Ing. Paroubek: Marek Eben: reprezentant upadající pražské kavárny. Na zahájení Karlovarského filmového festivalu, který se stává setkáním rádobycelebrit se skutečnými celebritami a lidí, kteří spolu mluví, vystoupil v úvodním ceremoniálu jako moderátor Marek Eben. Léta mně nevadí ani zjevná jeho libovost, ani nepříliš zakrývaná jednoznačnost jeho politických názorů. Ale tentokrát už to přehnal.

Pokud se vyjádřil, že „je těžké pozvat všechny, které chcete“, to je jistě věta, se kterou můžeme všichni souhlasit. Všichni, kdo jsme sezvávali  nějakou společenskou akci, tak jsme někdy na někoho zapomněli. Ale Marek Eben pokračoval dál již ne tak mírumilovně: „Ale ještě těžší je pozvat ty, které nechcete, ale musíte je pozvat z nějakého důvodu!“. M. Eben se tak stylizoval do role spoluorganizátora a zároveň hlavního cenzora festivalu. Všichni v sále pochopili, že tato neohrabaná metafora míří na toho času veřejného nepřítele číslo 1 (tedy hned po Filipu Turkovi), ze strany Motoristů, Otu Klempíře.

1. Klempíř je ministr kultury a protože ministerstvo kultury přispívá každoročně nemalou  dotací, aby byl vůbec zajištěn chod festivalu, je slušné pozvat šéfa tohoto rezortu. Koneckonců ale ministerstvo  nehospodaří se svými penězi, ale s penězi nás všech, včetně velké části národa, kterou představují v očích pražské kavárny tak řečení dezoláti.

Za tuto druhou větu svého úvodního vystoupení  byl zahrnut M. Eben mohutným potleskem přecházejícím do ovací.

Po akci jistě následovala recepce, kde se naléval koňak z konví a přítomní šlapali až po zadek v kaviáru. Samozřejmě, že úmyslně přeháním a omlouvám se za tuto nehezkou metaforu. Ale ti, kdo se účastnili těchto žracích orgií, by si měli být vědomi toho, že bez příspěvku státu a vlastně tedy tzv. dezolátů, kterými většina  přítomných na zahajovacím ceremoniálu tak pohrdá, by si do nosu dávat nemohli. Vrcholem všeho ovšem bylo, když se M. Eben ve svém úvodním slově ještě zmínil, směrem k těm, které nechcete pozvat, že „doufáte, že nepřijdou“. A to už podle videí, které byly nahrávány a dávány následně na sociální sítě, přecházeli někteří přítomní přímo do orgastického stavu. Ten se projevoval výskáním dam a halasením pánů.

Česká společnosti je pochopitelně hluboce rozdělena. Ale útočit na nepřítomného ministra, toho času sice nepřítele pražské kavárny číslo 1, není hezké, ani vkusné.

Neměl jsem o M. Ebenovi dosud valné mínění, ale teď je v mých očích už jen trapný libový tlachal.

Ing. Jiří Paroubek, expremiér ČR, server vasevec.cz

X XX

V Turecku  před NATO  zavřeli stovky lidí?

Pořád nevíme, proč byla zadržena. Turecko před summitem NATO zatýká stovky lidí. Úřady v Ankaře zatýkají opoziční politiky, novináře i ekologické aktivisty. Ilustrační obrázek.

Turecké úřady pozatýkaly přes 100 lidí, kteří se zúčastnili demonstrace proti summitu Severoatlantické aliance. Ten se koná v úterý a ve středu v Ankaře. S odvoláním na komunistickou stranu Turecka (TKP), která demonstraci zorganizovala, to uvedla agentura Reuters. Demonstrace se konaly také v Istanbulu. Agentura AFP už předtím napsala, že v Ankaře pokračují úřady v zatýkání opozičních politiků, novinářů nebo ekologických aktivistů.

V turecké metropoli se prakticky uzavřely hlavní dopravní tepny a řadu míst kontroluje policie, čímž v Ankaře ochromila dopravu. Vlny zatýkání trvají v Turecku už dva týdny, důvodem jsou podle některých obavy z protestů v době summitu. Zároveň úřady v turecké metropoli zpřísňují kontroly a zakázaly demonstrace, uvedla agentura AP.

TKP svolala demonstrace na náměstí Kizilay v centru Ankary, kde policie v neděli podle TKP pozatýkala více než 100 jejích členů. Na pořízených záběrech z protestu je vidět protestující, kteří skandovali hesla typu „NATO, jsi vrah, vypadni z naší země“. Policie proti nim použila slzný plyn, uvedla AP.

Zadrželi i novinářky

V Istanbulu pak zorganizovala TKP další protest, který začal na Taksimském náměstí. V istanbulské čtvrti Kadıköy se konaly další dvě demonstrace, které pořádaly levicové skupiny. K potyčkám s policií v Istanbulu podle AP ale nedošlo.

Agentura AFP informovala, že ve vazbě skončily novinářky Buse Sötüglüová a Ceren Erdogduová. Ty pracují v zahraničních redakcích serveru T24 a televize Odav TV. Zadrženy byly každá ve svém bytě. „Pořád nevíme, proč byla zadržena. Ale myslíme si, že to má co do činění se summitem NATO,“ řekl právník Sötüglüové Erman Ozturk.

Podle Ozturka se odehrály v posledních týdnech před úterním summitem podobné zásahy v několika tureckých provinciích, od Antalye na jihu až po Konyu v centrální části země. „Jak se zdá, cílem je zastrašit demokraty, levici a tisk,“ dodal.

Ankara otevřela VIP letiště

Šéfredaktora magazínu Kaos GL Yildiz Tar zadržela policie 23. června, aniž úřady sdělily důvod, informovala nezisková organizace na obranu lidských práv MLSA. Magazín cílí na komunitu LGBTQ+. Dnes úřady pozatýkaly desítky dalších lidí, opět bez udání důvodu, napsal deník Cumhuriyet.

Mnoha tureckým médiím a novinářům, z nichž někteří se summitů NATO účastní pravidelně, jako například Buse Sötüglüová, na úterní summit v Ankaře odepřeli akreditace.

Turecké úřady podle opozice zatkly před summitem i právníky či ekologické aktivisty, protože se obávají, že by mohli v době konání summitu pořádat protesty. Některá turecká média také na konci června informovala, že místní úřady se na summit připravují i neformálními opatřeními. Například taxikáři, kteří působí u letiště, blízko míst, kde se budou konat akce summitu, či u hotelů, kde se ubytují delegace, byli vyzváni, aby nosili šedé kalhoty a bílé košile, udržovali svá vozidla čistá, vítali zahraniční návštěvníky s úsměvem a nabízeli jim turecký med, kolínskou a vychlazené nápoje.

Turecká vláda také kvůli summitu NATO otevřela v polovině června u Ankary nové letiště, které vzniklo úpravou vojenské letecké základny a má sloužit účastníkům vrcholné schůzky. I po ní by mělo fungovat pouze jako VIP letiště. Deník Cumhuriyet rovněž napsal, že fasády domů podél trasy z nového letiště byly před summitem renovovány. Ceskajustice.cz

X X X

Obří zátah proti obchodu s lidmi: zatčeno je přes 1 000 lidí, podílelo se i Česko

Na zátahu Interpolu se podílelo celkem 59 zemí včetně Česka. Ilustrační obrázek.

Při globálním policejním zátahu proti obchodování s lidmi policisté zatkli přes 1 000 osob a identifikovali přes 2000 obětí. Informoval o tom Interpol, který akci uskutečněnou v červnu na pěti kontinentech koordinoval. Podílelo se na ní 59 zemí, včetně Česka.

Policejní akce s názvem Operation Global Chain probíhala od 8. do 12. června. Spojila orgány činné v trestním řízení ze států Afriky, Severní a Jižní Ameriky, Asie a Evropy. Jejím cílem bylo rozbít sítě obchodníků s lidmi zapojenými do sexuálního vykořisťování, nucených prací, kriminality a nuceného žebrání.

Celkem bylo podle Interpolu při mezinárodním zátahu zatčeno 1024 osob a identifikováno 2070 obětí.

Oběti ze 45 států světa

„Obchodování s lidmi zůstává jednou z nejziskovějších a nejrozšířenějších forem organizovaného zločinu na světě, která generuje stovky miliard v nelegálních příjmech ročně,“ citoval v prohlášení Interpol svého šéfa Valdecyho Urquizu. Reakce policejních orgánů musí být podle něj globální, koordinovaná a neúnavná.

Během operace prováděli policisté, pohraničníci a specializované jednotky proti obchodování s lidmi kontroly na hraničních přechodech, letištích a dalších dopravních uzlech. Procházeli i místa identifikovaná jako centra obchodování s lidmi.

Ačkoliv oběti pocházely z 45 zemí napříč světadíly, většina byla z Argentiny, Kolumbie, Venezuely a také z Moldavska a Nepálu. Mnohé z nich byly přes hranice přepravovány poté, co byly oklamány, donuceny nebo se staly terčem obchodníků s lidmi kvůli své zranitelné situaci, dodal Interpol., ceskajustice.cz

X XX

NOVÝ PEMIÉR  DĚLA  V  MAĎARSKU  POŘÁDEK?

Demokracie podle premiéra Magyara

Maďarský premiér Péter Magyar chce zkrátit funkční období legálně zvoleného prezidenta Tamáse Sulyoka novelou ústavy. Razii proti stoupencům Viktora Orbána oznámil bezprostředně po vítězství ve volbách a nyní přechází od slov k činům. Nyní na sociálních sítích představil dvanáctibodový plán. Klíčovým ustanovením je čistka v nejvyšší státní funkci.

Zahájení procesu odvolání prezidenta Sulyoka z funkce prostřednictvím ústavních změn oznámil Magyar na konci června a dodal, že Maďarsko bude mít nového prezidenta do 20. srpna letošního roku.  Pro připomenutí uveďme, že strana Tisza premiéra Magyara má v maďarském parlamentu ústavní většinu – 141 ze 199 poslanců.

Premiér opakovaně vyzval k rezignaci prezidenta Sulyoka a mimo jiné i předsedů Ústavního soudu a Nejvyššího soudu Maďarska a označil je za „Orbánovy loutky“. Magyar dokonce vydal ultimátum! Lhůta pro dobrovolné rezignace vypršela 31. května. Prezident odmítl Magyarovy požadavky a varoval, že pokusy o jeho odvolání ohrožují právní stát a ústavní pořádek Maďarska.

Sulyokovo funkční období  trvá do března 2029. Podle maďarské ústavy může být prezident odvolán z funkce, pokud nedodržuje ústavu, úmyslně poruší práva spojená s úřadem nebo se dopustí běžného trestného činu.

Magyar a jeho ministři ale od samého začátku projevovali vůči hlavě státu neuctivý, ba až skandální postoj. Připomeňme si, že 13. května, během slavnostního složení přísahy, se noví ministři  odmítli s prezidentem vyfotografovat. Pózovali pouze s předsedou nové vlády a svým vůdcem Magyarem.

X XX

Ako upokojiť Trumpa? Lídri NATO prinášajú do Turecka gigantický biznis plán a obrovské miliardy

Americký prezident Donald Trump vo Washingtone, D.C., USA, 26. júna 2026.Zdroj: Reuters/Evan Vucci

Pred samitom NATO v Ankare nasadilo Turecko desaťtisíce policajtov a zakázalo protesty. Lídri zatiaľ pripravujú miliardové zbrojné kontrakty pre Ukrajinu.

Desaťtisíce nasadených policajtov, zrušené verejné zhromaždenia a stovky zatknutých aktivistov. Len pár hodín pred začiatkom ostro sledovaného dvojdňového samitu lídrov Severoatlantickej aliancie sa hlavné mesto Turecka dramaticky mení.

Samit v Ankare mal byť pôvodne ukážkou aliančnej jednoty. Namiesto toho tam na seba narazí nevyspytateľnosť amerického prezidenta Donalda Trumpa, mocenské ambície tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana a, prekvapivo, aj bizarný osobný konflikt vnútri českej vládnej koalície.

Obrana proti Trumpovi

Pokiaľ má Aliancia momentálne jeden hlavný cieľ, je to snaha upokojiť Donalda Trumpa. Americký prezident, ktorý sa do úradu vrátil minulý rok, totiž neustále stupňuje svoju rétoriku. Spochybňuje článok 5 o kolektívnej obrane, sťahuje americké vojenské kapacity z Európy a otvorene kritizuje spojencov za nedostatočnú podporu americkej vojny v Iráne.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte preto do Ankary prichádza vyzbrojený dátami. Tie napríklad ukazujú, že európski spojenci a Kanada napumpovali minulý rok do obrany o 139 miliárd dolárov viac ako v roku 2024.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte (vľavo) a americký prezident Donald Trump (vpravo) hovoria s médiami počas samitu hláv štátov a vlád NATO v Haagu.Zdroj: reuters

Lídri sa tiež chcú pochváliť, že sú na dobrej ceste k splneniu nového cieľa – vynakladať na obranu 3,5 percenta HDP do roku 2035. Krajiny, ktoré Trump v minulosti najviac kritizoval za zaostávanie, ako napríklad Nemecko pod vedením kancelára Friedricha Merza či Španielsko, zaznamenali masívny nárast vojenských rozpočtov.

Táto Trumpova protialiančná rétorika si však už vyberá svoju daň aj na jeho domácej pôde. Prieskumy NATO najnovšie ukazujú, že iba 43 percent dospelých Američanov dnes verí, že by im európski spojenci v prípade útoku prišli na pomoc. Ide o najnižšie číslo v celej 32-člennej Aliancii.

Ešte znepokojujúcejší je rast sympatií k aliančným rivalom – až 17 percent obyvateľov členských štátov NATO dnes vníma pozitívne Rusko a 22 percent Čínu, čo je priamy dôsledok prehlbujúcej sa polarizácie a dezinformačných kampaní.

Európa zatvára oči pred tureckými čistkami

Pre samit je pomerne paradoxná jeho hostiteľská krajina. Turecko totiž drží v rebríčku slobody tlače až 163. miesto a v počte väznených novinárov mu v okolí konkurujú len Rusko a Azerbajdžan. Prípravy na samit túto nelichotivú štatistiku len zvýraznili.

Turecké úrady v rámci údajných bezpečnostných opatrení zadržali viac ako 225 ľudí, vrátane akademikov a novinárov. Zadržali dokonca aj 79-ročného environmentálneho aktivistu, a to pod zámienkou väzieb na teroristické skupiny. Plošne tiež zakázali protesty a zhromaždenia v hlavnom meste. Bez udania dôvodu navyše odmietli udeliť akreditácie desiatkam nezávislých novinárov, z ktorých mnohí pracujú pre médiá kritické voči Erdoganovi.

Policajti kráčajú pred demonštrantmi s transparentmi a vlajkami počas protestu pred samitom lídrov NATO, v Istanbule v Turecku 5. júla 2026.Zdroj: REUTERS/Dilara Senkaya

Hoci mimovládne organizácie ako Human Rights Watch (HRW) a Medzinárodný tlačový inštitút (IPI) vyzývajú NATO, aby prevzalo zodpovednosť za vlastné demokratické štandardy, reakcia Aliancie je zatiaľ vlažná. Dôvod je jasný: Európa Turecko zúfalo potrebuje.

V čase, keď USA pod Trumpovým vedením presúvajú svoje priority a sťahujú z Európy kritickú techniku, sa turecká armáda – druhá najväčšia v NATO – a jej masívny zbrojársky priemysel stávajú nenahraditeľnými. Turecko, ktoré je dnes 11. najväčším exportérom zbraní na svete, dokáže rýchlo a vo veľkom dodávať to, čo Európa potrebuje – od bojom preverených dronov Baykar až po vojenské lode a prototypy balistických rakiet. Európski lídri sú tak sčasti donútení prehliadať turecké prešľapy v oblasti ľudských práv či priateľské vzťahy Ankary s Moskvou a Pekingom.

Generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho víta prezident Agentúry pre obranný priemysel Haluk Gorgun pred 36. summitom hláv štátov a vlád NATO v Ankare, v Turecku 6. júla 2026.Zdroj: Osmancan Gurdogan/Pool via REUTERS

Ukrajina, zbrane a ústupky v Iráne

Na samite sa očakáva podpis obrovských zbrojných kontraktov v hodnote desiatok miliárd eur. Tie majú oživiť európsku hromadnú produkciu zbraní a zároveň ponúknuť lukratívne zákazky americkému priemyslu – čo je ďalší taktický krok na upokojenie Donalda Trumpa.

Medzi kľúčové body pripravovanej deklarácie patrí v prvom rade podpora Ukrajiny. Spojenci bez účasti USA majú Kyjevu prisľúbiť vojenskú pomoc vo výške 70 miliárd eur na tento rok a minimálne rovnakú sumu na rok 2027. Hoci Kyjev opäť nedostane prísľub vstupu do NATO, mal by získať prestížny štatút prispievateľa k bezpečnosti Aliancie, nielen jej prijímateľa.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Antonio Costa, 24. februára 2026.Zdroj: REUTERS/Valentyn Ogirenko

Európa sa tiež má zaviazať k masívnym investíciám do systémov protivzdušnej obrany a rakiet dlhého doletu. Nejde to však ľahko, keďže USA sa naďalej zdráhajú poskytnúť napríklad Nemecku strely Tomahawk z obavy pred eskaláciou s Moskvou.

Na zmiernenie napätia okolo americkej vojny v Iráne chcú navyše lídri do deklarácie zakomponovať aj výzvu na zachovanie slobody plavby v Hormuzskom prielive a jasné varovanie pred iránskym jadrovým programom.

Osobná pomsta na úkor diplomacie

Kým najväčší hráči riešia globálnu bezpečnosť, Česká republika na samit prináša politické divadlo, ktoré už stihlo upútať pozornosť aj v zahraničí. Namiesto jednotnej reprezentácie krajiny sa účasť Česka zvrhla na kompetenčný a osobný spor medzi prezidentom Petrom Pavlom a vládou premiéra Andreja Babiša.

Tento konflikt, ktorý musel narýchlo „žehliť“ až Ústavný súd svojím predbežným opatrením, však nie je odrazom rozdielnych strategických vízií. Podľa analytikov ide o ukážkovú politickú pomstu. Spor poháňa vicepremiér a šéf koaličnej strany Motoristé sobě Petr Macinka, ktorý sa prezidentovi mstí za to, že pre ústavné výhrady odmietol vymenovať kontroverzného Filipa Turka za ministra. Zahraničná politika štátu sa tak stala rukojemníkom urazeného ega.

Pavel už predtým uviedol, že podľa všetkých protokolárnych pravidiel by mal byť v roli vedúceho delegácie prezident. Babišova vláda argumentuje, že na samite sa bude riešiť neplnenie obranných záväzkov, za čo nesie zodpovednosť kabinet, a preto by mal delegáciu viesť premiér. Pavel, bývalý vysoký predstaviteľ NATO, navrhol kompromisné rozdelenie agendy, na to však vláda ani nereagovala.

Napríklad na Slovensku je zaužívaným pravidlom, že na samity NATO chodí prezident a premiér nás zase zastupuje na samitoch EÚ. No podobný kompetenčný spor v minulosti zvádzal aj vtedajší poľský prezident Lech Kaczynski s vtedajším premiérom.

Čo na samite sledovať

Oficiálnym cieľom spojencov v otázke financovania obrany je predovšetkým demonštrovať masívny nárast rozpočtov o 139 miliárd dolárov, ktorým chcú ukázať, že Európa berie svoju bezpečnosť vážne. Realita a hlavná hrozba sa však ukrývajú v nevyspytateľnej povahe Donalda Trumpa – akékoľvek racionálne dáta a tabuľky môžu v sekunde zatieniť jeho zmeny nálad či príspevky na sociálnych sieťach.

Podobný stret očakávaní s realitou sa črtá aj pri téme Ukrajiny. Zatiaľ čo lídri majú na stole schválenie finančného balíka vo výške 70 miliárd eur ročne, v pozadí je hneď niekoľko problémov. Medzi nimi je nielen klesajúca podpora Kyjeva zo strany americkej verejnosti, ale aj tiché posilňovanie sympatií k Rusku naprieč niektorými členskými štátmi NATO.

Samostatnou kapitolou je spolupráca s hostiteľským Tureckom. Európa má úplne jasný a pragmatický zámer: čo najviac integrovať obrovský turecký zbrojný priemysel do vlastných bezpečnostných štruktúr a vykryť tak americké výpadky. Skutočnou daňou za túto dohodu je však to, že Aliancia prižmuruje oči nad masívnym porušovaním ľudských práv a bezprecedentným zatýkaním novinárov či aktivistov, ktoré sa momentálne odohráva priamo v uliciach Ankary.

Samit v Ankare otestuje nielen trpezlivosť európskych lídrov s autokratickými tendenciami ich hostiteľa, ale predovšetkým odolnosť samotnej Aliancie voči vnútornému rozkladu. Európa má pre Donalda Trumpa pripravený presvedčivý biznis plán, no či to bude stačiť ukážu až nasledujúce dva dni za zatvorenými dverami.

X X X

Odvážny jadrový signál Pekingu. Čína z ponorky otestovala raketu, svetoví susedia bijú na poplach 

Čína otestovala medzikontinentálnu balistickú raketu z jadrovej ponorky v Tichom oceáne. Krajiny regiónu varujú pred rastúcim napätím a ohrozením stability.

• Čínska jadrová ponorka úspešne otestovala medzikontinentálnu balistickú raketu v Pacifiku.
• Raketa s cvičnou hlavicou presne zasiahla vopred určenú morskú oblast Tichého oceánu.
• Peking niekoľko hodín vopred upozornil regionálne štáty na plánovaný raketový test.

Čína v pondelok informovala, že v Tichom oceáne prostredníctvom jednej zo svojich ponoriek otestovala medzikontinentálnu balistickú raketu schopnú niesť jadrovú hlavicu. Informovali o tom agentúry AFP a AP s odvolaním na čínske štátne médiá, píše TASR.

„6. júla o 12.01 h (6.01 h SELČ) strategická jadrová ponorka námorníctva Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády úspešne odpálila strategickú raketu s cvičnou simulačnou hlavicou do vôd Tichého oceánu, ktorá presne dopadla do určenej morskej oblasti,“ uviedla hovorkyňa Wang Süe-meng vo vyhlásení.

Krajiny vyjadrujú obavy

Podľa AFP Čína o konaní testu niekoľko hodín vopred informovala štáty v regióne vrátane Papy Novej Guiney, Japonska, Austrálie a Nového Zélandu.

Viaceré krajiny po vyhlásení o vykonaní testu vyjadrili svoje obavy. Japonsko vyzvalo Čínu, aby „prehodnotila“ odpaľovanie rakiet a testy vykonávala spôsobom, ktoré nebudú predstavovať hrozbu pre Japonsko. V podobnom duchu sa vyjadril aj Nový Zéland. Uviedol, že Tichý oceán je oceánom mieru a že „čínsky test nie je v súlade s regionálnou stabilitou“. Podľa Austrálie môže test destabilizovať južné Tichomorie.

Test v kontexte novej aliancie

Čína sa rozhodla test vykonať krátko po tom, čo Austrália a Fidži oznámili obrannú dohodu s názvom Oceán mieru. Kľúčovým prvkom novej aliancie je záväzok vzájomnej obrany, na základe ktorého by bola každá zo spojeneckých krajín povinná zasiahnuť v prípade, že by niektorý z členov bol vojenský napadnutý. Podpredseda austrálskej vlády Richard Marles si však nemyslí, že čínsky test je reakciou na dohodu medzi Austráliou a Fidži.

Čína medzikontinentálnu raketu otestovala aj v roku 2024. Viacero regionálnych štátov to vtedy kritizovalo.

X XX

Mazurekove nadávky môžu pripraviť európsku krajnú pravicu o peniaze

Milan Mazurek na zasadnutí plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu – vyhlásenie KomisieZdroj: reuters.

Financie aj existencia strany, ktorej súčasťou je hnutie Republika, môže byť v ohrození.

Milan Mazurek a Milan Uhrík z krajne pravicovej Republiky zavarili svojim európskym kolegom. Aj pre ich vyjadrenia môže zaniknúť euroskeptická strana Európa suverénnych národov (ESN), ktorej je Republika členom. Pokiaľ sa tak stane, okrem iného prídu aj o peniaze.

Osud strany teraz majú v rukách europoslanci. Práve oni rozhodnú, či sa celý proces začne. Hlasovať o tom budú v utorok 7. júla.

Podkladom pre rozhodovanie europoslancov je takmer 300-stranová správa Úradu pre európske politické strany a európske politické nadácie. Inštitúcia v nej naznačuje, že jednotliví členovia ESN nedodržiavajú hodnoty EÚ. Jedným z dôkazov sú aj výroky Milana Uhríka a Milana Mazureka. Okrem Republiky sú členmi krajne pravicovej ESN aj nemecká AfD, poľská Konfederácia či česká vládna SPD.

Milan Uhrík a Milan MazurekZdroj: TASR/Aktuality.sk

Na to, aby sa návrhom na prešetrenie ESN zaoberal europarlament, ho muselo podpísať najmenej 180 zástupcov. Našlo sa ich 200. Ďalším krokom je hlasovanie.

Na spustenie celého procesu musí návrh podporiť nadpolovičná väčšina prítomných europoslancov. Ak sa tak stane, úrad sa detailne pozrie na to, či nedochádza k porušovaniu hodnôt, na ktorých Únia stojí. Pokiaľ zistí, že sa tak deje, môže dôjsť až k zrušeniu oficiálnej registrácie európskej strany a odstrihnutiu od európskeho financovania. Za rok 2026 má ESN dostať zo spoločných peňazí zhruba 2 milióny eur.

Screenshoty aj súdne rozhodnutia

Samotná frakcia ESN má v europarlamente len 25 zo 720 poslancov. Sama tak nemá šancu návrh zablokovať. Proti nápadu sa teoreticky môžu postaviť ešte Patrioti pre Európu s 84 zástupcami, Európski konzervatívci a reformisti so 78 poslancami, ktorí však AfD v minulosti vylúčili, a niektorí nezaradení, ktorých je celkovo 32.

Pokiaľ sa na podpore návrhu dohodnú najväčšie frakcie, teda európski ľudovci (188) a socialisti (136) a pridali by sa k nim Zelení (53) a progresívci v Obnovme Európu (77), návrh schvália. Je to však otázne, keďže ho podpísalo len 200 europoslancov.

X X X

X XX

Odvážny jadrový signál Pekingu. Čína z ponorky otestovala raketu, svetoví susedia bijú na poplach

1fotka v galérii

Čínska jadrová ponorka.Zdroj: reuters

TASR

Aktuality.sk

Uložiť článok

Čína otestovala medzikontinentálnu balistickú raketu z jadrovej ponorky v Tichom oceáne. Krajiny regiónu varujú pred rastúcim napätím a ohrozením stability.

• Čínska jadrová ponorka úspešne otestovala medzikontinentálnu balistickú raketu v Pacifiku.
• Raketa s cvičnou hlavicou presne zasiahla vopred určenú morskú oblast Tichého oceánu.
• Peking niekoľko hodín vopred upozornil regionálne štáty na plánovaný raketový test.

Čína v pondelok informovala, že v Tichom oceáne prostredníctvom jednej zo svojich ponoriek otestovala medzikontinentálnu balistickú raketu schopnú niesť jadrovú hlavicu. Informovali o tom agentúry AFP a AP s odvolaním na čínske štátne médiá, píše TASR.

„6. júla o 12.01 h (6.01 h SELČ) strategická jadrová ponorka námorníctva Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády úspešne odpálila strategickú raketu s cvičnou simulačnou hlavicou do vôd Tichého oceánu, ktorá presne dopadla do určenej morskej oblasti,“ uviedla hovorkyňa Wang Süe-meng vo vyhlásení.

Krajiny vyjadrujú obavy

Podľa AFP Čína o konaní testu niekoľko hodín vopred informovala štáty v regióne vrátane Papy Novej Guiney, Japonska, Austrálie a Nového Zélandu.

Viaceré krajiny po vyhlásení o vykonaní testu vyjadrili svoje obavy. Japonsko vyzvalo Čínu, aby „prehodnotila“ odpaľovanie rakiet a testy vykonávala spôsobom, ktoré nebudú predstavovať hrozbu pre Japonsko. V podobnom duchu sa vyjadril aj Nový Zéland. Uviedol, že Tichý oceán je oceánom mieru a že „čínsky test nie je v súlade s regionálnou stabilitou“. Podľa Austrálie môže test destabilizovať južné Tichomorie.

Test v kontexte novej aliancie

Čína sa rozhodla test vykonať krátko po tom, čo Austrália a Fidži oznámili obrannú dohodu s názvom Oceán mieru. Kľúčovým prvkom novej aliancie je záväzok vzájomnej obrany, na základe ktorého by bola každá zo spojeneckých krajín povinná zasiahnuť v prípade, že by niektorý z členov bol vojenský napadnutý. Podpredseda austrálskej vlády Richard Marles si však nemyslí, že čínsky test je reakciou na dohodu medzi Austráliou a Fidži.

Čína medzikontinentálnu raketu otestovala aj v roku 2024. Viacero regionálnych štátov to vtedy kritizovalo.

X X X

X X X

X X X

Koniec vzájomných vzťahov? Francúzsko evakuovalo z Burkiny Faso všetkých diplomatov

1fotka v galérii

Francúzsko, ilustračné foto.Zdroj: ZUMA Press Wire via Reuters Connect

TASR

Aktuality.sk

Uložiť článok

K tomuto radikálnemu kroku došlo po tom, čo západoafrická krajina v júni jednostranne prerušila diplomatické styky s Parížom. Francúzsky personál opustil krajinu minulý týždeň, zatiaľ čo diplomati z Burkiny Faso dostali od francúzskych úradov lehotu na odchod do pondelkového večera.

Francúzsko stiahlo všetkých svojich diplomatických pracovníkov z Burkiny Faso, oznámilo v pondelok francúzske ministerstvo zahraničných vecí. K tomuto kroku došlo po tom, čo sa táto africká krajina v júni rozhodla prerušiť diplomatické vzťahy s Parížom. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

• Francúzsko stiahlo všetkých svojich diplomatov z Burkiny Faso späť domov.
• Burkina Faso v júni prerušila diplomatické vzťahy s Francúzskom.
• Burkina Faso obvinila Francúzsko z nerešpektovania suverenity a vnútorných záležitostí krajiny.

Ultimátum do pondelka

Všetci diplomati sa minulý týždeň vrátili z Burkiny Faso späť do Francúzska. Rezort objasnil, že diplomatickému personálu tejto africkej krajiny vo Francúzsku minulý týždeň oznámili, že majú čas na odchod do pondelka večera.

Burkina Faso bola až do 60. rokov 20. storočia francúzskou kolóniou. V júni sa rozhodla prerušiť diplomatické vzťahy s Francúzskom, pričom ako dôvod uviedla tamojšia vláda okrem iného údajné nedodržiavanie zásad vzájomného rešpektu a nezasahovania do vnútorných záležitostí zo strany Paríža.

Prudký rozpad spojenectva

Vzťahy medzi Burkinou Faso a Francúzskom sa prudko zhoršili po vojenskom prevrate v tejto africkej krajine v septembri 2022. Moci sa tam vtedy chopil kapitán Ibrahim Traoré.

Vojenská junta sa následne od Francúzska dištancovala a podobne ako Mali a Niger po tamojších prevratoch sa začala vojensky aj politicky orientovať na Rusko. Ouagadougou zrušil aj vojenskú dohodu z roku 1961 a Paríž svojho veľvyslanca po vojenskom prevrate z krajiny stiahol.

X XX

X X X

Správy/Svet

„Putin cíti tlak.“ Trump tvrdí, že koniec vojny na Ukrajine je bližšie, než si ľudia myslia

Riešenie vojny na Ukrajine sa približuje viac, než si ľudia uvedomujú, vyhlásil v pondelok americký prezident Donald Trump podľa agentúry Reuters. O konflikte bude hovoriť na rokovaniach na summite Severoatlantickej aliancie, ktorý sa bude konať tento týždeň v Ankare, dodal podľa agentúry Reuters.

ČTK, TASR

dnes 17:40

odoberaťzdieľať

Video

Moskve horí ropný klenot na Sibíri: najvýkonnejšia ruská rafinéria dostala presný zásah

Zdroj: Exilenova+ / Telegram

Trump novinárom v Oválnej pracovni Bieleho domu ďalej povedal, že mal „veľmi dobrý telefonát“ so svojím ruským partnerom Vladimirarom Putinom, ktorý podľa neho cíti, že je pod tlakom. „Rokujeme a uvidíme, či to dokážeme ukončiť,“ povedal Trump s odkazom na konflikt, ktorý pred viac ako štyrmi rokmi rozpútalo na Putinov príkaz Rusko vpádom do susednej krajiny.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok novinárom povedal, že sa Putin a Trump vo víkendovom telefonickom rozhovore dohodli, že sa znova porozprávajú „v blízkom čase“. To by mohlo podľa Reuters znamenať, že sa ich ďalší telefonát uskutoční už počas summitu NATO alebo krátko po ňom.

Trump sa chystá v stredu na summite stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, oznámil v nedeľu Reuters vysoko postavený americký predstaviteľ. Cieľom tohto stretnutia má byť podľa neho opäť vyvinúť tlak na ukončenie vojny. Trump po rozhovore so Zelenským pravdepodobne nadviaže kontakt s Putinom, dodal ten istý predstaviteľ.

Písali sme

Posiela Putin do parlamentu neschopného generála? Kadyrov a Prigožin ho preklínali ako babráka

Svet3

Mohlo by vás zaujímať:

REKLAMA

Peskov dnes na otázku v tomto zmysle potvrdil, že sa Trump s Putinom zhodli, že v blízkom čase zostanú v kontakte. Vyhlásil tiež, že Trump dlhodobo zaujíma ku konfliktu na Ukrajine „pomerne konzistentný postoj“.

„Všetky tie výmysly o tom, že vraj mení svoje názory ako veterná korouva, sú, samozrejme, nepravdivé. Je pevný v názoroch a má jasnú predstavu o tom, čo sa deje. Ale čo je najdôležitejšie, je otvorený počúvať informácie, ktoré mu oznamuje Putin,“ uviedol hovorca Kremľa.

USA sú podľa Moskvy menej naklonené urovnaniu vojny

Spojené štáty sa čoraz viac vzďaľujú od myšlienky urovnať rusko-ukrajinskú vojnu pomocou rokovaní a kompromisu. V pondelok to podľa agentúry TASS vyhlásil námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov. Vyjadril tiež presvedčenie, že konflikt viedol k rozpadu „euroatlantického modelu bezpečnosti“. Informuje o tom TASR.

Riabkov tvrdí, že európske členské štáty NATO a Kanada „zámerne a vytrvalo podnecujú ozbrojený konflikt tým, že zásobujú kyjevský režim zbraňami a poskytujú mu finančnú a politickú podporu“.

„Strana vojnových štváčov, ktorú zastupujú vládnuce kruhy vo Veľkej Británii, Nemecku a Francúzsku, ako aj vedenie EÚ a NATO, sa snaží získať na svoju stranu Američanov, ktorí – súdiac podľa ich rétoriky a nedávnych krokov – sa čoraz viac vzďaľujú od myšlienky vyriešiť ukrajinskú otázku prostredníctvom rokovaní a kompromisu,“ vyhlásil.

Rusko je podľa neho vystavené tlaku sankcií, ktorý sa nielen udržuje, ale dokonca sa zintenzívňuje. Podľa Riabkova tiež pokračujú snahy o vytlačenie Ruska z medzinárodných trhov vrátane energetických.

Ruskí predstavitelia sa ustavične odvolávajú na tzv. dohody z Anchorage, pokiaľ ide o úsilie ukončiť vojny na Ukrajine, ktorá sa už viac než štyri roky bráni ruskej invázii.

Na základni Anchorage na Aljaške sa v auguste minulého roka stretli americký prezident Donald Trump a ruský prezident Vladimir Putin a podľa Moskvy sa dohodli na na základných bodoch prípadnej mierovej dohody, predovšetkým však na stiahnutí Ukrajiny z Donbasu výmenou stiahnutie za zmrazenie frontových línií v ostatných oblastiach.

Šéf americkej diplomacie Marco Rubio nedávno poprel tvrdenie, že v Anchorage k nejakej dohode vôbec došlo. Keby sa tak bolo stalo, vojna by sa skončila, vyhlásil koncom júna. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov následne vyzval Rubia, aby vysvetlil svoje výroky a objasnil úlohu USA pri sprostredkovaní mierových rokovaní.

X X X

Posiela Putin do parlamentu neschopného generála? Kadyrov a Prigožin ho preklínali ako babráka

Bude sa Jevgenij Prigožin obracať v hrobe a zanadáva si Ramzan Kadyrov na jeseň tohto roku? V ruských parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnia v septembri, sa totiž chystá kandidovať aj generál vo výslužbe, ktorého obidvaja znenávideli. Alexandra Lapina obviňovali z trestuhodných zlyhaní počas vojny proti Ukrajine.

Alexandr Lapin si podáva ruku s Vladimirom Putinom. Archívna snímka generála so šéfom Kremľa je z mája 2018. Lapin bude kandidovať v parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnia v septembri tohto roku.

NATO sa učí bojovať po novom. Pozrite si, ako na Slovensku testovalo zbrane novej éry

Vojaci NATO na Slovensku testovali nové vojenské technológie. Obrazne by sa dalo povedať, že šéf vagnerovcov a čečenský prezident ho posielali do horúcich pekiel.

Pravdepodobnosť zvolenia 62-ročného Lapina za poslanca je vysoká, pretože bude kandidovať za vládnucu stranu Jednotné Rusko. Prezident Vladimir Putin mu v júli 2022 udelil štátne vyznamenanie Hrdina Ruskej federácie, ale podľa svojich najväčších kritikov postupoval v armáde ako diletant. Ako sa počas posledných štyroch rokov vyvíjala Lapinova kariéra a prečo ho odporcovia majú v zuboch?

Keď Putinova armáda vo februári 2022 vtrhla na Ukrajinu, generálplukovník Lapin sa s jeho vojskom rútil smerom ku Kyjevu. Obrancovia napadnutej vlasti však dokázali odolať hrozbe okupácie svojho hlavného mesta. Lapin a jeho vojaci sa potom presunuli na východ Ukrajiny. V máji 2022 sa im podarilo obsadiť mesto Lyman v Doneckej oblasti, ale na jeseň toho roku ich odtiaľ Ukrajinci vytlačili.

Zmienené vyznamenanie Lapin dostal od Putina za dobytie Lysyčansku, čo bolo posledné mesto, ktoré v polovici roku 2022 Rusi ešte v Luhanskej oblasti neovládali. Už o dva-tri mesiace však naňho Kadyrov a Prigožin chrlili oheň a síru. Dôvod? Strata Lymanu.

Vojaci, ktorí nekrvácajú: Ukrajinské roboty sa plazia frontom a čistia cesty od ruských dronov

Vojaci, ktorí nekrvácajú: Ukrajinské roboty sa plazia frontom a čistia cesty od ruských dronov.

Kadyrov si najprv rypol do Lapina, keď na sociálnej sieti o ňom napísal, že predtým s obsadením Lysyčansku v skutočnosti nemal nič spoločné. A potom sa doňho obul v súvislosti s Lymanom: „Vojakom nezabezpečil spojenie a dodávku munície.“ Kadyrov mu ďalej vyčítal, že počas bojov o Lyman sa stiahol do Luhansku. Pýtal sa, ako môže veliť vojakom generál, ktorý sa ocitol až 150 kilometrov od nich. Čečenský prezident označil tohto veliteľa za babráka, nad ktorým držia ochrannú ruku v generálnom štábe. „Keby bolo po mojej vôli. degradoval by som Lapina na radového vojaka, odňal mu vyznamenania a s puškou v ruke by som ho poslal do prvej línie, aby krvou zmyl vlastnú hanbu,“ uzavrel Kadyrov svoj príspevok v októbri 2022 na sociálnej sieti.

Šéf vagnerovcov sa pridal ku kritike, keď verejne zdôraznil, že dáva za pravdu tomu, čo napísal čečenský prezident. Prigožin zároveň Lapina označil za jedného z generálov, ktorí „sa nenaučili nič iné, len cvakať opätkami, nosiť na uniforme metály a písať peknučkésprávy“.

Takto znie odstrašenie. Z Lešti zaznel tvrdý odkaz na východ

Výbuchy, drony, delostrelectvo, obrnené vozidlá aj vrtuľníky nízko nad terénom. NATO ukázalo zábery z cvičenia Strong Lineage 26 na Lešti, kde spojenci preverovali obranu Slovenska a pripravenosť mnohonárodnej brigády.

Zdroj: NATO Multinational Battlegroup in Slovakia

Lapin bol vtedy veliteľ skupiny vosk Stred, v novembri 2022 ho z tejto funkcii odvolali. Médiá potom informovali, že generálplukovník sa rozhodol čerpať tri týždne voľna. Neskôr na novom poste zodpovedal aj za obranu Kurskej oblasti. Čiže za ochranu ruského regiónu, do ktorého potom Ukrajinci nečakane vtrhli v lete 2024. Objavili sa správy, že k ich vpádu na ruské územie mohli prispieť spupnosť a nešikovnosť Lapina. Prečo?

„Lapin svojimi činmi v podstate otvoril brány pre ukrajinské ozbrojené sily, umožnil im prielom v ruskej pohraničnej obrane,“ napísal pred necelými dvomi rokmi denník Wall Street Journal. Išlo o to, že Lapin na jar 2024 zrušil medzirezortnú radu vojenských a miestnych civilných štruktúr, ktorá sa venovala koordinovane obrane Kurskej oblasti týkajúcej sa rizika ukrajinských útokov na ňu. Prečo to mohol byť aj prejav spupnosti? Lebo Lapin dával najavo, že sa spolieha jedine na vojakov, naopak, civilné zložky zjavne podceňoval.

Lapin nakoniec stratil aj svoju ďalšiu významnú funkciu: od marca 2024 velil skupine vojsk Sever, odvolali ho v auguste 2025. V septembri toho roku odišiel do civilu. Zdalo sa, že o generálplukovníkovi vo výslužbe už v Rusku viac-menej nebude počuť, no opak sa stal pravdou. Nové správy o Lapinovi sa objavili pred niekoľkými týždňami.

Denník Kommersant na konci apríla napísal, že Lapin plánuje zúčastniť sa primárok Jednotného Ruska. v Tatársku. Čiže zapojiť sa do jednej z lokálnych politických súťaží, v ktorých sa rozhoduje o kandidátoch vládnucej strany v parlamentných voľbách. „Venoval som 43 rokov obrane svojej vlasti. A v tejto fáze môjho života mám silnú túžbu slúžiť svojmu národu,“ objasnil Lapin svoj vstup do politiky.

O dva týždne Kommersant zverejnil informáciu, podľa ktorej by Lapin mohol získať v dolnej komore parlamentu významnú pozíciu: „Po voľbách môže obsadiť v Dume funkciu šéfa výboru pre obranu.“ Noviny to v polovici mája objasnili tým, že súčasný predseda výboru Andrej Kartapolov asi už neplánuje znovu kandidovať v parlamentných voľbách. Tvrdenie Kommersantu sa sa stalo potvrdenou informáciou na konci júna: „Nebudem,“ jedným slovom odpovedal Kartapolov na otázku agentúry Interfax, či s zase chystá uchádzať o hlasy voličov.

Satelity odhalili spúšť na Kryme, polostrov dostáva nemilosrdné rany

Satelitné snímky ukazujú poškodenie ruskej infraštruktúry na Kryme a v niektorých častiach Ruska. Primárky v Tatárskej republike sa konali na konci mája. Lapin v nich uspel a následne ho Jednotné Rusko potvrdilo ako jedného zo svojich kandidátov v nadchádzajúcich voľbách do Dumy. Aj keby náhodou neuspel, o zdroj príjmu sa obávať nemusí. Odkázaný nie je iba na dôchodok vyplácaný pre bývalého profesionálneho vojaka, ku ktorému treba prirátať doplatok za štátne vyznamenanie Hrdinu Ruskej federácie.

V prípade Lapina sa dá totiž povedať, že všade doma, doma najlepšie: po odchode z armády začal pôsobiť v Kazani, kde sa narodil. Je to metropola Tatárska, kde od jesene 2025 pracuje nielen ako poradca miestneho lídra Rustama Minnichanova. S jeho súhlasom totiž získal aj funkciu zástupcu generálneho riaditeľa investičnej spoločnosti, ktorá vlastní akcie viacerých najväčších podnikov v Tatárskej republike. Finančne je teda o Lapina veľmi postarané.

X X X

Ukrajina nezostrelila ani jednu balistickú raketu. Obrancovia vysvetľujú, čo sa stalo

Ukrajinská protivzdušná obrana počas nočného masívneho útoku 6. júla nezostrelila žiadnu ruskú balistickú raketu. Podľa hovorcu ukrajinských vzdušných síl Jurija Ihnata to súviselo s akútnym nedostatkom špeciálnych rakiet na zachytávanie cieľov pre systémy Patriot.

Výbuchy po nočných ruských útokoch na Kyjev.

Upozornila na to RBC-Ukrajina s odvolaním sa na vyjadrenia Vzdušných síl Ukrajiny a Ihnatovo vystúpenie v televíznom maratóne.

Ruská armáda podľa ukrajinskej strany v noci použila celkovo 419 prostriedkov vzdušného útoku. Hlavným smerom útoku bol Kyjev. Rádiotechnické jednotky zaznamenali odpálenie 68 rakiet a 351 útočných dronov vrátane strojov typu Šáhid/Geraň, Gerbera, Italmas a imitátorov typu Parodija.

Ukrajinská protivzdušná obrana podľa Vzdušných síl zostrelila alebo prostriedkami rádioelektronického boja potlačila 363 vzdušných cieľov. Zničených bolo 37 rakiet a 326 bezpilotných lietadiel rôznych typov.

Na 21 vzrástol počet obetí útoku na Kyjev a okolie, ktorý uskutočnilo Rusko v noci na pondelok. Podľa vojenskej správy v Kyjeve bolo z trosiek vyslobodené telo ženy, čím bilancia mŕtvych v ukrajinskej metropole stúpla na 15. V okolitej Kyjevskej oblasti evidujú úrady už šesť mŕtvych. Zranených je spolu viac ako 80.

V ruskom raketovom útoku bolo podľa ukrajinskej strany šesť protilodných rakiet 3M22 Cirkon/Oniks, 23 balistických rakiet Iskander-M/S-400, 33 striel s plochou dráhou letu Ch-101 a šesť striel Kalibr. Ukrajinským obrancom sa podľa Vzdušných síl podarilo zničiť 31 striel Ch-101 a všetkých šesť rakiet Kalibr.

K ránu bolo zaznamenaných 29 zásahov balistickými a protilodnými raketami a 18 zásahov útočnými dronmi na 34 rôznych miestach. Rusko podľa ukrajinských údajov útočilo z viacerých smerov vrátane Brianskej, Kurskej, Orlovskej a Vologdskej oblasti, Novorossijska a okupovanej časti Doneckej oblasti.

Hovorca vzdušných síl Jurij Ihnat uviedol, že ruské velenie si uvedomuje nedostatok striel pre systémy Patriot a pri útokoch preto podľa neho kladie dôraz najmä na balistické zbrane. Zachytávanie takýchto cieľov je výrazne náročnejšie ako ničenie striel s plochou dráhou letu či bezpilotných lietadiel.

Ihnat zároveň upozornil, že vážny nedostatok striel na zachytávanie cieľov sa netýka iba Ukrajiny, ale aj širšieho svetového trhu. Podľa neho sa výsledok ničenia striel s plochou dráhou letu počas nočného útoku blížil k 100 percentám, zatiaľ čo obrana proti balistickým raketám bola výrazne menej úspešná.

Ohnivý súboj nad Kyjevom: Patriot odrazil ruský balistický útok na mesto

Na situáciu reagoval minister obrany Mychajlo Fedorov. Uviedol, že Ukrajina už uzavrela a ďalej uzatvára nové kontrakty na nákup rakiet pre systémy Patriot. Ich plnenie a priame dodávky sa však majú začať až budúci rok.

Ukrajina preto podľa Fedorova požiadala medzinárodných partnerov o urýchlené poskytnutie rakiet z existujúcich zásob. Kyjev partnerom navrhuje, že tieto zásoby neskôr nahradí z budúcich ukrajinských dodávok.

X X X

Kauza Kuciak: Andruskóa konfrontovali s listom Denise. Vysvetľoval rozpory vo svojej výpovedi

Kľúčový svedok a sprostredkovateľ vraždy novinára Jána Kuciaka, Zoltán Andruskó, sa v pondelok opäť postavil pred Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku. Počas celého pojednávacieho dňa sa odstraňovali rozpory v jeho výpovedi.

Prokurátor Peter Kysel o rozporoch vo výpovedi Zoltána Andruskóa

Eskorta ho predviedla tentoraz opäť s kuklou na hlave. V miestnosti chýbala obžalovaná Alena Zsuzsová, prišli len Marian Kočner a Dušan Kracina.

S Kočnerom sa predsa len stretol

Najskôr prišli na rad prokurátori. Zaujímali sa o rozpor, ktorý sa týkal výpovede Andruskóa v súvislosti s vyplatením zálohy za údajnú prípravu vraždy súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku.

Advokát Mariana Kočnera Marek Para konfrontoval Andruskóa s tým, či sa vôbec stretol a poznal s jeho klientom, a ako o tom vypovedal. Obhajca poukázal, že svedok vypovedal v minulosti počas prípravného konania, že sa s expodnikateľom nikdy nestretol. V máji 2026 už povedal, že sa s ním fyzicky stretol raz a uviedol aj okolnosti stretnutia.

„Podľa mňa ide o nepodstatnú vec,“ reagoval Andruskó. Ako ďalej vysvetlil, s Kočnerom sa stretol fyzicky, mohlo to byť asi v roku 2007. Zsuzsovú v tom čase ešte nepoznal. Je si však istý, že to zaznelo aj na hlavnom pojednávaní v rokoch 2022 alebo 2023, pričom sa ho na to pýtala aj sudkyňa. Okrem toho si Zsuzsová podľa jeho slov dávala pozor na to, aby sa s Kočnerom osobne stretnúť nemohol.

Ďalej povedal, že ak stretnutie nespomenul v prípravnom konaní, teda, že sa fyzicky stretol s Kočnerom, spravil tak len preto, lebo to nepovažoval za podstatné a ani mu to nenapadlo.

Para neskôr reagoval, že táto časť Andruskóovej odpovedi je podstatná. „V deviatich výpovediach hovorí, že sa osobne s Marianom Kočnerom nestretol a zrazu príde s príbehom, kde dáva aj detaily o tom, ako mu hodil cez stôl 300-tisíc slovenských korún, povedal „DPH-čku si vybavte“,“ podotkol. Napriek tomu, že nejde o najpodstatnejší rozpor, dokresľuje to podľa neho charakter svedka.

Okrem toho Andruskó opisoval, ako viezol Zsuzsovú do Prahy za Kočnerom. Nestretol sa s ním však, z auta len videl osobu nižšej postavy, ktorá sa s ňou stretla. Bol presvedčený, že to bol Kočner. Spomenul aj informáciu od Zsuzsovej, že Kočner mal byť zapojený do vraždy exprimátora Hurbanova Lászlóa Basternáka.

Kočnerov advokát Marek Para o rozporoch vo výpovedi Zoltána Andruskó

List kamarátke Denise

Ďalší z rozporov, na ktoré Kočnerov obhajca poukázal, sa týkal existencie listu dnes už zosnulej Denise Takác z roku 2018, s ktorou mal Andruskó veľmi blízky vzťah. Písal jej v ňom, že Zsuzsová je psychopatická vrahyňa, spomínal v ňom objednávku vraždy Maroša Žilinku aj požiadavku na likvidáciu Kuciaka.

Para poukázal na odlišnú výpoveď Andruskóa, ktorá sa viaže k listu. Vyzval ho, aby teda vysvetlil, prečo najskôr vypovedal, že nikomu o liste nerozprával, avšak v máji 2026 už hovoril iné. Konkrétne, že o ňom povedal policajtovi. „Určite som to povedal pánovi Krajčírovi,“ reagoval odsúdený. Neskôr doplnil, že sa mohol na hlavnom pojednávaní pomýliť.

Kočnerov advokát chcel vedieť, ako reagovala Denisa Takác, keď jej Andruskó povedal o všetkých pripravovaných vraždách. „Bála sa o mňa,“ vypovedal.

Obhajca sa ďalej pýtal na poznámku, aby Denisa dala list polícii, keď ho zadržia. Svedok sa však nevedel vyjadriť k tomu, prečo ho nevydala polícii hneď po jeho zadržaní. Podľa Andruskóa čakala na pokyn. Písal jej ho totiž v tom duchu, aby ho vydala vyšetrovateľom až vtedy, ak by sa mu fyzicky niečo stalo.

Zaznela aj otázka, kedy Andruskó naposledy videl svoju známu Denisu. „S pani Denisou Takác som bol naposledy v deň pred mojím zadržaním, keď sme boli spolu v Budapešti,“ uviedol. O príprave vrážd s ňou nehovoril. „Vedela o tom, ale nerozoberali sme to vtedy,“ pokračoval. Kočner sa pýtal, odkiaľ sa Takác dozvedela o vražde Kuciaka. Andruskó vypovedal, že určite od neho.

Andruskó musel vysvetľovať v pondelok aj rozpory medzi vyjadreniami, ktoré zazneli na pojednávaniach, kde spoznával fotografie zo sledovania Kuciaka. V tejto časti došlo medzi Kočnerovým advokátom a predsedom senátu k zdvorilej konfrontácii názorov. Kočnera zaujímalo, ako vyzerala budova redakcie Aktualít, no Andruskó si bližšie spomenúť nevedel.

V utorok by sa mali na rad dostať so svojimi otázkami k rozporom obhajcovia Zsuzsovej, Kracinu a Dragića.

Záloha za objednávku vraždy

Prokurátor Peter Kysel cez prestávku priblížil, že v pondelok poukázali na rozpor ohľadom zaplatenia zálohy za objednanie Žilinkovej vraždy. „Je to štádium odstraňovania rozporov, to je bežné procesné štádium pri výpovedi každého svedka. Samozrejme, o to viac, ak ide o takú rozsiahlu výpoveď ako poskytol svedok Andruskó,“ priblížil prokurátor.

Podotkol, že v prípravnom konaní bolo viacero výpovedí, plus predchádzajúce dve hlavné pojednávania. „To porovnávanie rozdielov je niekedy časovo náročnejšie ako pri bežných výpovediach, ktoré trvajú jeden deň,“ pokračoval.

Andruskóov argument, že od vraždy uplynulo osem rokov považuje za logický. „Bude na hodnotení procesných strán, takisto aj súdu, či táto argumentácia bude postačujúca, alebo nie,“ dodal.

Para: Dokresľuje výpoveď

Para označil cez prestávku Andruskóove doterajšie odpovede za nepresvedčivé. „Zaťahovanie môjho klienta do vraždy Basternáka, Remiáša, pani Kočkovičovej, ktorá nezomrela násilnou smrťou, len preukazuje nedôveryhodnosť svedka,“ uviedol.

List adresovaný Denise vníma ako účelový dôkaz, ktorý nemohol v roku 2018 existovať. „Pán Andruskó sa vyhovára na príslušníkov Policajného zboru, ktorí mu údajne mali povedať, že to nie je dôkaz. S najzávažnejšími dôkazmi prichádza pán Andruskó až vtedy, keď sa objavia v nejakom inom prípade,“ tvrdí obhajca.

„Je to príliš veľa náhod, že pán Andruskó výrazným spôsobom dokresľuje svoju výpoveď niekedy po roku, niekedy po dvoch, niekedy po troch. Dôkaz, ak by bol pravý, tak je absolútne kardinálnym dôkazom o niekoho vine. Aj pán Andruskó ho zhadzuje, že to je nepodstatný dôkaz. Toto nedáva zmysel,“ pokračoval.

Para podotkol, že skutočnosť či je list pravý nedokazoval ani prokurátor Matúš Harkabus. V tejto súvislosti parafrázoval starší výrok prokurátorov, že ak nie je list pravý, tak dokazuje, že Andruskó je klamár, ale dokazovať to nebudú. „Je zarážajúce, že sa taký významný dôkaz, v ktorom niekto ešte pred vraždou Jána Kuciaka mál písať o tom, kto je vrah, objaví až v roku 2023. To nemôžeme prejsť mlčaním,“ povedal.

Andruskó sa pred senát predsedu Miroslava Mazúcha postavil naposledy v máji tohto roka, keď vypovedal tri dni za sebou. Prvý z troch májových pojednávacích dní Andruskóa predviedla eskorta s kuklou na hlave, zvyšné dva dni už prišiel do pojednávacej miestnosti bez nej. Viackrát pritom vtedy spomínal, že má obavy.

Počas výsluchu spomenul aj meno súčasného podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara (Smer). Odsúdený tvrdil, že od neho údajne dostal pred viac 14 rokmi odkaz v duchu, že sa nemá pliesť do vraždy bývalého primátora Hurbanova Lászlóa Basternáka, pretože skončí ako on. Advokát Para vtedy na margo mediálneho rozruchu pripomenul, že nejde o žiadnu novinku a Andruskó už bývalého policajného prezidenta spomínal.

V rámci svojej výpovede opätovne usvedčoval ako hlavného objednávateľa vraždy Kuciaka obžalovaného expodnikateľa Kočnera. V prípade požiadavky na likvidáciu novinára, ale aj prokurátorov Maroša Žilinku, Petra Šufliarskeho a Daniela Lipšica usvedčuje obžalovanú Alenu Zsuzsovú. Pre prípravu vrážd prokurátorov čelia obžalobe okrem spomínanej dvojice aj Dušan Kracina a Darko Dragič.

Andruskó si už odpykáva za mrežami 15-ročný nepodmienečný trest odňatia slobody. Okrem neho odsúdili v prípade vraždy novinára dvojicu Miroslav Marček a Tomáš Szabó, ktorí dostali 25-ročné tresty odňatia slobody.

X X X

Členské štáty WHO začali v poradí siedme kolo rokovaní, ktorých cieľom je dokončiť kľúčový pilier pandemickej dohody 

V Ženeve sa v pondelok začalo v poradí už siedme kolo rokovaní členských štátov WHO o dokončení kľúčového systému PABS, ktorý je poslednou chýbajúcou časťou globálnej pandemickej dohody. Tento mechanizmus má zabezpečiť spravodlivé zdieľanie informácií o nebezpečných vírusoch a distribúciu vakcín.

Členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v pondelok začali v Ženeve v poradí siedme kolo rokovaní, ktorých cieľom je dokončiť chýbajúcu časť tzv. pandemickej dohody – systém PABS. Nový pocit naliehavosti dodalo tejto veci vypuknutie epidémie eboly v Konžskej demokratickej republike. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

• Členské štáty WHO začali v Ženeve siedme kolo rokovaní o PABS.
• PABS má zabezpečiť prístup k patogénom a výhodám z ich výskumu.
• Pandemická dohoda má zabrániť nekoordinovaným reakciám štátov pri budúcich pandémiách.

Pretrvávajúce rozpory medzi vládami

Jedným z kľúčových bodov prelomovej dohody o riešení budúcich zdravotných kríz, ktorú štáty WHO prijali vlani v máji, je vytvorenie mechanizmu prístupu k patogénom s pandemickým potenciálom a prístupu k výhodám z ich výskumu, ako sú testy, lieky či vakcíny (PABS – Pathogen Access and Benefit-Sharing).

Detaily PABS sa mali pôvodne doladiť do mája 2026, avšak pokrok v rokovaniach bol nesmierne pomalý. Bohaté krajiny a rozvojové štáty sa podľa AFP nezhodujú na tom, ako bude systém fungovať v praxi. Počas dvojtýždňového kola rokovaní, ktoré potrvá do 17. júla, sa majú o dokončenie systému opäť pokúsiť.

Výzva šéfa WHO

Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus pri otvorení rozhovorov vyzval členské štáty, aby prekonali rozpory a chopili sa iniciatívy. „Mohli ste to vzdať s tvrdením, že sa nikdy nedohodneme, avšak povedali ste, že sa teraz nezhodujeme, ale veríme, že sa dohodnúť dokážeme,“ povedal s tým, aby na tento cieľ nezabúdali.

Cieľom pandemickej dohody je zabrániť tomu, aby budúce pandémie sprevádzala nekoordinovaná reakcia štátov, aká sa prejavila počas krízy spôsobenej koronavírusom SARS-CoV-2, ktorá si vyžiadala milióny obetí a zdevastovala svetovú ekonomiku. Vďaka dohode sa má zlepšiť celosvetová koordinácia a tiež prístup k liečivám a vakcínam.

Aktuálna hrozba eboly v Kongu

S ratifikáciou zmluvy budú môcť krajiny začať až po tom, čo dokončia systém PABS. Šéf WHO v súvislosti s naliehavosťou poukázal na to, že epidémia eboly v Konžskej demokratickej republike „nám pripomína, že ďalšia hrozba pandémie môže vzniknúť kdekoľvek“, zatiaľ čo nedávne vypuknutie hantavírusu na výletnej lodi ukazuje, že „nebezpečenstvo sa môže objaviť kdekoľvek, kedykoľvek a spôsobmi, s ktorými nepočítame“.

„Každý mesiac, počas ktorého táto časť (dohody) zostáva nedokončená, je mesiacom, počas ktorého je svet menej pripravený, než by mohol byť. Sú to ľudia – skutoční ľudia, skutočné rodiny -, ktorí sú menej v bezpečí, ako si zaslúžia,“ zdôraznil Ghebreyesus.

X XX

Kauza Kuciak: Andruskóa konfrontovali s listom Denise. Vysvetľoval rozpory vo svojej výpovedi

Kľúčový svedok a sprostredkovateľ vraždy novinára Jána Kuciaka, Zoltán Andruskó, sa v pondelok opäť postavil pred Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku. Počas celého pojednávacieho dňa sa odstraňovali rozpory v jeho výpovedi.

Prokurátor Peter Kysel o rozporoch vo výpovedi Zoltána Andruskóa

Eskorta ho predviedla tentoraz opäť s kuklou na hlave. V miestnosti chýbala obžalovaná Alena Zsuzsová, prišli len Marian Kočner a Dušan Kracina.

S Kočnerom sa predsa len stretol

Najskôr prišli na rad prokurátori. Zaujímali sa o rozpor, ktorý sa týkal výpovede Andruskóa v súvislosti s vyplatením zálohy za údajnú prípravu vraždy súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku.

Advokát Mariana Kočnera Marek Para konfrontoval Andruskóa s tým, či sa vôbec stretol a poznal s jeho klientom, a ako o tom vypovedal. Obhajca poukázal, že svedok vypovedal v minulosti počas prípravného konania, že sa s expodnikateľom nikdy nestretol. V máji 2026 už povedal, že sa s ním fyzicky stretol raz a uviedol aj okolnosti stretnutia.

„Podľa mňa ide o nepodstatnú vec,“ reagoval Andruskó. Ako ďalej vysvetlil, s Kočnerom sa stretol fyzicky, mohlo to byť asi v roku 2007. Zsuzsovú v tom čase ešte nepoznal. Je si však istý, že to zaznelo aj na hlavnom pojednávaní v rokoch 2022 alebo 2023, pričom sa ho na to pýtala aj sudkyňa. Okrem toho si Zsuzsová podľa jeho slov dávala pozor na to, aby sa s Kočnerom osobne stretnúť nemohol.

Ďalej povedal, že ak stretnutie nespomenul v prípravnom konaní, teda, že sa fyzicky stretol s Kočnerom, spravil tak len preto, lebo to nepovažoval za podstatné a ani mu to nenapadlo.

Para neskôr reagoval, že táto časť Andruskóovej odpovedi je podstatná. „V deviatich výpovediach hovorí, že sa osobne s Marianom Kočnerom nestretol a zrazu príde s príbehom, kde dáva aj detaily o tom, ako mu hodil cez stôl 300-tisíc slovenských korún, povedal „DPH-čku si vybavte“,“ podotkol. Napriek tomu, že nejde o najpodstatnejší rozpor, dokresľuje to podľa neho charakter svedka.

Okrem toho Andruskó opisoval, ako viezol Zsuzsovú do Prahy za Kočnerom. Nestretol sa s ním však, z auta len videl osobu nižšej postavy, ktorá sa s ňou stretla. Bol presvedčený, že to bol Kočner. Spomenul aj informáciu od Zsuzsovej, že Kočner mal byť zapojený do vraždy exprimátora Hurbanova Lászlóa Basternáka

List kamarátke Denise

Ďalší z rozporov, na ktoré Kočnerov obhajca poukázal, sa týkal existencie listu dnes už zosnulej Denise Takác z roku 2018, s ktorou mal Andruskó veľmi blízky vzťah. Písal jej v ňom, že Zsuzsová je psychopatická vrahyňa, spomínal v ňom objednávku vraždy Maroša Žilinku aj požiadavku na likvidáciu Kuciaka.

Para poukázal na odlišnú výpoveď Andruskóa, ktorá sa viaže k listu. Vyzval ho, aby teda vysvetlil, prečo najskôr vypovedal, že nikomu o liste nerozprával, avšak v máji 2026 už hovoril iné. Konkrétne, že o ňom povedal policajtovi. „Určite som to povedal pánovi Krajčírovi,“ reagoval odsúdený. Neskôr doplnil, že sa mohol na hlavnom pojednávaní pomýliť.

Kočnerov advokát chcel vedieť, ako reagovala Denisa Takác, keď jej Andruskó povedal o všetkých pripravovaných vraždách. „Bála sa o mňa,“ vypovedal.

Obhajca sa ďalej pýtal na poznámku, aby Denisa dala list polícii, keď ho zadržia. Svedok sa však nevedel vyjadriť k tomu, prečo ho nevydala polícii hneď po jeho zadržaní. Podľa Andruskóa čakala na pokyn. Písal jej ho totiž v tom duchu, aby ho vydala vyšetrovateľom až vtedy, ak by sa mu fyzicky niečo stalo.

Zaznela aj otázka, kedy Andruskó naposledy videl svoju známu Denisu. „S pani Denisou Takác som bol naposledy v deň pred mojím zadržaním, keď sme boli spolu v Budapešti,“ uviedol. O príprave vrážd s ňou nehovoril. „Vedela o tom, ale nerozoberali sme to vtedy,“ pokračoval. Kočner sa pýtal, odkiaľ sa Takác dozvedela o vražde Kuciaka. Andruskó vypovedal, že určite od neho.

Andruskó musel vysvetľovať v pondelok aj rozpory medzi vyjadreniami, ktoré zazneli na pojednávaniach, kde spoznával fotografie zo sledovania Kuciaka. V tejto časti došlo medzi Kočnerovým advokátom a predsedom senátu k zdvorilej konfrontácii názorov. Kočnera zaujímalo, ako vyzerala budova redakcie Aktualít, no Andruskó si bližšie spomenúť nevedel.

V utorok by sa mali na rad dostať so svojimi otázkami k rozporom obhajcovia Zsuzsovej, Kracinu a Dragića.

Záloha za objednávku vraždy

Prokurátor Peter Kysel cez prestávku priblížil, že v pondelok poukázali na rozpor ohľadom zaplatenia zálohy za objednanie Žilinkovej vraždy. „Je to štádium odstraňovania rozporov, to je bežné procesné štádium pri výpovedi každého svedka. Samozrejme, o to viac, ak ide o takú rozsiahlu výpoveď ako poskytol svedok Andruskó,“ priblížil prokurátor.

Podotkol, že v prípravnom konaní bolo viacero výpovedí, plus predchádzajúce dve hlavné pojednávania. „To porovnávanie rozdielov je niekedy časovo náročnejšie ako pri bežných výpovediach, ktoré trvajú jeden deň,“ pokračoval.

Andruskóov argument, že od vraždy uplynulo osem rokov považuje za logický. „Bude na hodnotení procesných strán, takisto aj súdu, či táto argumentácia bude postačujúca, alebo nie,“ dodal.

Para: Dokresľuje výpoveď

Para označil cez prestávku Andruskóove doterajšie odpovede za nepresvedčivé. „Zaťahovanie môjho klienta do vraždy Basternáka, Remiáša, pani Kočkovičovej, ktorá nezomrela násilnou smrťou, len preukazuje nedôveryhodnosť svedka,“ uviedol.

List adresovaný Denise vníma ako účelový dôkaz, ktorý nemohol v roku 2018 existovať. „Pán Andruskó sa vyhovára na príslušníkov Policajného zboru, ktorí mu údajne mali povedať, že to nie je dôkaz. S najzávažnejšími dôkazmi prichádza pán Andruskó až vtedy, keď sa objavia v nejakom inom prípade,“ tvrdí obhajca.

„Je to príliš veľa náhod, že pán Andruskó výrazným spôsobom dokresľuje svoju výpoveď niekedy po roku, niekedy po dvoch, niekedy po troch. Dôkaz, ak by bol pravý, tak je absolútne kardinálnym dôkazom o niekoho vine. Aj pán Andruskó ho zhadzuje, že to je nepodstatný dôkaz. Toto nedáva zmysel,“ pokračoval.

Para podotkol, že skutočnosť či je list pravý nedokazoval ani prokurátor Matúš Harkabus. V tejto súvislosti parafrázoval starší výrok prokurátorov, že ak nie je list pravý, tak dokazuje, že Andruskó je klamár, ale dokazovať to nebudú. „Je zarážajúce, že sa taký významný dôkaz, v ktorom niekto ešte pred vraždou Jána Kuciaka mál písať o tom, kto je vrah, objaví až v roku 2023. To nemôžeme prejsť mlčaním,“ povedal.

Najskôr s kuklou, potom bez nej

Andruskó sa pred senát predsedu Miroslava Mazúcha postavil naposledy v máji tohto roka, keď vypovedal tri dni za sebou. Prvý z troch májových pojednávacích dní Andruskóa predviedla eskorta s kuklou na hlave, zvyšné dva dni už prišiel do pojednávacej miestnosti bez nej. Viackrát pritom vtedy spomínal, že má obavy.

Počas výsluchu spomenul aj meno súčasného podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara (Smer). Odsúdený tvrdil, že od neho údajne dostal pred viac 14 rokmi odkaz v duchu, že sa nemá pliesť do vraždy bývalého primátora Hurbanova Lászlóa Basternáka, pretože skončí ako on. Advokát Para vtedy na margo mediálneho rozruchu pripomenul, že nejde o žiadnu novinku a Andruskó už bývalého policajného prezidenta spomínal.

V rámci svojej výpovede opätovne usvedčoval ako hlavného objednávateľa vraždy Kuciaka obžalovaného expodnikateľa Kočnera. V prípade požiadavky na likvidáciu novinára, ale aj prokurátorov Maroša Žilinku, Petra Šufliarskeho a Daniela Lipšica usvedčuje obžalovanú Alenu Zsuzsovú. Pre prípravu vrážd prokurátorov čelia obžalobe okrem spomínanej dvojice aj Dušan Kracina a Darko Dragič.

Andruskó si už odpykáva za mrežami 15-ročný nepodmienečný trest odňatia slobody. Okrem neho odsúdili v prípade vraždy novinára dvojicu Miroslav Marček a Tomáš Szabó, ktorí dostali 25-ročné tresty odňatia slobody.

X X X

„Situace se úplně vymkla kontrole.“ Po násilnostech ve věznici jsou desítky mrtvých včetně dozorců., Ve Srilance.

Ve věznici, která se nachází na předměstí srílanské metropole Kolombo, je téměř 10 000 vězňů. Ilustrační obrázek. Foto: Pixabay

Obchod s drogami a dvě znesvářené skupiny. Při nedělních násilnostech ve věznici na Srí Lance bylo zabito 25 lidí a sto dalších utrpělo zranění. S odvoláním na policejní a zdravotnické zdroje to dnes uvedla agentura Reuters, zatímco agentura AFP uvádí 23 mrtvých.

Násilnosti začaly podle úřadů v neděli večer ve věznici, která se nachází na předměstí srílanské metropole Kolombo a kde je téměř 10 000 vězňů. „Situace se úplně vymkla kontrole,“ řekl AFP anonymní policejní zdroj.

Nejméně 19 vězňů a čtyři dozorci byli zabiti, píše AFP. Poté, co se o potyčkách dozvěděly vězeňkyně, shromáždily se na střechách vězení. Část se pod nimi ale zřítila a řada z nich utrpěla zranění.

Čtyřikrát více vězňů než je kapacita

V nemocnici Negombo, kam převezli zraněné, lékaři ošetřují i střelná zranění. AFP to sdělila ředitelka nemocnice Pušpa Gamlathová.

V prosinci 2020, během pandemie covidu-19, vypukla ve srílanských věznicích vzpoura, při níž zahynulo 11 lidí a přes 100 dalších utrpělo zranění. Tehdejší vláda na ostrově na násilnosti reagovala propuštěním stovky vězňů.

Ve věznicích na Srí Lance je podle oficiálních statistik 41 250 lidí, což je podle AFP čtyřikrát více než kapacita nápravných zařízení.

X X X