Oficiálna správa hovorí o obyčajnej chorobe, no v zákulisí Kremľa to vrie. Náhle zmiznutie ženy, ktorá už roky vlastnými rukami drží nad vodou ruský finančný systém, vyvolalo vlnu špekulácií. Keďže Elvíra Nabiullina neprišla ani na kľúčové stretnutie s Vladimirom Putinom, vynára sa zásadná otázka: Skončila najvplyvnejšia ruská bankárka len na maródke, alebo sledujeme začiatok veľkého politického zemetrasenia, ktoré môže ochromiť stabilitu celej krajiny?

Elvira Nabiullina, guvernérka ruskej centrálnej banky a jedna z najvplyvnejších postáv tamojšieho režimu, sa už viac ako týždeň neobjavila na verejnosti. Pre ženu, ktorá drží pevne v rukách kormidlo ruskej ekonomiky, to nie je len taký obyčajný výpadok. Zmeškala totiž hneď niekoľko kľúčových udalostí vrátane prestížneho Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra či dôležitej konferencie finančníkov. Čo je však najpodozrivejšie, neprišla ani na dôležité stretnutie s Vladimirom Putinom, kde prezident rozoberal infláciu a úrokové sadzby – teda presne tie témy, ktoré má mať Nabiullina pod palcom.

Len obyčajná choroba alebo niečo viac?

Podľa ruského nezávislého portálu Meduza centrálna banka aj Kremeľ svorne tvrdia, že za jej absenciou netreba hľadať žiadnu vedu, pretože guvernérka jednoducho ochorela a čerpá PN-ku. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa dokonca pokúsil situáciu upokojiť vyhlásením, že ľudia predsa občas ochorejú, je to úplne normálne a nemalo by to byť dôvodom na žiadne konšpiračné teórie.

Lenže v prostredí ruskej vysokej politiky vyvolá tajnostkárstvo okamžitú vlnu špekulácií. Nikto totiž neprezradil, čo presne Nabiullinej je a kedy sa vráti do práce. Na verejnosti by sa mala objaviť až začiatkom júla. Keď jej meno náhle zmizlo zo zoznamu rečníkov na nedávnom ekonomickom fóre v Petrohrade, začalo sa šepkať, že sa chcela vyhnúť nepríjemným debatám o smerovaní ruskej ekonomiky. Iná verzia hovorila o tom, že išla na pohreb svojho zosnulého poradcu, lenže na poslednej rozlúčke ju nakoniec nikto nevidel. Olej do ohňa prilial aj fakt, sa na stretnutie s Putinom nedostavili ani jej najbližší zástupcovia.

Kreslo, ktoré mení pravidlá hry

Náhly odchod Nabiullinej z očí verejnosti okamžite oživil debaty o tom, či sa nechystá definitívne zložiť funkciu. Momentálne slúži svoje tretie funkčné obdobie a ruské zákony jej štvrté neumožňujú. Mandát jej oficiálne vyprší v júni 2027. Ruské nezávislé médiá už dokonca začali skloňovať mená troch možných nástupcov z radov vysokopostavených úradníkov a bankárov. V hre je však stále aj možnosť, že Kremeľ jednoducho zmení zákon a umožní Nabiullinej zostať na čele banky aj naďalej.

Prečo však okolo jednej úradníčky vzniká taká panika? Výmena na čele centrálnej banky je v Rusku obrovskou udalosťou, pretože táto inštitúcia má v rukách takmer neobmedzenú moc nad finančným trhom. Ruský ekonomický portál The Bell to prirovnal k super-úradu, ktorý by u nás súčasne určoval pravidlá cestnej premávky, rozdával pokuty, vydával vodičské preukazy a zároveň kontroloval cenu benzínu. Zatiaľ čo na Západe sú tieto právomoci rozdelené medzi viacero nezávislých inštitúcií, v Rusku sa všetko zbieha v rukách jedinej osoby – Elviry Nabiullinej.

Putinov ochranný štít a hrozba chaosu

Sila a vplyv Nabiullinej nestoja na pevných základoch inštitúcií, ale na absolútnej dôvere samotného Vladimira Putina. Práve táto priazeň jej doteraz umožňovala udržať si skutočnú nezávislosť a odrážať tvrdé útoky zo strany ruských podnikateľov a predstaviteľov reálnej ekonomiky. Tí jej od začiatku vojny na Ukrajine nevedia prísť na meno, pretože drží úrokové sadzby extrémne vysoko, čo podľa nich dusí a brzdí domáci biznis.

X X X

PUTIN   HOVOŘIL  S  TRUMPEM

Putin telefonicky blahopřál Trumpovi, do Bílého domu volal i Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj i jeho ruský protějšek Vladimir Putin v neděli každý zvlášť telefonicky hovořili s americkým prezidentem prezidentem Donaldem Trumpem. Oba mu pogratulovali k 80. narozeninám a hovořili s ním o světových konfliktech, uvedly agentury.

Zelenskyj uvedl, že měl s Trumpem „skvělý“ telefonický rozhovor. „Poblahopřál jsem prezidentu Trumpovi k jeho narozeninám a vedli jsme poměrně podrobnou diskusi o mnoha klíčových věcech, mír byl samozřejmě mezi nimi,“ napsal Zelenskyj na X s tím, že v debatě budou pokračovat na nadcházejícím summitu skupiny zemí G7.

„Prezident Ruska Vladimir Vladimirovič Putin dnes telefonicky poblahopřál prezidentovi USA k 80. narozeninám,“ řekl podle TASS poradce ruského prezidenta Jurij Ušakov, podle nějž rozhovor trval necelou hodinu.

Telefonát prezidentů Ruska a USA byl podle TASS prvním za poslední zhruba měsíc a půl, předchozí se uskutečnil 29. dubna a týkal se mimo jiné příměří na Ukrajině během ruských oslav konce druhé světové války.

Z rozhovoru obou prezidentů podle Ušakova vyplynulo, že američtí vyjednavači Steve Witkoff a Jared Kushner v nejbližší době přijedou do Moskvy.

Trump podle Ušakova také řekl, že pokud válka mezi Ruskem a Ukrajinou skončí, otevře se možnost budování „skutečně nové kvality americko-ruských vztahů“. Řekl také, že ukrajinské údery na cíle v ruském týlu brání ukončení války.

Ukrajina se již více než čtyři roky brání rozsáhlé ruské invazi. Trump tvrdil, že válku ukončí do jednoho dne od nástupu do Bílého domu loni v lednu. Od té doby neúspěšně naléhal na obě strany, aby boje ukončily. V posledních měsících se však jeho pozornost upínala především k válce s Íránem, kterou USA spolu s Izraelem rozpoutaly na konci února.

X X X

V Ženevě to vřelo kvůli G7. Demonstranti zapálili Teslu a rozbili okna banky

V Ženevě zapálili demonstranti při protestním pochodu proti summitu skupiny velkých světových ekonomik G7 automobil značky Tesla a rozbili okna jedné z bank a házeli kameny na policii. Ta proti nim použila slzný plyn. Do pochodu, který byl zpočátku poklidný, se podle odhadů policie zapojilo kolem 20 000 lidí.

Účastníci protestovali primárně proti kapitalismu, demonstrovali ale také například za větší podporu Palestinců. Pochod uspořádalo zhruba 60 různých uskupení, včetně feministických či odborových organizací, upozornila agentura DPA.

Demonstranti uvedli, že protestují proti G7 jakožto symbolu koncentrované politické a ekonomické moci. Šéf a největší akcionář automobilky Tesla Elon Musk se tento týden stal prvním dolarovým bilionářem na světě, což posílilo obavy ohledně majetkové nerovnosti, upozornila agentura Reuters.

Summit se uskuteční od pondělí do středy ve francouzském lázeňském městě Évian-les-Bains, které leží u Ženevského jezera. Francouzské úřady odmítly v tomto městě protesty povolit, proto organizátoři pochod uspořádali ve zhruba 50 kilometrů vzdálené Ženevě. Ženevská policie kvůli obavám z nepokojů povolala posily z celé země. Tisíce policistů již dva dny po celém městě kontrolovaly automobily a totožnost lidí, píše DPA.

„Pro mě je to setkání bohatých, které opět ukazuje, jak se mohou bohatí stát ještě bohatšími, zatímco chudí zůstávají pozadu,“ uvedla na adresu summitu G7 jedna z protestujících. Podle agentury DPA byly nápisy na řadě transparentů namířeny proti americkému prezidentovi Donaldu Trumpovi. Policie se držela v pozadí a podél trasy pochodu nebyla téměř vidět, píše DPA.

Stovky ženevských obchodů, hotelů a dalších podniků před demonstrací zabednily své výlohy. Důvodem byly obavy z podobných škod, jaké způsobily demonstrace v roce 2003, které přerostly v násilí a rabování. Tehdy se v Ženevě protestovalo rovněž proti summitu ve městě Évian-les-Bains. Šlo o summit skupiny G8, do které patřilo rovněž Rusko. To bylo ze skupiny vyloučeno poté, co v roce 2014 anektovalo ukrajinský poloostrov Krym.

X XX

J.V: NEZODPOVĚDNÝ  EXKOMUNISTA  PAVEL  V ČR. STRAŠÍ  ČR,  EU  RUSKEM  A  NAPADENIM  NATO.

PROTO  MACINKA  A  SPOL  ODMÍTAJÍ  EXKOMUNISTU  PAVLA  NA  JEDNÁNÍ  NAT

Člověk si musí ťukat na čelo, když Petr Pavel, stejně jako celá naše opozice a podobně jako občas ale bohudík jen občas někteří evropští zuřivci roztáčí ničím neodůvodněnou rétoriku, že chce Rusko napadnout země NATO.

Je to absurdní :Na jedné straně neustále všechna média líčí, jak si Ukrajina skvěle vede a pomalu už do pár měsíců Rusko porazí na hlavu, ale na druhé straně, obratem vytváří z Ruska  ke všemu připraveného protivníka, který nás zítra zaplaví svými vojsky a srovná ze zemí.

Vedou v tomto duchu všechna naše média a hlavně vede narativ potřeby mohutného zbrojení i za cenu utahování opasků v sociálních oblasti.

Jistě, bylo to hlavní volební heslo Fialové koalice SPOLU, kdy pitomoučky tvrdil, že tu za chvíli budou Rusové na Václaváku, pokud vyhraje Babiš. Ale s tímto sloganem tehdejší koalice prohrála.

Samozřejmě, vyšilují i ostatní Evropané a dryáčníkem v tomto smyslu nepochybně je i generální tajemník NATO Rutte.

Ale na rovinu. Ten není rozhodující.

Rozhodující slovo mají a budou mít Američané.

A ti mluví jiným jazykem a i jinde vidí nebezpečí. Zda důvodně či nikoliv, to neumím posoudit, spíše i o tom pochybuji, že by například zítra hodlala Čína útočit.

Ale upřímně řečeno a poctivě : Je zcela nepochybné, že operace na Ukrajině dává Rusku zabrat a minimálně dronové útoky Ukrajinců na rafinérie jsou docela úspěšné. Takže  bude rádo, když  uspokojivě si situaci v Donbase vyřeší a možná ještě v Oděse.

Že se samozřejmě zejména pobaltské státy usilovně snaží Rusko vyprovokovat je zřejmé a děsí se situace, kdyby nastával v oblasti klid.

Jejich cílem je zničení Ruska, ovšem ví, že to přichází v úvahu pouze v situaci, kdyby se zapojilo celé NATO včetně USA.

A tady to bohudík nevypadá, že jim pokvete pšenka.

Za této situace jako políček našim válečným jestřábům na čele s Petrem Pavlem zaznělo střízlivé a naprosto jasné konstatování vrchního velitele aliančních sil v Evropě generála Alexe G. Grynkewiche , který  prohlásil:

„Rusko nechce konflikt s NATO,“ a potvrdil přesun sil USA z Evropy

A tuto myšlenku  rozvedl : Západní spojenci by neměli podléhat obavám z bezprostředního ruského útoku na členské státy NATO, uvedl vrchní velitel aliančních sil v Evropě generál Alexus G. Grynkewich. Podle něj Moskva v současnosti neusiluje o konflikt s Aliancí, přestože některé evropské země vyjadřují obavy z plánovaného omezení americké vojenské přítomnosti v Evropě, které Grynkewich poprvé veřejně potvrdil.

To plně koresponduje se zásadním prohlášením Donalda Trumpa, který včera uvedl:

„Už neutrácíme za Ukrajinu“: Trump ukončuje financování ze strany USA a oznamuje nový plán Prezident Donald Trump zásadně potvrdil, že USA již nebudou Ukrajinu přímo financovat, místo toho budou vydělávat peníze prodejem zbraní spojencům NATO, kteří je následně převedou do Kyjeva. Plán zahrnuje raketové systémy Patriot a pokročilé obranné balíčky, přičemž Německo tento krok podporuje, ale ostatní odmítají. Situace již nehrozí světovou válkou, a trval na tom, že jeho vedení zabraňuje globální eskalaci.

Že Zelenskyj mezitím naléhal na silnější západní tlak na Rusko uprostřed rostoucích útoků na energetickou infrastrukturu Ukrajiny asi nikoho nepřekvapí.

Válka je totiž pro něho životní potřebou. Dokud totiž nebude ukončena, nebudou moci být vypsány nové volby, které s vysokou pravděpodobností neustojí.

Petr Pavel není sice trestně neodpovědný, ale jeho neustálé přivolávání války s Ruskem  na rozdíl od Trumpa by pro jiného logicky mohlo být logicky šířením poplašné zprávy.

Mimochodem to potvrzuje, proč by ho česká vláda neměla vysílat na summit NATO.

Je nebzpečný.

Asi tak, přátelé.

JUDr. Jiří Vyvadil, server vasevec.cz

X X X

Poradca ukrajinského prezidenta očakáva, že Fico bude Putinovi tlmočiť pripravenosť Zelenského na rokovania 

Poradca prezidenta Zelenského naznačuje, že Robert Fico môže v Moskve odovzdať Putinovi odkaz o pripravenosti Ukrajiny na rokovania o ukončení vojny.

Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Dmytro Lytvyn sa domnieva, že predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) na sobotňajšom (9. 5.) stretnutí ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi odovzdá odkaz o tom, že Zelenskyj je pripravený na stretnutie zamerané na ukončenie vojny. V piatok o tom informovala agentúra RBC-Ukraine.

Lytvyn informoval o rozhovore medzi Zelenským a Ficom, počas ktorého sa slovenský premiér opýtal na postoj Ukrajiny. „Prezident mu povedal, že sa usilujeme o ukončenie vojny, že na to sú potrebné dôstojné riešenia a že Ukrajina je pripravená stretnúť sa na úrovni lídrov v zmysluplnom formáte, aby sa takéto rozhodnutia mohli dosiahnuť. Toto je pravdepodobne kontext, v ktorom bude Fico komunikovať,“ povedal Lytvyn.

Odkazy medzi lídrami

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Chovanec vo štvrtok (7. 5.) uviedol, že Fico by Putinovi počas rokovania v Moskve mohol odovzdať odkazy od Zelenského, keďže s ním prišiel v uplynulom období dvakrát do kontaktu. Takisto podľa neho môže získať cenné informácie od ruského prezidenta čo sa týka ruských perspektív na ukončenie vojny. Chovanec zdôraznil, že je potrebné komunikovať so všetkými zúčastnenými stranami.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov medzičasom v piatok vyhlásil, že Putin je pripravený rokovať s každým vrátane Európanov, avšak Rusko nebude takéto rozhovory iniciovať.

Fico v Moskve

Predseda vlády SR Fico v piatok popoludní pristál na letisku v Moskve, kde sa zúčastní na oslavách Dňa víťazstva nad fašizmom. Putinov poradca Jurij Ušakov vo štvrtok oznámil, že s Putinom budú v sobotu rokovať o stave a perspektívach bilaterálnej spolupráce.

X X X

PREMIÉR  INDIE  V  SR

Fico sa pozrie do očí lídrovi najľudnatejšej krajiny na svete. Začínal ako predavač čaju. Čo môže ponúknuť Slovensku?

Dva nocľahy v Bratislave, počas dňa rokovanie s prezidentom a pracovný obed s predsedom vlády. Prichádza z Francúzska, kam sa zo Slovenska aj vráti, ale reč nie je o šéfovi Elyzejského paláca. Ide o návštevu indického premiéra. Volá sa Nárendra Módí, stojí na čele najľudnatejšieho štátu na svete.

Návštevu Módího budú sprevádzať zvýšené bezpečnostné opatrenia, ktoré sa dotknú aj dopravy. Premávka na cestách to pocíti už dnes v nedeľu večer: „Približne od 20. hodiny bude na nevyhnutne potrebný čas uzavretá diaľnica D4 a D2 od hraničného priechodu s Rakúskom smerom do centra mesta,“ informovala TASR bratislavská policajná hovorkyňa Silvia Šimková. (Delegácia na čele s Módím nepriletí priamo do Bratislavy, ale na letisko pri Viedni, odkiaľ sa autokolóna presunie na Slovensko.)

Rôzne obmedzenia sa vyskytnú hlavne v pondelok. Medzi najväčšie bude nepochybne patriť toto: „V čase od 12.20 do 13.20 bude obojsmerne uzavreté Vajanského nábrežie a Rázusovo nábrežie v úseku medzi Mostom SNP a Šafárikovým námestím,“ konkretizovala Šimková. Dodala, že ku krátkodobému uzavretiu D2 a D4 v smere od centra Bratislavy k hraničnému priechodu s Rakúskom podobne ako v nedeľu dôjde v utorok ráno.

V prípade 75-ročného lídra sa určite nedá hovoriť o zdvorilostnej návšteve, pretože jeho krajina má čoraz väčší globálny význam. S prihliadnutím na udalosť spred niekoľkých mesiacov to zvlášť platí o Európske únii, čiže aj z pohľadu Slovenska. Peter Pellegrini a Robert Fico sa totiž v pondelok 15. júna stretnú v Bratislave s premiérom Indie, ktorá vo februári 2026 podpísala veľmi dôležitý dokument s európskou dvadsaťsedmičkou. Ide o dohodu medzi EÚ a ázijským štátom, ktorý má približne až 1,43 miliardy obyvateľov (v Číne už žije menej ľudí: zhruba 1,41 miliardy).

Kto je Módí? Istotne aj človek so zaujímavými myšlienkami: „Mojou filozofiou je používať kamene, ktoré na mňa hádžu, na to, aby som pre seba postavil most. Verím, že svojou prácou dokážem kritikom, že sa mýlia.“ Patrí mu aj tento výrok: „Namiesto snívania o dosahovaní cieľov snívajte o tom, že niečo naozaj urobíte.“ 

Hovorí Módí do vetra alebo netára? Druhá časť vety je správna odpoveď. Výrazné zlepšenie životných podmienok v obrovskom štáte patrí medzi hlavné úspechy Módího, ktorý je pri moci od mája 2014 (nedávno sa stal najdlhšie vládnucim zvoleným premiérom v dejinách Indie). Z údajov Svetovej banky vyplýva, že v krajine výrazne klesol počet ľudí žijúcich v extrémnej chudobe: ich miera pred príchodom Módího do funkcie premiéra dosahovala až 27 %, naopak, v súčasnosti je to 5,3 %. „Z extrémnej chudoby sa vymanilo takmer 270 miliónov Indov,“ konštatovala vo svojej správe Svetová banka. Poukázala tiež na skutočnosť, že sa znížila aj širšia miera chudoby obyvateľov s nižšími strednými príjmami – v rovnakom období zhruba z 62 % % na 28 %.

Módí nepochádza z bohatého prostredia, naopak, a to ho primalo, ako raz povedal, k snahe zmeniť spoločnosť k lepšiemu, keď bol ešte len chlapec. Keď v roku 2017 navštívil Srí Lanku a rozprával sa s robotníkmi z čajovej plantáže, poznamenal, že k ich práci mal kedysi blízko. „Ako chlapec som pomáhal svojmu otcovi predávať čaj na železničnej stanici a neskôr som s mojim bratom prevádzkoval stánok s čajom neďaleko autobusovej stanice,“ citoval ho vtedy server OneIndia. „Spolužiaci si spomínajú na Módího aj ako na mládenca, ktorý trávil veľa času čítaním v miestnej knižnici,“ uvádza sa v jeho životopise na webovej stránke indickej vlády. 

Vráťme sa však do Európy, kam Módí pricestoval až na sedem dní. V sobotu 13. júna priletel na dva dni do Nice, kde rokoval s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Večer v nedeľu jeho špeciál mal naplánované pristátie na letisku v Bratislave. Do Francúzska má odletieť v utorok ráno, na tri dni zamieri do Evianu a do Paríža v súvislosti so summitom lídrov krajín G7. „Je to vôbec prvá návšteva indického premiéra na Slovensku od získania jeho nezávislosti v roku 1993,“ zdôrazňuje sa v tlačovej správe indického ministerstva zahraničných vecí. Za hlavný bod rokovania Módího s Ficom označilo preskúmanie nových spôsobov spolupráce medzi obidvomi štátmi.

Skutočnosť, že Módí si „odskočil“ na návštevu Slovenska počas dlhšieho pobytu vo Francúzsku, sa dá označiť za úspech slovenskej diplomacie. Prišiel pritom vo vhodnom čase, pretože sa začína otvárať cesta k voľnejšiemu obchodovaniu medzi EÚ a Indiou. Ako vyzerá biznis medzi ňou a Slovenskom a aké perspektívy sa vynárajú?

India verzus Čína: ako súperia najľudnatejšie atómové veľmoci

Indické veľvyslanectvo v Bratislave konštatuje, že objem vzájomnej obchodnej výmeny prvýkrát prekročil úroveň jednej miliardy eur v roku 2024. Bilancia pritom vyznela jednoznačne v prospech ázijskej mocnosti: kým India vyviezla na Slovensko tovary v celkovej hodnote 1,057 miliardy eur, opačným smerom to bolo 224,9 milióna eur.

Zo slovenského pohľadu preto nepochybne existujú nevyužité exportné ekonomické možnosti. Ako dôkaz sa dá použiť napríklad štatistika medzi Indiou a Českom: objem ich obchodnej výmeny prevyšuje ročne už 4 miliardy amerických dolárov (3,46 miliardy eur). To je bezmála trojnásobne viac v porovnaní so slovensko-indickými údajmi.

Čo sa týka cesty k uzavretiu dôležitej obchodnej dohody medzi EÚ a Indiou, bola zdĺhavá a náročná. Dokonca sa chvíľami zdalo, že vyjednávania nedospejú do úspešného konca. Rokovania sa začali už v roku 2007, ale o šesť rokov neskôr sa prerušili pre vážne nezhody na oboch stranách. Bolo to v období, keď Módí ešte nebol vo funkcii predsedu vlády. Zjavne jeho ochota nájsť kompromisy s Bruselom viedla nakoniec k tomu, že v roku 2022 sa rokovania obnovili a vo februári 2026 sa ich podarilo uzavrieť pri obojstrannej spokojnosti.

Šéf automobilového zväzu Matušek o rekordnej produkcii aj o tom, prečo náš priemysel stráca dych

Výroba automobilov na Slovensku dosiahla historický rekord, no prezident Zväzu automobilového priemyslu Alexander Matušek varuje, že bez nových investícií a nižších daní čaká kľúčový sektor pomalé vyhasínanie. 13.1.2026

Podstata dohody spočíva v odstránení takmer všetkých colných bariér. Neudeje sa to však okamžite, ale postupne. „Pri automobiloch ide typicky o postupné znižovanie vysokých dovozných ciel zo strany Indie, ktoré sa môžu znižovať napríklad v horizonte 5 až 10 rokov,“ napísal server Podnikajme. Čo by to mohlo znamenať pre automobilovú veľmoc, akou je Slovensko, ktoré ročne vyrába približne 1,1 milióna osobných vozidiel? V nejasne špecifikovanej budúcnosti obrovské príležitosti.

O čo ide v tomto prípade? Clá na dovoz automobilov bude India znižovať priebežne. Zaviazala sa voči EÚ, že clo klesne nakoniec na 10 %. V porovnaní so súčasnosťou by to bol obrovský pokles: teraz totiž India uplatňuje clá na dovoz áut až na úrovni 100 % – 110%! Aktuálne tarify znamenajú, že do Indie sa dovážajú ročne automobily v celkovej hodnote výrazne nižšej, ako je jedna miliarda eur. 

Jednou z dobrých správ postupného odstránenia colných prekážok je aj to, ako sa bude obchodovať s vínom (toto samozrejme poteší hlavne vinárov vo Francúzsku a v Španielsku). Tieto clá síce neklesnú podobne nízko ako v prípade dovozu automobilov, ale exportéri sa tiež budú môcť potešiť: India plánuje znížiť clá na víno z úrovne 150 % postupne na 30 % – 40 %.

X X X

Slovensko vo vzťahu k Indii zaostáva. Bez stratégie to nepôjde

V apríli 2025 pristála v Bratislave indická prezidentka Draupadí Murmúová, prvá hlava indického štátu, ktorá takmer po troch desaťročiach navštívila Slovensko. Symboliku dlho plánovanej návštevy nemožno prehliadnuť – Slovensko privítalo prezidentku Indie na najvyššej úrovni, stretli sa s ňou prezident Peter Pellegrini, premiér Robert Fico i predseda parlamentu Richard Raši.

No po skončení ceremoniálneho programu sa opäť otvorila zásadná otázka. Ako ďalej? Slovensko-indické vzťahy ešte stále hľadajú strategickú hĺbku, a to napriek oficiálne deklarovanej zahraničnej politike na všetky štyri svetové strany.

V porovnaní s tým EÚ s Indiou v posledných rokoch zintenzívnila posilňovanie vzťahov. Dokazujú to aj pravidelnejšie politické kontakty na najvyššej úrovni – zo strany EÚ smerovala do Indie na konci februára 2025 delegácia kolégia komisárov a komisárok Európskej komisie na čele s Ursulou von der Leyenovou. EK nedávno predstavila Novú strategickú agendu EÚ-India, pričom plánuje posilniť obchodnú či technologickú výmenu a investície. Tomu má pomôcť aj uzatvorenie dohody o voľnom obchode, vyjednávanie o ktorej má na starosti slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič.

Poddimenzované slovensko-indické vzťahy

Bilaterálne vzťahy Slovenska a Indie dnes na prvý pohľad prekvitajú. Z ekonomického hľadiska dosahuje vzájomný obchod rok čo rok novú rekordnú úroveň. V roku 2024 išlo o 1,4 miliardy dolárov. India sa zaradila medzi významných investorov na Slovensku, predovšetkým prostredníctvom investície spoločnosti Tata Motors, ktorá vlastní závod Jaguar Land Rover v Nitre v hodnote 1,4 miliardy eur. Hodné zmienky sú aj menšie investičné projekty v oblasti IT služieb, batérií pre elektromobily či pokročilej strojárskej výroby. Zo slovenskej strany si do Indie našli cestu ľahké zbrane a biopalivá, železničná nákladná doprava alebo simulátory virtuálnej reality pre indické vzdušné sily.

Prebiehajúce intenzívne zbližovanie sa Indie s EÚ otvára mnohé príležitosti aj pre Slovensko. Je len na nás, či sa im postavíme čelom a spravíme si vlastnú domácu úlohu. Slovensko musí vo vzťahu k Indii premeniť symbolické gestá na systematickú politiku. V opačnom prípade nám hrozí, že v čase aktívneho formovania európskeho prístupu k Indii zostaneme na okraji diania.

V širšom kontexte však bilaterálny obchod nie je taký významný. Hoci 1,4 miliardy celkového obratu vyzerá pôsobivo, India predstavuje len 0,6 % celkového slovenského obchodu. Naopak, Slovensko tvorí iba 0,1 % indického. Okrem toho je obchodná výmena úzko zameraná. Tvorí ju najmä indický export na Slovensko. Konkrétne mobilné telefóny, obuv, odevy, automobilové súčiastky a produkty farmaceutického priemyslu. Slovenský export pozostáva predovšetkým z automobilov; tie tvoria takmer tretinu celkového exportu Slovenska do Indie. Zintenzívneniu obchodnej výmeny významne pomôže uzatvorenie spomínanej dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou, ktorú by obe strany chceli uzavrieť do konca tohto roka.

Čo sa týka politických výmen, sú asymetrické. Slovenská diplomacia pravidelne cestuje do Naí Dillí, no z indickej strany sú návštevy omnoho sporadickejšie. Slabá dynamika odráža hlbší problém – absenciu strategickej vízie. Slovensko sa Indii v zahraničnopolitických debatách venuje len okrajovo. Súčasná vláda síce skloňuje „suverénnu zahraničnú politiku orientovanú na štyri svetové strany“, v praxi sa však sústreďuje najmä na Čínu a Rusko.

Ako ďalej v záujme Slovenska?

Čo je potrebné na to, aby sa slovensko-indické vzťahy posunuli od symbolických gest k hmatateľnejšej spolupráci? Touto otázkou sa zaoberala nedávno vydaná štúdia od Central European Institute of Asian Studies (CEIAS). Odporúčania je možné zhrnúť do štyroch okruhov.

Po prvé, je nevyhnutné posilniť vzájomnú politickú výmenu. Návšteva indickej prezidentky na Slovensku by mala slúžiť ako odrazový mostík pre ďalšie kontakty. Nápomocným by bolo aj obnovenie parlamentnej skupiny priateľstva s Indiou. Rovnako dôležité bude aj zadefinovanie jasného strategického rámca pre spoluprácu s Indiou v rámci širšieho indo-pacifického regiónu.

Druhou prioritou by malo byť posilnenie hospodárskej diplomacie zameranej na odstraňovanie byrokratických prekážok. Hoci uzavretie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou je na dobrej ceste, ide len o jeden z potrebných krokov. Slovensko a India dnes napríklad nemajú platnú bilaterálnu dohodu o ochrane investícií. Jej opätovné uzatvorenie by posilnilo dôveru investorov. Pre prilákanie indického kapitálu na Slovensko je tiež nutné zlepšenie konkurencieschopnosti investičného prostredia a ponúkaných stimulov, ktoré sú v porovnaní s ostatnými krajinami V4 menej atraktívne.

Čo sa týka politických výmen, sú asymetrické. Slovenská diplomacia pravidelne cestuje do Naí Dillí, no z indickej strany sú návštevy omnoho sporadickejšie. Slabá dynamika odráža hlbší problém – absenciu strategickej vízie.

Po tretie, musíme lepšie využívať regionálne platformy. Využitie kanálov V4, aj napriek vnútornému napätiu v zoskupení, má potenciál byť užitočným diplomatickým nástrojom pri budovaní vzťahov s Indiou, ako aj efektívnym spôsobom koordinácie spoločných návštev. Formát dialógu V4+India, podľa vzoru už existujúcich platforiem s Japonskom, Južnou Kóreou či so severskými krajinami, by zas Indii umožnil systematicky osloviť celý región a Slovensku by dal väčšiu váhu v hľadaní spoločnej agendy.

V neposlednom rade musíme investovať aj do medziľudských kontaktov. Ponúka sa rozšírenie akademickej a kultúrnej spolupráce prostredníctvom recipročných štipendií, univerzitných výmenných programov a akademických partnerstiev. Napríklad práve aj v rámci platformy V4 + India.

Prebiehajúce intenzívne zbližovanie sa Indie s EÚ otvára mnohé príležitosti aj pre Slovensko. Je len na nás, či sa im postavíme čelom a spravíme si vlastnú domácu úlohu. Slovensko musí vo vzťahu k Indii premeniť symbolické gestá na systematickú politiku. V opačnom prípade nám hrozí, že v čase aktívneho formovania európskeho prístupu k Indii zostaneme na okraji diania.

X XX

PERSONÁL  MELONIOVÉ  V  ITÁLII  STÁVKUJE?

Nesneseme být v práci. Personál Meloniové stávkuje, omezila home office

Italské premiérce Giorgii Meloniové se vzbouřili zaměstnanci. Vadí jim omezování času, který můžou strávit na home office. Prací z domova se přitom vyhýbají podle nich nesnesitelným podmínkám v kanceláři. Zmiňují zamoření budov škůdci včetně sršní, nedostatečnou údržbu budov, které jim doslova padají na hlavu, ale i hluk v kancelářích typu open space. Problém je i každodenní dojíždění v přeplněném Římě. Podle vedení sekretariátu je však návrat do kanceláří potřeba.

Premiérčini zaměstnanci začali stávkovat poté, co vešlo v platnost nové nařízení. To říká, že prací z domova mohou strávit maximálně dvaapadesát dní v roce, což je o polovinu méně než dosud. V praxi tak budou moci být na home office jen jeden den v týdnu namísto dvou. Ve vládních budovách se přitom podle nich pracovat nedá.

Kanceláře jsou prý přeplněné, špatně udržované a zamořené škůdci – nepřehlédnutelnými škůdci. Zmiňují krysy, které běhají nejen v kancelářích, ale i jídelnách a jeslích pro děti zaměstnanců. Holuby, jejichž mrtvá těla i trus leží všude kolem. I nebezpečné asijské sršně.

Kromě toho je na seznamu problémů i zatékání do budov, nedostatečné osvětlení, nekvalitní úklidové služby a „neustálý hluk v open spacech“. V dubnu se dokonce v jedné z kanceláří propadl strop, což vedlo k uzavření celé chodby ve třetím patře dané budovy.

Ve dvou desítkách budov rozesetých po celé italské metropoli dohromady pracuje kolem 3,5 tisíce lidí. Někteří zaměstnanci sekretariátu přitom sídlí i v historických palácích ze šestnáctého století, píší reportéři listu Financial Times v Římě s tím, že omezení práce z domova někteří vnímají jako ztrátu důvěry. „Jako by říkali: Nevěříme vám, musíme na vás při práci vidět,“ popisuje dvaašedesátiletá administrativní pracovnice Ivana.

Spolu s dalšími se zúčastnila menšího protestu v centru Říma nedaleko premiérčiny kanceláře. „Pokud mi nevěříte, nepracuji s klidnou myslí a tolik toho neudělám,“ stěžuje si žena a s odkazem na zavlečený druh sršní dodává, že když zrovna nefunguje klimatizace, nemohou se v kanceláři zchladit ani tím, že otevřou okno.

Stavební ruch, dopravní zácpy, davy turistů

Italské odbory pak dodaly, že snižování počtu dnů pro práci z domova „přímo ovlivňuje pracovní podmínky zaměstnanců“, narušuje rovnováhu mezi pracovním a soukromým životem a „nezohledňuje obtíže spojené s každodenním dojížděním“. „V tak rozlehlém městě, jakým je Řím, s všudypřítomnými stavbami, dopravními zácpami a davy turistů, jde opravdu o kvalitu života,“ řekl jeden z účastníků protestu.

A studie mu dávají za pravdu, píše portál The Telegraph. Podle něj římští řidiči stráví v dopravních zácpách jednasedmdesát hodin ročně, což je víc než v kterémkoliv jiném italském městě. Největší italská odborová organizace CGIL pak krok označila za „nevysvětlitelný zásah, který maří pozitivní výsledky dosažené během let práce na dálku“. Popřela také, že by práce z domova měla negativní dopad na efektivitu či produktivitu zaměstnanců.

Šéf kanceláře Carlo Deodato změnu pravidel hájí s tím, že úkoly zaměstnanců jsou „velmi komplexní“, a proto prý lidé musejí být fyzicky přítomní na pracovišti. „Vedení Itálie vyžaduje model řízení, který dokáže vyvážit potřebu flexibility a blaho zaměstnanců s nutností zajistit včasnou reakci na institucionální priority,“ uvádí se ve směrnici.

Vládní představitelé tvrdí, že posílili boj se škůdci a zlepšili systém svozu odpadu, který by měl s problémem také pomoci. Tiskové oddělení předsedkyně vlády dále vzkázalo, že cílem nové politiky vůči home office je překonat ideologické rozdíly v názorech na práci na dálku a vybudovat moderní a efektivní model veřejné správy, který zajistí rovnováhu mezi organizačními potřebami a blahobytem zaměstnanců.

Flexibilnější pracovní doba zůstane pouze lidem s malými dětmi, těhotným ženám a zaměstnancům se zdravotním postižením, přičemž vedení sekretariátu bude prý „neustále monitorovat“ dopady nových pravidel a případně je upraví. Jeden ze stávkujících však podotýká, že takové výhody jen pro některé pouze vytvářejí další nerovnost na pracovištích. A implikují, že ostatní na rovnováhu mezi pracovním a osobním životem nemají nárok.

X XX

Dokážu Ukrajinci z Krymu spraviť „ostrov“? Logistická tepna krváca, ale Rusi majú stále možnosti upchať diery, hovorí ukrajinský analytik

Ukrajinské sily premieňajú ruskú zásobovaciu cestu na Krym na nebezpečnú pascu a brzdia útočný potenciál Moskvy.

Rusi majú problém. A to vážny. Ukrajinským ozbrojeným silám sa totiž v posledných týždňoch darí zasahovať dôležitú logistickú trasu vedúcu z ruského územia na anektovaný Krym.

Podľa veliteľa ukrajinských dronových síl Roberta „Maďara“ Brovdiho sa im v júni podarilo znížiť objem nákladnej dopravy na diaľnici známej ako Novorossija, ktorá vedie pozdĺž južných okupovaných ukrajinských regiónov, až o 71 percent.

Trasa sa pre ruské armádne nákladiaky a cisterny s palivom stala natoľko rizikovou, že Rusi podľa Brovdiho 7. júna nakoniec rozhodli prepravu vojenského nákladu na danej trase stopnúť.

Veliteľ ukrajinských dronových síl, ktorý v rozhovore pre agentúru Reuters útoky na ruské nákladiaky na nechránenej diaľnici prirovnal k „lovu na jarabice na otvorenom poli“, dokonca predpokladá, že už o mesiac by Ukrajina mohla plne kontrolovať celú cestu a v blízkej budúcnosti „izolovať Krym“.

Ukrajinci zatlačili na citlivé miesto

Rusi podľa všetkého dostávajú zabrať aj na ďalšom citlivom mieste – šijách, ktoré polostrov spájajú s pevninou. Ukrajinci pred pár dňami dronmi zasiahli Čonharský most a donútili Rusov odkloniť dopravu na pontónový most.

Satelitné snímky ukázali, že pri pontónovom priechode sa tvoria kolóny. Rusi dopravu zároveň presmerovali k Armjansk, kde sa však nákladiaky takisto ocitajú pod ukrajinskou paľbou.

Ukrajinci však ruskú logistiku nezasahujú len v okolí Krymu, ale aj na východe, kde prostredníctvom tzv. middle strike operácií – úderov strednej vzdialenosti – dokážu triafať ciele, ktoré sa nachádzajú 20 až 200 kilometrov od frontovej línie.

To, že Ukrajinci dokázali dronmi zaletieť na vzdialenosť približne sto kilometrov od frontu a zasiahnuť nákladiak na diaľnici medzi Mariupolom a Doneckom, si analytici všímali už začiatkom mája.

Inštitút pre výskum vojny vtedy napríklad konštatoval, že schopnosť Ukrajincov zasahovať pohyblivé ciele na vzdialenosť viac ako 100 km od frontu, Rusom skomplikuje útočné operácie alebo obranu voči ukrajinským protiútokom.

Začiatok cesty, ktorý odkrýva možnosti

Hoci sa na Ukrajine objavuje mierny optimizmus, že by sa ich ozbrojeným silám mohlo prostredníctvom útokov na ruskú logistiku podariť docieliť kľúčový zlom vo vojne, experti sú nateraz zdržanliví.

„Sme len na začiatku cesty, ktorá nám odkrýva široké možnosti, pokiaľ ide o ďalší zvrat a vývoj udalostí. To, čo teraz robíme, je takpovediac kultivácia pôdy, aby sme pripravili útočné operácie strategickejšieho rozsahu. Teraz robíme všetko preto, aby sme neutralizovali protivníka a nedovolili mu navýšiť svoje jednotky o ďalších ľudí, či zabezpečovať tieto jednotky. No nejde o to, že by sme teraz mali príležitosť zaútočiť,“ okomentoval ukrajinský vojenský analytik Serhij Hrabskyj pre Rádio NV.

Aj vojenský expert kyjevského Centra globalistiky Stratégie XXI. Pavlo Lakijčuk pre Aktuality.sk vysvetľuje, že v prípade Krymu zatiaľ nemožno hovoriť o jeho úplnej blokáde.

Pripomenul, že hoci ukrajinské sily dokázali zasiahnuť Rusov na citlivom mieste, akou je diaľnica Novorossija, Moskva má i ďalšie trasy, ktorými môže zásobovať svoje vojsko na polostrove. Niektoré dnes síce nevyužíva, ako napríklad Kerčský most, kde po ukrajinských útokoch stopli prepravu výbušného materiálu, no Lakijčuk podotýka, že v Kremli by tento zákaz mohli potenciálne zrušiť.

„Potom je tu trajektová preprava. Po roku 2014 si Rusi mysleli, že im bude stačiť Kerčský most, a tak ju nechali zbankrotovať. Majetok rozpredali, no v roku 2022 zistili, že veci nejdú podľa ich plánu. Museli ju obnoviť. Keď sa začali vojenské náklady prepravovať trajektmi, stal sa z nich cieľ, takže táto preprava tiež nefunguje naplno. Preprava prostredníctvom vojenských lodí im tiež veľmi nevychádza. Spomeňme si, ako dopadol Novočerkask – vyparil sa. Veľká výsadkárska loď bola naplnená muníciou a vybuchla. Nemalo sa ani len čo potopiť,“ skonštatoval expert.

Ukrajinskí vojaci pripravujú dron na útok.Zdroj: reuters

Spomaľujú ruský útok

Podobne v roku 2024 dopadla aj loď Cezar Kunikov. Ruskí admiráli sa následne rozhodli more nevyužívať na logistiku, no Lakijčuk podotýka, že aj to sa môže zmeniť. „Preto nemôžeme povedať, že celá táto logistická tepna na Krym je odrezaná. Sú v nej diery, krv vyteká, ale Rusi stále majú možnosti zaviazať ju obväzom,“ povedal.

Podľa ukrajinského experta stojí za stratégiou, ktorú ukrajinský minister obrany nazval „logistickým lockdownom“, snaha ničiť ruský útočný potenciál.

Pripomenieme, že Rusi už niekoľko mesiacov vyvíjajú väčší tlak na mestá v časti Doneckej oblasti, ktorú stále kontroluje Ukrajina, a od jari sa hovorí o ďalšej ruskej útočnej kampani.

„Boj vyhráva taktika a stratégiu vyhráva logistika. Takže treba ničiť logistiku. Zničiť ju na juhu je najjednoduchšie. Naši zatiaľ narušili jednu dôležitú žilu. Nemôžeme povedať, že ukrajinské sily kontrolujú celý tento smer (na Krym, pozn. red), ale keď ju poraníte, začínajú sa komplikácie,“ zhodnotil Lakijčuk.

Na východnom fronte je podľa neho situácia iná. „Tam je to oveľa ťažšie. Východ – to je celá sieť ciest a železníc. Ovládnete jednu cestu, avšak Rusi dokážu presmerovať logistiku po inej. Pokúsiť sa dostať pod palebnú kontrolu väčšie územie je cieľavedomý plán, ktorý si vyžaduje viac práce,“ vysvetlil pre Aktuality.sk s tým, že hoci lockdown Rusov „pridusil“, tí zároveň chápu, že musia operatívne konať.

Kosťantynivka v ohrození

Ruská armáda dnes vyvíja tlak najmä pri meste Kosťantynivka v Doneckej oblasti.

Mesto je súčasťou niekoľko desiatok kilometrov dlhej aglomerácie, ktorá je zároveň strategickým obranným pásom oblasti. Rusi netlačia len v tomto úseku, ukrajinská armáda ich útoky odráža aj pri Sloviansku, ktorý leží na opačnom konci aglomerácie. V prípade Kosťantynivky však už niekoľko dní častejšie zaznieva, že môže v najbližších mesiacoch padnúť.

„Situácia okolo mesta je zlá. V čom spočíva úmysel ruskej útočnej operácie leto – jeseň 2026? Je to opakovanie úmyslu roku 2024 aj roku 2025. (Náčelník generálneho štábu Ruských ozbrojených síl) Gerasimov Vladimira Putina presvedčil, že treba zničiť alebo obkľúčiť ukrajinskú armádu. Zablokovať ju tak, aby Moskva mohla vyžadovať kapituláciu. Väčšia časť ukrajinského vojska je sústredená na východe. Z ich pohľadu teda stačí udrieť z Pokrovska a z Lymana. Netreba útočiť priamo na mestá, ale obkľúčiť ich,“ vysvetľuje Lakijčuk, akou logikou sa môžu riadiť Rusi.

Minulý rok im to nevyšlo. V zime sa podľa analytika pustili do prvej etapy, ale v Pokrovsku im došli sily. Priblížil, že Rusi potrebujú na bojisku rozšíriť klin, ktorý vrazia do ukrajinského vnútrozemia, no úzke výbežky im zatiaľ dokáže ukrajinská armáda rýchlo zrezať – podobne, ako sa to vlani stalo napríklad pri meste Dobropilľa. „Aby klin rozšírili, potrebujú Kosťantynivku. To by im dovolilo postupovať na sever tak, aby obchádzali Kramatorsk,“ opisuje Lakijčuk.

Podľa neho bude veliteľ ruskej armády tlačiť na dobytie Kosťantynivky i preto, aby mohol šéfovi Kremľa odreportovať aspoň nejaký úspech.

„Keď nemôže už po tretíkrát zrealizovať plán útoku, ktorý ich stál ohromné straty, bude treba Putinovi dať niečo na tanieri. Tak, ako Putinovi naservírovali Bachmut, Avdijivku, Pokrovsk,“ podotkol Lakijčuk.

To, ako dlho sa mesto, ktoré ruské bombardovanie premenilo na ruiny, ešte udrží, závisí aj od toho, ako sa Ukrajincom bude dariť ničiť ruskú logistiku.

Odrezávanie Krymu od vojenských zásob či ďalekosiahle ukrajinské útoky na energetické a vojenské objekty v ruskom tyle niektorí ukrajinskí novinári zároveň čítajú ako možnú prípravu na rokovania. Prirátavajú k nej takisto „diplomatickú ofenzívu“, ku ktorej zaradili otvorený list Vladimirovi Putinovi, ktorý Volodymyr Zelenskyj zverejnil v čase konania sa Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra.

Ukrajinský prezident okrem iného Putinovi navrhol osobné rokovanie, no šéf Kremľa mu z Petrohradu odkázal, že kým neexistuje dohoda, nevidí v stretnutí zmysel.

Začne sa opäť rokovať?

Podľa denníka Ukrajinská pravda sa prezidentský úrad v posledných mesiacoch pokúšal urobiť všetko preto, aby rokovania o mieri, ktoré americko-izraelský útok na Irán odstavil na druhú koľaj, oživili a zároveň, aby sa do procesu opäť aktívnejšie zapojili Američania.

Teraz sa pred Ukrajincami vďaka tomu, že im technológie začínajú prinášať dôležité výsledky, môže otvoriť okno príležitosti. Denník píše, že jeho ukrajinské zdroje si myslia, že rokovania – s cieľom dosiahnuť napríklad postupné zastavenie paľby – by sa mohli rozbehnúť už na jeseň tohto roka.

Analytik Lakijčuk je však skeptický.

„Prezident Zelenskyj si kedysi myslel, že si stačí sadnúť za rokovací stôl, pozrieť sa Putinovi do očí a nájsť body, kde sa s Rusmi zhodneme. Ale Putin nie je taký. Putin je iná generácia a ešte k tomu vyšiel z prostredia tajných služieb. Tam takto neuvažujú. Putin je navyše v slepej uličke. Lebo vie, že predlžovať vojnu znamená prehlbovať úpadok doma. Pokiaľ by zastavil vojnu, a to bez víťazstva, tak skončil,“ dodal.

X XX

Revolúcia na trhu práce. Čaká nás zánik 92 miliónov pozícií. Zistite, či je tá vaša v bezpečí

Umelá inteligencia sa za niekoľko rokov presunula z technologických laboratórií do každodennej firemnej praxe. Kým ešte nedávno bola témou futuristických vízií a plánov technologických gigantov, dnes pomáha spracúvať dokumenty, pripravovať analýzy, vytvárať reporty či komunikovať so zákazníkmi. Debata sa preto už nevedie o tom, či AI zmení pracovný trh, ale o tom, aký rozsah budú mať tieto zmeny a kto sa im dokáže najlepšie pr

Podľa spoločnosti McKinsey majú generatívna umelá inteligencia a súvisiace technológie potenciál automatizovať činnosti, ktoré dnes zamestnancom zaberajú až 60 až 70 percent pracovného času. Nejde pritom len o jednoduché administratívne úlohy. AI čoraz častejšie zvláda spracovanie informácií, prípravu podkladov, analýzy či podporu rozhodovania, teda činnosti, ktoré boli donedávna považované za výsostne ľudské. Zmena nebude spočívať iba v nahradení niektorých pracovných miest technológiou. Podľa nich sa mení samotná podstata fungovania firiem a organizačných štruktúr.

„Nástup AI sa často vníma ako hrozba pre pracovné miesta. Pravdou je, že niektoré rutinné pozície budú postupne strácať význam, pretože ich dokáže umelá inteligencia vykonávať rýchlejšie a efektívnejšie. Nejde však len o nahrádzanie ľudí. Keď AI začne zbierať, vyhodnocovať a prepájať údaje, vzniknú úplne nové funkcie a nové roly, ktoré dnes vo firmách ešte neexistujú,“ vysvetľuje Iveta Kirschner, expertka na dynamiku riadenia a zakladateľka projektu Be New Culture.

Najväčšie zmeny možno očakávať v oblastiach založených na opakujúcich sa procesoch. Administratíva, reporting, spracovanie dát, jednoduché analýzy či asistenčné činnosti patria medzi segmenty, kde sa umelá inteligencia stáva každodenným pracovným nástrojom. Na druhej strane rastie dopyt po odborníkoch schopných prepájať technológie, dáta a obchodné rozhodovanie.

Podľa Kirschner budú mnohé nové pracovné pozície kombinovať kompetencie, ktoré dnes patria viacerým oddeleniam. Firmy budú potrebovať ľudí schopných chápať procesy naprieč organizáciou a prepájať technické riešenia s biznisovými cieľmi. „Mnohé nové pozície budú kombináciou niekoľkých súčasných rolí. Nebudú patriť len pod jedno oddelenie. Budú prepájať dáta, procesy, technológie aj obchodné rozhodovanie. To si vyžiada úplne nový pohľad na organizačné štruktúry aj spôsob riadenia podnikov,“ hovorí odborníčka.

Práve organizačná transformácia môže byť pre firmy väčšou výzvou než samotné zavádzanie technológií. Podniky budú musieť prehodnotiť pracovné procesy, kompetencie jednotlivých tímov, spôsob reportovania aj systém vzdelávania zamestnancov. Úspešnosť implementácie AI tak nebude závisieť len od kvality softvéru, ale aj od pripravenosti organizácie na zmenu.

Významné zmeny čakajú aj manažérov. Ak umelá inteligencia dokáže pripravovať reporty, analyzovať údaje a navrhovať riešenia, časť tradičných manažérskych činností sa výrazne zautomatizuje. To však neznamená oslabenie významu vedúcich pracovníkov, ale skôr návrat k podstate leadershipu. „Možno sa lídri konečne stanú lídrami. Nebudú zahltení administratívou, ale budú sa môcť sústrediť na vízie, rozvoj firmy, strategické smerovanie a prácu s ľuďmi. Umelá inteligencia dokáže spracovať informácie, ale nedokáže nahradiť schopnosť vytvárať dôveru, budovať kultúru a niesť zodpovednosť za rozhodnutia,“ uvádza Kirschner.

Tento pohľad podporujú aj výsledky LinkedIn Workplace Learning Report. V prostredí, kde technologické zručnosti čoraz viac preberajú inteligentné systémy, rastie význam takzvaných mäkkých zručností. Medzi najžiadanejšie schopnosti budúcnosti patria komunikácia, vedenie ľudí, spolupráca, adaptabilita a schopnosť zvládať zmeny. Podľa údajov LinkedIn považuje až deväť z desiatich vrcholových manažérov soft skills za dôležitejšie než kedykoľvek predtým.

Najväčšou prekážkou transformácie pritom nemusí byť technológia, ale ľudia. Obavy zo straty zamestnania či neistota spojená so zmenami môžu výrazne spomaliť zavádzanie nových riešení. „Je mimoriadne dôležité pristupovať k zavádzaniu AI koncepčne. Firmy by mali najskôr analyzovať svoje procesy, pracovné roly a budúce potreby. Zamestnanci potrebujú vedieť, čo sa bude meniť, aké nové príležitosti vzniknú a akú úlohu budú mať v novom systéme. Ak sa tieto kroky podcenia, odpor voči zmenám môže byť veľmi silný,“ upozorňuje Kirschner.

Rozsah pripravovaných zmien ilustrujú aj odhady Svetového ekonomického fóra. Podľa správy Future of Jobs 2025 sa do roku 2030 zmení približne 39 percent kľúčových pracovných zručností. Rekvalifikáciu alebo výrazné doplnenie kompetencií bude potrebovať až 59 percent pracovníkov. Súčasne by malo vzniknúť približne 170 miliónov nových pracovných miest, zatiaľ čo 92 miliónov pozícií zanikne alebo prejde zásadnou transformáciou.

Nejde teda o scenár, v ktorom stroje jednoducho nahradia ľudí. Oveľa pravdepodobnejší je rozsiahly proces transformácie pracovného trhu, počas ktorého budú úspešné najmä tie firmy, ktoré dokážu investovať do rozvoja svojich zamestnancov a prispôsobiť sa novým podmienkam. Odborníci zároveň upozorňujú, že samotná technológia nie je zárukou úspechu. Mnohé firmy dnes investujú do AI a automatizácie bez toho, aby mali zvládnuté základné procesy, dokumentáciu či správu dát. V takom prípade môže nová technológia namiesto riešenia problémov existujúce nedostatky ešte zvýrazniť.

„Najväčšou chybou je presvedčenie, že technológia zachráni chaos. Ak firma nemá zvládnutú administratívu, procesy a dátové toky, automatizácia iba zrýchli existujúce problémy. Preto by manažéri mali začať budovaním pevných základov. Až potom má zmysel hovoriť o umelej inteligencii a automatizácii. V opačnom prípade môže zavedenie AI a nárast obratov a klientov spôsobiť práve podlomenie stability firmy, pretože ju nepodrží systém,“ dodáva Kirschner.

X XX

Magyar žiada od Zelenského pre Maďarov na Ukrajine to, čo nemajú na Slovensku. Už je však spokojný, ale prečo sa vyhráža?

Viete, v čom sú zajedno Péter Magyar a Viktor Orbán napriek tomu, že sa neznášajú? V presadzovaní práv príslušníkov maďarskej menšiny v okolitých štátoch. V prípade Ukrajiny to vyzerá až tak, že nový maďarský premiér takpovediac prebral politické dedičstvo jedenástich požiadaviek od svojho predchodcu na čele vlády. Tie sa týkajú toho, čo Budapešť očakáva, že splnia politici v Kyjeve. Najnovší vývoj pôsobí optimisticky, ale…

Pozrite si debatu Niny Lexovej a Jána Blažeka v relácii Pravda vo svete. Hrozí, že Péter Magyar bude vládnuť podobne ako Viktor Orbán?

Najprv aktuálna informácia: Magyar oznámil, že sa oficiálne dohodol s Ukrajinou na ochrane kultúrnych, jazykových, politických a školských práv. Obsah textu zatiaľ nezverejnil. „Počas niekoľkých týždňov sa dokázai vyriešiť problém, ktorý Orbánova vláda nevedela vyriešiť za desať rokov,“ napísal Magyar na sociálnej sieti Facebook.

Dohoda medzi Budapešťou a Kyjeva je z pohľadu Ukrajiny dôležitá v tom, že vďaka nej Magyar prestane uplatňovať Orbánovo veto na začatie prístupových rozhovorov s Európskou úniou. Konkrétne to znamená, že Ukrajinci môžu v Bruseli otvoriť prvý klaster (zväzok kapitol) už v pondelok 15. júna.

Na čo treba upriamiť pozornosť po vyhlásení Magyara? Kde sa môžu vyskytnú nášľapné politické míny a naozaj sa podarilo odstrániť všetky spory medzi Maďarskom a Ukrajinou? Pripomeňme, že počas Orbánovho vládnutia sa dvojstranné vzťahy ochladili až tak, že sa dalo hovoriť dokonca o vzájomnom otvorenom nepriateľstve.

V januári 2024 orbánovci predložili do Kyjeva 11 požiadaviek, ktoré podľa nich mali zlepšiť postavenie maďarskej národnostnej menšiny. Etnickí Maďari žijú hlavne v Zakarpatskej oblasti, čiže v regióne, ktorý hraničí so Slovenskom. Verejnosť sa dozvedela podrobnosti o jedenástich bodoch v apríli 2024. Informoval o nich server Ekonomičeskaja pravda, ktorý sa odvolával na nemenované zdroje vo vláde v Kyjeve: „Polovica požiadaviek sa vzťahuje na vzdelávanie v maďarskom jazyku.“

Z dostupných informácií vyplýva, že Magyar po tom, čo nedávno vyhral parlamentné voľby, nič z Orbánovho zoznamu nevynechal. Napriek tomu, že jeho predchodca stáea blokoval zbližovanie Ukrajiny s EÚ, v Kyjeve poukazovali na to, že priebežne splnili veľa z toho, čo od nich Orbán očakával.

Ukrajinská poslankyňa Julija Hryščenková ešte pred nástupom Magyara k moci povedala, že viaceré spory sa už podarilo prekonať. „Niektoré z týchto otázok sa už vyriešili alebo sa našli kompromisné východiská. Patrí sem napríklad používanie maďarského jazyka vo vzdelávaní,“ citoval ju na začiatku mája server Evropejskaja pravda. Z jej slov nepriamo vyplýva, že Magyar nemá celkom pravdu, keď tvrdí, že problémy maďarskej menšiny sa odstránili až po odchode Orbána z funkcie predsedu vlády.

Viaceré médiá tvrdia, že z jedenástich bodov zostal nevyriešený už iba jeden. Ten sa dá označiť za čisto politický: ide o požiadavku Budapešti, aby etnickí Maďari mali ermanentné zastúpenie v ukrajinskom parlamente.

Je to bod, pri ktorom ukrajinský prezident Volodymr Zelenskyj odmietal Orbánovi vyjsť v ústrety. „Ten chcel presadiť na Ukrajine model, ktorý funguje v Maďarsku, kde zástupcovia viacerých národnostných menšín majú zákonom garantované zastúpenie v parlamente,“ napísala v júni 2024 Evropejskaja pravda. Dodajme, že títo reprezentanti menšín v maďarskom zákonodarnom zbore sú nazývaní parlamentní hovorcovia.

Slovenská legislatíva tento pojem nepozná. Etnickí Maďari boli naposledy reprezentovaní v NR SR v období 2006 – 2010. Išlo politickú stranu Most-Híd, národnostne zmiešanú v ktorej prevažovali Maďari nad Slovákmi. Doplňme, že táto strana sa podieľala aj na výkonnej moci, pretože sa nachádzala v koaličnej vláde spolu so Smerom a so Slovenskom národnou stranou.

Posunul Magyar niekam bližšie k vyriešeniu posledný jedenásty sporný bod? Zatiaľ nie. „Táto otázka bola teraz odložená. Maďarsko a Ukrajina sa pritom dohodli, že požiadajú o objasnenie Radu Európy a Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ako by sa to dalo realizovať,“ informovala televízna sieť Suspilne, ktorá sa odvolala na svoje zdroje v ukrajinskej vláde.

Keby Kyjev a Budapešť dostali odporúčanie, s ktorým by spoločne súhlasili, rýchlo by sa ich kompromis nedal realizovať. Prečo? Ukrajinská ústava v prípade úprav o parlamente vyžaduje vypísanie referenda. Keby bolo platné, až potom je možné novelizovať ústavy. Počas vojnového stavu, ktorý trvá nepretržite od vpádu ruskej armády vo februári 2022, však legislatíva zakazuje usporiadanie všeľudového hlasovania. Na základe ústavy to podobne platí o nemožnosti vypísať počas vojny prezidentské i parlamentné voľby.

Na záver dodajme, že napriek tomu, že Ukrajina dostala zelenú, čo sa týka otvorenia prístupových rokovaní s EÚ, tak ju asi bude pozorovať naďalej s najväčšou pozornosťou Maďarsko. Magyar totiž dal jasne najavo, že keby Zelenskyj neplnil sľuby, mohol by sa k nemu otočiť chrbtom: „Európska komisia a Európska rada budú monitorovať plnenie záväzkov Ukrajiny. Ak Kyjev nedodrží svoje záväzky týkajúce sa práv menšín, Budapešť zablokuje ďalší pokrok Ukrajiny v procese pristúpenia k EÚ,“ parafrázoval Magyara server RBK-Ukrajina.

xX|X

„Matka všetkých dohôd“ sa dotkne dvoch miliárd ľudí. India a EÚ podpísali voľný trh.

India a Európska únia po takmer 20 rokoch prerušovaných rokovaní dokončili prelomovú dohodu o voľnom obchode, ktorá bude predstavovať štvrtinu svetového HDP a tretinu celosvetového obchodu, uviedol v utorok indický premiér Naréndra Módí.

Indický premiér Naréndra Módí, predseda Európskej rady Antonio Costa a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Šéf automobilového zväzu Matušek o rekordnej produkcii aj o tom, prečo náš priemysel stráca dych

Výroba automobilov na Slovensku dosiahla historický rekord, no prezident Zväzu automobilového priemyslu Alexander Matušek varuje, že bez nových investícií a nižších daní čaká kľúčový sektor pomalé vyhasínanie. 13.1.2026

„Matka všetkých dohôd“, ako ju obidve strany nazvali, sa týka až dvoch miliárd ľudí a prehlbuje ekonomické a strategické vzťahy medzi EÚ a Indiou. Je to podľa AP jedna z najväčších bilaterálnych dohôd v oblasti obchodu a načasovanie jej dokončenia prichádza v čase, keď USA uvalili vysoké dovozné clá na Indiu a EÚ.

„Táto dohoda prinesie veľké príležitosti pre obyvateľov Indie a Európy,“ vyhlásil vo svojom virtuálnom prejave na konferencii o energetike Módí, ktorý sa neskôr v utorok plánuje stretnúť s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a predsedom Európskej rady Antóniom Costom, aby spolu v Naí Dillí dohodu oznámili a predstavili jej podrobnosti.

Formálne podpísanie dohody medzi EÚ a Indiou by sa podľa predstaviteľa indickej vlády malo uskutočniť po právnom posúdení, ktoré by mohlo trvať päť až šesť mesiacov. Podľa neho sa očakáva, že dohoda bude uplatnená do roka.

Pre Indiu je Európska únia najväčším obchodným partnerom. Obchod medzi nimi dosiahol vo fiškálnom roku do marca 2025 hodnotu 136,5 miliardy dolárov. Obe strany dúfajú, že toto číslo sa do roku 2030 zvýši na 200 miliárd dolárov.

Nová dohoda podľa Módího prinesie v Indii oživenie odvetví ako textilný priemysel, klenotníctvo či kožiarstvo. Únii, naopak, podľa AP poskytuje rozšírený prístup k jednej z najrýchlejšie rastúcich veľkých ekonomík sveta.

Šefčovič: Dohoda pokryje trh s dvoma miliardami ľudí

„Hovoríme o veľkých rozmeroch. India je populačne najväčšou krajinou na svete a spoločne vytvárame trh pre takmer dve miliardy ľudí. Významná je aj svojím obsahom, lebo India sa po prvýkrát takto významne otvorila svojmu obchodnému partnerovi,“ uviedol pre spravodajcu TASR v telefonickom rozhovore z Naí Dillí eurokomisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroš Šefčovič. Podľa Európskej komisie (EK) ide o dohodu medzi druhou a štvrtou najväčšou ekonomikou sveta.

Spresnil, že ide o zníženie colných taríf o 97 až 99 %, čo znamená, že európski exportéri ušetria na dovozných clách do Indie viac ako 4 miliardy eur ročne a významne im to pomôže v prenikaní na obrovský indický trh.

Šefčovič: Obchodná dohoda s USA zachránila státisíce pracovných míst.

Za dôležité z pohľadu EÚ aj Slovenska považuje to, že sa vďaka tejto dohode otvárajú aj sektory, ktoré boli doteraz pre vysoké clá takmer úplne uzavreté.

Upozornil, že pri agrokomoditách sa dohodlo zníženie ciel pre vína zo 150 na 20 %. Pokiaľ ide o iné alkoholické výrobky, ktoré tiež boli zaťažené vysokými dovoznými clami, ide o veľký posun. V prípade piva je to zníženie zo 110 na 50 %. Pre produkty, ako je olivový olej alebo spracované potraviny, ktoré sa do Indie vyvážali za clá vo výške od 45 do 50 %, budú clá kompletne zrušené.

„Z hľadiska Slovenska je významnou informáciou, že sa nám podarilo otvoriť aj trh pre automobilový priemysel. Je to odvetvie, ktoré sa v Indii rozvíja, preto sme sa dohodli navzájom si rešpektovať hranice možného. Dohodli sme sa, že budeme postupovať prostredníctvom kvót,“ vysvetlil Šefčovič.

Pre európske autá to znamená, že sa otvorí indický trh do výšky 250.000 automobilov a čo sa týka kategórie „rozpracovaných áut“, kde finálna montáž bude prebiehať v Indii, pôjde o vývoz 75 000 áut ročne. Doposiaľ boli automobily zaťažené v Indii 110 % clom, ktoré sa bude postupne znižovať na 10 %. Zároveň sa dohodlo, že dovoz dielcov do Indie bude bezcolný.

„Dnes 800 000 pracovných miest v Európe závisí od vývozu tovarov do Indie. Takisto aj pre Indiu je to dôležité, lebo tých 6000 európskych firiem, ktoré v Indii pôsobí, vytvára 3,7 milióna pracovných miest,“ uviedol Šefčovič.

Šéf automobilového zväzu Matušek o rekordnej produkcii aj o tom, prečo náš priemysel stráca dych

Podľa neho sa očakáva, že vďaka novej rozsiahlej dohode o voľnom obchode by sa mohol vzájomný obchod v priebehu piatich až šiestich rokov zdvojnásobiť, čo by ovplyvnilo aj čísla zamestnanosti na oboch stranách. „Takže sme veľmi optimistickí vo veci tohto procesu. Musím povedať, že čo sa týka dohody, panuje s ňou spokojnosť na obidvoch stranách,“ odkázal Šefčovič pred odletom z Nái Dillí.

Pripomenul, že dohoda teraz musí prejsť náročným procesom právnej úpravy, potom bude preložená do všetkých úradných jazykov EÚ a postúpená na odobrenie ostatným inštitúciám EÚ. Indická strana vyjadrila želanie, aby dohoda začala platiť v roku 2027.

 X X X

 PODAŘÍ  SE  OPRAVIT  MOST  V  SR?

 Pod hladinou objavili vážny problém. Obnova ikonického mosta za tri milióny sa zasekla, no odborníci vedia, ako poškodené piliere zachránia

Vyše pol roka potom, ako zo dňa na deň zatvorili známy piešťanský Kolonádový most, by mal nastať posun smerom k jeho záchrane. Symbol kúpeľného mesta a významné dielo architekta Emila Belluša si vyžaduje náročnú obnovu pilierov, no celkovo potrebuje takmer tri milióny eur. Rekonštrukciu komplikuje ťažký prístup k častiam pod vodou aj pamiatková ochrana. Aký postup odporúča projektant mostov pri historickej stavbe a prečo sa oprava nehýbe?

Kolonádový most Piešťan, ktorý množstvo domácich pozná ako Sklený most, prepája Kúpeľný ostrov s liečivými prameňmi a centrum mesta. Slúži pre chodcov a cyklistov od roku 1933, kedy bol postavený. Obnovou prešiel ešte pred šiestimi rokmi, no pre obmedzené zdroje nebola dostatočná. Od októbra minulého roka je však národná kultúrna pamiatka zatvorená – toto opatrenie prišlo náhle po tom, ako odborníci vykonali obhliadku pod hladinou.

„Na základe diskusií s potápačom, ktorý je takisto statik, a po vzhliadnutí videozáznamov z ponoru bolo rozhodnuté o dočasnej uzávere mosta,“ uviedol stavebný inžinier a statik Žilinskej univerzity, Patrik Kotuľa, ktorý je spolu s Mariánom Drusom projektantom projektu obnovy. Počas obhliadky zistili vážne poškodenia dvoch pilierov. Pár dní na to radnica zakázala aj plavbu pod mostom. Doteraz ho preto Piešťančania obchádzajú náhradnou trasou cez vedľajší Krajinský most. Následne ešte vlani na jeseň zástupcovia Piešťan vyhlásili verejné obstarávanie, pričom začali riešiť ako prvú sanáciu pilierov mosta.

Ťažké poškodenie potvrdil sonar

V januári tohto roka projekt prešiel hĺbkovým zisťovaním stavu mosta a zameraním konštrukcie pod vodou aj sonarovým výskumom. Snímky upresnili, kde pod hladinou sa piliere nachádzajú a umožnili naplánovať presné opravy bez zásahov navyše. Sonar použitý v Piešťanoch musel dokonca výrobca upraviť, aby snímal aj boky stĺpov, nielen pohľad zhora.

Podarilo sa tak vytvoriť 3D model mosta s presnosťou na centimetre, no skeny finálne potvrdili výrazné poškodenie. Podľa odborníkov nehrozí zrútenie, no most by nemal niesť vyššiu, ako svoju váhu. Pohyb ľudí po ňom bol preto nereálny. „Nosnú konštrukciu mosta tvorilo päť pilierov založených na pylónoch v jednom rade. Počas vojny bol most poškodený – tretí a štvrtý pilier boli opravené, no prvý a druhý pilier, ktoré sú predmetom riešenia sanácie, zostali pôvodné,“ priblížil kraj v podkladoch k súťaži.

Technické nároky na práce boli tiež uvedené v súťaži na zhotoviteľa, keďže vyžadujú tím potápačov. Ponuky na rekonštrukciu Bellušovho diela magistrát prijímal do posledného májového týždňa, zatiaľ však žiadnu z nich nevybral. Práce by sa pritom mohli začať ešte toto leto, pokiaľ sa v rámci verejného obstarávania žiaden z účastníkov neodvolá. Na dokončenie rekonštrukcie má zhotoviteľ od prevzatia staveniska osem mesiacov.

Projekt nacenili celkovo na 2,97 milióna eur a mesto si bude musieť vziať úver na väčšinu prác. Suma potrebná na obnovu je však natoľko vysoká, že ju vedenie musí čerpať postupne a stále presne nevie, odkiaľ všetky peniaze získa. Čiastočne aj z programu Komplexná obnova národných kultúrnych pamiatok s prioritou ochrany a obnovy na rok 2026, ak sa postup s výberom zhotoviteľa urýchli.

Piešťanskému vedeniu sa pred dvoma mesiacmi podarilo získať aspoň 275-tisíc eur na prvú fázu rekonštrukcie v rámci programu Obnov si svoj dom rezortu kultúry. Tá sa týka stabilizovania pilót a betonáže pod vodou na prvom a druhom pilieri.

„Stavebné práce budú prebiehať priamo v koryte rieky Váh a ich súčasťou bude zabezpečenie pilót a betónovanie pod vodou, aby sa zabránilo ďalšiemu vymieľaniu podložia prúdom rieky,“ uviedla hovorkyňa Piešťan Alexandra Střelcová. „Betonáž pod vodou je náročná najmä preto, že betón sa nesmie pri ukladaní rozplaviť a stratiť svoje vlastnosti. Vyžaduje si špeciálnu receptúru, kontrolovaný postup,” doplnil projektant mostov Ján Laco, ktorý sa venoval aj oprave historických mostov v zahraničí.

Práve podložie Váhu je dôvodom, prečo je rekonštrukcia zložitá. Veľký podiel dna tvoria nestabilné tekuté piesky, ktoré tiež prispeli k poškodeniu pilierov. Už takmer sto rokov ich obmývajú. Potvrdil to stavebný inžinier Vladimír Benko, odborný garant opravy premostenia.

„Piliere mosta boli pôvodne založené na dne rieky a podopierané železobetónovými pilótami. V dôsledku erózie dna rieky a zvýšených prietokov vody došlo k podmývaniu základov, pričom pôvodné pilóty sa do veľkej miery obnažili a poškodili. Z tohto dôvodu projektanti navrhli ich zosilnenie,“ uviedol Benko s tým, že deformácie betónových stĺpov dlhodobo sledujú.

Bellušov most má za sebou takmer storočnicu, no okrem historickej stavby je zároveň aj významným architektonickým dielom medzivojnovej architektúry. Pre jeho záchranu vznikli špeciálne sonarové snímky, pričom už v čase vybudovania bol unikátny.

Zachovať charakter či zachrániť most?

V rámci opráv prebehne práve betónovanie stĺpov pod vodou. „Je špecifické tým, že je potrebné zabrániť vymývaniu cementového mlieka a rozdeľovaniu zmesi pri kontakte s vodou. Zároveň je nevyhnutné zabezpečiť správne utesnenie, kontinuálne zásobovanie čerstvým betónom a kontrolu jeho tuhnutia v mokrom prostredí,“ vysvetlil detailne Benko s tým, že zásadné bude aby sa čerstvý betón nedotkol vody. Podľa Laca je dôležité nemeniť most, no zároveň ho citlivo opraviť tak, aby spĺňal bezpečnostné nároky súčasnosti. Pri klasickom cestnom alebo pešom moste sa rieši najmä nosná konštrukcia, zaťaženie a následná prevádzka.

„Tu sa k tomu pridáva ochrana architektonického rytmu, zastrešenia, detailov a celkového výrazu mosta. Technicky je preto náročné navrhnúť zásahy tak, aby pomohli konštrukcii, ale nezničili jej charakter. Je to zároveň inžinierska stavba. Projektant preto musí rešpektovať pôvodný charakter, a zároveň navrhnúť technické riešenie,” vysvetlil.

Miesto, kde robotníci budú opravovať piliere mosta, musia oddeliť od toku vody, aby im rieka neodplavovala materiál a nepoškodila novú konštrukciu – napríklad hrádzami. Najprv musia vytvoriť suchý, respektíve chránený priestor okolo piliera. „Sanácia pilierov a základov je operácia na veľmi citlivom mieste mosta. Piliere prenášajú zaťaženie celej konštrukcie cez základy do podložia, a ak sú podmyté alebo poškodené, nestačí oprava iba na povrchu,” dodal Laco.

Projektovú dokumentáciu, ktorej sa musí víťazná firma držať, vypracovali inžinieri zo Žilinskej univerzity. Realizátor síce môže navrhnúť iný postup, ale musí mu ho schváliť odborná komisia. Dovtedy by mali opravy vyzerať tak, že okolo existujúceho piliera ako prvé osadia debnenie, to bude slúžiť v podstate ako forma na betón

Tú ukotvia do dna rieky pomocou pilót – dlhých stĺpov navŕtaných do podložia. Priestor vo vnútri “formy” vyplnia špeciálnym vodonepriepustným betónom. Po vytvrdnutí vznikne okolo a pod pôvodným základom nový masívny betónový blok, ktorý bude pilier lepšie podopierať a chrániť pred ďalším podmytím.

Rovnováha medzi zachovaním podoby mosta a jeho opráv je podľa Laca o dialógu medzi pamiatkarmi a stavebníkmi. „Bezpečnosť musí byť nevyjednávateľná. Pamiatkari chránia autenticitu, vzhľad, materiály a detaily. Statici riešia únosnosť, stabilitu, trhliny, deformácie a životnosť. Najčastejšie sa tieto pohľady stretávajú pri otázke, čo ešte možno zachovať, čo možno sanovať a čo už treba nahradiť alebo zosilniť,” pripomenul projektant.

Unikátna architektúra

Hoci ide o stavbu technickej infraštruktúry, je zároveň najdlhším krytým mostom na Slovensku. Svojou architektúrou je dokonca ojedinelý v európskom kontexte. Vznikol podľa návrhu architekta Emila Belluša, autora významných stavieb ako dunajská stanica pre loď Propeller, či budova generálnej prokuratúry v hlavnom meste.

Most sa staval sa takmer tri roky, sprístupnený bol v roku 1933, čím sa radí k vrcholným dielam funkcionalistickej architektúry v krajine. O tom vypovedá aj jeho podoba s jemnými geometrickými líniami, ktorá pripomína éru Hercula Poirota. Jeho výnimočnosť spočíva v tom, že je to promenádový most so zdobeným prestrešením, ktorý pôvodne slúžil aj pre dopravu, ale aj to, že jeho súčasťou sú priestory pre obchody medzi poliami mosta.

„Populárne sú tiež Benkove vitráže a najmä Kühmayerova socha barlolámača nad fontánou na mestskom predmostí. Most mal byť napojený na nábrežné pergolové stĺporadia, preto sa nazýva kolonádový,” uviedli odborníci zo SAV. Napojenie sa síce nezrealizovalo, no aj postavený most bol na svoju dobu technicky aj vizuálne výnimočný.

Konštrukciu mosta vyrátal švajčiarsky inžinier A. Schwarz a postavila ho firma Pittel & Brausewetter – tá ma v portfóliu napríklad bratislavskú polikliniku na Bezručovej ulici. Spomínané poškodenie počas II. svetovej vojny tiež komplikovalo život mosta. V roku 1945 bola vyhodená do vzduchu jeho stredná časť. Obnova, ktorá mu prinavrátila pôvodnú funkcionalistickú podobu, sa skončila až v roku 1956.

X X X

Kmec do Ríma, Radačovský na Cyprus: Pellegrini reaguje na dohady okolo nových diplomatov

Vymenovanie nových veľvyslancov SR vrátane Petra Kmeca a Miroslava Radačovského by sa malo uskutočniť v priebehu budúceho týždňa. V relácii Politika 24 televízie JOJ 24 to uviedol prezident SR Peter Pellegrini. Doterajšie nevymenovanie vysvetlil absenciou ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraja Blanára (Smer-SD), ktorý je na pracovnej ceste v Afrike.

Šok na zahraničnom výbore: Budúci veľvyslanec Radačovský posielal kritikov cez okno

„Nič viac za tým nie je,“ odmietla hlava štátu špekulácie v médiách. Pripomenul, že na vymenovanie nečakajú len Radačovský, ktorý sa má stať veľvyslancom SR na Cypre, a Kmec, mieriaci na ambasádu v Ríme, ale aj ďalší nominovaní kandidáti na veľvyslancov. „Je potrebné povedať, že všetci nominovaní dostali ‚agrément‘, teda súhlas druhej strany,“ uviedol prezident.

Doplnil, že v rámci formálnych náležitostí nemá žiadne výhrady k nominovaným, priznal, že sa mu nepozdávalo vystúpenie poslanca Radačovského pri vypočutí na pôde zahraničného výboru parlamentu. Chce s ním o tom hovoriť. „Ak sa niekto stane veľvyslancom, jeho prejav i jeho jazyk a vyjadrenia musia zodpovedať úrovni diplomata,“ zdôraznil prezident. Upozornil tiež, že ak vymenovaný veľvyslanec neplní svoju misiu a nezastupuje adekvátne Slovensko v rámci svojho postu, existujú nástroje, ktorými ho možno bez zbytočných prieťahov odvolať.

Ocenil zároveň diplomatické skúsenosti Kmeca, v prípade Radačovského, u ktorého je nominácia výsledkom politického návrhu, upozornil, že nominovaný dostal silný mandát vo voľbách do Národnej rady, predtým pôsobil aj v Európskom parlamente. „Má politickú legitimitu,“ upozornil Pellegrini s tým, že politické nominácie boli štandardom v minulosti.

Lacné drobnosti z Číny môžu zdražieť o desiatky percent. Brusel chystá tvrdý zásah do balíčkov

Tričko za pár eur, kryt na mobil, lacné slúchadlá či drobnosť do domácnosti už čoskoro nemusia byť také lacné ako doteraz. Éra bezstarostných nákupov z čínskych platforiem sa blíži k veľkej zmene. Už od 1. júla začne v Európskej únii (EÚ) platiť nové clo na malé zásielky do 150 eur, ktoré prichádzajú z krajín mimo Únie. V praxi sa to dotkne najmä objednávok z e-shopov ako Temu, Shein či AliExpress.

AgentúraReuters okrem toho upozorňuje, že čínsky nízkonákladový e-commerce export v apríli medziročne klesol o 10,9 percenta na 9,81 miliardy dolárov. Išlo už o piaty mesiac poklesu za sebou. Predajcovia preto začínajú meniť ceny, aby si ochránili marže. Jedna z predajkýň oblečenia na platforme Temu pre agentúru uviedla, že musela zvýšiť ceny, pretože jej narástli náklady na dopravu. Inými slovami, účet za drahšiu prepravu sa môže postupne presúvať na zákazníkov.

Pre bežného nakupujúceho to znamená, že drobnosť do domácnosti, ktoré doteraz stáli len pár eur, už nemusia vyjsť tak výhodne. Lacné platformy síce zo dňa na deň nezmiznú, no ich najväčšia výhoda sa stenčuje. Ak sa zvýšia náklady na dopravu, palivá aj clá, pri najlacnejších výrobkoch sa to môže prejaviť veľmi rýchlo.

Od júla príde ďalší zásah

Problémom však nie sú iba drahšie lietadlá a palivá.“ Ako sme už skôr na Pravde informovali, .{target:_blank}“:[https://ekonomika.pravda.sk/…aliexpressu/] od 1. júla sa majú v EÚ zmeniť pravidlá pre malé zásielky do 150 eur, ktoré prichádzajú z krajín mimo Únie. Novinka sa dotkne najmä nákupov z platforiem ako Temu, Shein či AliExpress.

Základná sadzba má byť tri eurá. Dôležité však je, že pri nákupoch nepôjde vždy len o jeden jednoduchý poplatok za celý balík. Podľa dostupných informácií sa má clo počítať podľa typu položky v zásielke. Ak si teda zákazník objedná viacero rôznych vecí, výsledná suma môže narásť. Pri lacných drobnostiach sa tak môže stať, že poplatky budú tvoriť výraznú časť celej objednávky.

Brusel tým reaguje na prudký nárast lacných balíkov, ktoré do Európy prúdili z tretích krajín. Pri zásielkach do 150 eur sa doteraz clo neplatilo, čo zvýhodňovalo najmä veľké ázijské platformy. Európska únia tvrdí, že nové pravidlá majú narovnať podmienky medzi domácimi obchodníkmi a zahraničnými predajcami, zlepšiť kontrolu tovaru a obmedziť riziko, že sa na európsky trh dostávajú výrobky, ktoré nespĺňajú pravidlá.

Pre Slovákov, ktorí si zvykli nakupovať drobnosti priamo z Číny, to môže byť citeľná zmena. Najmä pri nákupoch za pár eur bude nový poplatok viditeľný okamžite. Ak si niekto objedná jednu lacnú vec za desať či pätnásť eur, tri eurá navyše ho možno od nákupu neodradia. Pri viacerých položkách za jedno, dve alebo tri eurá sa však výhodnosť košíka môže rýchlo rozpadnúť.

Lacný nákup môže zdražieť z viacerých strán

Doteraz sa veľká časť úspechu Temu, Sheinu či AliExpressu opierala o to, že zákazník videl nízku cenu, často dopravu zadarmo alebo veľmi lacné doručenie a mal pocit, že pri takom nákupe nemá veľmi čo stratiť.

Podľa Reuters však teraz rastú logistické náklady, keďže letecká doprava je pre lacný tovar mimoriadne citlivá položka. Pri výrobkoch za pár eur môže byť preprava veľkou časťou celej ceny. Ak zdražie palivo alebo letecká kapacita, predajca má len tri možnosti – zobrať časť nákladov na seba, spomaliť doručovanie alebo zvýšiť cenu.

Práve preto sa môže meniť aj spôsob, akým budú čínske platformy zásobovať európsky trh. Reuters upozorňuje, že časť firiem môže čoraz viac presúvať tovar vo väčších objemoch do zahraničných skladov a odtiaľ ho rozposielať lokálne. Takýto model môže znížiť tlak na drahú leteckú dopravu, no zároveň si vyžaduje sklady, plánovanie a vyššie fixné náklady. Lacný, rýchly a jednoduchý balíček priamo z Číny tak už nemusí byť samozrejmosťou.

Zákazník si to môže všimnúť viacerými spôsobmi. Niektoré položky môžu zdražieť. Pri iných sa môžu predĺžiť dodacie lehoty. Časť tovaru sa môže začať predávať cez európske sklady, no už s cenou, v ktorej budú započítané nové náklady. A pri úplne najlacnejších drobnostiach sa môže stať, že ich objednávanie stratí zmysel.

XX X

Ropu nikdy nedodali, miliony zmizely. Hledaného Čecha zatkli ve Španělsku

Jeden z nejhledanějších uprchlíků před českou justicí skončil ve Španělsku. Ilustrační snímek. 

Patřil mezi nejhledanější uprchlíky před českou justicí. Jeho stopa vedla až do Španělska, kde ho po mezinárodní operaci koordinované Europolem zadržela policie ve Valencii. Podle vyšetřovatelů figuroval v podvodu spojeném s dodávkou venezuelské ropy, která nikdy nedorazila k odběratelům.

Španělská policie zadržela ve Valencii muže, kterého české úřady hledaly kvůli závažnému podvodu. Ve svém oficiálním prohlášení ho označila za jednoho z nejhledanějších uprchlíků před českou justicí.

Na dopadení se podílela také česká policie. Mluvčí Policejního prezidia Ondřej Moravčík potvrdil, že právě informace poskytnuté českou stranou vedly k zadržení hledaného muže. „Mohu potvrdit, že naše informace vedly k zadržení hledaného muže,“ uvedl Moravčík pro ČTK.

Jeho totožnost zatím policie nezveřejnila. Podrobnější informace chce podle mluvčího poskytnout během příštího týdne.

Podvod s venezuelskou ropou

Podle španělské policie figuroval zadržený muž v podvodné obchodní operaci související s dodávkou paliva pocházejícího z Venezuely. Obchod se však nikdy neuskutečnil a objednané palivo k odběratelům nedorazilo.

Poškozené společnosti přišly o více než dva miliony eur, tedy přibližně 49 milionů korun.

Španělské úřady uvedly, že české orgány po muži pátraly kvůli závažnému podvodu souvisejícímu s evropskými institucemi. Právě kvůli tomuto případu se dostal mezi osoby, které evropské policejní složky dlouhodobě hledaly.

 Europol během dvoudenní operace analyzoval desítky skutečných případů osob hledaných za závažnou trestnou činnost. Cílem bylo získat nové poznatky o jejich možném pohybu a vytvořit další vyšetřovací stopy. Ilustrační snímek. Foto: Španělská policie

Stopa přes pátrání Europolu

K průlomu v pátrání přispěla mezinárodní operace ENFAST Trackathon 2026, kterou organizoval Europol společně s Evropskou sítí aktivních pátracích týmů po uprchlících ENFAST.

Akce proběhla 3. a 4. června v sídle Europolu v nizozemském Haagu.

Do operace se zapojilo téměř sto vyšetřovatelů a specialistů na zpravodajství z otevřených zdrojů (OSINT) z 31 zemí. Podporu poskytli také odborníci ze soukromého sektoru.

Účastníci během dvoudenního jednání analyzovali desítky skutečných případů osob hledaných za závažnou trestnou činnost. Cílem bylo získat nové poznatky o jejich možném pohybu a vytvořit další vyšetřovací stopy.

Vyšetřovatelé prověřovali digitální stopy

V letošním ročníku se odborníci zabývali celkem 57 případy vysoce hledaných uprchlíků.

U 56 z nich se podařilo získat nové vyšetřovací poznatky a ve 26 případech se objevily informace o možném místě pobytu hledaných osob.

Specialisté na OSINT analyzovali digitální stopy, které po sobě hledané osoby zanechávají. Zaměřovali se například na telefonní čísla, profily na sociálních sítích, používané přezdívky nebo další informace dostupné na internetu. Současně zůstávaly pátrací týmy z celé Evropy připravené okamžitě reagovat na jakoukoli relevantní informaci.

Právě díky výměně operativních poznatků se podařilo určit možné místo pobytu jednoho z nejhledanějších mužů, po kterém pátraly české úřady.

Sledování ve Valencii skončilo zatčením

Po získání nových informací zahájili španělští policisté vlastní operativní práci. Vyšetřovatelé připravili sledovací akci, během které hledaného lokalizovali a následně zadrželi přímo ve Valencii.

Španělská policie označila tento zásah za první zatčení, které vzešlo z letošního ročníku operace ENFAST Trackathon 2026.

Podle španělských úřadů případ ukazuje, jak důležitou roli hraje mezinárodní spolupráce bezpečnostních složek při pátrání po osobách, které se snaží uniknout spravedlnosti přesunem do jiných zemí.

Společná akce desítek zemí

Operace Trackathon patří mezi největší evropské projekty zaměřené na vyhledávání uprchlíků před zákonem. Spojuje vyšetřovatele, analytiky a specialisty na otevřené zdroje informací z desítek států. Ti společně prověřují případy osob podezřelých nebo obviněných ze závažné trestné činnosti.

Právě sdílení informací mezi jednotlivými policejními sbory umožnilo v tomto případě vystopovat muže, který se podle českých a španělských úřadů podílel na podvodu se škodou přesahující dva miliony eur.

Jeho útěk tak skončil stovky kilometrů od České republiky ve chvíli, kdy se vyšetřovatelům podařilo propojit jednotlivé stopy získané během mezinárodní operace. Jan Hrbáček,ceskajustice.cz

 X XX

Nejvíc firemních bankrotů od roku 2017. Přibyly hlavně na Pardubicku a Plzeňsku.

Největší nárůst bankrotů zaznamenal Pardubický kraj, pak následovalo Plzeňsko. 

Za prvních pět měsíců vyhlásily soudy 336 firemních bankrotů. Znamená to nejvyšší počet od roku 2017. Ve srovnání se stejným obdobím loňského roku jich přibylo sedm procent. Insolvenčních návrhů soudy od ledna do konce května přijaly 561, meziročně o 23 procent víc. Vyplývá to z analýzy společnosti CRIF – Czech Credit Bureau na základě dat portálu www.informaceofirmach.cz.

„Za prvních pět měsíců letošního roku soudy sice vyhlásily pouze o 21 firemních bankrotů více než ve stejném období v roce 2025, byl to však nejvyšší počet v tomto období od roku 2017. Počet návrhů na bankrot se oproti loňsku v prvních pěti měsících letošního roku zvýšil o více než 100. Ve srovnání s růstem počtu bankrotů byla meziroční dynamika téměř čtyřnásobná. Lze tak očekávat, že počet bankrotů i nadále poroste,“ uvedla analytička CRIF Věra Kameníčková.

Nejvíc v Praze, nejméně na Ústecku

Nejvíc firemních bankrotů letos vyhlásily soudy v Praze. Týkaly se 149 podniků, hlavní město tak pokrylo 44 procent celkového počtu bankrotů. Následoval jihomoravský kraj, kde zbankrotovalo 47 firem. Naopak nejméně bankrotů bylo v Ústeckém kraji, na který připadly od začátku roku tři, následoval Zlínský kraj se čtyřmi firemními bankroty.

Největší nárůst bankrotů zaznamenal Pardubický kraj, kde jich meziročně přibylo 450 procent. Následoval Plzeňský kraj s přírůstkem 150 procent. Podle analýzy je důvodem prudkého zvýšení zejména nízký počet bankrotů v těchto krajích v loňském roce. Naopak Ústecký kraj zaznamenal pokles firemních bankrotů o 79 procent.

Nejčastěji letos krachovaly podniky působící v obchodu. V tomto sektoru vyhlásily soudy 75 firemních bankrotů. Následovaly zpracovatelský průmysl s 55 bankroty a stavebnictví se 43 bankroty. Největší meziroční nárůst bankrotů byl v dopravě, kde zkrachovalo o 130 procent více podniků než před rokem.

Redakce České justice 

X X X