Ten mu navrhuje osobní jednání. Ruský prezident Vladimir Putin nevylučuje, že případnou mírovou dohodu by za Ukrajinu mohl podepsat tamní prezident Volodymyr Zelenskyj. Rusko přitom legitimitu Zelenského, jemuž řádný mandát vypršel už v roce 2024, opakovaně zpochybňuje. Zelenskyj mezitím Putinovi v otevřeném dopisu napsal, že Rusko letos neovládne ukrajinskou Doněckou oblast. Vyzval ho k ukončení pátým rokem trvající války a navrhl osobní schůzku.

„Až to bude aktuální, najdeme na Ukrajině ty, kteří mírovou dohodu podepíší,“ řekl ve čtvrtek ruský prezident Vladimir Putin novinářům. „Dohodu podepíšeme s legitimními zástupci, možná i se Zelenským,“ dodal.

O možném podpisu mírové smlouvy Putin podle agentury Reuters mluvil s novináři na okraj Petrohradského mezinárodního ekonomického fóra (SPIEF). Zároveň znovu zpochybnil legitimitu hlavy ukrajinského státu, když řekl, že otázku Zelenského prezidentství by měli zodpovědět právníci.

Podle agentury Reuters Putin rovněž prohlásil, že americký prezident Donald Trump, který se snaží mírové řešení zprostředkovat, požádal Rusko o kompromis. Moskva je k takovému kroku připravená, ale kompromis musí učinit i Kyjev, poznamenal šéf Kremlu.

„Nemyslím si, že Kyjev je připraven ke kompromisům,“ podotkl Putin. Přimět Kyjev k ústupkům by podle něj mohl Trump, jehož mírové návrhy ruský prezident považuje za možný základ mírové dohody. Také řekl, že Evropská unie nemůže být prostředníkem při řešení, ale může pomoci s jeho hledáním.

Zelenskyj navrhuje příměří a schůzku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ve čtvrtek v otevřeném dopise Putinovi napsal, že Rusko letos neovládne ukrajinskou Doněckou oblast. Vyzval ho k ukončení pátým rokem trvající ruské invaze na Ukrajinu a navrhl, aby se spolu sešli. Ukrajina je podle Zelenského připravená během jednání dodržovat příměří, které by mohly monitorovat Spojené státy. „Ukrajina bude dále bojovat, pokud se rozhodnete pro válku,“ vzkázal také šéfovi Kremlu.

Ke komunikaci mezi oběma prezidenty se vyjádřila také hlava Spojených států amerických Donald Trump. Domnívá se, že Putin i Zelenskyj učiní kompromisy. „Bylo by skvělé, kdyby se prezidenti Ukrajiny a Ruska osobně setkali,“ prohlásil v Oválné pracovně.

Rusko opakovaně prohlašuje, že Zelenského mandát vypršel v květnu 2024, takže v úřadu zůstává nelegitimně. Ukrajinské zákony ale zakazují pořádání voleb v době válečného stavu, který země vyhlásila poté, co ji Rusko na Putinův příkaz v únoru 2022 napadlo.

Ruský prezident v Petrohradu novinářům tvrdil také to, že Rusko má všechny zdroje potřebné k tomu, aby na Ukrajině dosáhlo svých vojenských cílů. Uvedl rovněž, že ruské jednotky postupují. „Rusko na Ukrajině za poslední dobu ovládlo 2440 čtverečních kilometrů,“ řekl. Poznamenal, že Luhanskou oblast ruské síly plně kontrolují, Doněckou oblast ovládají z 85 procent a obsadili 80 procent Záporožské oblasti.

Agentura AFP přitom v pondělí s odvoláním na vlastní analýzu údajů poskytnutých americkým Institutem pro studium války (ISW) napsala, že Ukrajina v květnu dobyla zpět přibližně 282 kilometrů čtverečních, čímž druhý měsíc za sebou zmenšila plochu území okupovaného Ruskem. V dubnu se pak podle AFP plocha území ovládaného Moskvou – poprvé za dva a půl roku – zmenšila o přibližně 120 kilometrů čtverečních.

X XX

Trump tvrdí, že Putin aj Zelenskyj ustúpia. Čo im navrhol, však tají

Ruský prezident Vladimir Putin aj jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj urobia kompromisy, vyhlásil dnes americký prezident Donald Trump v Oválnej pracovni. Podľa neho by bolo skvelé, keby sa lídri Ukrajiny a Ruska osobne stretli

Putin vo štvrtok povedal, že šéf Bieleho domu, ktorý sa snaží sprostredkovať mierové riešenie vojny na Ukrajine, požiadal Rusko o kompromis. Moskva je na takýto krok pripravená, no kompromis musí urobiť aj Kyjev, poznamenal šéf Kremľa.

„Obaja urobia kompromisy, ktoré som navrhol. Viete, zohrali sme v tom veľkú úlohu,“ povedal Trump novinárom. Odmietol však spresniť, o aké kompromisy by mohlo ísť.

Trump tvrdil, že vojnu na Ukrajine ukončí do jedného dňa od nástupu do Bieleho domu vlani v januári. Odvtedy naliehal na obe strany, aby vojnu ukončili. V posledných mesiacoch sa však jeho pozornosť sústreďovala predovšetkým na vojnu s Iránom, ktorú USA spolu s Izraelom rozpútali koncom februára.

Putin uviedol, že Rusko môže ovládnuť Donbas a zároveň dosiahnuť mierovú dohodu s Ukrajinou. Zelenskyj zároveň v otvorenom liste adresovanom Putinovi napísal, že Rusko tento rok neovládne ukrajinskú Doneckú oblasť. Vyzval ho na ukončenie už piaty rok trvajúcej ruskej invázie na Ukrajinu a navrhol, aby sa spolu stretli.

Ukrajina je podľa svojho prezidenta pripravená počas rokovaní dodržiavať prímerie, ktoré by mohli monitorovať Spojené štáty. Podľa Putina však nie je potrebné kvôli rokovaniam zastaviť boje. Šéf Kremľa zároveň spochybnil pripravenosť Kyjeva na kompromisy.

Vojnu na Ukrajine, ktorú Rusko označuje za špeciálnu vojenskú operáciu a ktorá je najväčším ozbrojeným konfliktom v Európe od konca druhej svetovej vojny, Putin v Petrohrade nazval lokálnou ukrajinskou krízou.

X XX

Trump vyčlení 700 milionů dolarů na obnovu uhelného průmyslu. Chce postavit dvě elektrárny

Americký prezident Donald Trump ve čtvrtek v Oválné pracovně oznámil, že vyčlení 700 milionu dolarů (14,6 miliardy korun) na obnovu uhelného průmyslu ve Spojených státech. Finance půjdou mimo jiné na výstavbu dvou uhelných elektráren. Bude se jednat o první nové uhelné elektrárny v USA za více než deset let, napsal deník The New York Times (NYT).

Republikánský prezident dlouhodobě prosazuje obnovu upadajícího amerického uhelného průmyslu.

Republikán za účelem investice uplatnil zákon o obranné produkci z období studené války, kdy sloužil k urychlení průmyslové výroby v době národní potřeby. 

„V důsledku investice ve výši 700 milionů dolarů, kterou dnes oznamuji, ochráníme 14 uhelných elektráren a 42 uhelných dolů,“ prohlásil Trump. USA podle něj postaví dvě nové uhelné elektrárny a jeden exportní terminál. Bude se jednat o první nové uhelné elektrárny v USA za 13 let, poznamenal NYT.

Republikánský prezident dlouhodobě prosazuje obnovu upadajícího amerického uhelného průmyslu. Jeho čtvrtečnímu oznámení v Bílém domě přihlíželi guvernéři a zákonodárci ze států bohatých na uhlí, jako jsou Wyoming a Západní Virginie.

Trump opakoval frázi „krásné čisté uhlí“, ačkoliv se jedná o fosilní palivo s nejvyšším obsahem uhlíku. Uhelné elektrárny podle expertů produkují více škodlivých znečišťujících látek a oxidu uhličitého způsobujícího oteplování planety než plynové elektrárny, solární panely a větrné turbíny.

X X X

Kamenický hlási veľký úspech Slovenska: Budúci rok predbehneme Nemcov aj celú eurozónu. Z Bruselu prišla studená sprcha

Slovenská ekonomika by mala v roku 2027 rásť rýchlejšie ako eurozóna, Nemecko aj Francúzsko. Píše o tom minister financií Ladislav Kamenický na sociálnej sieti a odvoláva sa pritom na najnovšiu prognózu OECD. Tá skutočne počíta s tým, že krajina po slabšom období zrýchli a jeho výkon sa posunie vyššie než rast najväčších európskych ekonomík. Naše hospodárstvo však má rásť v prostredí slabej Európy a zároveň s vysokým deficitom aj rastúcim dlhom.

Povedané úplne jednoducho, Slovensko sa má v tabuľke dostať pred veľkých hráčov, no nie preto, že by ekonomika prudko vystrelila. Skôr preto, že Nemecko, Francúzsko aj celá eurozóna zostávajú utlmené. Pre krajinu, ktorá je silno naviazaná na zahraničný dopyt, priemysel a automobilky, to nie je detail. Ak sa nedarí veľkým európskym ekonomikám, slovenské firmy to cítia v objednávkach, výrobe aj investíciách.

Šéf rezortu financií zároveň zdôrazňuje, že Európska komisia (EK) zaradila Slovensko medzi fiškálne zodpovedné krajiny z pohľadu rastu čistých výdavkov. Ide o jedno z európskych pravidiel, ktoré sleduje, ako rýchlo rastú výdavky štátu. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) sa však nestačí pozerať sa iba na formálne splnenie európskeho pravidla. Slovenské verejné financie podľa odborníkov stále nesmerujú k udržateľnému vývoju.

Rozpočtová rada upozorňuje, že aktuálne nastavenie európskych pravidiel je pri Slovensku príliš mäkké. Krajina ich môže formálne plniť, no zároveň mať vysoký deficit a rastúci dlh. To je aj hlavný rozdiel medzi politickým odkazom vlády a širším ekonomickým obrazom. Vláda ukazuje na pravidlo, ktoré vychádza priaznivo. RRZ však zdôrazňuje, že to ešte neznamená skutočné ozdravenie verejných financií. 

Tvrdé čísla z Bruselu sú menej lichotivé. EK očakáva, že deficit Slovenska zostane vysoký. V roku 2026 má dosiahnuť 4,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a v roku 2027 až 5,4 percenta HDP. Verejný dlh sa má zároveň ďalej zvyšovať a do roku 2027 vystúpiť na 66,9 percenta HDP. Štát tak bude aj po konsolidačných balíkoch míňať výrazne viac, než vyberie.

Komisia zároveň upozorňuje, že slovenský problém nie je iba v horšom zahraničnom prostredí. Krajinu brzdí aj slabý rast produktivity, zhoršujúca sa konkurencieschopnosť, nízke investície do výskumu a inovácií, odlev kvalifikovaných ľudí a veľká závislosť od priemyslu s nižšou pridanou hodnotou. 

Podľa Komisie je problém aj v tom, ako Slovensko konsoliduje. Doterajšie opatrenia stoja najmä na zvyšovaní daní a odvodov, nie na trvalejšom ozdravení výdavkov. Vyššie zaťaženie práce a podnikania pritom môže brzdiť firmy, zhoršovať konkurencieschopnosť a tlmiť rast. Účinok konsolidácie zároveň oslabujú trvalý 13. dôchodok či príliš široko nastavené energetické dotá.

X X X

Péter Magyar provokuje Slovákov. Pobúrený minister Blanár protestuje a Budapešti posiela odkaz.

Magyar ešte v apríli hovoril o posilnení česko-maďarských a poľsko-maďarských vzťahov, Slovensku sa vyhýba.

Slovensko-maďarské vzťahy nie sú po nástupe premiéra Pétera Magyara k moci na najlepšej ceste. Magyar sa ešte stále nestretol so slovenským premiérom Robertom Ficom, pretože má problém s novelou zákona, ktorá kriminalizuje spochybňovanie aj kritiku Benešových dekrétov.

Po dnešku to medzi Bratislavou a Budapešťou iskrí ešte o niečo viac. Maďari si dnes pripomínajú výročie podpísania Trianonskej mierovej zmluvy, ktorou sa po prvej svetovej vojne vymedzili nové hranice medzi nástupníckymi štátmi rakúsko-uhorskej monarchie. Maďari Trianon dodnes vnímajú ako krivdu a 4. jún si každoročne pripomínajú ako Deň národnej spolupatričnosti.

Premiér Magyar dnes v slávnostnom prejave na Kossuthovom námestí v Budapešti vyriekol slová, ktoré pobúrili slovenského ministra zahraničia Juraja Blanára. Okrem iného vyhlásil, že Maďarsko je „jediná krajina na svete, ktorá susedí sama so sebou“.

Blanár protestuje

Magyar tým narážal na skutočnosť, že po Trianone zostali milióny Maďarov za hranicami Maďarska. Viac ako 400-tisíc ich stále žije aj na Slovensku. Magyar v príhovore spomenul aj Slovensko.

X XX

Fico o Maďarsku, Nemecku aj Rusku: Silné reči dnes iba zvyšujú napätie

Premiér Robert Fico (Smer) vo svojom statuse kritizoval „silácke reči“, ktoré podľa neho v súčasnej ťažkej dobe iba zvyšujú napätie. Vyjadril sa k výroku nového maďarského premiéra, neúspechu Nemecka pri kandidatúre do Bezpečnostnej rady OSN aj k potrebe dialógu medzi Európskou úniou a Ruskom

Fico vyhlásil, že v súčasnej situácii nepovažuje silné vyjadrenia za užitočné. Podľa neho „silácke reči dnes nikomu nepomôžu“ a iba „zvyšujú napätie“. Zdôraznil, že v domácej aj zahraničnej politike je potrebný najmä „zdravý rozum a pragmatizmus“.

Fico sa dotkol troch tém. V prvej reagoval na výrok nového maďarského premiéra, podľa ktorého Maďarsko „susedí samo so sebou“. Slovenský premiér k tomu uviedol, že „na severe Maďarsko susedí so suverénnym Slovenskom, hrdými Slovenkami a Slovákmi, hrdou vládou a premiérom hrdým Slovákom“. Dodal, že „silné reči na tomto nič nezmenia“.

V stredu sa v ruskom Petrohrade otvoril 29. ročník Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra (SPIEF), ktoré spojilo približne 20 000 zástupcov politických, obchodných a akademických kruhov z viac ako 100 krajín a území. Video: Reuters/CCTV 2026 / Zdroj: Reuters/CCTV 2026

V druhej poznámke Fico hovoril o Nemecku. Podľa neho aj Nemecko „zaplatilo“ za silné reči svojho kancelára, keďže nezískalo miesto nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. Takéto „medzinárodné zlyhanie takej obrovskej a silnej krajiny sa nedá vysvetliť“, napísal premiér.

V závere sa venoval vzťahom medzi Európskou úniou a Ruskom. Uviedol, že silné reči nič nemenia na tom, že „ďalší a ďalší premiéri volajú po dialógu medzi EÚ a Ruskom“. Zároveň tvrdil, že nemecké firmy išli na summit do ruského Petrohradu, „aby im neunikla nejaká príležitosť“.

Fico zopakoval aj svoj skorší názor, že po skončení vojny sa budú krajiny a firmy usilovať o návrat na ruský trh. „Sám som veľakrát hovoril, že po skončení vojny si pôjdu všetci nohy polámať, ako budú šprintovať naspäť na ruský trh,“ napísal. Svoj status uzavrel slovami: „Asi by som nemal moje názory vyslovovať predčasne.“

X XX

Golden Dome: Trumpov zázračný štít by mohol obnoviť globálne preteky v zbrojení

Systém má chrániť celé územie pred všetkými typmi vzdušných a balistických hrozieb, vrátane medzikontinentálnych balistických rakiet, hypersonických striel, striel s plochou dráhou letu a zbraní novej generácie.

Projekt Golden Dome (Zlatá kupola), ktorý v máji 2025 z Oválnej pracovne slávnostne oznámil americký prezident Donald Trump, je prezentovaný ako definitívna odpoveď na moderné vzdušné hrozby. Sľubuje takmer stopercentnú ochranu územia Spojených štátov pred ruskými, čínskymi či hypersonickými raketami. Za touto veľkolepou ambíciou sa však skrývajú obrovské technologické výzvy, astronomické náklady a vážne geopolitické riziká. Podľa aktuálnej štúdie Francúzskeho inštitútu medzinárodných vzťahov (Ifri) by tento program mohol namiesto posilnenia globálnej strategickej rovnováhy prispieť skôr k jej hlbokej destabilizácii. Píše o tom francúzsky web Enderi. 

Gigantický projekt na zabezpečenie nezraniteľnosti USA

Cieľ projektu Golden Dome je na prvý pohľad jednoduchý: urobiť Spojené štáty úplne nedobytnými. Systém má chrániť celé územie pred všetkými typmi vzdušných a balistických hrozieb, vrátane medzikontinentálnych balistických rakiet, hypersonických striel, striel s plochou dráhou letu a zbraní novej generácie. Program je inšpirovaný úspechom izraelského systému Iron Dome (Železná kupola), no zároveň priamo nadväzuje na Strategickú obrannú iniciatívu (SDI), ktorú v 80. rokoch 20. storočia spustil Ronald Reagan. Opiera sa o viacvrstvovú architektúru, ktorá kombinuje pozemné radary, pokročilé detekčné systémy a interceptory (stíhacie rakety) schopné zneškodniť hrozby skôr, než dosiahnu svoj cieľ.

 Skutočný zlom v americkej vojenskej doktríne však predstavuje jeho vesmírny rozmer. Projekt počíta s masívnym rozmiestnením satelitných konštelácií, ktorých úlohou bude nielen včasná detekcia, ale v konečnom dôsledku aj priame zachytávanie nepriateľských rakiet už vo fáze ich štartu. Zástancovia programu tvrdia, že ide o nevyhnutnú reakciu na rastúcu zraniteľnosť USA. Pokrok, ktorý Čína a Rusko dosiahli v oblasti hypersonických zbraní a manévrovateľných nosičov schopných obísť súčasnú obranu, totiž vyvoláva vo Washingtone značné obavy. Mnohí experti však upozorňujú na priepastný rozdiel medzi ochranou územia s rozlohou Izraela a obranou celého amerického kontinentu, pričom reálnu realizovateľnosť takto plošného štítu otvorene spochybňujú. 

Vesmírna revolúcia so závratnou cenovkou

Z technologického hľadiska stavia Golden Dome na vesmírnych programoch, ktoré sú už v rôznych fázach vývoja. USA dnes využívajú rozsiahlu sieť satelitov včasného varovania, ktoré monitorujú štarty rakiet prostredníctvom ich infračervenej stopy. Kľúčovým pilierom novej architektúry má byť program Proliferated Warfighter Space Architecture – sieť niekoľkých stoviek prepojených satelitov na nízkej obežnej dráhe Zeme. Táto hustá konštelácia má zabezpečiť nepretržité sledovanie hrozieb, rýchly prenos dát a vysokú odolnosť systému voči prípadnému útoku. 

Najväčšie kontroverzie vyvoláva myšlienka vesmírnych interceptorov, teda zbraní umiestnených na obežnej dráhe. Hoci technologický pokrok za posledné desaťročia posunul možnosti vedy vpred, technické prekážky zostávajú gigantické. Podľa analýz inštitútu Ifri by bolo na zabezpečenie aspoň obmedzenej ochrany potrebné rozmiestniť vo vesmíre viac ako tisíc takýchto stíhacích zariadení. Finančné náklady na takýto aparát sú astronomické. Predbežné odhady hovoria o sume minimálne 500 miliárd dolárov v priebehu nasledujúcich dvadsiatich rokov, a to len pri menej ambicióznej konfigurácii. Komplexnejšie varianty projektu bez problémov presahujú hranicu 1 000 miliárd (bilióna) dolárov. Samotní predstavitelia programu preto priznávajú, že práve vesmírne interceptory sú hlavným motorom extrémnych nákladov, a ak sa ukážu ako rozpočtovo neúnosné, môže sa od nich nakoniec upustiť. 

Ohrozenie globálnej stability a militarizácia vesmíru

Rok po svojom oficiálnom spustení zostáva Golden Dome prevažne teoretickým konceptom. Konkrétny priemyselný pokrok je zatiaľ minimálny a projekt naráža na silnú kritiku zo strany expertov i amerických zákonodarcov kvôli absolútnemu nedostatku transparentnosti. V zákulisí sa navyše hovorí o pretrvávajúcich technických nezhodách a problémoch s riadením celého programu. Omnoho vážnejší než priemyselné prekážky je však geopolitický dopad projektu. Štúdia francúzskeho inštitútu Ifri varuje, že Golden Dome priamo ohrozuje strategickú rovnováhu zdedenú z obdobia studenej vojny, ktorá bola postavená na princípe vzájomného odstrašenia. Ak sa Spojené štáty pokúsia úplne neutralizovať údernú kapacitu Moskvy alebo Pekingu, tieto mocnosti nebudú nečinne čakať. Naopak, motivuje ich to k masívnemu posilneniu a modernizácii ich vlastných ofenzívnych arzenálov, aby dokázali nový štít preraziť. 

Zároveň ide o nebezpečný krok smerom k plnej militarizácii vesmíru. Umiestnenie zbraňových systémov na obežnú dráhu by znamenalo bezprecedentné vyzbrojovanie kozmického priestoru s nekontrolovateľnými následkami pre medzinárodnú bezpečnosť. V neposlednom rade vyvoláva táto nová stratégia obavy aj u európskych spojencov v NATO. Zameranie Washingtonu na budovanie izolovaného štítu okolo vlastného územia by mohlo oslabiť dôveryhodnosť amerického záväzku rozšíreného odstrašovania, ktorý chráni Európu. To by mohlo prinútiť európske štáty, aby začali urýchlene hľadať vlastné, nezávislé obranné riešenia. Vo výsledku sa tak Golden Dome nejaví ako garantovaný všeliek na svetové hrozby, ale skôr ako kolosálny strategický hazard. Prísľub absolútnej ochrany zostáva do veľkej miery iluzórny, zatiaľ čo jeho destabilizujúce účinky na svetový poriadok a riziko nových pretekov v zbrojení sú reálnou hrozbou už dnes.

X X  X

Európa musí vyjednávať s Putinom, vyhlásil Babiš a uviedol, kto by mal viesť diplomatickú misiu.

Európa podľa českého premiéra Andreja Babiša konečne pochopila, že je nutné, aby o Ukrajine začala rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Podľa predsedu českej vlády by mohla vzniknúť európska diplomatická misia na čele s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom. Povedal to vo štvrtok na brífingu pred odletom na summit EÚ a západného Balkánu v Čiernej Hore, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Tvrdý zásah proti Putinovej rope: Macron sa pochválil zadržaným ruským tankerom

Francúzsko a jeho spojenci počas víkendu zadržali v Atlantickom oceáne ruský ropný tanker, na ktorý sa vzťahujú medzinárodné sankcie. / Zdroj: Emmanuel Macron

„Európa konečne došla k tomu, že by mala vyjednávať s Putinom,“ zdôraznil Babiš, pričom, ako vzápätí dodal, stále platí, že Putin je agresorom. Zároveň poukázal na to, že americký prezident Donald Trump sa aktuálne zaoberá Iránom, regiónom Blízkeho východu a tým, ako odblokovať Hormuzský prieliv.

Podotkol, že nie je jediný, kto si myslí, že Európa by mala nominovať nejakého lídra, ktorý by s Putinom rokoval. Myslí si to podľa jeho slov napríklad aj šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová. „Za mňa je to jednoznačne nemecký kancelár Merz, ktorý by mal nejakým spôsobom na základe mandátu Európskej rady a (Európskej) komisie asi viesť nejakú diplomatickú misiu. Pretože to riešenie, že tam zomrie ďalší milión vojakov, asi nie je dobré,“ povedal Babiš.

Kallasová o tejto téme hovorila vo štvrtok v rozhovore s agentúrou AFP. Uviedla v ňom, že Európa nemôže v tomto konflikte vystupovať ako neutrálny sprostredkovateľ vzhľadom na to, že podporuje Ukrajinu. Dodala, že najdôležitejšie je prinútiť Rusko, aby začalo rokovať s Ukrajinou a urobilo ústupky, ktoré zaistia bezpečnosť Európy.

X X X

 Šéf Kremľa prekvapil slovami o Zelenskom: Môže podpísať mier. Potom prišla výhrada, ktorá mení všetko

Rusko môže ovládnuť Donbas a zároveň dosiahnuť mierovú dohodu s Ukrajinou. Novinárom na okraj Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra (SPIEF) to povedal ruský prezident Vladimir Putin. Podľa agentúry Reuters zároveň vyhlásil, že americký prezident Donald Trump, ktorý sa snaží sprostredkovať mierové riešenie, požiadal Rusko o kompromis. Moskva je na takýto krok pripravená, no kompromis musí urobiť aj Kyjev, poznamenal šéf Kremľa. Ukrajina od februára 2022 vzdoruje ruskej invázii.

„Nemyslím si, že Kyjev je pripravený na kompromisy,“ povedal zároveň Putin. Prinútiť Kyjev k ústupkom by podľa neho mohol Trump, ktorého mierové návrhy ruský prezident považuje za možný základ mierovej dohody. Povedal tiež, že Európska únia nemôže byť sprostredkovateľom pri riešení konfliktu, ale môže pomôcť pri jeho hľadaní.

Prípadnú mierovú dohodu s Ruskom by podľa Putina mohol za Ukrajinu podpísať prezident Volodymyr Zelenskyj. Zároveň však opäť spochybnil legitimitu hlavy ukrajinského štátu, keď povedal, že otázku Zelenského prezidentstva by mali zodpovedať právnici. Rusko opakovane tvrdí, že Zelenského mandát vypršal v máji 2024, takže vo funkcii zostáva nelegitímne. Ukrajinské zákony však zakazujú konanie volieb počas vojnového stavu, ktorý krajina vyhlásila po tom, ako ju Rusko na Putinov rozkaz vo februári 2022 napadlo.

„Keď to bude aktuálne, nájdeme na Ukrajine tých, ktorí mierovú dohodu podpíšu,“ povedal Putin. „Dohodu podpíšeme s legitímnymi zástupcami, možno aj so Zelenským,“ uviedol.

Putin novinárom povedal, že Rusko má všetky zdroje potrebné na to, aby na Ukrajine dosiahlo svoje vojenské ciele. Uviedol tiež, že ruské jednotky postupujú. „Rusko na Ukrajine za posledné obdobie ovládlo 2440 štvorcových kilometrov,“ povedal. Poznamenal, že Luhanskú oblasť ruské sily plne kontrolujú, Doneckú oblasť ovládajú na 85 percent a obsadili 80 percent Záporožskej oblasti.

Agentúra AFP pritom v pondelok s odvolaním sa na vlastnú analýzu údajov poskytnutých americkým Inštitútom pre štúdium vojny (ISW) napísala, že Ukrajina v máji dobyla späť približne 282 štvorcových kilometrov, čím druhý mesiac po sebe zmenšila plochu územia okupovaného Ruskom. V apríli sa podľa AFP plocha územia ovládaného Moskvou – prvýkrát za dva a pol roka – zmenšila približne o 120 štvorcových kilometrov.

Putin s novinármi hovoril okrem iného o tom, že ukrajinská armáda sa potýka s katastrofálnym nedostatkom vojakov a že Ukrajina nemá strely s plochou dráhou letu ani ďalšie zbrane, ktoré má naopak Rusko k dispozícii. Zmienil sa aj o dronových útokoch, ktoré Ukrajina podniká v sebaobrane.

Kolíska ruského námorníctva dostala tvrdý úder. Video ukazuje drsnú devastáciu raketovej korvety aj nálety v Petrohrade

„Musíme posilniť náš systém protivzdušnej obrany,“ povedal. „Bohužiaľ, niektoré ukrajinské drony ním do Ruska prenikajú,“ uviedol. Ukrajina v noci na stredu vyslala na Petrohrad, kde sa SPIEF koná, viacero bezpilotných lietadiel. Tie podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského zasiahli v druhom najväčšom ruskom meste dôležité ciele vrátane petrohradského ropného terminálu.

Putin sa v rozhovore s novinármi na SPIEF vrátil aj k svojmu skoršiemu návrhu, aby prípadné rozhovory medzi Ruskom a Európou sprostredkoval bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder.

„Kto by mohol byť sprostredkovateľom rozhovorov medzi Ruskom a Európou, ak nie bývalý nemecký kancelár Schröder?“ položil si Putin otázku. „Nie je to môj priateľ, je to nemecký predstaviteľ,“ uviedol o 82-ročnom Schröderovi.

Samotný Schröder, ktorý je nielen v Nemecku pre svoje pôsobenie v ruských spoločnostiach vnímaný kontroverzne, pritom v minulosti Putina opakovane označil za svojho priateľa. Po ruskej invázii na Ukrajinu niekdajší kancelár odmietal odsúdiť agresiu Moskvy a kritizoval protiruské sankcie.

Vojnu na Ukrajine, ktorú Rusko označuje za špeciálnu vojenskú operáciu a ktorá je najväčším ozbrojeným konfliktom v Európe od konca druhej svetovej vojny, dnes Putin nazval lokálnou ukrajinskou krízou. Americko-izraelskú vojnu proti Iránu, ktorú prerušilo prímerie, naopak ruský prezident považuje za celosvetovú krízu. Moskva pritom opakovane hovorila o vojne na Ukrajine ako o existenčnom boji, v ktorom Rusko vzdoruje desiatkam západných krajín aj Severoatlantickej aliancii, ktoré podporujú Kyjev.

Putin láka Nemecko späť k ruskému plynu

Rusko je pripravené

bnoviť dodávky plynu do Nemecka prostredníctvom plynovodu Nord Stream, povedal Putin. Podmorské plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2 boli vážne poškodené v septembri 2022.

Putin naznačil, že akékoľvek obnovenie dodávok teraz závisí od Berlína. Povedal, že Nemecko sa musí rozhodnúť, či chce prostredníctvom Nord Streamu opäť odoberať ruský plyn.

Plynovod Nord Stream 1, ktorý privádzal plyn z Ruska do Nemecka, bol uvedený do prevádzky v roku 2011. Nord Stream 2 bol dokončený v roku 2021, jeho potrubím však plyn nikdy neprúdil. Pre ruskú inváziu na Ukrajinu vo februári 2022 nebol uvedený do komerčnej prevádzky. Obe potrubia boli poškodené výbuchom 26. septembra 2022. Plynovodom Nord Stream 1 v čase explózií plyn takisto neprúdil, čo Rusko vtedy zdôvodňovalo nevyhnutnou údržbou.

Petrohradské medzinárodné ekonomické fórum potrvá do 6. júna.

Putin môže zostať pri moci až do roku 2036. Teraz povedal, od čoho to závisí

Podľa šéfa Kremľa je príliš skoro hovoriť o tom, či bude v roku 2030 opäť kandidovať na post prezidenta.

Putin, ktorý je v Rusku pri moci už viac než štvrťstoročie, pripomenul, že ústava mu dáva možnosť znovu kandidovať v roku 2030. Na jar 2021 podpísal zmenu základného zákona, podľa ktorej môže zostať vo funkcii ďalšie dve šesťročné obdobia. Naposledy sa prezidentské voľby konali v roku 2024, podľa ústavy by tak Putin mohol Rusku vládnuť až do roku 2036.

„Len Boh vie, či mne aj vám… vydrží zdravie, aby sme sa dožili zajtrajška, pozajtrajška, a tým skôr či zdravie vydrží, aby sme mohli riešiť úlohy, ktoré pred nami stoja, a dosiahli ciele, ktoré si kladieme,“ povedal Putin v súvislosti s otázkami o jeho plánoch do budúcnosti.

Putin je vo funkcii ruského prezidenta od 31. decembra 1999 s výnimkou rokov 2008 až 2012, keď ho v Kremli vystriedal Dmitrij Medvedev a on bol premiérom.

 X X| X

 Kto predal vojenskú techniku za cenu šrotu? Jaroslav Naď s Robertom Kaliňákom si vinu prehadzujú 

Súkromná firma zatiaľ zarobila milióny.

To, čo sa na prvý pohľad javí ako obrovský škandál súčasného ministra obrany Roberta Kaliňáka, sa v priebehu pár dní zmenilo na neprehľadnú politickú prestrelku. Štát sa zbavil dvoch batérií protilietadlového raketového systému Kub za cenu šrotu, a to len za pár desiatok tisíc eur.

Najviac z toho profituje súkromná firma, ktorá tento systém predáva ďalej do Ugandy. A to za 10 miliónov eur. Jaroslav Naď ukazuje prstom na Kaliňáka, a ten zase na bývalých ministrov obrany Naďa a Martina Sklenára.

Predalo Slovensko vojenskú techniku za pár tisíc, aby na nej súkromná firma následne zarobila milióny eur? A boli stroje naozaj nefunkčné? Aj o týchto otázkach sa dnes budeme rozprávať s investigatívnym novinárom Aktualít Martinom Turčekom.

 X X X 

Rubio povedal, na čej strane stoja USA a rozhneval Lavrova. Moskve sa nepáčia slová o vojne proti Ukrajine

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa pristupuje k vojne na Ukrajine rovnako ako vláda jeho predchodcu Joea Bidena, povedal dnes ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Reagoval tak na stredajšie vyjadrenia šéfa americkej diplomacie Marca Rubia o ruskej vojne proti Ukrajine, píše agentúra Reuters.

Rubio podľa rozhlasovej stanice Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda v stredu v americkom Senáte hovoril o tom, že Washington sa v otázke ruskej invázie na Ukrajinu nepovažuje za neutrálnu stranu. „Uvalili sme sankcie na Rusko a poskytujeme aj predávame zbrane Ukrajincom,“ povedal. Vyzdvihol, ako efektívne Ukrajinci čelia ruskej agresii. Konflikt sa podľa neho nepodarí vyriešiť na bojisku, potrebné budú rokovania. Zároveň uznal, že vyjednávanie uviazlo na mŕtvom bode, pretože požiadavky Ruska a Ukrajiny zostávajú nezlučiteľné. Rubio tiež senátorom povedal, že americká administratíva dokončuje práce na novom balíku vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 400 miliónov dolárov, teda približne 8,3 miliardy českých korún.

Lavrov pripomenul, že Trump opakovane vyhlasoval, že keby bol prezidentom už skôr, vojna na Ukrajine by sa nezačala, a že ide o Bidenovu vojnu. „To, čo však Marco Rubio povedal o úlohe USA nie ako sprostredkovateľa, ale ako podporovateľa Ukrajiny, svedčí o opaku,“ povedal Lavrov. Podľa šéfa ruskej diplomacie Rubiovo vyhlásenie tiež ukazuje, že postoj Spojených štátov a Európy k vojne na Ukrajine sa príliš nelíši.

Spojené štáty sa od Trumpovho návratu do Bieleho domu vlani v januári snažia prinútiť Rusko a Ukrajinu, aby ukončili vojnu trvajúcu od februára 2022. Americké úsilie zatiaľ neprinieslo výsledky. Rusko trvá na územných požiadavkách voči Ukrajine, ktoré sú pre napadnutú krajinu neprija

X XX

Přes 50 expertů skončilo kvůli plánu Babiše a Barthy. Další členové rad to zvažují.

Z poradních orgánů vlády odešlo kvůli přesunu agend pod ministerstva přes 50 odborníků. Řekla to bývalá vládní zmocněnkyně pro lidská práva Klára Šimáčková Laurenčíková. Zaznělo to u kulatého stolu na téma Budoucnost lidskoprávní agendy pořádaného ve Sněmovně opozicí. Další členové lidskoprávních rad a výborů uvedli, že tento krok také zvažují. Poslankyně a bývalá ministryně spravedlnosti Eva Decroix (ODS) chce navrhnout vznik sněmovní komise, aby zůstala jejich expertiza zachovaná.

„Jejich podněty jsou často kritické k jednotlivým ministrům nebo jednání vlády. Úředníci byli pod zmocněnkyní právě proto, aby měli jistou nezávislost vůči jednotlivým ministrům,“ uvedla v debatě Monika Šimůnková. Jedná se o další bývalou zmocněnkyni pro lidská práva, které se roku 2022 stala zástupkyní ombudsmana.

Ombudsman Stanislav Křeček se svou zástupkyní Monikou Šimůnkovou. Ilustrační foto: Veřejný ochránce práv

„S každou vládou ten zmocněnec tak trochu bojoval,“ doplnila Šimůnková. Laurenčíková ve funkci skončila s koncem mandátu vlády Petra Fialy (ODS) loni v červnu. Její nástupkyní současný premiér Andrej Babiš jmenoval poslankyni Taťánu Malou (oba ANO).

Rada vlády pro lidská práva má podle informací na webu 29 členů. Spadá pod ni devět výborů, například pro práva dětí, obětí, cizinců, starších nebo LGBT+ lidí. Každý výbor má mezi 15 a 28 členy, dohromady jde o více než 150 lidí.

Odbory ve stávkové pohotovosti

Vláda předminulé pondělí schválila na návrh Babiše a vedoucí úřadu vlády Tünde Barthy přesun agendy lidských práv a protidrogové politiky na čtyři ministerstva. Přemístit by se od 1. července mělo i zázemí osmi vládních rad, na úřadu vlády zůstane jen kancelář zmocněnkyně pro lidská práva a poslankyně Taťány Malé a zmocněnkyně pro duševní zdraví a závislosti Dity Protopopové.

Kabinet záměr, kvůli kterému vstoupily do stávkové pohotovosti odbory úřadu vlády, hájí úsporami a lepší koordinací jejich práce. Podle Šimůnkové vedoucí úřadu vlády Bartha argumentovala tím, že lidskoprávní agenda je pro úřad extrémně zatěžující. Rada proto navrhla, aby ji podřídila novému vrchnímu řediteli sekce, který by samotné vedoucí úřadu od administrativy ulevil.

Z poradních orgánů vlády odešlo kvůli přesunu agend pod ministerstva už přes 50 odborníků. Ilustrační foto: Úřad vlády ČR

Čerpání evropských fondů v ohrožení

K lidskoprávní agendě se na úřadu vlády vážou i dotační tituly. S práci poradních orgánů se pojí i rozdělování peněz včetně evropských fondů. Podle Laurenčíkové úplně zaniká například oddělení paměťových agend s dotačním programem, který rozděloval 30 milionů korun. Decroix vyzvala zástupce jednotlivých oblastí, aby v nich analyzovali, kde případně hrozí problémy s čerpáním evropských fondů.

„Evropská komise je informovaná a vnímá to jako velmi problematické,“ dodala Laurenčíková. Země OSN podle ní musí své kroky v oblasti lidských práv pravidelně obhajovat, další jednání bude na začátku příštího roku v Ženevě.

Ombudsman Stanislav Křeček na jednání řekl, že jeho úřad zaslal premiérovi k přesunům agendy dopis. Jeho obsah ale neupřesnil. Další kroky má v plánu i Senát. Podle předsedy senátorského klubu ODS a TOP 09 Zdeňka Nytry bude pořádat k tématu veřejné slyšení. Opoziční poslanci chtějí také požádat o schůzku premiéra, který opakovaně deklaroval, že rozhodnutí o přesunu agend je konečné. Redakce České justice 

X XX

 Výročie Trianonu prinieslo nový spor. B označil výrok premiéra Magyara za absurdný

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) odmieta výroky maďarského premiéra Pétera Magyara o tom, že Maďarsko susedí samo so sebou. Vyjadrenie označil za absurdné a popierajúce históriu.

„Odmietam takéto videnie ‚histórie‘. Nie, vážený pán predseda vlády Maďarska. Vaše, a teda aj naše hranice sú jasne určené vďaka mierovým rokovaniam v Trianone po prvej svetovej vojne a opätovne potvrdené po tej druhej svetovej, kde stálo mimochodom Maďarsko na strane porazených,“ vyhlásil Blanár.

Je to historický a kultúrny odkaz na maďarské komunity za hranicami

Šéf slovenskej diplomacie zároveň zdôraznil, že odmieta akékoľvek spochybňovanie hraníc, územnej celistvosti či suverenity Slovenska. Doplnil, že ak majú pretrvať priateľské a konštruktívne vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom, má to byť bez „falošných tónov iredenty a spochybňovania histórie“.

Danko chce stopnúť Magyarove reči o Felvidéku. Do parlamentu mieri ostré uznesenie.

Magyar vo štvrtok pri príležitosti výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy z roku 1920 na slávnostnom akte podotkol, že Maďarsko je „jediná krajina na svete, ktorá susedí sama so sebou“. Preto sú podľa jeho slov potrebné dobré vzťahy so susednými krajinami, čo v uplynulých rokoch nebolo vždy pravdou a dokonca bol prerušený dialóg s najdôležitejšími spojencami, Vyšehradskou štvorkou.

X XX

Luxusná vila českého miliardára musí k zemi. Súd mu dal definitívnu stopku

Francúzsky najvyšší súd v utorok potvrdil minuloročné rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý nariadil zbúranie rozsiahlej vily, ktorú si na juhu Francúzska v minulom desaťročí nelegálne postavil český miliardár. Už skôr o to požiadala radnica obce Gordes, kde stavba stojí, pretože podľa nej nerešpektuje miestne urbanistické pravidlá, napísali tamojšie médiá.

Stredoveká dedinka Gordes vo Francúzsku.

Meno vlastníka francúzske médiá neuvádzajú, české médiá však už v minulosti informovali, že v Gordes má nehnuteľnosť realitný magnát Radovan Vítek. ČTK sa snaží získať jeho vyjadrenie.

Kasačný súd v Paríži v utorok zamietol odvolanie podané jednou zo spoločností, ktorá stojí za kontroverzným developerským projektom v Gordes. Jeho rozhodnutím sa tak stáva právoplatným rozsudok odvolacieho súdu v Nîmes o demolácii vily, ktorú si český miliardár dal postaviť v rokoch 2012 až 2017 v jednej z najznámejších dedín v pohorí Luberon v oblasti Provence 

Spor iniciovala radnica s tým, že rekonštrukcia kúpenej poľnohospodárskej usadlosti porušila miestne urbanistické pravidlá. Na mieste pôvodnej budovy s rozlohou 200 štvorcových metrov, stojacej na sedemhektárovom pozemku, podľa tlače vyrástol obrovský obytný komplex s obytnou plochou vyše 1300 štvorcových metrov na dvoch podlažiach a v suteréne. K hlavnej budove prilieha niekoľko kamenných prístavieb, prepojených veľkolepými terasami s panoramatickým výhľadom, píše francúzska tlač s tým, že náklady na výstavbu sa odhadujú na šesť miliónov eur.

Súd prvej inštancie už v roku 2022 nariadil odstránenie stavby a uložil dve pokuty vo výške 100-tisíc eur. Odvolací súd v Nîmes vlani v januári nariadenie potvrdil a uložil dve pokuty vo výške 100-tisíc eur a 250-tisíc eur. Kasačný súd sa nezaoberal celým prípadom nanovo, iba overoval, či bolo správne uplatnené právo.

Obec Gordes, ktorá leží približne 30 kilometrov východne od Avignonu a má asi 1600 obyvateľov, patrí podľa tlače k najmalebnejším miestam vo Francúzsku. V minulosti túto lokalitu s obľubou vyhľadávali umelci.

X XX

Štát spustí veľký lov na šoférov. Státisícom vodičov hrozia pokuty, strata značiek aj zákaz šoférovania

Štát už čoskoro klepne po prstoch stovkám tisíc nezodpovedných šoférov. Od 1. augusta tohto roka totiž na Slovensku začne platiť takzvaný „Lex PZP“, ktorý má šoférov bez povinného zmluvného poistenia (PZP) prinútiť, aby začali dodržiavať zákon. Budú im hroziť pokuty vo výške stoviek eur, vyradenie z evidencie motorových vozidiel a dokonca im môže byť zadržaný aj vodičský preukaz. Tento krok môže ušetriť milióny eur z garančného fondu, na ktorý sa skladajú poctiví vodiči. To by znamenalo, že ľudia by mohli výrazne ušetriť, pretože ceny PZP by nemuseli rásť tak prudko, ako sme to videli v posledných rokoch.

Zatočí nový zákon s neplatičmi PZP? Zisťovali sme, či poctivým vodičom konečne klesnú ceny poistienia.

Od 1. augusta začína na Slovensku platiť novela zákona, ktorú odborníci označujú za najzásadnejší zásah do povinného zmluvného poistenia od roku 2002. Cieľom je prinútiť státisíce neplatičov prispievať do systému, z ktorého sa doteraz hradili miliónové škody z vreciek poctivých vodičov. Dočkáme sa vďaka prísnejším kontrolám a novým pokutám lacnejšieho poistenia? O PZP rozpráva Vladimír Cvik (Superpoistenie.sk.)

Zo štatistík ministerstva vnútra vyplýva, že na Slovensku máme 600-tisíc vozidiel, ktoré sú dlhodobo nepoistené. Podľa odhadov Slovenskej kancelárie poisťovateľov (SKP) ich na našich cestách z tohto počtu jazdí asi 320-tisíc – teda približne každé desiate auto. Poisťovne v súvislosti s týmito číslami varujú pred deformáciou systému, zvýšené náklady, a rovnako aj na vysoké ceny samotného poistenia.

Aj pre tieto dôvody poisťovne zmenu legislatívy vítajú. „Zavedenie mechanizmu, ktorý uprace evidenciu vozidiel a prinesie reálne vymáhateľné pravidlá, pomôže nielen poisťovniam, ale predovšetkým motoristom, ktorí sú zodpovední a svoje vozidlo majú poistené. Novelu zákona o PZP preto považujeme za kľúčový krok k férovejšiemu systému,“ vyjadril sa riaditeľ odboru koordinácie a podpory distribučných kanálov poisťovne Allianz Jozef Smolinský.

Zmena, ktorú parlament schválil už v apríli, so sebou prinesie viacero možných sankcií. V prvom rade pôjde o pokuty. Country manažér porovnávača Superpoistenie.sk Vladimír Cvik už skôr pre pravdu priblížil, že ich výška sa bude odvíjať od hmotnosti nepoisteného vozidla. Pri prívesoch pôjde o 120 eur, vodiči osobných áut do 3,5 ton, ktorých jazdí na slovenských cestách najviac, dostanú za nesplnenie si zákonných podmienok pokutu vo výške 300 eur. Nezodpovední šoféri dodávok s hmotnosťou nad 3,5 tony zaplatia 600 eur a pri vozidlách nad 3,5 tony a do 12 ton pôjde až o 900 eur.

Od 1. októbra tohto roka prídu ešte tvrdšie sankcie. Ak totiž bude k tomuto dátumu vozidlo nepoistené viac ako 24 mesiacov, vyradia ho z evidencie. Od tohto dátumu sa platné PZP bude kontrolovať aj na staniciach STK pri technických a emisných kontrolách.

Nové právomoci dostanú aj policajti pri bežných kontrolách. Ak zastavia auto, ktoré bude v systéme evidované ako nepoistené a je zároveň vyradené z evidencie, budú môcť zadržať osvedčenie o vozidle, šoférovi môžu odobrať vodičský preukaz a príde aj o evidenčné značky. Okrem pokuty však takémuto človeku hrozí aj zákaz šoférovania na tri roky. Novela totiž zavádza automatizovaný systém, ktorý bude prepájať výmenu údajov medzi poisťovňami, SKP a evidenciou vozidiel, ktorú spravuje ministerstvo vnútra. Polícia tak bude mať prehľad o tom, kto si splnil či nesplnil svoje povinnosti.

Bude PZP lacnejšie?

Poisťovňa Allianz upozorňuje na to, že ak škodu spôsobí vodič, ktorý jazdí na nepoistenom aute, plnenie bude hradené z garančného fondu SKP. Zároveň platí, že objem peňazí, ktoré sú na toto vynkladané, z roka na rok výrazne rastie. Zatiaľ čo ešte v roku 2024 smerovalo z fondu na tento účel sedem miliónov eur, v minulom roku to bolo už 9,4 milióna eur. „Samotná Allianz vyplatila minulý rok za nepoistených motoristov takmer 2,2 milióna eur, čo je výrazný nárast oproti roku 2024, kedy to bolo 1,4 milióna eur,“ priblížil Smolinský.

Podľa Cvika z firmy na porovnávanie PZP je pointov zmeny okrem iného aj to, aby vodiči, ktorí dodržiavajú zákony, nemuseli doplácať na tých, ktorí si poistné neplatia. Platí totiž, že aj spomínané milióny eur vyplácané z garančného fondu kancelárie poisťovateľov patria medzi faktory, ktoré majú vyplv na konečné cenu povinného poistenia.

Podľa dát portálu Superpoistenie.sk stála priemerná poistka v roku 2022 ešte 118 eur, kým v roku 2025 to už bolo 168 eur. Za tri roky tak išlo o nárast o 42 percent. Najprudší skok prišiel medzi rokmi 2024 a 2025, keď priemerné poistné stúplo približne o 25 eur, teda o 17,6 percenta. Platí tak, že vodič, ktorý pred pár rokmi platil za PZP okolo 100 eur, sa dnes pri podobnom aute môže dostať o desiatky eur vyššie. A nejde iba o problém jednej poisťovne či jednej skupiny motoristov.

Podobný trend vidno aj v širších údajoch SKP, ktorá sleduje všetky typy vozidiel. Podľa týchto dát dosiahla priemerná výška PZP v roku 2024 úroveň 148 eur, no v druhom štvrťroku 2025 už stúpla na 162 eur.

Nový zákon však môže do systému dostať časť peňazí, ktoré v ňom doteraz chýbali. Cvik upozorňuje, že štát bude dlhodobo nepoistených držiteľov vozidiel postupne oslovovať a tí budú mať v zásade dve možnosti. Buď svoje auto vyradia z evidencie motorových vozidiel, alebo si ho budú musieť poistiť. Poisťovne podľa neho očakávajú, že sa môže aktivovať zhruba 100 až 150-tisíc vozidiel, ktoré si PZP začnú platiť. Do systému by tak začali prúdiť peniaze, ktoré doteraz poctiví motoristi suplovali cez garančný fond.

Neznamená to však, že PZP začne okamžite zlacňovať. Od januára 2026 sa navyše v rámci konsolidácie zvýšil odvod z PZP z ôsmich na desať percent, do cien sa premieta inflácia aj drahšie náhradné diely a škody sú čoraz nákladnejšie. Aj preto podľa Cvika poistenie nebude lacnejšie, no ak sa do systému dostanú peniaze od vodičov, ktorí sa doteraz nepoisťovali, ceny by v najbližších rokoch aspoň mohli rarásť pomalšie.

Prečo je poistenie čoraz drahšie?

Jedným z hlavných dôvodov, prečo PZP v posledných rokoch zdražuje, sú výrazne vyššie škody. Poisťovne upozorňujú, že za tým stoja najmä moderné autá, ktoré sú plné technológií, senzorov, kamier a asistenčných systémov. Tie síce zvyšujú bezpečnosť, no pri nehode zásadne predražujú opravy. Aj zdanlivo bežná kolízia dnes môže znamenať zásah do citlivých komponentov, ich výmenu a následnú kalibráciu.

Ukazujú to aj štatistiky poisťovne Allianz za roky 2019 až 2025. Pri havarijnom poistení stúpli vyplatené poistné plnenia zo zhruba 104 miliónov eur v roku 2019 na viac ako 126 miliónov eur v roku 2025, teda o vyše ako 21 percent. Ešte výraznejší tlak vidno pri PZP, kde objem plnení vzrástol o viac ako 22 percent. Priemerné náklady za škodu na aute sa za sedem rokov zvýšili o 50 percent – z takmer 1 555 eur v roku 2019 na 2 333 eur v roku 2025.

Ešte dramatickejší vývoj nastal pri škodách na zdraví. Podľa Allianzu priemerné náklady za škodu na zdraví z PZP stúpli od roku 2019 do roku 2025 až o 105 percent, z necelých 4-tisíc eur na viac ako 8 100 eur. V praxi to znamená, že počet škôd síce prudko nerastie, no každá jedna poistná udalosť je pre poisťovňu výrazne drahšia než v minulosti.

Riaditeľ odboru likvidácie poistných udalostí Allianz Dárius Nógli upozorňuje, že za rastom nákladov je kombinácia viacerých faktorov. „Kým v minulosti znamenala menšia nehoda relatívne jednoduchú opravu karosérie, dnes často dochádza k poškodeniu citlivých komponentov, ako sú senzory, kamery či asistenčné systémy, ktoré sú finančne náročné na výmenu aj kalibráciu. Aj relatívne bežná kolízia tak môže znamenať výrazne vyššie náklady, než boli vodiči zvyknutí v minulosti,“ vysvetľuje Nógli.

X X X

Šéf Kremľa prekvapil slovami o Zelenskom: Môže podpísať mier. Potom prišla výhrada, ktorá mení všetko

Rusko môže ovládnuť Donbas a zároveň dosiahnuť mierovú dohodu s Ukrajinou. Novinárom na okraj Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra (SPIEF) to povedal ruský prezident Vladimir Putin. Podľa agentúry Reuters zároveň vyhlásil, že americký prezident Donald Trump, ktorý sa snaží sprostredkovať mierové riešenie, požiadal Rusko o kompromis. Moskva je na takýto krok pripravená, no kompromis musí urobiť aj Kyjev, poznamenal šéf Kremľa. Ukrajina od februára 2022 vzdoruje ruskej invázii.

Satelity odhalili rozsah škôd po ukrajinskom údere v Petrohrade

„Nemyslím si, že Kyjev je pripravený na kompromisy,“ povedal zároveň Putin. Prinútiť Kyjev k ústupkom by podľa neho mohol Trump, ktorého mierové návrhy ruský prezident považuje za možný základ mierovej dohody. Povedal tiež, že Európska únia nemôže byť sprostredkovateľom pri riešení konfliktu, ale môže pomôcť pri jeho hľadaní.

Prípadnú mierovú dohodu s Ruskom by podľa Putina mohol za Ukrajinu podpísať prezident Volodymyr Zelenskyj. Zároveň však opäť spochybnil legitimitu hlavy ukrajinského štátu, keď povedal, že otázku Zelenského prezidentstva by mali zodpovedať právnici. Rusko opakovane tvrdí, že Zelenského mandát vypršal v máji 2024, takže vo funkcii zostáva nelegitímne. Ukrajinské zákony však zakazujú konanie volieb počas vojnového stavu, ktorý krajina vyhlásila po tom, ako ju Rusko na Putinov rozkaz vo februári 2022 napadlo.

„Keď to bude aktuálne, nájdeme na Ukrajine tých, ktorí mierovú dohodu podpíšu,“ povedal Putin. „Dohodu podpíšeme s legitímnymi zástupcami, možno aj so Zelenským,“ uviedol.

Putin novinárom povedal, že Rusko má všetky zdroje potrebné na to, aby na Ukrajine dosiahlo svoje vojenské ciele. Uviedol tiež, že ruské jednotky postupujú. „Rusko na Ukrajine za posledné obdobie ovládlo 2440 štvorcových kilometrov,“ povedal. Poznamenal, že Luhanskú oblasť ruské sily plne kontrolujú, Doneckú oblasť ovládajú na 85 percent a obsadili 80 percent Záporožskej oblasti.

Agentúra AFP pritom v pondelok s odvolaním sa na vlastnú analýzu údajov poskytnutých americkým Inštitútom pre štúdium vojny (ISW) napísala, že Ukrajina v máji dobyla späť približne 282 štvorcových kilometrov, čím druhý mesiac po sebe zmenšila plochu územia okupovaného Ruskom. V apríli sa podľa AFP plocha územia ovládaného Moskvou – prvýkrát za dva a pol roka – zmenšila približne o 120 štvorcových kilometrov.

Putin s novinármi hovoril okrem iného o tom, že ukrajinská armáda sa potýka s katastrofálnym nedostatkom vojakov a že Ukrajina nemá strely s plochou dráhou letu ani ďalšie zbrane, ktoré má naopak Rusko k dispozícii. Zmienil sa aj o dronových útokoch, ktoré Ukrajina podniká v sebaobrane.

Kolíska ruského námorníctva dostala tvrdý úder. Video ukazuje drsnú devastáciu raketovej korvety aj nálety v Petrohrade

„Musíme posilniť náš systém protivzdušnej obrany,“ povedal. „Bohužiaľ, niektoré ukrajinské drony ním do Ruska prenikajú,“ uviedol. Ukrajina v noci na stredu vyslala na Petrohrad, kde sa SPIEF koná, viacero bezpilotných lietadiel. Tie podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského zasiahli v druhom najväčšom ruskom meste dôležité ciele vrátane petrohradského ropného terminálu.

Putin sa v rozhovore s novinármi na SPIEF vrátil aj k svojmu skoršiemu návrhu, aby prípadné rozhovory medzi Ruskom a Európou sprostredkoval bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder.

„Kto by mohol byť sprostredkovateľom rozhovorov medzi Ruskom a Európou, ak nie bývalý nemecký kancelár Schröder?“ položil si Putin otázku. „Nie je to môj priateľ, je to nemecký predstaviteľ,“ uviedol o 82-ročnom Schröderovi.

Samotný Schröder, ktorý je nielen v Nemecku pre svoje pôsobenie v ruských spoločnostiach vnímaný kontroverzne, pritom v minulosti Putina opakovane označil za svojho priateľa. Po ruskej invázii na Ukrajinu niekdajší kancelár odmietal odsúdiť agresiu Moskvy a kritizoval protiruské sankcie.

Vojnu na Ukrajine, ktorú Rusko označuje za špeciálnu vojenskú operáciu a ktorá je najväčším ozbrojeným konfliktom v Európe od konca druhej svetovej vojny, dnes Putin nazval lokálnou ukrajinskou krízou. Americko-izraelskú vojnu proti Iránu, ktorú prerušilo prímerie, naopak ruský prezident považuje za celosvetovú krízu. Moskva pritom opakovane hovorila o vojne na Ukrajine ako o existenčnom boji, v ktorom Rusko vzdoruje desiatkam západných krajín aj Severoatlantickej aliancii, ktoré podporujú Kyjev.

Putin láka Nemecko späť k ruskému plynu

Rusko je pripravené

bnoviť dodávky plynu do Nemecka prostredníctvom plynovodu Nord Stream, povedal Putin. Podmorské plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2 boli vážne poškodené v septembri 2022.

Putin naznačil, že akékoľvek obnovenie dodávok teraz závisí od Berlína. Povedal, že Nemecko sa musí rozhodnúť, či chce prostredníctvom Nord Streamu opäť odoberať ruský plyn.

Plynovod Nord Stream 1, ktorý privádzal plyn z Ruska do Nemecka, bol uvedený do prevádzky v roku 2011. Nord Stream 2 bol dokončený v roku 2021, jeho potrubím však plyn nikdy neprúdil. Pre ruskú inváziu na Ukrajinu vo februári 2022 nebol uvedený do komerčnej prevádzky. Obe potrubia boli poškodené výbuchom 26. septembra 2022. Plynovodom Nord Stream 1 v čase explózií plyn takisto neprúdil, čo Rusko vtedy zdôvodňovalo nevyhnutnou údržbou.

Petrohradské medzinárodné ekonomické fórum potrvá do 6. júna.

Putin môže zostať pri moci až do roku 2036. Teraz povedal, od čoho to závisí

Podľa šéfa Kremľa je príliš skoro hovoriť o tom, či bude v roku 2030 opäť kandidovať na post prezidenta.

Putin, ktorý je v Rusku pri moci už viac než štvrťstoročie, pripomenul, že ústava mu dáva možnosť znovu kandidovať v roku 2030. Na jar 2021 podpísal zmenu základného zákona, podľa ktorej môže zostať vo funkcii ďalšie dve šesťročné obdobia. Naposledy sa prezidentské voľby konali v roku 2024, podľa ústavy by tak Putin mohol Rusku vládnuť až do roku 2036.

„Len Boh vie, či mne aj vám… vydrží zdravie, aby sme sa dožili zajtrajška, pozajtrajška, a tým skôr či zdravie vydrží, aby sme mohli riešiť úlohy, ktoré pred nami stoja, a dosiahli ciele, ktoré si kladieme,“ povedal Putin v súvislosti s otázkami o jeho plánoch do budúcnosti.

Putin je vo funkcii ruského prezidenta od 31. decembra 1999 s výnimkou rokov 2008 až 2012, keď ho v Kremli vystriedal Dmitrij M

Státní zástupce žádá 18 tisíc. Soud chce zrušit část zákona prosazeného Fialovou .Vláda Petra Fialy prosadila platovou novelu v březnu 2025 navzdory prezidentskému vetu. Část zákona nyní přezkoumá Ústavní soud. Foto: Úřad vlády ČR

Zpětné snížení platů státních zástupců od loňského ledna může být protiústavní. K takovému závěru dospěl Obvodní soud pro Prahu 1. Kvůli jedné z platových žalob se v květnu obrátil na Ústavní soud a navrhl zrušení části letošní platové novely. Soud přitom nezpochybnil samotnou výši platů státních zástupců. Vadí mu ustanovení, které nová pravidla vztáhlo i na období před účinností zákona.

Návrh podal soudce David Štamberk v řízení o žalobě státního zástupce, který požaduje doplacení 18 tisíc korun za únor a březen 2025. Podle soudu nikdo nezpochybňuje skutkový stav. Žalobce dostal za leden 2025 plat vypočtený z tarifního platu 151 400 korun. Za únor a březen už mu zaměstnavatel vypočetl plat z tarifního platu 142 400 korun. Žalob podalo loni více státních zástupců.

Soud napadl pouze retroaktivitu

Obvodní soud zdůraznil, že neusiluje o zrušení ustanovení, které stanovilo novou platovou základnu státních zástupců. Napadá pouze článek IV zákona č. 57/2025 Sb. Ten rozšířil nová pravidla už na období od 1. ledna 2025, přestože zákon vyšel ve Sbírce zákonů až 6. března a účinnosti nabyl o den později.

Spor souvisí s platovou novelou vlády Petra Fialy. Sněmovna ji schválila v březnu 2025 navzdory vetu prezidenta Petra Pavla. Novela obsahovala přechodné ustanovení, podle něhož se nová pravidla pro výpočet platů soudců a státních zástupců použila zpětně už od 1. ledna 2025. „Jinými slovy, zákonodárce výslovně stanovil, že nová právní úprava se použije na období, které již uplynulo,“ uvádí soud.

Právě v tom vidí rozpor s ústavním pořádkem. Podle návrhu jde o takzvanou pravou retroaktivitu, kdy nová právní norma zpětně mění právní následky skutečností, které nastaly ještě před jejím přijetím. „Právě to je podstata pravé retroaktivity. Nová právní norma spojuje s právními skutečnostmi, které nastaly před jejím vyhlášením a účinností, jiné právní následky, než jaké s nimi spojoval právní stav dosavadní,“ stojí v návrhu.

Jiná argumentace než u soudců

Soud současně upozornil, že nestaví svůj návrh na stejné argumentaci jako Ústavní soud v případech soudcovských platů. Připomněl, že důvody neústavnosti, o které se opírá judikatura týkající se soudců, nelze automaticky přenášet na státní zástupce. „Důvodem podání předmětného návrhu je toliko její retroaktivní účinek,“ konstatuje soud.

Unie státních zástupců usiluje o doplacení loňských platů veřejných žalobců Ilustrační snímek. Foto: Veřejná žaloba

Návrh proto opírá především o princip právního státu, zákaz pravé retroaktivity, ochranu právní jistoty a legitimního očekávání.

Stát podle soudu změnil pravidla až po vykonané práci

Podle návrhu vykonával žalobce svou práci v lednu, únoru i části března 2025 v době, kdy nová platová základna ještě neexistovala. Teprve poté vstoupila v účinnost úprava, která jeho odměňování změnila zpětně.

Soud odmítl argument, že na věci nic nemění splatnost platu až po vykonání práce. „Splatnost platu není totožná s otázkou, podle jakých hmotněprávních pravidel se plat určuje. Zákonodárce může pravidla odměňování pro futuro změnit, nemůže je však bez ústavně přijatelného důvodu měnit zpětně k tíži adresáta za práci již vykonanou,“ uvádí návrh.

Podle soudu navíc zákon nenabízí žádný mimořádný důvod, který by takový zásah ospravedlnil. „Nejde o úpravu ve prospěch dotčených osob, nýbrž o úpravu, která jejich majetkové postavení zpětně zhoršuje,“ konstatuje soud.

Soud odkazuje i na právo na spravedlivou odměnu

Vedle principu právního státu soud argumentuje také článkem 28 Listiny základních práv a svobod, který zaměstnancům zaručuje právo na spravedlivou odměnu za práci. Podle návrhu napadené ustanovení „nezměnilo pravidla odměňování jen do budoucna“, ale „zpětně zasáhlo do určení platu za období, v němž již byla práce vykonána“.

Soud proto dospěl k závěru, že článek IV zákona odporuje nejen principům právního státu, ale i právu na spravedlivou odměnu za práciikát

Unie státních zástupců žaloby podpořila

Unie státních zástupců loni podpořila podávání žalob na doplacení platů za část let 2024 a 2025. Upozorňovala mimo jiné právě na to, že platy za únor a březen 2025 určil zpětně účinný zákon. Současně avizovala, že jednou z možných cest může být předložení sporné otázky Ústavnímu soudu.

Právě to se nyní stalo. Pokud Ústavní soud návrhu Obvodního soudu pro Prahu 1 vyhoví, zruší pouze ustanovení o zpětné účinnosti zákona. Samotnou platovou základnu státních zástupců ponechá beze změny.

Eva Paseková, ceskajustice

X X X

Zelenskyj šokuje, Putinovi poslal list. Jedna veta môže v Kremli zarezonovať najviac. Peskov reagoval

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v otvorenom liste adresovanom svojmu ruskému náprotivku Vladimirovi Putinovi napísal, že Rusko tento rok neovládne ukrajinskú Doneckú oblasť. Vyzval ho na ukončenie ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá trvá už piaty rok, a navrhol, aby sa spolu stretli.

Zelenskyj v liste pripomína, že Putin je pri moci už viac ako 26 rokov a vzťahy medzi Ukrajinou a Ruskom sa za ten čas podľa neho zmenili od obchodných a civilných tém k úderom, stratám a vojne. „Táto vojna je vaša osobná voľba — vojna bez skutočnej príčiny. Tak si ju bude pamätať história,“ odkázal Putinovi. Uviedol, že Ukrajina je počas rokovaní pripravená dodržiavať prímerie, ktoré by mohli monitorovať Spojené štáty. Osobné stretnutie by sa podľa neho mohlo uskutočniť v neutrálnej krajine a menoval Švajčiarsko, Turecko alebo krajiny arabského sveta.

Podľa Putina však nie je potrebné kvôli rokovaniam zastaviť boje.

Zelenskyj tiež navrhol výmenu všetkých vojnových zajatcov a prijatie opatrení na návrat civilistov a detí unesených počas vojny. „Frontová línia je dnes čiarou, od ktorej sa musí začať diplomacia,“ uviedol.

Ukrajinský prezident zároveň navrhuje, aby sa do procesu zapojili aj ďalší účastníci. Keďže vojna prebieha v Európe a Ukrajina potrebuje bezpečnostné garancie, podľa Zelenského by súčasťou rokovaní mala byť Európa aj Spojené štáty. Tvrdí, že predchádzajúce dohody s Ruskom, vrátane Minských dohôd, zlyhali, a preto treba hľadať priame odpovede na zásadné otázky.

Ukrajinci napadli ruskú elitnú loď v Azovskom mori

Zelenskyj tiež pripomenul, že vojna sa čoraz citeľnejšie vracia aj na územie Ruska. Spomína ukrajinské drony a rakety, nedostatok benzínu, rast cien, obmedzenia aj možnosť ďalšej mobilizácie. Podľa Zelenského sa Putinovi zužuje priestor na udržiavanie lojality vlastného obyvateľstva. „Nebudete mať dosť peňazí ani politického kapitálu, aby ste si kupovali lojalitu Rusov tak, ako ste to robili posledných 26 rokov,“ uviedol.

V liste sa odvoláva aj na údaje o ruských stratách na fronte. Podľa správy, ktorú mal dostať, prekročil počet zabitých a ťažko zranených ruských vojakov v máji opäť hranicu 30-tisíc. Zároveň priznáva, že aj Ukrajina prichádza o svojich ľudí. „Strácame našich ľudí a každá strata je pre nás bolestivá,“ napísal.

Zelenskyj zdôraznil, že Ukrajina nechce trvalú vojnu. Podľa neho sa potvrdilo, že Rusko podcenilo ukrajinský odpor. „Ukrajina si zachovala nezávislosť. A zachová si ju,“ uviedol. Zároveň pripomenul, že Kyjev si dokázal zabezpečiť podporu partnerov, zbrane aj financovanie, zatiaľ čo Rusko čelí sankciám.

„Ak osobne nedospejete k záveru, že je načase ukončiť vojnu, Ukrajina bude ďalej bojovať za svoju existenciu,“ odkázal Zelenskyj šéfovi Kremľa a dodal, že aj on bude musieť bojovať, a to nie za existenciu Ruska, ale za svoju vlastnú. „A toto nie je hrozba z mojej strany ani zo strany Ukrajiny. Je to fakt ruskej histórie, ktorý dobre poznáte: keď Rusko zoslabne, prichádzajú zmeny,“ uviedol prezident Ukrajiny.

List uzavrel slovami: „Dosť bolo vojny. Ukrajina navrhuje ukončiť túto vojnu.“

Rusko napadlo Ukrajinu vo februári 2022, čím rozpútalo najväčší konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny. Pri ruských útokoch v napadnutej krajine denne zomierajú civilisti, ďalší sú zranení alebo trpia psychickými traumami. Vznikajú tiež obrovské škody na civilnej a energetickej infraštruktúre, kultúrnom aj prírodnom dedičstve Ukrajiny. Ukrajina sa bráni s podporou západných krajín a podniká odvetné útoky v ruskom vnútrozemí. Uvádza, že sa zameriava na vojenské ciele nepriateľa a jeho ropnú infraštruktúru s cieľom obmedziť príjmy Ruska z predaja tejto suroviny. Pri týchto útokoch tiež zomierajú ľudia, je ich však výrazne menej ako na Ukrajine.

Zelenskyj sa môže s Putinom stretnúť v Moskve, reaguje Peskov

Ukrajinský prezident je kedykoľvek vítaný v Moskve, aby sa stretol s prezidentom Putinom. Vo štvrtok to vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii na Zelenského otvorený list, v ktorom navrhuje ukončenie vojny, prímerie a osobné stretnutie s Putinom.

„Zelenskyj môže prísť do Moskvy kedykoľvek,“ citovali Peskova štátne médiá. Zelenského list Putinovi podľa neho zatiaľ nepredložili.

X X X

Slovensko chystá Cypru poriadne prekvapenie (Radačovského). Dočkáme sa diplomatickej blamáže?

Našim poslancom sa veru dobre žije. No nie tak, že by nemohlo byť ešte lepšie. Potvrdiť to môžu Peter Kmec (Hlas) a Miroslav Radačovský (SNS). Z poslaneckej lavice sa vydávajú do Stredozemia. Nie sa slniť, ale na veľvyslanecké posty. Jeden do večného mesta, druhý na horúci, rozdelený ostrov.

Kým v Kmecovom prípade nejde o žiadne prekvapenie, je to bývalý kariérny diplomat, ktorý zablúdil do politiky, bývalý sudca s „pestrou“ minulosťou Radačovský, ktorý sa zviditeľnil v kauze pozemkov Andreja Kisku, je iná kapitola. Hoci opozícia vyčíta Kmecovi zlyhanie v kauze miliónových dotácií do investičného a technologického centra vo Voderadoch a „pokútnej“ kúpy pozemkov, skôr ako o zlyhanie ide o výstrahu, že diplomati by sa nemali hrnúť do oblastí, ktorým nerozumejú.

So sudcom Radačovským je to ťažšie. Ako sa sám priznal, skúsenosti pre taký dôležitý diplomatický post nemá žiadne. Tak prečo sa tam pýta? Ešte nedávno vravel, že na veľvyslaneckú ponuku už zabudol. No SNS chýba jeden poslanec do klubu (vypomáha Smer), nezávislého Radačovského túži nahradiť poslušným straníkom (primátorom Holíča). Ale môžeme si dovoliť poslať na rozdelený ostrov v blízkosti erupčného Blízkeho východu amatéra?

Radačovský už nie je ani najmladší – má 72 rokov. V tom on problém nevidí a odvoláva sa na generálneho tajomníka OSN Guterresa – ten je o štyri roky starší. Sám sa pritom pochválil, že má toľko peňazí, že by si mohol dovoliť užívať 10 rokov niekde na pláži pri mori s jachtou v prístave a dať sa v luxusnom hoteli obsluhovať čašníkom.

Navyše, bývalý sudca má aj svojrázne temperamentné správanie. Predviedol sa pri vypočúvaní vo výboroch v NR SR. Slová o odchode cez okno či pľuvaní do tváre (zašpinení si slín) nemenovaného poslanca, veru o diplomatickom slovníku a schopnostiach nehovoria. A to aj napriek tomu, že neskôr sa Radačovský za svoje správanie ospravedlnil.

Radačovský sa na Cyprus teší. Pripomenul, že Cyprus má v štátnom znaku holubicu a on dávnejšie v pléne europarlamentu – kam sa dostal na kandidátke extrémistickej Kotlebovej ĽS NS – vypustil spod saka holubicu mieru. Za svoj sen považuje pomenovať jednu ulicu na Cypre Ulicou slovensko-cyperského priateľstva.

Dokážu na horúcom Cypre dostatočne oceniť kvality nového slovenského veľvyslanca? Úspechom bude, keď dostane diplomatický „agrément“, teda súhlas. Pre renomé Slovenska bude výhrou, ak nenarobí veľa hanby. Rozhodla koaličná matematika.

 X X X

Barcelona využívá návštěvy papeže. K pronájmu jsou i balkony nad cestou, kudy pojede. 

Někteří obyvatelé centra Barcelony nabízejí k pronájmu své balkony na 10. června. Městem tehdy projede papež Lev XIV. před obřadem v chrámu Sagrada Família. Z balkonů bude možné sledovat jeho průjezd papamobilem. Cena začíná na 100 eurech (asi 2400 korun) za osobu, uvedl deník La Vanguardia.

 „Soukromý balkon pro 6 osob. Ideální pro rodiny, skupiny, fotografy a poutníky. Vychutnejte si exkluzivní výhled z výšky na papežovu návštěvu. Cena 1200 eur,“ citoval deník La Vanguardia jeden z inzerátů.

Ceny se liší podle typu nabídky. Někteří inzerenti umožňují sdílení balkonu s cizími lidmi, kde cena začíná na 100 eurech za osobu. Vyšší částky si pak účtují za pronájem celého balkonu pro skupiny.

Někteří inzerenti naopak cenu neuvádějí a tvrdí, že je „k jednání“. Zdůrazňují například, že jde o „jedinečnou lokalitu“, kde si bude možno „vychutnat“ z jednoho místa všechny klíčové momenty akce: průjezd papamobilu, osvětlení při slavnostním otevření věže Ježíše Krista i dronovou show nad chrámem.

Některé nabídky zdůrazňují „dokonalým výhled bez stromů“. Jiné zahrnují i doplňkové služby, například občerstvení nebo přístup do koupelny. Kromě balkónů se lidé snaží vydělávat i na parkovacích místech v blízkosti Sagrada Família. Nabízejí také průvodcovské služby nebo přepravu taxi. Do prodeje se zapojili i obchodníci se suvenýry. V Barceloně prodávají hrnky, tašky či trička s obrázkem papeže Lva XIV. před chrámem Sagrada Família.

Lev XIV. týdenní návštěvu Španělska zahájí v sobotu v Madridu. Setká se tam s královským párem či premiérem Pedrem Sánchezem. V pondělí 8. června vystoupí v parlamentu na společném zasedání obou komor, což bude podle místních médií v případě hlavy katolické církve poprvé.

V Barceloně 10. června, v den 100. výročí úmrtí katalánského architekta Antoniho Gaudího, bude papež sloužit mši v bazilice Sagrada Família, v níž také požehná věži Ježíše Krista, která z této stále nedokončené stavby dělá nejvyšší chrám světa. Část požehnání věži by měl pronést v katalánštině, jinak bude hovořit španělsky.

 V Katalánsku papež 10. června navštíví také věznici u Barcelony a zavítá do kláštera Montserrat. Pobyt ve Španělsku ukončí na Kanárských ostrovech, kde se mimo jiné setká se zástupci organizací, které pomáhají migrantům. Na Kanárské ostrovy ho doprovodí i španělský premiér Sánchez.

X X X

Košická polícia chytila kontajnerového fantóma. Usvedčili ho kamery

V posledných týždňoch pribúdali v metropole východu požiare kontajnerov, tomu je už ale koniec. Podpaľač skončil v rukách polície.

Na svedomí mal toho viac ako dosť. Tri plastové nádoby, určené na komunálny odpad a jednu nádobu na bioodpad, pohltili v noci 9. apríla 2026 na Palárikovej ulici v Košiciach plamene. V tú noc však začalo horieť aj v stojisku uložených siedmich plastových nádob na komunálny odpad na rohu Fibichovej a Zlatej ulice v Košiciach. Na miesto okamžite vyrážali príslušníci Hasičského a záchranného zboru i policajti.

Za jednu noc podpálil niekoľko kontajnerov

Kontajnerový fantóm ale pokračoval vo svojej „zábavke“ aj 21. apríla na Podtatranského ulici, kde v plamene pohltili plastovú nádobu na komunálny odpad. V oboch prípadoch začali policajti po osobe alebo osobách, ktoré našli záľubu v podpaľovaní plastových nádob, intenzívne pátrať. Zároveň bolo začaté trestné stíhanie pre prečin poškodzovania cudzej veci a košickí kriminalisti veľmi aktívne začali vykonávať úkony potrebné na náležité objasnenie týchto skutkov.

Podpaľač si nedal pokoj a 5. mája okolo 03.30 hodiny vzbĺkli na Štefánikovej ulici v Košiciach dve plastové nádoby na komunálny odpad. Oheň sa však rozšíril aj na vedľa zaparkované osobné motorové vozidlo zn. Suzuki. Jeho majiteľ predbežne vzniknutú škodu vyčíslil na viac ako 9 – tisíc eur.

Zvýšený počet horiacich kontajnerov v Košiciach viedol až k zvolaniu bezpečnostnej rady na Okresnom úrade Košice.

To žiaľ nebolo všetko. „20. mája sa podpaľač prihlásil o slovo opäť. Tentokrát krátko po 03.30 hodine zapálil nádobu na komunálny odpad na Rastislavovej ulici v Košiciach. Vtedy však nezhorela iba jedna nádoba, ale požiar sa rozšíril aj na vedľajšiu nádobu na papier a ďalšie dve nádoby na plasty,“ informovala košická krajská policajná hovorkyňa Lenka Ivanová. Dodala, že škodu predbežne vyčíslenú na vyše 3500 eur však vzniknutý požiar spôsobil aj na zaparkovanom vozidle zn. VW Touran, na ktoré sa rozšíril.

Tú istú noc ale podpaľač zrejme udrel opäť, lebo podľa výsledkov doterajšieho vyšetrovania sa z Rastislavovej ulice presunul na Mlynársku ulicu, kde podpálil plastovú nádobu na papier, od ktorej sa požiar rozšíril na vedľajšiu plastovú nádobu na papier, dve plastové nádoby na plasty, dve plastové nádoby na zber skla a dve nádoby na bioodpad. Ani tu to nebola jeho „konečná“, na Vojvodskej ulici v Košiciach podpálil ďalšiu plastovú nádobu určenú na zber papiera, od ktorej sa vznietila aj nádoba na komunálny odpad.

Zvýšený počet horiacich kontajnerov v Košiciach viedol až k zvolaniu bezpečnostnej rady na Okresnom úrade Košice. Podpaľača napokon vypátrali košickí policajti.

Dôsledkom vyčíňania podpaľač bolo, že Košičania sa na sociálnych sieťach začali dožadovať zlepšenia bezpečnostnej situácie. Od polície zároveň očakávali, že ho čo najskôr chytia. „Vyšetrovanie takýchto prípadov je veľmi náročné, lebo je nevyhnutné veľmi dôkladne rozanalyzovať každý detail, ktorý môže hoci len malou časťou pomôcť k objasneniu. Skóre pre podpaľača však už bolo privysoké. Obyvatelia sa oprávnene začali obávať o svoje zdravie, bezpečnosť či majetok,“ priblížila Ivanová. „Na pracovnom stretnutí, ktoré sa 25. mája uskutočnilo na pôde Okresného úradu v Košiciach, bolo za Policajný zbor deklarované, že polícia robí všetko preto, aby „podpaľač“ skončil v rukách mužov zákona čo najskôr,“ dodala.

Páchateľa chytili, stretnutie pomohlo

A výsledky na seba naozaj nenechali dlho čakať – vykonané úkony priviedli policajtov na správnu stopu a získaná dôkazná situácia umožnila 39-ročného Košičana obviniť z prečinu poškodzovania cudzej veci, a to hneď štyrikrát. „Policajti však budú na prípadoch podpálených kontajnerov pracovať aj naďalej, aby preverili prípadnú súvislosť tohto muža s ďalšími požiarmi na území mesta Košice,“ zdôraznila policajná hovorkyňa.

Zvýšený počet horiacich kontajnerov v Košiciach viedol až k zvolaniu bezpečnostnej rady na Okresnom úrade Košice.

Väčšina podpálených kontajnerov zhorela v košickej mestskej časti Juh. Aj preto starostka Anna Súkeníková iniciovala zasadnutie bezpečnostnej rady okresu. „Mestská časť pracuje na ďalšom rozšírení inteligentného kamerového systému napojeného na mestskú políciu. Na stretnutí sme riešili zvýšenie bezpečnostných opatrení, navýšenie hliadkovej činnosti a intenzívnejšiu spoluprácu všetkých zložiek,“ informovala starostka s tým, že na stretnutí otvorili aj problematiku neprispôsobivých obyvateľov či pitia alkoholu na verejnosti.

Podľa nej by pomohlo aj opätovné sprevádzkovanie záchytných izieb. Mestská časť Juh zároveň chystá podpis memoranda o spolupráci s občianskymi hliadkami na sídlisku Železníky, ktoré sa podľa jej slov 

X XX

VELKÉ  SUCHO  TRÁPÍ  ZEMĚDĚLCE