J.V.:Geopolitika i nás samozřejmě silně ovládá a její důsledky musíme respektovat. Bezprostředně nás nesporně nejvíce zatěžuje americko-izraelská válka na blízkém Východě, která mimo jiné přinesla s sebou výrazné navýšení cen motorových paliv a zřejmě i problémy našich zemědělců s nákupem levných hnojiv.
Ta válka mimochodem z běžného pohledu byla rozhodně Trumpovým hrubým omylem a její počátek spojený s vyvražděním iránských nejvyšších představitelů byl zavrženíhodný.
Pro celkovou situaci v Evropě ovšem má stále zásadní vliv konflikt na Ukrajině, jehož příčinu každá ze stran vysvětluje jinak a Rusko jej chápalo jako reakci na nebezpečné přibližování vojenského paktu NATO k jeho hranicím, stejně jako podvodné jednání ze strany Západu při dodržování smluv Minsk I a Minsk II, které bývalá německá kancléřka Merkelová označila jako taktiku k posílení vojenské síly Ukrajiny, což potvrdil i bývalý francouzský prezident Holande, který jí při jednáních asistoval.
Když následně Putin při opakovaných jednáních s tehdejším prezidentem Bidenem nepochodil a nepřesvědčil jej o vyváženém uspořádání NATO-Rusko, nastala invaze. Jistě z formálního hlediska šlo o agresi, ale ta je světových velmocí normou. Brutální bombardování Jugoslávie bez mandátu OSN, při kterém byly vražděny děti jsou toho příkladem, válka proti Iráku měla rovněž vylhanou příčinu údajných zbraní hromadného ničení. A přiblížení NATO k samotným hranicím Ruska a zčásti i tajné budování vojenských zařízení na území Ukrajiny nesporně představují důvod k obraně, protože NATO bylo a je budována jako nepřátelská vojenská organizace proti Rusku…
Nástupem Donalda Trumpa, který nikdy nebyl obdivovatelem NATO, se objevila šance na ukončení konfliktu s Ukrajinou. Vyvrcholením jeho snah bylo jednání Trump-Putin na Aljašce, jehož důsledky následně narazily na bojkot ze strany evropských zástupců NATO.
Dnes se ukazuje, že nejen prakticky celá Evropská unie má jediný prioritní zahraničně- politický cíl, tj, porážku Ruska, ale nastal zlom i v samotných USA, kde tento posun nastal právě v tomto týdnu, kdy se republikáni přidali na stranu podpory Ukrajiny vedle demokratů.
Při posledním usnesení Sněmovny reprezentantů, Trump utrpěl dramatickou porážku, protože pro balík pomoci Ukrajině se k demokratům přidalo 18 republikánů a odsouhlasili společně 1 miliardu USD přímé pomoci, až 8 mld USD úvěrů na nákup amerických zbraní a další nové sankce proti ruské ropě, bankám a těžebnímu sektoru.
Zároveň nestala revolta i v nejbližším okruhu Trumpových spolupracovníků, kdy odvěký jestřáb a vášnivý milovník paktu NATO státní tajemník Mark Rubio prohlásil, že USA se sice snaží o zprostředkování jednání o ukončení konfliktu, ale nesporně stojí na straně Ukrajiny, protože Ukrajině dodávají zbraně i sankcionují Rusko.
Naše, ale i světová média jsou jistě plné vzájemného špičkování mezi Putinem a Zelenským, kdy Zelenskyj zaslal Putinovi tak arogantní dopis, na který logicky nemohl Putin zareagovat jinak, že v poslední reakci uvedl: Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj musí přestat uzurpovat moc a v zemi uspořádat volby. Ruský prezident Vladimir Putin to prohlásil 5. června během plenárního zasedání Petrohradského mezinárodního ekonomického fóra.
Nějaké setkání Putin – Zelenský nás tedy jistě nečeká.
Co dál?
Po odpadnutí rebela Orbána, který smír s Ruskem prosazoval, zůstává v Evropě už jen Robert Fico, ale toho zjevně bude chtít EU teroristicky udolat ekonomickými nástroji. EU nesporně bude situaci hrotit na hranu. Na vyjednávání ze strany USA už se logicky také nemůžeme spolehnout.
I během 2.světové války se Stalinův Sovětský svaz mohl spolehnout na západní velmoci, zejména USA a Velkou Británii.
Dnes zůstává Rusko pro celý Západ nepřítelem, který pevně stojí za Ukrajinou. Nikdy tedy nebyla geopolitická situace Ruska ve vztahu k Západu tak zlá.
A nejde o to, že domácí situace v Rusku rozhodně není nijak dramatická.
Kdo využívá svobodného přístupu k informacím a zaznamenává například rozsáhlé youtubové kanály, vidí obraz nejen klidně fungující nádherně upravené Moskvy, ale například i cestu amerického sympatického mladíka, který jen s kolem a zřejmě i s kameramanem se vydal na cestu po transsibiřské magistrále procházející širokými lány a narážejícími i na osady, kde nakupuje v místních magazínech a předhání se na kole s malými malčiky, kteří mu ukazují, kde je případný nejbližší hotel. A to nemluvím o Češích, kteří se do Ruska přestěhovali, jsou mladí a úspěšně studují a zasílají neformální videa z Ruska
Jak ukázal onen americký mladík v Moskvě, i někde u Bajkalu, klid a mír.
Konflikt na Ukrajině ? A to je co?
Vlastně jediná věc, která Rusy nesporně štve je pravidelné vypojování internetu, ne kterou si ruský společnost zvykla, tak jako jsme na ni zvyklí i my.
Že ovšem se Rusko musí bránit je zřejmé a ukrajinské tajné služby pracují na plné obrátky je známo a k tomu patrně patří i kontrola internetu. Vzpomeňme si na atentát na generála Stanislava Rževského, který byl uskutečněn krátce po návratu do Ruska po jednání s ukrajinskou delegací. A konečně připomeňme i masivní útok 91 dronů na Putinovu rezidenci na jezeře Valdaj, kdy podle dostupných informací se Putin tak tak z ní vzdálil ačkoliv ještě chvíli s Trumpem telefonoval.
Že Rusko ztratilo zájem i na setkávání s vyjednávači Kushnerem a Wittkoffem z americké strany je logické. Nezapomíná, jak krátce po jednání s těma to dvěma muži Amerika zaútočila na Irán a zavraždila jejich vůdce. A že nesporně už teď nahlodaná důvěra v USA se zjevně přiblíží bodu mrazu.
Situace je nesporně v klinči.
Dobrou zprávou je, že naše Babišovo Česko, na rozdíl od válečnického řinčení Fialovy vlády a ještě hlasitějšího válečnického ryku Petra Pavla, nesporně pragmaticky pevně stojí za ukončením konfliktu.
Jak známo, Andrej Babiš se vyslovil k tomu, že by za Evropskou unii měl jako zprostředkovatel vystoupit Friedrich Merz, pokud by obdržel plný mandát.
Nedovedl jsem si představit, že by po extrémních protiruských výpadech Putin takového zprostředkovatele akceptoval, zejména kdy platí, že Evropská unie svou mohutnou podporou Ukrajiny je rozhodující součástí válečné ukrajinské strany. Ale když již dnes není možné ani počítat s Trumpem, který zpackal také vše, co mohl, chytejme se každého stébla.
Merz zatím zvoral absolutně všechno, na co sáhl a žádný jeho předchůdce ve funkci kancléře neměl tak tragicky nízkou podporu po roce svého vládnutí.
Ale mír Západ-Rusko by bodnul.
Uvidíme.
JUDr. Jiří Vyvadil, server vase věc.cz
X XX
Francie vyšetřuje izraelské zločiny
Francouzská prokuratura zahájila vyšetřování mučení a válečných zločinů v souvislosti s brutálním jednáním izraelských bezpečnostních sil proti propalestinským aktivistům. Vyšetřování bylo předáno Ústřednímu úřadu pro boj se zločiny proti lidskosti, oznámila v pátek v Paříži prokuratura.
K vyšetřování přispěla i francouzská diplomacie poté, co generální konzul země v Turecku hovořil o sexuálním násilí, bití a ponižování francouzských aktivistů z humanitární flotily pro Gazu.
V polovině května Izrael zadržel v mezinárodních vodách poblíž Kypru flotilu více než 50 lodí. Flotila se pokoušela prolomit námořní blokádu pásma Gazy. Video zveřejněné ministrem policie Itamarem Ben-Gvirem, které ukazuje ponižujícím způsobem zadržované aktivisty v Gaze, následně vyvolalo mezinárodní pobouření. Po incidentu si Francie předvolala izraelského velvyslance a uvalila na Ben-Gvira zákaz vstupu. Jana Putzlacher, server vasevec.cz
X X X
VELMOC RUSKO UKRAJINU NEPUSTÍ, DOHODA S RUSKEM
Ruská armáda zaútočila na dvě ukrajinské záchranné lodě v Černém mo
Ruská armáda zaútočila v černomořských ukrajinských vodách na dvě civilní pátrací a záchranné lodě, uvedl ukrajinský vicepremiér Oleksij Kuleba. Při útoku utrpělo několik lidí zranění.“Nepřítel zaútočil na dvě lodě námořní pátrací a záchranné služby, které prováděly humanitární misi,“ napsal Kuleba na platformě Telegram.
„Bohužel jsou zde zranění. V současné době probíhá evakuace loděmi ukrajinského námořnictva,“ dodal. V příspěvku vicepremiér píše, že tato malá pátrací a záchranná plavidla jsou chráněna mezinárodním právem.
„Tento útok je dalším důkazem toho, že Ruská federace záměrně porušuje normy mezinárodního práva a představuje přímou hrozbu pro bezpečné fungování humanitárních námořních koridorů v Černém moři,“ zdůraznil Kuleba.
Ruská armáda zaútočila v černomořských ukrajinských vodách na dvě civilní pátrací a záchranné lodě, uvedl dnes ukrajinský vicepremiér Oleksij Kuleba. Při útoku utrpělo několik lidí zranění.
Ruské ministerstvo spravedlnosti zařadilo na svůj seznam extremistických organizací hnutí na ochranu lidských práv Memorial včetně jeho české pobočky. Informovala o tom dnes ruská státní tisková agentura TASS.
Putin podle Interfaxu jednal s někdejším německým kancléřem Schröderem, kterého by si přál jako prostředníka pro možná jednání mezi Ruskem a Evropou.
Ukrajina, která se od února 2022 brání ruské agresi, dnes pokračovala v dronových útocích na ruské území. Ruské ministerstvo obrany uvedlo, že ruská protivzdušná obrana sestřelila za dnešek 339 ukrajinských dronů ve 13 oblastech, včetně Moskvy a oblastí nad Černým mořem. Ukrajinské útoky si vyžádaly v Brjanské oblasti podle ruské verze stanice BBC několik zraněných.
Ruský útok v Záporožské oblasti zabil podle úřadů řidiče minibusu. V Chersonské oblasti bylo při náletech bezpilotních letounů zraněno sedm lidí, uvedla místní prokuratura.
xxX
RUSKO ZA PETROHRAD STŘELY NA EVROPU
NĚKOLIKRÁT TO ZDŮRAZNIL i MEDVEDĚV
„Musí horieť.“ Putinov propagandista žiada za Petrohrad údery na Európu
Ruská štátna televízia po ukrajinských útokoch v okolí Petrohradu opäť použila ostrú rétoriku voči Západu. Moderátor a propagandista Vladimir Solovjov v relácii na stanici Rossija-1 vyhlásil, že Rusko by malo odpovedať útokmi na ciele v krajinách NATO. Spomenul pritom Rotterdam, Britániu aj Škandináviu.
Ukrajinský útok prišiel v deň začiatku Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra. V meste podľa dostupných informácií horel aj ropný terminál. Ruská protivzdušná obrana v Leningradskej oblasti, ktorá Petrohrad obklopuje, hlásila zostrelenie desiatok dronov.
Solovjov práve v súvislosti s útokom na ropnú infraštruktúru vyzýval na odvetu proti Západu.
„Myslím si, že za každý útok na náš terminál by sme mali uskutočniť údery proti terminálom krajín NATO,“ povedal v relácii. „Musí horieť,“ dodal.
Kolíska ruského námorníctva dostala tvrdý úder. Video ukazuje drsnú devastáciu raketovej korvety aj nálety v Petrohrade
Zničené plavidlo bolo schopné niesť riadené raketové zbrane. / Zdroj: Robert ‚Maďar‘ Brovdi
Podľa ruského propagandistu by Moskva mala postupovať „rozhodne, tvrdo, až kruto“. Vo svojom vystúpení následne útočil na Ukrajincov aj na západné krajiny.
„Urobili svoju voľbu, oni, Ukrajinci, aj Balti, Nemci, Briti, Francúzi a Američania. Môžeme už konečne uskutočniť tú našu? Môže sa ruský medveď konečne postaviť na zadné a rozprášiť túto bandu prašivých psov? Môžeme konečne reagovať nielen na sociálnych sieťach Dmitrija Medvedeva, ale aj nemilosrdnými údermi proti nacistickému vedeniu?“ pýtal sa Solovjov.
Zároveň tvrdil, že Rusko by sa malo správať tak, aby z neho mali na Západe strach.
Nemilosrdný zásah pred očami ruskej elity: desiatky dronov zapálili ciele v Petrohrade
Solovjov však nekritizoval iba Západ. Po útoku na Petrohrad sa obrátil aj proti ruskej armáde, najmä proti novému veliteľovi protivzdušnej obrany Alexandrovi Čajkovi, ktorý sa funkcie ujal v máji.
„Mal niekto pochybnosti, že sa budú snažiť vytvoriť atmosféru pre petrohradské fórum? Neboli k dispozícii žiadne spravodajské údaje?“ pýtal sa moderátor.
„Potrebujete šesť mesiacov, aby ste sa do toho dostali, aby ste to pochopili, aby ste na to prišli? Keď ste vo vojne, nemáte šesť mesiacov,“ dodal.
Solovjov patrí medzi najznámejšie tváre ruskej propagandy. Proti západným krajinám vystupuje pravidelne a Európe sa vyhráža dlhodobo. V minulosti hovoril aj o raketových útokoch na európske metropoly vrátane Prahy, Berlína či Londýna.
Ruské štátom kontrolované médiá často dávajú priestor extrémnym vyjadreniam. Podobné relácie sledujú aj ľudia mimo Ruska, pretože ukazujú, aké posolstvá sa ruský režim snaží predkladať domácemu publiku.
Na najnovší Solovjovov výrok upozornil projekt Russian Media Monitor. Založila ho americká novinárka ukrajinského pôvodu Julia Davisová, ktorá pracuje pre denník The Daily Beast. Davisová je na sankčnom zozname Ruskej federácie.
X xx
POLSKO PROTI EU, NEBUDE PODPOROVAT UKRAJINU
Polsko v pozici rebela: Nezavede migrační pakt EU v plném rozsahu.
Hraniční plot, který brání migraci směrem z Běloruska na polské území. Foto: Wikimedia Commons (CC BY 3.0)
Polsko nebude uplatňovat v plném rozsahu migrační a azylový pakt EU, který vstoupí v platnost 12. června, aby neohrozilo svou národní bezpečnost. Polským médiím to řekl náměstek ministra vnitra Maciej Duszczyk. Varšava si už podobně jako Česko zajistila výjimku z povinného principu solidarity, a nebude tak muset přijímat žadatele o azyl z jiných zemí či finančně přispívat za jejich odmítnutí. Teď polská vláda potvrzuje, že i tak přijme pouze část nových předpisů.
V této věci panuje shoda mezi současnou a minulou polskou vládou, podotkla agentura PAP. Duszczyk v Lucemburku uvedl, že Polsko uplatní pouze ty prvky paktu, které zpřísňují kontrolu migrace. „Mnohé součásti tohoto balíčku nemůžeme zavést, protože by to z našeho pohledu bylo nebezpečné,“ řekl. V této souvislosti upozornil, že pokud by Polsko migrační pakt přijalo v plné šíři, určitě by toho zneužily Rusko a Bělorusko. Nová pravidla by totiž mohla oslabit odhodlání státu chránit své hranice a uplatňovat restriktivní migrační politiku.
Zavedeme to, co se nám líbí
Agentura PAP s odvoláním na své zdroje v EU napsala, že Varšava výslovně odmítá nařízení, které členským státům ukládá povinnost budovat na hranicích specializovaná zdravotnická zařízení a přijímací centra pro migranty. Polští představitelé argumentují tím, že specializovaní pohraničníci již mají potřebnou zdravotnickou kvalifikací. Zřizování takových center by mohlo oslabit ostrahu přísně střežené hranice s Běloruskem.
Duszczyk nicméně potvrdil, že Polsko začlení několik „rozumných prvků“ paktu. Patří mezi ně efektivní politika při navracení a vyhošťování migrantů, zlepšení ochrany hranic, zejména opatření, které staví mimo zákon zneužívání migrantů zahraničními režimy, a krizový regulační mechanismus. Ten umožňuje uplatnit nouzové bezpečnostní postupy v případě náhlého hromadného přílivu migrantů.
Příliv migrantů, hlavně mladých mužů muslimského vyznání, s sebou nese svá rizika. Část zemí je odmítá přijímat. Ilustrační snímek. Foto: Pixabay
Duszczyk také ujistil, že postoj Varšavy je zcela oprávněný, má podporu většiny členských států EU a Evropská komise jej chápe. Polsko je zároveň připraveno svůj postoj pevně hájit i v případě možných právních sporů s Bruselem, dodal náměstek ministra vnitra.
Plusové body za pomoc Ukrajincům
Součástí migračního a azylového paktu je takzvaný mechanismus solidarity. Ten určuje, které země EU jsou pod neúměrným migračním tlakem a jak by jim ostatní státy měly solidárně pomoci. Ostatní členské státy si budou moci vybrat ze tří možností. A sice mezi přemístěním žadatelů o azyl na své území, poskytnutím finančních příspěvků nebo zajištěním operativní a technické podpory.
Polsko, které hostí na svém území miliony uprchlíků z Ukrajiny a zabezpečuje východní hranici EU, spadá podle Evropské komise spolu s Českou republikou, Bulharskem, Estonskem, Chorvatskem a Rakouskem do kategorie zemí, které zažívají významnou migrační situaci. Proto si mohly požádat o odečtení finančních příspěvků na jeden rok. Česko si na letošní rok požádalo o úplné odečtení těchto příspěvků a výjimku dostalo.
Český ministr vnitra Lubomír Metnar po čtvrtečním jednání v Lucemburku řekl, že Česko princip solidarity v migračním paktu také odmítá. České informační systémy ale podle něj budou připraveny na zavedení opatření, která mají zvýšit bezpečnost občanů a kontrolu na hranicích. Redakce České justice
X X X
RUSKO SE BRÁNÍ PROTI ZÁPADU, UKRAJINĚ
„Zostaňte doma a nevychádzajte na ulicu.“ Petrohrad hlási masívny útok dronov. Kde je Putin?
Petrohrad, druhé najväčšie mesto Ruska, sa v noci na sobotu ocitol pod rozsiahlym útokom ukrajinských bezpilotných lietadiel. Obyvateľov na situáciu upozornil starosta mesta Alexandr Beglov, ktorý ich prostredníctvom Telegramu vyzval, aby zostali doma a nevychádzali do ulíc.
Kolíska ruského námorníctva dostala tvrdý úder. Video ukazuje drsnú devastáciu raketovej korvety aj nálety v Petrohrade
„Ráno 6. júna bol Petrohrad terčom rozsiahleho útoku vojenských bezpilotných lietadiel. Protivzdušná obrana je v pohotovosti,“ napísal Beglov. V ďalšom vyhlásení dodal: „V súlade s odporúčaniami operačného štábu žiadam obyvateľov Petrohradu, aby zostali vo svojich domovoch a nevychádzali na ulicu.“
Mestské úrady zároveň varovali pred možnými výpadkami mobilného internetu. Podľa denníka The Moscow Times bol prístup k nemu prerušený približne o 03.40 miestneho času, teda o 02.40 SELČ, pričom problémy pokračovali aj počas dopoludnia.
Satelity odhalili rozsah škôd po ukrajinskom údere v Petrohrade
The Moscow Times upozornil, že útok prišiel len niekoľko hodín po tom, ako ruský vodca Vladimir Putin vystúpil na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre. Vo svojom prejave okrem iného hovoril aj o potrebe posilniť ruskú protivzdušnú obranu.
Situáciu v Leningradskej oblasti, ktorá Petrohrad obklopuje, komentoval jej gubernátor Alexander Drozdenko. Podľa neho ruská protivzdušná obrana čelila bezprecedentnému útoku. „Odrážanie vzdušného ohrozenia v Leningradskej oblasti. V priebehu odrážania bezprecedentného útoku bolo nad územím nášho regiónu zostrelených 144 nepriateľských bezpilotných lietadiel,“ uviedol na Telegrame.
Drozdenko zároveň informoval, že trosky dronov dopadli vo viacerých okresoch oblasti. „Škody nie sú významné: črepiny poškodili fasády domov a sklá. Nie sú žiadni zranení,“ doplnil.
Telegramový kanál Astra napísal, že ukrajinské drony pravdepodobne zasiahli Výskumný ústav námornej tepelnej techniky. Ide o významný podnik, ktorý sa zaoberá vývojom podvodných zbraní.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu na sociálnej sieti X oznámil, že terčom útoku bola aj ruská námorná základňa Kronštadt neďaleko Petrohradu, kde sídli Baltská flotila.
„Včera v noci naše drony urazili vzdialenosť asi 1000 kilometrov do oblasti Petrohradu – k muničným skladom nepriateľského námorníctva a k základni v Kronštadte,“ napísal Zelenskyj.
Kronštadt sa nachádza na ostrove Kotlin v Baltskom mori a má strategický význam pri ochrane námorných prístupov k Petrohradu. Podľa kanála Astra mohol byť v tejto lokalite zasiahnutý aj Kronštadtský námorný kadetský vojenský zbor. Ukrajinské sily podľa pôvodných informácií zasiahli Kronštadt už v noci na stredu.
The Moscow Times ďalej uviedol, že v Petergofe neďaleko Petrohradu bola zasiahnutá ropná základňa s jedenástimi nádržami.
Útoky sa však neobmedzili len na Leningradskú oblasť. Podľa The Moscow Times ukrajinské drony zasiahli aj ropný sklad v Usť-Labinsku v Krasnodarskom kraji. Na mieste vypukol požiar, ktorý sa rozšíril na plochu približne päťtisíc štvorcových metrov.
Petrohrad v týchto dňoch hostil Medzinárodné ekonomické fórum, ktoré je vnímané ako protiváha k Davosu vo Švajčiarsku, kde sa konajú výročné zasadnutia Svetového ekonomického fóra a ktoré patria medzi najvýznamnejšie ekonomické udalosti tohto typu. Do Petrohradu však európski a americkí obchodní lídri prestali v reakcii na ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine chodiť. Kremeľ tvrdí, že americké a európske firmy stále majú o SPIEF záujem a že mnoho z nich sa preto snaží o svojej účasti nehovoriť verejne.
X x x
Európa nemá voči Rusku žiadnu stratégiu. Ako s ním po vojne plánujeme koexistovať?
Zdá sa, že na Ukrajine začína svitať na lepšie časy. Objavilo sa svetlo na konci tunela. Šéf prezidentskej kancelárie v Kyjeve Kyryylo Budanov vyhlásil, že mier by sa mohol dosiahnuť do konca roka. Bývalý šéf vojenskej rozviedky asi vie, o čom hovorí.
Následne Volodymyr Zelenskyj poslal otvorený list Vladimirovi Putinovi. A v Petrohrade šéf Kremľa naznačil, že vojna by sa mohla v krátkom čase skončiť. Neodpustil si však maximalistické podmienky.
Jeho námietka, či je Zelenskyj oprávnený podpisovať medzinárodné zmluvy, sa dá samozrejme v medzinárodnom práve nejako ošetriť. Zelenskyj totiž dva roky po vypršaní mandátu zostáva podľa ústavy vo funkcii prezidenta krajiny. S požiadavkou dostať celý Donbas to bude asi zložitejšie, lebo ruská armáda ho nevie dobyť.
Rusku tečie do topánok. Ukrajinské dronové útoky hlboko na územie nepriateľa sú efektívne. Okrem toho, že Rusko zasahujú na citlivých miestach, pociťujú útrapy vojny na vlastnej koži aj samotní Rusi. To si Putin neželá, lebo vie, že to oslabuje jeho pozíciu. Ani Kremeľ s dronovými a raketovými útokmi nepoľavuje, práve naopak. Výsledkom je, že zblúdené ruské a ukrajinské drony zalietavajú do okolitých krajín – pobaltských, Poľska, Rumunska, ba aj do Grécka.
Zelenskyj navrhuje Putinovi stretnutie medzi štyrmi očami na neutrálnej pôde. Asi to je jediné riešenie, lebo Trumpova iniciatíva vyšla nazmar a Európa je bez akýchkoľvek nápadov a riešení. Lenže Putin si dal opäť podmienku.
Počas týždňa sa uskutočnil 29. ročník Petrohradského ekonomického fóra, prezývaného ruský Davos, s názvom „Pragmatický dialóg: Cesta k stabilnej budúcnosti“. Rusko je izolované a trpí sankciami, to je fakt, ale na fórum prišlo 20-tisíc delegátov zo 130 krajín, diskutovalo sa na 170 paneloch v siedmich tematických okruhoch, uskutočnilo sa 300 obchodných rokovaní, hlavným hosťom bola Saudská Arábia. Hoci do Petrohradu nezavítali žiadne esá svetovej ekonomiky, počet účastníkov hovorí sám za seba. Čo hovorí Európa? Vysmieva sa. Môže si to dovoliť?
Rusko je vážna reálna hrozba, no aj príležitosť. Ako s ním plánujeme po vojne koexistovať na jednom kontinente? Zatiaľ žiadna odpoveď.
Koho dnes zaujíma trápiaca sa Európa s vyhasínajúcim ekonomickým motorom? Ako sa vlastne chce postaviť po vojne na Ukrajine k Rusku? Áno, Ukrajina začne prístupové rokovania s EÚ, no už teraz badáme, že to nebude jednoduché, požiadavky sú maximalistické, neraz nesplniteľné. Rusku budeme postupne rušiť sankcie a uvoľňovať zmrazené ruské aktíva – ale čo ďalej?
Veľkí ekonomickí hráči sa vrátia na ruské územie, lebo je to významný trh – inak ho obsadí konkurencia. Veľké západoeurópske firmy to urobia nebadane a potichu, lídri mocností si odpustia moralistické kázanie. Menší to budú mať ako obyčajne ťažšie. Lenže nie je to málo?
Vzájomná nedôvera medzi Ruskom a Európou je obrovská, možno najväčšia v dejinách. Budeme naďalej Rusko považovať iba za ekonomicky slabý štát, ktorý sa časom poddá? Táto stratégia po roku 1989 vyústila do nešťastia.
Nikto zatiaľ nič nenačrtol. Voľakedy Európu formovali aj významní intelektuáli, ktorí ponúkali odvážne výzvy. Dnes? Vlastne ani nevieme, kto by mal formulovať postoje – politici? Ktorí? V Európe máme trojvládie: politiku tvorí Európska rada, zároveň členské krajiny, najmä mocnosti, si razia vlastnú cestu, a do všetkého hovorí panovačným tónom Európska komisia.
Rusko je vážna reálna hrozba, no aj príležitosť. Ako s ním plánujeme koexistovať na jednom kontinente, rešpektovať ho (ako Čínu, Indiu či Saudskú Arábiu) a rozvíjať vzťahy na mnohých úrovniach? Zatiaľ žiadna odpoveď.
X x x
Merz narazil na historické dno: Nemci neveria kancelárovi ani vláde
Nespokojnosť verejnosti s pôsobením nemeckého kancelára Friedricha Merza dosiahla historické maximum. S jeho prácou nie je spokojných 77 percent občanov, čo je o šesť percentuálnych bodov viac v porovnaní s koncom apríla. Vyplýva z výsledkov prieskumu inštitútu INSA pre denník Bild zverejnených v sobotu.
Iba 15 percent respondentov uviedlo, že sú spokojní s Merzovým výkonom, čo je doteraz najnižšia zaznamenaná hodnota. Oproti koncu apríla sa ich podiel znížil o štyri percentuálne body.
Ďalších osem percent respondentov nevedelo na otázku odpovedať alebo sa nevyjadrilo.
S fungovaním celej vládnucej koalície zloženej z konzervatívnych strán CDU a CSU a sociálnych demokratov (SPD) je spokojných iba 16 percent respondentov, zatiaľ čo 78 percent hodnotí jej výkon negatívne.
Prieskum, ktorý sa uskutočnil 4. a 5. júna na vzorke 1005 respondentov, tiež zistil rastúcu nespokojnosť s Merzom a jeho kabinetom aj medzi voličmi koaličných strán.
„Vláda, ktorá si nezíska podporu ani vlastných voličov, je odsúdená na neúspech. Úroveň nespokojnosti ďaleko presahuje to, čo by sa bežne očakávalo v tejto fáze funkčného obdobia novej spolkovej vlády,“ povedal riaditeľ INSA Hermann Binkert.
X xX
Hegseth v Normandii pritvrdil: Európu varoval pred migráciou, mier podľa neho zaručí iba sila
Vo francúzskej Normandii sa konal ceremoniál na pripomenutie vylodenia spojeneckých síl v roku 1944. Zúčastnil sa na ňom napríklad slovenský premiér Robert Fico alebo americký minister obrany Pete Hegseth, ktorý varoval pred imigráciou a vyzval Európu na väčšiu angažovanosť v oblasti obrany, napísali agentúry Reuters a AFP.
Americký minister obrany Pete Hegseth salutuje počas spomienkovej ceremónie na americkom cintoríne v Colleville-sur-Mer pri príležitosti 82. výročia vylodenia spojencov v Normandii na severe Francúzska v sobotu 6. júna 2026.
Hegseth v Normandii, Európu varoval pred migráciou
Fico sa zúčastnil na ceremoniáli v meste Dunkerque, kde si s tamojším starostom uctil pamiatku príslušníkov československých a spojeneckých jednotiek. Pri tejto príležitosti povedal, že Slovensko rešpektuje a s úctou prijíma fakt, že ho oslobodili predovšetkým vojaci Červenej armády a Rumunska, ktorí pri tom zahynuli.
Fico ukázal miesto, kde zomierali aj naši vojaci. Nebudeme prekrývať historickú pravdu, odkázal
Predseda vlády SR Robert Fico si spoločne so starostom francúzskeho mesta Dunkerque Patriceom Vergrietom uctil pamiatku príslušníkov československých a spojeneckých jednotiek, ktorí tam počas druhej svetovej vojny pôsobili. Urobili tak pri príležitosti 82. výročia vylodenia spojencov v Normandii.
„Muži pochovaní tu bojovali vo vojnovej aliancii, v ktorej každý partner prispel svojou mierou pracovitosti, odvahy a obetavosti. Žiadne prázdne slogany, žiadne okázalé summity, žiadne vyhlásenia,“ povedal ironicky Hegseth. „Každá spojenecká krajina v roku 1944 obetovala krv a prispela svojím dielom. Amerika musí ísť príkladom a my tak urobíme, ale naši spojenci musia stáť po našom boku,“ dodal minister obrany na americkom cintoríne v Colleville-sur-Mer pred 9387 bielymi krížmi amerických vojakov, ktorí padli v boji v bitke o Normandiu.
Spojenci si pripomínajú 82. výročie vylodenia v Normandii
Šéf Pentagónu tiež v prítomnosti francúzskej ministerky obrany Catherine Vautrinovej povedal, že mier je zaručený iba silou. Zdržal sa pritom akejkoľvek zmienky o súčasných konfliktoch v Iráne, na Ukrajine a v iných častiach sveta, poznamenala AFP.
Hegseth vo svojom prejave kritizoval aj európske metropoly za to, že na pláže na kontinente „priplávajú lode a prichádzajú ľudia“ a že ich podľa neho zaplavujú rôzne nebezpečné ideológie. V tejto súvislosti položil rečnícku otázku, či Európa proti tejto „invázii“ zakročí, alebo či je už príliš neskoro, a prejav zakončil biblickým citátom.
Predseda vlády SR Robert Fico si spoločne so starostom francúzskeho mesta Dunkerque Patriceom Vergrietom uctil pamiatku príslušníkov československých a spojeneckých jednotiek, ktorí tam počas druhej svetovej vojny pôsobili. Urobili tak pri príležitosti 82. výročia vylodenia spojencov v Normandii.
Hegsethove slová odrážajú kritiku, ktorú voči Európe smeruje vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa. Washington tvrdí, že Európa trpí slabou obranou, má zbytočnú byrokraciu, nedokáže riešiť migráciu a cenzuruje krajne pravicové a nacionalistické hlasy, ktoré sa tak nemôžu dostať k moci. Vlani vydaný dokument o americkej národnej bezpečnostnej stratégii varoval, že Európe hrozí „zánik civilizácie“ a že musí zmeniť kurz, ak má zostať spoľahlivým spojencom USA. Tento dokument a výroky Trumpových úradníkov však podľa Reuters zmenili pohľad na úzke vzťahy medzi Európou a USA a prinútili ju diverzifikovať a znížiť závislosť od amerických technológií a obrany.
Vylodenie v Normandii, ktoré sa uskutočnilo 6. júna 1944, je najvýznamnejšou operáciou tohto druhu v dejinách. Armáda zložená zo 6939 lodí a 132 700 mužov z Británie, Kanady, USA, Belgicka, Nórska a Poľska zaútočila na 80 kilometroch normandských pláží. Operácia známa ako Overlord rozhodujúcim spôsobom prispela k víťazstvu nad nacistickým Nemeckom, ktoré bolo z východu zovreté Sovietskym zväzom.
X xx
Smrtiaci večer na brehu Lago di Garda: Mladý otec rodiny sa už domov nevráti, talianske úrady vyšetrujú neúmyselné zabitie
Trblietavá hladina najväčšieho talianskeho jazera, malebné uličky mestečka Lazise a vôňa čerstvých morských špecialít. Pre 35-ročného Alexandra B. z nemeckého okresu Main-Tauber mala byť koncoročná aprílová dovolenka s rodinou idylkou v jednom z najpopulárnejších letovísk Európy. Namiesto toho sa však premenila na rodinnú tragédiu, ktorú momentálne pod drobnohľadom prokuratúry v dvoch krajinách sprevádzajú obvinenia z neúmyselného zabitia a predaja kontaminovaných potravín.
Bolo nedeľné popoludnie 26. apríla, keď sa nemecký turista vybral na obed do rybej reštaurácie v historickom centre Lazise. Spoločnosť mu robila manželka, ich dve malé deti – dvaapolročné batoľa a len niekoľko mesačné bábätko – a jeho otec.
Kým ženy a deti stavili na iné menu, otec so synom sa rozhodli pre plody mora.
Starší z mužov si podľa doterajších informácií objednal pizzu s lososom, mladý Alexander, dovtedy úplne zdravý muž bez akýchkoľvek predchádzajúcich diagnóz, zvolil iné rybie jedlo.
Nikto z prítomných v tej chvíli netušil, že ide o ich posledné spoločné chvíle.
Scenár, ktorý nasledoval len niekoľko hodín po odchode z reštaurácie, pripomínal nočnú moru. U otca a syna sa náhle prejavili mimoriadne silné žalúdočné ťažkosti, sprevádzané neustálym vracaním a masívnou nevoľnosťou.
TOP 5 najnebezpečnejších jedál sveta: Adrenalín na tanieri alebo smrť na jazyku?
Pre otca už bolo neskoro
Vystrašená rodina okamžite zalarmovala záchrannú službu. Keď však sanitka dorazila k dovolenkovému apartmánu, pre 35-ročného otca rodiny už bolo neskoro. Lekári mu nedokázali pomôcť a na mieste konštatovali smrť.
Jeho otec rovnaké toxické príznaky s vážnymi problémami prežil, zatiaľ čo zvyšok rodiny, ktorý ryby nejedol, nevykazoval absolútne žiadne symptómy.
Talianske úrady pod vedením prokurátora Carla Borangu okamžite rozbehli masívne vyšetrovanie. Hlavná vyšetrovacia verzia pracuje s fatálnou otravou jedlom z pokazených alebo nesprávne skladovaných rýb.
Telo zosnulého mladého muža bolo prevezené do nemocnice Borgo Roma vo Verone, kde súdnoznaleckú pitvu vykonala doktorka Giovanna Del Balzo.
Na analýzu vzoriek, ktoré majú definitívne potvrdiť prítomnosť smrtiacich baktérií či nebezpečných toxínov, sa však čaká.
Do procesu už vstúpili aj právni obhajcovia majiteľa inkriminovanej reštaurácie, ktorí na pitvu nominovali vlastných expertov, aby očistili meno podniku.
TOP 5: Päťka krajín, ktoré sa za posledné roky najviac zmenšili alebo zväčšili
Hazardovanie s čerstvosťou surovín?
Prípad medzitým prekročil hranice Talianska. Telo Alexandra bolo prevezené späť do Nemecka, kde bolo podrobené ďalšiemu vyšetreniu. Do kauzy sa zapojila aj nemecká prokuratúra v Mosbachu, ktorá oficiálne požiadala taliansku stranu o plný prístup k vyšetrovacím spisom.
Hoci hlavné slovo a kompetencie v celom procese zostávajú na úradoch v Taliansku, nemeckí vyšetrovatelia chcú mať istotu, že smrť mladého muža bude spravodlivo potrestaná.
Podobné prípady z minulosti ukazujú, že otravy v reštauráciách, kde zlyhá chladiaci reťazec alebo hygiena pri spracovaní morských rýb, môžu mať kvôli bleskovému šíreniu toxínov (napríklad histamínu či nebezpečných kmeňov baktérií vibrio) fatálne následky v priebehu pár desiatok minút.
Dovolenkový raj Lago di Garda tak v roku 2026 namiesto bezstarostného relaxu priniesol mladej rodine ranu a pre gastro priemysel v regióne varovný prst, že hazardovanie s čerstvosťou surovín sa rovná hazardu s ľudským životom.
X x X
Prieskum, ktorý straší: Koľko Slovákov má problém vyžiť z platu, keď luxusom nie je ani 2000 eur?
Štatisticky sú naše platy z roka na rok vyššie, no realita v peňaženkách Slovákov rozpráva úplne iný príbeh. Najnovší prieskum portálu profesia.sk odhalil, že až dve tretiny zamestnancov na Slovensku vychádzajú so svojím príjmom len s veľkými ťažkosťami.
Čo stojí za našou finančnou neistotou, prečo za Čechmi výrazne zaostávame a aké drastické opatrenia musíme robiť v každodennom živote, aby sme prežili mesiac? O týchto témach hovorila Ľubica Melcerová zo spoločnosti Alma Career Slovakia.
Moje peniaze: Život od výplaty k výplate a do práce s obedom z domu
Nominálne mzdy na Slovensku rastú a priemerný plat za prvý štvrťrok dosiahol hodnotu 1 611 €. Napriek tomu pocit finančného bezpečia v slovenských domácnostiach chýba. Vysoká inflácia, nárast cien energií a drahšie hypotéky pohltili veľkú časť toho, čo nám pribudlo na výplatných páskach. Výsledkom je neustály finančný stres a prehlbujúce sa regionálne rozdiely, kvôli ktorým na východe Slovenska zápasí s rozpočtom až 70 % ľudí.
X X X
NATO aktivovalo nové sily pri hraniciach Ruska. Posilňuje obranu Švédska a Fínska
Jednotky Severoatlantickej aliancie dnes začali niekoľko operácií zameraných na posilnenie obrany v okolí Švédska a Fínska, informovala agentúra AFP. Obe severské krajiny sú najnovšími členmi aliancie, ktorí sa v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu v roku 2022 vzdali desaťročia trvajúcej vojenskej neutrality. Fínsko vstúpilo do NATO v roku 2023 a Švédsko ho nasledovalo o rok neskôr
NATO na Lešti ukázalo silu a vyslalo tvrdý signál smerom na východ. Pozrite si, čo by prišlo po útoku na Slovensko
Vo výcvikovom priestore Lešť sa skončilo rozsiahle cvičenie NATO, ktoré malo ukázať, ako by aliancia posilnila obranu Slovenska. Oblasť okolo týchto dvoch krajín, ktorá je súčasťou severovýchodného krídla NATO, patrí k strategicky najvýznamnejším a z hľadiska životného prostredia najnáročnejším oblastiam na svete, uviedol vo vyhlásení vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe, americký generál Alexus Grynkewich.
Švédsko a Fínsko ležia pri Baltskom mori, vodnej ceste využívanej ruskými vojnovými loďami smerujúcimi do Petrohradu alebo z neho, prípadne do ruskej exklávy Kaliningrad a z nej. Fínsko má navyše s Ruskom aj pozemnú hranicu.
Vojnové hry NATO. Veliteľstvo schovali do londýnskeho metra
Cvičenie NATO simulovalo konflikt v Estónsku, v ktorom bola aktivovaná klauzula NATO o kolektívnej obrane podľa článku 5. / Zdroj: Reuters
NATO v roku 2024 rozhodlo, že vo Fínsku zriadi jednotku s názvom Forward Land Forces Finland, teda predsunuté pozemné sily vo Fínsku, ktorá má fungovať ako jednotka rýchlej reakcie. Aj táto jednotka bola jednou z viacerých, ktoré dnes vojenské operácie spustili.
Aliancia má ďalšie podobné predsunuté sily rozmiestnené v Bulharsku, Estónsku, Maďarsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku, dodáva AFP.
X x x
Pre kauzu Šutaja Eštoka budú rozsudky súdov chodiť inak. Poslanci schválili razantnú zmenu
Zdroj: reprofoto Slovensko.sk, vygenerované umelou inteligenciou Gemini a úprava redakcia
Minister si nečítal elektronickú schránku a prehral spor s policajtami okolo Jána Čurillu. Súdu vytýkal, že ho nekontaktovali inak. Teraz menia pravidlá doručovania.
Poslanci tento týždeň schválili zmenu ohľadom doručovania súdnych rozsudkov elektronickým spôsobom. Týka sa to prípadov v civilných sporových konaniach, keď je žalovaným fyzická osoba a v súdnom konaní nie je zastúpená. Čaká sa už len na podpis prezidenta. Zmeny majú platiť od 15. júla.
Vraj kvôli ľuďom bez odbornej pomoci
Keď súd vydá rozhodnutie a občan má zapnuté elektronické doručovanie do schránky na portáli Slovensko.sk, príde mu zásielka aj tak listovou formou.
Autori zdôvodňujú, že reflektujú najmä na situácie, keď žalovaný nemá adekvátne právne zastúpenie.
„Cieľom navrhovanej úpravy je posilniť procesné postavenie fyzických osôb bez odbornej pomoci, a to najmä s prihliadnutím na závažné procesné dôsledky, ktoré vydanie rozsudku pre zmeškanie pre žalovaného predstavuje,“ píše sa v dôvodovej správe.
V prípade, ak je žalovaným štát, štátny orgán alebo právnická osoba, má sa zachovať elektronické doručovanie rozsudkov pre zmeškanie.
Súd má posúdiť správanie žalovaného
S tým súvisí aj druhá zmena. Doposiaľ legislatíva hovorila, že súd bol povinný vydať rozsudok, ak sa žalovaný nedostavil na pojednávanie, hoci bol riadne a včas predvolaný.
Po novom získa súd len možnosť vydať rozsudok. Nemusí tak teda urobiť.
Predtým má posúdiť všetky relevantné okolnosti prípadu, vrátane predchádzajúceho procesného správania žalovaného. Až potom rozhodne, či sú splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie.
Minister si nepozeral štátnu schránku
Zmena civilného sporového poriadku prichádza po kauze ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Pripomeňme, že keď prirovnal policajtov okolo Jána Čurillu k vrahovi Mikulášovi Černákovi, dotknutí muži zákona ho zažalovali a požadovali dokopy 90-tisíc eur.
Šéf rezortu vnútra spor prehral – a to bez toho, aby sa snažil obhájiť. Nereagoval na poštu a na výzvu súdu, nevyjadril sa k žalobe ani k dôkazom, a tak sudca vydal „rozsudok pre zmeškanie žalovaného“, písali Aktuality.sk.
O žalobe Šutaj Eštok vraj nevedel, pretože súd s ním komunikoval elektronicky. Priznal, že elektronickú schránku má, no tvrdil, že „vzhľadom na svoju pracovnú vyťaženosť ju prakticky nepoužíva“. Označil za vrchol, že súd ho nekontaktoval aj inak, osobne.
Štát mu napísal, že sa zmazali kontaktné údaje
Neskôr prišiel podľa Denníka N s vysvetlením, že v systéme Slovensko.sk nastala chyba pri zasielaní notifikácií, ktoré majú používateľa upozorniť na doručenú novú poštu cez e-mail či SMS a išiel si ju pozrieť.
„Dňa 28. mája 2018 pri spracovaní dávky z Registra fyzických osôb došlo k výmazu údajov viažucich sa k majiteľovi elektronickej schránky, a to v rozsahu telefónne číslo a e-mail, o čom majiteľ elektronickej schránky nebol informovaný,“ napísala ministrovi Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby.
Matúš Šutaj EštokZdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
Sudca jeho zdôvodnenie neakceptoval a zdôvodnil, že v roku 2024 sa Šutaj Eštok prihlásil do schránky a reagoval na výzvu súdu v inom konaní.
Dodajme, že súčasný minister vnútra pôsobil v minulosti aj na niekdajšom úrade vicepremiéra pre investície a informatizáciu, keď vo funkcii bol Digitálny líder Peter Pellegrini. Šutaj Eštok pracoval ako generálny tajomník služobného úradu.
XX X
Nikol, Koktejl
Pohroma v chorvátskom letovisku.
TOTO v lete radšej zabudnite! Domáci už strácajú nervy
Starosta chystá tvrdé zákazy.
Pohroma v chorvátskom letovisku: Slováci, na TOTO v lete radšej zabudnite! Domáci už strácajú nervy
Starosta chystá tvrdé zákazy.
Preplnené podniky, neustály hluk a bujará zábava, ktorá utícha až nadránom. Viaceré populárne chorvátske mestá zvádzajú ťažký boj s masovým turizmom a divokým nočným životom priamo v srdci svojich historických uličiek. Ako informuje portál Slobodna Dalmacija, trpezlivosť strácajú najmä obyvatelia, ktorým život znepríjemňuje krik, pouličné hádky a všadeprítomný neporiadok.
S podobným problémom zápasia aj domáci v historickom centre Splitu. Miestna obyvateľka Blanša Čolaková upozornila na nepríjemnú realitu, kedy ju zo spánku pravidelne prebúdza neúnosný hluk z ulice. Podľa jej slov sa po zatvorení nočných klubov presúvajú podnapité davy turistov priamo pod okná obytných domov.
Kvôli neustálemu kriku turistov si už ani nepamätá, kedy sa naposledy pokojne vyspala, nehovoriac o tom, že ráno musí vstávať do práce. „Takýto typ zábavy podľa mňa do historického centra vôbec nepatrí. Split predsa nie je žiadna párty destinácia,“ sťažuje sa zúfalá žena. Vedenie mesta sa preto snaží nájsť efektívny spôsob, ako situáciu upokojiť.
Starosta Tomislav Šuta plánuje zakročiť napríklad obmedzením predaja alkoholu či reguláciou otváracích hodín nočných klubov. V hre je takisto sprísnenie pravidiel pre prevádzkovanie letných terás a podnikov. „Problémy evidujeme najmä v historickom centre a v jeho bezprostrednom okolí. Nie je dôvod zavádzať plošné reštrikcie pre celé mesto,“ objasnil mestský poslanec Bojan Ivoševič.
Miestni sa však obávajú, že nové pravidlá zostanú len na papieri. Domnievajú sa, že najväčším kameňom úrazu je absencia nočných kontrol priamo v teréne. „Potrebujeme vidieť v uliciach políciu a mestské hliadky. Akonáhle sú na mieste muži zákona, ľudia sa okamžite upokoja,“ dopĺňa Čolaková. Split pritom patrí ku klenotom chorvátskeho pobrežia a ročne tam zavítajú státisíce dovolenkárov, čo tlak na historické centrum neustále zvyšuje.
X X X
Odkaz prezidentovi Pellegrinimu: Ak ich vymenuje za veľvyslancov, zažijeme medzinárodnú hanbu
Niektoré opozičné strany už vyzvali prezidenta, aby Petra Kmeca a Miroslava Radačovského nevymenoval za veľvyslancov. Kancelária prezidenta proces výberu veľvyslancov nechce komentovať.
Okolo nominácií na nové veľvyslanecké posty sa na politickej scéne rozpútal ostrý konflikt. Predsedovi opozičnej strany SaS Branislavovi Gröhlingovi prekážajú najmä mená Petra Kmeca (Hlas-SD) a Miroslava Radačovského (nezaradený).
Zahraničný výbor Národnej rady SR neschválil uznesenie k nominácii Petra Kmeca, ktorý by mal zamieriť na diplomatickú misiu do Talianska. Opozícii sa totiž v tomto prípade podarilo koaličných poslancov prehlasovať.
Druhého nominanta, Miroslava Radačovského, ktorý má viesť slovenské veľvyslanectvo na Cypre, poslanci zahraničného výboru z časových dôvodov zatiaľ ani nestihli vypočuť. Samotný Radačovský predpokladá, že vláda ho do tejto funkcie navrhla predovšetkým kvôli jeho dlhoročným sudcovským skúsenostiam.
Vnútropolitické boje
Gröhling očakáva, že prezident nakoniec Petra Kmeca vymenuje, pričom pripomenul, že ide o zakladajúceho člena strany Hlas-SD a blízkeho prezidentovho priateľa. Je presvedčený, že ide o výsledok dohody medzi prezidentom Petrom Pellegrinim a premiérom Robertom Ficom, ktorí si v minulosti vzájomne blokovali svojich nominantov a teraz našli kompromis.
X XX
Veľkolepá kráľovská svadba, o ktorej hovorí celý svet: Napriek tomu, že nevesta bola nádherná, všetku pozornosť na seba strhla úchvatná Kate
Veľkolepá kráľovská svadba, o ktorej hovorí celý svet: Napriek tomu, že nevesta bola nádherná, všetku pozornosť na seba strhla úchvatná Kate.
Svadba v kráľovskej rodine, Peter Phillips a Harriet Sperling sa zobrali v kostole Všetkých svätých v Kemble, 6. júna 2026Zdroj: Pr
Slobodná mama, ktorá bola na všetko sama, dnes žije svoju rozprávku. Stala sa z nej ďalšia z neviest najslávnejšej kráľovskej rodiny na svete. Pozrite sa, ako to na veľkolepej kráľovskej svadbe vyzeralo…
Peter Phillips a Harriet Sperling už sú svoji, nevesta bola nádherná
Kráľovská rodina opäť žila svadbou. Tentokrát si svoje ÁNO povedali Peter Phillips (48), syn princeznej Anny, a Harriet Sperling (45) v Kostole všetkých svätých v dedinke Kemble v Gloucestershire. Nevesta bola skutočne nádherná, pre svoj veľký deň si vybrala elegantné svadobné šaty s dlhými rukávmi a čipkou, ktoré navrhla Emilia Wickstead. Vďaka tejto svadbe sa Peter stal prvým z ôsmich vnúčat kráľovnej Alžbety, ktoré sa znovu oženilo.
Pre britskú verejnosť je tento sobáš symbolom modernej lásky. Na jednej strane stojí muž z kráľovskej krvi, na druhej strane obetavá zdravotná sestra, ktorá si v živote prešla náročnými skúškami.
Svadba v kráľovskej rodine, Peter Phillips a Harriet Sperling sa zobrali v kostole Všetkých svätých v Kemble, 6. júna 2026Zdroj: reuters
Na intímny vidiecky obrad dostali pozvanie najvyšší členovia monarchie. Svadba najstaršieho vnuka zosnule kráľovnej Alžbety II. však nebol len o novomanželoch. Medzi sledované momenty patril ako vždy dokonalý outfit princeznej Kate, ktorá opäť prepísala módne trendy, a rodinná dráma v zákulisí. Princ Harry totiž na túto udalosť ani nedostal pozvánku, hoci si v minulosti bol so svojim bratrancom blízky
Peter Phillips a Harriet Sperling spečatili svoju lásku elegantným obradom. Keďže išlo o ostro sledovanú udalosť, oči verejnosti sa upierali najmä na prichádzajúcich hostí z kráľovskej rodiny.
Medzi nimi nechýbal princ William s manželkou Kate. Ona a William prišli bez svojich troch detí, princa Georgea, princeznej Charlotte a princa Louisa.
Svadba v kráľovskej rodine, Peter Phillips a Harriet Sperling sa zobrali v kostole Všetkých svätých v Kemble, 6. júna 2026
Ako už býva zvykom, Kate patrila medzi najlepšie oblečných hostí. Na túto udalosť zvolila šaty od jedného z jej obľúbených návrhárov, Rolanda Moureta, šaty doplnila klobúkom od Jane Taylorovej, ktorý bol ozdobený hnedou stuhou. Kate zvolila dokonalé doplnky, medzi ktoré patria visiace náušnice od Kiki McDonough, krémová kabelka od Forever New a lodičky od Gianvito Rossi.
Kate patrila opäť k najkrajším. Svadba v kráľovskej rodine, Peter Phillips a Harriet Sperling sa zobrali v kostole Všetkých svätých v Kemble, 6. júna 2026Zdroj: reuters
Pár dorazil do kostola krátko pred kráľom Karolom a kráľovnou Camillou.
Kráľ a kráľovná prichádzajú na kráľovskú svadbu Petera Phillipsa a Harriet Sperling v kostole Všetkých svätých v Kemble v Anglicku, 6. jún 2026Zdroj: Profimedia
Medzi ďalšími kráľovskými hosťami bola princezná Anna a Sir Timothy Laurence, ako aj Petrova sestra Zara Tindall a jej manžel Mike Tindal.
Svadba v kráľovskej rodine, Peter Phillips a Harriet Sperling sa zobrali v kostole Všetkých svätých v Kemble, 6. júna 2026Zdroj: reuters
Nechýbali ani ďalší členovia kráľovskej rodiny ako princezná Sophie a princ Edward, Edoardo Mapelli Mozzi a princezná Beatrice, či Jack Brooksbank a princezná Eugenie.
Svadba v kráľovskej rodine, Peter Phillips a Harriet Sperling sa zobrali v kostole Všetkých svätých v Kemble, 6. júna 2026Zdroj: reuters
A aký je príbeh lásky novomanželov? Harriet Sperling sa týmto dňom oficiálne pripojila ku kráľovskej rodine, a je prirovnávaná ku Kate nielen pre svoj štýl, ale aj pre svoje záujmy a hodnoty. Prečítajte si o nej viac…
Takýto je príbeh nevesty Harriet Sperling
O tomto dni sa jej pred rokmi istotne nesnívalo ani v tom najtajnejšom sne. Ako slobodná mama totiž veľmi dobre poznala, čo je to neistota. Životom sa musela pretĺkať sama, no osud si pre ňu prichystal krásne prekvapenie.
Reč je o Harriet Sperling (45). Táto sympatická zdravotná sestra, ktorá sa profesne venuje pediatrii, sa dnes vydala za najstaršieho vnuka zosnulej kráľovnej Alžbety II. a synovca kráľa Karola III.
Jej príbeh je veľmi zaujímavý. Harriet dnes pôsobí ako vedúca špecializovaná pediatrická sestra v britskom národnom zdravotnom systéme (NHS) v Gloucestershire a pracovala tiež v renomovanej detskej nemocnici Evelina London Children’s Hospital.
Harriet Sperling a Peter Phillips na dostihoch v Cheltenhame v roku 2026.Zdroj: Profimedia
No v minulosti to nemala vôbec ľahké. Celkom sama vychovávala svoju dcéru Georginu (13). „V prvých rokoch mojej cesty slobodnej matky s mojou dcérou bolo prostriedkov málo a budúcnosť bola neistá. Napriek tomu som v neprítomnosti materiálneho zabezpečenia objavila silu a život, ktoré vychádzajú zo skutočnej, nesebeckej lásky. Z lásky, ktorá dokáže byť bezvýhradne oddaná vášmu dieťaťu,“ napísala Harriet vo svojej úprimnej eseji, ktorú citoval magazín Tatler.
Svoju materskú skúsenosť opísala ako „puto charakterizované láskou a prežitím napriek všetkým nepriazniam osudu“.
Aj ona ostane bez titulu
Dnes je to všetko inak. Veľkým zlomom v jej živote totiž bolo zoznámenie s najstarším synom princeznej Anny. S ním sa spoznala na športovom podujatí ich dcér. Dá sa tak predpokladať, že dievčatá sa poznali skôr, než ich rodičia.
Peter má totiž z prvého manželstva dve dievčatá, 16-ročnú Savannah a 14-ročnú Islu. Tie tak nezískali macochu ale zároveň aj nevlastnú sestru. A zdá sa, že si dobre rozumejú. Aspoň tak pôsobili počas Veľkej noci, keď sa Harriet s dcérou pridala ku kráľovským oslavám sviatkov.
Petrove dcéry Isla (vľavo) a Savannah v spoločnosti Harrietinej dcéry Georginy (uprostred) na oslavách Veľkej noci 2026.Zdroj: Profimedia
Hoci sa Harriet vydala do najslávnejšej rodiny sveta, žiadny šľachtický titul nezískala a nie je z nej vojvodkyňa ani princezná. Peter Phillips, ktorý je síce stále 19. v poradí na britský trón, totiž žiadne kráľovské tituly nemá.
Keď sa v roku 1977 narodil, jeho matka, princezná Anne, ich pre neho vedome odmietla. Tým mu chcela dopriať čo najobyčajnejší život. A naozaj, Peter nie je pracujúcim členom kráľovskej rodiny a na živobytie si musí zarábať sám. V minulosti pôsobil v automobilovom biznise a má vlastnú agentúru na manažment športových a spoločenských podujatí.
Peter a jeho prvé manželstvo
No s Harriet spolu žijú v samostatnej nehnuteľnosti priamo na rozsiahlom panstve princeznej Anne v Gatcombe Park. Aj to je dôvod, prečo si na dnešný svadobný obrad vybrali kostol v Kemble. Nachádza sa totiž len 20 minút jazdy autom od ich domova a predpokladá sa, že ho pravidelne navštevujú. Pre Harriet je to navyše srdcová záležitosť, keďže pochádza z dedinky vzdialenej len 15 minút odtiaľ.
Ďalší dôvod, prečo si mladomanželia nevybrali ceremóniu v kaplnke vo Windsore, je aj to, že Peter v nej už jednu svadbu mal. Bolo to v roku 2008, keď sa ženil s kanadskou herečkou Autumn Kelly.
Prvá svadba Petra Phillipsa sa konala v roku 2008 a bral si Autumn Kelly.Zdroj: Profimedia
Jeho manželstvo však vydržalo len 12 rokov, a dvojica sa v priateľskom duchu rozišla. Spoločne však majú dcéry v starostlivosti, takže majú veľmi dobré vzťahy.
Veľké špekulácie boli aj okolo svadobnej tiary nevesty, pretože jej predchodkyňa Kelly tiaru mala. Svojej neveste ju vtedy požičala sama princezná Anna.
Tiene minulosti
Svadba menej známeho vnuka kráľovnej Alžbety II. je zaujímavá aj tým, že sa v nej mihli aj tiene minulosti monarchie.
Peter totiž okrem svojej sestry Zary Tindall, s ktorou sú si neuveriteľne blízki, má ešte dve nevlastné sestry. Obe mal jeho otec Mark Phillips, s ktorým bola princezná Anne vydatá 18 rokov. Veľkým škandálom totiž bolo, keď sa ešte počas ich manželstva prevalilo, že Phillips splodil tajnú dcéru. Je ňou Novozélanďanka Felicity Tonkin, s ktorou však rodina neudržiava absolútne žiadny kontakt.
Celkom iné vzťahy má Peter so svojou druhou nevlastnou sestrou. Stephanie mal Phillips vo svojom druhom manželstve so Sandy Pflueger a je pevnou súčasťou rodiny. Dokonca bola družičkou tak na Petrovej prvej svadbe, ako aj na svadbe sestry Zary.
Petrova nevlastná sestra Stephanie, s ktorou udržujú dobré vzťahy, na svojej svadbe v roku 2022.
Napriek komplikovanej rodinnej histórii a tieňom minulosti, ktoré britskú monarchiu sprevádzajú, čaká Petra a Harriet celkom nová kapitola ich života. A práve v príbehu Harriet je dôkaz toho, že život je niekedy naozaj ako rozprávka a každý si raz nájde svoje šťastie.
x Xx
Zemřel rozhlasový sportovní novinář a publicista Karel Tejkal, nositel Ceny Ferdinanda Peroutky
Ve věku 88 let zemřel rozhlasový sportovní novinář a publicista Karel Tejkal, Radiožurnálu to potvrdila jeho rodina. V Československém rozhlase působil od 50. let minulého století nejdřív jako sportovní redaktor, v roce 1968 komentoval politické dění během pražského jara a po okupaci vojsky Varšavské smlouvy byl nucen z rozhlasu odejít.
Nejprve byl vyškrtnut z KSČ, ale v rozhlase mohl zůstat, byť pod dohledem. Věnoval se zejména propagaci sportu jako cesty ke zdraví, ale kvůli stupňujícímu se tlaku v roce 1976 z rozhlasu dobrovolně odešel a až do sametové revoluce pracoval v podniku Sportpropag.
V roce 1990 se vrátil k práci rozhlasového sportovního redaktora a reportéra, ale jeho zkušeností a schopností bylo záhy zapotřebí v Hlavní redakci zpravodajství a publicistiky a od roku 1993 na stanici Praha, jejímž byl vedoucím dramaturgem.
K jeho počinům patří vytvoření nového konceptu ranního bloku nazvaného Dobré jitro, který v různých modifikacích provází vysílání Prahy/Dvojky do současnosti.
Po odchodu do důchodu se soustředil na tvorbu rozsáhlých cyklů – Naše století, Dějiny sebevědomí aneb Neznámí diplomaté bez pasu, Rádio na kolečkách; podílel se na tvorbě cyklů Tisíc příběhů a Velké osudy. V roce 2008 získal novinářskou Cenu Ferdinanda Peroutky