Dr. Petr Topinka: Nezdrženlivé předběžné opatření už přináší komplikace. O předběžném opatření, kterým Ústavní soud k návrhu prezidenta republiky uložil vládě, ministru zahraničních věcí a jeho ministerstvu bezodkladně notifikovat organizátorům summitu NATO v Ankaře, že součástí delegace ČR je též prezident, a zajistit akreditaci pro prezidenta a jeho doprovod, a současně zdržet se jednání, jímž by účasti prezidenta a jeho doprovodu bránili či ji ztěžovali, bylo publikováno již mnoho odborných názorů kritizujících postup soudu.

Sám Ústavní soud takovým námitkám nijak zvlášť nepředešel, když vydání předběžného opatření odůvodnil jen tak, že včasným nevydáním takového rozhodnutí „ by se návrh prezidenta vyprázdnil“ a že „ se blíží konání summitu“, přičemž je „ patrné , že podle dlouhodobé a ustálené praxe … vláda nekladla překážky na těchto summitech a zajistila jeho účast …, což Ústavnímu soudu značí, že prezident je členem delegace ČR na summitech NATO … a nejde o praxi neústavní, která by ochrany Ústavního soudu nepožívala. “ .

To je vlastně celý podstatný obsah odůvodnění vydání předběžného opatření. To jistě neodpovídá požadavkům na srozumitelnost a určitost jakéhokoli soudního rozhodnutí.

Shora zmíněné výhrady ústavních právníků se týkaly mnoha otázek, které vydání tohoto rozhodnutí vyvolalo – šlo mj. o to, zda je vůbec možno v kompetenčním sporu vydávat předběžná opatření, když takovou možnost zákon neuvádí ( prof. Gerloch) – i pokud by to možné bylo , pak zda není vydání tohoto konkrétního rozhodnutí v rozporu s požadavkem zdrženlivosti na „zásahy Ústavního soudu do probíhajících politických dějů“ , když předběžná opatření Ústavního soudu by měla být vydávána jen „ zabránění mimořádně závažným následkům“ (prof. Wintr a JUDr. Řepková v odlišném stanovisku k tomuto usnesení o předběžném opatření).

Namísto argumentace, kde vidí Ústavní soud oporu pro vlastní vydání předběžného opatření a kde podle jeho názoru hrozí závažné následky v důsledku neúčasti prezidenta a jeho doprovodu na summitu, jsou tedy uvedeny důvody „ vyprázdněním návrhu prezidenta“ a „praxí , která není neústavní, která by nepožívala ochrany Ústavního soudu“. Co by se stalo v důsledku uvedeného vyprázdnění návrhu a proč by měla otázka účastí prezidenta na zahraničních summitech požívat ochrany Ústavního soudu, není nijak srozumitelně vysvětleno.

Kromě nesrozumitelnosti trpí usnesení i neurčitostí v tom směru, že je vládě a dalším subjektům ukládáno zajistit akreditaci a neztěžovat účast i doprovodu, který není nijak konkretizován (jmenovitě, případně funkčně, či aspoň početně). Ostatně sám pojem doprovod nemá v právu žádný konkrétně definovaný obsah, v mezinárodním právu se např. rozlišuje mezi doprovodem (členy mise) a rodinnými příslušníky delegátů – vztahuje se tedy vůbec výrok usnesení Ústavního soudu na manželku prezidenta? Může jet také do Ankary – nebo ne?

Žádný obecný soud by nevydal předběžné opatření bez jasného vymezení osob, v jejichž prospěch by žalovaný měl něco konat či se vůči nim něčeho zdržet. Je nemyslitelné, aby soud určil, že na určitou akci je žalovaný pozvat nejen pana X jako žalobce , ale i jím pozvané dosud neidentifikované/ neznámé osoby, jimž se tedy nesmí v účasti bránit. Takový návrh na předběžné opatření je soud podle občanského soudního řádu (na jehož přiměřené použití ostatně Ústavní soud sám odkázal) povinen bez dalšího odmítnout.

Teď nás už nedostatek určitosti a zdrženlivosti Ústavního soud dohnal – nikdo neví kolik členů doprovodu do Ankary pojede, mluví se o dvanácti, dvaceti, třiceti. Uvidíme, kolik členů doprovodu nakonec pojede. Těžko také odhadnout, zda naopak účast prezidenta, který veřejně podporuje myšlenku co nejvyššího nárůstu zbrojních výdajů České republiky , nebude mít mimořádně závažné následky na „vyprázdnění“ státní kasy a tedy nebude spíš ke škodě než ku prospěchu. Petr Topinka, advokát

X X X

POVINOST  PREZIDENTA?

‚Je to v podstatě jeho ústavní povinnost.‘ Prezident nevyhoví Babišově žádosti, aby neletěl do Ankary

Prezident Petr Pavel nevyhoví žádosti premiéra Andreje Babiše (ANO), aby přehodnotil svůj postoj a na summit NATO do Ankary nelétal. Hlava státu to uvedla v živém vysílání na facebooku. Prezident zdůraznil, že účast je jeho ústavní a pracovní povinností. Zároveň zopakoval, že o koordinaci zahraničí politiky se snažil od nástupu současného kabinetu.

„Výkon ústavních pravomocí prezidenta není libovůlí. Je to v podstatě jeho ústavní povinnost. Prezident nemá možnost se rozhodnout, které pravomoce vykonávat bude a které ne,“ řekl Pavel. Babiš ho tak podle něj vyzývá k tomu, aby nevykonával pracovní povinnosti. „Takovou žádost já splnit nemohu,“ uvedl na facebooku.

Ministr zahraničí Petr Macinka (Motoristé) prezidenta a jeho doprovod doplnil do delegace na summit v pátek. Českou misi povede Babiš. Prezident, s nímž je vláda kvůli jeho požadavku účastnit se fóra měsíce ve sporu, by podle premiéra ale mohl projevit velkorysost a summitu se letos přes rozhodnutí Ústavního soudu neúčastnit. Jet by mohl příští rok, uvedl dnes po jednání vlády.

Problémem mezi Hradem a vládou jsou odlišné pohledy na závazek Česka vůči NATO vydat dvě procenta hrubého domácího produktu na obranu. Přičemž právě plnění tohoto slibu bude jedním z hlavních témat summitu NATO v turecké Ankaře, psal už dříve web iROZHLAS.cz.

Delegaci povedu já, oznámil Babiš s tím, že prezidenta akreditovali, ale mohl by být velkorysý a nejezdit.

Podle Pavla by mělo Česko na obranu vyčleňovat více peněz, a to primárně kvůli zajištění vlastní bezpečnosti. Dostatečná obranná síla je totiž podle něj nejlepším způsobem, jak zamezit možné agresi cizího státu. Pavel to zmiňuje v době, kdy na Ukrajině zuří čtyři roky válka, kterou rozpoutalo Rusko.

Roli ale může hrát podle kritiků vlády také pomsta ministra a šéfa Motoristů sobě Macinky. Ten měl s prezidentem spory kvůli kauze kontroverzních SMS zpráv, které Macinka adresoval Pavlovi přes prezidentova poradce Petra Koláře, a také kvůli nejmenování čestného prezidenta Motoristů sobě Filipa Turka ministrem životního prostředí.

X XX

UKRAJINCI  JEDOU  NA  SVÁTKY  NA  UKRAJINU

JE  TAM  VÁLKA,  NEBO  NEINÍ?   SPORTOVCI  V  CIZINĚ SPORTUÍ,

MILIIONY LIDÍ  PŘED  VÁLKOU  UTEKLY  DO  ZAHRNIČÍ,  ABY  NEPŘIŠLI  O  ŽVOT

Přeplněné hraniční přechody. Ukrajinci jezdí domů na prázdniny.

Na polsko-ukrajinských hranicích se na přechodech směr Ukrajina tvoří obrovské fronty. Podle ukrajinských médií lidé čekali např. na hraničním přechodu Korczowa-Krakowiec více než 12 hodin.

Čísla jsou impozantní. Podle ukrajinské pohraniční stráže byla v sobotu zaznamenána nejvyšší míra překročení hranic v červnu, kdy ji za 24 hodin překročilo 141 000 lidí. Většina překročení hranice směřovala na Ukrajinu. Ukrajinští pohraničníci vysvětlují, že provoz se zvyšuje zejména o víkendech a během prázdnin.

Status uprchlíka je udělován osobě, která prchá před bezprostředním ohrožením života a nemůže se vrátit do své vlasti. Poláci jsou proto šokováni při pohledu na  tisíce lidí, kteří pokojně cestují na Ukrajinu na dovolenou, návštěvy nebo prázdniny. A poté se vracejí do Polska.

Pokud se někdo může vydat do země, ze které údajně uprchl, strávit tam dovolenou a vrátit se, pak to sotva může být únikem před smrtí a válkou. Je to spíše jako svoboda cestování, kterou si užívá někdo, kdo bere Polsko jako místo pro práci a život a Ukrajinu jako rodné město, kam se vrací na dovolenou. Většina Ukrajinců navíc v Polsku nepracuje a podle místních parazituje na uprchlickém postavení.

Podle komentářů u zpráv o přeplněných hraničních přechodech je jasně vidět, že většina Ukrajiny je v bezpečí, jak sami Ukrajinci potvrzují právě svými odjezdy. Není třeba, aby Polsko tyto tzv. uprchlíky  je přijímalo a poskytovalo jim sociální služby!

Server Vasevec.cz

X X X

RUSKO  PO  ÚTOCÍCH  ZELENSKEHO  RÁZNĚ  ODPOVÍ,  JAKO  TO  V  HITLEROVĚ  VÁLCE  DĚLAL  STALIN?

UKÁŽE  SE  JAKO  VELMOC  A  UKONČÍ  TÍM  I  VÁLKU  NA  UKRAJINĚ?

ZELENSKÝ  O  TOM  JEN  HOVOŘÍ,  SHÁNÍ  ZBRANĚ  NA  ZABÍJENÍ  LIDÍ,

ALE  SKONČIT  NECHCE,  JAK  ŽÁDÁ  TRUMP

Putin po ukrajinských útokoch: Buď bude Rusko silné, alebo prestane existovať

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu na zjazde vládnucej strany Jednotné Rusko prisľúbil zaistiť bezpečnosť a nedotknuteľnosť hraníc svojej krajiny, ktorá je vystavená silným ukrajinským útokom.

Šéf Kremľa pripustil, že Rusko čelí „výzvam“, ktoré ale podľa neho prekoná. Buď bude Rusko silné, alebo prestane existovať, vyhlásil podľa agentúry TASS.

Ukrajina v posledných mesiacoch výrazne zintenzívnila údery na infraštruktúru a energetické zariadenia hlboko na území Ruska. Cieľom je podľa Kyjeva znížiť príjmy Moskvy určené na financovanie jej invázie na Ukrajinu a donútiť Rusov pocítiť jej dôsledky.

„Nepochybne prekonáme všetky výzvy, ktoré pred nami dnes stoja, vrátane teroristických útokov na naše územie a infraštruktúru,“ povedal Putin. Rusko podľa neho v súčasnosti prežíva náročné obdobie, ktoré ho však veľa naučilo, a je vystavené „bezprecedentnému tlaku zo strany západných elít“.

„Nepodarilo sa im uštedriť nám strategickú porážku ani dosiahnuť víťazstvo na bojisku. Nedarí sa im ani destabilizovať politickú situáciu,“ povedal Putin citovaný agentúrou TASS.

Ruský líder už začiatkom týždňa vyjadril presvedčenie, že Ukrajina sa útokmi na podľa neho civilnú infraštruktúru snaží destabilizovať spoločnosť v Rusku. Na zjazde vládnucej strany v nedeľu bez bližších podrobností tiež vyhlásil, že prebiehajú pokusy „zbaviť sa Ruska ako globálnej sily“.

Vo viacerých ruských regiónoch v dôsledku ukrajinských úderov na ropné rafinérie hlásia nedostatok pohonných hmôt. V máji bolo podľa agentúry Reuters zasiahnutých 16 rafinérií a v júni niekoľko ďalších.

X X X

14 miliónov Moskovčanov na vlastné oči pochopilo, že táto vojna už vyzerá úplne inak (224. týždeň vojny)

Krym čelí výpadkom elektriny, exodu a mimoriadnemu stavu, zatiaľ čo ukrajinské drony zasahujú rafinérie a mosty. Vojna sa naplno prenáša do ruského vnútra.

Pondelok sa niesol v znamení rozsiahlych vzdušných útokov na oboch stranách konfliktu. Ruské ozbrojené sily počas noci vypustili na Ukrajinu jednu riadenú strelu Iskander-M a 88 útočných bezpilotných prostriedkov typu Shahed. Ukrajinská protivzdušná obrana uviedla, že zneškodnila 79 dronov kombináciou systémov PVO a prostriedkov rádioelektronického boja. Zásahy boli hlásené v šiestich cieľových lokalitách. Ruské útoky mimo iného smerovali proti lodnej doprave smerujúcej do ukrajinských prístavov v Odeskej oblasti. Zasiahli tri plavidlá, na ktorých došlo k úmrtiu jedného člena posádky. Ôsmi boli zranení.

Ukrajina pokračovala v útokoch hlboko na ruskom území. Ruské úrady oznámili masívny útok na Moskvu, pri ktorom podľa primátora mesta útočilo viac než 80 ukrajinských dronov. Ukrajinské sily následne potvrdili úspešné zásahy Centra kozmickej komunikácie V Dubne pri Moskve, Voronežského závodu na výrobu polovodičov, vyrábajúceho elektroniku pre rakety Iskander a Ch-101, ako aj železničného mosta pri Záporoží. Pri tomto útoku ukrajinské sily použili pravdepodobne letecké strely s plochou dráhou letu Storm Shadow, pričom zverejnené video zaznamenáva útok minimálne troch týchto striel. Ukrajinské sily pokračovali aj v útokoch na okupovanom Kryme, pričom ukrajinské drony zasiahli Tavrijskú tepelnú elektráreň. Spôsobili rozsiahle výpadky elektrickej energie, ktoré postihli približne polovicu z 2,4 milióna obyvateľov Krymu.

Podľa ukrajinského Generálneho štábu bolo v pondelok za ostatných 24 hodín zaznamenaných 246 bojových stretov, čo predstavuje jednu z najvyšších intenzít bojov v posledných týždňoch. Najťažšie boje prebiehali na Huliajpilskom, Pokrovskom, Lymanskom a Novopavlivskom smere. Ruské jednotky pokračovali v snahe postupovať za podpory početných útokov FPV dronov a delostrelectva, avšak ukrajinská obrana väčšinu útokov odrazila a tak línia kontaktu naďalej zostáva prakticky statická.

Ukrajinský Generálny štáb zároveň oznámil, že v predchádzajúci deň mali Rusi straty 1 190 vojakov, pričom pokračovalo aj ničenie techniky a logistických kapacít protivníka. Významným úspechom bolo zničenie desiatok ruských útočných dronov typu Molnija jedinou brigádou počas jediného dňa, čo podľa ukrajinského vrchného velenia predstavuje nový rekord.

Minister digitálnej transformácie Mychajlo Fedorov uviedol, že ukrajinské dronové jednotky od začiatku roka zasiahli viac ako 800 000 ruských cieľov, čo ilustruje rozsah využívania bezpilotných systémov na modernom bojisku.

Ministerstvo obrany Ukrajiny oznámilo, že 95 % všetkých dronov nakupovaných pre Ozbrojené sily Ukrajiny pochádza z domácej výroby, čo potvrdzuje ďalší výrazný rozvoj ukrajinského obranného priemyslu a znižovanie závislosti od zahraničných dodávateľov.

Ako je známe, začala sa tým, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj udelil čestný titul „Hrdinovia Ukrajinskej povstaleckej armády“ (názov je spojený s etnickým vyčistením zmiešaných ukrajinsko-poľských území niektorými silami Ukrajinskej povstaleckej armády v závere Druhej svetovej vojny) Samostatnému centru špeciálnych operácií Sever, spadajúcemu pod Sily špeciálnych operácií Ozbrojených síl Ukrajiny a následne poľský prezident Karol Nawrocki odobral Volodymyrovi Zelenskému najvyššie poľské vyznamenanie Rád bieleho orla. Ukrajinský prezident vyslal riaditeľa vojenskej rozviedky Kyryla Budanova a námestníka ministra zahraničných vecí Andrija Kyslyciu do Varšavy. Predstavitelia poľského Sejmu zároveň vyzvali na orientáciu na budúcu spoluprácu s Kyjevom, namiesto ďalšej eskalácie sporu.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová naznačila pokračovanie integračného procesu Ukrajiny do EÚ, hoci upozornila na odlišný postup Moldavska pri otváraní ďalších rokovacích kapitol.

Na svetových trhoch cena ropy klesla na hranicu 75 USD za barel a blíži sa hodnote ceny ropy pred vojnou v Iráne. Čína plánuje po dokončení nového LNG terminálu takmer zdvojnásobiť dovoz ruského skvapalneného zemného plynu.

Rusko počas noci uskutočnilo ďalší rozsiahly kombinovaný vzdušný útok proti Ukrajine. Podľa ukrajinského letectva bolo nasadených 135 útočných dronov, z ktorých protivzdušná obrana zničila alebo potlačila 118. Zásahy zostávajúcich dronov boli zaznamenané v 11 cieľových lokalitách.

Ruské útoky si vyžiadali civilné obete vo viacerých regiónoch. Najmenej päť civilistov zahynulo a 29 bolo zranených v Chersonskej, Záporožskej, Dnepropetrovskej, Sumskej a Charkovskej oblasti. Neskôr počas dňa nasledovali ďalšie útoky na Dnepropetrovskú a Chersonskú oblasť, pri ktorých pribudli ďalšie obete. Ruské rakety zasiahli aj priemyselnú infraštruktúru v Kryvom Rihu.

Ukrajina pokračovala v útokoch na ciele v ruskom tyle. V noci boli hlásené explózie na okupovanom Kryme, pričom doprava cez Kerčský most bola dočasne zastavená. Ukrajinská rozviedka zároveň zverejnila zábery útokov na ruskú vojenskú techniku pri Čonhare. Bezpilotné systémy zasiahli viac ako 60 ruských cieľov na Kryme vrátane systémov protivzdušnej obrany a vzácnych prieskumných dronov Orion. Na celom polostrove pokračovali masívne výpadky elektrického prúdu.

Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny informoval, že Rusko podľa neho za posledných 24 hodín stratilo približne 1 350 vojakov, pričom pokračovali intenzívne boje na východnom fronte. Najväčšia aktivita bola zaznamenaná na Pokrovskom, Lymanskom a Novopavlivskom smere, kde sa ruské jednotky opakovane pokúšali prelomiť ukrajinskú obranu pomocou malých útočných skupín, podporovaných delostrelectvom a dronmi.

Ukrajinské námorníctvo oznámilo zničenie ruského zásobovacieho člna smerujúceho k Tendrovskej kose v severozápadnej časti Čierneho mora. Útok obmedzuje schopnosť Ruska zásobovať svoje izolované pozície v tejto oblasti.

Prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil prvé bojové nasadenie novej ukrajinskej riadenej strely Flamingo. Podľa ukrajinskej strany rakety zasiahli závod vo Volgograde, vyrábajúci delostrelecké systémy a ďalšie vojenské vybavenie. Ide o ďalší krok v rozširovaní schopností Ukrajiny vykonávať presné údery hlboko na ruskom území vlastnými prostriedkami.

Denník Kyiv Independent informoval, že prezident Spojených štátov Donald Trump v súkromnom rozhovore poradil prezidentovi Volodymyru Zelenskému, aby konal voči Rusku razantnejšie. Americkí predstavitelia popisujú toto vyhlásenie ako prejav viery amerického prezidenta, že mier na Ukrajine je možné dosiahnuť len silou a že Ruská federácia pristúpi k mierovým rokovaniam, len ak bude k tomuto kroku prinútená silou.

Denník The Financial Times informoval, že predminulý týždeň počas večere v Evian-les-Bains, ktorá bola súčasťou summitu krajín G7, americký prezident Donald Trump povedal svojmu ukrajinskému kolegovi Volodymyrovi Zelenskému, že na neho urobili dojem nedávne vojenské úspechy Kyjeva.

Portál Politico zverejnil správu, že napriek pokračujúcej podpore väčšiny členských štátov EÚ, Maďarsko odložilo kľúčový procedurálny krok potrebný na otvorenie zostávajúcich klastrov v prístupových rokovaniach k EÚ s Ukrajinou a Moldavskom, čím zablokovalo otvorenie zostávajúcich rokovacích kapitol pre Ukrajinu a Moldavsko.

Litovský prezident Gitanas Nausėda ponúkol sprostredkovanie pri riešení napätia medzi Poľskom a Ukrajinou, ktoré vzniklo pre známy diplomatický incident.

V Ruskej federácii sa prehlbuje nedostatok ropných produktov, pričom v Kurskej, Belgorodskej, Ťumeňskej a Novosibirskej oblasti Ruskej federácie boli zavedené nové limity na množstvo benzínu a motorovej nafty, ktoré je možné naraz kúpiť na čerpacích staniciach.

X X x

Petra Pavla na samit NATO akreditovali, no Andrej Babiš dúfa, že si to rozmyslí 

Andrej Babiš označil spor s prezidentom Pavlom o účasť na summite NATO za zbytočný a škodlivý. Vláda napriek tomu prezidenta dodatočne akreditovala a čaká na jeho rozhodnutie.

Vedúcim českej delegácie, ktorá bude krajinu zastupovať na samite Severoatlantickej aliancie v Ankare, bude premiér Andrej Babiš. Predbežné opatrenie Ústavného súdu ČR však kabinet podľa Babiša naplnil a prezidenta Petra Pavla na samit dodatočne akreditoval. Zároveň však dúfa, že si to Pavel rozmyslí a do Ankary nakoniec nepôjde. Povedal to v pondelok na tlačovej konferencii po rokovaní vlády s tým, že prezident môže ísť na samit budúci rok, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

• Českú delegáciu na samite NATO povedie premiér Babiš.
• Prezident Pavel bol dodatočne akreditovaný na samit.
• Babiš dúfa, že Pavel napokon na samit nepôjde.
• Pavel môže krajinu na samite zastupovať budúci rok.
• Spor medzi vládou a prezidentom považuje za zbytočný.

„Vláda potvrdila, že v čele delegácie bude premiér, ako už bolo rozhodnuté skôr na základe uznesenia vlády,“ vyhlásil Babiš. Tohtoročný samit považuje za „extrémne dôležitý“ najmä z hľadiska navrhovaných záväzkov, aby členské štáty NATO platili každoročne 70 miliárd eur pre Ukrajinu. S týmto návrhom ČR podľa jeho slov nemôže súhlasiť, lebo tým, že nesplnila záväzok vynaložiť dve percentá HDP na obranu, potrebuje peniaze hlavne pre český rozpočet a v tomto môže byť podľa jeho slov pozícia prezidenta iná.

Spor považuje za zbytočný

Podľa predsedu českej vlády je v záujme ČR, aby spor medzi vládou a prezidentom, ktorý považuje za zbytočný a poškodzujúci krajinu, nepokračoval. Podľa Babiša by to prispelo k upokojeniu spoločnosti. „Najlepšie by bolo, ak by pán prezident netrval na svojej účasti… Sme presvedčení o tom, že pán prezident by mohol prehodnotiť svoju účasť a preukázať veľkorysosť a netrvať na svojej účasti. Ale platí to, že sme vyhoveli ústavnému súdu,“ zdôraznil.

Dodal, že Pavel bude môcť ČR na tomto samite zastupovať budúci rok. „Už dnes môžem potvrdiť – a tak sme o tom hovorili na vláde -, že budúci rok nemáme problém, aby na samite NATO reprezentoval ČR pán prezident. Tento rok na to máme zásadne iný názor a dúfajme, že si to pán prezident ešte rozmyslí a tá situácia sa v našej spoločnosti aj celkovo upokojí,“ povedal Babiš.

Macinkov rezort ladí komunikáciu

Český minister zahraničných vecí Petr Macinka dodal, že v súčasnosti už existuje spoločná komunikácia medzi jeho rezortom a kanceláriou prezidenta, aby sa delegácia zladila. Tá je podľa jeho slov aj napriek zásahu ÚS kvalitne zostavená. Vláda tiež prezidentovi na túto cestu schválila vlastné lietadlo, premiér sa podľa jeho slov so zvyškom delegácie do Ankary dopraví po vlastnej ose.

„Priebeh bude určite dôstojný. Dúfam, že sa nám podarí dosiahnuť všetko, čo na summite dosiahnuť chceme. A už asi nielen mne, ale aj ostatným ľuďom, aj verejnosti možno prichádza na myseľ, že už by sme boli radi, aby ten summit odznel, lebo to, čo sa okolo neho deje, nie je úplne dôstojné a asi nám to nijako neprospieva,“ povedal Macinka.

Pavel vyzýva na dialóg

Spôsob, akým sa vláda Andreja Babiša stavia k účasti hlavy štátu na summite NATO v Ankare, je podľa prezidenta ČR Pera Pavla v rozpore s minulotýždňovým uznesením Ústavného súdu (ÚS) ČR. Reagoval na pondelkovú tlačovú konferenciu vlády, kde Babiš oznámil, že delegáciu povedie on. Pavel na sociálnej sieti X podotkol, že ÚS vláde nariadil, aby prezidentovi účasť nekomplikovala. Dodal, že chce hľadať riešenie a Babiša vyzval na dialóg, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Vláda by podľa prezidenta mala na základe predbežného opatrenia Ústavného súdu postupovať podľa doterajších zvyklostí, kým ÚS nerozhodne. Pripomenul, že na summitoch NATO Česko tradične zastupoval prezident. Dodal, že Babišov kabinet svojím rozhodnutím nerešpektuje ani protokolárne zvyklosti.

„Vnímam záujem vlády prezentovať vlastnú politiku v medzinárodnej situácii, ktorá nie je jednoduchá. Ponúkam preto opakovane kompromisné riešenie, ktoré umožní civilizovaný priebeh rokovania v súlade s existujúcimi pravidlami a zvyklosťami. Predseda vlády si vyberie jedno z dvoch vrcholných rokovaní štátnikov na summite a druhé absolvuje prezident,“ navrhol Pavel.

Chce hľadať riešenie

Zdôraznil, že aj napriek krokom vlády, ktoré považuje za neústretové, je stále pripravený hľadať riešenie, ktoré bude v súlade s Ústavou ČR, predbežným opatrením ÚS a protokolárnymi zvyklosťami a zároveň umožní prezidentovi aj premiérovi plniť si svoje úlohy. „V záujme zachovania dôstojnej reprezentácie našej krajiny vyzývam predsedu vlády na dialóg o usporiadaní účasti českej delegácie na nadchádzajúcom summite v Ankare,“ dodal Pavel.

Petr Pavel neskôr počas živého vysielania na sociálnych sieťach reagoval, že nemôže vyhovieť Babišovmu apelu a nešiel do Ankary. „Výkon ústavných právomocí prezidenta nie je ľubovôľou, je to v podstate jeho pracovná povinnosť. Prezident nemá možnosť sa rozhodnúť, ktoré právomoci vykonávať bude a ktoré nie. A ak ma dnes Andrej Babiš vyzýva, aby som bol veľkorysý a na summit NATO do Ankary nešiel, potom ma vlastne vyzýva na to, aby som nevykonával svoje pracovné povinnosti a takú žiadosť ja splniť nemôžem,“ podotkol.

Poprel, že by jeho delegácia mala mať 35 členov, bude ich podľa neho sedem. Neočakáva, že by mu premiér na jeho ponuku o dialóg odpovedal. „Ale ak by sa Andrej Babiš rozhodol, som pripravený urobiť všetko pre to, aby zastupovanie ČR na tomto summite bolo dôstojné, jednotné a aby sme si vo svete nerobili hanbu,“ vyhlásil prezident. Dodal, že o žiaden spor s vládou nestál, ale na ÚS sa podľa jeho slov musel obrátiť, aby sa vyjasnilo, ako to je s právomocami prezidenta a jeho zastupovaním českého štátu navonok.

X XX

Kubiš pred summitom NATO: Ukrajinské milióny miznú v nehnuteľnostiach, Trump už o pár dní vystaví Európe účet za Irán

Zostane Slovensko čiernym pasažierom aliancie, ktorý žiada ochranu, ale odmieta platiť účty za spoločnú bezpečnosť? V pondelkovej relácii Téma na ta3 sa k tejto otázke pred summitom NATO v Ankare vyjadrili poradca prezidenta Ján Kubiš a historik Juraj Kríž. Analýza ukázala, že Bratislava novú 70-miliardovú pomoc Kyjevu nezablokuje, no odmietne za ňu finančne ručiť. Témami diskusie boli aj korupčné škandály na Ukrajine a tlak Donalda Trumpa, ktorý žiada od Európy reciprocitu za americké zásahy voči Iránu.

Kubiš a Kríž na ta3 o summite NATO, odmietnutí záruk za miliardy pre Ukrajinu, korupcii v Kyjeve a Trumpovom tlaku kvôli Iránu

Najvyšší ústavní činitelia Slovenskej republiky majú na spoločnom stretnutí sformovať definitívny postoj domácej delegácie, ktorú na summit NATO do Turecka povedie prezident Peter Pellegrini spolu s ministrom zahraničných vecí Jurajom Blanárom.

Poradca prezidenta SR a bývalý šéf diplomacie Ján Kubiš v relácii zdôraznil, že slovenská pozícia zostáva kontinuálna a čitateľná. „Slovensko pôžičku Ukrajine neblokovalo a blokovať nebude. To bola pozícia predchádzajúcej maďarskej vlády,“ uviedol Kubiš s tým, že zásadný rozdiel spočíva v garanciách. Slovenská republika sa odmieta zúčastniť na ručení za tieto obrovské finančné objemy, keďže podľa neho panuje legitímna neistota, či bude Ukrajina schopná v budúcnosti tieto záväzky splatiť. Slovenská vláda mieni aj naďalej presadzovať mierové riešenia konfliktu.

Historik a publicista Juraj Kríž, ktorý sa do vysielania pripojil online z Veľkej Británie, predpokladá, že rovnakú pozíciu ako Slovensko zaujmú minimálne ďalšie dva až tri štáty. Ako príklad uviedol Bulharsko, kde po zmene na poste predsedu vlády badať prístup veľmi podobný slovenskému kabinetu. Rovnako pripomenul, že pri schvaľovaní predošlej ekonomickej pomoci pre Ukrajinu v minulom roku odmietli participovať aj Česká republika a Maďarsko, hoci nová maďarská vláda sa už v mnohých ohľadoch od politiky Viktora Orbána odlišuje.

Kto má rokovať s Putinom? Valášek a Kéry sa do seba pustili pre mier, NATO aj zbrane pre Ukrajinu

Na otázku, či odmietaním znášania nákladov na zbrojenie neriskujeme vyčítavé pohľady spojencov, odpovedali obaja hostia zamietavo. Podľa Kubiša si Slovensko svoje obligatórne fiškálne a obranné záväzky voči aliancii plní zodpovedne. Pripomenul tiež unikátny formát spoločných rokovaní slovenskej a ukrajinskej vlády, prostredníctvom ktorého SR poskytuje Kyjevu rozsiahlu humanitárnu pomoc, posilňuje cezhraničnú infraštruktúru a na komerčnej báze dodáva významné množstvá potrebnej munície.

Kríž doplnil, že hoci niektorí západní partneri môžu slovenské rozhodnutie vnímať kriticky, netreba v tom vidieť zradu. Podotkol, že hoci estónska diplomatka Kaja Kallasová občas prichádza s príliš heslovitými a frázovitými politickými vyhláseniami ovplyvnenými pobaltskou historickou skúsenosťou, samotná podstata aliancie stojí na slobodnej výmene názorov suverénnych štátov. Dlhodobým európskym záujmom však podľa neho zostáva, aby sa Ukrajina ubránila ruskej agresii.

Korupcia v Kyjeve straší donorov

Veľkou témou diskusie bola efektivita a kontrola vynakladaných prostriedkov na Ukrajine, ktorú neustále sprevádzajú korupčné škandály. Podľa Kubiša je prísna kontrola nevyhnutná, keďže viaceré kauzy tieňom podozrenia zasiahli bezprostredné okolie prezidenta Volodymyra Zelenského, vrátane ministerstva obrany.

„Môžeme dať prostriedky ako Únia, NATO alebo ktokoľvek iný, ale pokiaľ si ich budú strkať do vrecka rôzni predstavitelia a investovať do nehnuteľností v zahraničí, tak je to priame poškodzovanie obranyschopnosti Ukrajiny,“ upozornil Kubiš. Zároveň však ocenil, že odhalenie týchto prípadov je výsledkom práce samotných ukrajinských orgánov v spolupráci so západnými tajnými službami. 

Kríž potvrdil, že západných spojencov a Európsku komisiu tieto incidenty mimoriadne vyrušujú. Pripomenul minuloročné čistky v Kyjeve, kedy museli po prevalení hanebného obohacovania sa na vojne odstúpiť viacerí ministri a kľúčový poradca Mychajlo Podoljak. Brusel navyše musel vyvinúť enormný tlak na Zelenského administratívu, keď sa objavili politické snahy o oklieštenie nezávislých protikorupčných prokuratúr a vyšetrovacích úradov. „Vojna je tragická a jeden z jej tragických vedľajších efektov je, že istý typ ľudí sa bude hyenisticky obohacovať,“ uzavrel Kríž, no dodal, že prebiehajúce čistky môžu očistný proces v krajine paradoxne urýchliť.

Trumpov odkaz: Európa platí, USA riešia Irán

Diskusia sa dotkla aj očakávanej účasti amerického prezidenta Donalda Trumpa na summite v Ankare. Hostia sa zhodli, že súčasná americká administratíva poslala Európe jasný odkaz: bezpečnosť starého kontinentu je v prvom rade záležitosťou samotnej Európy.

Trump síce pravdepodobne politicky podporí pokračovanie pomoci Ukrajine, no finančné bremeno prenesie na plecia európskych daňových poplatníkov. USA chcú svoje zdroje alokovať na riešenie krízových situácií mimo Európy – konkrétne v strategickom Hormuzskom prielive na Blízkom východe. 

Bývalý diplomat Kubiš poukázal na Trumpov tvrdý postoj voči Iránu, na ktorý USA zaútočili zo vzduchu bez širšej opory v medzinárodnom práve. Trump následne veľmi ťažko niesol, že európski partneri jeho vojenské ťaženie označili za protiprávne a odmietli sa doň zapojiť. Podľa Kríža je vysoko pravdepodobné, že Trump Európe toto odmietnutie „spočíta“ a povie, že ak mu nepomohli s Iránom, miliardový účet za zbrane pre Ukrajinu si zaplatia kompletne sami.

Napriek neutíchajúcim lokálnym incidentom – ako bol nedávny útok iránskeho dronu na obchodnú loď – Washington, Izrael a Libanon momentálne vedú intenzívne diplomatické rozhovory o deeskalácii konfliktu. Trump si totiž podľa Kubiša uvedomuje, že pokračujúca vojenská anabáza mu doma prináša len stratu politických bodov u jeho vlastných voličov. Hrozba opätovaného masívneho leteckého úderu zo strany USA však nad Teheránom visí aj naďalej.

X XX

Pavel je akreditovaný na summit NATO do Ankary, podľa Babiša by ale mohol byť veľkorysý a neísť

Vedúcim českej delegácie, ktorá bude krajinu zastupovať na summite Severoatlantickej aliancie v Ankare, bude premiér Andrej Babiš. Predbežné opatrenie Ústavného súdu ČR však kabinet podľa Babiša naplnil a prezidenta Petra Pavla na summit dodatočne akreditoval. Zároveň však dúfa, že si to Pavel rozmyslí a do Ankary nakoniec nepôjde. Povedal to v pondelok na tlačovej konferencii po rokovaní vlády s tým, že prezident môže ísť na summit budúci rok, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Vzťahy medzi českým prezidentom Petrom Pavlom a šéfom strany Motoristé sobě Petrom Macinkom sú poriadne našponované. Pavel odmietol menovať za ministra Filipa Turka, ktorý sa na kandidátke Motoristov dostal do parlamentu – a keď mu Macinka pohrozil, že mu bude hádzať polená pod nohy, označil to za vydieranie.

„Vláda potvrdila, že v čele delegácie bude premiér, ako už bolo rozhodnuté skôr na základe uznesenia vlády,“ vyhlásil Babiš. Tohtoročný summit považuje za „extrémne dôležitý“ najmä z hľadiska navrhovaných záväzkov, aby členské štáty NATO platili každoročne 70 miliárd eur pre Ukrajinu. S týmto návrhom ČR podľa jeho slov nemôže súhlasiť, lebo tým, že nesplnila záväzok vynaložiť dve percentá HDP na obranu, potrebuje peniaze hlavne pre český rozpočet a v tomto môže byť podľa jeho slov pozícia prezidenta iná.

Podľa predsedu českej vlády je v záujme ČR, aby spor medzi vládou a prezidentom, ktorý považuje za zbytočný a poškodzujúci krajinu, nepokračoval. Podľa Babiša by to prispelo k upokojeniu spoločnosti. „Najlepšie by bolo, ak by pán prezident netrval na svojej účasti… Sme presvedčení o tom, že pán prezident by mohol prehodnotiť svoju účasť a preukázať veľkorysosť a netrvať na svojej účasti. Ale platí to, že sme vyhoveli ústavnému súdu,“ zdôraznil.

Dodal, že Pavel bude môcť ČR na tomto summite zastupovať budúci rok. „Už dnes môžem potvrdiť – a tak sme o tom hovorili na vláde -, že budúci rok nemáme problém, aby na summite NATO reprezentoval ČR pán prezident. Tento rok na to máme zásadne iný názor a dúfajme, že si to pán prezident ešte rozmyslí a tá situácia sa v našej spoločnosti aj celkovo upokojí,“ povedal Babiš.

Šok z Pražského hradu: Pavel obvinil českého ministra zahraničia z vydierania

Český minister zahraničných vecí Petr Macinka dodal, že v súčasnosti už existuje spoločná komunikácia medzi jeho rezortom a kanceláriou prezidenta, aby sa delegácia zladila. Tá je podľa jeho slov aj napriek zásahu ÚS kvalitne zostavená. Vláda tiež prezidentovi na túto cestu schválila vlastné lietadlo, premiér sa podľa jeho slov so zvyškom delegácie do Ankary dopraví po vlastnej ose.

„Priebeh bude určite dôstojný. Dúfam, že sa nám podarí dosiahnuť všetko, čo na summite dosiahnuť chceme. A už asi nielen mne, ale aj ostatným ľuďom, aj verejnosti možno prichádza na myseľ, že už by sme boli radi, aby ten summit odznel, lebo to, čo sa okolo neho deje, nie je úplne dôstojné a asi nám to nijako neprospieva,“ povedal Macinka.

XXX

Dara Rolins ukázala božskú postavu v plavkách. Od hudby si dáva pauzu, čaká ju svadby.

Zo sveta hudby neodchádza nadobro, ale potrebuje si oddýchnuť. Ako Dara Rolins už skôr avizovala, dáva si pauzu od tvorenia nových piesní či koncertovania. S partnerom, bývalým českým futbalistom Pavlom Nedvědom, si totiž v talianskom regióne Lombardia zariaďujú luxusnú vilu. Kopec práce je aj okolo ich domu v pražskom Šáreckom údolí.

Popritom si však Dara stihla pred pár dňami užívať krásy New Yorku. Výlet bol spojený s pracovnou cestou jej snúbenca, ktorý viedol českú futbalovú reprezentáciu na majstrovstvách sveta v USA. Jeho zverenci však zo základnej skupiny nepostúpili.

Sexi fotky z bazéna

Speváčka momentálne oddychuje a užíva si naplno leto. O radostné chvíle sa podelila s fanúšikmi na Instagrame. Potešila ich sexi fotkami z bazéna, kde sa šla schladiť pred extrémnymi horúčavami. Niekoľko ich pridala do príbehu, jednu potom pridala aj do samostatného príspevku. Opäť pritom dokázala, že je vo skvelej forme – má naozaj božskú postavu.

„Nedeľa. Prázdniny. Teplo aj v plavkách. Ďakujem za všetky hudobné zážitky, pri ktorých ste boli so mnou! Nejakú chvíľu ma síce na javisku neuvidíte, ale už teraz sa na vás teším! A medzičasom vás budem samozrejme informovať aj o mojom obyčajnom živote. Užite si leto,“ napísala k príspevku.

Vie termín svadby

Dara pred pár dňami rozbúrila internetové vody a dohady a možných termínoch vyjadrením pre Topky, že s Nedvědom už poznajú dátum ich svadby. Kedy si dvojica povie pred oltárom „Áno“ však už speváčka neprezradila. 

Vzhľadom na to, že jej hudobné voľno by malo trvať buď rok, alebo rok a pol, by sa zrejme svadobný obrad mal uskutočniť niekedy v tomto časovom rozmedzí. Konkrétny dátum zrejme hviezdny pár drží v tajnosti preto, aby na seba neupútal zbytočne veľa pozornosti bulváru a nemusel odháňať paparazzov.

X X X

Márnice sú plné, ďalších zosnulých už nemajú kam uložiť. Niektoré pohrebné služby musia telá prevážať do iných regiónov.

Každých pár minút zazvoní majiteľovi márnice telefón. Odkedy rekordná vlna horúčav začala v Paríži aj inde pripravovať ľudí o život a zapĺňať boxy na uloženie tiel, pohrebné služby aj zúfalé rodiny kladú tú istú otázku: Máte ešte miesto pre jedného zosnulého? Keďže všetkých 32 boxov v chladiacej miestnosti je obsadených, Zouhaeir Hertelli musí neochotne, no zdvorilo, znova a znova odpovedať záporne, napísala agentúra AP.

„Čelíme naozaj katastrofálnej situácii. Denne prijímam stovky telefonátov,“ hovorí Hertelli. Kým historická vlna horúčav sa počas víkendu presunula so svojimi smrtiacimi teplotami na východ do ďalších častí Európy, Francúzsko už začalo počítať obete. Vyčíslenie počtu úmrtí súvisiacich s horúčavami však môže trvať týždne až mesiace.

Paríž zalial dážď, horúčavy má za sebou

Video

Francúzsky Paríž to už má za sebou. Vlnu nepríjemných horúčav ukončila búrka a dážď. 28.06.2026 / Zdroj: Reuters

Už teraz je však zrejmé, že daň, ktorú si vyžiadali intenzívne a nepoľavujúce extrémne teploty, bola vo Francúzsku – krajine sužovanej horúčavami od polovice júna – mimoriadne vysoká, najmä medzi staršími ľuďmi, ktorí zomreli vo svojich domovoch. „Čelíme obrovskému nárastu úmrtí v dôsledku vlny horúčav a máme naozaj plno, plno, plno,“ zdôrazňuje Hertelli.

Počet obetí prudko rastie

Štátna agentúra pre verejné zdravie Santé publique France (SPF) vo svojom prvom predbežnom odhade uviedla, že úmrtnosť počas vrcholu vlny horúčav vo Francúzsku minulý týždeň prudko vzrástla. Vlna zasiahla väčšinu krajiny teplotami, ktoré na mnohých miestach presiahli 40 stupňov Celzia, pričom padli aj rekordy v nočných minimálnych teplotách, čo predstavovalo pre vyčerpaný organizmus ďalšiu záťaž.

SPF uviedla, že minulú stredu, keď Francúzsko zaznamenalo najteplejší deň vo svojej histórii a prekonalo rekord z predchádzajúceho dňa, evidovali viac ako 1 200 úmrtí. Vo štvrtok ich bolo viac ako 1 400 a v piatok ďalších približne 1 400. Pre porovnanie, ešte pred vlnou horúčav sa v apríli a máji denný počet úmrtí pohyboval približne medzi 900 a 1 000.

Pozrite sa, ako zvláda horúčavy Praha

Vlna horúčav zasiahla aj Česko. Takto mesto chladí ľudí aj ulice. 27.06.2026 / Zdroj: REUTERS

Agentúra upozornila, že podľa predbežného odhadu zomrelo len počas týchto troch mimoriadne horúcich dní najmenej o 1 000 ľudí viac, než je obvyklé. Toto číslo sa pravdepodobne ešte zvýši po doručení ďalších úmrtných listov ľudí, ktorí zomreli doma alebo v zariadeniach sociálnych služieb, kde sa väčšina úmrtí stále neeviduje elektronicky. „Konečný počet úmrtí bude preto vyšší, než naznačujú tieto prvé údaje,“ dodala SPF.

Štátna agentúra pre verejné zdravie zároveň informovala, že 85 percent doteraz zaznamenaných úmrtí počas sledovaných troch dní pripadalo na ľudí vo veku 65 rokov a viac. Mimoriadne výrazný nárast úmrtí v domácnostiach zaznamenali aj v parížskom regióne, kde ich počet vzrástol približne o 40 percent. 

Márnice sú na hranici kapacít

Hertelli a ďalší predstavitelia pohrebníctva uviedli, že v parížskych márniciach veľmi rýchlo došla kapacita na uloženie tiel zosnulých. Radnica oznámila, že pre mestské márnice zriadila dve dočasné chladiace jednotky, každú s kapacitou 20 miest, a mestské nemocnice poskytli ďalších 50 miest. Hertelli však uviedol, že podľa informácií od pohrebných služieb sú nútení prevážať telá až do Chartres, približne 80 kilometrov od Paríža, a do ďalších okolitých regiónov. Aby získal viac priestoru, požiadal úrady o povolenie umiestniť pred svoju márnicu pri parížskom letisku Orly dočasné chladiace kontajnery, na schválenie však stále čaká.

„Rodiny trpia,“ povedal Hertelli. „Nemáme im ako pomôcť, pretože pohrebné ústavy sú plné. Veľmi nás to trápi, úprimne s nimi súcitíme, no nemáme im čo ponúknuť. Čelíme naozaj vážnemu problému,“ dodal.

Spomienky na tragické leto 2003

Historicky vysoké teploty v roku 2003, ktoré boli minulý týždeň prekonané, si vyžiadali približne 15 000 obetí. Táto tragédia vyvolala rozsiahlu spoločenskú diskusiu o starostlivosti o starších ľudí, ktorých horúčavy zasiahli najviac. Počas minuloročného mimoriadne teplého leta sa horúčavám pripisovalo viac ako 5 700 úmrtí. 

Riaditeľka parížskeho pohrebného ústavu Véronique Bertrandová sa obáva, že na ponaučenia z tohto obdobia sa postupne zabudlo. „Väčšina úmrtí, ktoré v súčasnosti riešime, sa týka ľudí, ktorí žili osamelo vo svojich domovoch. Vzhľadom na okolnosti, za akých boli nájdení, možno len ťažko dospieť k inému záveru, než že zomreli v dôsledku extrémnych horúčav,“ uviedla Bertrandová.

„Myslím si, že ľudia sa musia konečne prebudiť a znovu objaviť vzájomnú solidaritu. To, čo sa stalo v roku 2003, viedlo k tomu, že ľudia viac mysleli na svojich susedov a na osamelých ľudí vo svojom okolí. Občas ich navštívili alebo sa aspoň presvedčili, či pijú dostatok tekutín a či je o nich postarané. S pribúdajúcimi rokmi sme možno zabudli, že podobná situácia sa môže zopakovať – a že jej dôsledky môžu byť ešte horšie,“ dodal

X XX

Slovensko má v rukách zbraň proti drahej elektrine. Roky ju necháva hrdzavieť

Čo bude s najväčšou vodnou elektrárňou na Slovensku? Štát síce už roky hovorí o záchrane Gabčíkova, no po sérii odkladov a zrušených tendrov sa problém začína ozývať priamo v prevádzke. Vážny technický problém sa naposledy ukázal v júni, keď hrozilo, že šesť z ôsmich turbín, ktoré sú podľa envirorezortu už 10 rokov po životnosti, nebude do konca roka vyrábať elektrinu.

Taraba o rokovaniach s Maďarskom o Gabčíkove: Sme vo fáze, kedy sa dohodneme, či sme sa dohodli alebo nedohodli

Video

Výbor o Gabčíkove ani o Šuranoch nerokoval. Maďarsko bude dostavať elektrinu zadarmo, tvrdí opozícia. Klamstvá, reaguje minister životného prostredia Tomáš Taraba. Čítajte viac / Zdroj: Pravda

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) opäť upozornil, že zastaralá technológia elektrárne potrebuje opravu. Pripomenul tiež, že problém trvá už od 90. rokov minulého storočia, od kedy sa štátu nepodarilo začať s jej modernizáciou. „Nastal veľký skrat a všetky medzinárodné firmy, ktoré sa na túto technológiu špecializujú, povedali, že nemajú čas, aby prišli na pomoc,“ skonštatoval šéf enevirorezortu.

Poruchu preto podľa Tarabu museli odstraňovať samotní zamestnanci Vodného diela Gabčíkovo. Tí mali podľa ministra v priebehu približne troch týždňov nájsť riešenie, vďaka ktorému sa podarilo zachovať výrobu na väčšine zariadení. Taraba preto poruchu označil za ďalší dôkaz, že bez modernizácie Gabčíkova je ohrozený pre Slovensko strategický zdroj na výrobu elektriny. 

Jeden a pol jadrového bloku

Dáta jasne ukazujú, že slovenský energetický mix je dlhodobo postavený na jadre. V roku 2025 sa u nás vyrobilo takmer 30 terawatthodín (TWh) elektriny – vyše 67 percent z tohto objemu vyprodukovali práve jadrové elektrárne.

Čo sa týka vody, tá rovnako stabilne patrí k významným zdrojom výroby elektriny. V minulom roku vyprodukovali desiatky slovenských vodných elektrární komoditu v objeme asi 3,2 TWh (teda vyše 10 percent celkovej produkcie). Platí pritom, že len Gabčíkovo vyrobí asi 2,2 TWh elektriny.

Význam Gabčíkova vidno aj pri porovnaní so spomínaným jadrom. Samotná vodná elektráreň má inštalovaný výkon 720 megawattov, kým jeden nový blok Mochoviec má dnes 471 megawattov s plánom zvýšenia nad 500 megawattov. Na papieri sa tak Gabčíkovo výkonovo blíži k približne jednému a pol mochoveckého bloku a predstavuje asi tri štvrtiny výkonu dvoch nových blokov Mochovce 3 a 4 dokopy. Rozdiel je v tom, že jadro vyrába stabilne počas roka, zatiaľ čo výroba Gabčíkova závisí od prietokov Dunaja.

Ak by sa podarilo elektráreň zmodernizovať, podľa odborníkov by mohol byť v hre zdroj, ktorý má na slovenské pomery výkon porovnateľný s veľkým jadrovým blokom, do ktorých výstavby plánuje Slovensko v najbližších rokoch investovať miliardy eur. Obnova starých turbín, generátorov a riadiacich systémov by zároveň znížila riziko porúch, zvýšila účinnosť zariadení a umožnila, aby sa z rovnakého množstva vody vyrobilo viac elektriny. 

Ako na lacnejšiu elektrinu?

Práve vlastníctvo Gabčíkova môže rovnako predstavovať jednen z mála nástrojov, ktoré má štát pri cenách elektriny priamo v rukách. „Na Slovensku štát nemá pod plnou kontrolou atómky, ale je 100-percentným vlastníkom Gabčíkova a ďalších vodných elektrární v portfóliu Vodohospodárskej výstavby,“ upozornil analytik Radovan Potočár z webu energie-portal.sk.

Znamená to, že pri jadre, ktoré je v našom mixe dominantné, štát nevie jednoducho rozhodnúť, že časť elektriny bude predaná lacnejšie slovenským fabrikám, keďže Slovenské elektrárne nevlastní celé. Pri Gabčíkove je však situácia iná, pretože elektráreň prevádzkuje štátny podnik. Dnes platí, že Vodohospodárska výstavba elektrinu z Gabčíkova predáva na trhu. Ak sú ceny vysoké, štátny podnik na tom zarába a časť peňazí sa následne môže dostať aj do verejných financií. Potočárova pointa je však v tom, že štát by sa teoreticky mohol časti tohto výnosu vzdať a elektrinu z vlastného vodného zdroja použiť ako nástroj podpory priemyslu.

Ako príklad sa ponúka Francúzsko, hoci tam nešlo o vodnú, ale o jadrovú elektrinu. Roky tam fungoval mechanizmus známy ako ARENH, teda regulovaný prístup k historickej jadrovej elektrine. V praxi to znamenalo, že konkurenti štátom ovládanej Électricité de France – francúzsku štátnu energetickú firmu – si mohli kúpiť časť elektriny zo starších jadrových elektrární za vopred určenú regulovanú cenu, a nie priamo za trhové ceny. Cieľom bolo, aby výhoda lacnejšie vyrobenej historickej elektriny nezostala iba u dominantného výrobcu, ale dostala sa aj k odberateľom cez dodávateľov.

Slovenský model by musel byť nastavený inak, pretože Gabčíkovo je menší zdroj a objem jeho výroby nestačí na plošné zlacnenie elektriny pre celú ekonomiku. Pre energeticky náročný priemysel by však aj časť z viac ako dvoch terawatthodín ročne mohla byť citeľná pomoc. Podmienkou by bolo, aby sa systém nastavil transparentne a prešiel pravidlami Európskej únie (EÚ) o štátnej pomoci.

Tendre zlyhávajú

Najväčším problémom Gabčíkova je, že štát už roky nevie vysúťažiť opravu a dotiahnuť ju do zmluvy. Prvý veľký pokus sa podarilo doviesť až k vyhláseniu víťaza ešte po prevzatí elektrárne štátom pred 11 rokmi. Opravu vtedy ponúkalo konzorcium Združenie Gabčíkovo za takmer 81 miliónov eur. Členmi združenia boli slovenské firmy CEDIS a HANT BA, české Strojírny Brno a talianska spoločnosť Todini Construzioni Generali. Zákazka sa však nikdy nerozbehla. 

Počas vlády Petra Pellegriniho, teda medzi rokmi 2018 až 2020, sa zmluvu nepodarilo podpísať a po nástupe vlády Igora Matoviča (Hnutie Slovensko) prišiel ďalší zlom. Vedenie Vodohospodárskej výstavby, ktoré dosadil vtedajší minister životného prostredia Ján Budaj, pôvodný tender zrušilo. Rezort vtedy argumentoval tým, že súťaž mala viaceré nedostatky a pochybenia. Projekt sa tak po rokoch vrátil prakticky na začiatok.

Ďalší tender vyhlásilo nové vedenie Vodohospodárskej výstavby už za ministra Tarabu. Oprava však medzitým výrazne zdražela. Kým pôvodne sa hovorilo o sume okolo 80 miliónov eur, Taraba po nástupe do funkcie spomínal, že generálka môže stáť 200 miliónov eur a horný odhad môže siahať až k 340 miliónom eur. V novom obstarávaní sa napokon predpokladaná hodnota zákazky dostala približne na 350 miliónov eur.

Ani tento pokus sa však nerozbehol hladko. Termíny na predkladanie ponúk sa opakovane posúvali – najprv z júna na september, potom na december, následne na január a napokon až na apríl 2025. Vodohospodárska výstavba to vysvetľovala otázkami a žiadosťami záujemcov, ktorým chcela dať viac času na prípravu ponúk. Cieľom podľa podniku bolo dostať čo najviac relevantných ponúk a nájsť partnera schopného zvládnuť jednu z najväčších energetických investícií štátu. 

Napokon však ani tento tender neprežil. Vo februári 2025 ho štát zrušil a projekt preklopil do nového režimu strategickej investície. Dôvodom bolo, že pôvodné obstarávanie už podľa vodohospodárov nevedeli rozumne prispôsobiť novému postupu a širšiemu rozsahu prác. V júni 2025 tak štát spustil ďalší pokus, už s predpokladanou hodnotou okolo 371 miliónov eur. Aj ten sa však začal naťahovať – lehota na žiadosti o účasť sa v lete posunula z augusta na polovicu septembra a menili sa aj súťažné podklady.

Vodohospodárska výstavba po septembrovej lehote v minulom roku potvrdila, že žiadosti od záujemcov vyhodnocuje, no nezverejnila ani ich počet, ani mená uchádzačov, ani termín, kedy by mohol byť výsledok známy. Podľa podniku ide o viacetapové obstarávanie, po vyhodnotení žiadostí má nasledovať ešte predkladanie ponúk a rokovanie s uchádzačmi.

X X X

Nová maďarská vláda zdedila rozpočet v zlom stave, vraví Péter Magyar 

Nový maďarský premiér označil Orbánovu rozpočtovú politiku za ruskú ruletu. Tvrdí, že zapisovali aj nedostupné eurofondy a ohrozili platy aj investície.

Maďarská vláda strany Tisza prevzala po vláde premiéra Viktora Orbána rozpočet v „dramaticky zlom“ stave. Vyhlásil to v pondelok v úvode mimoriadnej schôdze parlamentu predseda vlády Péter Magyar, ktorého prejav vysielali naživo na jeho oficiálnej stránke na Facebooku, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

• Vláda Tisza prevzala rozpočet v zlom stave.
• Premiér Magyar kritizoval rozpočtovú politiku Orbánovej vlády.
• Obvinil vládu Fidesz z nečinnosti a prepojenia s organizovaným zločinom.
• Magyarova vláda prijala viaceré protikorupčné a sociálne opatrenia.

„Nemám slov na to, aby som opísal ruskú ruletu, ktorú Orbánova vláda nazvala rozpočtovou politikou. To, čo urobili, je profesionálne, politicky aj morálne neprijateľné,“ povedal Magyar. Premiér pripomenul, že túto situáciu analyzovali členovia jeho kabinetu na víkendovom neformálnom rokovaní v obci Pilisszentkereszt (Mlynky) 32 kilometrov severozápadne od Budapešti.

Podľa jeho slov Orbánova vláda vedela, že údaje štátneho rozpočtu nie sú správne, v rozpočte mali totiž zarátané aj fondy EÚ, o ktorých vedeli, že k nim nebudú mať prístup. „Každá miliarda vynaložená bez krytia niekde chýba, a to z platov policajtov a učiteľov, z rozvoja energetickej efektívnosti, z investícií do vodného hospodárstva, z peňaženiek dôchodcov, z ochrany detí,“ poznamenal Magyar.

Vládu držal organizovaný zločin, povedal

„Fidesz sa vôbec nezaujímal o jednu vec. O vládnutie, teda o prácu vykonanú pre maďarský ľud, pre osud vlasti, pre prosperitu našich detí a vnúčat. Posledné roky Orbánovej vlády držala pohromade iba jedna vec, organizovaný zločin, aby necvakli putá a aby neboli otvárané žiadne spisy,“ povedal premiér.

K uplynulým 50 dňom vládnutia svojho kabinetu Magyar pripomenul vytvorenie nezávislých ministerstiev, zdôraznil, že boli spustené programy rozvoja klimatizačných zariadení nemocníc. Vymenoval opatrenia na ochranu detí, hovoril o vyšetrení korupčných káuz, z prijatých zákonov vyzdvihol zníženie platov poslancov, prijatie protikorupčného balíka zákonov, zákon o médiách a spomenul aj o kroky smerujúce k uvoľneniu doposiaľ zmrazených fondov Európskej únie.

Vyčítajú mu nesplnenie sľubov

Predseda poslaneckého klubu Hnutia Naša vlasť (Mi Hazánk Mozgalom) László Toroczkai kritizoval vládnu stranu, že nechce obnoviť právny štát, ako to tvrdí, ale sa od neho doslova vzďaľuje. Kritizoval preto kroky v oblasti obmedzenia mandátu poslancov, ale aj snahu o odvolanie prezidenta Tamása Sulyoka. Líder frakcie KDNP Bence Rétvári vyčítal Magyarovej vláde, že za 50 dní nesplnila viaceré sľuby najmä v sociálnej oblasti.

Predseda frakcie Fideszu Gergely Gulyás pripomenul úspechy vlád Fideszu v uplynulých 16 rokoch. Dodal, že ústavné zmeny za vlády Tiszy eliminujú politických oponentov a z funkcie premiéra vylučujú predsedu najväčšej opozičnej strany, ktorým je expremiér Viktor Orbán.

X X X

 Generálny tajomník OSN odsúdil expanziu izraelských osád na Západnom brehu Jordánu 

Správa OSN odhaľuje prudký nárast izraelských osád na Západnom brehu a rastúce násilie osadníkov. Guterres hovorí o najväčšej kríze vysídľovania od roku 1967.

Generálny tajomník OSN António Guterres odsúdil „neúnavné“ rozširovanie izraelských osád na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Podľa jeho slov prispievajú k najhoršej kríze vysídľovania na tomto území od roku 1967, uvádza sa v štvrťročnej správe o stave regiónu, ku ktorej mala v pondelok prístup agentúra AFP, píše TASR.

• Guterres odsúdil rozširovanie izraelských osád na Západnom brehu.
• Osady spôsobujú najväčšiu krízu vysídľovania od roku 1967.
• Výstavba osád eskaluje násilie a obmedzuje Palestínčanov.
• E1 projekt by prerušil spojenie severu a juhu územia.

Nárast počtu osád vedie podľa Guterresa k eskalácii násilia a obmedzuje prístup Palestínčanov k ich územiu.

„Tento vývoj podnecuje napätie, ďalej zakoreňuje nezákonnú izraelskú okupáciu, podkopáva právo palestínskeho ľudu na sebaurčenie a ohrozuje životaschopnosť plne nezávislého, súvislého a suverénneho palestínskeho štátu,“ vyhlásil generálny tajomník.

Výstavba by prerušila spojenie

Varoval pred izraelskými plánmi na výstavbu v oblasti známej ako E1 a uviedol, že nové osady „by v podstate prerušili spojenie medzi severnou a južnou časťou Západného brehu Jordánu“.

„Ako také by to malo závažné dôsledky pre územnú súvislosť okupovaného palestínskeho územia a predstavovalo by to existenciálnu hrozbu pre dvojštátne riešenie,“ skonštatoval Guterres.

Správa odsúdila beztrestnosť násilia izraelských osadníkov a poukázala na to, že k nemu často dochádza za prítomnosti alebo s podporou izraelských bezpečnostných síl. „Násilie osadníkov, obmedzenia prístupu, demolácie a dlhotrvajúce bezpečnostné operácie sa v posledných rokoch zintenzívnili, čo viedlo k najväčšej kríze vysídľovania na Západnom brehu od roku 1967,“ poznamenal Guterrer.

X X X

POD  TROSKAMI  VE  VENEZUELE  NAŠLI  DALŠÍ  ŽIVÉ  LIDI