MUSK  PRVNÍ  BILIONÁŘ  NA  SVĚTĚ

X X X

Otrasie aféra postavením von der Leyenovej? Vyšetrovaním obvinení, ktoré súvisia s vyjednávaním medzi šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a šéfom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourloum o vakcínach proti covidu-19, sa začal zaoberať Úrad európskeho verejného žalobcu

Informoval o tom bruselský server Politico s odvolaním sa na hovorcu prokuratúry v belgickom Lutychu.

Vyšetrovatelia Úradu európskeho verejného žalobcu prípad v posledných mesiacoch prevzali od belgických žalobcov, ktorí von der Leyenovú vyšetrovali kvôli „zasahovaniu do verejných funkcií, ničeniu SMS, korupcii a stretu záujmov“, vyplýva z právnych dokumentov, do ktorých Politico malo možnosť nahliadnuť.

Leyenová zverejnila, čo nemala. Ukrajinské straty

Úrad EPPO, ktorý má silné vyšetrovacie právomoci, už skôr prezradil, že nákup vakcín skúma, nikdy sa ale nevyjadril k tomu, či sa zaoberá práve aj šéfkou Európskej komisie. V súvislosti s prípadom zatiaľ nikto nebol obvinený.

Otázky okolo toho, ako bola zmluva s Pfizerom vyrokovaná, prenasledujú šéfku Európskej komisie od chvíle, keď už viac ako pred rokom denník The New York Times (NYT) uviedol, že si vymieňala správy so šéfom tejto farmaceutickej firmy v čase prípravy obrovského kontraktu z mája 2021. Vakcín si EÚ od Pfizeru objednala stovky miliónov a dvojica si podľa NYT volala a vymieňala správy asi mesiac, pričom táto „osobná diplomacia zohrala v dohode veľkú úlohu“.

Vyšetrovanie prípadu pôvodne otvorili belgické úrady v Lutychu na začiatku roku 2023 po trestnom oznámení podanom miestnym lobbistom Frédéricem Baldanom. Neskôr sa k nemu pripojili maďarská a poľská vláda, Poľsko svoju sťažnosť ale vlani stiahlo potom, čo v krajine po voľbách vznikla proeurópská vláda vedená Donaldom Tuskom, uviedol poľský vládny hovorca.

Baldanovo trestné oznámenie sa týkalo práve údajnej výmeny textových správ medzi von der Leyenovou a Bourlou v období pred uzavretím kontraktu o vakcínach. Aféra získala názov Pffizergate. Vakcíny mali mať hodnotu vyše 20 miliárd eur.

Fakt, že sa vyšetrovaním začal zaoberať hlavný európsky žalobca, môže podľa bruselských médií znamenať pre šéfku EK komplikáciu pri jej snahách získať po voľbách do EP druhý mandát na čele exekutívy Únie.

Vlani v decembri server Politico s odvolaním sa na vlastnú analýzu napísal, že únijné krajiny vyhodili najmenej 215 miliónov dávok vakcín proti covidu-19, čo daňových poplatníkov stálo zhruba štyri miliardy eur.

Mnoho týchto vakcín bolo zakúpených na vrchole pandémie v roku 2021, práve keď EÚ uzavrela svoj najväčší jednorazový kontrakt na nákup 1,1 miliardy dávok od spoločností Pfizer/BioNTech. Server v tejto súvislosti podotkol, že je ľahké zabudnúť, aká neistá bola situácia v roku 2021, kedy bola dohoda o vakcínach vychvaľovaná.

Jej veľkosť aj načasovanie sa ale podľa neho ukázali byť problematické. Krajiny boli viazané nákupom dávok aj v čase, keď pandémia ustupovala, zatiaľ čo snahy darovať prebytočné injekcie tretím krajinám boli zmarené klesajúcim dopytom aj logistickými problémami.

EPPO vedie celoeurópske vyšetrovanie finančných zločinov a teoreticky môže zabaviť aj telefóny a ďalšie relevantné materiály z kancelárií Európskej komisie alebo aj v iných krajinách, ako je napríklad von der Leyenovej rodné Nemecko.

Komisia zatiaľ odmietla potvrdiť existenciu textových správ alebo prezradiť ich obsah. „Všetko potrebné už bolo povedané. Budeme čakať na výsledky,“ komentovala kauzu Pfizergate už skôr šéfka EK. Maďarská vláda na žiadosť o komentár neodpovedala a Pfizer a EPPO prípad nechcú komentovať, dodalo Politico.

X X X

Bombardování Íránu nebude. Trump otočil, dohoda se dle něj může podepsat v Evropě.

Americký prezident Donald Trump ve čtvrtek překvapivě na své sociální síti oznámil, že ruší avizované čtvrteční bombardování Íránu. Podle šéfa Bílého domu se viceprezident J.D. Vance o víkendu zúčastní podpisu dohody s Íránem v Evropě. Zatím podle něj došlo k jednáním na nejvyšší úrovni a Írán hlavní body přijal, americká námořní blokáda íránských přístavů ovšem zůstává v platnosti. Írán zatím svůj souhlas oficiálně nepotvrdil.

„Vzhledem k tomu, že jednání s Íránskou islámskou republikou byla předložena nejvyššímu vedení Íránu a schválena, zrušil jsem jako prezident Spojených států plánované údery na Írán a bombardování Íránu, které se měly uskutečnit dnes večer,“ píše Trump na své síti.

„Jednání a konečné body byly jak v obecné rovině, tak do nejmenších detailů schváleny všemi zúčastněnými stranami, včetně Spojených států, Izraele, Saúdské Arábie, Spojených arabských emirátů, Kataru, Turecka, Pákistánu, Bahrajnu, Kuvajtu, Jordánska, Egypta a dalších,“ pokračuje.

„Námořní blokáda zůstane v plné platnosti a účinnosti, dokud nebude tato transakce dokončena – čas a místo podpisu budou oznámeny v nejbližší době,“ dodal.

Trump v uplynulých týdnech opakovaně tvrdil, že uzavření dohody je na dohled, ale tento vývoj se zatím nenaplnil, poznamenala agentura AP. Právě ve čtvrtek přitom Trump hrozil Íránu dalšími nočními útoky, zabavením ropy a obsazením klíčového ostrova Charg.

Podle informovaného íránského zdroje však Írán dosud neschválil žádný text memoranda o porozumění s USA. Uvedla to polooficiální íránská agentura Fars. Zdroj má blízko k íránským vyjednavačům. Sám Trump ale tvrdí, že dohodu potvrdil i potvrdil i nejvyšší íránský duchovní vůdce Modžtaba Chameneí, o jehož stavu jsou dohady, píší agentury.

Trump také uvedl, že Hormuzský průliv, kde plavbu blokují Spojené státy i Írán, se otevře ihned po podepsání memoranda o porozumění mezi oběma zeměmi. Podle Trumpa je sjednaná dohoda velmi detailní a Írán nezíská jadernou zbraň. Teherán ale dlouhodobě popírá, že by chtěl jadernou bombu sestrojit.

X XX

KDY  PADNE  I  PREMIÉR  ANGLIE  STARMER?

VELKÉ  PROTESTY  LIDÍ  PROTI  STARMEROVI

Britský ministr obrany rezignoval. Starmerovi vyčítá málo peněz na obranu.

Britský ministr obrany John Healey ve čtvrtek rezignoval kvůli sporu s premiérem Keirem Starmerem, který podle něho nevyčlenil dostatek zdrojů potřebných k obraně země. Ve funkci ho nahradil Dan Jarvis. Britské ministerstvo obrany a ministerstvo financí už několik měsíců jednají o tom, jak naplnit rostoucí požadavky na zvýšení vojenských výdajů. Britský dlouhodobý plán investic do obrany se kvůli tomu odkládá už od loňského roku.

Healeyho rezignace pravděpodobně dále posílí spekulace o tom, že Starmerovy dny ve funkci premiéra jsou sečteny, poznamenala agentura AP.

Britské ministerstvo obrany a ministerstvo financí již několik měsíců jednají o tom, jak naplnit rostoucí požadavky na zvýšení vojenských výdajů. Britský dlouhodobý plán investic do obrany je kvůli tomu odkládán již od loňského roku, napsala agentura Reuters.

„Nebyl jste schopen a ministerstvo financí nebylo ochotno vyčlenit prostředky, které národ potřebuje k obraně země v této době rostoucích hrozeb,“ napsal Healey v místy ostře formulovaném otevřeném dopise adresovaném Starmerovi. Odcházející ministr uvedl, že koncepce, jejíž plné znění obdržel v pondělí, je pro obranu Británie zcela nedostatečná. „Poté, co jsem vám vysvětlil, že nemohu přijmout tento plán, který našim ozbrojeným silám neposkytuje potřebné prostředky, mi nezbývá nic jiného než podat demisi,“ dodal Healey.

 Starmer to v dopise adresovaném exministrovi odmítl. Plán obranných investic podle něj počítá s bezprecedentním nárůstem výdajů na obranu, a to udržitelným způsobem. „Poskytne prostředky, které naše armáda potřebuje k zajištění naší bezpečnosti, a britskému obrannému p

Healey také uvedl, že nároky na britskou armádu se dále zvýšily kvůli závazku k potenciálnímu nasazení v Hormuzském průlivu, v Arktidě a na Ukrajině po skončení války. Plán výdajů, který předložilo ministerstvo financí a který mu byl v pondělí předložen, by vedl k nárůstu výdajů na obranu v roce 2030 na pouhých 2,68 procenta, zatímco v příštím roce dosáhnou 2,6 procenta.

Britská vláda se přitom v souladu s cílem NATO zavázala zvýšit výdaje na obranu na tři procenta po roce 2029 a na 3,5 procenta HDP do roku 2035. Nyní je Británie až třetím největším investorem do obrany v NATO, v roce 2024 ji předběhlo Německo.

Podle stanice BBC plán stanoví způsob financování vojenského vybavení a obranné infrastruktury Británie na příští desetiletí. Armáda zdůrazňuje, že plán je nezbytný pro to, aby země dokázala čelit rostoucím hrozbám. Starmer ve středu prohlásil, že dokument bude zveřejněn před summitem NATO začátkem příštího měsíce. Britský obranný průmysl však tvrdí, že bez předložené strategie nemůže investovat do dlouhodobých programů.

Británie se potýká s tím, že USA se přestávají soustředit na ochranu Evropy. Zároveň americko-izraelská válka s Íránem odhalila nedostatečnou vojenskou připravenost země, jejíž námořnictvo nebylo schopno do dané oblasti okamžitě vyslat moderní válečnou loď, dodává Reuters.

 Healey byl ministrem obrany Spojeného království od zvolení vlády Labouristické strany v červenci 2024 a je považován za schopného a seriózního ministra. Hrál klíčovou roli při posilování mezinárodní podpory Ukrajiny a sestavování mnohonárodní koalice, která má pomoci zaručit bezpečnost v případě dosažení příměří.

Olivia O’Sullivanová z institutu Chatham House podle AP řekla, že rezignace Healeyho „významně podkopává Starmera“ zejména proto, že premiér má „poměrně nesporné výsledky v oblasti obrany a zahraničních věcí“.

Starmer, který je již poznamenán řadou chybných kroků od návratu labouristů k moci před necelými dvěma lety, čelí v řadách své strany výzvám k odstoupení. Jeho vnitrostranický rival, starosta Manchesteru Andy Burnham, se v současné době připravuje na to, že bude usilovat o převzetí funkcí šéfa strany a vlády. Křeslo ve sněmovně by si mohl zajistit už příští čtvrtek v doplňovacích volbách v okrese Makerfield. Podle pozorovatelů se Starmerovy šance na setrvání ve funkci nyní pravděpodobně dále sníží.

Starmer dosud svou rezignaci odmítá. Podle agentury DPA se však zdá, že otázkou už zůstává jen to, zda premiér odejde dobrovolně, nebo zda bude hlasováním sesazen.

Samotný Healey, jehož jméno je v Labouristické straně také někdy zmiňováno jako možný vyzyvatel Starmera, zatím neřekl, zda by se takového soupeření zúčastnil.

Zhruba čtvrtina labouristických zákonodárců vyzvala premiéra k odchodu poté, co jeho strana začátkem května utrpěla v místních volbách těžkou porážku.

X XX

 Zinkiewicz: Vzrušující experimenty 21. století.

Zahájením speciální vojenské operace 24. února 2022 prezident Vladimir Putin způsobil, že zájem o tehdy zuřící „pandemii“ C-19 opadl. Zajímavé je, že společnost Pfizer, která vyráběla vakcíny dodávané do světa, podala patentovou přihlášku, která byla schválena 31. srpna 2021.

Patent se vztahuje na vzdálené trasování kontaktů všech očkovaných osob na celém světě, které jsou nebo budou přímo připojeny k „internetu věcí“ prostřednictvím kvantového spojení využívajícího pulzní mikrovlnné frekvence o frekvenci 2,4 GHz nebo vyšší, vysílané mobilními vysílači a satelity.

Patent

Abstrakt tohoto patentu vysvětluje jeho aplikaci a zamýšlený účel tohoto vynálezu. Co to je? Co to zahrnuje? „Abstrakt: Systém a metody pro anonymní výběr jedinců k léčbě infekčního onemocnění způsobeného patogenem. Systém obsahuje několik elektronických zařízení obsahujících instrukce pro generování identifikátoru. Když jsou v blízkosti jiného takového elektronického zařízení, jedno nebo obě elektronická zařízení odesílají/přijímají identifikátor do/z druhého elektronického zařízení. Na základě přijatých více identifikátorů je poté vygenerován výsledek. Navíc se na základě informací přijatých ze serveru pacientům zobrazují příslušné pokyny k léčbě na základě informací a výsledku. Server obsahuje pokyny pro odeslání informací do více elektronických zařízení, které se mají zobrazit, spolu s příslušnými pokyny k léčbě. Server a/nebo elektronická zařízení dále obsahují pokyny pro generování predikce pravděpodobnosti přenosu patogenu pacientem na základě výsledku získaného pacientem. “

Recept pro Ukrajinu

Druhý vzrušující experiment, který se ukázal jako úspěšný, oznámila Anne Applebaumová v deníku The New Republic 13. května 2014 ve svém rozsáhlém článku Nacionalismus je přesně to, co Ukrajina potřebuje. Nabízí komplexní analýzu ukrajinského nacionalismu a dochází k závěru, že „nacionalismus vás může inspirovat ke zlepšení vaší země, k naplnění obrazu, který si přejete, aby měla. Ukrajinci potřebují více takové inspirace, ne méně – okamžiky jako loni na Silvestra, kdy o půlnoci na Majdanu přes 100 000 Ukrajinců zpívalo státní hymnu. Potřebují více příležitostí křičet: Slava Ukrajini – Hierojam Slava – Sláva Ukrajině, sláva jejím hrdinům, což byl slogan kontroverzní Ukrajinské povstalecké armády ve 40. letech 20. století, ale byl adaptován na nový kontext. A pak samozřejmě musí tyto emoce přenést do zákonů, institucí, slušného soudního systému a policejních akademií. Pokud to neudělají, jejich země znovu přestane existovat. Jinými slovy, klíč k ukrajinskému „být či nebýt“ spočívá v ukrajinském modifikovaném nacionalismu! “

Správný banderovský pozdrav

V důsledku hledání této nacionalistické národní identity bude na Ukrajině zřízen Pantheon vynikajících Ukrajinců. Jak informoval portál TVP Info, plánuje se slavnostní pohřeb Stepana Bandery . Banderova znovupohřbu se pravděpodobně zúčastní velká delegace z Polska, a to z důvodu, že poslankyně Klaudia Yachira při provolání „Sláva Ukrajině“ z polské parlamentní tribuny nedodržela pro toto motto odpovídající gesta, vycházející z bodu 3 oddílu IV usnesení Druhého velkého sjezdu OUN, který se konal v dubnu 1941. Cituji: „Organizační pozdrav [OUN] má podobu zvednutí natažené pravé paže k pravé straně – do úrovně vyšší než je temeno hlavy. Povinná slova celého pozdravu jsou: Sláva Ukrajině – Odpověď – Sláva hrdinům. Je povoleno pozdrav zkrátit na „Sláva – Sláva“.“ „Abychom to shrnuli, když říkáte „Sláva Ukrajině“, měli byste zvednout pravou ruku mírně nad hlavu v úhlu, tj. udělat gesto nacistického pozdravu, nebo jednoduše řečeno – zasalutovat.“ 

Toto je diplomatická sada nástrojů, kterou věnuji polským politikům, kteří stále častěji navštěvují Ukrajinu a používají toto heslo za různých okolností. Například během své návštěvy Kyjeva v únoru 2026 pronesl předseda Sejmu Vladimir Czarzasty projev v ukrajinské Nejvyšší radě. Během svého projevu použil frázi „Sláva Ukrajině “.

Azovské povstání?

Tento experiment na Ukrajině se chýlí ke konci, o čemž svědčí mimo jiné výzva Denise Prokopenka , velitele nacistického sboru „Azov“ , který veřejně vyzývá ke změně Zelenského režimu: „Jmenuji se Denis Prokopenko a jsem velitelem Národní gardy v Západní oblasti. Čtyři roky bojujeme za naši Ukrajinu, za svobodu a naši budoucnost. To je povinnost každého Ukrajince. A já, jako skutečný vlastenec, stojím v těchto těžkých časech bok po boku se svými vojáky a nemohu mlčet, když pod záminkou války ničí mou zemi. Ukrajina už dávno není nezávislá a nepatří národu. Evropa, aby pod rouškou pomoci dosáhla svých cílů, s využitím našich životů a našich lidí, vede válku našima rukama a bude tyto cíle nadále sledovat s námi i bez nás, až do posledního Ukrajince. Zelenskyj a jeho doprovod jsou jen loutky. Chápe, že v nejtěžší chvíli jeho režim padne a z posledních sil se bude snažit udržet si moc. Odhozením mužské části Zelenského a jeho… Junta vede k zániku ukrajinského národa a úplnému kolapsu státnosti. Všechny tyto klamy se ukázaly jako pravdivé. A případ Jermaka je jen dalším příkladem totální korupce na Ukrajině. Lhali nám a nadále nám lžou, ale realita je taková, že naše země se propadla do záhuby způsobené cynismem a korupcí vlády. Zatímco my jsme zde prolévali krev a trpěli ztráty, Zelenskyj prodával naši vlast a odčerpával peníze do zahraničí. Pro zemi, jejíž přežití závisí na zahraniční pomoci, je to těžká rána. Ukrajina je nyní tak zadlužená, že cenu budou muset zaplatit naše děti a vnoučata. Nemohu dovolit, aby nakonec zničil mou Ukrajinu. Zelenskyj nemá absolutně žádné právo zůstat prezidentem. Jeho moc je nezákonná. Dnes jsem se rozhodl a vydal rozkaz neplnit nezákonné rozkazy z Kyjeva. Za žádných okolností neustoupíme a budeme i nadále plnit svou povinnost pro dobro ukrajinského lidu. Vyzývám všechny, kterým záleží na budoucnosti naší vlasti, aby následovali můj příklad. Věčná sláva a památka našim hrdinům, opravdovým vlastencům, sláva Ukrajině!

Chvíle zodpovědnosti 

Začátkem srpna 1939 šla moje zesnulá tchyně, dcera kapitána polského námořnictva, nahoru, aby zaplatila nájem za svůj byt v Gdyni. Majitel domu, oblečený v německé uniformě, seděl za stolem. Za ním visel na zdi velký portrét Adolfa Hitlera. Postavil se do pozoru a pozdravil ji nacistickým pozdravem a slovy „Sieg Heil “. Po návratu z deportace do Gdyně v roce 1945 byla moje tchyně a její manžel Antoni, voják ze září bránící Gdyni v roce 1939 a později voják Krajové armády a bojovník Varšavského povstání, svědky veřejné popravy německých katů a jejich poskoků v Gdaňsku 4. července 1946 před více než 100 000 diváky. Tyto popravy se konaly na Biskupské horské čtvrťi (v oblasti dnešní ulice Pohulanka). 

Dějiny se uzavřely. Blíží se čas, kdy budou nemilosrdně pohnáni k odpovědnosti nejen ti, které zmínil Denis Prokopenko, velitel nacistického sboru „Azov“. Přidají se k nim zahraniční kurátoři, kteří pomáhali rozdmýchávat tuto válku na Ukrajině. Budou mezi nimi i všichni, kdo se během takzvané pandemie dopustili zločinů proti polskému národu a byli zodpovědní za nadměrný počet úmrtí Poláků během ní.

Eugeniusz Zinkiewicz

Myśl Polska , server vasevec.cz

X X X

 PŘIPOMÍNKY  EXPRFEZIDENTA  KLAUSE

Klaus: Vojtěcha s Plagou bych odvolal hned první den. Motoristé by měli víc bouchat do stolu

Klaus: Vojtěcha s Plagou bych odvolal hned první den. Motoristé by měli být v politice mnohem zřetelnější, říká exprezident.

Ve vládě bych hned první den vyměnil ministra Roberta Plagu (nestr. za ANO) i ministra zdravotnictví (Adam Vojtěch, nestr. za ANO), uvedl někdejší prezident Václav Klaus v pořadu K věci na CNN Prima NEWS. Dominantní pozici v kabinetu má podle něj logicky premiér Andrej Babiš (ANO), s jehož kroky však leckdy nesouhlasí. „Osobně bych si jako volič přál, aby Motoristé byli zřetelnější v celé řadě témat, což pro mě v současnosti nejsou. A když někoho z nich občas vidím, tak jim to říkám,“ svěřila se rovněž bývalá hlava státu.

Ukončíme Fialu, pohlídáme Babiše. Tak zněl jeden z rezonujících sloganů Motoristů, s nimiž vyrazili do loňských sněmovních voleb. Daří se této straně podle Václava Klause plnit svůj slib v podobě krocení veřejných financí? „Myslíte rozpočtovou odpovědnost? Ne, myslím, že nedaří. A mám pocit, že by měli daleko více bouchat do stolu,“ řekl rázně ve vysílání CNN Prima NEWS.

„Mám pocit, že trojblok uvnitř ANO v osobách Babiš, Havlíček, Schillerová jim danou pravomoc velmi snižuje. Jsem rád, že je v této věci docela aktivní ještě pan poslanec Pikora (Motoristé) jako předseda rozpočtového výboru Sněmovny. Přál bych si, aby chtěli něco jiného,“ přiznal exprezident o současném přístupu Motoristů k rozpočtové odpovědnosti. Vyjmenoval tak výrazné tváře ANO v podobě premiéra, ministra průmyslu a obchodu a ministryně financí.

Motoristé jsou nezřetelní, vadí Klausovi

Jak Klaus hodnotí dosavadní počínání Motoristů ve vládě? „Znovu tady, jako již mnohokrát, opakuji: Voliči předurčili, že se vytvořila vláda s poměrem 80 – 15 – 13. Neboli 80 poslanců za ANO, 15 a 13 za ostatní dvě strany,“ poukázal na koaliční strany SPD a právě Motoristy, již ve vládě disponují nejnižším počtem zákonodárců. „Volby předurčily váhu jednotlivých slov a také to, kdo může víc bouchat do stolu, a kdo naopak nemůže,“ glosoval exprezident.

„Samozřejmě bych si jako volič přál, aby byli Motoristé v celé řadě témat zřetelnější, což pro mě nejsou. A když někoho z nich občas vidím, tak jim to říkám,“ uvedl Klaus, který dlouhá léta úzce spolupracoval s předsedou strany Petrem Macinkou, jenž byl mluvčím Institutu Václava Klause. „Nepovažujte mě za nějakého obhájce, ale jde o výsledek současného poměru ve Sněmovně,“ zdůraznil Klaus.

Klaus by vyměnil dvojici ministrů ANO

Ve vládě se podle Klause odehrává řada věcí v režii premiéra Andreje Babiše, přičemž s některými jeho kroky nesouhlasí. „Myslím, že dominantní pozici ve vládě má určitě premiér Babiš a hnutí ANO. Zejména ve školství bych první den vyměnil pana ministra Plagu. A první den bych vyměnil pana ministra zdravotnictví (Vojtěcha), takže se mi moc nelíbí, co tato vláda dělá,“ svěřil se exprezident Klaus ve vysílání CNN Prima NEWS.

„Myslím, že vláda s dominancí ANO přistoupila na myšlenky, že má rozhýbávat ekonomiku. Ta ovšem rozhýbat nepotřebuje, protože její růst je v dnešní době nenulový. Tudíž chce ještě nějak urychlit tempo ekonomického růstu výdaji na dluh. Jsem zásadně proti, nic dalšího k tomu říci nemohu,“ zdůraznil Klaus. „Dobrý hospodář může fungovat pouze se zdroji, které má. A nikoliv si tisknout peníze. A vláda si de facto nepřímo tiskne nové peníze,“ řekl o krocích Babišova kabinetu Klaus, jenž byl hlavou státu mezi lety 2003 a 2013.

X XX

 Prokuratúra vyšetruje nákup vakcín. Šéf Pfizeru sa už dvakrát vyvliekol z vypočutia.

Firma, ktorá na Slovensko dodáva najviac očkovacích látok, zaujala pozornosť europoslancov. Dôvodom je, že Európska prokuratúra začala vyšetrovanie netransparentného nákupu vakcín.

K podvodu pri nákupe malo dôjsť počas vrcholu pandémie koncom roka 2020. Covid paralyzoval spoločenský aj ekonomický život. Celý svet tak netrpezlivo čakal na nové očkovacie látky a snažil sa ich čo najrýchlejšie získať pre svojich občanov. Mimoriadna situácia si vyžadovala aj mimoriadne riešenia, ktoré sa často tvorili „za pochodu“, keďže precedens neexistoval. Ani samotná Európska komisia (EK) podľa informácií denníka Pravda ešte nikdy v histórii takýmto spôsobom lieky nekupovala.

Prokuratúra sídliaca v Luxemburgu bližšie detaily vyšetrovania poskytnúť odmieta. Odvoláva sa na verejný záujem. Vyšetrovanie by však podľa Európskeho parlamentu (EP) malo súvisieť s nákupom vakcín od farmakorporácie, spoločnosti Pfizer. Práve tých, ktoré boli ako prvé nasadené aj na Slovensku v decembri 2020. 

Na otázky, aký dosah má vyšetrovanie na očkovanie na Slovensku, ministerstvo zdravotníctva aj napriek urgenciám odmietlo odpovedať. Len v tomto roku americký gigant Pfizer doručil na slovenský trh 5,5 milióna dávok, kým druhý najsilnejší, Moderna, len 600-tisíc. A ďalšie milióny sú na ceste. Hoci sa v posledných mesiacoch očkuje len minimum ľudí, do konca roku 2023 má Slovensko od Pfizeru objednaných 4,5 milióna dávok.

Biochemik Jaromír Pastorek, bývalý riaditeľ Virologického ústavu SAV, zdôraznil, že účinky vakcíny týmto vyšetrovaním spochybnené nie sú. Prízvukuje, že koncom roku 2020 neboli iné vakcíny dostupné a nakoniec ich nákup poslúžil svojmu účelu. „No aj veľké farmaceutické firmy razia svoju politiku,“ spresnil. Spoločnosť Pfizer tento rok očakáva, že jej tržby by mohli prekročiť sto miliárd dolárov. To je viac ako dvojnásobok oproti obdobiu pred pandémiou. K nárastu tržieb prispievajú najmä predaje vakcíny a lieku paxlovid proti covidu.

„Je potrebné striktne oddeliť nákup vakcín a dôveru v očkovanie. Vakcínu od Pfizeru – jej bezpečnosť a účinnosť – schválila Európska lieková agentúra. Je kľúčové, aby európska prokuratúra pracovala a vyšetrovala bez politických vplyvov,“ priznal europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu).

Aké podvody vyšetruje Európska prokuratúra?

• Cezhraničné podvody s DPH zahŕňajúce celkovú škodu vo výške najmenej 10 miliónov eur. Iné druhy podvodov, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ.

• Korupciu, ktorá poškodzuje alebo pravdepodobne poškodí finančné záujmy EÚ.

• Spreneveru prostriedkov alebo majetku EÚ verejným činiteľom. Pranie špinavých peňazí a organizovaný zločin, ako aj iné trestné činy neoddeliteľne spojené s niektorou z predchádzajúcich kategórií.

Tajné zmluvy, tajné správy

Hoci nikto z odborníkov účinnosť vakcíny ani jej prínosnú úlohu v boji proti pandémii nespochybňuje, otázniky sa dvíhajú nad obchodnými praktikami v pozadí. EP sa odkazuje na nezodpovedané otázky z auditu stratégie Európskej únie (EÚ) v oblasti obstarávania vakcín. Tie sa týkajú konkrétne komunikácie medzi generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom a predsedníčkou EK Ursulou von der Leyenovou, ktorá predchádzala uzavretiu zmluvy na 1,8 miliardy dávok vakcíny v hodnote zhruba 36 miliárd eur. Európska komisia v septembri odmietla zverejniť akékoľvek podrobnosti o osobnej úlohe von der Leyenovej pri rokovaniach o zmluve so spoločnosťou Pfizer. 

Šéfka EK sa v apríli 2021 pre New York Times vyjadrila, že si s generálnym riaditeľom Pfizeru mesiac vymieňala textové správy. Malo sa to stať v období, keď sa schyľovalo k podpisu zmluvy medzi EÚ a farmaceutickým gigantom z USA.

Podľa portálu Politico sa von der Leyenová tak stala terčom špekulácií, podľa ktorých počas rokovaní konala na vlastnú päsť a obišla štandardné spôsoby komunikácie, ktoré sa v rámci týchto postupov využívajú. Následne novinári EK požiadali o sprístupnenie týchto správ, no exekutíva EÚ im oznámila, že žiadne takéto správy neeviduje.

Ombudsmanka EÚ Emily O’Reillyová však neskôr prezradila, že komisia nikdy oficiálne von der Leyenovej tím o dohľadanie správ nepožiadala, pretože podľa inštitúcie nespadajú do kategórie „dokumentov“ hodných uchovávania. Vo svojej správe ombudsmanka označila tento prístup za „nesprávny úradný postup“. V pondelok mal k veci vypovedať generálny riaditeľ Pfizeru Bourla pred Osobitným výborom Európskeho parlamentu pre pandémiu covid. Bourla však ani na druhý pokus neprišiel. „Nemáme žiadne nové informácie, ktoré by sme s výborom mohli zdieľať,“ napísal v písomnej odpovedi. Bourlovi sa ešte v októbri z jedného takéhoto vypočúvania podarilo vyvliecť. Vtedy mal čeliť otázkam o tom, ako došlo k uzavretiu tajných zmlúv na vakcíny.

Ešte v marci Gabriela Vlčanová, riaditeľka oddelenia medzinárodných vzťahov a záležitostí s EÚ pre denník Pravda priblížila, že všetky rokovania prebiehali pod prísnym režimom utajenia a samotná zmluva, teda plné znenie zmluvy, nie je zverejniteľné.

No časom sa ukázalo, že zmluva nie je pre jednotlivé členské štáty výhodná a Slovensko sa v máji snažilo zmeniť niektoré podmienky. Dôvodom bol nadbytok vakcín a nezáujem populácie o očkovanie. „Ministerstvo zdravotníctva robí všetko pre to, aby napriek platnosti kontraktov boli dodávky vakcín pozastavené, prípadne rozložené v dlhšom časovom horizonte, a tým sa minimalizovali straty. Snahou rezortu je v maximálnej možnej miere nevyužité vakcíny darovať iným krajinám,“ priznal rezort zdravotníctva. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) priznal, že ani s darovaním nadbytočných vakcín to nie je také jednoduché. Chudobnejšie štáty nemajú dostatočnú infraštruktúru na to, aby dokázali očkovacie látky bezpečne skladovať.

Politika farmaceutických firiem

Spoločnosť Pfizer podľa biochemika Pastoreka konkurenciu predbehla vďaka tomu, že sa jej podarilo získať spoločnosť BioNtech a situáciu vedela „dobre zmanažovať a aj dobre na tom zarobiť“.

„Americký Pfizer situáciu manažérsky využil. Kúpil nemeckú firmu BioNtech a s jej pomocou vyrobil vakcínu, ktorú vedel dobre predať. Nikto doteraz nedokázal, že má podstatne lepšiu, účinnejšiu či bezpečnejšiu vakcínu – z tejto strany to bolo v poriadku. No to, ako to spackali európski politici, tak to je druhá vec. Ten nákup nebol transparentný,“ zdôraznil Pastorek. Dodal, že podľa neho EK pri podpise zmluvy nehájila záujmy európskych firiem. „EK sa tvári, že je transparentná a nediskriminačná, tak je otázne, prečo nedali podobný priestor aj iným firmám,“ ozrejmil.

Priznáva, že pred dvoma rokmi to bola to výnimočná situácia no zdôraznil, že takýto nákup musí byť transparentný, pretože išlo o zdravie stámiliónov ľudí. „Takéto obchody sa takto pokútne nedojednávajú cez SMS správy. Je šéfkou EK, má na takéto rozhodnutia poverených ľudí,“ dodal.

Verejný záujem

Európska prokuratúra 14. októbra potvrdila, že úniové nákupy koronavírusových vakcín vyšetruje, no neprezradila, koho a akých zmlúv sa toto vyšetrovanie týka.

„Ministerstvo spravodlivosti nie je orgánom činným v trestnom konaní s prístupom do ‚živých‘ spisov Európskej prokuratúry,“ ozrejmil Timotej Lauko z tlačového oddelenia ministerstva spravodlivosti. No bližšie detailty odmieta poskytnúť aj samotná Európska prokuratúra. „Žiadne ďalšie informácie zatiaľ nebudeme zverejňovať. Poskytneme ich až vo chvíli, keď vyšetrovanie dospeje do fázy, keď to bude bezpečné,“ vyhlásila Lidija Globokar, hovorkyňa Európskej prokuratúry.

Európska prokuratúra je nezávislá verejná prokuratúra Európskej únie. Zodpovedá za vyšetrovanie, stíhanie zločinov proti finančným záujmom EÚ. Patria sem viaceré druhy podvodov, podvody s DPH so škodou nad desať miliónov eur, pranie špinavých peňazí, korupcia atď. Úlohou úradu je tak dohľad nad všetkými príjmami, výdavkami a aktívami, ktoré sú kryté rozpočtom Európskej únie.

V konflikte záujmov sa kvôli vakcínam ocitol aj Heiko von der Leyen, 67-ročný lekár a manžel predsedníčky EK. Firma Orgenesis, v ktorej pôsobí ako lekársky riaditeľ, totiž poberá dotácie z fondu EÚ, pričom Heiko von der Leyen bol jedným z členov nadačnej komisie.

Ako sa zaregistrovať na očkovanie?

• Záujemca o očkovanie sa môže zaregistrovať na stránke www.korona.gov.sk. Na registráciu je potrebný Covid pass.

• Záujemcovia o očkovanie si môžu vybrať z vakcín Comirnaty (Prizer/BioNTech), Nuvaxovid (Novavax) a Janssen (Johnson&Johnson).

• Registrácia sa využíva pri prvej, tretej a štvrtej dávke. Termín na podanie druhej dávky je zasielaný automaticky.

• Po zadaní osobných údajov si záujemca najprv vyberie preferovaný okres. Následne sa zobrazia všetky očkovacie miesta v danom okrese. Potom si môže vybrať dátum a čas očkovania.

• Ak záujemca termín zmešká, musí zavolať Národné centrum zdravotníckych informácií +421232353030.

• Zoznam očkovacích miest bez registrácie sa nachádza na webovej stránke korona.gov.sk
• X X X

Ministr války USA Hegseth vyhrožuje Kubě

11.6.2026 14:59

Americký ministr války Pete Hegseth varoval, že jeho síly by mohly zahájit konfrontaci s Kubou, která by mohla zahrnovat i zajetí jejího prezidenta.

„Bylo by nemoudré, aby se kubánská vláda pokoušela získat zbraně, které by se mohly dostat na tuto základnu nebo americké území, nebo k nim získat přístup,“ řekl Hegseth během návštěvy americké vojenské základny  Guantánamo. Dodal, že by tím „vyvolali konfrontaci, kterou nejen nechtějí, ale kterou by nemohli snést. Žádná země na Zemi se nemůže rovnat schopnostem Spojených států amerických,“ citovala Hegsetha  Al Jazeera.

Hegseth také naznačil, že Spojené státy zvažují únos kubánského prezidenta Miguela Díaze-Canela, a zdůraznil, že konečné rozhodnutí je na americkém prezidentovi Donaldu Trumpovi. „Zvažují se všechny možnosti,“ řekl ministr války novinářům v odpovědi na otázku k této záležitosti.

Webová stránka Axios, která je napojena na americké elity, v květnu informovala, že Kubánci získali více než 300 bojových dronů, které by mohly být potenciálně použity proti americkým silám.

Od zveřejnění této zprávy Kuba opakovaně trvá na tom, že pro USA nepředstavuje hrozbu. Zdůraznila také své právo na sebeobranu a obvinila USA z „vymýšlení záminek“ a „vytváření a šíření lží“ k ospravedlnění „potenciální agrese“.

Připomeňme, že na základně Guantánamo na Kubě vedle vojenské základny existuje také americký koncentrační tábor, kde jsou drženy osoby obviňované  z údajného terorismu. Území základny Spojené státy okupují od   americké invaze na Kubu během španělsko-americké války v roce 1898. Server vasevec.cz

X X X

Napätie v Perzskom zálive eskaluje. USA zvažujú, že škody po iránskych útokoch pokryjú z iránskych zmrazených účtov.

Americký minister financií Scott Bessent navrhuje siahnuť na zmrazené iránske aktíva a z nich zaplatiť škody po útokoch Teheránu na spojencov USA v Perzskom zálive.

Americký minister financií Scott Bessent navrhuje použiť iránske finančné prostriedky na úhradu škôd, ktoré Irán svojimi útokmi spôsobuje spojencom Spojených štátov v Perzskom zálive. Upozornil zároveň, že každý útok Iránu prehlbuje ekonomické a finančné dôsledky, ktorým táto krajina čelí, informuje TASR podľa agentúry AFP a príspevku Bessenta na sociálnej sieti X.

„Všetky škody, ktoré (Irán) spôsobí našim spojencom v Perzskom zálive, budú uhradené z prostriedkov získaných z iránskych účtov,“ napísal Bessent na X. „Poplatky zaplatené Úradu pre Perzský záliv budú kompenzované prostriedkami odčerpanými z ich účtov,“ dodal.

Sankcie a uzavretie prielivu

Spomínaným úradom je nová iránska agentúra pre dohľad na prepravu cez Hormuzský prieliv a výber mýta. Americké ministerstvo financií v máji oznámilo, že naň uvalilo sankcie.

Irán uzavrel strategicky dôležitý Hormuzský prieliv na začiatku vojny s USA. Úrad pre Perzský záliv vo štvrtok uviedol, že prieliv zostane zatvorený až do odvolania.

Vyjadrenia Trumpa a hodnotenie škôd

Bessent sa k využitiu iránskych aktív vyjadril po tom, čo americký prezident Donald Trump varoval, že Spojené štáty môžu Irán vo štvrtok večer „veľmi tvrdo“ zasiahnuť. Trump zároveň uviedol, že USA v „nie príliš vzdialenej budúcnosti“ prevezmú kontrolu nad iránskym ostrovom Chárk a ďalšími zariadeniami ropnej infraštruktúry a získajú kontrolu nad iránskym ropným a plynovým sektorom.

Médiá s odvolaním na zdroj oboznámený so situáciou v nedeľu informovali, že Bessent poveril svoj tím vyhodnotením škôd, ktoré Irán od začiatku konfliktu na Blízkom východe spôsobil svojimi útokmi spojencom Spojených štátov v regióne. USA podľa týchto informácií zvažujú využitie iránskych aktív aj opravy týchto škôd.

X X X

Aféra Pfizergate: Európska komisia pochybila, keď nezverejnila správy medzi von der Leyenovou a šéfom farmaceutickej spoločnosti

Európska komisia (EK) pochybila, keď odmietla zverejniť textové správy medzi predsedníčkou EK Ursulou von der Leyenovou a šéfom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom. V stredu o tom rozhodol Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) v Luxemburgu. Prípad, označovaný ako „Pfizergate“, sa týka najväčšej zmluvy na nákup vakcín proti ochoreniu COVID-19 v doterajšej histórii EÚ.

O sprístupnenie všetkých textových správ požiadala EK novinárka Matina Steviová pracujúca pre denník The New York Times (NYT). Von der Leyenová a Bourla napísali v období od 1. januára 2021 do 11. mája 2022. EK jej žiadosť zamietla s odôvodnením, že ich nemá k dispozícii. Stevisová a NYT sa obrátili na SDEÚ s návrhom, aby zrušil rozhodnutie EK. SDEÚ v rozsudku ich žalobe vyhovel, ale EK sa ešte môže proti rozsudku odvolať.

EK podľa vyhlásenia súdu „neposkytla hodnoverné vysvetlenie, ktoré by odôvodnilo neexistenciu držby požadovaných dokumentov. Okrem toho Komisia dostatočne neobjasnila, či boli požadované textové správy odstránené, a ak áno, či k odstráneniu došlo dobrovoľne alebo automaticky, alebo či bol mobilný telefón predsedníčky medzičasom nahradený.“

Stevisová a NYT predložili relevantné a konzistentné dôkazy, ktoré poukazujú na existenciu textových správ, skonštatoval súd. Preto tiež žiada EK o dôveryhodnejšie vysvetlenia, aby verejnosť aj sudcovia pochopili, prečo tieto dokumenty nemožno poskytnúť.

Komisia vzala na vedomie stredajšie rozhodnutie súdu, podrobne ho preskúma a rozhodne o ďalších krokoch. „Transparentnosť bola pre Komisiu a predsedníčku von der Leyenovú vždy mimoriadne dôležitá. Naďalej budeme prísne dodržiavať pevný právny rámec, ktorý je zavedený na presadzovanie našich povinností. Naďalej sme plne odhodlaní zachovávať otvorenosť, zodpovednosť a jasnú komunikáciu so všetkými zainteresovanými stranami vrátane inštitúcií EÚ, občianskej spoločnosti a zástupcov záujmových skupín,“ zdôraznila EK vo vyhlásení.

Rozhodnutie súdu môže mať zásadný vplyv na vnímanie transparentnosti EK. Podľa portálu Politico môže mať významné dôsledky nielen na spôsob, akým najvyšší predstavitelia EÚ vedú rokovania za zatvorenými dverami, ale môže vrhnúť tieň aj na druhé päťročné funkčné obdobie von der Leyenovej. Oficiálne sa začalo 1. decembra 2024. Šéfka EK sa snaží udržať relevanciu svojej inštitúcie v období, keď v Európe silnie nacionalistická rétorika. Často je tiež kritizovaná za centralizáciu moci a za ústup od ekologických záväzkov.

Na Kotlárove slová o „génovej terapii“ reagoval aj infektológ Peter Sabaka

Prípad Pfizergate je pre šéfku EK právne zložitý, keďže osobne schválila najväčší vakcinačný kontrakt EÚ v hodnote niekoľkých miliárd eur. Zároveň stojí na čele Európskej komisie, ktorá má dohliadať na dodržiavanie práva EÚ, vrátane princípov transparentnosti a zodpovednosti. Rozsudok preto podľa Politica poskytne politickú muníciu pre široké spektrum jej kritikov.

NYT v apríli 2021 odhalil osobné konzultácie o zabezpečení vakcín medzi von der Leyenovom a Bourlem, okrem iného aj prostredníctvom textových správ. EK pri zamietnutí prístupu k nim argumentovala, že je povinná poskytovať iba archivované dokumenty. SMS správy či podobné formy komunikácie podľa nej do tejto kategórie nespadajú a preto nemala povinnosť ich poskytovať.

Podľa dohody z mája 2021 sa EK zaviazala nakúpiť až 1,8 miliardy dávok vakcíny proti COVID-19; 900 miliónov dávok bolo objednaných okamžite s možnosťou ďalších 900 miliónov na roky 2022 a 2023.

Okolnosti nákupu vakcín skúma aj Úrad Európskej prokuratúry (EPPO). Hlavná európska prokurátorka Laura Kövesiová v marci uviedla, že EPPO už vypočul niektorých úradníkov EK. Prebiehajúce vyšetrovanie EPPO odmietol komentovať.

V samostatnom prípade súd EÚ minulý rok rozhodol, že EK neposkytla verejnosti dostatočný prístup k zmluvám na nákup vakcín proti COVID-19.

Aféra okolo výmeny textových správ medzi von der Leyenovou a Bourlou v období pred uzavretím kontraktu o vakcínach proti covidu-19 získala v médiách názov Pffizergate. Vakcíny mali mať hodnotu viac ako 20 miliárd eur.

X X X

Utajené mená aj začiernené zmluvy. Brusel podľa hlavného poradcu súdu EÚ pochybil pri nákupe vakcín proti covidu

Európska komisia pochybila, keď počas pandémie nezverejnila informácie o zmluvách na nákup vakcín proti ochoreniu Covid-19, uviedol vo štvrtok generálny advokát Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) Athanasios Rantos. Súdnemu dvoru odporučil zamietnuť odvolanie, ktoré podala komisia proti rozsudku Všeobecného súdu z roku 2024, ktorý nariaďoval zverejnenie informácií o zmluvách týkajúcich sa nákupu vakcín.

Počas pandémie koronavírusu v rokoch 2020 a 2021 úradníci z eurokomisie (EK) a experti EÚ v mene členských štátov EÚ vyjednávali zmluvy s farmaceutickými spoločnosťami pre nákup vakcín. Europoslanci chceli preskúmať podmienky zmlúv, ale nedostali ich kompletné a niektoré dokumenty boli začiernené.

EK to zdôvodnila ochranou obchodných záujmov a rozhodovacieho procesu. Europoslanci preto podali žalobu na Všeobecný súd, ktorý je súdom prvej inštancie v rámci SDEÚ.

Všeobecný súd potvrdil, že EK bola oprávnená poskytnúť len čiastočný prístup k uvedeným informáciám, a žalujúcej strane vyhovel len čiastočne v dvoch bodoch.

Mali by byť zmluvy na nákup vakcín počas pandémie úplne zverejnené?

EK podľa neho mala poskytnúť viac vysvetlení na zdôvodnenie odmietnutia prístupu k určitým ustanoveniam v zmluvách. Rozhodol tiež, že EK mala poskytnúť osobné údaje členov vyjednávacích tímov zložených zo zástupcov členských štátov EÚ a úradníkov EK. EK sa odvolala a konanie prevzal Súdny dvor ako odvolacia inštancia.

Rantos vo štvrtok odporučil potvrdiť rozsudok Všeobecného súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie EK o začiernení mien členov vyjednávacieho tímu a niektorých zmluvných ustanovení zmluvy s odôvodnením ochrany súkromia fyzických osôb a ochrany obchodných záujmov spoločností.

Ľudí prirovnal ku kukurici. Očkovaní sú geneticky modifikovaní, slovenský genofond je narušený, tvrdí Kotlár a prezidentovi poslal odkaz (Video z 13.03.2025)

Vo vyhlásení poukázal na osobitný verejný záujem na zabezpečení transparentnosti pri rokovaniach o zmluvách. Uviedol, že samotné zverejňovanie anonymizovaných vyhlásení o potenciálnych konfliktoch záujmov zo strany vyjednávačov nestačí na účinné overenie ich nestrannosti. Generálny advokát tiež uviedol, že argument EK, podľa ktorého by zverejnenie poškodilo obchodné záujmy spoločností, považuje za nedostatočne podložený.

Stanoviská generálnych advokátov nie sú záväzné, sudcovia SDEÚ sa však nimi často riadia. Rozhodnutie v tejto veci sa očakáva v najbližších mesiacoch.

EK pod vedením predsedníčky Ursuly von der Leyenovej je terčom kritiky za nedostatočnú transparentnosť pri nákupe vakcín. V odlišnej kauze známej ako Pfizergate Všeobecný súd minulý rok rozhodol, že EK pochybila, keď odmietla zverejniť textové správy medzi von der Leyenovou a šéfom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom. Po rozhodnutí súdu sa časť europoslancov neúspešne pokúsila predsedníčku EK odvolať.

 X X X

 Pellegrini zrušil slávnostné menovanie Radačovského. Korčok: Sú len dve reálne vysvetlenia

Bývalý minister Ivan Korčok (PS) reagoval na krok hlavy štátu, ktorá bez udania dôvodu zrušila plánovaný ceremoniál odovzdávania poverovacích listín Miroslavovi Radačovskému a Petrovi Kmecovi. Podľa Korčoka existujú v tejto situácii iba dve reálne vysvetlenia.

Prvým scenárom je, že prezident Peter Pellegrini po spoločnej výzve politických subjektov PS, KDH, SaS a Demokrati prehodnotil svoje pôvodné stanovisko a uznal, že súhlas s vymenovaním spomínaných diplomatov bol chybou. Takýto vývoj by Korčok považoval za priaznivú správu, keďže včasná korekcia nesprávnych krokov by dokázala odvrátiť škody na medzinárodnej reputácii Slovenskej republiky.

„Je to naozaj zlé.“ Koalícia podľa Chmelára spáchala „svinstvo“. Za Radačovským vidí dohodu

Druhá a podľa neho podstatne horšia alternatíva predpokladá, že prezident poverovacie listiny podpíše a doručí ich neverejne prostredníctvom diplomatického protokolu rezortu zahraničia. Týmto postupom by sa úrad hlavy štátu vyhol tradičnému obradu, prítomnosti televíznych kamier a otázkam zo strany novinárov. Noví veľvyslanci by následne počas letných mesiacov bez väčšej pozornosti odcestovali na svoje misie na Cyprus a do Ríma. Korčok na záver položil otázku, pre ktorú z týchto dvoch možností sa prezident napokon rozhodne.

Kancelária prezidenta už minulý týždeň reagovala, že proces výberu veľvyslancov nebude komentovať až do jeho ukončenia. Kmec upozornil, že jeho nomináciu už schválila aj talianska strana a myslí si, že bude dôveryhodným partnerom. V prípade, že mu prezident odovzdá poverovaciu listinu, úradu by sa mal ujať 1. júla. V minulosti pôsobil ako veľvyslanec SR vo Švédsku i v USA. Radačovský očakáva, že jeho práca bude hodnotená až po tom, ako na post nastúpi.

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) minulý týždeň vyhlásil, že hystéria okolo nominácií veľvyslancov je za hranicou súdnosti. Každý jeden budúci veľvyslanec SR musí podľa neho bez výnimky splniť všetky formálne náležitosti. „Nie je to nič, čo by bolo tajné alebo neobvyklé. Dialo sa tak vždy, a to aj za čias predchádzajúcich vlád, v ktorých o tom rozhodovali práve tí, ktorí dnes najhlasnejšie kričia,“ dodal šéf slovenskej diplomacie. Opozíciu i médiá skritizoval za uplatňovanie dvojakého metra.

Zdôraznil, že každý jeden budúci veľvyslanec SR musí bez výnimky splniť všetky formálne náležitosti – jeho vyslanie musí schváliť vláda SR, musí prejsť bezpečnostnou previerkou, vypracovať a predložiť zameranie činnosti diplomatickej misie a rovnako prejsť ďalšími schváleniami a procesmi zo strany zahraničnej krajiny, do ktorej veľvyslanca Slovensko vysiela. „Ide o profesionálny a oficiálny proces, žiadne rozhodnutie z večera na ráno, ako sa to snažia mediálne zneužívať. A až následne bude zastupovať Slovenskú republiku,“ dodal minister.

Šok na zahraničnom výbore: Budúci veľvyslanec Radačovský posielal kritikov cez okno.

Vypočúvanie nezaradeného poslanca Miroslava Radačovského, ktorého koalícia nominovala na post veľvyslanca na Cypre, sa zmenilo na ostrú slovnú prestrelku. / Zdroj: Facebook / KDH

Nominácie Kmeca a Radačovského kritizoval aj politický komentátor Eduard Chmelár. Kým pri Radačovskom hovoril o reputačnom probléme, Kmeca označil za jedného z najskúsenejších slovenských diplomatov.

Politické nominácie podľa neho nie sú v diplomacii ničím výnimočným, no problém vidí v Radačovského verejnom vystupovaní. „Myslím, že je to naozaj zlé. Pán Radačovský by najlepšie urobil, keby mlčal,“ povedal.

Chmelár tak reagoval na Radačovského konflikt s poslancom Tomášom Valáškom. „Toto môže len vysvetliť správanie pána Radačovského, ale neospravedlňuje ho to, pretože diplomat musí mať pevnejšie nervy,“ povedal Chmelár. Dodal, že dezignovaný veľvyslanec má mať emócie pod kontrolou.

Chmelár zároveň uviedol, že osobne by Radačovského nevymenoval. Pripustil však, že v politike môžu rozhodovať dohody a lojalita. Prezidentov tím podľa neho bude v takej situácii skôr hľadať spôsob, ako znížiť reputačné škody.

X XX

 Črtá sa veľký obrat? Čoraz menej Slovákov odchádza do zahraničia, domov sa vracajú po tisíckach

Slovensko už zrejme prestáva byť krajinou, z ktorej ľudia utekajú za lepším životom do zahraničia. Poukazujú na to nové dáta analytického útvaru ministerstva financií Inštitútu finančnej politiky (IFP). Vyplýva z nich, že v poslednom období sa z cudziny domov vracia viac ľudí, ako ich odchádza. Analytici však upozorňujú možno ešte na dôležitejšiu vec. Čísla totiž ukazujú, že z dlhodobého hľadiska odchádza zo Slovenska za prácou čoraz menej ľudí. Podľa odborníkov za tým stojí najmä to, že doma majú viac pracovných príležitostí, čo znižuje tlak na odchod za hranice.

IFP upozorňuje na to, že zatiaľ čo ešte v roku 2014 zo Slovenska odišlo vyše 51-tisíc ľudí, do krajiny sa vrátilo menej ako 30-tisíc osôb. S výnimkou roka 2021 potom počet odchodov už iba klesal. „V roku 2023 sa počet odchodov a príchodov obyvateľov Slovenska takmer vyrovnal. Zo Slovenska odišlo 25 350 občanov a vrátilo sa 25 200. Predbežné dáta za rok 2024 zatiaľ ukazujú, že počet odchodov dokonca klesol pod 20-tisíc a na Slovensko sa vrátilo takmer 27-tisíc ľudí,“ informuje inštitút.

„Slovensko má nízku nezamestnanosť a najmä dostatok voľných pracovných miest a ten, kto chce, si prácu nájde a nemusí odchádzať od rodiny, čo je niekedy rozhodujúci faktor. Ľudia vedia počítať. Pracovať v zahraničí už nemusí byť pre každého také výhodné ako v minulosti a to najmä s ohľadom na relatívne vyššie životné náklady v zahraničí a znižujúce sa platové rozdiely,“ vyjadril sa k týmto číslam na sociálnej sieti minister financií Ladislav Kamenický (Smer).

Vládni analytici pritom pracujú najmä s údajmi zo zdravotných poisťovní. Sledujú, kto zo systému slovenského zdravotného poistenia vypadol a kto sa doň po čase opäť vrátil. Takéto dáta lepšie zachytávajú ľudí, ktorí reálne odišli pracovať do zahraničia alebo sa zo zahraničia vrátili späť. Nič to však nemení na tom, že tento trend sa v posledných rokoch zlepšuje. Je to dôležité najmä preto, že firmy naprieč celou ekonomikou dlhodobo hlásia, že im chýbajú desiatky tisíc kvalifikovaných ľudí.

Viac ľudí prichádza ako odchádza

Čísla okrem trendu poklesu ľudí, ktorí odchádzajú za prácou do cudziny, ukazujú aj ďalší dôležitý signál. V rokoch 2023 a 2024 sa totiž počty odchádzajúcich a vracajúcich, ako sme spomínali, pomaly vyrovnávajú. Analytik IFP Marián Šaling však pre Pravdu zdôraznil, že pri hodnotení týchto rokov je potrebné byť opatrný, nemusia byť totiž definitívne. Zdravotné poisťovne ich ešte môžu spätne spresňovať. „Ak sa ale pozrieme na veľkosť revízii z minulosti, je možné očakávať že údaje o migračnom salde za tieto roky zostane približne okolo vyrovnaného stavu, čo je odlišná situácia v porovnaní so stavom spred dekády,“ hovorí odborník.

Opatrnosť pri čítaní najnovších čísel odporúča aj analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Pozitívne saldo návratov je podľa neho dobrý signál, no neznamená, že Slovensko už automaticky zostane iba v pluse. Podľa neho treba rátať aj s tým, že časť ľudí, ktorí odišli po vstupe Slovenska do Európskej únie (EÚ) alebo v poslednej dekáde, sa dnes prirodzene dostáva do fázy, keď rieši rodinu, bývanie, stabilitu a blízkosť domova. „Do toho vstúpili vyššie životné náklady v zahraničí a väčšia možnosť pracovať na diaľku,“ dodáva Kočiš.

Analytik upozorňuje aj na štatistický a demografický efekt. Pripomína, že za posledné roky sa zvýšil počet Slovákov, ktorí majú skúsenosť so životom v zahraničí, a dnes tak existuje väčšia skupina ľudí, z ktorej sa môžu niektorí vracať. Hovorí tiež, mladé populačné ročníky, z ktorých prichádzajú noví emigranti, sa postupne zmenšujú. Aj preto podľa neho môžeme v ďalších rokoch vidieť pozitívne migračné saldá častejšie, „aj bez toho, aby to automaticky znamenalo zásadné zlepšenie atraktivity Slovenska“.

Podobne pozitívny bol aj rok 2020, pri ktorom sú dáta zo zdravotnej poisťovne presné. Pred šiestimi rokmi sa na Slovensko vrátilo viac ako 36-tisíc ľudí a krajinu opustilo takmer 25-tisíc ľudí. Treba však zdôrazniť, že ide o prvý rok globálnej pandemickej krízy spôsobenej ochorením Covid-19.

Podobný efekt mala aj globálna ekonomická kríza v roku 2009. V tom čase z krajiny odišlo menej ako 37-tisíc ľudí a vrátilo sa ich takmer 40-tisíc. Šaling v tejto súvislosti vystľuje, že v prvých rokoch kríz sa väčší počet ľudí pracujúcich v zahraničí vracia naspäť na Slovensko a rovnako menší počet otvorených pozícií podľa neho pravdepodobne vedie aj k dočasnému poklesu odchodov z krajiny.

Najhoršie obdobie v tomto ohľade však pre Slovensko nastalo po vstupe do EÚ. Za prácou do zahraničia v roku 2004 odišlo viac ako 88-tisíc ľudí a vrátilo sa ich len niečo cez 4-tisíc. V roku 2005 boli čísla ešte vypuklejšie – za prácou vzedy odišlo viac ako 110-tisíc Slovákov, naspäť ich prišlo menej ako 30-tisíc.

Poznáte niekto, kto odišiel za prácou do cudziny a potom sa vrátil na Slovensko?

Zmeny na trhu práce

IFP hovorí v tejto súvislosti o priaznivom signále pre slovenský trh práce aj celú ekonomiku. Tento vývoj podľa expertov naznačuje, že „podmienky na domácom trhu práce sú pre časť ľudí dostatočne atraktívne na to, aby sa rozhodli zostať, alebo sa po období práce v zahraničí vrátiť späť na Slovensko.“

Analytici inštitútu upozorňujú na to, že v roku 2014 bola na Slovensku miera nezamestnanosti na úrovni asi 13 percent. V roku 2024 sa už pohybovala okolo hranice piatich percent. „Slovensko si zároveň polepšilo aj v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ. Zatiaľ čo v roku 2014 bola slovenská nezamestnanosť približne o dva percentuálne body vyššia ako priemer EÚ, v roku 2024 bola už takmer o jeden percentuálny bod nižšia,“ dodávajú.

Aktuálne čísla ale nie sú až tak priaznivé. Štatistický úrad informoval, že na začiatku roku 2026 zamestnanosť mierne klesla – úbytok ľudí je cítiť najmä vo výrobe. Čo sa týka miery nezamestnanosti, tá v prvom štvrťroku tohto roka dosiahla 5,9 percent.

Kočiš počíta s tým, že rast slovenskej ekonomiky by sa mal v tomto roku pohybovať na úrovni okolo jedného percenta. Takýto výkon podľa neho nedokáže generovať dosť nových pracovných miest a preto očakáva, že nezamestnanosť by mohla dosiahniť v priemere šesť percent. „Naďalej tiež platí, že dlhodobo nezamestnaní tvoria približne dve tretiny všetkých nezamestnaných a ich počet sa pohybuje okolo 100-tisíc osôb. Ide o potenciál pracovnej sily, ktorý Slovensko vzhľadom na demografické zmeny potrebuje v budúcnosti aktívne využiť, pochopiteľne však nepôjde o jednoduchý proces,“ dodal ekonóm.

Vyhrané ešte nemáme

Napriek tomu, že čoraz menej ľudí uteká zo Slovenska za prácou do zahraničia, ešte vyhrané nemáme.Podľa Kočiša je pre ekonomiku dôležitejšia štruktúra než samotné migračné saldo. „Migračné saldo je dobrý základný ukazovateľ, ale samo osebe nám nepovie, či krajina získava alebo stráca ľudský kapitál. Rozhodujúce je, kto odchádza, kto sa vracia, v akom veku, s akým vzdelaním, skúsenosťami a v akých profesiách,“ hovorí analytik.

Ak sa vracajú ľudia v produktívnom veku, so zahraničnou pracovnou skúsenosťou, jazykmi, kontaktmi a kapitálom, je to podľa neho pre Slovensko veľmi pozitívne. Ak však odchádzajú najlepší maturanti a veľká časť z nich sa po zahraničnej vysokej škole nevracia, Slovensko podľa neho stráca ľudí s najvyšším budúcim potenciálom. „Nejde len o počet pracovných síl. Ide často o budúcich lekárov, výskumníkov, technologických expertov, podnikateľov, manažérov, učiteľov, analytikov a ľudí, ktorí by mohli zvyšovať kvalitu verejných aj súkromných inštitúcií,“ dodáva analytik.

Naša ekonomika rovnako stojí pred masívnou výzvou – demografickou krízou. Samotná vláda vo vlastnom materiáli s názvom Správa o produktivite a konkurencieschopnosti Slovenska 2025 priznáva, že krajina má problém.

Vládny kabinet sa v dokumentoch odvoláva na zistenia Aliancie sektorových rád (ASR), podľa ktorých bude slovenský pracovný trh v najbližšom desaťročí potrebovať čoraz viac vysoko kvalifikovaných pracovníkov. Zároveň však porastie aj počet zamestnancov v dôchodkovom veku, čo môže vytvárať nové problémy pre firmy. Trh práce navyše ovplyvní pokračujúca robotizácia a automatizácia, ktoré zmenia nároky na pracovné pozície aj potrebné zručnosti zamestnancov.

„Celkový dopyt po pracovnej sile bude podľa ASR 69-tisíc až 79-tisíc osôb ročne. Väčšina z toho sú osoby, ktoré budú zamestnávatelia potrebovať nahradiť z dôvodu starnutia obyvateľstva. Potrebná bude hlavne pracovná sila so strednou kvalifikáciou, ale rásť bude aj dopyt po vysokokvalifikovaných pracovníkoch. Dodatočná pracovná sila potrebná na nové pracovné miesta bude do roku 2035 tvoriť 6 až12 percent z celkového dopytu, pričom pôjde najmä o vysokokvalifikovaných pracovníkov,“ píše sa vo vládnom dokumente.

Kým sa štátu podarí vymyslieť, ako poraziť demografickú krízu, chýbajúcich ľudí nahrádzajú pracovníci z cudziny. Tých je teraz na Slovensku historicky najviac. Začiatkom apríla 2026 tu pracovalo vyše 151-tisíc cudzincov. Ešte v roku 2014 ich pritom bolo v priemere len necelých 17-tisíc, v roku 2019 približne 73-tisíc a vlani už okolo 129-tisíc. Za poslednú dekádu sa ich počet zvýšil takmer deväťnásobne a slovenský trh práce je od nich čoraz závislejší.

X X X

Razie napříč Francií. Policisté zadrželi hackery podezřelé z krádeží dat

Francouzská policie zadržela sedm lidí podezřelých z účasti na krádežích několika desítek milionů dat. S odvoláním na Úřad pro boj s kyberkriminalitou (OFAC) to ve čtvrtek napsala agentura AFP. Obětí hackerů se mohlo stát více než 1 500 společností a institucí, včetně Národního shromáždění.

Policejní zásahy se za účasti policistů z Lille, Marseille, Štrasburku, Poitiers, Bordeaux či Limoges odehrály na řadě míst Francie. Při domovních prohlídkách vyšetřovatelé zajistili digitální nosiče, které nyní podrobují analýze.

„Jsou to mladí francouzští hackeři, kteří touží po uznání a domnívají se, že jsou nedotknutelní,“ řekla Julie Benoitová z OFAC. Zadržení jsou podle ní nezletilí a čerstvě dospělí mladí lidé. Jejich cílem bylo citlivé údaje přeprodávat.

 Skupina, známá pod názvem Dumpsec, útočila na soukromé i veřejné subjekty a její obětí se staly například i sportovní svazy či zdravotnické weby.

K jednotlivým útokům se skupina sama hlásila v médiích a získaná data nabízela k prodeji na internetových fórech, jako je BreachForums

X X X

Vedci v Piešťanoch hovorili o dlhovekosti aj Parkinsonovej chorobe. Kúpele podľa nich nie sú len oddych

Keď sa povie kúpeľníctvo, väčšina ľudí si predstaví wellness a relax. Odborníci, ktorí sa začiatkom júna stretli na medzinárodnej konferencii „Veda v kúpeľníctve“ na piešťanskom Kúpeľnom ostrove, však upozornili, že kúpele majú oveľa hlbší medicínsky rozmer. Hovorili o prevencii civilizačných ochorení, zdravej dlhovekosti, Parkinsonovej chorobe aj vedecky potvrdených účinkoch prírodných liečivých zdrojov.

Sírovodík obsiahnutý v piešťanskej minerálnej vode je látka, ktorá môže priaznivo ovplyvňovať viaceré biologické procesy súvisiace aj so starnutím.

Generálny riaditeľ Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany, a.s. (SLKP) Piešťany Mgr. Peter Bednarčík pripomenul, že kúpeľníctvo nevzniklo v laboratóriách, ale z dlhodobého pozorovania účinkov prírodných zdrojov. „Kúpeľníctvo vzniklo z ľudskej skúsenosti skôr než moderná medicína. Vzniklo z empirického pozorovania a dlhodobej skúsenosti,“ povedal.

Podľa neho v súčasnosti vznikol akýsi paradox: Odborníci vnímajú kúpeľnú liečbu ako rehabilitáciu, fyzikálnu medicínu či doplnkovú liečbu, zatiaľ čo verejnosť si ju často spája predovšetkým s oddychom a psychickou regeneráciou. „Vzniká tak napätie medzi medicínskou legitimitou kúpeľníctva a očakávaním relaxu či turizmu,“ upozornil.

Tichá pandémia nedostatku horčíka

Jednou z výrazných bola prednáška zahraničného hosťa, nemeckého profesora Jürgena Vormanna, ktorý hovoril o nedostatku horčíka v populácii. Podľa jeho slov je približne tretina populácie vystavená riziku deficitu minerálu horčíka. Dôvodom je nižší obsah horčíka v potravinách, zhoršené vstrebávanie aj niektoré lieky. Nedostatok horčíka sa podľa neho nespája len so svalovými kŕčmi, ale aj s vážnymi srdcovocievnymi komplikáciami.

Horčík podľa výskumov zohráva významnú úlohu aj pri prevencii cukrovky 2. typu, ovplyvňuje inzulínovú citlivosť a môže mať vplyv na priebeh niektorých onkologických ochorení.

Spíkri konferencie – s mikrofónom medicínska riaditeľka SLK Piešťany a Smrdáky MUDr. Alena Korenčíková.

Parkinsonova choroba: pohyb ako liek

Veľkú pozornosť venovali odborníci Parkinsonovej chorobe. Slovenské liečebné kúpele Piešťany, a.s. totiž v spolupráci s Jesseniovou lekárskou fakultou a Biomedicínskym centrom v Martine a Univerzitou Komenského v Bratislave zostavili Parkinson Spa Recovery, čo je komplexný program starostlivosti pre pacientov s Parkinsonovou chorobou pozostávajúci zo štyroch modulov – kúpeľného (balneologického), senzorického, fyzioterapeutického a nutraceutického (výživového). Dĺžka pobytu je minimálne 14 nocí, odporúčaný počet nocí na dosiahnutie očakávaného výsledku je 21 nocí. Výhodou je holistický (celostný) prístup a individualizovaný liečebný plán.

Neurológ doc. MUDr. Milan Grofik, PhD., z Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine na konferencii „Veda v kúpeľníctve“ zdôraznil, že rehabilitácia dnes predstavuje neoddeliteľnú súčasť liečby. „Každá Parkinsonova choroba je trochu iná, preto je veľmi dôležitá personalizovaná rehabilitácia a holistický prístup k pacientovi,“ povedal. Podľa neho má pravidelný pohyb potenciál nielen zmierňovať príznaky, ale aj ovplyvňovať samotný priebeh ochorenia. Pacientom odporúča minimálne 30 minút aeróbnej aktivity aspoň trikrát týždenne. Mimoriadne účinnou metódou je podľa neho terapia LSVT BIG, ktorá učí pacientov vykonávať väčšie a výraznejšie pohyby. „Ak pacient trénuje dostatočne intenzívne, mozog sa postupne rekalibruje a pohyby sa stávajú prirodzene väčšími a rýchlejšími,“ vysvetlil.

Vodný bicykel ako jedna z kúpeľných procedúr.

Novinkou je publikácia, ktorú vydali SLK Piešťany, a.s., a to kniha „Recepty pre zdravý mozog“. Autormi knihy sú nutričné terapeutky SLKP, Mária Kabátová a Mária Kuzmiaková, Doc. RNDr. Martin Kolísek, Dr. rer. nat. z Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine, medicínska riaditeľka SLK Piešťany a Smrdáky MUDr. Alena Korenčíková a generálny riaditeľ kúpeľov Mgr. Bc. Peter Bednarčík. V knihe sú odborne spracované poznatky o potravinách, ktoré sú kľúčové v prevencii a podpore liečby neurodegeneratívnych ochorení ako Parkinsonova, ale aj Alzheimerova choroba a množstvo receptov prospešných pre zdravie celého organizmu.

Knihu vydali SLK Piešťany a autormi sú nutričné terapeutky a odborníci z Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine.

MUDr. Christián Terkanič z Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku počas ďalšej prednášky doplnil, že pri problémoch s tzv. zamŕzaním chôdze (odborne freezing) pomáhajú jednoduché podnetové stratégie. „Pomáhajú pásky na podlahe, laserové navádzanie, metronómy v smartfónoch či jednoduché prehupávanie sa pred vykročením,“ uviedol.

Čo sa môžeme naučiť od storočných

Jednou z najzaujímavejších tém boli takzvané modré zóny – oblasti sveta s vysokým výskytom storočných ľudí. Doc. RNDr. Martin Kolísek, Dr. rer. nat. z BioMed v Martine upozornil, že spoločným menovateľom týchto regiónov nie sú zázračné lieky ani špeciálne procedúry. „Títo ľudia sa jednoducho prirodzene hýbu každý deň. Nepotrebujú fitnescentrá ani vysokointenzívny tréning,“ povedal.

Medzinárodná konferencia „Veda v kúpeľníctve“ sa konala na Kúpeľnom ostrove v Piešťanoch.

Za dôležité faktory dlhovekosti označil rastlinnú stravu bohatú na polyfenoly, miernosť v jedení, každodenný pohyb, silné rodinné a komunitné väzby či pocit životného poslania. „Nikdy sa nenajedzte tak, aby ste sa cítili prejedení,“ zhrnul jedno z pravidiel, ktoré je typické napríklad pre obyvateľov Okinawy. Kolísek zároveň vyslovil myšlienku, že Piešťany by sa mohli stať akousi „mikro-modrou zónou“. „Máme tu teplo, minerálne pramene, zmenu prostredia a možnosť pozerať sa na človeka komplexne. To je niečo, čo v nemocnici pacient za tri dni nedostane,“ povedal.

Sírna voda a oxid uhličitý majú merateľné účinky

Odborníci predstavili aj výsledky výskumu prírodných liečivých zdrojov. Dermatológ a emeritný primár z Kúpeľov Smrdáky MUDr. Ján Lidaj sa venoval sírovodíku, ktorý sa nachádza v piešťanskej sírnej vode. Podľa neho ide o látku, ktorá môže priaznivo ovplyvňovať viaceré biologické procesy súvisiace so starnutím. Medicínska riaditeľka SLK Piešťany a Smrdáky MUDr. Alena Korenčíková pripomenula, že smrdácke sírne pramene patria medzi najkoncentrovanejšie v Európe. „V smrdáckych prameňoch dosahuje koncentrácia sírovodíka 600 až 680 miligramov na liter, čo je jedna z najvyšších koncentrácií sírovodíka nielen v Európe, ale aj vo svete.“ uviedla.

Doc. MUDr. Miroslav Malay, PhD., z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka predstavil účinky oxidu uhličitého využívaného pri uhličitých kúpeľoch a plynových injekciách. Podľa neho oxid uhličitý rozširuje cievy, zlepšuje prekrvenie tkanív, znižuje viskozitu krvi a pomáha pri liečbe hypertenzie, ischemickej choroby srdca či niektorých ochorení pohybového aparátu.

Slávne piešťanské bahno nasýtené sírovodíkom.

Kúpele ako súčasť modernej prevencie

Viacerí prednášajúci sa zhodli, že budúcnosť kúpeľníctva nespočíva len v liečbe už vzniknutých ochorení, ale čoraz viac v prevencii.

Sympózium ukázalo, že moderné kúpele sa dnes opierajú nielen o tradíciu, ale aj o rastúce množstvo vedeckých dôkazov. Zdravé starnutie podľa odborníkov nevzniká vďaka jednému zázračnému lieku. Výsledkom je kombinácia pohybu, správnej výživy, psychickej pohody, sociálnych vzťahov a v prípade kúpeľov aj využívania prírodných liečivých zdrojov.

A práve v tom môže byť podľa účastníkov konferencie najväčšia hodnota moderného kúpeľníctva.

 X XX

 Ďalší ministri na rade. Prečo opozícia opakuje hru, ktorú takmer nikdy nevyhrá?

Opozícia chce odvolať ďalších mini Vládna koalícia mimoriadne schôdze o odvolávaní svojich nominantov pravidelne blokuje alebo odkladá a podobné návrhy končia bez úspechu. Prečo teda opozícia opakovane siaha po nástroji, ktorý zvyčajne nefunguje? Politológovia tvrdia, že v skutočnosti nejde len o hlasovanie, ale aj o testovanie pevnosti koalície.

Všetky opozičné strany dnes spolu podali ďalšie návrhy na odvolanie člena vlády. Tentoraz žiadajú vysloviť nedôveru ministrovi investícií Samuelovi Migaľovi (nom. Smer), ktorému vyčítajú najmä plánovanú obnovu portálu Slovensko.sk za viac ako 90 miliónov eur. Druhím kritizovaným je šéf rezortu financií Ladislav Kamenický (Smer). Len niekoľko hodín predtým pritom poslanci ani na štvrtý pokus neotvorili mimoriadnu schôdzu o odvolávaní ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča (Smer).

Podobné scenáre sa už stali parlamentným folklórom. Len počas prebiehajúcej schôdze opozícia už žiadala hlavy piatich členov vládnej koalície. Za posledné tri týždne sa stoličky triasli pod ministrom školstva Tomášom Druckerom (Hlas), ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom (nom. SNS), ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer), ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom (Smer) a aj pod podpredsedom Národnej rady Tiborom Gašparom (Smer). Snaha však nikam neviedla, keďže koalícia mimoriadne schôdze systematicky ignoruje.

Scenár napokon prebehol pri všetkých spomínaných prípadoch podobne. Väčšinou sa koalícia pri prezentácii neukázala, inokedy sa zas neschválil program, a tak poslanci nedostali ani šancu na vystúpenie v rozprave, keď zvyčajne kritizujú odvolávaného.

Podobný trend sa objavil aj počas tohtoročnej zimnej schôdze parlamentu, keď sa osem nahromadených návrhov na odvolanie spojilo do jednej spoločnej rozpravy. Niektoré z nich predtým v parlamente ležali vyše roka. Najstarší z nich sa týkal ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas).

Spojená rozprava nakoniec trvala celú noc a ani jeden z ministrov sa na nej nezúčastnil. K hlasovaniu prišlo až doobeda, keď koalícia všetkých členov vlády podržala.

Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) nevylučuje, že v prípade ak sa budú návrhy na odvolanie ministrov dlhodobo presúvať, obráti sa na Ústavný súd. Uviedol to šéf PS Michal Šimečka, ktorý zároveň očakáva, že na septembrovej schôdzi sa opäť nakopí viacero návrhov a parlament ich nestihne prerokovať. Koalícia medzitým už avizuje spájanie návrhov do jednej mimoriadnej schôdze, podobnej aká bola v zime, na ktorej by sa mali prerokovať naraz.

Takýto postup pritom nie je v slovenskej politike výnimkou, ale opakujúcim sa mechanizmom, ktorý sa vracia bez ohľadu na to, kto je práve pri moci. Medzi rokmi 2020 a 2022 bolo v parlamente podaných 21 opozičných návrhov na odvolanie členov vtedajšej vlády. Azda najvýraznejším príkladom je bývalý minister vnútra Roman Mikulec (Slovensko), ktorý čelil rekordným ôsmim pokusom o odvolanie. Hlasovania však spravidla končili rovnako – neúspešne.

Fico vracia úder: „Ako sa do hory volá…“ Za pokus o odvolanie Gašpara žiada hlavu Dubéciho z Popradu.

Odvolávanie nie je len o hlasovaní

Časté návrhy na odvolanie ministrov či iných vládnych predstaviteľov však podľa politológov neznamenajú, že tento nástroj stratil význam. Hoci výsledok hlasovania býva často predvídateľný, opozícia si ním overuje súdržnosť koalície a zároveň tak získava priestor na verejnú kritiku svojich politických oponentov.

Nie vždy to však platí. „Všetko je jasné až po hlasovaní,“ hovorí politológ Miroslav Řádek z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka a pripomína pád vlády Eduarda Hegera v decembri 2022, keď sa ešte deň pred hlasovaním nepredpokladalo, že kabinet príde o podporu jedného z poslancov.

„Ak by opozícia týmto spôsobom neskúšala pevnosť vládnej koalície, bolo by to asi ako keby v hokejovom zápase nechcel útočiaci tím vystreliť na brankára len preto, že si nebol istý, či dá gól,“ prirovnáva.

Podľa politológa Jozefa Lenča z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave je odvolávanie síce primárne snahou zbaviť funkcie konkrétneho člena vlády, no pri súčasnom rozložení síl v parlamente plní aj inú úlohu. „Keďže výsledok je viac-menej dopredu jasný, opozícia sa snaží prostredníctvom diskusie počas procesu odvolávania kritizovať politiku konkrétnych členov vlády a vládnej koalície en bloc, a tým znižovať mieru dôvery vo vládu v očiach verejnosti,“ vysvetľuje.

Prázdne koaličné lavice počas odvolávania Tomáša Tarabu.

Prečo vláda schôdze odkladá?

Práve preto sa vládna väčšina podľa odborníkov snaží tieto schôdze čo najviac kontrolovať. Koalícia si uvedomuje, že disponuje relatívne tesnou väčšinou, a preto sa usiluje organizovať hlasovania tak, aby prirodzene pôsobili v jej prospech, vysvetľuje Řádek.

„Ak by hlasovania o svojich ministroch týmto spôsobom nemanažovala, riskovala by ich odvolanie,“ hovorí politológ. Zároveň dodáva, že koalícia tým obmedzuje priestor, v ktorom môže opozícia prezentovať svoju kritiku. Ak by napríklad nechala každému návrhu samostatný priestor, podľa neho by tak „prenechávala celé divadelné predstavenie len opozícii“.

Lenč je v hodnotení ešte priamočiarejší. Podľa neho je dôvod, prečo sa návrhy často odkladajú alebo spájajú do jedného bodu, jednoduchý. „Pretože to tak vládna väčšina chce a preto, že opozícia nie je schopná s tým niečo urobiť,“ uvádza. „Vládna koalícia, zdá sa, nemá záujem o to, aby opozícia diskusiou pri odvolávaní – hoci neúspešnom – znižovala dôveryhodnosť a kompetentnosť vládnej koalície,“ vysvetľuje.

Kritiku Lenč nesmeruje len na koalíciu, ale aj na opozíciu. „Minimálne by mohli urobiť to, že aspoň raz by sa na mimoriadnu schôdzu dostavili v plnom počte, aby mohli legitímne kritizovať koalíciu, že im marí ich ústavné právo kontrolovať výkonnú moc, napríklad prostredníctvom odvolávania členov vlády a diskusie, ktorá by tomuto odvolávaniu predchádzala,“ poukazuje odborník.

Zároveň upozorňuje aj na komunikačný rozmer tejto stratégie. Ak sa viaceré návrhy spoja do jednej schôdze alebo sa prerokujú až s odstupom času, môže sa oslabiť verejná pozornosť venovaná jednotlivým kauzám. „Ak sa o niekom verejne v parlamente nehovorí, keď má nejaký problém, a následne sa urobí ‚hromadná‘ mimoriadna schôdza, môžu sa eliminovať negatívne emócie v spoločnosti, ktoré by oslabovali verejnú podporu vládnej koalície,“ 

X XX

Obcí je 6000, úřadů jen 600. O vliv na výstavbu bytů nepřijdou, slibuje Landová.

Vládní zmocněnkyně pro zavádění stavebního zákona Hana Landová představila záměr vlády.

Více než šest tisíc obcí, ale jen zhruba šest set stavebních úřadů. Právě tím argumentuje vládní zmocněnkyně pro implementaci stavebního zákona Hana Landová proti časté kritice, že připravovaná novela oslabí vliv samospráv na výstavbu. Na konferenci Právo a stavebnictví pořádané Českou justicí a Ekonomickým deníkem uvedla, že reforma posílí obce v územním plánování a dá jim větší vliv na rozvoj území.

Převod stavebních úřadů pod stát patří k nejdiskutovanějším částem připravované novely stavebního zákona. Když dnes obec chce na nevyužitém pozemku postavit dostupné nájemní bydlení, může narazit na limity územního plánu. Ten může pro danou lokalitu počítat třeba jen s administrativními budovami. Obec pak musí projít zdlouhavým procesem změny územního plánu, který může trvat i několik let. Podle vládní zmocněnkyně Landové má novela umožnit pružnější úpravy a dát samosprávám větší prostor prosadit vlastní představu o rozvoji území, aniž by musely čekat na schválení nového územního plánu.

Konference Právo a stavebnictví. Zleva sedí vládní zmocněnkyně pro implementaci stavebního zákona Hana Landová, partner advokátní kanceláře Aegis Law Vojtěch Faltus, předseda představenstva Trigemy Marcel Soural, prezidentka Asociace pro rozvoj trhu nemovitostí Zdenka Klapalová a předseda Nejvyššího správního soudu Karel Šimka. Foto: Radek Čepelák

Obce o svůj vliv nemají přijít, protože novela současně výrazně posiluje jejich pravomoci v oblasti územního plánování. „Obcí je více než šest tisíc, úřadů je něco málo přes šest set. Už z této logiky je zřejmé, že jen necelých deset procent obcí mělo vlastní stavební úřad,“ uvedla Landová.

Větší pravomoci při plánování rozvoje

Podle Landové se debata často soustředí na institucionální změny a přesun stavebních úředníků pod stát. Méně pozornosti se podle ní věnuje tomu, že novela významně posiluje roli samospráv při plánování rozvoje území. „Obec bude mít větší možnost prosadit si svůj vlastní zájem na rozvoj území, pokud tím neporuší nějaký výslovný zákonný zákaz nebo příkaz,“ řekla. Nově mají obce získat možnost pružněji reagovat například na situace, kdy konkrétní projekt naráží na zastaralý územní plán. Právě dlouhé procesy schvalování změn územních plánů označila zmocněnkyně za jeden z problémů současného systému.

Jako příklad uvedla Prahu, kde se nový územní plán připravuje již více než deset let. „Současný územní plán se projednává už dvanáct let,“ připomněla. Landová zmínila i konkrétní případ bytového projektu Pražské developerské společnosti, který narazil na zastaralou regulaci územního plánu. Ten podle ní nepočítal s komunitní místností, ačkoliv šlo o běžnou součást moderního bytového domu. Kvůli tomu se projekt dostal do komplikací, jejichž řešení dnes může trvat řadu let.

Stát chce odstranit rozdílnou praxi úřadů

Významnou součástí reformy je podle Landové také sjednocení rozhodovací praxe. Dnes podle ní existují značné rozdíly mezi jednotlivými úřady a některé z nich dlouhodobě bojují s nedostatkem personálu. Ministerstvo eviduje více než sto stavebních úřadů, které jsou bez zaměstnance nebo mají pouze jednoho pracovníka. Smyslem reformy je proto sdílení kapacit napříč systémem a efektivnější využívání odborníků.

Šéfredaktorka České justice a Ekonomického deníku Eva Paseková, vydavatel obou titulů Ivo Hartmann a vládní zmocněnkyně pro implementaci stavebního zákona Hana Landová během konference Právo a stavebnictví. Foto: Radek Čepelák

„Úřad bez úředníků má nula žalob a nula správních přezkumů. To ale výstavbě ani povolování staveb nepomáhá,“ poznamenala Landová. Podle ní má reforma odstranit také problémy spojené se systémovou podjatostí. Připomněla například spor kolem povolování nového jaderného zdroje v Dukovanech, kde soudní řízení o systémové podjatosti trvalo více než čtyři roky. „Tato zdržení by se už neměla nikdy objevit,“ uvedla.

Každá Praha jiné rozhodnutí

Na rozdílnou praxi jednotlivých úřadů upozornil také předseda představenstva Trigema Marcel Soural. Podle něj dnes investor často dostane odlišné požadavky podle toho, na který úřad se obrátí. „Na Praze 4 dostanete jiné podmínky než na Praze 5 nebo Praze 13. Ten proces je dnes nepředvídatelný,“ uvedl.

Podobně hovořila i prezidentka Asociace pro rozvoj trhu nemovitostí Zdenka Klapalová. Podle ní není problémem pouze délka řízení, ale především nemožnost odhadnout jeho výsledek. „Nejhorší je, pokud nemůžete odhadnout, jak celý proces dopadne,“ řekla.

Méně razítek a rychlejší povolování

Jedním z hlavních cílů novely je zjednodušit povolovací proces. Podle Landové se dnes největší část času neztrácí na samotném stavebním úřadě, ale při získávání desítek samostatných stanovisek a vyjádření. „Největší úsilí a největší zdržení u povolovacích řízení je objíhání závazných stanovisek ještě předtím, než stavebník může jít na stavební úřad,“ uvedla.

Vládní zmocněnkyně pro implementaci stavebního zákona Hana Landová a partner advokátní kanceláře Aegis Law Vojtěch Faltus na konferenci Právo a stavebnictví pořádané Českou justicí a Ekonomickým deníkem. Foto: Radek Čepelák

Novela proto počítá s integrací řady dosud samostatných stanovisek přímo do rozhodnutí stavebního úřadu. Týká se to například části agendy památkové péče, krajinného rázu nebo ochrany zemědělského půdního fondu. Podle Landové dnes stavebníci často obíhají desítky úřadů a shromažďují množství podkladů ještě před podáním samotné žádosti. Nově by většina těchto procesů měla být součástí jediného rozhodnutí.

Další významnou změnou má být posuzování stavebního záměru podle právních předpisů platných v době podání žádosti. Dnes se projekt hodnotí podle stavu v okamžiku vydání rozhodnutí, což při dlouhých řízeních často vede k nutnosti přepracovávat dokumentaci. „Jen 25 procent záměrů projde úřadem napoprvé. Sedmdesát pět procent se vrací k doplnění,“ upozornila Landová.

Problém s čerpáním hypoték a lhůtami

Právě průtahy v povolovacích procesech mají podle účastníků debaty konkrétní ekonomické dopady. Advokát Vojtěch Faltus upozornil, že dlouhá řízení komplikují financování výstavby. „Velkým problémem jsou dnes lhůty navázané na čerpání hypoték a financování projektů,“ uvedl.

Zmocněnkyně zároveň připomněla, že současný systém dopadá i na dostupnost bydlení. „Staví se málo, povoluje se málo, máme krizi bydlení a dostupnost bydlení se snižuje,“ uvedla. Připomněla také, že podle údajů Českého statistického úřadu byl v Praze zaznamenán rekordně nízký počet vydaných stavebních povolení na bydlení.

 Podle Klapalové navíc problém nespočívá jen v nedostatku nové výstavby. „Nejen že chybí nová výstavba. Nám zároveň rychle zastarává celý bytový i kancelářský fond,“ upozornila.

Zleva: předseda představenstva developerské společnosti Trigema Marcel Soural, prezidentka Asociace pro rozvoj trhu nemovitostí Zdenka Klapalová a předseda Nejvyššího správního soudu Karel Šimka. 

Soudy budou dál hledat rovnováhu mezi zájmy

Připravovaná novela podle účastníků debaty neodstraní všechny konflikty, které výstavbu provázejí. Předseda Nejvyššího správního soudu Karel Šimka připomněl, že stavební právo se dotýká základních ústavních hodnot a střetu řady protichůdných zájmů. „Je to střet vlastníka, který chce stavět, s veřejnými zájmy a se soukromými zájmy lidí okolo,“ řekl.

Připomněl například střety mezi výstavbou bydlení, ochranou přírody či památkovou péčí. Právě podobné hodnotové konflikty podle něj mohou v budoucnu končit nejen u správních soudů, ale v některých případech také před Ústavním soudem. Eva Paseková, ceskajustice.cz

X X X