Světová média a zejména ta česká vaří hodně z vody při hodnocení výsledků jednání prezidentů Číny a Spojených států. Jednacích okruhů byla celá řada. Několik z nich lze pochopitelně označit jako prioritních. Pro Američany byla prioritní oblastí, která je zajímala, ekonomika. Proto přijel Donald Trump vybaven ve svém Air Force One elitou amerických podnikatelů, počínaje pány Bezosem a Muskem. A samozřejmě také s klíčovými členy své vlády: ministrem zahraničí, ministrem obrany, ministrem financí a ministrem obchodu.

Cílem bylo ze strany Američanů především udělat velký byznys. Velký zájem Američanů vzbuzoval především nákup letounů Boeing pro čínské letecké společnosti. Původně se počítalo s nákupem 500 Boeingů, nakonec je počet  strojů,  které bude Čína kupovat 200 letadel Boeing.  I to je úctyhodný počet, ale přeci jen Američané čekali trochu víc. Stejně tak Američané  očekávají a příští týdny ukáží, zda byli v jednání úspěšní, že budou obnoveny plynulé dodávky vzácných kovů a vzácných zemin z Číny do Spojených států. Tyto kovy a vzácné zeminy jsou typickým produktem dvojího užití. Jsou nezbytné, jak pro civilní sektor a výrobu v něm, tak například pro kosmický průmysl a vojenskou výrobu. Pro Trumpa jsou politicky důležité také prodeje sóji, obilí a dalších zemědělských výrobků do Číny.

Česká média tak trochu z neznalosti zdůrazňovala, že Číňané stavějí jako conditio sine qua non, otázku řešení příštího statusu Tchaj-wanu. Tak úplně to není pravda. Pro analytiky, kteří se zabývají Čínou, nemohlo být žádným překvapením sdělení prezidenta Siho, že Čína v případě vyhlášení nezávislosti Tchaj-wanu, této, podle čínského vedení vzbouřenecké provincie, bude reakce Číny nesmlouvavá. Celou věc zkrátka bude  řešit jinými nežli diplomatickými prostředky, tedy silou. Konec konců ten, kdo sleduje čínskou problematiku pečlivě a dlouhodobě, ví, že je to čínská pozice, která se v poslední době nemění. Při březnové návštěvě předsedkyně strany Kuomintang z Tchaj-wanu prezident Si při vzájemném setkání zdůraznil tuto formuli.  A myslím, že je potřeba, aby jí Spojené státy brali vážně. Stejně tak jako to, že Čína s velkou nelibostí vidí dodávky moderních amerických zbraní ostrovu. Osobně si nemyslím, že ve vyjednání mezi oběma prezidenty  hrál Tchaj-wan až zas takovou roli, jak to říkají česká média.

Číňané samozřejmě vidí jako jednu ze svých politických priorit připojení ostrova Tchaj-wanu k pevninské Číně. A jsou připraveni respektovat politický i sociální systém této čínské provincie. Při navazování diplomatických vztahů mezi Čínou a Spojenými státy v roce 1971 tehdejší nejvyšší představitelé Číny a USA, předseda Mao a prezident Nixon, řešili také tuto otázku, tehdy se ovšem předseda Mao vyjadřoval tak, že „Tchaj-wan je jen malý problém, velký problém je svět“. A dále, že to může trvat třeba i desítky let, nežli ostrov bude fakticky připojen Číně. Spojené státy tehdy souhlasili s principem „jedné Číny“. A právě tato jejich změněná pozice znamenala, že Čínská lidová republika zaujala místo Tchaj-wanu pozici v Radě bezpečnost OSN. Od té doby se vlastně udržují diplomatické vztahy mezi Spojenými státy a Čínou. V posledních letech ovšem do těchto vztahů vstoupila poněkud obava Spojených států a jeho politických elit z růstu hospodářské síly a tedy i vlivu Čínské lidové republiky ve světě. Nominálně je Čína  druhou nejsilnější ekonomikou světa. Ale je zřejmé, že v mnoha směrech Spojené státy již předstihla.

Jinou klíčovou oblastí, kterou, jak se zdá, se obě supervelmoci  snaží řešit dohodou, která může mít i velmi rozumné výsledky, je otázka využívání umělé inteligence. Obě dvě země představují v oboru umělé inteligence světovou špičku. Je proto jen rozumné, pokud se spolu budou umět dohodnout na regulaci a na  principech dohody řešení této složité oblasti. Dohody, k níž se pak budou víceméně muset přidat ostatní státy. Nebo alespoň ty, z hlediska řešení problematiky AI nejvýznamnější státy.

Dalším zajímavým a aktuálním problémem řešení, který nutně musí zajímat obě strany, byť každou z jiných důvodů, je otázka mírové smlouvy s Íránem a otevření Hormuzského průlivu pro lodě zajišťující obchod světa se zeměmi Perského zálivu, včetně Íránu. Z oblasti Perského zálivu odebírá Čína zhruba 40% veškerých dodávek plynu a ropy. To je samozřejmě obrovské množství, které může být jen obtížně nahrazeno v plném rozsahu dovozem z jiných oblastí světa. Nepochybně Číně vypomůže dodávkami Rusko, s ochotou také Kanada, Mexiko a některé další státy vč. USA, ale deficit mezi potřebami a zdroji zde do značné míry bude přetrvávat. Čína má sice podle všeho obří zásoby ropy i zemního plynu. Ale tyto zásoby, pokud bude dále trvat blokáda Hormuzského průlivu dlouho nevydrží. Takže Čína má zájem, podobně jako Spojené státy, řešit otázku průchodnosti Hormuzského průlivu.

Spojené státy řeší otázku vztahu s Íránem  z hlediska své prestiže. A samozřejmě Spojené státy jako supervelmoc si těžko mohou dovolit něco, co by se rovnalo strategické porážce v této válce. V tuhle chvíli nemá smysl si říkat, že se do tohoto konfliktu Spojené státy vůbec neměli dostat. Stalo se. Ale teď je otázka, jak z toho. Irán nebude Američanům podle mého názoru nic ulehčovat Je pravdou, že týden před Trumpem byl na návštěvě Pekingu ministr zahraničí Íránu Arakčí a zcela nepochybně s čínskými vedoucími představiteli hovořil o alternativách řešení konfliktu Íránu se Spojenými státy a Izraelem.

Nepochybuji o tom, že čínský prezident jistě naznačil americkému prezidentovi, kam až je Irán v hledání kompromisní dohody ochoten zajít. Radikální představitelé Revolučních gard Íránu přijetí kompromisu, který by z jejich hlediska byl nežádoucí neakceptují, až tak daleko vliv Číny nesahá. Nicméně si myslím, že čínský prezident předložil americkému prezidentovi alternativu, jak lze řešit vztah s Íránem tak, aby byl co nejdříve otevřen průliv.  A samozřejmě, aby byly uspokojivě vyřešeny také iránské požadavky typu zrušení sankcí. Na druhé straně, pokud Spojené státy žádají přerušení iránského jaderného programu, není to pro Íránce jednoduché rozhodnutí. Oni budou chtít záruky, že Spojené státy, poté, co Írán s velkými náklady zruší či odloží o mnoho let dokončení svého jaderného programu, může dojít k tomu, že i když Spojené státy mezitím zruší své sankce vůči Íránu, do půl roku nebo za rok či dva, je pod nějakou záminkou opět obnoví.

Jsou to tedy dvě nesouměřitelné věci.  Uvidíme, jaké praktické kroky  obě supervelmoci v příštích týdnech pro ukončení konfliktu v oblasti Perského zálivu udělají. V každém případě však Spojené státy právě v Íránu narazili na meze své vojenské kapacity a pokud nechtějí dopadnout v tomto konfliktu jako ve Vietnamu či v Afghánistánu, nepochybně budou hledat rozumnou cestu, jak dojít k urovnání vztahu. V každém případě návštěva amerického prezidenta v Pekingu přináší kromě několika málo odpovědí, také celou řadu otázek. Byla vedena nepochybně v přátelském duchu a zejména prezident Trump nešetřil velkými, přímo grandiózními slovy a výrazy na adresu svých čínských partnerů v jednání. Je samozřejmé, že americký prezident hrál především svou roli pro americké publikum.

Blíží se volby do kongresu, ty proběhnou počátkem listopadu. Do té doby se oba prezidenti mají sejít znovu, v září v USA. Nepochybně za těch pár měsíců, které uplynou od tohoto třídenního summitu do září, dojde k určitému zhodnocení plnění jednotlivých bodů, které byly dojednány nyní v Pekingu.

Ing. Jiří Paroubek, expremiér ČR, server vasevec.cz

X XX

Rusko udělalo z Ukrajiny zbrojní velmoc. Její drony jdou v cizině na dračku

Ukrajinští výrobci dronů zaznamenávají žhavý mezinárodní zájem o svou válečnou technologii. Někteří už se zahraničními firmami uzavřely partnerství pro masovou produkci svých bezpilotních letounů. Pro zahraniční zájemce jsou především zajímavé takzvané stíhací drony (interceptor drones), určené k likvidaci těch nepřátelských.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondělí uvedl, že o uzavření dronových dohod s Ukrajinou projevilo zájem skoro 20 zemí, přičemž čtyři dohody už byly uzavřeny. Ve středu podepsal se svým litevským protějškem Gitanasem Nausėdou dohodu o spolupráci v oblasti obranných expertíz a obranného průmyslu, včetně dronové technologie. S Německem už Ukrajina zahájila společnou iniciativu, jejímž cílem je rozvoj obranných technologií a podpora inovativních startupů.

„Drony s proudovým pohonem je obtížné zasáhnout především kvůli jejich rychlosti a dynamice let.

X XX

Evropa schválila tvrdší pravidla pro vstup migrantů. Reaguje na rostoucí tlsíce

migrantů v EU.

Všech 46 zemí Rady Evropy podepsalo prohlášení, které usnadní vyhošťování lidí, kteří na starém kontinentě žijí bez povolení. Státy tak reagují na potřebu přísnější migrační politiky v Evropě, která za poslední dekádu čelí zvýšenému přílivu nelegálních migrantů.

Podle odhadů překročil během uplynulých šesti let nelegálně hranice EU minimálně milión a půl lidí. Jen loni jich bylo skoro 180 tisíc. Pro řadu evropských zemí to začíná být neřešitelným problémem sociálním i ekonomickým. Právě na to prohlášení Rady Evropy reaguje.

V reálu to znamená reakci na ne úplně funkční návratovou politiku. To znamená, že jedním z největších problémů bylo, jak vrátit lidi někam zpátky do zemí původů nebo do nějakých bezpečných třetích zemí,“ uvedl odborník na migraci a vnější hranice EU z Fakulty regionálního rozvoje a mezinárodních studií Mendelovy univerzity Martin Hrabálek.

Ve Španělsku probíhají násilné demonstrace. Migranti napadli seniora a zbili ho

​Státy čelící náporu nelegálních migrantů, by mohly uzavřít dohodu s jinou zemi, kde by migranti byli po dobu azylového řízení. Nové postupy ale musejí být v souladu s Evropskou úmluvou o lidských právech.

„Tohle prohlášení znovu potvrzuje velmi důležitý a zásadní princip, že ochrana hranic a ochrana lidských práv nejsou protichůdnými cíli,“ prohlásil generální tajemník Rady Evropy Alain Berset.

Celá řada lidskoprávních organizací se ale obává, jestli to práva migrantů neoslabí. „Pokud by ti lidé čekali po dobu toho azylového řízení v Albánii nebo ve Rwandě, tak ty zákony a vlastně i systém zůstávají stejné,“ konstatovala nezávislá europoslankyně Nikola Bartůšek.

Německo chce vyrazit do boje s migrací. Omezí počty schválených žádostí o azyl

​Hlavní branou migrace do Evropy je Středozemní moře. Největšímu náporu čelí Itálie, Španělsko a Řecko. Pokud by se vyhošťování lidí z těchto vstupních zemí zefektivnilo, migrační trasy by se mohly přesunout jinam.

„Ty trasy se vždy přizpůsobovaly těm opatřením jednotlivých států. Je proto důležité, aby státy Evropské unie postupovaly koordinovaně,“ doplnila Bartůšek.

Největší celkový počet imigrantů v roce 2024 vykázalo Španělsko (1 288 600), následované Německem (1 078 500), Itálií (451 600) a Francií (438 600

X XX

DOKUMENT  PUTINA  O  KONCI  VÁLKY?

Na svetlo sveta sa dostal tajný dokument Kremľa: Takto chce Putin predať Rusom koniec vojny na Ukrajine ako veľké víťazstvo

Problémy ruskej ekonomiky, únava spoločnosti z vojny a rastúce riziko, že front nebude možné ďalej dopĺňať bez masovej mobilizácie, nútia Kremeľ podľa Centra Dossier premýšľať nad tým, ako by verejnosti vysvetlil prípadné ukončenie vojny proti Ukrajine.

Podľa zistení centra začali pracovníci ruskej prezidentskej administratívy ešte vo februári 2026 pripravovať takzvaný „obraz víťazstva“ – teda súbor propagandistických naratívov, ktoré by mali Rusom predať mierovú dohodu aj v prípade, že by Moskva nedosiahla pôvodne deklarované ciele a zaplatila za vojnu vysokými stratami.

V prezentácii, s ktorou sa malo Dossier oboznámiť, sa otvorene hovorí o potrebe zastaviť sa skôr, než by pokračovanie vojny prinieslo Rusku ešte väčšie škody. „Treba vedieť včas prestať. Prehnanie znamená porážku, pokračovanie špeciálnej vojenskej operácie by bolo Pyrrhovým víťazstvom,“ uvádza jeden z bodov dokumentu.

Podľa zdroja blízkeho prezidentskej administratíve sú na Starej plôščadi, kde sídli ruská prezidentská administratíva, znepokojení vývojom na fronte aj v ekonomike. Politický blok preto dostal za úlohu pripraviť informačné krytie možného konca vojny.

Scenár, ktorý dokument označuje za najpravdepodobnejší, je pritom ďaleko od pôvodne vyhlasovaných cieľov invázie. Administratíva podľa Dossier počíta s možnosťou dohôd medzi USA a Ruskom a medzi USA a Ukrajinou. Podľa nich by Rusko získalo územia Doneckej a Luhanskej oblasti, zatiaľ čo rozdelenie Chersonskej a Záporožskej oblasti by sa zafixovalo podľa aktuálnej frontovej línie. Ruské jednotky by sa stiahli zo Sumskej a Charkovskej oblasti, európske sankcie by zostali v platnosti, americké by boli zrušené.

Aj samotná „denacifikácia“, ktorou Moskva od začiatku vojnu ospravedlňovala, by podľa dokumentu mala len symbolickú podobu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj by zostal pri moci. 

Prezentácia zároveň vymenúva riziká pokračovania vojny: vyčerpanie zdrojov, potrebu zvyšovať dane, prepúšťanie v biznise, hrozbu dronových útokov a úderov hlboko na ruské územie, terorizmus, demografickú krízu, nahrádzanie Rusov migrantmi aj možnosť, že Moskva prehrá so Spojenými štátmi v novom prerozdeľovaní svetového poriadku.

Centrum Dossier upozorňuje, že prezentácia nemusí priamo súvisieť s priebehom rokovaní. Skôr odráža predstavy politického bloku administratívy o tom, ako by sa mala pripraviť propaganda. Opísaný variant však podľa centra vo veľkej miere zodpovedá ruským požiadavkám pri rokovaniach s Ukrajinou, kde Moskva trvá najmä na tom, aby Kyjev opustil časti Doneckej oblasti, ktoré ešte kontroluje. Ukrajina na takéto podmienky nepristupuje.

Kremeľ zverejnil video s Vladimirom Putinom, ktoré ruského prezidenta zachytáva, ako riadi auto v Moskve a stretáva sa so svojou niekdajšou triednou učiteľkou. Zverejnenie záberov nasledovalo po tom, ako západné médiá citovali zdroj z európskej tajnej služby, podľa ktorého ruský prezident strávil týždne ukrytý v bunkroch. / Zdroj: REUTERS

Kremeľskí politickí technológovia chcú podľa dokumentu kompromisný koniec vojny prezentovať ako veľké víťazstvo a osobnú zásluhu Vladimira Putina. „Putin zlomil Západ. Zmarili sme plány Západu na rozšírenie a predlžovanie konfliktu,“ stojí v jednom z hlavných posolstiev prezentácie.

Vojna sa tak nemá verejnosti vysvetľovať ako boj proti ukrajinskému nacionalizmu, ale ako zápas s oveľa silnejším protivníkom – „kolektívnym Západom“. Za úspechy sa majú vydávať územné zisky, prírodné zdroje, pozemný koridor na Krym, pobrežie Azovského mora vhodné na budovanie nových letovísk a „milióny nových ruskojazyčných spoluobčanov“. Ako ďalší prínos má propaganda zdôrazňovať, že Rusko sa „očistilo“ od elít, ktoré ho zradili. 

Dokument počíta aj s tým, že propaganda bude naďalej tvrdiť, že Ukrajina v horizonte desiatich až pätnástich rokov prestane existovať a že Európska únia utrpela tvrdý ekonomický úder. „Je dobré, že sme to nenechali dôjsť až k ekonomickej katastrofe. Putinovým cieľom je mierový rozvoj krajiny a kvalita života ľudí, vždy o tom hovoril. Vo vojne na vyčerpanie však rozvoj ustupuje do úzadia,“ uvádza sa v prezentácii.

Niektoré tézy sú podľa Dossier výrazne odtrhnuté od reality. Dokument napríklad tvrdí, že vďaka „špeciálnej vojenskej operácii“ Rusko zabránilo humanitárnej katastrofe v Donbase a ochránilo „svojich“. Ruská armáda sa má zároveň opisovať ako „najbojaschopnejšia na svete“, ktorá obstála v globálnej konfrontácii proti päťdesiatim krajinám.

Najväčší problém pre Kremeľ predstavuje podľa prezentácie takzvaná Z-komunita – radikálni podporovatelia vojny. Dokument ich opisuje ako emocionálnych „gaučových vlastencov“, ktorí sa sami vojny nezúčastnili, no fixujú sa na predstavu dobytia Kyjeva. Ak by sa vojna skončila bez zjavného triumfu, práve táto skupina by podľa autorov mohla reagovať najostrejšie.

Prezidentská administratíva preto údajne plánuje „emocionálne prezutie“ kontrolovaných Z-blogerov a posilnenie umiernenejších hlasov v médiách. Ostatným má hroziť zodpovednosť za diskreditáciu armády. Ultrapravicoví a ultrapatriotickí komentátori, ktorí dnes často vystupujú ako opora režimu, by sa v prípade mieru mohli zmeniť na obraz nepriateľov Ruska – ľudí, ktorí chcú vojnu až do úplného vyčerpania krajiny. Najradikálnejší z nich by mali byť vytláčaní na okraj verejného priestoru.

Osobitnú kategóriu predstavujú veteráni. Na rozdiel od „gaučových vlastencov“ im dokument priznáva právo na hnev. Ich energiu však chce administratíva presmerovať do „mierového“ rámca: na spomienkové akcie, obnovu okupovaných území, vstup do politických strán alebo nové kontrakty v takzvanom Africkom korpuse.

Médiá majú zaplaviť príbehy o úspešnej integrácii veteránov do bežného života. Dokument uvádza modelový príklad: „NN sa stal váženým členom komunity, kúpil si ruské auto, postavil dom, založil výrobnú alebo servisnú firmu či hotel, nastúpil na prestížnu univerzitu, zatiaľ čo jeho spolubojovník všetko zarobené prepili, spáchal samovraždu alebo skončil vo väzení.“

Pre širšiu ruskú verejnosť, unavenú vojnou a problémami, sa majú pripraviť pozitívne správy. Administratíva podľa prezentácie uvažuje o okrúhlych stoloch o normalizácii situácie, správach o sociálnych projektoch, prednáškach o pozitívnej budúcnosti po „víťazstve“ a príbehoch ruského biznisu, ktorý sa vraj vďaka sankciám presadil na nových trhoch.

 V kultúre sa má objaviť „kontrolované oteplenie“: viac voľnosti vo filme a literatúre, návrat politického humoru do televízie, rehabilitácia slova „mier“ a dokonca aj obmedzená amnestia. Dokument však nehovorí o rušení blokovania médií či internetu.

„Hrdinovia špeciálnej operácie zahynuli v boji za pokojné nebo nad našimi hlavami. Obnovením mieru robíme ich čin zmysluplným,“ znie ďalší z navrhovaných propagandistických odkazov.

Nie je známe, či Vladimir Putin takýto plán návratu k mierovému životu schváli. Sám zatiaľ verejne nenaznačil, že by sa vojna mala čoskoro skončiť. Podľa Dossier je však dôležité, že prezentácia vznikla krátko predtým, ako Putin priznal časť problémov v krajine, predovšetkým v ekonomike.

V pozadí sa podľa denníka The Washington Post odohráva aj spor v Putinovom okolí. Na jednej strane má stáť prezidentská administratíva, ktorá chce situáciu riadiť politickými technológiami, na druhej druhá služba FSB, presadzujúca ďalšie pritvrdenie režimu

X XX

BUDANOV  PREZIDENTEM   UKRAJINY,  CHTŘEJŠÍ  NEŽ  ZELENSKÝ

Prečo si Zelenskyj vybral Budanova za svoju novú pravú ruku? Možno aj preto, aby ho neohrozil vo voľbách

Medzi najnovšími personálnymi rošádami v Kyjeve asi naviac zaujalo obsadenie postu šéfa prezidentskej kancelárie. Rozhodnutie ukrajinského lídra vymenovať do tejto funkcie riaditeľa vojenskej rozviedky ministerstva obrany môže mať niekoľko logických príčin. Zdá sa, že voľba Kyryla Budanova by mohla prospieť nielen Ukrajine, ale aj vyhovovať osobným politickým záujmom Volodymyra Zelenského.

Volodymyr Zelenskyj s Kyrylom Budanovom. Snímka je z februára 2024, keď ukrajinský líder udeľoval štátne vyznamenania. Budanova, ktorý pôsobil vo funkcii riaditeľa vojenskej rozviedky, Zelenskyj pred niekoľkými dňami vymenoval za nového šéfa prezidentskej kancelárie.

Mimochodom, Budanov zmenil pozíciu ako jubilant, aj keď počas vojny asi nemá dôvod robiť oslavy. V nedeľu štvrtého januára mal 40. narodeniny. V prieskumoch verejnej mienky Ukrajinci pravidelne označujú tohto rodáka z Kyjeva za jedného z najobľúbenejších predstaviteľov štátu, ktorý sa už bezmála štyri roky bráni proti ruskej agresii. Budanov stojí za mnohými úspešnými operáciami proti Rusom.

Riadil ukrajinských vojenských špiónov, teraz bude Budanov slúžiť Zelenskému

Kyryl Budanov bude riadiť prezidentskú kanceláriu Volodymyra Zelenského. Šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR nahradil ešte nedávno všemocného Andrija Jermaka, ktorý však vo funkciu skončil, lebo aj k nemu smerovali korupčné podozrenia. / Zdroj: Reuters

Uznávaný je aj ako spravodajský analytik. Potvrdil to už pred ruskou inváziou: v novembri 2021 v rozhovore pre server Military Times správne odhadol, že Putinova armáda napadne Ukrajinu v januári alebo vo februári 2022. Splnilo sa tiež jeho varovanie, že Rusi vtrhnú aj z bieloruského územia.

Obľúbenejší ako Zelenskyj

Dá sa predpokladať, že keď Zelenskyj hľadal nového šéfa svojej kancelárie, zobral do úvahy niekoľko vecí. Aby to bol človek úplne s čistým štítom na rozdiel od odvolaného Andrija Jermaka, ktorý sa ocitol v podozrení po odhalení širšieho korupčného škandálu.

Zároveň potreboval nájsť kandidáta, ktorého budú veľmi rešpektovať európski spojenci Ukrajiny a zvlášť Američania pri rokovacom stole. V neposlednom rade adepta so skutočnou autoritou medzi svojimi podriadenými. A nakoniec Budanov mohol vyhovovať Zelenskému aj preto, že ako jeho nová pravá ruka zrejme nebude kandidovať v prezidentských voľbách.

Ruský útok na ukrajinské prístavné mesto Odesa

Ruský útok na ukrajinské prístavné mesto Odesa si v noci na stredu vyžiadal najmenej šesť zranených. Sú medzi nimi tri deti. / Zdroj: Reuters

Z prieskumu agentúry Socis v októbri 2025 vyplynulo, že keby do druhé kola volieb hlavy štátu postúpili Zelenskyj a Budanov, súčasný líder by dostal 45 % hlasov a jeho konkurent, ktorý má hodnosť generálporučíka, by vyhral so ziskom 55 % hlasov. (Ešte viac by asi Zelenského ohrozil niekdajší hlavný veliteľ ozbrojených síl Valerij Zalužnyj, o ktorom nie je jasné, či plánuje kandidovať.) V polovici decembra 2025 Socis zistil, že rozdiel sa ešte mierne zväčšil: Budanov 56,2 % a Zelenskyj 43,8 %. Čo sa týka všeobecnej popularity, dnes už bývalému šéfovi vojenskej rozviedky dôveruje viac ako 71 percent opýtaných Ukrajincov.

Nejasnosti okolo možných politických ambícií Budanova

Takpovediac o prípadnej neutralizácii Budanova ako potenciálneho konkurenta sa zmienil politológ Ihor Rejterovyč: „Niekedy je dobré držať si nepriateľa blízko seba, znie jedno ukrajinské príslovie,“ obrazne poznamenal pre stanicu Deutsche Welle o jeho príchode na čelo prezidentskej kancelárie.

Tzv. neutralizáciu „v priateľskom objatí“ uvádza ako jednu z možných príčin vymenovania Budanova aj server Novaja gazeta. „Hovorí sa však aj o možnosti, že ide o prípravu nástupcu Zelenského, ktorý sa pozdáva Američanom,“ napísala korešpondentka Novej gazety v Kyjeve Oľga Musafirová. Neobjasnila však, akú by to malo logiku, pretože sa očakáva, že Zelenskyj sa pokúsi zostať na čele štátu. 

Iná vec je, či Budanov naozaj má ambíciu vstúpiť do politiky. Keby chcel zúročiť svoju vysokú popularitu po skončení vojny, do úvahy by prichádzalo aj vytvorenie tandemu so Zelenským. Nedá sa vylúčiť, že prezident by z neho urobil volebného lídra vládnucej strany Sluha národa v parlamentných voľbách. S perspektívou, že v prípade úspechu by sa Budanov mohol stať novým predsedom vlády. Samozrejme, že to treba vnímať nateraz len ako špekuláciu.

O tom, aký význam bude Zelenskyj pripisovať Budanovovi, čiastočne napovie to, akou úlohou ho poverí v styku so zahraničnými partnermi. Stane sa šéfom ukrajinského tímu vyjednávačov? Pripomeňme, že keď USA v novembri 2025 zverejnili svoj 20-bodový mierový plán, hlavnou postavou Ukrajiny pri rokovacom stole sa stal Jermak ako vtedajší šéf prezidentskej kancelárie (medzi deviatimi vyjednávačmi, ktorých si vybral Zelenskyj, bol aj Budanov).

Výhoda Budanova ako vojnového hrdinu

Ako hlavný reprezentant Kyjeva by Budanov mohol imponovať predstaviteľom Washingtonu: má za sebou obdivuhodné výsledky a majú ho takpovediac dobre prečítaného, pretože je verejným tajomstvom, že dobre vychádza s CIA. A čo je tiež veľmi podstatné, ľudia z tímu prezidenta USA Donalda Trumpa by s ním mohli nájsť spoločnú reč. Prečo?

Rusko a Ukrajina sa obviňujú v súvislosti s údajným útokom dronu na Putinovu rezidenciu

Kremeľ obvinil Ukrajinu z rozsiahleho dronového útoku na rezidenciu ruského prezidenta Vladimira Putina v Novgorodskej oblasti, ku ktorému malo dôjsť v noci z 28. na 29. decembra. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov tvrdil, že ukrajinské sily vypustili až 91 dronov smerom na Putinovu rezidenciu vo Valdaji, pričom ruská protivzdušná obrana ich mala zostreliť bez spôsobenia škôd. / Zdroj: REUTERS

Objasnil to politický analytik Volodymyr Horbač, ktorého citovala Deutsche Welle. Najprv poukázal na to, že Budanov už nie tzv. jastrab v otázke dosiahnutia prímeria alebo ukončenia vojny s Rusmi. „Sám hovorí, že vo februári sa musí niečo stať, že sa musia začať skutočné rokovania s Ruskom. Preto Budanov s imidžom vojenského hrdinu môže ľahšie sprostredkovať ukrajinskej verejnosti potrebu ústupkov,“ ozrejmil Horbač.

Tento názor má svoje opodstatnenie: Zelenskyj už naznačil, že Ukrajina sa bude musieť pripraviť na nepríjemné rozhodnutia, aby sa jej konečne podarilo zastaviť ruskú inváziu, a človek ako Budanov s vysokou mierou dôveryhodnosti medzi Ukrajincami by mu mohol výrazne pomôcť, aby sa občania zmierili s nejakými bolestivými ústupkami Kyjeva voči Moskve. „Vymenovanie Budanova je dôležité z pohľadu imidžu Zelenského – prezidentskú kanceláriu začal riadiť vojnový hrdina, silná osobnosť, ktorá viedla jednu z najmocnejších spravodajských služieb na Ukrajine,“ podotkol na sociálnej sieti Facebook politológ Volodymyr Fesenko.

Niekoľko otázok

Otázne je, ako sa zmení fungovanie prezidentskej kancelárie na čele s Budanovom. Stanica BBC poznamenala, že existuje niekoľko otázok. „Prejde riadenie štátu na vojenskú úroveň alebo generálporučík Budanov jednoducho vymení uniformu za oblek a stane sa efektívnym úradníkom?“ BBC dala ďalší otáznik na konci vety (o čom už bola reč v tomto texte), či bude šéfom tímu ukrajinských vyjednávačov.

Čo povedal Zelenskyj o zajatí Madura?

K zajatiu venezuelského prezidenta Nicolása Madura americkými vojakmi sa vyjadril aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. / Zdroj: Reuters

Za jednu z dôležitých otázok ešte označila to, či Budanov uskutoční reorganizáciu prezidentskej kancelárie, respektíve či viacero ľudí ju bude musieť opustiť a koho by si priviedol ako náhradu za nich. V tomto prípade by však takmer určite potreboval získať súhlas od Zelenského.

X XX

Otázne je, ako sa zmení fungovanie prezidentskej kancelárie na čele s Budanovom. Stanica BBC poznamenala, že existuje niekoľko otázok. „Prejde riadenie štátu na vojenskú úroveň alebo generálporučík Budanov jednoducho vymení uniformu za oblek a stane sa efektívnym úradníkom?“ BBC dala ďalší otáznik na konci vety (o čom už bola reč v tomto texte), či bude šéfom tímu ukrajinských vyjednávačov.

Čo povedal Zelenskyj o zajatí Madura?

K zajatiu venezuelského prezidenta Nicolása Madura americkými vojakmi sa vyjadril aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. / Zdroj: Reuters

Za jednu z dôležitých otázok ešte označila to, či Budanov uskutoční reorganizáciu prezidentskej kancelárie, respektíve či viacero ľudí ju bude musieť opustiť a koho by si priviedol ako náhradu za nich. V tomto prípade by však takmer určite potreboval získať súhlas od Zelenského.

X XX

 Udrie Putin na Ukrajinu opäť z Bieloruska?

Zelenskyj by mohol rozhodnúť o zdrvujúcom revanši. Čo by zničil Lukašenkovi?                             

Ukrajinský líder neskrýva nervozitu, pretože šéfa Kremľa podozrieva zo zámeru otvoriť nový front, no súčasne zdôrazňuje, že jeho napadnutý štát sa dokáže pripraviť aj na novú hrozbu agresora. Volodymyr Zeleneskyj vyvolal rozruch, keď povedal, že Vladimir Putin sa usiluje vtiahnuť Bielorusko do vojny proti Ukrajine. Dajú sa jeho slová označiť za opodstatnené a ak áno, o akej odvete by mohli v Kyjeve rozhodnúť, aby sa pomstili samozvanému bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi.

Vladimir Putin a Alexandr Lukašenko na hráčskej ľavici počas zápasu amatérov na zimnom štadióne v Petrohrade v decembri 2021. Obaja lídri radi hrávajú hokej. Poznajú sa spolu už viac ako štvrťstoročie, pričom Lukašenko na čele malej krajiny sa nachádza v podriadenom postavení voči Putinovi, ktorý šéfuje mocnosti.

Kyjevské metro, ľudí schováva pred ruskými útokmi

Zelenskyj dal už v polovici apríla najavo, že spozornel. Upozornil vtedy, že Bielorusi začali s výstavbou ciest smerom k ukrajinským hraniciam a pripravujú pozície pre delostrelectvo. Do médií vtedy prenikla napríklad informácia, že vo vzdialenosti 40 kilometrov od hraníc s Ukrajinou budujú Bielorusi vojenský tábor aj výcvikové stredisko.

Podozrivý stavebný ruch

Hovorca ukrajinskej pohraničnej stráže Andrij Demčenko konštatoval, že dochádza k zmenám na území severného suseda: „Vidíme projekt rozvoja logistických trás, výcvikových priestorov a potenciálnej infraštruktúry, ktorá by sa dala (Bieloruskom) v budúcnosti využiť v súčinnosti s agresorom,“ citoval ho server Deň.

Teraz sa k možnej hrozbe Zelenskyj vyjadril opäť. „Vieme, že medzi Rusmi a Lukašenkom boli ďalšie kontakty, ktorých cieľom je presvedčiť ho, aby sa pridal k novým agresívnym operáciám Ruska. To zvažuje plány operácií v južnom a severnom smere z Bieloruska. Proti osi Černihiv – Kyjev na Ukrajine alebo proti členskému štátu NATO,“ citovali ukrajinské médiá Zelenského.

Moskva prišla o vzácny obojživelný stroj Be-200

Jeho slová o prípadnej agresii proti členskej krajine Severoatlantickej aliancie treba brať s obrovskou rezervou: Putinova armáda veľmi pomaly postupuje na okupovanom ukrajinskom území, má problémy s dopĺňaním mužov do svojej armády pre vysoký počet zabitých a zranených, takže v najbližšom období sa nedá predpokladať, že by v Kremli chceli rozšíriť svoju vojnu za hranice Ukrajiny.

Rusi by museli nasadiť najmenej 50-tisíc vojakov

V prípade ohrozenia svojho štátu však Zelenskyj istotne nehovorí do vetra; pripomeňme, že tragickú skúsenosť s Lukašenkom zažil vo februári 2022, keď ruskí vojaci vtrhli na Ukrajinu aj z územia Bieloruska. Ukrajinský líder teraz informoval, že generálom nariadil, aby posilnili obranu severnej časti štátu a zároveň ich požiadal, aby mu predložili plány prípadnej odvety.

Samozrejme, že Ukrajincom nechýbajú priame i nepriame nástroje, aby monitorovali vývoj v bieloruskom pohraničí. Spoliehajú sa nielen na svoju rozviedku, pomáhajú im aj spojenci (napríklad poskytovaním podrobných satelitných snímok). V súčasnosti sa v okolí spoločných hraníc nenachádza nijaký nebezpečný počet ruských vojakov. „Rusko by nás teoreticky mohlo napadnúť z Bieloruska, ale potrebovalo by čas, aby zhromaždilo bojovú jednotku. Keby to nepriateľ začal robiť, náš štát si to všimne,“ povedal pre server 24 kanal ukrajinský expert Pavel Narožnyj.

Kde bol Putin celé týždne? Kremeľ ukázal nezvyčajné video z Moskvy

Tento analytik pokračoval, že keby Putin chcel udrieť z Bieloruska na Ukrajinu, odhaduje, že ruskí velitelia by museli nasadiť najmenej 50-tisíc vojakov. Narožnyj dodal, že Ukrajincom na severe krajiny nahrávajú dve skutočnosti: „V tomto regióne je veľa lesov, riek, močiarov a málo ciest.“ K zložitému terénu, ktorý by Rusom komplikoval postup, doplnil to, že Ukrajinci už dokázali výrazne spevniť obranu tejto oblasti.

O zlom teréne sa zmienil aj bývalý ukrajinský veľvyslanec v Minsku Roman Bessmertnyj. Upozornil, že o vyhovujúcich cestách je ťažké hovoriť. A z dvanástich hraničných prechodov sú vybavené potrebnou infraštruktúrou iba dva. Všetko ostatné sú lesné cesty, ktoré sú monitorované v reálnom čase so všetkými prostriedkami,“ povedal Bessmertnyj pre server Telegraf.

Hrozba likvidácie bieloruských rafinérií

Za nezanedbateľnú výhodu brániaceho sa štátu sa dá ešte označiť smer toku štvrtej najdlhšej rieky v Európe. Volá sa Dnipro, z Bieloruska preteká cez Ukrajinu, kde ústi do Čierneho mora. Rieka pretína spoločné hranice na ukrajinskom severovýchode. Prípadnú ruskú ofenzívu z tohto smeru by Ukrajinci mohli prekaziť vyhodením kľúčových mostov do vzduchu.

Bývalý šéf ukrajinskej tajnej služby Ivan Stupak podobne ako Narožnyj podotkol, že v Kyjeve by určite zbadali, keby sa v južných častiach Bieloruska začali koncentrovať ruskí vojaci vo väčšom počte. Za znepokojujúci signál by považoval, keby sa ich tam objavilo okolo 5-tisíc a pribúdali k nim posily. Dodal, že veľké preskupenie síl by Rusom zabralo niekoľko týždňov.

Stupak pre 24 kanal zároveň naznačil, o akej odpovedi proti Lukašenkovi by Zelenskyj mohol rozmýšľať, keby sa napĺňal čierny scenár: „Keby sa invázia začala, Ukrajina by okamžite zničila bieloruské ropné rafinérie, čo by ochromilo ekonomiku štátu.“ Stupak pritom upozornil, že takýto zdrvujúci útok s použitím dronov by Ukrajincom trval približne len dve hodiny. Dodajme, že v Bielorusku sú dva veľké podniky na spracovanie ropy.

Vojenský analytik Vadym Kabančuk sa nazdáva, že možnosť nového napadnutia Ukrajiny z Bieloruska je málo pravdepodobná. „Lukašenkova armáda nemá sily na takú ofenzívu a sústredenie veľkého ruského kontingentu na také účely je veľmi otázne v súvislosti s nedostatok síl na ukrajinskom fronte,“ povedal pre server Deutsche Welle. Kabančuk dodal, že sa nazdáva, že k otvoreniu severného frontu by mohlo prísť jedine v prípade príprav na všeobecnú masovú mobilizáciu.

Mimochodom, znepokojenie v Kyjeve môže vyplývať v tomto kontexte aj z toho, že Bielorusko dáva čoraz viac peňazí na ozbrojené sily. V minulom roku vynaložilo na obranu v prepočte takmer dve miliardy. Pred vpádom Rusov na Ukrajinu vo februári 2022 dostávala bieloruská armádu o polovicu menej peňazí.

Špekulácia o provokáciách nariadených Lukašenkom

Teraz prejdime k samotnému Lukašenkovi. Existujú nejaké iné náznaky, ako spomenul Zelenskyj, že by sa bieloruská armáda dala vtiahnuť do Putinovej vojny proti Ukrajine? Lukašenko v poslednom čase hovorieva, že bezpečnostná situácia sa zhoršuje a preto sa Bielorusi musia pripraviť na hrozbu vypuknutia vojny. Vraví to napriek tomu, že nikto zo Západu absolútne nepomýšľa na agresiu proti Bielorusku. Znamená to, že psychologicky pripravuje svoj národ na to, že ho Putin prinúti zavliecť nejakým spôsobom do protiukrajinskej vojny?

Špekulovať môžeme o dvoch možnostiach. Tou prvou je tá, že Lukašenko by na pokyn Putina vyrobil nejaké provokácie namierené proti Ukrajincom, a tí keby reagovali silou, v Kremli by si našli zámienku „ochrániť“ svojho spojenca. A ako by sa Lukašenko dopracoval k provokácii proti Zelenskému? Možno nie je náhoda, že v Bielorusku nedávno zmenili svoju vojenskú doktrínu, podľa ktorej armáda môže udrieť na niektorý zo susedných štátov v prípade, že za hranicami zaznamená hrozbu. Samozrejme, že Lukašenko sa môže účelovo zariadiť, lebo pod tento pojem sa dá zaradiť všeličo.

Misia s neistým výsledkom: Fico v Moskve tlmočil Zelenského ponuku, Putin ho odbil strohou radou

Slovenský premiér Robert Fico odovzdal šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi počas sobotňajšieho stretnutia v Moskve odkaz od ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý deklaroval pripravenosť na osobné stretnutie s Putinom v akomkoľvek formáte. Putin v reakcii odkázal, že ukrajinský prezident by ho mal v takom prípade kontaktovať telefonicky. / Zdroj: Facebook

Lukašenko sa nachádza v podriadenej pozícii voči Putinovi. Ekonomika oboch štátov je prepojená – veľká časť exportu z Bieloruska mieri do Ruska, sú to až dve tretiny celkového vývozu bieloruských tovarov do zahraničia. Strata ruského trhu by mala pre Lukašenkov režim devastačné dôsledky. Iná vážna vec je, že Putin sa mu za jeho poslušnosť odmeňuje nízkymi cenami energetických surovín. A to vedie k silnému vazalstvu. Bielorusi nakupujú od Rusov za lacné peniaze ropu a zemný plyn. Na ilustráciu: kým na Slovensku stojí liter prémiového benzínu okolo 1,90 eura, naopak, motoristi v Bielorusku zaň platia 2,90 rubľa, čo je v prepočte len 90 centov.

Podriadeý Lukašenko môže byť alibista

Čo sa týka Lukašenka, istotne nemá záujem na tom, aby ho Putin zavliekol do svojej vojny. Ublížilo by to napríklad snahe samozvaného lídra o normalizáciu vzťahov s USA (čo sa už deje na rozdiel medzi Minskom a Bruselom). Samozrejme, že oveľa vážnejšie by bolo, keby sa Zelenskyj revanšoval Lukašenkovi odvetnými útokmi. A netreba ani zabúdať na to, že v národe panuje obrovský odpor proti vojne – vychádza to z tragickej skúsenosti, keď počas druhej svetovej vojny zahynul rukami nacistov každý štvrtý-piaty Bielorus.

Zelenskyj: Kto podporuje Putina, volí si vojnu. Putin je vojna sama

Jedna vec je, čo si myslí Lukašenko, druhá vec je to, čo očakáva Putin. V Moskve takpovediac držia v ruke oveľa silnejšie karty ako v Minsku. Úplne bezmocný vo vzťahu k Putinovi však Lukašenko nie je. Asi to nebude náhoda to, čo zmenil v ostatnom čase. Poukázal na to bieloruský politik žijúci v exile Pavel Latuško. Po novom o nasadení armády za hranicami štátu rozhoduje Všeľudové bieloruské zhromaždenie. Orgán, ktorý tvorí 1 200 ľudí kontrolovaných Lukašenkom.

Latuško upozornil, že keby sa Putin obrátil na Lukašenka so žiadosťou, aby dajakým spôsobom použil armádu proti Ukrajine, ale ten by mu nechcel vyhovieť, mohol by si nájsť výhovorku: „Nemôžem sám rozhodnúť, musí sa zísť Všeľudové bieloruské zhromaždenie, povedal by Lukašenko Putinovi. A mohol by delegátov prinútiť, aby s tým nesúhlasili,“ uviedol Latuško.

Ruský útok na ukrajinské prístavné mesto Odesa

Ruský útok na ukrajinské prístavné mesto Odesa si v noci na stredu vyžiadal najmenej šesť zranených. Sú medzi nimi tri deti. / Zdroj: Reuters

V opačnom prípade by zase Lukašenko mohol byť alibista. Keby ho Putin zahnal do kúta a musel by mu nakoniec predsa len vyjsť v ústrety, samozvaný prezident by sa pred svojim nahnevaným národom mohol vyhovárať, že nerozhodol on, ale delegát Všeľudového bieloruského zhromaždenia.

X Xx

 Útok na ukrajinské prístavné mesto Odesa

Ruský útok na ukrajinské prístavné mesto Odesa si v noci na stredu vyžiadal najmenej šesť zranených. Sú medzi nimi tri deti. / Zdroj: Reuters

Z prieskumu agentúry Socis v októbri 2025 vyplynulo, že keby do druhé kola volieb hlavy štátu postúpili Zelenskyj a Budanov, súčasný líder by dostal 45 % hlasov a jeho konkurent, ktorý má hodnosť generálporučíka, by vyhral so ziskom 55 % hlasov. (Ešte viac by asi Zelenského ohrozil niekdajší hlavný veliteľ ozbrojených síl Valerij Zalužnyj, o ktorom nie je jasné, či plánuje kandidovať.) V polovici decembra 2025 Socis zistil, že rozdiel sa ešte mierne zväčšil: Budanov 56,2 % a Zelenskyj 43,8 %. Čo sa týka všeobecnej popularity, dnes už bývalému šéfovi vojenskej rozviedky dôveruje viac ako 71 percent opýtaných Ukrajincov.

Nejasnosti okolo možných politických ambícií Budanova

Takpovediac o prípadnej neutralizácii Budanova ako potenciálneho konkurenta sa zmienil politológ Ihor Rejterovyč: „Niekedy je dobré držať si nepriateľa blízko seba, znie jedno ukrajinské príslovie,“ obrazne poznamenal pre stanicu Deutsche Welle o jeho príchode na čelo prezidentskej kancelárie.

Tzv. neutralizáciu „v priateľskom objatí“ uvádza ako jednu z možných príčin vymenovania Budanova aj server Novaja gazeta. „Hovorí sa však aj o možnosti, že ide o prípravu nástupcu Zelenského, ktorý sa pozdáva Američanom,“ napísala korešpondentka Novej gazety v Kyjeve Oľga Musafirová. Neobjasnila však, akú by to malo logiku, pretože sa očakáva, že Zelenskyj sa pokúsi zostať na čele štátu. 

Iná vec je, či Budanov naozaj má ambíciu vstúpiť do politiky. Keby chcel zúročiť svoju vysokú popularitu po skončení vojny, do úvahy by prichádzalo aj vytvorenie tandemu so Zelenským. Nedá sa vylúčiť, že prezident by z neho urobil volebného lídra vládnucej strany Sluha národa v parlamentných voľbách. S perspektívou, že v prípade úspechu by sa Budanov mohol stať novým predsedom vlády. Samozrejme, že to treba vnímať nateraz len ako špekuláciu.

O tom, aký význam bude Zelenskyj pripisovať Budanovovi, čiastočne napovie to, akou úlohou ho poverí v styku so zahraničnými partnermi. Stane sa šéfom ukrajinského tímu vyjednávačov? Pripomeňme, že keď USA v novembri 2025 zverejnili svoj 20-bodový mierový plán, hlavnou postavou Ukrajiny pri rokovacom stole sa stal Jermak ako vtedajší šéf prezidentskej kancelárie (medzi deviatimi vyjednávačmi, ktorých si vybral Zelenskyj, bol aj Budanov).

Výhoda Budanova ako vojnového hrdinu

Ako hlavný reprezentant Kyjeva by Budanov mohol imponovať predstaviteľom Washingtonu: má za sebou obdivuhodné výsledky a majú ho takpovediac dobre prečítaného, pretože je verejným tajomstvom, že dobre vychádza s CIA. A čo je tiež veľmi podstatné, ľudia z tímu prezidenta USA Donalda Trumpa by s ním mohli nájsť spoločnú reč. Prečo?

Rusko a Ukrajina sa obviňujú v súvislosti s údajným útokom dronu na Putinovu rezidenciu

Kremeľ obvinil Ukrajinu z rozsiahleho dronového útoku na rezidenciu ruského prezidenta Vladimira Putina v Novgorodskej oblasti, ku ktorému malo dôjsť v noci z 28. na 29. decembra. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov tvrdil, že ukrajinské sily vypustili až 91 dronov smerom na Putinovu rezidenciu vo Valdaji, pričom ruská protivzdušná obrana ich mala zostreliť bez spôsobenia škôd. / Zdroj: REUTERS

Objasnil to politický analytik Volodymyr Horbač, ktorého citovala Deutsche Welle. Najprv poukázal na to, že Budanov už nie tzv. jastrab v otázke dosiahnutia prímeria alebo ukončenia vojny s Rusmi. „Sám hovorí, že vo februári sa musí niečo stať, že sa musia začať skutočné rokovania s Ruskom. Preto Budanov s imidžom vojenského hrdinu môže ľahšie sprostredkovať ukrajinskej verejnosti potrebu ústupkov,“ ozrejmil Horbač.

Tento názor má svoje opodstatnenie: Zelenskyj už naznačil, že Ukrajina sa bude musieť pripraviť na nepríjemné rozhodnutia, aby sa jej konečne podarilo zastaviť ruskú inváziu, a človek ako Budanov s vysokou mierou dôveryhodnosti medzi Ukrajincami by mu mohol výrazne pomôcť, aby sa občania zmierili s nejakými bolestivými ústupkami Kyjeva voči Moskve. „Vymenovanie Budanova je dôležité z pohľadu imidžu Zelenského – prezidentskú kanceláriu začal riadiť vojnový hrdina, silná osobnosť, ktorá viedla jednu z najmocnejších spravodajských služieb na Ukrajine,“ podotkol na sociálnej sieti Facebook politológ Volodymyr Fesenko.

Niekoľko otázok

Otázne je, ako sa zmení fungovanie prezidentskej kancelárie na čele s Budanovom. Stanica BBC poznamenala, že existuje niekoľko otázok. „Prejde riadenie štátu na vojenskú úroveň alebo generálporučík Budanov jednoducho vymení uniformu za oblek a stane sa efektívnym úradníkom?“ BBC dala ďalší otáznik na konci vety (o čom už bola reč v tomto texte), či bude šéfom tímu ukrajinských vyjednávačov.

Čo povedal Zelenskyj o zajatí Madura?

K zajatiu venezuelského prezidenta Nicolása Madura americkými vojakmi sa vyjadril aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. / Zdroj: Reuters

Za jednu z dôležitých otázok ešte označila to, či Budanov uskutoční reorganizáciu prezidentskej kancelárie, respektíve či viacero ľudí ju bude musieť opustiť a koho by si priviedol ako náhradu za nich. V tomto prípade by však takmer určite potreboval získať súhlas od Zelenského.

X XX

Na svetlo sveta sa dostal tajný dokument Kremľa: Takto chce Putin predať Rusom koniec vojny na Ukrajine ako veľké víťazstvo

Problémy ruskej ekonomiky, únava spoločnosti z vojny a rastúce riziko, že front nebude možné ďalej dopĺňať bez masovej mobilizácie, nútia Kremeľ podľa Centra Dossier premýšľať nad tým, ako by verejnosti vysvetlil prípadné ukončenie vojny proti Ukrajine.

Moskva prišla o vzácny obojživelný stroj Be-200

Podľa zistení centra začali pracovníci ruskej prezidentskej administratívy ešte vo februári 2026 pripravovať takzvaný „obraz víťazstva“ – teda súbor propagandistických naratívov, ktoré by mali Rusom predať mierovú dohodu aj v prípade, že by Moskva nedosiahla pôvodne deklarované ciele a zaplatila za vojnu vysokými stratami.

V prezentácii, s ktorou sa malo Dossier oboznámiť, sa otvorene hovorí o potrebe zastaviť sa skôr, než by pokračovanie vojny prinieslo Rusku ešte väčšie škody. „Treba vedieť včas prestať. Prehnanie znamená porážku, pokračovanie špeciálnej vojenskej operácie by bolo Pyrrhovým víťazstvom,“ uvádza jeden z bodov dokumentu.

Podľa zdroja blízkeho prezidentskej administratíve sú na Starej plôščadi, kde sídli ruská prezidentská administratíva, znepokojení vývojom na fronte aj v ekonomike. Politický blok preto dostal za úlohu pripraviť informačné krytie možného konca vojny.

Scenár, ktorý dokument označuje za najpravdepodobnejší, je pritom ďaleko od pôvodne vyhlasovaných cieľov invázie. Administratíva podľa Dossier počíta s možnosťou dohôd medzi USA a Ruskom a medzi USA a Ukrajinou. Podľa nich by Rusko získalo územia Doneckej a Luhanskej oblasti, zatiaľ čo rozdelenie Chersonskej a Záporožskej oblasti by sa zafixovalo podľa aktuálnej frontovej línie. Ruské jednotky by sa stiahli zo Sumskej a Charkovskej oblasti, európske sankcie by zostali v platnosti, americké by boli zrušené.

Aj samotná „denacifikácia“, ktorou Moskva od začiatku vojnu ospravedlňovala, by podľa dokumentu mala len symbolickú podobu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj by zostal pri moci. 

Prezentácia zároveň vymenúva riziká pokračovania vojny: vyčerpanie zdrojov, potrebu zvyšovať dane, prepúšťanie v biznise, hrozbu dronových útokov a úderov hlboko na ruské územie, terorizmus, demografickú krízu, nahrádzanie Rusov migrantmi aj možnosť, že Moskva prehrá so Spojenými štátmi v novom prerozdeľovaní svetového poriadku.

Centrum Dossier upozorňuje, že prezentácia nemusí priamo súvisieť s priebehom rokovaní. Skôr odráža predstavy politického bloku administratívy o tom, ako by sa mala pripraviť propaganda. Opísaný variant však podľa centra vo veľkej miere zodpovedá ruským požiadavkám pri rokovaniach s Ukrajinou, kde Moskva trvá najmä na tom, aby Kyjev opustil časti Doneckej oblasti, ktoré ešte kontroluje. Ukrajina na takéto podmienky nepristupuje.

Kde bol Putin celé týždne? Kremeľ ukázal nezvyčajné video z Moskvy

Kremeľ zverejnil video s Vladimirom Putinom, ktoré ruského prezidenta zachytáva, ako riadi auto v Moskve a stretáva sa so svojou niekdajšou triednou učiteľkou. Zverejnenie záberov nasledovalo po tom, ako západné médiá citovali zdroj z európskej tajnej služby, podľa ktorého ruský prezident strávil týždne ukrytý v bunkroch. / Zdroj: REUTERS

Kremeľskí politickí technológovia chcú podľa dokumentu kompromisný koniec vojny prezentovať ako veľké víťazstvo a osobnú zásluhu Vladimira Putina. „Putin zlomil Západ. Zmarili sme plány Západu na rozšírenie a predlžovanie konfliktu,“ stojí v jednom z hlavných posolstiev prezentácie.

Vojna sa tak nemá verejnosti vysvetľovať ako boj proti ukrajinskému nacionalizmu, ale ako zápas s oveľa silnejším protivníkom – „kolektívnym Západom“. Za úspechy sa majú vydávať územné zisky, prírodné zdroje, pozemný koridor na Krym, pobrežie Azovského mora vhodné na budovanie nových letovísk a „milióny nových ruskojazyčných spoluobčanov“. Ako ďalší prínos má propaganda zdôrazňovať, že Rusko sa „očistilo“ od elít, ktoré ho zradili. 

Dokument počíta aj s tým, že propaganda bude naďalej tvrdiť, že Ukrajina v horizonte desiatich až pätnástich rokov prestane existovať a že Európska únia utrpela tvrdý ekonomický úder. „Je dobré, že sme to nenechali dôjsť až k ekonomickej katastrofe. Putinovým cieľom je mierový rozvoj krajiny a kvalita života ľudí, vždy o tom hovoril. Vo vojne na vyčerpanie však rozvoj ustupuje do úzadia,“ uvádza sa v prezentácii.

Niektoré tézy sú podľa Dossier výrazne odtrhnuté od reality. Dokument napríklad tvrdí, že vďaka „špeciálnej vojenskej operácii“ Rusko zabránilo humanitárnej katastrofe v Donbase a ochránilo „svojich“. Ruská armáda sa má zároveň opisovať ako „najbojaschopnejšia na svete“, ktorá obstála v globálnej konfrontácii proti päťdesiatim krajinám.

Najväčší problém pre Kremeľ predstavuje podľa prezentácie takzvaná Z-komunita – radikálni podporovatelia vojny. Dokument ich opisuje ako emocionálnych „gaučových vlastencov“, ktorí sa sami vojny nezúčastnili, no fixujú sa na predstavu dobytia Kyjeva. Ak by sa vojna skončila bez zjavného triumfu, práve táto skupina by podľa autorov mohla reagovať najostrejšie.

Ukrajinské drony prekvapili ruské vrtuľníky doma: zlikvidovali rovno dva naraz

Prezidentská administratíva preto údajne plánuje „emocionálne prezutie“ kontrolovaných Z-blogerov a posilnenie umiernenejších hlasov v médiách. Ostatným má hroziť zodpovednosť za diskreditáciu armády. Ultrapravicoví a ultrapatriotickí komentátori, ktorí dnes často vystupujú ako opora režimu, by sa v prípade mieru mohli zmeniť na obraz nepriateľov Ruska – ľudí, ktorí chcú vojnu až do úplného vyčerpania krajiny. Najradikálnejší z nich by mali byť vytláčaní na okraj verejného priestoru.

Osobitnú kategóriu predstavujú veteráni. Na rozdiel od „gaučových vlastencov“ im dokument priznáva právo na hnev. Ich energiu však chce administratíva presmerovať do „mierového“ rámca: na spomienkové akcie, obnovu okupovaných území, vstup do politických strán alebo nové kontrakty v takzvanom Africkom korpuse.

Médiá majú zaplaviť príbehy o úspešnej integrácii veteránov do bežného života. Dokument uvádza modelový príklad: „NN sa stal váženým členom komunity, kúpil si ruské auto, postavil dom, založil výrobnú alebo servisnú firmu či hotel, nastúpil na prestížnu univerzitu, zatiaľ čo jeho spolubojovník všetko zarobené prepili, spáchal samovraždu alebo skončil vo väzení.“

Pre širšiu ruskú verejnosť, unavenú vojnou a problémami, sa majú pripraviť pozitívne správy. Administratíva podľa prezentácie uvažuje o okrúhlych stoloch o normalizácii situácie, správach o sociálnych projektoch, prednáškach o pozitívnej budúcnosti po „víťazstve“ a príbehoch ruského biznisu, ktorý sa vraj vďaka sankciám presadil na nových trhoch. 

V kultúre sa má objaviť „kontrolované oteplenie“: viac voľnosti vo filme a literatúre, návrat politického humoru do televízie, rehabilitácia slova „mier“ a dokonca aj obmedzená amnestia. Dokument však nehovorí o rušení blokovania médií či internetu.

„Hrdinovia špeciálnej operácie zahynuli v boji za pokojné nebo nad našimi hlavami. Obnovením mieru robíme ich čin zmysluplným,“ znie ďalší z navrhovaných propagandistických odkazov.

Nie je známe, či Vladimir Putin takýto plán návratu k mierovému životu schváli. Sám zatiaľ verejne nenaznačil, že by sa vojna mala čoskoro skončiť. Podľa Dossier je však dôležité, že prezentácia vznikla krátko predtým, ako Putin priznal časť problémov v krajine, predovšetkým v ekonomike.

V pozadí sa podľa denníka The Washington Post odohráva aj spor v Putinovom okolí. Na jednej strane má stáť prezidentská administratíva, ktorá chce situáciu riadiť politickými technológiami, na druhej druhá služba FSB, presadzujúca ďalšie pritvrdenie režimu

X X X

Trump a Merz našli spoločnú reč: Irán musí otvoriť Hormuzský prieliv a rokovať o jadre 

Kancelár Friedrich Merz po ostrej výmene názorov telefonoval s Donaldom Trumpom. Spoločne tlačia na Irán a ladia pozície pred summitom NATO v Ankare.

Nemecký kancelár Friedrich Merz v piatok oznámil, že telefonoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Podľa Merza sa okrem iného zhodli na tom, že Irán musí začať rokovať a otvoriť Hormuzský prieliv. Hovorili tiež o vojne na Ukrajine a koordinovali svoje postoje pred júlovým summitom NATO v Ankare. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

• Nemecký kancelár Friedrich Merz telefonoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v piatok.
• Obaja politici sa zhodli, že Irán musí rokovať a otvoriť Hormuzský prieliv.
• Merz predtým kritizoval americkú stratégiu voči Iránu, čo vyvolalo Trumpovu ostrú reakciu.
• Po telefonáte Merz zdôraznil, že Spojené štáty a Nemecko zostávajú silnými partnermi v NATO.
• Merz mladým ľuďom neodporúča študovať v Spojených štátoch pre zhoršujúce sa podmienky.

„Mal som dobrý telefonický rozhovor s prezidentom USA Donaldom Trumpom počas jeho návratu z Číny,“ napísal Merz na sieti X. „Zhodujeme sa, že Irán musí ihneď zasadnúť za rokovací stôl. Musí otvoriť Hormuzský prieliv. Teheránu nesmieme dovoliť, aby disponoval jadrovými zbraňami,“ uviedol.

Rozpor v názoroch

Lídri sa rozprávali po ich nedávnom rozkole, v dôsledku ktorého Trump oznámil stiahnutie 5 000 amerických vojakov z Nemecka. Merz predtým šéfa Bieleho domu rozhneval tvrdeniami, že USA nemajú stratégiu na ukončenie vojny proti Iránu a že Teherán v rokovaniach Washington „ponižuje“.

Prezident USA následne nazval nemeckého kancelára „neschopným“ lídrom a vyzval ho, aby sa radšej venoval ukončeniu rusko-ukrajinského konfliktu a náprave svojej „rozvrátenej“ krajiny. Merz neskôr vyhlásil, že napriek rozdielnym názorom chce s Trumpom naďalej spolupracovať.

Spolupráca cez rozdiely

V piatkovom telefonáte sa podľa kancelára zhodli aj na tom, že Spojené štáty a Nemecko sú „silnými partnermi v silnom NATO“. „Rokovali sme tiež o mierovom riešení situácie na Ukrajine a zosúladili sme naše pozície pred summitom NATO v Ankare,“ doplnil v príspevku na X. Summit Aliancie, ktorú Trump opakovane kritizuje, sa uskutoční 7. a 8. júla.

Merz v piatok na katolíckom zjazde v meste Würzburg mladým ľuďom odkázal, že by v súčasnosti svojím deťom neodporúčal žiť ani študovať v Spojených štátoch, aj keď je veľkým obdivovateľom tejto krajiny. „Môj obdiv sa momentálne nezvyšuje,“ povedal a poukázal na podľa neho rýchlo meniace sa pomery v spoločnosti a obmedzené pracovné možnosti aj pre ľudí s vysokým vzdelaním, informovala agentúra Reuters.

Trump a Merz našli spoločnú reč: Irán musí otvoriť Hormuzský prieliv a rokovať o jadre 

Kancelár Friedrich Merz po ostrej výmene názorov telefonoval s Donaldom Trumpom. Spoločne tlačia na Irán a ladia pozície pred summitom NATO v Ankare.

Nemecký kancelár Friedrich Merz v piatok oznámil, že telefonoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Podľa Merza sa okrem iného zhodli na tom, že Irán musí začať rokovať a otvoriť Hormuzský prieliv. Hovorili tiež o vojne na Ukrajine a koordinovali svoje postoje pred júlovým summitom NATO v Ankare. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

• Nemecký kancelár Friedrich Merz telefonoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v piatok.
• Obaja politici sa zhodli, že Irán musí rokovať a otvoriť Hormuzský prieliv.
• Merz predtým kritizoval americkú stratégiu voči Iránu, čo vyvolalo Trumpovu ostrú reakciu.
• Po telefonáte Merz zdôraznil, že Spojené štáty a Nemecko zostávajú silnými partnermi v NATO.
• Merz mladým ľuďom neodporúča študovať v Spojených štátoch pre zhoršujúce sa podmienky.

„Mal som dobrý telefonický rozhovor s prezidentom USA Donaldom Trumpom počas jeho návratu z Číny,“ napísal Merz na sieti X. „Zhodujeme sa, že Irán musí ihneď zasadnúť za rokovací stôl. Musí otvoriť Hormuzský prieliv. Teheránu nesmieme dovoliť, aby disponoval jadrovými zbraňami,“ uviedol.

Rozpor v názoroch

Lídri sa rozprávali po ich nedávnom rozkole, v dôsledku ktorého Trump oznámil stiahnutie 5 000 amerických vojakov z Nemecka. Merz predtým šéfa Bieleho domu rozhneval tvrdeniami, že USA nemajú stratégiu na ukončenie vojny proti Iránu a že Teherán v rokovaniach Washington „ponižuje“.

Prezident USA následne nazval nemeckého kancelára „neschopným“ lídrom a vyzval ho, aby sa radšej venoval ukončeniu rusko-ukrajinského konfliktu a náprave svojej „rozvrátenej“ krajiny. Merz neskôr vyhlásil, že napriek rozdielnym názorom chce s Trumpom naďalej spolupracovať.

Spolupráca cez rozdiely

V piatkovom telefonáte sa podľa kancelára zhodli aj na tom, že Spojené štáty a Nemecko sú „silnými partnermi v silnom NATO“. „Rokovali sme tiež o mierovom riešení situácie na Ukrajine a zosúladili sme naše pozície pred summitom NATO v Ankare,“ doplnil v príspevku na X. Summit Aliancie, ktorú Trump opakovane kritizuje, sa uskutoční 7. a 8. júla.

Merz v piatok na katolíckom zjazde v meste Würzburg mladým ľuďom odkázal, že by v súčasnosti svojím deťom neodporúčal žiť ani študovať v Spojených štátoch, aj keď je veľkým obdivovateľom tejto krajiny. „Môj obdiv sa momentálne nezvyšuje,“ povedal a poukázal na podľa neho rýchlo meniace sa pomery v spoločnosti a obmedzené pracovné možnosti aj pre ľudí s vysokým vzdelaním, informovala agentúra Reuters.

X XX

„Stíhačka“ Macronová po afére Emmanuela s herečkou: Uchádzačke o prácu dala stopku po pohľade na jej fotografiu

Francúzsky prezidentský pár opäť čelí pozornosti médií. Nové tvrdenia novinára Floriana Tardifa naznačujú, že Brigitte Macronová mala zasiahnuť do výberu zamestnancov Elyzejského paláca a dôvodom mala byť žena v prezidentovej blízkosti. Prvá dáma však podobné podozrenia odmieta.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a jeho manželka Brigitte Macronová.

Politický redaktor magazínu Paris Match Florian Tardif prišiel s ďalším prekvapivým tvrdením o francúzskej prvej dáme Brigitte Macronovej (73). Podľa jeho zistení mala na základe fotografie zabrániť tomu, aby jej manžel prijal do Elyzejského paláca jednu z uchádzačiek o pracovné miesto. Informoval o tom denník The Sun. Tardif zároveň tvrdí, že Brigitte Macronová je veľmi opatrná, pokiaľ ide o ženy pohybujúce sa v blízkosti prezidenta.

Francúzsky prezidentský pár sa tento týždeň dostal do centra mediálnej pozornosti najmä pre správy, podľa ktorých mal Emmanuel Macron (48) udržiavať „platonický milostný vzťah“ s iránskou herečkou.

„To, čo sa stalo, je, že videla správu od známej figúry. Iránskej herečky. Povedali mi to ľudia z jeho okolia,“ tvrdí Tardif vo svojej novej knihe.

Macronová dala manželolvi facku

Prezident mal herečke v jednej zo správ údajne napísať, že je „veľmi krásna“. Celá záležitosť mala podľa Tardifa vyústiť do známeho incidentu počas štátnej návštevy Vietnamu, keď francúzska prvá dáma udrela svojho manžela po tvári.

Tardif tvrdí, že Brigitte Macronová je dnes „opatrná voči ženám“, ktoré sa pohybujú v prezidentovej blízkosti. V relácii Les Grandes Gueules opísal aj výberový proces na niektoré pozície v Elyzejskom paláci.

„Rada poradcov sa uchádza o pozície v Elyzejskom paláci. A v rámci personálneho výberu je finálny pohovor s prvou dámou. Je opatrná,“ uviedol Tardif. 

Jednu z kandidátok mala podľa neho Brigitte Macronová odmietnuť po tom, čo uvidela jej fotografiu v telefóne jedného z poradcov. „Tú sem nedostaneme,“ mala údajne povedať.

Prvá dáma však odmieta tvrdenia, že by kontrolovala prezidentov telefón. Podľa vlastných slov to nikdy nerobila a ani to nemá v úmysle.

„Brigitte Macronová túto informáciu 5. marca priamo autorovi kategoricky poprela s tým, že nikdy nepozerá do mobilu svojho manžela,“ uviedli jej zástupcovia pre denník Le Parisien.

Podľa prezidentského páru nemal vážnejší význam ani incident vo Vietname. Manželia ho vysvetľovali ako vzájomné „škádlenie“. Emmanuel Macron následnú diskusiu označil za prehnanú a povedal, že celá vec bola „nafúknutá do rozmerov geoplanetárnej katastrofy“.

X XX

Potupa: Sklenený poklad Volkswageu chce kúpiť čínsky BYD

Dostane sa „výpravná“ sklenená továreň Volkswagenu do rúk Číňanov? Vyzerá to tak.

Najprestížnejšia továreň koncernu VW v Drážďanoch asi skončí v čínskych rukách. Bude to symbolická kapitulácia nemeckého automobilového priemyslu?

Volkswagen je v ťaživej situácii. Aby ušetril, redukuje svoje výrobné kapacity na deväť miliónov vozidiel ročne. To chce obete. Postupne plánuje zatváranie fabrík a masívne prepúšťanie, a to najmä na domácej pôde, kde je výroba kvôli vysokým nákladom najdrahšia. Do konca dekády má byť prepustených až 50 000 zamestnancov. Niet sa čomu čudovať. Vlaňajšie ekonomické výsledky sú naozaj varovné. Prevádzkový zisk klesol v roku 2025 medziročne o 54 % na 8,8 miliardy eur a prevádzková marža na 2,8 percenta z pôvodných 5,9. To si vyžaduje rázne kroky.

Dotkne sa to aj sklenenej fabriky Volkswagenu v Dráždanoch. Tá už síce od 16. decembra vlaňajšieho roka nevyrába žiadne autá, no mala slúžiť ako technologický a výskumný kampus v spolupráci s Technickou univerzitou v Drážďanoch, so zameraním na digitálne technológie, umelú inteligenciu a priemyselný vývoj. Závod mal zároveň naďalej slúžiť ako miesto pre odovzdávanie vozidiel zákazníkom a ako návštevnícke centrum. Je síce zrejmé, že takéto využitie nemôže podniku zaručiť prosperitu, no zároveň je pochopiteľné, že nemecká značka sa stoj čo stoj snažila fabriku zachrániť. Je totiž jej „srdcovkou“. Ani sa niet čomu čudovať. 

Továreň v Drážďanoch otvoril koncern VW v roku 2002, teda ešte za čias, keď mal najväčšiu automobilku Európy pevne v rukách Ferdinand Piech. Bola demonštráciou jej ambícií. Postavili ju v centre Drážďan. Priehľadná Transparent Factory pripomínala všetko možné, len nie závod na výrobu áut. Za návrhom stál architekt Gunter Henn. A Odviedol fantastickú prácu. Tento závod bol prvým na svete, ktorý umožňoval cez sklenené steny sledovať plne automatizovanú a úplne tichú montáž áut so 700 robotmi na pohyblivom dopravnom páse z ušľachtilého dreva. Potrebných 1 200 dielov dovážali do podniku nákladné električky, aby mesto nezaplavili kamióny.

V noci sa osvetlená fabrika stala dominantou štvrte, ale tak, aby nevyrušovala hmyz v neďalekej botanickej záhrade. Umelý zvuk dravcov zas plašil ostatné vtáky, aby nenarážali do sklenených stien továrne. Celé toto divadlo vzniklo kvôli luxusnému 12-valcovému Volkswagenu Phaeton, limuzíne, ktorá bola Piechovým snom, a pôvodne ľudovú značku vystrelila do prémiových výšin. Alebo aspoň mala. Ako totiž vieme, Phaeton nikdy nenaplnil očakávané predaje. V sklenenej veži, kde sa vyrobené autá skladovali v sklenenej veži pomocou vysokozdvižných plošín, bolo čoraz viac voľných boxov. Koncern tak riešil, ako využiť uvoľnenú kapacitu, už pred rokmi. 

Na linky pribudol Bentley Continental Flying Spur, no len do času, keď sa jeho produkcia presťahovala do Crewe. Phaeton skončil svoju neslávnu púť v roku 2016, čo znamenalo, že podnik bol bez práce. Situáciu sa snažil koncern zachrániť tým, že z dizajnovej fabriky plánoval vytvoriť výkladnú skriňu elektromobility. Najprv tu situoval výrobu elektrického e-Golfu a v roku 2021 ho vystriedal VW ID.3. No ani to drážďanský závod nezachránilo. Medzičasom totiž koncern VW prebudoval fabriku vo Zwickau, ktorá sa stala hlavným centrom produkcie elektromobilov. A tak nie je vylúčené, že pod narastajúcim ekonomickým tlakom sa budú musieť Nemci predsa len vzdať svojho skleneného pokladu.

Ako informuje web CarNewsChina, o drážďanskú pýchu koncernu už prejavila záujem iná automobilka. Asi tušíte, že nepochádza z Európy. Hovoríme o čínskom BYD-e, ktoré práve rozbieha na starom kontinente veľkú ofenzívu. Čoskoro spustí novú továreň v Maďarsku, ktorá doplní jeho turecké výrobné kapacity. No a zuby si brúsi aj na sklenenú továreň v Drážďanoch. Pochybujeme, že ju potrebuje, ide skôr o demonštráciu sily a symbolický úder nemeckému automobilovému priemyslu. A Nemci sa vlastne už ani nebránia. Médiá tvrdia, že Volkswagen, spolková krajina Sasko a technická univerzita v Drážďanoch už podpísali memorandum, podľa ktorého by polovica podniku slúžila na výrobu čínskych elektromobil a druhá spomínanému inovačnému centru.

X XX

200 miliónov za kilometer: Francúzi stavajú zrejme najdrahšiu cestu na svete

Nová cesta má približne 12,5 kilometra a jej najznámejšou časťou je 5,4 kilometra dlhý viadukt vedený priamo nad morom.

Nouvelle Route du Littoral bude nová pobrežná cesta na francúzskom ostrove Réunion, ktorá má nahradiť starý úsek medzi Saint-Denis a La Possession.

Nová pobrežná cesta na francúzskom ostrove Réunion (Nouvelle Route du Littoral) má nahradiť starý úsek mimoriadne frekventovanej cesty medzi Saint-Denis a La Possession, ktorý tesne prilieha k nestabilnému útesu. Pôvodnú cestu dlhodobo ohrozujú zosuvy skál, silné dažde, veľké vlny a tropické búrky.

Riešenie je mimoriadne náročné. Nová trasa má približne 12,5 kilometra a jej najznámejšou časťou je 5,4 kilometra dlhý viadukt vedený priamo nad morom. Ide o konštrukciu s 48 piliermi, s rozpätiami až 120 metrov, ktorá vedie paralelne s pobrežím. Aby sa stavebníci vyhli najrizikovejšej práci priamo v oceáne, veľká časť dielcov vznikala na pevnine a následne sa osádzala z mora. Pri viadukte sa použili prefabrikované betónové segmenty a špeciálne predpínanie konštrukcie, keďže musí odolať nielen bežnej doprave, ale aj cyklónom a veľkým vlnám.

Doterajší postup výstavby:

Práve preto je jej cena taká extrémna. Nejde len o asfalt a zvodidlá, ale o cestu postavenú v extrémne komplikovanom prostredí, s masívnymi piliermi, dopravou dielcov po vode a špeciálnou ochranou proti vlnám. Pôvodný rozpočet bol približne 1,66 miliardy eur, no konečné náklady sa dnes odhadujú na 2,5 miliardy eur. Pri dĺžke celej stavby to znamená približne 200 miliónov eur za kilometer, čo z nej robí jeden z najdrahších cestných projektov na svete.

Prvá časť medzi Saint-Denis a La Grande Chaloupe je od marca 2023 otvorená v režime 2×2 pruhy, s vyhradeným priestorom pre verejnú dopravu a cyklistov. Zvyšná časť smerom k La Possession má byť dokončená až okolo roku 2030. Medzitým projekt sprevádzajú spory o náklady a z nich vyplývajúce oneskorenia.

X XX

Bojkot politikov? Víkendovým diskusiám hrozia prázdne kreslá. Robert Fico odmietol účasť

Televízne a rozhlasové štúdiá privítajú tento víkend kľúčových zástupcov vlády a opozície.

Článok sme aktualizovali v súvislosti so zmenou hostí a tém diskusie v politickej relácii V politike na TA3.

Politikov vládnej strany Smer zrejme neuvidíme vo víkendových politických debatách.

V sobotu mal byť hosťom rozhlasovej relácie v STVR premiér Robert Fico, no v piatok oznámil, že pri príležitosti 2. výročia atentátu sa vzdal účasti v diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy, aby doprial Slovensku aspoň jeden víkend bez politiky.

K premiérovej výzve sa tiež pridali podpredseda NR SR Tibor Gašpar a podpredseda Smeru a minister pôdohospodárstva Richard Takáč.

– Sobotné dialógy s premiérom Robertom Ficom nebudú odvysielané na rozhlasovej stanici Rádio Slovensko a televíznej spravodajskej stanici :24, pretože odmietol svoju účasť, ako sme vyššie informovali.

Moderátor relácie Matej Baránek mal viesť dialóg zameraný na vnútropolitické témy a prorastrové opatrenia vlády; zahraničie: EÚ – Ukrajina – Rusko; jesenné komunálne voľby.

Nedeľa (17. máj)

Televízia JOJ

– POLITIKA 24 bude vysielaná naživo na televíznej stanici JOJ 24 v čase od 10:00 hod.

Hosťom relácie bude minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru).

S moderátorkou Lenkou Ježovou bude diskutovať o komunálnej politike, o investičných projektoch ministerstva dopravy, ale aj o konsolidácii verejných financií vzťahujúcich sa na projekty jeho rezortu, či o opravách mostov, o aktuálnom stave železničnej dopravy a o ďalších témach. 

– relácia V politike bude vysielaná v čase o 11:00 hod. na televíznej stanici TA3.

Do štúdia prijali pozvanie: Igor Matovič, predseda hnutia Slovensko a Milan Uhrík, predseda hnutia Republika.

Témy diskusie:

• Prorastové opatrenia – pridá sa opozícia, alebo má vlastné návrhy?
• Bude sa kvôli „langošovej kauze“ meniť zákon?
• V parlamente je návrh na skrátenie funkčného obdobia referendom. Pridá opozícia hlasy?
• Pozastavenie akreditácie PPA – pretrvávajúci problém alebo má agrorezort jasné vysvetlenia? Bude sa Európsky parlament v máji opäť zaoberať právnym štátom a čerpaním dotácií? Európsky parlament pripravuje rezolúciu – čo má byť výsledkom?
• Vzťahy v opozícii – kto s kým by chcel po voľbách spolupracovať?
• Igor Matovič sa mal Ľubošovi Blahovi ospravedlniť za hanlivý výrok, čo stále neurobil. Hrozí mu exekúcia?
• Milanovi Mazurekovi zamietli vstup do USA kvôli členstvu vo fašistickej strane. Aké šance má s týmto vysvedčením v súboji o župana a aký koaličný potenciál má Republika?

Do štúdia prijali pozvanie: Tibor Gašpar, podpredseda NR SR (Smer) a Michal Šimečka, predseda Progresívneho Slovenska.

Témy diskusie:

• Na súde sa začala kauza Očistec.
• Faktúry za mobil M. Šimečku platilo združenie jeho mamy.
• Príde, či nepríde Merz na Slovensko? Premiér tvrdí, že áno, opozícia, že nie.
• Prorastové opatrenia: na čom je v koalícii zhoda a na čom nie? Čo chce koalícia presadiť a v akom rozsahu?
• Bude sa kvôli „langošovej kauze“ meniť zákon?
• Pár kilometrov za hranicami spadli ruské drony, premiér oficiálne nereagoval, opozícia požaduje zvolať Bezpečnostnú radu.
• V parlamente je návrh na skrátenie funkčného obdobia referendom. Pridá opozícia hlasy?

Slovenská televízia a rozhlas

– relácia O 5 minút 12 bude vysielaná naživo na televíznej stanici Jednotka a spravodajskom programe :24 v čase o 11:55 hod.

Pozvanie do štúdia k moderátorovi Marekovi Gudiakovi prijali: poslankyňa Európskeho parlamentu Miriam Lexmann (KDH, EĽS); poslanec Európskeho parlamentu Branislav Ondruš (Hlas).

Témy diskusie: ⁠zahraničná politika SR v znamení aktuálnych výziev; eurofondy a Slovensko; opatrenia na zvýšenie ekonomického rastu; stav spoločnosti a politickej súťaže, aktuálne výzvy.

X XX

Režim poslal Magora za Plastiky do vězení. Teď přišla rehabilitac

Okresní soud dnes pravomocně rozhodl o soudní rehabilitaci disidenta a básníka Ivana Martina Jirouse. Uměleckého vedoucího skupiny The Plastic People of the Universe poslal komunistický režim v roce 1976 na rok a půl do vězení za organizování undergroundových koncertů. Tehdejší rozsudky za údajné „výtržnictví“ sice již dříve zrušil Nejvyšší soud, formální tečku za případem však udělalo až dnešní rozhodnutí.

Podle předsedkyně senátu Jany Vrzalové žalobce již v minulosti v rámci jiných procesů fakticky rozhodl, že se Jirous nedopustil trestného činu. „Vykonal tak trest bez jakéhokoli titulu a zákonného podkladu,“ konstatovala soudkyně při odůvodnění rozsudku. S rehabilitací v plném rozsahu souhlasila i státní zástupkyně. Vzhledem k tomu, že se obě strany vzdaly práva na stížnost, je verdikt okamžitě pravomocný.

Symbolické zadostiučinění pro rodinu

O očištění Jirousova jména požádala jeho dcera Marta Veselá Jirousová. „Pro naši rodinu je to důležitý krok k určité očistě. Zjistila jsem, že i po letech je to pro mě – minimálně symbolicky – velmi podstatné,“ uvedla po jednání. Vzpomínala také na osobní dopady perzekuce, kdy byla jako dítě zvyklá na otcovu nepřítomnost a po každém propuštění si k němu musela složitě hledat vztah.

Aktuální rehabilitace se týkala Jirousova druhého odsouzení, které bylo součástí širšího tažení režimu proti nezávislé kultuře. Právní zástupce Lubomír Müller připomněl, že v březnu 1976 Státní bezpečnost zatkla desítky lidí, kteří se podíleli na vystoupeních amatérských beatových skupin. Prokurátor tehdy obžaloval 14 osob, přičemž k nepodmíněným trestům byli nakonec odsouzeni čtyři z nich.

Magorův boj s totalitou pokračuje i po smrti

Ivan Martin Jirous, přezdívaný Magor, byl už dříve rehabilitován za své první odsouzení z roku 1973. Jeho dcera nyní prostřednictvím advokáta Müllera usiluje o nápravu i v dalších zbývajících případech.

Jirous byl vystudovaný historik umění a uznávaný kritik, do historie se však zapsal především jako klíčová postava českého undergroundu a signatář Charty 77. Za své nekompromisní postoje a odpor k totalitě strávil v komunistických věznicích celkem téměř osm a půl roku.Redakce České justi

X XX