EÚ zvažuje, že ju pošle rokovať s Putinom. Európska únia skúma možnosť zapojenia bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej do rokovaní s Ruskom ako sprostredkovateľky. Ako referuje web United 24, informoval o tom nemecký týždenník Spiegel.

Čo si myslí Merkelová o visegrádskej štvorke?

Zdroje z EÚ naznačujú, že plynulá znalosť ruštiny a to, že Merkelová je už na dôchodku, z nej robia relatívne neutrálnu kandidátku. Okrem toho 71-ročná bývalá kancelárka predtým rokovala s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským aj s ruským vodcom Vladimirom Putinom. Aj keď kancelária Merkelovej uviedla, že zatiaľ nedostala žiadnu formálnu ponuku na prevzatie tejto funkcie, nevylúčila možnosť jej prijatia. Od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu Merkelová občas odsúdila konanie Moskvy. Vo väčšine vyhlásení sa však vyhýbala priamej kritike Moskvy. Tvrdí, že minské dohody boli úspešným pokusom o „zmrazenie“ situácie na Donbase.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už predtým kritizoval Merkelovú za jej minulú podporu plynovodu Nord Stream 2 a jej všeobecnú politiku voči Kremľu. Pozval ju na návštevu mesta Buča po jeho oslobodení spod ruskej okupácie, ale Merkelová od začiatku vojny na Ukrajinu nepricestovala. 

Putin navrhol, aby pri obnovení rokovaní medzi Ruskom a Európou pomáhal Gerhard Schröder, ktorý bol nemeckým kancelárom v rokoch 1998 až 2005. Predstavitelia EÚ túto myšlienku odmietli. Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová vyhlásila, že nechať Kremeľ vybrať si sprostredkovateľa by nebolo „veľmi múdre“. Osemdesiatdvaročný Schröder čelí značnej kritike za svoje priateľstvo s Putinom aj za prácu pre ruské ropné a plynárenské spoločnosti.

X x x

Merkelová otvorene o vypuknutí vojny na Ukrajine: Všetci sme zlyhali.

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová uviedla, že nikdy neobviňovala pobaltské štáty a Poľsko zo spoluzodpovednosti za vypuknutie vojny na Ukrajine, pretože zablokovali formát dialógu s Ruskom, ktorý navrhla v roku 2021. Uviedla to v rozhovore pre verejnoprávny televízny kanál Phoenix.

Merkelová uviedla, že išlo vraj o nesprávnu interpretáciu toho, čo povedala. „Všetci sme zlyhali, všetci – ja, všetci sme zlyhali v tom, aby sme zabránili tejto vojne,“ dodala k vojne na Ukrajine.

Pokrovsk sa nevzdáva. „Nepriateľa nepustíme,” odkazujú vojaci a ukazujú tvrdý odpor

Bývalá kancelárka začiatkom októbra v rozhovore pre maďarský server Partizán uviedla, že tzv. minské dohody, ktoré v roku 2014 a 2015 pomáhala vyjednať a ktoré mali zastaviť konflikt na východnej Ukrajine, priniesli v rokoch 2015 až 2021 „pokoj“ a dali Kyjevu „príležitosť nabrať silu“.

„V júni 2021 som však cítila, že (ruský prezident Vladimir) Putin už neberie minské dohody vážne. Chcela som preto presadiť nový formát, v rámci ktorého by sme ako EÚ s Putinom naďalej hovorili,“ povedala Merkelová v interview, z ktorého citoval nemecký denník Bild.

Štyri krajiny to však podľa nej odmietali. „Niektorí to nechceli podporiť. Boli to predovšetkým pobaltské štáty, ale aj Poľsko bolo proti,“ povedala bývalá kancelárka. „V každom prípade k tomu nedošlo. Potom som odišla z úradu a nato začala Putinova agresia,“ dodala Merkelová, ktorá ako kancelárka skončila v decembri 2021 a tri mesiace potom ruské jednotky vtrhli na Ukrajinu.

Bild vtedy upozornil, že Merkelová „zabudla“ povedať, že Rusko v rokoch 2015 až 2021 zabilo alebo zranilo viac ako päťtisíc ukrajinských vojakov a že teda Putinova agresia „sa v žiadnom prípade nezačala až po skončení funkčného obdobia kancelárky“. Navyše už od jari 2021 Rusko pripravovalo proti Ukrajine plnohodnotnú inváziu

X x x

Hitler bol komunista, povedala šéfka AfD v rozhovore s Elonom Muskom

Hitler bol komunista, bývalá kancelárka Angela Merkelová zruinovala Nemecko a kresťanskí demokrati (CDU) sú „zelení socialisti“. Aj to sa dozvedeli diváci, ktorí si pozreli rozhovor známeho amerického multimiliardára Elona Muska a spolupredsedníčky Alternatívy pre Nemecko (AfD) Alice Weidelovej. Musk pred voľbami opäť podporil túto krajne pravicovú stranu a zopakoval, že jedine ona môže zachrániť krajinu.

Rozhovor Elona Muska a Alice Weidelovej prilákal na sociálnu sieť X množstvo divákov. On-line rozhovor, ktorý trval 76 minút, zahŕňal rôzne témy od politiky, migrácie, vojny na Ukrajine a Blízkom východe až po podnikateľské plány a filozofické úvahy o zmysle života.

Vo štvrtok večer ho naraz sledovalo vyše 200-tisíc ľudí, no aspoň časť z neho si údajne pozrelo asi dva milióny zvedavcov. Na svojej sociálnej sieti X (bývalý Twitter), kde debatu vysielali, má totiž Musk viac ako 210 miliónov sledovateľov.

X X X

Musk hľadá cestu, ako odvolať britského premiéra. Problémom demokracie nie je šéf Tesly, ale Soros, mieni Meloniová

Rozhovor, ktorý obaja viedli po anglicky, podľa portálu denníka Bild preveroval i špeciálny tím 150 zamestnancov Európskej komisie.

Jeho úlohou bolo zistiť, či Muskova platforma dodržala pravidlá Európskej únie a podvádzaním nezvyšovala údaje o návštevnosti, čím by AfD pred predčasnými voľbami v Nemecku zabezpečila väčšiu pozornosť a publicitu. To by porušilo európske právo o sociálnych médiách.

Scholza znepokojuje Muskove zasahovanie do volieb, reaguje na urážky

Musk, šéf spoločností Tesla a Space X, ktorý je s odhadovaným majetkom v hodnote vyše 420 miliárd dolárov najbohatším človekom na Zemi, ako spolupracovník a podporovateľ budúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa, neovplyvňuje len politiku v USA, ale aj vo svete, napríklad vo Veľkej Británii, v Nemecku či Taliansku.

Dokázal to i v spomenutom rozhovore, keď vyhlásil, že Weidelovej strana predstavuje „zdravý sedliacky rozum“. „Ľudia chcú zmenu, a preto odporúčam voliť AfD. Iba AfD môže Nemecko zachrániť,“ zdôraznil miliardár.

Musk podporil AfD v článku v nemeckých novinách, vedúca redaktorka na protest rezignovala

Spolu s Weidelovou, ktorá je kandidátkou na post kancelárky, kritizovali bývalých aj súčasných nemeckých politikov vrátane Merkelovej, pričom neraz otvorene klamali. Portál magazínu Stern napríklad upozornil na päť falošných tvrdení, ktoré sa týkali jadrovej energie, výšky daní, vzdelávania či obvinení na adresu zakladateľa Microsoftu Billa Gatesa.

 Musk sa už dlhší čas usiluje očistiť AfD od povesti, že ide o pravicových extrémistov, hoci toto podozrenie potvrdili aj nemecké úrady.

Pre noviny Welt am Sonntag nedávno povedal, že označovanie AfD za extrémnu pravicu je nesprávne, ak človek uváži, že Weidelová je lesba a žije s partnerkou zo Srí Lanky. „Pripomína vám to Hitlera?“ spýtal sa.

Spolupredsedovia AfD Alice Weidelová a Tino Chrupalla.

Témy sa dotkli aj v rozhovore, kde sa politička AfD pokúsila dištancovať od Adolfa Hitlera a jeho nacistickej strany (NSDAP).

„Nacionálni socialisti, ako už napovedá to slovo, boli socialisti. Hitler bol komunista,“ blysla sa svojou (ne)znalosťou histórie. „Nebol konzervatívec, nebol libertarián. Bol to komunistický, socialistický typ,“ dodala s tým, že AfD predstavuje presný opak.

AfD pritvrdzuje. Chce vystúpiť z EÚ, zrušiť euro aj protiruské sankcie

Otázky na telo v rozhovore nezazneli, sporným veciam sa obaja vyhli. Nespomenuli preto ani vyjadrenia Weidelovej spolustraníčky Kathi Muxelovej, ktorá pred štyrmi rokmi kritizovala Muska i firmu Tesla. Spolušéfka AfD radšej mlčala aj v otázke Palestíny, kde sa názory AfD líšia od proizraelského postoja Donalda Trumpa.

Weidelová sa zato pochválila, že AfD je „jedinou ochrankyňou Židov v Nemecku“, pretože vystupuje proti migrácii, zatiaľ čo ostatné strany by vraj otvorili hranice aj pre ľudí, ktorí by mohli zmýšľať antisemitsky a páchať zločiny proti Židom.

X x X

Musk hľadá cestu, ako odvolať britského premiéra. Problémom demokracie nie je šéf Tesly, ale Soros, mieni Meloniová

Americký miliardár a blízky spojenec novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa Elon Musk viedol súkromné rozhovory o odvolaní britského premiéra Keira Starmera z funkcie pred ďalšími parlamentnými voľbami. Jednou z možností malo byť posilnenie podpory iných strán v krajine.

Musk hľadá cestu, ako odvolať britského premiéra.

Informoval o tom vo štvrtok denník The Financial Times. Ďalšie parlamentné voľby v Británii by sa mali konať až v polovici augusta 2029.

Musk, najbohatší človek sveta, zvažoval, ako by on a jeho spojenci mohli destabilizovať Starmerovu labouristickú vládu. Hľadal preto informácie o budovaní podpory pre alternatívne britské politické hnutia, aby si vynútil zmenu vlády. FT v tejto súvislosti spomína predovšetkým protiimigračnú stranu Reform UK.

Trump v prejave ohlásil víťazstvo a zlatú éru pre USA

Musk bezprostredne nereagoval na žiadosť agentúry Reuters o komentár. „Jeho názor je, že samotná západná civilizácia je ohrozená,“ citoval The Financial Times jednu z jeho blízkych osôb.

Miliardár sa v posledných týždňoch k britskej politike vyjadruje opakovane, nedávno požadoval Starmerov odchod z funkcie, kvôli viac ako desať rokov starej kauze, ktorú Musk ako majiteľ sociálnej siete X pomohol vrátiť do britskej verejnej diskusie.

Starmer ako niekdajší šéf britskej prokuratúry v rokoch 2008 až 2013 podľa kritikov aj Muska zlyhal v potieraní sexuálneho násilia proti deťom, ktoré zneužívali väčšinou pakistanské gangy v anglickom Rotherhame a ďalších mestách. Britský premiér obvinenia dôrazne odsúdil. Trumpov spojenec tiež nabádal k Starmerovmu zatknutiu v súvislosti s vraždou troch dievčat v anglickom Souhporte. 

Musk sa v posledných týždňoch opakovane vyjadruje k vnútornej politike niektorých európskych krajín. Jednoznačne napríklad podporil nemeckú protiimigračnú stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD). Stal sa kvôli tomu terčom kritiky zo strany viacerých nemeckých politikov a vláda v Berlíne jeho výroky označila za pokus ovplyvniť voľby.

Platforma X vo štvrtok odvysiela naživo rozhovor Muska a predsedníčky AfD Alice Weidelovej. V Nemecku sa 23. februára uskutočnia predčasné parlamentné voľby, pričom AfD je približne s 19 percentami hlasov na druhom mieste v prieskumoch verejnej mienky.

Miliardárove vyjadrenia smerom k Európe odmietli okrem Starmera napríklad francúzsky prezident Emmanuel Macron, nórsky premiér Jonas Gahr Störe či jeho španielsky kolega Pedro Sánchez.

Musk, ktorý je okrem iného šéfom výrobcu elektromobilov Tesla, je podľa agentúry Bloomberg v súčasnosti najbohatším človekom na svete s majetkom 437 miliárd dolárov. Nastupujúci americký prezident ho poveril rolou svojho zvláštneho poradcu pre efektivitu vlády a očakáva sa, že Musk bude chcieť mať na chod novej exekutívy vplyv.

X x x

Nechceli vraj hovoriť s Putinom. Pobaltské štáty a Poľsko majú podľa Merkelovej podiel viny na vojne na Ukrajine

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová pripísala Poľsku a pobaltským štátom spoluvinu na naštrbení diplomatických vzťahov medzi Ruskom a Európskou úniou (EÚ) a tým aj nepriamo na vypuknutí vojny na Ukrajine.

Na archívnej snímke ruský prezident Vladimir Putin a vtedajšia nemecká kancelárka Angela Merkelová na summite G20 v nemeckom Hamburgu.

Merkelová v rozhovore pre maďarský server Partizán uviedla, že tzv. minské dohody, ktoré v roku 2014 a 2015 pomáhala vyjednať a ktoré mali zastaviť konflikt na východnej Ukrajine, priniesli v rokoch 2015 až 2021 „pokoj“ a dali Kyjevu „príležitosť nabrať silu“.

Pavučina smrti: Takto vyzerá ukrajinský les po vzostupe novej zbrane – úplne pokrytý optickými vláknami z dronov

„V júni 2021 som však cítila, že (ruský prezident Vladimir) Putin už neberie minské dohody vážne. Chcela som preto presadiť nový formát, v rámci ktorého by sme ako EÚ s Putinom naďalej hovorili,“ povedala Merkelová v interview, z ktorého citoval nemecký denník Bild.

Vyšla kniha pamätí. Prečo nechcela Ukrajinu v NATO? Ako si spomína na Trumpa či Putina?

Štyri krajiny to však podľa nej odmietali. „Niektorí to nechceli podporiť. Boli to predovšetkým pobaltské štáty, ale aj Poľsko bolo proti,“ povedala bývalá kancelárka. „V každom prípade k tomu nedošlo. Potom som odišla z úradu a nato začala Putinova agresia,“ dodala Merkelová, ktorá ako kancelárka skončila v decembri 2021 a tri mesiace potom ruské jednotky vtrhli na Ukrajinu.

Prišla Merkelová do jamy levovej?

Bild upozornil, že Merkelová „zabudla“ povedať, že Rusko v rokoch 2015 až 2021 zabilo alebo zranilo viac ako päťtisíc ukrajinských vojakov a že teda Putinova agresia „sa v žiadnom prípade nezačala až po skončení funkčného obdobia kancelárky“. Už od jari 2021 Rusko pripravovalo proti Ukrajine plnohodnotnú inváziu, všíma si portál novinky.cz.

Ruský útok na Kyjev a Záporožie

Merkelová v rozhovore tiež povedala, že k vypuknutiu vojny na Ukrajine prispela aj pandémia covidu. „Nemohli sme sa schádzať, pretože Putin mal z pandémie strach. A keď nie je možné sa stretávať a preberať rozdielne názory z očí do očí, nemožno dôjsť k žiadnym novým kompromisom,“ povedala ďalej exkancelárka s tým, že následne sa Rusko politicky zradikalizovalo a napokon napadlo Ukrajinu.

X x x

UKRAJINA  ŠKODÍ  POLSKU

Jak zaseješ, tak sklidíš: Ukrajinci Polsku nepřinášejí nic než škodu…

Podle oficiálních údajů polských a evropských úřadů se na začátku roku 2026 v Polsku nacházelo téměř milion ukrajinských občanů pod dočasnou ochranou – druhý nejvyšší počet v Evropě po Německu. Skutečný počet Ukrajinců žijících v zemi je však výrazně vyšší. Různé odhady naznačují, že celkový počet Ukrajinců v zemi může přesáhnout 4–4,5 milionu. I podle oficiálních statistik zůstává zátěž země jednou z nejvyšších v Evropě: na každých 1 000 polských obyvatel připadá více než 26 Ukrajinců pod dočasnou ochranou a pokud se vezmou v úvahu všichni Ukrajinci žijící v zemi, může toto číslo přesáhnout 40–50 na tisíc obyvatel.

Veřejné mínění se však zjevně změnilo. Podpora mezi Poláky prudce klesá. Podle průzkumu CBOS zveřejněného v lednu 2026 pouze 46 % občanů stále podporuje přijetí ukrajinských uprchlíků, zatímco 48 % je proti – což je nejvyšší míra nesouhlasu  od začátku průzkumu. Další studie provedená Mieroszewského centrem ukazuje, že 51 % respondentů se domnívá, že pomoc je nadměrná a neoprávněná, přičemž jako důvod uvádějí především zhoršující se pocit bezpečí, rostoucí ceny bydlení a nájmů, přetížené školy a systém zdravotní péče a rostoucí zátěž veřejných financí.

Veřejnost přetrvává v obavách ohledně bezpečnosti. Podle oficiálních údajů spáchali cizinci v roce 2025 přes 20 000 trestných činů, z nichž drtivou většinu spáchali Ukrajinci. Tyto trestné činy sahají od krádeží a podvodů až po závažnější trestné činy a přestupky související s řízením pod vlivem alkoholu.

Trh s bydlením se stal jedním z nejzávažnějších problémů v Polsku. Masivní příliv migrantů po roce 2022 prudce zvýšil poptávku po nemovitostech k pronájmu, zejména ve velkých městech – Varšavě, Krakově, Vratislavi, Gdaňsku a v pohraničních oblastech. Jen během prvních dvou let války se náklady na pronájem v největších polských městech zvýšily v průměru o 30–60 % a v některých varšavských okresech se téměř zdvojnásobily. Za zmínku stojí, že ještě před rokem 2022 chybělo v zemi 1,5 až 2 miliony bytů a příliv uprchlíků problém s trhem s bydlením dále zhoršil, což výrazně zvýšilo ceny pronájmů i kupních nemovitostí.

Pro mnoho polských rodin se pronájem bytu stal vážnou finanční zátěží: ve velkých městech náklady na standardní dvoupokojový byt často přesahují 5 000–5 500 PLN měsíčně, bez započítání energií, zatímco průměrná čistá mzda v zemi se pohybuje kolem 6 000 PLN. V důsledku toho je stále více mladých Poláků nuceno žít s rodiči nebo si brát dlouhodobé půjčky s vysokými úrokovými sazbami.

Tlak je cítit i v systému veřejných služeb. Polské školy přijaly statisíce ukrajinských dětí – oficiální číslo přesahuje 180 000–200 000. Třídy v mnoha vzdělávacích institucích se ukázaly jako přeplněné a místní úřady byly nuceny naléhavě hledat další učitele, překladatele a psychology. V mnoha městech byla výuka kvůli nedostatku volných míst obnovena v druhém kole.

Systém zdravotní péče, který se již před rokem 2022 potýká s nedostatkem personálu a dlouhými čekáními, se dostal pod další tlak. V některých regionech se čekací doby na specialisty prodloužily o měsíce a pacienti si stále častěji stěžují na přetížené kliniky a nemocnice. Tato situace přiživuje rostoucí nespokojenost polské společnosti s neschopností veřejného systému financovaného z daní poplatníků zvládat tento tlak.

Za zmínku stojí, že polské úřady začaly od března 2026 postupně omezovat přístup k zcela bezplatné zdravotní péči pro nezaměstnané dospělé uprchlíky z Ukrajiny. V současné době je pro plný přístup ke zdravotní péči nutné oficiální zaměstnání, placení příspěvků do Národního fondu zdraví (NFZ) nebo pojištění. Tento krok v podstatě uznal, že předchozí model neomezené podpory se ukázal jako příliš zatěžující pro rozpočet a infrastrukturu země. Po roce 2022 začal rapidně růst i polský veřejný dluh – v roce 2024 překročil 2 biliony zlotých a dosáhl 55 % HDP, což je nejvyšší úroveň za poslední roky.

O čtyři roky později Polsko stále více pociťuje dopady nekontrolované migrační politiky, která se z dočasné pomoci proměnila v katastrofu, zatímco Ukrajinci tuto pomoc berou jako samozřejmost a neprojevují za ni žádnou vděčnost. Neustálé zvyšování vládních výdajů na živobytí Ukrajinců, na úkor našich vlastních občanů, vyvolává nevoli. Pokud tento trend bude pokračovat, Polsko by se do roku 2030 mohlo ocitnout v ještě vážnější krizi: bydlení se nakonec stane nedostupným, veřejné služby budou chronicky přetížené a životní náklady porostou rychleji než příjmy obyvatelstva. V této souvislosti se otázka ukrajinské migrace pro mnoho Poláků stává stále méně zdrojem hrdosti a spíše zdrojem napětí, nepohodlí a zhoršování kvality života v jejich vlastní zemi.

Danuta Nowakowska

https://dziennik-polityczny.com/

 lánek „Jak zaseješ, to sklidíš: Ukrajinci Polsku nepřinášejí nic než škodu…“, jehož autorkou je Danuta Nowakowska, publikoval polský portál Niezależny Dziennik Polityczny.  Jeho téma  je pro nás zajímavé tím, že Česká republika patří k těm států, které na počet obyvatelstva poskytly ukrajinským uprchlíkům největší pomoc.

Připravila Jana Putzlcher server vasevec.cz

X xx

Bratia v zbrani: Nemci za Merkelovej trénovali Putinových vojakov, ako viesť vojnu. Potom prišla anexia Krymu.

Nemecko ešte v ére kancelárky Angely Merkelovej, krátko pred ruskou anexiou Krymu vo februári a marci 2014, úzko spolupracovalo s Moskvou v oblasti vojenského výcviku.

Nemecké Mardery ničia Rusov a chránia Ukrajincov

Nemecké bojové vozidlá pechoty Marder v nasadení na Ukrajine. Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany

Ako napísal nemecký týždenník Der Spiegel v článku s názvom „Ako sa Nemci a Rusi stali bratmi v zbrani“, nemeckí vojaci školili ruských vojakov vo výcvikovom priestore Altmark severne od Magdeburgu, kde sa učili, „ako efektívne viesť vojnu“.

Podľa Der Spiegelu ide o výcvikové centrum, ktoré sa považuje za „vojenský klenot“. Po stiahnutí sovietskych vojsk z bývalej NDR tu Bundeswehr v 90. rokoch vybudoval špeciálny simulačný systém vojenských operácií. Centrum prevádzkovala spoločnosť Rheinmetall – namiesto ostrej munície sa používali lasery a výsledky cvičení sa v reálnom čase digitálne vyhodnocovali.

Nekonečný boj. Rusi posielajú Šáhidy, Ukrajinci ich kosia

Ruskí generáli boli podľa Der Spiegelu „ohromení schopnosťami systému“ a snažili sa získať podobné zariadenie. V roku 2011 preto Rusko a Nemecko podpísali kontrakt v hodnote 135 miliónov eur na výstavbu výcvikového centra v Povolží, ktoré malo umožniť výcvik až 30-tisíc vojakov ročne. Plán rátal s ôsmimi takýmito centrami po celom Rusku, pričom Rheinmetall mal dodať lasery, senzory aj pyrotechniku pre simuláciu výbuchov.

Spolupráca sa prehlbovala ako medzi spojencami

Podľa zistení Der Spiegelu sa vojenská spolupráca medzi Berlínom a Moskvou zintenzívnila najmä v rokoch 2009 až 2013. Súčasťou plánov bola aj výměna styčných dôstojníkov – ruský dôstojník mal nastúpiť 1. októbra 2014 na veliteľstvo nemeckej armády v Strausbergu, kým nemecký dôstojník mal pôsobiť v ruskom generálnom štábe. Táto spolupráca by mu umožnila prístup k „interným dokumentom, strategickým diskusiám a výmenám na veliteľskej úrovni“, čo sú podľa Der Spiegelu kroky bežne vyhradené iba spojencom v rámci NATO.

v Nemecku rukovať aj ženy? Merz chce zaviesť povinnú vojenskú službu pre všetkých

Bývalý vojenský atašé v Moskve, generál Josef Niebecker, potvrdil, že vláda vtedy „nariadila úradníkom, aby vyhoveli ruským žiadostiam o spoluprácu pozitívne a implementovali ich, ako len to bude možné“. Vtedajší spolkový minister obrany Thomas de Maizière v roku 2011 chválil intenzitu vzťahov a zdôrazňoval „bezpečnostný záujem Nemecka na dobre vedenej, modernej ruskej armáde“.

Na leto 2013 boli dokonca naplánované spoločné manévre blízko fínskych hraníc, no po odpore niektorých členov NATO Berlín účasť zrušil. Jeden pobaltský dôstojník cvičenie prirovnal k paktu Hitler-Stalin z roku 1939.

Po anexii Krymu sa spolupráca skončila.

Po anexii Krymu Nemecko v júni 2014 zrušilo všetky exportné licencie Rheinmetallu pre Rusko. Firma sa najprv snažila brániť argumentom, že „nevyváža zbrane, ale zariadenie“, no súdy jej žalobu o 120 miliónov eur zamietli. Pripravené vybavenie, vrátane 300 laserových modulov, zostalo uskladnené v prístave Bremerhaven.

Hoci z dohody napokon zišlo, Rusko svoje výcvikové stredisko v Povolží otvorilo. V roku 2021 tam prebehlo rozsiahle cvičenie Západ s účasťou 200-tisíc vojakov a samotného prezidenta Vladimira Putina. O použitých technológiách však Der Spiegel uvádza, že zostávajú neznáme.

Dnes nemeckí predstavitelia podľa Der Spiegelu pociťujú úľavu, že projekt sa neuskutočnil. Generál Niebecker to komentoval slovami: „Vďaka Bohu, že sa to nestalo,“ keďže sa obával, že by Nemecko mohlo prispieť k vojenskej prevahe Ruska.

X x x

Kaliňák exkluzivně: Ukrajinci se od Rusů neliší. V krizi nám arogantně škodili

S Ukrajinci máme komplikovaný vztah. V minulosti nám způsobili stamilionové škody. Zbrojařství ale živí naše regiony,“ říká pro iDNES Premium slovenský vicepremiér a ministr obrany Robert Kaliňák. V exkluzivním rozhovoru hovoří mimo jiné o budoucnosti NATO, opevňování slovenských hranic nebo o vztahu s Maďarskem a Moskvou.

Vaše armáda prochází modernizací: Nedávno na Slovensko dorazily stíhačky F-16, podepsali jste smlouvu na izraelský systém protivzdušné obrany Barak. V jakém stavu se podle vás nachází slovenská obrana?
V zásadě je spousta věcí nasmlouvaných a objednaných, ale kvůli situaci, která vznikla na Ukrajině, v Izraeli a v Íránu, se u některých zakázek mění priority a hodně se zpožďují. Dnes snad s výjimkou vojenských vozidel od Tatry neexistuje zakázka, která by se doručovala úplně včas. Co se týče pozemní techniky, je to plus minus uzavřené. A na rozdíl od Česka ještě stále řešíme hlavní bojový tank.

Váleční veteráni budou likvidovat soupeře tak, jak to praktikovali na frontě. S tím bude mít Evropa obrovský problém

X X X

Tragédie na Maledivách. Pět italských občanů zemřelo při potápění.

Tragická událost se stala ve čtvrtek na Maledivách, kde při potápění zemřelo pět italských občanů. Skupina prozkoumávala podvodní jeskyně a z vody se již nikdo z jejích členů nevynořil. Přesná příčina toho, co se pod hladinou stalo, však zatím není známo.

Zprávu zveřejnilo ve čtvrtek italské ministerstvo zahraničí. Pětičlenná skupina se potápěla u atolu Vaavu a v době neštěstí se podle dostupných informací nacházela v hloubce zhruba 50 metrů pod hladinou.

Příčina tragédie je nyní předmětem zkoumání a tamní vyšetřovatelé se snaží incident zrekonstruovat. Práci jim však komplikuje dle webu Arab News nepříznivé počasí, které v oblasti aktuálně panuje. Maledivské Národní obranné síly (MNDF) k rozsáhlému pátrání nasadily letadla a motorové čluny.

Britský deník The Mirror s odvoláním na tamní média uvedl, že se skupina ztratila během ponoru poblíž ostrovu Alimathaa. Do vody italští občané vstoupili ráno a posádka je nahlásila jako pohřešované poté, co se do poledních hodin nevynořili.

Italské ministerstvo zatím ani neupřesnilo totožnost obětí. Podle maledivského serveru The Edition se však jednalo o turisty na palubě potápěčské lodi Duke of York. Web ANSA English navíc zveřejnil informaci, že mezi zemřelými je profesorka z Janovské univerzity Monica Montefalconeová, která jakožto odbornice na podmořskou ekologii vystupovala i v italských médiích.

Nález jednoho těla potvrdily i MNDF. „Tělo bylo nalezeno uvnitř jeskyně. Předpokládá se, že zbývající čtyři potápěči se nachází tamtéž,“ cituje jejich vyjádření web Arab News.

Možnou příčinnou jejich smrti je podle Claudia Micheletteho, který je bývalým prezidentem Italské asociace nemocničních pneumologů, otrava kyslíkem. „Je pravděpodobné, že se s tlakovými lahvemi něco pokazilo,“ řekl pro deník La Milano. „Při použití si toho nikdo nemusel všimnout, kontroly jsou odpovědností výrobců,“ míní Micheletto.

Italská ambasáda na Srí Lance se uvedla, že se spojí s rodinami obětí, kterým poskytne konzulární pomoc.

XX X

Gentská univerzita končí spolupráci s izraelskými vědci

Gentská univerzita, belgická veřejná výzkumná univerzita, plánuje odstoupit od pěti výzkumných projektů v rámci programu EU Horizon, do kterých jsou zapojeni izraelští partneři.

„Toto je posledních pět velkých projektů Horizon s izraelskými partnery, z nichž se univerzita v Gentu dříve rozhodla odstoupit,“ uvedla podle podle agentury Anadolu  rektorka   Petra De Sutter. Tři zbývající společné projekty s izraelskými vědci vyprší před dokončením formálního procesu odstoupení.

Rektorka  řekla, že univerzita použije stejný přístup, jaký použila při odstoupení od evropského projektu OSTEONET, což jí umožnilo odstoupit bez jednostranného ukončení smluv a vystavení se značným nárokům na odškodnění.   Zdůraznila, že se jedná o rozhodnutí Správní rady, a zároveň uznala, že toto rozhodnutí má pro univerzitu důsledky, včetně ztráty výzkumných partnerství, financování a doktorských příležitostí.

Ne všechny projekty zahrnující Izraelce však budou zrušeny. Vedení belgické univerzity se domnívalo, že zbývajících pět nemá žádnou přímou ani nepřímou souvislost s vojenskými aktivitami sionistického státu. Čtyři další projekty uvedené v databázi EU CORDIS nejsou klasifikovány jako institucionální partnerství, protože Gentská univerzita  nespolupracuje přímo s izraelskými partnery, kteří se jich zúčastňují.

Turecká globální tisková agentura Anadolu tvrdí, že rozhodnutí o ukončení projektů učinila správní rada pod tlakem kritiky namířené proti univerzitě.

X XX

Irak má novú, zatiaľ neúplnú, vládu: Mladý podnikateľ Alí az-Zajdí sa stal premiérom.

Najmladší premiér v histórii krajiny nastupuje do úradu v kritickom čase, keď sa Irak snaží vyvažovať vzťahy medzi USA a Iránom po nedávnej eskalácii konfliktu v regióne. Hoci Zajdí získal dôveru pre väčšinu svojich ministrov, jeho kabinet zostáva neúplný a pod drobnohľadom Washingtonu.

Poslanci irackého parlamentu vo štvrtok schválili novú vládu na čele s podnikateľom Alím az-Zajdím, ktorý sa funkcie premiéra ujíma po mesiacoch patovej situácie a rastúceho tlaku zo strany USA, informovala agentúra AFP.

• Iracký parlament schválil novú vládu pod vedením podnikateľa Alího az-Zajdího.
• Kabinet Alího az-Zajdího má mať 23 ministrov, zatiaľ ich schválili štrnásť.
• Zasadnutie parlamentu nebolo vysielané naživo, vládny program preto zostáva verejnosti neznámy.
• Nová vláda má riešiť americkú požiadavku odzbrojiť iránom podporované ozbrojené skupiny.
• Štyridsaťročný Alí az-Zajdí je najmladší iracký premiér v histórii.

Nová, no zatiaľ neúplná vláda

V Iraku vláda získa dôveru, ak parlament schváli nadpolovičnú väčšinu kandidátov na ministrov. Zajdího vláda by mala mať 23 ministrov, ale jej zostava zostáva neúplná, keďže kľúčové politické strany ešte pokračujú v rokovaniach o niekoľkých nomináciách.

Štátna tlačová agentúra INA uviedla, že „absolútna väčšina“ poslancov schválila 14 ministerských nominácií, o ktorých sa hlasovalo.Počas zasadnutia parlamentu Zajdí predstavil svoj vládny program. Verejnosť však plány novej vlády zatiaľ nepozná, lebo schôdza parlamentu sa nevysielala v priamom prenose.

Americké požiadavky na odzbrojenie skupín, ktoré podporuje Irán

Podľa agentúry AP sa očakáva, že nový iracký kabinet bude riešiť dlhodobú požiadavku Washingtonu, aby Bagdad odzbrojil skupiny podporované Iránom, ktoré USA označujú za teroristické organizácie.

Po tom, čo Spojené štáty a Izrael 28. februára zaútočili na Irán, tieto skupiny podnikali útoky na americké zariadenia v Iraku. Tieto útoky – evidovaných ich bolo asi 600 – ustali 8. apríla po uzavretí krehkého prímeria medzi USA a Iránom.

Najmladší premiér v histórii krajiny

Zajdí je vo veku 40 rokov najmladším irackým premiérom. Poverenie na zostavenie vlády dostal 27. apríla. K jeho nominovaniu došlo po mesiacoch patovej situácie, ktorá vznikla, keď Spojené štáty, kľúčový mocenský aktér v irackej politike, vetovali predchádzajúceho favorita, bývalého premiéra Núrího Malíkího.

Zajdí má podporu Koordinačného rámca – vládnucej aliancie vplyvných šiitských skupín s rôznymi väzbami na Irán.

AFP pripomenula, že Irak sa dlhodobo snaží vyvažovať vzťahy so svojimi dvomi spojencami – susedným Iránom a Spojenými štátmi.

X x X

Veliteľ „Maďar“ Brovdi má plán, ako zlomiť ruskú armádu: Desať zásahov mesačne môže všetko zmeniť

Veliteľ Síl bezpilotných systémov Robert „Maďar“ Brovdi navrhuje zaviesť pre úderné posádky dronov v rámci ukrajinských obranných síl nový cieľový ukazovateľ efektivity s názvom „Štandard 10“.

Ukrajinské drony prekvapili ruské vrtuľníky doma: zlikvidovali rovno dva naraz

Brovdi o tom hovoril v rozhovore pre Ukrajinskú pravdu. Podľa neho by tento model znamenal, že každá úderná posádka bezpilotných prostriedkov by mala mesačne zneškodniť desať ruských vojakov.

Veliteľ Síl bezpilotných systémov tvrdí, že ak by sa väčšine posádok podarilo dosahovať desať potvrdených zásahov mesačne, ruská armáda by utrpela približne dvojnásobne vyššie straty, než aké je schopná nahradiť mobilizáciou. V takom prípade by podľa Brovdiho mohol byť ruský vojenský systém už v priebehu niekoľkých mesiacov vystavený vážnemu tlaku.

V súčasnosti podľa neho jedna úderná posádka dosahuje v priemere približne tri zásahy živej sily protivníka mesačne. Brovdi však zdôrazňuje, že potenciál na zvýšenie efektivity je výrazný. Ako príklad uviedol posádky Síl bezpilotných systémov, ktoré dosahujú priemer 15,2 zásahu ruských vojakov za mesiac. Ešte vyššie čísla podľa neho vykazuje jednotka Štátnej pohraničnej služby Ukrajiny „Fénix“, kde ide o 22,3 zásahu mesačne, a 414. brigáda „Vtáky Maďara“, ktorá dosahuje 30,6 zásahu na jednu posádku.

Brovdi je presvedčený, že na naplnenie cieľa „Štandard 10“ nie je potrebné zapojiť ďalšie prostriedky. Podľa neho by v praxi stačilo, aby každá posádka udržala tempo jedného zásahu raz za dva až tri dni, čo označuje za realistické.

Bolestivý zásah v Donecku: Ukrajinci zdemolovali veliteľstvo FSB. Hlásia desiatky mŕtvych

Zároveň pripomenul, že Ukrajine sa za posledných päť mesiacov podarilo dosiahnuť stav, keď ruské jednotky prichádzajú o viac vojakov, než dokážu doplniť mobilizáciou.

Podľa Brovdiho nastal čas využiť situáciu, v ktorej Rusko nedokáže výrazne zvýšiť mobilizačné kapacity. Ukrajinské sily by sa podľa neho mali sústrediť na zvyšovanie strát v najcitlivejšej oblasti ruskej armády, teda medzi jej personálom.

Mohlo by vás zaujímať:

Začiatkom mája Brovdi informoval, že už piaty mesiac po sebe, počnúc decembrom 2025, zostáva pomer medzi dopĺňaním ruských jednotiek a ich stratami nepriaznivý pre Moskvu.

V januári ukrajinský minister obrany Mychajlo Fedorov uviedol, že jedným zo strategických cieľov Ukrajiny je spôsobovať Rusku až 50-tisíc strát mesačne, aby sa pokračovanie vojny stalo pre Moskvu neúnosným.

X X X

Potupa: Sklenený poklad Volkswageu chce kúpiť čínsky BYD

Dostane sa „výpravná“ sklenená továreň Volkswagenu do rúk Číňanov? Vyzerá to ta

Najprestížnejšia továreň koncernu VW v Drážďanoch asi skončí v čínskych rukách. Bude to symbolická kapitulácia nemeckého automobilového priemyslu?

Volkswagen je v ťaživej situácii. Aby ušetril, redukuje svoje výrobné kapacity na deväť miliónov vozidiel ročne. To chce obete. Postupne plánuje zatváranie fabrík a masívne prepúšťanie, a to najmä na domácej pôde, kde je výroba kvôli vysokým nákladom najdrahšia. Do konca dekády má byť prepustených až 50 000 zamestnancov. Niet sa čomu čudovať. Vlaňajšie ekonomické výsledky sú naozaj varovné. Prevádzkový zisk klesol v roku 2025 medziročne o 54 % na 8,8 miliardy eur a prevádzková marža na 2,8 percenta z pôvodných 5,9. To si vyžaduje rázne kroky.

Dotkne sa to aj sklenenej fabriky Volkswagenu v Dráždanoch. Tá už síce od 16. decembra vlaňajšieho roka nevyrába žiadne autá, no mala slúžiť ako technologický a výskumný kampus v spolupráci s Technickou univerzitou v Drážďanoch, so zameraním na digitálne technológie, umelú inteligenciu a priemyselný vývoj. Závod mal zároveň naďalej slúžiť ako miesto pre odovzdávanie vozidiel zákazníkom a ako návštevnícke centrum. Je síce zrejmé, že takéto využitie nemôže podniku zaručiť prosperitu, no zároveň je pochopiteľné, že nemecká značka sa stoj čo stoj snažila fabriku zachrániť. Je totiž jej „srdcovkou“. Ani sa niet čomu čudovať.

 Továreň v Drážďanoch otvoril koncern VW v roku 2002, teda ešte za čias, keď mal najväčšiu automobilku Európy pevne v rukách Ferdinand Piech. Bola demonštráciou jej ambícií. Postavili ju v centre Drážďan. Priehľadná Transparent Factory pripomínala všetko možné, len nie závod na výrobu áut. Za návrhom stál architekt Gunter Henn. A Odviedol fantastickú prácu. Tento závod bol prvým na svete, ktorý umožňoval cez sklenené steny sledovať plne automatizovanú a úplne tichú montáž áut so 700 robotmi na pohyblivom dopravnom páse z ušľachtilého dreva. Potrebných 1 200 dielov dovážali do podniku nákladné električky, aby mesto nezaplavili kamióny.

V noci sa osvetlená fabrika stala dominantou štvrte, ale tak, aby nevyrušovala hmyz v neďalekej botanickej záhrade. Umelý zvuk dravcov zas plašil ostatné vtáky, aby nenarážali do sklenených stien továrne. Celé toto divadlo vzniklo kvôli luxusnému 12-valcovému Volkswagenu Phaeton, limuzíne, ktorá bola Piechovým snom, a pôvodne ľudovú značku vystrelila do prémiových výšin. Alebo aspoň mala. Ako totiž vieme, Phaeton nikdy nenaplnil očakávané predaje. V sklenenej veži, kde sa vyrobené autá skladovali v sklenenej veži pomocou vysokozdvižných plošín, bolo čoraz viac voľných boxov. Koncern tak riešil, ako využiť uvoľnenú kapacitu, už pred rokmi.

 Na linky pribudol Bentley Continental Flying Spur, no len do času, keď sa jeho produkcia presťahovala do Crewe. Phaeton skončil svoju neslávnu púť v roku 2016, čo znamenalo, že podnik bol bez práce. Situáciu sa snažil koncern zachrániť tým, že z dizajnovej fabriky plánoval vytvoriť výkladnú skriňu elektromobility. Najprv tu situoval výrobu elektrického e-Golfu a v roku 2021 ho vystriedal VW ID.3. No ani to drážďanský závod nezachránilo. Medzičasom totiž koncern VW prebudoval fabriku vo Zwickau, ktorá sa stala hlavným centrom produkcie elektromobilov. A tak nie je vylúčené, že pod narastajúcim ekonomickým tlakom sa budú musieť Nemci predsa len vzdať svojho skleneného pokladu.

Ako informuje web CarNewsChina, o drážďanskú pýchu koncernu už prejavila záujem iná automobilka. Asi tušíte, že nepochádza z Európy. Hovoríme o čínskom BYD-e, ktoré práve rozbieha na starom kontinente veľkú ofenzívu. Čoskoro spustí novú továreň v Maďarsku, ktorá doplní jeho turecké výrobné kapacity. No a zuby si brúsi aj na sklenenú továreň v Drážďanoch. Pochybujeme, že ju potrebuje, ide skôr o demonštráciu sily a symbolický úder nemeckému automobilovému priemyslu. A Nemci sa vlastne už ani nebránia. Médiá tvrdia, že Volkswagen, spolková krajina Sasko a technická univerzita v Drážďanoch už podpísali memorandum, podľa ktorého by polovica podniku slúžila na výrobu čínskych elektromobil a druhá spomínanému inovačnému centru. 

Takýto scenár však nepovažujeme za dlhodobo udržateľný. Predpokladáme, že čínsky BYD sa časom zmocní celého podniku. Kým totiž sila Volkswagenu na globálnom trhu klesá, čínska automobilka rastie. Vlani predala v Európe 186 600 áut a dostala sa na 22. priečku medzi Seat a Suzuki. V podstate je ale len na štartovacej čiare. Po spustení výroby v Maďarsku jej vplyv prudko vzrastie. V celosvetovom meradle je už dnes BYD najväčším výrobcom elektromobilov na svete. Vlani ich predal 2,25 miliónov kusov, čím deklasoval Teslu s bilanciou 1,64 milióna.

X X X

Popri nemocnici ďalších sedem úväzkov a príjem takmer milión eur mesačne. Kontrolóri skúmali platy lekárov

Každý druhý lekár na Slovensku pracuje pre viacerých zamestnávateľov naraz a niektorí zvládajú popri nemocnici ďalších päť, sedem či dokonca desať pracovných vzťahov. Máme aj zdravotníkov, ktorých mesačné zárobky atakujú sedemciferné sumy. Vyplýva to z analýzy založenej na dátach Sociálnej poisťovne. Jej autori upozorňujú, že štát dnes nemá presný prehľad o tom, koľko a kde lekári reálne pracujú a či množstvo vedľajších úväzkov neovplyvňuje fungovanie nemocníc.

„Ak pacient príde do nemocnice a nájde tam dobré prostredie a kvalitných lekárov, jeho vôbec nezaujíma, kto je vlastníkom,“ povedal vo svojom príhovore predseda vlády Fico. / Zdroj: FB Roberta Fica

Do zdravotníctva každý rok zo štátneho rozpočtu smeruje okolo 10 miliárd eur. Viac štát minie už len na dôchodky a sociálny systém. Napriek tomu má štát pomerne slabý a chaotický prehľad o tom, ako sa s týmito peniazmi nakladá. Poukazuje na to viacero kontrol z posledných dvoch rokov. Najčerstvejšie zistenia o hospodárení v najväčších štátnych nemocniciach nedávno priniesol audit, ktorý spustilo ministerstvo zdravotníctva.

Ukázalo sa totiž, že hoci je v nemocniciach lekárov viac, ako stanovujú normy, operačné sály popoludní často zívajú prázdnotou a náklady nemocníc neustále rastú. Viac ako polovica výdavkov smeruje na rastúce mzdy lekárov. Vývoj platov v zdravotníctve je pritom nastavený takzvaným platovým automatom, ktorý garantuje každoročnú nadpriemernú valorizáciu odmien.

Veľký audit nemocníc: Prázdne operačky, nadbytok lekárov a vysoké platy

V memorande, ktoré vláda podpísala s Lekárskym odborovým združením koncom decembra 2024, bolo výslovne napísané, že štát nebude nadštandardne zvyšovať platy plošne, ale len tým lekárom, ktorí v štátnych nemocniciach pracujú na jeden plný úväzok. Ministerstvo zdravotníctva sa zároveň zaviazalo, že v nemocniciach spustí rozsiahly personálny audit, aby konečne získalo presné dáta o tom, ako lekári pracujú. Hoci bolo memorandum podpísané pred rokom a pol, o výsledkoch tohto auditu zatiaľ nepočuť. Nie je ani jasné, či ho rezort vôbec spustil.

Na zamestnanosť lekárov sa však pozrel Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), ktorý získal dáta zo Sociálnej poisťovne. Prostredníctvom nich sa totiž dá zmapovať celková výška mesačných príjmov, teda aj kombinácia mzdy a napríklad financií zo živnosti, ak lekár prevádzkuje vlastnú ambulanciu. Kontrolóri vysvetľujú, že tejto téme sa venujú aj preto, že súčasné nastavenie platov v zdravotníctve už naráža na možnosti slovenských verejných financií. Ak štát nezačne situáciu riešiť, ďalší vývoj môže byť negatívny.

Slovenské „bezplatné“ zdravotníctvo sa už podobá tomu americkému. Viac ako my na odvodoch platia iba Nemci

NKÚ konštatuje, že platy lekárov rástli v období rokov 2014 až 2024 rýchlejšie ako priemerná mzda v hospodárstve. A v roku 2024, keď viac ako 3 300 lekárov štátnych nemocníc hrozilo hromadnými výpoveďami, ak sa spomalí rast ich miezd, reálne zarábali približne dvojnásobok toho, čo bežný pracovník v inom odvetví.

Zistenia kontrolórov sú viac než zaujímavé. Ukázalo sa totiž, že popri hlavnom zamestnaní má takmer každý druhý lekár (ide o 12-tisíc zdravotníkov) na Slovensku ešte ďalší pracovný úväzok. Takmer tritisíc z nich dokonca dokázalo súčasne pracovať pre troch až ôsmich ďalších zamestnávateľov. Podľa dát sa pritom nezdá, že dôvodom extrémneho množstva pracovných úväzkov by boli nízke odmeny v zdravotníctve.

Sedem zamestnaní, miliónový príjem. 

Platový automat totiž zabezpečil, že zdravotníci sú lepšie odmeňovaní v štátnych nemocniciach ako v súkromných ambulanciách, pričom rozdiel je takmer dvojnásobný. „Napríklad mzda lekára v ústavnej zdravotnej starostlivosti bola v roku 2024 v priemere 4 156 eur, kým v ambulantnej sfére 2 380 eur mesačne,“ konštatuje NKÚ vo svojom dokumente.

Práve menšie súkromné nemocnice a ambulancie slúžia tisícom lekárov ako zdroj vedľajších príjmov. „Subjekty s najvyšším výskytom lekárov s viacnásobnými úväzkami sú spravidla malé súkromné zariadenia pôsobiace napríklad v rádiodiagnostike či estetickej medicíne,“ vysvetľujú kontrolóri.

Prípady najvyšších počtov súbežných zamestnaní sa podľa NKÚ týkajú predovšetkým posudkových lekárov. „Typickým prípadom je osoba v dôchodkovom veku, ktorá má jeden hlavný pracovný pomer, napríklad v nemocnici alebo ambulancii, a popri tom uzatvorené zmluvy s viacerými subjektmi, napríklad obcami, kde vykonáva posudkovú činnosť. Často sa u týchto lekárov vyskytuje kombinácia posudkového lekára so všeobecným lekárom, ale aj s inými špecializáciami,“ uvádzajú kontrolóri.

Dáta Sociálnej poisťovne však ukázali aj absolútne neštandardné počty súbežných pracovných úväzkov, ktoré štátnych audítorov výrazne prekvapili. V zozname mimoriadne „pracovitých“ zdravotníkov uvádzajú napríklad lekára, ktorý popri výkone špecializácie v štátnom zariadení na menší úväzok zároveň evidoval menšie platby od približne desiatich rôznych zdravotníckych zariadení. Okrem toho hlavný príjem nepoberal z nemocnice, ale od IT firmy poskytujúcej riešenia pre zdravotníctvo.

Kontrolóri si všimli aj lekára-špecialistu, ktorý poberal plný plat v jednej z fakultných nemocníc a zároveň dostával menšie, no stále štvorciferné sumy z dvoch súkromných zariadení. Okrem toho mu pravidelne prichádzali menšie sumy od ďalších piatich zdravotníckych zariadení. Podobne zarábal aj ďalší nemenovaný lekár, ktorý poberal príjem od piatich zdravotníckych zariadení, pričom z jedného dostával päťcifernú sumu a z ďalších dvoch štvorciferné príjmy.

Práca zdravotníkov v číslach

Priemerná hrubá mesačná mzda lekárov bola v roku 2024 na úrovni 3 443 eur.

V roku 2024 odpracovali lekári priemerne 47,4 týždňov, záchranári 50,9 a sestry 44,3 týždňov. Pričom priemer SR bol 43 týždňov.

Kým v roku 2024 bol priemerný počet odpracovaných nočných hodín za celú SR 91,4, u lekárov to bolo 66,1, u sestier 215,8 a u záchranárov 393,9 hodín.

Najextrémnejším prípadom, ktorý NKÚ odhalil, bol lekár istej špecializácie v regionálnej nemocnici. Zdravotník totiž poberal príjmy od viacerých domácich aj zahraničných firiem pôsobiacich v zdravotníctve. „Z dvoch týchto spoločností daná osoba poberala extrémne vysoké príjmy, v niektorých mesiacoch atakujúce sedemciferné hodnoty,“ opisuje NKÚ. Išlo teda o mesačné príjmy pohybujúce sa okolo jedného milióna eur.

Podľa NKÚ môžu byť tieto zistenia indíciou pre ďalšiu kontrolnú činnosť, či už zo strany samotných štátnych audítorov, alebo iných orgánov. Kontrolóri zdôrazňujú, že na viacnásobné úväzky lekárov sa dá pozerať z viacerých uhlov pohľadu. Na jednej strane môžu napomáhať výmene skúseností a vedomostí medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti či medzi zdravotníckymi a vzdelávacími inštitúciami. „Na druhej strane sa však otvárajú otázky možných negatív. Príkladom môže byť otázka, či lekári s viacnásobnými úväzkami odvádzajú výkon adekvátny poberanému platu,“ upozorňujú.

Vias nemocnc majú miliardovú sekeru. Ich dlh rastie rýchlosťou 300-tisíc eur denne

S témou podľa NKÚ súvisí aj riziko, že lekár pôsobiaci zároveň v štátnej nemocnici aj v súkromnej ambulancii môže pacientov účelovo presmerovávať do súkromného sektora. Štát pritom takéto konanie nevie efektívne odhaliť, a teda mu ani zabrániť. To, že takmer každý druhý lekár má okrem hlavného úväzku ešte ďalší pracovný pomer, čiastočne vysvetľuje aj jedno zo zistení auditu ministerstva zdravotníctva — teda prečo sa popoludní v štátnych nemocniciach operuje menej. Je pravdepodobné, že mnohí zdravotníci v tom čase už pracujú pre ďalšieho zamestnávateľa.

Zarábajú aj v školstve

Kontrolóri tiež upozorňujú na to, že mnohí lekári pôsobia zároveň aj v školstve — prednášajú na lekárskych fakultách a pripravujú ďalšie generácie zdravotníkov. V princípe ide o štandardnú celosvetovú prax, no aj v tejto oblasti sa na Slovensku objavili neobvyklé prípady. NKÚ napríklad narazil na lekára pôsobiaceho súčasne v piatich zdravotníckych zariadeniach a na troch školách.

Ďalším extrémnym prípadom súbehu medicínskej a akademickej kariéry bol lekár-špecialista, ktorý na plný úväzok pracoval pre štátnu nemocnicu, zároveň pre regionálnu nemocnicu aj polikliniku. Okrem toho poberal stovky eur z ďalších dvoch zdravotníckych zariadení a zároveň mal plný príjem ako odborný asistent na vysokej škole.

Lekári vyberajú peniaze od ľudí, ako sa im zachce. Pacienti ani úrady v nich nemajú prehľad

„Ďalší lekár poberajúci nadštandardný plat v jednom národnom ústave okrem toho vykonával tú istú špecializáciu v ďalších približne troch zdravotníckych zariadeniach a zároveň pôsobil ako docent v dvoch vzdelávacích inštitúciách,“ uviedli kontrolóri ďalší príklad. Prekvapil ich aj lekár pôsobiaci v troch zdravotníckych zariadeniach, na troch školách a zároveň aj v ďalšej inštitúcii ako manažér v oblasti zdravotníctva.

NKÚ v tejto súvislosti odporúča ministerstvu zdravotníctva, aby ako garant štátnej politiky vytvorilo legislatívny rámec, ktorý zabezpečí dostatočnú mieru transparentnosti pri viacnásobných úväzkoch lekárov. „Toto riešenie by mohlo zahŕňať aj vhodné nastavenie štatútu univerzitného zamestnanca pre lekárov zabezpečujúcich výučbu študentov medicíny, čo by malo umožniť lepšiu zúčtovateľnosť verejných zdrojov zdravotníctva smerujúcich do vzdelávania,“ zdôraznili štátni audítori.

X XX

V slovenskej obci pri Užhorode vedeli o útokoch len z médií. Vo Vyšnom Nemeckom je dopyt po domoch, už nie sú žiadne na predaj

Napriek ruským leteckým úderom na Zakarpatí vládne vo Vyšnom Nemeckom pokoj. Hraničný priechod v čase našej návštevy fungoval v štandardnom režime.

Hraničný priechod Vyšné Nemecké

Dlhý rad kamiónov v smere na Ukrajinu je už samozrejmosťou. Pomaly, ale isto sa posúval. Priechod pre peších, osobné autá a autobusy je zvlášť. Sem-tam prešlo nejaké auto, z Ukrajiny prešlo zopár chodcov. Dve ženy a jeden muž, všetci okolo šesťdesiatky, strávili stredu v Užhorode.

Boli blízko útokov, no vedia o nich len z médií

Nechceli prezradiť mená, no povedali nám, že v čase ruského útoku dronmi boli u známych neďaleko centra Užhorodu. „O tom, že na mesto zaútočili nejaké drony, sme sa dozvedeli len z médií. Nepočuli sme žiadne výbuchy. Zdalo sa mi, že odniekiaľ bolo počuť sirény. No motory dronov ani explózie sme nezaznamenali,“ povedala nám jedna zo žien.

Napriek ruským leteckým úderom na Zakarpatí vládne vo Vyšnom Nemeckom pokoj. Hraničný priechod v čase našej návštevy fungoval v štandardnom režime.

Vo štvrtok smerovali späť na Slovensko, kde sa predsa len cítia bezpečnejšie. „Viete, útoky dronov zrejme zasiahli nejaké okrajové časti Užhorodu, možno preto nebolo nič počuť. My sme z oblasti, ktorá je blízko miest Sumy a Charkov, a tam je to oveľa horšie. Výbuchy tam počuť každý deň. Preto sme Slovensku a Slovákom vďační, že sme tu našli útočisko,“ dodala.

Ako vnímajú posledné dianie vo Vyšnom Nemeckom? „Nepočuli sme sirény ani výbuchy. Dozvedela som sa to len od známeho z Ukrajiny, ktorý mi telefonoval, a z našich médií. Je to strašné, už aby tá vojna skončila, ľudia mali konečne pokoj a mohli normálne žiť,“ povzdychla si predavačka v miestnych potravinách.

Napriek ruským leteckým úderom na Zakarpatí vládne vo Vyšnom Nemeckom pokoj. Hraničný priechod v čase našej návštevy fungoval v štandardnom režime.

Starosta Vyšného Nemeckého Peter Zuza nám len potvrdil, že výbuchy dronov, ktoré zasiahli Užhorod, nebolo počuť. „Vďaka známemu z Ukrajiny, ktorý mi volal, som to vedel skôr ako médiá. Hraničný priechod bol uzavretý asi dve hodiny. Potom prevádzka normálne pokračovala,“ uviedol starosta.

Napriek ruským leteckým úderom na Zakarpatí vládne vo Vyšnom Nemeckom pokoj. Hraničný priechod v čase našej návštevy fungoval v štandardnom režime.

Podľa neho nenastala žiadna panika. „Nechcem to vôbec zľahčovať, ale v podstate to bol bežný deň. Ani po uzavretí hraničného priechodu neboli nejaké dlhé rady. Jeden kamarát chcel ísť na Ukrajinu, tak mi volal, že kvôli dronom zavreli hranicu. Neskôr sa už dalo prejsť. V úrade som bol do piatej, ale autá aj autobusy chodili normálne,“ spresnil Zuza.

Napriek ruským leteckým úderom na Zakarpatí vládne vo Vyšnom Nemeckom pokoj. Hraničný priechod v čase našej návštevy fungoval v štandardnom režime.

Čo v prípade, že by došlo k nejakej mimoriadnej situácii? „Mám veľmi dobré vzťahy s riaditeľom hraničnej polície, rovnako s okresným úradom a civilnou ochranou sme v pravidelnom kontakte. V prípade, že by nebodaj došlo k nejakej mimoriadnej situácii, by sme dostali informácie a inštrukcie,“ doplnil starosta s tým, že naše úrady komunikujú s ukrajinskou stranou.

Odpad nestíhajú triediť

Obec každodenne zápasí s iným problémom. A tým je odpad. „Každé ráno sem príde viacero autobusov. Napríklad z Košíc prichádza o pol deviatej, ďalší príde o hodinu a pol. Urobia si tu pauzu. V časoch, keď tu chodilo ešte viac autobusov, bolo cestujúcich viac ako ľudí v dedine,“ priblížil starosta obce s približne 250 obyvateľmi. „Máme tu tým pádom veľa odpadu. Našťastie to štát prepláca obci, lebo sú to tisíce eur. Ide hlavne o úsek od autobusovej zastávky po colnicu. Chcem mať čistú dedinu, tak ho zbieram trikrát do týždňa. Máme obecných pracovníkov, ale radšej nech robia niečo iné a nie zber odpadu,“ myslí si Zuza.

Vyšné Nemecké

Napriek ruským leteckým úderom na Zakarpatí vládne vo Vyšnom Nemeckom pokoj. Hraničný priechod v čase našej návštevy fungoval v štandardnom režime+7

Tony odpadu predstavujú ďalší problém. „Vďaka tomu množstvu ho nestíhame triediť. Obec nespĺňa percentuálne kritériá vytriedenosti odpadu, a tým pádom nemôže žiadať o dotácie. Pri tom množstve ale nie je v našich silách, aby sme všetko vytriedili. Ako som už spomínal, štát to obci našťastie refunduje, lebo náš rozpočet by to riadne zasiahlo. Naši obyvatelia ale platia za odpad najmenej v širokom okolí,“ vysvetlil starosta.

Napriek ruským leteckým úderom na Zakarpatí vládne vo Vyšnom Nemeckom pokoj. Hraničný priechod v čase našej návštevy fungoval v štandardnom režime.

Ďalším problémom je podľa neho aj chýbajúca časť chodníka v dĺžke zhruba 300 – 400 metrov od autobusovej zastávky smerom k hranici. „Autá tu chodia rýchlo a ľudia, ktorí idú k hraničnému priechodu peši, sú niekedy rozťahaní po celej ceste. Asi platí, že kým sa niečo nestane, nikto to nebude riešiť. Obec na to nemá. Údajne pôjdu nejaké dotácie na chodníky, uvidíme,“ dodal Zuza.

Napriek ruským leteckým úderom na Zakarpatí vládne vo Vyšnom Nemeckom pokoj. Hraničný priechod v čase našej návštevy fungoval v štandardnom režime.

Kamióny našťastie idú na hranicu po obchvate obce. Starostu ale mrzí, že mnoho šoférov osobných áut nerešpektuje rýchlostný limit. „Hlavne Ukrajinci cez obec prefrčia. Sem-tam sa nájdu aj Slováci, no málokedy. Na druhej strane nehádžem všetkých do jedného vreca,“ zdôrazňuje starosta.

O domy na hraniciach je veľký záujem

Vo Vyšnom Nemeckom bývajú aj Ukrajinci, ich počet pozvoľna pribúda. Využívajú pre nich výhodnú polohu obce. V niektorých dvoroch sú zaparkované autá s ukrajinskými evidenčnými značkami. „Zatiaľ tu máme deväť domov, v ktorých bývajú Ukrajinci. A nemáme s nimi žiadne problémy, skôr naopak. Všetky dane a poplatky majú vyplatené. Ak niečo poviem, tak to rešpektujú,“ pochvaľuje si Zuza.

Na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom bol aj po stredajších dronových útokoch na Užhorod pokoj.

Navyše vďaka nim ožil aj realitný trh. A to v regióne, kde nie je práce nazvyš a príjmy sú nízke. „Teraz tu v dedine nemáme ani jeden dom na predaj. Pritom záujem o kúpu je veľký. Ale znovu musím povedať, že tu máme vzorných Ukrajincov, takže aj obec má z toho úžitok,“ spresnil starosta.

Starosta Vyšného Nemeckého Peter Zuza sa o dronových útokoch dozvedel od známeho na Ukrajine.

Dodal, že susedný Užhorod prežíva v posledných rokoch nebývalý rozmach. „Stavia sa tam množstvo bytov. Niektorí z obyvateľov chcú radšej žiť tu. Lebo aj do Užhorodu prichádza množstvo Ukrajincov z Kyjeva či Charkova,“ podotkol starosta. Podľa neho zažíva ukrajinský región pri hraniciach so Slovenskom veľký rozvoj. A čo by si prial pre obec? „Asi je to dobre tak, ako je. Ale bolo by dobré zmodernizovať hraničný priechod. No dosť pomohol obchvat obce, na ktorý policajti odkláňajú kamióny a keď sa dá, aj autobusy,“ dodal na záver Zuza.

X X X

Spor o výtku v bitcoinové kauze se stěhuje: Námitku Lastovecké bude řešit soud v Praze

Exministr spravedlnosti Pavel Blažek a vrchní státní zástupce Radim Dragoun.

Kárný senát Vrchního soudu (VS) v Olomouci se nebude zabývat námitkou státní zástupkyně Petry Lastovecké proti výtce, kterou jí udělil olomoucký vrchní žalobce Radim Dragoun. Případ postoupil do Prahy. Dragoun Lastovecké výtku udělil v souvislosti s jejími mediálními vyjádřeními k tzv. bitcoinové kauze.

Podle olomouckého vrchního soudu je v tomto případě k rozhodnutí zákonem příslušný Vrchní soud v Praze, uvedl to mluvčí soudu Stanislav Cik. „Námitky žalobkyně Petry Lastovecké z Vrchního státního zastupitelství v Olomouci byly soudu doručeny, nicméně předseda kárného senátu na základě zákona o řízení ve věcech soudců a státních zástupců zaslal spisový materiál Vrchnímu soudu v Praze. Má totiž za to, že k rozhodnutí je příslušný právě pražský soud,“ vysvětlil Cik.

Zákon v těchto případech stanoví, že pokud státní zástupce vykonává svou funkci u vrchního státního zastupitelství, je k řízení v prvním stupni příslušný ten vrchní soud, v jehož obvodu dané zastupitelství nesídlí.

Pochybnosti o nestrannosti

Spor se týká vyloučení Lastovecké z vyšetřovacího týmu v bitcoinové kauze kvůli její údajné podjatosti. Vrchní žalobce Dragoun v polovině března oznámil, že riziko ohrožení trestního řízení bylo jediným důvodem tohoto kroku. Pochybnosti o nestrannosti žalobkyně měly souvislost s pražskou větví kauzy, která se týká darování bitcoinů ministerstvu spravedlnosti od Tomáše Jiřikovského, dříve odsouzeného za zpronevěru a obchod s drogami.

Lastovecká podle Deníku N již v lednu na uzavřené poradě navrhla v této kauze stíhat exministra Pavla Blažka (ODS) kvůli přijetí kryptoměny s pochybným původem. Žalobkyně zároveň dozoruje brněnskou bytovou kauzu, v níž v minulosti čelila kritice právě od Blažka. Minulý týden policisté Blažka, jeho někdejšího náměstka Radomíra Daňhela a advokáta Kárima Titze v bitcoinové kauze skutečně obvinili z praní špinavých peněz a zneužití pravomoci. Všichni tři proti stíhání podali stížnost.

X xx

Chmelár sa ostro pustil do Korčoka. Reči opozície o izolácii Slovenska označil za tupú propagandu

Historik a politický analytik Eduard Chmelár sa v statuse na sociálnej sieti ostro ohradil voči tvrdeniam opozície o medzinárodnej izolácii Slovenska. Poukazuje na aktuálne diplomatické stretnutia v Bratislave a kritizuje najmä vystupovanie Ivana Korčoka, ktorému adresoval tvrdý odkaz.

Historik a politický analytik Eduard Chmelár v ta3 o aktuálnych udalostiach. / Zdroj: ta3

Chmelár vo svojom texte pripomína hustý program uplynulých dní: návštevu rakúskeho prezidenta, summit Slavkovského formátu či historicky prvú schôdzku dvanástich ministrov zahraničných vecí v rámci iniciatívy Priatelia západného Balkánu. „Už dávno si štátnici a diplomati tak nepodávali kľučky v Bratislave ako v uplynulých dňoch. Napriek tomu si opozícia neustále melie svoju tupú propagandu o medzinárodnej izolácii Slovenska,“ uviedol analytik.

Podľa jeho slov téza o izolácii nikdy nezodpovedala realite. Argumentuje návštevami predsedu Európskej rady, generálneho tajomníka NATO aj faktom, že slovenského premiéra prijali lídri svetových mocností. „Ak predsedu vlády takéhoto malého štátu v priebehu jediného roka prijmú najvýznamnejší štátnici z celého sveta a najvyšší predstavitelia USA, Číny, Ruska, Vietnamu, Brazílie, Kórejskej republiky, Talianska atď., môžete to nazvať všetkým možným, len nie medzinárodnou izoláciou,“ píše Chmelár. 

Analytik sa v statuse osobitne zameral na podpredsedu Progresívneho Slovenska Ivana Korčoka. Vyčíta mu, že hoci najprv žiadal stretnutie premiéra s nemeckým kancelárom Merzom, po oznámení termínu návštevy začal spochybňovať jej oficiálny charakter.

„Nie je mu ani trochu trápne, keď najprv vyskakuje do šéfa slovenskej diplomacie, že sem nikto nechodí, a keď sem príde v jeden deň 12 (slovom dvanásť) ministrov zahraničných vecí, napíše zlostný status, že „Blanár sa vytešuje z fotiek s partnermi“ a že je to choré?“ pýta sa v statuse.

Záver príspevku patrí osobnému odkazu bývalému šéfovi diplomacie, v ktorom Chmelár nešetril kritikou. „Ste vy normálny, pán Korčok? Poznal som vás ako inteligentného muža, ale na to, čo predvádzate v posledných mesiacoch, mám jedinú radu: je najvyšší čas vymeniť spindoktorov,“ uviedol s tým, že súčasné aktivity opozície nepovažuje za odbornú diskusiu, ale za „bohapusté zlomyseľné hejtovanie“.

x xx

Veliteľ „Maďar“ Brovdi má plán, ako zlomiť ruskú armádu: Desať zásahov mesačne môže všetko zmeniť

Veliteľ Síl bezpilotných systémov Robert „Maďar“ Brovdi navrhuje zaviesť pre úderné posádky dronov v rámci ukrajinských obranných síl nový cieľový ukazovateľ efektivity s názvom „Štandard 10“.

Ukrajinské drony prekvapili ruské vrtuľníky doma: zlikvidovali rovno dva naraz

Brovdi o tom hovoril v rozhovore pre Ukrajinskú pravdu. Podľa neho by tento model znamenal, že každá úderná posádka bezpilotných prostriedkov by mala mesačne zneškodniť desať ruských vojakov.

Veliteľ Síl bezpilotných systémov tvrdí, že ak by sa väčšine posádok podarilo dosahovať desať potvrdených zásahov mesačne, ruská armáda by utrpela približne dvojnásobne vyššie straty, než aké je schopná nahradiť mobilizáciou. V takom prípade by podľa Brovdiho mohol byť ruský vojenský systém už v priebehu niekoľkých mesiacov vystavený vážnemu tlaku.

V súčasnosti podľa neho jedna úderná posádka dosahuje v priemere približne tri zásahy živej sily protivníka mesačne. Brovdi však zdôrazňuje, že potenciál na zvýšenie efektivity je výrazný. Ako príklad uviedol posádky Síl bezpilotných systémov, ktoré dosahujú priemer 15,2 zásahu ruských vojakov za mesiac. Ešte vyššie čísla podľa neho vykazuje jednotka Štátnej pohraničnej služby Ukrajiny „Fénix“, kde ide o 22,3 zásahu mesačne, a 414. brigáda „Vtáky Maďara“, ktorá dosahuje 30,6 zásahu na jednu posádku.

Brovdi je presvedčený, že na naplnenie cieľa „Štandard 10“ nie je potrebné zapojiť ďalšie prostriedky. Podľa neho by v praxi stačilo, aby každá posádka udržala tempo jedného zásahu raz za dva až tri dni, čo označuje za realistické.

Bolestivý zásah v Donecku: Ukrajinci zdemolovali veliteľstvo FSB. Hlásia desiatky mŕtvych

Zároveň pripomenul, že Ukrajine sa za posledných päť mesiacov podarilo dosiahnuť stav, keď ruské jednotky prichádzajú o viac vojakov, než dokážu doplniť mobilizáciou.

Podľa Brovdiho nastal čas využiť situáciu, v ktorej Rusko nedokáže výrazne zvýšiť mobilizačné kapacity. Ukrajinské sily by sa podľa neho mali sústrediť na zvyšovanie strát v najcitlivejšej oblasti ruskej armády, teda medzi jej personálom.

Začiatkom mája Brovdi informoval, že už piaty mesiac po sebe, počnúc decembrom 2025, zostáva pomer medzi dopĺňaním ruských jednotiek a ich stratami nepriaznivý pre Moskvu.

V januári ukrajinský minister obrany Mychajlo Fedorov uviedol, že jedným zo strategických cieľov Ukrajiny je spôsobovať Rusku až 50-tisíc strát mesačne, aby sa pokračovanie vojny stalo pre Moskvu neúnosným.

X X X

Tisíce Slovákov trápi nebezpečné chronické ochorenie. Prejavuje sa kašľom aj tlakom na hrudi. Príznaky ľudia často podceňujú

Dýchacie problémy dokážu výrazne ovplyvniť každodenný život človeka. Mnohí ľudia si spočiatku nevšímajú častý kašeľ, tlak na hrudi či problémy s dýchaním, pretože ich považujú za bežnú únavu alebo následok počasia. Neliečené ťažkosti sa však môžu postupne zhoršovať a obmedzovať bežné fungovanie.

Užitočná pravda: Prečo vám koberec môže zachrániť zdravie? A biela farba spôsobuje migrénu?

Väčšinu svojho života trávime v interiéroch, ktoré sme si zvykli vnímať len ako estetickú kulisu. Martina Uhrinová, predsedníčka Slovenskej asociácie interiérových dizajnérov, však v novom podcaste búra mýty o modernom bývaní. 

Jedným z najčastejších ochorení dýchacích ciest je astma. Ide o chronické ochorenie, pri ktorom dochádza k zápalu a zúženiu dýchacích ciest, čo môže spôsobovať záchvaty kašľa, sipot alebo dýchavičnosť. Pri správnej liečbe však väčšina pacientov dokáže viesť plnohodnotný život bez väčších obmedzení.

Ženy trápila astma častejšie než mužov

Podľa údajov Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa s astmou na Slovensku liečia desaťtisíce ľudí. Počet pacientov, ktorí sú evidovaní v tejto poisťovni, minulý rok presiahol hranicu 117 000 a vo väčšine prípadov išlo o ženy. Najvyšší počet poistencov s týmto ochorením zaznamenali v Prešovskom kraji. Odborníci zároveň pripomínajú, že dôležitú úlohu zohráva včasná diagnostika a správne nastavená liečba.

Astma je chronické ochorenie dýchacích ciest, ktoré spôsobuje ich zápal a zvýšenú citlivosť. Ľudia sa pri nej môžu stretávať s dýchavičnosťou, kašľom, tlakom na hrudi alebo pískaním pri dýchaní. Príznaky často zhoršujú alergie, fyzická záťaž, chladné počasie alebo infekčné ochorenia.

„Aj keď je astma chronickým ochorením, patrí medzi tie, ktoré možno pri správnom prístupe dobre kontrolovať. Vyžaduje si to však nielen dlhodobú starostlivosť ale predovšetkým pravidelnú spoluprácu poistenca s lekárom. My robíme aj v tomto prípade všetko pre to, aby sa každý poistenec dostal k špecializovanej starostlivosti včas a mal dostupnú kvalitnú liečbu,“ povedal Matúš Jurových, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ VšZP.

Astma trápi tisíce ľudí na Slovensku

Štatistiky zároveň dlhodobo potvrdzujú, že astma postihuje častejšie ženy než mužov. V minulom roku tvorili ženy takmer 61 % všetkých diagnostikovaných pacientov, čo predstavovalo približne 72 000 prípadov.

Najviac ľudí s astmou evidovali v Prešovskom kraji, kde sa na ochorenie liečilo viac ako 20 000 pacientov. Nasledovali Žilinský a Bratislavský kraj. Najnižší počet prípadov zaznamenali v Trenčianskom kraji.

Astma býva často spojená aj s alergiami, ktoré môžu zhoršovať problémy s dýchaním. Medzi najčastejšie patrí alergická nádcha, pri ktorej reaguje sliznica nosa na alergény ako peľ, prachové roztoče alebo zvieraciu srsť. Prejavuje sa kýchaním, upchatým nosom či slzením očí a u mnohých ľudí môže prispieť aj k zhoršeniu astmy.

Máte vo svojom okolí človeka, ktorý trpí astmou alebo alergiou?

Astma môže vážne sťažiť dýchanie

Ako upozorňuje zahraničný portál Mayo Clinic, astma patrí medzi chronické ochorenia dýchacích ciest, pri ktorých dochádza k ich zúženiu, opuchu a zvýšenej tvorbe hlienu. Výsledkom môžu byť problémy s dýchaním, kašeľ, tlak na hrudi alebo pískanie pri výdychu. U niektorých ľudí ide len o občasné ťažkosti, no v iných prípadoch môže ochorenie výrazne obmedzovať každodenný život a spôsobiť aj vážny astmatický záchvat. 

Príznaky sa pritom môžu u každého človeka líšiť. Niektorí pacienti majú problémy len občas, napríklad pri fyzickej námahe, iní sa s nimi stretávajú pravidelne. Medzi najčastejšie prejavy patrí dýchavičnosť, tlak alebo bolesť na hrudi, kašeľ a sipot pri dýchaní. Astma sa často zhoršuje aj počas prechladnutia, chrípky alebo pri kontakte s alergénmi.

Odborníci upozorňujú, že príznaky sa môžu zhoršovať aj vplyvom studeného vzduchu, fyzickej námahy, chemických látok či prachu na pracovisku. Veľkým problémom bývajú aj alergény, ako peľ, plesne, roztoče alebo zvieracia srsť. Ak sa dýchavičnosť náhle zhoršuje, inhalátor nepomáha alebo má človek problém s dýchaním aj pri malej námahe, je potrebné vyhľadať lekársku pomoc.

X X X