Na obzore je niečo úplne iné než vzbura. Objavili sa správy, že v Moskve sa boja ukrajinských dronov natoľko, že možno zrušia prehliadku k výročiu konca druhej svetovej vojny. Upozornil na to, že hrubý domáci produkt klesol v januári aj vo februári 2026. Nie je úplne jasné, prečo sa bezohľadný klamár Putin rozhodol oznámiť takúto zlú správu.

Zároveň sa však nevyjadril k najzávažnejšej príčine hospodárskych problémov. Tou je nezmyselná vojna na Ukrajine. Putin by ju podľa všetkých dostupných signálov mohol zastaviť okamžite.

Akékoľvek nádeje na nejakú vzburu či zvrhnutie Putina dávno padli, napriek tomu že modelka žijúca v zahraničí nedávno niečo podobné avizovala. Keby teraz Putin vyhlásil, že Rusko vojnu vyhralo, nikto relevantný by nenamietal, že klame. Napriek tomu v bojoch pokračuje a vyzerá to tak, že neprestane, kým Rusko neskrachuje. Čo sa udeje potom, zatiaľ nikto detailnejšie odhadnúť nevie.

X XX

Trump znovu hrozí Iránu jadrovým prachom. Pripomína operáciu Midnight Hammer a sťažuje sa na médiá

Trump sa vracia k Operácii Midnight Hammer a tvrdí, že USA zničili iránske jadrové zariadenia. Hovorí o „jadrovom prachu“ a varuje pred zložitým presunom uránu.

Americký prezident Donald Trump sa v noci na utorok vyjadril k situácii okolo iránskeho jadrového programu, pričom zdôraznil komplikácie spojené s presunom iránskeho obohateného uránu. Na svojej sociálnej sieti Truth pripomenul, že americké sily počas minuloročnej Operácie Midnight Hammer zničili iránske jadrové zariadenia, čo podľa neho výrazne sťažuje proces manipulácie so zvyškami obohateného uránu. Trump zároveň kritizoval médiá za nedostatočné uznanie úsilia amerických letcov, ktorí sa na operácii podieľali.

• Donald Trump zdôraznil komplikácie pri presune iránskeho obohateného uránu do zahraničia.
• Počas Operácie Midnight Hammer v júni 2025 boli iránske jadrové zariadenia zničené.
• Zničenie zariadení spôsobilo vznik ťažko dostupného jadrového prachu z uránu.
• Irán podľa odhadov disponuje viac než 408 kilogramami šesťdesiatpercentného obohateného uránu.
• Rokovania o iránskom jadrovom programe stagnujú a prehlbujú napätie medzi Washingtonom a Teheránom.

Operácia Midnight Hammer, ktorá sa uskutočnila v júni 2025, bola zameraná na likvidáciu iránskych jadrových zariadení. Podľa Trumpa boli tieto zariadenia „úplne a totálne zničené“, čo spôsobilo, že zvyšky uránu, ktoré označuje ako „jadrový prach“, sú teraz ťažko dostupné. Prezident zároveň zdôraznil, že presun týchto zásob na územie USA bude „dlhý a náročný proces“.

Jadrový prach a jeho osud

Trump pravidelne používa termín „jadrový prach“ na označenie iránskych zásob obohateného uránu, ktoré podľa USA Teherán zhromažďuje s cieľom vyrobiť jadrovú zbraň. Tento výraz však využíva aj na opis toho, čo zostalo z týchto zásob po amerických leteckých úderoch. Podľa dostupných informácií Irán disponuje viac než 408 kilogramami uránu obohateného až na 60 percent, čo je úroveň blízka k výrobe jadrovej bomby.

Otázka iránskeho jadrového programu zostáva jedným z najväčších problémov vo vzťahoch medzi Washingtonom a Teheránom. Spojené štáty dlhodobo obviňujú Irán z pokusov o vývoj jadrových zbraní, čo Teherán popiera. Napriek tomu, že Trump trvá na tom, že iránske zásoby uránu budú nakoniec prevezené do USA, iránske ministerstvo zahraničných vecí takéto plány odmieta.

Napätie medzi USA a Iránom

Rokovania medzi oboma krajinami o iránskom jadrovom programe sú už roky komplikované a často sa dostávajú do slepej uličky. Spojené štáty sa snažia presadiť prísnejšie kontroly a obmedzenia, zatiaľ čo Irán trvá na svojom práve na mierové využívanie jadrovej energie. Operácia Midnight Hammer bola jedným z najvýraznejších zásahov USA proti iránskemu jadrovému programu, no zároveň ešte viac prehĺbila napätie medzi oboma krajinami.

Budúcnosť iránskeho jadrového programu a jeho zásob obohateného uránu zostáva neistá. Zatiaľ čo Washington presadzuje tvrdý postoj, Teherán odmieta akékoľvek kroky, ktoré by mohli byť vnímané ako ústupky voči USA. Situácia tak naďalej zostáva jedným z najvýznamnejších geopolitických problémov Blízkeho východu.

X XX

Iránska balistická hrozba dosahuje aj európske metropoly, varuje izraelský generál

 Irán otestoval medzikontinentálnu strelu s doletom 4000 kilometrov. Izrael varuje, že na priamy dosah sa tak dostali aj Berlín, Paríž a Rím.

Pokus Iránu o útok na britsko-americkú základňu na ostrove Diego Garcia v Indickom oceáne ukazuje, že sú aj európske metropoly ako Berlín, Paríž či Rím na dostrel paľby zo strany Teheránu, upozornil v sobotu náčelník generálneho štábu izraelskej armády Ejal Zamir. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

„Irán odpálil dvojstupňovú medzikontinentálnu balistickú strelu s doletom 4000 kilometrov smerom k americkému cieľu na ostrove Diego Garcia,“ uviedol Zamir. „Tieto strely nie sú určené na útok na Izrael… Ich dolet dosahuje európske hlavné mestá – Berlín, Paríž a Rím sú všetky v dosahu priameho ohrozenia,“ upozornil.

Po troch týždňoch vojny však bol iránsky režim podľa neho oslabený, a Izrael je aktuálne „v polovici“ svojich prebiehajúcich operácií. Náčelník generálneho štábu izraelskej armády ďalej upozornil, že izraelská ofenzíva proti Iránu bude pokračovať aj počas významného židovského sviatku Pesach, ktorý sa začína po západe slnka 1. apríla. Pesach, sviatok slobody, pripomína vyslobodenie Izraelitov z egyptského otroctva a odchod z Egypta, pripomína DPA.

X XX

Vo vláde Tiszy bude 16 ministrov. Magyar zverejnil prvé mená, je medzi nimi aj Orbánová

Budúci maďarský premiér Péter Magyar v pondelok na tlačovej konferencii v Budapešti zverejnil mená siedmich ministrov vlády strany Tisza, ktorá v parlamentných voľbách 12. apríla získala dvojtretinovú väčšinu.

Na snímke líder mimoparlamentnej strany TISZA Péter Magyar (uprostred) hovorí k svojim priaznivcom, po tom čo jeho strana vyhrala parlamentné voľby v Budapešti 12. apríla 2026. Vedľa neho stoja podpredsedovia strany Márk Radnai a Ágnes Forsthofferová.

V 16-člennom kabinete bude Anita Orbánová ministerkou zahraničných vecí, András Kármán ministrom financií a István Kapitány ministrom hospodárstva a energetiky.

Magyar dodal, že ministrom zdravotníctva bude Zsolt Hegedűs, ministrom zodpovedným za životné prostredie László Gajdos, ministrom obrany bude Romulusz Ruszin-Szendi a ministrom zodpovedným za poľnohospodárske a potravinárske hospodárstvo Szabolcs Bóna.

Kandidáti na ministrov nominovanie prijali, zdôraznil predseda Tiszy, podľa ktorého v jeho vláde bude ďalej ako samostatný rezort úradu premiéra, ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti, dopravy a investícií, školstva, sociálnych vecí, rozvoja vidieka, digitálnych a technologických záležitostí a ministerstvo kultúry, ktoré sa bude zaoberať vedou, športom, občianskou spoločnosťou, cirkvami a reguláciou médií.

V Budapešti sa v pondelok po prvýkrát stretol 141-členný poslanecký klub víťaznej strany Tisza. Magyar zdôraznil, že silný mandát od miliónov voličov prináša obrovskú zodpovednosť, pričom klub má oficiálne potvrdiť, že jeho vedenie prevezme Andrea Bujdosó.

Práve na jej návrh sa má novou predsedníčkou maďarského parlamentu stať Ágnes Forsthofferová. Súčasná podpredsedníčka strany a expertka na cestovný ruch z Balatonfüredu by tak mala nahradiť doterajšieho predsedu za Fidesz Lászlóa Kövéra. Forsthofferová potvrdila svoju silnú pozíciu už v aprílových voľbách, kedy vo svojom obvode suverénne zvíťazila so ziskom 57,29 % hlasov, čím porazila súperku z Fideszu o viac ako 20 percentuálnych bodov.

„Nech ide parlamentná práca, verejný život a verejná diskusia príkladom. Nech diskusia znamená spoločné premýšľanie a nie vojnu,“ reagovala Forsthofferová na Facebooku s tým, že v parlamente chce nastoliť nový štýl a priniesť „svieži vietor“. Podľa Pétera Magyara sú nominácie Forsthofferovej a Bujdosó zárukou, že parlament bude konečne fungujúcou arénou pre demokraciu s vecnou a odbornou diskusiou.

Líder Tiszy plánuje po zasadnutí klubu predstaviť verejnosti mená siedmich kľúčových členov kabinetu vrátane ministrov zahraničných vecí, financií, hospodárstva, zdravotníctva či obrany. V priebehu týždňa budú rokovania o novej vláde pokračovať a očakáva sa postupné zverejnenie zvyšných mien vládneho tímu.

X x x

Podle Tuska Danzig, podle Macrona Gdańsk

Pobouření naprosté většiny polské veřejnosti vyvolalo to, co předseda vlády Donald Tusk řekl francouzskému prezidentovi Emmanuelu Macronovi při procházce po svém rodném Gdańsku. Když hovořil o městě anglicky, použil výraz Danzig, což je ovšem název města v němčině.

Pro mnohé tak opět prokázal, že spíše než Polákem se cítí Němcem, což ostatně naznačují nedávné informace o obsahu rozhovoru s kontroverzním politikem Romanem Giertychem, kdy se shodli na německém původu.

Afér Tuska spojených s jeho rodinou, ve které se prý až do poloviny padesátých let mluvilo německy,  i vlastní osobou je více.  Ostatně v Česku je známá ta z roku 2005, kdy se před druhým kolem prezidentských voleb, ve kterých se střetávali Tusk s Lechem Kaczyńskim, objevila informace o působení jeho dědy Józefa Tuska ve Wehrmachtu. Nepochybně přispěla ke ztrátě náskoku z prvního kola a Tuskově prohře, byť působení  dědečka v německé armádě bylo zřejmě složitější.

Zajímavější samozřejmě jsou informace týkající se samotného Donalda Tuska. V blízkosti nynějšího premiéra se v osmdesátých letech v Gdańsku pohyboval jakýsi Detlef Ruser, identifikovaný jako agent východoněmecké Stasi, později údajně pracující pro německou BND. Ten měl Tuskovi mimo jiné připomínat jeho německé kořeny a skutečnost, že jeho příbuzní zemřeli v roce 1945 při potopení lodi Wilhelm Gustloff, na které Němci prchali před postupující sovětskou armádou.

Bývalý Tuskův spolupracovník Pawel Piskorski potom tvrdí, že Tuskova politická kariéra byla financována penězi v igelitkách od německé CDU. Mělo tomu tak být nejen v případě Kongresu liberálních-demokratů, o kterém mnozí hovoří jako o uskupení gdaňských liberálů fascinovaných němectvím, ale i pozdější Občanské platformy.

Zajímavý názor vyjádřil i kontroverzní politik Antoni Macierewicz, který před krajany v USA pronesl: „Mám tady jeden milý dotaz, zda je pravda, že Tusk byl agentem Stasi. Ponechám na vás, abyste si podle jeho činů sami odpověděli na tuto otázku.“ Z podobných důvodů musel Donald Tusk v polském parlamentu vyslechnout obvinění: Jedno je jisté, jste německý agent. Jistou zajímavostí je, že Donald Tusk proti takovým obviněním nepodnikl žádné kroky.

Zajímavá na toto téma je kniha „Nebezpečné vztahy Donalda Tuska“ od investigativního novináře Wojciecha Sumlińského a bývalého majora tajné služby v již demokratickém Polsku Tomasze Budzyńského.

Vraťme se však na začátek a k návštěvě prezidenta Macrona v Polsku. Den poté Tusk publikoval na platformě X tweet, ve kterém se podělil o obsah SMS, kterou měl obdržet od Macrona: „I’m in love with Gdańsk“.

Nepřekvapí jeden z komentářů: Macron přinejmenším ví, v jakém městě byl.

Petr Meduna, server vasevec.cz

X X X

Izraelští kolonisté zabili dva Palestince, včetně nezletilého chlapce

Ministerstvo zdravotnictví Palestinské národní samosprávy v úterý oznámilo zabití 14letého studenta Awse Hamdiho al-Naasana a 32letého Marzuka Abu Najma v chlapecké škole v Al-Mughayyir, 25 kilometrů severně od Ramalláhu, na okupovaném Západním břehu Jordánu. Informovala o tom tisková agentura WAFA.

Podle Palestinského červeného kříže byli při útoku zraněni další čtyři lidé. Agentura Reuters uvádí, že svědci tvrdí, že školní budovu ostřelovali nejen ozbrojení židovští kolonisté,  kteří si tam zakládali osady, což je podle mezinárodního práva nelegální, ale i izraelští vojáci přítomní na místě činu.

Předseda místní samosprávy Amin Abu Ulaja   agentuře sdělil, že kolonisté  a vojáci vstoupili do vesnice a zahájili palbu. „To vedlo k zabití studenta a další osoby,“ řekl Abu Ulaja a popsal panické scény ve vesnici, když rodiče spěchali do školy hledat své děti.

Sedmapadesátiletý obyvatel vesnice Kásim Al-Hajj-Ahmed uvedl, že kolonisté  dorazili jako první a zaútočili na vesnickou školu. „Toto je naše realita ve vesnici Al-Mughayyir. Snaží se o naše vysídlení a armáda i kolonisté  si mění role,“ citovala ho agentura Reuters.

Střelba nebyla jediným násilným činem, který v úterý vedl k úmrtím Palestinců. Šestnáctiletý Muhammad Majdi al-Džabari byl v Hebronu smrtelně sražen izraelským řidičem.  Mezitím v pásmu Gazy zdravotničtí úředníci v úterý oznámili, že izraelské síly zabily nejméně dva Palestince. Žena v oblasti Beit Lahiya v severním pásmu Gazy byla zabita palbou izraelského námořního dělostřelectva. V jiném incidentu byl při izraelském náletu v Chán Júnus v jižním pásmu Gazy zabit muž. Mluvčí izraelské armády tvrdil, že armáda tam útočí na „teroristy“. K smrti ženy se nevyjádřil. V oblasti Chán Júnus byli dříve v noci zabiti další tři Palestinci.

Jana Putzlacher, server vasevec.cz

X XX 

Šéf Senátu Vystrči uvažuje jako politický sebevrah, míní Kubáček. Zmínil dětinskou chybu.

Počínání předsedy Senátu Miloše Vystrčila (ODS) nechápu, jsou to dětinské chyby. Těmito slovy reagoval politolog Jan Kubáček v pořadu K věci ve vysílání CNN Prima NEWS na požadavek šéfa horní komory, aby mu vláda k chystané cestě na Tchaj-wan poskytla armádní speciál. Dodal, že Vystrčil si musí uvědomovat, že k civilnímu vystupování vysokého ústavního činitele vždycky patří civilní prostředky, a že lidé jsou v období napjatého rozpočtu na některé výdaje citlivější.

Kauza zamítnutého vládního letounu pro předsedu Senátu Miloše Vystrčila je podle Kubáčka právě jeho chybou. „V situaci, kdy by se až chtělo říct, že ‚obracíme každou kačku‘, to neměl vůbec zvažovat,“ okomentoval politolog.

Celé téma navíc Kubáček považuje za zneužitelné. „Přijde mi to trošku jako uvažování politického sebevraha. Vždyť on je matador, je v Senátu několikero období, předtím byl několikrát úspěšným hejtmanem konzervativního kraje Vysočina a musí si moc dobře uvědomovat, že k civilnímu vystupování vysokého ústavního činitele vždycky patří civilní prostředky,“ prohlásil politolog. V období ekonomické nepohody jsou totiž lidé podle politologa na různé extra výdaje citlivější.

„Pana Vystrčila nechápu, přijde mi to jako dětinská chyba,“ uzavřel Kubáček. Vláda podle něj Pekingu vzkazuje, že pokud někdo chce letět do Tchaj-peje, může tak učinit po vlastní ose. Politolog v tom ale nevidí obrat k Tchaj-wanu zády. „Myslím si, že to rozhodně není opouštění Tchaj-wanu, ale není to taky automatické zatracování Pekingu, zvláště když se podíváte, jaká je ekonomická výměna mezi Tchaj-pejí a Pekingem: Oni fungují naprosto standardně,“ vysvětlil svůj pohled Kubáček.

Premiér Andrej Babiš (ANO) oznámil, že vláda letoun pro Vystrčilovu cestu na Tchaj-wan neschválila v sobotu večer. Premiér to odůvodnil tím, že nechce, aby cesta měla „vládní punc“, a šéfovi Senátu doporučil, aby cestoval komerční linkou. Babiš také v sobotu řekl, že politici jako Vystrčil zničili českým firmám podnikání v Číně. Vystrčil by měl situaci okomentovat během tohoto týdne.

V úterý odpoledne vystoupil Vystrčil na tiskové konferenci a oznámil, že na Tchaj-wan odletí běžným linkovým letem. Odmítnutí vládního letounu pro svou misi nicméně označil za „zradu“ a „nůž do zad“.

X XX 

EXPREZIDENT  ZEMAN  KRITIZUJE  SJEZD  NĚMECKA  V  BRNĚ

Zeman ostře o sudetském sjezdu v Brně: Urážka našeho národa a ostuda, když si to necháme líbit

Sudetští Němci byli pátou kolonou Adolfa Hitlera. Jejich sjezd v Brně je urážka obětí nacismu a ostuda národa, pokud si to necháme líbit. V pořadu Partie Terezie Tománkové na CNN Prima NEWS to řekl někdejší prezident Miloš Zeman. Podle něj hrozí, že dojde k obnovení vlny majetkových nároků. Dokonce zmínil i možnost návratu

V Brně se v květnu uskuteční sjezd Sudetoněmeckého krajanského sdružení. Bude se jednat o první takovou akci mimo Německo. Zeman se již delší dobu vůči akci vyjadřuje kriticky. „Zajímá mě historie a z tohoto hlediska vím, že sudetští Němci byli pátou kolonou Adolfa Hitlera a ovládli aparát protektorátu, který vedl Karl Hermann Frank (nacista a státní ministr pro Protektorát Čechy a Morava, po válce byl popraven jako válečný zločinec, pozn. red.),“ uvedl Zeman.

Podle Zemana se zločiny spáchané sudetskými Němci „dají odpustit, ale nedá se na ně zapomenout“. „Když si dělali svoje sjezdy v Bavorsku, tak jsem proti tomu nic neměl. Mohlo to být takové nostalgické vzpomínání. V dělání sjezdů v Brně ale vidím urážku obětí nacismu a ponížení a ostudu našeho národa, pokud si to necháme líbit,“ řekl Zeman.

Důležité podle něj je ptát se po tom, proč se sjezd koná právě v Brně. „Nenapadne vás jiná odpověď, než že může být obnovena vlna majetkových a restitučních nároků, případně dokonce i vlna návratu. Toho se já obávám a tohle je reálná hrozba,“ dodal bývalý prezident.

X x x

Konsolidácia ani drahé energie nestačili. Slovákov čaká ďalší úder na peňaženky, tentoraz príde z Bruselu

Ľudia sa musia pripraviť na to, že si za bežný život už čoskoro opäť priplatia. Po troch vlnách konsolidácie, aktuálnej energetickej kríze a drahších palivách udrie na peňaženky Slovákov ďalšia rana. Európska únia totiž definitívne potvrdila ďalší krok zelenej transformácie a zároveň posunula štart systému emisných povoleniek ETS2 na rok 2028. Práve ten zasiahne oblasti, ktoré domácnosti cítia najrýchlejšie a najtvrdšie — kúrenie a tankovanie.

Pri akej cene ropy hrozia svetu veľké problémy? Odborník na energetickú bezpečnosť Mothana Obadi hovorí o dôsledkoch aktuálnej krízy

Vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV Saleh Mothana Obadi hovorí o dôsledkoch aktuálnej energetickej krízy. / Zdroj: Ivan Majerský, tv

Hoci politici v tejto súvislosti dlhodobo hovoria o ožobračovaní ľudí či sociálnom masakri, odborníci upozorňujú, že realita bude zložitejšia. Nepôjde o rovnaký úder pre všetkých, ale o systém, ktorý najviac doľahne na domácnosti mimo veľkých miest, na rodiny v rodinných domoch, na ľudí odkázaných na auto a na tých, ktorí kúria plynom alebo pevnými palivami. Práve tam sa môže bruselská klimatická politika veľmi rýchlo premeniť na citeľne vyššie mesačné účty.

Čísla z novej štúdie PAQ Research a českého Centra verejných financií ukazujú, že pri scenári s cenou povolenky 55 eur by ETS2 v Českej republike zvýšil priemerné mesačné výdavky domácnosti o približne 19 eur. Z toho by asi 7,2 eura pripadlo na dopravu a 11,8 eura na vykurovanie. Štúdia zároveň ukazuje, že nejde o plošné zvýšenie, ktoré bude rovnaké pre každého – 46,9 percenta českých domácností by pocítilo len veľmi nízky dopad, teda nárast výdavkov o menej než 10 eur mesačne. 

Najtvrdšie by nový systém zasiahol domácnosti, ktoré kúria fosílnymi palivami. „Tých je síce relatívne málo, no dopad na ne je výrazný – ich mesačné náklady môžu vzrásť približne o tisíc českých korún (o vyše 41 eur, pozn, redakcie), ak nezmenia spôsob vykurovania alebo nezateplia svoje bývanie. Celkovo sa pritom počíta s tým, že ceny uhlia vzrastú približne o 30 percent, zemného plynu o 15 percent, nafty o 12 percent a benzínu približne o 11 percent,“ priblížil hlavný ekonóm Trinity bank Lukáš Kovanda. Pri uhlí štúdia ráta s priemerným nárastom nákladov na vykurovanie o takmer 40 eur mesačne, pri zemnom plyne o približne 22,8 eura mesačne.

Podobný scenár čaká aj Slovensko

Hoci spomínaná štúdia pracuje s českými domácnosťami, jej závery sa dajú do veľkej miery preniesť aj na Slovensko. Systém ETS2 totiž bude aj u nás zasahovať tie isté dve oblasti, teda vykurovanie budov a cestnú dopravu, a slovenské oficiálne materiály už dnes rátajú s tým, že bez kompenzácií môže tvrdo dopadnúť najmä na zraniteľné domácnosti. Slovensko sa preto už pripravuje na čerpanie Sociálno-klimatického fondu, z ktorého má dostať najviac 1,28 miliardy eur pri štarte ETS2 v roku 2028 – s povinným spolufinancovaním by celkový balík ešte narástol.

Čo je systém ETS 2?

Nový systém emisných povoleniek predstavuje rozšírenie existujúceho európskeho systému obchodovania s emisnými povolenkami na ďalšie oblasti hospodárstva. Kým pôvodný systém sa týkal predovšetkým veľkých priemyselných a energetických podnikov, nový mechanizmus zahrnie aj emisie z vykurovania budov a z cestnej dopravy. Emisné povolenky sa budú konkrétne týkať kúrenia plynom, olejom či uhlím. V rámci cestnej dopravy bude „zdanený“ benzín a nafta. Účty za elektrinu stúpať nebudú.

Pre bežných obyvateľov to nebude znamenať, že by museli sami nakupovať emisné povolenky alebo riešiť administratívne úlohy. Dosah však pocítia nepriamo – predovšetkým v cenách energií a palív. Náklady na emisné kvóty sa totiž premietnu do cien plynu, benzínu či nafty, čo môže viesť k ich postupnému rastu. Hlavným cieľom zavedenia ETS 2 je prispieť k naplneniu klimatických záväzkov Európskej únie v rámci iniciatívy Fit for 55, ktorá počíta so znížením emisií skleníkových plynov do roku 2030 o najmenej 55 percent v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Doprava a budovy sú oblasti, kde sa znižovanie emisií doposiaľ darilo len veľmi pomaly, a preto si vyžadujú nové ekonomické stimuly.

Nový systém má motivovať domácnosti aj podniky, aby znižovali spotrebu energií, investovali do úspornejších technológií – napríklad do zateplenia, výmeny vykurovacích systémov alebo kúpy ekologickejších vozidiel – a zároveň podporovali prechod na obnoviteľné zdroje a verejnú dopravu. (jf

Peniaze z fondu majú slúžiť na dve veci. Časť má ísť priamo ľuďom, aby ľahšie zvládli drahšie energie a dopravu, napríklad cez klimatické šeky. Zvyšok sa má použiť na opatrenia, ktoré znížia závislosť domácností od fosílnych palív dlhodobo, teda na obnovu domov, výmenu starých kotlov či posilnenie verejnej dopravy. Zmyslom nie je len zmierniť okamžité zdraženie, ale aj obmedziť, aby boli domácnosti podobným otrasom vystavené aj v budúcnosti.

Slovensko je navyše v európskom meradle mimoriadne citlivé aj pre svoju vysokú plynofikáciu. Podľa údajov SPP – distribúcia má prístup k zemnému plynu až 94 percent domácností a firiem a krajina patrí medzi najplynofikovanejšie štáty v Európe. Práve preto môže byť zdraženie plynu cez ETS2 pre slovenské domácnosti obzvlášť bolestivé, keďže sa netýka okrajovej skupiny, ale veľmi širokej časti krajiny.

Ak v Česku vychádzajú najhoršie domácnosti kúriace uhlím a plynom, podobná logika bude platiť aj na Slovensku, kde štátne materiály pri ETS2 počítajú s rastom cien plynu aj palív a otvorene hovoria o potrebe chrániť domácnosti ohrozené energetickou a dopravnou chudobou. Revízia výdavkov a príjmov v energetike z dielne Útvaru hodnoty za peniaze odhaduje, že pri konzervatívnejšom scenári s cenou kvóty 30 eur za tonu CO2 by ETS2 mohol zvýšiť cenu benzínu o približne 8 centov za liter, nafty o 9 centov za liter a plynu o 7,27 eura za megawatthodinu. Pri vyššom scenári, ktorý ráta s cenou 54,52 eura za tonu CO2, by benzín zdražel o 15 centov za liter, nafta o 17 centov za liter a plyn by vzrástol o viac než 13 eur za mega.

Na Slovensku pritom môže byť citlivejší najmä vidiek. Analýza Inštitútu environmentálnej politiky upozorňuje, že približne sedem percent populácie žije v územiach s vysokým rizikom dopravnej chudoby, teda v oblastiach, kde je auto skôr nutnosť než pohodlie. To je dôležité práve pri ETS2, pretože zdraženie pohonných látok nezasiahne len motoristov vo všeobecnosti, ale najmä ľudí v regiónoch so slabšou verejnou dopravou, dlhším dochádzaním a nižšími príjmami.

Podobne to platí aj pri bývaní. Slovenské podklady k Sociálno-klimatickému fondu priamo počítajú s tým, že časť peňazí má ísť na kompenzácie vysokých nákladov na energie spôsobených rozšírením ETS na domácnosti a dopravu, zvyšok na zatepľovanie, obnovu budov a čistejšie formy vykurovania. Inými slovami, aj slovenský štát už dnes vychádza z toho, že najväčšie riziko nespočíva v samotnej existencii ETS2, ale v tom, že bez modernizácie bývania a cielenej pomoci budú vyššie účty najviac bolieť práve domácnosti v starších rodinných domoch a s vyššou spotrebou fosílnych palív.

Účet nebude likvidačný

Skutočný dosah nového systému sa nemusí týkať každej domácnosti. Samotné zvýšenie cien by podľa odhadov mohlo zasiahnuť asi polovicu z približne 2,3 milióna domácností na Slovensku. Pôjde najmä o ľudí, ktorí nie sú napojení na centrálne zásobovanie teplom, teda často bývajú v rodinných domoch, a zároveň vlastnia auto. Naopak domácnosti s centrálnym vykurovaním už časť týchto nákladov v cenách energií znášajú dnes, keďže sú zahrnuté v existujúcom systéme ETS 1.

Na riziká spojené s ETS2 upozorňujú aj odborári. Tí hovoria, že najväčší problém nebude v samotnej spotrebe, ale v tom, že časť domácností nemá priestor reagovať. „Domácnosti s nízkymi príjmami sú najviac ohrozené dosahmi nového systému emisných povoleniek ETS2, pretože majú veľmi obmedzené možnosti prispôsobiť sa zmenám. Ide o ľudí, ktorí bývajú v energeticky neefektívnych domoch či bytoch, často s nevhodným spôsobom vykurovania – napríklad starými kotlami na tuhé palivo. Tieto domácnosti si nemôžu dovoliť investovať do zateplenia, výmeny okien, nových vykurovacích systémov a podobne,“ varuje Konfederácia odborových zväzov.

Podľa expertov si priemerný Slovák za rok priplatí nižšie stovky eur. Energetický analytik z webu energie-portal.sk Radovan Potočár už skôr pre Pravdu odhadol, že bežná domácnosť so spotrebou 10 megawatthodín plynu ročne vyprodukuje približne dve tony CO2. Ak by cena emisných kvót dosiahla napríklad 80 eur za tonu (teda výrazne viac ako spomínaných 55 eur), dodatočný náklad by predstavoval približne 160 eur ročne. Pri motorových palivách by rovnaká cena kvót mohla zvýšiť cenu litra benzínu alebo nafty asi o 20 centov. Ak by sa však cenu kvót podarilo udržať bližšie k 60 eurám za tonu, zdraženie by bolo miernejšie, hoci vývoj trhu s povolenkami zostáva neistý. 

Podobne to vidí aj riaditeľka občianskeho združenia Slovenská klimatická iniciatíva Kateřina Chajdiaková, ktorá sa odvoláva na správu Európskej komisie (EK). „Podľa analýzy EK (Trinomics, 2025) sa priemerné dodatočné náklady na domácnosť na Slovensku v dôsledku systému ETS2 odhadujú na približne 130 eur ročne za dopravu a 140 eur ročne za vykurovanie, ak domácnosť používa fosílne palivá a cena uhlíka dosiahne 60 eur za tonu CO2,“ doplnila odborníčka. V prepočte to znamená celkový účet okolo 270 eur ročne, a aj to len v prípade, že domácnosť používa auto na fosílne palivá a zároveň kúri plynom.

X xx

Deje sa niečo? Stroj, ktorým lieta Trumpov viceprezident, od nedele dvakrát pristál v Prahe

Na pražskom Letisku Václava Havla pristál v posledných dňoch dvakrát špeciál amerického letectva. Prvýkrát to bolo v nedeľu, v pondelok potom letel do pakistanského Islamabadu a večer sa zase vrátil do Prahy.

Upozornili na to Novinky.cz. České úrady zatiaľ prítomnosť lietadla v Česku komentovať odmietli. ČTK zisťuje vyjadrenie americkej ambasády. V Pakistane majú pokračovať rokovania medzi USA a Iránom.

Server Aktuálne.cz upozornil, že stroj s volacím znakom SAM236 má prezývku Air Force Two, lieta s ním napríklad americký viceprezident, prvá dáma alebo členovia Kongresu. Do Prahy priletel z Andrewsovej leteckej základne, ktorá sa nachádza neďaleko Washingtonu. Do Pakistanu vyrazil v pondelok skoro ráno, vyložil tam posádku a vrátil sa späť do Prahy. Novinky predpokladajú, že by mal do Pakistanu znova odletieť dnes.

Drsná akcia USA na mori: americkí mariňáci obsadili iránsku loď

Americké námorníctvo zaútočilo v Ománskom zálive na obchodnú loď plaviacu sa pod iránskou vlajkou. / Zdroj: CENTCOM

ČTK s otázkami oslovila ministerstvo obrany, ministerstvo vnútra, políciu aj pražské letisko, nikto ale záležitosť komentovať nechcel. Novinkám hovorkyňa letiska Denisa Hejtmánková iba oznámila, že lietadlo pristáva aj odlieta z Terminálu 4, ktorý spravuje ministerstvo obrany.

Rokovania v Pakistane sa majú týkať ukončenia vojny, ktorú začali Spojené štáty a Izrael svojimi údermi na Irán 28. februára. V súčasnosti panuje prímerie, ktoré ale bez nejakej formy vzájomného dohovoru v noci zo stredy na štvrtok skončí. Prvé kolo rozhovorov sa skončilo 12. apríla v Islamabade bez vzájomnej dohody. 

Americký prezident Donald Trump už skôr uviedol, že americkú delegáciu by na vyjednávanie v Pakistane mal viesť viceprezident J.D. Vance. Spolu s ním by v nej majú byť aj vyjednávači Steve Witkoff a Jared Kushner.

X xx

UKRAJINA  SE  ZLOBÍ  NA  USA,  VATIKAN,  PAPEŽ,  KAPITULACI  UKRAJINY

Veľký obrat Ukrajiny. Zelenskyj stratil trpezlivosť s Trumpom, píšu v USA

Podľa historika a profesora strategických štúdií Phillipse Paysona O’Briana sa postoj Kyjeva k Donaldovi Trumpovi výrazne mení. Ukrajina sa ešte dlhý čas po jeho návrate do Bieleho domu snažila pôsobiť zmierlivo a verila, že si amerického prezidenta dokáže nakloniť, aj napriek jeho opakovaným prejavom sympatií k Vladimirovi Putinovi, obmedzovaniu vojenskej pomoci a ostrým útokom na Volodymyra Zelenského.

Ukrajinci zastavili ruský mechanizovaný nápor: „Chladnokrvne sme ich rozobrali na súčiastky“

Z geolokalizovaných záberov z 18. a 19. apríla vyplýva, že ruská armáda podnikla dva približne čatové mechanizované útoky východne od Časiv Jaru, severovýchodne od Kosťantynivky. „Operátori dronov metodicky a chladnokrvne rozobrali techniku okupantov na súčiastky a následne vyčistili všetko, čo stihlo vniknúť na našu zem,“ napísali ukrajinské pozemné sily. / Zdroj: Ukrajinské pozemné sily

Kyjev sa podľa O’Briana, ktorý sa vyjadril v komentári pre The Atlantic, zapájal do Trumpových mierových iniciatív, hoci ich vnímal ako nastavené v prospech Moskvy. Zelenskyj pristúpil aj na dohody o nerastných surovinách a Trumpa verejne chválil, pretože ukrajinské vedenie rátalo s tým, že ústretový tón môže pomôcť udržať si aspoň časť podpory Washingtonu.

O’Brian však tvrdí, že táto stratégia sa vyčerpala. Ukrajina sa čoraz menej spolieha na Spojené štáty a aktívne hľadá nových diplomatických aj vojenských partnerov. Ako príklady uvádza zdieľanie skúseností z dronovej vojny so štátmi Perzského zálivu či prehlbovanie zbrojárskej spolupráce s Nemeckom.

Zmenu podľa autora vidno aj v Zelenského verejných vyjadreniach. Keď Trumpova administratíva zmiernila tlak na ruský ropný sektor, Zelenskyj vyhlásil, že Rusko znovu prekabátilo Američanov aj samotného prezidenta USA. Neskôr zároveň varoval, že ak by sa Spojené štáty stiahli z NATO, Európa bude musieť budovať bezpečnosť aj s pomocou krajín ako Spojené kráľovstvo, Nórsko, Turecko a Ukrajina.

O’Brian v tom vidí otvorené priznanie toho, čo mnohí európski lídri doteraz nechceli pomenovať. Podľa neho ukrajinskú rétoriku zmenilo najmä obmedzenie amerických dodávok zbraní, Trumpova neochota tvrdo postihovať Rusko a tlak na Ukrajinu, aby v rámci prípadnej dohody ustúpila Moskve v otázke územia aj obyvateľov Donbasu. 

Americký historik zároveň pripomína, že zmena tónu súvisí aj s vývojom na bojisku. Ukrajina sa vo väčšej miere opiera o vlastný dronový priemysel, dokáže útočiť hlboko v ruskom tyle a ďalej obmedzuje ruské pôsobenie v Čiernom mori. Práve tieto schopnosti podľa komentára posilnili presvedčenie Kyjeva, že nie je úplne odkázaný len na americkú pomoc.

Nová tvár vojny: Ukrajina vyrukovala s robotmi, 24-tisíc misií za pár mesiacov

O’Brian v komentári pre The The Atlantic však zároveň zdôrazňuje, že Ukrajina by stále radšej mala USA na svojej strane než na strane Ruska. Americká vojenská podpora bola v rokoch 2022 až 2024 pre jej prežitie rozhodujúca. O’Brianov záver je však jasný: v Kyjeve už silnie presvedčenie, že ani strata americkej podpory nemusí automaticky znamenať porážku, pretože Ukrajina dnes viac verí vlastným kapacitám a európskym partnerom

X xx

Rusko siaha na Družbu: plánuje zastaviť dodávky kazašskej ropy do Nemecka

Rusko plánuje od 1. mája zastaviť vývoz ropy z Kazachstanu do Nemecka cez severnú vetvu ropovodu Družba. Pre agentúru Reuters to v utorok uviedli tri anonymné zdroje z ropného sektora.

Kazachstan vyvezie do Nemecka cez ropovod Družba približne 43.000 barelov ropy denne. Ide o 44-percentný nárast oproti roku 2024. Obe krajiny boli podľa zdrojov o úprave tranzitu informované.

Úplné zastavenie dodávok z Kazachstanu cez ropovod Družba zasiahne približne 17 percent z 12 miliónov ton ropy, ktorú ročne spracuje nemecká rafinéria PCK v meste Schwedt. Palivo z nej zásobuje 90 percent automobilov v Berlíne a Brandenbursku.

Ruské ministerstvo energetiky na otázky agentúry Reuters neodpovedalo. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že si takéhoto kroku nie je vedomý, ale „pozrie sa na to“. Na otázky Reuters nereagovali ani kazašské ministerstvo energetiky a nemecká vláda.

Politické a obchodné vzťahy Ruska s Nemeckom poznačila vojna na Ukrajine. Dodávky ruskej ropy boli po jej začiatku zastavené a Nemecko namiesto nich zvýšilo dovoz ropy do rafinérie PCK z Kazachstanu cez severnú vetvu ropovodu Družba. Predchádza Poľskom a od roku 2023 bola jej prevádzka opakovane prerušená kvôli ukrajinským útokom na jej ruskú časť.

 X X X

Konsolidácia ani drahé energie nestačili. Slovákov čaká ďalší úder na peňaženky, tentoraz príde z Bruselu

Ľudia sa musia pripraviť na to, že si za bežný život už čoskoro opäť priplatia. Po troch vlnách konsolidácie, aktuálnej energetickej kríze a drahších palivách udrie na peňaženky Slovákov ďalšia rana. Európska únia totiž definitívne potvrdila ďalší krok zelenej transformácie a zároveň posunula štart systému emisných povoleniek ETS2 na rok 2028. Práve ten zasiahne oblasti, ktoré domácnosti cítia najrýchlejšie a najtvrdšie — kúrenie a tankovanie.

Pri akej cene ropy hrozia svetu veľké problémy? Odborník na energetickú bezpečnosť Mothana Obadi hovorí o dôsledkoch aktuálnej krízy

Vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV Saleh Mothana Obadi hovorí o dôsledkoch aktuálnej energetickej krízy. / Zdroj: Ivan Majerský, tv

Hoci politici v tejto súvislosti dlhodobo hovoria o ožobračovaní ľudí či sociálnom masakri, odborníci upozorňujú, že realita bude zložitejšia. Nepôjde o rovnaký úder pre všetkých, ale o systém, ktorý najviac doľahne na domácnosti mimo veľkých miest, na rodiny v rodinných domoch, na ľudí odkázaných na auto a na tých, ktorí kúria plynom alebo pevnými palivami. Práve tam sa môže bruselská klimatická politika veľmi rýchlo premeniť na citeľne vyššie mesačné účty.

Čísla z novej štúdie PAQ Research a českého Centra verejných financií ukazujú, že pri scenári s cenou povolenky 55 eur by ETS2 v Českej republike zvýšil priemerné mesačné výdavky domácnosti o približne 19 eur. Z toho by asi 7,2 eura pripadlo na dopravu a 11,8 eura na vykurovanie. Štúdia zároveň ukazuje, že nejde o plošné zvýšenie, ktoré bude rovnaké pre každého – 46,9 percenta českých domácností by pocítilo len veľmi nízky dopad, teda nárast výdavkov o menej než 10 eur mesačne.

Najtvrdšie by nový systém zasiahol domácnosti, ktoré kúria fosílnymi palivami. „Tých je síce relatívne málo, no dopad na ne je výrazný – ich mesačné náklady môžu vzrásť približne o tisíc českých korún (o vyše 41 eur, pozn, redakcie), ak nezmenia spôsob vykurovania alebo nezateplia svoje bývanie. Celkovo sa pritom počíta s tým, že ceny uhlia vzrastú približne o 30 percent, zemného plynu o 15 percent, nafty o 12 percent a benzínu približne o 11 percent,“ priblížil hlavný ekonóm Trinity bank Lukáš Kovanda. Pri uhlí štúdia ráta s priemerným nárastom nákladov na vykurovanie o takmer 40 eur mesačne, pri zemnom plyne o približne 22,8 eura mesačne.

Podobný scenár čaká aj Slovensko

Hoci spomínaná štúdia pracuje s českými domácnosťami, jej závery sa dajú do veľkej miery preniesť aj na Slovensko. Systém ETS2 totiž bude aj u nás zasahovať tie isté dve oblasti, teda vykurovanie budov a cestnú dopravu, a slovenské oficiálne materiály už dnes rátajú s tým, že bez kompenzácií môže tvrdo dopadnúť najmä na zraniteľné domácnosti. Slovensko sa preto už pripravuje na čerpanie Sociálno-klimatického fondu, z ktorého má dostať najviac 1,28 miliardy eur pri štarte ETS2 v roku 2028 – s povinným spolufinancovaním by celkový balík ešte narástol.

Čo je systém ETS 2?

Nový systém emisných povoleniek predstavuje rozšírenie existujúceho európskeho systému obchodovania s emisnými povolenkami na ďalšie oblasti hospodárstva. Kým pôvodný systém sa týkal predovšetkým veľkých priemyselných a energetických podnikov, nový mechanizmus zahrnie aj emisie z vykurovania budov a z cestnej dopravy. Emisné povolenky sa budú konkrétne týkať kúrenia plynom, olejom či uhlím. V rámci cestnej dopravy bude „zdanený“ benzín a nafta. Účty za elektrinu stúpať nebudú.

Pre bežných obyvateľov to nebude znamenať, že by museli sami nakupovať emisné povolenky alebo riešiť administratívne úlohy. Dosah však pocítia nepriamo – predovšetkým v cenách energií a palív. Náklady na emisné kvóty sa totiž premietnu do cien plynu, benzínu či nafty, čo môže viesť k ich postupnému rastu. Hlavným cieľom zavedenia ETS 2 je prispieť k naplneniu klimatických záväzkov Európskej únie v rámci iniciatívy Fit for 55, ktorá počíta so znížením emisií skleníkových plynov do roku 2030 o najmenej 55 percent v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Doprava a budovy sú oblasti, kde sa znižovanie emisií doposiaľ darilo len veľmi pomaly, a preto si vyžadujú nové ekonomické stimuly.

Nový systém má motivovať domácnosti aj podniky, aby znižovali spotrebu energií, investovali do úspornejších technológií – napríklad do zateplenia, výmeny vykurovacích systémov alebo kúpy ekologickejších vozidiel – a zároveň podporovali prechod na obnoviteľné zdroje a verejnú dopravu. (jf

Peniaze z fondu majú slúžiť na dve veci. Časť má ísť priamo ľuďom, aby ľahšie zvládli drahšie energie a dopravu, napríklad cez klimatické šeky. Zvyšok sa má použiť na opatrenia, ktoré znížia závislosť domácností od fosílnych palív dlhodobo, teda na obnovu domov, výmenu starých kotlov či posilnenie verejnej dopravy. Zmyslom nie je len zmierniť okamžité zdraženie, ale aj obmedziť, aby boli domácnosti podobným otrasom vystavené aj v budúcnosti.

Slovensko je navyše v európskom meradle mimoriadne citlivé aj pre svoju vysokú plynofikáciu. Podľa údajov SPP – distribúcia má prístup k zemnému plynu až 94 percent domácností a firiem a krajina patrí medzi najplynofikovanejšie štáty v Európe. Práve preto môže byť zdraženie plynu cez ETS2 pre slovenské domácnosti obzvlášť bolestivé, keďže sa netýka okrajovej skupiny, ale veľmi širokej časti krajiny.

Ak v Česku vychádzajú najhoršie domácnosti kúriace uhlím a plynom, podobná logika bude platiť aj na Slovensku, kde štátne materiály pri ETS2 počítajú s rastom cien plynu aj palív a otvorene hovoria o potrebe chrániť domácnosti ohrozené energetickou a dopravnou chudobou. Revízia výdavkov a príjmov v energetike z dielne Útvaru hodnoty za peniaze odhaduje, že pri konzervatívnejšom scenári s cenou kvóty 30 eur za tonu CO2 by ETS2 mohol zvýšiť cenu benzínu o približne 8 centov za liter, nafty o 9 centov za liter a plynu o 7,27 eura za megawatthodinu. Pri vyššom scenári, ktorý ráta s cenou 54,52 eura za tonu CO2, by benzín zdražel o 15 centov za liter, nafta o 17 centov za liter a plyn by vzrástol o viac než 13 eur za megawatthodinu.

Na Slovensku pritom môže byť citlivejší najmä vidiek. Analýza Inštitútu environmentálnej politiky upozorňuje, že približne sedem percent populácie žije v územiach s vysokým rizikom dopravnej chudoby, teda v oblastiach, kde je auto skôr nutnosť než pohodlie. To je dôležité práve pri ETS2, pretože zdraženie pohonných látok nezasiahne len motoristov vo všeobecnosti, ale najmä ľudí v regiónoch so slabšou verejnou dopravou, dlhším dochádzaním a nižšími príjmami.

Podobne to platí aj pri bývaní. Slovenské podklady k Sociálno-klimatickému fondu priamo počítajú s tým, že časť peňazí má ísť na kompenzácie vysokých nákladov na energie spôsobených rozšírením ETS na domácnosti a dopravu, zvyšok na zatepľovanie, obnovu budov a čistejšie formy vykurovania. Inými slovami, aj slovenský štát už dnes vychádza z toho, že najväčšie riziko nespočíva v samotnej existencii ETS2, ale v tom, že bez modernizácie bývania a cielenej pomoci budú vyššie účty najviac bolieť práve domácnosti v starších rodinných domoch a s vyššou spotrebou fosílnych palív.

Účet nebude likvidačný

Skutočný dosah nového systému sa nemusí týkať každej domácnosti. Samotné zvýšenie cien by podľa odhadov mohlo zasiahnuť asi polovicu z približne 2,3 milióna domácností na Slovensku. Pôjde najmä o ľudí, ktorí nie sú napojení na centrálne zásobovanie teplom, teda často bývajú v rodinných domoch, a zároveň vlastnia auto. Naopak domácnosti s centrálnym vykurovaním už časť týchto nákladov v cenách energií znášajú dnes, keďže sú zahrnuté v existujúcom systéme ETS 1.

Na riziká spojené s ETS2 upozorňujú aj odborári. Tí hovoria, že najväčší problém nebude v samotnej spotrebe, ale v tom, že časť domácností nemá priestor reagovať. „Domácnosti s nízkymi príjmami sú najviac ohrozené dosahmi nového systému emisných povoleniek ETS2, pretože majú veľmi obmedzené možnosti prispôsobiť sa zmenám. Ide o ľudí, ktorí bývajú v energeticky neefektívnych domoch či bytoch, často s nevhodným spôsobom vykurovania – napríklad starými kotlami na tuhé palivo. Tieto domácnosti si nemôžu dovoliť investovať do zateplenia, výmeny okien, nových vykurovacích systémov a podobne,“ varuje Konfederácia odborových zväzov.

Podľa expertov si priemerný Slovák za rok priplatí nižšie stovky eur. Energetický analytik z webu energie-portal.sk Radovan Potočár už skôr pre Pravdu odhadol, že bežná domácnosť so spotrebou 10 megawatthodín plynu ročne vyprodukuje približne dve tony CO2. Ak by cena emisných kvót dosiahla napríklad 80 eur za tonu (teda výrazne viac ako spomínaných 55 eur), dodatočný náklad by predstavoval približne 160 eur ročne. Pri motorových palivách by rovnaká cena kvót mohla zvýšiť cenu litra benzínu alebo nafty asi o 20 centov. Ak by sa však cenu kvót podarilo udržať bližšie k 60 eurám za tonu, zdraženie by bolo miernejšie, hoci vývoj trhu s povolenkami zostáva neistý.

Podobne to vidí aj riaditeľka občianskeho združenia Slovenská klimatická iniciatíva Kateřina Chajdiaková, ktorá sa odvoláva na správu Európskej komisie (EK). „Podľa analýzy EK (Trinomics, 2025) sa priemerné dodatočné náklady na domácnosť na Slovensku v dôsledku systému ETS2 odhadujú na približne 130 eur ročne za dopravu a 140 eur ročne za vykurovanie, ak domácnosť používa fosílne palivá a cena uhlíka dosiahne 60 eur za tonu CO2,“ doplnila odborníčka. V prepočte to znamená celkový účet okolo 270 eur ročne, a aj to len v prípade, že domácnosť používa auto na fosílne palivá a zároveň kúri plynom.

X X X

 Maďarský zákon o LGBTI narazil. Súdny dvor rozhodol, že porušuje pravidlá EÚ

Súdny dvor Európskej únie v utorok rozhodol, že novela maďarského zákona o ochrane detí a rodiny, viacerými médiami nazývaná ako „zákon proti LGBTI“, ktorú Maďarsko prijalo v roku 2021, porušuje pravidlá eurobloku. TASR o tom informuje s odvolaním sa na vyhlásenie súdu zverejnené na jeho webovej stránke. Európska komisia privítala toto rozhodnutie ako „prelomové“.

Obraz dvoch bozkávajúcich sa mužov nikomu neublíži, hovorí maliar Andrej Dúbravský. Hnevá ma, že politici šíria strach

„Po žalobe pre nesplnenie povinností, ktorú v tejto súvislosti podala Európska komisia, Súdny dvor dospel k záveru, že Maďarsko porušilo právo EÚ na viacerých úrovniach: primárne a sekundárne právo týkajúce sa služieb na vnútornom trhu, Chartu základných práv Európskej únie, článok 2 Zmluvy o EÚ a všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR),“ uviedol.

Maďarsko podľa súdu týmto zákonom zavádzajúcim prísnejšie opatrenia voči osobám odsúdeným za pedofíliu a zmenou niektorých zákonov v záujme ochrany detí upravilo viacero vnútroštátnych právnych predpisov. Súdny dvor objasňuje, že spomínané zmeny v podstate zakazujú alebo obmedzujú prístup k obsahu vrátane audiovizuálnej reklamy, ktorý „zobrazuje alebo propaguje odchýlku od rodovej identity zodpovedajúcej pohlaviu pridelenému pri narodení, zmenu pohlavia alebo homosexualitu“.

Tieto legislatívne zmeny sú podľa súdu v rozpore so slobodu prijímať a poskytovať služby, ktorá je zakotvená v primárnom práve EÚ, ako aj v rôznych ustanoveniach smernice o elektronickom obchode, smernice o službách a smernice o audiovizuálnych mediálnych službách. Súd poznamenal, že tieto zmeny obmedzujú možnosť poskytovateľom služieb vyvíjať a šíriť zmienený obsah.

„Predmetná maďarská legislatíva stigmatizuje a marginalizuje osoby, ktoré nie sú cisgender – vrátane transrodových osôb – alebo osoby s inou než heterosexuálnou orientáciou tým, že ich označuje za škodlivé pre fyzický, duševný a morálny vývoj maloletých, a to výlučne na základe ich rodovej identity alebo sexuálnej orientácie,“ píše sa taktiež v odôvodnení súdu. Pokračuje, že zákon naznačuje súvislosť medzi takýmito osobami a pedofíliou, čím porušuje ich základné práva, a teda Maďarsko sa v tomto prípade nemôže odvolávať na najlepší záujem dieťaťa alebo právo rodičov vychovávať svoje deti v súlade so svojím náboženským či filozofickým presvedčením.

Novela zákona podľa súdu predstavuje aj závažný zásah do viacerých základných práv chránených Chartou základných práv, konkrétne do zákazu diskriminácie, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života a slobody prejavu a informácií.

Maďarsko podľa súdu tiež porušilo právo na ľudskú dôstojnosť. Vyplýva to z toho, že sporné ustanovenia zákona považujú skupinu osôb za hrozbu pre spoločnosť vyžadujúcu osobitné právne zaobchádzanie, a to výlučne na základe ich rodovej identity alebo sexuálnej orientácie.

Súd taktiež po prvýkrát konštatoval samostatné porušenie článku 2 Zmluvy o EÚ, ktorý definuje hodnoty, na ktorých je EÚ založená a ktoré sú spoločné pre všetky členské štáty.

Na toto rozhodnutie medzičasom reagovala aj Európska komisia. „Teraz je na maďarskej vláde, aby vykonala dnešné rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie,“ uviedla podľa agentúry AFP hovorkyňa exekutívy EÚ Paula Pinhová.

X x x

Péter Magyar spustil odpočítavanie: Orbánove bábky majú čas len do 31. mája

Budúci maďarský premiér Péter Magyar, ktorého strana Tisza získala v aprílových parlamentných voľbách dvojtretinovú väčšinu, v utorok na platforme X vyzval nominantov strany Fidesz, vrátane prezidenta Tamása Sulyoka, aby do konca mája odstúpili.

Absolútne kino! Magyar sa nečakane stretol s Orbánom na diaľku

„Do 31. mája môžu Orbánove bábky dobrovoľne odstúpiť zo svojich funkcií. To sa týka prezidenta Maďarska, predsedu Kúrie (najvyššieho súdu), predsedu Národného úradu pre súdnictvo, predsedu ústavného súdu a generálneho prokurátora. Maďarský ľud 12. apríla hlasoval za úplnú politickú transformáciu. Ak títo úradníci dobrovoľne neodstúpia do 31. mája, potom – na základe mandátu, ktorý sme dostali od miliónov Maďarov – ich odvoláme z funkcií,“ napísal Magyar.

Hlavu štátu volí v Maďarsku parlament, Sulyok sa stal maďarským prezidentom 5. marca 2024 po tom, čo ho do funkcie zvolil parlament s dvojtretinovou väčšinou vládneho bloku Fidesz-KDNP.

Necelý týždeň po parlamentných voľbách v Maďarsku oznámili oficiálne konečné výsledky. Doterajšia konzervatívna opozičná strana Tisza pod vedením Pétera Magyara podľa nich získala 141 zo 199 kresiel v zákonodarnom zbore, čo je o osem viac ako ústavná dvojtretinová väčšina.

Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

 X x x

Družba sa prebúdza. Ropovod je opravený, vyhlásil Zelenskyj s tým, že dodávky môžu byť obnovené

Ukrajina dokončila opravy úseku ropovodu Družba, ktorý bol poškodený pri ruskom útoku, a jeho prevádzka môže byť obnovená. Na sociálnej sieti X o tom informoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Ako bolo dohodnuté v komunikácii s Európskou úniou, Ukrajina dokončila opravy úseku ropovodu Družba, ktorý bol poškodený pri ruskom útoku. Ropovod môže obnoviť prevádzku. Hoci v súčasnosti nikto nemôže zaručiť, že Rusko nezopakuje útoky na infraštruktúru ropovodu, naši špecialisti zabezpečili základné podmienky pre obnovenie prevádzky ropovodného systému a zariadení,“ napísal ukrajinský prezident.

Zelenskyj opravu ropovodu spojil s odblokovaním vyplatenia 90-miliardovej pôžičky Európskej únie a posunom v prístupových rokovaniach. „Okrem toho musíme pokračovať v systematickom nátlaku sankciami na Rusko kvôli tejto vojne a pracovať na ďalšej diverzifikácii dodávok energie do Európy. Európa musí byť nezávislá od tých, ktorí sa ju snažia zničiť alebo oslabiť,“ dodal.

Cez ropovod Družba neprúdi do rafinérií v Maďarsku a na Slovensku ropa od 27. januára. Maďarský premiér Viktor Orbán v nedeľu uviedol, že Ukrajina naznačila pripravenosť obnoviť dodávky ruskej ropy cez ropovod Družba už v pondelok, ak Budapešť prestane blokovať vyplatenie pôžičky EÚ pre Kyjev. Agentúra Bloomberg neskôr informovala, že na utorok boli naplánované technické testy ropovodu.

Eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kosová v pondelok vyhlásila, že spor o Družbu by mohol byť vyriešený do stredy. Krátko na to cyperské predsedníctvo v Rade EÚ oznámilo, že sa krajiny EÚ pokúsia v stredu definitívne schváliť uvoľnenie 90-miliardovej pôžičky pre Ukrajinu. Doteraz je blokovaná Maďarskom vzhľadom na prerušené dodávky cez Družbu.

Slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár aj premiér Robert Fico predtým avizovali, že Slovensko je pripravené blokovať nový sankčný balík, kým sa neobnovia dodávky ropy cez Družbu. Spomínanú pôžičku Bratislava neblokuje.

Vo voľbách v Maďarsku 12. apríla presvedčivo zvíťazila opozičná strana Tisza. Podľa viacerých analytikov jej líder Péter Magyar, pravdepodobný budúci premiér, môže po nástupe do funkcie podporiť vyplatenie pôžičky výmenou za odblokovanie zmrazených fondov EÚ pre Maďarsko.

X xx

Prečo Putin potrebuje zákon o „ochrane“ Rusov v zahraničí? Expert pripomína paralelu s Hitlerom

Ruský parlament posunul dopredu legislatívu, ktorá môže zásadne ovplyvniť bezpečnostnú situáciu v Európe. Nový zákon, schválený v prvom čítaní Štátnej dumy, má umožniť prezidentovi Vladimirovi Putinovi vysielať ruské vojská do zahraničia pod zámienkou „ochrany“ Rusov.

Ruský prezident Vladimir Putin (vľavo) a moskovský primátor Sergej Sobjanin v nedeľu 12. apríla 2026 na pravoslávnej veľkonočnej bohoslužbe v Chráme Krista Spasiteľa v Moskve.

Podľa ukrajinského politológa Mykolu Davyďuka však nejde o nič nové – skôr o formalizáciu dlhodobej stratégie Kremľa, ktorý podobné argumenty využíva už desaťročia.

Zámienka na vojenské zásahy

Navrhovaný zákon dáva Kremľu právny rámec na intervencie v krajinách, kde údajne dochádza k prenasledovaniu ruských občanov – napríklad prostredníctvom trestných stíhaní či zatýkania. Podľa Davyďuka je však tento argument skôr cynickou zámienkou než reálnou ochranou ľudí.

Ironicky pripomenul, že Rusko v minulosti ospravedlňovalo vojenské operácie podobným spôsobom – bez ohľadu na to, či išlo o konflikty v Ázii alebo na Blízkom východe. „Ochrana ruskojazyčných“ sa podľa neho stala univerzálnym naratívom na legitimizáciu zásahov.

Kľúčovým motívom prijímania takýchto zákonov je podľa experta snaha Putina vytvoriť dojem, že jeho kroky sú právne čisté – aspoň v rámci ruského systému.

Davyďuk pre web liga.net povedal, že Putin sa inšpiruje historickým precedensom, ktorý spája s postavou Adolfa Hitlera. Ten podľa neho taktiež budoval obraz, že koná v súlade so zákonmi, hoci v skutočnosti páchal masové zločiny.

„Putin chce fungovať v paradigme, že neporušuje zákon. V realite ho deformuje, ale na papieri má byť všetko čisté,“ vysvetlil politológ. Cieľom je podľa neho aj budúca interpretácia histórie – prezentovať vojenské operácie ako legálne kroky štátu.

Porušovanie medzinárodného práva

Aj keď sa Kremeľ snaží opierať o vlastnú legislatívu, podľa odborníkov to nič nemení na tom, že Rusko týmto konaním porušuje medzinárodné právo. Vnútroštátne zákony totiž nemôžu ospravedlniť vojenské zásahy na území suverénnych štátov.

Zaujímavým aspektom návrhu je jeho geografické zameranie. Podľa Davyďuka je legislatíva namierená najmä proti severoeurópskym krajinám, ako sú Estónsko, Fínsko, Švédsko, Dánsko či Poľsko.

Tieto štáty patria medzi krajiny, ktoré v ostatných rokoch výrazne posilnili svoju obranu a kriticky vystupujú voči Rusku.

Expert zároveň upozorňuje, že Európa by nemala tento vývoj podceňovať. Odporúča pripravovať sa na tvrdší bezpečnostný scenár, investovať do obranných kapacít a podporovať vojenské technológie, najmä tie vyvíjané na Ukrajine.

Ukrajinci zastavili ruský mechanizovaný nápor: „Chladnokrvne sme ich rozobrali na súčiastky“

Ruské sily za posledných 48 hodín uskutočnili štyri mechanizované a motorizované útoky na rôznych častiach bojiska. / Zdroj: Ukrajinské pozemné sily

Zároveň zdôrazňuje potrebu „očisty“ politických systémov od proruského vplyvu, ktorý môže oslabovať jednotu európskych krajín.

Nový ruský zákon tak podľa analytikov nepredstavuje len legislatívnu zmenu, ale ďalší krok v stratégii, ktorá kombinuje právne krytie s geopolitickými ambíciami.

X xx

Tusk a Macron posilňujú spojenectvo: Varujú pred Putinom, chaosom na Blízkom východe aj oslabením Západu

Z konfliktu na Blízkom východe podľa poľského premiéra Donalda Tuska čerpá najmä Putin a Rusko. Vyhlásil to na pondelkovej tlačovej konferencii s Emmanuelom Macronom, na ktorej hovoril aj o posilnení poľsko-francúzskej obrannej spolupráce.

Poliaci ukázali ‚zuby‘ proti Putinovi. Z východnej hranice robia smrtiacu pascu pre nepriateľa

Rok 2026 má podľa poľskej armády priniesť významné posilnenie bezpečnosti. / Zdroj: Sztab Generalny WP

„Z pohľadu Poľska je faktom, že jednoznačným beneficientom vojny (na Blízkom východe) sa stal (ruský prezident Vladimir) Putin a Rusko,“ povedal Tusk a poukázal na rast cien energií a napätie medzi spojencami. „To všetko ukazuje, že táto vojna nikomu neprináša prospech a že jej rýchle ukončenie je v záujme nás všetkých,“ dodal.

Poľský premiér upozornil na to, že konflikt na Blízkom východe má priamy dosah aj na vojnu na Ukrajine a jednotu Západu. „Znepokojuje nás aj fakt, že vojna na Blízkom východe oslabila odhodlanie niektorých štátov, pokiaľ ide o pomoc Ukrajine voči ruskej agresii,“ uviedol.

Francúzsky prezident zdôraznil potrebu diplomatického riešenia konfliktu na Blízkom východe a deeskalácie napätia v oblasti Hormuzského prielivu. „Tento problém treba vyriešiť diplomatickou cestou,“ povedal.

Chirurgická presnosť francúzskych ‚kladív‘: stíhačka MiG-29 zdemolovala budovu s kľúčovými ruskými jednotkami

Macron zároveň informoval, že o vývoji rokoval aj s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. „V uplynulých týždňoch som niekoľkokrát hovoril s prezidentom Trumpom, a to o otázkach týkajúcich sa Iránu, aj o Hormuzskom prielive,“ uviedol.

Lídri sa tiež venovali obrannému partnerstvu medzi Varšavou a Parížom. Tusk uviedol, že 250 francúzskych vojakov už pôsobí v Poľsku a spolupráca sa bude ďalej rozširovať. 

Macron potvrdil pripravenosť podporiť stredoeurópsku krajinu aj v budúcnosti. „Poľsko sa bude môcť spoľahnúť na Francúzsko v tejto misii aj v budúcich misiách,“ vyhlásil.

Obe krajiny v máji 2025 uzavreli medzištátnu dohodu, ktorá obsahuje vzájomné bezpečnostné garancie a prehlbuje vojenskú spoluprácu. Dokument vstúpil do platnosti v januári 2026. V uplynulých mesiacoch sa v Poľsku diskutovalo aj o rozšírení francúzskeho jadrového dáždnika nad jeho územie.

Macron prišiel na návštevu pri príležitosti prvých osláv dňa poľsko-francúzskeho priateľstva, ktorý bol zadefinovaný v spomínanej medzištátnej zmluve z vlaňajšieho mája.

X x x

Putin a Kim sú k sebe opäť bližšie. Ich krajiny prepojil prvý cestný mo

 Rusko a Severnú Kóreu prepojil prvý cestný most. Pre dopravu bude otvorený tento rok v lete, uviedla dnes Moskva podľa agentúry AFP. Doteraz funguje na krátkej spoločnej hranici iba železničné spojenie.

ČTK21.04.2026 13:58

Rusko a KĽDR dokončili prvý cestný most

Spolupráca Ruska a KĽDR, ktoré čelia medzinárodným sankciám, sa prehĺbila v súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine, a to v ekonomickej, politickej, kultúrnej i vojenskej oblasti.

Južná Kórea minulý týždeň uviedla, že čínska a ruská podpora pomáha oživiť severokórejskú ekonomiku, ktorou roky drvili sankcie, takmer úplná medzinárodná izolácia a obrovské vojenské výdavky.

Hrôzostrašný raketový arzenál vodcu Kima

Severná Kórea má rozsiahly raketový program. / Zdroj: Reuters

Ministerstvo zahraničia v Moskve pri príležitosti dnešného ceremoniálu na dokončenie konštrukcie mosta označilo túto stavbu za „prelomovú“ v rusko-kórejských vzťahoch.

Most, ktorý sa klenie cez rieku Tuman (Tumannaja) tvoriacu hranicu medzi oboma krajinami, bude schopný odbaviť až 300 vozidiel a 2850 ľudí denne, uviedlo ruské ministerstvo dopravy.

Rusko a Severná Kórea podpísali v roku 2024 obrannú zmluvu, ktorá predpokladá vzájomnú vojenskú podporu v prípade, že bude niektorá z krajín napadnutá. Pchjongjang v tom istom roku vyslal do Ruska tisíce vojakov na podporu jeho vojny proti Ukrajine. Nasadení boli v západoruskej Kurskej oblasti s cieľom vypudiť ukrajinské jednotky, ktoré sem prenikli pri prekvapivom vpáde na ruské územie.

Krompáčom do brucha. Drsný výcvik jednotiek KĽDR

Severokórejský vodca Kim Čong-un navštívil výcvikové stredisko špeciálnych jednotiek, ktoré mu predviedli bojový tréning. / Zdroj: Reuters

KĽDR v poslednej dobe navštívilo niekoľko vysoko postavených ruských predstaviteľov, vrátane ministra vnútra, ktorý sa v krajine momentálne nachádza.

V súčasnosti funguje medzi oboma krajinami iba železničné cezhraničné spojenie. Takzvaný Most priateľstva bol sprevádzkovaný v roku 1959.

X x x

Veľký obrat Ukrajiny. Zelenskyj stratil trpezlivosť s Trumpom, píšu v USA

Podľa historika a profesora strategických štúdií Phillipse Paysona O’Briana sa postoj Kyjeva k Donaldovi Trumpovi výrazne mení. Ukrajina sa ešte dlhý čas po jeho návrate do Bieleho domu snažila pôsobiť zmierlivo a verila, že si amerického prezidenta dokáže nakloniť, aj napriek jeho opakovaným prejavom sympatií k Vladimirovi Putinovi, obmedzovaniu vojenskej pomoci a ostrým útokom na Volodymyra Zelenského.

Z geolokalizovaných záberov z 18. a 19. apríla vyplýva, že ruská armáda podnikla dva približne čatové mechanizované útoky východne od Časiv Jaru, severovýchodne od Kosťantynivky.

Kyjev sa podľa O’Briana, ktorý sa vyjadril v komentári pre The Atlantic, zapájal do Trumpových mierových iniciatív, hoci ich vnímal ako nastavené v prospech Moskvy. Zelenskyj pristúpil aj na dohody o nerastných surovinách a Trumpa verejne chválil, pretože ukrajinské vedenie rátalo s tým, že ústretový tón môže pomôcť udržať si aspoň časť podpory Washingtonu.

O’Brian však tvrdí, že táto stratégia sa vyčerpala. Ukrajina sa čoraz menej spolieha na Spojené štáty a aktívne hľadá nových diplomatických aj vojenských partnerov. Ako príklady uvádza zdieľanie skúseností z dronovej vojny so štátmi Perzského zálivu či prehlbovanie zbrojárskej spolupráce s Nemeckom.

Zmenu podľa autora vidno aj v Zelenského verejných vyjadreniach. Keď Trumpova administratíva zmiernila tlak na ruský ropný sektor, Zelenskyj vyhlásil, že Rusko znovu prekabátilo Američanov aj samotného prezidenta USA. Neskôr zároveň varoval, že ak by sa Spojené štáty stiahli z NATO, Európa bude musieť budovať bezpečnosť aj s pomocou krajín ako Spojené kráľovstvo, Nórsko, Turecko a Ukrajina.

O’Brian v tom vidí otvorené priznanie toho, čo mnohí európski lídri doteraz nechceli pomenovať. Podľa neho ukrajinskú rétoriku zmenilo najmä obmedzenie amerických dodávok zbraní, Trumpova neochota tvrdo postihovať Rusko a tlak na Ukrajinu, aby v rámci prípadnej dohody ustúpila Moskve v otázke územia aj obyvateľov Donbasu.

Americký historik zároveň pripomína, že zmena tónu súvisí aj s vývojom na bojisku. Ukrajina sa vo väčšej miere opiera o vlastný dronový priemysel, dokáže útočiť hlboko v ruskom tyle a ďalej obmedzuje ruské pôsobenie v Čiernom mori. Práve tieto schopnosti podľa komentára posilnili presvedčenie Kyjeva, že nie je úplne odkázaný len na americkú pomoc.

Nová tvár vojny: Ukrajina vyrukovala s robotmi, 24-tisíc misií za pár mesiacov

O’Brian v komentári pre The The Atlantic však zároveň zdôrazňuje, že Ukrajina by stále radšej mala USA na svojej strane než na strane Ruska. Americká vojenská podpora bola v rokoch 2022 až 2024 pre jej prežitie rozhodujúca. O’Brianov záver je však jasný: v Kyjeve už silnie presvedčenie, že ani strata americkej podpory nemusí automaticky znamenať porážku, pretože Ukrajina dnes viac verí vlastným kapacitám a európskym partnerom.

X XX

Armáda Českej republiky začala v praxi testovať novú služobnú rovnošatu. Ministerstvo obrany ČR ho predstavuje ako modernejší, ľahší a funkčnejší nástupca doteraz používanej rovnošaty vzor 97, ktorý je v službe už takmer tri desaťročia. Prvé prototypy teraz skúša päť vojakov a vojačiek naprieč hodnosťami, od náčelníka Generálneho štábu až po nadpráporčíčku.

Rezort obrany pripúšťa, že rovnošata 97 svojho času znamenala výrazný posun, no po rokoch už podľa neho nezodpovedá súčasným požiadavkám na materiálové spracovanie ani na strih. Zatiaľ čo ostatné ozbrojené zložky v Česku už nové služobné uniformy dostali, profesionálni vojaci na ich obmenu doteraz čakali. Impulz na vznik nového modelu prišiel koncom roka 2023, keď vtedajšia ministerka obrany Jana Černochová zadala pripraviť novú služobnú rovnošatu so zachovaním funkčnosti aj historického odkazu

Na jej podobe pracoval tím odborníkov z Vojenského historického ústavu Praha, vývojových a skúšobných pracovísk výstroja v Brne aj z Agentúry logistiky. Súčasný minister obrany Jaromír Zůna uviedol, že pri návrhu sa zohľadňovali historické, moderné aj ekonomické hľadiská. Podľa rezortu má nová uniforma vojakom ponúknuť väčšiu variabilitu a zároveň dôstojnejšie reprezentovať armádu doma aj v aliančnom prostredí.

Historické farby a bez ruského vplyvu

Nový model sa výrazne opiera o tradície československej armády. Pozemná verzia vychádza z historickej khaki farby, ktorú československá armáda používa od roku 1919. Zvolený odtieň má zároveň pripomínať uniformy československých vojakov z obdobia druhej svetovej vojny. Pre príslušníkov vzdušných síl vznikla tmavomodrá verzia, nadväzujúca na tradíciu československého vojenského letectva z druhej polovice 30. rokov.

Svetoví! Česi tankovali gripeny v noci v 10-tisíc metroch

Tankovanie v noci? Vo výške asi 10 000 metrov nad zemou a s Gripenom? Žiadny problém! Naša 211. taktická letka z Čáslavi je prvou operačnou jednotkou, ktorá to zvládla. Pred nami to skúšali len zalietavací piloti výrobcu,“ uviedla Armáda ČR a pripojila k tomu video. / Zdroj: Armáda ČR

Autori návrhu zdôrazňujú, že pri príprave venovali pozornosť aj symbolike a detailom. Na gombíkoch sa namiesto skrížených mečov objaví český lev a tvar golierov, vreciek či nárameníkov odkazuje na rovnošatu vzor 45, ktorá po vojne krátko zjednotila všetky zložky československej armády. Nový odev má podľa ministerstva zachovať reprezentatívny vzhľad, no zároveň sa zbaviť nepraktických a nákladných ozdôb, ako sú slávnostné šnúry či brigadírka.

Výrazná zmena sa týka aj označení jednotlivých druhov vojsk a odborností. Ministerstvo obrany upozornilo, že časť používaných znakov ešte stále vychádza zo sovietskeho vzoru prijatého po roku 1950 a viaceré z nich sú dodnes zhodné s označeniami, ktoré používa ruská armáda. Vtedajší režim tento krok obhajoval slovami: „Pokiaľ ide o označenie hodností a o odznaky príslušnosti k druhu vojsk, preberáme označenie, ktoré sú zavedené v Sovietskej armáde. A to je veľká česť, ktorá sa našej armáde dostáva.“ Symbolika armády tak nemala vychádzať z domácich tradícií, ale mala aj navonok demonštrovať politickú a vojenskú podriadenosť Moskve.

Hoci po roku 1990 z mnohých znakov zmizla päťcípa hviezda, časť symbolov prežila prakticky bez zmeny až dodnes. Rezort obrany preto upozorňuje na „alarmujúcu a neakceptovateľnú skutočnosť“, že deväť rozlišovacích znakov zostalo totožných s tými, ktoré používa armáda Ruska. Práve aj preto sa príprava novej rovnošaty spája s revíziou týchto prvkov, aby sa česká armáda definitívne odstrihla od symbolov, ktoré vznikli ako prejav lojality k sovietskej armáde a ktoré dnes nevyhnutne pripomínajú ruský vplyv.

X xx

Menej sexu kvôli Trumpovej vojne proti Iránu? Ceny kondómov letia nahor

Malajzijská spoločnosť Karex, najväčší výrobca kondómov na svete, plánuje zvýšiť ceny o 20 až 30 percent kvôli rastúcim nákladom. Ak bude narušenie dodávateľského reťazca v dôsledku vojny v Iráne pokračovať, ceny by mohli ešte viac stúpnuť, povedal pre agentúru Reuters generálny riaditeľ Goh Miah Kiat.

„Situácia je určite veľmi krehká, ceny sú vysoké. V tejto chvíli nemáme inú možnosť, ako tieto náklady preniesť na zákazníkov,“ povedal Goh. Dodal však, že spoločnosť tiež zažíva prudký nárast dopytu po kondómoch, pretože vyššie náklady na dopravu a oneskorenia v dodávkach spôsobili, že mnohí zákazníci majú nižšie zásoby ako zvyčajne.

Spoločnosť Karex vyrobí viac ako päť miliárd kondómov ročne. Dodáva popredným značkám ako Durex a Trojan, ako aj štátnym zdravotníckym systémom, ako je britská NHS, a programom globálnej pomoci, ktoré riadi Organizácia Spojených národov.

Kondómy za 50 miliónov pre Gazu? Pomýlil som sa, priznal Musk

Najbohatší človek na svete Elon Musk tvrdil, že Ameriky poslala do palestínskej Gazy kondómy za 50 miliónov. V skutočnosti to bola Gaza v Mozambiku a bol to program na boj s HIV. Zdroj: C-SPAN / Zdroj: C-SPAN

Výrobca kondómov sa pripája k rastúcemu počtu spoločností vrátane výrobcov lekárskych rukavíc, ktoré sa pripravujú na narušenie dodávateľského reťazca. Blízky východný konflikt, ktorý zhoršil americko-izraelský útok na Irán, narúša dostupnosť blízkovýchodných petrochemických produktov a sťažuje získavanie surovín.

Od začiatku konfliktu 28. februára vzrástli náklady prakticky na všetko od syntetického kaučuku cez nitril používaný v kondómoch až po obalové materiály a mazivá, ako je hliníková fólia a silikónový olej, povedal Goh. Karex má dostatok zásob na niekoľko mesiacov a zvyšuje výrobu, aby uspokojil rastúci dopyt, povedal.

Dopyt po kondómoch sa od začiatku roka zvýšil približne o 30 percent. Pretrvávajúce prerušenie prepravy tiež zvýšilo riziko nedostatku. Vývoz do destinácií, ako je Európa a Spojené štáty, teraz trvá spoločnosti Karex takmer dva mesiace v porovnaní s mesiacom predtým. Mnohé rozvojové krajiny teraz nemajú dostatočné zásoby, pretože trvá dlho, kým sa k nim produkty dostanú.

X X X