Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu vyhlásil, že je pripravený na priame rozhovory s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ako možného mediátora za Európu menoval nemeckého exkancelára Gerharda Schrödera, TASR o tom píše podľa agentúry DPA. Vladimir Putin vyhlásil pripravenosť na priame rokovania s Volodymyrom Zelenským.

Putin trvá na tom, že každý partner musí prísť osobne do Moskvy. Osobné stretnutie mimo Moskvy podmieňuje vopred dohodnutou dlhodobou mierovou dohodou. Robert Fico sprostredkoval Kyjevské odkazy, Kremeľ ich označil za zastarané a opakované.

Putin preferuje za európskeho mediátora Gerharda Schrödera, svojho priateľa a exkancelára. „Každý, kto sa so mnou chce stretnúť, musí prísť do Moskvy,“ povedal Putin na tlačovej konferencii v Moskve po vojenskej prehliadke ku Dňu víťazstva bez účasti obrnenej techniky. Nie je to podľa jeho slov priame pozvanie pre Zelenského, ale je pripravený stretnúť sa s ním. „Môžeme sa stretnúť aj niekde inde, ako v Moskve, ale iba ak sa vopred dosiahne dlhodobá mierová dohoda,“ povedal.

Slovenský odkaz pre Kremeľ

Slovenský premiér Robert Fico podľa vlastných slov odovzdal šéfovi Kremľa odkaz od ukrajinského prezidenta, ktorý deklaroval pripravenosť na osobné stretnutie s Putinom v akomkoľvek formáte.

Postoj ruského prezidenta sa podľa poradcu Kremľa Jurija Ušakova sa nemení. Odkazy z Kyjeva, ktoré odovzdal slovenský premiér Robert Fico, označil za zastarané a už predtým počuté s tým, že predtým „boli odovzdané cez mnohých sprostredkovateľov vrátane Trumpa“.

Európsky mediátor Schröder

„Nebol tam žiadny osobný odkaz,“ pripomenul Putin podľa DPA. „Ale toto nie je prvýkrát, čo to počujeme.“ Povedal tiež, že z európskej strany si vie predstaviť ako sprostredkovateľa rozhovorov svojho priateľa a bývalého nemeckého kancelára Gerharda Schrödera: „Zo všetkých európskych politikov by som uprednostnil rozhovory so Schröderom,“ uviedol.

Bývalý šéf nemeckých sociálnych demokratov je vo vlasti vnímaný kontroverzne. Krátko po odchode z vrcholnej politiky pôsobil vo vedení spoločnosti Nord Stream 2 a po invázii ruských vojsk na Ukrajinu odmietal odísť z funkcií v ruských štátnych podnikoch. Neodsúdil Moskvu za vojenskú agresiu a kritizoval protiruské sankcie.

X XX

Merz odmítá Schrödera na vedení Evropy po válce Ukrajiny?

Vláda v Berlíne reagovala na vyjadrenia ruského prezidenta Vladimira Putina o možnom ukončení jeho vojny na Ukrajine a možnej sprostredkovateľskej úlohe bývalého nemeckého kancelára Gerharda Schrödera so značnou dávkou skepticizmu, uviedla v nedeľu agentúra DPA. Informuje o tom TASR.

Zdroje nemeckej vlády v nedeľu uviedli, že tieto vyjadrenia vzali na vedomie, pričom ich označili za súčasť série symbolických ponúk, ktoré sú súčasťou známej hybridnej stratégie Ruska. „Nemecko a Európa však nedovolia, aby ich toto rozdelilo,“ podotkli nemenované zdroje.

Rusko podľa nich svoje podmienky nezmenilo, takže možnosť ponuky rokovaní nie je dôveryhodná. „Prvým testom dôveryhodnosti by bolo, keby Rusko predĺžilo prímerie,“ citovala zdroje nemecká agentúra. Obe strany, Rusko i Ukrajina, sa dohodli na prímerí od soboty 9. mája do pondelka 11. mája za sprostredkovania amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Zdroje z nemeckej vlády ďalej uviedli, že Európa a USA majú dobre koordinované rokovacie tímy. Ukrajina je spolu so skupinou E3 – ktorú tvoria Nemecko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo – na rozhovory vždy k dispozícii. „Európa musí byť pri rokovacom stole. Musia však byť na to vhodné podmienky,“ podotkli zdroje.

Tieto vyjadrenia prišli po tom, čo Putin povedal, že si vie predstaviť, že ako sprostredkovateľ na európskej strane bude pôsobiť exkancelár Schröder. „Zo všetkých európskych politikov by som uprednostnil rozhovory so Schröderom,“ povedal Putin.

XX X

Najmenej deväť ľudí utrpelo v nedeľu zranenia v dôsledku ruských útokov na Ukrajine – počas druhého dňa avizovaného trojdňového prímeria v bojoch s Ruskom, uviedli tamojší predstavitelia. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Prímerie oznámil americký prezident Donald Trump v ešte piatok s tým, že sa obe strany dohodli na zastavení všetkých „kinetických aktivít“ na obdobie troch dní so začiatkom v sobotu, ako aj na vzájomnej výmene väzňov v počte 1000 na každej strane.

Údaje ukrajinských vzdušných síl ukázali pokles ruských náletov bezpilotných lietadiel s dlhým doletom v porovnaní s obdobím pred prímerím, no ukrajinskí predstavitelia napriek tomu hlásili obete. V východnej Dnepropetrovskej oblasti zranili útoky ruských dronov trojročné dievčatko a 23-ročného záchranára, uviedol gubernátor oblasti Olexandr Hanža.

„Záchranári boli na ceste do obce Myrivska, aby pomohli miestnym obyvateľom, keď na ich hasičské a záchranárske vozidlo zaútočil nepriateľský dron,“ spresnil.

Ruské údery v južnej Chersonskej oblasti zranili štyroch ľudí vrátane 19-ročného mladíka a 53-ročného pracovníka mestského úradu, uviedli úrady, zatiaľ čo gubernátor susednej Mykolajivskej oblasti hlásil dvoch zranených pri útoku dronu na civilné vozidlo.

Dron zranil muža aj v južnej Záporožskej oblasti, uviedol tamojší gubernátor.

Ruské ministerstvo obrany v nedeľu medzitým obvinilo Ukrajinu zo „16 071 porušení prímeria“ počas 24-hodinového obdobia vrátane tisícov útokov dronmi.

X X X

EXPREZIDENT  KLAUS  REAGUJE  NA  EXKOMUNISTU  PAVLA

Podle bývalého prezidenta Václava Klause by se spor mezi prezidentem Petrem Pavlem a premiérem Andrejem Babišem měl řešit politickým jednáním, nikoli ústavní žalobou. V rozhovoru pro CNN Prima News dále uvedl, že od současné vlády očekával, že bude méně probruselská. Kritizoval také její přístup k Ukrajině, naopak ocenil pokusy o navrácení obchodních vztahů s Čínou.

Premiér Babiš tvrdí, že deficitem vláda rozhýbe ekonomiku. Podle Klause je to ale nesmysl. Motoristé podle něj pro rozpočet zvednou ruku, protože se chtějí vyvarovat hlavně toho, aby se k moci znovu dostali Piráti.

„Myslím, že oni (Motoristé) budou volit pro sebe. Ne pro zemi nebo mě, menší zlo, proto připustí, aby byl rozpočet takto schválen,“ řekl.

Přestože dříve Klaus kritizoval zavedení EET s argumentem, že stát se nemá takovým způsobem vměšovat do podnikání, nyní se systémem problém nemá. „EET už do značné míry zdomácnělo, teď to rušit považuji za zbytečné,“ objasnil svůj postoj.

Vláda je moc probruselská a proukrajinská

Bývalý prezident chválil postoj současné vlády ke Green Dealu. „Očekávali jsme, že vláda zásadním způsobem vystoupí proti Green Dealu, proti nesmyslné evropské politické a to dělá. Čekal jsem, že bude méně probruselská. Nejsem nadšen, jak se chová kolem Ukrajiny a íránské krize,“ hodnotil vládu. Ocenil také to, že vláda znovu jedná s Čínou.

Pokud jde o budoucnost V4, uvedl, že hodně bude záležet na postojích Polska. „Polsko bylo vždycky zlobivým dítětem, i když to neříkalo tak nahlas. Polsko bylo někdy také na jiné straně, než jsme byli my. Chce to jednat, chce to spolu mluvit,“ řekl.

Působení V4 může ovlivnit také změna na maďarském premiérském křesle. „Já jsem s Viktorem Orbánem v mimořádně dobrých vztazích. Jeho pádu jsem samozřejmě litoval,“ řekl. Kritizoval také premiéra Babiše za to, že řekl, že se těší na setkání s novým maďarským premiér Péterem Magyarem. „Nemohl říct, že se netěší, ale nemusel říkat, že se těší,“ dodal.

X XX

Paul Craig Roberts: Trump posílá Američany do digitálního vězení

Trumpův režim ukázal, že jeho skutečným cílem je uvrhnout Američany do zajetí. Trump a jeho ministr financí Scott Bessent, poskok George Sorose, používají nelegální cizince jako záminku k tomu, aby donutili americké občany k totálnímu digitálnímu sledování.

„V kroku, který odhaluje skutečnou agendu rétoriky ‚Amerika na prvním místě‘, se Trumpova administrativa řítí vpřed s výkonným nařízením, které donutí každého Američana odevzdat své biometrické údaje o obličeji, jinak bude zcela vyloučen z bankovního systému. Ministr financí Scott Bessent, dlouholetý Sorosův chráněnec, který pomohl zničit britskou ekonomiku během útoku na Černou středu v roce 1992 [Sorosův útok na britskou měnu], potvrdil, že tato politika je „v procesu“. Banky budou muset ověřovat občanství každého zákazníka pomocí amerického pasu obsahujícího zabudované RFID čipy a biometrické údaje pro rozpoznávání obličeje připravené pro vládu. Žádný pas? Žádný bankovní účet. Tečka. Skutečný průkaz totožnosti, řidičské průkazy a všechny ostatní běžné dokumenty nebudou stačit. Tohle není bezpečnost hranic. Tohle je poslední uzel v digitální smyčce,“  vysvětluje: The Burning Platform.

„Jazyk nařízení je mrazivě přímočarý: banky musí plně ‚znát svého zákazníka‘, včetně imigračního statusu. Nelegální imigranti ‚nemají právo být v bankovním systému,‘ prohlásil Bessent. Skutečným cílem je však každý americký občan. Miliony lidí bez pasu budou nyní nuceny si nechat vystavit pas s vysoce rozlišovacími skeny obličeje naformátovanými pro bezproblémovou integraci do centralizovaných vládních databází. Jakmile bude váš obličej digitalizován a trvale propojen s vašimi penězi, infrastruktura pro bezhotovostní sledovací stát je dokončena. Sledujte, zmrazujte nebo zamítejte finanční prostředky dle libosti na základě dodržování předpisů, sociálního skóre, politického disentu nebo budoucích „dezinformací“. Takto staví klec: jedno „bezpečnostní“ opatření.

Všimněte si, že Trumpovo protiústavní výkonné nařízení předstírá, že je namířeno proti „nelegálním imigrantům“, o kterých Bessent říká, že „nemají právo být v bankovním systému“. Jaká do očí bijící lež! Nelegální imigranti mají právo pracovat a jsou placeni šeky vystavenými na bankovní účty. Federální vláda jim vydává občanské průkazy a státy jim vydávají řidičské průkazy. Dostávají bydlení, zdravotní péči, stravu a vzdělávací dávky. V některých demokratických státech a městech volí v amerických volbách a slouží ve státních a místních samosprávách. Kalifornie schválila zákon, nebo se o to pokusila, aby imigrantům-vetřelcům umožnila sloužit jako policisté. Imigrantům-vetřelcům byla rozšířena ústavní práva, která Ústava USA dává občanům USA. Co tedy Bessent myslí tím, že nelegální cizinci nemohou mít bankovní účet?

Je tohle nejlepší maskování, které může Trumpův režim dát tyranii?

Infrastruktura tyranie „se buduje právě teď pod rouškou „zabezpečení hranic“ a „poznej svého zákazníka“.

Trump přispívá k budování tyranie tím, že naléhá na Kongres, aby schválil program domácí špionáže dle zákona FISA. Trump říká, že je ochoten vzdát se svých ústavou chráněných občanských svobod pro národní bezpečnost a potřeby armády.

Ujistěte se, že chápete, co se děje. Federální vláda vpustila do země miliony nelegálních imigrantů-vetřelců, včetně zločinců a možná i teroristů. Aby se federální vláda před touto hrozbou ochránila, chce odebrat ústavou chráněné občanské svobody amerických občanů. Trumpův plán nechává Američany zcela nechráněné před vládou, stejně jako američtí kolonisté nebyli chráněni před britskou vládou, s výjimkou použití zbraní.

Kongres bude hlasovat pro „národní bezpečnost“ a „pro armádu“. Hlasovat proti vojenskému/bezpečnostnímu komplexu je stejně nebezpečné jako hlasovat proti Izraeli.

Americká ústava byla po dlouhou dobu ničena kus po kusu. Dnes z ní sotva zbyl žádný zbytek. Prezident Lincoln v letech 1861-1865 ničil práva států, čímž smazal omezení federální moci. Rok 1913, předvečer první světové války, přinesl ukončení ústavního zákazu daně z příjmu a zavedení centralizované kontroly nad bankovním systémem, proti kterému Američané dlouho stáli. Prezident George W. Bush bez námitek zrušil habeas corpus a prosadil prezidentskou pravomoc držet občany na dobu neurčitou pouze na základě podezření bez předložení důkazů soudu. Obama prosadil právo prezidenta popravovat americké občany pouze na základě podezření bez řádného soudního procesu. Bidenův režim využil moci, kterou si nárokoval, k věznění občanů na základě falešných obvinění. A nyní Trump, sám obětí zneužívaného práva, dokončuje federální vládní konstrukci tyranie pro americký lid.

Americký lid, ať už je znovu a znovu jakkoli lhostejný, si jen málo uvědomuje, že doba Ameriky jako svobodné společnosti skončila. Letošního 4. července bude naposledy, co Američané uslyší o nepřekonatelné americké svobodě a o mužích, kteří za ni položili své životy. Žádná taková svoboda už nebude existovat.

Programy organizovaných zájmů převážily nad programy amerického lidu – rodinou, morálkou, dobrou vůlí vůči ostatním. Amerika plýtvá svými zdroji a životy bojem proti válkám pro izraelskou agendu Velkého Izraele a pro zisky vojensko-bezpečnostního komplexu.

Američtí liberálové a sionisté dosáhli svého cíle. Dnes jsou Američané tak nejednotní, že je nemožné, aby se z nich objevil vůdce. Trump se ukázal jako nástroj sionistické agendy a autoritářského státu. Až se demokraté vrátí do úřadu, zaměří se na uvěznění Trumpa a jeho stoupenců, nikoli na obnovení Americké republiky vytvořené Otci zakladateli. Server vasevec.cz

X X X

ZBYNĚK  FIALA:

Úsporu vyřeší krize

Ropu, která neproteče Hormúzem, zatím čerpáme ze zásob. Ale ty dojdou, a pak přijde propad, který každý neustojí. Jaké jsou dostupné obranářské pozice?

Konečně zazněla varování centrálních bankéřů, že bude tak zle, že nemá smysl se přidávat nějakým utahováním šroubů v měnové politice. ČNB vidí „možné negativní vlivy na ekonomickou aktivitu a finanční podmínky“, jak zní korektní obrat pro průšvih dlouho nevídaných rozměrů. Šéfka Evropské centrální banky Lagardeová taky moc neví, co s tím. Rozhodnutí ECB bude vycházet z jejího posouzení krize, včetně „jejího rozsahu, délky trvání a dopadů“, jakož i z jejích účinků na ceny a nepřímé náklady, tlumočí nám Bloomberg.

Obecné řeči jsou obranou těch, kdo rozhodují, aby pak mohli prohlašovat: „Vždycky jsme říkali, že…“, nebo naopak „nikdy jsme neřekli, že …“

V reálu je to však jednoznačné, jak upozorňuje Paul Krugman. Zablokování Hormúzského průlivu znamená, že světu chybí 15 milionů tun ropy denně, ale spotřeba klesla jen mírně, protože se místo toho čerpá 11 milionů tun ropy denně ze zásob. Žádný zásobník však není bezedný. V určitém okamžiku bude muset světová spotřeba klesnout o těch celých 15 milionů tun ropy.

Jak toho dosáhnout? Možná cenou, ale na tu zatím spotřeba moc nereaguje. Muselo by to být drastické zvýšení cen. Nebo příděly, ale pak se nedostane na každého. V obou případech je tedy potřeba tak velká krize, aby srazila světovou spotřebu ropy o 15 procent. Zatím se bavíme o desetinkách procenta ztráty tempa růstu, takže jsme dost mimo.

Pokud tedy válka s Íránem velice rychle neskončí, bude to globální hospodářský masakr, proti kterému byla finanční krize 2008-9 procházkou růžovou zahradou. Co to udělá s penězi, pámbu ví.

O to větší hodnotu bude mít spolupráce těch, komu nejde o čtvrtletní přírůstky zisku, ale o zachování pracovních míst a přežití. Tak jako energetická krize povzbudila zájem o obnovitelné zdroje a energetickou nezávislost (ve světě, zatímco u nás, kde víme všechno nejlíp, se držíme zpátky) a tak jako se oživují se vzpomínky na alternativní doplňkové měny, které zachraňovaly rakouské a německé regiony za Velké krize ve 30. letech minulého století, tak je třeba konkrétněji uvažovat i o výhodách zaměstnaneckého vlastnictví. Za finanční krize před dvaceti lety, se lépe dařilo družstvům než jiným formám podnikání.

Slíbil jsem, že se k věci, o které jsem začal psát už před týdnem, znovu podrobněji vrátím. Pojďme tedy do toho.

Myšlenku zaměstnaneckého vlastnictví jsem před časem připomněl ve sborníku redigovaném Jiřím Silným pod názvem Krize a příležitosti. Věnoval se ekonomickým a sociálním dopadům epidemie Covid-19. Byla mi tam svěřena kapitola o ekonomických dopadech pandemie a měl jsem nabídnout inspiraci pro transformativní vyznění krize. Tenkrát šlo skutečně o život, proto jsem zvolil titulek Jiná budoucnost je nutná, jestli chceme přežít (str. 35).

Ale ani dnes to není jiné. Kdo si teď chce přiblížit, jak to všechno hraje dohromady, je to dobrá příležitost k intelektuálnímu rozběhu.

Nejprve instituce. Pokud jde o akcionáře v roli zaměstnanců, je otázka, jaký bude jejich vztah k odborům, ale mohou se opřít o Evropskou federaci pro zaměstnanecké vlastnictví (European Federation for Emloyee Share Ownership – EFES, https://www.efesonline.org/). Ta úzce spolupracuje s hlavní odbornou veličinou oboru Davidem Ellermanem, který působil na konci milénia jako poradce hlavního ekonoma Světové banky Josepha Stiglitze.

Když jsem si s Ellermanem před časem psal, připomněl mi, že na začátku 90. let působil krátce v Praze. O systému podpory zaměstnaneckého vlastnictví ESOP (Employee Stock Ownership Plan) jsme se tak mohli už tenkrát dočíst třeba v rozhovoru v Rudém právu (Pomůže nám ESOP? RP 18. 6. 1991).

Krátce předtím ožila Česká společnost pro zaměstnaneckou participaci (s historickým označením KSLP). Později propojila s Alternativou Zdola, a tak se na tom podílela i ekonomka Ilona Švihlíková. Výčet zdrojů tohoto hnutí je na adrese https://druzstevni-inkubator.cz/knihy/ .

Samotný Ellerman je démonický polyhistor, který se věnuje také filozofii, matematice a kvantové mechanice. Je drsně otevřený, jak vyčteme z titulku jedné jeho práce o novodobém „rušení otroctví“ cestou ekonomické demokracie (Neo-Abolitionism: Abolishing Human Rentals in Favor of Workplace Democracy, Springer 2021 – ke stažení na https://www.ellerman.org/about-david-p-ellerman/ .)

Nakonec přesídlil do slovinské Ljublaně a založil tam Institut pro ekonomickou demokracii. A odtud pochází i jeho „evropský ESOP“, na který se odvolává i Evropská federace zaměstnaneckého vlastnictví EFES

Tam se dočteme, že e z toho amerického, ale ve značně doladěné formě. Zaměstnanecké vlastnictví v podobě podílů je soustředěné do fondu, který je přidružen ke společnosti, ale je spravován separovaně.

Za klíčové Ellerman považuje tři věci. První je nárok podílníka na odkup podílu fondem při odchodu do důchodu nebo v dalších podobných situacích (repurchase liability), což je základem jeho pojetí ESOP jako součásti šíře pojatého penzijního systému. Druhá, noví zaměstnanci jsou do ESOP začleňováni automaticky. A třetí, ESOP musí vytvořit právně zajištěné podmínky pro zaměstnaneckou participaci, čili že jsou informováni, mohou předkládat návrhy a podílet se na rozhodování.

Za nejefektivnější formu vlastnictví EFES považuje družstvo (Employee Ownership Cooperative – EOC), které členům rozděluje podíly na zisku a zhodnocení akcií. Každý zaměstnanec je členem družstva a má v něm svůj individuální účet, na kterém je veden jeho kapitálový podíl ve společnosti (individuální kapitálový účet, ICA). ESOP nebo EOC je tak nástrojem, který zaměstnancům umožňuje získávat a postupně navyšovat svůj kapitálový podíl ve společnosti.

Akcie zůstávají na účtu ICA, ale podílník může využívat všechna práva, která z nich plynou. Nemůže však svůj podíl prodat mimo ESOP, zastavit nebo odkázat v dědictví. Jedná se proto o individualizované nepřímé zaměstnanecké vlastnictví.

Jinou variantu představuje kolektivizované nepřímé zaměstnanecké vlastnictví, které funguje v zaměstnaneckých družstvech v Británii (European Ownership Trust Model).

Další možností je individualizované přímé zaměstnanecké vlastnictví jako jsou plány nákupů akcií pro zaměstnance nebo nákupy opcí, jak se na to omezuje nejnovější úprava podpory zaměstnaneckého vlastnictví (2025) v Česku.

V ESOP si však zaměstnanci akcie nekupují. Společnost vkládá do ESOP pravidelné příspěvky, které pak ESOP použije k odkupu akcií od stávajícího vlastníka (a nakonec i k odkupu akcií od odcházejících zaměstnanců). V Česku by však takové „akcie zadarmo“ znamenaly ztrátu daňových výhod vytvořených loňskou legislativní úpravou. Máme tedy zákon, který jde správným směrem, ale jen na půl cesty. To by se muselo změnit.

„Většina amerických programů ESOP byla zřízena za účelem řešení nástupnictví v rodinných firmách nebo malých a středních podnicích, kde se zakladatelé chtěli odejít do důchodu nebo odejít, aby se věnovali jiným příležitostem, a neměli žádné rodinné příslušníky, kteří by chtěli podnik převzít. Prodej konkurentovi obvykle znamená pomalou smrt podniku, protože konkurent přesune seznam zákazníků, některé klíčové zaměstnance a nakonec celý podnik do svých hlavních provozoven.

Rodinné firmy jsou přínosem také pro místní komunitu, protože poskytují pracovní místa, příjmy a daně na podporu komunity – prodej konkurentovi tak může být nakonec vnímán jako zrada komunity a místních zaměstnanců, kteří ve většině případů přijdou o práci. To není pro rodinnou firmu dobré dědictví.

Program ESOP nabízí alternativu, jak odměnit zaměstnance, kteří pomohli vybudovat společnost, a zachovat pracovní místa, příjmy a daně v místní komunitě, a zároveň odměnit zakladatele a majitele za jejich celoživotní úsilí.

Další programy ESOP v USA byly zavedeny proto, že majitelé chtěli získat přístup k levnému dluhovému kapitálu (pákové programy ESOP) nebo chtěli motivovat a odměnit zaměstnance tím, že z nich udělali majitele. Zatímco většina amerických programů ESOP se nachází v sektoru malých a středních podniků, některé americké programy ESOP jsou součástí velkých společností,“ vysvětluje Ellerman a uvádí příklad Publix Supermarkets s 207 tisíc zaměstnanci.

Mechanismus vzniku vlastnického družstva zaměstnanců (EOC):

Jedná se o přátelské převzetí vlastnictví, strany jednají v souladu. Na začátku je garance společnosti, že bude poskytovat příspěvky na nákup určitého procenta akcií do fondu ESOP nebo zaměstnaneckého vlastnického družstva (EOC). Akcie jsou pak oceněny a EOC vystaví vlastníkovi garantovanou směnku za tyto akcie. Akcie přecházejí do přechodného účtu EOC, zatím bez individuálního rozdělení.

Zbyněk Fiala, server vasevec.cz

X XX

Richter s Gröhlingom si nič nedarovali. Hovorili aj o návšteve premiéra Fica v Moskve

V relácii O 5 minút 12 v STVR diskutovali predseda poslaneckého klubu strany Smer Ján Richter a predseda SaS Branislav Gröhling. O ceste premiéra Ficova do Moskvy, ale aj o cene palív, či komunálnych voľbách.

Podľa politológa je Smer najúspešnejšou stranou v novodobej histórii Slovenska. Po roku čelí vážnemu koaličnému sporu, no podľa Jána Richtera chcú byť ako najsilnejší klub stabilizačným faktorom v koalícii. To, aká bude budúcnosť strany, záleží od Fica. / 

Premiér Robert Fico svojou návštevou Moskvy opäť rozdelil politickú scénu. V relácii O 5 minút 12 v STVR diskutovali predseda poslaneckého klubu strany Smer Ján Richter a predseda SaS Branislav Gröhling. Témami boli nielen Ficova cesta do Moskvy, ale aj ceny palív, ekonomická situácia, komunálne voľby či pripravované opatrenia vlády.

Richter: Fico si uctil pamiatku obetí vojny

Ján Richter obhajoval premiérovu návštevu Ruska tým, že išlo predovšetkým o pietny akt pri príležitosti výročia ukončenia druhej svetovej vojny. „Treba to vnímať v širšom kontexte. Premiér týždeň predtým navštívil Dachau, teraz Moskvu a čaká ho ešte Normandia. Historické udalosti u neho zohrávajú veľmi dôležitú rolu,“ povedal Richter.

Richter zároveň tvrdí, že rokovania v Moskve sa týkali najmä energetiky a budúceho fungovania tranzitu surovín. „Premiér rokoval o energetike. Dnes už zvoláva prvé pracovné stretnutia, ktoré s tým súvisia. Rokuje sa aj so zástupcami Transpetrolu,“ uviedol.

Gröhling: legitimizuje ruskú propagandu

Branislav Gröhling označil Ficovu cestu za vnútropolitické divadlo. „Je to čisto vnútropolitická záležitosť pre Roberta Fica, ktorý potrebuje fotku s Vladimirom Putinom a tým pomáha legitimizovať ruskú propagandu,“ vyhlásil.

Predsedu vlády zároveň obvinil, že sa snaží odpútať pozornosť od problémov doma. „Keď Robert Fico nevie, čo ďalej s krajinou, tak vytiahne Moskvu. Zlyhala mu konsolidácia, firmy odchádzajú zo Slovenska a máme nulový rast ekonomiky,“ povedal Gröhling.

Richter tieto obvinenia odmietol a opozícii vyčítal zneužívanie historických tém na politický boj.„Pľuvanie do tváre je z vašej strany voči tým, ktorí padli počas druhej svetovej vojny,“ reagoval.

Spor o ruskú ropu a ceny palív

Veľká časť diskusie sa týkala cien pohonných látok a závislosti Slovenska od ruskej ropy. Gröhling kritizoval vládu za to, že napriek lacnej ruskej rope patria ceny palív na Slovensku medzi najvyššie v regióne. „Keď sme mali lacnú ruskú ropu, mali sme najdrahšie palivá. Keď bola družba nefunkčná, mali sme nižšie ceny,“ povedal.

SaS presadzuje zníženie spotrebných daní z pohonných látok. „Chceme pomôcť občanom znížením spotrebných daní. Znížili by sa ceny palív o päť až dvadsať centov,“ uviedol Gröhling.

Richter argumentoval, že Slovensko musí zohľadňovať aj pravidlá Európskej únie. „Poľsko má dnes problém s Európskou komisiou, pretože išlo pod úroveň, ktorú pravidlá neumožňujú,“ povedal. Líder SaS povedal, že spotrebnú daň treba znížiť o toľko, koľko umožňujú pravidlá EÚ.

Richter upozornil na význam spoločnosti Transpetrol pre štátny rozpočet, s ktorou premiér Fico v nedeľu urýchlene rokoval. „Transpetrol potrebujeme aj preto, že prináša do štátnej kasy veľké peniaze za prepravu,“ zdôraznil.

Kritika konsolidácie

Opozícia opakovane kritizuje aj konsolidačné opatrenia vlády vrátane transakčnej dane. „Občania cez zvýšené dane, transakčné dane a DPH napĺňajú štátny rozpočet, ktorý vy rozhadzujete,“ vyhlásil Gröhling. Podľa Richtera však vláda rieši dôsledky vysokého zadlženia z predchádzajúcich rokov. „Keby ste nezvýšili sekeru o 24 miliárd, nemuseli by sme dnes trvať na takýchto vysokých daniach,“ odkázal opozícii.

Návšteva nemeckého kancelára

Diskusia sa dotkla aj pripravovanej návštevy nemeckého kancelára Friedrich Merz na Slovensku. Richter potvrdil, že návšteva je plánovaná na koniec mája, no kritizoval Merzove vyjadrenia k Ficovej ceste do Moskvy. „Mohol si odpustiť poznámku o tom, že premiér Slovenska išiel do Moskvy uctiť si pamiatku padlých,“ povedal. „A pritom je Merz premiér tej krajiny, ktorá vojnu vyvolala a spôsobila. Z morálneho hľadiska to nepokladám za celkom príslušné,” vyhlásil poslanec Smeru v STVR.

Gröhling naopak vyzval premiéra, aby sa ospravedlnil za výroky koaličných politikov na adresu nemeckého kancelára. „Ospravedlňujem sa nemeckému kancelárovi za takéto výroky,“ dodal šéf SaS.

Ako to bude 15. septembra

Ostrá diskusia sa strhla medzi politikmi aj okolo sviatočných príplatkov a konsolidácie verejných financií. Branislav Gröhling kritizoval spôsob, akým vláda pristúpila k úpravám práce počas sviatkov. „Ak to chcete urobiť, tak to máte urobiť poriadne, aby sa to zrušilo a nie takýmto spôsobom to preniesť na podnikateľov alebo na jednotlivé sektory, sektory nemocnIce a tak ďalej a školy,“ vyhlásil Gröhling.

Podľa neho vláda vytvorila chaos a nepripravila legislatívu tak, aby bola jasná pre zamestnávateľov aj zamestnancov. Zároveň pripomenul, že SaS podporuje diskusiu o rušení niektorých sviatkov, pričom zdôraznil význam 17. novembra. „My sme už dávali aj zákon, aby 17. november bol naspäť sviatkom. Predsa len toto je deň, kedy sa naozaj zlomilo to vnímanie v našej krajine,“ povedal predseda SaS.

Ján Richter naopak obhajoval postup vlády a tvrdil, že zamestnanci si príplatky za prácu počas sviatkov zaslúžia. „Ľudia, keď robia cez sviatok, tak si zaslúžia príplatok,“ uviedol Richter s tým, že vláda chce najskôr vyhodnotiť dopady prijatých opatrení. Na otázku, či bude aj 15. september takto nedoriešený, Richter uviedol, že sa musí vyhodnotiť 8. máj.

Transakčná daň

Jednou z hlavných tém bola transakčná daň a spôsob konsolidácie verejných financií. Gröhling vláde vyčítal zvyšovanie daní a poplatkov.„Ekonomike by najviac pomohlo zníženie daní okamžite. Alebo zrušenie transakčnej dane okamžite,“ povedal. Predseda SaS zároveň tvrdil, že vláda míňa peniaze na zbytočné projekty. „Dopravné lietadlá, tryskáče na ministerstve obrany za 350 miliónov, Eštokové počítače za 122 miliónov, neadresná energopomoc za 120 miliónov, ministerstvo športu,…“ vymenoval.

Richter argumentoval tým, že vláda znižuje deficit a zlepšuje ekonomické ukazovatele. „Znižujeme deficit. Vy ste mali deficit ešte v rokoch 23, 24 na úrovni 6,5 percenta. My sme dnes na 4,45 percenta,“ reagoval poslanec Smeru. Podľa neho sa podarilo znížiť aj infláciu potravín a zvýšiť reálne mzdy.

Chudoba jednorodičov

Výrazná časť diskusie sa venovala rastúcej chudobe, najmä v jednorodičovských a viacdetných domácnostiach. Moderátor upozornil, že až polovica jednorodičovských domácností je ohrozená chudobou a podobná situácia sa týka aj rodín s tromi a viac deťmi. Richter priznal, že ide o problém, ktorý si vyžiada ďalšie opatrenia.

Gröhling však povedal, že realita bežných ľudí je výrazne horšia, než prezentuje vláda. „Každý piaty Slovák nevie vykryť svoje základné potreby. Každý tretí nevie pokryť nevyhnutné výdavky na opravu bytu,“ vyhlásil. Podľa neho konsolidácia dopadá najmä na rodiny a pracujúcich. „Rodina s dvomi deťmi v priemere príde o 858 eur ročne,“ dodal.

Nevyhnutné 13. dôchodky ?

Jednou z najostrejších tém boli 13. dôchodky. Gröhling ich označil za neudržateľné a nespravodlivé. „13. dôchodky za mňa sú nespravodlivé. Ak chceme pomôcť seniorom v rámci sociálnej pomoci, tak toto nie je sociálna pomoc, ale to je celoplošné rozdávanie,“ povedal. Podľa neho by pomoc mala byť adresná a smerovať najmä k osamelým seniorom, vdovám či dôchodcom s nízkymi príjmami. „Sú neudržateľné. Je to 900 miliónov až jedna miliarda eur,“ upozornil.

Richter však trval na tom, že 13. dôchodok zostane zachovaný. Pripomenul, že podľa neho ide o dôchodkovú dávku, nie sociálnu pomoc.„My nechceme, aby sme sa vrátili naspäť do sociálnej dávky. My chceme, aby bol zachovaný ten 13. dôchodok ako dôchodková dávka,“ dodal.

Extrémizmus v komunálnych voľbách

Debata sa aj v závere dotkla aj pripravovaných komunálnych volieb a možnej spolupráce Smeru s predstaviteľmi krajnej pravice. Gröhling kritizoval údajné rokovania o podpore kandidátov v Prešove. „Robert Fico sa tvári, že si uctieva obete fašizmu, ale zároveň rokuje o podpore v komunálnych voľbách s Milanom Mazurekom,“ povedal.

Smer podľa slov Jána Richtera v STVR ponecháva rozhodnutie na krajskú organizáciu. „Ide o nominácie, za ktoré musia niesť zodpovednosť príslušné regionálne štruktúry,” povedal Richter.

Gröhling hovoril aj o rokovaniach s Progresívnym Slovenskom pri podpore kandidátov v regiónoch. Diskusia sa nevyhla ani vnútorným sporom v SaS po odchode zakladateľa strany Richard Sulík. Gröhling odmietol, že by strana smerovala k Progresívnemu Slovensku. „Strana SaS pôjde do volieb samostatne, jasne a čitateľným pravicovým programom,“ zdôraznil.

Smer tiež podľa neho podporí za nitrianskeho župana Branislava Becíka z Hlasu, ak Hlas podporí na primátora Nitry kandidáta Smeru. V opačnom prípade bude na župana bude kandidovať Tibor Gašpar. „Predpokladám ale, že sa dohodneme,“ dodal Richt

Spor o stravenky za 135 korun: Děčínští soudci hledali zastání až u Nejvyššího soudu.

Budova Okresního soudu v Děčíně, jehož soudci se domáhali připsání kreditu na stravenkovou kartu. Martin Drtina

x X X

Až k dovolání dovedla skupina osmi soudců svůj spor o stravenky. Žalobu podali u svého domovského Okresního soudu v Děčíně. Napadli vnitřní předpis, který nárok na stravenku podmiňoval elektronickou evidencí přítomnosti na pracovišti v docházkovém systému. Tomu se rebelující soudci odmítli podřídit.

Sporný předpis předsedy Okresního soudu v Děčíně přitom stanovoval dvě podmínky, které pro nárok na stravenku za 135 korun denně musejí být splněny. Soudce musel v daný pracovní den odpracovat alespoň tři hodiny v budově soudu v čase od 6:00 do 18:30 hodin. A svou přítomnost musel elektronicky zaevidovat čipovou kartou do docházkového systému.

Nejsme běžní zaměstnanci

Žalobci namítali, že takto nastavená pravidla ignorují zákonný obsah funkce soudce a nepřímo přisuzují soudcům postavení zaměstnance. „Vazba nároku na pracovní benefit na konkrétní počet hodin strávených soudcem v budově soudu neodpovídá zákonnému vymezení obsahu funkce soudce, která není vázána na budovu soudu a na stanovenou pracovní dobu,“ tvrdili s tím, že soudců se nemá týkat ani povinnost elektronické evidence docházky.

Dále uváděli, že konkrétní způsob vedení docházky odporuje nařízení GDPR. Údaje o docházce a době případné absence totiž byly v daném období zpřístupněny všem soudcům i zaměstnancům. Ti tak mohli i zpětně zjistit, kde, kdo a kdy byl. Evidování docházky nezákonným způsobem podle nich nelze po zaměstnancích vyžadovat.

Mají to tak i jinde

Kvůli vyloučení z podjatosti všech soudců děčínského soudu o věci rozhodoval Okresní soud v Lounech. Žalobu kolegů „na připsání kreditu na elektronickou stravovací kartu za měsíc říjen 2022“ zamítl. Dospěl k závěru, že elektronická evidence docházky je zavedena na většině soudů a není nepříměřeným zásahem do výkonu funkce soudce. Případné pochybení jednotlivců v oblasti ochrany osobních údajů pak nemají žádný vliv na oprávněnost a zákonnost vydaných opatření.

Podobný náhled na věc měl i odvolací Krajský soud v Ústí nad Labem. Zdůraznil, že interní pravidla soudu nestanoví žádnou novou podmínku, jen vymezují, jak splnění podmínek stanovených právními předpisy ověřit. „Předseda soudu opatření přijal jako osoba s výkonnou mocí odpovědná za dodržování vnitřních předpisů, jím upravená pravidla jsou zákonná, nejsou svévolná a jedná se o systémové opatření v rámci procesu elektronizace justice,“ zdůvodnil své rozhodnutí krajský soud.

NS: soudce má chodit do práce

V dovolání soudci bez stravenek formulovali pět právních otázek. Dvěma z nich se Nejvyšší soud v řízení sp. zn. 21 Cdo 1896/2025 odmítl zabývat pro nepřípustnost. Nezodpověděl tedy, jestli je docházkový systém v souladu s GDPR a jestli důkazní břemeno o výkonu práce leží na zaměstnanci, pokud neevidoval docházku. Dovolací řízení u dvou ze žalobců zastavil pro nezaplacení soudního poplatku.

Zbývajícím vzkázal, že organizační složka státu může interním předpisem stanovit další podmínky pro přiznání nároku na stravenky. Výslovně pak odmítl argument, že funkce soudce není vázána na budovu soudu. „Z povahy funkce soudce vyplývá, že se soudce v určité části pracovní doby musí zdržovat v soudní budově tak, aby byl zajištěn řádný výkon soudnictví.

Námitku, že vnitřní předpis neprojednala soudcovská rada Nejvyšší soud odmítl s tím, že ta je pouze poradním orgánem předsedy soudu. Ironicky poznamenal, že i kdyby šlo o zásadní otázku státní správy, ke které se rada vyjadřuje, na platnost předpisu by to nemělo vliv. „Kromě toho ani opačný závěr by nemohl být dovolatelům ku prospěchu, neboť v takovém případě by jim nárok na e-stravenku vyplývající z tohoto předpisu, nemohl vůbec vzniknout,“ dodal.

Režijní paušál o polovinu vyšší

Po zamítnutí dovolání musejí neúspěšní soudci zaplatit státu na nákladech dohromady 450 korun za vyjádření k dovolání. Příslušná vyhláška, která tyto náhrady limituje výší 300 korun, je pak podle Nejvyššího soudu od 1. ledna 2025 neaplikovatelná pro rozpor s Listinou základních práv a svobod. Martin Drtina, ceskajustice

X X X

Ziobro ušiel z Orbánovho azylu do USA. Bývalý poľský minister spravodlivosti čelí zatykaču a hrozí mu 25 rokov 

Bývalý poľský minister Zbigniew Ziobro po azyle u Orbána zmizol z Maďarska a objavil sa v USA. Varšava pritom tvrdila, že nemá platný pas ani záznam o odchode.

Bývalý poľský minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro, ktorý v Maďarsku získal politický azyl za premiéra Orbána, utiekol do Spojených štátov. V nedeľu o tom informovali miestne médiá, píše TASR podľa agentúry AFP.

• Bývalý poľský minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro sa nachádza v Spojených štátoch.
• Nie je jasné, ako Ziobro vycestoval, keďže mal zrušený poľský pas.
• Poľsko avizuje žiadosť o vydanie Ziobra, ak sa jeho pobyt potvrdí.
• Ziobro čelí obvineniam zo zneužitia moci, sprenevery a nezákonného sledovania opponentov.
• Nový maďarský premiér Peter Magyar odmieta poskytovať útočisko medzinárodne hľadaným zločincom.

Poľská pravicová televízia Republika uviedla, že Ziobro sa nachádza v USA, a liberálna ladená TVN24 zverejnila aj jeho fotografiu na medzinárodnom letisku Newark Liberty, ktorú podľa nej urobil iný cestujúci. Hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí nereagoval na žiadosti agentúry AFP o komentár.

Nejasnosti o pasovej kontrole

Nie je jasné, ako sa Ziobrovi podarilo dostať do Spojených štátov, keďže Varšava predtým uviedla, že mu bol zrušený poľský pas. Poľská prokuratúra na platforme X napísala, že „nemajú údaje potvrdzujúce odchod podozrivého… zo schengenského priestoru“ a že „všetky informácie, ktoré sa v tejto súvislosti objavia, sa priebežne overujú“.

X XX

Hovorca ukrajinského 11. armádneho zboru: Kramatorsk je totemom Doneckej oblasti. Ak by došlo k bitke o mesto, bola by najkrvavejšia

Útok na mesto Kramatorsk 5. mája si vyžiadal najmenej šesť obetí.Zdroj: Reuters/Tlačová služba 93. brigády Cholodnyj Jar

Ruská armáda bombarduje mestá na východe Ukrajiny. Tie čoraz viac sužujú aj drony. Mestá sa vybavujú ochrannými sieťami.

Tri ruské letecké bomby FAB-250 a ulice v plameňoch. Utorkový útok na centrum mesta Kramatorsk v Doneckej oblasti si vyžiadal najmenej šesť obetí a takmer dve desiatky zranených.

Mesto vzdialené len 15 kilometrov od frontu sa stáva terčom novej, brutálnejšej taktiky Rusov. Tí sú schopní mesto bombardovať nielen letecky, ale čoraz viac ho zasahujú aj útočnými dronmi, ktoré sa k jeho predmestiam dokážu priblížiť i vďaka využitiu optických vlákien. Charakter vojny v posledných mesiacoch dramaticky zmenil aj vizuál Kramatorska. Na uliciach postupne pribúdajú ochranné siete, v meste narazíte aj na tabule, ktoré civilistov upozorňujú na zvýšené riziko výskytu dronov.

O Kramatorsku, ale aj o susednom Sloviansku sa už niekoľko týždňov hovorí ako o cieli ďalšej ruskej ofenzívy.

Kremeľ sa ani netají tým, že si chce uzurpovať aj ten zvyšok Doneckej oblasti, ktorú majú stále pod kontrolou ukrajinské obranné sily. To, čo sa mu nepodarilo vydupať si počas rokovaní, keď Moskva predostrela požiadavku, aby sa Ukrajinci z Doneckej oblasti sami stiahli, sa teraz snaží docieliť na bojisku.

Drony nad mestom

O situácii v meste aj na úseku frontu pri týchto dvoch mestách, kde sa v roku 2014 podarilo odraziť ruský hybridný útok, sa Aktuality.sk zhovárali s hovorcom 11. armádneho zboru Ozbrojených síl Ukrajiny Dmytrom Zaporožcom.

Zaporožec poukázal na to, ako sa v uplynulých mesiacoch mení charakter frontu. Ten sa postupne stáva neustále sa rozširujúcou zónou smrti – priestorom, kde je akýkoľvek pohyb v dôsledku masového nasadenia dronov prakticky nemožný. Podľa veliteľa ukrajinských Síl bezpilotných systémov Roberta Brovdiho dnes tzv. kill zóna na oboch stranách frontu dosahuje šírku približne 20 až 25 kilometrov.

„Keď do nej vojdete, nie je jasné, či z nej vyjdete von. A to platí pre všetkých. Náš protivník nerobí rozdiel v tom, či ste civilista alebo vojak – ničí všetko, čo sa pohne,“ opisuje Zaporožec.

X XX

Smrtiaci hantavírus na výletnej lodi v Atlantiku. Španielsko berie 14 pasažierov do prísnej vojenskej karantény

Španielsko prijalo prvých 14 ľudí z lode MV Hondius, kde prepukol smrteľný hantavírus Andes. Všetci skončia v prísne stráženej karanténe v Madride.

Španielsko prijalo 14 občanov evakuovaných z výletnej lode MV Hondius, ktorá sa stala ohniskom smrtiaceho hantavírusu. Lietadlo s pasažiermi pristálo v nedeľu na leteckej základni Torrejon pri Madride. Evakuovaní budú umiestnení do karantény vo vojenskej nemocnici v hlavnom meste, kde ich zdravotný stav bude dôkladne monitorovaný.

• Španielsko prijalo štrnásť ľudí z lode MV Hondius s hantavírusom.
• Evakuovaní v Madride sú umiestnení v karanténe vojenskej nemocnice s dohľadom.
• Na palube lode Hondius prepukla nákaza hantavírusom Andes s troma obeťami.
• Sedemdesiatročný Grék z lode absolvuje v Aténach štyridsaťpäťdňovú karanténu bez príznakov.
• Evakuácia prebieha v ochranných oblekoch, pod prísnym dozorom armády a gardy.

Loď MV Hondius, plaviaca sa pod holandskou vlajkou, aktuálne kotví na ostrove Tenerife. Na jej palube vypukla nákaza hantavírusom, konkrétne kmeňom Andes, ktorý je jediným hantavírusom prenášajúcim sa z človeka na človeka. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) potvrdila šesť prípadov nákazy z ôsmich podozrivých. Tragicky zomreli traja pasažieri – holandský manželský pár a žena z Nemecka.

Evakuácia pokračuje

Grécko medzitým oznámilo, že jeden z jeho občanov, 70-ročný muž nachádzajúci sa na palube lode, bude evakuovaný v nedeľu. Po prevoze na letisko v Eindhovene v Holandsku bude transportovaný do nemocnice v Aténach, kde absolvuje 45-dňovú karanténu. Podľa gréckeho ministerstva zdravotníctva je muž v dobrom zdravotnom stave a nevykazuje žiadne príznaky ochorenia.

Evakuácia ostatných pasažierov a členov posádky lode prebieha postupne. Posledný let, ktorý zabezpečí repatriáciu väčšiny z takmer 150 osôb na palube, je naplánovaný na pondelok. Po ukončení evakuácie loď zamieri späť do Holandska.

Prísne bezpečnostné opatrenia

Evakuácia prebieha za prísnych hygienických a bezpečnostných opatrení. Pasažieri v ochranných oblekoch boli z lode prepravovaní na menšie plavidlá, ktoré ich dopravili do prístavu Granadilla na Tenerife. Odtiaľ pokračovali v červenom autobuse španielskej armády, sprevádzanom konvojom vozidiel občianskej gardy, na letisko. Pred nástupom do lietadla sa evakuovaní prezliekli do nových ochranných prostriedkov.

Španielska ministerka zdravotníctva Monica Garcíová uviedla, že všetky kroky evakuácie sú koordinované s medzinárodnými zdravotníckymi organizáciami. Cieľom je minimalizovať riziko šírenia nákazy a zabezpečiť bezpečný návrat všetkých dotknutých osôb do ich domovských krajín.

X X

Zbrojársky kráľ, ktorý má blízko k Robertovi Kaliňákovi, je v úzkych: Príbeh miliardového pádu, ktorý sleduje celá Európa

Záťah na zbrojárskeho kráľa? Akcie zbrojárskej spoločnosti CSG sa prepadli o polovicu a v centre diania stojí Michal Strnad – miliardár s nadštandardnými vzťahmi s ministrom obrany Robertom Kaliňákom. Prečítajte si, ako sa kľúčový dodávateľ munície pre Ukrajinu ocitol v hľadáčiku dravých amerických investorov. Viac v našej pravidelnej rubrike – týždeň vo svetovej ekonomike.

Zbrojárska skupina Czechoslovak Group (CSG), ktorá patrí k najväčším hráčom v európskom obrannom priemysle, prechádza náročným obdobím. Len pred pár týždňami oslavovala veľmi úspešný vstup na burzu a dnes musí bojovať proti obvineniam, že zavádzala investorov.

Kľúčovou postavou za týmto impériom je Michal Strnad. Ako jeden z najbohatších ľudí v Česku má silný vplyv aj na Slovensku, kde má podľa viacerých informácií celkom blízko k slovenskému ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi (Smer). Práve toto spojenie podčiarkuje dôležitosť CSG v našom regióne.

Útok „novinárskych špekulantov“

Problémy odštartovala správa organizácie Hunterbrook. Ako uviedol denník Financial Times, ide o pomerne unikátny projekt, ktorý kombinuje investigatívnu redakciu s investičným fondom. Ich stratégia je jednoduchá: nájdu problém vo firme, zverejnia o tom správu a ich fond následne zarobí na tom, že hodnota akcií danej firmy klesne.

A presne to sa stalo. Akcie CSG sa po ich správe prepadli o polovicu oproti hodnote, s ktorou v januári začínali v Amsterdame. Hunterbrook tvrdí, že firma v oficiálnych dokumentoch zatajila dôležité informácie o ľuďoch v pozadí a o svojom skutočnom fungovaní.

Sú to výrobcovia alebo len „prekupníci“?

Hlavný spor sa vedie o to, ako CSG vyrába muníciu, ktorú dodáva napríklad aj na Ukrajinu:

Obvinenie: Hunterbrook tvrdí, že CSG je skôr obrovský „bazár“ s muníciou – náboje nakúpi po celom svete a predá ich ďalej, pričom vlastnú výrobu má minimálnu a hrozí, že svetové zásoby sa minú.

Obrana CSG: Firma to rázne odmieta. Uviedla, že minulý rok vyrobila až 630-tisíc kusov munície vo viacerých krajinách a ich vlastná produkcia má tento rok vzrásť o ďalších 20 %.

Podozrivé prevody miliónov

Okrem výroby sa pod lupu dostali aj peniaze samotného Michala Strnada. Hunterbrook tvrdí, že pred vstupom na burzu Strnad previedol desiatky dcérskych firiem do svojho osobného vlastníctva, pričom v účtovníctve malo ostať nevyjasnených 275 miliónov eur. CSG však tvrdí, že tieto peniaze boli riadne splatené v prvom štvrťroku a všetko prebehlo podľa plánu.

Čo bude ďalej?

Hoci zbrojársky sektor zažíval v posledných rokoch „zlaté časy“, investori začínajú byť opatrní. Problémy s výrobnými kapacitami pociťujú aj iní giganti, napríklad nemecký Rheinmetall.

Pre CSG a Michala Strnada je teraz kľúčové presvedčiť trhy, že ich podnikanie je transparentné. Holandský regulátor nateraz vyčkáva, no pripomína, že je zodpovednosťou firmy, aby investorom hovorila celú pravdu.

Korene komunizmu a ich nemorálnosť

Každý rok 5. mája sa z archívov vyťahujú červené prápory a v ľavicových kaviarňach sa s pietou oprašujú busty muža s impozantnou bradou. Karl Marx, narodený v roku 1818, je pre mnohých dodnes „sekulárnym svätcom“, geniálnym architektom spravodlivého sveta a najväčším mysliteľom tisícročia. Je to vskutku fascinujúci úkaz: málokto v dejinách mal takú obrovskú túžbu zachrániť celé ľudstvo a zároveň takú fatálnu neschopnosť postarať sa o vlastnú rodinu.

X X X

Fico: Konsolidácia funguje. Rating od agentúry Fitch je facka pre kritikov

Zachovanie ratingu Slovenska od agentúry Fitch na úrovni A- so stabilným výhľadom je dobrá správa, o ktorej médiá málo informujú. Na nedeľnej tlačovej konferencii to povedal predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) s tým, že Fitch v podstate konštatuje, že konsolidácia verejných financií prináša efekt.

TB Fica a Kamenického: Dobré správy o finančnej dôveryhodnosti Slovenska

„Myslím si, že ratingové hodnotenie Slovenska, ktoré bolo potvrdené v piatok, je veľká facka do tváre aj vám médiám, aj mimovládnym organizáciám, aj protislovenskej a protivládnej opozícii,“ uviedol premiér. V súvislosti s predchádzajúcim znížením ratingu Slovenska od agentúry Standard and Poor’s (S&P) o jeden stupeň z A+ s negatívnym výhľadom na A so stabilným výhľadom tvrdil, že hodnotenia ratingových agentúr nepodceňuje ani nepreceňuje, no Slovensko je podľa neho spoľahlivý finančný partner. Ako dôkaz Fico uviedol predaj štátnych dlhopisov za 700 miliónov švajčiarskych frankov. „Keby nám neveril finančný trh, no tak si nikto od nás nič nekúpi,“ tvrdil.

O opatreniach na podporu ekonomiky by podľa premiéra mala rozhodovať vo štvrtok (14. 5.) koaličná rada. „Chceme prejsť celý rad opatrení, ktoré budú aj prorastové, teda opatrenia, ktoré majú pomôcť hospodárskemu rastu, hoci ten vietor, ktorý fúka zvonku, je tak silný, že sa môžeme aj roztrhnúť a nemáme šancu tento vietor, ktorý k nám prichádza, ten negatívny, prekonať,“ zdôraznil premiér. Pôjde podľa neho najmä o návrhy, ktoré nemajú zásadný vplyv na štátny rozpočet. Ostatné návrhy bude koalícia posudzovať neskôr, keď bude mať k dispozícii všetky prognózy a všetky informácie na zostavenie štátneho rozpočtu na rok 2027.

Fico zopakoval, že vláda chce pokračovať v konsolidácii verejných financií a chce odovzdať verejné financie v roku 2027 v takom stave, aby na tento stav mohla nová vláda prirodzene nadviazať. „Určite neodovzdáme verejné financie najhoršie v Európskej únii,“ dodal.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) dokladoval úspechy súčasnej vlády na porovnaní plánovaného deficitu úradníckej vlády Ľudovíta Ódora na rok 2024 vo výške 6,51 % hrubého domáceho produktu (HDP) s reálnym deficitom Slovenska v roku 2025 vo výške 4,45 % HDP. Ódorovu vládu vystriedala súčasná koalícia na jeseň roku 2023. Vláda tak podľa Kamenického konsolidovala financie o 2,06 % HDP. Reálny deficit v roku 2024 bol po spresnení štatistickým úradom 5,5 % HDP a v roku 2023 to bolo 5,19 % HDP. Ak by slovenská vláda nekonsolidovala, v súčasnosti by sme mali podľa ministra deficit nad 7 % HDP a o 11 percentuálnych bodov by bol dlh Slovenskej republiky vyšší.

X X X

Revolúcia v ESG: prichádza EcoJouly©, prelom slovenského developmentu

Rastúce ceny energií dnes ovplyvňujú svet viac než kedykoľvek predtým. Mení sa životná úroveň, menia sa očakávania a domácnosti aj developeri čoraz intenzívnejšie hľadajú efektívnejšie a udržateľnejšie riešenia. Otázka už nestojí „či“, ale „ako“.

A odpoveď prichádza možno práve zo Slovenska.

Technológie, ktoré dávajú zmysel

Predstavte si riešenia, ktoré nie sú len ekologické na papieri, ale aj reálne funkčné, overené v praxi a pripravené čeliť výzvam budúcnosti.

Presne také sú technológie EcoJouly© – systémy, ktoré umožňujú vyrábať Jouly, teda energiu ekologicky a hlavne lacnejšie než konvenčné riešenia.

Aké technológie produkujú EcoJouly© a ako fungujú?

Dnešné technológie ponúkajú viacero spôsobov, ako vyrábať energiu udržateľne. Kľúčové je vždy prostredie, v ktorom sa využívajú.

Jedným z najefektívnejších riešení je kombinovaná výroba tepla a chladu z energie podzemnej vody alebo vodných tokov.

Jednou z technológií, ktoré produkujú EcoJouly© sú tepelné čerpadlá typu voda/voda, ktoré dokážu z jednej kilowatthodiny elektrickej energie vyprodukovať až päť kilowatthodín tepla alebo chladu. Použitá voda sa pritom vracia späť do prírody v nezmenenej kvalite. Je to šetrné využívanie prírodných zdrojov.

Tepelné čerpadlá na Národnom Futbalovom Štadióne- Zdroj foto Fuergy

Celý systém je plne automatizovaný a riadený inteligentným softvérom. V spolupráci so spoločnosťou Fuergy dokáže optimalizovať výkon v reálnom čase podľa aktuálnych potrieb aj energetickej siete.

• Keď je energie prebytok, systém ju efektívne využije.

• Keď jej je nedostatok, spotrebu optimalizuje.

Výsledkom je vyššia stabilita siete, nižšie emisie CO₂ a maximálne využitie dostupných zdrojov.

Energetika ako základ moderného urbanizmu

Moderný urbanizmus dnes už nie je len o architektúre a dizajne. Skutočná hodnota developmentu spočíva v schopnosti vytvárať dlhodobo udržateľné prostredie s vysokou kvalitou života.

Technológie vyrábajúce EcoJouly© prinášajú práve tento rozmer. Prepájajú technologickú inováciu s ekologickou rovnováhou a ekonomickou efektivitou.

Ukazujú, ako môže vyzerať mesto budúcnosti – mesto, ktoré efektívne hospodári s energiou, minimalizuje odpad a rešpektuje prírodu.

Ako technológie vyrábajúce EcoJouly© šetria energiu v praxi?

Výhodou EcoJouly© nie je jedna konkrétna technológia, ale spôsob, akým sa prispôsobuje prostrediu.

Príklad z praxe:

Pri využití tepelných čerpadiel voda/voda v letných mesiacoch:

• sa využíva chlad z podzemnej vody na chladenie budov,

• zároveň sa odpadové teplo z chladenia využíva na ohrev teplej vody.

Energetické toky sú riadené tak, aby sa minimalizovali straty.

Výsledok? Menej spotrebovanej elektrickej energie, nižšie náklady a čo je v dnešnej dobe naozaj potrebné vyzdvihnúť je citeľne menšia záťaž pre životné prostredie a pre peňaženky používateľov.

EcoJouly© teda ekologicky vyrábané Jouly, pritom nevznikajú len jedným spôsobom. V rôznych projektoch môžu využívať napríklad aj odpadové teplo z priemyselnej výroby.

Kľúčom je preskúmať možnosti, ktoré prostredie ponúka, pretože každý detail v systéme má svoj význam a prispieva k vyššej efektivite iným spôsobom.

Kde už technológie vyrábajúce EcoJouly© fungujú?

Za implementáciou týchto pokrokových technológií stojí Grafobal Group Development a.s., ktorý ich priniesol do významných projektov slovenského developmentu. Medzi ich najväčšie projekty s technológiami EcoJouly© patria:

Národný futbalový štadión

Jeden z najmodernejších a najekologickejších štadiónov v Európe (ocenenie EFEKTIA 2019). Využíva tepelné čerpadlá voda/voda a dokáže pokryť takmer 90 % spotreby tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov.

Za stabilitou riešenia stojí spolupráca s dcérskou spoločnosťou Slovenských Elektrární, a.s.- Slovenské elektrárne – energetické služby s.r.o., ktorá zabezpečuje spoľahlivé dodávky energie prostredníctvom moderných technológií s využitím energie z

podzemnej vody. „Pre nás nie je kľúčová len cena, ale najmä kvalita dodaných riešení. Tá je záväzkom pre každého partnera, s ktorým spolupracujeme,“ hovorí Andrea Pancotti, manažér pre predaj a energetické služby.

Národný Futbalový Štadión

Prístavná 1

Moderný koncept WORK&LIVING v dynamicky sa rozvíjajúcej časti nového downtownu., ktorý má aktuálne na predaj posledné dostupné ateliéry. V tomto projekte sa EcoJouly© vyrábajú technológiou na báze využívania odpadového tepla z priemyselnej výroby.

V spolupráci s SPP, a.s. je rezidenčný objekt Prístavná1 pripojený na dodávku tepla a chladu z kogeneračných jednotiek SPP, a.s., ktoré majú až o 40 % vyššiu účinnosť využitia energetických zdrojov. Stal sa tak prvým slovenským rezidenčným objektom, ktorý od októbra 2023 využíva pri výrobe energií technológiu trigenerácie. Značne tým znižuje uhlíkovú stopu a ekologickú záťaž.

Prístavná 1

Green Park

Pripravovaný projekt sa nachádza v jednej z najlukratívnejších lokalít v Bratislave v bezprostrednej blízkosti rieky Dunaj a má potenciál stať sa ikonou moderného a ekologického developmentu.

Projekt bude pri využívaní EcoJouly© technológií ťažiť najmä z blízkosti Dunaja a teda bude využívať obdobnú technológiu použitú pri Národnom futbalovom štadióne.

Technológia, ktorá má budúcnosť

Využívanie EcoJouly© technológií nie je vízia vzdialenej budúcnosti. Je to výsledok reálnych riešení, ktoré už dnes pomáhajú znižovať energetickú náročnosť budov, stabilizovať elektrickú sieť a chrániť životné prostredie a zároveň výrazne vylepšujú ekonomiku následnej prevádzky budov.

V čase, keď sa energetika stáva jednou z najdôležitejších tém súčasnosti, predstavujú technológie EcoJouly© jasný dôkaz, že aj Slovensko dokáže prinášať inovácie s globálnym poAktualy

X X X

Zakopali sa, a každý pohyb mali v podstate na muške,“ konštatoval potomok hrdinu.

Riaditeľ Vojenského historického ústavu Miloslav Čaplovič ozrejmil, že Háj-Nicovô je najväčším československým vojnovým cintorínom na území bývalého Československa. „Významný je tým, že po Dukle tu prebiehali najťažšie boje, ktoré trvali viac ako deväť týždňov. Je tu pochovaných 1 369 príslušníkov 1. československého armádneho zboru,“ vysvetlil.

V areáli sú pochovaní aj vojaci povstaleckej armády a partizáni, ktorí padli nielen v bojoch o Liptovský Mikuláš v roku 1945, ale aj v okresoch Dolný Kubín a Ružomberok. „Toto pamätné miesto považujeme za jedno z najvýznamnejších pre naše národné a vojenské dejiny. Popri Dukle si pripomína práve československých vojakov, ktorí spolu so sovietskou a rumunskou armádou oslobodzovali Slovensko od septembra 1944 do mája 1945,“ dodal Čaplovič. 

Pri pamätníku položili, okrem veteránov, vence aj prezident Peter Pellegrini, šéf parlamentu Richard Raši či minister obrany Robert Kaliňák (Smer). Premiér Robert Fico (Smer) však neprišiel. Zdôvodnil to urgentnou poradou s Transpetrolom. Neskôr, v areáli vojenskej akadémie, sa predsa len objavil – z pódia sa prihovoril hosťom, zároveň tiež prítomnému davu. Pripomenul, že tieto oslavy sa konajú práve v Deň matiek.

„Ak povieme matka, cítime pokoj a bezpečnosť. To je to, čo dnes vo svete najviac všetci potrebujeme,“ poznamenal. V súčasnosti podľa neho ale nikto nič nerešpektuje a nič nefunguje. „Veľkí si robia, čo chcú. Medzinárodné právo sa neuplatňuje. Európska únia je slabá. Organizácia spojených národov bezvýznamná a NATO sa nám pred očami postupne rozpadáva,“ povedal. Zároveň podčiarkol dôležitosť historickej pravdy. „Nenechajme si ju zobrať,“ podotkol s tým, že mier prišiel z východu.

„Najväčší podiel pri víťazstve nad fašizmom, a na konci druhej svetovej vojny, mali predovšetkým národy bývalého Sovietskeho zväzu. No súčasne nezabúdajme na obete v súvislosti s otvorením druhého frontu v Normandii. Ani na množstvo rumunských vojakov, ktorí zomreli pri oslobodzovaní Slovenska. Tiež na príspevok Spojených štátov na bojoch v Tichomorí,“ zdôraznil.

Háj-Nicovô je najväčším československým vojnovým cintorínom na území bývalého Československa.

Dejepis nestačí

Areál vojenskej akadémie bol pod prísnou kontrolou, no postupne ho zaplnili tisícky ľudí. Čakali ich tam príhovory politikov, tiež dynamické ukážky vojenskej techniky, polície a hasičov. Potom nasledovala vojenská prísaha a po nej kultúrny program.

Medzi návštevníkmi sme natrafili na Ivanu, ktorá prišla so svojou rodinou. „Určite treba takéto oslavy robiť, a celkovo viac podujatí tak, ako to bývalo kedysi. Napríklad v deväťdesiatych rokoch, keď som ja bola dieťa, sa vždy niečo konalo na mesačnej báze – či už v dedinách, alebo mestách,“ hovorí. „Ešte viac je dôležité stretávať sa pri takýchto sviatkoch. Treba si pripomínať, čo sa stalo, lebo dejepis v škole nestačí,“ mieni. 

S červenou zástavou pútal pozornosť Marián Duchoň, ktorý prišiel do Liptovského Mikuláša z Trnavy. Na podobné oslavy vraj chodí pravidelne. „Priniesol som si zástavu víťazstva, ktorá je symbolom dobytia Berlína,“ ukázal na „vlajku“ s kosákom, kladivom a textom v azbuke o 150. pešom pluku Kutuzova.

„V tieto májové dni je tá zástava veľmi aktuálna – najmä v Európe. Lebo kto dobyl Berlín? Boli to Sovieti,“ poznamenal. „Kopa ľudí to nepozná, najmä mladá generácia. Je mi to ľúto, lebo symbolizuje víťazstvo nad nemeckým nacizmom a talianskym fašizmom,“ dodal Marián.

X X X

Ľudia, ktorí ju pijú, žijú dlhšie. Obľúbený teplý nápoj spomaľuje starnutie aj rast rakovinových buniek

Starnutie je prirodzenou súčasťou života, no vedci dnes čoraz viac skúmajú, ako možno jeho prejavy spomaliť. Veľkú pozornosť venujú najmä tomu, čo človek denne konzumuje a aký vplyv to má na bunky, svaly či celkové fungovanie organizmu. Niektoré bežné návyky totiž môžu mať oveľa väčší význam, než sa kedysi predpokladalo.

Pravda10.05.2026 06:00

Užitočná pravda: Patria vajíčka do chladničky a kam so surovým mäsom? Naučte sa správne skladovať potraviny a ušetríte stovky eur

Väčšina z nás berie chladničku ako magickú skriňu, kam veci proste „dáme“. Pravdou však je, že zlé uloženie potravín vás ročne stojí stovky eur a v horšom prípade vám privodí nepeknú noc na toalete. V relácii a podcaste Užitočná pravda si posvietime na to, prečo vajíčka trpia v dvierkach, kam (ne)patrí surové kura a ktoré potraviny do chladu nesmú vstúpiť. Urobte si s nami v chladničke poriadok, ktorý chráni vašu peňaženku aj žalúdok. / Zdroj: Užitočná pravda

Práve káva sa v posledných rokoch dostáva do centra vedeckého záujmu. Nová štúdia naznačuje, že zlúčeniny obsiahnuté v káve môžu pomáhať telu bojovať proti úpadku svalov spojenému so starnutím. Vedci zistili, že pôsobia na receptor NR4A1, proteín, ktorý súvisí s reguláciou stresu, zápalov a obnovou buniek.

Výskumníci tvrdia, že pravidelná konzumácia kávy by tak mohla mať ochranný účinok na organizmus a podporovať zdravšie starnutie. Hoci odborníci upozorňujú, že nejde o zázračný liek, výsledky výskumu otvárajú nové možnosti v chápaní toho, ako môže bežný nápoj ovplyvniť naše zdravie v dlhodobom horizonte.

Vedci objavili spojenie medzi kávou a starnutím

Doterajšie výskumy síce naznačovali, že ľudia pijúci kávu môžu žiť dlhšie a mať nižšie riziko viacerých chronických ochorení, no odborníci presne nevedeli, čo za tým stojí. Nová štúdia vedcov z americkej Texas A&M University však priniesla možné vysvetlenie, informuje aj portál Euronews.

Výskumníci zistili, že niektoré látky, ktoré sa nachádzajú v káve, sa viažu na proteín NR4A1. Ide o dôležitý receptor v tele, ktorý pomáha bunkám reagovať na stres, poškodenie a proces starnutia. Podľa vedcov funguje ako akýsi „vnútorný senzor“, ktorý sleduje, ako telo reaguje na živiny prijaté zo stravy. Profesor Stephen Safe vysvetlil, že priaznivé účinky kávy môžu súvisieť práve s aktiváciou tohto receptora. Jednoducho povedané, látky z kávy môžu pomáhať telu lepšie zvládať stres, obmedzovať zápaly a podporovať prirodzenú obnovu buniek.

Proteín NR4A1 zároveň zohráva dôležitú úlohu pri regulácii energie, oprave tkanív a ochrane organizmu pred poškodením. Vedci preto predpokladajú, že jeho správne fungovanie môže pomáhať znižovať riziko niektorých ochorení vrátane rakoviny či problémov s pamäťou a mozgovou činnosťou vo vyššom veku.

Ako často pijete kávu?

Začátek formuláře

Každý deň (1–2 šálky)

Každý deň (3 a viac šálok)

Niekoľkokrát do týždňa

Občas / príležitostne

Nepijem kávu vôbec

Konec formuláře

Látky z kávy chránia bunky v tele

Vedci výskumom zistili, že dôležitú úlohu zohrávajú najmä polyfenoly a ďalšie prírodné látky, ktoré sa nachádzajú v káve. Tie sa viažu na receptor NR4A1 a pomáhajú ovplyvňovať jeho fungovanie. Práve tento receptor je podľa odborníkov dôležitý pri ochrane buniek pred poškodením a stresom.

Výskumníci tiež zistili, že látky obsiahnuté v káve môžu pomáhať chrániť bunky pred poškodením a zároveň spomaľovať rast niektorých rakovinových buniek. Keď však vedci receptor NR4A1 z buniek odstránili, ochranné účinky kávy zmizli. 

Profesor Stephen Safe to vysvetlil jednoducho, a to tak, že keď sa v tele objaví poškodenie, receptor NR4A1 sa snaží zmierniť jeho následky. Ak však tento ochranný mechanizmus chýba, bunky sa poškodzujú oveľa viac.

Vedci však upozorňujú, že káva nepôsobí na telo len jedným spôsobom. Hoci objavili dôležité spojenie medzi kávou a receptorom NR4A1, na potvrdenie všetkých účinkov budú potrebné ďalšie výskumy.

Viaceré štúdie už v minulosti ukázali, že primerané pitie kávy môže súvisieť s lepšou pozornosťou, vyššou bdelosťou či nižšou mierou úzkosti. Kofeín sa tiež spája so znižovaním zápalov v tele. Zaujímavé však je, že pozitívne účinky sa objavili aj pri bezkofeínovej káve. Výskumy naznačujú, že za lepšou pamäťou a učením nemôže iba kofeín, ale aj ďalšie látky v káve, najmä polyfenoly, ktoré môžu priaznivo vplývať na fungovanie mozgu.

X X X

Kaliňák vracia úder Dankovi: Fico pri Ukrajine nezmenil ani slovo, ide o hyperbolizáciu

Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) nezmenil rétoriku v prípade podpory členstva Ukrajiny v EÚ. Podpredseda vlády a minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer-SD) to zdôraznil v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Poukázal na to, že strana Smer-SD i jej líder v tejto téme konzistentne vyjadrujú názor už dlhodobo.

Kaliňák vracia úder Dankovi: Fico pri Ukrajine nezmenil ani slovo, ide o hyperbolizáciu.

„Robert Fico nezmenil jediné slovo, ktoré tri roky hovorí,“ vyhlásil Kaliňák, reagujúc na ataky predsedu SNS Andreja Danka, ktorý v premiérových posledných krokoch a vyjadreniach vidí ústretový postoj k možného urýchleniu integračného procesu Ukrajiny. Líder SNS dokonca pohrozil i odchodom z vlády. Vicepremiér zdôraznil, že Smer vždy podporoval európsku perspektívu Ukrajiny pri splnení všetkých podmienok pre kandidátsku krajinu. „Ukrajina dnes nedokáže splniť mnoho podmienok pre vstup do EÚ,“ skonštatoval, preto táto téma bude podľa neho nereálna niekoľko rokov.

Dankovu kritiku preto Kaliňák vníma ako „hyperbolizáciu témy“ s tým, že takýto Dankov prístup v Smere-SD poznajú. „Každá politická strana si žije svojím politickým životom a chce dosiahnuť pozornosť svojich voličov,“ poznamenal Kaliňák.

Poslanec Národnej rady SR a podpredseda opozičného hnutia PS Tomáš Valášek si tiež myslí, že Dankove vyjadrenia sú snahou získať politické body, neverí však jeho hrozbám o možnom odchode z koalície.

Obaja sa dotkli aj témy zastavenia výstavby prešovskej nemocnice. Minister potvrdil, že problém sa týkal betónu, respektíve jeho technologického spracovania. „Expertíza má teda potvrdiť, či pochybenie nastalo pri výrobe betónu, alebo pri jeho nesprávnom použití,“ upozornil Kaliňák. Verí, že práce sa čoskoro obnovia. Predpokladá, že malá časť zabetónových stĺpov sa bude musieť obnoviť.

Valášek mieni, že problémy s výstavbou prešovskej nemocnice odzrkadľujú neschopnosť vlády riadiť krajinu a posúvať ju dopredu. „Minister Kaliňák mal za úlohu postaviť túto nemocnicu, aby to bola aspoň jedna hmatateľná vec, na ktorú vláda môže na konci vlády ukázať. No ani to sa im nepodarilo,“ podotkol Valášek. „Celková bilancia vlád Smeru pri budovaní veľkých koncových nemocníc bude mínus dve,“ skonštatoval, poukazujúc na to, že za vlády Smeru sa búrali bratislavské Rázsochy, teraz sa bude búrať v Prešove.

Kaliňák sa ohradil voči Valáškovej kritike, ktorá podľa neho demaskuje neznalosť a neskúsenosť PS s riadením veľkých infraštruktúrnych projektov. „Vy ste mimovládka, ktorá žije z dotácií, za ktorou nestojí žiadny veľký projekt,“ uviedol smerom k PS. Stojí si za tým, že kompetentní zasiahli ihneď, ako bolo potrebné, a problém riešia. „Našli sme spôsob, ako reagovať a ako v tých veciach pokračovať, aby sme naplnili všetky pravidlá,“ zdôraznil.

X X X

Univerzita Komenského sa ocitla v pasci „defenzívnej byrokracie“. Je to výsledok bezradnosti

Na chodbách univerzít sa dnes neustále hovorí o kvalite. Pre laika to môže znieť ako formálna akademická téma, no v skutočnosti ide o existenčnú otázku. Hovoriť o kvalite univerzít totiž znamená jasne formulovať cestu, akou sa chceme s vysokým školstvom na Slovensku uberať.

Jozef Tancer, prorektor UK pre medzinárodné vzťahy a kandidát na rektora.

V modernom akademickom svete sa kvalita stala hlavnou menou a nástrojom, ako harmonizovať európsky vzdelávací priestor a vytvárať priestor pre medzinárodnú spoluprácu. V kontexte tohto procesu sa musel na Univerzite Komenského v Bratislave (UK), ako aj na ostatných vysokých školách na Slovensku zaviesť tzv. vnútorný systém kvality, podľa ktorého univerzita od roku 2022 samostatne reguluje kvalitu svojho vzdelávania. Tento systém pripomína fascinujúci, no zároveň tragický úkaz: vytvorili sme gigantický, prepracovaný stroj na kontrolu kvality, o ktorom sa však dá povedať, že väčšmi než kvalitu produkuje byrokraciu.

Univerzita sa ocitla v pasci „defenzívnej byrokracie“. Tento stav nie je len dôsledkom tlaku zvonku. Je to výsledok vnútornej bezradnosti, ktorá pramení z absencie základnej filozofickej otázky: čo je pre nás kvalita? Pri horlivom plnení predpisov „zhora“ sme si ju totiž „zabudli“ zodpovedať.

Kvalita ako „súlad s predpisom“

Pôvodné štandardy Slovenskej akreditačnej agentúry (SAAVŠ), ktoré naštartovali v roku 2020 tvorbu systému kvality, boli koncipované ako rámcové ciele. Agentúra určila formálne mantinely a univerzita mala naplniť vzniknutý priestor obsahom. Tu nastalo prvé zlyhanie. Univerzita si kvalitu explicitne nedefinovala ako konkrétnu hodnotovú ambíciu, ale prevzala ju ako technokratický právny pojem.

V predpisoch síce nájdeme operačnú definíciu cez tzv. „výstupy vzdelávania“ – teda charakteristiku toho, čo študent vie, chápe a je schopný vykonať. Keď sa však táto definícia stretne s praxou, skĺzne k jedinému merateľnému ukazovateľu: súladu s predpisom. Kvalita sa tak v každodennom živote fakúlt stala synonymom pre „nemať chybu v zápisnici“. Nestretol som sa na univerzite s kolegom či kolegyňou, ktorí by tvrdili, že zavedenie vnútorného systému kvality zvýšilo aj kvalitu ich vyučovania. Skôr opak je pravdou.

Labyrint, ktorý treba zjednodušiť

V snahe o „papierovú nepriestrelnosť“ vytvorila UK robustnú schvaľovaciu mašinériu. Akreditačná agentúra univerzity explicitne nabádala, aby dbali na „nezaťažovanie učiteľov, študentov a ďalších tvorivých zamestnancov neodôvodnenou byrokraciou“ (Štandardy pre vnútorný systém zabezpečovania kvality, čl. 2, bod j).

Stal sa však pravý opak. Ak chce učiteľ dnes urobiť zásadnejšiu zmenu v študijnom programe, čaká ho cesta trojstupňovým „očistcom“: rada študijného programu, akreditačná rada fakulty a akreditačná rada univerzity. Predpis nás navyše núti rozlišovať, kedy ide o bežnú zmenu a kedy o úpravu, ktorú musí schvaľovať celouniverzitný orgán. Samotný fakt, že aj o zmene formy hodnotenia, napríklad z testu na ústnu skúšku, musí hlasovať kolektívny orgán, vyvoláva u učiteľov pocit straty autonómie.

Keď pedagóg pochopí, koľko administratívnych úkonov vyžaduje každá inovácia, často ho prejde chuť čokoľvek meniť.

Keď pedagóg pochopí, koľko administratívnych úkonov vyžaduje každá inovácia, často ho prejde chuť čokoľvek meniť. K tomu sa pridáva absencia jednoduchého elektronického systému, takže aj skúsení pracovníci si často „vylámu zuby“ pri príprave podkladov pre schvaľovacie procedúry.

Autonómia pedagóga: dôvera namiesto komisií

Súčasný systém je potrebné zjednodušiť a pedagógom treba vrátiť dôveru. Je absurdné, ak špičkový expert, ktorého meno je v očiach štátnych orgánov zárukou odbornosti (napríklad v pozícii súdneho znalca), musí čakať na „posvätenie“ rôznych komisií, čo a ako smie učiť vo svojom kurze. Kvalita pedagóga sa predsa dosahuje výberom najlepších ľudí cez náročné kvalifikačné postupy. Ak už niekoho univerzita zamestná ako docenta či profesora, mala by mu dôverovať, že vie, ako učiť. Systém kvality musí prestať degradovať expertov na administrátorov.

Cesta von: model dôvery

Porovnanie s inými krajinami ukazuje, že naše trápenie je voľbou, nie nutnosťou. Napríklad vo Švédsku funguje model „fitness for purpose“ (vhodnosť na daný účel). Tamojšie úrady nesledujú, či je podpísaná každá zápisnica o zmene skúšky, ale to, či program reálne napĺňa svoj cieľ a či študenti získavajú relevantné zručnosti. Švédska univerzita má autonómiu, pretože štát jej verí. Kvalitu tam chápu ako živú kultúru, nie ako administratívnu záťaž.

Cesta k zlepšeniu preto vedie cez takzvané „defaultné nastavenie dôvery“. Je nevyhnutné zjednodušiť rozhodovacie postupy a znížiť počet medzistupňov v schvaľovaní zmien. Prečo by o inováciách existujúcich programov nemohli s konečnou platnosťou rozhodovať len rady študijných programov? Potrebujeme prestať kontrolovať len procesy, čiže to, či sú formuláre vyplnené správne, a začať merať skutočné výsledky – teda to, či naši absolventi reálne napĺňajú svoje poslanie v praxi.

Ak by sa univerzita odhodlala k riziku a začala by dôverovať svojim pracovníkom, získala by to najcennejšie: čas a slobodu pre angažovaných pedagógov. Bez návratu k autonómnemu rozhodovaniu učiteľov zostanú naše „systémy kvality“ len drahým a neúčinným papierovým rituálom, ktorý nevedie k lepšiemu vzdelávaniu. Je najvyšší čas prestať sa hrať na kvalitu na papieri a začať sa starať o skutočnú kvalitu v posluchárňach

X x x

Problémy Borisa Beckera pokračujú. Jeho exmanželka nepoľavuje a žiada veľké peniaze.

Boris Becker má podľa zahraničných médií opäť problémy. Tentoraz ide o ďalší právny spor medzi legendárnym nemeckým tenistom a jeho bývalou manželkou Lilly Beckerovou, ktorý sa týka neuhradeného výživného na ich syna Amadeusa Benedicta Edleyho Luisa Beckera.

Bývalý šampión Wimbledonu a jeho exmanželka majú spolu syna, ktorý sa narodil v roku 2010. Po ich rozvode v roku 2018 súd nariadil tenisovej legende prispievať na jeho výchovu sumou 8000 libier mesačne

Exmanželka žiada peniaze

Boris Becker síce hradil náklady na chlapcovo vzdelávanie v Londýne, no jeho bývalá manželka tvrdí, že si neplnil všetky vyživovacie povinnosti. Podľa jej slov sa tak voči nej zadlžil na šesťcifernú sumu. Modelka teraz môže so súhlasom súdu v Mníchove vymáhať dlh z peňazí, ktoré bývalý nemecký tenista zarobil za televízne vystúpenia, či už ako komentátor, alebo účinkovaním v reklamách.

Lilly Beckerová uvádza, že platby sa zastavili v roku 2022, keď 58-ročný Nemec strávil osem mesiacov vo väzení za daňové trestné činy. Dôvodom bolo zatajenie majetku v hodnote 2,5 milióna libier s cieľom vyhnúť sa splácaniu dlhov. „Bolí ma, keď sa otec nestará o svojho syna,“ uviedla jeho bývalá manželka pre zahraničné médiá. Jej bývalý manžel naopak tvrdí, že voči nej nemá žiadne dlhy.

Nemecký športovec obnovil platby v roku 2023, pričom v júli minulého roka jej vraj poslal päťcifernú sumu. Bývalí manželia sa však naďalej sporia o výšku údajne neuhradených záväzkov, ktoré ešte zostáva vyrovnať.

Takto svetová trieda nevyzerá. Becker sa obul do Zvereva: Žiadne zmeny, 

X XX