Von der Leyenová: existuje len jedno riešenie. Ak chce Európska únia financovať všetky svoje priority a zachovať výšku príspevkov jednotlivých členských štátov do rozpočtu, potrebuje nové vlastné zdroje. Po skončení neformálneho samitu EÚ na Cypre to dnes uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Témou dnešného rokovania bol práve budúci sedemročný rozpočet EÚ od roku 2028. Európska komisia už vlani v lete navrhla ako nové vlastné zdroje napríklad príjmy z takzvaného uhlíkového cla či zvýšenie spotrebnej dane.
„Po prvé, od roku 2028 začne Európska únia splácať nástroj NextGenerationEU, to je jeden záväzok. Po druhé, musíme viac investovať do našich takzvaných nových priorít. Tými sú európska konkurencieschopnosť, umelá inteligencia, obrana, bezpečnosť, energetika,“ povedala von der Leyenová novinárom.
NextGenerationEU je program EÚ, ktorý mal pomôcť členským štátom zotaviť sa z vplyvu pandémie covidu-19. EÚ si tieto peniaze požičala na finančných trhoch a teraz ich musí splácať.
„Tretím dôležitým bodom je, že chceme zachovať financovanie dlhodobých priorít Európskej únie. Ide o spoločnú poľnohospodársku politiku a kohéznu politiku. A samozrejme chceme udržať národné príspevky pod kontrolou,“ dodala. Pokiaľ majú byť zachované všetky štyri vyššie spomenuté prvky, existuje podľa nej len jedno riešenie: nové vlastné zdroje, bez ktorých sa EÚ nezaobíde.
Európska komisia zverejnila prvý návrh nového sedemročného rozpočtu od roku 2028 v objeme 1,8 bilióna eur vlani v júli. Predstavila v ňom niekoľko zásadných zmien s tým, že chce, aby bol oveľa pružnejší.
Sedemročný rozpočet zahŕňa všetky základné výdavky EÚ, od dotácií poľnohospodárom cez fondy na podporu menej rozvinutých regiónov po budovanie dopravnej infraštruktúry či pomoc rozvojovým krajinám.
Návrh ihneď kritizoval europarlament. Poslanci sa postavili najmä proti „národným plánom“, teda návrhu komisie na zlúčenie finančných prostriedkov pre poľnohospodárov a regióny, ktoré tvoria zhruba polovicu celkového rozpočtu EÚ, do jednotných fondov spravovaných 27 vládami.
Ide o zmenu proti súčasnému systému, kde hrali kľúčovú úlohu pri nakladaní s financovaním regióny. Tento návrh na jednu národnú obálku sa najskôr už meniť nebude, štáty ale požadujú, aby sumy určené na spoločnú poľnohospodársku politiku a kohéznu politiku neboli menšie, než tomu bolo doteraz. Taký názor zastáva napríklad aj Česko, ktoré patrí medzi skupinu takzvaných priateľov kohézie.
Babiš: Bude to boj
Český premiér Andrej Babiš po dnešnom stretnutí uviedol, že rokovania o dlhoročnom rozpočte budú boj. Ťažko sa podľa neho stihne dohodnúť rozpočet do konca tohto roka, ako chce predseda Európskej rady António Costa.
„Európska komisia chce hlavne dodatočné zdroje, 60 miliárd eur, a samozrejme málokto z členských štátov chce takéto dodatočné zdroje platiť,“ uviedol český premiér. Podľa Babiša bohatšie štáty nechcú prispievať viac do rozpočtu Únie, zatiaľ čo štáty, ktoré teraz dostávajú z Bruselu viac, než koľko odvádzajú, ako Česká republika, nechcú prísť o transfery.
Babiš zopakoval, že súčasný návrh únijného rozpočtu odmieta kvôli navrhovanému zníženiu prostriedkov pre Českú republi
X XX
Iránsky šéf diplomacie Abbás Arákčí dorazil do Islamabadu, rokovania s USA ostávajú neisté.
Iránsky šéf diplomacie dorazil do Islamabadu na rokovania o regionálnom mieri a stabilite. V meste pritom už finišujú prípravy na príchod americkej delegácie.
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v piatok krátko pred polnocou miestneho času pricestoval do pakistanskej metropoly Islamabad. Nie je však zatiaľ jasné, či sa počas víkendu stretne aj s americkou delegáciou, píše TASR podľa správ agentúr AFP a AP.
Arákčí by mal podľa vyhlásenia pakistanského ministerstva zahraničných vecí rokovať „s vedením Pakistanu o najnovšom vývoji v regióne, ako aj o prebiehajúcom úsilí o regionálny mier a stabilitu“. Minister predtým na sociálnej sieti X napísal, že účelom návštevy je koordinácia s partnermi v bilaterálnych záležitostiach.
Americká delegácia na ceste
Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová medzitým potvrdila, že americká delegácia tvorená vyslancami prezidenta Steveom Witkoffom a Jaredom Kushnerom by mala odletieť z USA do Pakistanu v sobotu ráno amerického času. Či sa dve delegácie stretnú, je nejasné.
Nemenovaný zdroj z prostredia pakistanskej vlády predtým uviedol, že logistický a bezpečnostný tím Spojených štátov sa už nachádza v Islamabade s cieľom viesť druhé kolo rokovaní medzi Washingtonom a Teheránom.
Trump predĺžil prímerie
Americký prezident Donald Trump v utorok predĺžil dvojtýždňové prímerie vo vojne s Iránom tesne pred jeho vypršaním. Cieľom bolo podľa neho poskytnúť Teheránu viac času na predloženie jednotného návrhu na rokovania.
Denník The New York Times už v stredu s odvolaním sa na anonymné pakistanské zdroje a na vyjadrenie samotného Trumpa uviedol, že sa druhé kolo americko-iránskych rokovaní mohlo uskutočniť počas najbližších troch dní.
X XX
Do Pákistánu míří americká delegace jednat s Íránem. Ten rozhovory ale nemá na programu‘
Íránská delegace v s ministrem zahraničí Abbásem Arakčím v pátek přiletěla do Islámábádu, uvedla podle agentury Reuters pákistánská diplomacie. Americký prezident Trump posílá tamtéž své vyjednavače Stevea Witkoffa a Jareda Kushnera na další mírová jednání a setkají se s Arakčím, uvedli podle CNN američtí představitelé. Mluvčí Bílého domu potvrdila, že odletí v sobotu. Není jasné, kdy přesně se budou jednání konat. Írán svou účast nepotvrdil.
Pákistán zprostředkoval současné příměří a hostil první, neúspěšné, kolo mírových rozhovorů mezi Teheránem a Washingtonem.
Americký viceprezident JD Vance, který vedl americkou delegaci v prvním kole mírových jednání, se k Trumpovým vyjednavačům tentokrát nepřipojí vzhledem k tomu, že se rozhovorů nezúčastní ani předseda íránského parlamentu Mohammad Bágher Ghálíbáf, uvedly zdroje CNN.
Představitelé Bílého domu podle nich vnímají Ghálíbáfa jako vůdce íránské delegace a protějška Vance ve vyjednáváních.
„Viceprezident zůstává silně zapojen do celého procesu a bude ve Spojených státech v pohotovosti, spolu s prezidentem a ministrem zahraničí Marcem Rubiem a celým týmem národní bezpečnosti, aby byl informován o vývoji,“ uvedla podle CNN mluvčí Bílého domu Karoline Leavittová.
„Samozřejmě budou všichni připraveni odletět do Pákistánu, bude-li to nutné,“ dodala.
Íránci kontaktovali Američany, k čemuž je Trump vyzval, a požádali o rozhovor naživo, řekla v pátek Leavittová stanici Fox News.
„Rozhodně v posledních dnech vidíme z íránské strany nějaký pokrok. Jak jsem řekla, prezident se rozhodl poslat Stevea a Jareda, aby Íránce vyslechli. Takže uvidíme, co chtějí říct,“ řekla mluvčí s odkazem na Witkoffa a Kushnera, kteří podle ní do Pákistánu odletí v sobotu ráno východoamerického času.
Arakčí bude v Pákistánu nejprve jednat s pákistánským premiérem Šahbázem Šarífem, ministrem zahraničí Išakem Darem a šéfem pákistánských ozbrojených sil Ásimem Munírem, píše web Axios.
Jednání se bude týkat obnovení mírových rozhovorů s Američany, sdělil webu pákistánský představitel. „Třístranné setkání se Spojenými státy bude posouzeno po našem setkání s Arakčím,“ uvedl pákistánský zdroj.
X X X
Maďarský oligarcha blízky Viktorovi Orbánovi si zabezpečil biznis na Slovensku. Spojil sily s jedným z najbohatších Slovákov
Nenápadná eseročka Torreol z roka na rok zahviezdila, keď jej raketovo narástli tržby aj zisk. Stoja za ňou vplyvní slovenskí veľkopodnikatelia, ku ktorým sa teraz pridal aj šéf MOL-u.
Článok vznikol v spolupráci s Investigatívnym centrom Jána Kuciaka.
Zatiaľ čo sa v Budapešti po prehratých parlamentných voľbách a konci šestnásťročnej éry Fideszu začína veľké politické upratovanie, dlhoročný šéf petrochemického gigantu MOL Zsolt Hernádi a jeden z najbohatších Maďarov si v tichosti pripravil lukratívny biznis na Slovensku. Len dva týždne pred volebným zemetrasením v Maďarsku totiž firma prepojená na tohto vplyvného oligarchu získala päťpercentný podiel v slovenskej spoločnosti Torreol.
Z pohľadu rastu tržieb je táto firma doslova úkaz v slovenskom biznise. Založil ju vplyvný slovenský podnikateľ a bývalý politik Ján Sabol, ktorému patrí 17. miesto v rebríčku najbohatších Slovákov s majetkom 450 miliónov eur spolu s exšéfom SPP Richardom Prokypčákom. A v priebehu jediného roka dokázali zvýšiť tržby z nevýrazných 40-tisíc eur až na 54 miliónov eur.
Kto stojí za rastom tržieb?
Takýto raketový rast nie je len výsledkom šikovného marketingu, ale predovšetkým strategických zmlúv so súkromníkmi aj štátnymi inštitúciami. Tou najzaujímavejšou referenciou, ktorou sa firma pýši priamo na svojom webe, je však bratislavská rafinéria Slovnaft, kľúčová časť v portfóliu maďarskej skupiny MOL. Keďže Torreol je primárne dodávateľom plynu a v druhom rade dodávateľom elektriny, Slovnaftu pravdepodobne dodáva jednu z týchto energetických komodít.
Práve tu sa začína odvíjať zaujímavá majetková rošáda. Koncom marca, teda len dva týždne predtým, ako strana Fidesz po šestnástich rokoch definitívne stratila moc v Maďarsku, získala päťpercentný podiel v Torreole spoločnosť Solva Gamma. Táto firma pôsobí ako predĺžená ruka Zsolta Hernádiho, ktorého majetok odhaduje maďarský Forbes na stovky miliónov eur. S Hernádim fondy stojace za Solva Gamma spája aj maďarský magazín Válasz online.
X XX
Hlupáci s nízkym IQ. Donald Trump čelí tvrdej vzbure vlastných, hovoria o zrade. Odvolajú ho.
MAGA hnutie sa triešti po tom, čo Trump porušil sľub neťahať USA do nových vojen. Konzervatívne hviezdy sa od neho odvracajú a ľutujú svoju niekdajšiu podporu.
„Hlupáci s nízkym IQ.“ Týmito slovami dnes Donald Trump označuje svojich niekdajších najvernejších spojencov z hnutia, ktoré mu v roku 2024 pomohlo dostať sa druhýkrát do Bieleho domu. Najvplyvnejšie konzervatívne hlasy teraz hovoria o zrade, vyjadrujú verejnú ľútosť nad svojou podporou a dokonca spomínajú 25. dodatok ústavy. Čo presne spôsobilo túto občiansku vojnu na americkej pravici?
Pred blížiacimi sa doplňujúcimi voľbami do Kongresu (tzv. midterms) čelí Biely dom problému, ktorý si ešte pred pár mesiacmi nevedel nikto predstaviť. Kedysi zjednotená republikánska základňa je rozštiepená. Podľa nedávnych prieskumov CNN klesla celková podpora Trumpa medzi republikánmi z 92 percent na 80 percent, pričom miera „silnej podpory“ sa prepadla zo 64 percent na 43 percent.
Tento pokles nie je náhodný. Stoja za ním kontroverzné zahraničnopolitické rozhodnutia, konflikt s pápežom aj pocit, že prezident nenaplnil sľuby, vďaka ktorým získal kreslo.
Generačný rozkol pre vojnu v Iráne
Katalyzátorom súčasného rozkolu je Trumpovo rozhodnutie z konca februára pripojiť sa k Izraelu a spustiť vojenské údery proti Iránu (tzv. Operácia Veľký hnev). Tento krok šiel úplne oproti jednému z hlavných predvolebných sľubov, a to držať Ameriku mimo ďalších vojen na Blízkom východe.
Zatiaľ čo staršia generácia republikánov tento krok víta a na konferenciách ako CPAC (Conservative Political Action Conference, teda Konferencia konzervatívnej politickej akcie) oslavuje agresiu namierenú proti Teheránu, mladí muži z hnutia MAGA reagujú s odporom. Práve táto demografická skupina, silne ovplyvnená internetovými influencermi a podcastermi, zohrala kľúčovú rolu v Trumpovom volebnom víťazstve.
Účastník Konferencie konzervatívnej politickej akcie (CPAC) 2026 v Grapevine v Texase v USA má na sebe čiapku s nápisom Trump 2028, 26. marca 2026.Zdroj: REUTERS/Callaghan O’Hare
Prieskumy totiž hovoria jasne: Až 70 percent mužov z hnutia MAGA starších ako 35 rokov verí Trumpovmu plánu, kým u mužov pod 35 rokov je to len 49 percent. Mladí konzervatívci sa obávajú ekonomických dopadov, rastúcich cien pohonných hmôt a v krajnom prípade aj zavedenia brannej povinnosti.
Ako pre Politico povedal tridsaťročný veterán Joseph Bolick na konferencii CPAC: „Klamal o všetkom. Ak idete do vojny, ktorá nemá jasný koniec, aký to má cieľ?“ Dokonca aj bývalý kongresman Matt Gaetz otvorene varoval pred pozemnou inváziou do Iránu, ktorá podľa neho urobí Ameriku „chudobnejšou a menej bezpečnou“.
Rozkol v strane nie je obmedzený len na radových voličov. Do otvorenej vojny s Trumpom vstúpili predovšetkým osobnosti, ktoré kedysi tvorili jadro jeho mediálnej podpory.
Od poradcu k verejnému pokániu
Najvýraznejším kritikom Trumpa z vnútra jeho radov sa stal bývalý moderátor Fox News, Tucker Carlson. Ešte v júli 2024 na Republikánskom národnom zjazde označil Trumpa za „úžasného človeka“. Teraz však vo svojom podcaste vyjadril hlbokú ľútosť. V nedávnom rozhovore so svojím bratom Buckleym poslucháčom povedal: „Ospravedlňujem sa za to, že som vás zavádzal… Budem sa tým trápiť ešte dlho.“
Carlson dlhodobo kritizoval vojenské akcie proti Iránu, okrem toho však už dávnejšie ostro odsúdil aj vojenskú operáciu vo Venezuele zameranú na zvrhnutie prezidenta Nicolása Madura. Narážajúc na venezuelskú ropu (ktorej má táto krajina najväčšie zásoby na svete) argumentoval, že „brať cudzie veci silou“ je pre kresťanov neakceptovateľné. Trumpove vyhrážky, že na Veľkonočnú nedeľu zničí iránsku civilnú infraštruktúru, označil Carlson za hrozbu vojnovým zločinom a „odpornosť na každej úrovni“.
Americký moderátor Tucker Carlson hovorí o svojom rozhovore s ruským prezidentom Putinom v Moskve.
Výzvy na odvolanie
Konzervatívna komentátorka Candace Owensová svoju predchádzajúcu podporu prezidenta okomentovala slovami, že sa cíti „trápne“. Jeho konanie v súvislosti s Iránom označila za „satanské“ a dokonca navrhla uplatnenie 25. dodatku ústavy. V tom nejde len o obyčajné odvolanie, ale o špecifický ústavný proces odstránenia prezidenta z úradu pre neschopnosť vykonávať funkciu (napr. z mentálnych dôvodov), ktorý musí iniciovať jeho vlastný kabinet.
X X X
Korupcia a peniaze sa stali štátnou ideou. Prečo je zo Slovenska Zlaté teľa? Pýta sa František Mikloško .
Korupcia a honba za peniazmi, to je dnes kľúčová ideológia Slovenska, tvrdí organizátor jedného z najväčších protikomunistických protestov – Sviečkovej manifestácie, František Mikloško. Štát predsa nie je žiadne Zlaté teľa, tvrdí. Moc vs. Pravda – tá dilema je tu späť. Vraciame sa do Normalizácie?
Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu. I tak znelo heslo jednej z najväčších demonštrácií voči totalitnej komunistickej moci. Sviečková manifestácia dnes oslavuje 38. výročie. Komunizmus padol, Sovietsky zväz sa rozpadol, mocenská normalizácia, ale aj mentálna kolaborácia, sa však medzi nás opäť plazivo vracajú. Aký je odkaz Sviečkovej a nie je načase voči arogancii a svojvôli moci opäť zapáliť sviečky kresťanského vzdoru a občianskej pravdy?
Kliatba vzniku slovenského štátu bola v hľadaní nepriateľa. Nie sme schopní si vytvoriť pozitívnu víziu toho, kto sme a čo chceme. Zjednocujeme sa iba na báze nepriateľa, tvrdí jeden z kľúčových organizátorov Sviečkovej manifestácie ako symbolu nenásilného občianskeho i náboženského odporu voči totalite, František Mikloško.
Koľkokrát sa to všetko bude ešte opakovať a prečo si – ako spoločnosť – nevieme nájsť to miesto, kam patríme? Alebo patríme práve do tohto tu, čo tu práve máme, a naozaj nemáme na nič viac? Vieme sa poučiť z vlastnej minulosti a čo nám dnes vlastne hovoria slová disidenta Krčméryho: „Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu” a ak nám ešte niečo hovoria, čo je to teda tá naša „pravda“?
Slovensko nie je žiadne Zlaté teľa. Veď kto je tu protislovenský? Ten, čo sa bije do pŕs – a medzitým bez hanby kradne, alebo sú to tí, čo sa verejne nevystatujú a žijú svoje poctivé životy? Pýta sa F. Mikloško. A dodáva: „Už takmer 40 rokov putujeme po postkomunistickej púšti. Je najvyšší čas vyložiť karty na stôl. Bude to určite zaujímavé, ale možno i veľmi tristné poznanie.“
X XX
Nové obete transakčnej dane. Malí podnikatelia vo veľkom vracajú dotácie. „Končím, zlikvidovalo ma to,“ hovorí kozmetička
Malí podnikatelia doplácajú na zmenu legislatívy a prísne pravidlá ústredia práce. Hoci finančnú pomoc využili v súlade s predpismi, kvôli neohláseniu nového podnikateľského účtu musia štátu vracať celú dotáciu.
Kozmetička Katarína sa v roku 2024 rozhodla využiť štátnu pomoc na rozbeh podnikania. Zapojila sa do národného projektu zameraného na podporu zamestnanosti, v rámci čoho jej štát poskytol dotáciu vo výške dvetisíc eur. To však ešte netušila, že o pár mesiacov bude musieť celú sumu vrátiť.
„Všetky moje investície sú úradom schválené a finančne trasovateľné, no, bohužiaľ, po zmene čísla účtu, ktorá bola vynútená štátom v dôsledku zavedenia transakčnej dane, som nenahlásila nové číslo účtu na úrad práce,“ približuje mladá žena dôvod, pre ktorý musela príspevok vrátiť.
Podľa vlastných slov sa situáciu snažila zvrátiť a adresovala listy nielen miestnemu úradu práce či bratislavskému ústrediu, ale dokonca aj ministerstvu. „Zovšadiaľ mi prišla zamietavá odpoveď. Dúfala som aspoň v pokutu, ale márne. Musela som vrátiť celú sumu, čo bolo pre moje podnikanie likvidačné a v septembri ho musím zatvoriť,“ priznáva Katarína so smútkom v hlase.
Finančný masaker pre malých živnostníkov
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) uviedlo, že z projektu, ktorého hlavným cieľom mala byť podpora mladých podnikateľov a znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, bolo k 17. aprílu tohto roka podporených takmer 3 600 živnostníkov. Štatistiku o tom, koľkí z nich museli dotáciu vrátiť kvôli rovnakému administratívnemu problému, údajne nevedie.
Podľa našich informácií však kozmetička Katarína zďaleka nie je jediná, ktorú postihol takýto osud. Pridávajú sa k nej aj ďalší Slováci, ktorí ani len netušili, že snaha rozbehnúť nové podnikanie a prispievať do slovenskej ekonomiky sa im kruto vypomstí.
Jednou z nich je Martina, ktorá od štátu získala najvyššiu možnú čiastku vo výške približne 7 500 eur. Tie využila na nákup náradia a zdravotné poistenie v oblasti výroby drevených výrobkov. Aj ona doplatila na to, že výdavky hradila z nového podnikateľského účtu, namiesto osobného, ktorý pôvodne uviedla v dohode.
„Úrad trvá na vrátení takmer celej sumy. Je to finančný masaker, pretože všetky peniaze z príspevku sme už, samozrejme, použili,“ približuje Martina. Priznáva, že tiež mala snahu situáciu vyriešiť inak, než vrátením príspevku. „Napísala som námietku, odvolanie, ale nič nepomohlo. Úrad trvá na vrátení príspevku,“ konštatuje nešťastne.
X X X
Zvláštny krok vyšetrovateľa v kauze Rozuzlenie: záver sa rozhodol utajiť
V kauze NAKA pôvodne stíhala bývalého aj vtedajšieho šéfa SIS aj Petra Košča zámeho ako Pán X.
V auguste 2023, pár týždňov pred parlamentými voľbami, urobila NAKA poslednú veľkú akciu s názvom Rozuzlenie. Vyšetrovateľ vtedy obvinil bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského, vtedajšieho šéfa SIS Michala Aláča aj podnikateľa Petra Košča, známeho ako Pán X.
Posledný menovaný mal byť podľa obvinenia hlavou zločineckej skupiny, ktorej cieľom malo byť marenie vyšetrovania veľkých káuz a diskreditácia policajtov známych ako čurillovci. Práve v tejto kauze sa Ján Čurilla a viacerí jeho kolegovia stali chránenými oznamovateľmi pod záštitou Úradu na ochranu oznamovateľov.
V súvisiacej veci, ktorá sa netýkala zločineckej skupiny bol pôvodne spolu s Pčolinským obvinený aj šéf Národného bezpečnostného úradu Roman Konečný. „Skutok, ktorý bol predmetom jeho konania, nenapĺňa zákonné znaky trestného činu a týkal sa udalostí, ktoré patria do kompetencie správneho súdnictva, a mal povahu pracovno-právneho sporu,“ reaguje NBÚ.
Roman Konečný podal ešte v roku 2025 trestné oznámenie na Úrad inšpekčnej služby, a to pre podozrenia súvisiace s postupom pri vedení konania a jeho pripojením ku kauze Rozuzlenie.
X X X
Trump šokoval vyjadrením o rakovine. Jeho obľúbený nápoj má „zabíjať bunky“. Lekári bijú na poplach
Americký prezident Donald Trump opäť vyvolal vlnu reakcií. Tentoraz tvrdením, že jeho obľúbený nápoj môže „zabíjať rakovinové bunky“. Lekári a vedci však reagujú rázne a upozorňujú, že podobné výroky môžu byť nebezpečné a zavádzajúce.
Americký prezident Donald Trump opäť vyvolal rozruch. Tentoraz tvrdením, že jeho obľúbený nápoj môže „zabíjať rakovinové bunky“.
Výrok, ktorý zaznel podľa šéfa amerického zdravotného programu Medicare a Medicaid Mehmeta Oza v podcaste jeho syna, okamžite vyvolal ostrú reakciu lekárov aj vedcov.
Lekári bijú na poplach: internetové mýty komplikujú liečbu
Doktor Oz zároveň tvrdí, že Trump to povedal skôr odľahčeným, žartovným spôsobom, keď obhajoval svoju obľubu sýtených nápojov. Spomenul to v epizóde podcastu, ktorý moderuje Donald Trump Jr.
Podľa Oza Trump argumentoval zvláštnou logikou. Ak diétna limonáda dokáže „zabiť trávu“, musí podľa neho zabíjať aj rakovinové bunky v tele, píše portál People. Prezident mal dokonca žartovať, že niektoré nápoje, ktoré konzumuje, nie sú také nezdravé, ako si ľudia myslia.
Doktor si spomenul, ako Trump raz povedal, že voda s pomarančovou príchuťou, napríklad Fanta, nemôže byť až taká zlá, pretože sa vyrába z koncentrátu pomarančovej šťavy, a nazval ju „čerstvo vylisovanou“, dopĺňa The Times of India.
Lekári však reagovali jednoznačne. Ide o nepravdivé a potenciálne nebezpečné tvrdenie. „Žiadna sóda nezabíja rakovinové bunky,“ upozornil napríklad americký lekár Owais Durrani.
Podobne pediater Zachary Rubin ironicky poznamenal, že rovnakou logikou by bolo možné označiť aj bielidlo za „superpotravinu“.
Vedecký konsenzus je pritom jasný. Neexistuje žiadny dôkaz, že by sladené či diétne nápoje dokázali liečiť alebo predchádzať rakovine.
Naopak, výskumy upozorňujú na možné riziká spojené s umelými sladidlami.
Napríklad medzinárodná agentúra IARC zaradila aspartám medzi látky „možno karcinogénne,“ hoci dôkazy sú zatiaľ obmedzené.
Veľká francúzska štúdia z roku 2022 dokonca naznačila mierne zvýšené riziko rakoviny pri vyššej konzumácii umelých sladidiel, hoci nepreukázala priamu príčinnú súvislosť. Odborníci zároveň upozorňujú na možné negatívne vplyvy týchto látok na črevnú mikroflóru.
Onkologická komunita dlhodobo varuje pred podobnými „zázračnými“ tvrdeniami. Ako ukazujú prehľady medicínskych organizácií, množstvo alternatívnych metód liečby rakoviny, vrátane rôznych diét či nápojov, nemá žiadny vedecký základ a môže pacientom dokonca uškodiť.
Problémom nie je len samotný výrok, ale aj jeho dosah. V čase, keď sa verejnosť snaží orientovať v zložitých zdravotných informáciách, môžu podobné tvrdenia od vplyvných osobností šíriť nebezpečné mýty. „Dezinformácie o liečbe rakoviny môžu viesť ľudí k tomu, že odložia účinnú liečbu,“ upozorňujú odborníci.
X X X
Zelenskyj chce plné členstvo v EÚ, Merz hovorí nie: v hre je však účasť bez hlasu
Všetkým je jasné, že nie je možné, aby Ukrajina vstúpila do EÚ okamžite, vyhlásil v piatok po dvojdňovom summite Európskej rady na Cypre nemecký kancelár Friedrich Merz.
Vyslovil sa však za to, aby sa Ukrajina užšie integrovala do inštitúcii EÚ, a to aj možnou účasťou na zasadnutiach lídrov členských štátov alebo na stretnutiach v Európskom parlamente a Európskej komisii, v každom prípade ale bez práva hlasovať.
Ukrajina by chcela vstúpiť do Európskej únie už v roku 2027. Prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že jeho krajina na to technicky pripravená bude. Pokroku v otázke pristúpenia dlhodobo bráni maďarský premiér Viktor Orbán, avšak jeho porážka v nedávnych voľbách podľa AFP vzbudila nádej, že vec sa môže posunúť o krok ďalej.
Lídri krajín EÚ vo všeobecnosti podporujú, aby Únia otvorila v rámci prístupového procesu s Ukrajinou prvý z celkom šiestich vyjednávacích blokov, tzv. klastrov. Členské štáty ale nie sú veľmi ochotné proces prijatia Ukrajiny do svojich radov urýchliť.
Niektorých predstaviteľov to podľa AFP vedie k tomu, aby medzičasom navrhovali možné prechodné výhody pre Kyjev. „Chcem tiež umožniť užšiu integráciu do európskych inštitúcií, napríklad prostredníctvom účasti na zasadnutiach Európskej rady bez hlasovacieho práva,“ povedal Merz po summite, na ktorom sa zúčastnil aj Zelenskyj.
Fico po summite EÚ o Zelenskom: Čo si vypýta, to má. A ak niekto riadi EÚ, tak je to on.
Ukrajinský prezident krátko pred zasadnutím Európskej rady na Cypre trval na tom, že Ukrajina nepotrebuje akési „symbolické členstvo v EÚ“. „Bránime spoločné európske hodnoty. Verím, že si zaslúžime plnoprávne členstvo v EÚ,“ povedal Zelenskyj novinárom. Podľa Merza by „predprístupový proces“ mohol predstavovať most k neskoršiemu plnému členstvu.
Ukrajina považuje pristúpenie k EÚ za kľúčové pre svoju bezpečnosť a budúcu obnovu. Okrem nej sa o vstup snaží ešte niekoľko ďalších štátov. Z nich majú k členstvu najbližšie Čierna Hora a Albánsko.
Predseda Európskej rady António Costa, ktorý v tejto pozícii vedie summity lídrov EÚ, vyhlásil, že Ukrajina podnikla aj napriek prebiehajúcej vojne s Ruskom naozaj pôsobivý pokrok v oblasti reforiem. Rokovania o členstve sú ale podľa neho dlhé a je to veľmi ťažký proces. „Nemôžeme sa snažiť stanovovať umelé termíny – hovoriť, že to bude o tri mesiace alebo o desať rokov,“ zdôraznil s tým, že sa treba snažiť, aby to bolo čo najskôr.
X X X
Trump šokoval vyjadrením o rakovine. Jeho obľúbený nápoj má „zabíjať bunky“. Lekári bijú na poplach
Americký prezident Donald Trump opäť vyvolal vlnu reakcií. Tentoraz tvrdením, že jeho obľúbený nápoj môže „zabíjať rakovinové bunky“. Lekári a vedci však reagujú rázne a upozorňujú, že podobné výroky môžu byť nebezpečné a zavádzajúce.
Americký prezident Donald Trump opäť vyvolal rozruch. Tentoraz tvrdením, že jeho obľúbený nápoj môže „zabíjať rakovinové bunky“.
Výrok, ktorý zaznel podľa šéfa amerického zdravotného programu Medicare a Medicaid Mehmeta Oza v podcaste jeho syna, okamžite vyvolal ostrú reakciu lekárov aj vedcov.
Lekári bijú na poplach: internetové mýty komplikujú liečbu
Doktor Oz zároveň tvrdí, že Trump to povedal skôr odľahčeným, žartovným spôsobom, keď obhajoval svoju obľubu sýtených nápojov. Spomenul to v epizóde podcastu, ktorý moderuje Donald Trump Jr.
Podľa Oza Trump argumentoval zvláštnou logikou. Ak diétna limonáda dokáže „zabiť trávu“, musí podľa neho zabíjať aj rakovinové bunky v tele, píše portál People. Prezident mal dokonca žartovať, že niektoré nápoje, ktoré konzumuje, nie sú také nezdravé, ako si ľudia myslia.
Doktor si spomenul, ako Trump raz povedal, že voda s pomarančovou príchuťou, napríklad Fanta, nemôže byť až taká zlá, pretože sa vyrába z koncentrátu pomarančovej šťavy, a nazval ju „čerstvo vylisovanou“, dopĺňa The Times of India.
Lekári však reagovali jednoznačne. Ide o nepravdivé a potenciálne nebezpečné tvrdenie. „Žiadna sóda nezabíja rakovinové bunky,“ upozornil napríklad americký lekár Owais Durrani.
Podobne pediater Zachary Rubin ironicky poznamenal, že rovnakou logikou by bolo možné označiť aj bielidlo za „superpotravinu“.
Vedecký konsenzus je pritom jasný. Neexistuje žiadny dôkaz, že by sladené či diétne nápoje dokázali liečiť alebo predchádzať rakovine.
Naopak, výskumy upozorňujú na možné riziká spojené s umelými sladidlami.
Napríklad medzinárodná agentúra IARC zaradila aspartám medzi látky „možno karcinogénne,“ hoci dôkazy sú zatiaľ obmedzené.
Veľká francúzska štúdia z roku 2022 dokonca naznačila mierne zvýšené riziko rakoviny pri vyššej konzumácii umelých sladidiel, hoci nepreukázala priamu príčinnú súvislosť. Odborníci zároveň upozorňujú na možné negatívne vplyvy týchto látok na črevnú mikroflóru.
Onkologická komunita dlhodobo varuje pred podobnými „zázračnými“ tvrdeniami. Ako ukazujú prehľady medicínskych organizácií, množstvo alternatívnych metód liečby rakoviny, vrátane rôznych diét či nápojov, nemá žiadny vedecký základ a môže pacientom dokonca uškodiť.
Problémom nie je len samotný výrok, ale aj jeho dosah. V čase, keď sa verejnosť snaží orientovať v zložitých zdravotných informáciách, môžu podobné tvrdenia od vplyvných osobností šíriť nebezpečné mýty. „Dezinformácie o liečbe rakoviny môžu viesť ľudí k tomu, že odložia účinnú liečbu,“ upozorňujú odborníci.
x XX
Plzeňský Alcatraz. Německá extremistka si stěžuje na českou vazbu
Extremistka označuje borskou věznici za „Alcatraz“ a stěžuje si mimo jiné na hygienické podmínky a nedostatek soukromí. Ilustrační foto: Vězeňská služba ČR
Německá pravicová extremistka Marla-Svenja Liebichová posílá z plzeňské věznice Bory dopisy, ve kterých si stěžuje na podmínky v české vazbě. Jejich obsah se objevuje na jejím účtu na sociální síti X, upozornil německý bulvární list Bild. Liebichová byla původně odsouzena jako muž Sven Liebich, který si ale úředně změnil pohlaví. Před výkonem trestu uprchla, policie ji zadržela na počátku dubna v Česku. Teď čeká na rozhodnutí o vydání do Německa.
Česká policie zadržela 55letou Liebichovou u Aše v Karlovarském kraji. Stalo se tak na základě evropského zatykače. Státní zastupitelství v Halle podalo žádost o její vydání do Německa. Soud v Halle už v roce 2023 tehdy ještě Liebicha poslal na rok a šest měsíců do vězení ze štvaní, pomluvy a urážky. S následným odvoláním neuspěl. Muž si ale úředně změnil pohlaví, a trest si tak měl odpykat v ženské věznici v Chemnitz (Saské Kamenici), kam ale loni nenastoupil.
Nejdrsnější věznice světa
Po zadržení v Česku Liebichová putovala do vazební věznice v Plzni na Borech. Německý bulvární list ji popisuje jako „hororovou“ a připomíná, že se objevila v sérii streamovací platformy Netflix s názvem Nejdrsnější věznice světa.
Na ověřeném účtu Liebichové na síti X se v posledních dnech začaly objevovat příspěvky zveřejňované ve jménu Liebichové „týmem Marla“. Extremistka v nich označuje borskou věznici za „Alcatraz“ a stěžuje si mimo jiné na hygienické podmínky, nedostatek soukromí i na to, že musí stále nosit respirátor FFP2. Odmítla totiž rutinní lékařskou prohlídku. V jednom z dopisů se obrací Liebichová také na tisk. „Vzhledem k poměrům v této věznici zruším svůj bojkot médií a budu odpovídat na otázky týkající se této záležitosti,“ uvedla a zveřejnila poštovní adresu do věznice.
Na „milostné návštěvě u přítelkyně“
List Bild už dříve s odvoláním na své zdroje napsal, že Liebichovou česká policie zadržela, když byla v obci Krásná na Ašsku na „milostné návštěvě u přítelkyně“. Z místa se údajně pokusila uprchnout na elektrokoloběžce. Česká policie na počátku dubna uvedla, že hledanou osobu zadrželi příslušníci oddělení cíleného pátrání.
Případ Liebicha-Liebichové vyvolal v Německu debatu o zákonu o sebeurčení, který vstoupil v platnost v listopadu 2024. Pomoci měl především transgenderovým či nebinárním osobám. Umožňuje totiž změnit úřední zápis o pohlaví bez psychologických posudků a zdlouhavých soudních řízení, stačí pouhé prohlášení na matričním úřadu. Stejným způsobem lze změnit i křestní jméno.
Organizace bojující za práva sexuálních a genderových menšin upozorňují, že zákon pomohl už tisícům lidí a jeho změna kvůli jedinému případu zneužití by byla krokem zpět.
Kauza bitcoin: Zjištění se týkají Blažka i Decroix, tvrdí Tejc. Exministryně ho viní z atomovky
Svým výrokem o trestním oznámení vypustil ministr spravedlnosti Jeroným Tejc (nestr. za ANO) atomovou bombu, řekla jeho předchůdkyně ve funkci Eva Decroix v pořadu 360° ve vysílání CNN Prima NEWS. Podle Tejce sahají zjištění z interního auditu okolo bitcoinové kauzy do období, kdy byli ministry jak Pavel Blažek (dříve ODS), tak právě Decroix. Na základě těchto zjištění chce současný šéf resortu spravedlnosti podávat trestní oznámení.
„Zabývali jsme se nově i tím, že paní ministryně uzavřela dohody o narovnání s některými kupci ve výši 44 milionů korun, což je věc, kterou váš audit neřešil,“ vytkl současný ministr Decroix. Odpověděl tak na její četné dotazy, co nového v kauze zjistil. „Myslím si, že tam je několik nových skutečností, které mohou být podstatné pro objasnění u orgánů činných v trestním řízení, ale ty nemohu říci, protože bych tím zasáhl do vyšetřování,“ upřesnil Tejc.
Ministr odmítl uvést, koho se avizované trestní oznámení týká. „Samozřejmě nebudu specifikovat, na koho míří. Dané trestní oznámení vychází ze všech skutečností a z auditů, které jsme zajistili. Vyjmenovává konkrétní pochybení, jichž se mohly dopustit konkrétní osoby,“ řekl neurčitě Tejc.
Pravidelně lžete a jste zbabělý, kritizovala Decroix
Vůči jeho tvrzení se Decroix důrazně ohradila. „Pravidelně lžete. Tak já to, prosím, napravím. To, že neřeknete jméno, považuji v zásadě za správné, a osobně bych vás k tomu nikdy nevyzývala. To, že jste natolik zbabělý a nejste schopen říci, zda vaše trestní oznámení směřuje na dobu, kdy jsem na ministerstvu neseděla, anebo sahá do doby, kdy jsme se snažili vyřešit ‚megaprůšvih‘ státu (…), vede přesně k tomu, co dnes sledujeme na sítích,“ opáčila někdejší ministryně spravedlnosti. Narážela tak na výhrůžky, které dostává.
„Po celou dobu, kdy se budete snažit mlžit, budu sedět hrdě a rovně, protože vím, že za mého působení se tam žádný trestný čin nestal. Ani žádné okolnosti, které by vedly k jakýmkoliv pochybnostem,“ zdůraznila Decroix. „Jestli jediná věc, kterou považujete za nesprávnou, je, že stát objedná právní stanoviska a máte pocit, že byla příliš drahá, přičemž z nich nyní sám čerpáte a tyto externí audity umožnily vyřešit kauzu, která opravdu dalece přesahovala ministerstvo spravedlnosti. Tak opravdu, ale opravdu pochybuju, jestli můžete být ministrem spravedlnosti, když poškozujete advokáty,” pokračovala Decroix.
Staly se opravdu podezřelé věci, naznačil Tejc
„Staly se věci, které jsou opravdu podezřelé a jimiž se podle mého názoru musí zabývat policie,“ reagoval bezprostředně Tejc.
Učinila podle Tejce špatná rozhodnutí v bitcoinové kauze právě Decroix? „To se ukáže. Ale chci říct, že vás určitě neviním z toho, že jste vynaložila osm milionů korun na právní posudky a audit s tím že by šlo o trestný čin. Jsem přesvědčen, že jste je utratila v takové výši zbytečně, což je vaše politická odpovědnost. Neříkám, že to je trestný čin. Jestli to tak někdo vyhodnotí, je to jeho věc,“ odpověděl ministr spravedlnosti s tím, že jako problematické vnímá dohody o narovnání v celkové výši 44 milionů korun.
Mezi oběma politiky se v uplynulých dnech rozhořel spor kvůli bitcoinové kauze. Tejc nejprve na tiskové konferenci oznámil, že kvůli výsledkům interního auditu podá trestní oznámení, ačkoliv nikoho nejmenoval. „Vážený pane ministře, to, co jste spustil v pátek na tiskové konferenci, nebylo nic jiného než prasárna. To, že celý víkend mě na sítích dehonestují vaši pohunci, přejdu. To, že mně kvůli vám lidé posílají výhrůžku smrtí, to také přejdu. Jestli si myslíte, že mně budete tímto způsobem vyhrožovat, tak jste vedle, jak ta jedle,“ reagovala Decoix ve videu, které pak zveřejnila na síti X.
Na kompletní první část pořadu 360° týkající se bitcoinové kauzy s Jeronýmem Tejcem a Evou Decroix se podívejte v úvodu článku.
Politickou odpovědnost převzal Blažek
Bitcoiny v hodnotě téměř miliardy korun ministerstvo spravedlnosti přijalo od odsouzeného drogového dealera Tomáše Jiřikovského, který je nyní kvůli kauze obviněný z legalizace výnosů z trestné činnosti. Kvůli kritice následně rezignoval tehdejší ministr Pavel Blažek, ve funkci ho nahradila právě Decroix, která kvůli kauze zadala audit. Podle něj ministerstvo spravedlnosti před převzetím daru neprovedlo povinnou předběžnou kontrolu původu kryptoměny podle zákona o finanční kontrole a v rozporu s interními předpisy si nevyžádalo a nezpracovalo komplexní právní stanovisko ke smlouvě.
Ministerstvo darované bitcoiny nejprve vydražilo, ale policie je následně zajistila jako možný výnos z trestné činnosti. Ministerstvo později oznámilo, že jedné skupině kupců bitcoinů vyplatilo kurzový rozdíl zhruba 34 milionů korun a druhé skupině deset milionů. Decroix tehdy médiím řekla, že stát o nic nepřišel, protože si ponechal bitcoiny a kupcům vrátil peníze. Ministr Tejc zadal po nástupu do funkce nový interní audit.
X X X
Sokolům měla asistentka ukrást i peníze z úschovy. Vedení se soudí s advokátem, který peníze vyplatil
Česká obec sokolská chce asistentkou ukradené peníze po advokátní úschově vymáhat i po svém někdejším advokátovi.
Česká obec sokolská žádá po svém bývalém advokátovi Pavlu Jandovi, aby jí nahradil zmizelou úschovu. Téměř 1,5 milionu korun, které sokolové zdědili, totiž advokát vyplatil zřejmě v rozporu se smlouvou podle instrukcí Elišky Colding, asistentky bývalé starostky. Colding měla následně téměř celou částku převést na svůj účet. Jestli je za škodu Janda odpovědný, rozhodne soud až po konci vyšetřování. Policie plánuje případ uzavřít v červenci.
Byl čtvrtek 10. února 2022 a sokolský advokát Pavel Janda vyplatil téměř 1,5 milionu korun na jeden ze tří účtů České obce sokolské (ČOS). Šlo o část pozůstalosti po veteránu Františku Lizcovi, kterou měl advokát v úschově a kterou měli sokolové podle smlouvy z roku 2018 zdědit.
Zdánlivě běžná transakce ale měla háček. „Celková částka byla připsána na jiný účet ČOS, než který byl uveden v relevantních smlouvách,“ popisuje současná 1. místostarostka sokolů Kamila Šrolerová.
Ke změně cílového účtu došlo podle instrukcí, které měl advokát obdržet od sokolů do své datové schránky. Digitální „dopis“ ale neobsahoval to, co obsahovat podle smlouvy o úschově měl – ověřený podpis tehdejších statutárních zástupců, tedy starostky Hany Moučkové a jednatele Josefa Těšitele.
„V daných smlouvách bylo sjednáno, že pokud by mělo dojít ke změně bankovního účtu na straně ČOS, měl být schovatel (advokát Janda – pozn. red.) o této skutečnosti informován formou doporučené zásilky s ověřeným podpisem zástupců ČOS, jinak se k této změně nemělo přihlížet,“ vysvětluje Šrolerová.
- Kauza ukradených milionů
Případem, kdy Eliška Colding, asistentka bývalé sokolské starostky Hany Moučkové, měla údajně vyvést z České obce sokolské (ČOS) nepozorovaně desítky milionů korun, se policisté zabývají od začátku roku 2024 na podnět Finančního analytického úřadu. Krátce nato si asistentka coby údajná pachatelka podvodu vzala život.
Kauza stála místo nejen zmíněnou starostku Hanu Moučkovou, ale i jednatele ČOS Josefa Těšitele. Po obou bývalých statutárech, kteří za finance České obce sokolské zodpovídali, navíc plánuje nové sokolské vedení způsobenou škodu vymáhat. Ačkoliv sokolům vznikla škoda ve výši více než čtyř desítek milionů korun, nové vedení České obce sokolské dopředu odmítlo, že by muselo kvůli kauze prodávat majetek. Připustilo ale nutnost odkladu řady plánovaných investic.
Advokát se přesto rozhodl peníze vyplatit, což se ukázalo jako chyba. Peníze totiž obratem ze sokolského účtu zmizely. Jak totiž konstatují auditoři, skutečnou autorkou požadavku na vyplacení úschovy a jejího vyplacení na jiný sokolský účet byla zřejmě Eliška Colding, asistentka bývalé starostky Hany Moučkové, která ze sokolských účtů v průběhu let měla vyvést téměř 50 milionů korun.
Před očima sokolů
Celá krádež úschovy proběhla podle vzoru, který už dříve popsal server iROZHLAS.cz na základě auditních zpráv. Peníze měly nejprve 10. února 2022 dorazit na jeden ze tří účtů ČOS – šlo o jiný účet, než na jaký byla psaná smlouva, a zároveň jediný z účtů České obce sokolské, ke kterému měla mít podle auditorů Colding přístup.
O čtyři dny později, v pondělí 14. února 2022, začaly postupně peníze po menších částkách mizet na účet Světového svazu sokolstva a z možného zřetele sokolských pracovníků v Tyršově domě. Celá transakce byla dokončena 1. března, když bylo na účet Světového svazu sokolstva přepsáno 1,46 milionu korun. A sokolům na původním účtu zůstalo z úschovy jen 8620 korun.
„Poslední fází v rámci transakcí byly převody z účtu Světového svazu sokolstva na soukromý účet E. Colding,“ píšou auditoři o tom, jak se měla asistentka k penězům dostat.
To vše by nebylo ale podle sokolů možné, kdyby peníze byly v první fázi Jandou vyplaceny na účet, na který podle smlouvy vyplaceny být měly. A ke kterému by Colding neměla přístup. I proto podali sokolové na svého nyní již bývalého advokáta žalobu, kterou se zmizelých peněz domáhají.
„V roce 2025 byl podán ze strany ČOS návrh na vydání platebního rozkazu na celou výše uvedenou částku s tím, že Okresní soud v Lounech tento platební rozkaz vydal a následně doručil na začátku dubna 2025 žalovanému advokátovi. Žalovaný měl zaplatit celou částku včetně úroku z prodlení k rukám ČOS,“ popisuje místostarostka sokolů.
Po vydání článku advokát Janda doplnil k případu ještě následující vyjádření: „O věci musí rozhodnout soud, a to je správně — situace není tak jednoznačná, jak může vypadat. Ze zákona musím dodržovat advokátní mlčenlivost, takže svůj pohled veřejně prezentovat nemohu, zatímco druhá strana toto omezení nemá. Pokud soud dospěje k závěru, že jsem pochybil, jsem připraven nést odpovědnost.“
Advokát Janda se ale brání, proti platebnímu rozkazu podal odpor a soud tak s dalším rozhodnutím čeká, až případ krádeže sokolských milionů korun vyšetří policie. Redakci nyní Janda vysvětlil, že se k případu nemůže vyjádřit kvůli advokátní mlčenlivosti. „Mrzí mě, že vám k tomu nemohu nic říct. Uvědomuji si, že to může vypadat v tom textu zvláštně, ale takové je postavení advokáta,“ řekl.
Po vyvedení peněz asistentkou Colding u advokáta provedla kontrolu provádění úschov také advokátní komora. „Na základě této kontroly podal předseda kontrolní rady na Mgr. Pavla Jandu kárnou žalobu, v níž mu klade za vinu porušení povinností při provádění čtyř advokátních úschov. Pro jistotu uvádím, že nejde o neoprávněné nakládání s penězi složenými do úschovy, ale o neprovedení některých úkonů stanovených AML zákonem a stavovským předpisem o úschovách,“ informoval tajemník advokátní komory Petr Čáp.
V souvislosti s asistentkou ukradenou úschovou, ale advokát Janda posithu komory nečelil. „Jelikož opatřenými důkazy bylo prokázáno, že k převodu peněz, který máte na mysli, došlo 10. února 2022, tak již v době, kdy se komora o této věci dozvěděla (12. února 2025), uplynula tříletá lhůta k podání kárné žaloby stanovená v zákoně o advokacii. Z tohoto důvodu nebylo možné tuto věc řešit v kárném řízení,“ vysvětluje tajemník.
Odpovědnost bývalého vedení?
Sokolové už druhý rok řeší, jak mohlo ke krádeži milionů korun dojít. A zavádějí opatření, aby se případ nemohl zopakovat.
Stále není ale uzavřená možná odpovědnost obou statutárů – starostky Hany Moučkové a jednatele Josefa Těšitele. Ti si totiž mohli podle provedeného auditu jako jediní vyvádění peněz ze sokolských účtů všimnout a zabránit mu. Policie proto vyčlenila ze sokolské kauzy další větev, v níž prošetřuje jejich možnou trestní odpovědnost při správě cizího majetku.
Současně avizovalo i nové vedení ČOS, že způsobenou škodu plánuje po obou bývalých členech sokolského vedení po dokončení vyšetřování vymáhat v civilním řízení.
O jak vysokou škodu nakonec půjde, zatím ale jasné není. Neví se totiž, kolik peněz ze zajištěných prostředků se podaří sokolům získat.
Zůstává navíc riziko, že se některé věci po zesnulé asistentce nepodaří policistům s trestnou činností propojit, a ty by tak nešly na úhradu vzniklé škody, ale mohly by spadnout do dědického řízení, ačkoliv sokolové doufají v opak. „Také dědické řízení je v tuto chvíli zastavené a čeká na výsledky vyšetřování,“ vysvětlila už dříve místostarostka Šrolerová.
Policisté zatím počítají, že by vyšetřování krádeže sokolských desítek milionů mohli dokončit letos v červenci
X XX
Benešove dekréty sú späť v politike, ohrozuje to Slovensko? V realite sa riešia majetky.
Hoci sa Benešove dekréty často v politike prezentujú ako téma, ktorej „otváranie“ môže ohroziť Slovensko, odborná diskusia ju vníma inak: právnici upozorňujú, že v realite ide najmä o právne otázky vlastníckych vzťahov a dedičstiev. Historici zároveň dodávajú, že z morálneho hľadiska zostáva povojnové usporiadanie stále neuzavretou témou.
Pozrite si debatu Niny Lexovej s Róbertom Letzom a Viktorom Bugárom v relácii Pravda vo svete
Benešove dekréty sa po viac ako 80 rokoch stále objavujú vo verejnej debate – nielen ako historická téma, ale aj ako právny problém súčasnosti. Historik Róbert Letz pripomína ich povojnový vznik, princíp kolektívnej viny a zásadné zásahy do života nemeckej a maďarskej menšiny v Československu.
Právnik Viktor Bugár upozorňuje, že v praxi dnes nejde o politiku ani o suverenitu štátu, ale o aktuálne zápisy starých konfiškácií do katastra nehnuteľností a ich dopady na dedičské a vlastnícke práva. Obaja sa tak zhodujú, že téma síce žije v politike, no jej podstata sa dnes presúva najmä do roviny práva, vlastníctva a historickej interpretácie.
X XX
Šimečkova „vláda“ prvýkrát na ostro v akcii. Babráci Demokrati vyhadzujú naše peniaze von oknom
Strana Demokrati, jeden zo základných kameňov budúcej vlády vedenej predsedom Progresívneho Slovenska Michalom Šimečkom, nám prezradila, ako sa bude bačovať po nasledujúcich voľbách. Zbabrané referendum nás vyjde poriadne draho.
Líder a predseda strany Demokrati Jaroslav Naď (uprostred), vľavo Eduard Heger, vpravo Juraj Šeliga
Hoci referendum je sólo akciou Jaroslava Naďa, Eduarda Hegera či Juraja Šeligu, ostatné opozičné „demokratické“ strany ho nepriamo podporujú. Takže zodpovednosť nesie aj PS, KDH, SaS a Hnutie Slovensko Igora Matoviča.
Zásadnou otázkou referenda mali byť predčasné voľby. Lenže Ústavný súd SR takmer pred štyrmi rokmi – keď sa naň obrátila prezidentka Zuzana Čaputová – rozhodol, že referendom skracovať volebné obdobie, respektíve vypisovať predčasné voľby nemožno. Odvtedy sa nič nezmenilo a všetci renomovaní ústavní právnici to zdôrazňovali. Jedine Radoslav Procházka – bývalý politik – pripúšťal, že za určitých okolností by sa tak mohlo stať.
Napriek tomu Demokrati spustili petíciu za vypísanie referenda. Mohli sa poradiť s renomovanými právnikmi. Nestalo sa, veď rozumu majú dosť (s čím máme už skúsenosti). Juraj Šeliga naformuloval otázku po svojom. Ten Šeliga, ktorý ešte ako poslanec v Národnej rade brojil proti tomu, aby poslanci schválili ústavný zákon umožňujúci skrátiť volebné obdobie referendom. Strata pamäti? Účel svätí prostriedky? Pokrytectvo?
Podľa prísnych morálnych a etických kritérií niektorých aktivistov, rôznych liberálov a progresívcov, ktorí neustále omieľajú, že pri najmenšom prešľape má ten či onen politik Smeru, Hlasu a SNS odstúpiť, by mal Šeliga okamžite odísť z politiky. No pre Juraja Šeligu, ktorý sa zviditeľnil na zhromaždeniach po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej (neskôr v strane tatranského finančného tigra Andreja Kisku ), asi nemysliteľná vec. S dráhou politika ráta na celý život.
Sporné sú aj ďalšie dve otázky. Ľudia budú hlasovať, či opäť vznikne Úrad špeciálnej prokuratúry a Národná kriminálna agentúra. A druhá otázka je úplný prepadák: zrušenie doživotnej renty pre Roberta Fica, presnejšie pre predsedu vlády a Národnej rady, keď strávili vo funkcii plné dve funkčné obdobia. Teraz túto podmienku spĺňa iba Fico. V čom je háčik?
Za drahý referendový špás by mali Šeliga, Naď a Heger prijať politickú zodpovednosť. Aj za zavádzanie naivných ľudí otázkou o predčasných voľbách.
Ak Fico bude rentu poberať zhruba 20–25 rokov a ročne sa ňu vydá okolo 50-tisíc eur, plus inflácia, tak vyjde na cca 1,3 až maximálne 2 milióny eur. Referendum 4. júla má koštovať až 12 miliónov eur (pred tromi rokmi stálo 10 miliónov). Rozdiel 10 miliónov eur. Hneď teraz, pri rente náklady rastú postupne a v tomto roku Fico nárok na ňu nemá. Kde máme vziať v prázdnej štátnej kase 12 miliónov eur na novú „atómovku“? Takto si naša opozícia predstavuje konsolidáciu, deficit verejných financií jej je ukradnutý. Žiadna zmena oproti bačovaniu Matovičovej a Hegerovej vlády.
To neznamená, že by sme sa nemali baviť o doživotných rentách. Prečo prezidenti dostávajú doživotnú rentu už po piatich rokoch? V počiatkoch sa myslelo, že prezident bude v pokročilejšom veku a doživotná renta zaistí hlave štátu slušnú životnú úroveň a majestátnosť. Lenže napríklad Zuzana Čaputová a Andrej Kiska odchádzali ešte celkom „mladí“. Je jasné, že bývalá hlava štátu sa nemôže len tak vrátiť k pôvodnej profesii. Dlhoročný premiér áno? A generálny prokurátor? Lebo aj o ňom bola nedávno reč. A otázne je, či by mali dostávať výsluhové dôchodky policajti, vojaci a hasiči a či už v štyridsiatke, nie po siahnutí veku 55, 60 rokov. Náš systém zďaleka nie je štandard v EÚ.
Nezabúdajme, že štedré doživotné renty dostávajú i poslanci Európskeho parlamentu. Proti tomu Demokrati, Progresívne Slovensko, SaS, KDH či Hnutie Slovensko, ich priaznivci a rôzni aktivisti vôbec neprotestujú.
Za drahý referendový špás by mali Šeliga, Naď a Heger prijať politickú zodpovednosť. Aj za zavádzanie naivných ľudí otázkou o predčasných voľbách. A čo ostatní opoziční politici? Ak neprotestujú, tak nám odkazujú, že babráctvo a vyhadzovanie miliónov eur von z okna bude Šimečkovej koaličnej vláde vlastné.
X XX
Jeho stav sa prudko zhoršil. Tridsaťročný cyklista zomrel, hospitalizovali ho so zranením kolena
Kolumbijský cyklista Cristian Camilo Muñoz zomrel vo veku 30 rokov na následky infekcie po zranení, ktoré utrpel minulú sobotu pri páde na pretekoch Tour de Jura vo Francúzsku.
Bývalý kolega Slovinca Tadeja Pogačara v UAE Team Emirates si pri nehode poranil koleno, dostal infekciu a jeho stav sa následkom sepsy rapídne zhoršil.
Šesť dní po páde skonal v nemocnici v španielskom Valladolide.
„Tím Nu Colombia hlboko zarmútila správa o úmrtí Cristiana Camila Muñoza, ktorý zomrel v piatok v ranných hodinách v dôsledku komplikácií pri liečbe zranení kolena.
Jeho stav sa prudko zhoršil a lekárom sa ho napriek snahe už nepodarilo zachrániť,“ uviedli predstavitelia tímu na sociálnych sieťach.
X X X
Slovenská cesta je správna, budeme majstri sveta. Za tým si stojím. Poviem vám, prečo mal ročník 2009 smolu
Štart ako z ríše snov. Mladí slovenskí hokejisti vstúpili do MS hráčov do 18 rokov najlepšie ako mohli. V úvodnom súboji domáceho šampionátu (hrá sa v Bratislave a Trenčíne) zdolali zverenci Martina Dendisa rovesníkov z Kanady 2:1.
Slovenskí hokejisti do 18 rokov.
V tejto vekovej kategórii ide o historicky prvý triumf Slovákov nad javorovými listami.
Väčšinu hráčov domáceho výberu v minulosti trénoval súčasný lodivod výberu do 17 rokov Peter Kúdelka (38), ktorý už pred začiatkom MS vyhlásil, že Slováci budú majstri sveta.
Včera pridali výhru 6:1 s Nórskom a zatiaľ sú tak na turnaji stopercentní.
Mohli si slovenskí hokejisti priať lepší úvod do turnaja ako zdolať topfavorita?
Je to skvelý úvod turnaja. Chalani podali vynikajúci výkon. Z celého mužstva išla výborná emócia. Chlapci boli z taktickej stránky výborne pripravení. Hrali disciplinovane a zaslúžene zdolali Kanadu.
Tréner Dendis a hráči Čelko a Šramatý o víťazstve nad Kanadou.
Pre celý tím je to obrovské povzbudenie. Potvrdilo sa, že môžeme zdolať kohokoľvek. Do ďalších zápasov však musia chalani vstúpiť maximálne koncentrovaní.
Dôležité bude, aby sa nedali uniesť eufóriou z veľkého víťazstva, ale išli postupne krok za krokom.
Víťazný gól zaznamenal z trestného strieľania Timothy Kazda. Pre viacerých to bol životný zápas. Kto z hráčov vás najviac upútal?
V bránke podal skvelý výkon Denis Čelko. Vždy, keď bolo potrebné, podával výborné výkony. Výborným spôsobom podržal mužstvo. Páčili sa mi aj individuálne výkony v ofenzíve.
Prezentujú sa ako jeden tím a nevyzdvihujú jedného hráča. Ich najväčšia zbraň je súdržnosť. Tímový kolektívny duch a obrovské nasadenie boli hlavnými faktormi úspechu.
Páčilo sa mi, ako išli fyzicky do tela proti súperovi, ktorý je takouto hrou charakteristický.
Ukázalo sa, že tréner Dendis je aj skvelým motivátorom a taktikom?
Je to jeho tretí šampionát. Prešiel viacerými náročnými zápasmi. Má bohaté skúsenosti. Dokázal tím skvele pripraviť. Bol vidieť jeho rukopis. Klobúk dole pred jeho prácou.
Chalani si užívali obrovské ovácie z tribún aj slovenskú hymnu. Fanúšikovia im dali extra energiu, ktorú budú potrebovať v celom turnaji.
Čím je súčasný ročník osemnástky výnimočný?
Chalani majú správny charakter. Vytvorili výbornú partiu. V prvom rade sú to skvelí ľudia a úžasní športovci. Na prvom mieste je pre nich tímový výsledok a nie individuálne štatistiky.
V mužstve sú hráči, ktorí sa rozvíjali na Slovensku, ale aj viacerí, ktorí zvolili pre svoj hokejový rast zahraničie. Ak porovnáme tieto dve cesty, v čom je najväčší rozdiel?
Tento tím je ukážkou toho, že aj slovenská cesta je správna. Netvrdím, že zahraničná nie je. Každému hráčovi sadne niečo iné. Som veľmi rád, že práve tento tím má množstvo hráčov, ktorí išli slovenskou cestou.
Všetko má svoje plusy aj mínusy. Netvrdil by som, že všade v zahraničí to robia lepšie ako u nás. Záleží klub od klubu.
Nicolas Struhár na oddelení metodiky a vzdelávania SZĽH robí skvelú prácu. Rozvoj trénerov je momentálne nastavený na veľmi slušnej úrovni. Je len na nás, ako budeme pokračovať ďalej.
Najmladším hráčom v tíme je len 15-ročný Max Melicherík, ktorý však proti Kanade do hry nezasiahol. Môže byť turnaj najmä pre mladších hráčov obrovskou výzvou?
Je to prirodzená súčasť procesu vývoja hráča. Ak sa dokáže presadzovať aj proti starším chalanom, som za to, aby mladí dostávali šancu aj v starších kategóriách.
Individuálnou prácou sa snažíme chalanov pripraviť na veľký hokej. V prípade ročníkov 2009 sa o to snažíme tiež.
Ide o hráčov ako Matúš Válek, Oliver Ozogány, Oliver Botka či Tomáš Selič, ktorí boli ostaršení. V každom výbere je dôležité vytipovať hráčov, ktorí budú získavať skúsenosti aj medzi staršími.
Ktorí hráči majú aktuálne najväčšie šance uspieť na najbližšom, prípadne budúcoročnom drafte?
Kazda, Ozogány, Floriš či Chrenko sú mená, ktoré sú pre najbližšie drafty relevantné.
Dobre vieme, že MS slúžia skautom ako prostredie, kde si môžu nájsť aj nových hráčov. Práve reprezentácia je miestom, kde sa naši mladí chalani môžu ukázať v dobrom svetle a zaujať pozornosť.
V minulosti sa stalo, že preddraftové rebríčky prisudzovali Slovákom tri až štyri miesta, ale po zisku striebra na MS osemnásťročných zrazu vystrelili viacerí a napokon z toho bolo jedenásť draftovaných Slovákov za dva roky.
Tu vidíme ako tímový úspech a výsledky, ktoré idú do sveta, môžu hráčom výrazne pomôcť v ich kariérach.
Pred domácim šampionátom ste vyhlásili, že Slovensko získa titul majstrov sveta. Potvrdili chalani vaše slová?
Táto partia patrí medzi najlepšie výbery, ktoré som za 16 rokov trénoval. S chalanmi sme mali fantastický vzťah. Išla z nich obrovská túžba niečo veľké dosiahnuť.
Preniesli si to aj k novému trénerskému štábu a vytvorili jednu hokejovú rodinu. Výhra nad Kanadou je len signál, že tím má obrovskú kvalitu.
Moje vyhlásenie, že budeme majstri sveta, bolo veľmi odvážne, ale stojím si za tým. Slováci môžu ísť na MS veľmi ďaleko.
V čom vidíte najväčší rozdiel medzi ročníkmi 2008 a 2009?
Sú úplne odlišné. Každý ročník má svoje špecifiká a charakteristické črty. Ročník 2009 mal smolu v tom, že sa dosiaľ nikdy nestretol v najsilnejšom zložení.
Šancu budú mať už v lete na prestížnom turnaji Hlinka Gretzky Cup.
Kapitánom slovenskej osemnástky je Adam Goljer. Čo z neho robí ideálneho vodcu a lídra?
Zažil už MS do 18 aj do 20 rokov. Hrával so staršími hráčmi. Má na svoj vek už obrovské skúsenosti. Nie je prekvapením, že je kapitánom.
X XX
| Nejdražší byt světa patří nejbohatšímu muži Ukrajiny. Podnikatel za něj dal miliardy |
Nejbohatší muž Ukrajiny Rinat Achmetov si pořídil jeden z nejdražších bytů světa. Luxusní apartmán v nové monacké čtvrti Mareterra má pět podlaží, dvacet jedna místností, osm parkovacích míst a výhled na Středozemní moře. Ukrajinský podnikatel za něj zaplatil v přepočtu více než 11 miliard korun.
Byt se nachází v prestižní budově Le Renzo, která patří k nejvýraznějším projektům nové čtvrti Mareterra. Ta vznikla rozšířením monackého území do moře a slavnostně otevřena byla v roce 2024 za účasti knížete Alberta II. Právě nedostatek prostoru, daňové podmínky a zájem nejbohatších investorů dlouhodobě drží ceny monackých nemovitostí na světové špičce.
Podle informací agentury Bloomberg zaplatila Achmetovova holdingová společnost System Capital Management (SCM) za rozsáhlý apartmán 471 milionů eur, tedy zhruba 11,56 miliard korun. Pokud se částka potvrdí, šlo by o nejvyšší známou cenu za jedinou rezidenční nemovitost v historii.
Rezidence má 21 místností a rozkládá se na přibližně 2 500 metrech čtverečních. Do této plochy se přitom nezapočítávají balkony a terasy směřující k moři. Součástí bytu je také soukromý bazén, vířivka a nejméně osm parkovacích stání.
Válka byla komplikace
Společnost SCM potvrdila, že v projektu Mareterra investovala. Podrobnosti o konkrétní nemovitosti ani její ceně však komentovat odmítla. Uvedla pouze, že její mezinárodní investiční portfolio zahrnuje už více než deset let také samostatnou prémiovou realitní část. „Mezi její aktiva patří projekt ‚Le Renzo‘, do něhož jsme investovali na primárním trhu v roce 2021,“ stojí v oficiálním vyjádření.
Kupní dohoda měla být uzavřena krátce před ruskou invazí na Ukrajinu v roce 2022. Válka následně zasáhla i Achmetovovo podnikání, zejména energetická aktiva na Ukrajině. Podnikatel, jehož majetek Bloomberg odhaduje na více než sedm miliard dolarů (přibližně 146 miliard korun), vybudoval své jmění především kolem skupiny SCM. Ta patří mezi největší průmyslové konglomeráty v zemi a působí v hutnictví, těžbě, energetice i realitách.
Achmetovovo jméno bylo v minulosti spojováno i s dalšími mimořádně drahými realitními nákupy. V roce 2019 koupil za téměř pět miliard korun historickou vilu Les Cèdres na Francouzské riviéře, která kdysi patřila belgickému králi Leopoldovi II. Už dříve se také objevily zprávy o jeho nákupu penthousu v londýnském komplexu One Hyde Park naproti obchodnímu domu Harrods.
Miliony za metr čtvereční
Mareterra patří k nejambicióznějším evropským developerským projektům posledních let. Vznikala zhruba deset let na půdě získané z moře a zahrnuje luxusní vily, řadové domy i apartmány rozmístěné kolem zahrad, přístavu a veřejné promenády. Celkem má nabídnout 114 špičkových rezidenčních jednotek.
Ceny v projektu podle místních realitních zdrojů v některých případech překračují hranici 2,4 milionu korun za metr čtvereční. V nabídce se objevují například třípokojové byty za desítky milionů eur a nájemné u větších apartmánů může dosahovat 3,7 milionů korun měsíčně.
Monacká oblast Larvotto, kam Mareterra spadá, se podle oficiálních statistik stal nejdražší částí knížectví z hlediska odhadovaných cen za metr čtvereční. „Monako zůstává jedním z nejexkluzivnějších a nejodolnějších rezidenčních trhů na světě,“ uvedla britská realitní společnost Savills ve své březnové zprávě. Dodala, že ho formuje omezená nabídka a trvale silná mezinárodní poptávka.
Cenovka 471 milionů eur by z této transakce učinila největší známý prodej rezidenční nemovitosti v historii, který by překonal nedávný prodej sídla developera Nicka Candyho v londýnské čtvrti Chelsea za více než 350 milionů dolarů i prodej newyorského penthousu manažerovi hedgeového fondu Kenu Griffinovi zhruba za 240 milionů dolarů.
X X X
Nový arcibiskup Přibyl musí opustit kulturní války a přinést naději, doporučuje kněz Petráček
Nový pražský arcibiskup Stanislav Přibyl se v sobotu slavnostně ujme úřadu. Je mu 54 let, má ekonomické vzdělání, doktorát z teologie a z dějin umění. V církvi už zastával vysoké pozice a předchází ho pověst umírněného středu. „Je to člověk církve – identifikuje se s ní, celý život pro ni pracoval, celý život jí zasvětil a sloužil jí,“ připomíná v Interview Plus církevní historik a katolický kněz Tomáš Petráček.
„Je to člověk, který církevní kariéru od počátku zamýšlel a velmi cílevědomě na ní pracoval,“ charakterizuje Petráček. „To je zároveň výhoda i past, protože ten člověk se identifikuje s institucí, žije pro ni, ale zároveň mu může chybět přesah vidět věci z nadhledu, mít celospolečenskou vizi nebo být srozumitelný pro širší veřejnost,“ pokračuje.
Co čeká novou hlavu katolické církve v Česku? Podaří se mu církev zmodernizovat a otevřít ji veřejnosti? Poslechněte si celý rozhovor s knězem Tomášem Petráčkem
Na Přibyla navíc čeká velmi nelehký úkol odpolitizování arcibiskupského postu a nápravy ožehavé pověsti i oprávněné kritiky, kterou úřad sklízel během činnosti arcibiskupa Duky a jeho nástupce Graubnera.
„Za posledních 200 let se úřad biskupa v katolické církvi vyvinul tak, že na jedné straně v rámci diecéze kumuluje všechny moci, což velmi ztěžuje zpětnou vazbu ze strany jeho spolupracovníků, kteří jsou mu v podstatě mocensky vydáni napospas. Na druhou stranu je biskup jenom bezmocnou figurkou vůči Vatikánu,“ uvádí Petráček.
Přibylův, v porovnání s předchozími arcibiskupy, nižší věk ale naznačuje ze strany Vatikánu velkou důvěru. Bude také jeho výhodou při reformaci funkce a změnách dovnitř i směrem k veřejnosti.
„Dosud chyběla vize, jakým směrem se má arcidiecéze ubírat, co je třeba změnit nebo co vyzkoušet nového. A zásadně selhávala komunikace navenek,“ domnívá se Petráček.
„Stanislav Přibyl už v řadě vyjádření zdůraznil, že bude potřeba vnést tam nějaký diskontinuitní projekt. Bude to chtít změnu, církev si sama musí zamést před svým prahem, což jsou velmi silná vyjádření na adresu jeho předchůdců,“ říká Petráček.
Poptávka po naději
Sám Přibyl přitom podle kněze nepatří mezi výrazné inovátory a reformátory. Jeho názory a postoje odpovídají linii nastolené Vatikánem a dá se očekávat, že tomu tak bude i nadále. Pozornost proto vzbudilo jeho vymezení se vůči extremismu a nenávistným projevům či jeho výzvy ke smíření s Němci vysídlenými po válce.
„Mnohem víc mě překvapilo jeho vyjádření na podporu obrany nezávislosti veřejnoprávních médií. To část jeho podporovatelů nepřijme, protože pro ně Česká televize speciálně je obrovský nepřítel a souhlasí s tím, že bude likvidována,“ vyzdvihuje Petráček. „Nesporně to prozrazuje, že se lidé v tom úřadu začínají proměňovat a začínají jinak vnímat svoji zodpovědnost. A pokud jde o zásadní věci, tak jsou schopni vystoupit.“
Další výraznou záležitostí, do které bude nový arcibiskup moci zasáhnout, bude vyhrocená situace na katolické teologické fakultě v Praze, byť jeho úloha při moderaci sporů bude spíše formální.
Obecně se úspěšnost jeho působení podle Petráčka pozná na základě dvou klíčových faktorů – pastorální vize a dobrých vztahů s veřejností.
„Dovnitř církve se to projeví tím, že dělá inteligentní personální politiku, správně obsazuje farnosti a vidí hluboké problémy, které církev má. Vzhledem k tomu, že během dvaceti let brutálně poklesne počet kněží, které nebude možné nahradit, bude muset řešit tyto vnitřní problémy,“ vysvětluje.
„Druhá věc je, že bude schopný srozumitelně komunikovat podstatu křesťanství a smysl existence církve široké veřejnosti a zastávat postoje, které jsou autenticky křesťanské,“ doplňuje.
Hodnotám, které víra přináší, je přitom řada veřejnosti nakloněna. Úkolem církve tedy bude podle kněze zejména lépe prezentovat své úspěchy a kvality – ať už se jedná o vysokou úroveň církevního školství nebo velký sociální a solidární přínos Charity.
„Ve společnosti je obrovská poptávka po přesahu, transcendentálnu, smyslu i zdrojích naděje,“ uzavírá Petráček. „Měli bychom proto lépe ukazovat krásu, poezii a transformující sílu, kterou křesťanství může být, pokud se nevyčerpává v kulturních válkách, ale soustřeďuje se na to, aby darovalo osvětu a vizi budoucnosti bez strarosti.
X X X
Do jejího fungování ale od začátku dubna výrazně zasahuje nový systém určování cen, který nastavuje vláda. Podle provozovatele Radka Kunce to znamená hlavně nejistotu a omezené možnosti plánování.
„Ceny se mění ze dne na den a my na to musíme okamžitě reagovat, bez ohledu na to, za kolik jsme palivo pořídili,“ popisuje situaci Radek Kunc.
Denně máme tržby kolem 150 tisíc korun, ale velká část není z paliv. Pomáhá shop a občerstvení. Bez nich bychom byli ve ztrátě.
X X X
|
Přibyl se ujal funkce arcibiskupa, mezi hosty prezident, politici i šlechta
|
Oficiálně se ale Přibyl stal pražským arcibiskupem až při sobotní mši, kdy usedl po přečtení papežské buly usedl do křesla symbolizujícího arcibiskupský stolec.
Mezi hosty se objevily známé tváře z české politiky, byznysu i církve. Nechybí režisér Jiří Strach, či miliardář Pavel Tykač s manželkou Ivanou Tykačovou, z politiků dorazil například europoslanec Alexandr Vondra (ODS) či bývalý premiér Petr Fiala (ODS). Dorazil také prezidentský pár, Eva a Petr Pavlovi či představitelé české šlechty, třeba z řad Lobkowiczů či Czerninů.
Zazní Přibylův oblíbenec i největší český zvon. Jak arcibiskup vstoupí do úřadu |
Z církevních řad přišel kněz Tomáš Halík či olomoucký arcibiskup Josef Nuzík. Pozvánku na bohoslužbu dostalo zhruba 800 hostů. Dorazit mělo na 40 biskupů z domova i ze světa.
Sobotní obřad začal v 11:00, katedrála se pro veřejnost otevřela již od 10:15. „Přijeli jsme o půl deváté, byli jsme druzí,“ řekla za skupinku čekajících Věra Vacková ze Zruče nad Sázavou.
Papež by mohl navštívit Česko v roce 2028 nebo 2029, řekl nový pražský arcibiskup |
Přibyl řekl, že nechce reprezentovat jen některý z proudů v katolické církvi. Bude se snažit být mostem mezi konzervativci a liberály. „To není nějaká póza, ale nevidím jiné východisko, než stát uprostřed, aby to nikdo z nich neměl tak daleko,“ uvedl. Po jeho odchodu z Litoměřic bude mít zdejší diecéze prozatímní správu.
Přibyl nejprve od roku 2002 působil jako provinciál řeholního řádu redemptoristů na Svaté hoře v Příbrami, byl také generálním sekretářem České biskupské konference.
Ukrajina v noci čelila rozsáhlému útoku 619 ruských dronů a 47 řízených střel a raket, informovalo ukrajinské letectvo. Z toho 580 donů a 30 střel bylo sestřeleno nebo zneškodněno. Útok zabil čtyři lidi a dalších více než 30 osob utrpělo zranění, uvedl ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Z toho nejméně 21 lidí bylo zraněno při ruském útoku na Dnipro a další dva tam zahynuli. Ranění jsou také v Charkovské, Černihivské či Oděské oblasti.
Kvůli ruskému útoku startovaly také dva stíhací letouny Eurofighter Typhoon, které jsou součástí britské mise na ochranu vzdušného prostoru v Rumunsku. V ruském Jekatěrinburgu narazil ukrajinský dron do obytného domu, uvedl gubernátor Denis Pasler.
Několik lidí se nadýchalo spalin, jeden byl hospitalizován, pět jich hospitalizaci odmítlo. Moskva podle agentury DPA hlásí 127 sestřelených nebo zneškodněných ukrajinských dronů.
,Klíčový cíl.‘ Blízkovýchodní konflikt křísí ruskou ekonomiku, Kyjev tak stupňuje údery na rafinerie
„Taktika Ruska se nemění – útočné drony, řízené střely a značné množství balistických raket. Většinu cílů tvoří civilní infrastruktura ve městech. Došlo k poškození obytných budov, energetických zařízení a podniků,“ napsal Zelenskyj.
Ukrajinský prezident zároveň vyzval k urychlení přípravě dalšího balíčku evropských protiruských sankcí. „Pauza způsobená zablokováním 20. balíčku dala agresorovi další čas se přizpůsobit,“ uvedl. „Již jsme v kontaktu s týmem EU ohledně možných nových sankčních opatření. Klíčovým cílem je výrazně omezit schopnosti ruského vojensko-průmyslového komplexu,“ dodal.
Mezi 14 raněnými v Dnipru je i devítiletý chlapec, uvedl šéf Dněpropetrovské oblasti Oleksandr Hanža. Ve městě na jihovýchodě Ukrajiny v důsledku útoku vypukly požáry, jsou poškozené domy, informoval dříve.
V Charkově ruský dron zasáhl výškovou budovu, oznámil starosta druhého největšího ukrajinského města Ihor Terechov ještě před půlnocí. Později informoval o zásazích v dalších dvou čtvrtích, poškozena byla i dopravní infrastruktura a plynové potrubí. Oběti dosud nebyly hlášeny.
NÁVŠTĚVA ÁZERBAJDŽÁNU. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je na návštěvě Ázerbájdždánu. Jednat tam má o bezpečnosti a energetice. Kyjev a Baku mají dobré vztahy, Ázerbájdžán podporuje územní celistvost Ukrajiny po ruské invazi z roku 2022.
X X X
Klíčovou roli v této iniciativě hraje Massad Boulos, zvláštní vyslanec Trumpa pro Afriku. „Už sdělil zahraničním partnerům, že USA plánují začít se zmírňováním některých sankcí,“ konstatovaly zdroje.
Trump prodloužil příměří, blokáda trvá. Írán hrozí ničením ropného průmyslu |
Diplomatická aktivita přichází ve chvíli, kdy jemenští povstalci Húsíové podporovaní Íránem opakovaně hrozí uzavřením námořní dopravy v Rudém moři. Krok zapadá do širší strategie Teheránu omezit obchod přes Hormuzský průliv v kontextu konfliktu s USA a Izraelem.
Boulos se v pondělí v Káhiře setkal s egyptským prezidentem Abdalem Fattáhem Sísím. Egypt pomáhá zprostředkovat dialog mezi Washingtonem a eritrejským prezidentem Isaiasem Afwerkim. Boulos při této schůzce údajně naznačil, že USA brzy zahájí proces rušení sankcí.
Hrozba nové války. Húsiové eskalací konfliktu riskují hněv vlivného hráče |
Plány Washingtonu ale vyvolávají i kritiku. „Obvykle rušíme sankce tehdy, když si to daná země něčím zaslouží,“ řekl WSJ Cameron Hudson, někdejší představitel americké diplomacie. „Jde pořád o stejný militarizovaný a autokratický režim, jaký existuje od roku 1993. Pokud je chceme odměnit zrušením sankcí, co za to vlastně získáme?“ dodal.
|
|
Eritrea patří mezi nejuzavřenější státy světa. Prezident Afwerki vládne od získání nezávislosti v roce 1993 a postupně vybudoval represivní systém založený na potlačování opozice, omezení náboženské svobody a mučení vězňů, kvůli němuž si země vysloužila přezdívku „africká Severní Korea“.
Vztahy mezi USA a Eritreou zůstávají v posledních letech napjaté a omezené. Washington na zemi v roce 2021 uvalil sankce kvůli roli ve válce v etiopském Tigraji a dlouhodobě kritizuje tamní porušování lidských práv.
Eritrea je líhní uprchlíků do Evropy, místní diktátor konkuruje Kimovi |
Někteří američtí činitelé nicméně tvrdí, že větší zapojení přinese strategické výhody. „Obnovení vztahů nám zajistí dlouhodobý vliv v regionu, který je příliš důležitý na to, abychom ho ignorovali,“ uvedl jeden z nich. Konečné rozhodnutí ohledně Eritrey zatím podle WSJ nepadlo.
|
„Máme trumfy v ruce, 18 hodin tam nepoletíte.“ Trump zrušil cestu vyjednavačů
|
Trump chce jednat s Íránem a hrozí mu zničením elektráren. Teherán účast odmítá |
Írán podle médií už dříve avizoval, že se jeho zástupci přímo s americkou delegací nesetkají. Podle televize Al-Arabíja zřejmě i proto, že delegaci tentokrát neměl vést americký viceprezident J. D. Vance.
Izraelský premiér Netanjahu nařídil silou zaútočit proti libanonskému militantnímu hnutí Hizballáh. Izraelská armáda tvrdí, že porušilo příměří.
Íránský ministr zahraničí Abbás Arakčí opustil Pákistán, píše AP. Stalo se tak předtím, než prezident USA Donald Trump zrušil cestu americké delegace.
Trump podle stanice Fox News zrušil cestu amerických vyjednavačů Witkoffa a Kushnera do Pákistánu, kde původně měli s Íránem vést mírové rozhovory.
Izraelsko-americké údery na Írán 28. února zažehly válku, která postupně přerostla v regionální konflikt. Teherán od března v reakci mimo jiné blokuje Hormuzský průliv, kudy běžně prochází významné světové zásoby ropy a zemního plynu.
Zástupci Íránu a USA uzavřeli 8. dubna dvoutýdenní příměří a o nadcházejícím víkendu vedli v Islámábádu mírové jednání, které ale skončilo bez výsledku. Trump poté s platností od 13. dubna oznámil blokádu íránských přístavů, jejím cílem je omezit zisky íránského režimu z prodeje ropy.
Trump prodloužil příměří, blokáda trvá. Írán hrozí ničením ropného průmyslu |
Americký prezident příměří toto úterý na žádost Pákistánu prodloužil do té doby, než Teherán předloží mírový návrh a budou ukončena jednání. Írán ale požaduje ukončení blokády, která podle něj porušuje příměří a kterou považuje za pirátství.