Rusko je pripravené pokračovať v uviaznutých mierových rozhovoroch s Ukrajinou. V utorok to podľa agentúry TASS vyhlásil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Ruský vodca Vladimir Putin neskôr uviedol, že sa odmieta stretnúť s ukrajinským prezidentom Zelenským.

Agentúra Reuters poznamenala, že šéf ruskej diplomacie vo svojom vyjadrení nenaznačil ochotu ustúpiť od ruských požiadaviek, aby sa Ukrajina vzdala aj území, ktoré ruské vojská od začiatku invázie vo februári 2022 doteraz nedobyli. Kyjev tieto ruské územné nároky odmieta a navrhuje zastaviť boje na súčasnej frontovej línii.

„Sme pripravení rokovať s Kyjevom, vždy sme boli,“ povedal Lavrov. Rokovania o možnom mierovom riešení konfliktu sa začali bezprostredne po invázii v roku 2022 v Istanbule, po ich krachu sa rozhovory obnovili v roku 2025. Ani toto rokovanie prelom neprinieslo.

Lavrov podľa TASS povedal, že Európa ignoruje príležitosť na rovnoprávne rokovanie o Ukrajine. Poznamenal, že Brusel, Berlín, Paríž a Londýn sa chcú Rusku len pomstiť a usilujú sa o pohltenie Ukrajiny Severoatlantickou alianciou, prípadne Európskou úniou. Uviedol, že Západ v tomto smere prejavuje hitlerovské zmýšľanie.

Putin sa odmieta stretnúť so Zelenským

Ruský prezident Vladimir Putin neskôr v utorok vyhlásil, že Ukrajina útočí na civilistov a že kvôli týmto úderom nevidí dôvod na priame rozhovory s hlavou ukrajinského štátu Volodymyrom Zelenským. Informovala o tom agentúra Reuters, podľa ktorej si šéf Kremľa myslí, že cieľom ukrajinských dronových útokov je destabilizácia ruskej spoločnosti. Ukrajina sa od februára 2022 bráni ruskej invázii a súčasťou obrany sú aj údery hlboko v ruskom území.

Ukrajina uvádza, že pri úderoch na ciele v Rusku mieri na vojenské, logistické ciele a objekty spojené s ropným priemyslom. Moskva teraz prišla s obvinením z útokov na civilistov. Dronovým útokom čelí aj Ukrajina, ktorá pravidelne informuje o ruských zásahoch bytových domov či obchodov, hoci Rusko trvá na tom, že útočí len na vojenské zariadenia.

Putin pred Kremľom, výročie plánu Barbarossa

Putin sa podľa TASS vyjadril aj k dôvodom vojny, ktorú Rusko označuje za špeciálnu vojenskú operáciu. Šéf Kremľa povedal, že Rusko bolo osem rokov trpezlivé, kým bolo v roku 2022 donútené vystúpiť na podporu obyvateľov Donbasu. Poznamenal, že kedykoľvek sa Rusko rozhodne hájiť svoje záujmy, je obviňované z agresie.

Spojené štáty sa od minuloročného návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu snažia medzi Kyjevom a Moskvou sprostredkovať mierovú dohodu. Rusko si kladie územné požiadavky a taktiež chce, aby súčasťou prípadnej mierovej dohody bol aj záväzok, že Ukrajina sa nikdy nestane členom NATO. Kyjev niektoré ruské požiadavky, predovšetkým tie územné, považuje za neprijateľné.

Ruský prezident Vladimir Putin tvrdí, že kým Rusko ponúka kompromis, Ukrajina naň pripravená nie je. Putin však odmieta návrh na rokovanie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Kým Zelenskyj si od prípadného stretnutia s Putinom sľubuje prelom, Putin na rokovanie momentálne nevidí dôvod. Moskva taktiež odmieta ukrajinský návrh na prímerie a tvrdí, že kvôli rozhovorom nie je nutné zastaviť boje.

Lavrov: Európa je hrozbou pre medzinárodný mier

Rusko slovami šéfa svojej diplomacie Sergeja Lavrova v utorok vyhlásilo, že Európa predstavuje „hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť“. Zároveň uviedlo, že Spojené štáty sa už nesnažia zohrávať úlohu „objektívneho sprostredkovateľa“ v rámci snáh o ukončenie ruskej vojny na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Rokovania pod vedením USA o ukončení konfliktu boli dlho uviaznuté v dôsledku vojny na Blízkom východe, ktorú vo februári začali Spojené štáty a Izrael útokom na Irán. Počas júnového summitu G7 sa však svetoví lídri vrátane amerického prezident Donalda Trumpa dohodli na záverečnom vyhlásení, ktoré sa venovalo aj vojne na Ukrajine. Lídri súhlasili so zvýšením dodávok prostriedkov protivzdušnej obrany pre Kyjev a zintenzívnením tlaku na ruskú „vojnovú ekonomiku“ prostredníctvom sprísnenia sankcií.

„Pokiaľ ide o Spojené štáty, súdiac podľa ich konania sa zdá, že sa vzdávajú akéhokoľvek nároku na rolu objektívneho sprostredkovateľa a namiesto toho sa uberajú cestou eskalácie sankčného tlaku na Rusko,“ povedal v utorok v Moskve ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov zahraničným veľvyslancom.

„Európa sa zas stáva významnou hrozbou pre medzinárodný mier a bezpečnosť“ pre poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine, skonštatoval šéf ruskej diplomacie.

Ruská armáda pritom vo februári 2022 vpadla z rozkazu prezidenta Vladimira Putina na Ukrajinu, čím sa začal najväčší ozbrojený konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny.

X XX

 Roberts: Trump prohlašuje, že jeho moc „nezná meze“

Hlásá Trump bludy, nebo klame své příznivce tím, že porážku vydává za vítězství? Nevím. Vím ale, že to nebyl Írán, kdo žádal o příměří. Pokud Trump a Izrael vítězili, proč příměří potřebovali?

Byl to Írán, kdo minulý čtvrtek odstoupil z jednání kvůli nedodržování izraelských podmínek. To není chování země, která byla zcela poražena a bezpodmínečně se vzdala.

Trump prohlásil memorandum o porozumění za „bezpodmínečnou kapitulaci“ Íránu, což je tvrzení, které je v rozporu se skutečností, že memorandum je založeno na 14 bodech Íránu.   Írán se ničeho nevzdal.   Ale dav bláznivých Američanů dá přednost lži před fakty.

Američané, vlastně všechny národy, mě přesvědčili, že mají problém s realitou.   Když je realita nepříjemná, uchylují se do fiktivní reality, kterou pro ně vytvořili jejich političtí páni, presstitutky a korporace.   Raději by byli nevědomí a bez stresu, než aby byli stresovaní a informovaní.   Trump si je tedy udržuje tím, že je uklidňuje tím, že ohromující porážku USA a Izraele Íránem proměňuje v bezpodmínečnou kapitulaci Íránu a vítězství Ameriky.   Ztratil jsem odběratele tím, že jsem jim říkal pravdu, místo toho, co chtějí slyšet. Chtějí slyšet to, co jim vyhovuje.

Neříkejte nikomu, kdo nosí klobouk MAGA, že Trump prohrál válku a musel požádat Írán o příměří, pokud nehledáte pěstní rvačku.

Server vasevec.cz

X X X

 Lavrov obviňuje Európu z ohrozenia globálnej stability a tvrdí, že vojenská pomoc Kyjevu len zvyšuje napätie. Ruská rétorika pritvrdzuje aj voči USA.

Rusko v utorok obvinilo Európu, že sa svojím postupom stáva rizikom pre globálnu stabilitu, a zároveň skritizovalo úlohu Spojených štátov v mierových snahách o ukončenie vojny na Ukrajine. Vyplýva to z vystúpenia ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrov tvrdí, že dodávky zbraní Ukrajine eskalujú konflikt.

X X X

Moskva obviňuje Spojené štáty z priostrovania vojny sankciami a neobjektivným sprostredkovaním.

• Lídri G7 vrátane Donalda Trumpa sľubujú viac protivzdušnej obrany Ukrajine a sankcií.
• Rusko je pripravené brániť Bielorusko podľa zväzovej zmluvy, varuje pred rozšírením bojov.

Lavrov podľa AFP vyhlásil, že Európa sa pre poskytovanie vojenskej podpory Ukrajine mení na významnú hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť. Tieto dodávky zbraní sú podľa neho súčasťou eskalácie konfliktu, nie cestou k jeho riešeniu.

USA pod paľbou

Šéf ruskej diplomacie sa zameral aj na Spojené štáty. Z jeho slov vyplynulo, že Washington podľa Moskvy už neplní rolu nestranného aktéra v rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine. Naopak, USA podľa Lavrova smerujú k ďalšiemu priostrovaniu prostredníctvom prísnejších sankcií proti Rusku.

Rokovania vedené Spojenými štátmi boli podľa AFP dlhý čas ochromené v dôsledku paralelného konfliktu na Blízkom východe, ktorý vo februári rozpútali Spojené štáty spolu s Izraelom útokom na Irán. Vojna v tomto regióne si vyžiadala pozornosť Washingtonu a pribrzdila diplomatické úsilie o riešenie rusko-ukrajinského konfliktu.

Summit G7 a sankcie

Na júnovom summite skupiny G7 sa však lídri opäť venovali aj Ukrajine. Podľa AFP sa vrátane amerického prezidenta Donalda Trumpa dohodli na spoločnom záverečnom vyhlásení. V ňom sa zaviazali zvýšiť dodávky protivzdušnej obrany pre Kyjev a sprísniť sankcie zamerané na ruskú „vojnovú ekonomiku“, aby posilnili ekonomický a politický tlak na Moskvu.

Trump po návrate do Bieleho domu v roku 2025 podľa agentúry tlačí na obidve strany, aby obnovili mierové rokovania. Napriek tejto snahe však americké sprostredkovanie prinieslo len minimálne výsledky, keďže Kyjev odmieta akceptovať maximálne požiadavky Moskvy a Rusko od nich nechce ustúpiť.

Varovanie pred Bieloruskom

Lavrov vo svojom vystúpení upozornil aj na snahy zatiahnuť Bielorusko priamo do vojny na Ukrajine a rozšíriť tak geografiu bojov. Podľa neho by takýto vývoj ešte viac skomplikoval akékoľvek politické či diplomatické riešenie konfliktu.

Pripomenul tiež existenciu zmluvy o bezpečnostných zárukách medzi Ruskom a Bieloruskom v rámci Zväzového štátu. Zdôraznil, že Moskva je pripravená prijať celý rad krokov zakotvených v tejto dohode, ak by to bolo potrebné na zabezpečenie bezpečnosti Bieloruska a Zväzového štátu ako celku.

Sporná výzva Zelenského

Lavrov sa vyjadril aj k slovám ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý vyzval bieloruského lídra Alexandra Lukašenka, aby vo svojej krajine „obnovil poriadok“. Šéf ruskej diplomacie túto požiadavku označil za bezočivú a kritizoval postoj Kyjeva.

Zelenskyj predtým podľa AFP obvinil Bielorusko, že v pohraničných oblastiach rozmiestnilo zosilňovače signálu pre ruské bezpilotné lietadlá. Lukašenka vyzval, aby tieto zariadenia do jedného týždňa odstránil, pričom dodal, že ak to Minsk neurobí, Ukrajina ich odstráni sama.

 X X X

Studená sprcha pred veľkou konferenciou: Zelenskyj možno nepríde, poľského prezidenta ani nepozvali

V Kyjeve ešte nepadlo rozhodnutie, či sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zúčastní na medzinárodnej konferencii o povojnovej obnove Ukrajiny v Gdansku, povedal dnes novinárom Zelenského poradca Dmytro Lytvyn.

Pozvánku na konferenciu, od ktorej si vláda sľubuje významné kontrakty pre poľské firmy, podľa poľských médií nedostal prezident Karol Nawrocki. Ten minulý piatok odobral Zelenskému najvyššie poľské vyznamenanie pre historický spor.

V ruskom Voroneži v pondelok 22. júna popoludní zazneli silné výbuchy. / Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany

„Ešte to analyzujeme,“ povedal Lytvyn novinárom podľa agentúry Interfax-Ukrajina v súvislosti so Zelenského cestou na konferenciu, ktorá sa má v Gdansku konať 25. a 26. júna. Agentúra dodala, že podľa jej informácií cesta na konferenciu, ktorú organizujú poľská a ukrajinská vláda, nebola – prinajmenšom k dnešnému ránu – zrušená. Šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha v nedeľu avizoval, že o Zelenského účasti sa rozhodne v pondelok.

Pozvánky na konferenciu sa rozosielajú v mene Zelenského a poľského premiéra Donalda Tuska, no prezident Karol Nawrocki ani jeho tím žiadnu nedostali, informoval server Wirtualna Polska s tým, že ide o neoficiálnu informáciu. Prezidentský palác – na rozdiel od poľskej vlády – zľahčuje význam konferencie, od ktorej si vláda sľubuje takmer dve stovky kontraktov či aspoň predbežných dohôd pre poľské firmy. No aj niektorí nemenovaní predstavitelia vládneho tábora podľa portálu považujú neposlanie pozvánky prezidentovi za „škandál“ – a zostáva neisté, či Zelenskyj skutočne do Gdanska príde.

Organizátori konferencie podľa médií očakávajú v Gdansku približne 4000 až 5000 účastníkov vrátane šéfov viacerých vlád na čele s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom. Konferenciu má otvoriť predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Predchádzajúce konferencie o obnove Ukrajiny sa konali v Ríme, Berlíne, Londýne a Lugane.

Putin pred Kremľom, výročie plánu Barbarossa.

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu položil veniec k Hrobu neznámeho vojaka pri Kremli, aby si pripomenul výročie invázie nacistického Nemecka do Sovietskeho zväzu 22. júna 1941. / Zdroj: Reuters

Jadrom súčasného sporu je Zelenského dekrét, ktorým jednotke ukrajinských špeciálnych síl za jej úspechy v súčasnej vojne proti Rusku udelil prívlastok Hrdinovia Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA). To v Poľsku vyvolalo pobúrenie, pretože nacionalisti z UPA sa počas druhej svetovej vojny podieľali na masakroch Poliakov. Ukrajinci však v súčasnosti, keď sa bránia ruskej agresii, vnímajú príslušníkov UPA predovšetkým ako bojovníkov za slobodu a nezávislosť svojej vlasti.

Zelenskyj cez víkend poštou vrátil rád, ktorý mu udelil Nawrockého predchodca. Na znak solidarity so Zelenským vrátili poľské vyznamenania aj ďalší ukrajinskí predstavitelia vrátane troch bývalých prezidentov Leonida Kučmu, Viktora Juščenka a Petra Porošenka.

Poľský premiér Tusk v nedeľu varoval, že súčasný konflikt medzi politikmi v Poľsku a na Ukrajine je strategickou chybou, na ktorú doplatia obe strany. Už skôr uviedol, že spor teší ruského prezidenta Vladimira Putina.

XX X

Armáda nasadila po prvýkrát vojenské zálohy na pomoc profesionálom. Aké úlohy plnili?

Ozbrojené sily nasadili do akcie prvú stovku príslušníkov Národných obranných síl (NOS). Vojenské zálohy plnili úlohy na jednom z mechanizovaných práporov počas cvičenia profesionálnych vojakov. Stalo sa tak necelý rok od spustenia projektu.

Minister obrany R. Kaliňák: Máme 13 500 registrovaných záujemcov. Je to číslo, ktoré nás prekvapilo, a na ktoré ani infraštruktúra nebola pripravená

Brigádny generál Ladislav Kisel spresnil, že absolventi odchádzajú po výcviku morálne aj fyzicky pripravení na to, aby plnili úlohy ozbrojených síl. Majú za sebou od telesnej cez topografickú, taktickú, až po streleckú a zdravotnícku prípravu a venujú sa aj psychickej odolnosti.

Po prvom 14-dňovom výcviku sa ľudia podľa jeho slov môžu rozhodnúť, či vstúpia do Pohotovostných, alebo Operačných záloh. „Pokiaľ chcú pokračovať v Pohotovostných zálohách alebo Operačných zálohách, musia absolvovať ešte zdokonaľovací výcvik. Vojak v zálohách by mal za rok absolvovať minimálne 20 dní výcviku. To znamená, že po týchto 14 dňoch ešte šesť dní,“ pokračoval Kisel.

V rámci spomínaných šiestich dní sa zdokonaľujú v tom, aby dokázali pomáhať spoločnosti pri živelných pohromách či katastrofách. Až po absolvovaní prvých 20 dní sú schopní pomáhať spoločnosti v domácom krízovom manažmente. „Tí, ktorí vstúpia do Operačných záloh, musia počítať s tým, že budú dopĺňať jednotky ozbrojených síl, keby nastala nejaká kríza,“ doplnil šéf NOS. Zdôraznil, že ide o projekt na dlhšie obdobie. Po troch až piatich rokoch dokážu vyškoleného vojaka záloh začleniť k jednotke.

Pomôcť chcelo 500 ľudí

Prvých vyškolených „záložníkov“ a funkčnosť systému už otestovala prax. Armáda najskôr zaslala výzvu, na ktorú pozitívne reagovalo približne 500 ľudí. Z nich vybrali na plnenie úloh sto. Pomáhať profesionálom šli vojaci Pohotovostných záloh, ktorí majú za sebou „14 + šesť dní výcviku“. Ich úlohou je vo všeobecnosti slúžiť v prípade potreby pri ochrane kritickej infraštruktúry a objektov osobitnej dôležitosti.

„Pred niekoľkými týždňami bolo veľké cvičenie jedného z našich mechanizovaných práporov, kde padol nápad – vyskúšajme to, ako ten systém naozaj reaguje a funguje,“ uviedol minister obrany Robert Kaliňák (Smer), ktorý sa spolu s prezidentom Petrom Pellegrinim zúčastňuje druhej fázy cvičení.

Ako vysvetlil, ak by zálohy nepoužili, nie všetci profesionálni vojaci by sa mohli zúčastniť cvičenia. „Potvrdilo to životaschopnosť, vykonali svoju prácu. Po desiatich dňoch sa prápor vrátil naspäť na základne a do objektov. Spolupráca prebehla výborne,“ zhodnotil.

Ako uviedol pre Pravdu generál Ladislav Kisel, v tom čase potrebovali odľahčiť profesionálnych vojakov. „Záujem je fakt až neuveriteľný. Keď to porovnám s profesionálnymi vojakmi, ktorí sú vyťažení, a spýtam sa ich, či by mohli prísť cez víkend, tak asi by som nedostal toľko pozitívnych odpovedí ako od záloh,“ vyzdvihol.

„Boli určení na ochranu objektu v Nitre, na ochranu kasární namiesto profesionálnych vojakov, ktorí museli plniť iné úlohy,“ pokračoval generál. Zálohy boli vyzbrojené zbraňou a pred nasadením absolvovali ešte absolvovali doplnkové cvičenia.

ANKETA s absolventmi výcviku NOS: V krízovej situácii chceme vedieť pomôcť nielen sebe, ale aj ostatným

Infraštruktúra nestíha

Národné obranné sily fungujú od minulého leta, prvý cyklus bol v júli 2025. Ako spresnil generál Kisel, primárny výcvik vo vojenských priestoroch na Tureckom vrchu, v Leviciach a na Sliači absolvovalo odvtedy 1 165 ľudí, pričom 930 z nich sa rozhodlo pokračovať ďalej.

Záujem ľudí podľa šéfa rezortu prekročil očakávania. Aktuálne je registrovaných 13 500 záujemcov, ktorí však ešte musia prejsť prvotným sitom vrátane psychologických testov, no potrebný je aj posudok od všeobecného lekára. „Je to číslo, ktoré nás všetkých prekvapilo, na ktoré ani infraštruktúra nebola pripravená. Snažíme sa čo najrýchlejšie reagovať na ten záujem, aby sme uspokojili všetkých a neboli dlhšie čakacie lehoty,“ priblížil minister.

Záložníkov by v prípade potreby mohli nasadiť pri povodni, zosuve pôdy, zemetrasení či prírodnej katastrofe. Použiť by mohli jednak tých, ktorí v danom čase absolvujú výcvik, a jednak skupinu, ktorá by bola ochotná po výzve nastúpiť do 24 hodín. „To je tá pointa, pre ktorú boli Národné obranné sily budované,“ dodal minister. Do budúcna by mohlo byť k dispozícii až 20-tisíc vojakov záloh, no pohľady na ich potrebný počet sa rôznia.

Slovensko môže pri súčasnom tempe výcviku v budúcnosti podľa Pellegriniho disponovať väčším počtom vycvičených záložníkov, ako je počet profesionálnych vojakov. „To dáva našej krajine väčší pocit istoty a odolnosti v prípade potreby,“ povedal.

1. Pellegrini: Nápor ľudí neustále rastie. Ak to pôjde týmto tempom, čoskoro môže byť viac záložákov ako profesionálov

Čo ich motivuje

Vo Výcvikovom priestore Turecký vrch prebiehajú súbežne dva výcviky. Cvičenia pre Fázu 2, teda pokračujúcich frekventantov, a takisto aj tréningy pre Fázu 1, teda úplných nováčikov. Vojenskú prísahu zložilo v utorok 75 z nich.

Tesne po nej sme stretli v priestore strelnice frekventantku, pre ktorú bolo hlavnou motiváciou, aby dokázala v krízových situáciách pomôcť nielen sebe, ale aj ostatným. „Dosiahla som svoje fyzické aj psychické stropy, ale inak fajn. Som rada za tieto skúsenosti, či už to bola zdravotná príprava, alebo zdokonaľovanie fyzičky, zohratie v tíme, ale aj strelnica,“ vymenovala. Za najnáročnejší považuje tretí deň a dvanásty deň. „Mali sme náročnejšiu rozcvičku. Bol tam aj topografický pochod a nosenie batohu po slnku,“ pokračovala. Plánuje pokračovať aj ďalej, zaujal ju najmä modul záchranár.

Pokračovať chce aj Slávka. „Naučila som sa tu asi všetko, čo som doteraz nevedela. Od obsluhy zbrane po streľby,“ ozrejmila. „Bol to môj sen. Vždy som sa chcela nejakým spôsobom dostať k uniforme. Bolo to splnenie môjho detského sna,“ dodala.

Na výcviku záloh sme stretli aj príslušníčku Zboru väzenskej a justičnej stráže Karmen (52), ktorú prišla podporiť na prísahu osemročná vnučka Alžbetka. Hoci ako príslušníčka bezpečnostných zložiek musí mať kondíciu, rátala s tým, že výcvik záloh bude pre ňu náročný. „Režim dňa mi nerobil problémy, skôr čo sa týka fyzickej kondície,“ uzavrela.

Veliteľ NOS Ladislav Kisel: Tí, ktorí vstúpia do Operačných záloh musia počítať s tým, že budú dopĺňať jednotky ozbrojených síl pokiaľ by nastala nejaká kríza

X XX

Bývanie na Slovensku sa láme. Kto nemá dvojnásobný príjem alebo peniaze od rodiny, nemá šancu

Dostupnosť bývania patrí medzi najväčšie problémy nielen mladých Slovákov. Ceny bytov rastú rýchlejšie ako príjmy, prvá hypotéka sa berie až okolo 37. roku a vlastné bývanie sa bez pomoci rodiny stáva pre slobodných ľudí nedosiahnuteľné. Iba medziročne zdraželi nehnuteľnosti o 14 percent. O tom, prečo sa situácia zhoršuje a v zásade nijako nerieši, kde zlyháva štát a čo by mohlo dostupnosť bývania reálne zlepšiť, sme sa rozprávali s odborníkom na výstavbu.

Premiér Robert Fico kritizuje prudký nárast cien nehnuteľností: Bývanie je nedosiahnuteľný luxus a trh zlyhal.

V rozhovore s Jurajom Suchánkom, riaditeľom Inštitútu urbánneho rozvoja, sa dozviete:

• Prečo je bývanie stále nedostupné, hoci sa o probléme vie už roky

• Čo sa musí stať, aby sa situácia zlepšila a ceny bytov prestali rásť

• Ako sa má človek s priemerným 1 600 eurovým platom dostať k vlastnému bývaniu a či sa bude bývanie deliť podľa príjmu a nie podľa potreby

• Prečo nemáme viac bytov, keď na nich investori toľko zarobia a prečo je zmenšovanie plochy problém

• Čo spôsobilo, že sme jednou z najhorších krajín v EÚ v pomere cien nehnuteľností k platom

• Prečo sa v štátnych bytoch neoplatí bývať a kedy sa slovenský trh s bývaním zmení k lepšiemu

Prečo sa bývanie na Slovensku stáva pre bežných ľudí stále menej dostupné, aj keď sa o tom už roky hovorí ako o probléme?

Na dostupnosť bývania vplýva množstvo faktorov. Slovensko má málo novej výstavby, pomalé povoľovanie, nedostatok pripravených území tam kde je to žiadané, rastúce technické a regulačné náklady a slabú schopnosť štátu a samospráv koordinovať infraštruktúru s bytovou výstavbou. Ak ponuka bytov rastie pomalšie ako dopyt, ceny prirodzene rastú. Problém dostupnosti bývania nie je len hypotekárny problém, ale najmä problém nedostatočnej ponuky.

Je reálne, že sa situácia s cenami bytov ešte zlepší, alebo sa už Slovensko dostalo do bodu, keď bývanie bude len pre vyššiu strednú triedu? Ako bude potom vyzerať realita bývania Slovákov?

Zlepšenie je možné, ale nepríde samo. Ak sa zásadne nezvýši ponuka bytov, bývanie sa bude čoraz viac deliť podľa príjmu a rodinného zázemia. Vlastné bývanie bude dostupné najmä ľuďom s vyšším príjmom, párom s dvoma stabilnými príjmami alebo tým, ktorým pomôžu rodičia. Ostatní budú dlhšie bývať v nájme, u rodičov, v menších bytoch alebo ďalej od pracovných centier. To má potom dopad aj na mobilitu pracovnej sily, zakladanie rodín ako aj na kvalitu života.

Z trhu preto miznú ako prvé. Ostatným tak zostanú novostavby, ktoré stoja aj 6-tisíc eur za m2.

Ako by sa podľa vás mohol dostať mladý človek do 30 rokov k vlastnému bývaniu, ak zarába priemerných 1 600 eur mesačne? Ako by mu štát mohol pomôcť?

Pri jednom príjme 1 600 eur mesačne je kúpa bytu vo väčších mestách veľmi ťažká. Reálne to často vychádza len pri menšom byte, v lacnejšej lokalite, s dostatočnými vlastnými úsporami či s pomocou rodiny. Štát by mu mohol pomôcť kombináciou opatrení: lepšou dostupnosťou úveru pri prvom bývaní, podporou sporenia na vlastné bývanie, výstavbou dostupných bytov na predaj aj nájom a najmä znížením nákladov výstavby – cez rýchlejšie povoľovanie, zjemnením prísnych noriem a podporu infraštruktúry. Samotný 90 % úver pomôže len tým, ktorí majú dostatočný príjem na splátku. Nevyrieši problém vysokej ceny bytu.

Ak sa zavedú aj ostatné opatrenia odporúčané odborníkmi, nielen sprístupnenie 90% úveru z ceny bytu ľuďom do 35 rokov, o koľko rokov môžeme čakať zlepšenie dostupnosti bývania? Ktoré opatrenia sú podľa vás najviac efektívne?

Efekt záleží od použitých opatrení. Veľmi rýchly môže byť pri zmene DPH. Musíme si uvedomiť, že z krajín V4 máme pri bytoch DPH nastavenú až extrémne vysoko – 23%. V Česku je to pre bežné byty 12%, v Poľsku 8% a v Maďarsku 5%. Iné zlepšenie môžu byť viditeľné v horizonte 2 až 4 rokov, ale systémová zmena trhu s bývaním je skôr otázka 5 až 10 rokov.

Najefektívnejšie opatrenia sú tie, ktoré zvýšia ponuku bytov: zrýchlenie povoľovacích procesov, príprava území na výstavbu, investície do verejnej infraštruktúry, predvídateľné územné plánovanie a stabilné pravidlá pre developerov aj obce. Zvýšenie dostupnosti hypoték môže pomôcť konkrétnej skupine ľudí, ale ak sa nezvýši počet bytov, môžu skôr tlačiť na ďalší rast cien.

Ako je možné, že Slováci si berú prvú hypotéku až okolo 37. roku života – čo to hovorí o trhu s bývaním? Je reálne, že sa táto veková hranica najbližšie roky zníži?

Hovorí to, že mladí ľudia sa k vlastnému bývaniu dostávajú neskoro. Potrebujú dlhšie sporiť, často čakajú na stabilnejší príjem, partnera alebo pomoc rodiny. Trh im neposkytuje dostatok cenovo dostupných bytov. Táto hranica sa môže znížiť len vtedy, ak sa súčasne zlepší dostupnosť úverov, zvýši ponuka menších a dostupnejších bytov a zrýchli výstavba. Ak sa zmení iba hypotekárny limit, efekt bude obmedzený.

Kde podľa vás najviac zlyháva štát – v územnom plánovaní, stavebných konaniach alebo v podpore výstavby?

Najväčší problém je, že tieto oblasti nefungujú ako jeden systém s jedným vedením. Územné plánovanie často nevytvára dostatok priestoru pre novú bytovú výstavbu, povoľovanie je pomalé a náklady na verejnú infraštruktúru či na rôzne poplatky (napríklad za rozvoj) sa čoraz viac prenášajú na stavebníkov a následne sa premietajú do vyšších cien bytov.

Výsledkom je, že aj keď existuje záujem stavať, projekty sa pripravujú roky a s vyššími nákladmi. Štát by mal vytvoriť podmienky, aby mestá a obce vedeli plánovať rast a aby výstavba bytov išla ruka v ruke so školami, škôlkami, cestami, vodovodmi a kanalizáciou. Problémom sú aj veľmi prísne a zozáväznené normy, ktoré kladú na výstavbu nových bytov výrazne prísnejšie nároky ako v okolitých krajinách.

Ak chce štát situáciu naozaj riešiť, vhodným krokom by bolo vytvorenie medzirezortnej pracovnej skupiny aj so zapojením zástupcov podnikateľského sektora – developerov. Je potrebné jasne identifikovať prekážky brániace intenzívnejšej a dostupnejšej výstavbe a následne nastaviť potrebné opatrenia. Žiadny z rezortov nemá dnes silu a možnosti zmeniť situáciu samostatne a pokusy o čiastkové riešenia nemajú dostatočný efekt.

Ak by ste mali pomenovať jednu najväčšiu prekážku, ktorá dnes brzdí dostupné bývanie na Slovensku, ktorá by to bola?

Najväčšou prekážkou je nedostatok novej ponuky. Všetky ostatné sa do toho premietajú: pomalé povoľovanie, striktné a záväzné technické normy, nedostatok pripravených pozemkov, vysoké náklady, chýbajúca infraštruktúra, odpor obcí voči výstavbe. Ak sa nebude stavať viac bytov v lokalitách, kde ľudia reálne potrebujú bývať, dostupnosť sa zásadne nezlepší.

Je štátne nájomné bývanie reálne riešenie krízy dostupnosti bývania, alebo ide skôr o dlhodobý projekt bez rýchleho efektu?

Štátom podporované nájomné bývanie má význam, ale nemôžeme od neho čakať rýchle vyriešenie krízy. Je to dlhodobý nástroj, ktorý môže pomôcť určitej špecifickej skupine obyvateľov a v určitom období ich života. Na to, aby malo reálny vplyv na trh či dostupnosť bývania však musí ísť o tisíce bytov ročne, nie o jednotlivé projekty.

Interiér bytu s 35 štvorcovými metrami.

Zároveň by štát nemal podporovať iba nájomné bývanie. Potrebujeme aj model dostupných bytov na kúpu, pretože vlastnícke bývanie je na Slovensku stále dominantná preferencia domácností. Bývanie vo vlastnom byte v slovenskej realite predstavuje aj určitú formu investície.

Vlastný byt splatený počas produktívnych rokov predstavuje výrazne nižšie náklady na bývanie v dôchodkovom veku. V systéme štátom podporovaného nájomného bývania už nebude dôchodcovi prispievať zamestnávateľ a aj takéto bývanie bude na úrovni nákladov blízkej komerčnému nájmu.

Prečo je Slovensko jednou z najhorších krajín v EÚ, pokiaľ ide o pomer cien nehnuteľností k príjmom? Prečo vyššie ceny bytov automaticky neznamenajú viac novej výstavby?

Slovensko má kombináciu relatívne nízkych príjmov, rastúcich cien bývania a nedostatočnej novej výstavby v najžiadanejších lokalitách. Vyššie ceny bytov automaticky neznamenajú viac výstavby, pretože developer nevie zo dňa na deň postaviť nový projekt. Potrebuje vyhovujúci územný plán, pozemky, povolenia, kapacity sietí, financovanie a predvídateľné pravidlá.

Ak povoľovanie trvá roky a infraštruktúra nie je pripravená, trh nevie na dopyt pružne reagovať. Rovnako je potrebné povedať, že developer nezačne rozsiahle projekty ani vtedy, ak existuje vysoké riziko že pri premietnutí všetkých nákladov a adekvátnej marži nedokáže byty predať z dôvodu vysokej ceny. Preto ceny rastú rýchlejšie ako ponuka.

V posledných rokoch developeri čoraz častejšie zmenšujú výmery bytov, aby zostali cenovo dostupnejšie. Je to prirodzená reakcia trhu a vplyvu zahraničia, alebo signál, že sa bývanie dostáva za hranicu finančných možností bežných ľudí? Ako tento krok vnímate?

Je to prirodzená reakcia trhu, ale zároveň aj varovný signál. Developeri sa snažia udržať celkovú cenu bytov na úrovni, ktorú ešte kupujúci dokážu financovať. Keď rastie cena za meter štvorcový, zmenšenie výmery je jeden z mála spôsobov, ako zachovať dostupnú cenu za byt.

Problém je, že človek síce kúpi lacnejší byt, ale za cenu menšej obytnej plochy a nižšieho komfortu. Ak sa z malých bytov stane hlavný spôsob riešenia dostupnosti, znamená to, že systémovo zlyhávame v schopnosti dodávať primerané bývanie za primeranú cenu.

 X X X

 Do Gdanska pôjde ukrajinská premiérka. Ocitol sa Volodymyr Zelenskyj v centre poľského vnútropolitického boja?

Poľský prezident Karol Nawrocki a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas privítacieho ceremoniálu vo Varšave v decembri 2025.Zdroj: TASR/

Prezident Ukrajiny poslal najvyššie poľské štátne vyznamenanie do Varšavy poštou, poľské medaily vrátili aj jeho predchodcovia v úrade.

Najhlbšia kríza vzťahov za posledné roky. Takto viaceré médiá označili aktuálne napätie medzi Poľskom a Ukrajinou. Diplomatickú roztržku vyvolala prchká reakcia poľského prezidenta Karola Nawrockého, ktorého pobúrilo, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj koncom mája podpísal dekrét, ktorý jednej z elitných ukrajinských jednotiek udelil čestný titul Hrdinovia Ukrajinskej povstaleckej armády.

Nawrocki odkázal, že Zelenskyj týmto krokom „dodal kyslík ruskej propagande“ a následne navrhol, aby Poľsko odobralo prezidentovi Ukrajiny najvyššie štátne vyznamenanie – Rad bielej orlice.

Poľsko totiž príslušníkov UPA spája najmä s etnickou čistkou poľského obyvateľstva na území dnešnej severozápadnej Ukrajiny počas obdobia nemeckej okupácie.

Aj keď hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj odkazoval, že vojaci špeciálnych síl, ktorí iniciovali udelenie čestného titulu, nemali v úmysle uraziť Poliakov a názov spojený s UPA je pre nich symbolom odporu voči imperiálnej politike Moskvy, oheň bol už na streche.

Do Varšavy vycestoval Budanov

Diplomatická šarvátka vyeskalovala natoľko, že do Varšavy vycestoval šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie, niekdajšia hlava ukrajinských vojenských spravodajcov Kyrylo Budanov a jeho zástupca, skúsený diplomat Serhij Kyslycja, aby s Poliakmi danú tému prediskutovali a našli riešenie, ako z krízy von.

Web Wirtualna Polska následne zverejnil informáciu, že Kyjev ponúkol Varšave kompromis – údajne zvažoval premenovanie čestného titulu, ktorý Zelenskyj udelil jednotke špeciálnych operácií. Medzi diskutovanými možnosťami malo byť prepojenie názvu iba s tými členmi UPA, ktorí bojovali proti Sovietskemu zväzu.

Ukrajinský web Liga.net však vzápätí odcitoval zdroj blízky prezidentskej kancelárii, ktorý odkázal, že Kyjev sa nič nechystá premenovať.

Poľský prezident nakoniec Zelenskému rad, ktorý mu udelili v roku 2023 ako symbolické ocenenie pre ukrajinský národ, odobral. V Kyjeve sa k tomuto rozhodnutiu postavili po svojom. Ukrajinský prezident na sociálnej sieti zverejnil fotografie, na ktorých medailu posielajú do Varšavy – poštou.

Za Zelenského sa následne postavili jeho predchodcovia v úrade. Poľské vyznamenanie vrátil Leonid Kučma, Viktor Juščenko aj Zelenského politický oponent Petro Porošenko.

Zelenského kancelária poľské vyznamenanie do Varšavy poslala ako poštový balíček.Zdroj: FB/Volodymyr Zelenskyj

Zelenskyj v centre poľského politického boja?

Prezident Ukrajiny tvrdí, že Poliakom sa snažili vysvetliť, že čestný titul Hrdinovia UPA si vybrala samotná jednotka a on ako prezident nemohol podobnú požiadavku vojakov, ktorí bránia krajinu, zmietnuť zo stola.

Pre televíziu TSN povedal aj to, že jeho poľský kolega robí to, čo robil svojho času Viktor Orbán – pokúša sa vytĺkať politický kapitál prostredníctvom radikalizácie nálad proti Ukrajine.

„Nenávisť v spoločnosti vedie k ratingom. To je politický boj, ktorý sa však môže zle skončiť. Myslím si, že nemôžete politické dividendy zarábať na nenávisti,“ povedal s tým, že počas prvého stretnutia s Nawrockým po tom, čo sa ten stal minulý rok hlavou štátu, mu poľský náprotivok pri podávaní ruky daroval knihu o volyňskej tragédii.

Nawrocki, ktorý pred kandidatúrou na prezidenta viedol poľský Inštitút národnej pamäti, však tvrdí, že spor s Ukrajinou nesúvisí s poľským vnútropolitickým zápasom.

„Všetci vlastenci chápu zločiny, ktoré spáchali ukrajinskí nacionalisti na poľskej pôde. Aké dramatické momenty to boli. Spor sa týka vnímania historických otázok a toho, že v Poľsku neakceptujeme červeno-čiernu banderovskú vlajku,“ citovala televízia Polsat Nawrockého.

Parlamentné voľby sa v Poľsku uskutočnia budúci rok. Podľa aktuálnych volebných prieskumov by vyhrala Občianska koalícia premiéra Donalda Tuska so ziskom 33 percent hlasov.

Ukrajinská karta

Ukrajinský denník Európska pravda vo svojom pondelkovom editoriáli pripomenul, že v Poľsku v boji o voliča už dávno využívajú tzv. ukrajinskú otázku. Poukázal na to, že kritika Ukrajiny, UPA či vyťahovanie historických kontroverzných postáv, akou bol napríklad Stepan Bandera, sa tradične objavujú v kampaniach poľských pravicových politikov.

Zároveň píše, že s ukrajinskou kartou nehrá len ultrapravica a Nawrockého radikálny krok voči Zelenskému môže byť nástrojom v jeho súperení s premiérom Tuskom. Ak by totiž Tusk dostatočne nepodporil kritiku voči Ukrajine, oponenti ho môžu obviniť z toho, že je „proukrajinský“, čo podľa Európskej pravdy v súčasnom Poľsku znamená jediné – stigmu.

Denník približuje dôležitý kontext – keď Nawrocki podpísal dekrét o zbavení Zelenského vyznamenania, nešlo len o „potrestanie“ ukrajinského náprotivka. Hlavným cieľom pravdepodobne bolo predložiť dekrét na podpis Tuskovi. Samotný Tusk v spore zaujal zmierlivý tón – poukazoval na to, že z poľsko-ukrajinského diplomatického konfliktu profituje Moskva, a vyzýval oboch prezidentov, aby tlmili vášne.

Každý deň bez podpisu Nawrockému podľa Európskej pravdy dával zámienku na útok na premiéra. Aj preto Zelenského rozhodnutie vrátiť vyznamenanie Varšave denník označil za správne, keďže Tuska zbavilo politickej nutnosti tento dokument podpísať.

Poľský premiér Donald Tusk navštívil Ukrajinu viackrát. Narozdiel od poľského prezidenta.Zdroj: AP

Do Gdanska pôjde premiérka

„Ďalšia vec je, že rad nemusel byť odoslaný Novou poštou, existujú aj iné cesty,“ napísal denník, ktorý zároveň vysvetlil, prečo je dôležité, aby ukrajinský prezident tento týždeň odcestoval do Gdanska na medzinárodnú konferenciu o povojnovej obnove Ukrajiny.

„To najhoršie, čo by sa teraz dá spraviť, je spáliť mosty s Nawrockým,“ uviedla ďalej Európska pravda pripomínajúc dôležitosť strategického partnera, akým je pre Ukrajinu jej západný sused.

Nič zatiaľ nenasvedčuje tomu, že sa lídri oboch krajín v dohľadnej dobe uzmieria.

Kyjev počas víkendu odkázal, že o účasti Zelenského na konferencii sa ešte len rozhodne. V utorok nakoniec ukrajinská premiérka Julija Svyrydenková oznámila, že ukrajinskú delegáciu povedie ona. Nawrockého kancelária medzičasom pre zmenu informovala o tom, že Kyjev minulý týždeň na poslednú chvíľu zrušil dohodnuté stretnutie oboch lídrov vo Varšave.

Poľský novinár Dariusz Materniak však pripomína, že z každej krízy existuje východisko. „To, čo najsamprv treba urobiť, je hľadať riešenia deeskalácie. Takpovediac znížiť teplotu emócií, pretože tie sú veľké aj na jednej, aj na druhej strane. Žiaľ, nevidíme spoločné body. Vidíme dva monológy namiesto jedného dialógu. Toto treba zmeniť,“ zhodnotil pre ukrajinské Rádio Sloboda.

Pripomenieme, že Poľsko funguje ako logistický hub, cez ktorý na Ukrajinu prúdi humanitárna aj vojenská pomoc. Zároveň, že v Poľsku žijú státisíce Ukrajincov, ktorí sú dôležitou hybnou silou poľskej ekonomiky.

X XX

Senát USA podpořil rezoluci o ukončení války s Íránem. Obává se kroků Trumpa

Senát Spojených států v úterý podpořil legislativu o ukončení amerických úderů na Írán. Zatím však není jasné, jak tato rezoluce ovlivní konflikt s Teheránem. Administrativa prezidenta Donalda Trumpa se totiž snaží dojednat s islámskou republikou mírovou dohodu. Zákonodárci podle agentury AP sledují prezidentovy snahy o ukončení konfliktu, který zahájil, s obavami.

Senát, ve kterém mají většinu republikáni se již podesáté pokusil zastavit probíhající válku s Íránem. Úterní výsledek hlasování 50 ku 48 představuje překvapivý obrat.

Přestože je usnesení převážně symbolické, odráží rostoucí obavy řady republikánských zákonodárců jak ve Sněmovně reprezentantů, tak v Senátu, nejen ohledně války, ale také kolem memoranda o porozumění, které Trumpa administrativa uzavřela s Íránem s cílem ji ukončit.

 Sněmovna reprezentantů rezoluci schválila již začátkem měsíce. Hlasovala tehdy poměrem 215 ku 208, přičemž čtyři republikáni se připojili k demokratům a hlasovali pro rezoluci o válečných pravomocích.

Trumpova vláda už k financování války potřebuje souhlas Kongresu.

 X X X

Ministerka kultúry Šimkovičová ostro reaguje na kritiku herečky Pavlíkovej

Herečka Eva Pavlíková, ministerka Martina ŠimkovičováZdroj: Koláž Aktuality.sk

Po tom, čo herečka Eva Pavlíková upozornila na finančnú krízu festivalu Divadelná Nitra a skritizovala priority ministerstva kultúry, dočkala sa odpovede priamo od ministerky Martiny Šimkovičovej.

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová dnes reagovala na rozhovor s herečkou Evou Pavlíkovou, ktorý sme včera (22. júna) publikovali na webe Aktuality.sk.

Herečka, dlhoročne pôsobiaca v nitrianskom Divadle Andreja Bagara, v ňom poukázala na neistú budúcnosť medzinárodného festivalu Divadelná Nitra. Ten v súčasnosti čelí finančnej kríze a nie je jasné, z čoho o niekoľko mesiacov zorganizuje svoj jubilejný 35. ročník.

Pavlíková: Traktory sú pre ňu očividne prioritou

Herečka v rozhovore nešetrila kritikou na adresu súčasného vedenia rezortu kultúry. Pozastavila sa nad tým, kde ministerstvo hľadá financie, pričom poukázala na nákup záhradnej techniky za státisíce eur, kúpu autobusu pre SĽUK či financovanie zahraničných ciest.

„Pre pani Šimkovičovú sú traktory a kosačky dôležitejšie ako kultúrne centrá, festival Konvergencie či Divadelná Nitra. To ani nehovorím o tom, že neustále chodí s ochrankou, čo taktiež musí niečo stáť,” uviedla v rozhovore Pavlíková.

Zároveň ostro skritizovala zahraničné cesty ministerky. Považuje za absurdné, že človek, ktorý žije v rakúskom Kittsee a hlása, že kultúra má byť výlučne slovenská, cestuje za štátne peniaze do Talianska a Ameriky, pričom podľa herečky z týchto ciest vyplynulo len to, že bola navštíviť svoju dcéru.

Šimkovičová: Kultúra nie je iba divadlo

Reakcia ministerky kultúry na seba nenechala dlho čakať. V rozsiahlom statuse na sociálnej sieti odmietla tvrdenia, že by uprednostňovala techniku pred umením.

Vyjadrenia herečky Pavlíkovej označila za ukážku toho, ako sa časť umeleckej obce pozerá na svet výlučne cez optiku vlastných záujmov.

Vo svojom stanovisku zdôraznila, že jej úlohou nie je riadiť iba herectvo či jedno konkrétne divadlo a festival, ale zodpovedá za celý rezort. Do toho spadajú aj múzeá, galérie, knižnice, hrady, kaštiele či historické parky naprieč celým Slovenskom.

„Kultúra je všade tam, kde sa staráme o naše dedičstvo a odovzdávame ho ďalším generáciám. A mojou povinnosťou je starať sa o všetky jej podoby, nie iba o potreby tých, ktorí kričia najhlasnejšie,” napísala Šimkovičová.

Ministerka si zároveň neodpustila poznámku na adresu hercov, ktorí podľa jej slov radi poučujú a vyjadrujú sa o tom, akí sú Slováci hlúpi a nevzdelaní.

„Herci sa radi vyjadrujú, akí sú Slováci hlúpi a nevzdelaní. A oni ich veľmi radi o všetkom poučia. Myslím, že tu trafila pani Pavlíková vedľa a svedčia o tom aj komentáre pod článkami,” uviedla Šimkovičová, pričom v rozhovore žiaden podobný výrok nepadol.

Traktory sa kupovali pre kultúru, obhajuje rezort nákupy

Šéfka rezortu kultúry odmieta, že by sa technika kupovala namiesto kultúry, ale tvrdí, že sa kupovala pre kultúru. Ako argument uviedla potrebu zefektívnenia starostlivosti o národné pamiatky, ktoré ročne navštevujú desaťtisíce ľudí.

ministerka Martina Šimkovičová reaguje na Evu PavlíkovúZdroj: koláž/ FB/ M. Šimkovičová, TASR

Zamestnanci podľa nej nemôžu pracovať s niekoľko desaťročí starou technikou či prerezávať sa k hradom mačetou.

„Je zlé, že štát hospodári efektívnejšie, že šetrí verejné prostriedky?” pýta sa v závere svojho vyjadrenia Šimkovičová, pričom naznačila, že skutočným problémom pre kritikov môže byť len to, že z tohto konkrétneho nákupu nemajú priamy benefit ľudia z divadelného prostredia.

X X X

Rakúšania neverili vlastným očiam. Slovenský autobus v žalostnom stave viezol deti, smeroval až do Paríža

Rakúska polícia zastavila slovenský autobus, ktorého vodičovi kvôli vážnym technickým nedostatkom zakázala ďalšiu jazdu. 38 študentov z Ukrajiny a Ruska, ktorí išli z Bratislavy do Paríža, muselo prestúpiť na vlak, napísala agentúra APA.

Dramatické zábery, z ktorých mrazí: policajti ratovali muža z prevráteného horiaceho auta

Autobus zastavila polícia v pondelok v Hornom Rakúsku na diaľnici A8. Technická prehliadka ukázala okrem iného vážne nedostatky na motore, únik oleja a tiež to, že nie všetky bezpečnostné pásy na sedačkách boli použiteľné. Študentov z diaľnice na stanicu previezli taxíky.

V pondelok sa v Rakúsku dostal do problémov aj 22-ročný český vodič, ktorému polícia na diaľnici namerala 219 kilometrov za hodinu. Na mieste bola pritom povolená rýchlosť 130 kilometrov za hodinu. Policajti Čechovi, ktorý pri sebe nemal vodičské preukazy, predbežne zabavili vozidlo.

X X X

 Výbuchy na Kryme: Ukrajinci tvrdia, že zničili kľúčový most pre ruskú armádu

Ukrajinské Sily špeciálnych operácií (SSO) oznámili zničenie železničného mosta cez Severokrymský kanál, ktorý označili za strategickú vojenskú a logistickú tepnu ruských inváznych síl. Ukrajinské ministerstvo obrany medzitým informovalo o útokoch na sklad ropy v kerčskej tepelnej elektrárni či na distribučnú stanicu plynu v Simferopole. Všetky tieto miesta sa nachádzajú na Moskvou anektovanom polostrove Krym.

Čiernočierna tma. Krym vypína aj pouličné osvetleni.

Mesto Sevastopol na Kryme, ovládané Ruskom, v pondelok obmedzilo fungovanie verejnej dopravy, obchodov, kaviarní, uličných svetiel, prišiel aj zakáz vonkajších masových aktivít. Už predtým boli ohlásené limity predaja paliva. / Zdroj: Reuters

„Železničný most cez Severokrymský kanál na Kryme už neexistuje,“ uviedli ukrajinské Sily špeciálnych operácií na Facebooku. Most pri obci Rozdoľne bol podľa SSO súčasťou dopravného koridoru, ktorý slúžil na presun vojenského materiálu z Ruska cez Krym na zabezpečenie vojsk na južnom fronte, ako aj vnútri polostrova. SSO ďalej uviedli, že do operácie sa zapojili členovia hnutia odporu.

Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nemožno v podmienkach vojny bezprostredne nezávisle overiť. Moskva spomínané informácie nekomentovala.

K masívnym víkendovým útokom sa prihlásili Sily bezpilotných systémov Ozbrojených síl Ukrajiny, ktoré zverejnili video z operácie. Zasiahli viacero kľúčových cieľov. / Zdroj: Sily bezpilotných systémov OS Ukrajiny

Server RBK-Ukrajina dnes s odvolaním sa na telegramový kanál Krymskyj veter napísal, že v kerčskej tepelnej elektrárni po útoku vypukol požiar a polovica Krymu zostala bez elektrického prúdu. O výpadkoch v dodávkach elektriny podľa agentúry AP informoval aj miestny dodávateľ energie, pripísal ich však technickým poruchám.

Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo Krym v roku 2014 po tom, ako prozápadní demonštranti v Kyjeve zvrhli proruského prezidenta Viktora Janukovyča. V tom čase podporilo aj povstanie separatistov v Donbase na východe Ukrajiny. Vo februári 2022 spustilo rozsiahlu vojenskú inváziu do susednej krajiny. Ukrajina sa ruskej armáde bráni, pričom súčasťou bojov sú vzdušné útoky oboch strán.

Elitné komando sa vrátilo na Krym: Rusom rozmlátilo člny aj vzácnu Čajku. Pochválilo sa únikom pred paľbou

Podľa AP sa ukrajinské ozbrojené sily snažia strategicky dôležitý polostrov izolovať. Na Krym čoraz intenzívnejšie útočia ukrajinské drony. Ich cieľom je ropná infraštruktúra alebo mosty spájajúce polostrov s pevninou. Cieľom útokov je zabrániť ruskej armáde využívať Krym ako základňu pre operácie proti Ukrajine.

Na polostrove v poslednom čase panuje nedostatok pohonných hmôt a úrady po novom zakázali ich predaj civilistom. Obyvatelia sa musia vyrovnávať aj s odstávkami elektrického prúdu. Ruské okupačné úrady na Kryme podľa AP zrušili aj športové podujatia, súťaže a tréningy pre deti alebo oznámili rušenie letných detských táborov, a to až do 1. septembra.

XX X

Výtka zástupkyni z bitcoinové kauzy spadla pod stůl. Do hry ji ale může vrátit její nadřízený.

V části vyjádření, které olomoucký vrchní žalobce Radim Dragoun vyčítal státní zástupkyni Petře Lastovecké, kárný senát porušení neshledal. Ilustrační foto: Ministerstvo spravedlnosti

Kárný senát Vrchního soudu v Praze zrušil výtku, kterou uložil olomoucký vrchní žalobce Radim Dragoun státní zástupkyni Petře Lastovecké kvůli jejímu rozhovoru souvisejícímu s takzvanou bitcoinovou kauzou. Věc vrátil Dragounovi k dalšímu řízení. Proti úternímu rozhodnutí kárného senátu nelze podat stížnost.

Předseda kárného senátu Jan Kadlec vysvětlil, že senát mohl výtku bez dalšího zrušit, rozhodl se ale věc Dragounovi vrátit. Má znovu zvážit, jestli skutečně došlo k porušení povinnosti státní zástupkyně a jestli je uložení výtky namístě. Část vyjádření, které Dragoun Lastovecké vyčítal, podle kárného senátu teoreticky mohla znamenat porušení povinností, v jiných ale senát porušení neshledal. Rozhodnutí podle Kadlece nepředjímá, jak má Dragoun rozhodnout.

„Mám pocit, že kárný senát řekl přesně to, co jsem říkala já, že žádný státní zástupce není nepostižitelný, ale že se to musí udělat podle zákona,“ řekla po vynesení rozhodnutí novinářům Lastovecká. Dragoun uvedl, že rozhodnutí vnímá jako mezitímní. „Nebylo rozhodnuto v celém meritu věci,“ řekl. Svůj další postup nechtěl předjímat.

Výtka shledána nepřezkoumatelnou

Formulace výtky je podle Kadlece také nepřehledná, nemá správné náležitosti, a je proto nepřezkoumatelná. Dragoun také předem nezjistil postoj Lastovecké k případnému provinění. Pokud by výtku chtěl uložit znovu, musí dát státní zástupkyni prostor se vyjádřit. Kadlec doplnil, že Lastovecká navíc rozhovor poskytovala ve specifické situaci, kterou sama nevyvolala.

Výtka se týkala mediálního rozhovoru Lastovecké o takzvané bitcoinové kauze. Vyjadřovala se v něm k tomu, proč ji Dragoun vyloučil z vyšetřovacího týmu pro její údajnou podjatost. Podle Dragouna Lastovecká svým vyjádřením v rozhovoru ohrozila důvěru v činnost státního zastupitelství a odbornost postupu v probíhajícím přípravném řízení. Dragoun v úterý kárnému senátu řekl, že podle jeho názoru v rozhovoru zazněly zkreslující a zavádějící informace. Odpovědi Lastovecké podle něj navozovaly dojem, že v kauze nepostupovalo státní zastupitelství standardně.

Lastovecká: Nic jsem neporušila

Podle Lastovecké Dragoun nepostupoval při udělení výtky v souladu se zákonem. Za nezákonné označila i své vyloučení z vyšetřovacího týmu. Uvedla, že sice respektuje právo státního zástupce sestavit si vlastní tým, pokud ale existovalo podezření na její podjatost, mělo se o tom rozhodnout řádně. Stejně respektuje i právo na udělení výtky, i u toho je ale podle ní nutné zákon dodržet. Lastovecká trvala na tom, že v rozhovoru nic neporušila, a odmítla, že by se v něm dopustila spekulací.

Bývalý ministr spravedlnosti Pavel Blažek, který čelí obvinění v takzvané bitcoinové kauze. Ilustrační foto: Úřad vlády ČR

Deník N dříve uvedl, že Lastovecká navrhla v lednu na uzavřené poradě k bitcoinové kauze obvinit exministra spravedlnosti Pavla Blažka (dříve ODS). Jako důvod viděla to, že přijal kryptoměny od odsouzeného drogového dealera. Následovalo její stažení z pracovního týmu. Policie později začala Blažka, došlo k tomu ale až minulý měsíc. Viní ho z praní špinavých peněz a ze zneužití pravomoci úřední osoby. Blažek obvinění odmítá. Lastoveckou bývalý ministr v minulosti kritizoval kvůli dozorování brněnské bytové kauzy související s tamní ODS.

Výtka a rezignace

Vedení státního zastupitelství se k informacím médií vyjádřilo na tiskové konferenci v polovině března. Lastovecká případ komentovala pro web Českého rozhlasu a Radiožurnál zhruba o měsíc později. Některé informace z rozhovoru zazněly podle kárného senátu ale už dříve – právě na tiskové konferenci státního zastupitelství.

Lastovecká počátkem června rezignovala, jako důvod uvedla ztrátu důvěry ve vedení státního zastupitelství. K odchodu ji definitivně přesvědčila právě výtka od Dragouna. Funkce Lastovecké zanikne ke konci srpna. Na projednání výtky kárným senátem Lastovecká i přes svou rezignaci trvala.Redakce České justice 

X X X

 Dokonaný zvrat: Dušan Kováčik je späť.

Život bývalého špeciálneho prokurátora sa zmenil po verdikte Najvyššieho súdu.

Zažil pád na absolútne dno. Ešte nedávno sa zdalo, že jeho kariéra definitívne skončila v troskách. Dnes je ale všetko inak. Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik je po prelomovom zrušení rozsudku, pre ktorý dva roky obliekal väzenský mundúr, oficiálne späť v radoch generálnej prokuratúry.

Aktuálne je tak Kováčik prokurátorom generálnej prokuratúry. Keďže jeho právoplatné odsúdenie za korupciu už neplatí, museli ho znova zaradiť medzi prokurátorov.

Pre Aktuality.sk to potvrdila hovorkyňa generálnej prokuratúry Jana Tökölyová. „Dušan Kováčik je prokurátorom, ktorý má pozastavený výkon funkcie prokurátora. V tomto období nemá práva ani povinnosti prokurátora,” napísala.

Pozrite si náš videoprofil Dušana Kováčika:

Do práce nechodí

V praxi to znamená, že Kováčik zrejme opäť poberá aj časť platu, na ktorý sa mu skladajú ľudia. Keďže má oficiálne prerušený výkon funkcie, každý mesiac by mal podľa zákona dostávať tretinu prokurátorského platu, teda približne 1500 eur v čistom.

Kováčika formálne zaradili na trestný odbor. Podľa dokumentu, ktorú získala naša redakcia, jeho meno figuruje aj v oficiálnej evidencii dochádzky. Do práce však bývalý špeciálny prokurátor reálne nechodí, lebo funkciu má stále pozastavenú.

„Dočasné pozastavenie výkonu funkcie prokurátora platí ešte od roku 2020, keď o tom rozhodla generálna prokuratúra,” vysvetlil pre náš portál Kováčikov advokát Erik Magál.

Bývalý špeciálny prokurátor je totiž naďalej stíhaný v troch rôznych kauzách, ktoré sú v rôznom štádiu riešenia. Cez advokáta sme Kováčika oslovili aj s otázkou, či si bude nárokovať doplatenie mzdy za obdobie, keď platil odsudzujúci rozsudok. Zatiaľ neodpovedal.

Dvojaký kilometer?

Kováčik sa v nedávnom rozhovore u štátom platenej videoblogerky Mimi Šramovej sťažoval, že nemôže chodiť do práce, hoci jeho kolega, obvinený prokurátor Michal Šúrek, môže. „Je to doslova a do písmena dvojaký kilometer,“ povedal v rozhovore.

Šúrek kedysi dozoroval prípad Kováčika, medzitým ho obvinila inšpekcia a zhruba na šesť mesiacov mu na generálnej prokuratúre pozastavili výkon funkcie. Nechodil do práce a poberal polovicu platu. Podobnú situáciu mala aj prokurátorka Katarína Kučerková, ktorú stíhajú za legalizáciu príjmov z trestnej činnosti a jej manžel expolicajt Marián Kučerka je právoplatne odsúdený za korupciu.

Odvolaný

Kováčikovi pôvodne zanikla funkcia prokurátora po tom, ako ho Najvyšší súd v máji 2022 právoplatne odsúdil za korupciu. Podľa zákona totiž generálny prokurátor odvolá prokurátora z funkcie, ak „prokurátor bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený pre úmyselný trestný čin“. Generálna prokuratúra o tom v deň rozsudku aj informovala:

„Služobný pomer prokurátora zanikne odvolaním z funkcie prokurátora dňom, keď bolo prokurátorovi doručené rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie, ak v rozhodnutí o odvolaní z funkcie nie je uvedený neskorší deň. Rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie sa musí doručiť prokurátorovi do vlastných rúk.“

Kováčik môže definitívne v rezorte skončiť už o niekoľko mesiacov. Podľa zákona ho totiž môže generálny prokurátor odvolať, keď dosiahne vek 65 rokov, a to sa stane v januári.

Zvrat na Najvyššom súde

V Kováčikovom prípade ale po jeho dovolaní, ku ktorému sa pripojil aj minister spravodlivosti Boris Susko, nastal zvrat. Senát Najvyššieho súdu pod vedením Martiny Zeleňákovej vlani krátko pred Vianocami konštatoval, že bol porušený zákon v jeho neprospech a odsudzujúci rozsudok za korupciu mu zrušil.

Obžaloba sa tak vrátila na špecializovaný súd, na stôl zákonného sudcu Petra Pulmana. Ten ju však krátko potom odmietol, pretože zistil závažné procesné chyby, spočívajúce v porušení práva obvineného Kováčika na obhajobu a na spravodlivý proces.

Okrem toho prokurátor podľa sudcu nepredložil úplné spisy, ktoré by obsahovali všetky dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní. Obžaloba podľa sudcu Pulmana nespĺňa náležitosti podľa Trestného poriadku. Prokurátor sa však proti rozhodnutiu sudcu odvolal a o prijatí alebo neprijatí obžaloby tak ešte rozhodne Najvyšší súd.

Zrušené zrušením

Od decembra minulého roka teda Kováčik nie je právoplatne odsúdený, a to v praxi znamená, že je z neho znovu prokurátor. Podľa zákona o prokurátoroch sa totiž rozhodnutie generálneho prokurátora „zrušuje zrušením právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bol prokurátor odsúdený pre úmyselný trestný čin”.

A keďže sa už nemá kam vrátiť, lebo špeciálna prokuratúra medzičasom zanikla, stal sa z neho prokurátor generálnej prokuratúry, tak ako z väčšiny jeho bývalých kolegov z ÚŠP.

Celkovo bývalý špeciálny prokurátor nevykonáva funkciu prokurátora už od 22. októbra 2020, kedy ho NAKA zadržala pri akcii Božie mlyny. Kováčika po nej obvinili z prijatia 50-tisícového úplatku ktorý mal podľa vyšetrovateľa zobrať za to, že sa angažoval v prípade stíhaného Ľubomíra Kudličku, ktorého považujú za mafiánskeho bosa.

Kováčik mal zariadiť, že jeho podriadená nepodá sťažnosť proti verdiktu, ktorým Kudličku pustili z väzby. Bývalý špeciálny prokurátor do nej po akcii Božie mlyny, naopak, putoval. V novembri 2020 sa napokon Dušan Kováčik funkcie prvého muža špeciálnej prokuratúry vzdal.

Bývalého špeciálneho prokurátora pôvodne obžalovali z podporovania zločineckej skupiny, zneužívania právomoci verejného činiteľa a prijímania úplatku a v prvom kole ho za časť skutkov aj odsúdili.

Najvyšší súd ho v máji 2022 poslal do väzenia na osem rokov. O dva roky neskôr ho však z výkonu trestu prepustili po zásahu ministra spravodlivosti Borisa Suska, ktorý podal už spomínané dovolanie na Najvyšší súd.

No a dovolací súd v decembri 2025 právoplatný rozsudok zrušil. Konštatoval zaujatosť vyšetrovateľa Pavla Ďurku, ktorý na prípade pracoval a aj dvoch sudcov, ktorí v prípade rozhodovali.

Úplatok v knihe

Okrem už spomínaného prípadu čelil Kováčik aj druhej obžalobe a v tomto ďalšom prípade je neprávoplatne odsúdený za prijatie iného úplatku. Predseda špecializovaného súdu Michal Truban ho v roku 2024 uznal vinným za to, že mal zobrať 50-tisícový úplatok ukrytý v knihe s vyrezanými stranami.

Podplatiť ho mal podnikateľ Peter Košč s kontaktmi na bezpečnostné zložky vrátane SIS. Aj jeho pôvodne v prípade stíhali, obvinenie mu po vládnej novele trestných kódexov zrušili pre premlčanie.

Ku skutku malo totiž dôjsť ešte v roku 2016, ale NAKA obvinila Košča až v roku 2021. Stalo sa tak teda po približne piatich rokoch a nová premlčacia doba pri podplácaní je už len tri roky.

Košč podľa obžaloby chcel, aby vtedajší špeciálny prokurátor zariadil, že vyšetrovanie v dvoch prípadoch pôjde do stratena. Prvý sa dotýkal priamo jeho a podozrení z pozemkových podvodov. V druhom mal lobovať za kamaráta, policajta Jozefa Reháka, ktorý kedysi šéfoval policajným odposluchom a v tom čase ho podozrievali zo spolupráce s mafiou.

Uveril Slobodníkovi

Podľa sudcu Trubana v tomto prípade dokazovanie pred súdom dostatočne preukázalo, „že skutok sa stal a má znaky trestného činu, konkrétne zločinu prijímania úplatku“. Kľúčovému svedkovi Bernardovi Slobodníkovi, ktorého obhajoba spochybňovala ako nedôveryhodného, sudca uveril.

Ako uviedol, v Slobodníkových výrokoch pred súdom síce našiel sporné skutočnosti, no „neexistujú závažné pochybnosti“, ktoré by viedli k záverom, že skutok sa nestal alebo nie je trestným činom.

Stretnutie v Očistci

Kováčik a Slobodník sa pred niekoľkými dňami stretli na špecializovanom súde ako obžalovaní v kauze Očistec. Práve výpovede Slobodníka ako spolupracujúcej osoby sú v prípade dôležité. Obhajoba aj politické špičky sa však snažia Slobodníka spochybniť.

Zároveň vládna koalícia pripravila v poradí už tretiu novelu trestných kódexov, ktorá má zásadným spôsobom okresať možnosť využitia kajúcnikov v trestných konaniach aj benefity, ktoré im za to orgány činné v trestnom konaní môžu poskytnúť.

Novela ministra spravodlivosti Borisa Suska je aktuálne v parlamente a v prípade schválenia poslancami má platiť od prvého novembra 2026.

Časť ustanovení sa však má týkať aj prípadov, ktoré sú už rozbehnuté, a teda aj už spomínaného Očistca. Ide o zmeny, ktoré sa týkajú výpovedí kajúcnikov. Po novom napríklad takéto svedectvo nemá byť dôvodom pre odsúdenie, ak nie je podporené inými dôkazmi. Týmto iným dôkazom ale nesmie byť výpoveď ďalšieho kajúcnika.

X X X

Vojna s Iránom sa pre USA skončila katastrofou. V porovnaní s tým, čo prepukne možno už o pár týždňov, je to stále nič.

• Za nafúkanosť Donalda Trumpa zaplatia všeci.
• Bez ohľadu na to, či a kedy bude podpísaná finálna dohoda medzi Iránom a USA, sa v plnej miere potvrdilo to, čo sa črtalo už na konci marca 2026.
• Donald Trump nelegitímnym a zbabraným útokom na Irán spôsobil najťažšiu geopolitickú porážku Spojených štátov od Vietnamskej vojny.
• Tak ako v roku 1975 Američania potupným spôsobom utekali zo Saigonu, tak sa v roku 2026 „odpratali“ z okolia Perzského zálivu.
• Iránsky režim sa udržal pri moci, a získal bezprecedentné postavenie pri rozhodovaní o Hormuzskom prielive.
• Naopak, špekuluje, sa že USA budú musieť platiť za škody, ktoré spôsobili a je jednoznačné, že sa pripravili o spojencov – od Saudskej Arábie a Katar, cez Omán po Kuvajt či Spojené arabské emiráty.
• A to najhoršie samotní Američania – a s nimi aj zvyšok sveta – ešte len schytajú.
• Ropa síce aktuálne lacnie, no je stále drahšia než pred vojnou a škody, ktoré medzičasom vznikli na ropných zariadeniach a v samotnej ekonomike sú podľa mnohých expertov nenapraviteľné.
•  

X XX

Európa otvára Ukrajine špeciálnu rezervu. Pri veľkých útokoch môžu zasiahnuť elitní odborníci

Ukrajina posilňuje ochranu kritickej infraštruktúry v spolupráci s európskymi partnermi a získala prístup k Rezervu kybernetickej bezpečnosti EÚ. Podľa ukrajinského ministerstva digitálnej transformácie bude môcť počas rozsiahlych hackerských útokov požiadať o pomoc európskych expertov.

Dohodu na jar ratifikovala Najvyššia rada Ukrajiny. Právne postupy už podľa ministerstva dokončila aj Európska únia, takže mechanizmus núdzovej kybernetickej podpory oficiálne začal fungovať.

Iniciatíva vznikla v rámci Aktu o kybersolidarite EÚ a jej správu zabezpečuje Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť ENISA. Ukrajina vďaka nej získava priamy prístup k službám preverovaných súkromných spoločností špecializovaných na kybernetickú ochranu.

Bratislavskí policajti zadržali hekera, ktorý páchal počítačovú trestnú činnosť v Nemecku

Bratislavská polícia v spolupráci s políciou zo Stuttgartu zadržala v rámci akcie „hacker“ v Rovinke v okrese Senec 38-ročného Sergeiiho P. z Ukrajiny. / Zdroj: Polícia SR/facebook

V prípade útokov na štátne informačné systémy, webové stránky, elektrické siete alebo inú kritickú infraštruktúru bude môcť Kyjev zaslať žiadosť o podporu. Európski odborníci majú pomáhať pri rýchlom zastavení a lokalizácii útoku, analýze hrozieb aj odstraňovaní následkov s cieľom čo najskôr obnoviť fungovanie systémov.

Ukrajinský parlament však zatiaľ v druhom čítaní neschválil vytvorenie národných Kybersíl. Návrh zákona č. 12349 Najvyššia rada podporila v prvom čítaní ešte v októbri 2025. Dokument mal legislatívne zakotviť Kybersily ako samostatný druh síl v štruktúre Ozbrojených síl Ukrajiny.

V marci 2026 odborníci a autori návrh dopracovali. Počítal nielen s obrannými opatreniami, ale aj s prechodom k aktívnej kybernetickej obrane, zavedením odmien za úspešné digitálne operácie a vytvorením osobitného civilného „kyberodporu“.

V júni 2026 Aparát Najvyššej rady oznámil, že návrh zákona bol plne pripravený a dopracovaný na druhé čítanie. Nový druh vojsk sa má zameriavať na spravodajskú činnosť v digitálnom priestore a vojenské kybernetické operácie pod priamym velením hlavného veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny.

Podľa portálu Militarnyi už príslušné jednotky v praxi úlohy plnia, no pre chýbajúci základný zákon zostávajú právne neukotvené. Poslanec Oleksandr Fedienko upozornil, že rôzne inštitúcie niekedy v kybernetickej oblasti „súťažia medzi sebou“ namiesto toho, aby koordinovane čelili nepriateľovi. Po legalizácii Kybersíl by podľa neho vzniklo velenie, ktoré zosúladí vykonávanie kybernetických operácií.

 X X X

Unikli záznamy tajného spolku technologických a politických elít. Viedli debaty o tretej svetovej, budovaní kultu aj antikristovi.

Na verejnosť sa dostali interné záznamy tajnej organizácie Dialóg, ktorú v roku 2006 založil investor a spoluzakladateľ spoločností PayPal a technologického giganta Palantir Technologies Peter Thiel. Skupina združuje vplyvných politikov, investorov, manažérov zo Silicon Valley, akademikov, náboženských predstaviteľov aj ďalšie verejne známe osobnosti.

Investor do technológií a miliardár Peter Thiel počas Republikánskeho národného konventu v Clevelande.

Detaily o fungovaní organizácie, zozname členov a témach pripravovaného stretnutia zverejnila švajčiarska hackerka Maia Arson Crimew, ktorá o prípade hovorila aj s časopisom WIRED. Podľa uniknutých údajov sa najbližšie podujatie uskutoční v druhom augustovom týždni neďaleko Dublinu a má sa na ňom zúčastniť 222 hostí.

Program stretnutia obsahuje diskusie s názvami ako „Navigácia v tretej svetovej vojne“, „Budovanie kultu“ či „Budovanie strany“. Súčasťou má byť aj téma „Aký je váš sexuálny život?“, pričom pridružená aplikácia má ponúkať zoznamovanie pre „výnimočných“ ľudí.

Dialóg funguje výlučne na pozvánky a podľa dostupných informácií platí, že obsah stretnutí zostáva neverejný. V uniknutých registračných záznamoch sa nachádza napríklad americký generál Alexus Grynkewich, veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe a šéf európskeho velenia Spojených štátov. Uvedený je ako účastník od roku 2021.

Obrovský výbuch: Raketa patriaca miliardárovi Bezosovi explodovala na odpaľovacej rampe

Adresár má obsahovať aj mená úradujúcich predstaviteľov americkej vlády vrátane ministra financií Scotta Bessenta, amerických senátorov, bývalého amerického spravodajského predstaviteľa pre Blízky východ či zakladateľov a riaditeľov veľkých amerických firiem pracujúcich s citlivými dátami. Podľa portálu Axios sa na podujatí v minulosti zúčastnila aj estónska podpredsedníčka Európskej komisie Kaja Kallasová, Elon Musk či Garry Kasparov, upozornil denník SME.

Axios už v roku 2025 informoval, že Dialóg pripravuje expanziu vrátane kúpy nehnuteľností na výstavbu kampusu na predmestí Washingtonu. Anonymný zdroj pre portál uviedol, že skupina „aktívne udržiava svoje vnútorné fungovanie v tajnosti a skrýva ho pred verejnou kontrolou“. Podľa toho istého zdroja jej uzavretosť umožňuje účastníkom hovoriť o kontroverzných myšlienkach, ktoré by inde neprezentovali.

Uniknuté registračné formuláre ukazujú, že členov Dialógu spájajú najmä témy umelej inteligencie, dlhovekosti a predpovedí budúcnosti. Niektorí účastníci očakávajú, že AI zásadne zmení prácu, vojnu, vzdelávanie aj náboženstvo, iní varujú pred vytláčaním ľudí z trhu práce či útokmi na dátové centrá. Jeden z účastníkov vo formulári napísal: „Spoločenská degenerácia sa bude naďalej zrýchľovať.“

Záznamy sa nachádzali v komerčnej databáze Airtable a boli dostupné cez web dialog.org každému, kto si zobrazil zdrojový kód stránky. Formuláre mali obsahovať aj citlivé údaje o politickom zmýšľaní členov.

Zvonenie, potlesk, jasot. Muskova SpaceX vstúpila na burzu.

Pozornosť púta aj samotný Thiel, ktorý sa podľa The New York Times presťahoval do Buenos Aires a stretol sa s argentínskym prezidentom Javierom Mileim. V Argentíne mal diskutovať aj o antikristovi, téme, ku ktorej sa opakovane vracia. Vo februári 2025 o nej hovoril aj v Bratislave s bývalým ministrom vnútra a konzervatívnym politikom Vladimírom Palkom.

Podľa zdrojov blízkych Thielovi sú za jeho odchodom do Argentíny čiastočne obavy zo smerovania Spojených štátov. Juhoamerická krajina má preňho predstavovať aj možné útočisko v prípade globálneho konfliktu, keďže je relatívne vzdialená od potenciálnych svetových ohnísk napätia. Ďalším dôvodom majú byť jeho obavy z vývoja umelej inteligencie.

 X X X

 Turisti zostali v šoku: Mení ikonická Téryho chata otváracie hodiny?

Téryho chata v Malej Studenej doline vo Vysokých TatráchZdroj: TASR.

Na sociálnych sieťach sa objavila fotografia oznamu z dverí Téryho chaty, ktorá okamžite vyvolala búrlivé diskusie.

VYSOKÉ TATRY: Vysokohorské chaty vo Vysokých Tatrách sú pre turistov symbolom istoty a bezpečia v nevyspytateľných horských podmienkach. Keď sa preto na sociálnych sieťach objavila fotografia oznamu z dverí Téryho chaty, okamžite to vyvolalo búrlivé diskusie.

Mnohí ľudia nadobudli pocit, že najvyššie položená celoročne otvorená chata vo Vysokých Tatrách prechádza na obmedzený režim a na turistov v núdzi už v noci nečaká otvorená.

Fotografia zachytáva oznam, podľa ktorého je Téryho chata otvorená denne od 09:00 do 20:00 hod. Komentujúci začali okamžite špekulovať, či chata upustila od svojej tradičnej dostupnosti „nonstop“.

Časy platia pre bufet, nie celú chatu

Do celej situácie vnáša vysvetlenie nová prevádzkovateľka chaty Júlia Viktória Imriščáková. Celá „kauza“ vznikla z nepochopenia oznamu, ktorý prevádzkovateľka na dvere zavesila ešte vlani v novembri. Otváracie hodiny sa týkajú bufetu, nie celej chaty.

„Uvedený čas sa striktne týka iba poskytovania reštauračných služieb a bufetu. Označuje dobu, kedy si turisti môžu zakúpiť jedlo či nápoje. Chata zostáva naďalej otvorená nonstop, dvere nezamykáme,“ hovorí Júlia Viktória Imriščáková.

Samotná Téryho chata tak svoje brány nezatvára do časovo obmedzeného režimu, ako sa mnohí diskutujúci na sociálnych sieťach domnievajú. Pre turistov v núdzi, ubytovaných hostí či nahlásené horolezecké skupiny funguje v klasickom nepretržitom režime. Ak dorazíte o polnoci, dvere zatvorené nenájdete.

Nová prevádzkovateľka Téryho chaty ďalej vysvetľuje, že označenie otváracích hodín bufetu si vyžaduje legislatíva. Keďže personál nemôže vydávať stravu 24 hodín denne, na bufete nemôže byť napísané „otvorené nonstop“.

Tabuľka s prevádzkovou dobou visí na dverách podľa Júlie Viktórie Imriščákovej od novembra minulého roka: „Viac ako pol roka si ju nikto nevšímal, až kým ju niekto nezačal na internete interpretovať nesprávnym spôsobom“.

Podľa iných môže ísť len o čas výdaja stravy

Aj podľa časti komunity však môže byť realita na mieste iná a oznam môže znamenať len formálne splnenie zákona.

Pozitívnu osobnú skúsenosť z uplynulých dní potvrdil aj turista Marek: „Boli sme včera, prišli sme hore 8:25 a nebol absolútny problém. Pekne nás obslúžili, aj jedlo a pitie, takže až tak to nevyzerá.“ Na logické vysvetlenie poukázal aj Ján, podľa ktorého chata pravdepodobne funguje nepretržite a vyznačený čas definuje iba prevádzku obsluhy v jedálni.

X XX

KOLKO  MILIONOV  LETOS  KFF?

OD  CHEMAPOLU  KFF  ZA  70  MILIONOV  ROČNE  KFF  STŮPA

Do Varů přijedou Hoffman, Binocheová a Keitel. Místo ohňostroje bude dronová show nad Thermalem

Hosty blížícího se filmového festivalu v Karlových Varech budou francouzská herečka Juliette Binocheová a američtí herci Dustin Hoffman, Harvey Keitel, Jeffrey Wright, Kevin Bacon a Kyra Sedgwicková. Pořadatelé to oznámili na úterní tiskové konferenci. Spolu s tím odhalili také zahajovací a zakončovací film i podobu show, která tradičně doprovází zahájení před hotelem Thermal. Dvojnásobně jubilejní přehlídka se koná od 3. do 11. července.

Dvěma Oscary oceněný Dustin Hoffman si na slavnostní zahájení přijde pro Křišťálový glóbus za mimořádný umělecký přínos světové kinematografii. Festival na jeho žádost promítne snímek Mikea Nicholse Absolvent, který Hoffmana herecky proslavil.

Držitelka Oscara, Césara a čtyř Evropských filmových cen Juliette Binocheová převezme Křišťálový glóbus za mimořádný umělecký přínos světové kinematografii. Festival k té příležitosti uvede snímky Věrná kopie, Tři barvy: Modrá a dokumentární esej V nás, pod nímž je Binocheová podepsána jako režisérka.

 Na sobotním zakončení 60. ročníku přehlídky přebere cenu také uznávaný kameraman, držitel tří Oscarů a sedmi dalších oscarových nominací Robert Richardson. Ještě předtím ale spolu s kameramankou a debutující režisérkou Janou Hojdovou osobně uvede svůj dokumentární portrét Robert Richardson: The White Devil.

Cenu prezidenta získá americký herec, držitel cen Tony, Emmy, Zlatého glóbu a také nominace na Oscara Jeffrey Wright. Ten ve Varech už kdysi představoval pro něj průlomové životopisné drama Basquiat. K Wrightově poctě se snímek Juliana Schnabela objeví i v letošním programu.

Festival už potřetí navštíví americký herec Harvey Keitel, aby osobně doprovodil projekci Scorseseho Špinavých ulic. Herci, producenti a manželé Kyra Sedgwicková a Kevin Bacon se svými dětmi Travisem a Sosie společně představí hororovou komedii Family Movie.

Švédský herec Stellan Skarsgård, loni ve Varech oceněný Křišťálovým glóbem za mimořádný umělecký přínos světové kinematografii, se představí v nové festivalové znělce. Režíroval ji jako obvykle Ivan Zachariáš.

Pořadatelé už dříve oznámili, že Cenu prezidenta převezmou američtí herci a filmaři Maggie Gyllenhaalová a Jesse Eisenberg a také slovenská herečka a později diplomatka Magda Vašáryová. Známý je také kompletní soutěžní i nesoutěžní program.

Fotbalové zahájení, melancholický konec

Jubilejní 60. ročník Mezinárodního filmového festivalu Karlovy Vary zahájí argentinsko-španělský dokument Zápas století. Snímek v režii Juana Cabrala a Santiaga Franca mapuje nezapomenutelné utkání mezi Argentinou a Anglií na mistrovství světa ve fotbale v roce 1986.

„Jeden z nejvíce strhujících filmů na letošním festivalu v Cannes dokazuje, že některé ikonické okamžiky ze sportovní historie se dotýkají samotné podstaty lidské existence,“ říká umělecký ředitel festivalu Karel Och.

Festival symbolicky uzavře projekce melancholického kriminálního dramatu Noaha Segana The Only Living Pickpocket in New York. Ve snímku, který si odbyl světovou premiéru na Sundance, se představí John Turturro v roli kapsáře v nebezpečném závodě s časem.

Zahajovací koncert Vary Special Show dostal pod palec DJ a producent NobodyListen. „Koncept celé show je pro mě potkávání, které je pro karlovarský festival typické. Proto jsem chtěl pozvat tak velký počet různorodých hostů, protože propojování pro mě ztělesňuje festival,“ přibližuje hudebník.

Na pódiu se postupně vystřídají Matěj Ruppert, Roman Holý, Lenka Dusilová, Dan Bárta, Yzomandias, Vladimir 518, Akira, Annet X a sbor Vocal Crew by Unique. Na koncert tentokrát místo tradičního ohňostroje naváže dronová show.

Karlovarská filmová přehlídka potrvá od pátku 3. do neděle 11. července. Jednoduchý vizuál z dílny Studia Najbrt nese motiv rozvinutého červeného koberce.

X XX

 PREĆO  MÁLO  DĚTÍ?

VINOU  MUŽOU,  ŽEN?

S  NOVÝMI  PARTNERY  VŽDY  ÚSPECH…

Neplodnost si zaslouží řešení,‘ tvrdí bioložka. Vyvíjí diagnostický kit pro kontrolu kvality spermií

Až 200 milionů lidí na světě má problémy s početím. Reprodukční bioložka Kateřina Komrsková a její tým proto vyvinuli metodu, která umožňuje lépe hodnotit kvalitu spermií a vybírat ty s nejvyšší šancí na úspěšné oplodnění. „Naším cílem je sebediagnostický test pro muže vhodný na domácí použití a důraz na prevenci,“ říká vědkyně pro Radiožurnál.

Lidí, kteří mají problém s početím potomka přibývá. Jak moc velký problém to ve společnosti skutečně je?
Je to obrovský problém, který si zaslouží řešení. To ale musí být komplexní. Nestačí pouze navyšovat kapacity center asistované reprodukce a soustředit se na samotné početí. Jde také o odpovědnost – nejen za vznik nového života, ale i za budoucnost našich dětí a dalších generací.

 S oddalováním rodičovství vyvstávají také společenské a generační otázky. Dítě by mělo mít právo i na prarodiče, je přesvědčena reprodukční bioložka Kateřina Komrsková

Čistě laicky řečeno, vy jste tedy se svým týmem dokázala oddělit zdravé spermie od těch nezdravých?
Je to tak. Objevili jsme funkci jednoho proteinu, který má podle databáze číslo 46. Odtud také pramení název našeho projektu – Molekula 46. Číslo 46 zároveň odkazuje k počtu chromozomů v lidské buňce, kterých je po spojení spermie a vajíčka 2×23. Z mého pohledu je to tedy takové magické reprodukční číslo.

Na základě tohoto výzkumu jsme zjistili, že jsme schopni oddělit špatné spermie od dobrých, protože v dobrých spermiích se protein 46 nachází uvnitř hlavičky. Pomocí kombinace protilátek a magnetických částic jsme tedy schopni špatné spermie odfiltrovat. Zatímco ty dobré, které by velmi pravděpodobně uspěly i při přirozeném oplodnění, jsou k použití.

Nejdůležitější je hlavička

Principem je tedy ona hlavička, konkrétně akrozom?
S týmem jsme objevili, že když je hlavička nepoškozená, spermie se pohybuje jednak rychleji, jendak nemá poškozenou DNA. Je to takový systém tři v jednom. Tyto spermie by velice pravděpodobně uspěly v přirozeném oplození, kdy jsou nepoškozenost hlavičky, DNA a pohyblivost klíčovými faktory.

 Co se s oddělenou zdravou spermií následně stane?
Ta se dá využít. Těchto spermií bývá více, takže se dají zamrazit nebo je lze přímo využít pro asistovanou reprodukci. Konkrétně například při metodě ICSI (intracytoplazmatická injekce spermie), kdy se do vajíčka vpraví jedna vybraná zdravá spermie, což zvyšuje pravděpodobnost úspěšného oplodnění.

Mražení reprodukčních buněk

Zamražení neboli social freezing je velkým trendem zejména ve Spojených státech amerických. U nás je to ale zatím docela neznámé.
Už se o tom začíná mluvit i u nás, stává se z toho celosvětový trend. Je až absurdní, že některé společnosti lákají manažery a manažerky na to, aby si zamrazili své reprodukční buňky a rodinu založili později. U spermií je to už naprosto standardní metoda, která se v současné době nabízí. Věřím, že i zde začne být brzy velmi častá.

Jak je to s kvalitou reprodukčních buněk po zamražení?
Po rozmrazení spermie nemají stejné parametry – přibližně padesát procent jich je  poškozených. Pokud jsou ale vstupní spermie dobré, pořád jich ještě padesát procent zbývá, což je poměrně velké číslo na to, aby se daly využít.

 

 Mražení se nicméně neděje jen ze sociálních důvodů, ale týká se třeba i onkologických pacientů, pro které je naprosto zásadní, aby mohli následně spermie použít pro početí. Tam už kvalita spermií není optimální a mražení jim velice škodí.

Jak daleko se svým objevem jste a co by mělo být na jeho konci?
Na konci by měl vzniknout funkční a prakticky využitelný produkt pro společnost. Tým už vyvinul diagnostický kit – sadu pro hodnocení kvality spermií, která je zatím určena pro vědecké účely. V současnosti probíhá proces certifikace, aby mohl být kit používán i v lékařské praxi.

 

 Kromě toho existují další dvě verze kitů určené pro hospodářská zvířata, u nichž je také důležité sledovat kvalitu reprodukčního materiálu, protože jejich rozmnožování už často neprobíhá přirozeně.

Je cílem i diagnostický test, který člověk bude mít doma, a tím pádem si bude moct hlídat kvalitu spermií sám?

Ano, to je naším cílem – připravit sebevyšetřovací sadu, aby si muži mohli v pohodlí domova pravidelně kontrolovat kvalitu spermií, která kolísá z mnoha příčin. Prevence je z mého pohledu nutná cesta vpřed.

X X X

POZOR  NA  BLESKY,  ZASAHUJÍ  I  LIDI

Cyklistku v polských Jizerských horách zasáhl blesk. Toto zůstalo z její helmy