Zelenskyj reagoval, Ukrajina zloží zbrane skôr. Ruské ministerstvo obrany oficiálne oznámilo jednostranné prímerie v bojoch proti Ukrajine na 8. a 9. mája 2026, a to pri príležitosti 81. výročia víťazstva Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne.

Rezort v Moskve na platforme Telegram uviedol, že dúfa v nasledovanie tohto príkladu zo strany Kyjeva, no zároveň otvorene pohrozil masívnym vzdušným útokom na centrum ukrajinskej metropoly, ak by ozbrojené sily Ukrajiny oslavy narušili. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj reagoval vyhlásením vlastného prímeria, ktoré v mene Ukrajiny začne platiť už od stredajšej polnoci miestneho času. Ukrajina udrela na tankery z Putinovej flotily. Voziť ropu už nebudú, glosuje Zelensky.

Rozhodnutie o zastavení bojov vydalo Rusko v súlade s nariadením Vladimira Putina. Podľa Kremľa o tomto zámere informoval ruský prezident v telefonickom rozhovore aj americkú hlavu štátu Donalda Trumpa. Zelenskyj však zdôraznil, že Kyjev o dočasnom prímerí nebol oficiálne informovaný a o podmienkach sa dozvedel len zo sociálnych sietí. „K dnešnému dňu nebola Ukrajine doručená žiadna oficiálna žiadosť ohľadom podmienok zastavenia bojových operácií,“ uviedol Zelenskyj na sieti X a dodal, že tím amerického prezidenta požiada o objasnenie detailov ruskej ponuky.

Postoj Kyjeva k ruskému návrhu je kritický. Prezident Zelenskyj označil krátkodobé zastavenie bojov za nečestné v kontexte každodenného zabíjania ľudí a piatich rokov rozsiahlej ruskej agresie. „Veríme, že ľudský život má oveľa väčšiu hodnotu ako akékoľvek ‚oslavy‘ výročia. V tejto súvislosti oznamujeme režim prímeria s platnosťou od 00.00 h v noci z 5. na 6. mája miestneho času,“ vyhlásil ukrajinský líder.

Podľa Zelenského je načase, aby ruskí lídri podnikli skutočné kroky na ukončenie vojny, najmä ak Moskva priznáva, že bez dobrej vôle Ukrajiny nemôže bezpečne usporiadať vojenskú prehliadku. Ukrajina, ktorá čelí nočným útokom dronov a striel, dlhodobo presadzuje trvalý a spravodlivý mier namiesto symbolických krátkodobých gest.

„Od tohto momentu budeme konať recipročne,“ skonštatoval Zelenskyj. Situácia zostáva napätá aj vzhľadom na skúsenosti z tohtoročných pravoslávnych Veľkonočných sviatkov, kedy bolo prímerie takisto vyhlásené, no obe strany sa následne vzájomne obviňovali z jeho porušovania. Ruský rezort obrany však tentokrát jasne deklaroval, že v prípade nedodržania pokoja zbraní zo strany Ukrajiny odpovie drastickými údermi na hlavné mesto.

X X X

 Jestli Írán zaútočí na naše lodě v Hormuzu? Smeteme ho z povrchu zemského, hrozí Trump

Americký prezident Donald Trump v pondělí opět pohrozil Íránu úplným zničením, tentokrát v souvislosti s íránskými útoky proti plavidlům, s nimiž chtějí Spojené státy doprovázet Hormuzským průlivem obchodní lodě uvázlé kvůli válce v Perském zálivu. Trump to řekl v rozhovoru s reportérem stanice Fox News. Šéf Bílého domu na sociální síti také napsal, že americké síly v pondělí v oblasti zničily sedm íránských rychlých člunů a že kromě útoku na jihokorejskou nákladní loď nebyly z průlivu hlášeny žádné další škody.

Budou-li Íránci útočit na americká plavidla chránící Hormuzský průliv v rámci takzvaného Projektu Svoboda, „budou smeteni z povrchu zemského“, uvedl Trump podle reportéra Treye Yingsta ze stanice Fox News. Trump podle něj také řekl, že Írán je nyní při mírových jednáních mnohem „poddajnější“. Blokádu íránských přístavů prezident označil za jeden z největších vojenských manévrů v historii.

„Írán v souvislosti s Projektem Svoboda odpálil několik střel na lodě zemí, které s ním nemají nic společného, včetně jedné jihokorejské nákladní lodi. Možná je načase, aby se Jižní Korea k této misi připojila!“ napsal v pondělí Trump na své síti Truth Social. Dodal, že k situaci zítra uspořádají tiskovou konferenci ministr obrany Pete Hegseth a šéf sboru náčelníků štábů Dan Caine.

Velitel regionálního velitelství americké armády CENTCOM Brad Cooper v pondělí podle agentur uvedl, že americké síly zničily v oblasti Hormuzského průlivu šest íránských člunů a zachycovaly Íránem odpálené drony a střely s plochou dráhou letu. „Íránské revoluční gardy vyslaly na lodě, které chráníme, několik řízených střel, dronů a malých člunů. Všechny tyto hrozby jsme zneškodnili,“ uvedl Cooper. Současně odmítl komentovat, zda podle něj stále trvá příměří uzavřené 8. dubna.

Americká operace s cílem uvolnit Hormuzský průliv pro bezpečnou plavbu zahrnuje několik kroků, jedním z prvních bylo vyčištění této vodní cesty od íránských min. V pondělí dopoledne Spojené státy ověřily bezpečnost trasy tím, že průlivem poslaly dvě obchodní lodě pod americkou vlajkou, kterým se podle velitelství CENTCOM podařilo úžinou proplout.

Íránské revoluční gardy oproti tomu prohlásily, že v posledních hodinách průlivem neproplula žádná obchodní loď a že tvrzení USA o opaku nejsou pravdivá. Íránská státní média rovněž popřela zprávy o potopení íránských člunů.

Cooper dále uvedl, že současná operace přesahuje rámec tradiční eskortní mise. Jde podle něj o rozsáhlejší, víceúrovňové obranné opatření zahrnující lodě, vrtulníky, letadla i prostředky elektronického boje k obraně proti íránským hrozbám.

X XX

 Fialova vláda porušila úplně všechny sliby. Babiš by tu jinak být nemusel, je přesvědčená Zlámalová

Čtyři roky vlády Andreje Babiše (ANO) Česko přežije, ale rozhodně ne bez újmy. Novinářka Lenka Zlámalová z Czech News Center upozorňuje, že skutečná rizika leží jinde, než kde je hledá většina komentátorů – vidí je v rozvolňování rozpočtových pravidel a v byrokratizaci podnikání. „Babiš je tady proto, že fatálně selhala vláda Petra Fialy (ODS), která porušila úplně všechny sliby. Platíme za vlastní chybu,“ tvrdí v pořadu Osobnost Plus.

Zlámalová odmítá srovnání České republiky s Maďarskem nebo Slovenskem. „Myslím si, že jsme úplně jiná společnost než maďarská nebo slovenská. Tady je jiná nálada, je tady úplně jiná atmosféra ve společnosti, jsou tady úplně jiné zájmy. Voliči by nikdy nic takového nedopustili a Babiš to moc dobře ví. Taky se chová úplně jinak,“ je přesvědčená Zlámalová a poukazuje:

Lenka Zlámalová, novinářka, ekonomka

Podle ní ani proti neziskovým organizacím nebo médiím veřejné služby nebude postupovat Babiš stejně, jako to dělali Robert Fico na Slovensku a Viktor Orbán v Maďarsku. Tvrdit, že je v tomto Babiš stejný, je podle ní povrchní.   

„Nakonec Viktor Orbán neprohrál volby v Maďarsku kvůli neziskovkám ani veřejnoprávním médiím. Nakonec mu ovládání veřejnoprávních médií v ničem nepomohlo, jak se ukázalo. Prohrál peněženkou, jako vždycky,“ upozorňuje.

A dodává, že Orbán, po dvě dekády maďarský premiér, sám přiznal, že poslední čtyři roky se mu ekonomicky nepovedly.

Vítězství maďarské opozice přirovnává Zlámalová k české politické situaci z let 2013. „Tato atmosféra – znechucení, kmotři, prolezlost, korupce – kombinovaná se stagnací ekonomiky vede k tomu, co jsme viděli v roce 2013 u nás nebo dneska v Maďarsku. Tyhle režimy končí,“ popisuje s tím, že i Babiš z podobné atmosféry vzešel.

Dluhový armagedon

Zlámalová upozorňuje na to, že ministryně financí Alena Schillerová (ANO) postupně vyčleňuje stále větší výdaje mimo standardní rozpočtová pravidla. „Za chvíli řekne, že vyčlení sociál, a bude to úplně vykuchané,“ glosuje.

Přesto si nemyslí, že situace nutně skončí dluhovým armagedonem. „Pro mě jsou dnes finanční trhy jediná pojistka proti Andreji Babišovi,“ ujišťuje.

Babiš podle ní velmi pečlivě sleduje úroky, za které si Česko půjčuje, a uvědomuje si, kde jsou hranice. „On půjde jednorázovými výdaji, protože nechce být bankrotář. Toho se strašně bojí. Svým způsobem už hraje o svůj odkaz. A hlavně ví, že kdybychom se do té situace dostali, že nejvíc to odnesou jeho voliči,“ vysvětluje Zlámalová.

Proto podle ní nebude Babišova vláda ani výrazně snižovat věk odchodu do důchodu. „Neudělají to právě proto, že je varují ratingové agentury, varují zahraniční investoři, kteří kupují české dluhopisy, že toto je systémový krok, který by dluhy zvedal,“ pokračuje Zlámalová. 

 Výši úrokových sazeb českých dluhopisů považuje za varovný signál.. „My je máme ve střední Evropě jedny z nejvyšších. Když se podíváme, jak velké dluhy má Francie, jaké má rozpočtové schodky Itálie, Řecko, Španělsko, Portugalsko — my jsme na tom skoro nejhůř v Evropě s úroky a rychlostí růstu úroků. Asi je už teď vidět, že něco není dobře. Andrej Babiš to ví,“ tvrdí.

Přes veškerou kritiku ale Zlámalová závěrem jmenuje i to, co vládě přičítá k dobru. „Je potřeba i pochválit. Vláda Andreje Babiše snížila sociální pojištění živnostníkům – a proti hlasoval bývalý předseda ODS Petr Fiala,“ uzavírá.

X X X

 POSLANKYNĚ  VÁLKOVÁ  K  ROZSUDKU  MS  O  NAGYOVÉ

Rozsudek je nejen kuriózní, ale i ukazuje, kam se může česká justice dostat, píše Válková k Nagyové

Poslankyně hnutí ANO Helena Válková kritizuje rozsudek, kterým v pondělí Městský soud v Praze uznal europoslankyni Janu Nagyovou (ANO) vinnou v kauze Čapí hnízdo. Na sociální síti verdikt označila za kuriózní. Dodala, že ho „sám soudce označuje za nespravedlivý, když konstatuje, že neměla být (Nagyová) potrestána.“ Válková v poledním rozhovoru na Radiožurnálu řekla, že jí rozhodnutí justice nepřísluší komentovat.

Poslankyně hnutí ANO Helena Válková po jednání sněmovního mandátového a imunitního výboru, který se zabýval žádostmi o vydání k trestnímu stíhání v kauzách předsedy ANO Andreje Babiše a předsedy SPD Tomia Okamury | Foto: Zuzana Jarolímková | Zdroj: iROZHLAS.cz

„Rozsudek Městského soudu v Praze, který odsuzuje paní Nagyovou k podmíněnému a peněžitému trestu a současně jej sám soudce označuje za nespravedlivý, když konstatuje, že neměla být potrestána, je nejen kuriózní, ale i ukazuje, kam až se může česká justice dostat,“ zní vyjádření, které poslankyně hnutí ANO napsala na sociální síti X.

Válková v poledním rozhovoru na Radiožurnálu řekla, že jí rozhodnutí justice nepřísluší komentovat. V tu dobu ale ještě nebyl známý rozsudek. „A navíc já bych ještě chtěla upozornit na to, že mně nepřísluší hodnocení, to už je otázka soudu. Soudy jsou u nás nezávislé. To vždycky tvrdím a budu tvrdit,“ řekla. 

Kritika od Šotta i Babiše

Soudce Jan Šott v odůvodnění pondělního rozhodnutí, kterým potrestal europoslankyni Janu Nagyovou (ANO) v kauze Čapí hnízdo tříletou podmínkou se zkušební dobou na pět let a peněžitým trestem půl milionu korun, odsoudil. Zopakoval, že je městský soud názorem odvolacího soudu vázán.

Řekl také, že městský soud není jako nižší soud oprávněný hodnotit, nakolik přesvědčivě odvolací soud své závěry odůvodnil, nebo jak komplexní dokazování provedl. Podotkl, že z předchozích rozhodnutí trestního senátu je zjevné, že se závěry Vrchního soudu v Praze nesouhlasí, usnesení nadřízeného soudu však musí respektovat.

„Nadále jsme přesvědčeni, že paní obžalovaná Nagyová by neměla být odsouzena, že o vině jsou důvodné pochybnosti, že odsuzující verdikt je v rozporu s principem presumpce neviny,“ řekl Šott. Další protahování řízení by podle soudce za situace, kdy má vrchní soud o otázce viny jasno, nebylo účelné. Doplnil, že obžalovaná má v budoucnu možnost podat i mimořádné opravné prostředky, o kterých by případně rozhodoval Nejvyšší či Ústavní soud.

V kauze je obžalovaný také premiér Andrej Babiš, Sněmovna ho ale počátkem března nevydala ke stíhání, a trestní řízení je tak v jeho případě přerušené. Babiš trvá na tom, že on i Nagyová jsou nevinní. „Je to skandální rozhodnutí a důkaz toho, že politického soupeře můžete stíhat na objednávku. Považuji to za ostudu české justice,“ uvedl.

X XX

 Oděsa: Humanitární pomoc prodávali na tržnici

V Oděse byl odhalen systém prodeje humanitární pomoci potřebným, která měla být poskytována zdarma.

Policie v Oděse odhalila plán na prodej humanitární pomoci na tržnici  „7. kilometr“. Zboží dovezené ze zahraničí mělo být obyvatelům distribuováno zdarma, vyšetřovatelé se však domnívají, že bylo místo toho prodáváno komerčně.    Podle vyšetřování bylo prodáno přes 50 tun humanitární pomoci a hodnota nelegálně získaného prospěchu přesahuje 40 milionů hřiven (více než 20 milionů korun).

Do tohoto schématu byl údajně zapojen bývalý celník, zástupce charitativní organizace a jejich zahraniční spolupracovník. Podezřelí byli obviněni z nelegálního prodeje humanitární pomoci za účelem zisku.

Podle prokuratury byly na Ukrajinu ze zahraničí prostřednictvím charitativních nadací zasílány zásilky humanitární pomoci. Mezi nimi bylo i oblečení a obuv určená k bezplatné distribuci potřebným.  Pomoc byla od října 2025 do dubna 2026   dodávána kamiony do skladů v Oděse. Zboží bylo poté přepravováno na tržnici „7. kilometr“, kde bylo prodáváno.

Prokuratura uvedla, že organizátoři operace se pokusili vytvořit zdání legality tím, že připravili dokumenty týkající se údajného převodu pomoci mezi charitativními organizacemi. Ve skutečnosti bylo podle vyšetřovatelů zboží okamžitě odesláno k prodeji.

V rámci vyšetřování provedli policisté přes 60 prohlídek. Byly zabaveny dokumenty, pracovní účetní záznamy, mobilní telefony a předmětné zboží.

 Server vasevec.cz

X X X

 Exministr Blažek obviněný kvůli bitcoinům. Policie ukázala na tři lidi

Pavel Blažek kvůli bitcoinové kauze rezignoval na post ministra, skončil i v ODS. Ilustrační foto: Ministerstvo spravedlnosti. Redakce České justice 

X X X

Zvláštní zpravodajka OSN varuje před „izraelizací Evropy“

Zvláštní zpravodajka OSN pro okupovaná palestinská území, italská právnička Francesca Albaneseová ve svém vystoupení v Aténách 2. května ostře varovala před „izraelizací“ Evropy. Vyzvala také k úplnému ukončení izraelské okupace Palestiny. O jejím vyjádřená informovala agentura Anadolu.

Podle Albanese  místo přerušení vztahů s Izraelem evropské země pokračují ve vojenském obchodu, nakupují sledovací systémy a zpřísňují vnitřní kontroly, čímž kopírují izraelské metody.  Zdůraznila také, že izraelský režim je u Mezinárodního trestního soudu (ICC) a Mezinárodního soudního dvora (ICJ) obviněn z válečných zločinů, zločinů proti lidskosti a genocidy.

Zpravodajka OSN   poukázala na přenos bezpečnostních modelů a potlačování disentu z Izraele do Evropy (zatýkání aktivistů, zpřísnění sledovacích opatření, prodej zbraní).  Albanese poznamenala, že tam, kde se společnosti „izraelizují“, se některé populace „palestinizují“, marginalizují a utlačují.

Dodejme, že v rozhovoru pro časopis Frontline v dubnu 2026 Albanesem která je mimochodem autorkou knihy „When the World Sleeps“ (Když svět spí),  také tvrdila, že mezinárodní právo je uplatňováno selektivně a že se „liberální demokracie“ snaží potlačit kritiku Izraele obviněními z antisemitismu.

Jana Putzlacher, server vasevec.cz

 X X X 

Další tři lidi obvinila policie v souvislosti s kauzou loňského darování bitcoinů ministerstvu spravedlnosti. Podle detektivů z Národní centrály proti organizovanému zločinu se dopustili legalizace výnosů z trestné činnosti a zneužití pravomoci úřední osoby. Na webu to uvedl Radim Dragoun z Vrchního státního zastupitelství v Olomouci. Servery Seznam Zprávy, Deník N a iROZHLAS s odvoláním na své zdroje tvrdí, že jde o exministra spravedlnosti Pavla Blažka (dříve ODS), jeho někdejšího náměstka Radomíra Daňhela a brněnského advokáta Kárima Titze.

V případu je už také obviněn Tomáš Jiřikovský, a to kvůli praní špinavých peněz a kvůli provozování darknetového tržiště Nucleus Market. Od loňského srpna je ve vazbě.

„Stíhaný skutek bezprostředně souvisí s darováním bitcoinů ministerstvu spravedlnosti. Trestný čin zneužití pravomoci úřední osoby spočívá ve výkonu pravomoci úřední osoby způsobem odporujícím jinému právnímu předpisu v úmyslu opatřit jinému neoprávněný prospěch,“ uvedl vrchní státní zástupce Radim Dragoun.

Blažek, Daňhel a Titz

Pavel Blažek kvůli bitcoinové kauze rezignoval, dříve ale tvrdil, že se přijetím daru ničeho nezákonného nedopustil. Podle auditu, který zadala Blažkova nástupkyně Eva Decroix (ODS), ministerstvo neprovedlo povinnou předběžnou kontrolu původu kryptoměny podle zákona o finanční kontrole. V rozporu s interními předpisy si nevyžádalo ani nezpracovalo komplexní právní stanovisko ke smlouvě.

Z auditu také vyplynulo, že za kroky při přijetí miliardového bitcoinového daru nesl přímou odpovědnost ekonomický náměstek ministerstva Radomír Daňhel. Blažek měl nicméně o transakci klíčové informace.

Bývalý ministr spravedlnosti Pavel Blažek (vpravo) a jeho někdejší náměstek Radomír Daňhel. Ilustrační foto: Ministerstvo spravedlnosti

Brněnský advokát Kárim Titz dárce sporných bitcoinů Jiřikovského zastupuje. V březnu na něj podala Česká advokátní komora kárnou žalobu. Podle kontrolní rady komory důsledně nezkontroloval původ bitcoinů, které jeho odsouzený klient daroval státu. Nevyhodnotil tak tento miliardový dar jako podezřelý obchod podle zákona proti praní špinavých peněz.

Hrozí jim pět až 12 let vězení

Z informací VSZ vyplývá, že všichni tři obvinění zneužili pravomoci dílem dokonaným a částečně ve stadiu pokusu. Dva z obviněných jsou stíháni u tohoto trestného činu jako pachatelé a jeden ve formě účastenství na tomto trestném činu.

Stíháni jsou i za dva trestné činy legalizace výnosů z trestné činnosti. Jeden trestný čin má podle olomouckého vrchního žalobce souvislost s převedením věci, která je výnosem z trestné činnosti jiné osoby, na jiného. „Druhý trestný čin legalizace výnosů z trestné činnosti pak spočívá v usilování o to, aby bylo podstatně ztíženo zjištění původu věci, která je výnosem z trestné činnosti,“ doplnil Dragoun. Všichni tři obvinění jsou stíháni na svobodě, hrozí jim pět až 12 let vězení.

Kauza vychází z loňského přijetí miliardového daru ministerstvem spravedlnosti od Jiřikovského. Toho už dříve odsoudily za zpronevěru, obchod s drogami a nedovolené ozbrojování. Darování kryptoměny vyvolalo otázky ohledně původu majetku, transparentnosti i etiky přijetí takového daru státem. VSZ případ Jiřikovského i samotné darování bitcoinů vede pod jednou kauzou. Od konce dubna se zabývá také trestním oznámením, které podal nynější ministr spravedlnosti Jeroným Tejc (za ANO) kvůli výsledkům interního auditu k bitcoinové kauze..Redakce České justice

 X XX

 Ursula von der Leyen najednou podporuje jadernou energii

Ursulou von der Leyen z titulu předsedkyně Evropské komise potvrdila posun směrem k podpoře jaderné energie v Evropě na pozadí energetické krize způsobené válkou USA a Izraele proti Íránu.

„Budeme diskutovat o naší energetické bezpečnosti. Musíme rozšířit naše kapacity pro výrobu energie v Evropě. Patří sem obnovitelné zdroje energie a jaderná energie, které nám umožňují vyrábět energii doma. Jsou levnější a spolehlivější.“ — uvedla šéfka Evropské komise   von der Leyen  po příjezdu na summit Evropského politického společenství v Jerevanu.

Připomeňme, že za s Sevého působení v německé vládě byla  jednou z aktivních zastánkyň opuštění země jaderné energie. Ostatně ještě nedávno členské státy EU, které chtěly v energetickém mixu nasadit jadernou energii, narážely v Bruselu na odpor. Server vasevec.cz

X X X

Fico po stretnutí so Zelenským prezradil, či pôjde na oslavy do Moskvy. Tusk vidí u premiéra obrat

Premiér SR Robert Fico sa má pri svojej návšteve Moskvy stretnúť s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Informoval o tom v pondelok v arménskom Jerevane.

Fico navštívi Rusko v sobotu 9. mája pri príležitosti osláv víťazstva nad fašizmom, kde položí kvety k hrobu neznámeho vojaka Červenej armády.

„Položím kvetiny na hrob neznámeho vojaka Červenej armády, aby som sa v mene Sloveniek a Slovákov poďakoval za oslobodenie, a mám mať krátke stretnutie s prezidentom Putinom. To je všetko. Nejdem na žiadnu vojenskú prehliadku. Bude to ten istý formát, ako to bolo aj predtým,“ priblížil Fico. Tvrdí, že vojna medzi Ruskom a Ukrajinou sa začala už dávnejšie a mala istý historický kontext. „Nenechám sa zatlačiť do tejto polohy, že mám mať nejaké výčitky svedomia,“ dodal.

Na stretnutí Európskeho politického spoločenstva sa ho vraj nikto z lídrov na cestu do Ruska nepýtal. Všetci podľa Fica vedia, že má „argumenty, ktoré sa nedajú prebiť“. Zdôraznil, že dialóg je potrebný.

Premiér po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským tiež povedal, že spoločné rokovanie vlád Ukrajiny a Slovenska by sa mohlo uskutočniť do konca júna v Bratislave alebo Kyjeve. Venovať by sa podľa neho mohli cestnému prepojeniu medzi krajinami či rozširovaniu hraničných priechodov.

Výstraha? Drony zasiahli moskovský mrakodrap

Spoločné rokovanie vlád považuje Fico za najlepší formát na pokračovanie. To, či sa uskutoční stretnutie v Bratislave alebo Kyjeve ešte nie je jasné. „Zdalo sa mi, že prezident Zelenský bol pomerne flexibilný v tejto otázke, takže my sa asi pokúsime tú vládu zorganizovať v Bratislave, uvidíme, aká na to bude reakcia,“ povedal Fico. Zároveň poznamenal, že je zodpovedný za dobré vzťahy so susedmi Slovenska.

Priblížil, že identifikoval niekoľko nových tém, ktorým sa vlády majú venovať. Ide o cestné prepojenie medzi Slovenskom a Ukrajinou. „Raz bude po vojne a Ukrajina bude zaujímavý trh, čiže akékoľvek prepojenie, železničné, letecké, cestné, bude veľmi dobré,“ podotkol. Podľa premiéra SR bude treba urobiť niekoľko nových dohôd v súvislosti s implementáciou energetického programu v rámci EÚ za 100 miliónov eur. Poukázal aj na ďalšie rozširovanie hraničných prechodov či na železničné prepojenie medzi Slovenskom a Ukrajinou. Témy sa týkajú aj humanitárnej pomoci.

„Naďalej platí, Slovensko nebude podporovať žiadne vojenské pôžičky pre Ukrajinu a platí, že Slovensko nebude zadarmo dávať Ukrajine žiadne zbrane. Keď si chce niekto niečo kúpiť, tak nech si to od nás kúpi,“ skonštatoval Fico.

Tusk vidí u Fica obrat

Robert Fico v pondelok ubezpečil poľského premiéra, že má v úmysle byť veľmi pragmatický. Donald Tusk to povedal novinárom pred odletom zo stretnutia v Jerevane.

Tusk uviedol, že vo Ficovom prístupe vníma určitý posun. „Ako je známe, vzťahy premiéra Fica s Moskvou sú lepšie než európsky priemer, ale veľmi jasne vidno určitú pragmatickú korekciu v jeho kurze,“ zhodnotil Tusk podľa agentúry PAP.

Fico stretol na červenom koberci Tuska. Poliakovi na summite EÚ Orbán nechýbal

Za svoju ambíciu označil obnovenie spolupráce medzi Varšavou, Prahou, Budapešťou a Bratislavou, k čomu podľa neho pomohlo odsunutie Viktora Orbána od moci. „Vidím, že naši partneri budú pripravení na takú korekciu, ktorá umožní obnovu pozície tejto skupiny,” povedal o stredoeurópskom formáte V4.

Fico sa v Jerevane stretol aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Podľa Tuska diskutovali aj o možnej pozvánke Zelenského v pozícii špeciálneho hosťa na summit V4 na Slovensku. Slovensko bude predsedať V4 po Maďarsku od 1. júla 2026.

Tusk sa v Jerevane zúčastnil na summite Európskeho politického spoločenstva za účasti desiatok lídrov z Európy a partnerských štátov.

Fico vidí náhradu za USA

Účasť kanadského premiéra Marka Carneyho na summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v arménskom Jerevane naznačuje veľké približovanie sa Kanady a Európskej únie (EÚ) a Európy ako takej. Novinárom to uviedol slovenský premiér Robert Fico (Smer). Podotkol, že o Kanade sa hovorí ako o náhrade namiesto Spojených štátov, ktoré podľa neho „dávajú ruky preč“ od Európy.

„Ako keby vznikala nejaká náhrada namiesto Spojených štátov amerických, ale treba to privítať, pretože pokiaľ ide o Kanadu, máme na množstvo vecí rovnaké názory,“ povedal premiér. Približovanie Kanady a EÚ podľa neho vyplynulo z vystúpenia Carneyho, ale aj francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona či britského premiéra Keira Starmera.

Spomenul diskusiu o strategickej nezávislosti EÚ, ktorá však podľa neho nemá viesť k pretrhnutiu všetkých zväzkov so Spojenými štátmi. „Európa si uvedomuje, že sa musí postarať sama o seba nielen pokiaľ ide o schopnosť konkurovať, ale aj pokiaľ ide o energetickú bezpečnosť a bezpečnosť ako takú. Teda pokiaľ ide o formu účinného odstrašenia v prípade, že by niektorá členská krajina EÚ bola ohrozená niekým iným z vonkajších krajín, ktoré nie sú súčasťou EÚ,“ doplnil premiér.

Ako skonštatoval, summit potvrdzuje správne smerovanie EÚ, pokiaľ ide o mieru autonómie a nezávislosti v otázkach konkurencieschopnosti, energetickej bezpečnosti a bezpečnosti ako takej. Vyzdvihol, že na summite vystupujú aj ľudia, ktorí nemajú dobrý vzťah s EÚ a majú kritické pohľady.

Premiér hovoril s Ursulou von der Leyenovou

Fico informoval, že okrem avizovaného rokovania s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským hovoril aj s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou, so svojimi kolegami z Česka či Poľska, ale aj s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem a generálnym tajomníkom Rady Európy Alainom Bersetom. „Na toto je takýto summit dobrý, pretože stretnete každého koncentrovane na malom priestore a môžete si zabezpečiť výmenu informácií, ktorá by inak trvala pomerne dlho,“ poznamenal.

Témou summitu bola aj energetika a zásobovanie energetickými surovinami. Fico uviedol, že počas okrúhleho stola, na ktorom sa zúčastnila aj predsedníčka Európskej komisie, kanadský premiér, nórsky premiér Jonas Gahr Störe a ďalší významní predstavitelia, hovoril aj o dôležitosti juhokaukazského regiónu, ktorý môže byť jedným zo zdrojov zásobovania strednej Európy surovinami. Vo svojom vystúpení zdôraznil, že Európa musí bojovať za všetky možnosti, ktoré pri dovoze ropy a plynu existujú vrátane možnosti dovozu z Ruskej federácie.

X XX

  Spojené arabské emiráty (SAE) v pondelok oznámili, že po útoku iránskeho dronu vypukol požiar v ropnom zariadení v emiráte Fudžajra na východnom pobreží krajiny. 

Udialo sa tak krátko po tom, čo úrady v krajine obyvateľom poslali prvé raketové poplachy od začiatku prímeria s Iránom. Útoky iránskych dronov a rakiet už potvrdilo aj ministerstvo obrany SAE. TASR o tom informuje podľa agentúr AP a AFP.

„Tímy civilnej ochrany vo Fudžajre na incident okamžite zareagovali a naďalej sa snažia situáciu dostať po kontrolu,“ uviedla vo vyhlásení tlačová kancelária mesta Fudžajra.

Vo Fudžajre ústi ropovod do prístavov v Ománskom zálive, ktoré SAE využívajú na to, aby sa vyhli preprave časti svojej ropy cez zablokovaný Hormuzský prieliv.

Napätie na Blízkom východe v pondelok rastie po tom, čo americký prezident Donald Trump v noci na sieti Truth Social napísal, že od pondelkového rána blízkovýchodného času začnú USA „usmerňovať“ plavidlá, aby sa bezpečne dostali z vôd Hormuzského prielivu. Ten iránske sily prakticky blokujú od americko-izraelských útokov na Irán koncom februára.

Americká armáda v pondelok uviedla, že dva torpédoborce už vstúpili do Perzského zálivu s cieľom prelomiť iránsku blokádu a že dve americké obchodné lode preplávali Hormuzským prielivom. Južná Kórea zároveň hlási požiar na jednej zo svojich obchodných lodí kotviacej v SAE.

17:45 Európska komisia vydá tento týždeň usmernenia pre letecké spoločnosti týkajúce sa paliva, uviedla hovorkyňa EK Anna-Kaisa Itkonenová. Výkonný riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) Fatih Birol v polovici apríla upozornil, že Európe zostáva už len približne šesť týždňov, kým sa jej minú zásoby leteckého paliva. Komisia má podľa hovorkyne o dianí úplný prehľad a situáciu koordinuje s jednotlivými členskými štátmi.

„Od začiatku krízy sa každý týždeň stretávame so zástupcami členských štátov, priemyslu, Medzinárodnej agentúry pre energiu a ďalšími zainteresovanými stranami,“ reagovala na otázky novinárov Itkonenová. Ďalšie zasadnutie koordinačnej skupiny pre ropu sa koná tento štvrtok. Mechanizmus zdieľania informácií podľa nej funguje dobre a priniesol väčšiu transparentnosť.

Pokiaľ ide o komerčné zásoby leteckého paliva, Komisia dostáva informácie od leteckých spoločností a iných relevantných subjektov. Tí však nie sú povinní tieto údaje poskytovať. „Nie je teda v kompetencii Európskej komisie vyjadrovať sa k tomu, akým množstvom leteckého paliva spoločnosti alebo členské štáty disponujú. Musíme rešpektovať obchodné tajomstvo a takisto nemáme prístup k súkromným zmluvám,“ dodala hovorkyňa.

Podľa Itkonenovej sú odlišnou kategóriou strategické zásoby ropy, pri ktorých majú štáty na základe smernice Únie jasne definované, v akom objeme a aký typ zásob musia uchovávať.

„Myslím si, že nikto nevie, ako dlho bude táto situácia ešte trvať. Preto to najlepšie, čo môžeme urobiť a čo aj robíme, je pripraviť sa na všetky možnosti. V tomto smere je absolútne kľúčová úzka koordinácia a spolupráca s členskými štátmi a ďalšími zúčastnenými stranami,“ doplnila hovorkyňa únijnej exekutívy.

Výkonný riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre energiu v polovici apríla uviedol, že Európa má zásoby leteckého paliva už len na približne šesť týždňov. Ak sa neobnoví vývoz ropy cez Hormuzský prieliv, aerolínie môžu podľa neho začať už čoskoro rušiť lety. Prieliv je v súčasnosti zablokovaný pre vojnu, ktorú proti Iránu vedú Spojené štáty a Izrael.

 X XX

 Obrovská tragédia v USA. Pri leteckom nešťastí zahynul celý ženský tím

Športovú verejnosť v Spojených štátoch amerických zasiahla tragická udalosť. Agentúra AP informovala o tom, že pri leteckej havárii prišli o život členky tímu Amarillo Pickleball Club, ktoré cestovali na turnaj do mesta New Braunfels.

Ich lietadlo sa však zrútilo uprostred lesa v oblasti Texas Hill Country. K havaríi došlo vo štvrtok okolo 23.00.

Pri nešťastnej udalosti zomreli všetky štyri členky amerického pickleballového tímu – Hayden Dillardová, Seren Wilsonová, Brooke Skypalová a Stacy Hedricková spolu s pilotom Justinom Applingom.

„Prosím, spomeňte si na ich drahé rodiny vo svojich myšlienkach a modlitbách,“ napísal klub Amarillo Pickleball Club na sociálnych sieťach.

Prípad vyšetruje polícia, príčina havárie zatiaľ nie je známa. Pravdepodobne však tragickú nehodu spôsobilo počasie, ktoré neskôr vyústilo do búrky.

„Pilot a štyri pasažierky na palube boli na mieste vyhlásení za mŕtvych,“ povedal novinárom seržant Billy Ray.

X X X

Putin zaliezol do bunkra, jeho kuchára sledujú kamery. V Kremli sa boja dronov i puču

Ruská federálna služba pre ochranu ústavných činiteľov (FSO) v posledných mesiacoch výrazne sprísnila ochranu prezidenta Vladimira Putina vzhľadom na to, že panujú obavy z možného puču alebo atentátu vykonaného s nasadením dronu.

V pondelok o tom informoval denník Financial Times, televízia CNN a ďalšie médiá s odvolaním sa na zdroj blízky bližšie nešpecifikovanej európskej tajnej službe. Kremeľ sa k týmto správam nevyjadril.

Putin údajne trávi čoraz viac času v podzemných bunkroch, kde sa zaoberá aj takými detailmi vojny proti Ukrajine, ako sú názvy jednotlivých dedín dobytých tou alebo onou stranou, a je čím ďalej odtrhnutejší od civilného života v Rusku. Niekoľko týždňov pracoval v bunkri v Krasnodarskom kraji a štátne médiá používali vopred natočené zábery, aby navodili zdanie normálneho diania.

Človek, ktorý Putina pozná, pre FT povedal, že v ňom stále pretrváva šok z vlaňajšej operácie Pavučina, počas ktorej ukrajinské drony zaútočili na strategické letecké základne hlboko na ruskom území. Obavy o Putinovu bezpečnosť údajne posilnil aj januárový únos venezuelského prezidenta Nicolása Madura americkými špeciálnymi jednotkami.

Ukrajina udrela na tankery z Putinovej flotily. Voziť ropu už nebudú, glosuje Zelenskyj

CNN uvádza, že ochranná služba výrazne obmedzila počet miest, na ktoré Putin jazdí, a prezident i jeho príbuzní prestali tráviť čas v rezidenciách v Moskovskej oblasti a vo Valdaji. Putin tento rok ešte nenavštívil žiadne armádne zariadenie, hoci vlani takéto cesty podnikal pravidelne. Sprísnené sú bezpečnostné prehliadky ľudí, ktorí za šéfom Kremľa chodia. Jeho osobní kuchári, ochranka a fotografi nesmú cestovať verejnou dopravou a používať telefóny s prístupom na internet. Do ich domovov boli nainštalované sledovacie zariadenia.

Ruské vedenie si nerobí starosti len o bezpečnosť Putina. Koncom minulého roka vypukli medzi rôznymi bezpečnostnými službami spory o to, kto nesie zodpovednosť za zlyhanie pri ochrane vysoko postavených vojenských činiteľov, ktorí sa stali cieľom útokov spájaných s ukrajinskými tajnými službami. Putin napokon rozhodol o tom, že FSO bude po novom chrániť desať generálov. Dovtedy sa starala len o bezpečnosť náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova.

Ukrajinské drony prekvapili ruské vrtuľníky doma: zlikvidovali rovno dva naraz

Ruský politológ Andrej Kolesnikov podľa FT prirovnal Putina k novej soche od britského streetartového umelca Banksyho, ktorá predstavuje muža, ktorému vlajka zakrýva tvár. „Počúva len bezpečnostné služby, ktoré ovládajú všetky oblasti života, a dúfa, že ľudia sa tejto novej normalite prispôsobia,“ povedal Kolesnikov. Podpora, ktorú ruská verejnosť prejavuje Putinovi, však klesá a je podľa prieskumov na najnižšej úrovni od jesene 2022, keď prezident vyhlásil čiastočnú mobilizáciu. Sociálne médiá plnia sťažnosti na vypínanie mobilného internetu, dane zaťažujúce malé firmy alebo na utrácanie dobytka na Sibíri.

CNN uvádza, že podľa správy európskej tajnej služby si Kremeľ aj samotný Putin od začiatku marca robia starosti kvôli možným únikom citlivých informácií a kvôli hrozbe sprisahania alebo puču namiereného proti prezidentovi. Obávajú sa hlavne toho, že niekto z členov ruskej politickej elity by mohol na pokus o atentát použiť dron. V tejto súvislosti sa spomína bývalý minister obrany a súčasný šéf bezpečnostnej rady Sergej Šojgu, ktorý „si udržiava významný vplyv v najvyššom vojenskom velení“. CNN však podotýka, že správa neprináša žiadne dôkazy podporujúce tvrdenia o Šojguovi, ktorý bol v minulosti považovaný za človeka veľmi blízkeho Putinovi.

CNN píše, že sa stáva len málokedy, aby západné spravodajské služby zverejňovali informácie z vnútorných kruhov vo vedení nepriateľských krajín, ktoré pravdepodobne získali z elektronických zdrojov alebo od ľudí, ktorých odhalenie by mohlo viesť k ich kompromitácii. Zverejnenie správy však podľa CNN možno odráža nádej európskych predstaviteľov, že sa Rusko zrúti zvnútra. Kritici pritom európskym činiteľom vyčítajú, že táto nádej je ich jedinou stratégiou, ako poraziť Rusko na Ukrajine.

X XX

Rusi narazili na blato, drony aj vlastné slabiny. Analytici hlásia prekvapivý obrat na fronte

Ruské sily zaznamenali v apríli 2026 na ukrajinskom bojisku čistú stratu kontrolovaného územia. Podľa Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) ide o prvý takýto prípad od ukrajinského vpádu do Kurskej oblasti v auguste 2024.

ISW uviedol, že na základe dostupných dôkazov ruské jednotky v apríli stratili kontrolu nad 116 štvorcovými kilometrami územia. Tento údaj nezahŕňa oblasti, do ktorých sa ruskí vojaci mohli len infiltrovať bez toho, aby nad nimi získali pevnú kontrolu.

Podľa inštitútu sa tempo ruského postupu na fronte postupne znižuje od novembra 2025. ISW to spája s pokračujúcimi ukrajinskými pozemnými protiútokmi, ukrajinskými útokmi stredného dosahu, februárovým zablokovaním využívania terminálov Starlink ruskými silami na Ukrajine a obmedzovaním Telegramu zo strany Kremľa, ktoré podľa neho prehĺbili existujúce problémy ruskej armády.

Spomalenie ruského postupu môže podľa ISW súvisieť aj so sezónnymi podmienkami. Východná Ukrajina mala v zime 2025 až 2026 nižšie priemerné teploty a viac zrážok než v zime 2024 až 2025. Blato počas obdobia rasputice v marci a apríli tradične zhoršuje podmienky pre mechanizovaný pohyb. ISW však upozornil, že zatiaľ nie je jasné, či ruské sily v máji a júni 2026 opäť zrýchlia postup tak, ako sa to stávalo v minulosti po vyschnutí pôdy.

Robot evakuoval ukrajinskú babičku pred frontom

Za posledných šesť mesiacov, od novembra 2025 do apríla 2026, ruské sily podľa ISW obsadili 1 443,35 štvorcového kilometra. V rovnakom období rokov 2024 až 2025 to bolo 2 368,38 štvorcového kilometra. V prvých štyroch mesiacoch roka 2026 postupovali v priemere o 2,9 štvorcového kilometra denne, kým v prvých štyroch mesiacoch roka 2025 to bolo 9,76 štvorcového kilometra denne.

ISW zároveň upozornil, že medziročné porovnania komplikuje rastúce využívanie infiltračnej taktiky ruskou armádou od jesene 2025. Inštitút rozlišuje medzi územím, ktoré ruské sily skutočne ovládajú, a oblasťami, do ktorých sa len infiltrovali. Podľa ISW Kremeľ tieto infiltračné operácie využíva aj na vytváranie dojmu nepretržitého postupu a na zveličovanie ruských úspechov.

V apríli 2026 ruské sily podľa ISW obsadili alebo sa infiltrovali do čistého rozsahu 28,28 štvorcového kilometra. Od novembra 2025 do apríla 2026 šlo spolu o 1 716,42 štvorcového kilometra, no skutočne obsadené územie z toho predstavovalo 1 443,35 štvorcového kilometra.

Inštitút tiež informoval, že upravil a spresnil svoju metodiku mapovania. Zmeny podľa ISW neovplyvnili doterajšie hodnotenie trendu ruského postupu ani viditeľnú podobu máp, týkali sa však niektorých výpočtov rozlohy.

Ruskí vojenskí blogeri medzitým poukazujú na problémy v ruskej leteckej kampani. Podľa nich môžu ruské sily zvýšiť počet kĺzavých bômb nesených bombardérmi Su-34 až na šesť pri jednom vzlete. Jeden z blogerov napojených na ruské vzdušno-kozmické sily tvrdil, že Rusko by teoreticky mohlo zvýšiť počet útokov kĺzavými bombami z 10-tisíc mesačne na 15-tisíc až 16-tisíc.

Zároveň však podľa neho Moskva nemusí byť schopná túto kapacitu využiť pre nedostatok lietadiel a údržbového personálu. Ruskí blogeri tiež kritizovali riadenie nasadenia technikov, nedostatok výcvikových lietadiel a podľa jedného z nich aj plytvanie muníciou na menej významné ciele, napríklad pivnice s jednotlivými pešiakmi.

 X XX

 Protiútok z Bruselu. Čo nám vedenie EÚ odkazuje zo summitu v Jerevane

Kríza na Blízkom východe v plnej nahote ukazuje, že na Európu a EÚ nie je nikto zvedavý. Európska ekonomika sa tacká, jedna kríza strieda druhú, pričom americká a čínska ekonomika rastú. V snahe zakryť evidentný úpadok a pokles prestíže, naši lídri zavelili v arménskom Jerevane do protiútoku. Počul už niekto o Európskom politickom spoločenstve (EPS)?

Pravdepodobne málokto. Inicioval ho francúzsky prezident Emanuel Macron pred štyrmi rokmi po napadnutí Ukrajiny. Prebehlo už viacero summitov, ale ani jeden sa nevryl do pamäti. Prelomiť to má až súčasný summit v Jerevane. Paradoxne sa ho nezúčastňujú iba európski lídri – okrem Ruska. Ba pozvaná bola aj bieloruská exilová politická reprezentácia.

Pointu nám prezradila predsedníčka Ursula von der Leyenová: Európa nie je len geografia, ale aj hodnoty. Skutočne? Lenže hodnoty sú neraz iba zásterkou, frázou, ktorá sa detailne nerozoberá. Inak by sme v samotnej EÚ narazili na veľké protiklady. Kam sa stratili sociálne istoty a štát blahobytu, ktorým Európa v minulosti dosiahla novú úroveň civilizovanosti? Sú v rozklade.

Skôr Európa chce opäť vnucovať svetu určitú ideológiu, ako vždy v dejinách. Odkedy je napríklad Azerbajdžan demokratickou krajinou?

Európu nemožno zúžiť na západnú časť kontinentu, dedičstvo Rímskej a Franskej ríše. I keď na prvý pohľad to sa EPS snaží preklenúť. Vážne sa spomína členstvo Kanady (premiér Carney sa zúčastňuje summitu) v únii, lebo má vraj bližšie k Európe ako k USA. Hovoríme o krajine na druhej strane Atlantiku, v ktorej podiel obyvateľstva s koreňmi v Ázii či tam priamo narodených dramaticky v 21. storočí narástol.

Ak hovoríme o Arménsku či Azerbajdžane, nezabúdajme, že obe krajiny hraničia s Iránom. Že by až tam siahala Európa? Rozumieme, že Arménsko a Gruzínsko (dostalo sa mu značnej kritiky od Kaji Kallasovej) sú kresťanské krajiny. Ale prečo nebol pozvaný aj Izrael, ktorý má hodnotovo k Európe jednoznačne najbližšie – ba duchovne je jej súčasťou?

Lídri smelými predsavzatiami bez reálnej ekonomickej sily pripomínajú Dona Quijota a opakovanie naprogramovaných fráz Ursulou von der Leyenovou či „filozofovanie“ Kaji Kallasovej zas oživuje v pamäti koniec komunizmu.

EPS má byť platformou na budovanie európskej bezpečnostnej architektúry. Len ešte nevieme akej. Macron vyzval k európskej strategickej autonómii a zredukovaniu závislosti od externých zdrojov (nerastných surovín, vzácnych zemín, strategických tovarov, liekov atď.). Súhlasíme – to je strategické prebudenie. No stále nepoznáme cestu, ako sa k cieľu dostať.

V Jerevane sa rokuje o povojnovej obnove Ukrajiny. Pritom nevieme, kedy sa vojna skončí. Kyjev je momentálne na koni, efektívne zasahuje ruské ciele, v Rusku vládne napätie, hovorí sa o dôležitom lete. Takže nečakajme skorý zlom v mierových rokovaniach. Ako vlastne EÚ mieni problém riešiť? Okrem presvedčenia, že jadrová veľmoc sa pod tlakom zloží ako z domček z karát, žiadne riešenia z centra Európy neprichádzajú.

Nás môže tešiť stretnutie Roberta Fica s Volodymyrom Zelenským. Vojnová sekera je, našťastie, konečne zakopaná. Fico má, na rozdiel od Andreja Danka, pravdu, že miesto nášho východného suseda je v EÚ. Stabilná Ukrajina, pripútaná k únii, je pre Slovensko oveľa výhodnejšia ako iné alternatívy. Rizík je totiž mnoho. To neznamená ignorovanie snáh Srbska či Albánska.

Globálna bezpečnostná architektúra je v troskách, no najväčším nebezpečenstvom pre Európu nie sú Rusko, Čína či Trump, ale jej slabí nemohúci lídri, ktorí dostali Európu do riadnej kaše. Smelými predsavzatiami bez reálnej ekonomickej sily pripomínajú Dona Quijota a opakovanie naprogramovaných fráz Ursulou von der Leyenovou či „filozofovanie“ Kaji Kallasovej zas oživuje v pamäti koniec komunizmu.

X X X

Splatenie pôžičky Šimečkovi môže byť problém, upozorňuje Nadácia Zastavme korupciu. Otázniky sú aj pri dotáciách

Bankový prevod medzi občianskym združením Projekt Fórum a lídrom Progresívneho Slovenska Michalom Šimečkom môže podľa právnikov vyvolávať otázky aj v prípade, že išlo o bežnú pôžičku. Upozornila na to Nadácia Zastavme korupciu, podľa ktorej organizácia financovaná prevažne z grantov a dotácií môže verejné zdroje používať len na účely, na ktoré ich získala. Splácanie súkromných pôžičiek medzi ne podľa odborníkov spravidla nepatrí.

Šimečka: Mali by sme sa venovať zákonom na naštartovanie ekonomiky, inak sú to vyhodené peniaze a čas poslancov

Podľa dokumentov, ktoré analyzovala nadácia, požiadala Šimečková v decembri 2019 svojho syna Michala, v tom čase čerstvo zvoleného europoslanca, o 5 200 eur. V e-maile uviedla, že Projekt Fórum potrebuje preklenúť obdobie do príchodu grantových peňazí. O niekoľko dní sa suma objavila na účte organizácie s poznámkou „pôžička na grant“. V júni 2021 následne združenie poslalo Michalovi Šimečkovi späť 5 000 eur.

Predseda PS podľa nadácie tvrdí, že medzi ním a matkou neexistovala formálna zmluva. „Neexistuje žiadna zmluva o pôžičke, iba mailová komunikácia medzi mnou a mamou,“ uviedol.

Otázky okolo splácania

Nadácia upozorňuje, že samotné prijatie pôžičky neziskovou organizáciou nie je nezákonné. Problém môže nastať pri jej splácaní. Prokurátor Ján Šanta pre nadáciu vysvetlil, že dotácie podliehajú prísnemu účelovému režimu. „Následne, keď už bol príspevok poskytnutý, musel sa použiť iba na tieto účely. Ak by sa použil na iný účel, napríklad na vrátenie pôžičky, v tomto prípade by mohlo ísť o trestný čin,“ uviedol. Podľa neho by v krajnom prípade mohlo ísť o subvenčný podvod alebo poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie.

Projekt Fórum však disponoval aj inými príjmami, vrátane darov či financií z Nórskych fondov. Podľa Šantu by preto bolo rozhodujúce preukázať, z akých zdrojov bola pôžička reálne splatená. Advokát Marty Šimečkovej Matúš Harkabus podľa nadácie uviedol, že organizácia mala viacero účtov, no „žiadny z nich nebol určený len na prijímanie dotácií z verejných zdrojov, preto prostriedky na nich boli zmiešané“.

Ďalšie otázky vyvolávajú aj prevody z marca 2021. Projekt Fórum vtedy získal 50-tisícovú dotáciu od ministerstva kultúry na zmiernenie dopadov pandémie. V ten istý deň odišlo z účtu združenia 25-tisíc eur podnikateľovi Eduardovi Matákovi, bývalému spolumajiteľovi Penty. Ten pre nadáciu potvrdil, že organizácii opakovane požičiaval peniaze.

„Bolo to na priateľskej báze – s Martou Šimečkovou sa poznám dlhé roky. Vždy mi ich postupne vrátili, aj spomínanú sumu 25-tisíc eur. Poslednú pôžičku som im odpustil a našu spoluprácu ukončil,“ uviedol.

Podozrenia z manipulácie

Kauzu komplikujú aj medializované informácie o možných manipuláciách s účtovníctvom Projektu Fórum. Šimečková podľa Nadácie Zastavme korupciu polícii predložila originálne bankové výpisy a uviedla, že o úpravách dokumentov nevedela. Zodpovednosť pripisuje svojej spolupracovníčke Andrei Pukovej.

Právnik Nadácie Zastavme korupciu Ľubomír Daňko upozorňuje, že vyšetrovanie môže zasiahnuť aj ďalšiu rovinu. Z dokumentov podľa neho vyplývajú podozrenia, že z účtu združenia mohli byť hradené aj súkromné výdavky. „Ak si peniaze vyberali na súkromné účely, je podozrenie zo sprenevery vo vzťahu k samotnej neziskovke Projekt Fórum. Jednoznačne by sa tým polícia mala zaoberať,“ povedal.

Nadácia zároveň pripomína, že Projekt Fórum čelí aj staršiemu sporu s Európskou komisiou, ktorá od organizácie prostredníctvom exekútora vymáha viac než 113-tisíc eur za projekt Mirrors of Europe z rokov 2010 až 2012. Zo stanoviska komisie podľa nadácie vyplýva, že združenie si nesplnilo podstatné povinnosti vrátane predloženia úplnej záverečnej správy.

Zodpovednosť štatutárky

Daňko zároveň upozorňuje, že Šimečková ako štatutárka nesie za hospodárenie organizácie priamu zodpovednosť. „Štatutár vo všeobecnosti zodpovedá za celú neziskovku. Ak podpisovala konečné vyúčtovania pre ministerstvá, mala to skontrolovať. Je to jej zodpovednosť, a to aj v prípade, že materiály pripravovala pani Puková,“ uviedol.

Podľa údajov z Centrálneho registra zmlúv získalo združenie od roku 2011 z verejných zdrojov viac než pol milióna eur. Najvyšší objem dotácií smeroval organizácii počas vlád Roberta Fica, naposledy vlani.

X X X

 Krvavý incident v Nemecku: Auto vrazilo do davu ľudí, dvaja ľudia neprežili

V centre východonemeckého Lipska popoludní vrazil vodič osobným vozidlom do davu ľudí. Dvaja ľudia zahynuli, traja ďalší utrpeli vážne zranenia, uviedol na tlačovej konferencii primátor mesta Burkhard Jung. Saský premiér Michael Kretschmer povedal, že vodičom bol mladý nemecký občan s psychickými problémami. Polícia ho zadržala, ďalšie nebezpečenstvo mestu podľa nej nehrozí.

Záchranári stoja vedľa auta, ktoré vrazilo do davu ľudí v nemeckom meste Lipsko v pondelok 4. mája 2026.

Incident sa odohral v historickom jadre najväčšieho saského mesta. Vodič osobným vozidlom vyrazil z námestia Augustusplatz, prešiel ulicou Grimmaische Straße na hlavné lipské námestie Markt a zastavil sa až pri kostole svätého Tomáša. Prešiel tak v blízkosti hlavných lipských pamiatok, vrátane historickej radnice, Lipskej univerzity a kostola svätého Mikuláša, ktorý je symbolom revolúcie roku 1989. Oblasť je pešou a nákupnou zónou.

Primátor Jung na tlačovej konferencii uviedol, že incident si vyžiadal dvoch mŕtvych a troch ťažko zranených. Úrady už skôr informovali o ďalších približne 20 zasiahnutých osobách. Saský minister vnútra Armin Schuster uviedol, že vodičom vozidla bol 33-ročný nemecký občan. Čin označil slovom Amokfahrt, ktoré sa v nemčine používa pre útok vozidlom, ktorý bol úmyselný, ale spáchal ho psychicky nevyrovnaný alebo chorý človek bez zjavného racionálneho motívu.

Prokurátorka Claudia Laubeová uviedla, že začala vyšetrovanie pre podozrenie z dvoch vrážd a najmenej dvoch pokusov o ne. Policajný prezident René Demmler povedal, že páchateľ je vo väzbe, a zdôraznil, že mestu už nič nehrozí a je opäť bezpečné vyjsť do ulíc. Vodič sa podľa neho narodil v Nemecku a žil v Lipsku.

Saský ministerský predseda Kretschmer uviedol, že auto, ktoré vošlo do ľudí, riadil nemecký občan, u ktorého sa v minulosti prejavili psychické problémy. „Hlboko to mnou otriaslo. V myšlienkach som s obeťami a ich rodinami,“ uviedol premiér. Dodal, že urobí všetko pre to, aby sa udalosť rýchlo a úplne vyšetrila.

Nemeckom v posledných rokoch otriasla séria útokov s použitím automobilu ako zbrane. V decembri 2024 vrazil saudskoarabský lekár do návštevníkov vianočných trhov v Magdeburgu, zabil šesť ľudí a stovky ďalších zranil. Vlani vo februári vošiel vozidlom do sprievodu odborárov v Mníchove odmietnutý žiadateľ o azyl z Afganistanu a zranil takmer 40 ľudí. Tridsaťsedemročná žena a jej dvojročná dcéra zraneniam podľahli. Vlani v marci potom úmyselne narazil osobným autom do ľudí v centre Mannheimu Nemec, pričom si čin vyžiadal dvoch mŕtvych a 11 zranených. Nákladné auto použil na teroristický útok na vianočný trh už v roku 2016 v Berlíne muž z Tuniska, ktorý zabil 12 ľudí vrátane jednej Češky.

X XX

 Vzor hospodárenia v štátnom zdravotníctve zakopol. Obriu stratu utopí predošlými ziskami.

Nemocnica Poprad vlani prerobila rekordných 2,4 milióna eur. Prebieha v nej modernizácia z plánu obnovy, ktorú stavbári realizujú za plnej prevádzky.

POPRAD: V slovenskom zdravotníctve, ktoré je spájané s gigantickými dlhmi a neefektívnosťou, pôsobí popradská nemocnica ako výnimočný zjav. Štátna akciová spoločnosť dlhodobo dokazuje, že aj verejné zdravotníctvo môže fungovať transparentne, efektívne a bez straty.

Odborníci i analytici preto Poprad dávajú za vzor iným štátnym zdravotníckym zariadeniam, ktorým odporúčajú transformáciu na akciové spoločnosti. Nemocnica Poprad dosahuje finančnú stabilitu bez pomoci štátu v podobe neustálej potreby dofinancovania zo štátnej kasy. Nemocnica nevykazuje faktúry po lehote splatnosti, a preto nie je odkázaná na pravidelné oddlžovanie štátom, čím sa v slovenskom zdravotníctve zaraďuje medzi unikáty.

Kým univerzitné a štátne nemocnice čelia spolu vyše miliardovému dlhu, popradská nemocnica si roky držia povesť zdravej inštitúcie. Strata mínus 2,4 milióna eur Nemocnice Poprad za rok 2025 preto vyvoláva otázky a neistotu. Ide o najhorší hospodársky výsledok v jej histórii, ktorým na verejnosť vysiela varovný signál.

Rekonštrukcia obmedzila prevádzku

Nemocnica rekordnú stratu vysvetľuje tým, že v nej prebieha historicky najväčšia rekonštrukcia za posledných 50 rokov. Rekonštrukcia za vyše 42 miliónov eur sa financuje z Plánu obnovy a odolnosti. V Poprade sa však nestavajú nové budovy ako v Martine, Prešove a Banskej Bystrici, ale nemocnica sa kompletne rekonštruuje za plnej prevádzky.

„Je preto prirodzené, že došlo k obmedzeniu výkonov, pretože oddelenia sa opakovane sťahovali do náhradných priestorov, poskytovali zdravotnú starostlivosť na nižšom počte lôžok, respektíve činnosť prispôsobovali aktuálnym možnostiam tak, aby mohli stavbári vykonávať svoju prácu,“ konštatuje hovorkyňa Nemocnice Poprad Sylvia Galajda.

Nemocnica od svojej transformácie na akciovú spoločnosť v roku 2006 dlhodobo hospodári vyrovnane a spravidla so ziskom. Doposiaľ spadla do straty iba trikrát. Prvý raz sa do červených čísiel prepadla hneď v čase prerodu na akciovku, keď dosiahla stratu mínus 834 727 eur. Záporné výsledky hospodárenia zaknihovala ešte v rokoch 2019 a 2020, keď dokopy za oba spomínané roky prerobila necelých 300-tisíc eur.

Napriek obmedzeniam v prevádzke vykázala nemocnica v roku 2025 vyššie tržby ako rok predtým o takmer 4 milióny eur. Za zdravotnícke výkony a poskytnuté služby utŕžila rekordných takmer 72 miliónov eur.

Investície aj rastúce mzdy

Výsledky nemocnice nestoja iba na dosahovaní pozitívnych čísiel, ale aj na kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti. A práve do jej zvyšovania preto v roku 2025 investovala nákupmi nových technológií a zdravotníckych zariadení, čo tiež ovplyvnilo jej hospodársky výsledok.

„Aj keď na tieto náklady má nemocnica zabezpečené finančné krytie, z dôvodu účtovných predpisov sa nákup nových zariadení premietol do nákladov. Spolu so zvyšujúcimi sa nákladmi na zdravotnú starostlivosť, napríklad z dôvodu zvyšovania platov lekárov, sa preto vytvorila účtovná strata,“ spresňuje Sylvia Galajda.

X X X

Šok vo Švajčiarsku: Mladý muž sa vyhlásil za kráľa a legálne si privlastnil kus krajiny, už má aj tank

Švajčiarsko je vo svete vnímané ako symbol stability, precíznosti a nedotknuteľného súkromného vlastníctva. Napriek tomu sa tridsaťjedenročnému Jonasovi Lauwinerovi podarilo niečo, čo vyráža dych politikom aj právnikom – vďaka precíznemu štúdiu katastrov a využívaniu obskúrnych dier v zákone si vybudoval súkromné impérium s rozlohou viac ako 117 000 metrov štvorcových.

Samozvaný „kráľ Švajčiarska“, ako sa nechal po vzore nemeckých médií titulovať, systematicky vyhľadáva takzvané pozemky bez majiteľa a legálne si ich nárokuje pre seba. Jeho majetok dnes zahŕňa 148 parciel roztrúsených po celej krajine, vrátane lesov, opustených pozemkov a, čo vyvoláva najväčšiu vlnu hnevu, desiatok úsekov ciest priamo v obytných štvrtiach, píše Swissinfo.

Právny trik, ktorý Lauwiner využíva, je fascinujúco jednoduchý a zároveň kontroverzný. Podľa švajčiarskeho práva môže ktokoľvek požiadať o bezodplatný prevod pozemku, ktorý je v katastri vedený ako bez majiteľa, čo sa stáva napríklad pri nevyriešených dedičských konaniach alebo krachu developerských projektov.

Lauwiner tento proces prirovnáva k digitálnemu vojenskému ťaženiu bez krviprelievania. Akonáhle získa list vlastníctva k ceste pred vaším domom, stáva sa z neho podnikateľ s nečakanou pákou – od rezidentov môže vyberať poplatky za údržbu alebo profitovať z predaja práv na prechod k novostavbám, opisuje Daily Mail.

Hoci sám seba označuje za férového majiteľa, ktorý cesty neuzatvára, jeho kritici, ako napríklad politik Josef Schuler, hovoria o škandalóznom zneužívaní systému a chorobnej túžbe po moci.

Krása rakúskych Álp nemá hraníc. Takúto nádheru stojí za to vidieť

Ehrwald je malebná horská dedinka v Rakúsku, nachádzajúca sa v regióne Tirolsko, priamo pod majestátnym Zugspitze (2 962 metrov nad morom), najvyšším vrchom Nemecka. Toto miesto je rajom pre milovníkov turistiky, lyžovania a horských scenérií. Ak hľadáte pokojné miesto s nádhernou prírodou, športovým vyžitím a alpskou atmosférou, Ehrwald v Tirolsku je skvelou voľbou. Tieto nádherné zábery zachytil mReportér Andy Snijders.

Krajina aj výzbroj

Lauwinerova výstrednosť však nekončí pri pozemkoch. Svoj „kráľovský“ imidž dopĺňa pózovaním v uniformách, prevádzkovaním vlastnej „imperiálnej banky“ a zbierkou vyradenej vojenskej techniky. Práve jeho obrnené vozidlo BRDM-2, ktoré si doviezol z Nemecka, sa stalo predmetom ostro sledovaného súdneho sporu v kantóne Bern.

Úrady mu pôvodne odobrali poznávacie značky kvôli bezpečnostným obavám z ostrých hrán panciera, no správny súd nedávno rozhodol o čiastočnom víťazstve „kráľa“. Podľa verdiktu totiž neexistuje zákon, ktorý by civilistom paušálne zakazoval jazdu na bývalých vojenských vozidlách, a úrady musia každý prípad posúdiť individuálne.

Top 5 opustených miest na Slovensku, ktoré stoja za objavenie

Tento bizarný prípad má však aj vážnu dohru, ktorá mení tvár Švajčiarska. Švajčiarska vláda a jednotlivé kantóny už podnikajú kroky na sprísnenie pravidiel vlastníctva pôdy a zrušenie legislatívnych medzier, ktoré Lauwiner tak obratne využil.

Cieľom je udeliť obciam prednostné právo na kúpu alebo prevod opustených pozemkov, aby sa zabránilo ich prechodu do súkromných rúk špekulantov. Lauwinerov príbeh tak nie je len o výstrednom mladíkovi s tankom, ale o vážnej skúške odolnosti právneho štátu voči jednotlivcom, ktorí čítajú zákony pozornejšie než tí, ktorí ich tvoria.

Hoaxy ako vyšité: 7 absurdít, ktorým ľudia uverili, lebo sa objavili na internete

Je možný „kráľovský“ scenár aj inde?

Fenomén privlastňovania si „zeme nikoho“ (Terra nullius) nie je obmedzený len na alpskú federáciu, hoci zákony sa v jednotlivých krajinách líšia.

• Španielsko a Taliansko: V niektorých vyľudnených oblastiach juhovýchodnej Európy existujú podobné mechanizmy, kde štát podporuje prevod opustených nehnuteľností (známe domy za 1 euro), aby zabránil ich chátraniu, čo však prebieha pod prísnou kontrolou samospráv.

• Veľká Británia: V anglosaskom práve existuje koncept Adverse Possession (vydržanie), kde osoba môže získať vlastnícke právo k pôde, ak ju otvorene a nepretržite využíva určitý počet rokov bez námietky pôvodného majiteľa.

• USA: V niektorých štátoch sú stále v platnosti staré zákony o osídľovaní, ktoré za určitých podmienok umožňujú nárokovať si nevyužívanú pôdu, hoci v moderných mestských aglomeráciách je to prakticky nemožné.

• Slovensko: V našom právnom systéme je proces vydržania oveľa zložitejší a vyžaduje si preukázanie „dobromyseľnosti“ držiteľa počas 10 rokov, pričom neznáme pozemky zväčša spravuje Slovenský pozemkový fond. Scenár, kde by jednotlivec získal desiatky kilometrov ciest len zaslaním listu na úrad, je u nás legislatívne takmer vylúčený.

 X X X

Ruského generála našli mŕtveho v byte v Moskve. Bol pri jednej z najväčších katastrof sovietskej éry

Ruský generálplukovník Stanislav Petrov, ktorý býval náčelníkom vojsk radiačnej, chemickej a biologickej ochrany, bol nájdený mŕtvy v byte v centre Moskvy. Podľa predbežných zistení spáchal samovraždu, napísal denník Kommersant na svojom webe.

Petrov sa svojho času podieľal na likvidácii následkov havárie v jadrovej elektrárni v Černobyle. Generál, ktorý mal 87 rokov, bol ťažko chorý. Príbuzní ho našli mŕtveho, ako sedí v kuchyni pri stole. Pochovaný bude 8. mája na vojenskom cintoríne v Mytiščiach pri Moskve, dodal denník.

Jadrový reaktor v Černobyle explodoval v apríli 1986, keď bola Ukrajina súčasťou Sovietskeho zväzu. Tisíce obyvateľov z okolia elektrárne museli byť evakuované a prakticky nad celú Európu sa rozšíril oblak radiácie. Sovietske úrady nasadili obrovské množstvo personálu a vybavenia, aby sa pokúsili zvládnuť následky havárie. Posledný funkčný reaktor elektrárne bol odstavený v roku 2000.

Zvon, sviečky. Ľudia si uctili černobyľské obete

Rusko dlhšie ako mesiac okupovalo Černobyľskú jadrovú elektráreň v prvých týždňoch invázie, keď sa ruské sily snažili postúpiť na hlavné mesto Kyjev. Minulý rok v februári zasiahlo objekt, ktorý Ukrajina identifikovala ako ruský útočný dron dlhého doletu, zariadenie v Černobyle a prerazilo sarkofág, ktorý bráni úniku radiácie z reaktora číslo štyri. Kremeľ vtedy útok poprel a tvrdil, že Ukrajina zinscenovala „provokáciu“. Podľa ukrajinského vyšetrovania bol ruský útok úmyselný, vzhľadom na strmý uhol, pod ktorým dron narazil do sarkofágu.

X X X

 Magyar chce obnoviť Rakúsko-Uhorsko. Nebude to ľahké a nás to môže odsunúť nabok

Budúci maďarský premiér Péter Magyar chce obnoviť úzke spojenectvo Viedne a Budapešti. Môže tým zásadne oslabiť V4 a prekresliť mapu strednej Európy.

Zahraničné médiá to označujú za nový projekt „Rakúsko-Uhorska“, aj keď v skutočnosti to nemusí byť nič iné, len oslabenie doteraz existujúcej Vyšehradskej skupiny (V4), teda spolku medzi Slovenskom, Českom, Maďarskom a Poľskom.

Keď budúci maďarský premiér Péter Magyar krátko po voľbách ohlásil, že chce obnoviť bližšie vzťahy s Viedňou, ťažko sa to z angličtiny prekladalo do slovenčiny. Maďarčina, ale ani väčšina iných cudzích jazykov, totiž nemá výraz pre „Uhorsko“, aký poznáme v slovenčine či češtine. Majú len výraz „Maďarsko“, prípadne „Veľké Maďarsko“ (čím sa myslí Uhorsko)

Magyar vzbudil pozornosť tým, že ako jednu z prvých úloh si dal za cieľ obnoviť „rakúsko-maďarskú ríšu,“ napísal v článku bruselský portál Politico. V skutočnosti tým myslel obnovu Rakúsko-Uhorska, no v dnešných geopolitických pomeroch tým pravdepodobne myslel skôr toto – obnovu spolupráce medzi Viedňou a Budapešťou, ktorá počas 16-ročnej éry vlády Viktora Orbána škrípala.

„V minulosti sme zdieľali jednu krajinu a Rakúsko je dôležitým hospodárskym partnerom Maďarska,“ povedal Magyar po svojom víťazstve nad Viktorom Orbánom v maďarských voľbách začiatkom mesiaca, citoval Orbána nemecký portál Die Welt. „Chcem posilniť vzťahy medzi Maďarskom a Rakúskom z historických, ale aj kultúrnych a hospodárskych dôvodov.“

Maďari a Rakúšania majú stále úzke prepojenia

Budúci maďarský premiér chce oživiť vplyv strednej Európy tým, že nadviaže na jej imperiálnu minulosť, tvrdia rakúske médiá. S tým, že „chce pritom stavať na silných hospodárskych väzbách a spoločnej histórii, ktorá má korene v rakúsko-maďarskej monarchii z konca 19. storočia.“

Hranica medzi Rakúskom a Maďarskom, ktorá meria približne 350 kilometrov, je dnes charakteristická intenzívnou obchodnou aj ľudskou výmenou. Od rozšírenia EÚ na východ pracuje v Rakúsku približne 134-tisíc Maďarov, z ktorých mnohí dochádzajú za prácou.

No vzťahy medzi Maďarskom a Rakúskom nemusia byť idylické ani teraz, po zmene vlády v Budapešti. Nezhody by mohli vyvolať otázky týkajúce sa bezpečnostnej a zahraničnej politiky, ako aj energetiky, pripomína portál Die Welt.

Vysegradska stvorka stretnutie

Čo bude s V4?

Vyšehradskú skupinu, známu skôr ako „Vyšehradskú štvorku“ alebo V4, dnes tvoria Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko. Rakúsko v nej nie.

X XX

Vtip o Šimečkovej matke vyburcoval Bittó Cigánikovú. Aj v PS si všimli, že s populárnou stránkou niečo nie je v poriadku

Koláž viacerých príspevkov stránky Myšlienky politikov, ktoré zverejnila Bittó CigánikováZdroj: Aktuality.sk

SaS tvrdí, že so stránkou na Instagrame nemá nič spoločné.

Poslankyňa parlamentu Jana Bittó Cigániková, ktorú len pred niekoľkými dňami vylúčili z SaS, prešla do pomyselného protiútoku. V nedeľu večer na sociálnej sieti zverejnila status, v ktorom prepojila známu satirickú stránku s desiatkami tisíc sledovateľov na Instagrame s SaS.

Stránka, ktorá sa profiluje ako antivládna, no nezriedka zosmiešňuje aj Progresívne Slovensko a jeho predsedu, je podľa Bittó Cigánikovej akousi platformou SaS. Opozičná strana to odmieta, no jej bývalá členka tvrdí, že vie, kto za projektom stojí a na svojich slovách trvá.

Všetci spia – okrem Gröhlinga

Stránku „Myšlienky politikov“ na Instagrame sleduje takmer 140-tisíc ľudí. Svojím obsahom sa vysmieva koalícii či prezidentovi Petrovi Pellegrinimu, no z času na čas si uťahuje aj z PS. „Keď zistíš, že združenie tvojej mamy falšovalo bankové výpisy, ale vďaka novele trestného zákona jej nehrozí žiadny trest,“ hovorí jeden z posledných príspevkov na stránke.

Vtipy, ktoré by boli namierené na SaS, Myšlienky politikov v uplynulých mesiacoch nezverejnili. Skôr naopak, šéfa strany Branislava Gröhlinga či iných predstaviteľov strany zvykne instagramová stránka pochváliť.

Jeden z príspevkov stránky, ktorý pochvaľje šéfa SaSZdroj: Aktuality.sk

Napríklad, keď začiatkom roka Spojené štáty podnikli útok vo Venezuele, satirická stránka pranierovala opozíciu za to, že nijako nereaguje a spí – s výnimkou Gröhlinga. Bittó Cigániková teraz tvrdí, že prišla na to, že za stránkou stojí SaS, ktorá vraj takýmto spôsobom podprahovo útočí nielen na koalíciu, ale aj svojich partnerov.

X XX

Ortopéd varuje: Bolesť kolena sa neoplatí ignorovať, riskujete vážne poškodenie a mesiace dlhej liečby

Mnohí ľudia sa s príchodom jari a teplejších dní vracajú k pohybu. Po mesiacoch nižšej aktivity však telo nie je pripravené na náhlu záťaž, čo sa často prejaví bolesťami kolien. Po zime trpia, pomôže im tak len postupný návrat k pohybu. Uviedol to ortopéd z Centra pre liečbu pohybového aparátu nemocnice v Bánovciach nad Bebravou Viliam Laudon.

Rada by som jazdila už teraz, ale koleno je proti, priznáva Vlhová

S novým blonďavým prelivom, úsmevom na tvári, ale zlými novinkami. Slovenská lyžiarka Petra Vlhová nestihne úvod Svetového pohára v zjazdovom lyžovaní. Sezóna 2024/25 začne sobotňajším obrovským slalomom v rakúskom Söldene bez nej. „Potrebujem viac času,“ priznala zverenka Maura Piniho na pondelňajšej tlačovej konferencii.

Práve kolená patria podľa odborníkov medzi najviac ohrozené kĺby a prudké zvýšenie aktivity môže viesť k bolestiam, opuchom či vážnejším zraneniam. Nejde len o bežné rozhýbanie, ale o reakciu kĺbov, väzov a svalov na prudkú zmenu režimu. „Koleno je jeden z najviac zaťažovaných kĺbov v tele. Po zimnej pauze dochádza k oslabeniu svalov, zníženej stabilite a horšej koordinácii pohybu. Ak človek zrazu začne intenzívne športovať, koleno na to jednoducho nie je pripravené,“ vysvetlil Laudon.

Kľúčovú úlohu podľa neho zohráva aj stav chrupavky, tá síce nemá vlastné cievne zásobenie, no pri pravidelnom pohybe sa vyživuje prostredníctvom kĺbovej tekutiny. Náhle preťaženie po dlhšej dobe bez aktivity tak môže viesť k jej podráždeniu a bolestiam. „Typicky ide o pacientov, ktorí začnú behať, bicyklovať alebo športovať niekoľkokrát do týždňa bez postupného zvyšovania záťaže. Často prichádzajú s bolesťou prednej časti kolena, pocitom nestability alebo opuchom,“ priblížil lekár.

Medzi najčastejšie diagnózy patria preťaženie šlia, upavky či natiahnutie väzov. V niektorých prípadoch môže dôjsť aj k poškodeniu menisku, najmä pri rotačných pohyboch alebo nesprávnej technike cvičenia. „Ľudia majú tendenciu podceniť prvé príznaky. Bolesť ignorujú, prípadne ju riešia len analgetikami. To však môže viesť k zhoršeniu stavu a predĺženiu liečby,“ upozornil ortopéd.

Odborníci preto odporúčajú návrat k pohybu postupne. Dôležité je začať s nižšou intenzitou, zaradiť rozcvičku a posilňovanie stabilizačných svalov. „Základom je rešpektovať vlastné limity. Ideálne je kombinovať aeróbnu aktivitu s posilňovaním a nezabúdať na regeneráciu. Veľmi dôležitá je aj kvalitná obuv a správna technika pohybu,“ podotkol Laudon.

V prípade, že bolesť kolena podľa neho pretrváva niekoľko dní, zhoršuje sa alebo je sprevádzaná opuchom či obmedzením pohybu, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. „Včasná diagnostika môže zabrániť vážnejším poškodeniam a skrátiť dobu liečby. Netreba čakať, kým sa problém zhorší,“ uzatvoril ortopéd.

x X X

Volkswagen ukázal elektrické Polo. Zaujať chce aj nízkou cenou (+ čo ponúkne)

V rámci koncernu však nepôjde o jediný lacnejší elektrický model – chystá sa aj Škoda Epiq a Cupra už ukázala príbuzný model Raval.

Volkswagen predstavil nový elektromobil ID. Polo. Ide o dôležitú novinku, ktorou chce značka vstúpiť do segmentu dostupnejších elektrických áut a využiť známe meno Polo.

Spoločnosť už skôr uviedla, že ID. Polo bude v mnohých krajinách štartovať pod hranicou 25-tisíc eur. „S cenou od približne 25-tisíc eur, dojazdom až 455 km a prekvapivo veľkým vnútorným priestorom chce osloviť presne tých zákazníkov, ktorí doteraz váhali prejsť na elektrinu,“ uviedol Volkswagen.

TIP: Zaujímavé fakty k téme prináša aj naše video, obsah bol nahovorený umelou inteligenciou:

Kompaktnejší model

1. Polo je menší elektromobil postavený na platforme MEB+, ktorá je určená aj pre kompaktnejšie modely koncernu. Volkswagen pri tomto modeli nasadí pohon predných kolies, ktorý má v menších vozidlách priniesť výhody pri priestore aj cene.

Novinka vraj prinesie viac miesta ako štandardné Polo.Zdroj: VW

Automobilka chce novinkou osloviť zákazníkov, pre ktorých boli doterajšie elektromobily značky príliš drahé alebo veľké. „ID. Polo je dôkazom, že elektromobil môže byť kompaktný zvonka a veľký zvnútra. Vďaka platforme MEB+ ponúkne až 441 litrov na batožinu a prekvapivo veľa priestoru na zadných sedadlách, čo je až 25 % nárast v porovnaní s klasickým modelom Polo,“ porovnáva modely.

Dojazd do 450 kilometrov

Volkswagen pri ID. Polo počíta s dvomi veľkosťami batérie. Základné verzie s výkonmi 85 kW a 99 kW majú využívať LFP batériu s využiteľnou kapacitou 37 kWh. Tá má umožniť dojazd do približne 300 kilometrov.

Výkonnejšie verzie s výkonom 155 kW a neskôr aj športovejšie ID. Polo GTI majú dostať NMC batériu s využiteľnou kapacitou 52 kWh. Pri nej Volkswagen uvádza dojazd až približne 450 kilometrov. Slabšia batéria má zvládať rýchlonabíjanie výkonom do 90 kW, väčšia do 130 kW.

„Nabíjanie je štandardne rýchle – 10 až 80 % za približne 24 až 27 minút podľa verzie,“ spresňuje. Nemecký výrobca pri novinke zdôrazňuje aj návrat k praktickejšiemu ovládaniu. Model má priniesť modernejší interiér, ale aj viac fyzických ovládačov.

V modeli bude viacero fyzických tlačidiel.Zdroj: VW

1. Polo príde na trh ešte tento rok. Vozidlo sa bude vyrábať v zahraničí, slovenská fabrika v Bratislave tento model nezískala.

Prídu aj Škoda Epiq a Cupra Raval

1. Polo nebude v rámci koncernu Volkswagen jediným dostupnejším elektromobilom. Škoda pripravuje model Epiq, teda menší elektrický crossover. Automobilka dlhodobo komunikuje, že základná cena budúceho sériového modelu sa má pohybovať tiež okolo 25-tisíc eur.

Svoju novinku už ukázala aj Cupra. Model Raval vzniká v rovnakej koncernovej rodine dostupnejších elektromobilov a má byť športovejšie orientovanou alternatívou. Základná cena má štartovať približne na úrovni 26-tisíc eur.

 X X

Babišovi vyprchala trpělivost s komunikací Motoristů. Ti se ale moc měnit nehodlají

Jsou nejmenší vládní stranou, často ale paradoxně tou nejhlasitější. Osobitý styl komunikace mají Motoristé sobě od svého vzniku, v souvislosti s posledními výroky se ale jejich silácké a provokativní řeči a výpady vůči oponentům dost výrazně znelíbily Andreji Babišovi (ANO). Premiér je otevřeně vyzval ke změně stylu, k čemuž se ale Motoristé nemají.

„Dnes v České republice skončila klimatická krize. Nevím, jestli to uklidní aktivisty, kteří tím žijí, ale klimatická krize je over.“

Petr Macinka (15. prosince)

„Obdivuhodné je, že se tam (na demonstraci na Letné) sešlo asi čtvrt milionu lidí, což je skoro tolik lidí, kolik mám fanoušků, to je opravdu hodně. Trochu nevím, jestli ti lidé vědí, proti čemu demonstrují.“

Filip Turek (23. března)

„To jsou takové vlhké sny naší spojené kulturní levicové fronty, která ministra kultury nenávidí, protože jim bere peníze všech těch různých čerpaček a ukončuje lehkoživkovství našich neziskových vyžírek. Já ho v tom podporuju, aby to dělal určitě dál.“

Petr Macinka (1. dubna)

„Na našich čtyřech resortech je stále nalezlých plno, řekněme, progresivistických levicových, někdy zelených, někdy různých jiných parazitů. A my jsme se rozhodli je postupně deratizovat.“

Filip Turek (18. dubna)

To jsou jen jedny z mnoha ostrých či provokativních výroků představitelů Motoristů, kterými čeří české politické vody.

Některým členům vlády tento odbrzděný styl nezřídka sklouzávající k zesměšňování a znevažování leckoho a lecčeho podle informací iROZHLAS.cz a Radiožurnálu už před časem začal vadit. Nejvíce je pak dráždí nepokora čestného prezidenta Motoristů Filipa Turka.

 Vzrůstající nespokojenost je postupně vidět i na premiéru Andreji Babišovi. Ten přitom špatně nesl už to, jak moc se kolem přelomu roku řešilo, že prezident Petr Pavel odmítl Turka jmenovat ministrem. Tehdy si stěžoval, že média nezajímá nic jiného než Turek.

Vytočený Babiš

V posledním z výše zmíněných citátů se Turek rozhovořil o odhalování „parazitů“ v české státní správě. Popisoval, že v úřednických pozicích jsou levicoví aktivisté z neziskovek, kteří parazitují na systému, snaží se z něj vysávat peníze a vše ovlivňovat ve svůj prospěch.

To vyvolalo dosud největší odpor vůči komunikačnímu stylu Motoristů, za nepřijatelné výroky označila řada ministrů z ANO i za SPD, odsoudily je odbory i opozice a premiéra Babiše to vytočilo tak, že Turka hned několikrát i veřejně zpražil.

Na jeho vysvětlení, že nemyslel plošně úředníky nebo státní zaměstnance, reagoval Babiš slovy, že „neměl pokračovat v obhajování své řeči, která se nedá obhájit“.

„Pan Turek nemůže zkrátka takhle mluvit, je to nepřijatelné.“

Andrej Babiš (24. dubna)

„Evidentně panu Turkovi úplně nedochází, že už je politik a nemůže zkrátka takhle komunikovat. Mně to zásadně vadí. Měl se omluvit a nepokračovat v obhajování této své řeči, která se nedá obhájit.“

Andrej Babiš (25. dubna)

„Chápu, že média mají svátek, protože zase Turek něco řekl. Máme konkrétní výsledky pro lepší život našich občanů. To vás samozřejmě nezajímá.“

Andrej Babiš (26. dubna)

„On nemá úplně ideální styl komunikace. (…) Pokud by takhle komunikoval jako ministr, tak by tam určitě za mě nebyl. (…) Vyslal jsem mu jasný signál a doufejme, že je natolik inteligentní, že to pochopí.“

Andrej Babiš (2. května)

O Turkově chování a výrocích mluvil Babiš s předsedou Motoristů Petrem Macinkou a v sobotním pořadu Za pět minut dvanáct na TV Nova také potvrdil, že na poslední vyjadřování Motoristů „reagoval relativně agresivně“.

Na otázku moderátorky Báry Divišové, zda dostal Turek poslední šanci, nejdříve Babiš odvětil: „Pojďme na jiné téma radši.“ Když si to vyložila jako souhlas, neopravil ji.

 Na Babišovi je patrné, že mu mimořádně vadí, že výstřelky jeho koaličních partnerů překrývají to, co by chtěl za vládu komunikovat on, a často jej i zastiňují. I proto také řekl, že od Turka očekává, že pochopí, že je jeho vystupování pro vládu škodlivé. „Doufejme, že je natolik inteligentní, že to pochopí,“ řekl Babiš.

Turkova pokora? V nedohlednu

Že by Motoristům v jejich vyjadřování rád přistřihl křidélka, ukázal už zkraje února po vyhrocení vztahů mezi šéfem Motoristů a prezidentem Pavlem. „Pan Macinka řekl, že změní svůj způsob komunikace,“ sliboval tehdy Babiš na vládní tiskové konferenci s tím, že kabinet chce komunikovat spíše to, co dělá pro lidi.

Že by ale Babišovy soukromé i veřejné výzvy ke střídmějšímu vyjadřování padaly na úrodnou půdu, se zatím říci nedá.

„Byla to uzavřená akce bez kamer a tam si můžu říkat, co chci,“ uvedl Turek v minulém týdnu, tedy ještě před Babišovým posledním pokáráním.

V úterním vysílání na XTV dokonce k Babišově pozici při komentování jeho výroků naznačil, že si může soukromě myslet podobné věci, jen že jej nemůže veřejně pochválit.

„Pan Babiš je premiér. Chápu, že nemůže mě pochválit za taková slova. Jestli si myslí to samé, nebo nemyslí, to nechám na vašem úsudku,“ řekl s tím, že určitě svůj slovník upravovat nebude. „Řekl jsem to správně, oni to dezinterpretovali. Myslím si, že bych to už neměl říkat znovu, ale jediný důvod je strategický – vidím, co to vyvolalo,“ doplnil ke svým výrokům o „parazitech“.

Vicepremiér a šéf Motoristů za Turkem stojí a vždy stál. V nedělní Partii jej podpořil i po premiérových ostrých slovech. „Je to totálně dezinterpretovaná kauza. Jasně že Filip Turek občas v minulosti byl velmi neortodoxní na sociálních sítích, ale tento konkrétní případ je vůči němu značně nefér,“ řekl Macinka.

Na dotaz, jestli Motoristé změní svůj komunikační styl, odpověděl, že to v plánu nemá. S jeho chováním prý Babiš problém nemá a Turek si dle něj může dovolit více – právě proto, že není ministrem.

Zleva zmocněnec pro klimatickou politiku a Green Deal a poslanec Motoristů Filip Turek a místopředseda vlády, vicepremiér, ministr zahraničí a šéf Motoristů Petr Macinka na schůzi Sněmovny | Foto: Zuzana Jarolímková | Zdroj: iROZHLAS.cz

Naopak další klíčový Motorista, ministr pro sport a šéf poslaneckého klubu Boris Šťastný, čas od času Turka i veřejně pokárá. „Je to nepřijatelné, neměl to říkat, ale omluvil se,“ uváděl Šťastný v prvních reakcích.

Jako komunikačně nejuměřenější Motorista pak ještě pro iROZHLAS.cz uvedl: „Ve svém životě, chování a vystupování se snažím chovat klidně, pokorně, skromně a maximálně uctivě. Motoristé jsou pravicovou demokratickou stranou, je teda na osobní odpovědnost každého z našich politiků, jak se hodlají chovat a vystupovat.“

‚Hrozní jsme. Já vím‘

Motoristé sobě působili od svého založení trochu jako politický vtip, jenže pro Macinku a spol. to byl vážně míněný politický projekt, jemuž zatím vychází téměř vše, co si předsevzali.

Poté, co se otrkali v komunálních volbách 2022 v Praze, přišel úspěch ve volbách do Evropského parlamentu 2024, pár senátorských kandidatur a nakonec zisk 6,7 procenta ve volbách do Poslanecké sněmovny 2025 a následně vstup do vlády a obsazení čtyř resortů.

Právě svérázná komunikace je od začátku jejich poznávacím znamením. Byť například bývalý předseda Ústavního soudu Pavel Rychetský ji v minulém týdnu v Osobnosti Plus nazval „hulvátstvím, buranstvím a sprostotou“.

 Na svůj komunikační styl jsou ale Motoristé hrdí a neplánují ho výrazněji upravovat. Netají se tím, že jde o plánovanou strategii, rádi porušují zaběhnutá pravidla, provokují a pak se vysmívají pohoršení dotčené části společnosti.

„Ve velké míře jsou průkopníky tohoto stylu komunikace v české politice. Pokud bychom hledali dlouho, tak asi najdeme někoho, kdo si dělal v politice takovou legraci, třeba politik lokálního významu Matěj Hollan, který dělal spíš satiru. Motoristé ale tu legraci nemají laskavou, nenastavují zrcadlo systému, ale jsou často osobní, jejich komunikace je vlastně zlá a nesměřující k narušování veřejného prostoru provokací, která je provokací sama pro sebe,“ popisuje politolog a specialista na politický marketing a komunikaci z Masarykovy univerzity Otto Eibl.

Jedním ze symbolů Macinkovy komunikace se stala hláška: „Hrozní jsme, já vím.“ Tu poprvé použil v lednu, kdy odpovídal na to, proč nepozval na svůj tiskový brífink některá média. U jeho fanoušků má úspěch, i proto ji od té doby čas od času znovu vytáhne. Například, když zveřejňoval rozhovor s prezidentem Petrem Pavlem pro podcast Armády ČR.

„… fakt neměli problém mi ho poskytnout, takže se vlastně stačilo jen zeptat. Hrozní jsme, já vim… Tak tady ho máte. Sloužím lidu! ✌“ uvedl na svém facebooku.

Motoristický předseda dokonce oznámil, že na léto připravují kampaňové turné, které se bude jmenovat „Hrozní jsme tour“.

„Je otázka, jestli se jejich styl nemůže přejíst. Lidé se rádi baví a v okamžiku, kdy sledují Turka nebo Macinku, možná do jisté míry i Klempíře, tak se jim může líbit, jak to nandávají ‚systému‘,“ doplňuje Eibl.

Funguje to?

Motoristé skutečně tuzemský systém fungování politického života podrývají a hledají cestičky, kterými před nimi nikdo nešel.

Příkladem budiž celé dění kolem Turka. Prezident jej mimo jiné i kvůli jeho vyjadřování odmítl jmenovat ministrem, to však Motoristům nezabránilo vymyslet mu funkci vládního zmocněnce pro klimatickou politiku a Green Deal. A tak se Turek poměrně nepokrytě tváří, že řídí resort životního prostředí, byť sám o sobě mluví jako o „pouhém neministrovi“.

„Vznikl z toho zvláštní kočkopes, že máme Filipa Turka, který se tváří, že řídí ministerstvo životního prostředí, aniž je ministr,“ popisuje politolog Lubomír Kopeček.

Turek je viditelně naštvaný, že není oficiálně členem vlády, což jeho radikalizaci a dalším štěpným výrokům jen nahrává.

Zleva Filip Turek a Boris Šťastný (oba Motoristé) před jednáním vlády | Foto: Zuzana Jarolímková | Zdroj: iROZHLAS.cz

„Turkovy výroky docela pěkně odrážejí nejenom jeho osobnost – trochu zvláštní a možná pro někoho zajímavou –, ale i to, co jsou vlastně Motoristé. Strana, která se prosadila na hraně mezi xenofobií a normálním vystupováním s tím, že tu hranici občas překračuje. Je to část identity strany, díky které do značné míry byla úspěšná v loňských sněmovních volbách,“ říká Kopeček.

A doplňuje, že v rámci koaličního vládnutí s Babišovým hnutím ANO, které je ze své podstaty uměřenější, se z tohoto stylu zjevně stává velký problém.

 O tom, zda budou Motoristé trvanlivým a úspěšným politickým projektem, rozhodne logicky voličská podpora. Od minulých Babišových koaličních partnerů – sociálních demokratů a komunistů – se Motoristé odlišují především právě svou hlasitostí. Zatím jim tedy nehrozí, že by se nechali zastínit.

Zároveň ale ČSSD a KSČM zhynuly i na to, že si většinu politických úspěchů tehdejších vlád přivlastnilo hnutí ANO. Pro Motoristy tak bude klíčové, zda dokáží doručit alespoň část svých předvolebních slibů.

Protože jsou jen juniorním vládním partnerem, musí Motoristé „svítit“ i u toho, co jde přímo proti jejich programu. Například zvyšování zadlužení či převedení veřejnoprávních médií pod státní rozpočet.

Ve volebních modelech a průzkumech se Motoristé pohybují kolem pětiprocentní hranice, mírně tedy ztratili, jsou ale v mezích statistické odchylky od svého volebního výsledku z října 2025.

„Mám pocit, že strategie Motoristů úplně nevychází a jejich preference spíše klesají. Ztrácejí důvěru lidí, že nejsou schopni rozlišit období volební kampaně, kdy můžeme sledovat jakákoliv vyjádření, která mají zaujmout, šokovat a podobně, a každodenní práci, která vytváří zahraniční politiku nebo jinou aktivitu vlády,“ popsala v pořadu Jak to vidí politoložka a ředitelka Masarykova ústavu vyšších studií na ČVUT v Praze Vladimíra Dvořáková.

Oslovení odborníci se shodují, že minimálně v tom, že jsou vidět a ve vládě rozhodně nezapadli, se Motoristům daří. Umí pracovat se zájmem veřejnosti i médií.

„Vytváří v české politice chaotické prostředí, ve kterém se víří tornáda ve sklenicích vody. Ale my jim na to naskakujeme, krmíme trolly a necháváme publikum s popcornem se královsky bavit,“ uzavírá Eibl s tím, že tyto kauzy mají schopnost překrýt a přikrýt spoustu jiných a často důležitějších věcí.

X XX