Nepropásněme tu krizi. Cílem Donalda Trumpa v íránské válce bylo posílení amerického trhu s ropou, ale kouzlem nechtěného je, že naopak urychlil úprk od fosilu. Historicky největší ropný šok může přinést i další pozitivní změny. Americko-izraelská válka v Íránu přerostla rámec běžného regionálního konfliktu a stala se zdrojem zásadní geopolitické krize, možná největší od druhé světové války.

Nejde o to, kolik mrtvých a kolik rozbombardovaných cílů a sestřelených strojů je na každé straně. Konflikt spustil tepenné krvácení globální ekonomiky narušením dodávek ropy, a to bude pokračovat i po jeho skončení. Opravy klíčových těžebních zařízení mohou zabrat spoustu času, ale naléhavější je otázka, zda se vyplatí investovat do jejich obnovy.

Takových otázek, ovlivňujících představy o budoucnosti, se vynořuje víc. Víme, že by to šlo i bez ropy, víme, že drony začínají být mocnější než těžké zbraně, víme, že dříve nemyslitelné úkoly zpřístupňuje skoro do kuchyně umělá inteligence. Dlouhodobě je tedy šance, ale co teď?

Stačí se podívat domů. Ještě pár týdnů může vláda zvládat problémy s energií a pohonnými hmotami, čerpá se ropných z rezerv, přifoukne se zadlužení, ale všechno má své meze. Jde o to, jak podpory ufinancovat.

První velkou obětí budou nesmyslné zbrojní výdaje. Je jedno, na co se teď kývlo. Kdo obhájí pětiprocentní šílenství na americké zbrojní výpalné, bude smeten ve volbách. Chtěl bych být zlatou muškou na summitu NATO v Ankaře. Jak chcete prosazovat dlouhodobé závazky v nejistotě, že Trump nevydrží do švestek?

Se zásobováním ropou se můžeme vrátit přes Slovensko k Družbě, ale bude to jako rada Marie Antoinetty davům, kterým chyběl chleba. Tak ať jedí koláče! Historie trochu kecá, francouzská královna fakticky radila hladovým podaným, ať jedí placky z mlynářských odpadů. Zapomeňme na historickou pravdu a porovnejme chlebové ceny ropy před válkou s lahůdkami z ropných cukrářství za pár měsíců. Předpovědi mluví o násobném zdražení. Co platno, když to poteče, ale přestane to být dostupné za tržní cenu.

Další obětí bude tradiční energetika, závislá na něčem, co nejde ovlivnit. Pokusy obejít omezení například přes uhlí narazí na rostoucí vnímavost veřejnosti vůči klimatickým změnám, kterou probudí katastrofální sucho. Řeči o rychlém rozvoji jádra znějí jako vyprávěnky o obraně vlastními americkými stíhačkami. Za deset let? A do té doby nedýchat? Ze stamiliardových snů nás probudí díra v kapse.

Další zranitelnost ekonomiky, kterou si začínáme uvědomovat, je její obrovská energetická, materiální a dopravní náročnost. Rozsáhlý průmysl, který z nás udělal nejprve kovárnu Rakouska-Uherska, potom kovárnu Varšavské smlouvy a teď (hlavně automobilovou) kovárnu EU, má i své nevýhody.

Jsme subdodavatelé, příjemci ceny, přehnaní dárci krve, jak poskytujeme zahraničním odběratelům své vybydlené životní prostředí. Zbylo hlavně to, co nikdo nechce, a za peníze, za které by to nedělal. Děláme na cizí, ne na sebe. Nemůžeme si určit, co chceme, a nemůžeme si to ani koupit, protože za naši práci dost nedostaneme. Bydlení, zdravé potraviny, školy pro budoucnost, bezstarostné stáří, to všechno se snáze obdivuje jinde.

Když to shrnu, lezeme do strmého kopce, za kterým tušíme historický zlom. Ten nespočívá v tom, že se máme uskromnit a zocelit na stráži před nepřítelem za každým rohem. Musíme tvořivě využít faktu, že národním státům docházejí síly. Nečekejme svobodu shora, větší šance je dole. Decentralizovaná energetika a finance, ekonomika krátkých vzdáleností, větší podíl daňových výnosů do obcí a regionů, družstevnictví, snižování tlaku zahraničního kapitálu, to jsou svobody nejen na papíře.

Hlavní rolí státu musí být ochrana těchto procesů. Důrazná regulace monopolů, jako u marží pohonných hmot. Strategické plánování, jako po zestátnění výrobní části ČEZu. Podobné náznaky však chybí pro spuštění další průmyslové vlny.

Že je průmyslu už teď až příliš? Ano, toho podřízeného. Teď potřebujeme ten malý chytrý vlastní pro zvyšování soběstačnosti regionů. Aby přiškrcení kohoutků někde ve světě byla jen zajímavost, nikoliv rána. Potřebujeme obnovu masového družstevnictví energetického, výrobního, stavebního, dopravního, finančního a nejrůznějšího dalšího. Malé podniky vlastněné zaměstnanci a obcemi, které mohou tvořit – jak radí ekonom David Ellermann – i finanční zázemí penzijního systému.

Musí se obnovit zdravý poměr sil mezi prací (kterou mezi lidmi máme) a kapitálem (který mezi lidmi už tolik nemáme). Čtu o tom znovu a znovu, jak byl tento poměr zvrácen v 70. letech minulého století a od té doby jsme zajatci několika globálních bank a největších finančních institucí. Trend by měl být jasný, ale jak vyhrát bitvu s ďábly, kteří sídlí v detailech?

Tohle říkal v sobotu britský historik Rana Dasgupta v rozhovoru pro list Politico:

Domnívám se, že národní stát naráží na řadu problémů jak v bohatých, tak v chudých zemích, v Asii i na Západě. Tyto problémy se liší, ale obecně platí, že některé bohaté státy, mezi něž patří Spojené státy a velká část Evropy, mají potíže zajistit politická práva a svobody, jaká zajišťovaly v minulosti.

Jsou mnohem chudší než dříve. Soutěží s rychle rostoucími státy například v Asii. Čelí nejrůznějším problémům nerovnosti a podobným věcem, které nejsou schopny vyřešit vlastními silami. K tomu všemu jsou v podivné konkurenci s velkými technologickými společnostmi, které se stávají rivaly v geopolitické sféře – vydírají některé z těchto států, narušují jejich schopnost vést své demokratické instituce a systémy, monitorovat vlastní média a informační systémy. Pronikají dokonce i do oblastí jako armáda a měna, takže národní státy již nemají všechny monopoly, které měly dříve.

– Jaká je hlavní příčina tohoto vývoje, pokud ji lze určit?

Jedná se o proces, který probíhá již delší dobu a který ve skutečnosti začal v 70. letech. Mezi koncem druhé světové války a 70. či 80. lety ovládaly státy velkou část národní reality. Bylo obtížné směňovat měny, kapitál byl z velké části vázán uvnitř států, daně byly velmi vysoké, státy byly ve srovnání s většinou svých občanů a korporací velmi bohaté a byly schopny realizovat skutečně mimořádné rozvojové projekty v oblasti vzdělávání nebo infrastruktury.

Od 80. let však dochází k opravdovému protiútoku kapitálu: k pokusu o obnovení nadvlády kapitálu a jeho osvobození od státního řízení. Došlo k rozsáhlému přesunu financí a pracovní síly do zahraničí, do té míry, že korporace, banky a bohatí jednotlivci byli schopni vydírat státy – a v podstatě reorganizovat stát tak, aby sloužil jejich vlastním zájmům. Stát se tak stal méně reprezentativním pro své občany a více jakousi kapitalistickou mašinérií.

K normálu se svět vrátí také návratem k multipolaritě. Dasgupta nepřepokládá, že Čína by měla zájem o převzetí hegemonistické role USA. Budoucnost podle něj nebude ani koncertem tří supervelmocí.

„Domnívám se, že vstupujeme do světa, v němž jsou centra moci mnohem více rozptýlena. Nejde jen o ty nejviditelnější hráče. Velmi, velmi mocné země, jako je Indonésie nebo Brazílie, sice zjevně nejsou globálními supervelmocemi, disponují však obrovským počtem obyvatel, velmi rychle rostoucím průmyslem a významným regionálním vlivem, ať už jde o obchod, nebo politický dosah. Žádná jednotlivá mocnost nemůže všechny tyto země druhé řady ovládnout.“

Írán nejspíš do tohoto seznamu patří taky. Kdybychom oživili V4, můžeme mít taky šanci. Multipolarita je samozřejmě lepší než monopolní diktát. A pokud jde o roli státu, nemusíme opakovat staré chyby. Ale to jsou změny nahoře. Nás můžou zachránit až ty dole. Škoda nevyužít každé dobré krize. Zbyněk Fiala, server vasevec.cz

X X  X

VELVYSLANEC  ČR  KMONÍČEK:

Když se mění epochy, přichází čas monster. Kmoníček o Trumpovi i nové mapě světa

Znovu se rozdávají karty moci. Svět se mění. Překotně. A velmoci se při prosazování svých zájmů nezdržují mezinárodním právem. Hynek Kmoníček, letitý diplomat, český velvyslanec v řadě zemí a v poslední době poradce premiéra pro národní bezpečnost, říká, že válka v Íránu ukáže, jak je všechno ve světě provázané. Důkazem je raketový vzrůst cen ropy, plynu, ale třeba i hnojiv. Jak bude přicházející nová epocha lidstva vypadat?

Co se to v posledních letech ve světě děje? Jako bychom byli svědky nového tance velmocí, které opět chtějí rozhodovat samy a neberou příliš ohledů na ostatní a na nějaký mezinárodně zavedený řád. Jedna eskalace a krize ještě ani neskončí – a už je tady další. Jako by šlo o zrychlený film…
Myslím, že skutečně žijeme mezi dvěma etapami historie. Ten starý řád, který ve světě fungoval od nějakých šedesátých sedmdesátých let minulého století a v němž jsme my po roce 1989 vyměnili svou orientaci z Východu na Západ, v podstatě končí. Bortí se nám před očima. A nejde jenom o chování mocností, to by samo o sobě nestačilo. Nejenom u nás, ale celosvětově se totiž boří dlouhou dobu zavedená politická a ideová schémata – levice a pravice, komunismus a antikomunismus a další. Dnes je často velmi obtížné některým politickým stranám a uskupením vůbec přiřadit nějaké hodnotové přídavné jméno. Označit tak soubor jejich postojů, hodnot a myšlenek. Navíc i jednotlivá označení v tomhle novém světě ztrácejí, ba dokonce mění svůj význam. Třeba takové slovo „liberální“ už má prostě tolik konotací, z nichž se některé dokonce vzájemně vylučují, že už nemusí být zřejmé, v jaké situaci ho někdo používá.

(Klasický liberalismus byl synonymem pro svobodu jedince, co nejmenší roli státu, volný trh bez regulací a nedotknutelnost soukromého vlastnictví. Moderní liberalismus už má významů mnoho. V politice se tak někdy označuje „nová“ demokratická levice, která prosazuje sociální stát, regulace trhu, maximální práva menšin a „progresivní“ kulturní hodnoty. V ekonomice však slovo „liberalismus“ stále ještě znamená nízké daně, co nejmenší byrokracii a podporu soukromého vlastnictví. Z obou stran politického spektra se navíc slovo „liberál“ používá jako nadávka. Pozn. red.) Chci tím říct, že vlastně žijeme v době zmatení pojmů, jakémsi novodobém Babylonu. Dnes už tak velkém, že se v něm jednoznačný význam slov do nich samotných nevejde, a tak nám přetékají i do virtuálního prostoru.

Rozhodně si nemyslím, že je Donald Trump příčinou těchto pohybů ve světě, on je naopak často jen jejich nevyhnutelným důsledkem. A ano, často i jejich urychlovačem.

x X X

Netanjahu nařídil útoky na Libanon. Navzdory příměří

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu nařídil dnes Izraelským obranným silám (IDF) zahájit rozsáhlý úder proti v Libanonu, uvedla kancelář premiéra.

„Premiér Netanjahu nařídil IDF, aby zahájila rozsáhlý úder proti cílům Hizballáhu v Libanonu,“ uvedl úřad ve svém prohlášení.

K tomuto vývoji došlo uprostřed příměří mezi Izraelem a Libanonem, které oficiálně vstoupilo v platnost 16. dubna.

Jak dříve uvedl Hizballáh, Izrael porušil příměří více než 200krát, a to za použití bojových letadel, dronů a dělostřelectva, a také bombardováním domů v libanonských osadách. Hizballáh v úterý oznámil svou první vojenskou operaci od zavedení příměří v reakci na izraelské porušování klidu zbraní. Jana Putzlacher, server vasevec.cz

X X X

Péter Magyar prišiel s vážnym obvinením: Orbánova „mafia“ balí kufre a mizne s miliardami

Budúci maďarský premiér Péter Magyar tvrdí, že Orbánovi ľudia vyvážajú ukradnutý majetok do daňových rajov a aj sami sa chystajú na útek z krajiny. Volá po zásahu kompetentných úradov.

V sobotu spravil dosluhujúci maďarský premiér Viktor Orbán zásadné vyhlásenie, keď sa nechal počuť, že nebude sedieť v parlamente, ale sústredí sa na reorganizáciu politickej strany Fidesz.

Približne dve hodiny po Orbánovom oznámení zverejnil budúci premiér Maďarska Péter Magyar vlastné video. Vyjadril sa, že zatiaľ čo jeho strana Tisza sa pripravuje na prevzatie vlády, „mafia v pozadí tiež nezaháľa“.

Vyvážanie ukradnutého majetku z Maďarska

„Zatiaľ čo Viktor Orbán uteká pred zodpovednosťou, v pozadí prebieha príprava na opustenie krajiny a vyvážanie ukradnutého majetku. Orbánovi oligarchovia prevádzajú peniaze v hodnote desiatok miliárd do Spojených arabských emirátov, Uruguaja, Spojených štátov a ďalších vzdialených krajín,“ prišiel Magyar s vážnymi obvineniami.

Tvrdí, že úrady už na základe upozornení bánk pozastavili niekoľko bankových prevodov vysokých súm. Peniaze mali prevádzať osoby z okruhu Antala Rogána, ktorý šéfoval kabinetu predsedu maďarskej vlády. Magyar hovorí, že prevody stopli pre podozrenie z prania špinavých peňazí. Šéf strany Tisza zároveň vyzval vedenie maďarského daňového a colného úradu, aby okamžite zablokovalo „ukradnuté peniaze“.

Magyar tiež naznačuje, že už viaceré oligarchické rodiny opustili krajinu a v najbližších dňoch má do Dubaja odletieť aj rodina Lőrinca Mészárosa, ktorého medzi maďarskými kleptokratmi Aktuality.sk uvádzali už skôr počas tohto týždňa.

Odkaz kompetentným

Víťaz maďarských volieb vyhlasuje, že viaceré vplyvné oligarchické rodiny v Maďarsku už odhlásili deti zo škôl a organizujú si spoľahlivú ochranku na odchod. Na zásah vyzval aj generálneho prokurátora, policajného prezidenta či šéfa daňového úradu.

Magyar na nich apeluje, aby zadržali „zločincov, ktorí pripravili maďarský ľud o tisíce miliárd forintov, a nedovolili im utiecť do krajín, odkiaľ zatiaľ nie je možné vydanie“. Chce to od nich ešte skôr, ako v máji zostaví vládu.

V týždni po maďarských parlamentných voľbách sme informovali, ako zo súkromnej televízie TV2 po desaťročí prepustili šéfku televízneho spravodajstva, ktoré bolo výrazne nakolené strane Fidesz, Vivien Szalaiovú.

Pohrozenie mediálnym magnátom

Magyar hovorí o ďalších otrasoch na mediálnom trhu. Ľudia blízki Orbánovi vraj začali pod cenu predávať nielen TV2, ale aj ďalšie médiá. Spomína tiež firmu Lounge Event Kft., ktorú vlastní miliardár blízky Fideszu Gyula Balásy.

Šéf strany Tisza ako budúci premiér požiadal domácich aj zahraničných investorov, aby sa zdržali preberania týchto majetkov. Pohrozil im, že „inak sa môžu ocitnúť pred Národným úradom pre navrátenie a ochranu majetku“.

X X X

Fico pritvrdzuje: Balík proti drahým energiám, stopka voľbe zo zahraničia a najhlúpejšie referendum v dejinách

Premiér SR Robert Fico (Smer) avizuje balík krokov, ktoré by mohli aspoň mierne povzbudiť ekonomiku či znížiť tlak vysokých cien energií na našu konkurencieschopnosť. Vyhlásil to vo videu na sociálnej sieti.

Vyjadril zároveň nespokojnosť s tým, že na „urgentnú krízu v EÚ nedokáže Európska komisia ponúknuť urgentné celoeurópske riešenia“. Predseda vlády reagoval aj na návrh zákona, ktorý zakazuje voliť zo zahraničia poštou. Deklaroval, že budú trvať na jeho prerokovaní a urobia všetko pre jeho schválenie. Otázky júlového referenda označil za najhlúpejšie v celej histórii moderného Slovenska. Spomenul aj Benešove dekréty, ktoré sú podľa neho nezrušiteľné.

Fico o ratingu Slovenska i krokoch pre povzbudenie ekonomiky

lovensko má podľa premiéra malú, otvorenú a exportne orientovanú ekonomiku, ktorá citlivo reaguje na vonkajšie faktory, predovšetkým na výkyvy v hospodárskom raste silných ekonomík ako je Nemecko. „Jednoducho nemáme vlastné dostatočné zdroje na to, aby sme tieto vonkajšie vplyvy prebili domácimi prorastovými opatreniami. Napriek tomu nerezignujeme a o chvíľu sa budeme zaoberať celým balíkom krokov, ktoré môžu aspoň mierne povzbudiť ekonomiku či znížiť tlak vysokých cien energií na našu konkurencieschopnosť,“ povedal premiér.

Voľbu poštou zo zahraničia označil za príležitosť pre opozíciu ako s voľbami manipulovať. Každý, kto chce voliť, by mal podľa neho prísť na určené miesto a vykonať skutočnú tajnú voľbu. Kritizoval, že piatkové (24. 4.) rokovanie v Národnej rade SR o návrhu zákona, ktorý zakazuje voliť zo zahraničia poštou, bolo prerušené. „Opozícia bránila vládnemu poslancovi realizovať právo zákonodarnej iniciatívy. Už sme tu všeličo mali, no taký opozičný cirkus, aký predvádzajú v parlamente, nemá obdobu. Samozrejme, že budeme trvať na prerokovaní tohto návrhu zákona a urobíme všetko, aby bol schválený,“ doplnil Fico.

Kritizoval aj júlové referendum. Jeho otázky, ktoré sa budú týkať zrušenia tzv. doživotnej renty a obnovy Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry, označil za hlúpe. „Demokracia je drahá vec, aj tento jej prejav nás bude stáť desať miliónov eur. Ide však o najhlúpejšie referendové otázky v celej histórii moderného Slovenska. Z celého opozičného referenda trčí len nenávisť, nič konštruktívne,“ podotkol.

Absolútne kino! Magyar sa nečakane stretol s Orbánom na diaľku

Balkónová scéna: To je Orbán? Absolútne kino, komentoval pobavený Péter Magar jedno absolútne nečakané stretnutie. / Zdroj: Reuters

Vyjadril sa aj k telefonátu s víťazom maďarských volieb Péterom Magyarom. Zopakoval, že z telefonátu jasne vyplynulo, že absolútnou prioritou v slovensko-maďarských vzťahoch sú pre budúceho premiéra Maďarska Benešove dekréty, čo je podľa Fica škoda. „Ja mám iné priority. Aby sa Maďarom na Slovensku dobre žilo, aby vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom boli naďalej priateľské, aby sme nadviazali na všetko pozitívne vo vzájomných vzťahoch, čo sme za roky spolupráce dosiahli s odchádzajúcim premiérom Viktorom Orbánom,“ doplnil s tým, že urobí všetko, aby sa vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom vyvíjali aj naďalej pokojne. „Benešove dekréty sú však nezrušiteľné a tvoria integrálnu súčasť nášho právneho poriadku ako právne záväzné akty upravujúce pomery po skončení druhej svetovej vojny,“ poznamenal Fico.

V súvislosti s vývojom okolo ropovodu Družba, ktorý bol opätovne sfunkčnený, považuje za evidentné, že nebol poškodený a jeho zatvorenie malo poškodiť Orbána vo voľbách a slovenskú vládu. Zároveň informoval, že v piatok v neformálnom rozhovore s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou vyslovil názor, že by ho neprekvapilo, keby sa po získaní 90-miliardovej pôžičky ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rozhodol Družbu opäť znefunkčniť. „Budem v takom prípade veľmi zvedavý na reakciu EÚ a predovšetkým EK,“ povedal. 

Premiér spomenul aj organizovanie celoslovenských osláv 1. mája v okolí Bánoviec nad Bebravou. „Aj keď sa 1. máj spája aj so vstupom Slovenskej republiky do EÚ, pre nás je to predovšetkým sviatok práce, mieru a krásnych ľudových tradícií,“ poznamenal.

Na nadchádzajúci týždeň avizoval aj výjazdové rokovanie vlády v Ružomberku. Zároveň potvrdil, že poletí na summit do Arménska. „Nebude voľný ani víkend, pôjdem do Prahy osobne zablahoželať hereckej ikone pani Bohdalovej k významnému životnému jubileu, potom letím do Arménska na summit. V našom vládnom lietadle zvezieme aj rakúskeho spolkového kancelára, budeme mať veľa času na bilaterálnu agendu,“ uviedol.

X XX

Orbán po porážke prekvapil Maďarsko: do parlamentu nenastúpi. Čo chystá?

Odchádzajúci maďarský premiér Viktor Orbán v sobotu vyhlásil, že v novom zložení maďarského parlamentu nebude pôsobiť ako poslanec. Po prehre v parlamentných voľbách sa podľa vlastných slov chce sústrediť na „reorganizáciu národného tábora“.

„Keďže poslanecké kreslo, ktoré som získal ako líder kandidátky Fideszu a KDNP, je v skutočnosti poslaneckým kreslom pre Fidesz, rozhodol som sa ho vrátiť. V súčasnosti nie som potrebný v parlamente, ale pri reorganizácii národného tábora,“ povedal vo videu na sociálnej sieti Facebook.

Orbán je členom maďarského parlamentu od roku 1990. Maďarská ústava nevylučuje vykonávanie poslaneckého mandátu popri vládnej funkcii.

Dlhoročný maďarský premiér svoje rozhodnutie oznámil po zasadnutí predsedníctva Fideszu, na ktorom podľa agentúry MTI padlo viacero dôležitých rozhodnutí. Poslanecký klub strany prejde radikálnou reštrukturalizáciou a jeho predsedom bude doterajší šéf úradu vlády Gergely Gulyás. Predsedníctvo zároveň odporučilo, aby Orbán pokračoval na čele strany.

Na Orbánovo rozhodnutie zotrvať na čele Fideszu už reagoval aj víťaz parlamentných volieb a budúci premiér Péter Magyar. „Tento samozvaný ‚pouličný bojovník‘ stále nie je schopný jednej veci: prevziať zodpovednosť. Viktor Orbán sa stal Ferencom Gyurcsánym strany Fidesz. Proti šéfovi mafie neexistuje žiadna demokratická opozícia,“ skonštatoval na sociálnej sieti X.

X X X

Európa znepokojene sleduje situáciu s Iránom, v lete hrozí nedostatok leteckého paliva

1

Európske letecké spoločnosti varovali pred možným nedostatkom leteckého paliva v priebehu niekoľkých týždňov v dôsledku vojny v Iráne, čo by mohlo narušiť letnú dovolenkovú sezónu.

Európe hrozí nedostatok leteckého paliva

Tankovanie lietadiel na letisku v holandskom Eindhovene. / Zdroj: Reuters

Európa je obzvlášť zraniteľná, pretože dováža približne 30 % až 40 % svojho leteckého paliva, pričom najmenej polovica z toho pochádza z Blízkeho východu, čo v prípade pretrvávajúcich problémov spôsobuje, že letiská ako Zürich a Ženeva budú zraniteľné.

Letecké spoločnosti sa pripravujú na potenciálny nedostatok dodávok. Medzinárodná energetická agentúra predpovedá nedostatok leteckého paliva do júna, ak región dokáže nahradiť iba polovicu dodávok, ktoré bežne dostáva z Blízkeho východu.

Iránske komandá vtrhli na paluby neposlušných lodí v Hormuzskom prielive

Hormuzský prieliv je uzavretý, plavbu blokujú aj Irán, aj USA. Kto to nerešpektuje, dopadne tak, ako ukazuje video iránskej televízie. / Zdroj: Reuters

Lety v Európe by sa mohli začať rušiť od konca mája z dôvodu nedostatku leteckého paliva, uviedol minulý týždeň generálny riaditeľ Medzinárodnej asociácie leteckej dopravy Willie Walsh.

Niektoré z kľúčových európskych uzlov v Belgicku, Holandsku, Švajčiarsku a Nemecku sa spoliehajú na plynovod CEPS prevádzkovaný NATO, ktorý dodáva letecké palivo európskej kvality.

Niektoré letiská varovali pred nedostatkom do troch týždňov, ak Hormuzský prieliv zostane uzavretý pre dodávky paliva.

Nemecký minister financií Lars Klingbeil pred týždňom vyzval na prijatie opatrení na riešenie vznikajúceho nedostatku leteckého paliva v Európe. Zároveň sa vyslovil za to, aby nemecká koaličná vláda v súvislosti s vojnou v Iráne urýchlila prechod od fosílnych palív k obnoviteľným zdrojom energie. „Upozornenia na nedostatok kerozínu musíme brať veľmi vážne,“ povedal pre Der Spiegel minister Klingbeil, ktorý je zároveň nemeckým vicekancelárom. „Pre mňa je to jasné – nemali by sme riešiť len problém cien, ale musíme mať vždy na pamäti aj bezpečnosť dodávok,“ vyhlásil podľa agentúry DPA.

Mohlo by vás zaujímať:

Ceny kerozínu sa od začiatku vojny v Iráne viac ako zdvojnásobili. Veľká časť leteckého paliva sa totiž dováža z Blízkeho východu, pričom mnohé ropné zariadenia v regióne boli poškodené alebo zničené.

Klingbeil zároveň poukázal na to, že vplyvy konfliktu na Blízkom východe by mohli byť dlhodobé. „Nachádzame sa v situácii, ktorá je podobne náročná ako energetická kríza po ruskej invázii na Ukrajinu,“ povedal počas spiatočného letu z Washingtonu, kde sa zúčastnil na jarnom zasadaní Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky.

Klingbeil, ktorý je spolupredsedom Sociálnodemokratickej strany Nemecka, vyzval koaličnú konzervatívnu úniu CDU/CSU na reformu energetickej politiky. „Musíme zvýšiť odolnosť krajiny a znížiť závislosť od dovozu fosílnych palív.“ Vojna v Iráne ukázala, že je to pre Nemecko kľúčová otázka, dodal. „Preto presadzujeme ďalšie urýchlenie rozširovania obnoviteľných zdrojov energií,“ poznamenal.

X XX

 ČR  POTŘEBUJE SCHOPNÉ  ODBORÁŘE  ZÁPADU,  NĚMECKA,  BELGIE

V  ČR  SE  SCHOPNÍ  BOJÍ  BOJOVAT  JAKO  HAVEL?

 Odbory budou chtít snížení věku odchodu do důchodu a zkrácení pracovního týdne

Nové vedení Českomoravské konfederace odborových svazů (ČMKOS) bude požadovat, aby se v zákoně opět snížil věk odchodu do důchodu z 67 na 65 let. Zároveň budou chtít zkrátit pracovní týden na 37,5 hodiny bez toho, aby se snížila mzda a aby všichni zaměstnanci měli nárok na pět týdnů dovolené, uvedl po skončení IX. sjezdu ČMKOS předseda Josef Středula.

 V pondělí konfederace odborových svazů odešle stanovisko ke změnám týkající se zákoníku práce, konkrétně legalizace tzv. švarcsystému u zaměstnanců platforem.

Důchodový věk se v Česku zvedá už léta u mužů o dva měsíce ročně a u žen obvykle o čtyři. Na 65 let se dostane ve 30. letech. Podle reformy minulé vlády má kvůli udržitelnosti penzí pak posouvání pokračovat o měsíc ročně na 67 let. Vláda ANO, SPD a Motoristů v programovém prohlášení slíbila zastropování věku na 65 letech či úpravu důchodů pro náročné profese. Zaměstnavatelé jsou proti zmrazení věkové hranice, poukazují na nedostatek pracovních sil

Program ČMKOS na období mezi lety 2026 až 2030, který má ČTK k dispozici, se soustředí zejména na srovnání mezd v České republice k úrovni vyspělých zemí EU. Zároveň budou chtít nadále posilovat vyjednávání, právní ochranu zaměstnanců, dostupnost veřejných služeb a nastavení důchodového systému.

Kromě snížení věku odchodu do penze by se podle Středuly měly důchody také řádnou formou valorizovat. Zároveň by lidé pracující v náročných profesích měli mít možnost odejít do důchodu dříve. Odbory prosazují zastropování penzijního věku na 65 letech dlouhodobě. Dřívější důchod kvůli práci v rizikovém prostředí požadují pro širší okruh pracovníků.

Podle návrhu vládního legislativního plánu se měla věková hranice zmrazit v první důchodové novele, kterou má MPSV předložit v dubnu. Změny mají platit od ledna příštího roku. Nastavení dřívějších penzí pro náročné profese má pozměnit druhá předloha, která by měla být účinná od roku 2028. Ministr práce Aleš Juchelka (ANO) dříve řekl, že věk se zastropuje až ve druhé vlně spolu s řešením důchodu při rizikové práci.

Odbory také v přijaté rezoluci připomněly, že ministerstvo práce a sociálních věcí (MPSV) poslalo do připomínkového řízení návrh zákona o platformové práci. Ten by měl například upravit pravidla a ochranu pracovníků i osobních údajů. Norma o platformové práci přenáší do české legislativy směrnici EU s nastavením minimálních pracovních podmínek. Podle ČMKOS by ale zásahy do zákoníku práce a zákona o zaměstnanosti mohly být nebezpečné a zároveň vyvolávají obavy z legalizace švarcsystému.

Podle Středuly se nesmí stát, že by v Česku vznikl třetí druh pracovního poměru, který by se mohl u některých zaměstnanců vést k nejisté a nebezpečné změně pracovního poměru. Zaměstnavatelé by podle něj touto cestou mohli nastavovat podmínky, které by pracovníky znevýhodňovaly

X XX

 Putin stojí pred rozhodnutím, ktorého sa Rusi desia. Vráti sa mobilizácia?

Rusko chystá veľkú mobilizáciu, zaznieva z Kyjeva. Výrazné posily v ozbrojených silách nie sú potrebné, ozýva sa z Moskvy. Aká môže byť pravda v informačnej vojne medzi dvomi bojujúcimi susednými štátmi? Treba rátať s novou vlnou mobilizácie v Rusku, ktoré sa už piaty rok snaží neúspešne prinútiť Ukrajinu ku kapitulácii?

Jeden z obrovského počtu veľkoplošných plagátov v Rusku, prostredníctvom ktorých lanária mužov, aby podpísali kontrakt s armádou, čo fakticky znamená zapojiť sa do bojov proti Ukrajine.

Tvrdý zásah v Donecku: drony mali zničiť veliteľské stanovište ruskej FSB

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že v Rusku by mohli vo veľkom rozsahu povolávať do armády mužov z centrálnych miest vrátane Moskvy a Petrohradu. „Prečo? Aby zopakovali rozsiahlu ofenzívu proti Ukrajine. Možnosť B – s nižšími nákladmi a s menším úsilím – by spočívala vo vykonaní paralelnej, obmedzenej ofenzívy na mieste, kde sa dá použiť menej síl. Mohol by to byť jeden z pobaltských štátov,“ ozrejmil v televízii.

Z Pobaltska reagovali na slová ukrajinského lídra v Estónsku. Tajná služba aj predstaviteľ vlády popreli, že by niečo nasvedčovalo tomu, že v Kremli uvažujú v blízkom čase o útoku proti členskému štátu NATO. „Takéto vyhlásenia sú v prvom rade v rozpore s našimi spravodajskými informáciami a hodnotením hrozieb. Nevidíme, že by Rusko koncentrovalo svoje sily alebo sa akokoľvek pripravovalo zaútočiť na NATO, respektíve na pobaltské krajiny. Práve naopak – Rusko nie je na ukrajinskom fronte vo veľmi silnej pozícii,“ citoval server EER estónskeho ministra zahraničných vecí Margusa Cachnu.

Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Maria Zacharovová odpovedala Zelenskému sarkasticky viac-menej v zmysle, že odvádza pozornosť od „cintorínu ukrajinských vojakov“, ktorých podľa nej posiela na smrť. „A chce presvedčiť svojich sponzorov, aby za žiadnu cenu neprehodnotili úroveň podpory,“ povedala podľa agentúry TASS.

Už predtým ruský prezident Vladimir Putin tvrdil, že o mobilizácii sa vôbec nehovorí. Ani v samotnom Rusku sa však nedá zabrániť špekuláciám napriek ubezpečeniu z Kremľa, že o tom nie je reč. Tajomník Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev preto v poslednom čase musel dvakrát poprieť, že by sa chystala ďalšia vlna mobilizácie (tú prvú spustili v septembri 2022, keď ministerstvo obrany tvrdilo, že do armády vezme 300-tisíc mužov). „Existuje dostatočný počet vojakov, ktorí podpísali kontrakt, na vedenie bojových operácií. Len od začiatku tohto roku to urobilo viac ako 80-tisíc mužov,“ povedal Medvedev pre agentúru RIA-Novosti. Dodal, že počas minulého roku sa dobrovoľne pridalo k ozbrojeným silám približne 422-tisíc Rusov.

Aj v prípade, že sú tieto údaje pravdivé, inou vecou je to, že ruská armáda zjavne čelí problémom: nielen z Ukrajiny, ale aj z členských štátov NATO zaznievajú tvrdenia, že Rusi už majú každý mesiac väčšie straty na bojisku v porovnaní s počtom nových regrútov. Štatistiku, na ktorú poukázal Medvedev, preto treba zaradiť do tohto kontextu. „Nástroje na prilákanie dobrovoľníkov do armády prostredníctvom veľkých jednorazových platieb stratili svoj účinnosť na konci roku 2025. Už v januári úroveň náboru klesla pod úroveň strát, prvýkrát od roku 2022,“ informoval americký Inštitút pre štúdium vojny, ktorý pravidelne hodnotí vývoj v rusko-ukrajinskej vojne.

Samozrejme, že kampaň náboru pokračuje, celá krajina je oblepená plagátmi, ktoré lanária mužov pridať sa k ozbrojeným silám. V posledných týždňoch sa šíri nepotvrdená správa, podľa ktorej minister pre vedu a vysoké školstvo Valerij Faľkov oslovil rektorov so žiadosťou, aby pomohli získať do armády aspoň dve percentá svojich študentov. Ako dobrovoľníkov, ktorí podpíšu kontrakt.

Šéf estónskej vojenskej spravodajskej služby Ants Kiviselg, ktorý podobne ako šéf diplomacie Cachna poprel prípravu Rusov na agresiu v Pobaltsku, pripúšťa, že šéf Kremľa bude musieť nejako zopakovať svoje rozhodnutie zo septembra 2022: „Udržiavanie súčasného tempa dlhodobo s využitím väzňov a tých, čo podpíšu kontrakt, nebude možné. Dosiahol sa kulminačný bod. Ak chcú Rusi udržať rozsah ofenzívy, mobilizácia sa stane nevyhnutná,“ poznamenal Kiviselg podľa server ERR.

Na druhej strane špekulácie o mobilizácii odmietajú nielen v Kremli a vo vláde, ale aj v parlamente. Viktor Sobolev, generál vo výslužbe a poslanec, ktorý je člen výboru pre obranu, vyhlásil, že Rusko nebude potrebovať mobilizovať najbližšie dva-tri roky (ako keby zároveň naznačil, koľko času sú Rusi ešte ochotní bojovať) proti Ukrajincom). Nevylúčil však, že vznikne požiadavka na niektoré regióny, aby sa usilovali viac zaplniť rady ozbrojených síl.

Jednotky 1. zboru Azov uviedli, že držia ruskú logistiku pri Donecku pod stálym dohľadom a palebnou kontrolou. / Zdroj: AZOV

Jeden z miestnych šéfov už prevzal iniciatívu, no narazil na nepochopenie. Gubernátor Riazanskej oblasti Pavol Malkov nariadil podnikom, aby do polovice septembra tohto roku vybrali kandidátov do armády. „V závislosti od počtu zamestnancov majú navrhnúť dvoch až piatich kandidátov,“ napísal server Nacionaľnaja služba novostej. Zmieňovaný poslanec Sobolev však upozornil Malkova, že postupuje chybne, pretože kontrakt s ministerstvom obrany sa dá podpísať jedine na dobrovoľnej báze.

Rusov, ktorým sa určite nechce rukovať, môže predbežne potešiť správa o návrhu novely zákona o mobilizácii, no týka sa len vymedzeného okruhu osôb. Predložil ju do parlamentu poslanec Fedot Tumusov z politickej strany Spravodlivé Rusko. Nie je však ešte jasné, či jeho zámer podporia členovia vládnucej strany Jednotné Rusko. Tumusov presadzuje, aby sa po novom mobilizácia nevzťahovala na bratov a synov vojakov, ktorí padli pri plnení bojových úloh. Dodajme že z tohto znenia vyplýva, že na druhej strane by museli naďalej rukovať otcovia synov, ktorí v bojoch zomreli.

 X X X

 Kryla Trumpovi chrbát, teraz odchádza z Bieleho domu. Toto je dôvod, prečo Leavittová končí

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová v piatok oznámila, že pred narodením svojho druhého dieťaťa odchádza na materskú dovolenku. Meno svojho zástupcu však zatiaľ neuviedla.

„Tento brífing je na nejaký čas pravdepodobne môj posledný. Ako vidíte, pôrod môže prísť každú chvíľu,“ povedala novinárom v Bielom dome.

V súčasnosti nie je známe, ako dlho bude Leavittová na materskej dovolenke. Biely dom takisto neoznámil, kto príde na jej miesto. Podľa dostupných informácií by tlačové konferencie mohli podľa potreby viesť aj vyššie postavení predstavitelia, ako napríklad viceprezident J.D. Vance.

Dolárové bankovky majú niesť Trumpov podpis, v histórii USA to nemá obdobu

Americké ministerstvo financií pri príležitosti 250. výročia založenia Spojených štátov plánuje umiestniť podpis prezidenta Donalda Trumpa na všetky nové dolárové bankovky. / Zdroj: Reuters

Leavittová už má jedného syna, ktorý sa narodil v júli 2024. Vo veku 28 rokov sa stala vôbec najmladšou hovorkyňou na tomto náročnom a exponovanom poste. Jej manželom je Nicholas Riccio, ktorý pôsobí v oblasti nehnuteľností.

V lete v roku 2024 sa vrátila do práce len niekoľko dní po pôrode, aby sa mohla zapojiť do volebnej kampane súčasného prezidenta Donalda Trumpa, ktorý bol v tom čase republikánskym kandidátom. Neúspešný pokus o atentát na Trumpa 13. júla 2024 vtedy urýchlil jej návrat do služby.

„Karoline Leavittová odviedla fenomenálnu prácu ako národná tlačová tajomníčka v mojej historickej kampani a som rád, že môžem oznámiť, že bude zastávať funkciu tlačovej tajomníčky Bieleho domu,“ chválil Trump vo vyhlásení Leavittová krátko potom, ako ju vymenoval za svoju hovorkyňu. „Karoline je šikovná, tvrdá a osvedčila sa ako veľmi efektívna komunikátorka. Mám absolútnu dôveru, že bude na pódiu vynikajúca a pomôže odovzdať naše posolstvo americkému ľudu, keď budeme robiť Ameriku znova veľkou,“ ospevoval svoju vernú spolupracovníčku.

Tlačový hovorca Bieleho domu zvyčajne slúži ako tvár prezidentskej administratívy. V minulosti organizoval každodenné brífingy pre novinárov. Keď bol Trump prezidentom prvýkrát v rokoch 2017 až 2021, mal štyroch tlačových hovorcov. Často však dával prednosť priamemu kontaktu s verejnosťou. Využíval na to príspevky na sociálnych sieťach a vlastné brífingy.

Doteraz najmladší tlačový hovorca v dejinách Bieleho domu bol Ronald Ziegler, ktorému bolo 29 rokov, keď nastúpil do funkcie v roku 1969 v administratíve Richarda Nixona.

X XX

Neurologička odhaľuje sedem návykov, ktoré ničia mozog

Mnoho našich návykov môže negatívne ovplyvňovať prácu mozgu, odrážať sa na kvalite života a tiež napomáhať rozvoju chorôb, ako je demencia. Od kondície mozgu závisí naša produktivita, bystrosť myšlienkových procesov, ale aj pamäť či koordinácia pohybu. Neurobiologička Hana Burianová vymenovala sedem návykov, ktoré znižujú elasticitu nervových spojení a zvyšujú riziko demencie.

Neurónová plasticita závisí od produkcie neurónov a vytvárania nových spojení medzi nimi. Tento proces znižuje riziko demencie a zápalov nervového tkaniva. Okrem toho podporuje naše kognitívne a emocionálne funkcie.

Pravdepodobnosť demencie sa znižuje vďaka pravidelnému cvičeniu, dostatočnej dávke spánku, dobrej diéte, mentálnej aktivite a obmedzovaniu stresu. Návyky, ktoré negatívne vplývajú na mozog, vymenúva neurobiologička Hana Burianová, ktorá sa narodila v Českej republike, ale väčšiu časť života sa vzdelávala v zahraničí.

Neurologička Hana Burianová.Zdroj: FB/Hana Burianová

Dr. n. med. Hana Burianová — neurologička (v roku 2009 obhájila doktorát z oblasti percepcie, kognície a kognitívnej neurobiológie), získala tiež bakalársky titul z psychológie. Absolvovala Univerzitu v Toronte, v súčasnosti pracuje na Katedre psychológie Univerzity v Bournemouthe (Veľká Británia). Je členkou Kanadskej psychologickej spoločnosti.

Sedavý spôsob života pôsobí na mozog zle

Príliš dlhé zotrvávanie v sediacej polohe sa negatívne odráža na krvnom obehu a okysličení tkanív. Okrem toho sa objavuje problém s rozregulovaním hormonálnej sústavy a fungovaním neurotransmiterov, urýchľujú sa procesy starnutia organizmu a predispozícia k demencii rastie.

Ak vedieme sedavý spôsob života, ako často by sme mali vstávať? Odporúča sa vstať každú polhodinu, pričom by sme mali v stoji zotrvať minimálne 15 minút. Čo sa týka fyzickej aktivity, odporúčania sú nasledovné – 30 minút cvičenia s ľahkou alebo strednou intenzitou počas dňa alebo 15 minút intenzívneho tréningu.

Príliš málo spánku sa odráža na kondícii mozgu

Nedostatok spánku vplýva na zhoršenie pamäte, koncentrácie a neurónovej plasticity. Správna dĺžka spánku počas dňa závisí od veku a individuálnych predispozícií. Predpokladá sa však, že u dospelých osôb by to malo byť v priemere 7 až 9 hodín.

Ukazuje sa tiež, že aj jedna zle prespaná noc spôsobuje rozregulovanie neurotransmiterovej rovnováhy. Ak sa takéto noci budú opakovať, budeme mať do činenia s faktorom negatívne a chronicky ovplyvňujúcim mozog. Navyše, „dospávanie“ cez víkendy sa neodporúča. Mozog pracuje v súlade s cirkadiánnym rytmom a zmeny v cykle svetla a tmy, ktoré organizmus zažíva, narúšajú produkciu melatonínu a kortizolu.

XX X

 Šestnásťročné dievča našli mŕtve v lese. Zlom po 42 rokoch priniesol až podcast

Polícia v americkom štáte Louisiana uviedla, že podcast jej pomohol vyriešiť desiatky rokov starú vraždu šestnásťročného dievčaťa. Štyria podozriví teraz čelia obvineniam zo znásilnenia a vraždy, uviedla dnes agentúra AP.

Roxanne Sharpová v Covingtone v Louisiane v roku 1980.

Roxanne Sharpová bola zavraždená v roku 1982 bola v lesoch farnosti St. Tammany, ležiacich asi päťdesiat kilometov na sever od New Orleans. Vyšetrovanie stálo na mieste pre nedostatok dôkazov a svedkov ochotných prihlásiť sa a vypovedať.

Vyšetrovatelia sa nakoniec obrátili na miestnu mediálnu spoločnosť, ktorá súhlasila s produkciou podcastu nazvaného „Kto zabil Roxanne Sharpovú? „Počas vysielania šiestich dielov ožil záujem verejnosti a hovorca louisianskej polície Marc Gremillion pripísal podcastu zásluhy, že získal kľúčové tipy od verejnosti a prinútil nových svedkov, aby sa obrátili na vyšetrovateľov.

„Pomohol (podcast) našim vyšetrovateľom dať dokopy informácie, kde sa Roxanne nachádzala v dňoch pred smrťou. Bola to veľmi veľká pomoc pri šírení povedomia o prípade medzi verejnosťou a pri následnom kontaktovaní svedkov,“ povedal Gremillion AP.

Vražda, ktorá kedysi šokovala Československo: Tento príbeh ukáže, čo sa nezmenili ani za 60 rokov, hovorí Marcinková

Herečka Gabriela Marcinková si zahrala menšiu rolu v novom seriáli Studňa, ktorého vznik inšpiroval príbeh tragickej udalosti z roku 1968. Vtedy došlo k vražde v rodine, mnohí ju poznajú z rovnomennej epizódy pod názvom Studňa seriálu 30 prípadov majora Zemana. / Zdroj: Zdeno Gáfrik

Polícia v posledných dňoch obvinila štyroch mužov zo znásilnenia s priťažujúcimi okolnosťami a vraždy druhého stupňa: Perryho Waynea Taylora, Darrella Deana Spella, Carlosa Coopera a Billyho Williamsa mladšieho. Prví traja menovaní majú 64 rokov, Williams má 62 rokov.

Cooper a Taylor už boli vo väzení kvôli inému prípadu. Williamsa a Spella zatkli začiatkom tohto týždňa. Sharpová bola známou všetkých štyroch zatknutých podozrivých.

„Vážime si tvrdú prácu odvedenú v prípade Roxanne Sharpovej,“ uviedla neter obete Michele Lappinová vo vyhlásení vydanom v mene rodiny. „Dúfame, že príde spravodlivosť, zhojenie rán a uzavretie prípadu,“ dodala.

Syn Billyho Williamsa uviedol, že jeho otec je nevinný. „Myslia si, že ho obviňujú z niečoho, čo neurobil. Hovorí, že by v živote nikomu neublížil,“ vyhlásil Billy Williams III.

Príbuzní ďalších obvinených nereagovali na žiadosti o vyjadrenie.

Žilina v strachu: Kam ušiel vrah v červených montérkach?

Archívne video. Kto zavraždil 16-ročného Tomáša na žilinskom sídlisku Vlčince? Vyspovedali sme muža z domu, v ktorom chlapca dobodal vrah, ktorý mal oblečené červené montérky. Kam ušiel?

„Keď sme s podcastom začínali, mysleli sme si, že to nikoho nebude zaujímať, ale rýchlo sme museli zmeniť názor. Veľa ľudí sa ozvalo a hovorilo, že Roxanne poznali, pamätajú si ju a že sa s ňou kamarátili,“ povedal Charles Dowdy, viceprezident spoločnosti Northshore Media, ktorá podcast produkovala.

Polícia si svojho času už myslela, že prípad je vyriešený. Stalo sa tak po tom, čo sa k vražde Sharpovej prihlásil sériový vrah Henry Lucas, preslávený falošnými priznaniami. Aj v tomto prípade svoje tvrdenie odvolal a ďalšie dôkazy vylúčili, že by mal s vraždou niečo spoločné.

Tridsaťdeväťročný Justin Joiner z farnosti St. Tammany uviedol, že jeho otec, policajt z Covingtonu, bol jedným z prvých, ktorí dorazili na miesto zločinu a že ho po zvyšok života trápilo, že sa prípad nepodarilo rozlúsknuť. Až do svojej smrti v minulom roku si schovával kufrík plný poznámok k prípadu.

„Viselo to nad komunitou ako veľký čierny mrak. Nikto o tom nechcel hovoriť. Panovalo ticho. Hovorilo sa o tom doma, a nie na verejnosti,“ povedal a dodal, že podcast otvoril diskusiu o prípade naprieč generáciami a v celej komunite.

„Nevyriešené prípady sa samy od seba nevyriešia. Vyrieši sa len vďaka tomu, že sa každý rok objavujú ľudia, ktorí sa odmietajú vzdať. Vďaka tomu sa Roxanne a jej rodina konečne dočkali spravodlivosti, na ktorú tak dlho čakali,“ usúdil policajný náčelník v Covingtone Michael Ferrell.

 X X X

 Piaty deň po výbuchu reaktora v černobyľskej jadrovej elektrárni sa v centre Kyjeva konali prvomájové oslavy. Približne 120-tisíc ľudí prešlo 1. mája 1986 okolo slávnostnej tribúny na Kreščatyku. Ďalšie státisíce lemovali vyzdobené ulice v centre mesta. Sovietske politické vedenie ich vystavilo smrtiacim účinkom látok z rádioaktívneho

 Michail Gorbačov na snímke z roku 1990 – na konferencii v San Francisku.

Šéf Kremľa Michail Gorbačov neskôr tvrdil, že o skutočnom rozsahu katastrofy nevedel. Archívne dokumenty to po 40 rokoch od výbuchu v elektrárni vyvracajú.

„V noci 26. apríla o 1. hodine a 25. minúte nastal výbuch v bloku č. 4 Černobyľskej jadrovej elektrárne V. I. Lenina počas príprav na jeho odstavenie kvôli plánovaným prípravným prácam. V dôsledku explózie sa zrútila strecha a steny hornej časti reaktorovej haly a prišlo k čiastočnému zrúteniu strechy strojovne. V mieste výbuchu vznikol požiar, ktorý bol o 4.50 lokalizovaný a o 6. hodine likvidovaný. V súvislosti s havarijnou situáciou na 4. bloku je odstavený blok č. 3. Bloky č. 1. a č. 2 fungujú normálne.“

To sú úryvky z prvého písomného hlásenia riaditeľa elektrárne Viktora Brjuchanova jeho nadriadeným v sobotu ráno 26. 4. 1986. Adresoval ho Moskve, lebo všetky jadrové elektrárne podliehali federálnemu centru, Kyjev s jeho republikovým vedením bol až na druhom mieste.

Ďalšie prísne tajné hlásenie, ktoré odoslal v priebehu dopoludnia toho istého dňa, už obsahovalo informáciu o rozptyle grafitu. Každý jadrový fyzik vedel, že ak je vonku grafit, jadro reaktora už neexistuje. Ostal po ňom iba kráter.

Černobyľ je vzdialený vzdušnou čiarou okolo 85 kilometrov od Kyjeva a len dva kilometre od Pripiati, ktorú nazývali mestom energetikov. Vznikala počas výstavby elektrárne od roku 1970, najprv ako jej tzv. pohotovostné sídlisko. V čase katastrofy malo mesto už približne 45-tisíc obyvateľov.

V Pripiati žil s rodinou aj Brjuchanov, ktorý šéfoval elektrárni od jej vzniku. „Vzápätí po výbuchu mi volali spolupracovníci a ja som tam hneď šiel. Keď som videl, čo sa stalo a že ochladzovanie reaktora nepomáha, žiadal som štátne a stranícke orgány oblasti o evakuáciu všetkého obyvateľstva. Namietali, že treba vyčkať, kým priletí z Moskvy vládna komisia a sama rozhodne, čo a ako,“ spomínal Brjuchanov, ktorý zomrel v roku 2021.

Medzi Kyjevom a Moskvou

Ešte skôr ako Brjuchanovovu správu dostali kompetentné miesta v Kyjeve i Moskve podrobné hlásenie o radiačnej situácii v elektrárni a jej blízkom okolí vrátane Pripiati. Poslalo im ho vedenie republikového Výboru štátnej bezpečnosti (KGB).

„V bloku č. 4 je úroveň radiácie mimo merateľných rozsahov, reaktor je zničený a strecha je preč. V Pripiati na uliciach Kurčatova a Družby dosahuje radiácia 14,4 až 43, 2 mR/h.“

Inými slovami: radiácia tam presahovala bežnú úroveň tisícnásobne až dvetisícnásobne.

Tieto hlásenia dostával šéf KGB v Moskve Viktor Čebrikov, ktorý ich okamžite odovzdával generálnemu tajomníkovi štátostrany Gorbačovovi.

Bolo prakticky bezvetrie, preto rádioaktívny spad zostával koncentrovaný v bezprostrednej blízkosti obydlí. Napriek tomu úrady nechali ľudí spať a ráno ísť do obchodov alebo do práce.

Bola sobota, v Pripiati sa malo konať sedem svadieb, Do mesta sa schádzali svadobní hostia zďaleka-zoširoka. Radiačná situácia sa však v priebehu dňa dramaticky zhoršovala. Namerané hodnoty začali „vyskakovať z grafov“. Rozfúkal sa vietor a zavial rádioaktívny prach z horiacich grafitov priamo na mesto. Popoludní namerali pracovníci z rádiologického laboratória na rôznych miestach 200 až 600 mR/hod., čo je 20-tisíc až 50-tisíc násobok prirodzeného pozadia.

Najvyššie hodnoty namerali na moste, ktorý leží na okraji mesta a najbližšie k elektrárni. Svadobčania sa tam prichádzali fotografovať, bol stadiaľ pekný výhľad na celé mesto. Už okolo obeda sa začali sťažovať na kovovú chuť v ústach, čo je typický príznak vysokej ionizácie vzduchu a na dráždenie v hrdle.

Najviac ohrozené boli v Pripiati deti, ktoré sa hrali vonku na pieskoviskách a na ihriskách. Rádioaktívny prach, najmä izotopy jódu a cézia, bol ťažký a usádzal sa nízko pri zemi vo výške detských hláv.

„Ak dieťa strávi vonku šesť hodín pri úrovni 0,5 R/h, dostáva dávku 3 R, čo sa rovná približne 300 röntgenom pľúc za jedno popoludnie. Štítna žľaza detí funguje veľmi aktívne a okamžite začína nasávať rádioaktívny jód zo vzduchu. Treba im okamžite podať jódové tablety alebo Lugolov roztok (skladá sa z jódu a jodidu draselného), ktorý bráni ukladaniu rádioaktívnych látok v štítnej žľaze.

Takto zjednodušene vysvetľovali situáciu a jej dôsledky prvému tajomníkovi komunistickej strany na Ukrajine Volodymyrovi Ščerbyckému výskumníci z Ústavu jadrovej fyziky a Ústavu hygieny Ukrajinskej akadémie vied. Ščerbyckyj bol zároveň členom politbyra, preto mohol vzápätí priamo telefnicky informovať Gorbačova. Svedčia o tom dva zväzky dokumentov, ktoré zozbieral kyjevský archivár a historik Andrij Kohut.

V Kremli dlho váhali. „Najviac sa boja paniky a že informácie uniknú na Západ,“ zapísal si do denníka pomocník generálneho tajomníka strany Anatolij Čerňajev.

„Volali mi 26. apríla ráno o piatej hodine, že černobyľskú atómku postihla závažná havária s požiarom, ale že reaktor zostal celý,“ tvrdil Gorbačov v roku 2006 v rozhovore pre Novuju gazetu. „V prvých hodinách totiž nikto nevedel, že reaktor vybuchol a že do ovzdušia uniklo obrovské množstvo rádioaktívnych látok,“ dodal.

Podľa spomienok sovietského premiéra Nikolaja Ryžkova však bolo v tom čase vedenie štátu informované už aj o poškodení reaktora výbuchom.

Len nevyvolať zbytočnú paniku

Okolo 16. hodiny 26. apríla 1986 urobil Igor Kostin z tlačovej agentúry Novosti prvú snímku bloku elektrárne poškodeného výbuchom. Fotografoval z vrtuľníka vládnej komisie, ktorá chcela zistiť skutočný stav poškodeného bloku z vtáčej perspektívy. Uvideli zničený reaktor.

Treba totiž vedieť, že v černobyľskej elektrárni sa používali reaktory typu RBMK-1000. Tie nemali plnohodnotný ochranný obal (ako reaktory VVER používané v Jaslovských Bohuniciach alebo v Mochovciach). Inými slovami, nemali masívnu železobetónovú kupolu, ktorá by v prípade havárie udržala rádioaktívne látky vo vnútri. Pritom černobyľská atómka bola najväčšou v Sovietskom zväze, jej štyri bloky mali dovedna 4 000 megawattov inštalovaného výkonu. Vyrábali dvakrát viac elektriny, ako produkujú všetky štyri bloky Mochoviec po ich úplnom dokončení.

Archívny letecký záber po výbuchu v apríli 1986.

Černobyľský reaktor sa teda nachádzal v bežnej priemyselnej hale. Jeho hornú časť tvorilo len oceľovo-betónové veko známe ako „Elena“, ktoré výbuch pary pri explózii jednoducho odhodil a obnažil teleso poškodeného reaktora. Bez ochranného obalu sa rádioaktívny mrak mohol rýchlo rozšíriť do atmosféry.

Vrtuľník vládnej komisie preletel v niekoľko stometrovej výške nad otvoreným jadrom, nad dymiacim kráterom. „Fotoaparát mi po zhotovení dvadsiatej snímky vypovedal službu. Pri vyvolávaní filmu sa ukázalo, že všetky fotografie sú pokazené radiáciou, okrem jednej. Ale aj tá bola nezvyčajne čiernobiela, zrnitá, povedal by som až špinavá s charakteristickými svetelnými pruhmi,“ spomínal Kostin.

Cenzúra dva týždne zakazovala publikovať túto fotografiu. Nakoniec vyšla v jedných kyjevských novinách a následne ju vydala aj štátna agentúra TASS.

Medzitým sa však udiali prevratné veci. Neskoro večer 26. apríla namerali na viacerých miestach v Pripiati vyššie hodnoty radiácie ako 1 R/h. To znamenalo asi toľko, že za necelé tri dni dostanú obyvatelia smrteľnú dávku. S požehnaním Moskvy sa Kyjev rozhodol evakuovať mesto energetikov, ale tak, aby to nevyvolalo „zbytočnú paniku“.

Prípravy na evakuáciu zabrali veľa času. Začali s ňou prakticky až o 14. hodine nasledujúceho dňa. Bola nedeľa, veľa obyvateľov odcestovalo na chaty a do záhradkárskych oblastí, prípadne sa vybrali na návštevu za príbuznými v regióne.

Ľuďom, ktorí zostali v meste, cez miestny rozhlas po drôte oznámili hodinu pred vyprataním Pripiate, že ide o „dočasnú evakuáciu“. A že pre „nepriaznivú rádioaktívnu situáciu“ musia opustiť mesto „len na tri dni“. Mali si zobrať iba najnutnejšie veci, osobné doklady a jedlo.

Prečo úrady klamali? Hlavný dôvod bol ten istý: vraj chceli zabrániť panike. Keby ľudia vedeli, že domov sa už nikdy nevrátia, začali by si napĺňať veľké kufre, brať so sebou inú batožinu, cennosti, nábytok. To by evakuáciu dramaticky spomalilo.

A tak v bytoch zanechali ľudia všetko, vrátane svojich psov a mačky s miskou vody a trochou jedla v domnienke, že o tri dni sú späť. Zvieratá museli neskôr zlikvidovať špeciálne čaty. Cennosti, domáce spotrebiče a ďalšie veci si neskôr odniesli gangy vykrádačov bytov.

Koncom apríla 1994, čiže osem rokov po katastrofe, navštívil autor týchto riadkov Pripiať aj s fotoreportérom Pravdy Jozefom Baranom. Na niektorých balkónoch bytových domov sme videli viať posteľnú bielizeň, ktorú vyvesili obyvateľky pred evakuáciou. Evakuačné autobusy, bolo ich okolo 1 200, skončili pre vysokú kontamináciu na „cintoríne techniky“ v 30-kilometrovej uzavretej zóne.

Pravdu zatajili aj spojencom

Až v pondelok večer 28. apríla odvysielala sovietska televízia v hlavnej spravodajskej relácii prvú správu o havárii v černobyľskej elektrárni. Bolo to oficiálne vládne komuniké so suchým konštatovaním, že prišlo k „poškodeniu reaktora, pričom situácia sa monitoruje a prijímajú sa opatrenia“.

Dlhšie sa však nedalo čakať ani s touto stručnou správou, lebo už ráno toho istého dňa zachytila zvýšenú radiáciu elektráreň Forsmark vo Švédsku. Tamojšie úrady po analýze oznámili, že zdroj je mimo ich územia, pravdepodobne v Sovietskom zväze.

Už ráno 29. apríla mali meteorologické úrady na Západe predstavu o trajektórii rádioaktívneho mraku. Vznikli prvé modely pohybu a smerovania vzdušných hmôt. Mrak sa rozvetvil, jedna časť smerovala cez Škandináviu, druhá mierila nad strednú Európu. Niektoré vlády rozhodli o jódovej profylaxii obyvateľstva na ohrozenom území.

Informoval Kremeľ prednostne a podrobnejšie o katastrofe aspoň lídrov spojeneckých štátov? Hoci mal s nimi priame telefonické spojenie, dozvedeli sa v prvých dňoch len to, čo bolo v médiách. Nič o výbuchu reaktora, o rozptýlenom grafite, nijaké výsledky meraní, mlčanie o evakuácii Pripiate, ani slovo o rádioaktívnom mraku a jeho pohybe, nič o mŕtvych a ranených. Praha, Berlín, Varšava, Sofia a Budapešť nesmeli vedieť viac dovtedy, kým Moskva sa nerozhodne, ako to oznámi svetu.

Zo spomienok Rudolfa Hegenbarta, ktorý zastával dôležitú funkciu v ústrednom aparáte KSČ, vyplýva, že Gustáv Husák sa pýtal niekoho v Moskve, čo sa vlastne stalo, ale dostal neurčitú odpoveď: „Nepanikárte, situácia je pod kontrolou.“ Rozhodol sa preto ešte počkať.

Jediný, kto konal na vlastnú päsť a neobzeral sa na Moskvu, bol poľský líder Wojciech Jaruzelski. Po tom, čo mu ústredné laboratórium rádiologickej ochrany vo Varšave hlásilo, že vietor unáša smrtiaci mrak severozápadným smerom a čoskoro sa dostane nad východné oblasti Poľska, prikázal 29. apríla 1986, aby ich obyvateľom (v prvom rade deťom) začali podávať Lugolov roztok. Za tri dni spotrebovali 18,5 milióna dávok.

Čo prezradil Karol Haťapka

V ten istý deň, 29. apríla, dokončili analytici CIA správu o tom, čo sa stalo v Černobyli. „Je to najväčšia jadrová katastrofa v dejinách so značným množstvom obetí,“ konštatovali na záver. Prezident USA Ronald Reagan ponúkol Sovietom pomoc. Gorbačov však zachovával mlčanie.

V Moskve medzitým riešili masovo-politickú úlohu číslo jeden: povoliť v dvojmiliónovom Kyjeve prvomájový sprievod alebo ho zrušiť? V stredu 30. mája večer sa odohral dramatický telefonický rozhovor medzi Ščerbyckým a Gorbačovom. Svedkami boli viacerí členovia politického vedenia Ukrajiny, medzi nimi aj predsedníčka parlamentu Valentyna Ševčenková.

„Ščerbyckyj žiadal, aby sme mohli sprievod zrušiť, lebo sa zmenil smer vetra, už fúkal smerom od Černobyľa priamo na hlavné mesto, čo prudko zvyšovalo rádioaktívne pozadie,“ spomínala po rokoch Ševčenková. Gorbačov sa nezdržal a vybuchol: „Ak sprievod zrušíte, môžete položiť legitimáciu,“ povedal Ščerbyckému.

V straníckej hantírke to znamenalo nielen zbavenie funkcie, ale aj vylúčenie z komunistickej strany. Napokon sa dohodli na kompromise: sprievod zrýchlia, bude trvať nie obvyklé štyri hodiny, ale „iba“ dve hodiny a znížia aj počet účastníkov.

V Kyjeve sa však už šírili poplašné správy o dôsledkoch černobyľskej havárie. Aby upokojili verejnosť, členovia ukrajinského vedenia vystúpili na prvomájovú tribúnu s vnukmi. Ščerbyckij so šesťročným Valerijom, vnuka si priviedla aj Ševčenková. Mimochodom, na tribúne stál s nimi aj Leonid Kravčuk, ideologický šéf, neskôr prvý prezident samostatnej Ukrajiny.

Po prvom máji sa radiačná situácia v Kyjeve zhoršovala. Ukrajinské vedenie žiadalo Moskvu o povolenie na predčasné ukončenie školského roku a vysťahovanie detí z mesta do pionierskych táborov. Odpoveď znela takto: „Ešte počkajte, nešírte paniku“. Otáľalo sa aj s jódovou profylaxiou. Minister zdravotníctva sovietskej Ukrajiny Anatolij Romanenko vystúpil v televízii a odporúčal divákom toto: „Stačí si častejšie umývať ruky a zatvárať okná.“

Prioritou bol zrazu 6. máj, keď v Kyjeve mali štartovať cyklistické Preteky mieru. Každoročne prebiehali v trojuholníku Praha – Berlín – Varšava. Kyjev sa však dlhodobo dožadoval, aby ho zapojili do trasy pretekov. V roku 1986 sa tak stalo prvýkrát a v metropole Ukrajiny mali cyklisti dokonca štartovať. Lenže za takýchto dramatických okolnosti? Opäť vznikla otázka: Nezrušíme, neodložíme? A znovu nasledovala záporná odpoveď.

Celkovo sa pretekov zúčastnilo len 11 mužstiev, čo bola najnižšia účasť v histórii. Odmietli pricestovať takmer všetky západné cyklistické mocnosti (Západné Nemecko, Belgicko, Holandsko, Taliansko). Tréner našich cyklistov Karol Haťapka neskôr spomínal, že lekár čs. výpravy tajne prepašoval dozimeter. Keď ho v kyjevskom hoteli zapol, začal pískať. Haťapka zakázal o tom hovoriť pred ostatnými a nariadil prístroj schovať, aby sa družstvo psychicky nezrútilo.

Prvú etapu, ktorá viedla ulicami Kyjeva, vyhral Jozef Regec, rodák z Kežmarku. „V ústach som cítil kovovú príchuť, čo je vraj sprievodný jav vysokej rádioaktivity a v zákulisí sa šepkalo o mŕtvych v Černobyli,“ rozprával po návrate domov. Neskôr ochorel na rakovinu obličiek a bol presvedčený, že ju má z rádioaktívneho prachu.

Pracovníci černobyľskej jadrovej elektrárne kladú kvety k pamätníku obetiam černobyľskej tragédie počas spomienkového obradu v ukrajinskom Černobyli v stredu 26. apríla 2023.

Oneskorená glasnosť

Po oslavách Dňa Víťazstva 9. mája sa konečne rozbehla evakuácia detí z Kyjevskej oblasti do krymských sanatórií a táborov na juhu Ukrajiny.

Gorbačov prehovoril verejne o tragédii v Černobyli až 14. mája, čiže po osemnástich dňoch. Priznal, že tam prišlo k havárii: „Poškodený bol jeden z reaktorov, prijímajú sa opatrenia na odstránenie následkov. Robí sa všetko potrebné, aby sa poskytla pomoc postihnutým“. Generálny tajomník sa tiež nezabudol zmieniť o „protisovietskej kampani niektorých kruhov na Západe, ktoré šíria prehnané a nepravdivé informácie o havárii“.

Najmä bulvárne médiá skutočne preháňali a písali o 30 tisícoch mŕtvych len v Černobyli a Pripiati, ale kto za to mohol v podmienkach sovietskeho informačného embarga? V skutočnosti akútna choroba z ožiarenia postihla dovedna 134 ľudí a na jej následky zomrelo „iba“ 28 pacientov. Neskôr sa ukázalo, že mlčanie oficiálnych miest a sovietska propaganda zameraná proti „panike“ poškodila najviac domáce obyvateľstvo: 60 až 70 percent rádioaktívneho spadu skončilo na území Bieloruska (ukrajinsko – bieloruská hranica je len 16 km od Černobyľa) a veľa rádioizotopov spadlo aj na územie piatich ruských oblastí.

V Sovietskom zväze, aj to len na území okolo Černobyľa, sa akcia podávania Lugolovho roztoku uskutočnila až koncom mája 1986, čiže mesiac po výbuchu. Dovtedy si ľudia najmä na vidieku pomáhali vodkou. Rozšírilo sa, že vyplavuje z organizmu stroncium, cézium i jód. V opačnom prípade by predsa nedostávali prídel vodky sovietski kozmonauti na orbitálnej stanici, hovorili si bežní Rusi.

V nasledujúcom roku blízky Gorbačovov spolupracovník Alexandr Jakovlev presvedčil svojho šéfa, že je nevyhnutná politika glasnosti, otvorenosti. „Mnohí ľudia jej však neuverili najmä preto, čo sa dialo v sovietskej propagande už za Gorbačova bezprostredne po černobyľskej katastrofe,“ myslí si ukrajinský historik Serhij Plochyj. Podľa neho sa výbuch v Černobyli výrazne podpísal pod krach perestrojky a bol aj katalyzátorom rozpadu Sovietskeho zväzu.

X X X

 Slovensko dosiahlo historický rekord v dlhu. Minister Kamenický napriek tomu hovorí o zodpovednom vládnutí

NRSR schvalovanie štátneho rozpočtu na rok 2026 21.10.2025.

Vláda oslavuje nečakane nízku sekeru v štátnej kase, zatiaľ čo odborníci varujú pred rekordným dlhom a meškajúcimi stíhačkami. Pozrite sa, či Slovensko skutočne šetrí, alebo nás v roku 2025 zachránili len účtovné triky a zhody náhod.

Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravil reportér ekonomickej redakcie Martin Odkladal.

Najnovšie údaje Štatistického úradu ukazujú, že Slovensko v roku 2025 hospodárilo s citeľne nižším deficitom, než predpovedali pôvodné pesimistické scenáre. Celková sekera v štátnej kase dosiahla úroveň 6,09 miliardy eur, čo v prepočte na výkon našej ekonomiky predstavuje 4,45 % hrubého domáceho produktu.

V porovnaní s predchádzajúcim rokom tak štát stiahol schodok o takmer 876 miliónov eur a výrazne prekonal aj pôvodné očakávania, ktoré sa obávali až sedemmiliardovej straty. Hoci sa celkový dlh verejnej správy nebezpečne priblížil k hranici 84 miliárd eur, pozitívny trend v medziročnom hospodárení naznačuje snahu o postupné ozdravovanie verejných financií. Hlavný podiel na minuloročnom deficite nesie ústredná štátna správa, ktorá vytvorila stratu presahujúcu 6,9 miliardy eur, no aj tento výsledok predstavuje mierne zlepšenie oproti minulosti.

Miestne samosprávy v mestách a obciach dokázali udržať svoje hospodárenie na uzde a skončili s relatívne nízkym schodkom 86 miliónov eur. Za celkovým vylepšením bilancie stojí predovšetkým mimoriadne úspešné hospodárenie fondov sociálneho zabezpečenia. Tieto fondy vyprodukovali prebytok vo výške 931 miliónov eur, čím výrazne zmiernili celkové zadlžovanie krajiny a prekonali úspechy z minulých období.

Deficit verejných financií Slovenska.

Ministerstvo financií sa okamžite poponáhľalo s reakciou a začalo sa chváliť týmito priaznivými číslami ako výsledkom svojho efektívneho manažovania. Rezort zdôrazňuje, že štát hospodáril výrazne lepšie, než mu ukladal schválený rozpočet, a namiesto obávaných piatich percent skončil deficit na úrovni 4,45 % HDP.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) si v tejto súvislosti neodpustil ostrú kritiku kritikov a k úspechu vlády uviedol: „Katastrofické scenáre a poplašné správy, ktoré o našich verejných financiách už mesiace šíria opoziční politici, im spriaznené médiá, ekonomické mimovládky a rôzne inštitúcie, sa nenaplnili.“

Minister zároveň pripomína, že vláda musela zápasiť nielen s negatívnym dedičstvom po svojich predchodcoch, ale aj s nepriaznivým vplyvom obchodných vojen a hroziacou recesiou v Nemecku či Rakúsku. Napriek týmto vonkajším vplyvom podľa neho prijaté opatrenia zafungovali, vďaka čomu Slovensko dokázalo znížiť deficit o viac ako dve percentá HDP v priebehu dvoch rokov a splniť všetky prísne fiškálne pravidlá Európskej únie.

Nadšenie vlády však schladila nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá upozorňuje na to, že za lepším výsledkom stoja skôr náhody a jednorazové faktory než systémové šetrenie. Odborníci z rady vysvetľujú, že deficit klesol najmä preto, lebo armáda nestihla prevziať nahlásenú vojenskú techniku a štát ušetril na sociálnych dávkach, ktoré v rozpočte pôvodne nadhodnotil.

Bez týchto neplánovaných úspor na obrane by bol deficit oveľa vyšší a dosiahol by až 4,9 % HDP. Rada zároveň bije na poplach kvôli čistému dlhu Slovenska, ktorý napriek nižšiemu deficitu skočil na historické maximum 54,4 % HDP. Dôvodom je fakt, že hoci stíhačky či tanky ešte fyzicky nemáme, štát za ne už vopred zaplatil, čo okamžite zvýšilo celkové zadlženie krajiny. Tempo, akým sa dnes zadlžujeme v čase bez krízy, rada prirovnáva k najhorším rokom svetovej finančnej krízy.

 X X X

 Plzeňský Alcatraz. Německá extremistka si stěžuje na českou vazbu.

Extremistka označuje borskou věznici za „Alcatraz“ a stěžuje si mimo jiné na hygienické podmínky a nedostatek soukromí. Ilustrační foto: Vězeňská služba ČR

Německá pravicová extremistka Marla-Svenja Liebichová posílá z plzeňské věznice Bory dopisy, ve kterých si stěžuje na podmínky v české vazbě. Jejich obsah se objevuje na jejím účtu na sociální síti X, upozornil německý bulvární list Bild. Liebichová byla původně odsouzena jako muž Sven Liebich, který si ale úředně změnil pohlaví. Před výkonem trestu uprchla, policie ji zadržela na počátku dubna v Česku. Teď čeká na rozhodnutí o vydání do Německa.

Česká policie zadržela 55letou Liebichovou u Aše v Karlovarském kraji. Stalo se tak na základě evropského zatykače. Státní zastupitelství v Halle podalo žádost o její vydání do Německa. Soud v Halle už v roce 2023 tehdy ještě Liebicha poslal na rok a šest měsíců do vězení ze štvaní, pomluvy a urážky. S následným odvoláním neuspěl. Muž si ale úředně změnil pohlaví, a trest si tak měl odpykat v ženské věznici v Chemnitz (Saské Kamenici), kam ale loni nenastoupil.

Nejdrsnější věznice světa

Po zadržení v Česku Liebichová putovala do vazební věznice v Plzni na Borech. Německý bulvární list ji popisuje jako „hororovou“ a připomíná, že se objevila v sérii streamovací platformy Netflix s názvem Nejdrsnější věznice světa.

Na ověřeném účtu Liebichové na síti X se v posledních dnech začaly objevovat příspěvky zveřejňované ve jménu Liebichové „týmem Marla“. Extremistka v nich označuje borskou věznici za „Alcatraz“ a stěžuje si mimo jiné na hygienické podmínky, nedostatek soukromí i na to, že musí stále nosit respirátor FFP2. Odmítla totiž rutinní lékařskou prohlídku. V jednom z dopisů se obrací Liebichová také na tisk. „Vzhledem k poměrům v této věznici zruším svůj bojkot médií a budu odpovídat na otázky týkající se této záležitosti,“ uvedla a zveřejnila poštovní adresu do věznice.

Na „milostné návštěvě u přítelkyně“

List Bild už dříve s odvoláním na své zdroje napsal, že Liebichovou česká policie zadržela, když byla v obci Krásná na Ašsku na „milostné návštěvě u přítelkyně“. Z místa se údajně pokusila uprchnout na elektrokoloběžce. Česká policie na počátku Ceskajustice

X X X

 Otec jej podpísal rozsudok smrti a on skončil v lágri: Drsná pravda o rodine Miloša Kopeckého

Keď sa povie jeho meno, väčšine z nás sa vybaví tvár muža, ktorý nepotreboval kričať, aby si podmanil priestor. Stačilo jemné nadvihnutie obočia, úsporné gesto a hlas, ktorý v sebe niesol nevídanú zmes inteligencie a cynizmu.

Herec Miloš Kopecký na zábere z roku 1983.

Herec Miloš Kopecký bol kráľom premien – od záludných princov cez bonvivánskych barónov až po prostorekého doktora Štrosmajera. Diváci ho milovali pre jeho šarm a vtip, väčšina z nich netušiac, že „lev salónov“ v skutočnosti celý život zvádzal boj s démonmi, ktorí by mnohých zlomili už v mladosti.

Tieň žltej hviezdy a otcov ortieľ

Príbeh Miloša Kopeckého sa začal písať v roku 1922 v Prahe, no jeho bezstarostné detstvo v rodine kožušníka Vladimíra a klobúčnice Marty kruto preťala vojna. Pre mladého Miloša mala tragédia mimoriadne osobný a trpký rozmer. Jeho matka bola Židovka, čo rodinu vystavilo nepredstaviteľnému tlaku. Práve tu sa odohral moment, ktorý v Milošovej duši zanechal nezmazateľnú jazvu. Ako píše portál Blesk.cz, jeho otec sa s matkou kvôli jej pôvodu rozviedol, aby zachránil kožušníctvo. Tým ju však zbavil ochrany, ktorú jej zmiešané manželstvo poskytovalo.

Sám Kopecký na tento zlom spomínal vo svojej autobiografickej knihe Já: „Otec nad mamičkou de facto vyniesol ortieľ. Keby rodičia neboli rozvedení, mamička by sa neocitla v Osvienčime, ale zostala by možno v Terezíne, kde sa dala vojna prežiť.“

Marta Kopecká v Osvienčime zahynula. Mladý Miloš však ve vojnových rokov – v auguste 1944 putoval pre svoj pôvod do pracovného tábora v Bystřici u Benešova. Ako pripomínajú viaceré materiály venované známemu hercovi, podmienky v lágri boli brutálne. Velenie mal na starosti krutý dôstojník SS Ernest Maurer, ktorý neváhal nechať väzňov roztrhať psami. Kopecký prežil mesiace v drevákoch, o hlade a v neustálom strachu o život.

Maska cynika ako brnenie proti bolesti

Po vojne sa Miloš rozhodol, že strach už nebude jeho pánom. Začínal od nuly, ako kulisák, no jeho talent bol dosť žiarivý na to, aby zostal v zákulisí. Prešiel desiatkami divadiel, od Národného až po svoje milované Divadlo na Vinohradech, kde pôsobil neuveriteľných 31 rokov. Vyvinul si štýl, ktorý kritici trefne opisovali ako „inteligentnú komiku s prvkami skepsy, irónie a sebaironie.“

Miloš Kopecký na zábere zo seriálu Nemocnice na kraji města.

Kopecký nehral srdcom, ale intelektom. Jeho postavy – či už to bol feldkurát Otto Katz v Švejkovi, alebo barón Prášil – boli často pokrivené charaktery, ktorým on však dokázal vdýchnuť ľudskosť. Možno práve preto, že sám dobre vedel, čo je to bolesť.

Jeho slávny doktor Štrosmajer z Nemocnice na okraji mesta bol napísaovoril, že vytvoril mnoho lepších rolí, práve rázny lekár mu priniesol nesmrteľnosť. Paradoxne, ako píše portál Kinotip2.cz, v nemocničnom prostredí sa pri natáčaní necítil dobre, pretože si tam príliš uvedomoval vlastnú krehkosť a chorobu.

 X XX

Rok 2045 prinesie revolúciu v stavebníctve. Budú automatizácia a zdravé bývanie na prvom mieste?

Stavebný sektor sa mení: digitalizácia prináša presné modelovanie, robotizácia uľahčuje procesy a ekologické technológie zabezpečujú energeticky efektívne bývanie v súlade s ESG štandardmi.

Ale viete, ako budete žiť a bývať povedzme o dve dekády? Aké materiály nahradia tie dnešné a ako sa naše domy prispôsobia čoraz extrémnejším klimatickým podmienkam? Už to totiž nie je len o estetike a cene, ale predovšetkým o zdraví, ekológii a energetickej efektivite.

V podcastovom rozhovore s Tomášom Seppom, zodpovedným za business development v spoločnosti Baumit, sme sa ponorili do roku 2045, aby sme preskúmali, čo nás čaká v stavebníctve, v preferenciách zákazníkov a v technologických inováciách.

Vypočujte si podcast Na tému:

Keď sa pozriete do roku 2045, aké sú tri najzásadnejšie zmeny, ktoré nás v oblasti bývania čakajú?

Téma je to pekná. Rok 2045 sa zdá byť ďaleko, ale možno ani nie je, je to bližšie, ako si myslíme. Jedna vec je, že nemáme krištáľovú guľu, kde by sme mohli zodpovedať veľmi presne a exaktne všetko, čo sa týka bývania budúcnosti, ale to, čo tu máme, sú trendy. Tie vnímame a musíme ich registrovať, aby sme vedeli prispôsobiť aj naše výrobné programy, pokiaľ ide o výrobcov stavebných materiálov a stavebných látok, týmto trendom a požiadavkám ľudí na bývanie budúcnosti.

Pokiaľ by sme sa pozreli na tieto trendy, je ich veľa, ale tá trojka je dobrá, takže skúsme si predstaviť tri podstatné. Na prvé miesto treba dať digitalizáciu. V stavebníctve sa dá urobiť také „rovná sa“ medzi digitalizáciu a BIM modelovanie. Teda modelovaním nie v tom 3D priestore, ale hovorí sa o 5D až 7D, kedy k tým klasickým 3D parametrom pridáme aj cenu a čas. Potom vidíme projekt veľmi komplexne a môžeme ho modelovať a prispôsobovať zmenám a požiadavkám.

Druhý, veľmi silný trend, ktorý prichádza, je automatizácia a robotizácia. Jedným z trendov je aj nedostatok pracovnej sily v stavebníctve, a to je fenomén nielen Slovenska, ale celej Európy. Automatizácia a robotizácia idú tak trochu ruka v ruke s týmto negatívnym trendom. Keby som to mal povedať veľmi zjednodušene, tak nemá kto pracovať a druhá vec je, že fyzická práca nie je až taká atraktívna pre mladšie a nové generácie. Napriek tomu nemôžeme stavebníctvo celé zdigitalizovať a zautomatizovať, stále tam bude potrebný určitý podiel fyzickej práce, ale automatizácia a robotizácia nahrádza tú ťažšiu časť fyzickej práce na stavbách. To, o čom sme hovorili len ako o experimentoch, je teraz už v podstate štandardom, hlavne pri finalizácii stavebných procesov. Máme rôzne robotické ramená, ktoré vedia napríklad murovať. Keď sa stavba pripraví, tak robotické rameno pekne ukladá tehly exaktne, presne a vytvorí maltové lôžko. Iné robotické rameno zase vie pomocou 3D tlače zo špeciálnych betónových zmesí modelovať celé časti stavby.

Veľký progres nastal aj vo finalizácii, čo je aj našou parketou, teda Baumitu – povrchové úpravy, omietky, stierky. Tá náročná práca nanášania, hladenia a brúsenia sa dá pomocou týchto robotov veľmi uľahčiť a urýchliť.

Do tretice je to téma ekológie, udržateľnosti a energetickej efektívnosti. Máme smernicu ESG, ktorá zaväzuje spoločnosti aj firmy pozerať sa na činnosť nielen z pohľadu financií a finančnej bilancie, ale aj z pohľadu ekológie, udržateľnosti a dodržiavania dohôd. Čaká nás ESG reporting, ktorý sa o dva roky odložil, ale z môjho pohľadu je dobré zamyslieť sa hlbšie v procesoch nad tým, čo firma naozaj reálne robí v oblasti nielen ekológie, ktorá je najhmatateľnejšia, ale aj v oblasti „social“ a „governance“. „Social“ sa týka zodpovednosti voči spoločnosti, zodpovednosti voči zamestnancom. Myslím si, že tam má veľa firiem veľké rezervy a je to dôležité, keď chcú firmy prežiť, aby aj v tejto oblasti robili dobré rozhodnutia.

Keby som k tejto trojke mal pridať možno ešte jeden z trendov, ktorý sa týka aj nás ako výrobcu stavebných materiálov a ktorý do veľkej miery ovplyvní aj budúcnosť nášho biznisu, tak by som povedal, že to je prefabrikácia a modulárna výstavba. Takže toto je tiež vec, ktorá prichádza silnejšie a znova to súvisí s tým nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily.

Už teraz sa veľa hovorí o zdravom bývaní. Čo presne to znamená v kontexte roku 2045? Aké kľúčové parametre v interiéri budú pre ľudí dôležitejšie ako dnes?

Téma zdravého bývania sa stala témou dňa nielen u nás v Baumite. U nás sme dokonca pred niekoľkými rokmi zaviedli aj produktový rad produktov pre zdravé bývanie. Urobil by som malý exkurz do nášho výskumného parku, ktorý sa nazýva Baumit Viva Park. V súčasnosti je to najväčší výskumný park stavebných materiálov na svete a vznikol s tou myšlienkou, aby skúmal, aký je vplyv stavebných materiálov na zdravie človeka.

Keď si zoberieme, že vzduch, ktorý dýchame, je základnou potravinou (málo sa o tom hovorí, skôr hovoríme o tom, čo jeme), tak vzduch je najdôležitejší. Druhý faktor a trend je, že stále viac času trávime v uzatvorených priestoroch – v práci alebo doma. Často sú tie priestory veľmi tesné, s malou alebo nedostatočnou výmenou vzduchu. Do tretice, vzduch, ktorý dýchame, musí mať určitú kvalitu a určité parametre, aby priaznivo pôsobil na naše zdravie. Okrem kvality vzduchu je to aj otázka vlhkosti v interiéri, otázka VOC častíc, ktoré nevidíme, ale môžu negatívne vplývať na naše zdravie.

Ako je to s tým parkom Viva?

Vznikol v roku 2015. Postavili sme tam trinásť modulových domčekov, z ktorých každý má inú skladbu konštrukcie. Inú skladbu fasády, sú tam domčeky zateplené, nezateplené, s omietkami alebo s povrchom zo sadrokartónových dosiek. Sú tam drevostavby stĺpikovité alebo masívne drevostavby. Čiže naozaj všetky základné typy konštrukcií, ktoré sú k dispozícii.

Plus tam simulujeme bežný život štvorčlennej rodiny, čo sa týka varenia, hygieny – to znamená vznik vlhkosti a vodnej pary a potom nejaké simulované vetranie. V stenách, na povrchoch aj v konštrukcii fasády, máme viacero čidiel, ktoré snímajú všetky dostupné parametre. Tie sa potom zbierajú a vyhodnocujú. Partnerom tohto projektu je Medicínsky ústav vo Viedni a ešte jedna vysoká škola z hľadiska tých dát a parametrov.

Keď sa to všetko vyhodnocuje a spočíta, snažíme sa z výstupov namodelovať alebo zadefinovať to, čo je naozaj najlepšie pre zdravie človeka. Keby som to mal znova veľmi zjednodušiť a zosumarizovať, tak to, čo sme zistili za tých pár rokov existencie Viva parku, je skutočnosť, že najlepšia konštrukcia stavania je masívna stena – či už z betónu, plnej tehly alebo masívneho materiálu.

Ideálne potom je, keď tu máme kvalitné zateplenie, ktoré nám chráni stavbu pred únikom energií (to je otázka energetickej efektívnosti). A potom je veľmi vhodné, keď máme na povrchoch omietky na báze vápna, ktoré sú aj našou špecialitou a ktoré veľmi dobre dokážu regulovať vlhkosť – prijať vlhkosť, keď je jej viac, a odovzdať, kedy je jej menej, aby bola klíma vyvážená a optimálna pre bývanie. Toto je zhruba základné odporúčanie. Masívna stena má veľkú výhodu v tom, že dokáže akumulovať teplo a akumulácia tepla je zase veľmi príjemná a priateľská pre obyvateľov alebo ľudí, čo bývajú v daných priestoroch.

Tento park už funguje 10 rokov. Desať rokov sa zameriavate na ekológiu a úsporu energií. To všetko zaujíma aj zákazníkov. Aký je hlavný rozdiel medzi energetickou efektívnosťou dnes a energetickou úspornosťou, sebestačnosťou a efektívnosťou v roku 2045? Čo môžeme očakávať?

Je to opäť o tej krištálovej guli, ktorú nemáme, ale sledujeme trendy. Základná požiadavka ušetriť čo najviac energie (nielen na vykurovanie, ale v poslednej dobe sme svedkami aj extrémnych horúčav, čiže aj na chladenie) sa dá zabezpečiť nadupanou technológiou, ale dá sa zabezpečiť aj prispôsobením stavebných konštrukcií, detailov a prvkov, zaintegrovaním určitých prvkov do projektov.

Sme svedkami na jednej strane bezhlavého navrhovania a využívania technológií, ale veľké, osvietené projekčné alebo architektonické kancelárie skôr idú cestou optimalizovať návrhy projektov – či už v individuálnej výstavbe, ale aj v tej rezidenčnej alebo pri väčších developerských projektoch. Prispôsobiť tvar budovy, orientáciu, vyrobiť tam prvky, ktoré dokážu zabezpečiť prirodzené tienenie a zabrániť tak zvýšenému prehrievaniu stavby. Veľkou témou sú teraz integrácia zelene, zelené fasády – pilotné projekty vznikli už pred niekoľkými rokmi.

Sú dokonca také tendencie, ktoré sú mne osobne sympatické (samozrejme, nechcem tým tvrdiť, že by sme tie technológie nemali používať, ale treba ich používať s rozumom) – aj u veľkých architektonických svetových kancelárií sa skôr zameriavať na dobrý návrh budovy a zabezpečiť prirodzenú výmenu vzduchu, prirodzené vetranie a kvalitné tienenie s tým, že je tam určitá technológia, ktorá nám v tom pomáha, ale nie je to postavené primárne na technológii.

Ako príklad by som uviedol tepelné čerpadlá, ktoré sa v posledných rokoch masívne začali používať. Samozrejme, tepelné čerpadlo je dobré, ale ak nie je správne nadimenzovaný celý systém vykurovania či už rodinnom alebo bytovom dome, tak môže byť kontraproduktívne. To znamená, že najprv musím mať zateplenú obálku stavby, musím mať vhodný typ vykurovania a potom môže tepelné čerpadlo fungovať dobre. Ale keď toto nemám a osadím tepelné čerpadlo, tak to nie je pre celkovú bilanciu aj energie optimálne.

 X XX

Umenie je vždy postoj, aj keď je tiché. Nemusí kričať, aby bolo silné, hovorí Milota Havránková

Nový film o Milote Havránkovej necháva legendu slovenskej fotografie bez ochranných filtrov. Umelkyňa bilancuje život medzi ateliérom, rodinou a vlastnými pochybnosťami.

Patrí k najvýraznejším postavám slovenskej vizuálnej kultúry a jej meno je synonymom pre neustály nepokoj a hľadanie. Milota Havránková, vizionárka, ktorá celý život experimentovala s fotografiou a búrala mantinely, sa tentoraz ocitá v netradičnej úlohe. Do kín prichádza celovečerný film, v ktorom sa „dáma slovenskej fotografie“ prvýkrát komplexne odhaľuje pred kamerou niekoho iného.

V rozhovore pre Aktuality.sk prezradila napríklad aj to, aké to je stratiť kontrolu nad vlastným obrazom a nechať sa „vidieť“ cudzími očami a vracia sa tiež k svojim začiatkom, k momentom samoty, ktoré formovali jej najintímnejšie diela, ale aj k večnej dileme medzi vášňou k tvorbe a rolou matky.

Ako by ste sa opísali človeku, ktorý sa o vás chce dozvedieť viac?

Som človek, ktorý sa celý život snaží vidieť viac, než je viditeľné. Fotografia pre mňa nikdy nebola len zachytením reality, skôr spôsobom, ako sa jej dotknúť zvnútra. Možno som viac hľadačka než autorka – niekto, kto sa pohybuje medzi obrazom a pocitom, medzi tým, čo sa dá pomenovať, a tým, čo sa dá len tušiť. Nikdy som nemala potrebu zapadnúť do jedného rámca. Skôr som mala potrebu ten rámec posúvať, ohýbať, niekedy úplne zrušiť. A možno práve to ma definuje najviac – neustála túžba nezostať stáť na jednom mieste.

Čo vás na začiatku vašej cesty najviac bavilo na tom, že ste veci robili inak ako ostatní?

Na začiatku to ani nebolo vedomé rozhodnutie robiť veci inak. Skôr to bola prirodzenosť – ja som jednoducho nevedela robiť veci tak, ako sa „mali“. A práve to prinášalo obrovský pocit slobody. Ten moment, keď zistíte, že nemusíte nikoho napodobňovať, že si môžete dovoliť hľadať vlastnú reč, aj keď jej spočiatku nerozumie nikto okrem vás. Bola v tom radosť z objavovania, ale aj určitá samota, pretože cesta, ktorú si človek razí sám, nie je vždy zdieľateľná. Ale práve v tej samote vznikali obrazy, ktoré boli najpravdivejšie.

Ak by ste sa mali vrátiť do niektorej životnej etapy, ktorá vám bola najmilšia, ktorá by to bola a prečo?

Možno by som sa nevracala do konkrétneho obdobia, ale do stavu mysle. Do času, keď som ešte nevedela, čo robím – keď som bola úplne ponorená do procesu bez potreby výsledok pomenovať alebo obhájiť. Táto „nevedomosť“ bola vlastne veľmi čistá forma slobody. Človek nepochybuje, pretože ešte nevie, že by mal. A práve vtedy si dovolí ísť najďalej.

Zábery zo života a príprav k filmu o Milote HavránkovejZdroj: Film MILOTA

Keď sa dnes na seba pozriete „bez filtra“, koho vidíte ako prvého? Je to zvedavá rebelka, ktorá búrala hranice fotografie, alebo skôr vyrovnaná pozorovateľka?

Vidím stále tú zvedavú bytosť, ktorá sa nevzdala otázok. Možno už nie je taká búrlivá ako kedysi, ale je hlbšia. Kedysi som mala potrebu veci rozbíjať, aby som ich pochopila. Dnes ich skôr pozorujem a nechávam ich, aby sa mi odhalili samy. Je v tom viac pokoja, ale aj viac prijatia. A možno aj viac pokory voči tomu, čo všetko človek nikdy úplne nepochopí.

Keby ste mali seba definovať jedným vizuálnym prvkom – bol by to ostrý detail alebo skôr rozostrená emócia v pohybe?

Rozostrená emócia v pohybe. Pretože život nie je ostrý, nie je definitívny. To, čo je najdôležitejšie, sa často nedá presne zaostriť. Je to niečo, čo sa mení, uniká, pulzuje. A práve tam sa snažím zostať – v priestore, kde veci ešte nie sú uzavreté.

Čo vo vašom živote vyhráva častejšie? Prísna estetika a poriadok, alebo čistý inštinkt a moment prekvapenia?

Vždy inštinkt. Estetika je pre mňa dôsledok, nie východisko. Ak by som začala poriadkom, stratila by som život, ktorý je v obraze najdôležitejší. Ten moment prekvapenia, keď sa niečo udeje neplánovane, keď obraz vznikne skôr, než ho stihnem kontrolovať – to sú tie chvíle, pre ktoré má zmysel tvoriť.

Čo si Milota Havránková hovorí vo chvíľach úplného ticha? Je to prúd nových nápadov, alebo skôr hľadanie pokoja v tom, čo už bolo vytvorené?

Ticho je pre mňa priestor, kde sa veci ešte len rodia. Keď ich pomenujem príliš skoro, stratia svoju silu. Je to zvláštny paradox – čím menej si hovorím, tým viac sa vo mne deje. Ticho je dnes možno najväčší luxus, ktorý si môžeme dovoliť.

V čom sa vaše dnešné ja najviac líši od mladej umelkyne, ktorá začínala experimentovať s farbou a montážou? Čo považujete za svoj najväčší vnútorný posun?

Najväčší rozdiel je v tom, že dnes už viem, že pochybnosť patrí k tvorbe. Kedysi ma dokázala zastaviť, dnes ju beriem ako signál, že som na správnej ceste. Už nemám potrebu dokazovať si svoju hodnotu cez každý obraz. Skôr sa snažím zostať pravdivá voči tomu, čo cítim. To je pre mňa najväčší vnútorný posun – od dokazovania k prijatiu.

Aké to bolo nechať sa tri roky „loviť“ cudzou kamerou a vzdať sa kontroly nad vlastným vizuálnym príbehom?

X X X

Slovenskú poštu čaká tvrdé škrtenie nákladov. Desiatky pobočiek majú zaniknúť, stovky sú už v strate

Slovenská pošta pokračuje v optimalizácii siete a uzatváraní stratových pobočiek. Zároveň pripravuje malé pošty, ktoré by mohli prevádzkovať obchody či obce.

Slovenská pošta od začiatku roka predložila 75 návrhov na rušenie svojich pobočiek, pričom Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštový služieb do 20. apríla posúdil 19 návrhov. Ako pre TASR potvrdil regulačný úrad, dôvodom návrhov rušenia pôšt je trend vývoja hospodárenia ovplyvnený zvyšovaním vstupných nákladov, poklesom výnosov niektorých produktov a dosiahnutie očakávanej úspory osobných nákladov a nákladov spojených s prevádzkou objektov pôšt.

• Slovenská pošta navrhuje rušenie niektorých svojich pobočiek.
• Dôvodom sú rastúce náklady a slabé výnosy niektorých služieb.
• Regulačný úrad posudzuje dopad rušenia na užívateľov.
• Viac ako tisíc pobočiek pošty je stratových.

„Úrad posudzuje každý návrh na zrušenie konkrétneho prístupového alebo kontaktného miesta verejnej poštovej siete, a to z hľadiska súladu s požiadavkami na kvalitu univerzálnej služby. Pri návrhoch sa posudzuje dosah na užívateľov a zachovanie prístupu k univerzálnej službe, najmä územná dostupnosť a zabezpečenie dodávania poštových zásielok po zrušení pošty,“ priblížila Simona Hyravá z tlačovo-informačného referátu regulačného úradu.

Napriek splneniu kvalitatívnych ukazovateľov o konečnom zrušení a termíne zrušenia pobočky podľa úradu nakoniec rozhodne Slovenská pošta. „Požiadavky na kvalitu univerzálnej služby stanovujú minimálne požiadavky na dostupnosť a hustotu verejnej poštovej siete na zabezpečenie univerzálnej služby. V SR nie je legislatívne presne určený počet pobočiek, ako napríklad v Českej republike,“ uviedla Hyravá.

Väčšina pobočiek je stratových

Slovenská pošta v rámci transformácie v roku 2025 zatvorila spolu 45 pôšt – 22 v okresných a 23 v krajských mestách. V optimalizácii siete bude pokračovať, zo súčasných 1317 pobočiek je stratových 1067. „Slovenská pošta funguje na základe poštovej licencie, ktorá ukladá geografické pravidlá, kde pošta musí byť. Podľa tejto licencie v súčasnosti by stačilo 852 pôšt,“ upozornil generálny riaditeľ spoločnosti Vladislav Kupka. Väčšina obcí na Slovensku podľa neho poštu nemá ani nikdy nemala.

Podľa požiadaviek na kvalitu univerzálnej služby vzdialenosť ktoréhokoľvek obývaného miesta súvislo zastavanej časti obce, ktorá má najmenej 25 obyvateľov, k najbližšej pošte je najviac desať kilometrov. Pošta je v každej obci s viac ako 2500 obyvateľmi a súčasne jej spádová oblasť má viac ako 3500 obyvateľov.

Predstavia nový koncept

V obci, respektíve meste s vyše 22-tisíc obyvateľmi pripadá na každých aj začatých 22-tisíc obyvateľov najmenej jedna pošta. V mestských častiach Bratislavy a Košíc, ktoré majú viac ako 22-tisíc obyvateľov, je najmenej jedna pošta.

Slovenská pošta pripravuje úplne nový koncept tzv. malej pošty. Plánuje ju v obciach, kde pošta bola a už nebude, alebo nikdy nebola. Malú poštu by mohli prevádzkovať napríklad obce, obchody, krčmy alebo iní záujemcovia. Pošta by dodala pokladničný terminál, ktorý slúži ako skener. Pošta by tak mohla byť v každej obci.

„V lete spustíme výdaj balíkov a listových zásielok aj do vlastných rúk a ešte v tomto roku pribudnú aj finančné služby, teda možnosť platiť SIPO a poštové poukazy. Bude sa dať dostať aj k zásielke, kde je potrebné zaplatiť clo,“ priblížil Kupka. Tak chcú pokryť väčšinu služieb, kvôli ktorým ľudia na poštu chodia.

X XX

Bombový útok v Kolumbii zabil 14 lidí, na místě jsou desítky zraněných