Pavel, Kolář a spol. eskalují situaci! A zakrývají, o co tady jde. Jde jen a jen o prachy. Je to trapné. Dokonce i takovému nepříliš bystrému kandidátovi na pražskou radnici za stranu Dozimetr (dříve STAN) Mikovi je jasné, že na summitu NATO půjde o to, získat souhlas všech členských států k tomu, aby vysypaly z peněženek svých občanů 70 miliard eur na pokračování války na Ukrajině.

Nejde totiž ale jenom o jednorázové výpalné Ukrajině  a jejímu podařenému vedení v jednom roce, ale jde o každoroční tribut. Tak, aby bylo možné Rusko pěkně zmáčknout. Autoři této myšlenky si vůbec nepřipouštějí, že zmáčknout Rusko je  obtížné, ba téměř nemožné. Země, která má všechny možné suroviny a je největším světovým vývozcem potravin, a  je organizovaná, má akceschopnou a inovativní armádu, v zádech strategické spojenectví s Čínou a blahovolnou neutralitu mocných zemí třetího světa jako jsou Indie, Brazílie, Indonésie či Egypt a další, nelze porazit. A kdyby snad došlo skutečně k tomu, že by ruská armáda dostávala na frak v konvenční válce, vedené v zastoupení Západu Ukrajinou, hrozilo by vážné nebezpečí, že Rusko použije jaderné zbraně. A teď je otázka k jakým úderům. Zda jenom na Ukrajině anebo na západ od ní…

Současná bohorovnost představitelů největších států západní Evropy, mám tím na mysli Británii (pravděpodobný nový premiér  Burnham ale nesdílí válečnický zápal svého předchůdce), Francii a zejména Německo. Pokud jde o vztahy mezi Ruskem a evropskými tzv. velmocemi, ty mně připomínají situaci, kterou znám z knih, jež se váží k historii první světové války. A především k jejímu vzniku. Také tehdy evropské elity naprosto hloupě podcenily situaci a vrhly se po desítkách let Belle Epoque do konfliktu, ze kterého se Evropa vzpamatovává vlastně dodnes. Konfliktu, který ve svých důsledcích přinesl apokalypsu nejen první, ale také druhé světové války.

Projev Andreje Babiše nedávno pronesený na konferenci v Berlíně byl přijat západními politickými elitami s velkým, ba přímo mrazivým chladem. Byl to ale nejlepší Babišův projev, který jsem měl možnost číst a samozřejmě včetně těch, jež jsem měl možnost slyšet. Andrej Babiš určitě vycházel z textu, který mu připravili jeho poradci, ale musel se zaměřením textu souhlasit. Andrej Babiš si tedy uvědomuje, že pokračování války bude znamenat pro českou ekonomiku zdrcující ránu.

A to vše v situaci, kdy ještě není uzavřená válka v Perském zálivu.  A kdy lze očekávat, že Íránci nebudou pospíchat s uzavřením mírových ujednání se Spojenými státy. O politický život totiž bojuje Donald Trump a ne oni. 70% americké veřejnosti je proti válce v Íránu. Válka v Íránu bez nasazení pozemní armády nemůže pro Spojené státy skončit úspěšně. Ale přesunout milion mužů z jednoho konce zeměkoule na druhý její konec  je logistický úkol, který nemůže zvládnout ani tak mocná země jako jsou Spojené státy. Kromě toho je  realizace takového úkolu zcela zbytečná. USA musí  sejít z hrušky dolů na zem a vstoupit konečně do světa realistického uvažování.

Ale vrátím se k summitu  NATO. Zuřivá snaha např. poradce prezidenta po boku Koláře, který hovoří cosi o tom, že vláda ponižuje prezidenta. představuje bláboly z hladu. Jak jinak to nazvat. Prezident se přeci  nemusel hrnout na summit NATO, když věděl, že je ve vztahu k vládě v ústavně nekomfortní situaci. Prostě podle Ústavy je  odpovědná za zahraniční politiku státu vláda a nikoliv prezident se svou družinou. Vláda tedy o věci rozhodne, jak uzná sama za vhodné. Já věřím, že bude postupovat odvážně a pro republiku sebezáchovně. Tedy, pokud jde o mandát delegace vlády na summitu NATO. To znamená, že se Česko nebude účastnit na úpisu revolvingové kontribuce 70 miliard eur  pro Ukrajinu.

Ing. Jiří Paroubek expremiér ČR, server vasevec.cz

X XX

Trump za první rok mandátu inkasoval z krypta přes miliardu dolarů. Demokraté chtějí jeho zisky omezit

Americký prezident Donald Trump zveřejnil své finanční přiznání za rok 2025. Ukazuje, že jen z kryptoměnových projektů si za první rok po svém návratu do Bílého domu přišel na víc než miliardu dolarů, v přepočtu zhruba 29 miliard korun. Podle magazínu The New Republic dokonce s dalšími příjmy z nemovitostí a akciových obchodů přesáhl jeho celkový zisk dvě miliardy dolarů, tedy více než 41 miliard korun.

Dokument o téměř tisíci stranách zveřejnil v úterý americký Úřad pro vládní etiku. Většinu peněz vynesly dva projekty spojené s prezidentovou rodinou.

Firma World Liberty Financial, kterou v roce 2024 spoluzaložili jeho synové Eric a Donald Trump mladší spolu s rodinou hlavního vyjednavače Stevea Witkoffa, vydělala prodejem digitálních tokenů přes 526 milionů dolarů, tedy asi 11 miliard korun.

Další stovky milionů dolarů plynuly z licenční smlouvy na takzvané Celebration Coins spojené s prezidentovým memecoinem $TRUMP. Podle stanice Fox Business šlo o 635 milionů dolarů, tedy přes 13 miliard korun.

Zajímavé je, že se firmám dařilo výrazně lépe než lidem, kteří do jejich tokenů investovali. Cena mince $TRUMP se z hodnoty přes 74 dolarů krátce po spuštění propadla pod dva dolary a tokeny World Liberty Financial ztratily od loňského září zhruba 80 procent hodnoty, píše server IndexBox.

Mezi investory, kteří na projektu prodělali, byl i čínský kryptomiliardář Justin Sun, který do tokenů vložil přes 275 milionů dolarů.

Nemovitosti i dary

Vedle kryptoměn přiznání ukazuje i klasické zdroje prezidentova bohatství. Golfový a hotelový resort Trump Doral mu vynesl 122 milionů dolarů (přes 2,5 miliardy korun), klub Mar-a-Lago 77 milionů dolarů (kolem 1,6 miliardy korun) a mrakodrap Trump Tower v Chicagu 39 milionů dolarů (přes 800 milionů korun)

Nový je záznam o zahraničních developerských projektech: dohoda ve Spojených arabských emirátech mu vynesla přes 10 milionů dolarů, projekt v Saúdské Arábii kolem devíti milionů dolarů a další menší zisky přišly z Rumunska, Kataru a Vietnamu.

Prezident v přiznání uvedl i téměř 440 tisíc dolarů (přes devět milionů korun) v darech – mimo jiné sochu připomínající atentát na Trumpa v pensylvánském Butleru za čtvrt milionu dolarů, vstupenky na Super Bowl od majitelky klubu New Orleans Saints nebo lístky na dvě utkání UFC od Dany Whitea.

Z právních vyrovnání se společnostmi ABC, CBS, Meta a YouTube inkasoval přes 80 milionů dolarů, tedy skoro 1,7 miliardy korun.

Demokraté mluví o korupci

Zveřejnění přiznání okamžitě vyvolalo ostrou reakci demokratických zákonodárců. Senátorka Elizabeth Warrenová žádá, aby chystaný zákon o kryptoměnovém trhu, o kterém teď jedná Senát, znemožnil prezidentovi a jeho rodině na kryptoměnách dál vydělávat.

Kongresman Seth Magaziner se ptal, kdo vlastně stojí za miliardou dolarů, která prezidentovi z prodeje kryptoměn přitekla do kapsy. Kongresmanka Angie Craigová napsala, že si prezident místo toho, aby v úřadu působil ve prospěch lidí, plní především vlastní kapsu.

Sám Trump ve středu novinářům řekl, že se do svých osobních financí nezapojuje a že se o jeho majetek starají fondy, které řídí jiní lidé.

Podobně věc obhajuje i mluvčí Bílého domu Anna Kellyová, podle které se prezident ani jeho rodina nikdy nedopustili střetu zájmů a kryptoměnová politika administrativy má především posílit postavení Spojených států jako světové kryptoměnové velmoci.

Kritici nicméně připomínají, že vládní etický úřad, který má na podobné případy dohlížet, funguje bez ředitele. Trump jeho šéfa Davida Huitemu odvolal už na začátku loňského února, jak dokládá analýza serveru The Washington Post. Podle organizace Campaign Legal Center to část práce úřadu zpomaluje, byť formálně dál funguje.

V americké historii nemá podobný nárůst majetku v prezidentském úřadu obdoby. Zatímco poslední přiznání Baracka Obamy mělo osm stran a Joea Bidena jedenáct, Trumpův dokument má bezmála tisíc stran. Viceprezident JD Vance, pro srovnání, vykázal 17 stran.

Podle žebříčku časopisu Forbes vzrostlo Trumpovo jmění za rok v úřadu takřka trojnásobně. Žádný jiný americký prezident v moderní historii takhle rychle přímo během výkonu úřadu nezbohatl. Dosavadní prezidenti svůj majetek buď během mandátu spíš zmrazili v nezávislých fondech, nebo naopak na funkci finančně tratili.

X XX

Teherán se připravuje na Chameneího pohřeb. „Pomstou“ bude až 20 milionů lidí.

Írán se připravuje na pohřeb duchovního vůdce Alího Chameneího. Po celém Teheránu visí jeho portréty s nápisem Pan Mučedník. Předseda íránského parlamentu Mohammad Bágher Ghálíbáf ve čtvrtek vyzval k pomstě za jeho zabití. „Pomsta“ má ovšem podle něj mít formu hojné účasti na Chameneího pohřbu, který začíná v sobotu.

Do Teheránu mají už v pátek přicestovat hosté ze zahraničí, včetně pákistánského premiéra Šahbáze Šarífa či ruského exprezidenta Dmitrije Medveděva. Od pátku bude také částečně uzavřen vzdušný prostor nad Teheránem a začnou platit dopravní omezení.

Celkové uzavření vzdušného prostoru nastane v pondělí, kdy smutečním průvodem vyvrcholí pietní ceremonie ve zhruba devítimilionové metropoli. Očekávává se účast 15 až 20 milionů lidí.

Armáda ve čtvrtek varovala USA a Izrael, aby se v době státního pohřbu zdržely jakékoli útočné akce.

Chameneí má být pohřben 9. července v mauzoleu imáma Alího Rezy v Mašhadu. Pohřební obřady v Teheránu budou pravděpodobně největší akcí, jakou kdy město zažilo.

Na pohřbu Chameneího předchůdce v úřadu, ajatolláha Rúholláha Chomejního, který zemřel v roce 1989, přišlo podle íránských médií téměř deset milionů lidí.

Pozůstatky Chameneího, který zemřel ve věku 86 let, budou od soboty vystaveny v teheránské velké mešitě Mosala. Tam se mají v sobotu od šesti ráno místního času (4:30 SELČ) začít shromažďovat věřící, aby jej uctili minutou ticha. Na ploše u mešity už byl instalován obří klimatizační systém, aby ochladil účastníky pietní akce.

Agentura Anadolu ve středu napsala, že bylo v areálu mešity instalováno velké pódium, na kterém budou umístěny i rakve s dalšími íránskými činiteli zabitými při americko-izraelském útoku na Teherán.

Kolem pódia jsou velké betonové bloky a platí přísně omezen pohyb v jeho okolí. K mešitě se nesmí přiblížit žádné vozidlo v okruhu více než kilometr.

Ajjatoláh Alí Chameneí byl nejvyšším íránským vůdcem od roku 1989. Od té doby měl v Íránu poslední slovo mimo jiné v zahraniční politice, jaderném programu či vojenských záležitostech.

Po jeho smrti 28. února při izraelsko-amerických útocích na Teherán ho ve funkci nahradil 8. března jeho syn Modžtaba Chameneí. Ten se však od té doby neobjevil na veřejnosti a komunikuje jen písemně. Panují proto spekulace, že byl při izraelsko-amerických útocích rovněž zraněn.

Izraelský ministr obrany Jisrael Kac tento týden uvedl, že i Modžtaba Chameneí je na seznamu cílů Izraele. Podle deníku The Jerusalem Post se ale Izrael nechystá Chameneího zabít, jelikož by tím značně narušil jednání USA a Íránu o míru.

„Varujeme nepřátele Íránu, zejména USA a sionistický režim (Izrael), aby se vyhnuli jakékoli špatné akci a pomysleli na tvrdou odvetu, kterou by naše ozbrojené síly provedly za agresi vůči naší zemi,“ uvedl Alí Abdolláhí z centrálního velitelství íránských ozbrojených sil. Podobně se ve středu vyjádřil i íránský ministr zahraničí Abbás Arakčí

X X X

Ministr Tejc ostře: Mám velké pochybnosti o postupu Ústavního soudu ve sporu prezidenta.

Ministr spravedlnosti Ministr spravedlnosti Jeroným Tejc zpochybnil předběžné opatření Ústavního soudu ve sporu o účast prezidenta Petra Pavla na summitu NATO. Foto: Úřad vlády

Ministr spravedlnosti Jeroným Tejc (za ANO) má velké pochybnosti o předběžném opatření Ústavního soudu, které prezidentu Petru Pavlovi zajistilo účast na summitu NATO v Ankaře. Zpochybňuje nejen oprávněnost jeho vydání, ale i možnost, aby Ústavní soud vládě ukládal aktivní povinnosti.

„Mám velké pochybnosti o oprávněnosti Ústavního soudu vydat předběžné opatření ve věci kompetenčního sporu, stejně jako o možnosti Ústavního soudu nařídit vládě opatřením činit aktivní kroky,“ řekl Tejc České justici.

Přesto podle něj vláda rozhodnutí soudu respektuje. „Přes tento nesouhlas já i vláda rozhodnutí Ústavního soudu respektujeme a naplníme ho,“ dodal. Tejc reagoval na písemnou interpelaci bývalého náměstka ministerstva spravedlnosti a nynějšího poslance Karla Dvořáka (STAN).

Dvořák ministra vyzval, aby se postavil proti sílícím útokům na soudy a zpochybňování jejich nezávislosti. Zajímá ho také, jak chce ministerstvo posílit důvěru veřejnosti v justici a zda plánuje aktivnější komunikaci soudů i samotného resortu. Tejc žádné nové kroky nechystá. „Máme zaručenu svobodu slova a nikdo není nekritizovatelný, tedy ani soudy nebo jejich rozhodnutí. Máme vyspělý právní stát, nezávislost soudců je a bude zaručena,“ uvedl ministr.

Dvořák varuje před zpochybňováním justice

Dvořák interpelaci odůvodňuje tím, že výroky zpochybňující nezávislost justice, Ústavního soudu i motivaci soudců podle něj sílí. „Bohužel se ukazuje, že výroky zpochybňující samotnou nezávislost justice, Ústavního soudu či motivaci soudců při rozhodování neustávají. Naopak se stupňují,“ píše v interpelaci.

Mezi nejostřejší kritiky předběžného opatření Ústavního soudu patří ministr zahraničí Petr Macinka (Motoristé). Rozhodnutí označil za „ústavní puč“, „důkaz úpadku politické i právní kultury“ i projev „neskrývaného politického aktivismu“. Podle něj může vyvolat pochybnosti o nezávislosti soudu.

Podle Dvořáka už nejde jen o legitimní kritiku jednotlivých rozsudků. „Tyto výroky totiž nezůstávají pouze v rovině běžné politické rétoriky či legitimní kritiky konkrétních rozsudků,“ upozorňuje. V souvislosti s kompetenční žalobou prezidenta republiky se podle něj objevují tvrzení, že Ústavní soud nemůže rozhodnout nezávisle. „Tento přístup se bohužel netýká pouze Ústavního soudu, ale přenáší se i na vnímání celé justice,“ dodává.

„Preventivní delegitimizace“ soudů

Dvořák označuje současný vývoj za bezprecedentní. „V naší novodobé historii jsme tak svědky bezprecedentní situace, kdy verbální výpady překračují hranice běžného politického diskurzu i legitimní kritiky konkrétních soudních rozhodnutí,“ uvádí.

Prezident Petr Pavel podal kvůli summitu NATO kompetenční žalobu k Ústavnímu soudu. Foto: Pražský hrad

Podle něj taková argumentace předem diskredituje jakýkoli výsledek soudního řízení ještě před jeho vydáním. „Následná vlna reakcí na sociálních sítích tento narativ dále posiluje a vede k paušální nedůvěře v nestrannost a důvěryhodnost české justice,“ píše.

Respekt k nezávislé soudní moci podle poslance patří k základním pilířům demokratického právního státu. Justice má ale podle něj v době sociálních sítí jen omezené možnosti, jak podobným útokům čelit, pokud nebude svá rozhodnutí aktivně a srozumitelně vysvětlovat.

Tejc: Resort má důležitější úkoly

Dvořák ministrovi položil osm konkrétních otázek. Ptá se například, zda ministerstvo sleduje vývoj důvěry veřejnosti v justici a zda má vlastní data o vlivu veřejné debaty na její vnímání. Zajímá ho také, jaké kroky resort podniká k posílení důvěry v nezávislost soudů.

Tejc připomněl, že Dvořák v minulém volebním období působil jako politický náměstek ministrů Pavla Blažka a Evy Decroix (oba ODS). Podle ministra tehdejší vedení resortu řadu důležitých úkolů nedokončilo. „Je řada úkolů, které je třeba řešit poté, co vedení ministerstva v uplynulých čtyřech letech, jehož součástí byl i pan poslanec Dvořák, tyto problémy nevyřešilo. Mám na mysli zejména elektronizaci justice, změny procesních předpisů či reformu justiční mapy,“ uvedl. „Nemám proto čas vést s opozicí akademické debaty na toto téma, byť chápu, že žádná jiná témata zřejmě nemá,“ dodal ministr.

Navrhuje srozumitelnější komunikaci soudů

Dvořák se ptá také na komunikaci justice. Zajímá ho, zda ministerstvo považuje za svou odpovědnost srozumitelně vysvětlovat základní procesní instituty, například předběžná opatření nebo rozdíl mezi procesními a meritorními rozhodnutími.

Inspiraci hledá v zahraničí. Navrhuje, aby české soudy u společensky významných kauz zveřejňovaly stručná a srozumitelná shrnutí rozsudků po vzoru Evropského soudu pro lidská práva nebo Spolkového ústavního soudu Německa. Podle něj by tím předešly informačnímu vakuu, které následně zaplňují účelové interpretace politických aktérů.

Poslední otázka míří na komunikaci soudů. Poslanec se ministra ptá, zda zvažuje vytvoření profesionálních komunikačních pozic namísto současné praxe, kdy tuto agendu často zajišťují asistenti soudců nebo justiční čekatelé vedle své hlavní práce.

Eva Paseková, ceskajustice

X XX

Superzbraň zadarmo. Trump chcel hrať o čas, no Čína vytvorila niečo, čím mu vzala všetky karty

Snaha americkej vlády blokovať špičkové modely umelej inteligencie stratila zmysel. Už je neskoro.

Americká administratíva je presvedčená, že prístup k najvýkonnejším nástrojom umelej inteligencie by mal byť limitovaný. Prvým príkladom tohto prístupu bolo nedávne zablokovanie modelov Fable 5 a Mythos od spoločnosti Anthropic, pretože boli údajne príliš nebezpečné pri nachádzaní zraniteľností v softvérových nástrojoch.

Systém bol po pár dňoch stiahnutý z distribúcie, pretože americká vláda prišla so zákazom jeho poskytovania neamerickým občanom a spoločnostiam. Po následných úpravách a audite bol síce Fable 5 včera, 1. júla 2026, opätovne uvoľnený, no precedens už bol na stole.

Po skúsenosti s Fable 5 sa pozornosť úradov presunula na spoločnosť OpenAI. Podľa informácií portálu The Information vláda USA požiadala firmu o odloženie a postupné uvoľnenie pripravovaného modelu GPT-5.6, ktorý zahŕňa verzie Sol, Terra a Luna.

Bezpečnostné zložky požadujú viac času na detailnú analýzu vplyvu vysokého výpočtového výkonu na národnú bezpečnosť. Deklarovaným cieľom je snaha zabrániť zneužitiu autonómnych funkcií modelu pri hľadaní zraniteľností v kritických sieťach.

K obávanej umelej inteligencii Mythos, ktorú americká vláda na čas zakázala pre všetkých cudzincov, mala prístup okrem iných bezpečnostná spoločnosť, ktorá pôsobí aj na Slovensku. O tom, aké je to pracovať s týmto nástrojom, sme sa rozprávali priamo s inžiniermi z tejto spoločnosti v podcaste PočúvAI:

Mysleli to dobre, dopadlo to ako vždy

Nástroje ako Mythos či Fable 5 od spoločnosti Anthropic či potenciálne nový ChatGPT 5.6 od OpenAI údajne dokážu nachádzať roky prehliadané zraniteľnosti v operačných systémoch a známych softvérových nástrojoch. Teoreticky vďaka tomu umožňujú vytvárať nové spôsoby, ako as do týchto systémov nabúrať.

Z tohto pohľadu má obmedzovanie dostupnosti najvýkonnejších AI nástrojov jasnú logiku. Americká vláda sa snaží vybudovať obranné mechanizmy skôr, než budú najnovšie modely plne dostupné pre širokú verejnosť. Má to však pri najmenšom dva háčiky.

Prvým je, že ak sa aj tento postup osvedčí, USA ním ochráni len spoločnosti, ktoré sama posvätí. Mythos môžu používať len vybrané spoločnosti, a aj to iba na hľadanie zraniteľností vo vlastných programoch. Zvyšok sveta je bez prístupu k najvýkonnejším modelom, ktoré by mohol použiť na preventívne hľadanie a opravovanie vlastných zraniteľností, bezbranný. Druhý háčik je potenciálne ešte závažnejší. Ak sú pravdivé správy najnovšom dianí v Číne, na tajnosti je žiaľ neskoro. USA už náskok stratili.

Čínska odpoveď prišla rýchlejšie, ako sa čakalo

Ázijské laboratóriá intenzívne trénujú vlastné modely. Ich technológie už dlhší čas dosahujú výsledky porovnateľné so západnou špičkou. Bolo len otázkou času, kedy sa im podarí vytvoriť nástroje porovnateľné so západnými modelmi aj v oblasti kybernetickej bezpečnosti a nachádzania zraniteľností. A podľa niektorých náznakov sa to už podarilo.

Naznačuje to test bezpečnostnej spoločnosti Semgrep. Jej inžinieri nechali GLM-5.2 hľadať zraniteľnosti v otvorených softvérových projektoch a výsledky porovnali s inými dostupnými modelmi. Nemali k dispozícii priamo Mythos, no čínsky model prekonal všetko, čo je dnes na trhu dostupné, vrátane nástroja Claude Code využívajúceho vlajkovú loď Anthropicu, model Opus 4.8.

Sledujte najnovšie správy, trendy, prelomové technológie zo sveta AI na jednom mieste: Špeciálna sekcia AI News na Živé.sk >>>

Ďalšia bezpečnostná spoločnosť Graphistry tieto výsledky spolu s inými verejnými informáciami interpretuje tak, že aj keď nemáme priame porovnanie GLM-5.2 a Mythos, môžeme prinajmenšom odhadnúť, že GLM sa dostáva do ligy Mythosu.

To však nie je všetko. Čínska umelá inteligencia GLM-5.2 je voľne dostupná. Ktokoľvek si ju môže stiahnuť a používať. Nikto si nemusí pýtať povolenie a nedá sa len tak zablokovať.

GLM-5.2 pritom nie je jediný čínsky model s hrozivými výsledkami pri simulovaní kybernetických útokov. Ďalšia čínska firma Qihoo 360 predstavila vlastný nástroj Tulongfeng, o ktorom priamo tvrdí, že je čínskou odpoveďou na americký Mythos. „Takýto mocný nástroj, ktorý môže zmeniť podobu kybernetického útoku aj obrany, nemôžu mať vo svojich rukách iba iní,“ povedal vo svojom vyhlásení pri predstavení modelu zakladateľ Qihoo 360 Zhou Hongyi. Aj v tomto prípade je však nutné dodať, že oba nástroje zatiaľ neboli nezávisle porovnané.

Zákazy môžu mať opačný efekt

Čínske modely ako spomínaný GLM sa používajú aj v Európe či USA. Keďže sú voľne dostupné, ich prevádzkovanie môže byť výhodnejšie, pokiaľ spoločnosť či organizácia chce, aby model bežal na jej vlastnej infraštruktúre.

Môže to byť zaujímavejšie finančne, ale aj z hľadiska stability. Ak si model prevádzkujete sami, nemôže vám ho nikto len tak vypnúť. Ani rozhodnutie americkej administratívy.

Blokovanie najvýkonnejších amerických riešení sa tak môže Západu vypomstiť hneď dvakrát. Spoločnosti, ktoré nechcú žiť v neistote, že nimi používané jazykové modely môžu byť kedykoľvek politickým rozhodnutím zablokované, majú motiváciu prechádzať na čínske riešenia.

Ak sa navyše potvrdí, že Čína disponuje nástrojmi schopnými vyhľadávať tak sofistikované bezpečnostné diery, ako západné modely typu Mythos od Anthropicu, obmedzovanie amerických nástrojov už nedáva vôbec žiadny zmysel. Logickejšie by bolo naopak tieto nástroje sprístupniť čo najväčšiemu spektru západných spoločností a úradov, aby sa s ich pomocou mohli čím skôr pred potencionálnymi útokmi zabezpečiť.

X XX

Pred príchodom Trumpa na samit NATO prišiel dôležitý krok. Zelenskyj odhalil rokovania s Kushnerom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj chce na budúci týždeň na okraj summitu NATO v Ankare rokovať s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Oznámil to vo štvrtok s tým, že hlavný ukrajinský vyjednávač Rustem Umerov počas uplynulých dvoch dní rokoval s Jaredom Kushnerom, zaťom amerického prezidenta.

Podľa Zelenského sa Ukrajina naďalej usiluje o pokračovanie mierových rokovaní sprostredkovaných Spojenými štátmi. Prezident zároveň uviedol, že stále verí, že Kushner a Trumpov splnomocnenec Steve Witkoff navštívia Ukrajinu.

Na budúci týždeň sa v Ankare uskutoční summit NATO, na ktorom sa osobne zúčastní aj Donald Trump. Hoci Ukrajina nie je členom aliancie, Zelenskyj chce využiť prítomnosť amerického prezidenta a na okraj summitu sa s ním stretnúť.

Rokovania zatiaľ nepriniesli prelom

Mierové rokovania medzi Kyjevom a Moskvou sa v posledných mesiacoch prakticky zastavili. Reuters pripomína, že pozornosť Spojených štátov sa v uplynulom období sústredila aj na konflikt s Iránom, čo ovplyvnilo intenzitu diplomatického úsilia Washingtonu

Pretrvávajú aj zásadné rozpory medzi požiadavkami oboch strán. Rusko trvá na získaní území na Donbase, ktoré sa mu od začiatku invázie nepodarilo úplne obsadiť. Ukrajina naopak presadzuje prímerie podľa súčasnej línie frontu, čo Moskva odmieta.

Vzťahy medzi Trumpom a Zelenským prešli turbulentným obdobím

Prípadné stretnutie amerického a ukrajinského prezidenta by sa uskutočnilo po mesiacoch napätých vzťahov medzi oboma lídrami.

Vo februári minulého roka sa ich rokovanie v Bielom dome skončilo ostrou verejnou výmenou názorov. Donald Trump aj viceprezident J. D. Vance vtedy Zelenskému vyčítali, že podľa nich dostatočne neoceňuje americkú pomoc Ukrajine a nie je pripravený pristúpiť na kompromisy smerujúce k ukončeniu vojny. Stretnutie sa skončilo predčasne bez plánovaných spoločných vyhlásení.

Odvtedy sa kontakty medzi Washingtonom a Kyjevom postupne obnovili, no rozdiely v pohľade na podmienky prípadného mierového riešenia zostávajú.

Ak sa stretnutie v Ankare uskutoční, pôjde o ďalšiu príležitosť na osobné rokovanie oboch prezidentov v čase, keď americká administratíva pokračuje v snahe sprostredkovať ukončenie vojny.

X x x

Veľký zlom vo vojne? Rusko tvrdí, že Ukrajina prvýkrát nasadila balistickú raketu

Ukrajina mohla prvýkrát nasadiť v boji balistickú raketu vlastnej výroby. Vyplýva to z vyhlásenia ruského ministerstva obrany, na ktoré upozornila agentúra Bloomberg.

Moskva uviedla, že jej protivzdušná obrana počas posledných 24 hodín zostrelila „operačno-taktickú raketu dlhého doletu“. Popri nej malo Rusko zachytiť aj sedem navádzaných bômb a viac ako 600 bezpilotných lietadiel.

Ruské ministerstvo nešpecifikovalo, o aký typ rakety malo ísť. Ak by však išlo o novú ukrajinskú balistickú strelu, znamenalo by to významný technologický aj vojenský posun. Doteraz Ukrajina útočila hlboko na ruskom území predovšetkým pomocou dronov a riadených striel.

Práve v uplynulých dňoch sa pritom objavili informácie o zrýchlenom vývoji ukrajinských rakiet spoločnosti Fire Point. Tá pracuje na viacerých projektoch vrátane programu FP-9, ktorý by podľa predstaviteľov firmy mohol zasiahnuť ciele stovky kilometrov od ukrajinských hraníc. Spoločnosť zároveň rozvíja aj ďalšie raketové programy vrátane systému Freyja určeného na protivzdušnú obranu.

Zatiaľ však neexistuje nezávislé potvrdenie, že Rusko skutočne zostrelilo ukrajinskú balistickú raketu ani že Ukrajina takúto zbraň prvýkrát použila v boji. Kyjev sa k tvrdeniu Moskvy bezprostredne nevyjadril.

Ukrajina stupňuje útoky na Rusko

Tvrdenie Moskvy prichádza v čase, keď Ukrajina citeľne zvyšuje intenzitu útokov hlboko na ruskom území. Podľa agentúry Bloomberg boli od začiatku roka raketové poplachy vyhlásené už takmer v polovici ruských regiónov. Výrazne sa tak rozšírila oblasť, ktorú musí Rusko chrániť pred ukrajinskými útokmi.

Výbuchy trhali nočnú oblohu. Kyjevská obrana zvádzala dramatický súboj

Rusko od stredajšieho večera (1. júla) cez noc vo vlnách ostreľovalo balistickými raketami, riadenými strelami a bezpilotnými lietadlami Kyjev a ďalšie ukrajinské mestá. Video zachytilo mnohé výbuchy a oranžové záblesky, ktoré osvetľovali nočnú oblohu. Na záberoch je vidieť aj zásahy protivzdušnej obrany proti prilietajúcim projektilom.

Kyjev sa pritom čoraz viac spolieha na vlastné zbrojárske kapacity. V posledných mesiacoch zrýchlil vývoj domácich rakiet aj útočných dronov a opakovane deklaroval zámer znížiť závislosť od západných dodávok zbraní dlhého dosahu. Ak by sa potvrdilo prvé bojové nasadenie ukrajinskej balistickej rakety, išlo by o ďalší významný krok v tomto úsilí.

Do tohto trendu zapadajú aj informácie o projektoch spoločnosti Fire Point. Firma pracuje na vývoji novej generácie rakiet vrátane programu FP-9, ktorý má umožniť zasahovať ciele stovky kilometrov od ukrajinských hraníc. Rozvíja aj ďalšie raketové systémy vrátane protivzdušného komplexu Freyja.

Zatiaľ však neexistuje nezávislé potvrdenie, že Rusko skutočne zostrelilo ukrajinskú balistickú raketu ani že Kyjev takúto zbraň prvýkrát použil v boji.

X XX

NOVÝM  PREZIDENTEM  UKRAJINY  ZÁLUŽNÝ?

Bojí sa Zelenskyj svojho rivala? Zalužného chcel prehovoriť, aby vo voľbách nekandidoval

Bývalý šéf ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj bude kandidovať v prezidentských voľbách, ak by sa konali na jeseň tohto roka. Podľa portálu Ukrainska pravda to potvrdil hlave štátu Volodymyrovi Zelenskému, keď sa nedávno stretli v Kyjeve. Zalužnyj postoj nezmenil ani po tom, čo sa ho prezident a jeho ľudia snažili odradiť, argumentujúc, že konfrontačná kampaň by mohla rozdeliť spoločnosť a ohroziť bezpečnosť štátu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s odvolaným veliteľom ukrajinských ozbrojených síl Valerijom Zalužným.

Zámienkou na predvolanie Zalužného do Kyjeva bola podľa Ukrainskej pravdy nedávna rezignácia britského premiéra Keira Starmera. Británia je strategickým partnerom Ukrajiny, a tak vyslúžilý generál, ktorý dnes pôsobí ako veľvyslanec v Londýne, minulý týždeň zavítal domov, aby s prezidentom prebral aktuálny politický vývoj a možné dôsledky Starmerovho odchodu na vzťahy oboch krajín.

Zelenskyj – štyri roky od vypuknutia vojny. Ukázal svoj bunker

„Toto je (moja) pracovňa, táto maličká miestnosť v bunkri pod Bankovou ulicou, tu sa konali prvé rozhovory so svetovými lídrami na začiatku vojny. Tu som hovoril s prezidentom Bidenom a práve tu som počul: „Volodymyr, ste v ohrození, musíte okamžite opustiť Ukrajinu. Sme pripravení v tom pomôcť. ‚Odpovedal som, že potrebujem zbrane, a nie taxi,“ vyhlásil ukrajinský prezident.

Neoblomný generál

Zelenskyj vraj neskôr odbočil od témy a povedal, že situácia na fronte sa v poslednom čase vyvíja dobre a spoločnosť je celkom konsolidovaná, čo otvára možnosť na uporiadanie volieb.

Podľa neho je však dôležité, aby v krajine nespôsobili vnútorný rozkol, a preto sa treba vyhnúť rizikám, ktoré by so sebou priniesla konfrontácia medzi ním a Zalužným.

Zelenskyj napokon veľvyslancovi položil priamu otázku: „Ak sa na jeseň budú konať voľby, budete kandidovať?“ Odpoveď bola jednoznačná: „Áno, budem.“

Obaja sa potom ešte bavili bez toho, aby Zelenskyj Zalužnému ponúkol nejakú možnosť kariérneho rastu. A to napriek tomu, že prezidentská kancelária také riešenie neodmieta.

Ako informovala Ukrainska pravda, zdroje z prostredia vlády potvrdili, že obľúbený generál by mohol získať nielen ďalší diplomatický post, ale vlastne akúkoľvek pozíciu v štáte vrátane funkcie premiéra.

Zalužnyj sa prezidentovi údajne priznal, že nikdy netúžil po politickej kariére, ale veľa ľudí doňho vkladá nádeje a on by nevedel vysvetliť, prečo má ich dôveru ignorovať.

Zelenského rivala sa vraj napokon snažil presvedčiť aj tajomník Rady národnej bezpečnosti Rustem Umerov a líder poslaneckého klubu Sluha národa Davyd Arachamija. Varovali pred možnou polarizáciou spoločnosti a nebezpečenstvom príliš konfrontačnej kampane, no nepochodili. „Ešte si to rozmysli,“ poradili vraj Zalužnému pri odchode.

Podľa Ukrainskej pravdy chce Zelenskyj využiť priaznivý vývoj vo vojne s Ruskom a zorganizovať voľby, v ktorých by sa mohol pochváliť úspechmi na fronte.

Kyjev sa tam totiž od jari ujal iniciatívy a Ukrajinci sa takmer každý deň budia so správami o útokoch na ropné rafinérie v Rusku, priemyselné závody, sklady či logistické centrá na Kryme. Prospech z toho má i prezident ako najvyšší veliteľ ozbrojených síl. Je to povzbudivejšie, ako keď sa na verejnosti pretriasali korupčné aféry jemu blízkych ľudí.

V polovici júna preto Zelenskyj zvolal „strategickú“ poradu najbližších spolupracovníkov, kde bezmála štyri hodiny diskutovali o tom, či a kedy usporiadať voľby, no nevyhli sa ani otázke možných kandidátov.

Hoci sa na stretnutí zúčastnil i vedúci prezidentskej kancelárie Kyrylo Budanov, teda jeden z dvoch hlavných konkurentov, nie je známe, ako sa dohodli. Portál Ukrainska pravda naznačil, že by sa mohol vzdať kandidatúry, keby sa po voľbách stal predsedom parlamentu.

Neisté výsledky

Pokiaľ ide o predvolebné prieskumy, ich výsledky nie sú jednoznačné. Na jednej strane môže byť Zelenskyj spokojný. Jeho popularita začala po dlhšom prepade opäť stúpať, zatiaľ čo obľuba Zalužného, ktorý sa v Londýne „stratil z očí“, mierne klesla.

Rastú však i preferencie Budanova, keďže – na rozdiel od veľvyslanca v Británii – zostáva v centre diania a pravidelne sa objavuje v médiách. To všetko vedie k tomu, že sa výsledky prípadných volieb nedajú veľmi predpovedať.

Víťazstvo nemá isté ani Zelenskyj. V prvom kole by síce vyhral, ale v druhom by už mohol podľahnúť súperovi. Z prieskumu spoločnosti Rating Group, ktorý sa uskutočnil na prelome mája a júna, vyplýva, že v prvom kole by ho podporilo 32 percent opýtaných, kým Zalužného len 16 percent, čo je o deväť percentuálnych bodov menej ako pred rokom.

Budanovi by dalo hlas 11 percent respondentov (šesťpercentný nárast oproti minulému roku). Preferencie ďalších politikov, ako je Zelenského predchodca na čele štátu Petro Porošenko či bývalá premiérka Julija Tymošenková, sú príliš nízke, aby mohli pomýšľať na úspech.

Z iného prieskumu, ktorý si objednala ukrajinská vláda, vyšiel Zelenskyj o niečo lepšie – v prvom kole by ho volilo až 34 percent oslovených, Zalužného 28 a Budanova 12 percent.

Keby však potom prezident narazil na Zalužného v druhom kole, prehral by v pomere 32:37 % hlasov. Uspieť by dokonca nemusel ani proti Budanovi, kde má zatiaľ iba o dve percentá vyššiu podporu (32:34), čo je v rámci štatistickej chyby.

Ponáhľať sa s voľbami by tak pre Zelenského napokon nemuselo byť najlepším riešením.

X x x

Ekonomický paradox Talianska: Turistická veľmoc, kde ľudia zarábajú menej než pred desaťročiami

Taliansko si väčšina sveta spája s pojmom dolce vita – sladký život naplnený prvotriednou gastronómiou, svetovým umením, malebným vidiekom a bezstarostným životným tempom. Krajina, ktorá je ôsmou najväčšou ekonomikou sveta, láka na univerzálne bezplatné zdravotníctvo, cenovo dostupné vysokoškolské vzdelanie s ročným školným spravidla pod 4 000 eur a kvalitu života, ktorú jej závidí celý svet.

Lenže pod týmto nablýskaným turistickým povrchom sa skrýva hlboká systémová kríza. Žiadna krajina nie je dokonalá a Taliansko v súčasnosti čelí ekonomickým a demografickým realitám, ktoré jeho vlastných obyvateľov vháňajú do zúfalstva.

Najvypuklejším problémom, ktorý paralyzuje taliansku spoločnosť, je dlhodobá stagnácia a prepad životnej úrovne. Taliani dnes zarábajú reálne menej než v roku 1990. Ide o absolútny unikát a zároveň smutný rekord v rámci celej Európskej únie – Taliansko je totiž jedinou členskou krajinou, kde mzdy za posledné tri desaťročia namiesto rastu zaznamenali krok späť.

Tento ekonomický prepad najtvrdšie zasahuje mladú generáciu a ženy. Na talianskom trhu práce totiž vládne hlboká nerovnosť; zamestnanie má v súčasnosti len polovica talianskych žien, čo krajinu radí na chvost európskych štatistík v oblasti rodovej rovnosti na pracovisku.

Tento ekonomický tlak a neistota si vybrali krutú daň na demografickom vývoji. Taliansko prežíva historické vymieranie a zápasí s najnižším počtom narodených detí od roku 1861, kedy došlo k zjednoteniu talianskeho kráľovstva a založeniu moderného štátu. Mladé rodiny si pre nízke príjmy a chýbajúcu štátnu podporu zakladanie potomstva jednoducho nemôžu dovoliť.

Frustráciu obyvateľov prehlbuje aj nefunkčný štátny aparát a všadeprítomná byrokracia. Ak sa v Taliansku dostanete na súd, musíte sa obrniť obrovskou dávkou trpezlivosti. Súdne spory v krajine bežne trvajú dlhšie, než zaberie získanie univerzitného diplomu.

Sardínia – tajomný kút Talianska: Ružový piesok, záhadné veže, obri aj 100-roční ľudia

Ešte tragickejším rozmerom talianskej reality je však zanedbaná infraštruktúra a korupčné krízy. Symbolom tohto zlyhania sa stal kolaps diaľničného mosta v Janove, pod ktorého troskami zahynulo 43 ľudí. K tragédii došlo po rokoch ignorovania jasných štrukturálnych varovaní a zanedbávania údržby zo strany kompetentných úradov.

Taliansko tak zostáva krajinou obrovských kontrastov. Na jednej strane ponúka špičkovú kultúru a ideálne podmienky na dôchodok či bezstarostnú dovolenku, na strane druhej predstavuje pre pracujúceho človeka tvrdé administratívne a ekonomické bojisko.

Pri plánovaní budúcnosti v tejto stredomorskej republike tak viac než kdekoľvek inde závisí od osobných cieľov a od toho, či dokážete prebiť negatíva jej nepopierateľným čarom.

X x x

Afrikou sa už šíri čosi horšie ako ebola, úmrtnosť dosahuje hrozivých 88 %. Stopnúť sa podarilo aspoň hantavírus

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo štvrtok oznámila, že v Ugande potvrdili prípad nákazy vírusom Marburg u dieťaťa vo veku jeden rok a päť mesiacov

Podľa riaditeľa pre mimoriadne situácie WHO Chikweho Ihekweazua zatiaľ žiadny z identifikovaných kontaktov nevykazuje príznaky.

Vírus spôsobuje vysoko infekčnú, mimoriadne závažnú hemoragickú (krvácavú) horúčku v extrémne vysokou mierou úmrtnosti. Na ľudí sa prenáša z netopierov a následne sa šíri medzi ľuďmi priamym kontaktom. Priemerná úmrtnosť pri nákaze vírusom Marburg je približne 50 percent, ale pri minulých epidémiách sa pohybovala od 24 až do 88 percent.

Koronavírus v Indii

Uganda informovala WHO o podozrení na nákazu v utorok potom, ako prípad zachytili vďaka posilnenému skríningu pre výskyt eboly, ktorá sa do krajiny rozšírila zo susednej Konžskej demokratickej republiky.

Podľa najnovších údajov WHO bolo v Ugande potvrdených 20 prípadov eboly, vrátane dvoch úmrtí, pričom 15 pacientov sa zotavilo. Nové prípady eboly neboli v krajine hlásené od 21. júna.

Šírenie hantavírusu sa zastavilo

WHO vo štvrtok tiež oficiálne oznámila zastavenie šírenia hantavírusu, ktorý v apríli vypukol na holandskej výletnej lodi MV Hondius. Nákaza sa potvrdila u 12 ľudí a traja zomreli.

„Dnes sa skončila karanténa poslednej osoby, ktorá prišla do kontaktu s hantavírusom na výletnej lodi MV Hondius; táto osoba mala negatívny výsledok testu a vrátila sa domov,“ uviedol na tlačovej konferencii generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus. „Od 25. mája neboli hlásené žiadne ďalšie prípady. Sme preto veľmi radi, že môžeme konštatovať, že WHO považuje šírenie hantavírusu za skončené,“ vyhlásil.

Loď MV Hondius plaviaca sa pod holandskou vlajkou vyrazila 1. apríla z argentínskeho mesta Ushuaia a počas plavby na Kapverdské ostrovy pri pobreží západnej Afriky vypukla nákaza.

Tedros uviedol, že zdravotnícke zložky v 33 krajinách a teritóriách identifikovali a sledovali viac ako 650 kontaktných osôb. WHO podľa neho bude naďalej pracovať na tom, aby lepšie pochopila spôsob šírenia ochorenia aj samotný vírus.

Kmeň hantavírusu Andes prenosný na človeka sa endemicky vyskytuje v Argentíne, odkiaľ loď v apríli vyplávala. Vírus šíria najmä hlodavce. Neexistuje proti nemu vakcína ani špecifická liečba a spôsobuje závažné infekčné ochorenia hantavírusový pľúcny syndróm (HPS) a hemoragickú horúčku s renálnym (obličkovým) syndrómom (HFRS).

X X X

Veľký zlom vo vojne? Rusko tvrdí, že Ukrajina prvýkrát nasadila balistickú raketu

Ukrajina mohla prvýkrát nasadiť v boji balistickú raketu vlastnej výroby. Vyplýva to z vyhlásenia ruského ministerstva obrany, na ktoré upozornila agentúra Bloomberg.

Moskva uviedla, že jej protivzdušná obrana počas posledných 24 hodín zostrelila „operačno-taktickú raketu dlhého doletu“. Popri nej malo Rusko zachytiť aj sedem navádzaných bômb a viac ako 600 bezpilotných lietadiel.

Jeden z najčistejších úderov Flaminga: Video ukazuje tvrdé rany pre ruský zbrojársky kolo.

Ruské ministerstvo nešpecifikovalo, o aký typ rakety malo ísť. Ak by však išlo o novú ukrajinskú balistickú strelu, znamenalo by to významný technologický aj vojenský posun. Doteraz Ukrajina útočila hlboko na ruskom území predovšetkým pomocou dronov a riadených striel.

Práve v uplynulých dňoch sa pritom objavili informácie o zrýchlenom vývoji ukrajinských rakiet spoločnosti Fire Point. Tá pracuje na viacerých projektoch vrátane programu FP-9, ktorý by podľa predstaviteľov firmy mohol zasiahnuť ciele stovky kilometrov od ukrajinských hraníc. Spoločnosť zároveň rozvíja aj ďalšie raketové programy vrátane systému Freyja určeného na protivzdušnú obranu.

Zatiaľ však neexistuje nezávislé potvrdenie, že Rusko skutočne zostrelilo ukrajinskú balistickú raketu ani že Ukrajina takúto zbraň prvýkrát použila v boji. Kyjev sa k tvrdeniu Moskvy bezprostredne nevyjadril.

Ukrajina stupňuje útoky na Rusko

Tvrdenie Moskvy prichádza v čase, keď Ukrajina citeľne zvyšuje intenzitu útokov hlboko na ruskom území. Podľa agentúry Bloomberg boli od začiatku roka raketové poplachy vyhlásené už takmer v polovici ruských regiónov. Výrazne sa tak rozšírila oblasť, ktorú musí Rusko chrániť pred ukrajinskými útokmi.

Výbuchy trhali nočnú oblohu. Kyjevská obrana zvádzala dramatický súboj

Rusko od stredajšieho večera (1. júla) cez noc vo vlnách ostreľovalo balistickými raketami, riadenými strelami a bezpilotnými lietadlami Kyjev a ďalšie ukrajinské mestá. Video zachytilo mnohé výbuchy a oranžové záblesky, ktoré osvetľovali nočnú oblohu. Na záberoch je vidieť aj zásahy protivzdušnej obrany proti prilietajúcim projektilom.

Kyjev sa pritom čoraz viac spolieha na vlastné zbrojárske kapacity. V posledných mesiacoch zrýchlil vývoj domácich rakiet aj útočných dronov a opakovane deklaroval zámer znížiť závislosť od západných dodávok zbraní dlhého dosahu. Ak by sa potvrdilo prvé bojové nasadenie ukrajinskej balistickej rakety, išlo by o ďalší významný krok v tomto úsilí.

Do tohto trendu zapadajú aj informácie o projektoch spoločnosti Fire Point. Firma pracuje na vývoji novej generácie rakiet vrátane programu FP-9, ktorý má umožniť zasahovať ciele stovky kilometrov od ukrajinských hraníc. Rozvíja aj ďalšie raketové systémy vrátane protivzdušného komplexu Freyja.

Zatiaľ však neexistuje nezávislé potvrdenie, že Rusko skutočne zostrelilo ukrajinskú balistickú raketu ani že Kyjev takúto zbraň prvýkrát použil v boji.

X xx

Od Putina sa odstriháva spojenec zo sovietskych čias. Od jesene už nebude spracúvať ruskú ropu

Jediná gruzínska ropná rafinéria v prístave Kulevi v stredu oznámila, že zastaví spracovanie ruskej ropy, aby sa vyhla európskym sankciám, píše denník The Moscow Times.

„Od augusta do septembra tohto roku začne rafinovať ropu, ktorá bude mať výlučne neruský pôvod,“ uviedla ako vlastník rafinérie spoločnosť Black Sea Petroleum. Rafinéria v Kulevi začala fungovať v októbri 2025 a za prvý polrok tohto roka spracovala 650 000 ton ropy.

Mimovládna organizácia Transparency International dávnejšie upozornila, že rodina oficiálnej vlastníčky Maky Asatianiovej má väzby na ruský ropný biznis.

Prvý zásah v Lamanšskom prielive: Briti obsadili ruský tanker z tieňovej flotily – Reuters

Britské jednotky v nedeľu v Lamanšskom prielive zachytili tanker z tzv. ruskej tieňovej flotily. Ide o prvý takýto incident.

Vo februári Európska únia pohrozila, že ju zaradí do 20. balíka sankcií pre spojenie s ruskou tieňovou flotilou a spracovaním ruskej ropy. Brusel neskôr informoval o záväzku vlastníka rafinérie, že sankcionovaným plavidlám tzv. „ruskej tieňovej flotily“ bude zakázaný vstup do ropného terminálu azerbajdžanskej ropnej spoločnosti SOCAR v prístave Kulevi.

Generálny riaditeľ Black Sea Petroleum David Pocchveria v marci uviedol, že rafinéria plánuje nahradiť ruskú ropu dodávkami z Turkménska a Kazachstanu. Zmena zdrojov ropy umožní export ropných výrobkov na nové trhy vrátane EÚ, povedal vtedy Pocchveria.

Black Sea Petroleum vo štvrtok uviedla, že odklon od ruskej ropy jej produkcii „otvorí dvere k trhom s vysokou maržou“. Plánuje výrobu cestného bitúmenu aj leteckého paliva.
Spoločnosť tiež uviedla, že v oblasti high-tech zariadení a riadiacich systémov spolupracuje s americkým konglomerátom Honeywell.

X x x

Dejiny nie sú švédsky stôl. Megalomansky slávime Cyrila a Metoda, tisíc rokov zametáme pod koberec

Súčasná vláda na čele s Robertom Ficom sa rozhodla už tretíkrát po sebe veľkolepo oslavovať štátny Sviatok svätého Cyrila a Metoda. Opoziční politici a aktivisti vyčítajú Ficovi a koalícii megalomanstvo. Oslavy nás minulý rok vyšli na 750-tisíc eur.

No megalomansky oslavujú svoje najväčšie sviatky aj Američania, Francúzi, Angličania a iné národy, tak prečo by nemohli Slováci? Prečo by sme nemali byť hrdí aj my na svoje dejiny, aj keď sme malý národ?

Rozdiel tu je. Oslavujú sa zväčša sviatky z moderných dejín, kým my ten z prvého tisícročia. To nie je drobný rozdiel, ale zásadný. A my by sme nemali nad ním mávnuť rukou. Keď totiž tak veľkolepo oslavujeme sviatok z 9. storočia, prečo ignorujeme napríklad vznik Československa, ktorý mal pre slovenskú štátnosť zásadný, nepopierateľný význam?

Bez 28. októbra 1918 (spory o dátumy teraz nechajme bokom) by Slovensko nikdy nebolo moderným národom. Totiž trochu falošne vytvárame mýtus či ilúziu, že Veľká Morava bola predobrazom Slovenska, ktoré následne tisíc rokov trpelo, aby si v 20. storočí vydobylo vlastnú štátnosť. Tak to ale nebolo. Aj keď je zázrak, že Slováci v Hornom Uhorsku si zachovali jazyk (od západu na východ trochu rôznorodý), zvyky a kultúru.

K vzniku Československa prechovávame trochu podozrivý vzťah, lebo bolo vytvorené na ilúzii jednotného československého národa. Lenže keby sa tak nestalo, aké by bolo dnes Slovensko? Južné hranice by ležali oveľa vyššie, naša rozloha by mohla menšia.

A kde by sme mali hlavné mesto? Lebo maďarsko-nemecký Prešporok aj s Petržalkou ležiacou na pravom brehu Dunaja pre nás vydobyli Česi. Bez nich by nikdy slovenská Bratislava neexistovala. A ktovie, či by sme neboli len autonómnou oblasťou Uhorska (aj také boli plány).

Ani Veľká Morava nie je totožná s územím dnešného Slovenska – veď samotný názov to navodzuje. Trvala krátko, práve príchod vierozvestov, hlaholika, staroslovenčina – spoločný jazyk Slovákov a Čechov – preklad liturgických textov, nám dali identitu, ktorá nás stáročia držala pri živote. A v 19. storočí v rámci celoeurópskej (romantickej) „renesancie“ národov a „vďaka“ násilnej maďarizácii sme mohli vstať z popola ako vták Fénix.

Slovensko nemá veľké dejiny ako ostatné národy strednej Európy, ale nie zase také chudobné, aby okresalo svoje dejiny len na dva míľniky.

Čo sme robili tisíc rokov? Samozrejme, žili ako ostatné národy. Lenže ani po 33 rokoch samostatnosti si to akosi stále bojíme priznať, ako by to bola čierna diera našich dejín. Nielenže časť populácie má averziu k spoločnému štátu s Čechmi, o spoločnom štáte s Maďarmi či o mnohonárodnostnom Rakúsku-Uhorsku nechce ani počuť.

A to, že časť Slovenska v 16. a 17. storočí desiatky rokov (až 150) patrila do (moslimskej) Osmanskej ríše, ako keby bola historická epizódka. Pritom zabúdame, o čo nás Turci obohatili – (rovnako ako Rumuni a iné národy strednej Európy) – melóny, marhule, káva, tabak, rôzne slová… To všetko formovalo Slovákov do dnešnej podoby, nielen Veľká Morava.

Slovensko nemá veľké dejiny ako ostatné národy strednej Európy, ale nie zase také chudobné, aby okresalo svoje dejiny len na dva míľniky – príchod gréckych vierozvestov a SNP. Namiesto nákladných osláv s nudnými, obohratými príhovormi politikov (je jedno, z ktorého politického tábora) či ľudové „veselice“, potrebuje otvorenú celospoločenskú (nie dobrú a uzavretú) debatu o našich dejinách.

Možno sa konečne dopátrame, prečo sme tak dlhodobo rozdelení na dva nezmieriteľné tábory, bez štipky úcty a snahy po vzájomnom pochopení.

X x x

Politológ Lenč: Referendum sprevádza „nekampaň“. Ani úspešný výsledok nemusí priniesť zmenu

Slovensko čaká v sobotu referendum, ktoré však podľa politológa Jozefa Lenča z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave sprevádza skôr „nekampaň“ než skutočný politický súboj. Chýba výraznejší záujem politických strán aj médií, čo sa podľa neho pravdepodobne odrazí na nízkej volebnej účasti. V rozhovore pre ta3 sa venoval aj jesenným komunálnym a regionálnym voľbám, pri ktorých podľa neho ešte môže veľa zmeniť septembrová kampaň

 Politológ Jozef Lenč v ta3 o referende bez kampane, ignorovaní výsledkov v parlamente a o prieskumoch pred komunálnymi voľbami

Referendum bez kampane

Lenč označil predreferendové obdobie za netradičné. Podľa neho prakticky neexistuje verejná diskusia medzi podporovateľmi a odporcami referenda. „Pokiaľ viem, počas obdobia pred referendom nebola ani jedna politická diskusia, na ktorej by sa zúčastnili tí, ktorí referendum iniciovali, teda strana Demokrati,“ uviedol.

Podľa neho sú Demokrati jedinou stranou, ktorá vedie kampaň, no pre obmedzené finančné možnosti oslovujú najmä vlastných sympatizantov.

Keďže chýba kampaň za aj proti referendu, očakáva účasť na úrovni predchádzajúcich referend. Pripomenul tiež, že vyradenie otázky o predčasných voľbách pripravilo hlasovanie o hlavnú mobilizačnú tému. Zostávajúce otázky, týkajúce sa napríklad obnovy NAKA či Úradu špeciálnej prokuratúry, podľa neho nepredstavujú zásadnú zmenu a parlament ich môže riešiť aj bežným zákonom.

Preto si nemyslí, že samotný výsledok referenda prinesie zásadný obrat. „Nech referendum dopadne akokoľvek, nezmení nič, ak sa poslanci a poslankyne Národnej rady nerozhodnú riadiť jeho výsledkom,“ povedal s tým, že poslanci podľa ústavy hlasujú podľa svojho vedomia a svedomia.

Nižšie kvórum ako riziko

Lenč odmieta aj návrhy na zníženie kvóra potrebného na platnosť referenda. Podľa neho by nižšie kvórum mohlo viesť k častejšiemu využívaniu referend, oslabeniu zastupiteľskej demokracie a väčšej nestabilite politického systému.

Rovnako skepticky sa stavia k návrhu Hlasu-SD umožniť skrátenie volebného obdobia parlamentu prostredníctvom referenda. Domnieva sa, že by to mohlo viesť k častejším pokusom o predčasné voľby a ďalšej destabilizácii politického prostredia. Zároveň predpokladá, že návrh na jeseň v parlamente nezíska potrebnú podporu.

Druhá časť rozhovoru patrila komunálnym a regionálnym voľbám.

Prieskum agentúry SANEP zatiaľ ukazuje silné pozície viacerých súčasných lídrov. V Bratislavskom kraji vedie Juraj Droba s podporou takmer 48 percent, v Bratislave má Matúš Vallo vyše 41 percent. V Košickom kraji dominuje Rastislav Trnka s takmer 48 percentami, zatiaľ čo v boji o post primátora Košíc vedie Ladislav Lorinc pred Jaroslavom Polačekom o 7 percentuálnych bodov. V Žilinskom kraji sa črtá tesný súboj Eriky Jurinovej (28 percent) s Igorom Chomom (necelých 24 percent).

Lenč však upozorňuje, že prieskumy zachytávajú situáciu ešte pred uzavretím kandidátok. „Ešte nie sme v ostrej kampani a čokoľvek sa môže objaviť, odhaliť alebo naopak zmeniť,“ pripomenul.

Rozhodujúce podľa neho bude, či sa súperom podarí spojiť proti aktuálnym favoritom. Keďže ide o jednokolový väčšinový systém, na víťazstvo netreba získať nadpolovičnú väčšinu hlasov, ale stačí skončiť pred ostatnými kandidátmi.

Koniec nečakaných koalícií

Na rozdiel od minulosti už podľa Lenča nemožno očakávať netradičné spojenectvá strán, aké vznikali v komunálnych voľbách pred rokmi. Slovenská politika je dnes výrazne polarizovanejšia a koalície sa budú vytvárať najmä na línii súčasnej vládnej koalície a opozície.

Podľa politológa rastie aj záujem známych politikov kandidovať do samosprávy. Dôvodom môže byť snaha pomôcť vlastnej strane, predĺžiť si politickú kariéru alebo presadiť zmenu vo svojom regióne. Ako príklad uviedol Bratislavu, kde by prípadné víťazstvo kandidáta spájaného so Smerom znamenalo výrazné politické prekvapenie.

Na záver upozornil na dlhodobo nízku účasť v komunálnych voľbách. Podľa neho si mnohí voliči neuvedomujú, ako výrazne samosprávy ovplyvňujú ich každodenný život. Hoci spojenie komunálnych a regionálnych volieb malo účasť zvýšiť, zložitejší spôsob hlasovania podľa neho časť voličov skôr odrádza. Odhaduje preto, že účasť by sa tentoraz mohla pohybovať približne okolo 40 percent.

X xx

Škoda Octavia: Český bestseller čaká facelift a veľká hybridizácia

Na budúci rok by za normálnych okolností bol čas na novú generáciu Škody Octavie. Príde však neplánovaný druhý facelift. A k tomu sa pod kapotou objaví full-hybrid. Okrem toho sa vrátia plug-in hybridy.

Novodobá Škoda Octavia je od uvedenia na trh v roku 1996 dlhodobo najpredávanejším modelom mladoboleslavskej Škody. Za 30 rokov sa z nej predalo viac ako 7,5 milióna exemplárov. Škoda jej preto vždy venovala dôslednú pozornosť. Každá zo štyroch generácii posúvala Octaviu vyššie a vyššie. Tá aktuálna prišla na trh v roku 2019, čo znamená, že by čoskoro mala prísť piata generácia. S ňou ale Škoda celkom nerátala. Aspoň nie s Octaviou so spaľovacím motorom. &Koncern Volkswagen bol totiž presvedčený, že elektrifikácia trhu bude prebiehať rýchlejšie a tak investície do spaľovacích modelov obmedzil. Posledné roky však ukazujú, že mnohí zákazníci o elektromobily nestoja. Na to bude musieť zareagovať aj Octavia. Neplánovane a rýchlo, pretože jej elektrický nástupca na platforme SSP dorazí s meškaním najskôr v roku 2029.

A tak zmenili v Mladej Boleslavi kurz. Octavia príde už v budúcom roku s druhou modernizáciou. Že práce na nej sú v plnom prúde naznačujú špionážne zábery maskovaných prototypov. Ani kamufláž však nemôže utajiť, že dizajn Octavie sa bude snažiť priblížiť novému štylistickému jazyku Modern Solid, ktorý je blízky jej elektrickým súrodencom. Preberie z neho napríklad masku Tech-Deck Face. Uvidíme, ako bude Octavii slušať naživo. Najviac zmien sa však odohrá pod kapotou. Na scénu sa má vrátiť plug-in hybridný pohon, ktorý z Octavie vypadol po modernizácii v roku 2024. Mohlo by už ísť o systém s väčšou batériou s kapacitou 19,7 kWh, možnosťou nabíjania jednosmerným prúdom a dojazdom cez 100 km.

Ešte väčšia zmena nastane pri nafte. Motory 2,0 TDI totiž z ponuky pravdepodobne úplne vypadnú. Nahradí ich full-hybrid, ktorý absolvuje už čoskoro premiéru vo VW T-Roc. Skombinuje mimoriadne úsporný benzínový 4-valec 1,5 TSI Evo s hybridným modulom TQ 250. V podstate ide o jednostupňovú prevodovku s dvojicou elektromotorov. Fungovať to má tak, že pri nízkych rýchlostiach, približne do 50 km/h, bude hlavným trakčným motorom elektromotor a „spaľovák“ bude pracovať ako generátor. Pri vyšších rýchlostiach sa do hry viac zapojí na priamo spaľovací motor, aby nedochádzalo k zbytočným stratám z premeny energií. Takáto zmena pohonov by mohla Škode pomôcť splniť drakonickú emisnú normu Euro 7 a populárnu Octaviu udržať pri živote až do konca dekády.

X XX

Dramatické chvíle na Malorke: Boeing si pri náraze o dráhu poškodil trup, letisko museli uzavrieť

Dovolenková cesta turistov smerujúcich na Malorku sa zmenila na minúty plné strachu.

Technické problémy lietadiel: Prasklina na okne kabíny

Let spoločnosti TUI z Dublinu sa počas pristávacieho manévru na letisku Palma de Mallorca nečakane skomplikoval, keď pilot s lietadlom typu Boeing 737 pri pokuse o dosadnutie zachytil zadnou časťou trupu o povrch pristávacej dráhy.

Náraz bol podľa dostupných informácií mimoriadne silný. Podľa nemeckého denníka Bild sa pri kontakte so zemou z trupu lietadla uvoľnili kusy materiálu, ktoré zostali ležať priamo na dráhe.

Posádka v reakcii na situáciu okamžite prerušila pristávanie a stroj opätovne nasmerovala do vzduchu.

Vyhlásený núdzový stav a paralyzované letisko

Po tomto sobotňajšom incidente sa rozbehla séria bezpečnostných opatrení. Piloti poškodeného Boeingu vyslali rádiový kód „PAN PAN“, ktorým informovali o urgentnej situácii vyžadujúcej prednostné vybavenie, hoci nešlo o bezprostredné ohrozenie života.

Letiskové veže museli kvôli troskám na dráhe 24L presmerovať ostatné lietadlá na paralelnú dráhu, pričom jeden stroj v záverečnej fáze priblíženia musel svoj manéver okamžite zmeniť.

Situácia sa vyhrotila po tom, čo Boeing bezpečne pristál na druhej dráhe a zostal stáť priamo na nej kvôli kontrole hasičmi. Na niekoľko minút sa tak letisko Palma de Mallorca ocitlo v stave úplnej prevádzkovej paralýzy, keďže obe pristávacie dráhy boli dočasne mimo prevádzky.

Napätie v riadiacej veži ešte viac zvýšila iná posádka, ktorá v tom istom čase ohlásila nedostatok paliva („Minimum Fuel“), hoci núdzový stav oficiálne nevyhlásila.

Najviac plešatých žije v Španielsku, predtým rebríčku kraľoval náš sused

Vyšetrovanie príčin

Napriek dramatickým okolnostiam incidentu neutrpel podľa doterajších správ nikto zo zúčastnených zranenia a letiskovú prevádzku sa podarilo po odstránení trosiek a kontrole dráh postupne obnoviť bez potreby odkláňania letov na iné letiská.

V súčasnosti prípad preberajú leteckí experti a technici. Tí sa zameriavajú na zisťovanie presnej príčiny, prečo došlo ku kontaktu chvostovej časti s dráhou – preverujú možný vplyv počasia, prípadnú chybu pilotáže alebo technické zlyhanie stroja.

Poškodený Boeing 737 zostáva až do skončenia detailnej analýzy rozsahu poškodení trupu a ukončenia vyšetrovania odstavený z leteckej prevádzky.

X X X

Kaliňákovo kúzlo so sedačkami a mach na slnku: Ako minister zavádzal o Kukurici.

Mach na slnku stratí farbu a nebude rásť, kritizuje architekt stenu za 150-tisíc eur.

Minister obrany Robert Kaliňák zverejnil dlhé, viac ako osemminútové video, ktorým reagoval na kritiku drahej rekonštrukcie múru okolo areálu ministerstva obrany, kde modernizujú aj budovu známu pod ľudovým označením Kukurica. Okrem nákladov na opravu múru sa snažil vysvetliť aj ceny niektorých položiek z rekonštrukcie tejto ikonickej stavby, ktorá v minulosti slúžila ako vojenský internát a po novom sa má stať sídlom ministerstva.

Šéf rezortu obrany napríklad spochybňoval tvrdenia o predraženej sedačke, na ktorej vo videu sedel. Porovnával, že táto sedačka stála „iba“ 1200 eur, a nie 10-tisíc eur, ako uvádzali médiá či politici. Minister však v tomto prípade zavádza.

Nešlo totiž o tú istú sedačku, na ktorú v minulosti poukázali kritici nákladnej rekonštrukcie Kukurice. Kaliňák totiž sedel na sedačke, ktorá je umiestnená v exteriéri na 25. poschodí – no a tá mala aj podľa súťažných podkladov skutočne stáť približne 1200 eur.

Terčom kritiky pre vysokú cenu ale bola úplne iná sedačka, ktorá v skutočnosti bude v inej časti budovy a naozaj stojí približne 14-tisíc eur. Táto luxusnejšia sedačka má byť umiestnená v interiéri na ministerskom poschodí a poschodí s rokovacími miestnosťami, teda o dve resp. tri poschodia nižšie. No a sedačiek tohto typu tam má byť viacero.

Z informácií, ktoré zverejnila Bytová agentúra rezortu ministerstva obrany (BARMO) na webovej stránke Úradu pre verejné obstarávanie je zrejmé, že sedačky mal dodávateľ Drevona Interiors zabezpečiť priamo od výrobcu Doimo Salotti. Neboli teda nahradené lacnejšou alternatívou.

Práve cenník tohto výrobcu odhaľuje, že tieto luxusnejšie sedačky predáva po približne 14-tisíc eur. Koľko si za sedačku vypýtal dodávateľ, teda Drevona Interiors, od bytovej agentúry BARMO, nie je jasné. Zverejnená zmluva totiž položkový rozpočet neobsahuje. Z jej prílohy neukázali 16 strán, na ktorých boli jednotlivé položky nacenené. Pri predchádzajúcich zmluvách pritom agentúra BARMO takýto položkový rozpočet zverejňovala.

Exteriérové sedačky na 25. poschodí Kukurice – ide o úplne iné sedačky ako budú na 22. a 23. poschodíZdroj: FB Robert Kaliňák

Exteriérová sedačka značky Nardi, ktorú obstarali do Kukurice na vonkajšie 25. podlažieZdroj: BARMO

Talianska sedačka aká má byť aj v Kukurici, pod ňou výňatok z cenníka výrobcu – označená cena za najvyššiu triedu akú požaduje projektant.Zdroj: Aktuality.sk

Odborníčka: Mach na slnku nebude rásť

Minister Kaliňák vo videu hovoril aj o machovej stene v Kukurici za viac než 150-tisíc eur. Poukazoval na to, že to nie je obrázok, ktorý by visel v jeho kancelárii, ale je „odvetranou fasádou a jej úlohou je v horúčavách chrániť technologické srdce Kukurice.” Argumentoval, že stena je výsledkom kvalitnej prípravy architektov.

X X X

Albánska polícia zasiahla proti demonštrantom vodnými delami a slzotvorným plynom. 

Protest proti luxusnému rezortu Ivanky Trumpovej v chránenom Zverneci prerástol do násilných stretov v Tirane. Polícia hlási zranených aj použitie sily.

Albánska polícia použila vo štvrtok pred parlamentom vodné delá a slzotvorný plyn na rozohnanie protivládnych demonštrantov, ktorí hádzali na policajtov a poslancov rôzne predmety vrátane vajec a múky. Pri zrážkach utrpeli zranenia traja policajti a jeden protestujúci, uviedli miestne médiá. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Od mája prebiehajú v hlavnom meste Tirana protesty proti výstavbe luxusného hotela Trumpovej dcéry Ivanky a jej manžela Jareda Kushnera v chránenej oblasti obce Zvernec na juhozápadnom pobreží Albánska. Protest proti luxusnému rezortu sa však rozšíril aj na ďalšie projekty plánované pozdĺž pobrežia.

Protesty pred parlamentom

Demonštranti sa zhromaždili vo štvrtok ráno pred budovou parlamentu pred začiatkom parlamentnej schôdze. Keď vstupovali poslanci do budovy, demonštranti na nich začali hádzať vajcia a múku. Niektorí z nich hádzali vajcia aj na policajtov, ktorí použili následne na rozohnanie davu vodné delá a slzotvorný plyn.

„Krásny protest občianstva, vlastenectva a čestnosti teraz ustúpil starému filmu plnému konfliktov, sporov a násilia,“ napísal premiér Edi Rama v príspevku na platforme X.

Plány na nový hotel

Plán na výstavu hotela po prvýkrát predstavili v roku 2024. Najnovšie protesty sa však začali po tom, čo sa na pláži ostrova objavili koncom mája oplotenia z ostnatého drôtu a buldozéry.

Okrem nesúhlasu s týmto projektom, vyjadrujú podľa právničky Ireny Duleovávyovej demonštranti aj nesúhlas so zákonom o chránených územiach z februára 2024, ktorý by spolu s legislatívou o strategických investíciách mohol výstavbu umožniť. Protestujúci obviňujú vládu z korupcie, a taktiež požadujú odstúpenie premiéra z dôvodu nedostatočnej transparentnosti tohto projektu.

Ďalší protest je naplánovaný na sobotu 4. júla.

X XX

Náraz lietadla do mrakodrapu v Pekingu bol pravdepodobne pokus o samchické problémy 

Pilot malého lietadla, ktoré minulý týždeň v piatok narazilo do pekinského mrakodrapu CITIC Tower, konal z osobných dôvodov a trpel vážnymi psychickými problémami. Vo štvrtok to oficiálne potvrdili čínske úrady s tým, že v denníku 66-ročného muža sa našlo viacero zmienok o samovražde.

Pilot malého lietadla, ktoré minulý týždeň v piatok narazilo do mrakodrapu CITIC Tower v pekinskej štvrti Čchao-jang, mal psychické problémy a vo svojom denníku písal o samovražde, uviedli vo štvrtok čínski predstavitelia. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.

• Pilot malého lietadla trpel dlhodobou nespavosťou, úzkosťou a samovražednými myšlienkami.
• Pred haváriou sa lietadlo odklonilo z určenej oblasti a prerušilo kontakt s letiskom.
• V Číne musia byť všetky lety vopred schválené a lety nad mestami sú zakázané.
• Po nehode úrady cenzurovali videá na sociálnych sieťach a pozastavili lety ľahkých lietadiel.

V denníku našli zmienky o samovražde

Táto nehoda vyvolala otázky o bezpečnosti leteckej dopravy v Pekingu, kde sa mrakodrap CITIC nachádza približne sedem kilometrov od vládneho komplexu Čung-nan-chaj, v ktorom sídlia najvyšší čínski predstavitelia.

Šesťdesiatšesťročný pilot, ktorého priezvisko bolo podľa úradov Liou, bol rozvedený, žil sám v Pekingu a „dlho trpel nespavosťou a úzkosťou, a v jeho denníku bolo niekoľko zmienok o ukončení svojho života,“ uviedlo vo vyhlásení vedenie pekinskej mestskej časti Čchao-jang.

„Toto bol incident ohrozujúci verejnú bezpečnosť spôsobený osobnými dôvodmi,“ konštatovalo.

Odklon z kurzu

V deň nehody pilot podľa úradov vzlietol z letiska v obvode hlavného mesta Pching-ku a absolvoval lety s dozorom, aj samostatné lety. Počas posledného sa však pred nehodou „odklonil od určenej oblasti a stratil kontakt s letiskom“.

Liou pracoval na voľnej nohe. V roku 2021 získal licenciu športového a v 2024 zase súkromného pilota. V deň nehody pilotoval dvojmiestne ľahké vrtuľové lietadlo.

Prísne letové predpisy a okamžitá cenzúra na sociálnych sieťach

Na základe čínskych predpisov je nutné vopred schváliť všetky lety vrátane tých, ktoré neprevádzkujú letecké spoločnosti. Prevádzkovatelia musia predložiť podrobné letové plány kontrolným orgánom najneskôr do 15.00 h miestneho času deň pred odletom. Nad mestskými oblasťami je podľa čínskych zákonov o civilnom letectve vo všeobecnosti zakázané lietať.

Videá z havárie pri mrakodrape CITIC Tower sa vo veľkom šírili na sociálnych sieťach, no neskôr boli odstránené z čínskeho internetu. Úrady totiž začali vyšetrovať incident, ktorý mnohí odborníci považujú za vážne narušenie bezpečnosti, informuje stanica BBC. Dodala, že po nehode najmenej tri letecké spoločnosti poskytujúce služby v oblasti všeobecného letectva dostali pokyn pozastaviť prevádzku ľahkých lietadiel.

X XX