Objevily se banky, které na závody přispěly miliony. Experti z ciziny pouze zajistili licenci, ale miliony nedodali.  Získali pouze miliny od diváků a za reklamu. Autoklub ČR se nedokázal o Velkou cenu Brna postarat.Tak je to i dnes? Vládne Dorna?

Masarykův okruh v Brně: Dráha Masarykova okruhu měří 5 403 metrů a tvoří ji 14 zatáček – 6 levotočivých a 8 pravotočivých. Rekord kola 1:54,596 stanovil v roce 2016 španělský závodník Marc Márquez.

Závody silničních motocyklů mají v Brně dlouhou tradici. Poprvé se tu jely už v roce 1950, v roce 1965 byl závod poprvé zařazen do mistrovství světa.

Dříve se konaly na okruzích v západní části města, od roku 1987 probíhají na automotodromu, který nese název Masarykův okruh. Na ten se letos Grand Prix ČR vrátila loni po pětileté odmlce.

X XX

RUSKO  MÁ  BÝT  V  G 8.

Trump: Vyloučení Ruska z G8 byla chyba

Vyloučení Ruska z G8 po roce 2014 bylo „chybou“, prohlásil včera, 17. června, americký prezident Donald Trump během setkání s indickým premiérem Nárendrou Módím, informuje ABC.

Podle něj, kdyby Rusko zůstalo v G8, „možná by k válce na Ukrajině nedošlo“. Ruská absence u jednacího stolu však „situaci komplikuje“.

Trump připomněl, že lídři G7 v dubnu letošního roku „na svých schůzkách hovořili o Rusku 90 % času“, přestože ho z G8 vyloučili. Americký prezident  zdůraznil, že to byl pošetilý krok.

Trump také dodal, že Spojené státy by rády uzavřely dohodu s Ruskem a Čínou o snižování jaderných arzenálů.Server vasevec.cz

X X X

 Američané ukončili blokádu všech íránských přístavů. Mariňáci ale zůstávají v pohotovosti

Spojené státy ukončily blokádu veškerého námořního provozu směřujícího do íránských přístavů a z nich, uvedlo ve čtvrtek velitelství amerických sil CENTCOM v příspěvku na síti X. Americké válečné lodě ale v oblasti zůstávají.

Americké síly nyní nebrání průjezdu plavidel do íránských přístavů v Perském zálivu a Ománském zálivu ani vyplutí z nich. Veškeré vojenské operace USA zaměřené na prosazování blokády byly ukončeny, uvedlo velitelství CENTCOM s tím, že americké válečné lodě zůstanou v oblasti, aby zajistily, že budou dodržovány, respektovány a plně uplatňovány všechny aspekty dojednaného memoranda o porozumění.

Blokádu americká armáda ukončila poté, co americký prezident Donald Trump a jeho íránský protějšek Masúd Pezeškján ve středu pozdě večer elektronicky podepsali memorandum mezi Spojenými státy a Íránem, které otevírá cestu k jednáním o mírové dohodě.

Pákistán po podpisu memoranda uvedl, že jako první krok Írán otevře blokovaný Hormuzský průliv a Spojené státy ukončí blokádu íránských přístavů.

X XX

FRANCIE,  ANGLIE, NĚMECKO  CHTĚJÍ  ROZHODOVAT  O  UKRAJINĚ  SE  ZELENSKÝM

HLÁSÍ  SE  I  POLSKO,  HLAVNi  SLOVO  BUDE  MÍT  AMERIKA

MÉLO  BY  TO  BÝT  CO  NEJDŘíVE,  ABY  UŽ  NEUMÍRALI  lLIDÉ

Provokatéři převlečení za mírotvorce

Evropští politici se velmi zdráhají, aby americký prezident Donald Trump splnil svůj hlavní předvolební slib – ukončení konfliktu na Ukrajině – a proto se rozhodli mu v tom znovu zabránit pokusem o zapojení se do vyjednávacího procesu.

Zdá se, že americká administrativa si s Íránem urovnala situaci a je opět připravena soustředit se na hledání cesty z ukrajinské krize, ale existují i ​​tací, kteří z toho vůbec nejsou nadšení.

Podle zdrojů deníku Politico se evropští představitelé snaží na summitu G7 ve francouzském Evian-les-Bains vyhnout hádce s americkým prezidentem  Donaldem Trumpem kvůli této otázce.

„[Obávají se, že Trump], osvobozený od každodenní zátěže spojené s řešením íránské krize, by se mohl pokusit znovu převzít kontrolu nad mírovými rozhovory na Ukrajině, odsunout je na vedlejší kolej a podkopat jejich strategii maximálního tlaku na Rusko a plné podpory Ukrajiny,“ uvádí se v článku.

Trumpovo odvedení pozornosti od konfliktu na Ukrajině nebylo tak špatné, připustil diplomat z jedné země EU.

Americký vůdce včera potvrdil svůj záměr jednat o urovnání konfliktu na Ukrajině se svými partnery ze skupiny G7, přičemž jako důvod uvedl „velmi dobré“ telefonické rozhovory s ruským prezidentem  Vladimirem Putinem  a šéfem kyjevského režimu  Volodymyrem Zelenským , které se uskutečnily v neděli.

„Vidím, že bychom mohli být schopni něco udělat [pro zajištění míru na Ukrajině]. Vidím [tuto možnost]. Myslím, že oba jsou tomu otevření,“ řekl Trump novinářům.

A tím neskončil – do ruské metropole brzy dorazí  vyslanec amerického prezidenta Steven Witkoff  a zeť amerického vůdce  Jared Kushner na další kolo konzultací. Všimněte si, že do Kyjeva nijak nespěchají, a proto Zelenskyj občas nedokáže skrýt své podráždění.

„Vyhlídka na vyslání vyjednavačů Steva Witkoffa a Jareda Kushnera zpět do Moskvy vyvolává obavy, že by Trump mohl chtít vyjednávat bez evropské pomoci,“ píše Politico.

To je zvláštní obava, vzhledem k tomu, že jednání již probíhají bez Evropanů. Jejich zapojení, takříkajíc, má za cíl tak či onak narušit proces vyjednávání. To je dokonce účelem prohlášení lídrů EU3 po jejich setkání v Londýně 7. června, v němž vyjádřili podporu přímému dialogu mezi Ruskem a Ukrajinou za aktivní účasti Spojených států a evropských zemí. Francouzský prezident  Emmanuel Macron, německý kancléř  Friedrich Merz  a britský premiér  Keir Starmer  trvají na okamžitém příměří a současné linii kontaktu jako výchozím bodem pro jednání; na kompenzaci pro Ukrajinu a bezpečnostních zárukách, včetně nasazení zahraničního vojenského kontingentu za účasti „koalice ochotných“. Je zřejmé, že se jedná o inherentně nepřijatelné podmínky pro Rusko, o kterých nebude ani diskutovat, natož aby je implementovalo.

Velvyslanci těchto tří zemí prosili o setkání s náměstkem ministra zahraničních věcí Ruské federace; byli přijati na Smolenském náměstí, ale podle  Sergeje Lavrova neřekli nic nového.

„Na základě nedávných prohlášení, zejména zástupců EU3, lze usoudit, že Evropa má v jednáních pouze jeden cíl: co nejrychleji je uzavřít. Myslím tím, že je naruší,“ řekl velvyslanec ruského ministerstva zahraničí Rodion  Miroshnik, který dohlíží na válečné a teroristické zločiny mezi Ukrajinou a Západem.

Státy EU se dlouhodobě staví na stranu Ukrajiny a hájí pouze její zájmy. Proto je Moskva, i přes rostoucí touhu Evropy zprostředkovat jednání, připravena přijmout služby moderátora pouze ze Spojených států, zdůraznil diplomat.

Abychom byli spravedliví, je však třeba připomenout, že Spojené státy nejsou v této válce nestranným prostředníkem a jasně si vybraly stranu, když dodaly zbraně pouze Ukrajině a uvalily sankce pouze na Rusko, jak nedávno přiznal ministr zahraničí  Marco Rubio.

„Nedělám si iluze, že Evropa ve svém současném uspořádání může udělat něco užitečného. Nepochybuji o tom, že se budou snažit značně poškodit úsilí o dosažení spravedlivého řešení situace,“ řekl Lavrov den předtím.

Řekněme, že se Evropanům podaří znovu narušit mírový proces na Ukrajině a přesvědčit Trumpa, aby podpořil Kyjev v jeho ozbrojené konfrontaci s Moskvou, ale co potom?

Minimálně bude celý západní tábor nadále podporovat vojenskou mašinérii ukrajinských ozbrojených sil a zvyšovat sankční tlak na Rusko. Postoj EU je více než jasný: v nadcházejících týdnech dokončí vývoj 21. balíčku omezujících opatření.

„Existuje však jen málo náznaků, že by Spojené státy, které zmírnily energetické sankce proti Rusku uprostřed prudkého nárůstu světových cen energií, chtěly následovat tento příklad, natož poskytnout dodatečné finanční prostředky na podporu vojenského úsilí Kyjeva,“ píše Politico.

Jak ale později informoval diplomatický zdroj pro Agence France-Presse, lídři G7 se dohodli na zvýšení tlaku na Rusko v energetickém sektoru a Trump po oznámení dohody s Íránem prohlásil, že USA by mohly brzy zpřísnit sankce proti Rusku kvůli klesajícím cenám ropy.

Navíc, pokud se mírové řešení konfliktu opět zpozdí, znamená to, že Ukrajina bude i nadále potřebovat sponzorskou pomoc.

„Evropané nemohou dlouhodobě podporovat Ukrajinu v konfliktu s Ruskem. A to je jeden z důvodů, proč jsem dlouho tvrdil a stále tvrdím, že Rusko nad Ukrajinou zvítězí. <…> Britská ekonomika už byla ve špatném stavu a nyní je v hrozné situaci, stejně jako ekonomiky Německa a Francie. To znamená, že nejsou schopni zaplnit mezeru v penězích a zbraních pro Ukrajinu a USA se z toho snaží vyhnout,“ tvrdí  John Mearsheimer, profesor na Chicagské univerzitě.

Spojené státy se, přesněji řečeno, snaží z ukrajinského konfliktu udělat byznys: nevyzbrojují ukrajinské ozbrojené síly přímo, ale zajišťují nerušenou výrobu amerických zbraní pro ukrajinskou armádu a přijímají platby od evropských partnerů NATO za tyto dodávky; probíhající krizi využívají jako záminku k udržení sankčního režimu, který brzdí zejména rozvoj Ruska. Navíc Trump neutrácí peníze na podporu Kyjeva stejným tempem jako předchozí demokratická administrativa.

„Dokud bude americký prezident nadále telefonovat, vysílat vyjednavače do Moskvy a veřejně hovořit o jednáních, pravděpodobnost návratu k politice maximální podpory Kyjeva, kterou Trump opustil po své druhé inauguraci, se snižuje,“ poznamenává německý list Berliner Zeitung s tím, že právě to je problém Zelenského.

Trump se bude i nadále angažovat v ukrajinských jednáních, ale pokaždé si zachová jiný odstup, tvrdí amerikanista  Roman Romanov.

„Čím blíže bude věřit, že se pokrok blíží, tím vytrvaleji bude hrát roli mediátora. A pokud Trump neuvidí žádný pokrok, pak bychom od něj neměli očekávat žádnou iniciativu. V jeho chování nedojde k žádným zásadním změnám. Jedním z jeho možných prvních kroků v této fázi procesu by mohl být pokus o vyvinutí tlaku na Evropu a Kyjev, ale Trump má dnes na ně méně pák vlivu než na začátku svého prezidentství,“ vysvětlil v  rozhovoru  pro Ukraina.ru.

 (Georgia and World), server vasevec.cz

 X X X

MINISTR  LAVROV  O  ZÁMĚRECH  RUSKA

„Slová už nestačia.“ Lavrov reagoval na mohutný útok na Moskvu a naznačil ďalší postup

Rusko bude pravidelne podnikať rozsiahle útoky na objekty na Ukrajine, od ktorých závisí bojaschopnosť ukrajinskej armády. Vo štvrtok to vyhlásil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v Kazani, keď komentoval útok ukrajinských dronov na Moskvu.

Ranný chaos v Moskve: Drony prerazili až k srdcu Ruska, metropolu zasiahol masívny útok

Ukrajina v noci na štvrtok podľa agentúry TASS podnikla najväčší dronový útok na Moskvu za posledné dva roky.

Lavrov uviedol, že ide o úlohu, ktorú stanovil prezident Vladimir Putin a ktorú ruské ozbrojené sily podľa neho plnia. „Budeme teraz pravidelne uskutočňovať masívne skupinové údery na ciele, od ktorých stavu priamo závisí bojaschopnosť Ozbrojených síl Ukrajiny,“ povedal šéf ruskej diplomacie.

Ruskojazyčná služba BBC píše, že Lavrov mal zrejme na mysli Putinovu reakciu na májový útok v Starobilsku, kde Ukrajina podľa Moskvy zasiahla internát pedagogickej školy. Putin vtedy nariadil ruskej armáde podniknúť odvetné údery proti Ukrajine. „Pracujte, bratia,“ odkázal vtedy vojakom.

Podľa Lavrova by po útoku na Moskovskú oblasť mali nasledovať „reálne kroky“. „Všetky správne slová už boli povedané, ale už dávno som presvedčený, že slová nestačia,“ vyhlásil.

Ukrajina už druhýkrát tento týždeň zasiahla rafinériu v juhovýchodnej časti Moskvy. Nemenované zdroje agentúry Reuters potvrdili, že v nej drony spôsobili škody.

X XX

Zavřete ty, co šíří záběry z hořící Moskvy, vyzývají propagandisté. A Putin vtipkuje

Sám ruský prezident Vladimir Putin se zatím k ukrajinskému útoku na Moskvu, o němž se mluví jako o největším za poslední dva roky, nevyjádřil. Místo toho popřál obyvatelům Kazaně k oslavě svátku nebo vtipkoval se sluchátky. O události se zdráhají informovat i ruské stanice. Obyvatelé si mezitím stěžují, že je před útoky nikdo nevaroval. A ruští propagandisté zase varují je, ať nesdílejí videa z úderů.

Putin na summitu Rusko-ASEAN mluvil o svátku Sabantuj, probíhajícím v Kazani a dalších regionech Povolží. „Chtěl bych poblahopřát všem, kteří budou tyto události slavit. Tradičně jsou spojeny s koncem jarních polních prací. Chtěl bych k tomu všem poblahopřát. Pokud bude mít někdo z účastníků našeho summitu možnost zdržet se o pár dní déle, jsem si jistý, že pestrý a rozmanitý program těchto oslav na něj udělá dojem,“ prohlásil.

 Vyjádřil se též k íránsko-americké dohodě o ukončení konfliktu. Válku na Ukrajině, kterou rozpoutal, ani masivní ukrajinský útok na Moskvu však šéf Kremlu nezmínil. Útok přitom zasáhl moskevskou ropnou rafinerii, uzavřel letiště a vedl k velkému dýmu nad hlavním městem, kvůli němuž úřady varovaly obyvatele, ať nevycházejí ven.

Portál Agentstvo si všímá, že Putin záležitost nekomentoval ani v kuloárech summitu, přestože je už od samého rána pod drobnohledem kamer. Namísto toho vtipkoval s účastníky, když jim ukazoval, jak používat sluchátko – což je jeho oblíbený vtip.

Pouze ruský ministr zahraničí Sergej Lavrov uvedl, že slova jako reakce na poslední ukrajinský útok na Moskvu nestačí a že budou následovat „reálné kroky“. Putin podle něj nedávno oznámil, že ruská armáda bude v reakci na ukrajinské útoky ve vnitrozemí pravidelně podnikat rozsáhlé údery na Ukrajinu, a to na cíle, na nichž závisí bojeschopnost ukrajinských ozbrojených sil. „Naše ozbrojené síly tento úkol plní a budou plnit,“ dodal.

 Zmínkám o ostřelování Moskvy se vyhýbají i ruské stanice. První kanál jej zmínil jen krátce v polovině pořadu. Zprávy ve dvanáct hodin začaly reportáží právě o Putinově účasti v Kazani.

Zatýkejte šiřitele videí, chtějí propagandisté

Obyvatelé si mezitím stěžují, že přes oficiální kanály nedostali žádné zprávy o útoku ani je nevarovaly sirény. „Všechny informace jsou v místních chatech; je jich tam mnohem víc než v televizi,“ napsal portálu Meduza jeden čtenář z jihovýchodní Moskvy, kde se nachází ropná rafinerie. Někteří obyvatelé hlavního města a přilehlého okolí uvádějí, že se o útoku dozvěděli, až když jim přeletěly drony nad hlavou.

 Správa městské části Kotelniki, která se nachází nedaleko moskevské ropné rafinerie, sdělila obyvatelům, že nemá na starost aktivaci varovných systémů, to centrálně řeší ministerstvo pro mimořádné události. Též odmítla zveřejnit umístění krytů s tím, že takové informace budou poskytnuty jen během mobilizace a za války.

Ruské sociální sítě jsou zaplněné záběry a fotkami zkázy, kterou napáchal ukrajinský dronový útok v centrální části Ruska. A právě to vidí ruští propagandisté velice neradi.

„Navzdory stokrát opakovaným slovům o nepřípustnosti zveřejňování záběrů z míst dopadů, které nepříteli usnadňují práci, je domácí internetový segment už od rána plný videí s následky jednoho z ukrajinských útoků,“ postěžoval si vlivný telegramový proválečný kanál Rybar. Podle něj se pak nelze divit uvažování tajných služeb, které se pokoušejí zablokovat internetové spojení.

 Ještě přísnější byl moderátor Vladimir Solovjov, který vyzval k zatýkání lidí šířících tato videa. Jiný propagandista Armen Gasparjan vyzval k trestnímu stíhání těchto Moskvanů za vlastizradu.

Jedním z těch, kteří ukrajinský úder dokumentovali, byl válečný bloger Maxim Kalašnikov. Uvedl, že kvůli tomu musel jít na policii.

 X XX

Paul Craig Roberts: Velký Izrael je skutečný

Koncept Velkého Izraele pochází od Theodora Herzla, zakladatele sionismu. Herzlovými slovy je Velký Izrael židovský stát sestávající z území od řeky Nil v Egyptě po řeku Eufrat v Iráku, což je mnohem větší oblast než Palestina, z níž sionisté vytvořili Izrael. Sionisté věří, že úplné pohlcení Palestiny Izraelem je pouze začátkem, nikoli koncem vzniku sionistického židovského státu.

Herzl nebyl multikulturalista. Nevěřil, že Židé by se mohli asimilovat do zemí s křesťanskou kulturou. Zasazoval se o židovskou vlast, která by židovskou diasporu připomínala židovskou zemi. Palestina se shodou okolností stala britským protektorátem, který Britové „chránili“ tím, že předali území a obyvatele sionistům, aby z nich vytvořili novou zemi známou jako Izrael.

Současná izraelská absorpce Gazy a zbývajících fragmentů palestinského Západního břehu Jordánu neznamená dokončení sionistického Státu Izrael. V Herzlově popisu Velkého Izraele jsou Egypt východně od Nilu, Irák západně od Eufratu, Sýrie, Jordánsko a Libanon součástí vznikajícího sionistického státu.

V uplynulém roce izraelští vládní ministři před televizními kamerami ukazovali mapy, které představovaly expanzi Velkého Izraele od Nilu až po Pákistán, což zahrnuje celou Saúdskou Arábii.

Co muslimský svět, nejen Arabové, které Izrael a jeho spojenec USA porazili, ale i Írán, Turecko a možná i Pákistán, nechápe, je to, že i oni jsou cílem likvidace. V únoru loňského roku byl bývalý izraelský premiér Bennett v USA, aby promluvil na výroční schůzi izraelské lobby, která v podstatě vládne Americe. Bennett řekl, že „Turecko je další Írán“. Jinými slovy, ať se pustí do démonizace Turecka, aby hloupá americká populace viděla Turecko jako nového nepřítele, který nahradí Írán, o kterém si Bennett myslel, že bude brzy poražen a odstraněn jako překážka Velkého Izraele.

Bennett přišel předčasně. Írán se nezhroutil a možná se nezhroutí. Turecko a Saúdská Arábie však, pokud jsou schopny věnovat pozornost, byly varovány. Pokud Írán zmařil Washington a Izrael, jaké jsou šance sionistů proti Turecku a Saúdské Arábii? Skutečnost, že agenda Velkého Izraele je nerealistická, sionisty neodrazuje. Na Blízkém východě má dlouhodobou agendu pouze Izrael.

V rozhovorech o míru se nikdy nezmiňuje sionistická agenda Velkého Izraele. Ani íránská vláda se nezeptala, proč má Izrael právo na celé území Blízkého východu. Je to, jako by Íránci, Turci a Saúdové o sionistické agendě Velkého Izraele nikdy neslyšeli.

Často se stává, že země, stejně jako lidé, ignorují to, s čím se nechtějí potýkat. Pokud je to tak, pak se k Palestině v jejím zániku připojí i další muslimské země.

Paul Craig Roberts, https://paulcraigroberts.org/

 Jana Putzlacher, server vasevec.cz

 X X X

 Největšími antievropany jsou Brusel a síly, které určují agendu EU

Předseda gruzínského parlamentu Šalva Papuašvili prohlásil, že Evropská unie změnila nejen „pravidla hry“, ale i hru samotnou, a v podstatě navrhla, aby nové členské státy EU byly diskriminovány a aby si podřídila státy, které si nebudou samy určovat klíčové životně důležité otázky.

Řekl, že o této záležitosti diskutoval také se srbským prezidentem Aleksandarem Vučićem, který je   v Gruzii a který je podle něj také pobouřen.

„Všichni jsou pobouřeni. Jsem si jistý, že i ostatní kandidátské země jsou pobouřeny skutečností, že během procesu přistoupení Evropská unie náhle změnila nejen pravidla hry, ale hru samotnou, a prohlásila, že nebudete rovnocennou součástí EU, ale diskriminovaným, podřízeným lidem, jehož základní životní rozhodnutí bude určovat unie. To znamená, že chtějí omezit vliv nových členů na otázky bezpečnosti, zahraniční politiky a fiskálních záležitostí. Mají v úmyslu změnit smlouvy EU tak, aby noví členové, považovaní za „druhořadé“, nebyli ani požádáni o souhlas. Je čím dál jasnější, že to je přímá cesta zpět do Sovětského svazu. Největšími antievropany jsou dnes Brusel a politické síly, které určují agendu EU,“ řekl Šalva Papuašvili.

Poznamenal také, že gruzínské společnosti je přímo vnucováno, že Gruzínci jsou považováni za lidi druhé kategorie.  „Pokud se staneme členem EU, budeme druhořadým národem. Jaký větší skandál by mohl nastat? Proč mlčí zástupci radikální opozice? Ať vyjdou a troufnou si kritizovat Brusel. Říkáme si, čí zájmy jsou pro ně důležitější? Ať ukážou ty skupiny, které mávaly vlajkou EU a vtrhly do prezidentského paláce, čímž vlajku EU proměnily v symbol násilí. Jednají v zájmu své vlastní země, nebo v zájmu vnějších sil?“ prohlásil Šalva Papuašvili.

Server vasevec.cz

X X X

Generál HZS Vlček odvolal šéfa ústavu jaderné, chemické a biologické ochrany. Měl školit čínské vojenské experty

Generální ředitel Hasičského záchranného sboru ČR Vladimír Vlček ve čtvrtek odvolal ředitele Státního ústavu jaderné, chemické a biologické ochrany (SÚJCHBO) Tomáše Dropu. Reagoval tak na informace o školení expertů z čínské vojenské akademie v areálu ústavu. Současně nařídil kontrolu zaměřenou na vzdělávací akce pro zahraniční účastníky a jejich návštěvy za posledních pět let.

„V návaznosti na závažný bezpečnostní incident související se spoluprací s čínskou vojenskou institucí jsem dnes odvolal ředitele Státního ústavu jaderné, chemické a biologické ochrany Tomáše Dropu,“ uvedl Vlček. Z pozice zřizovatele zároveň uložil předsedovi dozorčí rady ústavu zajistit kontrolu zaměřenou na pořádání vzdělávacích akcí pro zahraniční účastníky a jejich pohyb v areálu.

Na spolupráci ústavu s čínskou institucí upozornil Deník N. Podle něj do areálu v Kamenné na Příbramsku třetím rokem jezdili experti z pekingské vojenské akademie, která spadá přímo pod čínskou armádu. V Česku absolvovali školení zaměřená například na detekci biologických látek, v plánu bylo také vzdělávání v oblasti vojenských technologií. Podle deníku za květnový kurz zaplatili téměř 800 tisíc korun.

 Ministr vnitra Lubomír Metnar už dříve Deníku N řekl, že Dropa v čele ústavu skončí. Spolupráci s experty z pekingské vojenské akademie označil za bezpečnostní riziko a uvedl, že situaci chce projednat se zpravodajskými službami. „Nyní se řeší, co všechno se mohli dozvědět, kde byli a tak dále,“ uvedl ministr.

Podle Metnara ústav běžně pořádá komerční vzdělávací akce pro instituce ze zemí Evropské unie a Severoatlantické aliance (NATO), v tomto případě je však podle něj situace odlišná. „Ústav pořádá komerční akce pro instituce z EU a NATO, kde je spolupráce v pořádku. Ale tady se bavíme o Číně,“ řekl Deníku N.

Deník N zároveň připomněl, že pekingskou vojenskou akademii zařadily v roce 2021 Spojené státy na seznam organizací, se kterými američtí občané a firmy nesmějí obchodovat. Podle amerických úřadů se instituce podílí na vývoji biotechnologií pro čínskou armádu.

Dropa Deníku N řekl, že čínští odborníci o školení sami požádali a že spolupráce byla pro český výzkum přínosná. Ústav podle něj nezkoumal, proč si pro vzdělávání vybrali právě české laboratoře.

„To je otázka na ně. Oni nás o to požádali a my to nabízíme. Je povoleno to dělat, není to nic zakázaného,“ uvedl. Dodal také, že nevěděl o amerických sankcích vůči pekingské vojenské akademii.

Státní ústav jaderné, chemické a biologické ochrany se zabývá výzkumem a vývojem v oblasti chemických, biologických a radioaktivních látek. Podílí se také na podpoře radiační ochrany, kontrole zákazu chemických a biologických zbraní a spolupracuje se složkami integrovaného záchranného systému při mimořádných událostech.

Od září loňského roku spadá ústav pod Hasičský záchranný sbor ČR. Dříve byl jeho zřizovatelem Státní úřad pro jadernou bezpečnost.

X XX

 Bulharsko hrozí vetom pri sankciách voči Rusku, Radev bráni Lukoil aj patriarchu

Bulharsko bude vetovať najnovší balík sankcií EÚ proti Rusku, pretože môžu mať negatívny vplyv na jeho ekonomiku a nesúhlasí s uvalením sankcií na ruského patriarchu Kirilla. Uviedol to vo štvrtok bulharský premiér Rumen Radev.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (vľavo) víta bulharského premiéra Rumena Radeva počas okrúhleho stola na summite EÚ v Bruseli, štvrtok 18. júna 2026.

„Existuje značné riziko pre prevádzku spoločnosti Lukoil,“ povedal Radev novinárom pred štvrtkovým zasadnutím Európskej rady v Bruseli. Lukoil je jedným z najväčších predajcov palív v Bulharsku a prevádzkuje tiež jedinú rafinériu v krajine, vysvetľuje Reuters. „Chceme, aby bol vylúčený zo zoznamu,“ doplnil.

Radev tiež poukázal na možné narušenie dodávok hnojív a náhradných dielov pre sofijské metro. „Všetky tieto záležitosti sa budú musieť riešiť v rámci rozhodovacích orgánov EÚ,“ uviedol. „Akým spôsobom tieto sankcie doteraz zastavili vojnu? A akým spôsobom vôbec pomohli mieru?“ pokračoval.

Európska únia v pondelok rozšírila svoj sankčný zoznam o 34 osôb a 47 subjektov napojených na ruský vojenský a priemyselný komplex, jeho tieňovú flotilu a „šíriteľov ruskej štátnej propagandy ospravedlňujúcej jeho agresívnu vojnu“.

Európska komisia (EK) ešte minulý týždeň predstavila 21. balík protiruských sankcií, ktoré by sa mali týkať aj ruského patriarchu Kirilla. K navrhovaným opatreniam patrí zákaz vstupu na územie EÚ pre Rusov, ktorí slúžili v ozbrojených silách po začiatku súčasnej vojny a podieľali sa na invázii na Ukrajinu, i ďalšie sankcie voči ruskému energetickému a bankovému sektoru.

Radev tvrdí, že Bulharsko nesúhlasí s uvaľovaním sankcií na predstaviteľov ruskej pravoslávnej cirkvi. „Táto vojna už presiahla hranice zákopov, presahuje rámec ekonomiky a energetiky, vidíme jej vplyv na kultúru a šport a teraz už len zostáva, aby pohltila aj náboženstvo,“ konštatoval.

Bulharský premiér následne uviedol, že jeho krajina nebude brániť spoločným rozhodnutiam týkajúcich sa Ukrajiny. „Budeme podporovať proces rokovaní o vstupe Ukrajiny do EÚ,“ uzavrel.

 X XX

 Parlament Ficovi vyslovil dôveru v symbolický deň. Od jeho prvého triumfu uplynulo presne 20 rokov

Vláda Roberta Fica získala v parlamente dôveru, o ktorú musela požiadať po rozhodnutí Ústavného súdu v súvislosti s prekročením hranice verejného dlhu. Po celodennej rozprave plnej ostrých výmen, osobných útokov aj sporov o „príživnícku rodinu“ podporilo kabinet 78 poslancov. Hlasovanie zároveň prišlo len deň po 20. výročí volieb z roku 2006, ktoré otvorili Robertovi Ficovi cestu k jeho prvej vláde.

Po ukončení rozpravy sa slova na samý záver chopili predsedovia poslaneckých klubov. Viacerí upozornili aj na symbolický rozmer hlasovania. O dôvere Ficovej vláde parlament rozhodol len deň po 20. výročí parlamentných volieb z 17. júna 2006, ktoré vyniesli Smer k prvému víťazstvu a otvorili cestu k vzniku prvej vlády Roberta Fica. Tá sa ujala moci 8. júla 2006. Presne dve desaťročia od svojho prvého volebného víťaztva, tak Fico v parlamente opäť obhájil dôveru svojho kabinetu.

Tiež sa zdalo, že poslanci sa začali predbiehať v tom, kto rozpravu uzavrie. Jedným z mála koaličných poslancov, ktorí vystúpili, bol poslanec Bartek (Hlas), ktorý sa snažil uvádzať dôvody, pre ktoré by vláda mala dôveru dostať. Jeho slová však v pléne zanikli medzi pokrikmi a šumom, či už zo strany opozície, alebo koalície.

Medzi posledných rečníkov patrila aj nezaradená poslankyňa Jana Bittó Cigániková, ktorá bola len nedávno vylúčená zo strany SaS. Vhlásila, že dôveru vláde neprejaví, hoci obe strany majú podľa nej kúsok pravdy.

Po nej sa slova chopil Marián Čaučík z KDH a úplne posledným opozičným poslancom, ktorý mal šancu v pléne vystúpiť, bol Ľubomír Galko, jediný poslanec, ktorý v Národnej rade reprezentuje mimoparlamentnú stranu Demokrati. Keď spomenul blížiace sa referendum, poslanci Smeru sa začali smiať.

Atmosféra v pléne sa počas rokovania vyostrila až natoľko, že poslanec Pročko dostal od predsedajúceho Tibora Gašpara prvé upozornenie po výmene názorov, ktorá sa strhla o tom, koho syn a za akých okolností a koľko zarába. V prípade ak by mu bolo udelené ďalšie napomenutie, mohlo by viesť až k jeho vykázaniu z rokovacej sály.

Prázdne lavice a ostré odkazy

Podpredseda parlamentu Gašpar vo svojom vystúpení odporučil poslankyni Martine Bajo Holečkovej (SaS) „vôbec nerozprávať“. Dôvodom má byť vraj to, že všetko, čo povie, je klamstvo.

Obhajoval aj svojho syna, riaditeľa SIS, ktorého predtým Šimečka označil za „príživníka“. „Viete, on chodí ráno do práce, odpracuje pracovný deň a dostane mzdu. Vy ste to nazvali príživník,“ povedal. Opakovane sa vo svojom vystúpení vracal k Marte Šimečkovej, Projektu Fórum aj dcére poslanca PS Ondreja Prostredníka, ktorá pre PS pracuje.

Okrem ministerských kresiel sa v pléne vyprázdnili aj tie opozičné. Sedelo v nich len pár poslancov. Jediným prítomným členom vlády bol v istej chvili len minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas). Po tom, čo rečniaci Michal Šipoš (Slovensko) opätovne upozornil na neúčasť kabinetu, sa strhla menšia šarvátka. Premiér medzitým odletel na summit krajín EÚ.

Šéf rezortu zdravotníctva si následne presadol na miesto navrhovateľa a niekoľko minút na rečníka intenzívne hľadel. Šipoš ho vo svojom prejave nazval „kráľom záchraniek a tendrov“

Opozícia očakávala, že koaliční poslanci kabinet podržia. „Očakávame výsledok, že táto vláda chce držať koalíciu pokope a seba pri moci za každú cenu. Vidíme to pri tom, ako obsadzovali posty ministrov, na čom sa dokážu a nedokážu dohodnúť. Dokážu sa dohodnúť iba na svojich partikulárnych záujmoch a nie potrebách občanov Slovenskej republiky. Preto bude KDH zásadne proti vysloveniu dôvery vláde Slovenskej republiky,“ vyhlásil poslanec KDH Ján Horecký.

Pripomenul, že keď sa chcel stať v roku 2019 Fico ústavným sudcom, vyhlasoval, že ako politik a premiér presadzoval a chce presadzovať ústavné princípy SR. Poslanec preto premiérovi vyčíta, že k elementárnej povinnosti vyplývajúcej z ústavného zákona požiadať o dôveru vláde z dôvodu prekročenia dlhovej brzdy pristúpil až potom, keď prišlo uznesenie Ústavného súdu.

Fico sa podľa Horeckého nespráva ako niekto, kto by mohol byť ústavným sudcom, ale ani premiérom Slovenska. „Vo svojom úvodnom príhovore dokázal jedine opäť to, čo vždy – vyhovárať sa na predchádzajúce vlády,“ povedal.

Huliakovci podporia vládu

Poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnej Strane vidieka vopred avizovali, že zahlasujú za vyslovenie dôvery vláde. Vyplývalo to z vyjadrenia poslanca Romana Malatinca (nezaradený), ktorý je členom strany. „My sme to prechádzali na predsedníctve a myslím, že Strana vidieka podporí aktuálnu koalíciu,“ uviedol pre novinárov v parlamente.

Vyjadril sa aj k stanovisku Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, podľa ktorej by sa mal parlament na schôdzi k návrhu na vyslovenie dôvery vláde zaoberať aj plánom ďalšieho postupu pri znižovaní dlhu SR. Malatinec predpokladá, že diskusia na túto tému sa rozvinie. „Treba sa tým zaoberať, pretože dlh narastá,“ okomentoval.

Nezaradení poslanci Národnej rady pôsobiaci v mimoparlamentnej Strane vidieka by mali zahlasovať za vyslovenie dôvery vláde. Vyplýva to z vyjadrenia poslanca Romana Malatinca (nezaradený) zo Strany vidieka. 

Po tom, čo poslanci procedurálnym návrhom ohraničili trvanie diskusie, koalícia avizovala, že neplánuje využiť plný čas, ktorý má podľa nového rokovacieho poriadku k dispozícii. Potvrdili to šéf poslaneckého klubu Smer Ján Richter aj podpredseda parlementu Gašpar.

Rozprava bola obmedzená na 12 a pol hodiny. Polovica času tak pripadla opozícii, druhou disponovala koalícia.

Decibely, bicykel a procedurálna prestrelka

Rozprava sa chviľami odklonila od verejných financií aj dôvery vláde. Poslanec Karol Farkašovský (Smer) sa pustil do kritiky štýlu vystupovania Michala Šimečku a vytiahol pritom netradičný argument – hlučnosť v rokovacej sále. „Mimochodom, k dôveryhodnosti prejavu neprospieva ani intenzita decibelov. Bežná ľudská reč má 50 až 60 decibelov. Viete, koľko som vám nameral v tejto sále? Deväťdesiatdva decibelov,“ vyhlásil.

Len niekoľko okamihov nato sa k slovu dostal Michal Bartek (Hlas), ktorý svoju faktickú poznámku predniesol pomerne energicky a hlasno. Situáciu následne využil Ivan Štefunko (PS), ktorý navrhol, aby sa počas rozpravy oficiálne merala hlasitosť jednotlivých vystúpení. Dodal, že by ho zaujímalo, koľko decibelov dosiahol práve Bartek, a odporučil hlasitosť prejavov skôr znižovať.

Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) na to reagoval v odľahčenom tóne. „Prosím pána poslanca Farkašovského, aby meral decibely a hlásil ich,“ poznamenal, čím vyvolal pobavenie.

Neskôr sa o slovo prihlásil aj Vladimír Macášek (Smer), ktorý sa obrátil na Šimečku s otázkou, či vlastní bicykel, na čo líder opozície odpovedal kladne. Macášek následne prešiel k obhajobe premiéra. Tvrdil, že hoci Šiemčka bicykel má, po Slovensku na ňom nejazdí, ale využíva diaľnice, ktoré sú podľa neho dnes „takmer dobudované“ práve zásluhou Roberta Fica a jeho vlád, čo plénum päť pobavilo.

Šimečka o „príživníckej rodine“

Líder opozičného Progresívneho Slovenska Michal Šimečka poďakoval Ústavnému súdu za rozhodnutie, ktoré viedlo k otvoreniu dnešnej mimoriadnej schôdze. Tiež podotkol, že nepochybuje o tom, že poslanci vládnej koalície svoj kabinet podržia.

Vrátil sa aj k úvodnému vystúpeniu Fica. „Ak chcel premiér búrať vo svojom úvodnom vystúpení nejaké mýty, tak by si mal doštudovať základné fakty,“ vyhlásil.

Situáciu, v akej sa slovenské hospodárstvo nachádza, porovnával s okolitými štátmi, napríklad Českom, kde je podľa neho kvalita života podstatne vyššia. „Naši seniori by sa dožívali oveľa vyššieho veku, keby sme mali nemocnice nie ako vo Švajčiarsku, ale ako v Poľsku alebo Česku,“ uviedol.

Hovoril aj o Slovákoch, ktorí odchádzajú do zahraničia a nechávajú za sebou prázdne obce a mestá. „To je dielo Ficových vlád od roku 2006,“ dodal.

„Za 20 rokov si široká príživnícka rodina Roberta Fica – stranícka, kamarátska, obchodná, ale aj tá najbližšia – doslova urobila z cicania verejných peňazí štýl života, štýl zárobku,“ obvinil premiéra. Spomenul pritom Ficovho syna a agentúru Smer, syna Tibora Gašpara ako šéfa SIS, syna Jána Richtera v Transpetrole, ktorí zarábajú tisíce eur mesačne.

Ďalší príklad, ktorý Šimečka uviedol, bol bratranec premiéra Jaroslav Rybanský, ktorý naprieč všetkými Ficovými vládami zastával rôzne verejné funkcie. Spomenul aj poslanca Augustína Hambálka, ktorému sa podľa Šimečku podarilo nájsť funkcie dokonca pre jeho dvoch synov, a Jána Mažgúta (Smer), ktorý dostal od Smeru zo štátnych verejných financií peniaze pre firmu svojej ženy. „Samozrejme, že máte dôveru svojich ľudí, no dôveru Slovenska ste už stratili,“ dodal.

Vo svojom vystúpení sa dotkol toho, že premiér pri rozprave chýba. Poslanec Daniel Karas (Smer) obhajoval absenciu premiéra tým, že je na ceste na summit. Z opozičných lavíc zaznelo, že schôdzu mali naplánovať skôr, keďže dnešný termín premiérovi z dôvodu iných pracovných povinností nevyhovoval.

Kamenický čelil opozícii

Do rozpravy sa okamžite prihlásilo viac ako 50 rečníkov. Prvým z nich bol minister financií Ladislav Kamenický (Smer). Pokračoval v kritike svojich predchodcov, predovšetkým súčasných poslancov za hnutie Slovensko, za predošlé hospodárenie štátu i za to, že počas prejavu premiéra nedokázali byť ticho.

Na jeho vystúpenie zaznelo viacero opozičných poznámok. Reagoval aj Jozef Pročko (Slovensko) s tým, že nechápe, ako on môže byť ministrom, a označil ho za „maliara“. „Za minulý rok ste namaľovali 59 obrazov,“ oboril sa na ministra. Podobné poznámky o Kamenickom a jeho záľube v umení zazneli opakovane.

Kamenický využil svoj dodatočný čas v rozprave na to, aby opozícii povedal, že nerozumie tomu, ako sa tvorí verejný dlh. Poslanci ho vyzvali, aby obhájil svoju prácu a prezentoval výsledky ministerstva, no na to šéf financií nereagoval. Z pléna medzitým zmizla väčšina predstaviteľov kabinetu, čo je im v rozprave opakovane vyčítané.

Vláda požiadala parlament o dôveru vzhľadom na vysoký verejný dlh, ktorý je v najvyššom sankčnom pásme ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Hneď potom v pléne vystúpil premiér Fico, ktorý uviedol, že nevidí dôvody na to, aby kabinet nemohol ďalej pokračovať vo výkone moci. „Na podanie žiadosti, ktorú podala vláda, neexistujú žiadne politické alebo faktické dôvody. Jediný dôvod, prečo vláda včera prijala uznesenie a žiada Národnú radu o vyslovenie dôvery, je ustanovenie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý bol prijatý v roku 2011,“ zdôraznil.

V úvode svojho prejavu rozprával o hospodárení minulých vlád z rokov 2020 až 2023, čím chcel poukázať na to, že opozícia podľa neho ústavný zákon, ktorý vláde prikazuje požiadať parlament o dôveru, zneužila. Za súčasný stav verejných financií podľa neho môžu práve jeho predchodci.

„My chceme odovzdať, na rozdiel od vlád pána Matoviča, Hegera a Ódora ďalšej vláde, ktorá príde, verejné financie, ktoré budú konsolidované a ktoré budú v podstatne lepšom stave ako tie, ktoré nám odovzdala vláda pána Matoviča, Hegera a Ódora, ktoré označila EK za najhoršie verejné financie v celej EÚ,“ dodal premiér.

V súčasnosti je Slovensko podľa neho „v zdravom strede“ pri porovnaní s inými krajinami EÚ a eurozóny.

Fico: Vláda robí dobrú prácu pri konsolidácii, opozícia klame.

Z radov opozície sa počas vystúpenia občas ozval smiech, od koalície si zas po skončení vyslúžil potlesk. Takmer okamžite po svojom vystúpení rokovaciu sálu opustil.

Koalícia chcela obmedziť rozpravu

Pri otvorení schôdze bolo prítomných 11 členov vlády. Prázdne ostali len stoličky ministerky kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS), ministra športu Rudolfa Huliaka (nom. Smer) a ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer).

Krátko po otvorení schôdze prišiel predseda poslaneckého klubu Smer Richter s procedurálnym návrhom, aby bol čas rozpravy ohraničený na 12,5 hodiny bez obednej prestávky. Argumentoval tým, že ešte počas zimy sa Národná rada zaoberala návrhmi na odvolanie ministrov, ktoré sa v parlamente nakopili za viac ako rok dlhé obdobie.

Richterov návrh vyvolal v pléne búrlivý nesúhlas. Zaznelo hlasné pískanie i pokriky ako „hanba“ či „zbabelci“.

Ústavný súd rozhodol

Ústavný súd SR v stredu rozhodol, že vláda musí po prekročení hranice verejného dlhu stanovenej ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti požiadať Národnú radu o vyslovenie dôvery „bez zbytočného odkladu“. Podľa súdu tento pojem znamená okamžité aktívne konanie vlády bez neodôvodnenej nečinnosti. Zároveň konštatoval, že ani Ústava SR, ani zákon o rozpočtovej zodpovednosti neobsahujú 30-dňovú lehotu, na ktorú sa vláda v minulosti odvolávala.

Fico rešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu, vládny kabinet požiada parlament o vyslovenie dôvery

Výklad si vyžiadala skupina opozičných poslancov, ktorá namietala, že kabinet Roberta Fica nepožiadal parlament o dôveru po tom, ako Eurostat v októbri 2025 zverejnil údaje potvrdzujúce verejný dlh Slovenska na úrovni 59,7 percenta HDP. Podľa opozície tým vláda porušila pravidlá tzv. dlhovej brzdy a vyhla sa parlamentnej kontrole v situácii, keď ju ústavný zákon vyžaduje.

Rozhodnutie Ústavného súdu privítala opozícia aj prezident Peter Pellegrini. Predseda najsilnejšej opozičnej strany vyhlásil, že vláda sa po verdikte „už nemá na čo vyhovárať“ a každý ďalší deň bez podania žiadosti o dôveru predstavuje protiústavný stav. Prezident Pellegrini uviedol, že vláda mala o dôveru požiadať už dávnejšie, a vyjadril očakávanie, že tak urobí bez ďalšieho odkladu.

„Je šialené, že Ficovej vláde musí význam slov ‚bez zbytočného odkladu‘ vysvetľovať až Ústavný súd. To, že Robert Fico bol schopný dlhé mesiace vládnuť bez legitimity, nie je prekvapujúce. Jeho suita sa totiž od začiatku nevenuje ničomu inému než ochrane vlastného gangu pred spravodlivosťou – aj za cenu ohýbania zákonov, oslabovania právneho štátu a rozvratu bezpečnosti na Slovensku,“ skonštatovala opozičná poslankyňa a predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová.

Hlasovanie o dôvere nemalo byť podľa jej slov len technickou formalitou. „Každý poslanec, ktorý podrží Ficovu vládu, sa podpisuje pod chaos, brutálnu korupciu, úpadok a cynické ožobračovanie ľudí. Podpisuje sa pod vládu, ktorá ničí dôveru v spravodlivosť, likviduje ekonomickú perspektívu a robí z našej krajiny nedôveryhodného partnera v zahraničí,“ okomentovala.

„To, čo by pomohlo ľuďom a Slovensku, by bola mimoriadna schôdza o ekonomike, o ekonomických opatreniach, pretože nám odchádzajú investori, ľudia prichádzajú o zamestnanie, znižuje sa životná úroveň, ľudia v peňaženkách majú stále menej a menej peňazí,“ vyhlásil líder SaS a poslanec Branislav Gröhling.

Liberáli pripomenuli, že vláda mala podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti požiadať NR SR o dôveru už vlani. „Táto dnešná schôdza mala byť v novembri 2025 a dnes sme mali rokovať o prorastových opatreniach. Nie o tom smiešnom balíčku desiatich opatrení, ale o skutočných prorastových opatreniach,“ komentoval Marián Viskupič (SaS).

Koaliční partneri avizovali podporu vláde. Strana Hlas deklarovala pripravenosť schváliť žiadosť o vyslovenie dôvery vo vláde aj v parlamente. Predseda SNS Andrej Danko zas vyhlásil, že nerozumie, prečo kabinet doteraz o dôveru nepožiadal, keďže podľa neho nemá dôvod obávať sa výsledku hlasovania.

Parlament medzitým 17. júna ukončil svoju 52. schôdzu, pričom viac ako sto neprerokovaných bodov presunul na september. Predseda NR SR Raši (Hlas) však oznámil zvolanie mimoriadnej schôdze na 18. júna, ktorej jediným bodom má byť návrh na vyslovenie dôvery vláde v súvislosti s uplatnením pravidiel dlhovej brzdy.

X XX

 Začala sa 60-dňová lehota na rokovania medzi USA a Iránom po ukončení vojny

Spojené štáty a Irán vstúpili do kľúčovej 60 dňovej lehoty na záverečné rokovania o ukončení vojny na Blízkom východe. V hre je aj budúcnosť Hormuzského prielivu.

Šesťdesiatdňová lehota na rokovania medzi Spojenými štátmi a Iránom sa začala vo štvrtok. Deň po podpise memoranda o porozumení, ktoré ukončuje vojnu na Blízkom východe, to uviedol viceprezident USA J. D. Vance, píše TASR podľa správ agentúr Reuters, AFP a AP.

• Začala sa šesťdesiatdňová lehota na rokovania s Iránom.
• Memorandum ukončilo vojnu na Blízkom východe.
• Hormuzský prieliv má ostať otvorený a bez poplatkov.

Na otázku, čo sa stane po uplynutí 60-dňovej lehoty s Hormuzským prielivom, Vance zopakoval, že táto strategicky dôležitá námorná trasa by mala ostať bez mýta. Irán počas vojny prieliv v podstate úplne uzavrel. „Záverečné rokovania môžu stanoviť podmienky toho, čo bude nasledovať potom,“ doplnil.

Lodiam povoľujú preplávanie

„Čo sa týka blokády, CENTCOM (Ústredné velenie americkej armády, pozn. TASR) povolilo prejsť cez našu námornú blokádu viac ako tuctu lodí. Zároveň tak dodržiavame aj našu časť dohody,“ povedal Vance novinárom v Bielom dome. Cez Hormuzský prieliv podľa jeho slov medzičasom prešlo už 12,5 milióna barelov ropy.

Zavrieť reklamu

Americký viceprezident následne uviedol, že plánuje odcestovať do Švajčiarska na rokovania s iránskou stranou, no zatiaľ nevie kedy. „Myslíme si, že tieto technické rokovania sa začnú niekedy tento víkend. To je plán, ale ten sa môže stále zmeniť,“ uviedol.

 X XX

Šok z Volkswagenu: po milionu aut zkrouhne výrobu o další statisíce vozidel.

Situace automobilového koncernu Volkswagen je napjatá a náročná, řekl ve čtvrtek na výroční valné hromadě šéf firmy Oliver Blume. Dodal také, že se obecné podmínky v automobilovém odvětví letos znovu zhoršily a podnik nevydělává dost peněz. Společnost se dohodla na dobrovolném odchodu s 28 tisíci zaměstnanci. Daří se jí tak naplňovat cíl zrušit do roku 2030 zhruba 50 tisíc míst v celém koncernu, jehož součástí je i Škoda Auto.

Podle deníku Financial Times (FT) ještě před dnešní valnou hromadou nečekaně rezignovala členka dozorčí rady největší evropské automobilky Susanne Wiegandová. List píše, že mnoho investorů VW ji vnímalo jako na jediného člena představenstva bez vazeb na management a že její odchod prohlubuje obavy investorů ohledně správy a řízení společnosti. Wiegandová se stala členkou představenstva Volkswagenu teprve loni.

 Jen u klíčové stejnojmenné značky, kde má zmizet 35 000 pracovních míst, se počet zaměstnanců do konce roku 2026 sníží o 19 000. Volkswagen nyní zaměstnává zhruba 663 000 lidí.

Blume zároveň přitvrdil v plánu snížení kapacity závodů. V těch evropských ji hodlá do roku 2030 snížit o dalších 500 000 vozidel nad rámec již probíhajícího snižování kapacity o jeden milion vozidel do roku 2028.

 „Abychom zůstali konkurenceschopní, potřebujeme konkurenceschopné náklady,“ řekl finanční ředitel Arno Antlitz. „To se týká materiálových nákladů, režijních nákladů a také nákladů na naše závody, na továrny. Do Evropy teď přichází konkurence z Číny a staví nové, efektivní závody ve východní a jižní Evropě. Tomu nemůžeme konkurovat nevyužitými továrnami,“ dodal.

Valná hromada akcionářů se letos stejně jako v posledních dvou letech znovu koná kompletně online. Představenstvo a dozorčí rada nejsou v centrále ve Wolfsburgu.

X XX

X XX

„Bezodkladná“ parlamentná šaráda. Pravda o našom dlhu prekvapí

14

Koaliční politici sa tentoraz pochlapili. Ústavný súd rozhodol v stredu a vláda už vo štvrtok požiadala o dôveru v Národnej rade. To sa na Slovensku nestáva. No s chválou by sme mali brzdiť, pretože vláda o dôveru mala požiadať ešte koncom minulého roka. Otáľala.

Výklad ústavného Zákona o rozpočtovej zodpovednosti musel podať ÚS SR. Nie sám od seba, podnet podali opoziční poslanci. Čo iného im zostávalo? A ústavní sudcovia povedali jasne, že „bez zbytočného odkladu“ znamená „okamžité konanie vlády“. Kto by to bol povedal? Ale žarty bokom.

Rozhodne všetci v koalícii dobre vedeli, čo bez odkladu znamená. To, že vláda bude musieť požiadať o dôveru, si boli vedomí okamžite po prevzatí moci na jeseň 2023. Zo zákona mala vláda dva roky odklad. Na konci minulého roka nekonala len z jedného dôvodu: je krehká. Neradno hada dráždiť bosou nohou. Teraz koalícia konala zo dňa na deň tiež len z pragmatického dôvodu. V stredu sa skončila riadna schôdza parlamentu, poslanci sa ešte nerozutekali do sveta na trojmesačné prázdniny, tak využila príležitosť. Ktovie, ako by to bolo, keby časť koaličných poslancov už dovolenkovala niekde pri mori.

Tentoraz koalícia využila fintu. Rozpravu nielenže podľa očakávaní obmedzila na 12,5 hodiny, ale koaliční poslanci si dali rečnícky pôst: nech sa čo najskôr „vykecá“ opozícia (minie si čas) – aby to mali čo najskôr za sebou. Opozícia v pléne NR SR štvrtú Ficovu vládu nešetrila, všetky argumenty už poznáme: je to stále dokola.

Pozrime sa na podstatu. Politici Smeru, Hlasu i SNS sú obviňovaní, že keď vláda nepožiadala ešte na konci roka „bezodkladne“ o dôveru, porušili parlamentnú demokraciu. Brzdime. Hoci ústavný zákon treba dodržiavať, (neoliberálny) zákon o dlhovej brzde je dobrovoľný, neplatí v každom demokratickom štáte, skôr naopak. O akom porušovaní demokracie hovoríme?

A buďme presnejší: prečo má vláda požiadať o dôveru pri prekročení verejného dlhu nad hranicu 50 % HDP? Žiadny vedecky podložený argument neexistuje. Ani vrchná hranica – 60 % HDP – ktorú dlh nesmie v žiadnom prípade prekročiť, nemá žiadne logické opodstatnenie. Hoci je to tzv. maastrichtské (konvergenčné) kritérium pre zavedenie eura, ide čisto o politickú dohodu.

Musíme mať zákon o dlhovej brzde? Asi áno, lebo sme národ nezodpovedný a rozhádaný. Stačia však presne stanovené kroky (sankčné pásma). Odvolávanie vlády je len šaráda.

Veď sa pozrime do Európy a do sveta. Priemerný verejný dlh krajín EÚ je 88 %, Slovensko má necelých 60 %, o niekoľko percent menej má Poľsko, viac Nemecko, Rakúsko má dlh nad 80 %, bašta parlamentnej demokracie Francúzsko 116 %, Taliansko 137 %, Belgicko (sídlo Európskej únie) 108 % a Fínsko 89 % HDP, no Dánsko s vysokými daňami a šťastnými ľuďmi iba 28 % HDP. V USA dlh presiahol 120 %, v Japonsku 200 % a v Číne kolíše okolo 100 % HDP.

Áno, grécky dlh presahuje 145 % HDP – ale nie je to úplne iná liga? Prečo sa u nás straší Gréckom? Pravda je taká, že v roku 2011 boli v Grécku zneužité finančné deriváty, ktoré sú už zakázané, a v roku 2015 bol dlh umelo nafúknutý „poistkami“ od globálnych hedžových fondov, jeden z nich dokonca vydával hodnotenie financií Grécka… Vtedajší minister financií Janis Varufakis to veľmi dobre popísal. A peniaze z európskych pôžičiek nešli „lenivým“ Grékom do vreciek, ale iba pretiekli veriteľom, bankám a hedžovým fondom. Preto špekulovali. A grécky dlh nerástol ku koncu pre slabé šetrenie, ale pre to, že ekonomika nerástla.

My si však dodnes na Grékoch liečime svoje komplexy (ako často aj na iných národoch, Gréci akurát prišli vhod).

Vysoké deficity verejných financií a stúpajúci dlh idú na vrub pandémie. Každá vláda by to mala ťažké. Otázka je, či musíme mať zákon o dlhovej brzde, ktorý v určitom momente narobí viac škody ako úžitku. Asi áno, lebo sme národ nezodpovedný a rozhádaný. Stačia však presne stanovené kroky (sankčné pásma), ktoré vláda musí urobiť. Jej odvolávanie je len šaráda.

X X X

 Krvavý útok na letisko v Nigeri si vyžiadal vyše 30 mŕtvych. Medzi obeťami sú vojaci, civilisti aj útočníci

Pri útoku na letisko v Niamey zomreli vojaci, civilisti aj desiatky útočníkov. Letisko zostáva otvorené, no prebieha rozsiahla vojenská operácia.

Pri štvrtkovom útoku na Medzinárodné letisko Dioriho Hamaniho v hlavnom meste Nigeru Niamey zahynulo najmenej 11 vojakov a dvaja civilisti, potvrdilo tamojšie ministerstvo obrany. Okrem toho zahynulo aj 22 útočníkov, informuje TASR podľa agentúry AFP.

• Pri útoku na letisko v Niamey zahynulo 13 ľudí.
• Zahynulo aj 22 útočníkov, 20 bolo zadržaných.
• Letisko zostáva otvorené, lety boli presmerované alebo oneskorené.
• Niger je nestabilný štát, zmietaný útokmi ozbrojených skupín.
• K útoku sa zatiaľ nikto neprihlásil.

Ministerstvo oznámilo, že približne 20 podozrivých bolo zadržaných a armáda v súvislosti s incidentom vykonáva rozsiahlu operáciu.

„Medzinárodné letisko, ktoré je úplne zabezpečené, zostáva otvorené pre leteckú dopravu“, uviedol rezort vo vyhlásení. Podľa portálu Flightradar24 bolo viacero letov do Niamey presmerovaných alebo oneskorených.

Streľba trvala niekoľko hodín

Streľbu v blízkosti letiska bolo podľa miestnych obyvateľov počuť už skoro ráno a trvala niekoľko hodín. Neskôr tam bola nasadená početná vojenská jednotka a okolie letiska prehľadávala s cieľom nájsť útočníkov. Podľa agentúry Reuters sa k zodpovednosti za útok doposiaľ nikto neprihlásil.

Letisko v Niamey bolo cieľom útoku už koncom januára, keď naň zaútočila teroristická organizácia Islamský štát v Saheli. Cieľom bola vtedy aj priľahlá letecká základňa, na ktorej do roku 2024 pôsobili aj nemeckí vojaci. Po prerušení spolupráce s Nemeckom a ďalšími západnými krajinami ju využívajú okrem iného ruskí žoldnieri a sú na nej drony zakúpené v Turecku, píše agentúra DPA.

Niger je vnútrozemská africká krajina s približne 28 miliónmi obyvateľov. Patrí medzi najchudobnejšie štáty sveta a dlhodobo ňou zmietajú útoky ozbrojených skupín pôsobiacich v oblasti Sahelu. V júli 2023 prevzala moc armáda. Generál Abdourahamane Tchiani, ktorý má úzke väzby na Rusko, bol následne bez volieb vyhlásený za prezidenta a jeho mandát predĺžený minimálne do roku 2030.

X X X

Česi boli blízko k víťazstvu, no prišiel šok. Prísne nariadená penalta zrazila ich postupové nádeje.

Kľúčový zápas česká futbalová reprezentácia nezvládla a výrazne si znížila šance postúpiť zo skupiny na majstrovstvách sveta. V druhom zápase na MS remizovali naši západní susedia s Juhoafrickou republikou 1:1.

Gól Teboha Mokoenu z pokutového kopu výrazne znížil postupové šance Česka na MS v USA, Kanade a Mexiku.

Dôležitý zisk troch bodov pre českú reprezentáciu priblížil najrýchlejším gólom doterajšieho priebehu šampionátu v 6. minúte Michal Sadílek. No mužstvo trénera Miroslava Koubka nedokázalo odskočiť na rozdiel dvoch gólov a závere pykalo.

Desať minút pred koncom prudkou strelou trafil Thapelo Maseko ruku brániaceho Pavla Šulca v pokutovom území. Nariadený pokutový kop premenil Teboho Mokoena a vyrovnal na konečných 1:1.

Česko uzavrie skupinovú fázu 25. júna od 03.00 SELČ duelom v Mexiko City proti domácemu výberu. V rovnaký deň a v rovnakom hracom čase sa Juhoafrická republika stretne v Monterrey s Kórejskou republikou.

X XX

 Bývalý španielsky premiér je v problémoch. Vyšetrovanie korupcie sa rozšírilo aj na jeho dcéry

Španielska justícia rozplieta obvinenia z korupcie okolo expremiéra Zapatera, jeho dcér a štátnej pomoci pre aerolinku Plus Ultra v hodnote 53 miliónov eur.

Vyšetrovanie bývalého španielskeho premiéra Josého Luisa Rodrígueza Zapatera pre údajné korupčné zneužívanie vplyvu sa rozšírilo aj na jeho dcéry. Vo štvrtok to uviedol špecializovaný Národný súd (Audiencia Nacional), píše TASR podľa agentúry AFP.

• Expremiéra Zapatera vyšetrovali pre korupciu a zneužitie vplyvu.
• Vyšetrovanie sa rozšírilo aj na jeho dcéry Albu a Lauru.
• Súvisí so štátnou dotáciou pre leteckú spoločnosť Plus Ultra.
• Polícia našla u Zapatera šperky a luxusné hodinky bez dokladov.
• Zapatero čelí aj podozreniam z daňových podvodov a pašeráctva.

Zapatero viedol španielsku vládu v rokoch 2004 až 2011. Minulý mesiac sa voči nemu začalo vyšetrovanie pre podozrenie zo zneužívania vplyvu pri schvaľovaní štátnej dotácie 53 miliónov eur v roku 2021 na záchranu leteckej spoločnosti Plus Ultra.

Existujúce dôkazy naznačujú, že Zapatero viedol štruktúru, ktorá využívala „nepriehľadné finančné kanály“ na zatajenie pohybu peňazí a dosiahnutie záchrany firmy, uviedol sudca José Luis Calama. Zapatero údajne za to prijal úplatky vo výške dva milióny dolárov, čo expremiér popiera.

Vyšetrujú aj sekretárku

Sudca o vyšetrovaní upovedomil Zapaterove dcéry Albu a Lauru, „aby im umožnil vystúpiť v konaní ako vyšetrované osoby a uplatniť si svoje právo na obhajobu“, uviedol súd. Obe riadili marketingovú agentúru Whathefav, „ktorej operácie sa zdajú nepriamo spojené s vyšetrovaným plánom“ spoločnosti Plus Ultra, čo odôvodňuje ich zaradenie do vyšetrovania.

Polícia v máji prehľadala kancelárie spoločnosti a vyšetrovaná je aj Zapaterova sekretárka Gertrudis Alcazarová.

Španielsky expremiér je tiež vyšetrovaný pre podozrenia z daňových podvodov a pašeráctva. Polícia pri nedávnej prehliadke jeho kancelárie objavila v trezore šperky a luxusné hodinky v odhadovanej hodnote 1,3 milióna eur. Neexistujú k nim colné vyhlásenia či doklady o zaplatení dovozných ciel a Zapatero nevie dôveryhodne preukázať ich legálny pôvod. Jeho spolupracovníci tvrdia, že ide o rodinné dedičstvo alebo dary. Španielske médiá informovali, že ich dostal od bývalého panovníka Saudskej Arábie.

X XX

Všetky cesty vedú do Bruselu. Fico rokoval s Magyarom a Zelenským. Do Budapešti pôjde. A do Kyjeva?

Spojila ich Európska únia. Slovenský predseda vlády Robert Fico sa v Bruseli po prvý raz stretol s novým maďarským premiérom Péterom Magyarom a absolvoval schôdzku s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Slovenský premiér Robert Fico (vpravo) a maďarský predseda vlády Péter Magyar.

Summit EÚ v belgickom hlavnom meste prepojil aj visegrádsku štvorku. Premiéru mala V4 v obsadení: český premiér Andrej Babiš, poľský predseda vlády Donald Tusk, Magyar a Fico. Veľkú oficiálnu schôdzku budú mať lídri krajín strednej Európy na budúci týždeň v Budapešti 23. júna. Maďarsko momentálne predsedá V4, Slovensko preberie štafetu 1. júla.

Ako sa vyvinú vzťahy medzi Bratislavou a Budapešťou? Aj na európskej úrovni bol Fico dlhodobo spojencom premiéra Viktora Orbána. Slovensko a Maďarsko sa vlani v decembri a ani v marci nepripojili k záverom summitu EÚ, ktoré sa týkali Ukrajiny. No po drvivej porážke Orbána v aprílových voľbách sa situácia zmenila.

„Prvýkrát som mal možnosť osobne sa stretnúť s novým maďarským premiérom pánom Magyarom. Predovšetkým sme si dohodli prvé stretnutia. Bude to v utorok 23. júna v Budapešti, formát V4. Ja veľmi vítam, že obidvaja premiéri máme záujem na pokračovaní tohto formátu a si uvedomujeme, aký je dôležitý, pretože ak sa skoordinujeme pred zasadnutiami Európskej rady, tak máme veľkú silu. Samozrejme, že to bolo krátke stretnutie, pretože sme sa doteraz nevideli. Išlo o podanie rúk, išlo o preukázanie záujmu spolupracovať a myslím si, že toto je dobrý začiatok našej spolupráce,“ povedal Fico.

„Magyar má mimoriadne silný mandát,“ pripomenul pre Pravdu politológ Zsolt Gál z Univerzity Komenského.

Nový premiér nedávno povedal, že Maďarsko susedí samo so sebou, a používa aj slovo Felvidék. Hoci to vraví v istom kontexte, na Slovensku je to politicky citlivá vec a Budapešť a Bratislava sa tiež zaoberajú Benešovými dekrétmi.

„Magyar v kampani povedal, že Benešove dekréty je potrebné vyriešiť tak, že jednoducho nemôžu byť právne aplikovateľné,“ vysvetlil Gál. Podľa neho premiér používa slovo Felvidék a povedal nešťastnú vetu, že Maďarsko susedí samo so sebou, čo je gýčovitý tradičný nacionalistický výraz, ktorý existuje už asi tak 100 rokov.

Je potrebné oživovať visegrádsku štvorku.

„Na druhej strane si nemyslím, že Magyar takto zámerne provokuje, čiže tam vidím priestor na rokovanie medzi ním a Ficom. No platí aj to, čo som povedal, že Magyarovo postavenie je mimoriadne silné. Porazil Orbána, teda medzinárodnú ikonu populizmu, v systéme, ktorý vytvoril Fidesz. Od francúzskeho prezidenta cez nemeckého kancelára až po poľského premiéra sa z Magyara všetci tešia. Naopak, Fico stratil spojenca, keď Orbán skončil. A zatiaľ to nevyzerá tak, že by ho niekto nahradil. Potenciálne by to azda mohol byť bulharský premiér Rumen Radev alebo český predseda vlády Andrej Babiš, ale nebolo by to to isté ako s Orbánom,“ skonštatoval Gál.

Fico sa v Bruseli stretol aj so Zelenským. Slovenský premiér ocenil vzájomný dialóg, a to napriek tomu, že so Zelenským nemajú na všetky témy rovnaký názor. Na schôdzke sa venovali praktickým otázkam, pričom hovorili o aktuálnej situácii, rozširovaní Európskej únie a pokračujúcich prípravách na spoločné stretnutie kabinetov.

Premiér pred niekoľkými týždňami naznačil, že by mohol navštíviť Kyjev. V ukrajinskom hlavnom meste od totálnej ruskej invázie, ktorá sa začala 24. februára 2022, nebol. Na cestu do Kyjeva sa zatiaľ neodhodlal ani prezident Peter Pellegrini. Fico bol doteraz na Ukrajine iba v Užhorode.

Premiér Fico pritom už na májovom summite Európskeho politického spoločenstva v Jerevane oznámil, že do konca júna by sa malo uskutočniť spoločné zasadnutie slovenskej a ukrajinskej vlády. Otázkou však stále je, kto ho zorganizuje – či Kyjev, alebo Bratislava.

Podľa Ficových slov však bilaterálna komunikácia napreduje. „Dialóg naberá na celkom zaujímavej dobrej kvalite. Ja sa z toho osobne teším, aj keď opakujem, na mnohé veci máme rozdielne názory a verím, že sa s pánom prezidentom Zelenským opäť stretnem v Gdansku budúci týždeň, kde bude ďalší veľký summit, ktorý sa dotýka Ukrajiny,“ uviedol predseda slovenskej vlády.

V poľskom Gdansku sa v dňoch 25. a 26. júna uskutoční Konferencia o obnove Ukrajiny. Podujatie sa zameria na odvetvia, ktoré sú najviac postihnuté ruskou agresiou – energetiku, kritickú infraštruktúru a logistiku.

X X X

Zabijaci za volantom. Pri autonehodách zomiera viac Ukrajincov ako pri ruských útokoch. Medzi obeťami je veľa detí

Na Ukrajine zomiera na cestách štrnásťkrát viac ľudí ročne v porovnaní so Slovenskom. Samozrejme, že je ľudnatejšia, ale treba zobrať do úvahy, že počet jej obyvateľov sa výrazne znížil, keď po vypuknutí vojny mnohí utiekli do zahraničia. Napriek tomu vyzerá byť údaj o zabitých pri autonehodách alarmujúci. Aktuálne žije na ukrajinskom území zrejme šesťnásobne viac ľudí ako na Slovensku. Štatistika pôsobí hrôzostrašne: kým na slovenských cestách vlani prišlo o život 227 osôb, naopak, na Ukrajine ich bolo v minulom roku až 3 249. Pri tomto údaji treba zdôrazniť jednu vec – ide o mŕtvych počas cestnej premávky bez zavinenia ruskej armády.

Opitý vodič pri predbiehaní stratil kontrolu nad vozidlom a vo vysokej rýchlosti nabúral do stromu pri ceste. Kolízna situácia si vyžiadala jeden život.

Dokedy bude pokračovať bezohľadnosť mnohých motoristov? Kedy štát konečne zavedie exemplárne tresty pre hriešnikov za volantom? Toto sú dve otázky, ktoré sa pravidelne objavujú na Ukrajine, keď sa udeje nejaká mimoriadne tragická autohavária.

Z údajov ukrajinskej dopravnej polície vyplýva, že v roku 2025 okrem vyhasnutých životov na cestách bolo registrovaných takmer 32-tisíc zranených. Úrady evidovali dokopy bezmála 26-tisíc prípadov, keď museli zasahovať záchranári. „Najviac nešťastí (viac ako 40 percent) pripadá na prekročenie bezpečnej a povolenej rýchlosti vozidla,“ poznamenal server RBK-Ukrajina. Medzi ďalšie príčiny patrí nedodržanie potrebnej vzdialenosti medzi autami a bezočivá jazda cez prechody pre peších.

Agresívny vodič ohrozoval Martinčanov

Martinská polícia obvinila z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia 31-ročného muža z okresu Martin, ktorý svojho bezohľadnou jazdou na ceste z obce Bystrička do Martina a neskôr aj po Kollárovej ulici v Martine ohrozoval účastníkov cestnej premávky.

Toto sú prípady, ktoré priamo súviseli so správaním šoférov. Dodajme, že jedným z faktorom, ktorý k tomu prispel ešte pred začiatkom jazdy, bolo pitie alkoholických nápojov. Podnapití alebo doslova opití motoristi vlani zabili na Ukrajine 73 osôb. A ešte hrozivo vyzerajúca zmienka o bezohľadnosti voči chodcom na ploche vyhradenej pre nich: na prechodoch sa stala až pätina autohavárií, pri ktorých došlo k zraneniu kráčajúceho alebo stojaceho človeka.

Jedna takáto tragédia sa nedávno odohrala v Kyjeve. V niečom pripomína horor v Bratislave, keď v októbri 2022 Dušan Dědeček zabil päť ľudí na autobusovej zastávke. V ukrajinskej metropole vyhasli štyri životy. Na rozdiel od Dědečka šofér v Kyjeve nebol pod vplyvom alkoholu, no podobný bol nielen takmer zhodný počet mŕtvych. Taxikár Pavol Plešivcov sa tiež rútil veľmi vysokou rýchlosťou cez mesto. Kým Dědeček vyletel s autom z podjazdu a vrazil do ľudí na zastávke, naopak, Ukrajinec narazil do chodcov na chodníku, ako fičal do podjazdu.

Médiá dali najavo, že 49-ročný Plešivcov už predtým patril medzi nezodpovedných motoristov: „Doteraz figuroval ako účastník štyroch dopravných nehôd, dve udalosti sa stali v tomto roku,“ uviedol server Suspilne. Medzi štyrmi obeťami jeho šialenej jazdy sú dvaja policajti, ktorí boli v službe, 12-ročný chlapec a jedna žena.

Myhajlo Brodskij, ktorý je šéf redakčnej rady serveru Obozrevateľ, po tejto tragédii upozornil, že štatisticky to vyzerá tak, že na Ukrajine každý deň zomrie pri autonehodách až deväť ľudí. „V minulom roku zahynulo pri ruských vzdušných útokoch 2 514 Ukrajincov,“ poznamenal v narážke, že mŕtvych na cestách bolo za rovnaké obdobie až 3 249. „A to je len oficiálna štatistika, do ktorej nie sú zarátaní zranení, ktorí zomrú neskôr,“ podčiarkol.

Brodskij kriticky poukázal na skutočnosť, že kým vláda dbá na ochranu civilistov obstarávaním systémov protivzdušnej obrany, naopak, k situácii na cestách sa dlhodobo stavia ľahostajne. „Najdesivejší nie je ani tak údaj o zabitých. Najdesivejšie je to, že verejnosť si zvykla na tieto úmrtia ako na nevyhnutnosť napriek tomu, že väčšine z nich sa dalo zabrániť,“ napísal v narážke na to, že v spoločnosti sa považuje za samozrejmé, že pri autohaváriách dajakí ľudia aj zomierajú. „Súčasná tragédia vyzerá takto: Mobilizovali sme sa proti vonkajšiemu nepriateľovi, ale takmer sme sa zmierili s vnútorným nepriateľom – s netrestaním, s ľahostajnosťou, s chaosom na cestách,“ konštatoval Brodskij.

Autor textu apeluje na politikov, aby sa postarali o uplatnenie odstrašujúcich sankcií: podľa neho by sa dali tresty sprísniť až desaťnásobne a napríklad za jazdu pod vplyvom alkoholu by poslal previnilca za mreže ak nie v prvom prípade, tak určite druhýkrát, keď polícia zistí, že „nafúkal“.

Tragická nehoda na Horehroní

Šéf hliadkovej polície Oleksij Belošyckij podporuje prísnejšie sankcie proti tým motoristom, ktorých označuje za sériových páchateľov porušovania pravidiel cestnej premávky. „Keď vidíme, že vodič sa dopustil 20 až 25 priestupkov ročne, jeho zmysel pre zodpovednosť je irelevantný,“ citoval ho RBK-Ukrajina. Previnilec si zvykne na to, že zakaždým zaplatí pokutu a môže pokračovať ďalej. Belošyckij napríklad podporuje, aby sa na Ukrajine zaviedol bodový systém pre motoristov, ako to funguje v mnohých západoeurópskych štátoch. Uplatňuje sa napríklad aj v Českej republike. Ak vodič dosiahne stanovený počet zlých bodov, úrady mu môžu udeliť prísnejšiu sankciu; napríklad odobrať vodičské oprávnenie.

Mimochodom, čo sa týka jazdy pod vplyvom alkoholu, existuje na Ukrajine primeraná podoba trestov? Posúďte sami. Kto si vypil predtým, ako si sadol do auta, a „nafúka“ alebo odmietne podrobiť sa dychovej skúške, zaplatí pokutu 17-tisíc hrivien (v prepočte necelých 330 eur). Druhýkrát mu udelia sankciu v dvojnásobnej výške. Tretí raz ho čaká pokuta 51-tisíc hrivien, čiže 980 eur.

Dědeček sa po roku od jazdy smrti postavil pred súd

Prísnejšie pôsobia sankcie, ktoré sa týkajú odobratia vodičského preukazu: v prvom prípade, keď „nafúka“, ho motorista stratí na jeden rok, druhý raz na tr roky a tretíkrát, keď opäť šoféroval pod vplyvom alkoholu, mu ho odoberú na desať rokov, pričom štát konfiškuje jeho motorové vozidlo.

Určite je veľmi smutné, že na Ukrajine sa nedarí znižovať počet mŕtvych na cestách. Pohľad na štatistické údaje je veľavravný: za posledných 10 rokov zomrelo pri autonehodách menej ako 3-tisíc Ukrajincov iba v roku 2022. keď ich bolo 2 791. Odvtedy každoročne počet zabitých stúpa. Najhoršie za uvedené obdobie to vyzeralo ešte predtým: 3 541 mŕtvych v roku 2020 a podobne v piatich predchádzajúcich rokoch.

Zlé ráno na D1. Trosky korby lietali po diaľnici

Jazda v noci či skoro ráno si vyžaduje sústredenosť od vodičov, najmä keď je na ceste prekážka. Aj to je poučenie z nehody na diaľnici D1, ktorá sa odohrala pri Piešťanoch a zastavila premávku na pár hodín. Hovorí o tom policajné video.

Denník Ukrajinská pravda upozornil, že alarmujúci trend sa týka aj obetí medzi najmenšími. „Kým v roku 2024 zomrelo na cestách 180 detí, vlani ich bolo už 202.“ Medziročný nárast tejto smrteľnej štatistiky je výrazne badateľný napríklad v Kyjeve: dosiahol až 133 percent. Ukrajinská pravda pritom poukázala nielen na zvyšujúci sa počet zabitých detí. Kým v roku 2023 utrpelo rôzne zranenia 4 538 maloletých, v ďalšom roku ich bolo už 5 225 a vlani dokonca až 5 324.

X XX

Zlom v kauze miliónových úplatkov: Kým jeden vyviazol s 363-kou, druhého chcú poslať pred súd.

Prípad sa týka dorovnávania platu Františka Imreczeho, keď šéfoval finančnej správe.

Pred tromi rokmi vo februári prišli maskovaní operatívci doručiť Robertovi Kaliňákovi a Jozefovi Brhelovi uznesenie o vznesení obvinenia. Polícia vtedy oboch mužov obvinila z podplácania bývalého prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho. Úplatky mali presiahnuť milión eur.

Obaja muži obvinenia od začiatku odmietali. „Je to nezmysel. Čakali by ste materiálny dôkaz, listiny, nahrávku, video. Čokoľvek. Vždy len a len kajúcnici,” sťažoval sa už vtedy Robert Kaliňák.

Dnešnému ministrovi obrany ešte pred parlamentnými voľbami v roku 2023 zrušila obvinenie na základe paragrafu 363 generálna prokuratúra ako nezákonné.

Polícia navrhuje obžalovať

V prípade muža považovaného za oligarchu Smeru, teda Jozefa Brhela, mala však kauza úplne opačný vývoj. Polícia totiž nedávno uzavrela vyšetrovanie návrhom na podanie obžaloby. Pre Aktuality.sk to potvrdila Stanislava Sinčáková z prešovskej krajskej prokuratúry, kam sa prípad presunul po zániku špeciálnej prokuratúry.

„V uvedenej trestnej veci obv. Ing. J. B. prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove v súčasnosti rozhoduje o návrhu na podanie obžaloby,“ uviedla Sinčáková. Práve prokurátor môže rozhodnúť, či podá obžalobu na súd, alebo vec vráti vyšetrovateľovi.

Mandzák: Imrecze odmieta vypovedať

Aktuality.sk požiadali o reakciu na ukončenie vyšetrovania Brhelovho advokáta Michala Mandzáka. Ten tvrdí, že trestné konanie vedené voči jeho klientovi je založené výlučne na výpovedi jediného priameho svedka, Františka Imreczeho.

„Ide o osobu, ktorá po získaní procesných výhod prestala s orgánmi činnými v trestnom konaní ďalej spolupracovať a odmieta vo veci vypovedať. Už len táto okolnosť vypovedá o miere ‚dôveryhodnosti‘ jeho tvrdení,“ reagoval advokát.

Imreczeho výpoveď je podľa Mandzáka založená na výmysle o prevzatí vysokej finančnej hotovosti, ktorú mal následne použiť na úhradu dovoleniek v rôznych exotických destináciách.

 X X X

Budapešť a Brusel smerujú k veľkému zúčtovaniu. Do jesene chcú uzavrieť konanie voči Maďarsku podľa článku 7

Péter Magyar po rokovaní s Robertou Metsolovou oznámil cieľ ukončiť konanie podľa článku 7 do jesene. Kľúčom môže byť aj odblokovanie eurofondov.

Na jeseň tohto roka by bolo potrebné definitívne uzatvoriť dlhoročné právne konanie vedené proti Budapešti. Zhodli sa na tom vo štvrtok v Bruseli maďarský premiér Péter Magyar s predsedníčkou Európskeho parlamentu (EP) Robertou Metsolovou. Magyar to oznámil na svojom účte na Facebooku, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„S pani predsedníčkou sme sa zhodli na tom, že do jesene musí byť uzavreté konanie podľa článku 7, ktoré bolo proti Maďarsku spustené pred ôsmimi rokmi kvôli opatreniam predchádzajúcej vlády namiereným proti právnemu štátu a demokracii. Pozval som predsedníčku Európskeho parlamentu na návštevu Maďarska a dohodli sme sa, že na jeseň vystúpim s prejavom na jednom zo zasadnutí EP v Štrasburgu,“ píše sa v príspevku maďarského ministerského predsedu.

„Keďže tento parlament dobre poznáte, verím, že budeme aj naďalej spolupracovať na tom, aby bol život ľudí jednoduchší, spravodlivejší, bezpečnejší a šťastnejší,“ poznamenala Metsolová na sieti X k schôdzke s maďarským premiérom.

Stretnutie zlepší vzťahy

Magyar pôsobil v Bruseli ako diplomat na Stálom zastúpení Maďarska pri EÚ od roku 2011 a od roku 2018 viedol diplomatickú kanceláriu pre európske záležitosti maďarskej štátnej rozvojovej banky (MFB).

Konanie EÚ voči Maďarsku podľa článku 7 Zmluvy o Európskej únii pre porušenie princípov právneho štátu sa začalo v septembri 2018. Proces zostal zablokovaný v preventívnej fáze v Rade EÚ, pričom EÚ presunula dôraz na ekonomické sankcie prostredníctvom mechanizmu podmienenosti eurofondov.

Podľa servera portfolio.hu analytici označujú toto stretnutie za výrazný posun vo vzťahoch medzi Budapešťou a Bruselom, ktorý by mohol viesť k odblokovaniu doteraz pozastavených európskych fondov.

X X X

Nádherná Sklenaříková opäť uchvátila Monako, ale tentoraz mala konkurenciu: Keď sa zjavila princezná v róbe za 5000 eur, bolo vymaľované

Najprv ostrosledovaný príchod a potom veľkolepý záver. Prestížny festival televíznej tvorby v Monte Carle, ktorý tento rok oslávil 65. výročie svojej existencie, opäť ozdobila slovenská rodáčka. Na rozlúčkovom ceremoniáli však mala vážnu konkurenciu.

Slovenská topmodelka Adriana Sklenaříková Karembeu nechýbala na záverečnom ceremoniáli v Monte Carle. Samozrejme, aj so svojím partnerom – spevákom Marcom Lavoineom.

Slovenka Adriana Sklenaříková, vo Francúzsku a Monaku známejšia pod priezviskom Karembeu, sa objavila na záverečnom ceremoniáli podujatia, kde sa okamžite stala magnetom pre objektívy. A to nielen pre svoju dominantnú výšku vyše 180 centimetrov. Krátkovlasá blondínka s platinovou hrivou si obliekla veľkolepú róbu v belasom tóne, výrazne zdobenú štrasovou a kryštálovou výšivkou.

Rodáčka z Brezna opäť vyzerala úchvatne. A áno, aj zamilovane. Po jej boku totiž nechýbal spevák Marc Lavoine a ako poukázali viaceré francúzske médiá, zdá sa, že dvojica je nerozlučná. Prejavy nežnosti sú u nich na dennom poriadku aj po takmer dvoch rokoch vzťahu.

Sklenaříková patrí k verným hosťom akcie, ktorá vznikla tri roky po narodení monackého kniežaťa Alberta II. Ten je dnes jej patrónom a nevynechal ani utorkový slávnostný večer pred záverom festivalu. Tentoraz prišiel v spoločnosti svojej pôvabnej manželky. Mimochodom, práve princezná Charlene v mnohých vyvoláva potrebu porovnávania so slávnou slovenskou modelkou a niekdajšou tvárou značky Wonderbra – respektíve naopak. Prečo vlastne.

Záverečný ceremoniál televízneho festivalu v Monte Carle si nenechal ujsť ani knieža Albert II. a jeho očarujúca manželka – princezná Charlene. Tá prišla v opulentnej róbe Jenny Packham za bezmála 5000 eur.

Obe dámy sú štíhle a vysoké, obe sa neboja experimentovať so striedaním účesov a obe sú na červených kobercoch zvyčajne za najväčšie hviezdy. Knieža Albert II. pred pár dňami potvrdil, že si veľmi dobre rozumie aj s Adrianou, keď sa s ňou srdečne zabával pri pózovaní s tortou na počesť výročia.

Princezná Charlene bola na utorkovom gala úchvatná. Postarala sa o to jej opulentná róba – ešte výraznejšia než tá Sklenaříkovej. Blondínka siahla po kreácii z dielne dizajnérky Jenny Packham, ktorú s obľubou nosí aj britská princezná Kate. Róba pošívaná lesklými plieškami sa predáva za viac ako 5 000 eur. Monacká kňažná tentoraz nepredviedla žiadne výrazné šperky, nepochybne aj kvôli charakteru samotných šiat. Len nedávno však ohúrila klenotom, ktorý si vzala na Veľkú cenu Monaka.

X X X