozoznateľné, čo je kampaň ministerstiev a čo Fideszu. Magyar má teraz ústavnú väčšinu, takže môže legálne meniť veci. Aj Orbán ich menil legálne, nezrušil kontrolné orgány, len ich posilnil a dosadil tam svojich ľudí, aby nešli proti Fideszu. Teraz ich treba uviesť na správnu mieru.

Váš dozor – pozorovateľská misia – nad maďarskými voľbami skončil aj formálne?

Áno, vrátili sme sa, správa je hotová. Naďalej však spolupracujeme s organizáciami v rámci EPDE, aby sme dohliadali na volebnú reformu. Ten systém je zlý a treba ho zreformovať.

A čo sa môžeme od Maďarov poučiť my pred parlamentnými voľbami u nás na Slovensku?

Lekcií je veľa. Kampaň strašenia a polarizácie má svoje limity. Môže fungovať nejaký čas, strach je silný mobilizátor, ale ukázalo sa, že ľudia sa nakoniec aj tak pozerajú na to, čo majú v peňaženkách a či sú sľuby plnené. Strašenie tentokrát nefungovalo ani v regiónoch pri Ukrajine, kde by sa dalo čakať, že obavy budú najväčšie. Druhé zistenie je, že napriek ruským vplyvom a dominancii Fideszu na sociálnych sieťach ich opozícia dokázala poraziť väčšou angažovanosťou a lepším trafením tém. Je za tým tvrdá práca – prejsť krajinu, stovky stretnutí a schopnosť komunikovať s ľuďmi. To je inšpirácia aj pre slovenské strany.

Ešte na záver – boli ste ako Memo 98 súčasťou obvinenia z cudzieho zásahu do našich volieb cez financovanie britskou vládou (volebná kalkulačka). Obvinenie vtedy vzniesol Robert Fico, no pred pár dňami polícia kauzu zmietla zo stola. Si spokojný?

Neriešim, či sme spokojní. My sme si vtedy robili svoju prácu a boli sme presvedčení, že tam nie je žiadna právna báza pre obvinenie. Celá kauza bola vykonštruovaná, aby prekryla iné veci. Čo je zlé na tom, že chceme vyššiu volebnú účasť mladých? To by mal robiť štát. Kalkulačka bola snaha zamerať sa na obsah politiky, nie na formu. Polícia bola profesionálna, hoci nás to stálo veľa zbytočného času, ktorý mohli vyšetrovatelia venovať iným dôležitým veciam. Inštitúcie u nás teda ešte fungujú, hoci je tu dlhodobá snaha podkopávať ich funkčnosť. Ako to môže dopadnúť, sme videli v Maďarsku.

X XX

Peter Pellegrini reaguje na tisíce eur pre influencerov. Ivan Korčok od neho požaduje vysvetlenie.

Zuzana Plačková priznala, že inému influencerovi ponúkala peniaze za podporu Petra Pellegriniho v kampani. Prezident reaguje videom a tvrdí, že za reklamu na sieťach neplatil.

Peter Pellegrini dnes reagoval na opätovné otázniky týkaúce sa jeho prezidentskej kampane. Téma sa znovu dostala na pretras po tom, čo influencer Filip Jovanovič známy ako Jovinečko pred políciou vyhlásil, že mal dostať ponuku za desiatky tisíc eur, ak podporí práve Pellegriniho. Prezident odmieta, že by akúkoľvek takúto ponuku dal. Jeho rival Ivan Korčok žiada odpovede.

Hlava štátu reagovala na influencerku Zuzanu Strausz Plačkovú, ktorá priznala, že Jovinečkovi ponúkala 10-tisíc eur za podporu Pellegriniho v prezidentskej kampani.

Influencerka prišla s vyhlásením po tom, čo o Jovinečkovi informoval Denník N. Jovanovič pred políciou vyhlásil, že mal od Plačkovej dostať ponuku až vo výške 30-tisíc eur.

Prezident odmietol, že by platil celebritám za videá, ktoré tesne pred voľbami a počas moratória na jeho podporu zverejnili. „Verím, že policajné vyšetrovanie bude pokračovať. Ja sa mu aboslútne nebránim. Bude dokázané a ukáže sa v priamom prenose, že niekto klame. Pretože ja som nikomu pred voľbami za ovplyvňovvanie verejnej mienky cez influencerov neplatil a nikdy ani platiť nebudem,“ povedal Pellegrini vo videu.

Prezident sa ale nevyjadril k tomu, prečo obaja influenceri hovoria o tom, že im boli za podporu ponúknuté peniaze. Rovnako nie je jasné, kto mal Plačkovú s ponukou osloviť.

Na transparentnom účte nie sú

Krátko pred druhým kolom prezidentských volieb, dokonca v čase moratória, sa viacerí influenceri a známe osobnosti, ktoré inak nevstupovali do kampane, vyjadrili na svojich profiloch na podporu Petra Pellegriniho.

Okrem Plačkovej bol medzi nimi aj Patrik Vrbovský známy ako Rytmus, jeho manželka a moderátorka Jasmina Alagič či bývalá tenistka Dominika Cibulková. Každého z nich na len na Instagrame sledujú stovky tisíc ľudí.

No na transparentnom účte Pellegriniho nevidno žiadne sumy, ktoré by odišli influencerom. Pokiaľ túto podporu sprostredkovala agentúra, ani by sa to tam nezobrazilo.

Práve tejto verzii nahráva aj vyjadrenie Plačkovej. Vo videu spomenula, že Jovanoviča oslovila na základe žiadosti svojho priateľa, ktorý pracoval pre nemenovanú agentúru. Z jej slov vyplýva, že táto agentúra oslovovala influencerov a ponúkala im peniaze za to, že povedia, že budú voliť Pellegriniho za prezidenta. „Pýtal sa ma, že či nepoznám Jovinečka, že by mu potreboval povedať o takejto ponuke, ktorá im prišla. Tak ja som povedala, že ok, však mu zavolám,“ povedala Plačková.

Žiadna z celebrít, ktorá podporila Pellegriniho, to podľa doterajších vyjadrení nerobila za peniaze. V prípade Plačkovej tak ide o prvý prípad, kde celebrita zainteresovaná v kampani prehovorila o konkrétnej sume.

X XX

Už to nie sú len úvahy. Európa ráta s odchodom USA z NATO, „plán B“ však má trhliny

Európske krajiny urýchľujú prípravy záložného scenára pre prípad, že by Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa opustili Organizáciu Severoatlantickej zmluvy (NATO). Podľa informácií denníka The Wall Street Journal ide o plán, ktorý má umožniť Európe brániť sa aj bez priamej účasti Washingtonu.

Takzvané „európske NATO“ má využívať existujúce štruktúry aliancie, no zároveň posilniť úlohu európskych krajín v oblasti velenia, logistiky či obranných kapacít. Cieľom nie je konkurovať aliancii, ale zabezpečiť jej fungovanie aj v prípade oslabenia americkej podpory.

Kľúčovým impulzom sa stal obrat v Nemecku pod vedením kancelára Friedricha Merza. Berlín dlhodobo odmietal väčšiu obrannú autonómiu Európy, no rastúce pochybnosti o spoľahlivosti USA prinútili krajinu prehodnotiť svoj postoj.

Európski lídri sa snažia zachovať odstrašujúci účinok voči Rusku, kontinuitu operácií aj dôveryhodnosť jadrového dáždnika. „Presun bremena zo Spojených štátov na Európu prebieha a bude pokračovať,“ uviedol fínsky prezident Alexander Stubb s tým, že celý proces musí byť riadený a kontrolovaný.

Diskusie sa postupne presúvajú od politických úvah k praktickým otázkam – kto by riadil protivzdušnú obranu, logistiku či presuny vojsk v prípade odchodu amerických síl. Európa zároveň plánuje zvýšiť investície do oblastí, v ktorých zaostáva, ako sú spravodajské systémy, vesmírne technológie či dopĺňanie paliva vo vzduchu.

Napriek rastúcej iniciatíve však odborníci upozorňujú, že Európa zatiaľ nedokáže plnohodnotne nahradiť Spojené štáty. Kľúčovým problémom zostáva najmä jadrové odstrašovanie a pokročilé spravodajské kapacity, ktoré sú naďalej do veľkej miery závislé od americkej podpory.

X X X

POTIÍŽE  TV  BARRANDOV,  MÁLO  DIVÁKŮ,  CHYBÍ  FINANCE.  SKONČÍ?

Veľká televízia nezvládla boj o prežitie. Po miliónových dlhoch a neúspešnej záchrane prichádza konkurz

Televízna značka, ktorú diváci dobre poznajú, stojí pred veľkou zmenou. Súčasná situácia je vážna, no úplná stopka zatiaľ nepadla.

Sídlo TV Barrandov na Barrandov v Prahe.

Okolo Televízie Barrandov prichádza veľká zmena, ktorá sa dotkne celej jej ďalšej existencie. Spoločnosť Barrandov televízne štúdio (BTS), ktorá televíziu prevádzkuje, vstúpi v tomto týždni do konkurzu, pretože sa nepodarilo úspešne dokončiť reorganizáciu povolenú súdom v lete 2024. 

To ešte automaticky neznamená, že značka Barrandov úplne zmizne z obrazoviek. Podľa vyjadrení ľudí zapojených do projektu by vysielanie malo pokračovať aspoň na jednom celoplošnom kanáli, hoci už v inom režime a s iným fungovaním než doteraz.

Televízia sa podľa majiteľa dostala na hranu

Pred začiatkom reorganizácie mala spoločnosť BTS záväzky približne vo výške jednej miliardy korún. Práve reorganizácia mala byť cestou, ako túto situáciu zvládnuť bez definitívneho konca. Napokon sa však ukázalo, že tento plán nebude možné dotiahnuť.

Majiteľ televízie Jan Čermák tvrdí, že ešte vlani na jeseň sa stanica dostala do stavu, keď reklamné príjmy pokrývali jej prevádzkové náklady. Podľa jeho slov sa projekt v tom čase blížil k bodu, keď by už samotné fungovanie televízie mohlo začať byť ziskové. 

Situácia sa však neskôr prudko zhoršila. Veľký pokles reklamného trhu, ktorý podľa Čermáka ešte zhoršila geopolitická situácia a rast cien energií, spôsobil, že pri zachovanej sledovanosti pritekala do televízie už len približne tretina pôvodných reklamných príjmov. Do toho prišla aj pohľadávka finančného úradu vo výške asi 30 miliónov korún za vratky DPH z obdobia pred začiatkom insolvenčného konania.

Práve tieto okolnosti podľa vlastníka rozhodli o tom, že ďalšie pokračovanie pôvodného plánu už nebolo reálne. „Hoci sme vlani vyrovnali hospodárenie, teraz už nie je cesta, ako celú televíziu udržať v chode a dotiahnuť reorganizáciu. Konkurz je teda teraz jediné možné riešenie, „dodal Čermák.

Barrandov sa má zmeniť, nie úplne zmiznúť

Do ďalšieho vývoja vstupuje aj skupina S-24, ktorá sa podieľala na financovaní televízie. Tá uviedla, že program TV Barrandov by mal zostať zachovaný aspoň na jednom celoplošnom kanáli. Dôležité je aj to, že S-24 už skôr získala licenciu na celoplošné vysielanie hlavného kanála v samostatnom licenčnom konaní.

Podľa skupiny teda projekt ako taký nekončí, mení sa však jeho prevádzkové aj servisné zabezpečenie. Aj samotný Čermák vysvetľuje, že kanál má fungovať v skúšobnom režime a až následne sa ekonomicky vyhodnotí, čo bude ďalej možné a udržateľné. 

Vlastník televízie zároveň priznal, že ho výsledok mrzí aj osobne. „Urobili sme pre záchranu televízie maximum a mňa samotného ten pokus stál desiatky miliónov korún. Výsledok ma mrzí kvôli zamestnancom, ktorí sa naozaj snažili, aj kvôli divákom, „uviedol Čermák.

Čermák televíziu prevzal pred dvoma rokmi od Jaromíra Soukupa. Zo širšieho mediálneho zázemia však nemá zaniknúť všetko. Vydavateľstvo Empresa Media, pod ktoré patria tituly Týždeň, Sedmička a Inštinkt, má pokračovať ďalej.

Časť projektu sa financovala aj z dlhopisov spoločnosti S-24 holding, pričom skupina uviedla, že svoje záväzky voči investorom naďalej plní. Tri stanice — TV Barrandov, Barrandov Krimi a Barrandov Kino — dosiahli v marci priemernú sledovanosť 1,94 percenta u divákov starších ako 15 rokov.

X XX

 

Štvanici čeká rekonstrukce za miliony. Za Bouzkovou dorazí i přítel Barkov: Musí!

Největší tenisový turnaj v Česku se blíží. Červencové Prague Open se letos po sedmnácti letech vrátí do areálu na ostrově Štvanice, který nahradí dosavadní dějiště ve Stromovce. Historický centrální dvorec, jenž zažil památné bitvy, proto čeká rekonstrukce. A na nové prostředí se těší i Češky, včetně loňské šampionky Marie Bouzkové. 

„Ještě nikdy jsem tu nehrála, maximálně jsem tu sbírala míčky. Bude to moje premiéra,“ podotkla momentálně 24. hráčka světa na středečním tiskovém brífinku.

Během něj se přímo z plochy centrálního dvorce mohla pokochat okolními trychtýřovitými tribunami, které vytvářejí ikonické prostředí, ale zároveň je na nich patrné, že potřebují opravu. Stejně jako samotný beton na kurtu.

Proto nyní Český tenisový svaz začíná s renovací hlediště s kapacitou zhruba šesti tisíc míst a hracího povrchu, aby byl stadion pro červencové Prague Open připraven.

„Máme výhodu, že areál vlastníme, takže ho můžeme pronajmout. Bude tu Světový pohár v lezení, MMA, kulturní akce. A co na nájmu vybereme, vrátíme do renovace stadionu,“ nastínil předseda svazu Jakub Kotrba s tím, že příjem z nájmu by měl činit pět a půl až šest milionů.

Což by mělo podle Kotrby stačit na „důstojné prostředí“, celková renovace by si vyžádala vyšší částku. „Na areálu pracuje zub času. Začíná oprava faceliftu, aby bylo prostředí komfortní pro diváky. Musíme se snažit, aby se sem holky těšily,“ doplnil předseda.

Loňská šampionka Bouzková si Štvanici ve středu prohlížela ještě nabitá dojmy z minulých dní. Vyhrála turnaj v Bogotě, poté zařídila rozhodující bod českým tenistkám v kvalifikaci BJK Cupu proti Švýcarkám a v pondělí vyrazila na lyžovačku.

„Jezdila jsem jenom červené a modré sjezdovky, černou jen dvakrát. Dávala jsem na sebe pozor,“ líčila vesele.

A i když ji čeká ještě mnoho bližších výzev, třeba velké antukové turnaje v Madridu, Římě a Roland Garros, nad domácím podnikem už také pomalu přemýšlí.

Češky na Prague Open Turnaj se uskuteční od 20. do 26. července a kromě Bouzkové jsou z Češek přihlášené zatím Tereza Valentová, Kateřina Siniaková, Sára Bejlek, Nikola Bartůňková, Dominika Šalková či Laura Samson.

„Určitě přijede celá rodina, kamarádi. Snad co nejvíc. Přítel taky dorazí,“ zmínila hvězdného finského hokejistu a oporu Floridy Panthers Alexandera Barkova, jenž jí v Praze fandil i při loňském tažení za titulem.

„Myslím, že to vyjde i letos. Nehrají play off, Sascha teď bude na mistrovství světa. A ještě mám ten týden, kdy je Prague Open, narozeniny, takže je to dva v jednom. Prostě musí dorazit,“ usmívala se.

Součástí turnaje bude také vzpomínka na památné utkání tehdejšího Československa proti Spojeným státům ve finále Fed Cupu v roce 1986. Tehdy se poprvé od emigrace představila před domácím publikem Martina Navrátilová, která by mohla na kulaté výročí dorazit do Prahy.

„Jednáme s ní,“ prozradil Kotrba. Účast už přislíbily Hana Mandlíková a Helena Suková. „Chceme, aby to byl nejen tenisový turnaj, ale aby ho provázely i hezké akce jako exhibice, autogramiády či hraní s tenisovými hvězdami. Aby to byl ucelený balíček,“ doplnil Kotrba.

Zápasy na Štvanici, tréninky na Spartě Turnaj WTA se vrátí na Štvanici poprvé od roku 2009, naposledy se zde hrál na antuce a nyní bude na tvrdém povrchu. Na Spartě se akce konala od roku 2010, posledních pět let spadá do kategorie WTA 250. Na Štvanici budou vedle centrálního další dva hrací kurty s tribunou a jeden tréninkový. Zbytek tréninkových dvorců bude v areálu Sparty ve Stromovce. Tenistky sice budou muset přejíždět, ale zase budou mít větší flexibilitu při volbě tréninkových časů, protože bude k dispozici více dvorců než dosud. Jedním z důvodů stěhování bylo, že zájem fanoušků už přesahoval kapacitu areálu ve Stromovce. „Před rokem jsme měli pět dní vyprodáno. Nemohli jsme růst z technických důvodů,“ uvedl ředitel turnaje Miroslav Malý. Na tribuny Centrálního tenisového kurtu na Štvanici se vejde přibližně šest tisíc fanoušků. Organizátoři už minulý týden spustili předprodej vstupenek. „Máme prodáno okolo 2500 lístků na finále. Snad to tak půjde i nadále,“ věří Malý. x X X