Pád nemeckého giganta? Volkswagen je len špička ľadovca, varuje expert. Automobilový gigant Volkswagen čelí jednému z najnáročnejších období vo svojej novodobej histórii. Podľa informácií, ktoré unikli z vedenia koncernu, zvažuje zatvorenie štyroch výrobných závodov v Nemecku a zrušenie až 100-tisíc pracovných miest. Na informácie o pripravovanej reštrukturalizácii reaguje analytik a externý poradca českého ministra zahraničných vecí Pavel Šik, podľa ktorého nejde o izolovaný problém jednej automobilky, ale o prejav hlbšej krízy nemeckého priemyslu.

Mýtus o „lenivcoch“ a drahých autách: Expertka vysvetľuje, kedy je operatívny lízing výhodnejší ako kúpa.

S odborníčkou Luciou Čiškovou sme rozobrali konkrétne parametre operatívneho lízingu. Dozviete sa, prečo sa oplatí sledovať zostatkovú hodnotu vozidla, ako flexibilne meniť zmluvu počas jazdy a čo sa stane, ak vám v aute „vybuchne burčiak“ alebo prešvihnete dohodnuté kilometre. 

Kým pozornosť verejnosti sa sústreďuje na pripravované prepúšťanie vo Volkswagene, Pavel Šik upozorňuje, že skutočný problém je podľa neho oveľa hlbší. Tvrdí, že súčasné dianie v najväčšej európskej automobilke nie je príčinou problémov nemeckého hospodárstva, ale ich dôsledkom.

„Volkswagen je symptóm, nie príčina,“ píše vo svojom statuse na sociálnej sieti. Podľa neho sa v Nemecku postupne oslabujú samotné piliere priemyselnej ekonomiky, pričom automobilový koncern je iba najviditeľnejším príkladom tohto vývoja.

Šik zároveň upozorňuje, že situáciu by nemali podceňovať ani vlády krajín strednej Európy. Slovensko aj Česko patria medzi ekonomiky najtesnejšie naviazané na nemecký priemysel a prípadné výraznejšie spomalenie výroby či ďalšie prepúšťanie by mohli zasiahnuť aj stovky dodávateľských podnikov v regióne.

Plánujú zrušiť až 100-tisíc pracovných miest

Šikove slová prichádzajú v čase, keď nemecký ekonomický mesačník Manager Maga zin zverejnil informácie o pripravovanej rozsiahlej reštrukturalizácii Volkswagenu. Na zistenia magazínu následne upozornila aj agentúra Reuters.

Podľa informácií z interných zdrojov automobilky plánuje vedenie koncernu v nasledujúcich rokoch zrušiť až 100-tisíc pracovných miest. Išlo by o dvojnásobok pôvodne avizovaného znižovania počtu zamestnancov do roku 2030. 

Reštrukturalizácia má zahŕňať aj ukončenie výroby v štyroch nemeckých závodoch. Podľa uniknutých informácií ide o závody značky Volkswagen v Hannoveri, Zwickau a Emdene, ako aj o závod Audi v meste Neckarsulm. Výroba by sa mala skončiť po vyradení modelov, ktoré sa v týchto závodoch v súčasnosti vyrábajú.

Súčasťou ozdravného plánu je aj približne 15-percentné zníženie plánovaných investícií do roku 2030 na približne 130 miliárd eur. Výkonný riaditeľ Oliver Blume spolu s finančným riaditeľom Arnom Antlitzom zároveň pripravujú rozsiahlu reorganizáciu koncernu vrátane možného oddelenia značky Volkswagen a výroby komponentov do samostatných subjektov.

Volkswagen sa k uniknutým informáciám oficiálne nevyjadril. Hovorca spoločnosti však priznal, že koncern čakajú rozsiahle zmeny naprieč všetkými značkami a divíziami.

Odbory hovoria o porušení dohôd

Pripravované zmeny okamžite vyvolali odpor zamestnancov aj odborových organizácií. Len vlani totiž vedenie Volkswagenu podpísalo s odbormi dohodu, podľa ktorej sa závody v Nemecku nemali zatvárať minimálne do konca roka 2030. Ak by sa uniknuté plány potvrdili, znamenalo by to zásadný odklon od dovtedajších záväzkov.

Zamestnanecká rada Volkswagenu spolu s odborovým zväzom IG Metall deklarovali, že s podobným rozsahom prepúšťania nebudú súhlasiť. Vo spoločnom stanovisku uviedli, že urobia všetko pre to, aby zatváraniu závodov zabránili.

Toto na diaľnici rozhodne nerobte. Policajti zverejnili výstražné video

Podľa najnovších informácií agentúry DPA však zamestnanecká rada stále nedostala od predstavenstva konkrétne údaje o plánovanom počte rušených pracovných miest. Predstavenstvo síce poskytlo odpovede na sériu otázok odborárov, presné čísla týkajúce sa prepúšťania však medzi nimi neboli.

Kľúčovým termínom bude 9. júl, keď sa má pripravovanými opatreniami zaoberať dozorná rada spoločnosti.

Do sporu vstupuje aj politika

Význam Volkswagenu ďaleko presahuje samotný automobilový sektor. Koncern zamestnáva viac ako 667-tisíc ľudí po celom svete, pričom približne 43 percent z nich pracuje v Nemecku. Už samotný rozsah pripravovaných zmien preto vyvolal reakcie najvyšších politických predstaviteľov krajiny.

Ako upozornil bruselský portál Politico, pripravovaná reštrukturalizácia je v Berlíne vnímaná ako jeden z najvýraznejších signálov prehlbujúcich sa problémov nemeckého priemyslu.

Hovorca kancelára Friedricha Merza Stefan Kornelius uviedol, že prioritou vlády zostáva zachovanie výrobných závodov a ochrana pracovných miest. Zároveň však pripustil, že Volkswagen potrebuje novú stratégiu, aby si dokázal udržať konkurencieschopnosť na svetových trhoch.

Dôležitú úlohu môže zohrávať aj vlastnícka štruktúra spoločnosti. Spolková krajina Dolné Sasko je druhým najväčším akcionárom Volkswagenu a spolu so zástupcami zamestnancov disponuje väčšinou hlasov v dozornej rade. Práve preto viacerí analytici predpokladajú, že pôvodné návrhy vedenia môžu byť ešte výrazne upravené alebo zmiernené. 

Green Deal, energie a jadro

Podľa Pavla Šika však samotné rokovanie o prepúšťaní nie je tým najdôležitejším. Tvrdí, že Volkswagen iba odhaľuje dlhodobejší problém, ktorý sa podľa neho v Nemecku prehliadal celé roky.

Vo svojom komentári poukazuje na to, že nemecká ekonomika v posledných rokoch stratila dynamiku, priemyselná výroba zostáva pod úrovňou spred niekoľkých rokov a hospodársky rast je len veľmi slabý. Práve v tomto kontexte podľa neho treba vnímať aj pripravovanú reštrukturalizáciu Volkswagenu.

Za hlavné príčiny označuje kombináciu energetickej politiky, regulačnej neistoty a postupnej straty konkurencieschopnosti nemeckého priemyslu.

Jedným z faktorov, na ktorý upozorňuje, je prudký rast cien energií po roku 2022. Nemecký priemysel bol podľa neho celé desaťročia postavený na dostupných dodávkach zemného plynu z Ruska. Po prerušení tejto závislosti sa výrobné náklady výrazne zvýšili, čo zasiahlo najmä energeticky náročné odvetvia. 

Analytik Šik zároveň pripomína rozhodnutie Nemecka definitívne ukončiť výrobu elektriny z jadrových elektrární. Tvrdí, že krajina tým prišla o stabilný zdroj lacnej elektriny, čo podľa neho ešte viac zhoršilo postavenie priemyslu. Poukazuje pritom na vyjadrenia viacerých nemeckých politikov, ktorí v poslednom období priznali, že odchod od jadrovej energetiky bol strategickou chybou. Otázka prípadného návratu k jadrovej energetike však zostáva v Nemecku politicky mimoriadne citlivá.

Ďalšou témou je transformácia automobilového priemyslu smerom k elektromobilite. Šik tvrdí, že európske automobilky reagovali na pripravovanú legislatívu EÚ masívnymi investíciami do vývoja elektrických vozidiel, prestavby výrobných liniek aj dodávateľských reťazcov. Následné diskusie o možných výnimkách, e-palivách či úpravách termínov podľa neho vytvorili prostredie regulačnej neistoty, ktoré komplikovalo dlhodobé investičné plánovanie.

Ekonomickí analytici však upozorňujú, že problémy Volkswagenu nemožno vysvetliť jedinou príčinou. Okrem vysokých cien energií zohrávajú významnú úlohu aj rastúca konkurencia čínskych výrobcov, slabší dopyt po elektromobiloch v Európe, vysoké výrobné náklady v Nemecku, obchodné napätie medzi veľkými ekonomikami či pomalší rast svetového hospodárstva. Samotný Volkswagen navyše už niekoľko rokov zápasí aj so slabším predajom na čínskom trhu, ktorý bol dlhodobo jedným z jeho najvýznamnejších zdrojov ziskov.

Štvrtý blok jadrovej elektrárne Mochovce bude už čoskoro spustený. Fico: Zo Slovenska sa stáva superveľmoc

Po spustený nového bloku sa má podľa šéfky rezortu hospodárstva Sakovej na Slovensku vyrábať až 37 TWh elektriny. / Zdroj: ta3

Volkswagen nie je jediný

Šik svoju argumentáciu opiera aj o vývoj v ďalších veľkých nemeckých spoločnostiach. Tvrdí, že reštrukturalizácia Volkswagenu zapadá do širšieho obrazu oslabovania priemyselnej základne krajiny.

Bosch už oznámil plán postupného zrušenia približne 22-tisíc pracovných miest. ThyssenKrupp pripravuje rozsiahlu reorganizáciu svojej oceliarskej divízie spojenú s redukciou približne 11-tisíc pracovných pozícií. Porsche informovalo o znižovaní počtu zamestnancov a chemický koncern BASF investuje miliardy eur do nového výrobného závodu v čínskom Čan-ťiangu, pričom zároveň redukuje výrobu vo svojom tradičnom sídle v Ludwigshafene.

Podľa Šika nejde o sériu náhodných udalostí, ale o spoločný trend, ktorý naznačuje oslabovanie konkurencieschopnosti nemeckého priemyslu. 

Varovania prichádzajú aj z nemeckého priemyslu

Na zhoršujúcu sa situáciu upozornil aj Nemecký Spolkový zväz priemyslu (BDI), ktorý už skôr konštatoval, že nemecká priemyselná výroba zaznamenáva štvrtý rok poklesu po sebe. Prezident organizácie Peter Leibinger označil súčasnú situáciu za najhlbšiu priemyselnú krízu v dejinách Spolkovej republiky a upozornil, že bez obnovy konkurencieschopnosti hrozí krajine dlhodobá stagnácia.

Aj viaceré nemecké ekonomické médiá – vrátane Handelsblattu, Frankfurter Allgemeine Zeitung či Manager Magazin – v posledných mesiacoch opakovane upozorňujú na kombináciu faktorov, ktoré vytvárajú tlak na tamojší priemysel. Popri vysokých cenách energií ide najmä o silnejúcu konkurenciu čínskych výrobcov, slabší rast svetovej ekonomiky, pomalší dopyt po elektromobiloch a nákladnú transformáciu automobilového sektora.

Dôsledky môže pocítiť aj Slovensko

Vývoj v Nemecku pozorne sledujú aj slovenskí ekonómovia. Nemecko je dlhodobo najväčším obchodným partnerom Slovenska a tamojší automobilový priemysel je úzko prepojený s výrobnými závodmi a dodávateľmi pôsobiacimi na Slovensku.

Prípadné obmedzovanie výroby, presun produkcie alebo výraznejšie prepúšťanie vo veľkých nemeckých automobilkách by sa preto mohlo nepriamo dotknúť aj slovenských subdodávateľov. Práve na túto prepojenosť upozorňuje aj Šik, podľa ktorého by vlády krajín strednej Európy mali vývoj v Nemecku zohľadňovať pri odhadoch hospodárskeho rastu aj pri príprave verejných financií. 

Podľa Šika nestačia krátkodobé riešenia

V závere svojho komentára Šik tvrdí, že samotné blokovanie prepúšťania alebo politický tlak na zachovanie pracovných miest podľa neho základné problémy nevyriešia. Domnieva sa, že pokiaľ sa nepodarí obnoviť konkurencieschopnosť nemeckého priemyslu a odstrániť príčiny, ktoré podľa neho viedli k súčasnej situácii, podobným problémom môžu v budúcnosti čeliť aj ďalšie významné európske podniky.

Neodpustil si pritom ani kritiku časti politickej reprezentácie. Vo svojom statuse naznačuje, že nemecká vláda síce čoraz otvorenejšie priznáva problémy priemyslu, no podľa neho zatiaľ neprichádza s dostatočne razantnými systémovými riešeniami. V tejto súvislosti kritizuje najmä doterajší prístup k energetickej politike a regulácii priemyslu.

Či sa uniknuté plány Volkswagenu napokon naplnia v pôvodnom rozsahu, ukáže až rozhodnutie dozornej rady spoločnosti. Bez ohľadu na jeho výsledok však diskusia, ktorú vyvolali, opäť otvorila otázku, ako si Nemecko dokáže udržať konkurencieschopnosť v čase rastúcich nákladov, geopolitických zmien a čoraz ostrejšej globálnej konkurencie. Práve v tom Pavel Šik vidí skutočný význam dnešných problémov Volkswagenu – nie ako izolovaného zlyhania jednej automobilky, ale ako varovania pred hlbšími výzvami, ktorým čelí celý európsky priemysel.

X XX

EXPERT  ŠKVRNDA   ZE  SLOVENSKA:

František Škvrnda: Rýchly premiérsky koniec Keira Starmer.

Boli časy, keď sa veľká politika v Londýne považovala za pevnú a stabilnú a dávala sa aj za vzor najmä menším štátom, ktoré nemali za sebou dlhšie trvanie. Dodnes sú mnohí ľudia i politici nadšení anglickými spoločenskými i politickými tradíciami. Často majú vo vážnosti aj kráľovskú rodinu, ktorá je anachronicky na čele asymetricky usporiadaného Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska.

Britská politika už dlho nie je pupkom sveta, ale stále si činí nárok kázať mu

Kritici anglosaských manierov, ktoré spôsobili svetu veľa zla a škôd, zdôrazňujú, že po porážke v Suezskej vojne v roku 1956 Veľká Británia už prestala byť svetovou veľmocou. Jej vodcovia sa však zubami-nechtami (i zbraňami) snažia presvedčiť, že to nie je pravda.

Prišiel aj druhý úder na silu Veľkej Británie. Boli ním následky fundamentalistického ekonomického neoliberalizmu, ktorý zaviedli konzervatívci vedení Margaret Thatcherovou a pokračovali v ňom aj labouristi, silne sa posúvajúci do politického stredu. „Odmenou“ sa stali hospodárske ťažkosti, do ktorých Londýn upadol po kríze v roku 2008.

Zvláštna kapitola britských politických dejín sa začala po úspešnom referende v júni 2016 o vystúpení z EÚ (brexite), ktoré sa uskutočnilo na konci januára 2020. Iste, EÚ sa, najmä, za čas, keď ju vedie komisia na čele s nekompetentnou a skorumpovanou Ursulou von der Leyenovou, výrazne vzdialila od pôvodného projektu. Ani Britom však brexit nepriniesol to, čo si želali. Podľa údajov dlhodobo zverejňovaných na webovej stránke Statista (Brexit poll 2026| Statista) už od júla 2022 stále viac ako polovica respondentov považuje vystúpenie z EÚ za chybné. 3. júna 2026 to bolo 57 % opýtaných.

Doplníme, že ani ctihodná britská kráľovská rodina už nie je tým, čím bývala a je v nej i s ňou viacero problémov, ktoré jej „vážnosť“ znižujú. Najmä medzi mladším obyvateľstvom podpora monarchie klesá.

Zameriame sa však zvláštny fenomén britského politického života. Stala sa ním séria predčasných rezignácií britských predsedov vlád, ktorú začal David Cameron v júli 2016. Hoci sme sa odvtedy viackrát zaoberali výsledkami britských volieb a pôsobením predsedov britských vlád, najnovšia kríza, ktorú vyvolalo odstúpenie Keira Starmera, je výzvou na nové úvahy o britskej politike a jej vodcoch.

K výraznému znaku britskej politiky v predchádzajúcom desaťročí patrí úpadok vodcovských elít, ktoré nie sú schopné kráľovstvo vyviesť z viacrozmernej krízy. Tento úpadok nepostihol len Veľkú Britániu, ale špecificky sa prejavuje aj u jej spojencov vo Francúzsku a v Nemecku.

Slabý nemecký kancelár Friedrich Merz má čoraz menšie šance, že vydrží do nasledujúcich volieb do Bundestagu, ktoré by mali byť najneskôr v marci 2029. Voči francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi je systém liberálnej demokracie „milosrdný“, lebo už bol dvakrát zvolený a v ďalších voľbách kandidovať nemôže. V dejinách Piatej republiky, ktorú úspešne rozvracia, bude jedným z najmenej úspešných prezidentov. Megalomansky síce túži stať sa „veľkým“ prezidentom, ale nemá na to schopnosti a verejnosť je voči nemu oprávnene veľmi kritická. Niekedy sa zdá, že Starmer, Merz a Macron akoby na diaľku viedli „preteky ku dnu“, kto bude mať najnižšie preferencie.

Stručne o britských predsedoch vlád, ktorí predčasne odstúpili po referende o vystúpení z EÚ

David Cameron, ako stúpenec členstva Británie v EÚ, nechcel vyjednávať odchod z nej. Z osobného rozhodnutia, anglicky gentlemansky, odišiel z funkcie napriek tomu, že v máji 2015 vo voľbách dosiahol jasné víťazstvo a zostavil jednofarebnú vládu.

Nahradila ho Theresa Mayová, ktorá sa 13. júla 2016 stala po Thatcherovej druhou predsedníčkou britskej vlády v dejinách. V júni 2017 navrhla Mayová konanie predčasných volieb, aby nový parlament mohol lepšie vyjednávať o brexite. Konzervatívci v nich zvíťazili, ale nemali dosť kresiel v parlamente a museli vytvoriť koaličnú vládu so severoírskou Demokratickou unionistickou stranou. Aj Mayovú nakoniec brexit pripravil o kreslo. V máji 2019 oznámila, že odstúpi z funkcie predsedníčky Konzervatívnej strany (predsedom vlády je predseda najsilnejšej strany v parlamente a ak sa vzdá tejto funkcie, kandidátom na post predsedu vlády sa stáva jeho nástupca na čele strany – pozn. autora), lebo sa jej nepodarilo získať podporu Dolnej snemovne pre dohodu s EÚ o podmienkach brexitu.

Boris Johnson sa stal predsedom vlády 24. júla 2019. Trikrát sa pokúsil neúspešne rozpustiť parlament. Dolná snemovňa však nakoniec v októbri 2019 schválila vypísanie predčasných parlamentných volieb, ktoré sa konali v decembri. S veľkým náskokom (s najlepším výsledkom od volieb v roku 1987) v nich zvíťazila Konzervatívna strana a Johnson zostavil novú jednofarebnú vládu. Mal populistický štýl politiky, v ktorom sa dopúšťal chýb a prechmatov. Počas vládnutia nezvládal viacero problémov politiky a ekonomiky a zaplietol sa do škandálov. Najväčší bol Partygate, ktorého medializácia zosilnela po oznámení polície v januári 2022 o nepovolených oslavách v čase obmedzení kvôli Covid-19. Neskôr ich účastníkom udelila aj množstvo pokút. Johnson čelil tlaku na odstúpenie. Spočiatku to odmietal urobiť, ale po odstúpení viacerých členov vlády oznámil v júli 2022, že rezignuje na post predsedu konzervatívcov.

Novou predsedníčkou Konzervatívnej strany sa stala Liz Trussová a 6. septembra nastúpila do kresla predsedníčky vlády. Jej menovanie bolo aj vo zvyškoch poriadku v britskej politike zhodou náhod a znamenalo fiasko, lebo z funkcie odstúpila po 50 dňoch. Nie je lepší príklad úpadku britských vodcovských elít ako neschopnosť tejto predsedníčky vlády.

Novým predsedom vlády sa 22. októbra 2022 stal Rishi Sunak. Má ázijský, hinduistický pôvod a do funkcie nastúpil ako najmladší od roku 1812. Údajne bol aj najbohatším predsedom britskej vlády. Po Trussovej sa síce javil ako „manažérsky obor“, ale konzervatívci už nemali potenciál na riešenie problémov, ktoré si za roky vládnutia v mnohom spôsobili sami. V máji 2024 požiadal Sunak kráľa o rozpustenie parlamentu a na júl 2024 sa vypísali nové voľby.

Po 14-ročnom dominovaní konzervatívcov vyhrali vo voľbách labouristi s veľkým náskokom. Zisk 411 kresiel bol tretí najlepší výsledok v histórii strany.

O pôsobení Keira Starmera vo funkcii predsedu britskej vlády

Už na druhý deň po voľbách, 5. júla, sa Starmer (*1962) stal predsedom vlády. Medzi labouristami pôsobil už v mládežníckom veku. Má právnické vzdelanie.

Bulvárny denník Daily Mail pred parlamentnými voľbami v roku 2024 uverejnil správu, že Starmer bol v lete 1986 krátko po dokončení štúdia na dvojtýždňovom pobyte v Československu, kde pomáhal v medzinárodnej študentskej skupine obnovovať pamätník v Lidiciach.

Pracovnú dráhu Starmer začal ako advokát v oblasti ľudských práv. Neskôr sa stal poradcom pre ľudské práva v Severoírskej policajnej rade. V 2002 získal titul kráľovského právneho zástupcu a potom zastával prokurátorské pozície. V roku 2014 bol menovaný za rytiera-komandéra anachronického Radu kúpeľa za zásluhy o právo a trestné súdnictvo a je nositeľom nižšieho šľachtického titulu Sir. V roku 2015 bol zvolený do Dolnej snemovne. Na čelo Labouristickej strany sa dostal v roku 2020, keď nahradil po neúspechoch vo voľbách výrazne ľavicovo orientovaného Jeremyho Corbyna.

Pôsobenie Starmerovej vlády od začiatku sprevádzali pochybnosti, ako si labouristi dokážu poradiť s veľmi zlým stavom ekonomiky a inými spoločenskými problémami (pozri Labouristi vyhrali – ale čo ďalej, Slovo 6. júla 2024). Napriek viacerým pozitívnym krokom vlády sa sociálno-ekonomická situácia v krajine nezlepšovala. Starmer špekulatívne odstúpil od niektorých predvolebných sľubov a viaceré ďalšie nedokázal splniť.

Postupom času Starmerova podpora vo verejnosti klesala. V novembri 2025 prieskum agentúry Ipsos ukázal, že bol najmenej populárnym premiérom od roku 1977, odkedy sa robia tieto prieskumy (Trussovú do prieskumov nestihli „zaradiť“). Od februára 2025 čelil tlaku na rezignáciu v súvislosti so škandálom okolo politického veterána Petra Mandelsohna (menoval ho za veľvyslanca v USA) a jeho väzieb na Jeffreya Epsteina. Zistilo sa, že bezpečnostná previerka Mandelsohna sa uskutočnila povrchne, lebo o jeho stykoch s Epsteinom sa vedelo. V septembri 2025 ho Starmer z funkcie odvolal.

Napriek víťazstvu vo voľbách v júli 2024 Starmera sprevádzala malá obľúbenosť labouristov vo verejnosti. Viedlo to k veľkým stratám v miestnych voľbách v máji 2025 a máji 2026 (pozri Voličská facka Starmerovi a jeho labouristom, Slovo 16. mája), ktoré vyústili do politickej krízy.

Nebudeme rozoberať prvky Starmerovej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ale zvýrazníme z nich rusofóbiu a masívnu pomoc Ukrajine, posilňovanie NATO ako aj silnú podporu Izraela. Britské ozbrojené sily sú v zlom stave a vyžadujú veľké náklady, ale rast vojenských výdavkov spôsobuje ekonomické problémy. Teda ničím sa neodlišoval od predsedov vlád, ktorí prišli po Mayovej. Starmer chcel rozvíjať aj spojenectvo s USA, ale Trump sa voči nemu (najmä ako predstaviteľovi „ľavice“) staval odmietavo a vyjadroval sa o ňom neraz nelichotivo.

Starmer ako ústredná postava novej krízy labouristov

Kríza v Labouristickej strane po neúspechu v miestnych voľbách v máji 2026 bola spojená nielen s nespokojnosťou vnútri strany, ale ju zvyšovala aj klesajúca podpora labouristov, najmä Starmera, v spoločnosti. Za východisko zo situácie sa považovalo odstúpenie Starmera. Pod chabou zámienkou, že nechce, aby v strane vypukol boj o vodcovstvo, odmietal rezignovať.

Udalosti však nadobudli rýchly spád. Došlo k odstúpeniu niekoľkých členov vlády. Najvážnejšia bola 14. mája rezignácia ministra zdravotníctva Wesa Streetinga, ktorý sa považoval za potenciálneho nástupcu Starmera. V ten deň odstúpil z postu poslanca aj Josh Simons, aby umožnil kandidovať v doplňujúcich voľbách Andymu Burnhamovi, populárnemu starostovi Veľkého Manchestru. Hovorilo sa o ňom ako o možnom kandidátovi na vodcu labouristov, ktorý nie je spojený s ich súčasnou vládnou politikou. Tým, že sa stane poslancom, môže kandidovať na lídra strany i post predsedu vlády.

Ďalej Starmerovu pozíciu oslabilo 11. júna 2026 odstúpenie ministra obrany Johna Healeyho a ministra ozbrojených síl Ala Carnsa. Čo sa však už dá čakať od tejto garnitúry vodcov labouristov, keď aj v ťažkých sociálno-ekonomických pomeroch sú medzi nimi agresívni politici, ktorí chcú zvyšovať výdavky na zbrojenie?

Po Burnhamovom víťazstve v doplňujúcich voľbách a ďalších výzvach poslancov Labouristickej strany na odstúpenie Starmer 22. júna oznámil so značným smútkom svoju rezignáciu. Stal sa možno obetným baránkom, ale problémy labouristov majú hlbšie i staršie korene. Odvíjajú sa vlastne odvtedy, keď sa výrazne posunuli z ľava do stredu.

Nominácie na voľby lídra strany budú od 9. do 16. júla. Ak sa neprihlásia aspoň dvaja uchádzači, novozvolený vodca strany môže nastúpiť do premiérskeho kresla už krátko po tomto termíne. V prípade, že sa uskutočnia voľby spomedzi viacerých kandidátov, ich víťaz bude známy 29. augusta 2026.

Zatiaľ sa nehovorí o zmenách, ktoré by mala uskutočniť nová labouristická vláda. Priestor pre manévrovanie majú labouristi v súčasnej politickej línii obmedzený. Nový predseda vlády bude mať nezávideniahodnú úlohu a bez radikálnych zmien úspech ani on nedosiahne. Na vodcu, labouristov, ktorý by dokázal aspoň pohnúť s kopou problémov, sa teda pokorne čaká.

Nové, predčasné parlamentné voľby by labouristom víťazstvo nepriniesli. Podľa údajov na webovej stránke Pollcheck 27. júna v kĺzavom sedemdňovom priemere vedie Reform UK Nigela Faragea s 26,3 % podporou. Labouristi majú 20,7 %, konzervatívci 19,4 %, Zelení 12,9 % a liberálni demokrati 12,1 %. Vzhľadom na jednomandátové volebné okruhy treba brať do úvahy aj Škótsku národnú stranu (3,0 %) a waleskú Plaid Cymru (1,0 %). Nie sú samostatne uvedené údaje za strany v Severnom Írsku.

Záverom o Starmerovi ako „obeti“ úspechu

Starmer silnú pozíciu vodcu opozície, keď viedol tri tieňové kabinety však na poste predsedu vlády nedokázal využiť. Treba vidieť, že proti nemu boli viaceré objektívne okolnosti, ale ani jeho politika, ktorú médiá označovali za technokratickú a rizikový manažment, nebola účinná. „Ideologické mlčanie“, ktoré ju sprevádzalo, mu síce umožnilo lavírovať medzi rôznymi skupinami labouristov, ale vyústilo do nerozhodnosti v postupe vlády. Médiá zaraďovali Starmera s Clementom Attleem, Haroldom Wilsonom a Tonym Blairom medzi štyroch vodcov labouristov, ktorí dosiahli po druhej svetovej vojne výrazné volebné víťazstvo. Starmer bol však jediný, ktorý to nevedel využiť na vládnutie a „úspech“ sa mu stal príťažou.

František Škvrnda, (Nové slovo), server vasevec.cz

X XX

GENERÁL  ŠEDIVÝ:  VELKÝ  ÚKOL  NÁČELNÍKA  HLAVÁČE

Hlaváč má před sebou dlouhý úkol modernizace, říká Šedivý o novém náčelníkovi generálního štábu

Petr Pavel jmenoval v úterý novým náčelníkem generálního štábu české armády Miroslava Hlaváče, který nahradí Karla Řehku. Při jmenování prezident upozornil na nástrahy, které mohou Hlaváče čekat zejména s ohledem na zahraniční politiku USA v Evropě. „Každý z nás měl nějak typické období. To potká i generála Hlaváče,“ říká pro Radiožurnál bývalý náčelník generálního štábu a vedoucí katedry bezpečnostních studií na CEVRO Univerzitě Jiří Šedivý.

Generál Jiří Šedivý, bývalý náčelník Generálního štábu.

Jak upozornil prezident Petr Pavel, nového šéfa armády čeká nelehké období, kdy se bude muset mimo jiné třeba přizpůsobit nové realitě v Severoatlantické alianci, která se bude muset vyrovnat s částečným ústupem Spojených států z Evropy. Je to ten hlavní úkol?
Je to jeden z hlavních úkolů. Je potřeba vědět, že Armáda České republiky má před sebou poměrně hodně dlouhý úkol, a to pokračovat v modernizaci, která byla zpomalována nedostatkem financí v minulých letech a obdobích.

Armáda nemůže podceňovat některý druh zbraně, říká bývalý náčelník generálního štábu Jiří Šedivý

Samozřejmě to je něco, co je zároveň spojeno s tím, jak se mění bezpečnostní situace. Zpravidla se mluví o Ukrajině a ruské hrozbě. Jde ale také o to, že Spojené státy americké tak, jak se mění bezpečnostní prostředí, přenáší část své pozornosti mimo Evropu.

Poslední tři roky byl generál Hlaváč prvním zástupcem Karla Řehky. Znamená jeho jmenování zachování kontinuity ve velení generálního štábu?
V zásadě ano. Je to logické, na druhou stranu budou ty změněné podmínky vyžadovat i jiný přístup. Každý z nás měl nějak typické období. To potká i generála Hlaváče, který se bude muset vypořádat s řadou požadavků, které vyvstanou z vojenského ústupu Spojených států amerických z Evropy.

Modernizace armády

Mezi hlavní priority nového šéfa generálního štábu patří dokončení těžké brigády nebo rozvoj protivzdušné obrany. Odpovídá budování dělostřelectva moderním trendům v obraně?
Samozřejmě, že ano. Problém spočívá v tom, že jsme velmi často v zajetí různých videozáběrů a podobně. Dělostřelectvo je i nadále jednou z nejzásadnějších a nejvýkonnějších zbraní. Generál Hlaváč je mimochodem původně dělostřelec, takže k tomu má blízko.

Armáda nemůže podceňovat některý druh zbraně. Technologie vždycky vyskočí a všechno ostatní ji potom dožene, ale jednostranně se zaměřovat na některý segment je do budoucnosti vždy problém. Dělostřelectvo tak zůstává významnou zbraní. Samozřejmě přichází ten nový fenomén bezpilotních prostředků, které částečně některé role dělostřelectva přebírají.

Co znamená rozvoj vícevrstevného a propojeného systému protivzdušné a protidronové obrany, což by měl být tedy další z prioritních cílů velení armády?
Prioritou té protivzdušné obrany, která zahrnuje řadu segmentů, musí být jednotný systém, který tak bude i fungovat. Nemůžou to být jednotlivé technologie, případně jednotlivé vrstvy obrany.

Půjde to proto od těch nejnižších vrstev, což znamená protidronové systémy, které se pohybují někde kolem 300 m nad zemí, a pak se postupuje dál podle dosahů jednotlivých zbraní. Například to jsou prostředky, které jsou u nás dnes dány systémem Spider. Armáda má ale samozřejmě i ambice na raketové systémy delšího dosahu.

To všechno musíte mít propojené také s letectvem, protože do systému bude vstupovat i stíhačka F-35, což je rovněž velmi silný a výkonný systém protivzdušné obrany. To propojení bude v budoucnosti asi jednou z velkých výzev, protože ty stíhačky budou znamenat poměrně hodně velké investice a i invenci vojáků, stejně tak raketové systémy.

X XX

PTOČ  V RUSKU  NEHOUKAJÍ  SIRÉNY?

‚Nechceme lidi ještě více stresovat.‘ Varovné sirény bývají v Rusku zticha, místa s kryty úřady tají.

Žena se psem v parku hledí na obří oblaka kouře stoupající ze zasažené rafinerie v Moskvě

Ukrajinci zesilují dronové útoky na Rusko. Cílí hlavně na rafinerie nebo ropné sklady, aby tak zasadili Kremlu citelnou ránu. Úder na Moskvu v polovině června ale upozornil na významný problém. Obyvatele Ruska nikdo před přilétajícími drony nevaruje. Výstražné zprávy jim kvůli výpadkům internetu mnohdy dojdou pozdě nebo nedojdou vůbec, sirény zůstávají vypnuté a nemají se ani kam schovat, protože úřady jim odmítají říct, kde se nacházejí kryty.

Nebe nad částí Moskvy zahalil 18. června obří oblak černého kouře. Ukrajinci při útoku desítek dronů trefili tamní rafinerii. Na videích z místa je slyšet svist bezpilotních letounů mířících k cíli. Sirény, které by varovaly obyvatele před náletem, zůstávají ale zticha.

V Petrohradu byla začátkem června situace stejná. Zpěv ptáků na jednom z videí přehlušilo na chvíli hřmění z výbuchu po útoku na tamní ropný terminál. Žádný poplach před nálety dronů ale slyšet nebyl.

„V Rusku se něco takového neděje tak často jako na Ukrajině. Může jít ze strany Ruska o snahu dělat jakoby nic, že nejde o významné útoky, že reálně nejsou ohroženi,“ popisoval v nedávném rozhovoru pro server iROZHLAS.cz bezpečnostní expert Jakub Drmola.

Ukrajinská vnější rozvědka minulé pondělí poznamenala, že důvodem, proč ruské regionální úřady většinou odmítají zapnout sirény, je skrýt množství úderů. Rusové ale přišli s trochu jinou argumentací.

Radij Chabirov, šéf ruské autonomní republiky Baškortostán, kde Ukrajinci útočili na rafinerie, podle amerického serveru The New York Times uvedl, že jeho vláda se rozhodla neaktivovat sirény pokaždé, aby obyvatele ještě více nestresovala, a zmínil přitom nárůst užívání antidepresiv v Rusku.

Po útoku dronů v ruské Jaroslavské oblasti, při kterém koncem března zahynulo jedno dítě a tři dospělí byli zraněni, tamní noviny informovaly, že ministerstvo pro místní rozvoj neaktivovalo varovné sirény, „aby se zabránilo panice a dalším zraněním“.

Někteří lidé na sociálních sítích si také stěžují, že varování prostřednictvím SMS nebo internetu někdy přicházejí příliš pozdě, pokud vůbec dorazí. Rusko má totiž dlouhodobě problémy s výpadky mobilního internetu, jak už v březnu upozornil server The Moscow Times.

Úřady v Bělogorodské oblasti podle serveru dokonce zmínily, že výpadky internetu v této oblasti vedly k úmrtím, kterým se dalo zabránit. A to právě proto, že někteří obyvatelé Bělgorodu nedostali výstrahy na své telefony.

Kde jsou kryty? Neřekneme

Pokud by se lidé chtěli při úderech schovat do krytů, jako to často dělají obyvatelé Ukrajiny, chybí jim informace, kam by se měli vydat. Úřady informacemi o lokacích šetří.

Město Kotelniki na jihovýchodním předměstí Moskvy v polovině června rovnou svým občanům vzkázalo, že informace o tom, kde jsou kryty, jim nedá. Podle úředníků jsou totiž sdělovány jen v případě mobilizace nebo za válečného stavu. Jde prý totiž o informace, ke kterým má přístup jen omezený okruh lidí a kvůli „boji proti teroristické hrozbě“ nesmějí být rozšiřovány.

Rusko rozpoutalo válku proti Ukrajině v únoru 2022, oficiálně ji ale dál označuje za speciální vojenskou operaci. A to přesto, že jde o největší konflikt v Evropě od druhé světové války.

Podobně jako Kotelniki se k problému s kryty postavilo podle serveru The New York Times také město Ljubercy na předměstí Moskvy. Úředníci navrhli lidem, aby si prošli dokumenty, které se objevily na vládním webu s pokyny, co dělat v případě dronového útoku.

Obě města přitom zažila úder ukrajinských dronů, přičemž v Kotelnikách utrpělo zranění devět lidí. Od moskevské čtvrti, ve které čelila rafinerie obřímu ukrajinskému útoku, při němž bylo zraněno nejméně 17 lidí, přitom Kotelniky odděluje jen městský dálniční okruh.

Putinovy trhliny

Ruský prezident Vladimir Putin léta izoloval ruskou společnost před důsledky své války na Ukrajině, píše americký server The New York Times. Vystavěné hradby ale nyní dostávají trhliny.

Minulé úterý, kdy Putin poprvé od útoků na rafinerii v Moskvě promluvil k veřejnosti, obvinil šéf Kremlu Ukrajinu, že útočí na civilisty. Kyjev přitom cílí především na rafinerie, ropné sklady a další ekonomicky významné cíle. Civilní oběti se na rozdíl od Moskvy snaží minimalizovat.

„Tyto drony, údery na civilní infrastrukturu – k čemu slouží? K destabilizaci společnosti, k vytváření nejistoty ohledně akcí ruských ozbrojených sil,“ prohlásil Putin.

O pět dní později ale šéf Kremlu přiznal, že Rusko potřebuje navýšit výrobu systémů protiletecké obrany. Úředníky ale přípravou krytů nebo systému včasného varování veřejně nepověřil, všímá si server The New York Times.

Mnoho Rusů se přesto snaží realitu války vytěsnit a žít dál své životy. V případě obyvatel Moskvy a okolí útoky jejich každodennost doposud narušovaly jen zřídka, ačkoliv ukrajinské drony do ruské metropole pravidelně míří už několik let. V květnu 2023 dva z nich dokonce zasáhly Kreml, ale nezpůsobily v ruském centru moci škody.

Úder na Moskvu měl lidem v Rusku ukázat, že za válku je zodpovědný pouze ruský prezident Vladimir Putin, zdůraznil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Hlavní je, aby ruský lid začal vnímat, že tuto válku vede jediný člověk, Putin, zatímco obyčejní lidé za ni platí veškerou cenu,“ vysvětlil. „Tuto válku nechceme, nikdy jsme ji nechtěli. Ale pokud bude hořet Ukrajina, bude hořet i Moskva,“ konstatoval Zelenskyj.

X XX

Obvinili ho spolu s Robertom Kaliňákom, obžalobu má na krku oligarcha Brhel sám

V kauze dorovnávania platu Františkovi Imreczemu hrozí Jozefovi Brhelovi trest tri až deväť rokov väzenia. Pred vládnou novelou trestných kódexov by to bolo viac.

Oligarcha blízky Smeru Jozef Brhel by sa mal opäť postaviť pred špecializovaný súd, tento raz v kauze podplácania. Ide o pomerne známy prípad údajného dorovnávania platu niekdajšiemu šéfovi Finančnej správy Františkovi Imreczemu, kde bol Brhel pôvodne obvinený spolu s aktuálnym ministrom obrany Robertom Kaliňákom.

Zatiaľ čo Kaliňákovi už pred troma rokmi zrušila generálna prokuratúra obvinenie ako nezákonné, na Brhela teraz podal prokurátor obžalobu. Pre Aktuality.sk to potvrdil hovorca prešovskej prokuratúry.

„V uvedenej trestnej veci bola zo strany prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove na Špecializovaný trestný súd podaná obžaloba na obvineného Ing. J. B. a to pre pokračovací zločin podplácania,“ potvrdil pre Aktuality.sk hovorca prešovskej prokuratúry Michal Sovič.

200-tisíc ročne

O čo v prípade ide? Bývalý prezident Finančnej správy Imrecze pred rokmi vypovedal, že k platu funkcionára mu oligarcha Jozef Brhel doplácal ročne 200-tisíc eur ako takpovediac dorovnanie k príjmom, ktoré by mohol Imrecze dostávať v komerčnej sfére, ak by nepracoval pre štát. Za takto odpracované roky 2013 až 2018 mal dostať popri plate ešte 1,1 milióna eur navyše.

Ústnu dohodu mal s Brhelom uzavrieť v kancelárii na desiatom poschodí hotela DoubleTree by Hilton v Bratislave, kde oligarcha úradoval. Aktuality.sk o prípade rozsiahlo informovali pred niekoľkými dňami.

Prokurátor podal na Brhela spomínanú obžalobu, a to pre podplácanie verejného činiteľa Imreczeho v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu. Po vládnej novele trestných kódexov, ktorá výrazne znížila tresty, hrozí Brhelovi väzenie na tri roky až deväť rokov. Aj v prípade, ak by bol uznaný za vinného, by tak mohol opäť vyviaznuť s podmienkou.

Podmienečný trest už dostal na súde prvého stupňa v kauze Mýtnik. Špecializovaný súd uznal oligarchu blízkeho Smeru za vinného z legalizácie výnosov z trestnej činnosti a prečinu prijímania úplatku. Podnikateľ Michal Suchoba v tomto prípade vyšetrovateľom aj na súde tvrdil, že Brhelovci sa mu „natlačili“ do firmy, čo bolo podmienkou, aby sa dostal k lukratívnym IT zákazkám na Finančnej správe, ktoré získala jeho firma Allexis.

Súd Brhelovi neprávoplatne vymeral trest odňatia slobody na tri roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu štyri roky a peňažný trest 1,5 milióna eur. Rozsudok nie je právoplatný. Rozhodovať bude Najvyšší súd.

Podľa pôvodných trestných sadzieb pred vládnou novelou by Brhelovi len za podplácanie Imreczeho hrozilo päť až dvanásť rokov vo väzení.

Súd už raz obžalobu odmietol

Keďže Brhel už je neprávoplatne odsúdený v kauze Mýtnik, o novej obžalobe bude zrejme rozhodovať senát. Ten tiež rozhodne, či obžalobu príjme. V tomto prípade už totiž v minulosti nastali komplikácie.

Keď obžalobu podal v roku 2023 vtedy ešte prokurátor špeciálnej prokuratúry, sudca Peter Pulman ju odmietol pre závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu a zapravdu mu dal aj najvyšší súd. Prípad sa tak vrátil do prípravného konania, ktoré pokračovalo ďalšie tri roky.

Policajná inšpekcia dokonca rieši podozrenia voči policajtke, ktorá na prípade pracovala. Robert Kaliňák zastúpený svojím kolegom z Kallan Legal a poradcom premiéra Davidom Lindtnerom na ňu podal trestné oznámenie pre zneužitie právomoci.

Inšpekcia a prokuratúra trestný čin nevideli, prokurátor generálnej prokuratúry Jaroslav Kozolka mal však iný názor. Potom, ako vstúpil do prípadu, si pôvodná prokurátorka dala spis odňať, lebo nesúhlasí s jeho pohľadom na vec.

Imrecze: nikto ma netýral

Vráťme sa ale k podstate prípadu. Imrecze pôvodne vypovedal, že za Brhelom ho mal poslať práve Robert Kaliňák, aby si vypýtal akýsi ročný paušál v období, keď šéfoval finančnej správe. „Dohodni si kompenzáciu mzdy na úrovni 200-tisíc eur ročne, aby si bol v pohode,“ mal mu povedať vtedajší minister vnútra.

Kaliňák naopak v minulosti reagoval, že sa s Imreczem videl len zopárkrát a za jeho výpoveďami videl tvrdé podmienky kolúznej väzby. „Samozrejme, mučili ho, to je jasné,“ tvrdil.

Imrecze to v minulosti vylúčil: „Nikto ma netýral, nikto sa ku mne nesprával zle. Rozhodnutie spolupracovať prišlo jeden deň vo väzbe, keď som sa zamýšľal nad životom a povedal som si, kam som to dopracoval…“

Odmieta vypovedať

Advokát Jozefa Brhela Tomáš Mandzák pred niekoľkými dňami pre Aktuality.sk reagoval, že podľa nich by malo byť trestné stíhanie jeho klienta by malo byť zastavené. Zdôraznil, že Imrecze už v tejto veci prestal rozprávať.

„Ide o osobu, ktorá po získaní procesných výhod prestala s orgánmi činnými v trestnom konaní ďalej spolupracovať a odmieta vo veci vypovedať. Už len táto okolnosť vypovedá o miere ‚dôveryhodnosti‘ jeho tvrdení,“ reagoval advokát. Bývalý prezident finančnej správy má v tejto veci od začiatku odložené obvinenie.

Pôvodne o dorovnávaní platu hovoril Imrecze aj pred novinármi. „Bol som súčasťou systému kompenzácie miezd. To je len jeden z prejavov organizovaného a úzkeho prepojenia oligarchie s najvyššou štátnou mocou v danom období. Ja som to, bohužiaľ, preniesol o úroveň nižšie. Neobhajujem to, je mi to ľúto. Uvedomil som si, že to, čo bolo v danom období štandard, nie je správne ani normálne,“ povedal Imrecze novinárom krátko po tom, čo ho súd vo februári 2023 uznal vinným z korupcie v inom prípade.

Mandzák tvrdí, že jeho výpoveď je založená na výmysle o prevzatí vysokej finančnej hotovosti, ktorú mal následne použiť na úhradu dovoleniek v rôznych exotických destináciách.

„Hoci sa tieto tvrdenia snažil podložiť rôznymi dokladmi a fotografiami, napríklad fotografiami z konzumácie drahého šampanského, predložil len zlomok dokladov, ktoré by mali preukazovať, že predmetné finančné prostriedky skutočne minul v hotovosti. Som presvedčený, že vykonané dokazovanie nepreukazuje, že by sa môj klient dopustil skutku, ktorý je mu kladený za vinu. Z tohto dôvodu zastávam názor, že trestné stíhanie nemalo pokračovať a malo byť už skôr zastavené,“ uzavrel pred niekoľkými dňami Mandzák.

X X X

Kto bol cieľom bombového útoku v Monaku: Manželka ukrajinského oligarchu prišla o nohy.

V stredomorskom kniežatstve došlo k šokujúcemu útoku, ktorého terčom sa stal ukrajinský oligarcha a jeho najbližší. Vstupnou halou luxusného bytového komplexu Sun Palace otriasol výbuch batohu naplneného skrutkami a maticami. Explózia vážne zranila 58-ročného Vadima Ermolaeva a jeho 56-ročnú manželku Annu. Prvýkrát sa na verejnosti objavili zábery podnikateľovej manželky, ktorá v dôsledku ťažkých zranení a amputácií končatín bojuje v nemocnici o život, píše portál Daily Mail. Medzi zranenými je aj ich dospievajúci syn David, ktorého stav je momentálne stabilizovaný. Ľahšie zranenia a šok utrpeli aj ďalší štyria ľudia v okolí.

Manželka ukrajinského oligarchu Vadima Ermolaeva Anna.

Monakom otriasla explózia, akú kniežatstvo nezažilo. Polícia pátra po páchateľovi

Traja ľudia utrpeli zranenia v pondelok večer pri výbuchu v obytnej budove v Monaku. Medzi zranenými podľa médií a nemenovaného zdroja je aj ukrajinský oligarcha. / Zdroj: Reuters

Elitná ochrana v utajení

Manželia boli okamžite prevezení do prísne strážených priestorov nemocnice Pasteur vo francúzskom Nice. Bezpečnosť zranenej dvojice zabezpečujú po zuby ozbrojení príslušníci elitnej francúzskej taktickej jednotky RAID, ktorá sa zvyčajne zameriava na boj proti terorizmu a ochranu osôb s vysokým statusom. Podľa vyjadrenia monackého štátneho tajomníka Christopha Mirmanda kamerové záznamy odhalili, že útočník pred činom autom opakovane prechádzal okolo miesta incidentu. Polícia po nebezpečnom a ozbrojenom páchateľovi na úteku intenzívne pátra v spolupráci s francúzskym ministerstvom vnútra.

Zranená žena po bombovom útoku v Monaku.

Kontroverzné impérium pod lupou

Vadim Ermolaev začínal ako developer v ukrajinskom meste Dnipro, kde vybudoval úspešnú skupinu Alef Group. Po rozpade Sovietskeho zväzu nahromadil obrovské majetky, no zároveň si vytvoril množstvo nepriateľov. Pred desiatimi rokmi z Ukrajiny odišiel a od roku 2019 využíva cyperské občianstvo kvôli nespokojnosti s ukrajinským daňovým systémom. Koncom roka 2023 na neho ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uvalil sankcie, keďže Ermolaevove firmy na anektovanom Kryme naďalej dodávali víno na ruský trh. Podnikateľ čelil problémom aj v bankovom sektore, pričom jeho estónska banka prišla o licenciu kvôli porušovaniu predpisov proti praniu špinavých peňazí. Na konci roka 2025 bol navyše na Cypre zatknutý jeho starší syn Artur pre podozrenia z podvodných call centier. Rodina akékoľvek obvinenia dlhodobo odmieta.

Podozrivý z bombového útoku v Monaku.

Koniec bezpečného prístavu

Monako je známe ako bezpečný daňový raj, kde miliardári a celebrity radi vystavujú svoj majetok na obdiv, čo bol aj prípad Ermolaeva s jeho luxusnou jachtou či luxusným autom pred miestnym kasínom. Kniežatstvo si zakladá na nízkej kriminalite, avšak v poslednom období čelí viacerým korupčným škandálom a podozreniam z prania špinavých peňazí spojených s východoeurópskym organizovaným zločinom. Monacký knieža Albert odsúdil tento bombový útok ako ohavný čin a zdôraznil, že bezpečnosť krajiny zostáva absolútnou prioritou. Na vyšetrovaní a obrane štátu sa kvôli medzinárodným dohodám aktívne podieľajú aj parížske úrady.

X X X

Havana hlási pat v rokovaniach s USA, Trumpov tlak ďalej silnie a pohrozil osudom Madura

Mesiace trvajúce rokovania medzi Kubou a Spojenými štátmi, ktoré na ostrov vyvíjajú tlak s cieľom dosiahnuť zmenu vo vedení krajiny, nepriniesli žiadny pokrok. V utorok to uviedla kubánska vláda,.

Emanuel Darian, 18-ročný onkologický pacient, odpočíva, zatiaľ čo jeho matka Katiuska Guerrero sedí vedľa neho v Národnom onkologickom a rádiobiologickom ústave v Havane na Kube v stredu 24. júna 2026.

„Rokovania medzi kubánskou a americkou vládou nevykazujú žiadny pokrok,“ povedal minister zahraničných vecí Bruno Rodríguez na tlačovej konferencii. Dodal, že Havana bude „napriek tomu všetkému naďalej otvorená dialógu“.

Spojené štáty v posledných mesiacoch zvýšili tlak na Kubu, keď na ostrov uvalili energetickú blokádu a sériu sankcií, ktoré prehĺbili už aj tak rozsiahlu hospodársku krízu v krajine.

Trump: Kuba nebude schopná prežiť, keď na ňu zatlačíme

AFP pripomína, že americký prezident Donald Trump dal tiež najavo, že by rád videl zmenu v kubánskom vedení. Poukázal pritom na zvrhnutie venezuelského exprezidenta Nicolása Madura zo strany Washingtonu a ako možný vzor toho, čo by chcel dosiahnuť na Kube.

Vláda v Havane začiatkom tohto mesiaca presadila sériu významných ekonomických reforiem. Opakovane však zdôraznila, že jej politický model nie je predmetom diskusie, a prisľúbila, že sa voči akejkoľvek invázii bude brániť vojenskými prostriedkami.

Rodríguez uviedol, že si nerobí „žiadne ilúzie“ o cieľoch USA, a požiadal, aby sa na Valnom zhromaždení OSN 7. júla prerokovali sankcie uvalené Washingtonom. 

„Je to naliehavé, pretože mnohostranná agresia vlády USA voči Kube už prebieha a zintenzívňuje sa,“ varoval minister.

Súčasné politické napätie však podľa AFP najviac postihuje bežných Kubáncov, keďže nedostatok paliva zhoršuje opakované výpadky elektrickej energie a paralyzuje dopravu. Medzi nedostatkové tovary patria aj potraviny, pitná voda.

X XX

Úmrtí plukovníka Flašky po rozsudku: Případ si převzala GIBS

Generální inspekce bezpečnostních sborů (GIBS) prověřuje okolnosti úmrtí karlovarského kriminalisty Rudolfa Flašky. Podle informací několika zpravodajských serverů spáchal někdejší šéf tamní „mordparty“ v hodnosti plukovníka v úterý sebevraždu. Před dvěma týdny jej přitom soud potrestal za to, že letos v březnu řídil opilý. Flaška se během své kariéry podílel na vyšetřování řady nejzávažnějších trestných činů v kraji.

„Mohu potvrdit, že případ jsme si převzali a dále se jím zabýváme,“ sdělil mluvčí GIBS Jakub Augusta. „Podrobnější informace nebudeme poskytovat,“ dodal.

Trest za jízdu pod vlivem

Za ohrožení pod vlivem návykové látky uložila soudkyně Flaškovi pokutu 60 000 korun a roční zákaz řízení. Policista se u soudu snažil o podmíněné zastavení svého trestního stíhání. Uvedl, že tehdy špatně odhadl svůj zdravotní a psychický stav. Alkoholem se prý necítil být ovlivněn natolik, aby nemohl usednout za volant. Kolegové mu však po příjezdu do práce naměřili v dechu 1,4 promile.

Konec u policie a finanční dopady

Po incidentu byl Flaška postaven mimo službu a následně po více než 20 letech u sboru požádal o propuštění. Vedení mu vyhovělo, ale pozastavilo mu vyplacení odchodného a výsluhy do doby pravomocného rozhodnutí soudu. Pokud by rozsudek v této podobě nabyl právní moci, neměl by Flaška na tyto finanční náhrady nárok.

Cesta k elitnímu vyšetřovateli

Flaška působil u policie od roku 2002, začínal na Sokolovsku. Zabýval se drogovou, násilnou i mravnostní trestnou činností. Postupně se vypracoval na vysoké policejní pozice na úrovni Karlovarského kraje, kde řešil ty nejzávažnější zločiny – od znásilnění až po vraždy. Na začátku roku 2015 byl povýšen na plukovníka a stal se šéfem odboru obecné kriminality, kde působil až do letošního března.

Vedle vyšetřování byl Rudolf Flaška veřejně aktivní: spolupracoval na výstavách, psal články, přednášel na akademické půdě a vystupoval jako host v různých publicistických pořadech. Redakce České justice

X XX

Rusko stupňuje tažení proti LGBT. Pracovníci gay baru dostali roky vězení

Majitel klubu si podle verdiktu „za účast v extremistické organizaci“ má odpykat sedm let za mřížemi, manažerka podniku šest let a tři měsíce. Ilustrační foto: Pexels

Soud v Orenburgu na východě evropského Ruska poslal na několik let do vězení majitele nočního klubu s návštěvníky z řad sexuálních menšin (LGBT). Za mříže musí také dva zaměstnanci klubu. Případ samotný soud označil za první svého druhu při prosazování zákazu „mezinárodního hnutí LGBT“.

Vedení Ruska přitvrdilo konzervativní rétoriku od rozpoutání války proti Ukrajině v únoru 2022. Konflikt prezentuje jako boj proti Západu a jeho hodnotám, které označuje za dekadentní. Ruský nejvyšší soud v roce 2023 zakázal „mezinárodní hnutí LGBT“ jako extrémistické, a to navzdory námitkám, že žádná organizace s tímto názvem neexistuje.

Majitel klubu Pose, 37letý Vjačeslav Chasanov, si má podle verdiktu „za účast v extremistické organizaci“ odpykat sedm let za mřížemi. Manažerka podniku, 30letá Diana Kamiljanovová, dostala šest let a tři měsíce. Umělecký ředitel, 23letý Alexandr Klimov si má odsedět dva roky a tři měsíce, uvedl server Meduza. Odsouzení se nepřiznali, rozsudek ještě nenabyl právní moci.

Tvrdé útoky na LGBT v Rusku

Rusko za prezidenta Vladimira Putina tvrdě zasáhlo proti právům LGBT komunity. Vykresluje to jako západní vynález, který ohrožuje tradiční ruské hodnoty založené na rodině, národu a pravoslavné křesťanské víře. Napsala k tomu agentura Reuters.

Připomněla, že hudební weby a on-line distributoři filmů jsou pravidelně pokutováni za hostování LGBT obsahu. V dubnu zaměstnanci ruského knižního vydavatelství čelili výslechům kvůli podezření, že se dopustili „propagandy LGBT“.

Konec šedé zóny?

Klub Pose fungoval od roku 2021 a pravidelně pořádal drag party. S rostoucími omezeními vůči LGBT komunitě se začal prezentovat jako „parodie-bar-divadlo“. Před dvěma lety ruští policisté a gardisté podnikli v klubu razii.

Obžalovaní „pod záminkou provozování nočního klubu organizovali akce zaměřené na společné téma demonstrace příslušnosti k lidem s netradiční sexuální orientací pro blíže neurčenou skupinu návštěvníků podniku“, uvedl soud.

Ruští právníci, specializující se na práva LGBT, míní, že případ z Orenburgu poslouží jako precedent pro budoucí stíhání příslušníky komunity sexuálních menšin a zničení jejich „bezpečných útočišť“ v Rusku, dodal agentura Reuters.

Redakce České justice

X X X

Úřad vyzradil šéfovi Pražských služeb, že na ně podala podnět náměstkyně primátora. Přišla omluva

Úřad pro ochranu hospodářské soutěže chyboval během zpracování podnětu na možný střet zájmů generálního ředitele Pražských služeb Patrika Romana. Autorkou podání je náměstkyně pražského primátora Jana Komrsková (nezávislá ze JSME PRAHA, dříve Piráti), ale kromě úřadu se o její identitě v této věci neměl nikdo dozvědět. Z instituce se však tato informace k Romanovi dostala. Server iROZHLAS.cz popisuje podrobnosti.

Hlavní partner advokátní kanceláře act legal Martin Řanda a generální ředitel Pražských služeb Patrik Roman se znají nejméně od roku 2007. Právě tehdy Řanda pro Romana ověřoval pravost jeho podpisu na listině, kterou Roman sepsal coby majitel jedné ze svých firem APR Investments & Consulting

Toho roku vznikl i smluvní vztah mezi zmíněnou advokátní kanceláří a Pražskými službami o poskytování právního servisu, jehož městská společnost využívá dodnes. Od té doby se act legal podílela na dalších soukromých aktivitách ředitele Romana. A naopak Pražské služby jen v letech 2023 až 2024 zaplatily kanceláři za její práci 42 milionů korun.

V únoru 2026 obdržel Úřad pro ochranu hospodářské soutěže podnět, aby prověřil, zda Pražské služby advokátní kanceláři při poptávání právního servisu nezvýhodňují. Úřad měl identitu podatelky, náměstkyně Komrskové, chránit. Neučinil tak. Generální ředitel Roman jí pak před svědky konfrontoval, že o jejím autorství ví.

‚Tato osoba sedí mezi námi‘

„JUDr. Roman sdělil, že dluží dozorčí radě informaci, že podnět na ÚOHS (…) byl podán podatelkou, a mrzí ho, že tato osoba sedí mezi námi. Jedná se o Ing. Komrskovou. Mrzí ho, že tuto záležitost neřešíme v rámci dozorčí rady a společnosti,“ stojí v zápisu z jednání rady, s jehož obsahem se redakce seznámila. Roman Komrskové postup vůči městské firmě označil za „nepřátelský“.

Budova Úřadu pro ochranu hospodářské soutěže | Foto: Tomáš Adamec | Zdroj: Český rozhlas

Inkriminované zasedání dozorčí rady Pražských služeb se odehrálo letos ve středu 15. dubna. Komrsková se ho účastnila z titulu své funkce náměstkyně primátora, která má Pražské služby v gesci. O zmíněném podnětu na ÚOHS se diskutovalo v bodu věnujícím se činnosti představenstva.

Vedení firmy už v té době mělo na stole výzvu od úřadu, aby se k obsahu podnětu vyjádřilo. To je běžný postup. Je standardní, že si ÚOHS během šetření vyžádá stanovisko druhé strany. Standardní už není, že kontrolovanému subjektu sdělí, kdo na jeho možné provinění upozornil. Přesně to se však stalo.

„Že ředitel Roman tuto informaci využil k demonstraci moci před dozorčí radou, jen dokazuje, že jsem trefila do černého. Je naprosto nehorázné, že z městské firmy tečou stovky milionů bez veřejné soutěže advokátům, kteří zároveň pracují pro jeho soukromý byznys a správu nemovitostí,“ sdělila redakci Komrsková.

ÚOHS nepostupoval podle předpisů

Náměstkyně Komrsková proto zaslala na ÚOHS stížnost. Žádala v ní o vysvětlení, jakým způsobem informace o jejím autorství k Romanovi unikla. A taky chtěla zpravit o tom, jak ÚOHS zajistil, případně zajistí řádný průběh šetření jejího podnětu ohledně act legal. Úřad námitku tento měsíc vyřídil.

„Dovolte, abych jménem Úřadu vyjádřil upřímnou omluvu a politování za vzniklou situaci, která je popsána výše. Současně Vás ujišťuji, že dané skutečnosti bude v rámci Úřadu věnována náležitá pozornost, zejména pokud jde o důsledné dodržování pravidel ochrany totožnosti podatelů.“

Petr Solský (místopředseda Úřadu pro ochranu hospodářské soutěže)

„Z obecné právní úpravy ochrany osobních údajů a zásad dobré správy jednoznačně vyplývá povinnost správních orgánů chránit soukromí a údaje podatelů a nevytvářet odrazující prostředí, které by mohlo snižovat ochotu osob upozorňovat na možné protiprávní jednání při nakládání s veřejnými prostředky,“ přiznal úřad, jak má vypadat standard.

Stejnou diskreci nařizuje pracovníkům ÚOHS i vnitřní regule. K jejímu porušení v případě náměstkyně došlo tak, že když příslušný úředník zaslal Pražským službám podnět k vyjádření, odstranil z něj jen Komrskové jméno a další přímé identifikátory. Ve výzvě však, podle úřadu omylem, ponechal blíže neurčené nepřímé indicie, podle nichž šlo Komrskovou ztotožnit.

„Nebylo však prokázáno úmyslné porušení povinnosti mlčenlivosti zaměstnanci Úřadu, ani chybné nakládání se spisem v rámci nahlížení do něj. Popsaný postup Úřadu proto nelze hodnotit jako plně souladný s právními předpisy,“ odepsal místopředseda ÚOHS Petr Solský v odpovědi, kterou má redakce k dispozici. Současně se náměstkyni omluvil.

‚Považuji to za uzavřené‘

„Úřad pro ochranu hospodářské soutěže se mi oficiálně omluvil za vyzrazení mé identity a tím to považuji za uzavřené,“ uvedla Komrsková. Její původní podnět na přezkoumání obchodních vztahů Pražských služeb a advokátní kanceláře act legal (dříve známé jako act Řanda Havel legal) ÚOHS stále prošetřuje.

Redakce Romana požádala o vysvětlení, proč takto na dozorčí radě vůči Komrskové postupoval. Na SMS neodpověděl a nezvedal telefon. Minulý týden iROZHLAS informoval, že ÚOHS uložil Pražským službám nepravomocnou pokutu 300 tisíc korun, protože bez soutěže svěřila zakázky za 41 milionů firmě Japos-Stav, jež poskytovala stavební služby řediteli Romanovi coby soukromé osobě.

Advokátní kancelář act legal zase byla u vzniku několika kupních smluv, na jejichž základě Roman nabýval nemovitosti. Zastupovala ho ve stavebním řízení nebo pro něj vymáhala pohledávku. Sám Roman se k obchodnímu trojúhelníku Pražské služby, act legal a jeho osoba nikdy nevyjádřil. Kancelář k tomuto vztahu uvedla, že je „naprosto v pořádku“.

Mluvčí Pražských služeb Alexandr Komaranický pro iROZHLAS.cz už dříve uvedl, že v roce 2007 si městská firma zvolila act legal na základě výběrového řízení. Na dotaz, zda od té doby nechaly Pražské služby zakázku na právní servis přesoutěžit, reagoval, že jako „společnost odmítáme být součástí jakýchkoli manipulativních her na pseudopravdu

X XX

Albánsko zachvátili protesty proti hotelu spájanému s Trumpovou rodinou. Polícia zadržala viacerých demonštrantov 

Albánska polícia zadržala šesť odporcov luxusného hotela rodiny Donalda Trumpa. Protesty proti výstavbe v chránenom území naberajú na sile a napätí.

Albánska polícia v utorok zadržala šesť protestujúcich pred budovou parlamentu po tom, čo hádzali vajcia na autá poslancov počas najnovšieho protestu proti výstavbe luxusného hotela spájaného s rodinou amerického prezidenta Donalda Trumpa. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

• Albánska polícia zadržala šesť protestujúcich pred parlamentom.
• Protesty sú namierené proti výstavbe luxusného Trump hotela.
• Demonštranti hádzali vajcia na autá poslancov pri parlamente.
• Obhajca ľudských práv začal vyšetrovať správanie polície.
• Protestujúci žiadajú prepustenie zadržaných a odstúpenie premiéra.

Od mája prebiehajú protesty proti výstavbe luxusného hotela Trumpovej dcéry Ivanky a jej manžela Jareda Kushnera v chránenej oblasti obce Zvernec na juhozápadnom pobreží Albánska.

Demonštranti hádzali v utorok desiatky vajec na autá poslancov a pokúšali sa preraziť policajný kordón, ktorý ich oddeľoval od vozidiel, uviedla AFP. Podľa videí zverejnených na sociálnych sieťach polícia spacifikovala dve osoby, ktorým následne nasadila putá.

Vyšetrujú políciu

Albánsky obhajca ľudských práv Endri Shabani v televíznom rozhovore uviedol, že „začal vyšetrovať správanie polície“. „Právo na protest je ústavné právo a polícia sa správala neprimerane voči demonštrantom,“ dodal.

V popoludní sa pred policajným riaditeľstvom v Tirane zhromaždili desiatky demonštrantov, ktorí požadovali prepustenie zadržaných. Všetkých šesť osôb prepustili krátko po 17.00 h.

Plán na výstavu hotela bol po prvýkrát predstavený v roku 2024. Najnovšie protesty sa však začali po tom, čo sa na pláži ostrova objavili koncom mája oplotenia z ostnatého drôtu a buldozéry. Okrem nesúhlasu s týmto projektom podľa právničky Ireny Duleovávyovej vyjadrujú demonštranti aj nesúhlas so zákonom o chránených územiach z februára 2024, ktorý by spolu s legislatívou o strategických investíciách mohol umožniť výstavbu. Protestujúci tiež žiadajú odstúpenie premiéra z funkcie z dôvodu nedostatočnej transparentnosti tohto projektu.

X X X

Zemetrasenia vo Venezuela majú už takmer dvetisíc obetí, nezvestných je 43-tisíc ľudí

Počet obetí minulotýždňového zemetrasenia s dvoma silnými otrasmi vo Venezuele stúpol na 1943, oznámil v utorok predseda tamojšieho parlamentu Jorge Rodríguez. Počet zranených sa takmer zdvojnásobil na 10 571 a zachránených bolo 6 461 ľudí, píše TASR na základe správ agentúr Reuters, AFP a DPA.

Počet obetí v dôsledku dvoch zemetrasení vo Venezuele sa zvýšil na najmenej 1430, oznámil v sobotu predseda tamojšieho parlamentu Jorge Rodríguez. / Zdroj: Reuters

Dva za sebou nasledujúce otrasy s magnitúdou 7,2 a 7,5 udreli vo Venezuele v noci na štvrtok. Najväčšie škody zaznamenal severný štát La Guaira a pobrežná oblasť severne od Caracasu. Úplne sa zrútilo 189 budov.

Naďalej nezvestných je 43 251 osôb. Vyplýva to z údajov na webovej stránke, na ktorej sú zverejnené fotografie a informácie o nezvestných. Agentúra AP informuje, že prežitie tých, ktorí sú uväznení pod troskami, závisí od mnohých faktorov vrátane počasia a prístupu k vode a vzduchu, píše TASR.

Počet nezvestných osôb oproti pondelku klesol z približne 46-tisíc.

Na pomoc do juhoamerickej krajiny prichádzajú záchranári z rôznych častí sveta. Do Venezuely v nedeľu ráno odletel aj slovenský záchranný tím zložený z 15 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, piatich členov Horskej záchrannej služby a štyroch pátracích psov.

Na základe predbežného vyhodnotenia satelitných snímok zverejnených americkým Národným úradom pre letectvo a vesmír (NASA) zemetrasenie poškodilo alebo zničilo vyše 58 870 budov.

Slovenskí záchranári vo Venezuele zatiaľ nenašli žiadnych preživších

Tímu slovenských záchranárov, ktorý v pondelok dorazil do Venezuely, sa zatiaľ nepodarilo nájsť žiadnych ľudí, ktorí by prežili minulotýždňové zemetrasenie. V utorok o tom informoval Hasičský a záchranný zbor (HaZZ) na sociálnej sieti, píše TASR.

Záchranárom v utorok ráno v koordinačnom centre pridelili sektor, v ktorom následne začali s pátracími akciami po nezvestných osobách okolo 6.00 h miestneho času, uviedol HaZZ.

„Chodili sme po rôznych troskách rôznych budov, kde sme sa snažili nájsť živé osoby, o ktorých miestni tvrdili, že by sa tu mohli nachádzať. Žiaľ, doteraz, je zhruba 13.00 h miestneho času, sa nám nepodarilo nájsť žiadnu živú osobu, čiže nasleduje striedanie služieb,“ uviedol zástupca záchranárov vo videozázname na Facebooku.

Na miesto príde druhá polovica tímu, ktorá bude pokračovať v pátraní po nezvestných v inom pridelenom sektore.

Na pomoc do juhoamerickej krajiny prichádzajú záchranári z rôznych častí sveta. Do Venezuely v nedeľu 28. júna ráno odletel slovenský záchranný tím zložený z 15 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, piatich členov Horskej záchrannej služby a štyroch pátracích psov.

Predseda venezuelského parlamentu Jorge Rodríguez v pondelok upozornil, že čas na záchranu preživších spod trosiek sa kráti. AP s odvolaním sa na odborníkov pripomenula, že ak zranenia týchto osôb nie sú príliš vážne, dokážu prežiť týždeň alebo aj dlhší čas, a to za predpokladu, že nie je príliš teplo.

X XX

Beretta Holding dodávala zbrane do Ruska aj po uvalení sankcií, ukazuje investigatíva 

Napriek embargu sa do Ruska dostali tisíce západných zbraní značky Beretta. Investigatíva opisuje obchodné väzby firmy na ruských dovozcov zbraní.

Európsky výrobca zbraní Beretta Holding napriek sankciám dodával strelné zbrane do Ruskej federácie. Vyplýva to z investigatívy denníka The Insider, ktorého reportéri popísali systém porušovania sankcií, píše TASR.

• Beretta Holding dodávala zbrane do Ruska napriek sankciám.
• Do Ruska sa doviezlo vyše 15 000 západných zbraní.
• Veľkú časť z nich tvorila produkcia holdingu Beretta.
• Európski regulátori zatiaľ nevyšetrujú pašovanie zbraní.
• Beretta obvinenia odmieta a tvrdí, že zastavila obchodovanie.

Podľa zistení novinárov od marca 2022 do februára 2024 sa do Ruska doviezlo najmenej 15 337 zbraní západnej produkcie. Z nich asi 40 percent (6 064) bolo z produkcie holdingu Beretta. Jeho generálny riaditeľ Pietro Gussagli Beretta v roku 2022 pôsobil v predstavenstve ruského dovozcu zbraní, spoločnosti Russky Orel.

Podľa získaných dokumentov v roku 2022 po ruskom rozpútaní vojny na Ukrajine spoločnosť Beretta doviezla do Ruska 3919 strelných zbraní. Spoločnosť Russky Orel talianske poloautomatické brokovnice (modely Benelli M2, M3 a M4) dodala aj v roku 2025 ruskému ministerstvu obrany a Federálnej bezpečnostnej službe.

Pašujú aj pušky

Okrem zbraní s hladkým vývrtom ruské bezpečnostné zložky aktívne používajú aj pušky Sako a Tikka, ktoré sa vyrábajú vo fínskom závode skupiny Beretta. Vysoko presné pušky s dlhým dostrelom Tikka T3, Sako S20 a Sako A7 používali napríklad účastníci súťaže Ruský pohár ostreľovačov v roku 2024 v Sterlitamaku.

Karabíny Benelli Argo-E v kalibroch .308 Win a .30-06 Springfield v marci 2026 dodala na ruský trh spoločnosť Kolčuga, ktorú vlastní obchodný partner holdingu Beretta Michail Chubutia.

Spojené štáty v júni 2024 zaradili spoločnosť Russky Orel na sankčný zoznam a úrady vykonali sériu zatýkaní v Kirgizsku a Spojených štátoch. Išlo o vytváranie krycích spoločnosti pre dovoz do Ruska. Taliansky občan Manfred Gruber sa pred súdom v Brooklyne priznal k pašovaniu munície za viac ako 540-tisíc dolárov do Ruska cez spoločnosť Bignami Spa.

Ministerstvo nemá právomoci

Regulačné orgány v Európskej únii a Taliansku zatiaľ nezačali oficiálne vyšetrovanie pašovania zbraní do Ruska. Talianske ministerstvo hospodárstva a financií v odpovedi na otázky novinárov uviedlo, že nemá právomoc monitorovať dodržiavanie zbrojného embarga.

K situácii bol 18. februára 2026 zvolaný bezpečnostný výbor talianskej Poslaneckej snemovne. Počas vypočutí vedúci pracovníci spoločnosti Beretta Franco Gussagli Beretta a Carlo Ferlito popreli pašovanie. Tvrdili, že do Ruska bolo odoslaných iba pätnásť loveckých pušiek. Po kritickej pripomienke poslanca Marca Pellegriniho o vývoze 6000 pušiek a jedného milióna nábojov, predseda výboru Antonino Minardo vypočutie ukončil.

V reakcii na oficiálny dopyt novinárov zástupcovia spoločnosti obvinenia odmietli ako snahu o poškodenie jej reputácie. Tvrdia, že oficiálne všetky spoločnosti v Beretta Holding ukončili obchodnú činnosť na ruskom trhu

X X X

Škandál so štipendiami na Univerzite Komenského: Vedenie podáva trestné oznámenie a nariadilo audit

Univerzita Komenského (UK) v Bratislave podáva trestné oznámenie vo veci podozrenia na manipuláciu so študentskými štipendiami. Reaguje tak na situáciu na Ústave aplikovanej psychológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied (FSEV) UK. Najväčšia slovenská univerzita zároveň deklaruje, že v žiadnom prípade netoleruje zneužívanie mocenského postavenia voči slabšej strane, študentstvu obzvlášť.

Absolventi ktorých univerzít sú najdrahší a kto je na konci rebríčka? Kde najčastejšie končia vyštudovaní učitelia?

Rektor UK Marek Števček sa v pondelok (29. 6.) spolu s prorektorkou Evou Viglašovou a prorektorom Radomírom Masarykom stretol s dekankou FSEV UK Luciou Mokrou a poverenou riaditeľkou Ústavu aplikovanej psychológie FSEV UK Lenkou Sokolovou. „Účastníci stretnutia sa zhodli na tom, že vítajú vyšetrenie podnetu, ktorý podal študent psychológie Matúš Hradský. Etická komisia FSEV UK konala exemplárne, prípad riadne vyšetrila, a vyvodila dôsledky,“ uvádza sa na webe UK.

Postup etickej komisie fakulty vníma univerzita ako signál, že korektívne procesy na FSEV UK existujú, a v prípade správneho postupu vedú k očakávaným výsledkom. Na druhej strane, vyvodené dôsledky nepovažuje vedenie univerzity za dostatočné. 

Akreditačnú radu UK požiadal šéf univerzity o zriadenie pracovnej skupiny, ktorá preverí súlad aktuálneho stavu v odbore psychológia na Ústave aplikovanej psychológie FSEV UK s vnútorným systémom zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania UK a štandardami Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo. „Zároveň rektor UK zriadi nezávislú komisiu, ktorú poverí preskúmaním komplexu podnetov z prostredia Ústavu aplikovanej psychológie FSEV UK,“ píše sa na webe univerzity.

Števček požiadal dekanku FSEV UK, aby zabezpečila výmenu na pozícii hlavnej zodpovednej osoby v psychologických programoch na FSEV UK. Zároveň oceňuje, že dekanka už medzičasom podnikla príslušné kroky v tomto smere. Zároveň nariadil finančný audit ústavu aplikovanej psychológie.

X X X

ODKUP  POZEMKŮ  U  PRAHY?

Předžalobní výzva a levný odkup pozemků. Obyvatelé Mnichovic čelí firmě, která žádá jejich půdu

Vedení Mnichovic u Prahy obyvatele upozorňuje na aktivity firmy Viagem ve městě. Společnost totiž zasílá lidem předžalobní výzvy, aby jí prodali své části pozemků, nejčastěji se jedná o podíly v cestách. Podle radnice se tak Viagem obyvatele snaží dotlačit k prodeji pod tržní cenou, což ale společnost odmítá.

„Předžalobní výzva: situace spoluvlastnictví je neudržitelná, musíme to vyřešit,“ předčítá z obdrženého dopisu Pavel Šimerda. Společnost Viagem jeho rodinu vyzývá k prodeji podílu na pozemku v Mnichovicích u Prahy.

Firma Viagem rozesílá předžalobní výzvy lidem z Mnichovic u Prahy. Tvrdí ale, že o nátlak nejde. Chce totiž odkoupit některé pozemky

„Upozorňujeme vás, že pokud neuspějete v soudním řízení, existuje možnost, že budete povinen uhradit společnosti Viagem náklady, které s tímto řízením vznikly. Berte na vědomí, prosím, že náklady soudního řízení často převýší samotnou cenu nemovitosti,“ čte další část.

„To si myslím, že je strašení a nátlak docela dost, ne?“ podotýká Šimerda s tím, že dopis ho sice tolik nevyděsil, je ale přesvědčený, že výzva může vyvolat zmatek u jiných lidí z města. Například těch, kteří o situaci nic neví nebo společnost neznají.

Dopis proto zveřejnil na sociálních sítích. Firma Viagem mu následně poslala další předžalobní výzvu, ve které ho obvinila z pošpinění dobrého jména firmy.

Šimerda si ale za svým tvrzením stojí. „Myslím si, že jediným cílem dopisu bylo zatlačit, aby lidi reagovali a podvolili se snaze odkoupit pozemky dohodou,“ popisuje pro Český rozhlas Střední Čechy.

‚Standardní výkon práva‘

Společnost Viagem obvinění odmítá. Lidem nejprve posílá nabídky k odkupu a až později přistupuje k předžalobním výzvám.

„Předžalobní výzva je standardní výkon majetkového práva a na tom není nic neobvyklého. Je to součást řešení toho, že máte majetek v podílu a snažíte se k němu chovat s péčí řádného hospodáře,“ tvrdí zakladatel firmy Přemysl Kubáň.

Někteří obyvatelé Mnichovic, kterým od společnosti přišel podobný dopis, se podle nezávislé starostky Margity Valentové obrátili na městský úřad.

„Jde o několik pozemků v celém katastru města a většinou jsou to podíloví spoluvlastníci veřejných komunikací. V případě majitelů, kteří se na nás obrátili, chce firma odkoupit menší části a potom pod tlakem požadují odkup celého pozemku za nízkou cenu,“ vysvětluje starostka.

Město na postup společnosti upozornilo také na svém webu. Firma Viagem na něj následně podala žalobu kvůli poškození dobrého jména.

„Celé řízení bylo zrušeno, protože firma Viagem nezaplatila soudní poplatek, a tím pádem všechno padlo. Firma dostala navíc za úkol zaplatit poplatek našemu právnímu zástupci,“ doplňuje Valentová.

‚Jde o dohodu, ne nátlak‘

Ředitel společnosti Viagem Přemysl Kubáň s kritikou od města nesouhlasí.

 „Nejedná se o nátlak. To je pouze neznalost zákona. Lidé by ve svých pozicích měli vážit slova a především by měli znát zákony. Samozřejmě že to není nátlak, je to standardní výkon majetkového práva,“ uvádí Kubáň.

Nesouhlasí také s tím, že by na adresáty dopisů nějak tlačili, když po nich požadují reakci do sedmi dní. „To je standardní výkon, protože předžalobní výzva má nějakou zákonnou formu, včetně časového deadlinu,“ vyjadřuje se k časové lhůtě ředitel Kubáň.

Navíc také odmítá, že by firma nabízela odkup pozemků za výrazně nižší ceny. Se spoluvlastníky se chce firma vždy dohodnout.

X XX

KONTROLA  LÉKŮ   V  ČR