Zabránit dalším vraždám lidí, zranění a dalším miliardových škodám, což odsuzuje i Trump. Současně navrhnout nové postaveni Evropy.

 Americký prezident Donald Trump sa zúčastní na júlovom summite Severoatlantickej aliancie v tureckej Ankare. Uviedol to v stredu minister zahraničných vecí USA Marco Rubio.

„Sám prezident sa zúčastní na najbližšom stretnutí hláv štátov NATO, kde budú všetky tieto body objasnené,“ uviedol Rubio vo výbore Snemovne reprezentantov pre zahraničné veci. „Stále sme v NATO, ale NATO potrebuje výrazné zmeny,“ doplnil.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte koncom mája oznámil, že okrem zástupcov členských štátov Aliancie sa na summite v Ankare zúčastní aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

 X X X

Berlín, Paříž a Londýn cítí lepší pozici Zelenského a sondují, jak zapojit Putina

Německo, Francie a Británie vymýšlejí společně s Kyjevem plán, jak zapojit ruského prezidenta Vladimira Putina do rozhovorů o ukončení války. Ve středu to napsala agentura Bloomberg s odvoláním na nejmenované zdroje. Podle ní mají zmíněné evropské země pocit, že v poslední době posílila pozice ukrajinského prezidenta Zelenského.

 Představitelé tří nejsilnějších evropských ekonomik vidí příležitost potenciálně přivést šéfa Kremlu k jednacímu stolu v době, kdy jednání vedená Spojenými státy zamrzla.

Ruské síly zaznamenávají v patové situaci na bojišti rostoucí ztráty, píše Bloomberg. Tlak na Kreml podle něj zvyšuje i to, že ukrajinská armáda dosahuje stále větších úspěchů se svými údery v hloubi Ruska. Ve vysokých kruzích v Moskvě prý existují určité známky odporu vůči válce.

 Podle lidí obeznámených s touto záležitostí diskutují představitelé Německa, Francie a Británie o možnosti vedení rozhovorů za účasti obou stran. Hovoří o tom také se svými ukrajinskými protějšky.

Zdroje agentury zároveň uvedly, že jakékoliv konečné rozhodnutí o tom, zda pokračovat v pokusech o jednání s Ruskem, je na Zelenském. Evropské země nebudou tlačit na Kyjev, aby přijal strategii, se kterou by nesouhlasil.

Ukrajinský prezident před časem uvedl, že by se Evropa měla pokusit zajistit si svou roli v dosavadních vyjednávacích snahách vedených především USA.

Myšlenka nynějšího navázání kontaktu s Ruskem má ale podle Bloombergu také své kritiky, včetně představitelů ze zmíněné trojice zemí. Ti se domnívají, že ještě není čas na hovory s Moskvou, neboť Putin neprojevil vážný úmysl jednat a má nadále maximalistické požadavky.

 Rusko chce ovládnout celý Donbas na východě Ukrajiny včetně opevněných měst a území, které invazní jednotky nedokázaly dobýt. Kyjev tento požadavek odmítá s tím, že kapitulace by vedla k další ruské agresi.

Spojenci Kyjeva by podle zmíněných kritiků měli využít současné situace k tomu, aby Ukrajině poskytli potřebné zbraně a dále zvýšili tlak na Kreml zpřísněním sankcí. Berlín, Paříž a Londýn by podle nich měly zároveň spolupracovat s Washingtonem ve snaze dostat Rusko k jednacímu stolu.

Bloomberg před pár dny napsal, že vysoce postavení činitelé z ruského ministerstva financí a centrální banky varovali Putina ohledně neudržitelnosti výdajů na válku proti Ukrajině, což agentura označila za nejzávažnější známku vnitřního rozdělení v Moskvě od začátku celoplošné invaze.

Šéfa Kremlu ale zatím varování příliš neovlivnila. Činitele pověřil, aby udrželi vojenské výdaje a hledali škrty jinde, napsal Bloomberg.

 X X X

 

ALBÁNCI  PROTI  ZABRÁNí  OSTROVA  ZETĚM  TRUMPA

Trumpův zeť natáhl ostnatý drát na vzácném ostrově a staví resort. Albánci vyšli do ulic

Tisíce Albánců v úterý večer protestovaly v ulicích Tirany proti plánu Jareda Kushnera, na vybudování luxusního resortu. Zeť amerického prezidenta Donalda Trumpa chce stavět na neobydleném ostrově Sazan a v chráněné krajinné oblasti kolem laguny Narta, kde žijí plameňáci, tuleni a hnízdí tam želvy. Protesty vypukly poté, co developeři na místě plánovaného projektu vztyčili ploty s ostnatými dráty

 Rozhořčení podle médií v posledních dnech vyvolala i Trumpova dcera Ivanka, která Sazan nazvala soukromým ostrovem, který s manželem Kushnerem objevili.

„Byli jsme na lodi našeho přítele a zastavili jsme, abychom si zaplavali. Vlastně tak jsme to místo objevili,“ řekla Ivanka Trumpová v podcastu Davida Senry zveřejněném v neděli. „Doplavali jsme na ostrov. Pěšky jsme se prošli až nahoru a uchvátilo nás to,“ prohlásila dcera amerického prezidenta.

Albánská vláda projekt Kushnerovy firmy Affinity Partners v hodnotě 1,4 miliardy eur schválila už na začátku loňského roku. Udělila mu status strategické investice.

Ochránci přírody plánu odporují. Zasáhl by podle nich několik stovek hektarů nedotčených pláží.

 V úterý se konala demonstrace pod heslem „Albánie není na prodej“ před úřadem albánského premiéra Ediho Ramy v Tiraně. Protestující drželi nafukovací plameňáky a cedule s nápisy jako „Nechci, aby se z Albánie stala Dubaj“.

Demonstranti požadovali zrušení projektu, rezignaci Ramy a konec převodů majetku na oligarchy napojené na vládu, napsal web Balkan Insight.

Rama v úterý projekt obhajoval. „Dokud tu budu, není ani nejmenší šance, že se investice zastaví,“ řekl premiér.

Protesty obyvatel a neziskových organizací vypukly poté, co developeři na místě plánovaného projektu v lokalitě Zvërnec u laguny Narta vztyčili ploty s ostnatými dráty a zatarasili přístup k plážím. Stovky lidí se v sobotu střetly s členy soukromé ochranky a několik osob bylo zraněno.

Ostrov Zvërnec v chráněné krajinné oblasti v laguně Narta, kde společnost spojená se zetěm Donalda Trumpa Jaredem Kushnerem plánuje výstavbu luxusního letoviska. (31. května 2026)

Sazan, který se nachází asi 15 kilometrů od města Vlora, je s rozlohou pěti čtverečních kilometrů největším ostrovem Albánie. Je neobydlený a nemá téměř žádnou sladkou vodu.

Po první světové válce tam kvůli strategické poloze v Otrantském průlivu Itálie vybudovala vojenskou základnu. Po její porážce ve druhé světové válce Sazan připadl Albánii, která ostrov rovněž používala pro vojenské účely.

Koncem 90. let na něm vznikla základna italské finanční stráže, která měla za cíl potlačit tehdy běžné pašování lidí z Albánie do Itálie.

 Od roku 2017 je jako součást mořského národního parku Karaburun-Sazan ostrov otevřen pro veřejnost a stal se z něj oblíbený cíl pro denní výlety z Vlory. Až do prosince 2024 však nominálně zůstával vojenskou základnou.

Albánie, která v posledních letech zažívá překotný rozvoj cestovního ruchu, v roce 2024 schválila změny zákona o chráněných územích. Ty umožňují výstavbu hotelů či jiných strategicky důležitých projektů v těchto oblastech. Ekologové v této souvislosti upozorňují na možné negativní dopady na životní prostředí.

X X X 

Hádka o Ukrajince: Tajíte data, obvinil Jurečka vládu. Juchelka mu připomněl starou fabulaci

Juchelka odmítá dávky pro ukrajinské matky.

Proč ministr kritizuje dřívější metodiku výpočtů?

Ostrá výměna názorů se strhla v pořadu 360° na CNN Prima NEWS mezi bývalým ministrem práce Marianem Jurečkou (KDU-ČSL) a současným šéfem resortu Alešem Juchelkou (ANO). Zatímco Jurečka obvinil vládu z utajování dat o ekonomickém přínosu ukrajinských uprchlíků, Juchelka odvětil, že předchozí kabinet pracoval s účelově nastavenou metodikou.

Debata o rodičovském příspěvku v pořadu 360° se rychle stočila k tématu ukrajinských uprchlíků a jejich zapojení do českého sociálního systému. Ministr práce a sociálních věcí Aleš Juchelka odmítl návrhy, aby na rodičovský příspěvek dosáhly i některé ukrajinské matky žijící v Česku.

„Nejsem zastáncem toho, abychom pouštěli do českého dávkového systému další státní příslušníky,“ řekl Juchelka ve studiu. Podle něj by takový krok znamenal další výdaje státního rozpočtu a vyžadoval by širší debatu o nastavení sociálních dávek pro cizince.

Jeho předchůdce Marian Jurečka připomněl, že většina ukrajinských uprchlíků v Česku pracuje a odvádí daně i pojistné. Zároveň kritizoval vládu za to, že podle něj přestala zveřejňovat údaje o ekonomických přínosech uprchlíků.

Odvody jsou vyšší než náklady

„Od druhé poloviny roku 2023 jsou jejich odvody vyšší než náklady na ně. Teď ta vláda tato data přestala zveřejňovat,“ prohlásil Jurečka. Podle něj by stát měl do budoucna diskutovat o možnosti podpory těch uprchlíků, kteří v Česku dlouhodobě pracují a odvádějí daně.

Juchelka jeho slova odmítl. Podle něj ministerstvo nechce prezentovat politické interpretace založené na odhadech a metodikách, ale pouze ověřená data.

„Budeme zveřejňovat fakta, nikoliv vytvářet politické argumenty z čísel, jejichž výsledek závisí na odhadech a zvolené metodice,“ reagoval ministr. Předchozí vládě zároveň vytkl, že podle něj pracovala s výpočty, které mohly vést ke zkresleným závěrům.

Spor mezi oběma politiky se odehrál v rámci širší debaty o rodičovském příspěvku a jeho možné valorizaci. Zatímco Jurečka prosazuje zavedení automatického valorizačního mechanismu, Juchelka tvrdí, že současný systém je dostatečně flexibilní a valorizace by byla technicky i administrativně složitá.

 X x x

 EU  CHCE  VYHNAT  VŠECHNY  MLADÉ  UKRAJINCE  NA  UKRAJINU

NA  UKRAJIN/Ě  BUDOU  MUSET  JÍT  NA  FRONTU,  PADNOUT

LIDÉ  NA  UKRAJINĚ  VÁLKU  ODMÍTAJÍ,  NECHTĚJÍ  PADNOUT

Bude EU posílat na smrt mladé Ukrajince?

Evropská komise navrhne vyloučení Ukrajinců ve vojenském věku z ochrany EU, uvádějí zdroje z EU. Takové omezení by mohlo být zavedeno, až bude mechanismus prodloužen o další rok. Ministři EU budou tuto možnost projednávat ve čtvrtek. Informuje o tom portál wPolityce.pl.

Jedná se o mechanismus stanovený v unijní směrnici  o dočasné ochraně, která chráněným osobám zaručuje právo na legální pobyt, práci a studium ve všech zemích EU. Mechanismus byl pro Ukrajince aktivován  v roce 2022 po zahájení ruské operace na východě Ukrajiny. Poté, co byla loni prodloužena o dalších 12 měsíců, měla ochrana EU vypršet v březnu 2027. Evropská komise však již pracuje na jejím prodloužení na stejnou dobu.

Připravovaný dokument naznačuje, že se zvažují dvě možnosti. První by prodloužila ochranu pro všechny Ukrajince jako dosud. Druhá by předpokládala „vyloučení mužů ve vojenském věku nebo osob, které území Ukrajiny neopustily legálně“.

Takové snížení dočasné ochrany by prý řešilo „obavy vyjádřené několika členskými státy ohledně měnícího se profilu příchozích“, jakož i potřeby Ukrajiny související s obnovou a obranou země. Dopis zdůrazňuje, že nový přístup k ochraně Ukrajinců představuje také výzvy: dodržování zásady nediskriminace, zvýšený tlak na národní azylové systémy a riziko odlišných národních postupů vedoucích k druhotným pohybům.

Zdroje z EU však zdůraznily, že ve čtvrtek nebude učiněno žádné rozhodnutí. Evropská komise chce před předložením konkrétního návrhu zjistit náladu v hlavních městech EU. Mezi zeměmi obecně neexistuje žádný odpor k zavedení takového omezení ochrany Ukrajinců na další rok. Výzvou ale může být ověřování Ukrajinců a to, co členské státy udělají s lidmi, kterým není přiznáno právo na ochranu.

V současné době v EU požívá dočasné ochrany 4,33 milionu Ukrajinců: 28,7 % v Německu, 22,3 % v Polsku a 9 % v České republice. Na konci března 2026 byl poměr osob požívajících dočasné ochrany z Ukrajiny k celkové populaci nejvyšší v České republice (34,8 na 1 000 osob), následované Polskem (26,3), Slovenskem (26,2) a Kyprem (25,3).

Samotný Kyjev  by měl mít velký zájem na zavedení mechanismu v rámci EU, který by mu umožnil verbovat další vojáky. Kdo ovšem viděl způsob odvodů mužů do armády, musí mít velkou pochybnost, zda právě oni, pokud se jim podaří opustit Ukrajinu, by neměli požívat ochrany. Záběry na ulici náhodně vybíraných mužů, mlácených a vtahovaných do mikrobusů, dokonce i před zraky jejich dětí, a další scény jsou natolik odpudivé, že  nabídnout jim ochranu je nejen morální, ale i zcela legitimní. Tím spíše, že dokonce ukrajinští ochránci lidských práv bijí na poplach. Taková ochrana by mohla být poskytnuta na úkor těch, kteří z ukrajinských oblastí nepostihnutých konfliktem. Očividně je pak nepatřičná ochrana poskytovaná těm, kteří průběžně na Ukrajinu odjíždí na svátky nebo dovolenou.

X X X

OSN zvolila nových nestálych členov Bezpečnostnej rady, medzi nimi aj Zimbabwe či Kirgizsko

Valné zhromaždenie OSN rozhodlo o novom zložení nestálych členov BR OSN pre roky 2027 až 2028. Do Rady zasadnú Zimbabwe, Trinidad a Tobago, Rakúsko, Portugalsko a Kirgizsko.

Za nestálych členov Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov na obdobie rokov 2027 – 2028 zvolilo v stredu Valné zhromaždenie OSN tajným hlasovaním Zimbabwe, Trinidad a Tobago, Rakúsko, Portugalsko a Kirgizsko, informuje TASR.

• Valné zhromaždenie OSN zvolilo Zimbabwe, Trinidad a Tobago, Rakúsko, Portugalsko, Kirgizsko.
• Nestále kreslá Bezpečnostnej rady OSN sú prideľované regionálnym skupinám členských štátov.
• Nemecko získalo najmenej hlasov v skupine západná Európa a ďalšie štáty.

Bezpečnostná rada OSN má 15 členov, z toho desať nestálych kresiel je vyhradených pre zástupcov regionálnych skupín členských krajín OSN. Stálymi členmi BR OSN s právom veta sú USA, Rusko, Čína, Francúzsko a Spojené kráľovstvo.

Nové voľby členov BR OSN

Valné zhromaždenie v stredu volilo piatich nestálych členov – jedného za Afriku, jedného za Áziu a Tichomorie, jedného za Latinskú Ameriku a Karibik a dvoch za západnú Európu a ďalšie.

Za región západná Európa a ďalšie kandidovali Rakúsko, Portugalsko a Nemecko, ktoré z trojice získalo najmenej hlasov. Za región Ázia a Tichomorie najskôr nezískali potrebnú dvojtretinovú väčšinu hlasov Kirgizsko ani Filipíny a rozhodlo až štvrté hlasovanie.

Slovensko kandiduje na obdobie 2028 – 2029

Päť novozvolených nestálych členov Bezpečnostnej rady OSN od 1. januára 2027 nahradí Pakistan, Somálsko, Grécko, Dánsko a Panamu.

Za nestáleho člena BR OSN pre obdobie 2028 – 2029 kandiduje aj SR. Voľby na tento post sa uskutočnia v roku 2027 v New Yorku. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár vo februári vyhlásil, že kandidatúru Slovenska písomne podporilo už viac než 100 krajín.

 X XX

Podvodníci útočia na účty Slovákov. Stačí jedna chyba a môžete prísť o peniaze

Nie banky, ale ľudia bývajú často zraniteľní. Problémom je najmä nepozornosť – takto môžete chrániť svoj účet pred podvodom.

Podvody zamerané na klientov bánk pribúdajú a útočníci sú čoraz presvedčivejší. Už dávno nejde len o podozrivé e-maily plné chýb alebo jednoduché SMS správy s odkazom. Podvodníci dnes volajú, posielajú správy a napodobňujú banky či políciu.

Slabým miestom pritom nebýva samotný bankový systém. Útočníci sa skôr snažia zmanipulovať človeka, aby im sám poskytol údaje, potvrdil operáciu alebo si nainštaloval škodlivú aplikáciu. Využívajú na to aj časový tlak.

TIP: O tom, ako si efektívne nastaviť limity na platobnej karte, či sa treba báť poskytnúť svoj IBAN a čo robiť v prvých sekundách po tom, ako zistíte, že ste sa stali obeťou podvodu, sa vo videopodcaste SHARE rozpráva Maroš Žofčin s redaktorom Živé.sk Filipom Maxom:

Aké údaje neposkytovať

Základné pravidlo je jednoduché – nikomu nediktovať SMS kódy ani kódy z bankovej aplikácie. Takéto kódy slúžia na potvrdenie platby, prihlásenie alebo inú citlivú operáciu. Ak ich klient nadiktuje cudzej osobe, môže jej pomôcť dostať sa k peniazom.

Rovnako netreba poskytovať prihlasovacie údaje do internet bankingu. Citlivé sú aj údaje z platobnej karty – číslo karty, dátum exspirácie a CVV/CVC kód. Podvodníkom nesmiete posielať ani fotky karty, občianskeho preukazu či obrazovky z bankovej aplikácie.

Čo robiť pri podozrivom telefonáte

Ak volajúci tvrdí, že je z banky, polície alebo inej inštitúcie a žiada rýchlu reakciu, treba spozornieť. Typickým znakom podvodu je tlak. Volajúci môžu tvrdiť, že váš účet je napadnutý, karta mohla byť zneužitá alebo že sú vaše peniaze v ohrození.

Neinštalujte si aplikácie, ktoré volajúci odporučí alebo pošle cez odkaz. Rovnako v žiadnom prípade neprikladajte platobnú kartu k mobilu, ak si stiahnete po výzve podvodníka nejakú aplikáciu.

Mimoriadne rizikové je povoľovať vzdialený prístup do mobilu alebo počítača. Útočník tak môže vidieť údaje, ovládať zariadenie alebo získať prístup do bankovej aplikácie.

Najbezpečnejšie je hovor ukončiť a zavolať priamo na zákaznícke centrum banky. Nie na číslo, ktoré pošle volajúci, ale na kontakt uvedený na webe banky alebo v aplikácii.

Ako si ochrániť účet

Klient môže znížiť riziko aj nastaveniami v banke. Pomôcť môžu nižšie limity na platobnej karte, najmä pre internetové platby a výbery z bankomatu. Ak potrebuje človek urobiť väčší nákup, limit si môže dočasne zvýšiť a následne ho opäť znížiť.

Rozumné je tiež nenechávať úspory na bežnom účte, ku ktorému je priamo napojená platobná karta. Peniaze sa dajú rozdeliť na sporiaci účet, termínovaný vklad alebo samostatný podúčet. Tiež je vhodné si založiť iný účet v banke, ktorá ho ponúka zadarmo a bez podmienok. Ak by sa podvodník dostal ku karte alebo k bežnému účtu, nemusí tak mať automaticky prístup ku všetkým úsporám.

Ako platiť kartou bezpečnejšie

Pri neznámych e-shopoch sa oplatí používať virtuálne alebo jednorazové karty, ak ich banka ponúka. Takéto riešenie znižuje riziko, že údaje z hlavnej karty zostanú uložené v nedôveryhodnom obchode alebo službe.

Na rizikovejšie nákupy je vhodný aj sekundárny účet s menšou sumou peňazí. Hlavnú kartu netreba používať všade, najmä nie pri službách s automatickým predplatným alebo pri obchodoch, ktorým klient úplne nedôveruje.

Dôležité je zapnúť si notifikácie z banky a priebežne sledovať pohyby na účte. Pri neznámej transakcii treba konať rýchlo, kartu zablokovať a kontaktovať banku.

Na rizikové platby je vhodné vyhradiť inú kartu.Zdroj: Shutterstock

IBAN pokojne pošlite

Samotný IBAN nie je rovnaký typ citlivého údaja ako heslo, PIN alebo údaje z platobnej karty. IBAN možno poskytnúť v situácii, keď má niekto poslať peniaze na účet.

Samotný IBAN však nestačí na získanie peňazí z účtu. Iné je to pri údajoch z karty, prihlasovacích údajoch do bankingu alebo autorizačných kódoch. Tie klient nemá zdieľať s nikým.

Banka si pritom nikdy nepýta heslo, PIN ani celé prihlasovacie údaje cez telefón, SMS alebo e-mail. Ak ich niekto žiada, treba to považovať za podozrivé.

Aké triky používajú podvodníci

Podvodníci sa často vydávajú za dôveryhodné osoby alebo inštitúcie. Môžu predstierať, že volajú z banky, polície či kuriérskej spoločnosti alebo že sú kupujúcim z bazára. Objavujú sa aj podvody s falošnými investičnými poradcami.

Ich scenáre majú často spoločný prvok – snažia sa vytvoriť stres. Tvrdia, že účet je napadnutý, karta zneužitá alebo treba okamžite presunúť peniaze. Inokedy sľubujú vysoký zisk, výhodnú investíciu alebo ochranu úspor.

Pri bazárových podvodoch často posielajú falošné odkazy na platbu alebo doručenie. Predávajúci má vyplniť údaje z karty alebo sa prihlásiť cez falošnú stránku. V skutočnosti tak môže odovzdať údaje útočníkovi.

Podvodníci sa vydávajú za bankových pracovníkov, ale aj aj políciu.Zdroj: NBS, iStock, úprava redakcia

Čo robiť, ak človek poskytol údaje

Ak sa stanete obeťou podvodu, okamžite je potrebné kontaktovať banku a vysvetliť, čo sa stalo. Čím skôr klient zareaguje, tým väčšia je šanca obmedziť škody. Banka môže zablokovať kartu, účet či prístup do bankingu, preveriť podozrivé transakcie alebo obmedziť ďalšie platby. Tiež je vhodné sa obrátiť na banku a reklamovať sporné platby.

Pri väčšej škode alebo podozrení z trestného činu je vhodné obrátiť sa aj na políciu.

Najdôležitejšie pravidlo? Spomaliť

Pri peniazoch je najlepšou obranou spomaliť. Každý nečakaný telefonát, správa alebo odkaz má byť podozrivý, ak žiada kódy, heslá, údaje z karty alebo inštaláciu aplikácie.

Ak má človek pochybnosti, nemal by pokračovať v komunikácii pod tlakom. Bezpečnejšie je hovor ukončiť a overiť si situáciu priamo v banke.

Základné pravidlo zostáva jednoduché – banka vám pomôže peniaze chrániť, ale nikdy od vás nebude chcieť, aby ste jej nadiktovali heslá, PIN alebo autorizačné kódy.

novaný na 7. a 8. júla. Posledné stretnutie na najvyššej úrovni sa konalo v júni minulého roka v holandskom Haagu a krajiny NATO sa tam aj po nátlaku prezidenta USA dohodli na záväzku zvýšiť obranné výdavky z terajších dvoch na päť percent HDP do roku 2035. (afp, tasr)

 X X X

Rumunské námorníctvo kontrolovane odpálilo mínu, ktorá sa v stredu našla na jeho pobreží Čierneho mora, uviedlo tamojšie ministerstvo obrany. Podľa rezortu obrany to bola námorná mína typu YaRM, ktorá sa objavila na pláži medzi obcami Vama Veche a 2 Mai. Ministerstvo nespresnilo vek míny.

Rumunsko, Bulharsko a Turecko zdieľajú spoločnú pracovnú skupinu, ktorá sa zaoberá likvidáciou zablúdených mín v Čiernom mori. Rumunskí vojaci zneškodnili deväť zo 156 mín, ktoré sa podarilo nájsť a následne zlikvidovať od februára 2022, keď Rusko rozpútalo vojnu proti Ukrajine, upresnilo námorníctvo.

Čierne more je dôležitá obchodná trasa pre prepravu obilia, ropy a ropných produktov a delia sa oň Bulhari, Rumuni, Gruzínci a Turci spolu s Rusmi a Ukrajincami. (reuters, tasr)

X X X

Jedenásť európskych krajín vrátane ČR a Poľska v utorok v liste vyzvali Európsku komisiu (EK), aby zaviedla prísnejšie vízové ​​obmedzenia pre občanov Ruska a tie súčasné presadzovala vo všetkých členských štátoch.

List bol adresovaný šéfke diplomacie EÚ Kaji Kallasovej a eurokomisárovi pre vnútorné veci a migráciu Magnusovi Brunneri. Okrem ČR a Poľska ho podpísali Švédsko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Lotyšsko, Litva, Holandsko a Island a Nórsko ako nečlenské krajiny EÚ.

Najnovšie diplomatické úsilie vyvolal nárast schválených víz pre ruských občanov. Podľa oficiálnych údajov európske štáty v roku 2025 vydali Rusom 623.000 víz – o desať percent viac ako v roku 2024. Takmer 480-tisíc bolo turistických a najviac ich vydalo Francúzsko, Taliansko a Španielsko.

Podľa listu množstvo týchto víz bolo na viac vstupov a považujú to za priamy rozpor s usmerneniami EK, ktoré naliehajú na prísny postoj k Rusom cestujúcim do EÚ z neopodstatnených dôvodov. Označili to za jednu z najväčších slabín jednotnej politiky EÚ voči Rusku.

Hoci EK podľa signatárov listu v septembri 2022 správne pozastavila platnosť dohody o zjednodušení vízového režimu s Ruskom, niekoľko členských štátov následné reštriktívne usmernenia nezaviedlo.

Vyjadrili tiež hlboké znepokojenie nad rastúcim počtom ruských turistov dovolenkujúcich v európskych rezortoch, zatiaľ čo ruské rakety a drony útočia na Ukrajinu. S blížiacou sa dovolenkovou sezónou žiadajú, aby EK výslovne zakázala ruským vojenským veteránom vstup do schengenského priestoru. (pap, tasr)

 X XX

 JÁN  ČARNOGURSKÝ,  POLITIK  SLOVENSKA

 Ján Čarnogurský: Geopolitické výzvy pre Arménsko

Vo svete prebieha ďalšie dejstvo zápasu o vplyv, zjednodušene nazývaný aj zápasom medzi Východom a Západom. Arméni poznajú tento zápas, vinie sa celými ich dejinami. Pred tisícročiami v podobe zápasu medzi Rímskou ríšou a Perziou, neskôr medzi Byzanciou a Perziou, medzi Osmanskou ríšou a Perziou. Priniesol im výstupy aj pády. (facebook.com/jan.carnogursky)

Za kráľa Tigrana II. v 1. storočí pr. Kr. vybudovali veľký štát. Prví na svete uznali kresťanstvo za štátne náboženstvo v roku 301 po Kr. Arménsky vrch Ararat sa spomína v Biblii aj v piesni o Gilgamešovi. Po veľkej potope pristála na ňom Noeho archa. Návštevníkovi Jerevanu pri pohľade na majestát Araratu prichádza na rozum myšlienka: áno, tento vrch si zaslúžil, aby ho spomenula aj Biblia a mesto pod Araratom, Jerevan, si už len pre svoju polohu zaslúžilo stať sa hlavným mestom Arménska.

Arménsko zažilo aj pády. Uprostred islamského okolia si udržalo kresťanstvo, ale muselo za svoje náboženstvo bojovať a prinášať obete. Po páde Byzantskej ríše pod náporom islamských národov sa územie pôvodného Arménska v Malej Ázii a pod Kaukazom zmenšovalo. Zmenšené Arménsko muselo nakoniec požiadať o ochranu kresťanskej Ruskej ríše, ak sa chcelo zachrániť. Najväčšia tragédia Arménska prišla v roku 1915. Úpadok Tureckej ríše vyvolal v Turecku šovinizmus a hľadanie príčiny mimo seba. Našli sa demagógovia, ktorí označili za príčinu Arménov, ešte žijúcich v Turecku. Nasledovala arménska genocída, povraždenie 1,5 milión Arménov priamo alebo privedením do podmienok, v ktorých sa nedalo žiť.

Zmenšené Arménsko sa zachovalo len v Rusku/Sovietskom zväze. Ale v Občianskej vojne (1918-23) pre boľševikov stálo na prvom mieste víťazstvo v Občianskej vojne, ktoré vyžadovalo zníženie počtu nepriateľov. Záujmy Arménska nestáli na prvom mieste a boľševici boli ochotní zmenšiť ostávajúce územie Arménska za cenu mieru s Tureckom. Tak prišlo Arménsko o ďalšie územie, vrátane hory Ararat. Predbežne zostal Ararat len v arménskej ústave, ale Turecko ho chce vytrieť aj z nej.

Pre Európana sa historický problém Arménska javí ako napätie medzi schopnosťami Arménov a početnosťou jeho nepriateľov. Arméni schopnosťami predčili svojich susedov, ale susedov bolo viac než Arménov. Tento pomer viedol dlhodobo k emigrácii Arménov aj zo zmenšeného územia, ktoré im zostávalo. V nových krajinách arménski emigranti nepredstavovali bezpečnostný problém a stalo sa pravidlom, že boli spoločensky, najmä finančne úspešnými. Ale nie len finančne. Francúzska poézia a šansón Charlesa Aznavoura, tvorba Sylvie Vartan, Rosy Armen, Marca Ariana, básnika Viliama Saroyana v USA a ďalších – to všetko sú svetové evergreeny. Najpočetnejšia arménska emigrácia prešla do Ruska a tam je najúspešnejšou emigráciou spomedzi národov bývalého Sovietskeho zväzu. Počnúc arménskymi reštauráciami v Moskve a iných veľkých mestách, cez Arama Chačaturjana až po maršalov Červenej armády v 2. svetovej vojne – maršala Ivana Bagramjana, maršala letectva Sergeja Chudjakova (vlastným menom Armenaka Chanferjanca), admirála flotily Sovietskeho zväzu Ivana Isakova a mnohých ďalších. Navyše, maršal Bagramjan a hlavný maršal tankových vojsk Amazasp Babadžanjan sa narodili v tej istej legendárnej arménskej dedine v Náhornom Karabachu (Arcachu), ktorá dala svetu celú plejádu veľkých veliteľov a hrdinov. Arménske korene po otcovej línii má aj súčasný minister zahraničných vecí Ruska Sergej Lavrov.

Arménsko má teraz v porovnaní s minulosťou problém novej kvality. Západ stupňuje vojnu proti Rusku o zachovanie unipolárneho sveta na vrchole so Západom. Arménsko môže v takej vojne zohrávať úlohu ďalšieho frontu proti Rusku. Zemepisná poloha Arménska je dôležitá pre obe strany. Arménsko sa nachádza blízko ruských hraníc, otvára z južnej strany prístup ku Kaukazu, južnej hrádzi Ruska. Západ ponúka Arménsku možné aj nemožné, ak sa odpúta od Ruska.

Bilanciu Arménska v nadchádzajúcej kríze vidím nasledovne:

Ak Arménsko zostane pri Rusku aspoň ako doteraz, nadchádzajúca kríza sa ho najmenej dotkne. Členstvom v ODKB zostane chránené od prípadných útokov na svoje územie, do zostrujúcich sa zrážok medzi NATO a Ruskom sa nezamieša, jeho postavenie sa bude približovať neutralite. Nebude mu hroziť vojna podobná vojne na Ukrajine.

Ak sa Arménsko odpúta od Ruska, najskôr utrpí hospodársky, pretože stratí privilegovaný prístup na ruský trh. Ale najviac utrpí po skončení krízy, a to bez ohľadu ako skončí kríza. Ak Rusko krízu vyhrá, čo je veľká pravdepodobnosť, Arménsko sa ocitne v tábore porazených a prinajmenšom stratí ochranu Ruska proti svojim susedom, ktorí aj potom zostanú jeho susedmi. Ararat na svoje územie nedostane. Jeho jedinou nádejou zostanú Arméni v Rusku, aby nepriaznivé následky krízy neboli až také veľké. Ak Rusko krízu prehrá, Arménsko znovu nič nevyhrá. Západ už Arménsko nebude potrebovať a Turecko alebo Azerbajdžan budú pre Západ dôležitejší ako Arménsko. Rozhodne nebude Arménsko brániť proti jeho susedom. Nároky susedov proti Arménsku sa budú zvyšovať. Nezabúdajme, že v Azerbajdžane oficiálne nazývajú Arménsko ‚Západným Azerbajdžanom‘ .

Táto konferencia sa koná v Bratislave a môžem preto pripomenúť tragickú skúsenosť z dejín Československa. V 20-tych rokoch minulého storočia uzavrelo Československo bezpečnostnú zmluvu s Francúzskom a sprostredkovane aj s Anglickom. Zmluva predstavovala bezpečnostnú záruku proti Nemecku pre všetky zúčastnené štáty. V prípade napadnutia mali si ísť štáty na pomoc. Pri podpise zmluvy aj Francúzsko a Anglicko chceli mať spojenca (Československo) z druhej – východnej – strany Nemecka. Ale do roku 1938 sa pomery zmenili, detaily nie sú dôležité a oba štáty už Československo nepotrebovali. Toho využil Hitler a vzniesol požiadavky na odstúpenie územia voči Československu. Jeho požiadavky sa mali riešiť na konferencii v Mníchove. Večer pred zasadnutím konferencie navštívili vyslanci oboch krajín prezidenta Beneša a oznámili mu, že Československo nepodporia a vyzvali ho, aby Československo vyhovelo požiadavkám Hitlera. Československo stratilo veľkú časť územia. Takýchto spojencov by si vybralo Arménsko, ak by sa odpútalo od Ruska.

Ešte horšie dopadlo Poľsko. S Anglickom uzavrelo bezpečnostnú zmluvu 25. augusta 1939, týždeň pred vypuknutím vojny. V zmluve sa opäť obe strany zaviazali ísť si na pomoc, ak by bola jedna strana napadnutá. Aj táto zmluva sprostredkovane zaväzovala aj Francúzsko. O týždeň Nemecko napadlo Poľsko. Podľa zmluvy Anglicko aj Francúzsko boli povinné ísť Poľsku na pomoc. Oba štáty síce formálne vypovedali Nemecku vojnu, ale vojensky nič proti Nemecku nepodnikli. Vojna, ktorú Nemecku vypovedali, dostala v dejinách názov „smiešna vojna“.

Skúsenosť Poľska a Československa ukazuje, že Západ nikdy nešiel na pomoc východnému štátu, ak to sám nepotreboval pre seba. Tragickým príkladom je aj súčasná Ukrajina. Západ sám vmanipuloval Ukrajinu do vojny proti Rusku, ale svojich vojakov bojovať na Ukrajinu neposiela. Poskytuje Ukrajine zbrane a peniaze, ale Ukrajinu necháva bojovať až do posledného Ukrajinca. Zbrane a peniaze veľkú obeť pre Západ nepredstavujú, pokiaľ je dolár svetovou rezervnou menou. Natlačí si ich, koľko potrebuje.

Na základe skúseností Strednej Európy usudzujem, že štáty, v tomto prípade Arménsko, majú pristupovať k existenčným politickým zväzkom na základe analýzy svojich historických skúseností a záujmov. Len momentálne prísľuby ktoréhokoľvek štátu nie sú dostatočnou zárukou, naopak, môžu spôsobiť škodu. Národ s biblickými koreňmi ako majú Arméni, má osobitnú zodpovednosť aj voči svojim dejinám. Každá generácia Arménov má záväzok, aby dejiny jej národa sa nepohybovali po zostupnej línii. Súčasná arménska generácia bude rozhodovať o svojom záväzku o týždeň vo voľbách. Povedal som, že historický problém Arménov vidím v tom, že Arméni sú schopnejší ako sú početní. Prajem Arménom veľa lásky.

Príspevok na konferencii „Bratislava – mesto mieru“, Bratislava, 27. mája 2026.

Konferenciu usporiadala mimovládna organizácia Arménov žijúcich v zahraničí „Viedenský klub – PANAP“.

Ján Čarnogurský, politik Slovenska, server vasevec.cz

X X 

Žádná vláda měla odvahu‘. Reforma spoření na penzi má přilákat půl milionu lidí

Vlastní spoření na penzi se má lidem do budoucna mnohem víc vyplatit než doposud. Zajistit to má reforma takzvaného třetího pilíře penzí s názvem Lepší penzijko. Tu ve středu představila ministryně financí Alena Schillerová s premiérem a šéfem hnutí ANO Andrejem Babišem. Vláda chce změny projednat do konce června, poté je musí schválit parlament. Platit by mohly pak od ledna 2027.

Podle Filipa Pertolda z IDEA by reforma do penzijka mohla přilákat nových až půl milionu lidí

Klíčovou a nejvýraznější změnou je razantní snížení poplatků penzijních společností, a to maximálně na 0,5 procenta z objemu vkladu.

Výjimkou jsou tzv. alternativní fondy s vyšším rizikem investic, kde složený poplatek v původní výši zůstává. „Tyto fondy jsou jen pro fajnšmekry, je v nich jen několik tisíc klientů,” zdůvodnila to ministryně. Alternativní fondy investují typicky do bydlení, start-upů, komodit či kryptoměn.

Úplně má navíc zmizet poplatek z dosaženého výnosu vkladů, který měl maximální hranici 15 procent za rok u dynamických fondů a 10 procent u ostatních.

Celkově podle analýz ekonomů penzijní společnosti lidem strhávaly v průměru poplatek 1,3 procenta ročně. Nyní by to bylo maximálně půl procenta.

Penzijní spoření mají celkově asi čtyři miliony lidí.

‚Neúměrně vydělávají‘

Razantní snížení poplatků u všech klíčových fondů, tedy dynamických, konzervativních i vyvážených, ministerstvo odůvodnilo hlavně tím, že jejich dosavadní výše byla „trestuhodně” a „absurdně” vysoká, poznamenal premiér Babiš.

Poplatky pro správce vkladů lidem ukrajovaly ze zhodnocení úspor dlouhodobě až polovinu z celkové sumy. Podle studie ekonomického institutu IDEA při CERGE-EI, o jejichž propočty se ministerská reforma opírá, patří poplatky v Česku ve svém průměru k nejvyšším v Evropě.

Premiér Andrej Babiš k reformě řekl, že loni penzijní společnosti na poplatcích vybraly 8,4 miliardy korun, z toho 60 procent byl jejich hrubý zisk. „Žádná vláda nenašla odvahu zasáhnout ve 3. pilíři, my jí máme,” uvedl.

Penzijní společnosti podle Babiše tak na lidech „neúměrně vydělávaly”.

To nicméně penzijní společnosti odmítají a navrženou reformu, pokud jde o poplatky, považují za nebezpečnou pro ně i pro jejich klienty.

Podle nich totiž nedávná studie poradenské firmy EY ukázala, že reálné náklady penzijních společností odpovídají poplatku ve výši minimálně 0,82 procenta. Navržených půl procenta je tak podle nich nefér.

„Výsledkem by byla v dlouhodobém, ale i střednědobém pohledu ekonomická neudržitelnost provozování penzijního spoření v současné podobě pro všechny penzijní společnosti. Menší společnosti, jejichž nákladovost je nad zmíněným průměrem, by pak byly zasaženy ještě výrazněji,“ reagoval Radek Moc, prezident Asociace penzijních společností ČR.

Neschopnost aktivně investovat

Firmy by podle něj musely výrazně snížit náklady, a to tak, že by přešly na „pasivní způsob správy peněz klientů”. A to hlavně v případě, pokud v reformě projde zrušení poplatku z výnosů.

„Nižší poplatky samy o sobě totiž negarantují vyšší výnosy pro klienty, pokud budou zároveň omezeny schopnosti penzijních společností dlouhodobě a profesionálně spravovat svěřená aktiva,” dodal Moc.

Společnosti by také podle něj nemohly při nízkých poplatcích podpořit investice do rozvoje tuzemského hospodářství, které si vláda slibuje. Jde například o větší investice do nemovitostí a podobně.

Faktem je, že návrh na jen půl procentní poplatek z vkladů je ještě nižší, než sami doporučovali ekonomové z IDEA. Podle nich by měl být 0,6 až 0,7 procenta.

„Je to politické rozhodnutí,” uvedl k tomu spoluautor návrhu reformy z IDEA Filip Pertold.

Zásadních změn je kromě poplatků v reformě ale víc a na nich se penzijní společnosti s ministerstvem financí již shodnou. A souhlasí, že dohromady by měly lidem skutečně výrazně pomoci naspořit si na důchod výrazně víc než teď.

Motivace pro mladé

Jde o větší podporu a motivaci pro mladé lidi. Aby totiž přilepšení k důchodu z vlastního mělo smysl, je rozhodující i doba, po kterou člověk spoří.

Stát chce proto motivovat mladé lidi do 30 let, nebo i rodiče či prarodiče dětí, aby s odkládáním na penzi začali co nejdříve, a ne až v průměrných čtyřiceti letech, jak je to nyní.

Motivací bude zdvojnásobení příspěvku k penzijku pro mladé z 20 na 40 procent z měsíčního vkladu, který musí být u dospělého nejméně 500 korun. Maximum je pak zastropováno úložkou 1700 korun za měsíc.

Příspěvek státu tedy může být až 680 korun, namísto nynějšího maxima 370 korun měsíčně. Pro děti do 18 let se bude nově dvojnásobný státní příspěvek vyplácet už od úložky 100 korun měsíčně, stát tedy přidá 40 korun.

 Všem střadatelům do jejich 36. narozenin stát nově zavádí také možnost po minimálně deseti letech spoření jednorázově vybrat až třetinu vlastních vkladů i s jejich zhodnocením bez sankce a se zbytkem úspor pokračovat ve spoření.

Vybrané peníze může člověk použít na cokoliv. „Vnímáme, že řadu zájemců může od spoření odrazovat, že si na peníze bez sankce sáhnou až v šedesáti letech a že je mohou potřebovat dříve na studium, bydlení či cestování, proto rozšiřujeme možnost jednorázového výběru až do věku 36 let,“ uvedla Schillerová.

Doposud byl takový výběr omezen jen na období mezi 18. až 20. rokem. Žádná sankce za jednorázový výběr v průběhu spoření nebude ani na konci, člověk si po dovršení důchodového věku bude moci vybrat vše naráz, anebo formou dvacetileté renty.

Odvážnější investice

Další klíčovou novinkou reformy je zavedení takzvané strategie životního cyklu.

To znamená, že lidé do 50 let budou moci automaticky spořit většinu peněz v dynamických fondech s vyšším výnosem. Nebude totiž už povinnost vyplnit na začátku investiční dotazník, který znamenal, že když člověk nebyl kovaný v investicích a napsal, že se obává rizika, tak automaticky spadl do konzervativních fondů s nízkými výnosy.

Lidé s perspektivou desítek let spoření se přitom krátkodobějších výkyvů na jinak lukrativnějších akciových trzích tolik obávat nemusí a mohou více vydělávat. Investiční dotazníky navíc znamenaly pro penzijní společnosti administrativní zátěž a odrazovaly i některé zájemce o penzijko.

Nově tedy bude postup takový, že pokud klient do 50 let věku nebude aktivně proti, tak bude posílat minimálně 80 procent svých investic do akciových fondů a maximálně 10 procent do alternativních. Zbytek bude v konzervativním fondu. Po 50. roce věku se pak vklady začnou postupně překlápět do konzervativnějších fondů a poměr se nakonec otočí na z 20 procent dynamický a 80 procent konzervativní fond.

Reforma řeší také situaci nevýnosných, takzvaných transformovaných fondů. A to tak, že povinně skončí k poslednímu dni roku 2036, tedy za deset let.

• Transformované fondy

• Transformované fondy s původním spořením lidí byly uzavřeny pro nové klienty již ke konci roku 2012 a penzijní společnosti mají povinnost je spravovat tak, aby jejich výnos ani jednou nespadl pod nulu.
• Výsledkem je, že investují jen do dluhopisů či dalších méně výnosných cenných papírů, a to málo co vydělají, většinou vymaže inflace a jejich poplatky.
• Přesto v nich zůstává 1,7 milionů lidí s vklady 340 miliard korun. Během příští dekády tedy budou muset lidé povinně přejít s vklady do jiných a výhodnějších typů fondů.

Nových 500 milionů?

Návrh reformy 3. pilíře je podle druhého spoluautora analýz ekonoma Lukáše Nádvorníka z institutu IDEA krokem k modernizaci penzijního systému.

„A to při zachování dobrovolnosti strategie životního cyklu. Velmi oceňuji zrušení investičního dotazníku,“ uvedl.

 Podle Filipa Pertolda z IDEA není třeba se ani obávat dopadu razantnějšího snížení poplatků na penzijní fondy. Reforma by totiž mohla do penzijka přilákat nových až půl milionu lidí a celkové příjmy z poplatků se tak postupně společnostem podle něj opět navýší.

Podle ministryně si penzijní firmy ale budou muset sáhnout do svých provozních nákladů.

Hlavně pro mladší lidi bude navržený soubor kroků znamenat, že se jejich úspory v penzijku do 65 let věku oproti současné praxi skutečně znásobí.

Nyní totiž v průměru po 35 letech, pokud spoří 1000 korun měsíčně, mohou mít na účtu necelých 600 tisíc korun, případně si z toho mohou nechat vyplácet k důchodu rentu po dobu dvou let ve výši 2700 korun měsíčně.

Nově po reformě budou mít z úspor a jejich zhodnocení o milion korun víc, tedy přes 1,6 milionu korun celkem, nebo dvacetiletou rentu skoro 8700 korun měsíčně.

X X X

Drony zasiahli Petrohrad. Kallasová: Kremeľ panikári a nevie, čo robiť

Útoky ukrajinských dronov hlboko v ruskom území vyvolávajú v Kremli paniku a preto ostro reaguje intenzívnymi útokmi na Kyjev. V stredajšom rozhovore pre agentúru AFP to uviedla šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová.

Ukrajinské drony v noci na stredu v Petrohrade a priľahlej Leningradskej oblasti zasiahli viaceré ciele. Poškodený bol ropný terminál v Petrohrade, námorná základňa v Kronštadte, kde podľa veliteľa Jednotiek bezpilotných systémov Ukrajiny Roberta Brovdiho (Maďara) zasiahli raketovú korvetu Bojkij triedy Stereguščij. V ten istý deň sa v druhom najväčšom ruskom meste začal 29. ročník Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra (SPIEF).

Nemilosrdný zásah pred očami ruskej elity: desiatky dronov zapálili ciele v Petrohrade

Video

Ukrajinské drony zasiahli rafinériu v Petrohrade. Petrohradský ropný terminál sa nachádza približne 1100 kilometrov od ukrajinskej štátnej hranice. / Zdroj: HUR / Exilenova+ / Telegram

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu uviedol, že ide o „primeranú“ odpoveď na intenzívne ruské útoky na Ukrajinu v uplynulých dňoch. V utorok pri nich zomrelo 23 ľudí.

„Stupňovanie teroristických útokov proti Ukrajine je jasným dôkazom paniky na ruskej strane. Nevedia ako so súčasnou situáciou naložiť,“ myslí si Kallasová.

„Ukrajina znásobila útoky na ropné zariadenia, pretože práve ropa financuje vojnu proti Ukrajine. Zároveň vidíme, že Putin prichádza o peniaze, vojakov a stráca na sile, a preto zintenzívňuje útoky na civilistov,“ povedala v rozhovore.

EÚ pripravuje nový balík protiruských sankcií. Kľúčovým prvkom podľa Kallasovej bude snaha udržať nízke príjmy Ruska z ropy napriek prudkému nárastu cien energií spôsobeného americko-izraelskou vojnou proti Iránu.

„Máme veľmi jasný cieľ, ktorým je zamerať sa na zbrojársky priemysel a finančné inštitúcie, aby Rusko nemohlo získať kapitál na financovanie tejto vojny,“ vysvetlila Kallasová. „Zároveň musíme zvýšiť podporu Ukrajine, aby sa mohla brániť, pretože tieto útoky sú ohavné,“ zdôraznila.

Dronová smršť v ruskom zázemí. Ukrajina hlási jeden z najbolestivejších útokov

Keďže Spojenými štátmi sprostredkované rozhovory o ukončení bojov na Ukrajine uviazli, čoraz viac sa hovorí o väčšej úlohe EÚ v ukrajinsko-ruských rokovaniach. Podľa Kallasovej však nemôže vystupovať ako neutrálny sprostredkovateľ vzhľadom na to, že je podporovateľom Ukrajiny.

„Je zrejmé, že vojna v Iráne, na Blízkom východe a v Hormuzskom prielive upútava pozornosť Američanov, ale myslím si, že dôležitejšie je, že sme doteraz nevideli ochotu ruskej strany skutočne rokovať,“ uviedla šéfka diplomacie EÚ. „Najdôležitejšie je to, ako ich môžeme prinútiť, aby rokovali s Ukrajincami, aby urobili ústupky, ktoré zaistia bezpečnosť Európy,“ dodala.

X X X

Naď zas niečo nedomyslel. Kaliňákova ľahká obrana

Minister obrany Robert Kaliňák z ničoho nič čelí dvom problémom. Sú však pochybenia na stavbe vojenskej nemocnice v Prešove a predaj vyradeného zariadenia protivzdušnej obrany KUB reálnymi kauzami, alebo len klasickou nafúknutou bublinou? Opozícia má v tom jasno, no nemýli sa?

Na stavbe prešovskej nemocnice došlo k vážnej chybe – to je reálny fakt. Cca 23 zle vybetónovaných stĺpov je nonsens. Kde však urobil chybu minister? Stavebný dozor podľa predpisov priebežne monitoroval práce, upozorňoval na chyby a žiadal nápravu. Nestalo sa. Rezort obrany tak od zmluvy s konzorciom slovenských a maďarských firiem odstúpil. Podľa zmluvy. A promptne sa dohodol s najväčšími slovenskými stavebnými firmami, aby výnimočne spoločne nemocnicu na východe krajiny dostavali. Aké pochybenie?

Opozícia však ministrovi vyčíta predraženie stavby a nedostatok informácií. Zabúda tak trochu, že ide o vojenskú nemocnicu, ktorá bude primárne slúžiť našej armáde a NATO. Čiastočná utajenosť je na mieste, alebo nie? Na odpoveď, či je nemocnica predražená, si budeme musieť počkať. Hrubá stavba by mala vyjsť nad 500 miliónov eur, ďalších 250 miliónov bude stáť medicínske vybavenie. Opozícia tvrdí, že to bude oveľa viac.

Na druhej strane vyčíta ministrovi, že podpísal kontrakt s maďarskou firmou blízkou Orbánovi. Lenže firma ponúkla vo verejnom obstarávaní najnižšiu cenu. Podľa Kaliňáka sa plánované ceny prác nijako neodlišujú od slovenského štandardu. Je teda predražená?

Problém nie je kontrakt, ale skutočnosť, že na Slovensku sme z verejného obstarávania a najnižšej ceny ako jediného a najlepšieho kritéria urobili modlu. Je jasné, že sa potom neraz podvádza. Koľko miliónov eur je ukrytých v utajených vojenských častiach, netušíme. Búranie by sa malo zaplatiť z pokút, ktoré zaplatí konzorcium (zaplatí ich?). Báť by sme sa mali niečoho iného: opozícia už teraz sľubuje, že po výmene vlády v roku 2027 celý projekt prehodnotí. Už máme svoje skúsenosti, nakoniec sa stavba zastaví alebo úplne zruší. Pacientom zostanú len oči pre plač.

Pokiaľ ide o vyradenie a následný predaj zastaraného zariadenia protivzdušnej obrany KUB, exminister obrany Jaroslav Naď celkom nedomyslel dôsledky bombastického obvinenia Kaliňáka. U predsedu Demokratov žiadne prekvapenie, poznáme ho. Ako sa ukázalo, KUB začal vyraďovať do šrotu už on ako minister a realizoval to Ódorov minister obrany Martin Sklenár. Kaliňák akurát dal bodku. Celý proces však mohol zrušiť, ale nezrušil.

Problém nie je kontrakt, ale skutočnosť, že na Slovensku sme z verejného obstarávania a najnižšej ceny ako jediného a najlepšieho kritéria urobili modlu.

Naď asi momentálne hľadá akúkoľvek zádrapku, aby mohol na Kaliňáka zaútočiť. Snaží sa zakryť vlastné fatálne zlyhanie: z finančnej a materiálnej kompenzácie za odovzdanie migov a S-300 Ukrajine uvidíme od EÚ a USA iba zlomok ceny. Bol to bluf.

Ak súkromná firma už na Slovensku nepoužiteľné zariadenie dokáže predať niekde v Afrike? KUB bol už bez generálnej opravy nepoužiteľný, ale asi nebol do šrotu. Pravdepodobne niekto veľmi dobre vedel, ako sa reálne veci majú. Vedel, že systém sa bude dať predať do rozvojového sveta. Ako je možné, že vedenie ministerstva obrany za úradovania troch ministrov na to neprišlo? Žiaľ, ministri často vedia len to, čo im podstrčia úradníci (prípadne lobisti) – ak nie sú z fachu. Ak sa dá skutočne na zariadení KUB rozprávkovo zarobiť, niekde sa stala chyba. Dokáže sa z toho vyvodiť ponaučenie pre tento štát?

Odvolávať ministra obrany je prehnané, ale opozícia má aj kus pravdy. Oba prípady by mal minister verejnosti a poslancom riadne vysvetliť, odpovedať na nepríjemné otázky. Žijeme v parlamentnej demokracii, kde inde ako v parlamente? V televízii či na sociálnych sieťach?

A témou by nemalo byť iba vzájomné osočovanie, ale efektivita verejného obstarávania, verejné investície či kvalita štátnej správy. No to by sme u nás museli mať inú politickú kultúru.

 X X X

 Naď zas niečo nedomyslel. Kaliňákova ľahká obrana

Minister obrany Robert Kaliňák z ničoho nič čelí dvom problémom. Sú však pochybenia na stavbe vojenskej nemocnice v Prešove a predaj vyradeného zariadenia protivzdušnej obrany KUB reálnymi kauzami, alebo len klasickou nafúknutou bublinou? Opozícia má v tom jasno, no nemýli sa?

Na stavbe prešovskej nemocnice došlo k vážnej chybe – to je reálny fakt. Cca 23 zle vybetónovaných stĺpov je nonsens. Kde však urobil chybu minister? Stavebný dozor podľa predpisov priebežne monitoroval práce, upozorňoval na chyby a žiadal nápravu. Nestalo sa. Rezort obrany tak od zmluvy s konzorciom slovenských a maďarských firiem odstúpil. Podľa zmluvy. A promptne sa dohodol s najväčšími slovenskými stavebnými firmami, aby výnimočne spoločne nemocnicu na východe krajiny dostavali. Aké pochybenie?

Opozícia však ministrovi vyčíta predraženie stavby a nedostatok informácií. Zabúda tak trochu, že ide o vojenskú nemocnicu, ktorá bude primárne slúžiť našej armáde a NATO. Čiastočná utajenosť je na mieste, alebo nie? Na odpoveď, či je nemocnica predražená, si budeme musieť počkať. Hrubá stavba by mala vyjsť nad 500 miliónov eur, ďalších 250 miliónov bude stáť medicínske vybavenie. Opozícia tvrdí, že to bude oveľa viac.

Na druhej strane vyčíta ministrovi, že podpísal kontrakt s maďarskou firmou blízkou Orbánovi. Lenže firma ponúkla vo verejnom obstarávaní najnižšiu cenu. Podľa Kaliňáka sa plánované ceny prác nijako neodlišujú od slovenského štandardu. Je teda predražená?

Problém nie je kontrakt, ale skutočnosť, že na Slovensku sme z verejného obstarávania a najnižšej ceny ako jediného a najlepšieho kritéria urobili modlu. Je jasné, že sa potom neraz podvádza. Koľko miliónov eur je ukrytých v utajených vojenských častiach, netušíme. Búranie by sa malo zaplatiť z pokút, ktoré zaplatí konzorcium (zaplatí ich?). Báť by sme sa mali niečoho iného: opozícia už teraz sľubuje, že po výmene vlády v roku 2027 celý projekt prehodnotí. Už máme svoje skúsenosti, nakoniec sa stavba zastaví alebo úplne zruší. Pacientom zostanú len oči pre plač.

Pokiaľ ide o vyradenie a následný predaj zastaraného zariadenia protivzdušnej obrany KUB, exminister obrany Jaroslav Naď celkom nedomyslel dôsledky bombastického obvinenia Kaliňáka. U predsedu Demokratov žiadne prekvapenie, poznáme ho. Ako sa ukázalo, KUB začal vyraďovať do šrotu už on ako minister a realizoval to Ódorov minister obrany Martin Sklenár. Kaliňák akurát dal bodku. Celý proces však mohol zrušiť, ale nezrušil.

Problém nie je kontrakt, ale skutočnosť, že na Slovensku sme z verejného obstarávania a najnižšej ceny ako jediného a najlepšieho kritéria urobili modlu.

Naď asi momentálne hľadá akúkoľvek zádrapku, aby mohol na Kaliňáka zaútočiť. Snaží sa zakryť vlastné fatálne zlyhanie: z finančnej a materiálnej kompenzácie za odovzdanie migov a S-300 Ukrajine uvidíme od EÚ a USA iba zlomok ceny. Bol to bluf.

Ak súkromná firma už na Slovensku nepoužiteľné zariadenie dokáže predať niekde v Afrike? KUB bol už bez generálnej opravy nepoužiteľný, ale asi nebol do šrotu. Pravdepodobne niekto veľmi dobre vedel, ako sa reálne veci majú. Vedel, že systém sa bude dať predať do rozvojového sveta. Ako je možné, že vedenie ministerstva obrany za úradovania troch ministrov na to neprišlo? Žiaľ, ministri často vedia len to, čo im podstrčia úradníci (prípadne lobisti) – ak nie sú z fachu. Ak sa dá skutočne na zariadení KUB rozprávkovo zarobiť, niekde sa stala chyba. Dokáže sa z toho vyvodiť ponaučenie pre tento štát?

Odvolávať ministra obrany je prehnané, ale opozícia má aj kus pravdy. Oba prípady by mal minister verejnosti a poslancom riadne vysvetliť, odpovedať na nepríjemné otázky. Žijeme v parlamentnej demokracii, kde inde ako v parlamente? V televízii či na sociálnych sieťach?

A témou by nemalo byť iba vzájomné osočovanie, ale efektivita verejného obstarávania, verejné investície či kvalita štátnej správy. No to by sme u nás museli mať inú politickú kultúru.

X XX

 Čína dokončila obrí kanál. Ako prvý prepojí vnútrozemie s morom, lode ušetria 560 km (+TOP5 projektov)

Čínsky kanál Pinglu, kľúčový projekt nového medzinárodného obchodného koridoru medzi pevninou a morom, dosiahol významný míľnik – v stredu bol úplne naplnený vodou po začatí napúšťania plavebných uzlov Madao a Qishi. Projekt tak vstúpil do fázy vodných skúšok, počas ktorej sa budú overovať prevádzkové parametre, bezpečnosť plavby a funkčnosť vodohospodárskej infraštruktúry. Plná prevádzka kanála je naplánovaná na september tohto roka.

Tento úspech predstavuje významný posun v rozvoji nového medzinárodného obchodného koridoru medzi pevninou a morom (New International Land-Sea Trade Corridor), ktorý patrí medzi strategické logistické iniciatívy Číny. Cieľom projektu je efektívnejšie prepojiť vnútrozemské oblasti západnej a juhozápadnej Číny s globálnymi námornými trasami a znížiť závislosť od tradičných dopravných uzlov vo východnej časti krajiny.

560 kilometrov k dobru

Kanál Pinglu vytvára priamy námorný prístup do juhozápadnej Číny prepojením hlavnej riečnej trasy Xijiang s Beibuským zálivom. Po uvedení do plnej prevádzky budú môcť nákladné lode z autonómnej oblasti Guangxi a ďalších vnútrozemských regiónov skrátiť svoju trasu k moru o viac než 560 kilometrov. Očakáva sa tým výrazné zníženie času prepravy, logistických nákladov aj spotreby paliva, čo môže zvýšiť konkurencieschopnosť priemyslu a exportu.

Ako prvý veľký kanál vybudovaný v Číne, ktorý priamo spája vnútrozemský riečny systém s otvoreným morom, predstavuje Pinglu nový model rozvoja vnútrozemskej vodnej dopravy. Projekt zároveň podporuje širšiu stratégiu budovania modernej dopravnej infraštruktúry a rozvoja západných regiónov krajiny.

Kanál s celkovou dĺžkou 134,2 kilometra začína pri rieke Pingtang v meste Hengzhou pri Nanningu a pokračuje cez územie mesta Qinzhou až do Beibuského zálivu. Súčasťou projektu je výstavba viacerých moderných plavebných komôr, vodných uzlov, mostov a regulačných stavieb, ktoré umožnia bezpečný pohyb veľkokapacitných nákladných lodí.

Najvyšší most sveta je v Číne, potvrdila Guinnessova kniha rekordo

Projekt má okrem ekonomického aj strategický rozmer. Očakáva sa, že posilní postavenie regiónu Guangxi ako logistického centra medzi Čínou a krajinami juhovýchodnej Ázie a prispeje k ďalšiemu rozvoju obchodných väzieb v rámci regionálnej ekonomickej spolupráce. Význam kanála môže v budúcnosti narásť aj v súvislosti s rastúcim objemom medzinárodného obchodu a potrebou efektívnejších a ekologickejších spôsobov dopravy.

Regióny bližšie k svetu

Podľa plánov by sa kanál Pinglu mohol stať jedným z najvýznamnejších vnútrozemských vodných projektov v modernej histórii Číny a významne ovplyvniť logistickú mapu južnej Ázie.

Kanál Pinglu je len jedným z viacerých megaprojektov, ktorými sa Čína snaží prebudovať svoju dopravnú, energetickú a logistickú infraštruktúru. Popri železniciach, vodných koridoroch a energetických stavbách ide o dlhodobú stratégiu posilňovania hospodárskeho rastu a prepojenia vnútrozemských regiónov so svetovým obchodom

 TOP5 najväčšícj čínskych projektov posledných rokov

1. Yarlung Tsangpo Hydropower Project (Tibet) – nový gigant medzi vodnými dielami

• Pravdepodobne najambicióznejší čínsky projekt súčasnosti. Ide o obrovský hydroenergetický komplex na rieke Jarlung Cangpo v Tibete, ktorý má využiť extrémny výškový rozdiel rieky na výrobu elektriny. Odhady hovoria o investícii približne 167 miliárd USD a výstavbe na obdobie takmer dvoch desaťročí. Projekt má potenciál prekonať aj kapacitu čínskej priehrady Tri rokliny.

Prečo je významný:

• energetická bezpečnosť Číny

• rozvoj Tibetu

• jeden z najväčších hydroprojektov v histórii

Brutálny maratón na Veľkom čínskom múre

2. Sichuan–Tibet Railway – železnica cez Himaláje

Jedna z technicky najnáročnejších železníc na svete. Spojí provincie Sichuan a Tibet cez horské oblasti, seizmické pásma a extrémne prevýšenia.

Parametre:

• približne 1 600 km trate

• množstvo tunelov a mostov

• výrazné skrátenie cestovania do Tibetu

Prečo je významná:

• integrácia západnej Číny

• logistický a strategický význam

• extrémne inžinierske riešenia

Obria čínska loď prepraví z Ázie 10-tisíc áut naraz

3. South–North Water Diversion Project – najväčší vodný presun na svete

Projekt presmerovania vody z juhu na sever patrí medzi najväčšie vodohospodárske stavby na planéte. Cieľom je zásobovať suchšie severné oblasti vrátane regiónu okolo Pekingu. Dnes tvorí jadro rozsiahlej čínskej vodnej infraštruktúry.

Rozsah:

• tisíce kilometrov kanálov

• zásobovanie stoviek miliónov ľudí

• súčasť budovania národnej vodnej siete

4. Pinglu Canal – nový námorný koridor juhozápadnej Číny

Presne projekt, o ktorom si písal. Kanál má zásadne zmeniť logistiku regiónu Guangxi a prepojiť vnútrozemie priamo s morom.

Parametre:

• dĺžka 134,2 km

• úspora viac než 560 km lodnej trasy

• plná prevádzka plánovaná po dokončení skúšok

Prečo je významný:

• prvé priame spojenie riečneho systému s morom

• nižšie náklady na export

Unikátne ‚dvojvideo‘ ako Si Ťin-pching vítal Trumpa a Putina

5. Shenzhen–Zhongshan Link – most a tunel novej generácie

Jeden z najmodernejších dopravných projektov v Ázii. Kombinuje most, podmorský tunel a diaľničné napojenia cez ústie Perlovej rieky.

Parametre:

• približne 24 km dopravného koridoru

• skracuje cestovanie medzi mestami z hodín na desiatky minút

Prečo je významný:

• posilňuje ekonomický región Greater Bay Area

• ukážka čínskeho mostného a tunelového inžinierst.

X X X

Vláda v stredu schválila 49 prorastových opatrení, ktoré majú naštartovať slovenskú ekonomiku.

Vláda v stredu 3. júna schválila prvý balík prorastových opatrení. Ich cieľom má byť podľa rezortu hospodárstva znižovanie administratívnej a nákladovej záťaže podnikov, podpora investícií a vytváranie priaznivejších podmienok pre rozvoj podnikateľského prostredia, ako aj posilnenie konkurencieschopnosti slovenského hospodárstva.

Legislatíva bude predložená do Národnej rady a poslanci o nej budú rokovať v skrátenom legislatívnom konaní už na júnovej schôdzi.

Vláda v rámci tohto balíka schválila dokopy 49 stabilizačných opatrení:

• 11 opatrení zameraných na podnikateľské prostredie a energetiku, ktoré sú súčasťou návrhu zákona,
• 32 opatrení, ktoré budú jednotlivé rezorty realizovať do konca roka 2026 na základe konkrétnych úloh a termínov schválených uznesením vlády,
• 6 opatrení, ktoré sú už v legislatívnom procese a prerokúvajú sa v Národnej rade SR.

Opatrenia, ktoré sú v návrhu zákona

1. Úprava prekážok prevádzkovania živnosti – prekážkou v podnikaní bude len zápis v registri diskvalifikácií, nie samotné oddlženie.
2. Menej byrokracie pri uznávaní odbornej kvalifikácie – odpadáva povinnosť zasielať doklady Slovenskej živnostenskej komore.
3. Zrušenie duplicitných pravidiel pre reklamu – zo zákona o reklame sa odstraňuje nadbytočná úprava propagácie dojčenskej výživy.
4. Zjednodušenie administratívy pri zrážkovej dani – v oznámení o zrazení a odvedení dane sa pri príjemcovi zavedie možnosť uviesť dátum narodenia namiesto rodného čísla.
5. Zrušenie duplicitného zoznamu poistencov – odstraňuje sa nadbytočná povinnosť sprístupňovať zoznamy ľudí, ktorí sa rozhodli pre zmenu zdravotnej poisťovne.
6. Koniec oznamovania zmien stanov poisťovní – ruší sa povinnosť hlásiť zmeny v stanovách zdravotných poisťovní.
7. Odbúranie povinných prevádzkových poriadkov – zamestnávatelia už nebudú musieť povinne vypracovávať prevádzkový poriadok zameraný na ochranu a podporu zdravia pri práci.
8. Zrušenie zdravotných prehliadok pre uchádzačov o prácu – ruší sa povinnosť zabezpečiť posúdenie zdravotnej spôsobilosti u ľudí, ktorí sú ešte len v procese prijímania do zamestnania.
9. Zníženie spotrebnej dane z elektriny pre priemysel – pre vybrané energeticky náročné podniky sa zavádza zvýhodnená sadzba dane, ktorá klesne z 1,32 eura/MWh na 0,50 eura/MWh.
10. Koniec každoročného overovania v RPVS – ruší sa povinnosť každoročne verifikovať údaje v registri partnerov verejného sektora v prípadoch, kedy v nich nenastala žiadna zmena.
11. Zrušenie oznamovacej povinnosti pri e-kase – predávajúci už nebudú musieť plniť vybrané oznamovacie povinnosti vyplývajúce zo zákona o evidencii tržieb.

Oblasť 1: Energetika a konkurencieschopnosť priemyslu

12. Analyzovať vhodnosť nastavenia pásiem TPS a TSS
13. Zvýšenie prostriedkov z Modernizačného fondu na modernizáciu prenosovej a distribučnej sústavy

 X X X

Pellegrini vymenoval štyroch generálov. Varoval ich pred hrozbami, pripomenul im pád ruského dronu v Rumunsku

Prezident Peter Pellegrini v stredu odovzdal menovacie dekréty novým generálom Ozbrojených síl SR. Do hodností generál povýšil Miroslava Lorinca a generálmajora Mareka Banasa. Dekréty o vymenovaní za brigádnych generálov si z rúk prezidenta prevzali Pavel Kožlej a Richard Király.

Zľava brigádny generál Pavel Kožlej, generál Miroslav Lorinc, prezident Peter Pellegrini, generál Marek Banas a brigádny generál Richard Király pózujú počas povýšenia a vymenovania generálov Ozbrojených síl SR v Prezidentskom paláci v Bratislave 3. júna 2026

Pellegrini ocenil ich dlhoročnú službu, odborné skúsenosti získané doma aj v zahraničí, ako aj ich prínos pri budovaní a rozvoji schopností Ozbrojených síl. Pri príležitosti ústavného aktu vyzdvihol najmä ich podiel na posilňovaní obranyschopnosti krajiny, strategickom plánovaní a pripravenosti ozbrojených síl reagovať na súčasné bezpečnostné výzvy.

Generál Zmeko: Spali sme dve desaťročia, teraz čelíme výzve. Potrebujeme protivzdušnú obranu, drony, ale aj leteckú základňu (Video z 19.08.2024)

Pripomenul, že povýšenie do vyššej generálskej hodnosti je potvrdením dôvery, ktorú štát vkladá do svojich najvyšších vojenských predstaviteľov.

„Dnešným dňom získavate nielen vyššiu hodnosť, ale aj väčšiu zodpovednosť za úspešné napĺňanie vášho celoživotného poslania. Tým je služba vlasti, obrana jej územnej celistvosti, ochrana jej obyvateľov, ich majetku a zdravia,“ povedala hlava štátu.

Súčasné bezpečnostné prostredie podľa prezidenta prináša nové riziká a hrozby, na ktoré musí byť Slovensko pripravené reagovať. „Oprávnené obavy verejnosti vzbudzuje nielen konflikt v blízkosti Slovenska, ale i ďalšie faktory, eskalácia napätia vo viacerých regiónoch sveta či používanie vojenského alebo ekonomického nátlaku na presadzovanie vlastných mocenských cieľov. V tomto zneistenom bezpečnostnom prostredí musíme byť pripravení čeliť novým hrozbám a rizikám,“ uviedol.

Unikátny nočný presun. Stíhačka F-16 na D1 v Bratislave (Video z 10.05.2026)

Unikátny nočný presun, po diaľnici sa premávala stíhačka F-16. Slovenské stíhačky budú prvýkrát lietať nízko nad Bratislavou. / Zdroj: FB Jozefa Ráža

V tejto súvislosti pripomenul narastajúci význam ochrany vzdušného priestoru a pripravenosti na hybridné hrozby. „Pohybujú sa pod prahom otvoreného ozbrojeného konfliktu, no je nevyhnutné sa na ne pripraviť a reagovať,“ konštatoval. Ako dodal, bezpečnostné riziká sa netýkajú len bojových operácií na fronte, ale môžu zasahovať aj civilné obyvateľstvo, čo potvrdzujú aj nedávne incidenty v Rumunsku spojené s dopadom ruského dronu na obytnú budovu.

Hlava štátu apelovala na potrebu pokračovať v modernizácii ozbrojených síl. „Rovnako je nevyhnutné, aby sa týmto zmenám prispôsobovali aj ľudia, ich znalosti a myslenie. Pretože ľudia sú základom každého systému,“ dodal Pellegrini.

X X X

 Ruského duchovného zadržali v Česku, v aute mal kokaín. Po škandále ho cirkev posiela do Brazílii.

Česká polícia zadržala na diaľnici pri Prahe ruského metropolitu Ilariona, v ktorého aute neskôr expertíza potvrdila prítomnosť kokaínu. Duchovný akúkoľvek spojitosť s drogami odmieta a hovorí o provokácii ukrajinskej tajnej služby SBU. Ruská pravoslávna cirkev ho však po incidente okamžite poslala slúžiť na druhú stranu zemegule.

Podľa informácií českého Denníka N a agentúry ČTK zadržali stredočeskí policajti vplyvného ruského duchovného na základe anonymného podnetu v nedeľu 24. mája na čerpacej stanici pri diaľnici D6. Pri prehliadke vozidla policajti objavili tri vrecúška s neznámou bielou látkou. Následná laboratórna expertíza podozrenie potvrdila.

Policajná naháňačka v Bratislave: Kokteil drog a šialená rýchlosť cez mesto. Výhovorka vás prekvapí

„Môžeme potvrdiť, že expertíza preukázala, že zabavený biely prášok je kokaín. Ide o jednotky gramov, ktoré sme v aute našli a zabavili,“ uviedla pre Deník N hovorkyňa stredočeskej polície Martina Richterová.

Hovorkyňa Národnej protidrogovej centrály (NPC) Lucia Šmoldasová potvrdila, že zásah prebehol na základe tipu. Duchovný strávil dva dni v cele predbežného zaistenia, no po uplynutí lehoty bol prepustený bez obvinenia. Polícia prípad naďalej preveruje.

Sťažnoval sa na celu

Ilarion, vlastným menom Grigorij Alfejev, bezprostredne po prepustení odcestoval do Moskvy. Na svojom telegramovom kanáli a v rozhovore pre ruskú štátnu agentúru TASS akúkoľvek spojitosť s drogami rázne odmietol a sťažoval sa na podmienky v českej väzbe – tvrdil, že mu bolo chladno, nedostal dosť jedla a chýbali mu knihy.

Zároveň vyhlásil, že sa stal obeťou medzinárodnej spravodajskej hry a za celou kauzou vidí provokáciu. Tvrdí, že ho v Českej republike sledovali agenti Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU).

„Nevylučujem možnosť, že ma v Českej republike sledovali nielen české úrady, ale aj agenti SBU. Dokonca som počul informácie, že od štvrtka do nedele, teda až do dňa môjho zatknutia, boli v Karlových Varoch dvaja agenti SBU,“ uviedol pre TASS s tým, že české médiá sa ho snažili vykresliť ako ruského špión

Za prepustenie Ilarion poďakoval ruskému ministerstvu zahraničných vecí, ktoré kvôli jeho zadržaniu odovzdalo českej diplomacii v Moskve oficiálny protest.

Smer Brazília

Reakcia Moskvy na kokaínový škandál na seba nenechala dlho čakať a pre duchovného znamená koniec pôsobenia v Európe. Ruská pravoslávna cirkev oznámila, že patriarcha Kirill podpísal výnos, ktorým Ilariona zbavuje doterajších funkcií a prekladá ho do Latinskej Ameriky. Podľa oficiálneho vyhlásenia cirkvi mu „ďalšiu službu v Karlových Varoch znemožňujú okolnosti“.

„Ako miesto služby sa vám určuje chrám svätých apoštolov Petra a Pavla v meste Santa Rosa v Brazílii, ako aj chrám svätého apoštola a evanjelistu Jána v meste Campina das Missões v Brazílii, kde sa budete zdržiavať,“ stojí vo výnose patriarchu Kirilla, ktorý niekdajšiu tvár ruskej cirkvi odsunul do zámoria.

Nejde o prvý škandál

Presun do Brazílie znamená výrazný zvrat v doterajšej kariére 59-ročného Ilariona. V rokoch 2009 až 2022 viedol oddelenie vonkajších vzťahov moskovského patriarchátu (faktické ministerstvo zahraničných vecí ruskej cirkvi) a dlhodobo bol považovaný za najpravdepodobnejšieho nástupcu samotného patriarchu Kirilla.

His pozíciou však najskôr otriasli obvinenia v Maďarsku, kde ako metropolita v Budapešti čelil kauze sexuálneho obťažovania a zatajovania luxusného životného štýlu. Vedenie ruskej pravoslávnej cirkvi ho preto v decembri 2024 stiahlo z Budapšti a preložilo slúžiť do Karlových Varov. Pôsobenie v Českej republike však ukončil drogový incident na diaľnici.

X X X

Podnikal s bratom Fica aj Bödörom, zanechal státisícové dlhy. Po zákaze podnikať je opäť v biznise

So Štefanom Hermanom v minulosti boli vo firmách Norbert Bödör, aj brat premiéra Ladislav Fico.

Štefan Herman sa zviditeľnil najmä dvoma zadlženými firmami – jednu mal s Ladislavom Ficom, druhú s Norbertom Bödörom. Hermanovi súdy pre porušenia zákona udelili zákaz podnikania. Pred pár mesiacmi sa však medzi podnikateľov vrátil, stal sa konateľom firmy.

Na okraji Nitry v Horných Krškanoch stojí rozľahlý, ale ošumelý priemyselný areál, ktorý kedysi ovládal verejnosti neznámy podnikateľ Štefan Herman z Golianova. V biznise pritom pôsobil so zvučnými menami. Herman práve na tejto nenápadnej adrese v minulosti zaparkoval dve firmy s veľmi podobnými názvami HB Steel a HF Steel – v jednej figuroval s nitrianskym oligarchom Norbertom Bödörom, v druhej s bratom premiéra Roberta Fica, teda s Ladislavom Ficom.

V areáli to už pripomína len ceduľka na vyhradenom, ale úplne prázdnom parkovisku pred rovnako vyprázdnenou administratívnou budovou. Na ceduľke sa píše, že tam smú stáť len vozidlá spoločnosti HM CARS – aj tá patrila Hermanovi. No a vo firme s podobným názvom skončila aj eseróčka, ktorú mával s Bödörom.

Ľudia, ktorých v areáli stretáme, nemajú ani poňatia, kto je Štefan Herman a kde by sme ho mohli nájsť. Jeho meno bolo povedomé len pracovníčke, ktorá je poverená súčasným majiteľom budov, aby tam zabezpečovala prenájmy priestorov. „Musím ho upozorniť, že tie sídla firiem, ktoré spomínate, treba oficiálne zrušiť, tu už nesídlia,“povedala nám do telefónu.

Po Štefanovi Hermanovi sme teda na mieste jeho bývalého podnikania s Bödörom a Ficom veľa stôp nenašli a šanca na osobné stretnutie sa zmenšila. No a rovnako neúspešní sme boli aj na jeho domácej adrese v Golianove. Žena zo susedstva nám potvrdila, že tam podnikateľ býva, zvonček však nemá zapojený. Tak sme skúsili pozdraviť tak, aby to bolo počuť aj cez otvorené okno. Odpoveď žiadna, hoci na dvore stáli autá.

S Hermanom sme chceli osobne hovoriť, keďže jeho podnikanie prešlo zaujímavými zmenami. Jeho spoločnosti s Bödörom a Ficom, ktoré mali rovnakú účtovníčku a takmer totožné zakladateľské listiny, postihol aj rovnaký osud: skončili v státisícových dlhoch. A to sa nestalo v jeho prípade prvý raz, časom sa z neho stal chronický dlžník. Herman dokonca dostal na istý čas zákaz podnikať, ale z otvorených zdrojov už nemožno zistiť presnú príčinu tohto trestu.

Faktom však je, že tento zákaz mu pred niekoľkými rokmi vypršal. Aktuality.sk si všimli, že tajomný kontroverzný podnikateľ sa vo svojich 71 rokoch znova vracia k podnikaniu.

Väzby firiem Ladislava Fica a Norberta Bödöra.

Po rokoch konateľom

Štefan Herman pôsobil ako konateľ v rôznych firmách až do roku 2017, kým nedostal spomínaný trest, ktorým mu podnikanie zakázali. Aj napriek tomu mohol naďalej obchodné spoločnosti vlastniť, nemohol však pôsobiť ako ich konateľ či prokurista.

 XXX

 V štvrtom najväčšom meste Ruska ľudia rozpútali smršť, ktorá ako jediná môže Putinovi „zlomiť krk“

V štvrtom najväčšom meste Ruska ľudia rozpútali smršť, ktorá ako jediná môže Putinovi „zlomiť krk“

Ukrajinci systematicky likvidujú najdôležitejší zdroj ruských príjmov.

V 4. najväčšom meste Ruska – 1,5-miliónovom Jekaterinburgu – ľudia vyrabovali obchod.

Z dostupných informácií nie je jasné, prečo majitelia obchodu proti drancovaniu nezasiahli.

V širšom kontexte je práve rabovanie obchodov to jediné, čoho sa musí báť aj Vladimir Putin.

Ak by sa totiž Rusi masovo vrhli na predajne, bol by to signál, že už naozaj nemajú z čoho žiť a uchyľujú sa ku krádežiam.

Putin by tak proti vyhladovaným davom musel nasadiť armádu.

To by už mohlo byť priveľa aj na Rusov.

Pád cára a neskoršiu krvavú občiansku vojnu vyvolali na začiatku 20. storočia práve snahy vyslať proti robotníkom vojakov.

Nikto zatiaľ nevie predpovedať, kedy by sa kritická časť ruskej spoločnosti mohla ocitnúť v bezvýchodiskovej situácii.

Zároveň však neexistujú žiadne náznaky toho, že by sa Rusko mohlo vyhnúť bankrotu.

X X X