Exkomunistovi Pavlovi: Na Ukrajině vyhrala korupcia nad vojnou.Rusko. Ak narušíte naše oslavy, na Kyjev dopadnú rakety.Sjezd sudetských Němců čelí kritice z Bavorska. Medvedev ČR: Vráťte Sudety Nemecku. Pražský samit nazval ‚satanistický sabat‘.Lampasák Pavel chce ČR stále táhnout do války

A ako vidia svoju budúcnosť v Európskej únii? Viac ako tri pätiny Ukrajincov sa nazdávajú, že o desať rokov sa im bude veľmi dobre žiť vo veľkej rodine európskych štátov, a nadpolovičná väčšina považuje úplatkárstvo za veľký problém verejného života. Vyplynulo to z prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnil Kyjevský medzinárodný inštitút sociológie. O jeho zisteniach informovali viaceré ukrajinské médiá.

Anketári sa pýtali respondentov aj na to, čo považujú za hlavnú hrozbu. Otázku formulovali tak, že opýtaní si mohli vybrať medzi korupciou a vojenskou agresiou. Korupciu označilo za najväčšie nebezpečenstvo 54 % ľudí, vojnu 39 % (ostatní sa nedokázali jasne vyjadriť). „Vidíme, že keď zameriame ich pozornosť na dve témy – vojnu a úplatkárstvo – potom v tomto prípade korupcia takpovediac vyhráva nad vojnou,“ konštatovali sociológovia z kyjevského inštitútu.

Na druhej strane môžu byť Ukrajinci ako-tak spokojní, keď porovnajú rozdávanie a prijímanie úplatkov v ich štáte so situáciou v Rusku, ktoré ich vo februári 2022 vojensky napadlo. Podľa rebríčku medzinárodnej organizácie Transparency International (TI) sa Ukrajina nachádza vo vnímaní korupcie na 104. mieste na svete, naopak, Rusko sa umiestnilo až na 157. pozícii. TI zaradila do svojho zoznamu dokopy 182 štátov na celej zemeguli. Čo sa týka Rusov, ich vnímanie korupcie je dokonca najhoršie, odkedy táto organizácia robieva prieskum zameraný na tento problém. V prípade Ruska i Ukrajiny ide o údaje TI z minulého roku.

Viac-menej podobne štylizovanú otázku ponúkli anketári opýtaným, keď zisťovali, ako vidia svoju budúcnosť v EÚ. Predstavili im dve možnosti: Ukrajinu o desať rokov v únii ako krajinu, ktorá prekvitá, alebo jej pesimistický obraz. Prvú alternatívu si vybralo 63 % respondentov (pesimistov je 23 %, ostatná nemajú jasnú predstavu). Sociológovia to nazvali skúmaním verejnej mienky v kontexte dlhodobého strategického optimizmu. V tomto prípade existujú výrazné výkyvy: kým na začiatku roku 2022 hovorilo o perspektívnej budúcnosti v EÚ nadšene až 88 % opýtaných, naopak, v polovici roku 2025 ich bolo len 43 %.

Treba poznamenať, že nateraz vôbec nie je jasné, či Ukrajina bude mať šancu vstúpiť do EÚ o desať rokov. Kyjev sa snaží robiť pokroky, aby sa čo najrýchlejšie priblížil k členstvu v únii, no čaká ho ešte veľa úloh, ktoré musí splniť. Ďalšou vecou je to, že viaceré členské krajiny európskej dvadsaťsedmičky sa pristupujú k možnému vstupu Ukrajiny do EÚ opatrne, nehľadiac na to, že ju v jej obrannej vojne proti ruskej agresii jednoznačne podporujú.

X XX

JUDR  VYVADIL:

Lampasák Pavel chce ĆR stále táhnout do války

Ať si táhne sám. My se bez něj obejdeme

Česko nesporně čekají těžké a napjaté chvíle. Petr Pavel, celoživotní zelený mozek by  nás nejraději všechny oblékl do zelených mundůrů a hurá na Putina.

Dělá to samozřejmě chytře. Protiruské nálady jsou značné, ukrajinská krize se nezmenšuje a za dveřmi jsou nachystané hordy frustrovaných voličů bývalé  koalice, kteří po letech arogantní dominance, kdy nás veřejně označovali za dezoláty, svině, či proruské šváby, jak něžně to řekl nedávno europoslanec Vondra nejsou schopni zkousnout, že prohráli.

A tomu přispívá, že psaná média i televize tvoří většinově  ostře militaristicky laděné novináře, kteří by nás všechny nejraději hnali na zteč za porážku Ruska, ačkoliv  ona většina, která zvítězila ve volbách by si přála spíše zdravý rozum  a co nejrychlejší ukončení  konfliktu na Ukrajinu.

Pavel tak systematicky  nastoluje neustále vyhrocenou mobilizaci.

I pozvání extrémního válečnického burcovače finského prezidenta Stubba, pro něhož válka proti Rusku je životní laskominou patří do tohoto arzenálu.

Realisticky a racionálně uvažující lidi samozřejmě vidí, že nejen Ukrajina, ale i Rusko mají toho konfliktu už plné kecky a situace na bojišti připomíná zákopovou válku z 1. světové.

V tomto ohledu zcela zapadl zásadně odlišný přístup premiéra Babiše, který nesoutěží o porážku Ruska, ale naopak o zprostředkování míru.

Jeho setkání s prezidentem Zelenským v Arménii bylo velmi rozumné a po jeho ukončení připomněl a zcela na místě, že již jednou bylo takřka napevno sjednáno příměří v Istanbulu na samotném počátku rusko-ukrajinského konfliktu za aktivní angažovanosti tureckého prezidenta Erdogana, ale díky zásahu militaristy, bývalého britského premiéra Borise Johnsona dohoda padla a od té doby se už jen ukrajinská fronta utápí v krvi.

Tato má poznámka není jakýmsi výplodem fantazie. Připomínám, že Volodymyr Zelensky již sám několikrát Erdogana požádal o pomoc při zprostředkování smírného uspořádání rusko-ukrajinského konfliktu.

Zcela určitě nemůže pomoci při jeho řešení Evropská unie, protože její představitelé sérií sankcí a plnou podporou Ukrajině tvoří válečnou stranu a mír nechtějí.

A americké vyjednávání dvou vyjednávačů Kuschnera a Wittkoffa  zjevně nemůže vést k úspěchu, minimálně z důvodu, že po jednom z posledních jejich vyjednávacím zásahu tentokrát v případě Iránu bylo vyvražděno vedení Iránu. Důvěra k nim je proto jak u ruské, tak i ukrajinské straně nulová.

Jestliže Petr Pavel ve svém projevu u příležitosti návštěvy jestřába Stubba snil o tom, že bychom se měli vydělit pomyslně z naší „malosti“ a jít – jak on říká za tou částí Evropy, která jde vpřed (rozuměj směrem k vyhrocení vojenského konfliktu s Ruskem), tak ať si táhne do Pobaltí a spřádá tam plány, kdy a jak Rusko napadne.

My se bez něj  rádi obejdeme.

JUDr. Jiří Vyvadil, server vasevec.cz

X XX

Izrael se snaží čelit stoupající mezinárodní izolaci

„Izrael se snaží bojovat proti mezinárodní izolaci způsobené válečnými zločiny izraelské armády (IDF) v pásmu Gazy,“ informuje Al Jazeera.

Podle zpráv začala dnes 6. května čtyřdenní návštěva izraelského prezidenta Isaaca Herzoga v  Panamě a Kostarice.  Jejím účelem   je posílení diplomatických vazeb na pozadí rostoucí mezinárodní izolace Izraele v důsledku války v pásmu Gazy.

V Panamě se má Herzog setkat s prezidentem José Raúlem Mulinem. Na schůzce by se měla projednat role Panamy v Radě bezpečnosti OSN, kde země často podporuje Izrael nebo se zdržuje hlasování o klíčových rezolucích.

Z Panamy odcestuje Herzog do Kostariky, aby se zúčastnil  inauguračního ceremoniálu Laury Fernandezové Delgadové.

Podle agentury je pro Izrael důležité posílit vztahy s těmito zeměmi, aby mohl čelit rostoucí kritice ze strany levicových politiků v Latinské Americe.

Jana Putzlacher, server vasevec.cz

X XX

Izrael se chystá na humanitární flotilu z Turecka

Podle pondělního článku v deníku The Jerusalem Post se v Turecku organizuje flotila 20 lodí a člunů, které mají zamířit do pásma Gazy. Izraelský deník zdůrazňuje, že situace dosáhla nové úrovně napětí. „Poprvé existují skutečné obavy, že by mohlo dojít k ozbrojenému střetu mezi oběma silami,“ píše list.

Podle izraelských médií diplomaté v zákulisí pracují na deeskalaci napětí. Představitelé izraelských obranných sil uvedli, že Izrael využívá diplomatické kanály s Tureckem, aby se pokusil zabránit vyplutí flotily. Izraelské námořnictvo mezitím zahájilo přípravy na zadržení plavidel. Podle deníku The Jerusalem Post lodě z tureckého přístavního města  Marmaris dosud neopustily.

Flotilu organizuje Turecká nadace pro humanitární pomoc, která v roce 2010 stála i za flotilou Mavi Marmara. Tehdy na loď vtrhly izraelské speciální jednotky, aby jí zabránily v dosažení pásma Gazy.

Útočníci  dokonce proti účastníkům plavby zahájili palbu ostrou municí a devět tureckých občanů zavraždili.  Po incidentu Turecko přerušilo diplomatické vztahy s Izraelem. Vztahy byly obnoveny až koncem června 2016 a Izrael souhlasil s vyplacením odškodnění rodinám obětí.

Současná flotila je přímou reakcí na události z minulého týdne, kdy izraelské námořnictvo zachytilo  mezinárodní humanitární konvoj západně od řeckého ostrova Kréta. Flotila, která plula ze Sicílie směrem k pásmu Gazy se skládala z přibližně ze 100 lodí a člunů. Izrael zabavil 20 plavidel a 175 aktivistů bylo zadrženo a deportováno do Řecka.

Podobnou operaci dříve zorganizovala Globální flotila Sumud. Na podzim roku 2025 se do pásma Gazy vydalo téměř 500 lidí. Konvoj zastavilo izraelské námořnictvo a aktivisté byli odvezeni do Izraele a následně deportováni.

Organizátoři flotily prohlašují, že jejich cílem je doručit humanitární pomoc do pásma Gazy a symbolicky prolomit izraelskou námořní blokádu. Izrael zase trvá na tom, že blokáda je zákonná.

List Jerusalem Post zdůrazňuje specifická rizika spojená s novou trasou. Na rozdíl od zachycení flotily poblíž Kréty se očekává, že současná iniciativa se bude odehrávat mnohem blíže k tureckému pobřeží. To podle webu výrazně zvyšuje riziko konfrontace mezi oběma námořnictvem obou zemí.

Jana Putzlacher, server vasevec.cz

X XX

MINISTR  NĚMECKA:

To už je existenční ohrožení, řekl německý ministr o jednomyslném hlasování v EU

Pravidlo jednomyslného hlasování může Evropskou unii v bezpečnostních otázkách dostat do existenčního ohrožení, varoval ve středu v Berlíně německý ministr zahraničí Johann Wadephul. Berlín podle něj osloví členské státy, které se k zavedení hlasování kvalifikovanou většinou nadále staví skepticky. Patří mezi ně i Česko.

„Když jde o bezpečnost, princip jednomyslnosti nás může uvrhnout do existenčního ohrožení. Protože jde o život a smrt! Vidíme to každý den na Ukrajině,“ citovala agentura Reuters z připraveného textu projevu.

Sedmadvacítka podle šéfa německé diplomacie potřebuje hlasování kvalifikovanou většinou, aby mohla rozhodovat rychleji, zejména v zahraniční politice.

Změnu způsobu hlasování v Evropské radě podle Wadephula v současnosti podporuje dvanáct členských států. „Oslovíme všechny členské státy včetně těch, které jsou stále skeptické,“ poznamenal také.

O klíčových otázkách společné zahraniční a bezpečnostní politiky rozhoduje EU jednomyslně, což dává každé z sedmadvaceti členských zemí právo veta. Ani drtivá většina evropských zemí tak nemusí být schopna prosadit svou vůli, což se v poslední době týkalo například podpory Ukrajiny, kterou blokovala končící maďarská vláda Viktora Orbána.

Změnu způsobu hlasování v minulosti podpořily mimo jiné čtyři nejlidnatější unijní země – Německo, Francie, Itálie a Španělsko. Podle zastánců jednomyslnosti by zavedení hlasování většinou vedlo k dalšímu oslabení národních států při fungování Evropské unie.

Kvalifikovanou většinou se v Unii podle současných pravidel míní skupina minimálně patnácti zemí, kde žije alespoň 65 procent unijního obyvatelstva.

X XX

 BABIŠ  ODMÍTÁ  SJEZD  SUDETSKÝCH  NĚMCŮ

Sudetskí Nemci mieria do Brna a česká politika vrie. Babiš odmieta zjazd, staré rany sa otvárajú

Česká Poslanecká snemovňa v noci na dnes nedokázala prijať uznesenie k plánovanému zjazdu Sudetonemeckého krajanského združenia v Brne. Po búrlivej debate, ktorá trvala do neskorých hodín, opozícia zablokovala rokovanie procesnými prestávkami. Napriek politickému odporu organizátori potvrdili, že akcia sa v máji uskutoční podľa plánu.

Nočný pat v snemovni

Atmosféra v snemovni vyvrcholila počas pokusu vládnej koalície (ANO, SPD a Motoristi) presadiť nesúhlas s konaním zjazdu. Šéfka poslaneckého klubu ANO Taťána Malá varovala, že akcia v Česku „jatrí emócie a otvára rany“. Podobne sa vyjadril aj minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček, podľa ktorého bola za minulosťou urobená jasná hrubá čiara a netreba sa k nej vracať.

Opozícia však vládny postup označila za populistický. Predseda poslaneckého klubu ODS Marek Benda obvinil koalíciu, že z podujatia robí celospoločenskú kauzu, aby odpútala pozornosť od iných zákonov. Rokovanie nakoniec skončilo bez záveru po tom, čo si päť opozičných klubov vyžiadalo dvojhodinové prestávky, čím program fakticky vyradili.

Babiš mení postoj

Premiér Andrej Babiš, ktorý ešte vo februári označoval zjazd za súkromnú aktivitu, dnes zaujal tvrdšie stanovisko. Vyhlásil, že akciu nepovažuje za šťastnú a za vládu sa na nej nikto nezúčastní. „Nie je to šťastná záležitosť, pretože je tu stále generácia ľudí, ktorá sa s tým ešte nezmierila,“ uviedol Babiš s tým, že o situácii už rokoval aj s nemeckým veľvyslancom v ČR.

Podľa premiéra je kľúčové, aby táto udalosť nezaťažila strategické partnerstvo s Nemeckom, ktoré je pre Česko ekonomicky najdôležitejším partnerom.

Organizátori zrušenie akcie odmietajú

Napriek politickému tlaku a protestom hnutia SPD v uliciach Brna, spolok Meeting Brno na konaní zjazdu trvá. Predstaviteľ združenia David Macek aj predák sudetských Nemcov Bernd Posselt potvrdili, že akcia prebehne od 22. do 25. mája bez ohľadu na prípadné výzvy parlamentu.

Účasť už potvrdili významní hostia vrátane bavorského premiéra Markusa Södera a nemeckého ministra vnútra Alexandra Dobrindta. Na podujatie sa chystajú aj zástupcovia nemeckej menšiny žijúcej v Česku, ktorí chcú prezentovať svoju kultúru.

Historický kontext celého sporu siaha do obdobia po druhej svetovej vojne, kedy bolo z Československa odsunutých približne 3 milióny Nemcov. Sudetonemecké združenia tento proces označujú za vyhnanie a uvádzajú, že pri ňom prišlo o život 15 000 až 30 000 ľudí.

Česká politická reprezentácia však opakovane pripomína širší kontext: predchádzajúcu šesťročnú nacistickú okupáciu, počas ktorej zahynulo 320 000 až 350 000 obyvateľov vtedajšieho Československa. Zatiaľ čo organizátori festivalu Meeting Brno vidia v zjazde šancu na zmierenie, časť českej politickej scény ho vníma ako nebezpečné otváranie uzavretých dejinných kapitol.

 X XX

 Špatný signál a pokrytectví. V Bavorsku kritizují postoj k sudetoněmeckému sjezdu

 Navrhované usnesení českých vládních stran k nadcházejícímu sjezdu sudetských Němců čelí kritice z Bavorska. Předseda frakce CSU v zemském sněmu Klaus Holetschek jej označil za politováníhodné a varoval před negativním signálem pro česko-německé vztahy. Poslanec Gerhard Hopp následně vyzval české poslance, aby návrh odmítli.

 Sudetoněmecký sjezd se uskuteční od 22. do 25. května v Brně. Poprvé se uskuteční v Česku, a to v rámci festivalu Meeting Brno. Vládní koalice ANO, SPD a Motoristů v návrhu usnesení chce, aby dolní komora českého parlamentu s pořádáním sjezdu sudetských Němců v Česku nesouhlasila. Sněmovna by navíc měla podle návrhu vyzvat organizátory k tomu, aby od pořádání akce upustili. Premiér Andrej Babiš ve středu řekl, že nepovažuje sjezd za šťastný. Za vládu se ho podle něj nikdo nezúčastní.

„To, že se česká vláda shodla na usnesení, které pořadatele Sudetoněmeckého sjezdu vyzývá k jeho zrušení, je politováníhodné a vysílá to špatný signál,“ uvedl Holetschek. Podle něj navrhované usnesení neodráží pozitivní reakci české společnosti, kterou plán na konání sjezdu v Brně vyvolal. Sjezd je podle vysoce postaveného politika CSU „pozvánkou ke smíření vyslovenou českou stranou“.

„Teď je ten pravý čas a je to to pravé místo,“ poznamenal. Připomněl, že z iniciativy jeho frakce uvolnilo Bavorsko na podporu sjezdu 300 000 eur (7,3 milionu korun). „Chceme dál stavět mosty a podporujeme živé bavorsko-české partnerství. K tomu je třeba na obou stranách odvahy podívat se na dějiny, a ne odvracet od nich zrak,“ dodal.

Také koordinátor bavorsko-české spolupráce ve frakci CSU v zemském sněmu v Mnichově Gerhard Hopp označil navrhované usnesení za špatný signál. Sudetoněmecký sjezd je podle něj „evropskou událostí – znamením, že vzpomínání a smíření nejsou protiklady, ale dvě strany jedné mince“. „Vyzývám české poslance: Hlasujte proti tomuto usnesení. Ne by bylo jasným přihlášením se k Evropě, která se dokáže poučit ze svých dějin a společně se dívat kupředu,“ dodal Hopp.

Holetschek i Hopp jsou členy strany CSU, jejímž předsedou je bavorský premiér Markus Söder. Už v únoru při návštěvě českého premiéra Andreje Babiše v Mnichově Söder řekl, že se patrně sjezdu sudetských Němců v Brně zúčastní. Jako bavorský premiér je patronem sudetských Němců, kteří jsou považováni vedle Švábů, Franků a Starobavorů za jeden z kmenů Bavorska. Svou účast na sjezdu potvrdil také spolkový ministr vnitra Alexander Dobrindt, který je rovněž členem CSU.

 Předák sudetských Němců Bernd Posselt ve svém vyjádření bavorskému veřejnoprávnímu rozhlasu BR kritizoval české hnutí Svoboda a přímá demokracie (SPD) a německou stranu Alternativa pro Německo (AfD). Označil je za pokrytce, kteří drží pospolu proti Evropě a smíření.

Vztahy mezi sudetskými Němci a Českem se v posledních letech výrazně zlepšily. Přispělo k tomu i to, že Sudetoněmecké krajanské sdružení ze svých stanov vypustilo zmínku o usilování o vrácení majetku, který byl sudetským Němcům při poválečném odsunu z Československa zabaven. Řadu smířlivých kroků učinila také česká strana. Důležitý byl mimo jiné mnichovský projev tehdejšího premiéra Petra Nečase, který v roce 2013 vyjádřil lítost Česka nad příkořím způsobeným sudetským Němcům při vysídlení po druhé světové válce.

Z Československa byly po druhé světové válce odsunuty asi tři miliony Němců. Sudetští Němci proces označují za vyhnání. První organizovaný transport odsunutých Němců odjel do americké okupační zóny 25. ledna 1946. Podle česko-německé komise historiků přišlo při odsunu o život 15 tisíc až 30 tisíc lidí. Za předešlé více než šestileté nacistické nadvlády zahynulo kolem 320 tisíc až 350 tisíc obyvatel tehdejšího Československa.

X xx

 Z vlády se nikdo nezúčastní sjezdu sudetských Němců v Brně. ‚Není to šťastná záležitost,‘ řekl Babiš

Premiér Andrej Babiš (ANO) nepovažuje chystaný sjezd Sudetoněmeckého krajanského sdružení v Brně za šťastný. Za vládu se ho nikdo nezúčastní. Premiér doufá, že akce nevyvolá střety mezi lidmi a nezatíží vztahy Česka s Německem. Řekl to ve středu novinářům při návštěvě Ostravska. Předák sudetských Němců Bernd Posselt sjezd v Brně potvrdil, SPD označil za pokrytce.

Sudetoněmecký sjezd v Brně se bude určitě konat, řekl bavorskému veřejnoprávnímu rozhlasu BR předák sudetských Němců Bernd Posselt. Ve svém vyjádření kritizoval české hnutí Svoboda a přímá demokracie (SPD) a německou stranu Alternativa pro Německo (AfD). Označil je za pokrytce, kteří drží pospolu proti Evropě a smíření.

Sjezd, který se uskuteční od 22. do 25. května, bude poprvé v Česku, a to jako součást festivalu Meeting Brno. „Není to šťastná záležitost. Zkrátka je tady ještě generace lidí, která se s tím v rámci této věci ještě nesmířila,“ uvedl Babiš. O postoji ke konání sjezdu debatovali v úterý několik hodin poslanci, pokračovat mají ve středu večer.

Koalice ANO, SPD a Motoristů v návrhu usnesení chce, aby dolní komora s pořádáním sjezdu sudetských Němců v Česku nesouhlasila. Sněmovna by navíc měla podle návrhu vyzvat organizátory k tomu, aby od pořádání akce upustili. Opoziční řečníci v debatě uváděli například to, že od koalice jde o hledání vnějšího nepřítele, sjezd je podle nich součástí procesu usmíření.

 „Určitě nechceme, aby to nějak zatížilo naše vztahy s Německem. My se díváme do budoucnosti, pro nás je Německo strategický, ekonomicky nejdůležitější partner,“ řekl Babiš. Doufá, že celá akce se odehraje v klidu.

Před druhou světovou válkou žily v Československu více než tři miliony Němců, poté muselo odejít asi 90 procent z nich. Zůstat směli jen antifašisté, lidé ze smíšených rodin nebo odborníci nezbytní pro hospodářství. Dnes se k německé, případně kombinované národnosti hlásí zhruba 25 000 lidí.

„Vztahy s Německem byly vyřešeny v minulosti, byla udělána jasná tlustá čára a nemá cenu jitřit staré rány,“ řekl ve středu novinářům ministr průmyslu a obchodu Karel Havlíček (ANO). „My se díváme dopředu,“ dodal Babiš.

Pozice SPD

Na sjezd se chystají i přibližně dvě stovky zástupců německé menšiny v Česku. Chtějí představit své aktivity a tradice. V tiskové zprávě to uvedl Martin Dzingel, jednatel Shromáždění německých spolků v ČR, které sdružuje asi 20 spolků a podporuje síť 13 česko-německých center setkávání. Účast by mohla být ještě vyšší, podle sdružení ji však brzdí kritika, která se proti sjezdu vzedmula

 Úterní jednání ve Sněmovně provázely emoce. Předseda poslanců ODS Marek Benda uvedl, že vládní hnutí SPD udělalo ze sjezdu celospolečenskou kauzu a hnutí ANO na to naskočilo jako malé děti.

„Vy jste tady do krve hájili zájmy sudetoněmeckého landsmanšaftu místo zájmů lidí, kteří umřeli v těch koncentrácích,“ prohlásil na adresu opozice šéf klubu SPD Radim Fiala. Dosavadní debata podle předsedkyně klubu ANO Taťány Malé ukázala, že na sjezd krajanského sdružení v Brně není vhodná doba, akce jitří podle ní emoce a otevírá rány.

Z Československa byly po druhé světové válce odsunuty asi tři miliony Němců. Sudetští Němci proces označují za vyhnání. Podle česko-německé komise historiků tehdy přišlo o život 15 000 až 30 000 lidí. Za předešlé více než šestileté nacistické nadvlády zahynulo kolem 320 000 až 350 000 obyvatel někdejšího Československa.

X xx

 Rusko. Ak narušíte naše oslavy, na Kyjev dopadnú rakety.

 Rusko varuje diplomatov, aby sa v prípade útoku evakuovali. Ruské ministerstvo zahraničných vecí v stredu varovalo diplomatické misie v Kyjeve a vyzvalo ich, aby urýchlene evakuovali svoj personál v prípade, že Ukrajina naruší oslavy Dňa víťazstva 9. mája v Moskve. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zdôraznil, že Rusko porušovalo Kyjevom vyhlásené prímerie a Ukrajina teraz zváži ako na to reagovať.

Je EÚ vo vojne? Ak to tak povieme, vtiahlo ju do nej Rusko, hovorí zástupca eurokomisie

„Ruské ministerstvo zahraničných vecí dôrazne vyzýva orgány vašej krajiny, aby k tomuto vyhláseniu pristupovali s najvyššou zodpovednosťou a zabezpečili včasnú evakuáciu personálu diplomatických a iných zastúpení z mesta Kyjev v súvislosti s nevyhnutnosťou odvetného úderu ruských ozbrojených síl na Kyjev“, pokiaľ naruší oslavy Dňa víťazstva, uviedla hovorkyňa ministerstva Marija Zacharová vo videu adresovanom ostatným štátom zverejnenom na Telegrame.

Rusko pri príležitosti osláv Dňa víťazstva nad fašizmom jednostranne vyhlásilo prímerie na 8. a 9. mája. Ukrajina na to reagovala vlastným návrhom na zastavenie paľby od stredajšej polnoci (utorok 5. mája 23.00 h SELČ) a vyzvala Moskvu, aby sa pridala.

 X X X

 Více funkcí neznamená více plných odměn. Ústavní soud nevyhověl senátorům

Souběh funkcí v obci a kraji je běžný a přínosný, argumentovali senátoři, za které jednal Petr Štěpánek (STAN). 

Politici, kteří působí paralelně v obecní a krajské samosprávě, mají dál dostávat snížené odměny. Ústavní soud (ÚS) zamítl návrh skupiny 22 senátorů na zrušení právní úpravy. Plnou odměnu od letoška vyplácí jen jeden samosprávný celek, další v pořadí ji snižuje na 40 procent. Na vyšší částku by měl politik nárok, pokud by působil jen v jednom zastupitelstvu.

Změna se dotkla stovek komunálních a krajských politiků, kteří propojují různé úrovně samospráv. Souběh funkcí v obci a kraji je běžný a přínosný, argumentovali senátoři, za které jednal Petr Štěpánek (STAN). Navíc připomínali, že jde o výsledek rozhodnutí voličů. Chtěli, aby Ústavní soud škrtal v obecním i krajském zřízení, stejně jako v zákoně o hlavním městě Praze.

Podle Štěpánka je žádoucí, aby zástupci měst a obcí byli i v krajských zastupitelstvech. „Jsou tam velmi užiteční a za svůj čas si, myslím, zaslouží spravedlivou odměnu, stejně jako jiní zastupitelé, kteří jsou třeba lékaři nebo dělníci,“ uvedl Štěpánek.

ÚS: Úprava sleduje legitimní cíl úspor

Podle středečního nálezu ale právní úprava není ani protiústavním přílepkem, ani nezasahuje do práva na samosprávu nebo práva na spravedlivou odměnu za práci. Sleduje legitimní cíl, a to zejména úspory v rozpočtech územních samospráv.

„Vzhledem k tomu, že jedna z odměn je stále v plné výši, tak krácení té druhé nezasahuje do jádra práva na spravedlivou odměnu. To samotné krácení je třeba poměřovat nějakým legitimním cílem. Ten cíl se tady nabízí – je to úspora prostředků z veřejných rozpočtů, konkrétně prostředků územních samospráv,“ řekl novinářům soudce zpravodaj Martin Smolek.

Zákon o obcích například stanovuje, že pokud je uvolněný člen zastupitelstva zároveň krajským zastupitelem, „poskytne mu odměnu v plné výši pouze ten samosprávný celek, který by mu jako členovi zastupitelstva poskytoval odměnu vyšší“. Druhý samosprávný celek pak vyplácí jen 40 procent částky, která by členovi zastupitelstva jinak náležela. Sporné paragrafy v ostatních napadených zákonech mají podobnou konstrukci.

Jurečka: Nejde o sbírání funkcí a odměn

Nález Ústavního soudu ocenil bývalý ministr práce a sociálních věcí Marian Jurečka (KDU-ČSL). „Jsem rád, že můj tehdejší návrh obstál. Veřejná služba nemá být o sbírání funkcí a odměn (což dnes nejvíce kumulují například ve sněmovně politici za ANO), ale o odpovědnosti vůči občanům a férovém nakládání s penězi daňových poplatníků,“ napsal na síti X.

Před soudem obstála také související právní úprava odměn. Týká se komunálních a krajských politiků, kteří zároveň vykonávají mandát poslanců, senátorů nebo členů vlády. Nález soudu byl jednomyslný, nikdo neuplatnil odlišné stanovisko.

Redakce České justice 

 X XX

 Medvedev Čechom: Vráťte Sudety Nemecku. Pražský samit nazval ‚satanistický sabat‘

Bývalý ruský prezident a premiér Dmitrij Medvedev, ktorý je teraz podpredsedom ruskej bezpečnostnej rady v reakcii na vyjadrenia českého ministra zahraničia Jána Lipavského vrátenie anektovaného polostrova Krym Ukrajine navrhol vrátiť Sudety Nemecku, napísala dnes ruská štátna agentúra TASS. Pripomenula Lipavského vyjadrenie, že politika Európskej únie by mala viesť k obnoveniu celistvosti Ukrajiny v hraniciach z roku 1991.

Bývalý ruský prezident a súčasný podpredseda bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev.

Rusko anektovalo Krym v marci 2014, po zvrhnutí proruského prezidenta v Kyjeve. Vlani v septembri vyhlásilo anexiu ďalších štyroch ukrajinských regiónov, ktorých časti okupovalo po svojom nevyprovokovanom útoku proti susednej krajine vo februári toho istého roku. Drvivá väčšina krajín sveta tieto anexe neuznáva.

Odstrašil samit NATO Rusko a posilnil Ukrajinu?

„Pomoc EÚ by mala byť predovšetkým zameraná na to, aby si Ukrajina vzala späť Krym. To si myslí takzvaný minister zahraničia Česka a tento názor vyslovil na satanistickom banderovskom sabate, organizovanom v jeho krajine. Statoční ľudia, ale bez mozgov. Takže chcete spravodlivosť podľa nacistického vzoru? Potom v Česku prijmite rozhodnutie vrátiť Sudety Nemcom a obnoviť Sudetenland,“ napísal Medvedev v sociálnej sieti X.

Lipavský vystupoval v utorok na parlamentnom samite Krymskej platformy v Prahe. Platforma sa usiluje o obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny vrátane ukončenia ruskej okupácie Krymského polostrova. K stretnutiu sa formou videopríspevku pripojil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj,

Podľa Lipavského sú akékoľvek špekulácie o tom, že by Krym mohol byť vymenený s Ruskom za mier, neopodstatnené a nebezpečné. Krym Minister považuje za kľúč k ukončeniu imperialistických ambícií Ruska v Európe.

Medvedev bol v čase, keď v rokoch 2008 až 2012, vystriedal Vladimira Putina v Kremli, za liberála, aspoň podľa ruských meradiel. Ale po odchode z Kremľa a neskôr aj z čela vlády strácal na význame, než po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu so svojimi komentármi na sociálnych sieťach začal prejavovať ako jeden z najradikálnejších „jastrabov“.

X XX

Bezpečnostná situácia sa prudko zhoršuje. Švajčiarska správa odhaľuje, čoho by sa mala Európa báť

Rusko je podľa Švajčiarska aj naďalej najväčším ohrozením pre bezpečnosť, stabilitu a mier v Európe a jeho ciele ďaleko presahujú Ukrajinu.

Výročné hodnotenie NATO. Rutte žiada rast výdavkov na zbrojenie

Generálny tajomník NATO Mark Rutte pri predstavovaní výročnej správy vyzval členské krajiny, aby v júli na summite v Ankare presvedčili, že sú na dôveryhodnej ceste k zvýšeniu obranných výdavkov na päť percent hrubého domáceho produktu (HDP). / Zdroj: ta3

Vo výročnej správe o bezpečnosti v alpskej krajine i vo svete, ktorá vychádza z analýzy švajčiarskej spravodajskej služby NDB, to dnes uviedla švajčiarska vláda. Bezpečnostná situácia v krajine sa podľa nej za posledné roky aj vlani výrazne zhoršila.

„(Rusko) chce obnoviť svoj vplyv vo východnej Európe a ako globálny aktér a tiež sa etablovať ako veľmoc,“ konštatuje švajčiarsky kabinet, podľa ktorého kvôli tomu Moskva hybridnými prostriedkami vedie široko koncipovaný a dlhodobý konflikt proti Západu. Tento konflikt sa navyše podľa Bernu zintenzívňuje a Rusko pri ňom používa napríklad sabotáže, vplyvové aktivity, propagandu či dezinformácie.

„Švajčiarsko je priamo zasiahnuté predovšetkým kybernetickými útokmi, zakázanou spravodajskou činnosťou, snahami o proliferáciu, ako aj vplyvovými aktivitami a dezinformáciami,“ uvádza sa tiež v správe, podľa ktorej Moskva vyvinula komplexné stratégie, aby obchádzala sankcie, ktoré na ňu uvalili západné krajiny.

V materiáli sa ďalej píše o revizionistických zámeroch Ruska, jeho vojenskom hospodárstve či masívnom zbrojení a ohrození Európy.

Zároveň švajčiarska vláda poukazuje na to, že od vlaňajšieho nástupu administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa do úradu nie je isté, že sa Spojené štáty naďalej postavia za bezpečnosť a obranu Európy. Aj keď mnohé európske krajiny sa teraz snažia o posilnenie obranyschopnosti kontinentu, nie je isté, že to bude stačiť na odstrašenie a schopnosť sa brániť.

V ďalších častiach dokumentu švajčiarska vláda upozorňuje okrem iného na nebezpečenstvo terorizmu, ktoré podľa nej naďalej vychádza predovšetkým od džihádistov, a to predovšetkým jednotlivcov či menších skupín, ktoré by mohli spáchať útoky na civilistov za použitia jednoduchých prostri

Slovensko po dvoch rokoch predalo dlhopisy aj vo švajčiarskych frankoch za 700 miliónov CHF

Slovensko v stredu predalo nové štátne dlhopisy vo švajčiarskych frankoch. Ich celková hodnota bola 700 miliónov CHF (764 miliónov eur). Informovala o tom Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL).

Išlo o tri rôzne tranže dlhopisov so splatnosťou tri, šesť a desať rokov. Trojročný dlhopis priniesol štátu 355 miliónov švajčiarskych frankov pri ročnom úroku 0,6850 %. Cenných papierov so splatnosťou šesť rokov sa predalo za 185 miliónov CHF pri úročení 1,0525 %. Desaťročný dlhopis vyniesol 160 miliónov CHF s úrokom 1,4050 %.

Išlo o ďalšiu úspešnú emisiu slovenských štátnych dlhopisov umiestnených vo Švajčiarsku, predchádzajúca bola realizovaná v apríli 2024. Slovensku sa vtedy podarilo predať dlhopisy v celkovej hodnote 635 miliónov CHF.

„Slovensko dnes úspešne predalo štátne dlhopisy v celkovej hodnote až 700 miliónov švajčiarskych frankov. Po dvoch rokoch sa tak opäť podarilo rozšíriť financovanie aj mimo eura a vstúpiť aj na trh v švajčiarskych frankoch,“ zhodnotilo na sociálnej sieti Ministerstvo financií (MF) SR. Dlhopisy vydané v troch splatnostiach podľa neho potvrdzujú dlhodobú dôveru investorov v stabilitu slovenskej ekonomiky.

X X X

Americký prezident Donald Trump v stredu uviedol, že uzavretie dohody s Iránom považuje za vysoko pravdepodobné. Hlavným bodom vyjednávaní je podľa neho prevzatie iránskych zásob obohateného uránu, ktoré by mali byť následne prevezené na územie Spojených štátov. Hoci Teherán oficiálne plány na odovzdanie uránu popiera, potvrdil, že americký návrh momentálne posudzuje a svoje finálne stanovisko doručí prostredníctvom pakistanského sprostredkovateľa. Spojené štáty zároveň varovali pred zintenzívnením útokov v prípade, ak by diplomatické úsilie zlyhalo.

 

X XX

 Americký prezident Donald Trump v stredu vyhlásil, že dohoda s Iránom je „veľmi reálna“. Teherán podľa jeho slov súhlasil, že nikdy nebude vlastniť jadrovú zbraň, čo však tamojší predstavitelia nepotvrdili. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP a televízie BBC.

„Chcú uzavrieť dohodu… chcú rokovať,“ povedal Trump na brífingu v Oválnej pracovni. „Za posledných 24 hodín sme viedli veľmi dobré rokovania a je veľmi reálne, že sa nám podarí dohodnúť,“ dodal.

Americký prezident ešte predtým vyhlásil, že Spojené štáty získajú iránske zásoby obohateného uránu, ktoré budú nakoniec prevezené na územie USA. Ministerstvo zahraničných vecí Teheránu takéto plány popieralo.

BBC uvádza, že Trump vo svojom prejave zároveň nenápadne naznačil, že Irán bude nakoniec prinútený k dohode. „Uvidíme, či budú súhlasiť alebo nie. A ak nebudú, nakoniec budú musieť súhlasiť aj tak krátko na to,“ vyhlásil.

Prezidentove slová podľa BBC nadviazali na jeho skorší príspevok na platforme Truth Social, v ktorom prisľúbil obnovenie a zintenzívnenie útokov, ak rokovania zlyhajú.

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí v stredu uviedol, že „plán a návrh USA sa stále posudzujú“. Teherán podľa neho oznámi svoje stanovisko sprostredkovateľovi Pakistanu „po finalizácii svojich názorov“.

 X X X

 Americký prezident Donald Trump v stredu vyhlásil, že Spojené štáty získajú obohatený urán z Iránu, zatiaľ čo sa obe krajiny snažia dosiahnuť dohodu o ukončení vojny v Perzskom zálive. Píše Reuters.

„Dostaneme ho,“ povedal novinárom po odchode z Bieleho domu. Jedným z hlavných cieľov Trumpa vo vojne proti Iránu je zaistiť, aby Teherán nevyvinul jadrovú zbraň, pripomína Reuters. Irán podľa odhadov disponuje viac než 408 kilogramami uránu obohateného až na 60 percent.

Trump trvá na tom, že iránske zásoby budú nakoniec prevezené na územie USA, hoci ministerstvo zahraničných vecí Teheránu takéto plány popieralo.

Prezident USA uviedol ešte v apríli na platforme Truth Social, že presun obohateného uránu nebude jednoduchý, keďže americké sily minulý rok zbombardovali a zničili iránske jadrové zariadenia. „Vykopanie (uránu) bude preto dlhý a náročný proces,“ skonštatoval.

X X X

 Lietadlo amerického námorníctva v stredu „zneškodnilo“ iránsky ropný tanker v Ománskom zálive, ktorý sa pokúšal prelomiť námornú blokádu Spojených štátov, oznámilo na sociálnej sieti X Ústredné velenie americkej armády (CENTCOM). Informujú agentúry AFP a AP.

Armáda USA tvrdí, že tanker M/T Hasna opakovane varovala. „Keď posádka neuposlúchla opakované varovania, americké sily vyradili z prevádzky kormidlo tankera niekoľkými ranami z 20 mm kanónu (stíhačky) F/A-18 Super Hornet amerického námorníctva, ktorý vzletel z lode USS Abraham Lincoln. Hasna sa do Iránu už neplaví,“ uviedlo veliteľstvo.

Americký prezident Donald Trump v stredu pohrozil Iránu obnovením ešte silnejších útokov v prípade, že nepristúpi na dohodu so Spojenými štátmi. Ak tak urobí, vojna sa podľa neho skončí a opäť sa otvorí Hormuzský prieliv.

Irán v reakcii uviedol, že najnovší americký návrh prehodnocuje a po „finalizácii svojich pohľadov“ kontaktuje Pakistan, ktorý vystupuje ako sprostredkovateľ rozhovorov s USA.

X XX

 Viac príležitostí pre podnikateľov: Eurofondy pomáhajú firmám inovovať a expandovať

Pomoc od štátu prostredníctvom eurofondov otvára slovenským firmám dvere k inováciám, novým trhom, biznisovým partnerom aj odborníkom. Do konca roka 2027 je v hre podpora presahujúca 26 mil. eur z európskych zdrojov, ktorá môže pre mnohé podniky znamenať kľúčový zlom v ich raste.

Štát s pomocou eurofondov pomáha slovenským firmám presadiť sa v zahraničí – výstava Meble Polska.

Expandovať do zahraničia, inovovať produkty alebo zefektívniť fungovanie firmy dnes nemusí byť len plánom na papieri. Slovenské podniky majú aj v tomto roku k dispozícii národné projekty z eurofondov, ktoré im pomáhajú rásť, získavať strategické kontakty a posilňovať konkurencieschopnosť doma i vo svete. Národné projekty realizované v rámci Programu Slovensko prinášajú firmám nielen finančnú pomoc, ale aj praktické služby a odborné poradenstvo, ktoré by si mnohé menšie firmy inak nemohli dovoliť. Ministerstvo hospodárstva SR ich realizuje prostredníctvom svojich kľúčových organizácií – Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA), Slovak Business Agency (SBA) a Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO). Spoločným menovateľom tejto podpory je odstránenie bariér pri zavádzaní inovácií a uľahčenie prístupu k odborným službám, ktoré sú pre rast nevyhnutné.

SARIO: Otváranie dverí na zahraničné trhy, ale aj k odborníkom

Pre mnohých podnikateľov je hranica Slovenska pomyselnou stenou. Národný projekt „Podpora internacionalizácie MSP 2“ pod hlavičkou SARIO túto stenu búra. Cieľom národného projektu je pomôcť malým a stredným podnikom preniknúť na nové trhy a nadviazať obchodné partnerstvá, ktoré by bez inštitucionálnej podpory vznikali len veľmi ťažko.

Jedným z hlavných nástrojov sú národné stánky na významných medzinárodných veľtrhoch. V tomto roku sa už slovenské firmy úspešne prezentovali na prestížnom potravinárskom veľtrhu Gulfood, medicínskej výstave World Health Dubai či na veľtrhu nábytku Meble Polska. V priebehu roka čakajú výrobcov ďalšie významné podujatia: strojársky Hannover Messe, EUROBIKE, digitálny Gamescom, dopravný InnoTrans v Nemecku, MSV Brno alebo potravinársky SIAL v Paríži.

Ak mieri vaše podnikanie ešte vyššie, k dispozícii sú misie do technologického Texasu, Švajčiarska či kenskej Nairobi, ktoré zahŕňajú cielené B2B rokovania. Podporu dopĺňa Exportná akadémia a kľúčová správa o otvorení masívnej výzvy na exportné vouchery v maximálnej alokácii 1 000 000 eur. Zverejnenie výzvy, ktorá poskytne priamu finančnú injekciu približne stovke firiem, je plánované v druhej polovici apríla.

Obľúbenou formou pomoci je pre slovenských podnikateľov aj pomoc odborníkov prostredníctvom individuálnych či skupinových konzultácií.

SBA: Poradenstvo, ktoré vás posunie vpred

Rozvoj podnikania si často vyžaduje prístup k špecializovaným znalostiam – od manažmentu až po právne či technologické otázky. Na to sa zameriava národný projekt „Horizontálna podpora malého a stredného podnikania“ realizovaný SBA. Firmy môžu získať podnikateľské poukážky na odborné služby, ako sú napríklad firemné audity, analýzy v oblasti obehového hospodárstva, ale aj strategické plány pre slovenské rodinné podniky. Expert dokáže firme presne identifikovať, kde má slabé miesta a ako to zmeniť.

Veľký záujem je aj o individuálne konzultácie, ktoré ponúkajú až 20 hodín s odborníkom z praxe a skupinové vzdelávacie programy. V rámci strediska Creative Point sa môžu podnikatelia naučiť pracovať s 3D tlačou či modelovacím softvérom, čím rozvíjajú svoje digitálne zručnosti. SBA pomáha svojimi službami nielen etablovaným firmám, ale aj začínajúcim a potenciálnym podnikateľom.

SIEA: Inovácie nie sú sci-fi, ale nutnosť pre prežitie

V dnešnej dobe už neplatí, že inovácie sú výsadou IT sektora. Ak chce akákoľvek firma predbehnúť konkurenciu, musí modernizovať. Národný projekt „Zvýšenie inovačnej výkonnosti slovenskej ekonomiky 2“, ktorý realizuje SIEA, podporuje výskum, vývoj a zavádzanie nových riešení do praxe.

Hlavným nástrojom sú inovačné poukážky, ktoré pokrývajú náklady na vývoj produktov, certifikáciu či ochranu duševného vlastníctva. Projekt priamo reaguje na aktuálne trendy, ako sú digitalizácia, automatizácia výroby či robotizácia. Do konca jeho realizácie sa plánuje podporiť viac ako 400 firiem, pričom významnou súčasťou je aj podpora klastrov, ktoré prepájajú podniky s výskumnými organizáciami.

Prečo využiť túto podporu?

Eurofondová podpora cez národné projekty cielene odstraňuje najväčšie prekážky v podnikaní – nedostatok peňazí na odborníkov a strach z neznámeho zahraničného trhu. Celý systém je nastavený tak, aby firmu sprevádzal od prvotnej inovácie až po úspešný predaj. Informácie o aktuálne otvorených výzvach sú dostupné priamo na weboch agentúr.

Využiť národné projekty znamená v roku 2026 rozdiel medzi stagnáciou a rastom. Príležitosti sú na stole. Stačí urobiť prvý krok.

Text vznikol s finančnou podporu Európskej únie v rámci Programu Slovensko.

X X x

Viac príležitostí pre podnikateľov: Eurofondy pomáhajú firmám inovovať a expandovať

Pomoc od štátu prostredníctvom eurofondov otvára slovenským firmám dvere k inováciám, novým trhom, biznisovým partnerom aj odborníkom. Do konca roka 2027 je v hre podpora presahujúca 26 mil. eur z európskych zdrojov, ktorá môže pre mnohé podniky znamenať kľúčový zlom v ich raste.

Štát s pomocou eurofondov pomáha slovenským firmám presadiť sa v zahraničí – výstava Meble Polska.

Expandovať do zahraničia, inovovať produkty alebo zefektívniť fungovanie firmy dnes nemusí byť len plánom na papieri. Slovenské podniky majú aj v tomto roku k dispozícii národné projekty z eurofondov, ktoré im pomáhajú rásť, získavať strategické kontakty a posilňovať konkurencieschopnosť doma i vo svete. Národné projekty realizované v rámci Programu Slovensko prinášajú firmám nielen finančnú pomoc, ale aj praktické služby a odborné poradenstvo, ktoré by si mnohé menšie firmy inak nemohli dovoliť. Ministerstvo hospodárstva SR ich realizuje prostredníctvom svojich kľúčových organizácií – Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA), Slovak Business Agency (SBA) a Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO). Spoločným menovateľom tejto podpory je odstránenie bariér pri zavádzaní inovácií a uľahčenie prístupu k odborným službám, ktoré sú pre rast nevyhnutné.

SARIO: Otváranie dverí na zahraničné trhy, ale aj k odborníkom

Pre mnohých podnikateľov je hranica Slovenska pomyselnou stenou. Národný projekt „Podpora internacionalizácie MSP 2“ pod hlavičkou SARIO túto stenu búra. Cieľom národného projektu je pomôcť malým a stredným podnikom preniknúť na nové trhy a nadviazať obchodné partnerstvá, ktoré by bez inštitucionálnej podpory vznikali len veľmi ťažko.

Jedným z hlavných nástrojov sú národné stánky na významných medzinárodných veľtrhoch. V tomto roku sa už slovenské firmy úspešne prezentovali na prestížnom potravinárskom veľtrhu Gulfood, medicínskej výstave World Health Dubai či na veľtrhu nábytku Meble Polska. V priebehu roka čakajú výrobcov ďalšie významné podujatia: strojársky Hannover Messe, EUROBIKE, digitálny Gamescom, dopravný InnoTrans v Nemecku, MSV Brno alebo potravinársky SIAL v Paríži.

Ak mieri vaše podnikanie ešte vyššie, k dispozícii sú misie do technologického Texasu, Švajčiarska či kenskej Nairobi, ktoré zahŕňajú cielené B2B rokovania. Podporu dopĺňa Exportná akadémia a kľúčová správa o otvorení masívnej výzvy na exportné vouchery v maximálnej alokácii 1 000 000 eur. Zverejnenie výzvy, ktorá poskytne priamu finančnú injekciu približne stovke firiem, je plánované v druhej polovici apríla.

Obľúbenou formou pomoci je pre slovenských podnikateľov aj pomoc odborníkov prostredníctvom individuálnych či skupinových konzultácií.

SBA: Poradenstvo, ktoré vás posunie vpred

Rozvoj podnikania si často vyžaduje prístup k špecializovaným znalostiam – od manažmentu až po právne či technologické otázky. Na to sa zameriava národný projekt „Horizontálna podpora malého a stredného podnikania“ realizovaný SBA. Firmy môžu získať podnikateľské poukážky na odborné služby, ako sú napríklad firemné audity, analýzy v oblasti obehového hospodárstva, ale aj strategické plány pre slovenské rodinné podniky. Expert dokáže firme presne identifikovať, kde má slabé miesta a ako to zmeniť.

Veľký záujem je aj o individuálne konzultácie, ktoré ponúkajú až 20 hodín s odborníkom z praxe a skupinové vzdelávacie programy. V rámci strediska Creative Point sa môžu podnikatelia naučiť pracovať s 3D tlačou či modelovacím softvérom, čím rozvíjajú svoje digitálne zručnosti. SBA pomáha svojimi službami nielen etablovaným firmám, ale aj začínajúcim a potenciálnym podnikateľom.

SIEA: Inovácie nie sú sci-fi, ale nutnosť pre prežitie

V dnešnej dobe už neplatí, že inovácie sú výsadou IT sektora. Ak chce akákoľvek firma predbehnúť konkurenciu, musí modernizovať. Národný projekt „Zvýšenie inovačnej výkonnosti slovenskej ekonomiky 2“, ktorý realizuje SIEA, podporuje výskum, vývoj a zavádzanie nových riešení do praxe.

Hlavným nástrojom sú inovačné poukážky, ktoré pokrývajú náklady na vývoj produktov, certifikáciu či ochranu duševného vlastníctva. Projekt priamo reaguje na aktuálne trendy, ako sú digitalizácia, automatizácia výroby či robotizácia. Do konca jeho realizácie sa plánuje podporiť viac ako 400 firiem, pričom významnou súčasťou je aj podpora klastrov, ktoré prepájajú podniky s výskumnými organizáciami.

Prečo využiť túto podporu?

Eurofondová podpora cez národné projekty cielene odstraňuje najväčšie prekážky v podnikaní – nedostatok peňazí na odborníkov a strach z neznámeho zahraničného trhu. Celý systém je nastavený tak, aby firmu sprevádzal od prvotnej inovácie až po úspešný predaj. Informácie o aktuálne otvorených výzvach sú dostupné priamo na weboch agentúr.

Využiť národné projekty znamená v roku 2026 rozdiel medzi stagnáciou a rastom. Príležitosti sú na stole. Stačí urobiť prvý krok.

Text vznikol s finančnou podporu Európskej únie v rámci Programu Slovensko.

 X XX

 Čakanie na tragédiu. „Búchajúci“ svah nad obcou sa zosúva, obyvatelia hovoria o horore

Obec Kolačkov v okrese Stará Ľubovňa prežíva mimoriadne dramatické chvíle. Nad miestnou osadou sa totiž začal nekontrolovane hýbať svah, ktorý bezprostredne ohrozuje životy a obydlia jej obyvateľov. Situácia je natoľko vážna, že úrady otvorene hovoria o hrozbe humanitárnej katastrofy. Zem sa podľa meraní pohybuje čoraz agresívnejšie a statika viacerých domov je už v tejto chvíli vážne narušená.

Kritický stav potvrdzujú aj čísla. Kým ešte pred dvomi týždňami dosahoval náklon najohrozenejšieho obydlia šesť stupňov, dnes je to už osem stupňov. Obyvatelia opisujú situáciu ako z hororu – domy sa im doslova nakláňajú pred očami a predmety v interiéroch sa samovoľne kĺžu zo stolov. Miestni žijú v permanentnom strachu a každé zapraskanie v svahu či buchot v kopci vnímajú ako signál blížiacej sa skazy. Nočné hodiny sú pre rodiny s deťmi najťažšou skúškou, keďže nikto nevie, či sa masa zeme definitívne nepohne práve v tme.

V Kolačkove hrozí zosuv svahu, evakuujú však iba najohrozenejšiu rodinu

Krízový štáb na Okresnom úrade v Starej Ľubovni v utorok potvrdil, že evakuácia je jedinou možnosťou, ako predísť tragédii. Podľa Jaroslava Kmeťa zo sekcie krízového riadenia ministerstva vnútra môže k masívnemu zosuvu dôjsť kedykoľvek – v priebehu mesiacov, ale pokojne aj v najbližších hodinách. Prioritou je okamžité presťahovanie najviac ohrozenej rodiny, no dlhodobým problémom zostáva osud ďalších 550 obyvateľov, ktorí sa nachádzajú v nebezpečnej zóne.

Presťahujú iba osem ľudí

Hľadanie nového miesta pre život takéhoto veľkého počtu ľudí je pre obec aj štát obrovskou logistickou výzvou. Starosta Kolačkova Pavol Zamiška upozorňuje, že kopec je momentálne nasiaknutý vodou a jeho pohyby sú nepredvídateľné. Úrady sa preto snažia v časovej tiesni nájsť lokalitu, kde by bolo možné vytvoriť aspoň nízkoštandardné náhradné bývanie. Čas na riešenie sa však drasticky kráti, keďže príchod výdatnejších zrážok by mohol svah aktivovať natoľko, že únik z osady už nebude možný.

Najohrozenejšiu rodinu dočasne presťahujú do dvoch takzvaných švédskych domčekov. V stredu ich doviezli do obce, pričom ich zabezpečila sekcia krízového riadenia Ministerstva vnútra SR. Pre TASR to potvrdila prednostka Okresného úradu v Starej Ľubovni Katarína Tomková, ktorá tento týždeň pre zhoršujúcu sa mimoriadnu situáciu v obci zvolala aj krízový štáb.

Do domčekov umiestnených na druhej strane potoka oproti osade v najbližších dňoch ubytujú osem ľudí. Prednostka uviedla, že v spolupráci so splnomocnencom vlády pre rómske komunity Alexandrom Daškom, rezortom vnútra, obcou a ďalšími inštitúciami sa snažia situáciu vyriešiť komplexne. Evakuovať z osady však musia 550 ľudí, čo je podľa nej mimoriadne náročné.

„Približne 550 obyvateľov – z toho 284 detí a mladistvých, je priamo ohrozených. Svahové deformácie boli potvrdené geológmi a postupne sa rozširujú. Riziko ďalšieho zhoršenia je vysoké. Najohrozenejšie rodiny presúvame do náhradného ubytovania v rámci obce. Zamestnanci krízového riadenia situáciu v teréne pravidelne monitorujú a koordinujeme postup so všetkými zložkami. O pomoc budeme žiadať aj vládu Slovenskej republiky. Takéto situácie si vyžadujú systémové riešenie a podporu štátu,“ uviedla Tomková, podľa ktorej zásadnú úlohu zohráva čas, pretože odkladanie problému znamená ďalšie ohrozenie.

X X X

Dane pre miliardárov a rúcanie migrantských štvrtí. Dánsky politický experiment mieri do finále

Chodci prechádzajú okolo kampane Mette Frederiksenovej, líderky sociálnych demokratov, v Kodani v Dánsku, 13. marca 2026.

Ničenie základní, prísna migrácia a otrávená voda. Dánska premiérka hrá v predčasných voľbách vabank. Udrží si ľavica moc vďaka politike tvrdej ruky?

Hoci do konca riadneho funkčného obdobia jej vlády zostávalo ešte niekoľko mesiacov, dánska premiérka Mette Frederiksenová len pred necelým mesiacom oznámila konanie predčasných parlamentných volieb. Tie sa nakoniec uskutočnia už 24. marca.

Rozhodnutie postaviť sa pred voličov skôr pritom nie je náhodné. Súčasná vnútropolitická aj medzinárodná situácia totiž vytvára v Dánsku špecifický kontext. Oproti sebe stoja otázky národnej suverenity, zmeny sociálnodemokratickej identity, hlbokej krízy mestskej strednej triedy, ale aj ekologických hrozieb.

Frederiksenová pred parlamentom označila nasledujúce štyri roky za „rozhodujúce” pre krajinu. Dánsko sa podľa nej bude musieť začať spoliehať viac samo na seba, pričom musí čo najskôr prehodnotiť svoj vzťah so Spojenými štátmi. Frederiksenovej prejav znel mimoriadne štátnicky. Pod tým sa však ukrýva ďalšia úroveň – dánska premiérka sa v tomto politickom kalkule totiž snaží najmä využiť nebývalú podporu verejnosti.

Grónsko v hlavnej úlohe

V posledných mesiacoch dominovalo dánskej politike najmä napätie s USA. To eskalovalo po návrhoch amerického prezidenta Donalda Trumpa na anexiu či odkúpenie Grónska. Kým Trump pôvodne túto požiadavku odôvodňoval nutnosťou brániť ostrov pred prípadnými útokmi zo strany Ruska a Číny, dánski experti za tým vidia čisto snahu o kontrolu nad strategickým územím.

Americký prezident Donald Trump a dánska premiérka Mette Frederiksenová.Zdroj: Reuters/Christian Hartmann

Ako upozornil Michael Jarlner, zahraničnopolitický komentátor dánskeho denníka Politiken, Spojené štáty po skončení studenej vojny zatvorili v Grónsku 26 vojenských základní a ponechali si len jednu na severozápadnom cípe. Administratíva vo Washingtone však na získanie úplnej kontroly nad územím opäť zvažovala radikálnejšie kroky, čo viedlo k nečakanej reakcii Kodane.

„Čo však teraz odhalili, je, že v skutočnosti boli pripravení zničiť letecké základne alebo pristávacie dráhy a letiská v Grónsku v prípade, že by videli, že USA sa chystajú vojensky zaútočiť na Grónsko alebo sa ho pokúsia prevziať vojenskou silou,” uviedol Jarlner s odvolaním sa na zistenia dánskych verejnoprávnych médií.

X XX 

Slovenský diplomat: Ak americkí Židia nebudú nakupovať zo Sudet, poskytnú najväčšiu službu Hitlerovi

Prezident Edvard Beneš sa mýlil, keď tvrdil, že Nemci v blízkom čase nenapadnú Československo. A veľvyslanec v Paríži Štefan Osuský sa nazdával, že keby nacisti naozaj zaútočili, Moskva by poskytla proti agresorovi aspoň vojenskú leteckú pomoc. Jeden jeho výrok určite nahnevá Rusínov: Osuský, jeden z najuznávanejších slovenských diplomatov, totiž o nich povedal, že sú príliš primitívni a nevzdelaní. Tieto zaujímavé informácie súvisiace s osudom spoločného štátu Čechov a Slovákov pred vypuknutím druhej svetovej vojny sa nachádzajú v archíve amerického ministerstva zahraničných vecí.

Niekdajší československý veľvyslanec vo Francúzsku Štefan Osuský.

Keď Beneš 23. decembra 1937 prijal veľvyslanca USA Wilbura Carra, bolo z neho cítiť optimizmus. Neskorší vývoj ukázal, že prezident sa úplne prerátal. „Ubezpečil ma, že podľa jeho názoru sa situácia v Európe určite zlepšila, že Nemecko nie je schopné v žiadnom prípade ísť do vojny najmenej v najbližších troch rokoch a zároveň je otvorená cesta k rokovaniam v roku 1938,“ napísal Carr v diplomatickej depeši z Prahy do Washingtonu.

V tom čase už sudetskí Nemci v československom pohraničí napínali svaly, keď sa dožadovali výhodnejšieho postavenia v štáte. Prezident povedal ambasádorovi, že Nemcov informoval, že zaobchádzanie s národnostnými menšinami je vnútorná záležitosť Československa, o ktorej nemieni diskutovať s inými vládami. Podčiarkol, že postoj jeho štátu k menšinám je oveľa lepší v porovnaní s ich postavením v ktorejkoľvek európskej krajine.

Beneš sa dokonca nazdával, že nacionalizmus postupne vyprchá. „Myslí si, že Sudetonemecká strana sa rozpadáva a zmizne o niekoľko rokov,“ informoval Carr.

Edvard Beneš v Banskej Bystrici v auguste 1945, kde sa zúčastnil na oslavách prvého výročia vypuknutia Slovenského národného povstania.

Sudetských Nemcov povzbudil anšlus Rakúska

Už o necelé tri mesiace (12. marca 1938) od stretnutia prezidenta s veľvyslancom získali Nemci v pohraničí silný impulz pokračovať v tlaku na Prahu. Adolf Hitler uskutočnil anšlus Rakúska, čo ich povzbudilo v snahe začleniť sa do nacistickej ríše.

V apríli 1938 vodca Sudetonemeckej strany Konrad Henlein zverejnil na jej zjazde v Karlových Varoch osembodový program. (Potom odcestoval za Hitlerom, ktorý mu povedal, aby požiadavky stupňoval tak, že československá vláda ich nedokáže akceptovať.)

O aktuálnom vývoji bola reč v Paríži 21. mája 1938 počas stretnutia Williama Bullitta a Štefana Osuského (obaja zastupovali svoje štáty ako veľvyslanci vo Francúzsku). Bolo ešte cítiť veľmi opatrný optimizmus, aj keď už prichádzali zlé signály. Americký diplomat sa rozprával s Osuským niekoľko dní po jeho návrate z Prahy, takže mal čerstvé informácie z prvej ruky.

Osuský povedal, že vláda je ochotná poskytnúť henleinovcom tri ústupky: používanie nemčiny ako úradného jazyka na súdoch, ich úplnú kontrolu nad sudetským školstvom a primerané zastúpenie sudetských Nemcov na miestnych úradoch. Bullitt bol zvedavý, či si Osuský myslí, že tieto návrhy prijmú. „Poznamenal, že keď odchádzal z Prahy, vláda verila, že tieto ústupky by mohli byť akceptované, ale obraz sa zmenil, keď predseda vlády Milan Hodža pozval Henleina na debatu do Prahy a ten sa vyparil,“ informoval Bullitt.

O možnej invázii Hitlerových vojsk Osuský povedal, že armáda je pripravená postaviť sa proti nim: „Uviedol, že Československo je absolútne odhodlané bojovať do posledného muža v prípade, že by Nemci prekročili hranice.“

Osuský, mimochodom, o ktorom sa v roku 1936 špekulovalo, že by sa mohol stať novým šéfom diplomacie (Beneš si však vybral Čecha Kamila Kroftu), ešte Bullittovi povedal, že sa nádeja, že Francúzsko by napochodovalo proti Hitlerovi, keby napadol Československo, ale vyslovil pochybnosti o ochote Británie. Zmienil sa aj o Moskve: „Vyjadril presvedčenie, že Sovietsky zväz by nebol schopný poslať vojenské jednotky do Československa , ale jeho vzdušné sily by mohli byť výraznou pomocou,“ citoval americký veľvyslanec Osuského.

Bullitt uzavrel depešu týmto konštatovaním: „Z tohto rozhovoru s Osuským som nadobudol dojem, že Čechoslováci radšej uvidia, ako ich národ podľahne v požiari, ktorý zničí celú Európu, než aby robili veľké ústupky, ktoré jediné by uspokojili Hitlera a Sudety.“

Osuský: Rusíni sú príliš primitívni

O deväť dní (30. mája 1938) sa obaja ambasádori stretli znovu. Osuský oboznámil Bullitta s rozšírenými ústupkami, ktoré vláda ponúkne henleinovcom: nemčina by sa ako úradný jazyk používala všade, sudetskí Nemci by mali kontrolu aj nad rozdeľovaním peňazí v školstve a dočkali by sa proporčného zastúpenia aj v oblastiach vnútra a financií. Osuský dodal, že mu telefonoval Hodža, ktorý mu povedal, že dúfa, že Henlein pristúpi na štedrejšiu ponuku.

Bullitt sa v depeši ďalej zmienil o tom, že Osuský ho informoval, že vláda chystá rovnaké výhody pre poľskú menšinu na českom území a pre maďarskú na slovenskom teritóriu. „Spýtal som sa, či rovnaké privilégiá dostane aj rusínska menšina, a on povedal, že Rusíni sú príliš primitívni a nevzdelaní na to, aby mohli prevziať vládnu zodpovednosť,“ doplnil Bullitt.

Privítal by Osuský v ťažkých časoch nejakú pomoc od USA? Áno: potešilo by ho, keby Washington presvedčil Židov, ktorí dovtedy vo veľkom odoberali porcelán a výrobky z textilu z tovární v sudetskej oblasti, aby tieto produkty zrazu nebojkotovali, o čom sa nedávno dozvedel. Židovský postoj bol pochopiteľný, pretože henleinovci existovali v súzvuku s nacistickým Nemeckom, v ktorom antisemitizmus už nabral obrovské obrátky. „Dúfal, že americká vláda by mohla oznámiť americkým Židom, ktorí bežne kupovali tieto výrobky, že by Hitlerovi urobili najväčšiu možnú službu, ak by odmietli kupovať tovar zo sudetských oblastí, a tým by zväčšili ekonomickú biedu, ktorá tlačila Sudety do Hitlerovej náruče,“ citoval ho Bullitt.

O čom rozprával Masaryk v Londýne

Medzitým (14. mája 1938) sa československý veľvyslanec v Británii Jan Masaryk zdôveril ambasádorovi USA Josephovi P. Kennedymu, tiež pôsobiacemu v Londýne, o debate, ktorú tam viedol Henlein. O jej obsahu ho informovali traja britskí predstavitelia. Líder Sudetonemeckej strany zjavne klamal, keď Britom hovoril o svojej pripravenosti nájsť s Prahou dohodu: „Henlein vysvetlil, že prejav v Karlových Varoch predniesol pod tlakom vzrušenia z nemeckej anexie Rakúska a že on a jeho dôstojníci sú teraz menej horliví, aby sa stali súčasťou Nemecka, hoci sa domnieval, že väčšina jeho strany to stále podporuje. Predpovedal však, že ak si sudetskí Nemci zabezpečia väčšie ústupky, prebudí sa v nich nová lojalita (k Československu, pozn. red.),“ oznámil do Washingtonu americký diplomat, ktorý bol otcom neskoršieho šéfa Bieleho domu Johna F. Kennedyho.

Pokračoval, že z Masaryka nadobudol dojem, že československá armáda by išla do boja v prípade sudetonemeckého puču, aj keby ho podporil Hitler.

Vývoj od jari do jesene 1938 nabral z pohľadu Československa nemilosrdnú podobu. Henlein, dirigovaný Hitlerom, ktorý bol odhodlaný zničiť existenciu svojho východného suseda, nepristúpil na nijakú dohodu. Londýn a Paríž sklonili pred Berlínom hlavy: 30. septembra 1938 vyhoveli Hitlerovi podpísaním Mníchovskej dohody, ktorou si uchmatol Sudety. Vláda v Prahe pod nátlakom ustúpila nacistickým požiadavkám.

Hitler sa neuspokojil so získaním pohraničných území obývaných prevažne Nemcami. V polovici marca 1939 jeho vojaci vpochodovali do Prahy a ich vodca potom na Pražskom hrade oznámil vytvorenie Protektorátu Čechy a Morava. Viac-menej podobne bábková vláda potom fungovala aj v Bratislave: Jozef Tiso pod hrozbou Hitlera, že Slovensko zaberú vojaci Maďarska, súhlasil so vznikom samostatného štátu. Tisovi sa vlastne splnil sen o odtrhnutí od Čechov, jedným z tragických výsledkov jeho pôsobenia vo funkcii prezidenta bol súhlas s deportáciou desaťtisícov Židov do nacistických koncentračných táborov, kde väčšinu z odvlečených zavraždili.

X X  X

Slovenský herec Gavlas ako hviezda premiéry v Ríme: Na pľaci aj s fešákom z Emily v Paríži, mamu mu hrá česká kráska Němcová

Jednu z hlavných úloh vo filme Manipulácia hrá slovenský herec, po ktorého boku sa strieda elita európskej kinematografie. Svetovú premiéru snímky Manipulácia si jej tvorcovia na čele s mladým českým režisérom Davidom Baldom odbili v Ríme. Pravda bola pri tom.

Herečka Pavlína Němcová a slovenský herec Radoslav Gavlas na svetovej premiére filmu Manipulation v Ríme.

„Už keď sme nakrúcali film, vedel som, že svetovú premiéru chcem mať v Taliansku. Lepšie miesto na uvedenie Manipulácie sme mať nemohli,“ prezradil 26-ročný Balda. Ten film nakrúcal v roku 2023 a ďalšie tri roky trvali postprodukčné práce. Svoj debut Narušiteľ nakrútil už ako osemnásťročný a snímka sa dokonca objavila v ponuke Netflixu. Do svojho ďalšieho projektu sa mu podarilo angažovať skutočne hviezdne mená.

Vybrať, kto by mal stáť na ich čele, je ťažké a azda aj trochu nespravodlivé. Kňaza Vitusa si zahral nemecký herec Heino Ferch, ktorého diváci poznajú napríklad zo snímky Baader Meinhof komplex. Vo filme účinkujú aj poľské hviezdy Pawel Delag (Quo Vadis) a Pawel Lawrynowicz či Srb Predrag Bjelac (Harry Potter a Ohnivá čaša). Herecké obsadenie dopĺňa aj francúzsky herec Arnaud Binard. Toho v súčasnosti poznajú najmä milovníci romantických seriálových hitov, keďže si zahral v netflixovskom fenoméne Emily v Paríži.

Slovenský herec Gavlas ako hviezda premiéry v Ríme: Zahral si aj s fešákom z Emily v Paríži či legendou nemeckého filmu

Jednu z hlavných úloh však vo filme získal slovenský herec Radoslav Gavlas. „Som nadšený, že som mal možnosť ako mladý herec vidieť tieto legendy pri práci. Myslím si, že mne, ako začínajúcemu hercovi, to veľmi otvorilo vnímanie herectva,“ prezradil pre Pravdu Gavlas. Zdôraznil, že jeho ostrieľanejší kolegovia mu po celý čas pomáhali. „Nemôžem povedať zlé slovo na žiadneho z mojich kolegov, pretože každý jeden mi bol veľmi nápomocný,“ doplnil Gavlas, ktorý je blízkym priateľom režiséra Baldu. Ich tvorivé spojenie bolo pre neho kľúčové. „Strávili sme na tomto filme naozaj veľa času,“ uviedol s úsmevom.

Snímke, ktorá má ambíciu premietať sa v krajinách po celej Európe, samozrejme nechýba ani česká „stopa“. Postarala sa o ňu herečka a niekdajšia topmodelka Pavlína Němcová, ktorá stvárnila Gavlasovu filmovú mamu Moniku. Ich súhra bola zrejmá aj na premiére, kde s úsmevom pózovali zástupom talianskych fotografov a poskytovali rozhovory početným médiám. Skrátka, premiéra, ako sa patrí. Ujsť si ju však nechal herec Pavel Kříž, ktorý v Manipulácii hrá profesora z talianskej Bologne. Kříž žije v Kanade, a tak bola jeho absencia pochopiteľná.

Taliansko hrá jednu z úloh

Mimochodom, spomenutú Bolognu označil režisér David Balda za „ďalšieho herca“ a práve nakrúcanie v Taliansku ho primälo k tomu, aby sa s premiérovou pompou vybral do talianskej metropoly. Okrem toho sa snímka Manipulácia nakrúcala aj v Česku.

Diváci v nej nájdu množstvo pražských dominánt, ale aj ponorenie sa do sveta tajných organizácií, siekt či cirkvi. Pointou príbehu, pod ktorým je Balda podpísaný aj ako spoluscenárista, je ukázať formy manipulácie prítomné všade okolo nás. Pri skúmaní témy sa režisér stretol s niekoľkými bývalými členmi tajných skupín a siekt a časť získaných informácií využil priamo vo filme. „Niektoré fakty, ako tieto skupiny fungujú, boli natoľko šialené a desivé, že sme ich do filmu radšej nedali. Nikto by nám neveril, že to je vôbec možné,“ komentoval Balda. V snímke sa však jasne poukazuje na snahy niektorých mocných ovládať svet. A to aj za cenu vydierania, mučenia či vraždy.

Tvorcovia filmu Manipulation, ktorý režíroval mladý český režisér David Balda (štvrtý zľava) – na snímke zľava: Radoslav Gavlas, Arnaud Binard, Pavlína Němcová, Pawel Delag, Pawel Lawrynowicz a Heino Ferch.

Po rímskom štarte čaká snímku v júni nemecká premiéra a do našich kín by mala zamieriť na jeseň. Počas účasti na premiére sme pripravili niekoľko rozhovorov, ktoré nájdete na webe Pravdy v najbližších dňoch a týždňoch.

Krásna Němcová, Slovák Gavlas či hviezdy európskeho filmu očarili Rím. Vo večnom meste mal premiéru Manipulation

 X X X

 Blažkovi s Titzem hrozí pozastavení činnosti. Advokátní komora řeší bitcoinovou kauzu

Ministr spravedlnosti Pavel Blažek má advokátní činnost pozastavenou od roku 2012. Ilustrační foto: Ministerstvo spravedlnosti

Česká advokátní komora (ČAK) se bude zabývat možným pozastavením výkonu advokacie jak exministru spravedlnosti Pavlu Blažkovi (dříve ODS), tak brněnskému advokátovi Kárimu Titzovi. V souvislosti se stíháním obou mužů v takzvané bitcoinové kauze to uvedla mluvčí komory Iva Chaloupková.

„Řízení o možném pozastavení výkonu advokacie je na samém počátku, neboť komora obdržela usnesení o zahájení trestního stíhání JUDr. Blažka a JUDr. Titze v pondělí odpoledne. S ohledem na nutnost dodržení stanovených procesních postupů a lhůt nelze v tuto chvíli odhadnout, kdy budou v těchto věcech nařízena jednání,“ sdělila mluvčí bez dalších podrobností.

Podle příslušného ustanovení zákona o advokacii může ČAK pozastavit advokátovi výkon činnosti, pokud proti němu bylo zahájeno stíhání za úmyslný trestný čin a „skutečnosti nasvědčující tomu, že byl takový trestný čin spáchán, ohrožují důvěru v další řádný výkon advokacie tímto advokátem.“

Možný dopad hlavně na Titze

Blažek i Titz sídlí jako advokáti v Brně, jsou dlouholetí známí. Zatímco Titz k dnešnímu dni stále aktivně poskytuje právní služby. Blažek má podle webu ČAK advokátní činnost pozastavenou již od roku 2012. Tehdy se poprvé stal ministrem spravedlnosti. Práci advokáta tehdy přerušil z vlastního rozhodnutí, a mohl by ji tedy kdykoliv obnovit. Po rozhodnutí představenstva komory o pozastavení výkonu advokacie kvůli aktuální kauze by to už ale nešlo.

Policie obvinila tři lidi

Titz, Blažek a jeho někdejší ekonomický náměstek Radomír Daňhel nově čelí obvinění v souvislosti s miliardovým bitcoinovým darem. Státu ho prostřednictvím ministerstva spravedlnosti loni poskytl Titzův klient – odsouzený drogový dealer Tomáš Jiřikovský. Národní centrála proti organizovanému zločinu trojici stíhá na svobodě, a to za zneužití pravomoci a praní špinavých peněz. Mužům hrozí pět až 12 let vězení. Jiřikovský byl obviněný už dříve, a to kvůli provozování darknetového tržiště Nucleus Market a legalizaci výnosů z trestné činnosti.

Blažek kvůli bitcoinové kauze rezignoval na funkci ministra, trvá však na tom, že se přijetím daru ničeho nezákonného nedopustil. Na Titze podala komora letos v březnu kárnou žalobu. Podle její kontrolní rady totiž důsledně nezkontroloval původ Jiřikovského bitcoinů. Jeho dar měl vyhodnotit jako podezřelý obchod podle zákona proti praní špinavých peněz. ČAK v tomto ohledu prověřovala i Blažkův postup, žalobu na něj se však rozhodla nepodat. Zdůvodnila to mimo jiné tím, že politikovo tehdejší počínání nesouviselo s výkonem advokacie.

Redakce České justice 

 X XX

 Poplach v centru Prahy: U Karlovy univerzity našli tašku s municí, zasahovala policie

V kavárně, která je součástí budovy Evangelické teologické fakulty Univerzity Karlovy, byla podle informací agentury Aktu.cz nalezena taška plná munice. Na místě následně zasahovali policisté. K nálezu došlo v ulici Černá nedaleko Národní třídy a podle vyjádření policejního mluvčího Jana Daňka pro CNN Prima NEWS se v tašce nacházelo několik kusů loveckých nábojů spolu s olejem na čištění zbraní. Její odcizení bylo nahlášeno minulý týden.

Ze zveřejněných snímků vyplývá, že na místě zasahovaly nejméně tři policejní hlídky. „V kavárně v Černé ulici řešíme nález tašky, ve které je několik kusů loveckých nábojů a olej na čištění zbraní,“ potvrdil policejní mluvčí Jan Daněk. Daná taška přitom byla minulý týden odcizena. „Po prověření bude s největší pravděpodobností vrácena jejímu majiteli,“ přiblížil mluvčí.

X XX

      MOTORKÁŘI  Z  RUSKA  DO  ČR  A  NĚMECKA?

      S Havloidy na Olšanech. Dorazíte taky? provokuje Matásek proruské Noční vlky

      Herec David Matásek vzbudil pozornost provokativním příspěvkem na sociálních sítích. Ironicky v něm reagoval na vyhrocený spor o plánovaném sudetoněmeckém sjezdu v Brně. V příspěvku se zmínil o akci na 8. května na pražských Olšanských hřbitovech při příležitosti oslav konce 2. světové války.

      „Tak co? Sudetští Němci, nebo proruští vlčáci?“ napsal bývalý dlouholetý člen Národního divadla v příspěvku, který posléze zase odstranil. U textu se objevil na fotografii s puškou v ruce.

      „Pátek 8.5 v 15 hod. Olšanské hřbitovy. Budem tam s Havloidama. Přijdete taky?“ pokračoval herec a své sledující vyzval k účasti na oslavách konce 2. světové války.

      Plánujete se účastnit oslav konce druhé světové války?
      David Matásek je spjat se skupinou Havloids Memorial Club, která organizuje společné vyjížďky na motorkách. Memorial club se prezentuje jako sdružení, které spojuje Havloidy a „pravdoláskaře na dvou kolech“.

      Proruskými vlčáky patrně mínil sympatizanty ruské proputinovské skupiny Noční vlci, kteří se u hrobů sovětských vojáků na výročí konce války často scházejí. I ti jsou nadš

      Plánovaný sjezd v Brně vyvolal v české politice ostré spory. Část politiků ho kritizuje jako nevhodný kvůli historické zátěži spojené s odsunem Němců a druhou světovou válkou, zatímco jiní upozorňují na význam česko-německého smíření a vyzývají k hledění do budoucnosti. V úterý například dolní komora jednala o návrhu k usnesení o sjezdu přes šest hodin. Jednání však zůstalo bez výsledku.

      David Matásek podal výpověď v Národním divadle, po třiadvaceti letech

      Sám Matásek označil své příspěvky za nadsázku. „Žádné jiné než satirické a lehce ironické příspěvky nedávám,“ uvedl David Matásek pro iDNES.cz. Zároveň potvrdil, že se pietního setkání na Olšanských hřbitovech 8. května zúčastní. „Samozřejmě, že je to lehce ironické, ale můj postoj je tam dostatečně, myslím, napsaný,“ doplnil.

      Herec už v minulosti ironicky reagoval na současné politické dění. Nedávno například na síti sdílel fotografii vládního zmocněnce pro klimatickou krizi a Green Deal Filipa Turka a k příspěvku napsal: „Jsi hloupej narcis. Žádnej ‚nácek‘. To jsme odjakživa byli jen Landa a já. My měli aspoň kapelu!“

      V souvislosti s výročím konce druhé světové války se 8. května uskuteční pietní akty a oslavy napříč Českem. V Praze se tradiční vzpomínkové akce konají právě i na Olšanských hřbitovech či u Národního památníku na Vítkově, další program pak připravují i městské části a kulturní instituce.

      X X X

          ODPÁLENÝ  BANKOMAT  V  PRAZE-KUNRATICE
          Lupiči v pražském obchodním centru odpálili bankomat, pátrá po nich i vrtulník
          V obchodním centru v pražských Kunraticích dnes nad ránem neznámí pachatelé odpálili bankomat. Policisté po nich pátrají i se psovodem, do akce zapojili rovněž vrtulník s termovizí. Na místě incidentu, při kterém se nikdo nezranil, pracuje také pyrotechnik.

          „V Dobronické ulici v Praze 4 došlo nad ránem k odpálení bankomatu v obchodním centru. Po pachatelích pátrá psovod i vrtulník s termovizí. Na místě nyní pracují kriminalisté a pyrotechnik,“ sdělil redakci iDNES.cz mluvčí pražské policie Richard Hrdina.

          Incident se podle něj stal kolem 3:30 v Obchodním centru Kunratice. Výši škody zatím policisté nevyčíslili, zjišťují také, kolik peněz se pachatelům podařilo odcizit.

          Podle reportéra redakce výbuch poškodil také výlohu přilehlé prodejny. Na místě policisté vytyčili bezpečnostní perimetr, který postupně zmenšují. Obchodní centrum se v průběhu rána částečně zprovoznilo.

          Ukradené peníze jsou nepoužitelné. Mluvčí banky vysvětluje zabezpečení bankomatů

          Podobný incident řešili kriminalisté v hlavním městě o Velikonocích, kdy pachatelé s použitím pyrotechniky poškodili dva bankomaty u obchodního centra v Opatovské ulici. Poté z nich ukradli všechny bankovky a z místa odjeli na elektrokoloběžkách. Způsobili škodu za několik milionů korun.

          O týden později policisté zadrželi a později obvinili z krádeže vloupáním tři cizince, všichni skončili ve vazbě.

          Pokusy o násilné vniknutí do bankomatů se podle zástupců bank stávají zřídka a použití výbušniny je velice ojedinělé. Banky dlouhodobě investují do zabezpečení, aby ochránily peníze a minimalizovaly škody.

          Na Klatovsku vybuchl bankomat, peníze tam zůstaly. Policie zadržela dva muže

          Součástí ochrany jsou i technologie, které v případě napadení znemožní zneužití hotovosti, včetně obarvení bankovek. Takové bankovky jsou pak prakticky nepoužitelné.

          Samostatně stojící bankomat vybuchl loni v březnu v Srní na Klatovsku. Policie v tomto případu zadržela dva cizince a obvinila je z krádeže vloupáním a poškození cizí věci. Na konci loňského ledna se někdo pokusil vniknout stejným způsobem do bankomatu v Tisé na Ústecku, i tam byli zloději neúspěšní a k penězům se nedostali.
          X X X
          KORUPCE  A  ZLODĚJNA  NA  UKRAJINĚ,  STÁLE  MRTVÍ  LIDÉ  M/ISTO  KAPITULACE
          USA  NEŘEŠÍ  KONEC  VÁLKY,  ZELENSKÝ  BEZ  MANDÁTU  N A  PREZIDENTA

          Maďarsko vrátilo Kyjevu zabavené zlato a peníze. Civilizovaný krok, děkoval Zelenskyj

          Budapešť vrátila Kyjevu peníze a cennosti ukrajinské banky Oščadbank, které maďarské úřady v březnu zabavily při převozu z Rakouska na Ukrajinu. Uvedl to ve čtvrtek ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, který Maďarsku poděkoval za konstruktivní přístup.
          Maďarské úřady zabavily zásilku peněz a zlata patřícího ukrajinské státní bance Oščadbank v době vrcholící kampaně před maďarskými parlamentními volbami a zároveň vyhroceného sporu mezi Budapeští a Kyjevem ohledně zastavení dodávek ruské ropy z Ukrajiny do Maďarska.

          Podle tvrzení maďarských úřadů byli pracovníci podezřelí z praní špinavých peněz. Zatímco Ukrajince úřady posléze propustily, zásilku si ponechaly.

          Nepřátelský akt, zuří Orbán po zastavení ruské ropy. Kyjevu zablokoval peníze

          „Dnes byly vráceny prostředky a cennosti Oščadbanky, které v březnu tohoto roku zabavily maďarské speciální služby,“ napsal Zelenskyj na Telegramu s tím, že zabavení bylo neoprávněné. „Děkuji Maďarsku za konstruktivní a civilizovaný krok,“ dodal.

          V dubnových volbách v Maďarsku utrpěl porážku dlouholetý premiér Viktor Orbán, který na kritice Ukrajiny založil velkou část své předvolební kampaně. Jeho pravděpodobným nástupcem se stane lídr strany Tisza Péter Magyar.

          Ukrajina dokončila opravu Družby, lze obnovit provoz, oznámil Zelenskyj

          Ukrajina ještě v dubnu obnovila provoz ropovodu Družba směrem do Maďarska a na Slovensko, načež Budapešť přestala blokovat finální schválení půjčky Ukrajině ve výši 90 miliard eur (2,2 bilionu korun) od Evropské unie.

          Rusko během noci zničilo 347 ukrajinských dronů, obzvlášť vysoký počet. Oznámilo to ruské ministerstvo obrany. Ukrajina předtím odsoudila ruské útoky.

          V Lotyšsku se zřítily dva cizí drony, které přiletěly z Ruska, uvedla stanice LSM, jeden bezpilotní stroj podle ní mohl narazit do skladu ropy.

          Ukrajinský útok na ruské město Brjansk zranil 13 lidí včetně dítěte, uvedl v noci na dnešek gubernátor Brjanské oblasti Alexandr Bogomaz na platformě Telegram. Při ruském útoku na ukrajinské město Dnipro utrpěl zranění jeden člověk, oznámil šéf správy Dněpropetrovské oblasti Oleksandr Hanža. Válčící strany tento týden vyhlásily jednostranná příměří s odlišnými daty.

          X XX

          Ministr zemědělství diskutoval se zástupci nevládních organizací o budoucnosti českého zemědělství

          Ministr zemědělství Martin Šebestyán se na Ministerstvu zemědělství (MZe) setkal se zástupci zemědělských a potravinářských nevládních neziskových organizací. Tématem Kulatého stolu byly priority resortu pro roky 2026–2027 i příprava nové společné zemědělské politiky Evropské unie po roce 2027.

          Cílem setkání se zástupci mnohých nevládních organizací bylo posílit komunikaci mezi státní správou a zemědělským sektorem, a tak získat podněty pro další směřování zemědělské a potravinářské politiky ČR. Jednání v tomto formátu by se měla konat pravidelně každé tři měsíce.

          „Zemědělství a potravinářství považuji za strategické sektory. Chci vést otevřený a pravidelný dialog se všemi, kteří v nich působí, a to bez ohledu na velikost podniku nebo výrobní zaměření. Společně dokážeme připravit taková řešení, která posílí konkurenceschopnost českého zemědělství a zajistí stabilní produkci potravin,“ uvedl ministr zemědělství Martin Šebestyán.

          Ministr na Kulatém stole představil klíčové priority Ministerstva zemědělství pro nadcházející období. Prvním okruhem debaty byl aktuální stav přípravy nové společné zemědělské politiky (SZP) po roce 2028. MZe dlouhodobě prosazuje, aby nová SZP byla dostatečně flexibilní, respektovala specifika jednotlivých členských států a zachovala dostatek finančních prostředků na podporu produkce potravin a zaměstnanosti na venkově.

          „Budoucí společná zemědělská politika musí zůstat silná a především srozumitelná pro zemědělce. Stále není schválený víceletý finanční rámec, bez něj se vyjednávání na evropské úrovni nedá dokončit. Musíme proto být připraveni na možnost přechodného období. Ať už na přechodné období dojde nebo ne, Česká republika bude na evropské úrovni prosazovat takové nastavení, které umožní členským státům zacílit podporu podle jejich reálných potřeb,“ zdůraznil ministr Šebestyán.

          Podobně se na nedávné Radě ministrů zemědělství vyjádřila většina evropských ministrů zemědělství. Velká část členských zemí požaduje zohlednění národních specifik v zacílení podpor nebo například definici toho, kdo je zemědělcem způsobilým k platbám.

          Tématem jednání byla i aktuální situace na komoditních trzích. Ovocnáři v tuto chvíli sčítají škody, které jim způsobily jarní mrazy. MZe je připravené požádat o pomoc Evropskou komisi. Zemědělce také znejišťuje situace s hnojivy, jejichž ceny výrazně vzrostly kvůli nestabilní situaci na Blízkém východě. Oběma tématy by se měla zabývat Rada ministrů Agrifish na konci května.

          .Ministr seznámil přítomné s přehledem novelizovaných zákonů ve vztahu k zemědělství, vodního i lesního hospodářství, dále také k organizaci tematických komoditních kulatých stolů a k průběžným výsledkům jednání s ostatními resorty

          Účastníci jednání se shodli na tom, že je nutné pokračovat v pravidelných tematických Kulatých stolech zaměřených na jednotlivé oblasti zemědělství a potravinářství. MZe bude podněty dále vyhodnocovat a využije je při přípravě dalších kroků v rámci národní i evropské zemědělské politiky. Vojtěch Bílý, tiskový mluvčí Ministerstva zemědělství

          X X X


          V CHEBU  NOVÁ  TOVÁRNA  NA  VÝROBU  AUT

          Známá společnost Daimler Truck míří do Chebu: nová továrna, přes 1 100 pracovních míst a zásadní impuls pro Karlovarský kraj

          Karlovarský kraj, město Cheb a státní partneři podepsali se společností Daimler Truck AG memorandum o spolupráci na projektu „Blue Ship“. Ten počítá s výstavbou nového výrobního závodu v průmyslové zóně Cheb II a představuje jednu z nejvýznamnějších investic v regionu za poslední dekády.

          „Tento projekt přichází ve chvíli, kdy Karlovarský kraj stojí na zásadním rozcestí. Končí éra těžby uhlí a my potřebujeme dát regionu nový směr. Spolupráce s tak silným partnerem je pro nás obrovskou příležitostí, jak nastartovat dlouhodobou ekonomickou stabilitu a nabídnout lidem perspektivu,“ uvedl hejtman Karlovarského kraje Petr Kubis.

          Projekt má ambici zásadně proměnit ekonomickou strukturu regionu, který v posledních letech prochází transformací spojenou s útlumem tradičního průmyslu. Nový závod doplní evropskou výrobní síť Daimler Truck, jež dnes zahrnuje klíčové lokality v Německu, Francii nebo Turecku, a posílí výrobní kapacity společnosti v oblasti moderních a udržitelných technologií.

          V Chebu vznikne technologicky vyspělý výrobní závod zaměřený na produkci nákladních vozidel s různými typy pohonu od konvenčních až po nízkoemisní a bezemisní varianty. Výroba bude charakteristická vysokou mírou komplexity a flexibility, kdy každý vyrobený vůz bude do značné míry individuálním produktem. Na realizaci projektu se významně podílí také Státní investiční a rozvojová společnost (SIRS), která zajišťuje kompletní přípravu území, včetně technické infrastruktury, přípojek i koordinace povolovacích procesů. Samotnou investici do výrobního závodu pak realizuje Daimler Truck.

          Projekt je rozvržen do několika etap. Z hlediska zaměstnanosti přinese projekt výrazný impuls pro regionální trh práce. Už v první fázi má vzniknout více než 1 100 pracovních míst napříč kvalifikacemi, přičemž více než polovina pozic bude vhodná pro pracovníky se středoškolským vzděláním. Společnost zároveň deklaruje zájem o úzkou spolupráci se středními i vysokými školami a zapojení studentů do praxe přímo v závodě.

          „Naší prioritou je, aby z projektu těžili především lidé z Karlovarského kraje. Chceme tím vytvořit kvalitní pracovní příležitosti pro místní a případně podpořit příchod celých rodin do regionu,“ doplňuje hejtman Petr Kubis.

          Projekt počítá s nadprůměrným mzdovým ohodnocením, přibližně o 15 až 25 % vyšším než je regionální průměr, a dlouhodobým působením investora v kraji. Ambicí společnosti je vybudovat stabilní zaměstnavatelské zázemí s vysokou mírou loajality zaměstnanců.

          Zahájení zemních prací se předpokládá již na podzim 2026, samotná výstavba by měla začít na začátku roku 2027. Instalace technologií je plánována na konec roku 2027, testovací fáze proběhne v průběhu roku 2028 a sériová výroba by měla být spuštěna na začátku roku 2029.

          Projekt „Blue Ship“ má zároveň silnou podporu na národní úrovni. Vláda České republiky schválila přípravu programu na podporu rozvoje regionu v objemu až 600 milionů korun, který se zaměří především na oblast bydlení a zdravotnictví. Součástí širších plánů je také rozvoj dopravní infrastruktury a navazujících logistických projektů, které mají zajistit efektivní fungování celého průmyslového ekosystému.

          X X X

          PIRÁTI  ŠTVOU  PROTI  MINISTRYNI  MRÁZOVÉ,  ZBYTEČNĚ
          KRYJÍ  TÍM  BARTOŠE,  kTERÝ  ZKRACHOVAL  JAKO  MINISTR
          FIALA   HO  NEODVOLAL  3  ROKY  BRAL  JAKO  MINISTR  PLAT  ZA  NIC
          POLICIE,  NKÚ,  NSZ  BRADÁČOVÁ  BARTOŠE  SETŘIT,  STIHAT  ZA  MILIONY,
          KTERÉ BEZ  PRÁCE  ZÍSKAL
          BARTOŠ  VŠECHNY  ŠKODY  UHRADIT,  NEBO  DO  VĚZENÍ
          STÍHAT  I  FIALU,   ŽE  BARTOŠE  NEODVOLAL, A  20  MILIARD,  KTERÉ  Z  ČR
          ZASLAL  NA  VRAŽDĚNÍ  LIDÍ  NA  UKRAJINĚ

          Neodstoupím! Ministryně Mrázová se v Rozstřelu ke kauzám emotivně

          Ministryně pro místní rozvoj Zuzana Mrázová (ANO) odmítla v Rozstřelu rezignaci. Vysvětlovala levné bydlení v obecním bytě v Bílině, střet zájmů kolem bývalého manžela, zakázku na lavičky i objekty na svém pozemku, které jsou v rozporu s územním plánem. „Budu se muset obnažit až do spodního prádla,“ řekla ministryně.

          Ministryně pro místní rozvoj Zuzana Mrázová v Rozstřelu odmítla, že by kvůli sérii kauz měla odejít z vlády. „Neodstoupím. Nevidím k tomu jediný důvod,“ uvedla hned v úvodu rozhovoru.

          Největší část debaty se týkala jejího dlouholetého bydlení v obecním bytě v Bílině. Mrázová odmítla, že by šlo o zneužití výhodného bydlení. Tvrdí, že do městského bytu se stěhovala v roce 2009 jako matka na rodičovské dovolené, nikoli jako politička.

          „Byli jsme opravdu v bytové nouzi. Byla jsem na rodičovské dovolené se dvěma dětmi, žili jsme z rodičovského příspěvku a manžel měl standardní zaměstnanecký plat,“ popsala. Podle ní šlo o běžný městský byt, ne o sociální bydlení.

          Později se rodina přestěhovala do většího, zhruba 130metrového bytu v historickém centru Bíliny. „Nebyl to žádný mezonet ani byt 5+1. Byl to standardní byt 3+1, jen s velkými místnostmi,“ hájila se ministryně.

          Manžel nás nepodporoval, brání se Mrázová. Při vysvětlování kauz slzela

          Na otázku, zda bylo fér zůstat v městském bytě i poté, co se stala místostarostkou a následně starostkou, odpověděla v emocích osobním příběhem. Připomněla komplikovaný rozvod i péči o děti.

          „Během těch osmnácti let, kdy jsem v městském nájemním bytě bydlela, jsem byla devět let matka samoživitelka se dvěma dětmi. Městský byt pro nás byl kotva a jistota, že máme kde žít,“ řekla.

          Odmítla také údaj, že by za velký byt platila jen 4 500 korun. „To není pravda. Nájemné, které jsem platila v rámci SIPO, bylo necelých osm tisíc korun. S energiemi byly náklady na bydlení zhruba 14 tisíc korun, v době energetické krize až 18 tisíc,“ uvedla.

          Původní byt podle svých slov na konci března vrátila městu. Dnes bydlí u současného manžela, který má podle ní obecní byt po své matce. „Je to jeho domov. Není to sociální bydlení, je to nájemní byt v běžném režimu,“ řekla Mrázová.

          Exekuce i hlučná diskotéka

          Další část rozhovoru se týkala jejího bývalého manžela Romana Schwarze. Obyvatelé Bíliny si v minulosti stěžovali na hluk z jeho diskotéky. Mrázová odmítla, že by zasahování městské policie nebo přestupkové řízení ovlivňovala.

          „Nikdy jsem nechtěla, aby tam městská policie nejezdila. Naopak, přestupkových řízení proti němu byla celá řada,“ tvrdila. Podle ní byly kvůli možnému střetu zájmů přestupky předávány jiným úřadům, například do Duchcova nebo Teplic.

          Hřib vyčítá ministryni Mrázové, že zneužívá systém na pomoc potřebným

          O bývalém manželovi mluvila velmi otevřeně. „V průběhu času se ukázalo, že můj manžel neuměl úplně dodržovat normy, předpisy a zákony. Hodně jsme s tím bojovali,“ uvedla.

          Současně připustila, že se kvůli jeho podnikání dostala i do finančních problémů. „Musela jsem z vlastních zdrojů doplácet na jeho podnikání. Na určitou dobu jsme skončili v exekuci,“ řekla. Na upřesňující dotaz doplnila: „Měla jsem exekučně obstavené bankovní účty.“

          Lavičky pro manžela

          Mrázová v Rozstřelu vysvětlovala také zakázku na opravu laviček v letním amfiteátru v Bílině, kterou vyhrál právě její tehdejší manžel. „Přihlásil se, splnil všechny podmínky zadávací dokumentace i kvalifikační požadavky. Neměla jsem jediný legitimní důvod to nepodepsat,“ řekla.

          Zakázka se ale nakonec nerealizovala. „Byla zrušena po dvou nebo třech měsících. Nedocházelo k žádnému plnění,“ uvedla ministryně. „Soutěž ale byla zrušena bez udání důvodu,“ dodala.

          „Neodstoupím,“ říká ministryně. Hostem pořadu Rozstřel byla ministryně pro místní rozvoj Zuzana Mrázová (ANO). Pořad moderuje Vladimír Vokál.

          V další části se řešily také objekty na jejím pozemku v Bílině. Jde například o pergolu, menší domek s komínem, přístřešek s karavanem, oplocení a zahradní úpravy. Mrázová přitom odmítla pojem černé stavby. „Nejsou to stavby ve smyslu stavebního zákona. Jsou to objekty umístěné na pozemku v rozporu s územním plánem,“ řekla.

          Připustila ale chybu. „Měla jsem to řešit důsledněji. Mrzí mě, že jsem v sobě nenašla víc energie řešit ty objekty na pozemku dříve,“ uvedla se slzami v očích s tím, že v té době čelila vážné zdravotní výzvě v rodině.

          Babiš mě podrží

          „S mým třetím manželem jsme si procházeli velmi složitou životní situací. Lékaři mu diagnostikovali nádor lýtkové kosti, rok byl na vozíku a o berlích, absolvoval chemoterapie. Většina naší energie tehdy směřovala právě k řešení jeho zdravotního stavu,“ vzpomíná ministryně.

          Podle ní pozemek historicky nebyl lesní plochou, ale do územního plánu se tak dostal „faktickou chybou“. „Dám všechno do stavu tak, aby to odpovídalo platným právním normám. Už na tom pracuji,“ slíbila.

          Mrázová uvedla, že celou situaci vysvětlovala předsedovi ANO Andreji Babišovi. „Pan Babiš mi slíbil podporu. Vysvětlila jsem mu celou záležitost a slíbila jsem mu, že objekty umístěné na pozemku v nesouladu s územním plánem budu řešit,“ řekla.

          Ve druhé části rozhovoru pak ministryně mluvila i o svých programových cílech. Vláda třeba podle ní míří k tomu, aby se v Česku do pěti let stavělo 50 tisíc bytů ročně. Z toho deset tisíc má být určeno pro potřebné profese. Hovořila podrobně i o Odboru pro sociálním začleňování na jejím ministerstvu, o evropských dotacích i o změnách ve stavebním zákoně.

          X XX

          LODĚ  V   HORMUZU  BEZ  OCHRANY
          JAKĚ  BUDE DALŠÍ  ŘEŠENÍ?

          LOTrump zrušil ochranu lodí v Hormuzu kvůli roztržce se Saúdskou Arábií

          Americký prezident Donald Trump náhle přerušil operaci doprovodu a ochrany lodí v Hormuzském průlivu poté, co Saúdská Arábie sdělila Washingtonu, že za tímto účelem nedovolí Američanům využívat své vojenské základny ani vzdušný prostor. Rijád vnímal Trumpovu operaci Project Freedom (Projekt Svoboda) jako nepromyšlenou a zbytečnou eskalaci.

          Situace v Hormuzském průlivu eskaluje. Rejdaři se kvůli bezpečí stahují k Dubaji

          Rijád byl podle zdrojů stanice Trumpovou operací původně zaskočen. Saúdská Arábie podle zdroje podporuje diplomatické úsilí Pákistánu zprostředkovat mírovou dohodu mezi Íránem a Spojenými státy. I další spojence v Perském zálivu plán šéfa Bílého domu překvapil. Trump s nimi podle zdrojů mluvil až po zahájení operace. Bílý dům přitom uvedl, že regionální spojenci na ni byli upozorněni dopředu.

          Deník The Wall Street Journal (WSJ) ve čtvrtek informoval, že Saúdská Arábie a také Kuvajt, který podle listu reagoval stejně jako Rijád, omezení na využívání svého vzdušného prostoru a vojenských základen americkou armádou uvolnily.

          Trumpova administrativa podle listu nyní zamýšlí operaci Project Freedom obnovit. Představitelé Pentagonu podle WSJ uvedli, že by k tomu mohlo dojít ještě tento týden.

          Liga hormuzských škrtičů před finále. Írán teď musí vynést kartu, Trump být rychlejší

          Americká operace zaměřená na vynucení otevření klíčové vodní cesty spoléhala na obrovskou flotilu válečných letounů, která měla chránit obchodní lodě před íránskými raketami a drony. Saúdské a kuvajtské základny a vzdušný prostor jsou podle WSJ klíčové k jejímu provedení.

          X X X

          POLSKÝ  PREZIDENT  CHCE  REFERENDUM
          Polský prezident chce referendum o Green Dealu. Lidé mají právo rozhodnout se, tvrdí
          Polský prezident Karol Nawrocki, který je znám svým euroskepticismem, chce, aby se v Polsku konalo referendum o klimatické politice Evropské unie známé jako Green Deal. Návrh Nawrockého, který má blízko k národněkonzervativní opozici, musí podpořit Senát. Tam však mají většinu strany proevropské vládní koalice.
          Nawrocki navrhuje, aby se referendum konalo 27. září a voliči v něm odpovídali na otázku, zda jsou „pro realizaci unijní klimatické politiky, které vedla k růstu životních nákladů, cen energií i vyšším nákladům na podnikání a zemědělskou činnost“.

          Polský prezident zdůraznil, že jím navrhované referendum „není proti ochraně životního prostředí nebo našemu členství ve sjednocené Evropě“. Poláci podle něj mají právo rozhodnout o tempu změn, jejich rozsahu i nákladech na ně. „Je to rozhodnutí pro budoucnost, pro normálnost a hlavně je to výraz práva na svobodné a suverénní rozhodování o vlastním osudu,“ prohlásil Nawrocki.

          Polský rozkol v otázce zbrojení. Půjčku EU využijeme i přes veto prezidenta, řekl Tusk

          Deník Rzeczpospolita připomíná, že Nawrocki Green Deal kritizoval už během loňské kampaně před prezidentskými volbami, kdy o něm mluvil jako o „ekologickém šílenství“ a sliboval k němu referendum. V době boje o voličské hlasy opatrně podporoval rozvoj využívání energie z obnovitelných zdrojů a s mnohem větším nadšením mluvil o polském uhlí, které označil za „černé zlato“. Rozvoj Polska si nedokáže představit bez jaderných elektráren.

          Ministryně životního prostředí Paulina Hennigová-Klosková v reakci na plány Nawrockého na sociální síti X napsala, že „nezmění klimatickou politiku Evropy. Nepřispějí k posilování odolnosti Polska vůči změně klimatu, neobnoví vodní zdroje“. Návrh vypsat referendum označila za „politickou ztrátu paměti“, protože EU se na dlouhodobých klimatických cílech shodla v době, kdy byla v Polsku u moci vláda nyní opoziční strany Právo a spravedlnost, jejímž je Nawrocki blízkým spojencem.

           

          X X X

          EXKOMUNISTA   PAVEL  VYHROŽUJE  BABIŠOVI

          Pavel varuje Babiše: Letíme oba na summit NATO, nebo podám kompetenční žalobu

          Prezident Petr Pavel chce po pátečním jednání společně s premiérem Andrejem Babišem (ANO) oznámit, že se červencového summitu Severoatlantické aliance (NATO) v Turecku zúčastní oba, jinak je připraven podat kompetenční žalobu.

          Pavel to řekl v rozhovoru, jehož části dnes zveřejnil Deník N. Prezident také uvedl, že na summit pojede každopádně, připustil tedy cestu po vlastní ose. Pavel usiluje o vedení delegace na summitu, premiér už dříve řekl, že považuje za nelogické, aby prezident jel spolu s vládní delegací.

          Prezident bude v pátek s Babišem jednat právě o účasti na summitu v Ankaře. Finální rozhodnutí o tom, jak bude vypadat účast České republiky na summitu, není možné oddalovat donekonečna, řekl Pavel. „Já bych byl rád, abychom ho zítra (v pátek) oznámili společně s premiérem, protože je potřeba učinit přítrž všem dohadům a nesmyslným tahanicím v médiích,“ do

          Pokud by Babiš účast Pavla odmítl, chystá prezident vlastní kroky. „Budu muset použít nástroj, který je z mého pohledu hraniční, a to je ústavní žaloba pro systematické omezování fungování prezidenta, tedy vlastně pro systematické bránění ve výkonu jeho ústavních pravomocí. A já si nemyslím, že by Andrej Babiš chtěl tak daleko dojít,“ podotkl Pavel.

          Prezident si chce při páteční schůzce především vyjasnit to, kdo komu může říkat, zda „někam pojede, nebo nepojede“, řekl. „Tématem bude především ujasnit si, že tady jsou čtyři ústavní činitelé a že nikdo z nich není nadřazen těm ostatním. Jinými slovy, že vláda ani předseda vlády nejsou v situaci, aby mohli říct: Prezident nebo předseda Senátu někam pojede, nebo nepojede,“ uvedl Pavel.

          Takové rozhodnutí má podle Pavla být výsledkem jednání mezi prezidentem, předsedou Senátu, šéfem Poslanecké sněmovny a předsedou vlády. Kabinet přitom nedávno odmítl poskytnout předsedovi Senátu Miloši Vystrčilovi (ODS) letadlo na cestu s podnikatelskou delegací na Tchaj-wan.

          Pokud by také pro Pavlovu cestu na summit NATO vláda neposkytla letadlo, bylo by to podle prezidenta „až trapné“. Do Ankary se nicméně plánuje vypravit v každém případě. „Protože si nedokážu představit, že bychom to měli dělat jinak,“ zdůraznil prezident. Zopakoval, že on by se na summitu mohl zúčastnit večerního neformálního jednání hlav států, kde je tématem především bezpečnost a obrana v evropském i globálním kontextu, Babiš pak může v hlavní části jednání vysvětlovat české výdaje na obranu. Ty budou letos podle dosavadních předpokladů pod závazkem vůči NATO, který je dvě procenta hrubého domácího produktu (HDP).

          Prezident Pavel nejspíš bojuje s temnou stránkou své osobnosti, řekl Macinka

          Pavel chce v pátek s Babišem probrat také nízkou frekvenci jejich kontaktů, řekl. „Budu apelovat na premiéra, abychom se vrátili minimálně ke koordinaci na úrovni nás dvou, ale vůbec bych nevylučoval ani koordinaci na úrovni nejvyšších ústavních činitelů za účasti ministra zahraničí nebo obrany,“ uvedl. Babišovi chce prezident navrhnout, aby si „minimálně jednou za dva týdny zatelefonovali a jednou za měsíc se sešli fyzicky“.

           

           

          Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.