Eprezident Zeman: Takřka všechny soudce Ústavního soudu jmenoval Pavel. Zeman v souvislosti s kompetenční žalobou zmínil možnou podjatost soudců. Bývalý prezident Miloš Zeman krátce před vyhlášením předběžného opatření Ústavním soudem, které vládě uložilo doplnit prezidenta Petra Pavla na seznam účastníků summitu Severoatlantické aliance, upozornil, že soud může být podjatý. Na dnešním křtu reedice své knihy Jak jsem se (ne) mýlil v politice připomenul, že prezident většinu současných soudců jmenoval.

„Důležité je, komu kompetenční žaloba je adresovaná. Je adresovaná soudcům, z nichž prakticky všechny jmenoval současný prezident. Z toho vyplývá, že Ústavní soud může být podjatý, neříkám musí, ale může. Jestliže tedy rozhodne ve prospěch prezidenta, tak se musíme ptát, jaký vliv mělo to, že právě prezident své soudce sám jmenoval,“ uvedl dnes Zeman.

Soud předběžným opatřením také uložil vládě, že nesmí prezidentovi ani klást žádné překážky. Prezident na summit chce, vláda ale v pondělí schválila účast bez něj a Pavel obratem podal avizovanou kompetenční žalobu. Summit se koná 7. a 8. července, lhůta pro akreditaci končí v pátek 26. června. O prezidentově kompetenční žalobě a rozsahu kompetencí při zastupování státu navenek však soud teprve rozhodne.

x X X

SLOVO  ADVOKÁTA:

Preuss: Žaloba prezidenta je dobře napsaná. Předběžné opatření je odvážný požadavek.

Prezident Petr Pavel podal kompetenční žalobu kvůli odmítnutí vlády, aby se mohl účastnit červencového summitu NATO.

Prezident Petr Pavel podle ústavního právníka a advokáta Ondřeje Preusse předložil Ústavnímu soudu kvalitně zpracovanou kompetenční žalobu. Oceňuje zejména její zaměření na podstatu sporu i promyšlenou procesní strategii. Za odvážný však označuje návrh na vydání předběžného opatření, kterým se prezident snaží zajistit svou účast na summitu NATO ještě před konečným rozhodnutím soudu.

Jak hodnotíte návrh prezidenta Petra Pavla k Ústavnímu soudu?

Návrh jsem četl a zaujal mě především požadavek na vydání předběžného opatření. Celkově mi přijde žaloba velmi dobře strukturovaná a napsaná. Jde přímo k podstatě věci, tedy k výkladu článku 63 Ústavy ve vztahu k zahraniční politice a zastupování státu navenek. Nezabývá se zbytečně okrajovými otázkami.

Současně je podle mě velmi dobře zpracovaná i po procesní stránce. Označuje za účastníky nejen vládu, ale také Ministerstvo zahraničních věcí a přímo ministra zahraničí. Je vidět snaha odstranit předem všechny možné procesní překážky.

Co podle vás prezident návrhem na předběžné opatření sleduje?

Mám za to, že se snaží Ústavnímu soudu co nejvíce usnadnit případné vyhovění návrhu. Jinými slovy vytváří procesní prostor pro rychlé rozhodnutí, které by mu umožnilo summitu se skutečně zúčastnit.

Z minulosti víme, že pokud Ústavní soud chtěl určitému návrhu vyhovět, dokázal si procesní cestu najít. Tady ale navrhovatel soudu aktivně vychází vstříc. To mi přijde z advokátního hlediska poměrně sympatické.

Zároveň však vůbec není jasné, zda bude Ústavní soud ochoten touto cestou jít. Právě návrh na předběžné opatření považuji za poměrně hraniční.

V čem je problematický?

Předběžné opatření je odůvodněno mimo jiné tím, že by nezasáhlo do zásadních práv vlády a že by v podstatě pouze zachovalo dosavadní ústavní praxi.

Historicky totiž prezidenti na podobné summity jezdili. Pokud vím, existovala pouze jedna výjimka, která souvisela se zdravotními důvody. Prezident svou účast vládě v zásadě oznamoval a vláda ji pouze brala na vědomí.

Problém ale vidím v tom, že předběžné opatření by zpravidla nemělo předjímat konečné rozhodnutí ve věci. A právě první navržený výrok míří k tomu, aby Ústavní soud předběžně potvrdil, že o účasti na summitech rozhoduje prezident. To je podle mě poměrně odvážný požadavek.

Přesvědčily vás argumenty prezidenta?

Myslím, že žaloba potvrzuje to, co jsem říkal už dříve. Hlavním argumentem je samotný článek 63 Ústavy a rozsah prezidentovy pravomoci zastupovat stát navenek. Velmi dobře je podle mě rozpracován také argument, že účast na summitu nelze nahradit pouhou informací od vlády. Prezident získává přímo informace, kontakty a podněty pro další debatu o zahraniční politice.

Zároveň z textu vyplývá, že prezident neusiluje o to, aby byl vládě nadřízen. Neříká ani, že by měl zahraniční politiku určovat sám. Spíše zdůrazňuje svou ústavní roli v systému.

Může rozhodnutí otevřít širší debatu o pravomocích prezidenta?

Určitě ano. Je to trochu otevření Pandořiny skříňky. Ústavní soud může k věci přistoupit různými způsoby a jeho rozhodnutí bude mít význam i pro budoucí vymezení vztahů mezi prezidentem a vládou.

Jak dlouho podle vás vznik takové žaloby trvá?

Rozhodně nejde o dokument, který by vznikl za jeden den. Je vidět, že autoři pracovali s odbornou literaturou i ústavní doktrínou. Podle mého názoru je to výsledek poměrně intenzivní práce a kvalitního právního zpracování.Eva Paseková, ceskajustice

X XX

Vláda jedná ve zlé víře a vyprázdňuje mé pravomoci, píše Pavel ústavním soudcům.

Pavel kvůli summitu žádá soud o předběžné opatření, zpravodajem je Šámal.

Vláda podle prezidenta Petra Pavla ignorovala jeho dopisy, odkládala rozhodnutí a postupovala ve zlé víře. V kompetenční žalobě kvůli summitu NATO proto žádá Ústavní soud nejen o zrušení vládního usnesení, ale i o vydání předběžného opatření, které by mu ještě před rozhodnutím ve věci zajistilo účast v české delegaci a akreditaci na jednání v Ankaře.

Prezident nechce čekat na konečé rozhodnutí Ústavního soudu. Obává se, že než rozhodne, summit NATO už proběhne. Proto žádá předběžné opatření, kterým by soud vládě nařídil, aby s ním už nyní počítala jako s členem české delegace.

Stížnost prezidenta Pavla k Ústavnímu soudu má 27 stran. Sepsat takový dokument trvá obvykle minimálně několik dnů. Je tedy vysoce pravděpodobné, že prezidentovi advokáti ho měli již minimálně částečně předpřipravený „v šuplíku“. Z formulace stížnosti je patrné, že pokud Ústavní soud vyhoví žádosti o předběžné opatření, vyhoví pravděpodobně i stížnosti jako takové. Současné složení Ústavního soudu vznikalo převážně za působení prezidenta Pavla.

Soudci jsou sice nezávislí, ale názorově má soud vždy blíže prezidentovi, který kandidáty navrhoval. Soudcem zpravodajem návrhu je bývalý předseda Nejvyššího soudu Pavel Šámal. Ten musí pro svůj koncept rozhodnutí získat většinu z 15 členného tělesa. Šámal na soud přišel ještě za funkcčního období prezidenta Miloše Zemana.

Babiš: Směšné chování

Zveřejněný návrh ukazuje, že spor není jen o jednu zahraniční cestu. Prezident jej staví jako střet o samotné vymezení pravomocí hlavy státu v zahraniční a bezpečnostní politice. „Jediným, kdo je podle ústavního pořádku kompetentní rozhodnout o tom, zda se prezident republiky v rámci oficiální delegace České republiky summitu Organizace Severoatlantické smlouvy zúčastní, anebo nikoliv, je toliko prezident republiky samostatně,“ uvádí Pavel v návrhu. Podle informací Respektu stížnost sepsal advokát Pavel Uhl.

Premiér Andrej Babiš (ANO) dnes označil prezidentovo chování za směšné. Pavel podle něj vede kampaň, aby byl znovu zvolen, vztahy to však nezlepší, řekl předseda vlády v rozhovoru na webu Blesk.cz.

Prezident: Vláda mi chce zabránit ve výkonu funkce

Prezident staví žalobu na tvrzení, že vláda si přisvojila pravomoc, která jí podle Ústavy nenáleží. „Jediným, kdo je podle ústavního pořádku kompetentní rozhodnout o tom, zda se prezident republiky v rámci oficiální delegace České republiky summitu Organizace Severoatlantické smlouvy zúčastní, anebo nikoliv, je toliko prezident republiky samostatně,“ uvádí Pavel. Dodává, že pokud se prezident rozhodne svou pravomoc vykonat, „mají ostatní orgány veřejné moci ústavní povinnost nejen této účasti nezabraňovat či ji neztěžovat, ale i aktivně napomoci její řádné realizaci“.

Podle prezidenta vláda postupovala přesně opačně. V návrhu tvrdí, že kabinet i ministr zahraničí deklarovali snahu zabránit jeho účasti na summitu nebo ji alespoň ztížit. Výsledkem je podle něj zásah do samotné podstaty prezidentské funkce. „Jednání vlády a ministra zahraničních věcí (…) tudíž spěje k vyprázdnění prezidentovy ústavní kompetence zastupovat stát navenek,“ píše Pavel. Tento zásah navíc spojuje nejen s pravomocí zastupovat stát navenek, ale také s postavením „přímo volené hlavy státu“ a „vrchního velitele ozbrojených sil“.

Prezident píše, že ministr zahraničí měl deklarovat, že mu může odepřít akreditaci nejen na summit NATO, ale i na Valné shromáždění OSN, respektive na jednání mezinárodních organizací obecně. Proto Pavel tvrdí, že spor přesahuje jednu cestu do Ankary.

Obvinění z obstrukcí a zlé víry

Mimořádně tvrdě prezident hodnotí dosavadní postup vlády. V návrhu popisuje, že už 8. dubna premiéra písemně informoval o svém záměru zúčastnit se summitu NATO a požádal o potřebnou součinnost. Odpověď podle něj nikdy nepřišla.

Připomíná také sérii vládních usnesení týkajících se zahraničních cest ústavních činitelů, v nichž podle něj jeho účast na summitu nebyla zohledněna, přestože o jeho postoji vláda věděla. Za významný považuje i krok premiéra, který podle návrhu odložil rozhodnutí o složení delegace až na 22. června, tedy jen několik dní před termínem potřebným pro registraci účastníků summitu.

V této souvislosti prezident hovoří o obstrukcích. V jedné z nejtvrdších pasáží návrhu dokonce uvádí, že vydání předběžného opatření odůvodňuje i tím, že „dosavadní postup vlády byl podniknut ve zlé víře“. Je to opak právnického obratu v dobré víře. Prezident naznačuje, že vláda podle něj neusilovala o nalezení řešení sporu, ale svými kroky od počátku směřovala k tomu, aby jeho účast na summitu znemožnila nebo zkomplikovala.

Pavel přímo píše, že předběžné opatření by nebylo žádným soudním aktivismem, protože by pouze zachovalo dosavadní ústavní praxi. Prezidenti totiž vždy na summity NATO až na výjimky jezdili.

Zákon o ÚS pro kompetenční spory výslovně neupravuje možnost předběžného opatření. Prezident se ale v návrhu obsáhle snaží prokázat, že tato možnost existuje a že lze podpůrně použít občanský soudní řád.

Chce zásah Ústavního soudu ještě před summitem

Prezident nežádá pouze rozhodnutí ve věci samé. Navrhuje, aby Ústavní soud určil, že o účasti prezidenta na summitu rozhoduje prezident republiky, zrušil vládní usnesení ze dne 22. června a zakázal vládě, ministrovi zahraničí i ministerstvu zahraničí výkon této pravomoci blokovat nebo komplikovat. Současně chce, aby soud těmto orgánům přikázal poskytnout potřebnou součinnost.

Ještě významnější je však další požadavek. Pavel žádá vydání předběžného opatření, kterým by Ústavní soud ještě před rozhodnutím ve věci samé nařídil vládě oznámit NATO, že je součástí české delegace, zajistit mu akreditaci a zdržet se kroků, které by jeho účast komplikovaly.

Argumentuje tím, že summit se uskuteční už 7. a 8. července a bez okamžitého zásahu by případné pozdější vítězství u Ústavního soudu mohlo být bez praktického významu.

Eva Paseková ceskajustice.cz

X XX

PRÁVNÍK:

Pavel má šanci uspět. Když se lidé nedohodnou, mají se obrátit na soud, říká ústavní právník.

Prezident Petr Pavel není bez šance uspět ve sporu s vládou o účast na summitu NATO. „Podle mne jde o relevantní ústavněprávní argumenty,“ říká v rozhovoru pro Českou justici advokát Tomáš Nahodil. Specialista na ústavní právo zároveň upozorňuje, že prezident nepodal kompetenční žalobu, jak se často uvádí, ale návrh na zahájení kompetenčního sporu před Ústavním soudem.

Jak se díváte na krok prezidenta Petra Pavla, který se obrátil na Ústavní soud?

Především není správné nazývat podání prezidenta republiky k Ústavnímu soudu kompetenční žalobou. Jakkoli chápu novinářskou zkratku, kompetenční žaloby projednává Nejvyšší správní soud. Zůstanu tedy u toho, že budu nadále hovořit o návrhu na zahájení kompetenčního sporu.

Je dobře, že k podání návrhu došlo. Politická jednání nikam nevedla. V každé slušné společnosti se lidé, pokud se nedohodnou, rozhodnou buď využít služeb mediátora, nebo se obrátí na soud. Na tom není vůbec nic špatného, naopak.

Prezident návrh podal v pondělí večer. Lze z času podání odhadnout, kterému soudci bude přidělen?

Ne. Hned druhý den ráno seřadí podatelna Ústavního soudu všechna podání z předešlého dne bez ohledu na to, v kolik hodin byla soudu doručena, podle abecedy, konkrétně podle příjmení nebo názvu navrhovatele. V důsledku počáteční iniciály prezidentovy funkce i jeho příjmení, tedy P, se jeho návrh ocitnul přibližně ve třetí čtvrtině všech podání došlých včera Ústavnímu soudu. Těch mohlo být plus minus okolo sta.

Takto seřazená podání se pak v kolečku, v němž je v jednom kole vynecháván předseda Ústavního soudu, přidělují konkrétním ústavním soudcům jako zpravodajům, též seřazeným podle abecedy. Přidělení konkrétnímu soudci zpravodaji proto nelze ovlivnit vhodným načasováním odeslání podání.

Advokát Tomáš Nahodil

Už nyní tedy může být znám soudce zpravodaj?

Ano. Je dost možné, že prezidentův návrh již svou spisovou značku i soudce zpravodaje v tuto chvíli má. Akceptační dopis, informující navrhovatele o přidělené spisové značce i soudci zpravodaji, odesílá Ústavní soud většinou již druhý den.

Mluvčí Ústavního soudu uvedla, že plénum bude řešit případné přednostní projednání. Co lze očekávat v nejbližších dnech?

Přestože se plénum Ústavního soudu schází pravidelně každou středu, není vyloučeno, aby se v naléhavých případech, jímž tento bezpochyby je, scházelo i častěji. Kromě toho ústavní soudci mezi sebou komunikují i elektronicky. První úvahu, jak s prezidentovým návrhem naložit, třeba jen v bodech, by proto mohli mít ve svých mailech ještě před zítřejším zasedáním pléna.

S každým dalším zasedáním pléna se návrh soudce zpravodaje cizeluje, plénum o něm diskutuje. Pokud je z diskuse zřejmé, že návrh soudce zpravodaje, jak by měl Ústavní soud rozhodnout, nezíská v plénu podporu, může předseda Ústavního soudu rozhodnout o změně v osobě soudce zpravodaje. Cílem je, aby soudce zpravodaj neobhajoval stanovisko, s nímž sám nesouhlasí.

Je změna soudce zpravodaje spíše výjimečná?

Není. Ústavní soud k ní například přikročil, když zkraje roku 2022 rozhodoval o návrhu skupiny poslanců ANO na zrušení vládní důchodové reformy. Tehdy původního soudce zpravodaje Jana Svatoně nahradil Vojtěch Šimíček, protože pro své stanovisko získal v plénu převažující podporu.

Prezident zveřejnil pouze základní teze návrhu. Dá se už nyní odhadnout jeho šance na úspěch?

V tuto chvíli nemáme k dispozici celý prezidentův návrh. Hrad jeho text nezveřejnil, pouze z něj citoval. Podle mne jde o relevantní ústavněprávní argumenty. Důležité však bude, nakolik je každý z nich v prezidentově návrhu podpořen buď judikaturou Ústavního soudu, nebo jiného evropského ústavního soudu.

Ústavní soud uveřejňuje došlé plenární návrhy standardně na svém webu. Proto očekávám, že pokud ne Hrad, tak Ústavní soud ho jistě brzy uveřejní. Pak se jistě stane předmětem diskuse ústavních expertů. Nevylučuji, že by někteří z nich mohli Ústavnímu soudu odeslat takzvaný amici curiae brief, tedy svůj vlastní odborný pohled, který by mohl Ústavnímu soudu pomoci.

Má tedy prezident šanci uspět a domoci se toho letět na summit NATO v Ankaře?

Návrhu dávám šanci. Spor se týká výkladu ústavních pravomocí prezidenta a vlády. Právě od toho Ústavní soud existuje. Bude proto zajímavé sledovat, jakým způsobem se vypořádá s otázkou zastupování státu navenek a dosavadní ústavní praxí.

Zvládne tedy Ústavní soud rozhodnout dostatečně rychle ještě před summitem NATO?

Ústavní soud už v minulosti prokázal, že dovede složité ústavněprávní problémy projednat a rozhodnout nečekaně rychle. Typickým příkladem je řízení o posuzování ústavnosti mimořádného ukončení funkčního období Poslanecké sněmovny v roce 2009. Tehdy toto řízení inicioval svou ústavní stížností tehdejší poslanec Miloš Melčák. Ústavní soud rozhodl již patnáctý den po obdržení jeho stížnosti.

Pokud tedy bude vůle věc projednat přednostně, rychlé rozhodnutí rozhodně nelze vyloučit. Eva Paseková, ceskajustice.cz

X XX

Ústavní soud poslal prezidenta do Ankary. Spor o pravomoci teprve začíná.

Ústavní soud na návrh prezidenta republiky rozhodl, že vládě, ministru zahraničních věcí a ministerstvu zahraničních věcí se ukládá, aby bezodkladně notifikovali organizaci NATO a organizátory summitu ve dnech 7. až 8. července 2026 v Ankaře, že součástí oficiální delegace ČR je též prezident republiky a zajistili jemu a jeho doprovodu příslušnou akreditaci.

Jedním z důvodů, proč Ústavní soud rozhodl o předběžném opatření, o které Pavel žádal, byla časová tíseň. „Summit je již velmi blízko, lhůta pro akreditaci končí v pátek,“ uvedl Šámal.

„Z tohoto hlediska jsme návrh shledali důvodným, neboť jsme zjistili, že z veřejných zdrojů vyplývá, že doposud se prezident České republiky, a to kterýkoli z prezidentů, který zastával tuto funkci po roce 1989 a po vstupu ČR do NATO, vždy (summitu NATO) zúčastnil,“ odůvodnil soudce rozhodnutí.

„Vycházíme tedy z toho, že tato zavedená praxe je dána a že má svůj důležitý rozměr a z tohoto hlediska je třeba za současné situace, kdy skutečně jsou časové limity dány tak, jak jsem je zmínil, tuto praxi zachovat,“ dodal Šámal.

Soud stejně tak vládě, ministru zahraničí a jeho resortu uložil, aby se „zdrželi jednání, jimž by (Pavlovi) v účasti bránili či ji ztěžovali“.

Na čem Ústavní soud své předběžné opatření postavil.

Neopřel ho zatím o definitivní výklad Ústavy, ale o tři argumenty:

1. Časová tíseň – akreditace končí v pátek.
2. Hrozba nenahraditelného zásahu – pokud by prezident nebyl akreditován, ani případné pozdější vítězství ve věci samé by už jeho účast na summitu nevrátilo.
3. Dosavadní ústavní praxe – od vstupu ČR do NATO se summitů účastnili prezidenti bez ohledu na politické složení vlády.

Předběžné opatření neznamená automaticky, že Pavel vyhraje spor. Znamená pouze, že soud chce zachovat současný stav do konečného rozhodnutí.

Z výroku soudce zpravodaje Šámala plyne, že soud považuje za významný fakt, že „doposud se prezident České republiky vždy summitu NATO účastnil“. To je argument založený na „ústavní zvyklosti“.

Ústavní soud poprvé vstoupil do probíhajícího sporu mezi prezidentem a vládou ještě před rozhodnutím ve věci samé. To je ústavně významná věc.

Ústavní soud se opřel o ústavní zvyklost. Vláda však může namítat:

Ústavní zvyklost vzniká tehdy, pokud mezi ústavními aktéry panuje dlouhodobá shoda. Pokud shoda odpadne a vznikne otevřený kompetenční spor, samotná existence předchozí praxe ještě automaticky nevytváří právní povinnost. To bude patrně jeden z hlavních bodů meritorního řízení.

Nikdy nedošlo ke střetu mezi prezidentem a vládou v otázce zahraniční politiky takového rozsahu, proto nelze z dosavadní praxe automaticky vyvozovat právní nárok.

Právě zde bude nejspíš ležet jádro budoucího sporu.

Politicky pro Petra Pavla je dnešní rozhodnutí dílčí vítězství.

Může říkat: „Ústavní soud mi dal za pravdu natolik, že nařídil mé zařazení do delegace.“

Pro Andreje Babiše to ale ještě nemusí být porážka. Protože hlavní otázka zůstává otevřená. Kdo ve skutečnosti rozhoduje o zastupování státu navenek při konkrétních mezinárodních jednáních?

Na tu soud zatím neodpověděl.

Co bude dál?

Nejpravděpodobnější scénář podle mne nyní je:

– Pavel bude akreditován a do Ankary pojede.

– Vláda předběžné opatření splní.

– Ústavní soud následně v řádu týdnů až měsíců vydá meritorní rozhodnutí.

To rozhodnutí bude mnohem důležitější než dnešní krok.

Teprve tam se ukáže, zda soud:

– potvrdí silnější postavení prezidenta,

– potvrdí rozhodující roli vlády,

– nebo se pokusí vytvořit nějaký kompromisní model sdílených kompetencí.

A právě tento poslední bod bude mít dopad i na budoucí prezidenty, nejen na Petra Pavla. Proto se z relativně malé otázky účasti na jednom summitu stal spor se širším ústavním významem.

Soud fakticky udělal přesně to, o čem jsem hovořil jako o třetí variantě z předchozího článku

Předběžné opatření pro účely summitu NATO dočasně zajistilo prezidentovi účast v české delegaci, vláda mu musí vytvořit podmínky pro účast, vláda nesmí činit kroky vedoucí k jeho vyloučení.

Co může udělat vláda?

Vláda může formálně sdělit spojencům, že:

– zahraniční a bezpečnostní politiku určuje vláda,

– případná stanoviska prezidenta nepředstavují závazné stanovisko vlády,

– vyjednávací mandát drží vláda.

To by nebylo porušením předběžného opatření.

Jinými slovy:

Pavel může být v Ankaře přítomen, ale vláda může usilovat o to, aby bylo všem jasné, kdo za Českou republiku nese politickou odpovědnost.

Pokud soud skutečně použil jako hlavní argument dosavadní praxi prezidentů po roce 1989, pak tím naznačil určitý směr.

Jenže ústavní zvyklost není totéž, co ústavní norma. Vláda může namítat, že nikdy předtím nevznikl spor, kdy vláda výslovně nesouhlasila s účastí prezidenta. To bude zřejmě jeden z hlavních argumentů v meritorním řízení. Pokud Ústavní soud nakonec rozhodne ve prospěch prezidenta, vznikne precedens. To by posunulo český systém o něco blíže k poloprezidentskému modelu.

Pozornost se nyní přesunula na otázku kdo je v českém ústavním systému silnější při zastupování státu navenek – prezident nebo vláda?

A to je spor, který může mít dopady daleko za horizont summitu NATO. Proto si myslím, že dnešní rozhodnutí je spíše začátkem ústavního střetu než jeho koncem.

Zajímavější možnost je nechat prezidenta jet samotného. Pokud by vláda splnila předběžné opatření:

– notifikovala NATO,

– zajistila akreditaci,

a současně by omezila vlastní zastoupení na minimum, mohl by vzniknout zvláštní obraz:

– prezident by byl fyzicky přítomen,

– ale politickou odpovědnost za českou pozici by nesla vláda v Praze.

Jenže summit NATO není společenská akce. Probíhají tam jednání hlav států, vlád a ministrů. Úplná absence vlády by působila velmi neobvykle. Proto tuto variantu považuji za málo pravděpodobnou.

Co by pro Babiše dávalo největší smysl?

Pokud vycházím čistě z politické logiky, očekával bych:

– respektování předběžného opatření,

– účast prezidenta v delegaci,

– současné zdůrazňování, že vláda s prezidentem nesouhlasí,

– pokračování sporu před Ústavním soudem.

To vládě umožňuje říkat:

„Rozhodnutí soudu respektujeme, ale trváme na svém právním názoru.“

To je podstatně méně riskantní než rezignace nebo vyvolávání vládní krize.

Pokud by vláda byla přesvědčena, že konečný rozsudek dopadne v její neprospěch, může začít přemýšlet dlouhodoběji: zda nepřipravit po volbách ústavní změnu, která by vztahy prezident–vláda výslovněji upravila. Právě podobné kompetenční spory někdy vedou k tomu, že se později mění samotná pravidla hry. V tuto chvíli ale nevidím jako pravděpodobné, že by kvůli této kauze padla vláda nebo byly vyvolány mimořádné volby.

Co se může na summitu stát?

Veřejný rozpor mezi Pavlem a vládou

Ten je politicky zajímavější. Představme si, že:

– vláda zastává jednu pozici,

– prezident druhou,

– zahraniční partneři zjistí, že česká reprezentace není jednotná.

Pak by se pozornost přesunula z osoby prezidenta na otázku kdo vlastně mluví za Českou republiku? To by mohlo posílit argument vlády v následném řízení před Ústavním soudem.

Trump Pavla ignoruje

To je scénář, který považuji za méně pravděpodobný.

Trump bývá ostrý, ale obvykle si vybírá cíle, u kterých mu to přináší konkrétní politický zisk.Český prezident pro něj pravděpodobně není natolik významný aktér, aby mu věnoval podobnou pozornost. Mnohem častější bývá ignorace než veřejné zsměšnění.Trump často rozlišuje mezi lidmi, které považuje za skutečné rozhodovací autority, a těmi, které za ně nepovažuje.

Pokud by například:

– jednal hlavně s premiéry,

– věnoval pozornost pouze hlavám velkých států,

– nebo se soustředil na své vlastní priority,

mohl by prezident ČR jednoduše zapadnout v davu.

To by doma umožnilo kritikům tvrdit „Kvůli tomu jsme vedli ústavní válku?“

Co by bylo pro Babiše politicky nejvýhodnější?

Čistě strategicky Babiš ani nepotřebuje, aby Trump Pavla zesměšnil.

Stačilo by, kdyby vznikl dojem:

– vláda chtěla zabránit konfliktu,

– prezident si účast vynutil soudní cestou,

a nakonec se ukázalo, že jeho přítomnost nepřinesla žádný konkrétní přínos.

To by umožnilo říkat „Vedli jsme kvůli tomu ústavní spor a výsledek byl nulový.“ Taková argumentace bývá v domácí politice často účinnější než nějaká dramatická mezinárodní roztržka.

Proto si myslím, že pokud někdo v okolí vlády skutečně uvažuje několik tahů dopředu, pak pravděpodobně nesází na spektakulární konflikt s Trumpem, ale spíše na to, že realita summitu sama ukáže, zda byla účast prezidenta nezbytná nebo ne. To je politicky bezpečnější a zároveň snáze využitelné před domácím publikem.

Dnešní rozhodnutí Ústavního soudu ještě neodpovědělo na klíčovou otázku, kdo má v českém ústavním systému rozhodující slovo při zastupování státu navenek. Soud pouze zajistil zachování dosavadního stavu do doby, než bude spor definitivně rozhodnut.

Skutečný význam celé kauzy proto neleží v účasti prezidenta na summitu NATO v Ankaře, ale v budoucím vymezení vztahů mezi prezidentem republiky a vládou. Rozhodnutí ve věci samé může ovlivnit nejen současný spor mezi Petrem Pavlem a Andrejem Babišem, ale také postavení všech budoucích prezidentů a vlád České republiky.

Ing. Pavel Petřík, server vasevec.cz

X X X

DOKUMENT: Nejen Ankara. Prezident žádá, aby mu vláda nesměla bránit v účasti na summitech NATO

Ústavní soud zveřejnil návrh prezidenta Petra Pavla v rámci jím podané kompetenční žaloby. Na 27 stranách prezident Ústavnímu soudu vysvětluje, proč by měl rozhodnout tak, aby vláda nesměla prezidentovi jakkoliv bránit v účasti na summitech NATO. Podle prezidentova návrhu má vláda jemu i jeho delegaci zajistit vždy příslušnou akreditaci i letadlo a prezidenta vést jako součást české delegace na summitu. Přečtěte si celé znění prezidentova návrhu.

Prezident Petr Pavel podal v pondělí kompetenční žalobu k Ústavnímu soudu poté, co mu vláda Andreje Babiše zakázala účast na summitu NATO v Ankaře, který se bude konat 7.–8. července.

Prezident proto ve své žalobě – celý dokument zveřejňujeme na konci článku – mimo jiné navrhuje Ústavnímu soudu také předběžné opatření, které mu má zajistit, že ho vláda bezodkladně na tento summit jako člena české delegace notifikuje a zajistí mu příslušnou akreditaci.

„Vládě a ministru zahraničních věcí a ministerstvu zahraničních věcí se ukládá, aby se zdrželi jednání, jimiž by účasti prezidenta a jeho doprovodu na summitu NATO ve dnech 7.–8. července 2026 v Ankaře bránili či ji ztěžovali,“ píše prezident Pavel v návrhu.

V podobném duchu formuluje také svůj návrh výroků nálezu – tedy toho, jak by měl podle něj soud v kompetenční žalobě celkově rozhodnout.

Podle Pavla má zrušit pondělní rozhodnutí vlády, které určilo složení delegace summitu NATO v Ankaře bez jeho účasti. Naopak navrhuje Ústavnímu soudu, aby určil, že jediným, kdo o prezidentově účasti na summitech NATO může rozhodnout, je sám prezident. Vláda, ministr zahraničí a jeho resort by podle návrhu nesměli prezidentovi v cestě jakkoliv bránit, museli by mu i jeho delegaci dát včas akreditaci a zajistit jim letadlo.

Vyjádření premiéra Andreje Babiše

Premiér Andrej Babiš (ANO) označil ve středu prezidentovo chování za směšné. „Chápu, že pan prezident dělá kampaň, ale nepomáhá to spolupráci mezi Úřadem vlády a panem prezidentem. A podle mého názoru to nezlepší ty vztahy,“ řekl pro Blesk.cz na prezidentovu adresu.

V alternativním návrhu – kdyby se mu ten široký před Ústavním soudem prosadit nepodařilo – pak tyto své požadavky vztahuje nikoliv na všechny summity NATO, ale pouze na ten, který se odehraje za dva týdny v Ankaře.

Přednostní projednání

Prezident zároveň Ústavnímu soudu navrhuje, aby jeho kompetenční žalobu projednal přednostně „a s nejvyšším urychlením“. „A to pro zřejmou naléhavost věci v podobě časově blížícího se termínu konání summitu a lhůt pro učinění potřebných kroků spojených s řádnou účasti na summitu v rámci oficiální delegace České republiky,“ píše s odkazem na červencové termíny summitu v Ankaře.

V dokumentu nejprve shrnuje jednotlivé kroky a vyjádření vlády, kterými podle prezidenta došlo k „nárokování si kompetence rozhodnout o neúčasti prezidenta republiky na summitu“. Zmiňuje například březnová prohlášení premiéra Babiše, že s Pavlovou účastí na summitu NATO nepočítá. Připomněl svůj dubnový dopis premiérovi poté, co mu ministr zahraničí Petr Macinka (Motoristé sobě) odepřel akreditaci na zasedání Valného shromáždění OSN.

„Zároveň jsem jej (Babiše) s odkazem na princip vzájemné loajální spolupráce ústavních orgánů požádal o zajištění potřebné součinnosti. Na tento dopis mi předseda vlády ani nikdo jiný neodpověděl,“ píše Pavel.

A kritizuje „obstrukční oddalování explicitního rozhodnutí“ ohledně summitu tak, aby podle Pavla vláda zabránila řádnému projednání a rozhodnutí Ústavního soudu do doby, než bude notifikována česká delegace bez prezidenta. „Obstrukční charakter předchozího vládního jednání je navíc nyní zcela evidentní u odložení projednání složení oficiální delegace na summit z původně avizovaného 8. června na 22. června, a to bezprostředně poté, co jsem projevil vůli využít svého ústavního zmocnění a schůze vlády se (8. června) zúčastnit,“ vysvětluje prezident s upozorněním, že vláda takto „postupovala ve zlé víře“.

I proto prezident trvá na tom, že jde jednoznačně o kompetenční spor, který může rozhodnout pouze Ústavní soud.

„Netvrdím, že je prezident republiky výsostným určovatelem zahraniční politiky státu. Netvrdím ani, že prezident republiky nemá v oblasti zahraničněpolitických kompetencí postupovat v koordinaci s vládou. Předmětem tohoto kompetenčního sporu není, čí a jaké zahraničněpolitické stanovisko má být na summitu oficiální delegací zastáváno. Spor se vede o to, kdo je kompetentní rozhodnout, zda se prezident republiky jako přímo volená hlava státu summitu vůbec zúčastní,“ dodává.

X XX

První verdikt Ústavního soudu ke kompetenční žalobě určí, jak rozhodne o celém případu, míní odbornice

Prezident Petr Pavel žádá Ústavní soud o předběžné opatření, které by mu otevřelo cestu na summit NATO ještě před konečným verdiktem o kompetenční žalobě. Prezident ji podal poté, co vláda rozhodla, že s Pavlovou účastí na summitu nepočítá. „Pokud Ústavní soud rozhodne o předběžném návrhu kladně, tak už pak v podstatě není možné, aby rozhodl záporně v té věci samé,“ přibližuje pro Radiožurnál Eva Paseková, šéfredaktorka serveru Česká justice.

Jak časté je, že by Ústavní soud vydával předběžná opatření?
Je to velmi neobvyklé. Zabývá se tím i prezidentův návrh, ale snaží se ústavní soudce přesvědčit o tom, že je na druhou stranu tak obvyklé, že prezidenti na summit NATO jezdili, že by předběžné opatření bylo namístě. A argumentuje i tím, že je to institut, který se dá použít.

Rozhovor s Evou Pasekovou, šéfredaktorkou serveru Česká justice

Jaké otázky si Ústavní soud na dnešní neveřejné poradě pléna musí zodpovědět?
Myslím, že debaty už začaly. Asi každý ústavní soudce už má trochu jasno. Soudce zpravodaj Pavel Šámal musí připravit koncept rozhodnutí, pro který musí získat většinu pléna, tedy většinu z 15 soudců.

Teď mluvíte o předběžném opatření.
Musí být souhlas většiny soudců pro oba instituty, jak pro předběžné opatření, tak ve věci samé. Ale zajímavostí návrhu podle mého je, že pokud Ústavní soud rozhodne o předběžném návrhu kladně a vyhoví prezidentovi, tak už pak v podstatě není možné, aby rozhodl záporně v té věci samé, protože prezident už žádá, aby mu povolil akreditace, aby už ho připravil na summit. Nedovedu si moc představit, že by vyhověl předběžnému opatření a pak by rozhodl naopak.

Nemůže soud v samotné žalobě rozhodovat o obecnějších věcech? Prezident třeba navrhuje, aby soud určil, že státním orgánem příslušným rozhodnout o účasti hlavy státu na summitech NATO je sám prezident republiky?
Pochopitelně by to rozhodnutí bylo širší. Nemyslím si, že je problematika až tak složitá, protože prezidentova stížnost je formulována poměrně úzce na zahraniční reprezentaci. Nerozšiřuje se to na nějaké další pravomoci prezidenta vůči vládě. Takže myslím, že samozřejmě by to širší bylo, ale už ten předběžný návrh odpovídá na hlavní otázky, které chce prezident vyjasnit.

Stihne to soud?

Summit se koná za 12 dní. Je reálné, že by Ústavní soud stačil udělat definitivní rozhodnutí o žalobě v tak krátkém termínu?
Ano, myslím, že to reálné je. Musíme si uvědomit, že soudce zpravodaj nepřipravuje ten koncept sám. Pomáhají mu asistenti. V dnešní době pomáhá i technika, při vyhledávání třeba AI. Takže není to zase tak složitá otázka, u které by nešlo rozhodnout za tak krátký čas. Takže myslím, že je to reálné.

Rozhodovat o předběžném opatření i o samotné žalobě bude plénum, tedy sbor všech soudců a soudkyň. To se děje v jakých případech?
Děje se to u takto zásadních ústavních otázek. Děje se to například u otázky důchodu, děje se to právě u vyjasňování pravomocí mezi vládou, prezidentem a dalšími klíčovými institucemi. Není to určitě obvyklá záležitost.

V jiných případech slýcháme třeba i oponentní argumenty, ale rozhoduje většina? 
Ta oponentní stanoviska být můžou. To znamená, klidně se mohou najít třeba tři soudci, kteří budou mít opačný názor, napíšou ho, připojí ho k tomu stanovisku, ale pro tedy musí být většina.

Rychlé předběžné opatření?

Prezident v žádosti o předběžné opatření konkrétně žádá, aby soud uložil vládě a ministerstvu zahraničí povinnost oznámit organizátorům summitu, že součástí delegace bude prezident, aby mu zajistili akreditaci, aby nebránili jeho účasti na summitu. A v té samotné žalobě, jak jsem říkala, pak navrhuje, aby soud určil, že tím státním orgánem, který je příslušný rozhodnout o účasti hlavy státu na summitech NATO, bude sám prezident. Vy už jste na to částečně odpověděla, ale pojďme si to ještě říct. Je běžné, že soud rozhoduje o jiné věci v předběžném opatření a pak o jiné věci v samotné žalobě?
To samozřejmě může být, protože předběžné opatření se opravdu vztahuje k tomu, aby nevznikly nějaké škody, které už pak tím rozhodnutím samým nejdou odstranit.

To znamená, laicky řečeno, je potřeba, aby byly učiněny potřebné kroky k přípravě účasti prezidenta Pavla na summit, protože předpokládám, že kdyby pak Ústavní soud rozhodl den před summitem, kdy by prezident nebyl na místě, kdy by nebyly vyřešeny akreditace, tak z toho praktického hlediska už by to samotné rozhodnutí, byť by mu Ústavní soud vyhověl, postrádalo smysl. Takže určitě to není v tomto smyslu nic neobvyklého.

V jakém časovém horizontu se můžeme dozvědět, jak soud rozhodl o předběžném opatření, jestli ho vůbec vydá nebo ne?
Když je žádáno o předběžné opatření, a to i u běžných obecných soudů, tak to bývá opravdu rychle. To znamená, myslím si, že by to mělo být klidně v řádu dnů, třeba zítra se tak může stát.

X XX

ZELENSKÝ  CHCE  ŘÍDIT  VÁLKU  V  CELÉ  EVROPĚ?

 POMOC  UKRAJINĚ  ZE  SVĚTA,  RUSKO  BEZ  POMOCI

JAK  BUDE  REAGOVAT  AMERIKA?  TRUMP?

Otvorí sa nová kapitola vojny? Lukašenko čelí tvrdému nátlaku Moskvy. Zdroje odkryli nebezpečný plán

Rusko zvyšuje politický a diplomatický tlak na Bielorusko s cieľom rozšíriť jeho zapojenie do vojny proti Ukrajine. Moskva takisto zvažuje jeho využitie aj proti NATO. Informoval o tom denník The Wall Street Journal (WSJ) s odvolaním sa na súčasných a bývalých predstaviteľov v Rusku a Európe.

Vladimir Putin sa rozpráva s Alexandrom Lukašenkom na okraji summitu Najvyššej Eurázijskej hospodárskej únie, 29. mája 2026.

Rusko sa podľa WSJ snaží posilniť vojenské prepojenie s Bieloruskom a rozšíriť jeho úlohu v konfrontácii so Západom. Moskva podľa súčasných a bývalých ruských a európskych predstaviteľov začala začiatkom tohto roka tlak na Minsk s cieľom využiť bieloruské územie ako priestor na rozšírenie vojny proti Ukrajine alebo na nekonvenčné operácie proti členským štátom NATO.

Podľa denníka by Bielorusko mohlo byť pre Moskvu dôležité najmä preto, že Rusko tam rozmiestnilo taktické jadrové zbrane. Kremeľ o tomto scenári uvažuje v čase, keď ruská armáda čelí problémom pri postupe na východe Ukrajiny a prezident Vladimir Putin zápasí s oslabujúcou domácou podporou.

Ukrajinci udreli na strategickú tepnu Rusov: železničný most na Kryme „už neexistuje“

Kľúčovým kanálom ruského tlaku na Minsk sú podľa zdrojov WSJ rozhovory medzi Alexandrom Lukašenkom a ruským veľvyslancom v Bielorusku Borisom Gryzlovom. Bývalý pracovník ruskej rozviedky oboznámený s rokovaniami tvrdí, že Moskva Minsku hrozila obmedzením finančnej podpory, od ktorej je Bielorusko závislé.

Po tom, čo Rusko v roku 2022 využilo bieloruské územie pri počiatočnej invázii na Ukrajinu, sa Bielorusko do konfliktu priamo vo väčšej miere nezapojilo. Spojené štáty sa podľa WSJ počas uplynulého roka opakovane pokúšali Minsk od Moskvy odkloniť. Washington zrušil sankcie na bieloruskú potaš a povzbudzoval susedné krajiny, aby postupovali podobne. Lukašenko po rokovaniach s americkými predstaviteľmi prepustil približne 500 politických väzňov.

„Vstup do vojny by bol proti Lukašenkovým strategickým cieľom, ktoré sa zdajú byť spojené so zlepšením jeho vzťahov so Západom,“ povedal pre WSJ Alexander Piroznikow, zakladateľ think-tanku East European Strategic Forum.

Satelity odhalili spúšť na Kryme, polostrov dostáva nemilosrdné rany

Bielorusko však v poslednom období podľa denníka predávalo Rusku benzín a ďalšie rafinované ropné produkty, keďže Moskva čelí nedostatku palív po ukrajinských útokoch na ruskú ropnú a rafinérsku infraštruktúru. Rusko tiež čoraz častejšie využíva pozemné stanice pre drony na bieloruskom území na navádzanie dronov vypustených z Ruska hlbšie na Ukrajinu. V Bielorusku sa v súčasnosti nachádza približne 2 000 ruských vojakov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval, že Kyjev zaútočí na tieto stanice, ak ich Bielorusko umožní Rusku ďalej využívať. Podľa Zelenského boli použité pri nedávnych ruských útokoch na Rivnenskú, Žytomyrskú a Volynskú oblasť. „Ak ich Lukašenko neodstráni, odstránime všetko my,“ povedal Zelenskyj v ukrajinskej televízii.

Moskva má žiadať okrem využitia bieloruského územia na dronové útoky aj rozšírenie frontovej línie smerom na západ, čo by mohlo odlákať ukrajinské jednotky z prioritnejších úsekov na východe. Alternatívou sú podľa zdrojov denníka operácie proti susedným krajinám NATO, najmä Poľsku a pobaltským štátom.

Vzdušný zásah ako z akčného filmu: Ukrajinský Hulk roztrhal ruské Šahídy jedným úderom.

Zelenskyj minulý mesiac uviedol, že Kyjev získal podrobnosti z komunikácie medzi ruskými a bieloruskými predstaviteľmi, podľa ktorých Moskva zvažuje využitie Bieloruska na možné operácie buď proti Ukrajine, alebo proti pobaltským krajinám.

Napätie posilnili aj nedávne spoločné jadrové cvičenia Ruska a Bieloruska. Podľa WSJ ruské sily minulý mesiac presúvali jadrové hlavice na poľné pozície bieloruských balistických rakiet. Ministerstvá obrany oboch krajín zverejnili video, ktoré podľa nich zachytávalo nákladné vozidlá prevážajúce jadrové hlavice zo skladov k bieloruským jednotkám.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tvrdí, že vojenské operácie vykonávajú ruské ozbrojené sily. „Bielorusko sa nezúčastňuje,“ povedal. Bieloruské ministerstvo obrany na žiadosť WSJ o komentár nereagovalo.

Mali brániť konvoj, napokon utekali: Ruská obrana zlyhala priamo pred kamerou

Západní lídri už riziko ďalšej eskalácie riešili. Lukašenko uviedol, že francúzsky prezident Emmanuel Macron ho počas približne 90-minútového telefonátu minulý mesiac varoval, že Paríž má informácie o možnom posilnení bieloruskej účasti vo vojne. Macronov poradca telefonát potvrdil a povedal, že francúzsky prezident zdôraznil „riziká, ktorým Bielorusko čelí, ak sa nechá vtiahnuť do ruskej agresívnej vojny proti Ukrajine“.

Podľa osôb oboznámených so situáciou zatiaľ nie sú známky, že by Rusko bezprostredne pripravovalo veľkú vojenskú operáciu z územia Bieloruska. Možnosť však podľa nich zostáva otvorená. Nemuselo by ísť o konvenčný útok, ale napríklad o akciu zameranú na testovanie obrany NATO alebo oslabenie podpory Ukrajiny. WSJ v tejto súvislosti pripomína incident z minulého leta, keď do poľského vzx x xdux xxšného priestoru z Bieloruska vstúpilo 20 ruských dronov.

 X x x

ZELENSKÝ  HLEDÁ  STÁLE  POMOC  V  CIZINĚ,  UKRAJINCI  NECHTĚJÍ  UMÍRAT

MILIONY  LIDÍ  UTEKLI  DO  SVĚTA  PŘED  VÁLKOU

 „Ukrajina zostáva silná, Európa neochabuje.“ Veľká päťka NATO sa zomkla v Berlíne, Putinovi posiela jasný signál.

Päť veľkých európskych členov Severoatlantickej aliancie sa na schôdzke v Berlíne zhodlo na ďalšej podpore brániacej sa Ukrajiny aj na posilnení európskeho piliera NATO. Po rokovaní s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, britským premiérom Keirom Starmerom, talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou a poľským premiérom Donaldom Tuskom to povedal nemecký kancelár Friedrich Merz. Pätica krajín sa podľa neho zhodla aj na tom, že víta rámcovú dohodu Spojených štátov a Iránu o ukončení vojny a je pripravená prispieť k upokojeniu situácie v Hormuzskom prielive.

Štyria predsedovia vlád a prezident sa stretli v nemeckej metropole dva týždne pred summitom NATO, ktorý sa uskutoční 7. a 8. júla v Ankare. Cieľom bolo vzájomne koordinovať postoje. Online sa k nim pripojil aj generálny tajomník NATO Mark Rutte, ktorý je teraz vo Washingtone a neskôr sa stretne s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Podľa Merza sa účastníci rokovania zhodli, že im záleží na silnej aliancii, ktorú však chcú zároveň obnoviť. Cieľom je okrem iného posilniť jej európsky pilier. Na tejto ceste chcú krajiny podľa Merza postupovať spoločne, „národné sólové akcie vedú na scestie“. Merz zdôraznil, že úsilie o spoluprácu pri posilňovaní obranyschopnosti v prípade Nemecka súvisí okrem iného s jeho históriou. „Naši susedia sa musia cítiť bezpečnejšie, keď Nemecko posilňuje,“ povedal.

Ukrajinci udreli na strategickú tepnu Rusov: železničný most na Kryme „už neexistuje“

Úspechom nadchádzajúceho summitu by podľa Merza bolo, keby sa podarilo posilniť spojenectvo s USA. Základom sú podľa neho vyššie výdavky na obranu. Aj francúzsky prezident Macron hovoril o posilňovaní spolupráce s USA, podľa neho sa teraz Európa a Washington nachádzajú vo „fáze zbližovania“. Talianska premiérka Meloniová povedala, že zvyšovanie výdavkov na obranu z posledných rokov je dôkazom, že Európa sa snaží posilniť svoj pilier NATO, a doplniť tak ten americký.

Nemecký kancelár avizoval, že európska päťka bude chcieť na summite v Ankare „vyslať silný signál“ a prisľúbiť ďalšiu finančnú podporu Ukrajine, ktorá sa už viac ako štyri roky bráni ruskej invázii. Odkaz adresovaný Rusku je podľa kancelára jasný: „Ukrajina zostáva silná, podpora Európy neochabuje.“ Aj poľský premiér Tusk zdôraznil, že napriek súčasným sporom medzi prezidentmi oboch krajín Poľsko naďalej neochvejne podporuje Ukrajinu v jej obrane proti Rusku. Upozornil tiež, že bez Poľska, škandinávskych a pobaltských krajín či Rumunska nemožno v konfrontácii s Ruskom nič dosiahnuť.

Merz po rokovaní výslovne ocenil aj rámcovú dohodu, ktorú dosiahli Spojené štáty s Iránom. Pätica európskych politikov podľa neho podporuje aj ďalšie rokovania Washingtonu s Teheránom o ukončení konfliktu na Blízkom východe, ktorý USA a Izrael rozpútali vo februári útokom na Irán.

Nemecký kancelár Friedrich Merz (vpravo) si podáva ruku s poľským premiérom Donaldom Tuskom počas schôdzky hláv štátov a vlád krajín skupiny E5 v Berlíne 24. júna 2026, ktorú inicioval nemecký kancelár Friedrich Merz.

Merz, Macron, Meloniová aj Tusk vo svojich vyhláseniach ocenili britského premiéra Starmera, ktorý podľa nich urobil veľa pre európsku bezpečnosť. Starmer v pondelok oznámil svoj odchod z funkcie predsedu britskej vlády, na čele ktorej bol dva roky. Merz zároveň povedal, že o výsledkoch dnešnej schôdzky v Berlíne bude následne hovoriť okrem iného s americkým prezidentom Trumpom a tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, ktorého krajina bude o dva týždne hostiť summit NATO. Na vlaňajšej vrcholnej schôdzke aliancie v Haagu sa členské štáty zaviazali, že budú do roku 2035 priamo vydávať na obranu 3,5 percenta hrubého domáceho produktu.

X x x

MACRON  BEZ  AUTORITY,   VE  FRANCII  POHLAVKOVÁN  UČITELKOU

Macron hovorí o zvrate, Zmenil Trump skutočne postoj k Ukrajine?

Rusko chce vedieť, či americký prezident Donald Trump skutočne zmenil svoj postoj k vojne na Ukrajine, povedal v stredu ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Chmelár ostro: Trump prehral s Iránom, Európa pri Rusku blafuje a Slovensko mlčí o Bandera kultе

Dohoda medzi Spojenými štátmi a Iránom, rokovania Európy s Ruskom, napätie medzi Poľskom a Ukrajinou aj otázka postoja Slovenska k odkazu ukrajinských nacionalistov. O týchto otázkach v relácii ta3 Téma dňa diskutoval politický analytik a historik Eduard Chmelár. / Zdroj: ta3

Lavrov sa takto vyjadril v reakcii vyjadrenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý nedávno hostil summit skupiny G7 vo francúzskom meste Évian-les-Bains. Trump na rokovaniach podľa Macrona pripustil, že Rusko v skutočnosti nechce mier na Ukrajine. Francúzsky prezident to označil za „skutočnú zmenu v prístupe“ zo strany USA.

„Pokiaľ ide o Ukrajinu, chceme porozumieť tomu, čo sa stalo v Éviane,“ povedal Lavrov na podujatí Moskve s tým, že USA zatiaľ Rusku neoznámili, aké závery si zo summitu G7 odniesli ani aký bude ich ďalší postup vo vzťahu k rusko-ukrajinskému konfliktu. Spojené štáty vystupovali ako sprostredkovateľ medzičasom uviaznutých rokovaní medzi znepriatelenými krajinami.

Šéf Bieleho domu sa na summite stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a povedal, že Rusko by malo s Ukrajinou uzavrieť dohodu o ukončení vojny. V spoločnom vyhlásení krajiny G7 potom potvrdili svoju neochvejnú podporu Ukrajine a zaviazali sa aj k zvýšeniu dodávok zbraní vrátane systémov protivzdušnej obrany.

Lavrov v stredu podľa Reuters tiež citoval Macrona, ktorý povedal, že v Évian-les-Bains boli „pochované“ dohody dosiahnuté medzi Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom na ich augustovom stretnutí v Anchorage na Aljaške.

Na tzv. ducha Anchorage sa Moskva ustavične odvoláva, pripomína Reuters. Podľa odborníkov ide o výraz pre to, čo si Rusko interpretovalo ako základ pre možnú dohodu, na základe ktorej by sa ukrajinské sily stiahli zo zvyšnej časti Donbasu výmenou za zmrazenie frontových línií v ostatných oblastiach. Kyjev trvá na tom, že Moskve neodovzdá žiadne svoje územia bez boja.

Rusko súčasná situácia podľa Reuters čoraz viac frustruje. Lavrov podľa agentúry túto nespokojnosť v utorok podčiarkol, keď vyjadril presvedčenie, že summit prezidentov na Aljaške mohol byť iba akýmsi „trikom USA, ako získať čas na opätovné vyzbrojenie kyjevského režimu“.

 X xx

 Federálna sudkyňa natrvalo zablokovala kľúčové časti Trumpovho nariadenia o voľbách. Rozhodla že prezident prekročil svoje právomoci a porušil ústavu.

Federálna sudkyňa v stredu natrvalo zablokovala väčšiu časť prvého výkonného nariadenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o voľbách. Nariadenie malo okrem iného zaviesť povinnosť predložiť pri registrácii voliča doklad o americkom občianstve.

• Federálna sudkyňa Denise Casperová natrvalo zablokovala väčšinu Trumpovho volebnému nariadeniu.
• Casperová rozhodla, že Trump prekročil právomoci dané prezidentovi Ústavou USA.
• Nariadenie malo vylúčiť neskoro doručené poštové hlasy, aj riadne odoslané.
• Štátom porušujúcim nariadenie hrozila strata časti dôležitých federálnych financií.
• Trump tvrdí, že chráni voľby pred neobčanmi, kritici hovoria o zriedkavosti prípadov.

Sudkyňa Denise Casperová z Bostonu rozhodla, že Trump prekročil svoje právomoci. Podľa nej Ústava USA zveruje právomoc určovať pravidlá volieb jednotlivým štátom a Kongresu, nie prezidentovi.

Trumpove volebné zásahy

Trumpovo nariadenie počítalo aj s tým, že do výsledkov hlasovania sa nebudú započítavať hlasy doručené poštou po dni konania volieb, a to ani v prípade, že boli odoslané načas. Štátom, ktoré by nové pravidlá nedodržiavali, hrozila strata časti federálnych financií.

Rozhodnutie federálnej sudkyne Casperovej privítala generálna prokurátorka štátu New York Letitia Jamesová, ktorá označila Trumpov postup za protiústavný pokus prevziať kontrolu nad voľbami.

Opozičné stanoviská

Agentúra AP konštatuje, že ide o ďalšiu súdnu prehru Trumpovej administratívy v sporoch o zmeny volebných pravidiel. Prezident sa pritom snaží presadiť povinnosť preukazovať občianstvo aj prostredníctvom zákona v Kongrese.

Trump a jeho republikánski spojenci tvrdia, že chcú zabrániť hlasovaniu ľudí bez amerického občianstva. Kritici však upozorňujú, že takéto prípady sú v USA veľmi zriedkavé a už dnes sú trestné.

X x x

 „Mäsožravá“ baktéria zatvára španielske pláže. Odborníci vydali varovanie pre celé Stredomorie

1Na španielskom pobreží Stredozemného mora sa zvyšuje výskyt baktérií rodu Vibrio. Ide o baktérie, ktoré môžu u človeka vyvolať tráviace ťažkosti, infekcie aj kožné problémy. Podľa stanice Euronews už museli v Španielsku pre ich výskyt uzavrieť niektoré pláže.

Extrémne teploty prilákali k vode davy ľudí. / Zdroj: Ivan Majerský, tv

Odborníci upozorňujú, že nejde len o lokálny problém. Dlhodobo rastúce teploty morí podľa nich vytvárajú podmienky, v ktorých sa baktériám darí čoraz viac. Euronews preto označuje zatváranie pláží v Španielsku za varovanie pre celé Stredomorie.

„Stredozemie nám ukazuje, čo znamená svet s vyššími teplotami,“ varoval klimatický analytik Hatim Aznague.

Nákaza baktériou Vibrio môže vzniknúť najmä dvoma cestami. Prvou je konzumácia nedostatočne tepelne upravených morských rýb a plodov mora, najmä ustríc. Druhým rizikom je kontakt morskej vody s otvorenou ranou. Úrady však podľa dostupných informácií tvrdia, že riziko nákazy pri konzumácii zostáva nízke.

Baktéria sa objavuje aj severnejšie

Výskyt baktérií Vibrio sa v posledných rokoch rozširuje. V letných mesiacoch ich vedci zaznamenávajú už aj v Baltskom a Severnom mori. Zvýšenú aktivitu pozorovali napríklad pri dánskom pobreží. Server Corporate Knights upozorňuje aj na prípady pozdĺž východného pobrežia Spojených štátov.

Na rastúci význam tejto infekcie upozorňuje aj zdravotnícka organizácia Gavi. „Vibrio sa kedysi považovalo za veľmi zriedkavú infekciu, no v súčasnosti sa stáva obrovským problémom, najmä v súvislosti s letnými vlnami horúčav a rastúcou obľubou celoročného kúpania v mori,“ uviedol pre web Gavi doktor Yaovi Mahuton Gildas Hounmanou.

Hvar a Brač ako ich nepoznáte: Z chorvátskej pláže za pekou, vínom a adrenalínom

Ak ste si doteraz mysleli, že ostrovy Hvar a Brač sú len ďalšie kilometre z chorvátskych stoviek kilometrov pobrežia, ste na omyle. Väčšina turistov totiž robí rovnakú chybu: na Hvare vidí len nablýskané jachty a na Brači nehybne leží na pláži Zlatni rat. / Zdroj: Gabriela Sabová

Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) tiež varuje, že počas leta je riziko infekcie vyššie než v minulosti a v budúcnosti bude ďalej rásť.

Podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) patria baktérie Vibrio medzi vodné baktérie, ktoré sa môžu nachádzať v morských plodoch. Niektoré kmene dokážu spôsobiť ochorenia od gastroenteritídy až po vážne infekcie vrátane vibriózy.

„Vibrio je blízkym príbuzným baktérie, ktorá spôsobuje choleru, hoci tieto dva mikroorganizmy vyvolávajú veľmi odlišné ochorenia,“ vysvetľuje web Gavi.

Organizácia zároveň upozorňuje, že v najvážnejších prípadoch môže infekcia postupovať veľmi agresívne. „V závažných prípadoch môže infekcia vyvolať nekrotizujúcu fasciitídu, pri ktorej dochádza k rýchlemu odumieraniu tkaniva okolo rany. Baktéria sa tiež môže dostať do krvného obehu a spôsobiť sepsu. V niektorých prípadoch je u pacientov nutná amputácia postihnutej končatiny,“ uvádza Gavi.

Príznaky a prevencia

Ak sa človek nakazí po zjedení kontaminovanej potravy, podľa ECDC sa najčastejšie objavuje vodnatá hnačka, bolesti brucha, nevoľnosť, vracanie, horúčka a zimnica.

Pri kontakte s kontaminovanou vodou môžu vzniknúť aj infekcie ucha. Ak sa baktérie dostanú do otvorenej rany, typickými prejavmi bývajú začervenanie, opuch a bolesť v postihnutom mieste.

Pri neliečenej infekcii môžu v niektorých prípadoch nastať vážne komplikácie. Baktérie uvoľňujú toxíny, ktoré poškodzujú kožu, tukové tkanivo aj svaly. Ohrozenejší sú najmä starší ľudia a osoby s oslabenou imunitou.

ECDC preto odporúča nejesť surové alebo nedostatočne tepelne upravené kôrovce. Ľudia by si mali pred kontaktom s morskou vodou chrániť otvorené rany, čerstvé rezné poranenia či vpichy nepremokavým obväzom.

 X x x

 Keď bolí každý krok: Nová terapia dáva kĺbom šancu na regeneráciu bez operácie

Bolesť kĺbov patrí medzi najčastejšie zdravotné problémy, ktoré výrazne znižujú kvalitu života. Artróza či ochorenia kostí pritom dlhé roky znamenali najmä boj so symptómami – tlmenie bolesti a odkladanie operačného riešenia. Moderná regeneračná medicína však prináša nové možnosti. Jednou z nich je protónová SPIN terapia, ktorá sa zameriava na podporu vlastných regeneračných procesov organizmu.

Artróza, degeneratívne ochorenie kĺbov, samo osebe neohrozuje život pacienta, ale bolesť a strata pohyblivosti ho veľmi obmedzujú.

Kĺb zdravého človeka funguje ako dokonale nastavený mechanizmus. Hladká chrupavka umožňuje plynulý pohyb, tlmí nárazy a chráni kĺbové plochy pred poškodením. S pribúdajúcim vekom, po úrazoch alebo pri dlhodobom preťažovaní však môže dochádzať k jej postupnému opotrebovaniu. Výsledkom býva artróza – ochorenie, ktoré síce priamo neohrozuje život, no môže výrazne obmedziť pohyb a priniesť každodennú bolesť.

„Najskôr sa objavujú nenápadné prejavy – únava kĺbu, stuhnutosť či bolesť pri prvých pohyboch. Neskôr môže bolieť aj bežná chôdza alebo odpočinok,“ vysvetľujú odborníci.

Terapia prebieha bezbolestne a bez nutnosti zásahu do tela. Každé sedenie trvá približne 15–30 minút.

Doterajšie možnosti liečby sa často sústreďovali najmä na zmiernenie bolesti a spomalenie priebehu ochorenia. V pokročilých prípadoch potom prichádzala na rad operácia alebo výmena poškodeného kĺbu. Rekonvalescencia však môže trvať dlhé týždne až mesiace a pre pacienta znamená výrazný zásah do bežného života.

Terapia, ktorá pracuje na bunkovej úrovni

Nový smer prináša regeneračná medicína. MBST terapia (molekulárna biologicko-stimulačná terapia) využíva špecifické elektromagnetické polia na podporu procesov v poškodených bunkách.

Liečba prebieha v špeciálnej terapeutickej jednotke, ktorá pracuje na podobnom princípe ako magnetická rezonancia. Na rozdiel od diagnostického vyšetrenia však nejde o zobrazovanie, ale o terapeutické pôsobenie na konkrétne tkanivá podľa diagnózy pacienta.

Cieľom terapie je stimulovať bunkový metabolizmus a podporiť prirodzené regeneračné procesy organizmu. V oblasti kĺbov sa využíva najmä pri artróze, pri ochoreniach kostí, osteoporóze, ale aj pri niektorých športových úrazoch či problémoch s chrbticou.

Sun Medical Centrum v Leviciach.

Bez operácie a bez obmedzenia bežného života

Jednou z hlavných výhod MBST terapie je jej neinvazívnosť. Pacient nepodstupuje chirurgický zákrok, nehrozí infekcia ani krvácanie a počas liečby môže pokračovať v bežnom živote.

Samotná terapia je bezbolestná a väčšina pacientov ju vníma ako komfortný zákrok. O vhodnosti liečby však vždy rozhoduje lekár na základe zdravotného stavu a konkrétnej diagnózy.

Metóda sa využíva už viac rokov v zahraničí, najmä v Nemecku a Švajčiarsku, kde je súčasťou modernej starostlivosti o pacientov s ochoreniami pohybového aparátu.

Individuálny prístup ku každému pacientovi

V Sun Medical Centre, ktoré sa špecializuje na nukleárno-magneticko-rezonančnú terapiu, pristupujú ku každému pacientovi individuálne. Liečebný plán sa nastavuje podľa typu ochorenia, rozsahu poškodenia a aktuálneho stavu pacienta.

„Pri ochoreniach kĺbov je dôležité riešiť problém včas. Ak je v kĺbe ešte zachovaná časť chrupavky, existuje priestor na podporu regeneračných procesov,“ uvádzajú odborníci centra.

Terapia je určená pre rôzne vekové skupiny a používa sa pri viacerých diagnózach – od artrózy cez osteoporózu až po vybrané poškodenia pohybového aparátu.

Návrat k pohybu ako hlavný cieľ

Bolesť kĺbov často vedie k tomu, že ľudia obmedzia pohyb. Menej pohybu však môže viesť k ďalšiemu oslabeniu svalov a zhoršeniu kondície. Moderné regeneračné postupy preto smerujú k tomu, aby pacienti mohli zostať aktívni čo najdlhšie.

MBST terapia predstavuje jednu z možností, ako podporiť vlastné opravné mechanizmy tela bez chirurgického zásahu. O tom, či je vhodná práve pre konkrétneho človeka, by však malo rozhodnúť odborné vyšetrenie lekárom.

Sun Medical Centre poskytuje terapiu ochorení kĺbov, kostí, chrbtice a športových poranení pomocou nukleárno-magneticko-rezonančnej metódy. Centrum uvádza viac ako 10 rokov skúseností a tisíce ošetrených pacientov.

X xx

Šok: Po Bratislave sa preháňa maskované Xiaomi SU7. Čínsky elektromobil snov mieri do Európy

Vidieť na ceste predprodukčný prototyp v kamufláži nie je nič nezvyčajné ani u nás. Zväčša však stretnete Kiu, Citroën, prípadne Porsche, Audi alebo Volkswagen. Jednoducho autá, ktorých výroba sa práve pripravuje na linkách našich automobiliek. Pokiaľ sa ale jedná o čínske Xiaomi, ktoré sa ešte v Európe ani len nepredáva, tak to je poriadny úlovok. Taký sa podaril nášmu čitateľovi. Čínsky elektromobil zachytil v uliciach Bratislavy.

Náš čitateľ zachytil v uliciach Bratislavy testovacie vozidlo Xiaomi SU7. Zatiaľ v kamufláži. Prípravy na európsky vstup sú však už vo vysokom štádiu. Šušká sa, že premiéra na starom kontinente by mohla prebehnúť ešte tento rok.

Xiaomi sa nám síce v Európe stále spája najmä s telefónmi či elektrickými kolobežkami, ale v Číne už dávno prerazilo ako výrobca elektromobilov. Jeho debutový elektrický sedan SU7 spôsobil doslova šialenstvo. Len 27 minút po spustení objednávok, ktoré Xiaomi odštartovalo v roku 2024, evidovala automobilka viac ako 50 000 záväzných objednávok. Počas prvých 24 hodín počet objednávok vyskočil na 88 898 vozidiel a po 36 hodinách malo Xiaomi v rukáve viac ako 120 000 záujemcov. Jednoducho, toto bol jeden z najúspešnejších vstupov na trh v histórii. A úspech pokračoval aj prvým SUV YU7. Automobilka už za prvých 15 mesiacov od spustenia výroby dodala 300 000 vozidiel a do februára 2026 sa kumulatívne registrácie vyšplhali na 600 000 kusov. Zatiaľ ale iba v Číne. 

Ďalší ošiaľ vzbudila ostrá trojmotorová verzia SU7 Ultra s výkonom 1 548 koní, alebo ak chcete 1 138 kW. Mimochodom, je to viac, než ponúka prvé elektrické Ferrari Luce. Takže na stovku akceleruje tento brutálny čínsky sedan za 1,98 sekundy a na dvojnásobok za 5,9 sekundy. So zrýchlením si to rozmyslí až pri rýchlosti 350 km/h. Pozornosť pritiahlo Ultra aj v Európe, najmä po tom, čo ho videli vychádzať z brán centrály Ferrari v Maranelle. Bola to poriadna hanba. Páni zo slávnej talianskej značky zjavne usúdili, že by toto auto mali poznať. No a nie je vylúčené, že Xiaomi nakoniec narobí vzpínajúcemu sa žrebcovi poriadne problémy. Veď už v roku 2024 ohlásil šéf Lei Jun, že Xiaomi má ambície vstúpiť na európsky trh. A bude to rýchlejšie, než sme čakali. 

V tomto roku totiž viaceré médiá a sociálne siete priniesli snímky maskovaných exemplárov SU7, ktoré sa preháňali po európskych cestách. Zaznamenaných bolo najmenej šesť prototypov, na ktorých Xiaomi dolaďuje špecifické európske nastavenie podvozka. Vylúčený nie je ani scenár, že s príchodom do Európy sa rovno objaví modernizovaná verzia, ktorá prinesie aj niektoré štylistické zmeny. Možno preto tá kamufláž, veď súčasný dizajn SU7 je známy. Prototypy boli zatiaľ zachytené v Nemecku, kde má automobilka nové vývojové centrum, ale aj vo Francúzsku, Poľsku či Holandsku. No a medzi tieto krajiny môžeme teraz pridať Slovensko. Náš čitateľ totiž odfotografoval prototyp s číslom 007 priamo v uliciach Bratislavy. 

Aj keď máme jedinú snímku odzadu, niet pochýb o tom, že ide o Xiaomi SU7. Nielen kvôli tvarom. Všetky testovacie vozidlá Xiaomi mali totiž doteraz na karosérii upevnené lidary a kamery na zber dát pre systém autonómneho riadenia HyperOS. Nechýbajú ani na „bratislavskom“ prototype. A kedy sa s SU7 stretneme? Vzhľadom na to, že Xiaomi už viackrát splnilo svoje ciele skôr, než bol pôvodný plán, možno už tento rok. Pôvodne bol vstup načasovaný na rok 2027. Automobilovej divízii nepochybne pomôže skúsenosť s medzinárodnou expanziou v oblastiach smartfónov, spotrebnej elektroniky a domácich spotrebičov. Jednoducho, autá len pridá k súčasnému portfóliu.

X xx

Hanba: Ferrari kopíruje čínske auto. Svet je naruby

Reverzné inžinierstvo, teda de facto vykrádanie technológií cudzích značiek, bolo obľúbenou disciplínou čínskych automobiliek. Teraz však v areáli Ferrari zachytili čínske auto, ktoré sa do Európy vôbec nedováža. Idú azda v Maranelle kopírovať technológie z „ríše stredu“?

Toto sú smutné zábery. Z továrne Ferrari vychádza čínsky elektrický supersedan Xiaomi SU7 Ultra.

Nie je to tak dávno, čo čínske automobilky nakupovali autá renomovaných značiek a následne ich rozobrali do poslednej skrutky. Cieľ? Skopírovať maximum technológií bez nákladného autorského vývoja. Bezzubá čínska legislatíva týmto praktikám priala a západné značky boli v prípadných súdnych sporoch bezmocné. Navyše sa skláňali pred silou miliardového trhu a tiež jeho vlády, s ktorou bolo lepšie byť zadobre. Ohrozovať investície v Číne sa nevyplácalo. Číňania tak dobiehali Západ raketovou rýchlosťou a dnes sú na koni. Ak nie v segmente áut so spaľovacími motormi, tak určite v elektromobiloch. Karta sa obracia. Lepší príklad ako Xiaomi SU7 Ultra v areáli Ferrari hádam ani neexistuje. 

Tento čínsky elektrický supersedan s elektronickým riadením, výkonom 1 138 kW a so šprintom na stovku pod dve sekundy vychádzal z maranellského ústredia. Ak si myslíte, že išlo o akúsi náhodnú návštevu, tak sa rýchlo prebuďte. Xiaomi SU7 sa v Európe ešte nepredáva, tobôž nie jeho vrcholová verzia Ultra, ktorá nechá za sebou aj Porsche Taycan Turbo S. Jednoducho, toto auto patrí Ferrari a v Taliansku jazdí na prevozných značkách. Podľa blogera „Sago soup in Bologna“, to skôr naznačuje, že preslávený taliansky výrobca športových áut študuje Xiaomi SU7 kvôli svojej pripravovanej novinke – prvému elektrickému Ferrari, ktoré by sa malo ukázať už tento rok. 

Car New China píše, že konkrétny exemplár v Číne oficiálne zakúpila spoločnosť Ferrari a previezla ho do Európy. Je to smutné, ak má kultová automobilka pocit, že sa nezaobíde bez „inšpirácie“ čínskou technológiou. A nemalo to byť prvýkrát. Ďalší bloger „Zurich Beileye“ totiž tvrdí, že zástupcovia Ferrari vlani navštívili sídlo spoločnosti Xiaomi, kde diskutovali o spoločnom vývoji vysokovýkonných elektromotorov novej generácie. Hoci sa zdá, že k formálnej spolupráci nedošlo, „akvizícia“ SU7 Ultra spoločnosťou Ferrari na interný výskum jasne demonštruje, že Taliani hľadajú pomoc v Číne. Takže ak si to zhrnieme, Xiaomi SU7 Ultra je pre vzpínajúceho sa žrebca referenčným autom. Neuveriteľné. 

Mohli si dať vo Ferrari aspoň záležať na tom, aby nebol slávny taliansky podnik priamo majiteľom auta, a kúpiť ho cez tretiu osobu. Toto nerobí dobrý dojem a rozhodne to neprospeje prvému elektrickému Ferrari, ktoré sa ukáže ešte tento rok. Ak nevie robiť Ferrari elektromobily tak dobre ako spaľovacie autá, tak nech ich radšej ani nerobí. Sú niekde zákazníci, ktorí na ne čakajú? Toto je odpoveď na otázku, ktorú nik nepoložil. Väčšina značiek vrátane Porsche či Rimacu sa na elektromobiloch v triede superšportov popálila. Iní to radšej ani neskúšajú. Dištancuje sa od nich Koenigsegg, Pagani a najnovšie aj Lamborghini. Držíme Ferrari palce, ale toto dobre dopadnúť nemôže.

X x x

Xiaomi SU7 Ultra: Čínska elektrická raketa je v predaji. Spôsobila ošiaľ

Na stovku zrýchľuje pod dve sekundy, no stojí približne toľko ako Škoda Enyaq Coupé RS. Za prvé dve hodiny po otvorení objednávok si vrcholovú verziu Xiaomi SU7 Ultra objednalo 10 000 záujemcov. O niečom takom sa nemôže snívať ani Porsche.

Xiaomi SU7 Ultra je odvodené od svojho civilného súrodenca. V technológii pohonu však neostal kameň na kameni. Disponuje totiž až troma elektromotormi s výkonom 1 138 kW.

Vlani vtrhol technologický gigant Xiaomi do sveta elektromobilov. A spôsobil poriadny rozruch. Na sedan SU7 zložilo krátko po marcovom predstavení zálohy viac ako 100 000 zákazníkov. To sa pri debute veru nestáva často. A už vôbec nie to, aby takáto prvotina dávala lekcie úspešným hráčom. Od apríla do decembra vlaňajšieho roka však dokázalo Xiaomi SU7 poraziť v mesačných registráciách v Číne Teslu 3 až 4-krát, vrátane decembra, keď sa pre SU7 rozhodlo takmer 26 000 zákazníkov. A úspešné ťaženie SU7 pokračuje. Xiaomi totiž spustilo predaj avizovanej vrcholovej verzie Ultra, ktorá má šialených 1 547 koní alebo, ak chcete 1 138 kW.

Na trati využíva SU7 Ultra upravenú aerodynamiku. K zemi ho tlačí obrie zadné krídlo či predný spojler a doslova prisáva megalomanský karbónový difúzor.

Ide o trojmotorovú elektrickú raketu so zrýchlením z 0 na 100 km/h za 1,98 sekundy. To znamená, že za sebou nechá aj takých velikánov ako Teslu S Plaid, Porsche Taycan Turbo GT alebo Lucid Air Dream Edition, jednoducho tie najvýkonnejšie a najrýchlejšie elektromobily planéty. Svoje schopnosti SU7 Ultra už ukázalo na okruhu Shanghai International Circuit, kde časom 2 minúty a 09,94 sekundy, vytvorilo rekord medzi cestovnými vozidlami. Šialené je aj to, že SU7 Ultra dorazilo na čínsky trh nakoniec s ešte nižšou cenou, než automobilka pôvodne oznámila. Znížila ju o celých 35 % na konečných 529 900 jüanov, čo je len 69 465 eur. Na porovnanie uveďme, že to nie je oveľa viac, než zaplatíte za Škodu Enyaq Coupé RS, ktorá sa parametrom SU7 Ultra nemôže rovnať.

Aj kontrastne čalúnený interiér dáva jasne na známosť brutalitu tohto auta.

Netreba sa preto čudovať, že po otvorení objednávok sa v Číne opäť rozpútal ošiaľ. Za prvé dve minúty malo Xiaomi 7 000 objednávok a za prvé dve hodiny stúpol ich počet na 10 000. Hovoriť pritom môžeme o záväzných objednávkach, pretože registrácia bola podmienená zložením nevratnej zálohy 20 000 jüanov, čo je 2 620 eur – viac než len symbolická čiastka. Na tento rok má teda Xiaomi odbyt zabezpečený. Z SU7 Ultra totiž plánovalo vyrobiť do konca roka práve 10 000 exemplárov. Je však možné, že nakoniec svoj cieľ kvôli veľkému záujmu zvýši. Celkovo chce Xiaomi dodať zákazníkom v tomto roku 300 000 vozidiel vrátane nového a nemenej atraktívneho SUV YU7.

No zdá sa, že ide len o začiatok. Predstavenie SU7 Ultra na Mobilnom svetovom kongrese v Barcelone dáva totiž tušiť, že za rohom je veľká európska ofenzíva. Čínske ceny síce očakávať nemôžeme, už len vzhľadom na protičínske clá na elektromobily zavedené vlani Európskou komisiou, no i tak niet pochýb, že Xiaomi narobí európskym výrobcom elektromobilov poriadne problémy. Sedan SU7 stihol dokonca očariť aj šéfa Fordu Jima Farleya, ktorý ho osobne používa, čo je naozaj nevídané. Bodaj by nie. SU7 má napriek základnej cene približne 30 000 eur adaptívne tlmiče a aktívnu aerodynamiku. Výrobca ho navyše vybavil vlastným systémom autonómneho riadenia level 2.

 X xx

Odfotili ho s Bödörom, spomínali v Gorile 2. Zarába vyše 200-tisíc eur v rezorte Denisy Sakovej

Viktor Lehotzký, Denisa SakováZdroj: ministerstvo hospodárstva, Aktuality.sk

Muž spomínaný v kontroverzných dokumentoch zarobil vo funkcii vyše 200-tisíc eur.

V rezorte ministerky hospodárstva Denisy Sakovej je na vysokom a dobre platenom manažérskom poste človek, ktorý má za sebou zaujímavú minulosť. Je ním Viktor Lehotzký, ktorého v minulosti videli na stretnutí s oligarchom Norbertom Bödörom a spomínali ho aj prepisy z kauzy Gorily 2, ktoré ho pre zmenu spájali s iným oligarchom.

Lehotzký aktuálne, už od začiatku roka 2024, pôsobí vo vedení štátnej firmy firmy SPP Infrastructure. „Je najsilnejšou slovenskou spoločnosťou vlastniacou firmy spravujúce plynárenskú infraštruktúru v krajine,“ pýši sa spoločnosť na svojom webe.

Ľudia s kontaktmi na Norberta Bödöra sa teda v rezorte hospodárstva nevyskytujú iba v Transpetrole.

Zárobok 226-tisíc

V zatiaľ poslednom majetkovom priznaní Lehotzký vykázal príjmy z verejnej funkcie vo výške 132-tisíc eur a iné príjmy vyše 93-tisíc, teda dovedna 226-tisíc eur. Súčasťou iných príjmov pravdepodobne bude aj plat za úväzok z ministerstva hospodárstva a matky SPP. To Lehotzkého zaraďuje medzi najlepšie platených verejných funkcionárov.

Aktuality.sk sa na dôvody, prečo sedí práve Lehotzký vo vedení štátnej firmy, pýtali aj ministerstva hospodárstva. Tlačový odbor na naše otázky nezaslal žiadnu odpoveď.

Stretnutie s Bödörom

Ešte v roku 2019 týždenník Plus 7 dní odfotil Norberta Bödöra v hoteli Aston na stretnutí s generálnym tajomníkom služobného úradu ministra hospodárstva Petra Žigu – nebol ním nik iný ako Viktor Lehotzký.

Hoci schôdzka podľa popisu v týždenníku nápadne pripomínala dôležitú pracovnú poradu, Lehotzký ho označil za náhodné stretnutie.

„Do hotela totiž Viktor Lehotzký akoby dorazil vyslovene kvôli stretnutiu s nitrianskym podnikateľom. Keď zistil, že Bödör sedí s Rajeckým (išlo o neskôr stíhaného Tomáša Rajeckého, pozn. red.), pozdravil sa s nimi a uvelebil sa pri vedľajšom stole. O niekoľko minút sa k nemu pridal Bödör, s ktorým Lehotzký debatoval asi desať minút. Potom sa zdvihol a odišiel,“ uviedlo Plus 7 dní.

X x x

Elektrické Xiaomi SU7 valcuje trh. Už 70-tisíc ľudí naň zaplatilo nevratné zálohy

Prvý elektromobil od Xiaomi si objednalo už vyše 100 000 zákazníkov, 70 000 z nich zaplatilo nevratné zálohy. Aby značka uspokojila záujem, minimálne tri roky bude vyrábať výlučne pre Čínu.

Prvý elektromobil Xiaomi patril k najočakávanejším premiéram tohto roku.

Aj na Slovensku veľmi dobre známy výrobca elektroniky, čínska spoločnosť Xiaomi, predstavil svoj historicky prvý elektromobil iba začiatkom roku. Aj keď sa o ňom vyjadroval pomerne sebavedomo, záujem, aký auto vyvolalo, zaskočil dokonca aj samotného výrobcu.

Podľa Xiaomi model SU7 chce konkurovať takým autám, ako Porsche Taycan alebo Tesla Model S. „SU“ v jeho názve totiž značí „Speed Ultra“. Auto bude k dispozícii v dvoch verziách – jedna s dojazdom na nabitie až 668 km a druhá až 800 (!) km. Verzia so zadným náhonom ponúka výkon 220 kW (krútiaci moment 400 Nm), na stovku zrýchli za 5,3 sekundy a maximálnu rýchlosť má 210 km/h. Využíva batériu li-ion LFP s celkovou kapacitou 73,6 kWh, zaručujúcou priemerný dojazd až 680 km. Do jeho výbavy patrí lidar, 11 kamier a 12 rozličných senzorov.

Na trh príde aj výkonnejšia verzia s pohonom 4×4 a motorom s maximálnym výkonom 495 kW, ktorá dokáže na stovku zrýchliť pod tri sekundy a maximálnu rýchlosť je 265 km/h.

Automobilky sa pri uvedení auta často chvália počtom objednávok a Xiaomi nie je výnimkou. O SU7 už prejavilo záujem vyše 100 000 ľudí. Je to dobý marketingový ťah, pretože zväčša ide o nezáväzné objednávky a pochváliť sa desiatkami tisíc záujemcov o nové auto mu určite pomôže. V prípade Xiaomi to však úplne neplatí, pretože až 70 percent záujemcov na auto zložilo nevratné zálohy.

A niet sa im čo diviť, pretože čínska značka predstavila elektromobil vo veľkosti Tesly Model S a aj s podobnými základnými parametrami za cenu v prepočte pod hranicou 30-tisíc eur v základnej verzii a výbave.

Vzhľadom na vysoký záujem o auto predstavitelia spoločnosti vyhlásili, že v najbližších troch rokoch sa kvôli uspokojeniu vysokého dopytu zamerajú výlučne na domáci čínsky trh. Myslíme si, že po tomto vyhlásení si z čela utreli pot mnohí predstavitelia veľkých európskych a aj amerických automobiliek.

X x x

 Prelomové rozhodnutie súdu. Reprezentantku vyhodili, lebo otehotnela, teraz prišiel verdikt

1Taliansky ženský klub Lazio Rím musí zaplatiť kompenzáciu švédskej futbalistke Maji Göthbergovej za to, že s ňou ukončil kontrakt pre tehotenstvo. Rozhodol tak Športový arbitrážny súd (CAS) v Lausanne.

Maja Göthbergová na tréningu počas svojho pôsobenia v Laziu Rím.

Podľa agentúry DPA je to prelomový verdikt zo strany CAS. Arbitrážny súd rozhodol, že Lazio nezákonne ukončilo pracovný pomer s Göthbergovou, čím vytvoril právny precedens, ako majú kluby zaobchádzať s futbalistkami počas tehotenstva na základe predpisov Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) o materstve.

Podľa hráčskej asociácie FIFPRO by mohol mať prípad významné dôsledky smerom k tomu, ako sa bude ochrana tehotenstva v budúcnosti uplatňovať v profesionálnom futbale.

MS: Vikingské veslovanie. Nórski poslanci podporili futbalistov

Poslanci nórskeho parlamentu predviedli „vikingské veslovanie“. Fanúšikovia Nórska podporujú svojich hráčov na MS vo futbale simulovaním palvby vikingskej lode. Poslanci naprieč politickým spektrom tiež takto podporili reprezentačné mužstvo. / Zdroj: Reuters

„Tento prípad sa nikdy netýkal len futbalu. Išlo o to, aby sa so mnou zaobchádzalo spravodlivo a s rešpektom v dôležitom momente môjho života,“ uviedla Göthbergová vo vyhlásení FIFPRO. „Rozhodnutie vysiela posolstvo, že tehotenstvo by sa nikdy nemalo považovať za problém alebo dôvod na odmietnutie pracovných príležitostí hráčke.“

Bývalá mládežnícka reprezentantka Švédska Göthbergová hrala za Lazio počas sezóny 2023/24 a pomohla tímu k postupu do Serie A. V lete 2024 sa počas rokovaní s klubom ústne dohodla na novej zmluve, k spečateniu chýbal len podpis. Švédska stredopoliarka potom zistila, že je tehotná a informovala o tom svoj klub.

V dôsledku toho zmluva nebola uzavretá. Göthbergová považovala za dôvod svoje tehotenstvo a podnikla v tomto smere právne kroky.

Klub trval na tom, že žiadna zmluva nebola uzavretá. CAS so sídlom v Lausanne však rozhodol, že pracovný pomer už existoval, aj keď nebol kontrakt podpísaný. Rozhodujúcim dôvodom pre nezákonné ukončenie pracovného pomeru bolo Göthbergovej tehotenstvo, uviedol arbitrážny súd.

Rozhodnutie CAS navyše vytvorilo dôležitý precedens, pokiaľ ide o dôvernosť lekárskych informácií týkajúcich sa tehotenstiev. „Tento prípad ukazuje, že materské predpisy FIFA nie sú len slová na papieri a že poskytujú hráčkam skutočnú ochranu,“ povedala Alexandra Gomezová Bruinewoudová z FIFP

 X xx

Brusel tlačí na veterné parky, Slovensko exploduje odporom. Prerokovanie plánu po hodine dramatického priebehu zrušili

Veterné elektrárne sa opäť stali predmetom ostrého sporu. Verejné prerokovanie akceleračných zón pre veterné parky, ktoré majú Slovensku pomôcť splniť energetické ciele Európskej únie, sprevádzali protesty, skandovanie aj účasť bývalého predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina či členov dezinfoscény. Kým Brusel tlačí na rýchlejšiu výstavbu obnoviteľných zdrojov, odporcovia hovoria o ohrození zdravia, prírody aj krajiny.

Bratislavský hotel praskal vo švíkoch: atmosféra počas rokovania o veterných parkoch

Krajiny Európskej únie, rovnako ako zvyšok sveta, stoja pred klimatickou krízou. Jedno z riešení, ako ju zmierniť je zelená energia, ktorú zosobňujú aj veterné elektrárne. Brusel preto nariadil členským štátom, aby našli miesta pre vybudovanie veterných turbín. V skutočnosti tak nejde o slovenský nápad, ale o požiadavku vyplývajúcu zo smernice únie.

Protestujúcich na prerokovaní Akceleračného plánu veterných parkov bolo niekoľko stoviek a neštítili sa ani agresivite. Dav neváhal odtlačiť zamestnancov bezpečnostnej služby hotela, ktorí po naplnení kapacity 350 ľudí v priestore sálu uzavreli. „Je nás takmer 40-tisíc podpísaných na petícii, reálne to dokážeme zastaviť. Vždy sa nám to podarilo, nepoľavme, priatelia, nemôžu nám brániť vo vstupe,” ozývalo sa halou bratislavského hotela Tatra. „Dnešná diskusia nikam nepovedie, nikdy nás nevypočujú,“ kričal protestujúci. „Nie sú zvedaví na naše názory. Oni sú už dávno rozhodnutí,“ ozvalo sa z ďalšieho miesta hotelovej haly.

Napriek tomu, že verejné prerokovanie bolo zrušené asi po hodine, Pravde sa podarilo zachytiť jeho krátky priebeh. K zrušeniu došlo po tom, ako zúčastnení ľudia skandovaním bránili prítomným ministerským úradníkom prezentovať plán zón veterných parkov. Rušenia udalosti sa dav dožadoval preto, že sa údajne nemôže zúčastniť celé Slovensko, keďže hotelová sála na to nemá kapacity.

Hlavný protestujúci Daniel Máčovský s megafónom oznámil, že súčasťou odporu proti parkom bude aj protestná hladovka na Námestí SNP v Bratislave. Je známy svojim odporom voči veterným parkom. Prerokovania sa na strane odporcov zúčastnil aj bývalý predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin, extrémista Daniel Bombic ale aj lekár Peter Lipták, známy konšpirovaním a prijímaním úplatkov od pacientov.

„Všetko, všetko robia pre peniaze, nech sa s nimi zadrhnú,” povedal Harabin ostro smerom do sály, kde tvrdenie podporili ďalší protestujúci. Následne na to sa chopil mikrofónu. Harabin tiež dav nabádal, aby si náklady na cestu na prerokovanie aj voľno z práce nárokovali na preplatenie. „Keď to neuznajú, vyvoláme súdne žaloby. Príde zmena a pôjdu do Leopoldova. Demonštratívny odchod,” povedal. Ľudia jeho tvrdenie podporili potleskom. Ľudia sa po oficiálnom zrušení prerokovania presunuli pred Úrad vlády SR.

V dokumente s akceleračnými zónami určili odborníci územia, ktoré štát vyhodnotil ako vhodné pre výstavbu veterných elektrární a bude v nich možné projekty turbín povoľovať rýchlejšie. Plán je aktuálne v strategickom environmentálnom posudzovaní (SEA), pričom ďalším krokom bolo stredajšie verejné prerokovanie plánu zón za účasti zástupcov ministerstiev hospodárstva a životného prostredia.

Protestujúcich prišlo také množstvo, že sa nezmestili do sály Hotela Tatra. Napriek tomu zamestnancov SBS pretlačili. Zúčastnil sa aj Štefan Harabin.

Zazneli vyvrátené hoaxy o turbínach

Zvýšením počtu veterných elektrární sa očakáva odklon od fosílnych palív, ktoré zaťažujú prostredie násobne viac ako veterná energia. „Veterné elektrárne sú skvelý zdroj energie, majú nízke celkové emisie CO2, čo je v boji s klimatickou zmenou kľúčové. Efekty na zdravie ľudí sú prevažne nocebo (človek začne pociťovať negatívne príznaky preto, že verí, že mu niečo škodí – pozn. red.). Dôležité je ich stavať na miestach kde: neohrozujú prírodu (lesy, migračné trasy), fúka často a veľa a je to rozumne ďaleko od osídlí (keď nič iné, z vizuálnych dôvodov). Takých miest na Slovensku nie je veľa,” uviedol v kontexte dookola vyvrátených hoaxov teoretický fyzik Samuel Kováčik.

Odporcovia však argumentujú vplyvom na zdravie najmä hlukom z turbín a infrazvukom, ktorý podľa nich spôsobuje bolesti hlavy, únavu či problémy so spánkom. Odborníci však hovoria, že pri dodržaní odstupov od bývania neexistujú dôkazy, že by veterné turbíny mali priamy negatívny vplyv na ľudské zdravie.

Rakúske turbíny sa stali tŕňom v oku protestujúceho Dušana. Býva v bratislavskej Devínskej Novej Vsi, kde podľa jeho slov bráni normálnemu životu asi 15 rakúskych turbín v blízkosti. Na otázku, prečo považuje veterné turbíny za nezdravé, odpovedal Pravde tým, že ich dosah otestoval. „Postavil som fľašu s vodou do kľudnej miestnosti. Vodná hladina sa chvela podľa dopadu infrahluku. Uši z toho bolia, počujete to a cítite. Nedá sa na to zvyknúť,” vysvetlil.

Sú veterné elektrárne škodlivé?

Ďalšou častou témou je vplyv na prírodu. Kritici aj na prerokovaní tvrdili, že veterné parky ohrozujú vtáky a netopiere a narúšajú migračné trasy. Odborníci však roky vysvetľujú, že tieto vplyvy sa dnes posudzujú ešte pred výstavbou v rámci EIA procesov a následne sa minimalizujú napríklad monitoringom či dočasným vypínaním turbín. Väčšie riziko pre vtáctvo podľa nich predstavuje doprava či elektrické vedenia.

Nemalá časť diskusie sa týkala aj toho, ako veterné elektrárne menia krajinu. Odporcovia tvrdili, že turbíny ničia výhľady a znižujú hodnotu územia či turistickú atraktivitu. „Vplyv na krajinný ráz je reálny – veterné turbíny sú viditeľné stavby. Preto je rozhodujúce, kde a ako sa umiestnia. Akceleračné zóny majú aj tomuto pomôcť: sústreďovať rozvoj do lokalít, ktoré majú veterný potenciál, dostupnosť infraštruktúry a zároveň nižšie environmentálne konflikty,“ uviedla pre Pravdu Lucia Liptáková, odborníčka na energetiku z EnergIQube.

Častý argument sa týka spoľahlivosti veternej energie, nechýbal ani na prerokovaní. Kritici hovoria, že vietor nefúka stále a stabilne, a preto sa naň nedá spoliehať. „Je to zbytočný zdroj energie, nie je stabilná, výtlak je slabý a na Záhorí takmer nefúka,” ozvalo sa oduševnene po začatí prerokovania z davu, keď sa podával mikrofón. Výkyvy vo výrobe sa pritom riešia kombináciou predpovede počasia, prepojením európskych sietí a aj uskladnením energie do batérií.

Protesty vo všeobecnosti smerujú aj na to, že Slovensko má silnú jadrovú energetiku, a preto nepotrebuje ďalšie obnoviteľné zdroje. Odborníci však vysvetľujú, že jadro síce pokrýva veľkú časť výroby elektriny, ale jeho negatívny dosah na zdravie je vyšší. Zdôrazňujú, že potrebujeme zmes rôznych typov energií.

„Pre Slovensko by výstavba v zónach znamenala najmä väčší objem domácej elektriny, vyrobenej bez potreby paliva. Nepredpokladám, že celý potenciál návrhu bude v realite využitý. Z pohľadu cien nejde o okamžitý efekt na faktúry domácností, ale o dlhodobé znižovanie tlaku na veľkoobchodnú cenu elektriny. Vietor nemá palivové náklady. Čím viac domácej lacnej výroby z obnoviteľných zdrojov bude v systéme, tým menej bude Slovensko vystavené výkyvom cien fosílnych palív na zahraničných trhoch,“ dodala Liptáková.

Krajina má aktuálne presne päť turbín. Štyri pre Senici v Cerovej a jednu na Myjave. To je dôvodom, prečo zaostávame za ostatnými štátmi únie. Iba náš rakúsky sused vlani pokryl zo svojich 1 447 veterných elektrární 16 percent celoštátnej spotreby elektriny, zatiaľ čo u nás je to prakticky nula. To znamená, že Rakúsko má dnes približne 800-krát väčší veterný výkon ako Slovensko. Energetické ciele Bruselu je pritom potrebné splniť do roku 2030.

Plán neznamená automaticky výstavbu

Podľa návrhu ministerstva hospodárstva máme osem oblastí, kde by boli turbíny prínosným zdrojom energie. Väčšina sa nachádza na západnom Slovensku a len jedna v Banskobystrickom kraji. Dôvodom sú najmä priaznivejšie veterné podmienky v Podunajskej nížine a na Záhorí, dostupnosť elektrickej siete a menší konflikt s chránenými územiami či horským prostredím.

Celkovo by v nich mohlo stáť približne 207 turbín s výkonom okolo 1 449 MW. S tým samosprávy nesúhlasia. Najväčší projekt prechádza procesom EIA pri Hlohovci (zasahujúci aj časti okresov Nitra a Galanta), kde sa počíta približne so 69 turbínami s celkovým výkonom okolo 430 MW, pričom projekt pripravuje pološtátna Jadrová energetická spoločnosť Slovenska. Realizácia sa spomína v horizonte po roku 2026.

V západnej časti krajiny sa zároveň posudzuje aj menší projekt pri Stupave v okrese Malacky, kde sa uvažuje približne s 11 turbínami v blízkosti diaľnice D2, pričom projekt je zatiaľ v procese EIA a vyvoláva diskusie najmä pre blízkosť k zastavanej oblasti. V realite je však až za hlučnou diaľnicou a pri zbernom dvore smerom ďalej na Záhorie.

Navrhované akceleračné zóny pre veterné elektrárne

• Prietržka – Sobotište (okresy Senica, Skalica)

• Gbely – Štefanov (okresy Skalica, Senica)

• Vrakúň – Dolný Štál (okres Dunajská Streda)

• Okoč – Zemianska Olča (okresy Dunajská Streda, Komárno)

• Močenok – Hájske (okresy Šaľa, Nitra)

• Radošina – Horné Obdokovce (okres Topoľčany)

• Búč – Moča (okres Komárno)

• Rimavská Sobota – Jesenské (okres Rimavská Sobota)

Aj keď sa územie dostane do akceleračnej zóny, neznamená to, že mesto či obec nemá žiadnu moc rozhodovať a výstavba bude automatická. Zónovanie iba skracuje a zjednodušuje povoľovanie projektov obnoviteľných zdrojov energie a teda aj samotnú výstavbu turbín.

Dnes trvá päť až desať rokov, kým v priemere vznikne veterný park, no v realite sme sa nového parku nedočkali už 20 rokov – proces vždy zastavili aktivisti alebo obce. Investor bude musieť podľa akceleračného plánu aj naďalej predložiť konkrétny projekt parku, následne prejde riadnym procesom posudzovania vplyvu na životné prostredie (EIA) a budú sa riešiť aj pripomienky obcí a dotknutých strán.

„Veterné elektrárne sú príležitosťou pre priemyselné podniky na uzatvorenie PPA kontraktov. Jeden z najnovších veterných parkov v Engelhartstetten v Rakúsku (7 km vzdušnou čiarou od Bratislavy) má napríklad kontrakt s výrobcom celulózových vlákien a výrobcom technických plynov,“ pripomenula odborníčka s tým, že domáca výroba energie je zásadná pre energetickú bezpečnosť krajiny.

„Slovensko tým znižuje závislosť od dovozu a posilňuje odolnosť systému. Zadefinovanie zón je dôležité preto, že dáva investorom, obciam aj štátu jasnejšie pravidlá: kde sa veterná energetika vôbec môže rozvíjať, za akých podmienok a s akými limitmi. Bez takéhoto rámca zostáva povoľovanie pomalé, nepredvídateľné a konfliktné,“ uzavrela Liptáková.

X xx

Členovia Súdnej rady zverejnili vyhlásenie: Ostro v ňom odsúdili správanie sudkyne, ktorá podľa nich, ich viní z vlastného neúspechu

Desať členov Súdnej rady Slovenskej republiky v ostrom vyhlásení odsúdilo konanie nemenovanej sudkyne, ktorá podľa nich pre kariérny neúspech útočí na inteligenciu a morálnu integritu svojich kolegov. Signatári upozorňujú, že takéto dehonestujúce správanie a označovanie iných za „vnútorných nepriateľov“ zásadne narúša etické normy a v očiach verejnosti vážne znižuje dôveryhodnosť celého slovenského súdnictva.

Vyhlásenie členov Súdnej rady SR ku konaniu, ktoré je spôsobilé znížiť vážnosť Súdnej rady SR a súdnictva ako celku v očiach verejnosti

My, nižšie podpísaní členovia Súdnej rady Slovenskej republiky, sme si plne vedomí zodpovednosti, ktorá nám vyplýva z členstva v tomto ústavnom orgáne sudcovskej legitimity, a preto sa snažíme plniť si svoje povinnosti najlepšie ako vieme tak, aby sme svojou prácou prispeli nielen k dôveryhodnosti tohto ústavného orgánu, ale aj k dôveryhodnosti súdnictva ako celku.

Máme vždy na zreteli oprávnené záujmy všetkých sudcov a všetko svoje úsilie sa v najlepšej viere snažíme venovať ich ochrane. Chceme, aby mohli mať všetci sudcovia, bez výnimky, skutočný pocit, že Súdna rada Slovenskej republiky je orgánom, ktorý obhajuje iba ich záujmy a nie záujmy konkrétnych jej členov alebo osôb, lobistických skupín alebo politických strán a hnutí. S nevôľou sme sledovali minulé časy v Súdnej rade Slovenskej republiky, kedy sudcovia neboli rozdeľovaní podľa toho, ako vykonávajú funkciu, ale podľa názorových či politických preferencií.

Verili sme, že po tomto neblahom období sa Súdna rada Slovenskej republiky bude môcť venovať už iba konštruktívnej činnosti, ktorá bude súdnictvu a sudcom na prospech. Neľahko sa nám preto pozerá na to, ako sudkyňa, ktorá s nami uvedené hodnoty v minulosti zdieľala, začala dehonestovať činnosť Súdnej rady Slovenskej republiky a jej jednotlivých členov, a to iba z dôvodu, že cíti krivdu zo svojho kariérneho neúspechu, ktorý kladie za vinu svojim bývalým kolegom v Súdnej rade Slovenskej republiky.

Považujeme za neakceptovateľné, aby menovaná v komunikácii, ktorá je dostupná sudcom, označovala konkrétnych členov Súdnej rady Slovenskej republiky za „vnútorných nepriateľov“, alebo ich urážala vyjadreniami, ktorými útočia na ich inteligenciu, odbornosť a morálnu integritu. Takéto správanie odporuje nielen zákonným povinnostiam sudcu a etickým normám, ktorými sa sudca má riadiť, ale je tiež spôsobilé znížiť vážnosť Súdnej rady Slovenskej republiky a súdnictva ako celku v očiach verejnosti.

Vyjadrujeme preto presvedčenie, že každý sudca si musí uvedomiť deštruktívnu povahu takéhoto správania a mal by svoje vyjadrenia formulovať tak, aby boli v súlade so zákonnými a etickými povinnosťami sudcu a aby mali povahu oprávnenej kritiky, nie osobného a znevažujúceho útoku na kolegov sudcov, prípadne členov Súdnej rady Slovenskej republiky.

X x x

 Združenie sudcov kritizuje Súdnu radu: Jej úlohou je chrániť sudcov pred útokmi, nie zasahovať do ich rozhodovacej činnosti

2

Združenie sudcov Za otvorenú justíciu (ZOJ) je znepokojené z postupu Súdnej rady SR pri ochrane sudcov pred verbálnymi útokmi. Uznesenia, ktoré súdna rada prijala, považuje združenie Za otvorenú justíciu za nedostatočné, pretože neuvádzajú základné okolnosti prípadu a mená dotknutých sudcov, ktorým má byť poskytnutá ochrana. ZOJ súčasne poukazuje aj na rozdielny prístup súdnej rady v podobných situáciách v minulosti.

Združenie sudcov pripomenulo, že 10. decembra 2024 súdna rada prijala adresné stanovisko, v ktorom odmietla konkrétne mediálne útoky voči sudkyni Viere Hadrbulcovej. Uznesením z 19. februára 2025 rovnako dôrazne odmietla neprípustné vyjadrenia konkrétnej osoby voči sudcovi Petrovi Pulmanovi.

ZOJ takýto selektívny prístup súdnej rady k ochrane sudcov odmieta. „Nie je prípustné, aby Súdna rada SR poskytovala adresnú a konkrétnu ochranu len niektorým sudcom, zatiaľ čo v prípade iných sa obmedzuje na všeobecné a neadresné vyhlásenia bez konkrétnej podpory. Takýto postup narúša dôveru v nestrannosť súdnej rady a je v rozpore s jej úlohou chrániť nezávislosť sudcov bez rozdielu,“ vyhlásilo združenie. Ako priblížilo, na zasadnutí 18. marca sa súdna rada zaoberala verbálnym útokom voči sudcovi Tomášovi Hajdukovi. V prevažnej miere sa však venovala kritike jeho rozhodnutia v konkrétnej trestnej veci a opätovne prijala len všeobecné uznesenie, ktorým odsúdila verbálne útoky voči sudcom bez toho, aby sa dalo zistiť, o akého sudcu ide a z akých dôvodov sa poskytuje ochrana.

ZOJ zdôrazňuje, že súdna rada namiesto odsúdenia verbálnych útokov na konkrétneho sudcu, svojím uznesením fakticky kritizuje sudcu sa spôsob odôvodnenia jeho rozhodnutia. Ako však združenie Za otvorenú justíciu uviedlo, toto súdnej rade neprináleží. V súvislosti s kritizovaným rozhodnutím súčasne vyzvala sudcov na striktne zákonné odôvodňovanie rozhodnutí bez presahov a prejavov sudcovského aktivizmu. Súdna rada tak podľa ZOJ postupovala v rozpore s účelom prerokovaného bodu aj so základnou úlohou rady, ktorou je chrániť sudcov pred útokmi, nie zasahovať do ich rozhodovacej činnosti.

„Dôrazne odmietame selektívny prístup k ochrane sudcov a vyzývame Súdnu radu SR, aby konala transparentne, rešpektovala nezávislosť sudcov a adresne chránila všetkých sudcov bez rozdielu,“ uzavrelo združenie sudcov.

Súdna rada na vyjadrenia ZOJ zareagovala s tým, že sa od mája 2024, keď sa stala predsedníčkou rady Marcela Kosová, vyjadruje ku všetkým útokom na sudcov bez rozdielu, na rozdiel od minulosti, keď v súdnej rade zastupovala vtedajšiu vládu bývalá sudkyňa Katarína Javorčíková. „Súdna rada rozhodne nie je ústavným orgánom, ktorého úlohou je spĺňať požiadavku akejkoľvek neformálnej iniciatívy pár desiatok osôb bez právnej subjektivity, ako je napríklad ZOJ, na konkrétny text ňou prijatého uznesenia. Ani napomáhať pri jej zviditeľňovaní sa reakciou na opakované manipulatívne tvrdenia,“ uzavrela Kosová.

X x x

 

X xx

 

X xx

Dalo sa zabrániť brutálnej vražde ženy v Gelnici? Susko, Šutaj Eštok a Žilinka žiadajú preverenie systému

28

Brutálna vražda Zuzany V. v Gelnici vyvolala ostré reakcie na politickej aj justičnej scéne. K tragédii zaujali stanovisko kľúčoví predstavitelia štátu vrátane ministra spravodlivosti Borisa Suska, ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorí avizujú dôsledné preverenie postupov a systémové zmeny.

Pravda,TASR24.06.2026 15:22

 

Foto: Pravda, TASR, František Iván

Obvinený Tomáš V. prichádza na Mestský súd v Košiciach 23. júna 2026.

Susko je pripravený nariadiť dohľad nad súdnym konaním v prípade brutálnej vraždy ženy v Gelnici. Vyjadril sa tak pred stredajším rokovaním vlády s tým, že ak v tomto prípade zlyhal štát, bude sa zamýšľať nad systémovými zmenami. „Som pripravený nariadiť aj dohľad nad týmto súdnym konaním. Je to moja právomoc z hľadiska procesného postupu súdu,“ povedal Susko. Tvrdí, že vražda bola individuálnym zlyhaním jednotlivca, ktorý bol prvopáchateľom a nemal kriminálnu minulosť.

Polícia zverejnila šialené video z prenasledovania podozrivých po výbuchu bankomatu

Video

Prípad sa týka marcového výbuchu bankomatu v Demänovskej Doline, po ktorom nasledovala veľká pátracia akcia, prenasledovanie vozidla, streľba, použitie ježkov na ceste a zadržanie podozrivých. / Zdroj: FB Policia SR – Žilinský kraj

Minister má informácie, že zákaz priblíženia žena požadovala v čase, keď bol páchateľ vo väzbe. „Logicky takýto návrh súd zamieta,“ podotkol. Predmetom vyšetrovania je podľa neho aj to, či bolo alebo nebolo o zákaz priblíženia požiadané v rámci trestného konania ako súčasť trestu.

Susko apeloval, aby sa o prípade nešpekulovalo a počkalo sa na výsledky vyšetrovania. Súd bude podľa neho pracovať štandardne ako v iných prípadoch. „Bol by som nerád, ak by sme z tohto robili vopred nejaké závery a konkrétne súdy, lebo ani vy nevidíte do toho spisu, ani ja. Bude to predmetom skúmania aj prokuratúry a ďalších orgánov. Počkajme si na to, ako sa skončí vyšetrovanie, a potom môžeme spraviť nejaké závery aj z hľadiska ďalšieho postupu prípadných legislatívnych riešení,“ skonštatoval.

Preveria postup od sudcu po prokurátora

Vražda v Gelnici je podľa ministra Šutaja Eštoka (Hlas) odsúdeniahodná a bezprecedentná. Je otázkou, či sudca uložil adekvátny trest, či prokurátor robil dohľad nad výkonom trestu a či Zväz väzenskej a justičnej stráže informoval tak, ako informovať mal, povedal takisto pred rokovaním kabinetu.

„Spolu s pani prezidentkou policajného zboru chceme v najbližších dňoch zvolať spoločné stretnutie, aby sme si aj z hľadiska systémového nastavenia povedali, či ten systém funguje, či je nastavený optimálne, a či v rámci zodpovednosti od sudcu až po prokurátora, bolo urobené všetko,“ poznamenal Šutaj Eštok s tým, že sa budú rozprávať, aké zmeny spraviť, aby sa takáto tragédia nezopakovala.

Čítajte viacPrepustili ho z väzby, o 11 dní bola jeho manželka mŕtva. Obvinený Tomáš V. skončil za mrežami

K tragickému prípadu sa neskôr vyjadril aj generálny prokurátor Žilinka, podľa ktorého udalosť poukazuje na nevyhnutnosť reálnej systematickej práce s páchateľmi. „Tragédia v Gelnici poukazuje na nevyhnutnosť reálnej systematickej práce s páchateľmi, zvlášť ak trpia závislosťou od návykových látok, a nielen jej simulovanie,“ napísal Žilinka na sociálnej sieti.

Podľa ministra práce Erika Tomáša (Hlas) sa tragédia stať nemala. Rozhodnutia súdov, ktoré padli ešte pred vraždou, musí zdôvodniť súd, tvrdí. Tomáš pripomenul, že na Slovensku fungujú bezpečné ženské domy, kde sa môžu ženy s deťmi ukryť pred týraním a násilím.

Páchateľ útočil po prepustení z väzby

Pri brutálnom útoku prišla v sobotu (20. 6.) v Gelnici o život Zuzana V. Útočník bezprostredne po skutku z miesta činu ušiel. Polícia hľadaného následne zadržala na jednej z poľných ciest v okolí Košíc. Košický krajský policajný vyšetrovateľ vzniesol voči mužovi obvinenie pre obzvlášť závažný zločin vraždy a zároveň spracoval podnet na podanie návrhu na vzatie obvineného do väzby. Sudkyňa pre prípravné konanie Mestského súdu Košice v utorok (23. 6.) vzala obvineného muža do tzv. útekovej a preventívnej väzby.

Tomášovi V. ešte 9. júna uložil Okresný súd Spišská Nová Ves podmienečný trest odňatia slobody v trvaní ôsmich mesiacov za nebezpečné vyhrážanie. Dovtedy bol vo väzbe ako obvinený z prečinu nebezpečného vyhrážania, keďže 21. februára pod vplyvom alkoholu napadol svoju manželku.

X x x

Prelomové rozhodnutie súdu. Reprezentantku vyhodili, lebo otehotnela, teraz prišiel verdikt.

Taliansky ženský klub Lazio Rím musí zaplatiť kompenzáciu švédskej futbalistke Maji Göthbergovej za to, že s ňou ukončil kontrakt pre tehotenstvo. Rozhodol tak Športový arbitrážny súd (CAS) v Lausanne.

Maja Göthbergová na tréningu počas svojho pôsobenia v Laziu Rím.

Podľa agentúry DPA je to prelomový verdikt zo strany CAS. Arbitrážny súd rozhodol, že Lazio nezákonne ukončilo pracovný pomer s Göthbergovou, čím vytvoril právny precedens, ako majú kluby zaobchádzať s futbalistkami počas tehotenstva na základe predpisov Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) o materstve.

Podľa hráčskej asociácie FIFPRO by mohol mať prípad významné dôsledky smerom k tomu, ako sa bude ochrana tehotenstva v budúcnosti uplatňovať v profesionálnom futbale.

MS: Vikingské veslovanie. Nórski poslanci podporili futbalistov

Poslanci nórskeho parlamentu predviedli „vikingské veslovanie“. Fanúšikovia Nórska podporujú svojich hráčov na MS vo futbale simulovaním palvby vikingskej lode. Poslanci naprieč politickým spektrom tiež takto podporili reprezentačné mužstvo. / Zdroj: Reuters

„Tento prípad sa nikdy netýkal len futbalu. Išlo o to, aby sa so mnou zaobchádzalo spravodlivo a s rešpektom v dôležitom momente môjho života,“ uviedla Göthbergová vo vyhlásení FIFPRO. „Rozhodnutie vysiela posolstvo, že tehotenstvo by sa nikdy nemalo považovať za problém alebo dôvod na odmietnutie pracovných príležitostí hráčke.“

Bývalá mládežnícka reprezentantka Švédska Göthbergová hrala za Lazio počas sezóny 2023/24 a pomohla tímu k postupu do Serie A. V lete 2024 sa počas rokovaní s klubom ústne dohodla na novej zmluve, k spečateniu chýbal len podpis. Švédska stredopoliarka potom zistila, že je tehotná a informovala o tom svoj klub.

V dôsledku toho zmluva nebola uzavretá. Göthbergová považovala za dôvod svoje tehotenstvo a podnikla v tomto smere právne kroky.

Klub trval na tom, že žiadna zmluva nebola uzavretá. CAS so sídlom v Lausanne však rozhodol, že pracovný pomer už existoval, aj keď nebol kontrakt podpísaný. Rozhodujúcim dôvodom pre nezákonné ukončenie pracovného pomeru bolo Göthbergovej tehotenstvo, uviedol arbitrážny súd.

Rozhodnutie CAS navyše vytvorilo dôležitý precedens, pokiaľ ide o dôvernosť lekárskych informácií týkajúcich sa tehotenstiev. „Tento prípad ukazuje, že materské predpisy FIFA nie sú len slová na papieri a že poskytujú hráčkam skutočnú ochranu,“ povedala Alexandra Gomezová Bruinewoudová z FIFPRO.

X xx

Podnikateľom dochádza trpezlivosť: Štát zaviedol novú povinnosť, majiteľka butiku prišla o peniaze>

Povinnosť podnikateľov umožniť zákazníkom platiť bezhotovostne naráža na technický nedostatok. Štát nedokázal na nový systém prepojiť všetky banky. Výsledkom je situácia, ktorá okráda poctivých obchodníkov o čas, energiu aj peniaze.

Pani Iveta si pred pár rokmi otvorila malý butik s oblečením. Ako skúsená podnikateľka je zvyknutá na to, že sa musí neustále prispôsobovať novým legislatívnym požiadavkám – či už ide o zmeny v zákonoch, nutnosť odvádzať vyššie odvody alebo platiť kontroverznú transakčnú daň. Preto ju neprekvapilo, keď pred pár mesiacmi zistila, že jej pribudne ďalšia povinnosť. Tak ako všetci slovenskí obchodníci, aj ona musí od mája tohto roka svojim zákazníkom umožniť platiť bezhotovostne.

Podnikateľka sa rozhodla, že novú povinnosť si splní zavedením možnosti platby cez QR kódy. Dúfala, že sa tak vyhne vysokým poplatkom za prenájom a prevádzku klasického platobného terminálu. To však ešte netušila, že riešenie, ktoré štát podnikateľom ponúkol ako jednu z alternatív, sa jej v realite kruto vypomstí.

Pani Iveta, rovnako ako mnohí ďalší slovenskí obchodníci, totiž v súčasnosti naráža na zásadný technický nedostatok celého systému. Kameňom úrazu je skutočnosť, že niektoré banky sa nezapojili do štátneho projektu, ktorý podnikateľom v reálnom čase posiela potvrdenie o prijatí platby.

Výsledkom je, že kým jedna banka pošle obchodníkovi upozornenie o platbe okamžite, iná mu nedá vedieť vôbec nič. Dotknutým podnikateľom následne neostáva nič iné, než slepo dôverovať zákazníkovi.

Sophiina voľba: Poplatky alebo riziko?

Na nefunkčnosť systému doplatila pani Iveta len pred pár dňami. Zákazníčka zaplatila cez vygenerovaný QR kód a na obrazovke svojho smartfónu jej ukázala potvrdenie, že platba vo výške 88 eur odišla. „Verila som jej. Povedala som, že je to v poriadku, a rozlúčili sme sa. Tá platba však na môj účet doteraz neprišla,“ opisuje podnikateľka, ktorá v priebehu pár minút prišla nielen o tovar, ale aj o peniaze.

Čo jej však ostalo, sú daňové povinnosti súvisiace s transakciou. „Ja za to teraz musím odviesť daň, lebo to prešlo cez virtuálnu registračnú pokladnicu. Odvediem z toho DPH, pričom peniaze ani tovar v skutočnosti nemám,“ sťažuje sa podnikateľka zo západu Slovenska.

Iveta tak v podstate doplatila na to, že je klientkou „nesprávnej“ banky. Firemný účet má totiž zriadený v UniCredit Bank, ktorá je jednou z inštitúcií nespolupracujúcich so štátnym Notifikátorom okamžitých platieb (NOP). Práve tento systém totiž po prijatí QR platby automaticky odosiela potvrdenie o úhrade priamo do pokladnice.

Ivetina pokladnica však po naskenovaní QR kódu informáciu nedostane, v dôsledku čoho podnikateľka vôbec nevie, či platba na jej účet dorazila alebo nie.

„Keď mi zákazník zaplatí QR kódom, banka nepošle do pokladnice informáciu o tom, že platba prebehla a že mám peniaze na účte. Pretože UniCredit Bank nespolupracuje so štátom, musím zákazníkovi buď veriť, alebo si priamo vo svojej bankovej aplikácii overiť, či peniaze naozaj poslal,“ vysvetľuje pani Iveta. Z jej slov vyplýva, že obchodníci sú v podstate diskriminovaní podľa toho, v ktorej banke majú vedený účet.

V slepej uličke

Ak za pokladnicou stojí samotný majiteľ firmy, môže situáciu zachraňovať tým, že sa urýchlene prihlási do svojho mobilného bankovníctva a skontroluje si obraty. Komplikácie však nastávajú v prípade, že má jedného alebo viacerých zamestnancov.

„Nemôžem predsa dať zamestnancovi prístup do svojho firemného účtu. Zamestnanec si to teda nemá ako overiť,“ vysvetľuje Iveta. Podľa jej slov má tak personál v danej chvíli len dve možnosti: buď zákazníkovi slepo uverí a riskuje, že mu tovar daruje zadarmo, alebo musí pri každej jednej QR platbe telefonovať svojmu nadriadenému a žiadať ho o kontrolu bankového účtu.

Istotu pritom v mnohých prípadoch nemá ani samotný majiteľ predajne. Do hry totiž vstupuje komunikácia medzi rôznymi bankami a skutočnosť, že nie každá finančná inštitúcia si s tou druhou vymieňa informácie v reálnom čase.

Ak zákazník platí z banky, z ktorej peniaze neodídu ako okamžitá platba, prevod môže trvať hodiny a niekedy sa na účte obchodníka ukáže až na druhý deň. Práve z tohto dôvodu prišla majiteľka butiku o spomínaných 88 eur. Ak by totiž platba dorazila na jej účet ihneď, tak bez ohľadu na to, že UniCredit Bank jej neposlala notifikáciu o zrealizovaní platby, Iveta by informáciu získala aspoň vďaka internetbankingu.

„Z niektorých bánk platba skrátka nepríde hneď. A ja potom stojím pred voľbou, či budem zákazníkovi slepo veriť, že peniaze zajtra naozaj dorazia, alebo ho nepustím z obchodu,“ opisuje pani Iveta každodennú realitu podnikania na Slovensku.

Ktoré banky držia krok so štátom?

Situácia, ktorá aktuálne trápi viacero slovenských podnikateľov, podľa daniarov nie je vizitkou štátu, ale otázkou obchodnej politiky jednotlivých bánk. Finančná správa (FS) tvrdí, že všetky banky pôsobiace na trhu oslovila v predstihu a dala im možnosť zapojiť sa do projektu štátneho NOP. Väčšina z nich túto príležitosť využila. Výnimkou sú UniCredit Bank, 365.bank a Fio banka.

Podľa Slovenskej bankovej asociácie (SBA) patrí k slobodnej trhovej ekonomike aj sloboda obchodnej politiky podnikateľských subjektov – vrátane bánk – rozhodnúť sa, aké tovary a služby a za akých podmienok ponúkajú. Medzi takéto rozhodnutia patrí aj poskytovanie notifikačnej služby.

Naša redakcia preverovala, čo sa skrýva za odmietavým postojom bánk, ktoré sa rozhodli nezapojiť sa do štátneho NOP.

UniCredit Bank, v ktorej má účet zriadený aj podnikateľka Iveta, odkázala, že po modernizácii platobných systémov službu plánuje poskytovať. „Aktuálne prebieha významná obmena platobnej infraštruktúry banky, do ktorej bude riešenie NOP v budúcnosti začlenené,” vysvetlila hovorkyňa Zuzana Ďuďáková. Stať by sa tak malo pred koncom tohto roka.

365.bank tvrdí, že zatiaľ nezaznamenala dostatočný záujem zo strany klientov. „Integráciu so systémom VRP, vrátane prenosu informácie o zrealizovanej QR platbe do štátnej pokladnice v reálnom čase, momentálne nepodporujeme. V súčasnosti neevidujeme dostatočný dopyt po tomto riešení, situáciu však priebežne monitorujeme,” napísala komunikačná expertka banky Jana Považanová. Podľa jej slov je banka v prípade zmeny situácie ochotná túto možnosť zaviesť.

Službu okamžitých notifikácií pre systém NOP neposkytuje ani Fio banka, ktorá však podnikateľom ponúka alternatívu v podobe osobitného účtu určeného na prijímanie QR platieb. Na otázku, prečo sa banka rozhodla nespolupracovať so štátnym systémom, však už inštitúcia neodpovedala.

Finančná správa: Aký je problém?

FS v reakcii na naše otázky uviedla, že do systému prenášania informácií o zrealizovaných QR platbách do štátnej pokladnice v reálnom čase je aktuálne zapojená väčšina kľúčových bánk. Tie podľa nej pokrývajú približne 80 percent trhu. Z tohto dôvodu nechápe, o akom probléme vlastne podnikatelia hovoria.

„Prosím, definujte, o aký problém by malo ísť?“ zamýšľal sa generálny riaditeľ sekcie informatiky na FS Stanislav Pavlovič. V reakcii na naše otázky niekoľkokrát upozornil, že štát nemôže bankám diktovať obchodnú politiku.

Keď sme daniarov upozornili, že obchodníci pre zle nastavený systém v praxi čelia finančným stratám, Pavlovič sa opäť zamyslel nad tým, ako to myslíme. „Finančná strata? Mohli by ste prosím konkretizovať? Existuje riadny reklamačný proces,“ odpísal nám generálny riaditeľ.

Čo sa týka riešenia komplikovanej situácie, v ktorej sa aktuálne nachádza množstvo slovenských podnikateľov, podľa Pavloviča je pomerne jednoduché. „Obchodníci, ktorí majú svoj podnikateľský účet v inej banke a chcú využiť QR zdarma, si musia otvoriť účet v banke, ktorá túto službu poskytuje,“ radí.

Nepáči sa vám? Nechajte si platiť dvakrát

Podľa dotknutých inštitúcií je riešení omnoho viac. Pani Iveta však priznáva, že z niektorých rád zostala skôr zaskočená.

FS jej podľa jej slov poradila, aby zákazníka, ktorý sa rozhodne platiť cez QR kód, vyzvala, aby zaplatil dvakrát – raz online a raz v hotovosti. „Povedali mi, že ak neuvidím priamo v aplikácii, že peniaze prišli, nemám človeka pustiť preč. Aj keď tvrdí, že to príde zajtra, mám mu dať tovar zaplatiť ešte raz v hotovosti. A ak peniaze na druhý deň prídu, mám mu ich poslať späť,“ reprodukuje slová pracovníka FS pani Iveta. Podľa jej slov by na takýto proces žiadny zákazník nepristúpil a ani ona sama by ho o niečo také nedokázala požiadať.

Keď sa jej táto možnosť nepozdávala, daniari jej poradili, aby si vytvorila univerzálny QR kód s číslom účtu, ktorý si zákazník naskenuje a sám zadá sumu. Základný problém, ktorý spočíva v tom, že podnikateľ, ako ani jeho zamestnanci, nedostávajú upozornenie o platbe, to však stále nerieši. Navyše, pridáva k nemu aj ďalšie riziko. „Musíte veriť, že zákazník neprepíše sumu a nezadá namiesto 88 eur napríklad 8 eur,“ dodáva Iveta.

O nič viac nápomocné nie sú v tomto smere ani banky. Tie totiž podnikateľom odporúčajú, aby zamestnancom poskytli pasívny prístup do firemného účtu. Peniaze by z neho nevedeli posielať, no videli by aktuálne pohyby na účte – vrátane prijatých platieb. Pre mnohých podnikateľov je však predstava, že personál vidí kompletné obraty a stav firemných financií, neprijateľná.

Spôsoby bezhotovostných platieb v maloobchode

Slovenská banková asociácia vysvetľuje, že bezhotovostné platby možno realizovať niekoľkými spôsobmi. Ide o:

1. platobné karty,
2. platby z účtu na účet prostredníctvom QR kódov s využitím Notifikátora okamžitých platieb (NOP) Finančnej správy podľa štandardu SBA,
3. platby z účtu na účet prostredníctvom QR kódov s notifikačnou službou poskytovanou iným subjektom podľa štandardu SBA,
4. platby z účtu na účet prostredníctvom QR kódov s využitím služieb platobných inštitúcií prostredníctvom PSD2 rozhraní,
5. platby z účtu na účet prostredníctvom QR kódov bez notifikačnej služby, pričom obchodník si prijatie platby overuje vo svojom bankovníctve,
6. platby z účtu na účet bez QR kódu, prostredníctvom zverejneného IBAN-u a názvu účtu, pričom obchodník si prijatie platby overuje vo svojom bankovníctve.
7. X XX

Plyn z Kataru se vrací na trh. Burza zlevňuje, zákazníci si počkají