Nizozemsko končí s přímou podporou Ukrajiny, jako SR.Experti: Exkomunista Pavel ve  službách Ukrajiny? Z ČR chce mld. Vládá odmítá.Ukrajinku  z Monaka zastřelili do hlavy.Európa chce vlastnú fúznu elektráreň. Do projektu vstúpil aj Google.Advokát nevyúčtoval klientce 75 tisíc, pak chtěl dalších téměř 88 tisíc

Nizozemsko oznámilo, že již nemůže poskytovat přímou vojenskou pomoc Ukrajině. Zároveň země apeluje na ostatní spojence, aby zvýšily podporu Kyjeva. Nizozemsko vyčerpalo své možnosti, jak poskytnout Ukrajině další vojenskou pomoc. Oznámila to ministryně obrany země Dilan Yeşilgyöz-Zegerius na zahájení summitu NATO v Ankaře, uvedl Bloomberg. Podle ní země již významně přispěla k podpoře Ukrajiny. „My, jako Nizozemsko, už nemáme kapacitu, protože jsme toho už tolik udělali,“ řekla Yeşilgyöz-Zegerius.

Nizozemsko doposud poskytlo Ukrajině vojenskou pomoc v celkové hodnotě 9,1 miliardy eur. Plánuje vynaložit dalších 11,6 miliardy eur.

Nizozemská vláda nedávno oznámila alokaci 500 milionů eur na nákup dronů a systémů protivzdušné obrany pro Ukrajinu. Polovina této částky bude přidělena v rámci programu PURL, který umožňuje částečné společné financování dodávek zbraní členskými státy Evropské unie prostřednictvím dluhového financování na finančním trhu.Server vasevec.cz

X XX

PRO  UKRAJINU  NEMÁ  MILIARDY  NA  ZBRANĚ  ANi  SLOVENSKO

Ani Slovensko se nezapojí se do financování vojenské pomoci Ukrajině.

Slovensko podpoří závěry nadcházejícího summitu NATO, Bratislava se ale nezapojí do financování vojenské pomoci Ukrajině. Slovenský prezident Peter Pellegrini to uvedl v prohlášení po dnešní schůzce s premiérem Robertem Ficem a ministrem zahraničí Jurajem Blanárem.

„Slovensko podpoří závěry summitu NATO, zároveň ovšem nadále platí, že se nebude podílet na dalších finančních příspěvcích ani půjčkách určených na vojenskou pomoc Ukrajině,“ uvedl Pellegrini, který bude spolu s Ficem a s dalšími slovenskými politiky zastupovat zemi na dvoudenní schůzce představitelů členských států Severoatlantické aliance v Ankaře.

 

Podle Pellegriniho dopis od generálního tajemníka NATO Marka Rutteho potvrzuje, že závěry summitu NATO nebudou zavazovat Slovensko k podílu na financování další vojenské pomoci Ukrajině a že případné příspěvky zůstanou na individuálním rozhodnutí jednotlivých zemí.

Slovenský prezident uvedl, že Slovensko bude pokračovat v poskytování humanitární pomoci Ukrajině či v podpoře její energetické infrastruktury.

Současná slovenská vláda po svém nástupu do úřadu v roce 2023 zastavila vojenskou pomoc Kyjevu ze státních zásob. Slovensko podobně jako Česko a Maďarsko dříve oznámilo, že se nebude podílet na zárukách půjčky v hodnotě 90 miliard eur (2,2 bilionu korun) od Evropské unie Ukrajině, která se pátým rokem brání ruské vojenské invazi.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po posledním ruském útoku na Kyjev označil za důležité, aby spojenci na summitu NATO přijali silná rozhodnutí na podporu ukrajinské protivzdušné obrany. Podle předsedkyně Evropské komise Ursuly von der Leyenové tato záležitost bude jedním z témat aliančního summitu.

x X X

Vedoucí kanceláře polského prezidenta je hrozbou pro Ukrajinu?

Ukrajinský extrémistický web Mírotvůrce zařadil na svůj seznam nepřátel Ukrajiny vedoucího Kanceláře prezidenta Polské republiky Zbigniewa Boguckého. Podle zveřejněných informací byl Bogucki zařazen do databáze organizace kvůli aktivitám vnímaným jako „hrozba pro suverenitu a územní celistvost Ukrajiny“ a „manipulaci s informacemi, které mohou vést k nenávisti mezi národy“.

K rozhodnutí došlo na základě Boguckého projevu v polském parlamentu   během debaty o novele zákona o Institutu národní paměti. Bogucki označil zločiny na Volyni a ve „východním Malopolsku“ za genocidu. Použití termínu „východní Malopolsko“ vyvolalo negativní reakci Mírotvůrce a bylo uvedeno jako klíčový faktor pro jeho zařazení na seznam.

V reakci na zápis v databázi organizace vydal Bogucki prohlášení, v němž zdůraznil svou pokračující podporu Ukrajiny v boji proti ruské agresi a zároveň odmítl glorifikaci aktivistů Organizace ukrajinských nacionalistů (OUN) a Ukrajinské povstalecké armády (UPA) odpovědných za zločiny proti civilistům. „Nejsem nepřítelem Ukrajiny. Jsem však nepřítelem banderismu,“ uvedl Bogucki a dodal, že někteří na Ukrajině by měli pochopit historickou pravdu a současné události a překonat antipolství.

Mírotvůrce, aktivní od roku 2014, je ukrajinská nevládní organizace, která vede veřejně dostupný seznam osob považovaných za hrozbu pro bezpečnost Ukrajiny. Aktivity organizace, včetně zveřejňování osobních údajů, byly často kritizovány organizacemi pro lidská práva. Server vasevec.cz

X x X

POLITICI  ČR  NA  JEDNÁNÍ  V  TURECKU

Babiš a Pavel odjeli na neformální večeři na summitu NATO ze stejného hotelu, ale v separátních kolonách. V takovém duchu se ostatně nesl celý dnešní den v Ankaře, kde se delegace českého premiéra a prezidenta míjely v ulicích Ankary, které jsou kvůli bezpečnostním opatřením takřka liduprázdné

Na slavnostní večeři doprovodila premiéra jeho žena Monika, s níž ale žije odděleně. Protože mají podle jeho slov dobré a přátelské vztahy kvůli rodině, nebyl to žádný problém. „Monika na sobě měla úzké bílé šaty. Pavel na večeři vyrazil sám,“ popsala z místa reportérka iDNES.cz.

 Že se prezident Petr Pavel zúčastní úterní neformální večeře, oznámil na tiskové konferenci dopoledne. „Za touto večeří stojí turecká strana. Hostitelem je turecký prezident, nemohl bych se tam dostat jinak než na jeho pozvání,“ řekl Pavel novinářům. U jakého stolu bude sedět, se podle svých slov dozví až na místě.

První tiskovou konferenci měl v Ankaře ministr zahraničí Petr Macinka (Motoristé). Ten řekl, že o účasti prezidenta Petra Pavla na úterní neformální večeři lídrů věděl. „Informaci jsme dostali. Že tam prezident bude, tak ať tam bude. To je v pořádku,“ uvedl Macinka. Dříve řekl, že o jeho programu nemají žádné informace. „Panu prezidentovi držíme palce, ať si to užije a přiveze si domů spousty fotografií,“ pronesl Macinka před odletem.

 Podle informací iDNES.cz se na večeři prezident dostal díky dodatečným pozvánkám pro Austrálii nebo Jižní Koreu. K pozvánce mu nepomohl poradce Petr Kolář, ale vedoucí Kanceláře prezidenta republiky Milan Vašina. „Je to silný lobbista, ale kdyby mu nepomohl český velvyslanec v Turecku, tak by se mu to nepovedlo,“ řekl iDNES.cz člověk z diplomacie.

Premiér a prezident se během úvodního dne zúčastnili fóra obranného průmyslu NATO, kde členské státy ohlašovaly nové závazky na pořízení vojenského vybavení, přítomni ale byli v odlišných časech. Babiš i Pavel se na fóru setkali s generálním tajemníkem Markem Ruttem a dalšími politickými představiteli zemí aliance.

Na dotazy novinářů, jak hodnotí českou situaci spojenci, prezident Pavel poznamenal, že většina českých partnerů z aliance je natolik korektní, že se na podobné věci neptají.

Obě části delegace by měly zasednout za stejnou stranu stolu alespoň ve středu, kdy se koná samotné jednání Severoatlantické rady ve formátu šéfů států a vlád. Premiér Babiš řekl, že pronese svůj pětiminutový projev, ve kterém by se měl dotknout i otázky navyšování obranných výdajů. Z Ankary poté prezident a premiér zpět do ČR odletí opět dvěma různými letadly.

 X XX

Hádka politiků? Česko vyslalo na summit dvě soupeřící delegace, píší v zahraničí.

Situace okolo české delegace na summitu NATO v Ankaře si všimli i v zahraničí. Americká CNN ji v úterý okomentovala těmito slovy: Obskurní hádka vtrhla do mezinárodní arény, Česká republika vyslala na summit NATO do Ankary dvě soupeřící delegace. A předtím o sporu psala i další zahraniční média.

„Jako první přistál český premiér Andrej Babiš s doprovodem, které v Ankaře přivítal turecký ministr obchodu Ömer Bolat. Krátce poté přistálo druhé české vládní letadlo s prezidentem Petrem Pavlem. Toho přivítal turecký ministr kultury a cestovního ruchu Mehmet Nuri Ersoy,“ všímá si CNN.

Podle stanice česká vláda nedokázala vysvětlit, proč oba představitelé nemohli cestovat společně, přestože odlétali ze stejného místa s pouze hodinovým odstupem. Český kabinet tvrdí, že prezidenta s premiérem oddělil z bezpečnostních důvodů.

Velkou roli přikládá server osobní nevraživosti mezi dvěma zmíněnými aktéry. „Pavel a Babiš se ohledně summitu přou už měsíce. České delegace při NATO tradičně zahrnují jak premiéra jako hlavu vlády, tak prezidenta jako hlavu státu,“ popisuje portál a připomíná proces s ústavní žalobou.

Poukazuje také na nejmenování Filipa Turka na pozici ministra životního prostředí. „Oba muži se však střetli kvůli řadě otázek, včetně Pavlova odmítnutí jmenovat do Babišovy vlády kontroverzního pravicového politika,“ popsala CNN.

Stanice soudí, že Babiš se snažil zasáhnout prezidenta „tam, kde by to mohlo bolet“. „NATO je již léta Pavlovým domovským územím. Pavel, generál ve výslužbě,“ popsala televize.

„Bouřlivá debata“

Koncem června pak německý portál věnující se ústavnímu právu Verfassungsblog publikoval text s titulkem „Nenechávejte prezidenta doma“. „Před několika měsíci politický konflikt vyvrcholil bezprecedentním sporem o účast prezidenta na nadcházejícím summitu NATO v Ankaře a vedl k neobvykle rychlému zásahu českého Ústavního soudu,“ napsal.

O „zablokování“ prezidenta napsal před dvěma týdny i list Financial Times. Rakouský deník Der Standard informoval na začátku července o „bouřlivé debatě v Praze“. „Na první pohled se to může zdát jako dětinská hádka, vedená především zraněnou hrdostí,“ popsal ve čtvrtek vídeňský list.

Sporu o účasti na summitu NATO v Ankaře se věnovala i agentura Reuters. „Česká vláda v pondělí pod tlakem soudu souhlasila s tím, aby se prezident Petr Pavel příští týden zúčastnil summitu NATO v Turecku, odmítla ho ale pověřit vedením delegace,“ napsala. Spor nazvala „nepříjemnou rozepří“

X XX

Trump navrhuje „zákaz priblíženia“ pre Meloniovú, Fico odmieta pôžičky. Samit NATO je plný konfliktov už teraz

Samit NATO sa ešte nezačal, no už ho sprevádzajú ostré spory medzi spojencami. Trump útočí na Meloniovú, Fico odmieta pôžičky Ukrajine.

Samit NATO sa ešte oficiálne nezačal, no stretnutie už sprevádzajú nezhody medzi niektorými lídrami. To, že americký prezident Donald Trump svoju kedysi najbližšiu spojenkynu v EÚ, premiérku Talianska Giorgiu Meloniovú, po samite G7 ponížil na sociálnych sieťach, má stále dohru.

Spor medzi americkým prezidentom a talianskou premiérkou sa preniesol aj do predvečera samitu NATO.

Len pár hodín pred neoficiálnou večerou lídrov NATO v Turecku Donald Trump zdieľal na svojich sociálnych sieťach meme, v ktorom so žartom tvrdil, že chce zákaz priblíženia Meloniovej k jeho osobe. Ide tak o ďalší útok na taliansku líderku z Trumpovej strany. Zatiaľ čo podľa Trumpa išlo o nevinný žart, v Taliansku to vyvolalo kritiku na adresu amerického prezidenta. Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani priznal, že pri dôležitosti dobrých vzťahov s USA sú jednotlivé výroky či žarty druhoradé.

Meloniovej sa zastal aj belgický minister obrany Theo Francken, ktorý Trumpovi odkázal, aby „Meloniovú nechal na pokoji“. Dodal, že je „kráľovnou európskej stredopravice“. Pre belgickú vládu ide o odvážny krok, keďže samotný minister priznal, že Európa Spojené štáty stále potrebuje. Napriek tomu sa však Meloniovej verejne zastal.

Pred stretnutím NATO sa však odohrali aj iné dôležité udalosti, ktoré by mohli ovplyvniť jeho priebeh. Francúzsky prezident Emmanuel Macron pred samitom navštívil Sýriu. Jeho návštevou však otriasol útok v hlavnom meste, pri ktorom došlo k explóziám len niekoľko metrov od hotela, v ktorom Macron býval. Prezident sa tam však v tom čase nenachádzal a vo svojom programe pokračoval.

X x X

Vládní delegace dorazila do Ankary. Macinka si před odletem rýpl do Pavla.

 Premiér Andrej Babiš (ANO) v čele české delegace v úterý dopoledne dorazil do Ankary. Krátce po poledni přiletět také prezident Petr Pavel. Premiér před odletem zopakoval, že v úterý se koná neformální večeře. „Samozřejmě summit bude ve znamení amerického prezidenta Donalda Trumpa. Je to vždycky zážitek, když je na nějaké akci,“ řekl. Ministr zahraničí Petr Macinka (Motoristé) si rýpl do prezidenta.

Premiér také řekl, že bude mít několik jednání. Současně uvedl, že pro českou vládu je důležité, že se daří nábor vojáků. Babiš to uvedl v souvislosti s výdaji na obranu.

Vláda podle něj chce příští rok navýšit rozpočet na obranu o 36 miliard korun. Poprvé by tak Česká republika splnila závazek 2 procenta HDP.

„Jsem samozřejmě zvědav na to, jak jednotlivé delegace budou mluvit o ukončení války na Ukrajině. Prezident Trump řekl, že udělá všechno proto, aby válka skončila,“ podotkl Babiš. Ohledně Trumpa ještě řekl, že neví, zda si ho bude americký prezident pamatovat.

Macinka poznamenal, že neví, jaký program bude mít v Ankaře prezident. „Myslím, že obsah summitu je daný. Panu prezidentovi držíme palce, ať si to užije a přiveze si domů spousty fotografií,“ pronesl Macinka před odletem.

 Pavel: S Babišem se nebudu prát o místo u stolu.

Prezident Pavel, který na akci míří na základě Ústavním soudem vydaného předběžného opatření, odletěl vládním speciálem asi hodinu po premiérovi.

Pavel před odletem odtajnil svůj program na summitu. Mimo jiné prozradil, že se v úterý zúčastní neformální večeře lídrů. „Nemohl bych se tam dostat jinak než na pozvání tureckého prezidenta,“ uvedl prezident s tím, že se s Babišem nebude prát o místo u stolu. U jakého stolu bude sedět, se podle svých slov dozví až na místě.

Ministr zahraničí Macinka už ale dříve avizoval, že hlava státu nebude u žádného oficiálního jednání u hlavního stolu, byť je v Česku ústavní jedničkou. Jako člen české delegace, ovšem s odlišnými názory třeba na pomoc pro Ukrajinu, bude moct zasednout po boku ministrů.

Premiéra v Ankaře podle programu čekají obě hlavní akce – úterní neformální večeře i středeční jednání Severoatlantické rady. A také minimálně čtyři bilaterální schůzky. Potkat se má například se slovenským prezidentem Peterem Pellegrinim. „Pak tam mám ještě setkání s nizozemským premiérem, slovinským premiérem nebo bulharským premiérem,“ vyjmenoval Babiš.

Ve vládou schválené sestavě vyrazil s premiérem na summit NATO také ministr zahraničí Petr Macinka (Motoristé), ministr obrany Jaromír Zůna (za SPD) a vládní zmocněnec pro plnění závazků ČR vůči NATO Jakub Landovský. A samozřejmě také Babišova manželka Monika, která ministerského předsedu doprovodí na slavnostní večeři pro hlavy států a vlád pořádanou tureckým prezidentem Recepem Tayyipem Erdoganem.

Babiše v úterý kromě neformální večeře čeká také účast na fóru obranného průmyslu, což je jedna z předních akcí NATO věnovaná transatlantické obranné výrobě, investicím a inovacím. Potkávají se na ní nejen vysoce postavení představitelé aliance, ale i spojeneckých a partnerských zemí, lídři průmyslu a komunity odpovědné za rozvoj průmyslu. Diskutovat se tu budou nejnaléhavější otázky jako třeba výdaje na obranu.

Ty budou ústředním motivem i středečního jednání Severoatlantické rady. „Ano, údajně dostaneme sodu, nebo kartáč, za to, že neplníme,“ okomentoval to v nedělním videu na sociálních sítích premiér. Současná vláda jede na summit s tím, že patří mezi tři země (spolu se Slovinskem a Albánií), které nezvládly splnit metu dvou procent HDP na obranu. Dá se proto očekávat, že tím amerického prezidenta Donalda Trumpa moc nepotěší, východní křídlo NATO sousedící s Ruskem se snaží dodržovat dokonce závazek pěti procent.

Vyostřený spor o účast hlavy státu na summitu se táhne od doby nejmenování Filipa Turka (Motoristé) ministrem, tedy několik měsíců. Vygradoval už zmíněným předběžným opatřením Ústavního soudu, jenž neobvykle rychle rozhodl, že prezident má být součástí delegace. Výslovně v něm ale nestanovil, že má být vedoucím delegace. Naopak. Ústavní soud nezrušil vládní usnesení, podle něhož je jedničkou do Ankary právě premiér.

Ten v posledních dnech opakovaně zdůrazňuje, že si účast prezidenta nepřeje a obviňuje jej z účelového výkladu Ústavy. Babiš dokonce prohlásil, že cesta Pavla na summit NATO v Ankaře poškodí ČR v zahraničí. Prezident ho poté vyzval, aby buď podložil svá závažná tvrzení důkazy, nebo vzal svá slova zpět.

Summit NATO v Ankaře je plánované setkání hlav států a předsedů vlád členských států NATO. Letos by se na něm měly řešit už zmíněné výdaje na obranu, ale také návrh Německa poskytovat Ukrajině 70 miliard eur ročně, nebo vztahy mezi USA a evropskými spojenci.

X X X

Celé zle: Maroš Žilinka zvozil políciu a prokuratúru za prípad zavraždenej ženy z Gelnice.

Generálny prokurátor hovorí, že vyšetrovanie bolo absolútne nezvládnuté už od samého začiatku.

V prípade zavraždenej učiteľky z Gelnice vyšli najavo nové alarmujúce skutočnosti. Generálna prokuratúra preskúmala pôvodnú trestnú vec odsúdeného T. V. a zistila, že vyšetrovanie bolo od začiatku absolútne nezvládnuté. Zuzana z Gelnice sa totiž už začiatkom roka obrátila na políciu a vypovedala o fyzických útokoch, nátlaku a atakoch manžela voči sebe aj maloletej dcére.

Skutok bol vtedy podkvalifikovaný, vyšetrovateľka zle vyhodnotila závažné dôkazy, a tak páchateľ vyviazol len s podmienečným trestom. Žena pritom už pri podaní trestného oznámenia hovorila o dlhodobých útokoch obvineného, ktoré označovala za psychický teror.

Ani jej prvý výsluch pritom neprebehol správne, generálna prokuratúra vyhodnotila, že otázky jej kládli nevhodným a dokonca „viktimizujúcim spôsobom“.

Ak by sa jej niečo stalo

Vo výpovedi žena upozornila na „nátlak, prieky – spálené veci, zničené oblečenie, ataky voči maloletej dcére, dávanie soli, liekov či prostriedku na riad do jedla a nápojov, ale aj fyzické napadnutia – údery päsťou, modriny“.

Už pri podaní trestného oznámenia odovzdala podľa Žilinku policajtom obhorený list, ktorý spísala po jednom z útokov, a ktorý nosila v kabelke, ako uviedla „pre prípad, že by sa jej niečo stalo“.

„Boli zistené závažné pochybenia pri viacerých aspektoch trestného konania, ktoré možno označiť za absolútne nezvládnuté z hľadiska správneho vedenia trestného konania vo veci trestného činu patriaceho do kategórie domáceho násilia,” upozornil generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Žilinka vidí zločin týrania

Útočník sa dostal na slobodu začiatkom júna tohto roka, po tom ako mu Okresný súd v Spišskej Novej Vsi vymeral podmienečný trest za prečin nebezpečného vyhrážania. O jedenásť dní na to dobodal svoju manželku, ktorá bola učiteľkou na základnej škole v Gelnici.

X x X

Ukrajinku  z Monaka zastřelili do hlavy

Ženu podozrivú z atentátu v Monaku zastrelili ranami do hlavy. Vyšetrovatelia riešia, ako sa dostala späť na Ukrajinu

Zahladzujú stopy po zločine? Ukrajinka, ktorú monackí a francúzski vyšetrovatelia podozrievali z bombového atentátu na ukrajinského oligarchu Vadyma Jermolajeva, je mŕtva.

Ako uviedol portál Ukrainska pravda, telo 39-ročnej Anastasie Berezovskej našli v pondelok okolo 23. h neďaleko Kyjeva. Podľa zverejnených informácií ju zastrelili. Ukrajinská polícia už zadržala dvoch mužov podozrivých z jej vraždy.

,,Jeden je aktívny príslušník oddelenia pre vyšetrovanie a druhý bývalý príslušník orgánov činných v trestnom konaní,“ priblížila Ukrainska pravda. Pokiaľ ide o zavraždenú, po ktorej už niekoľko dní pátral Interpol, nemenované zdroje pre server potvrdili, že sa na Ukrajine už dlhší čas nezdržiavala – od 22. marca 2025 až do júla tohto roka. K útoku na Jermolajeva došlo v Monaku v pondelok večer 29. júna.

 Polícia pátra po páchateľovi po výbuchu v Monaku – Reuters

Podľa ukrajinských vyšetrovateľov sa Berezovská vrátila do vlasti 1. júla, pričom nadviazala kontakt s rodinou a spomenutými dvoma mužmi. Ukrajinské orgány ich už aj preverovali ako možných spolupáchateľov bombového atentátu, lebo zistili, že obaja opakovane prevádzali peniaze Berezovskej prostredníctvom kryptomeny a bankových prevodov. Aktívny príslušník oddelenia pre vyšetrovanie sa pri vypočúvaní priznal, že Ukrajinku spolu s druhým podozrivým zabil výstrelmi do hlavy.

Tvrdil, že konal z vlastnej vôle a jeho nadriadení o ničom nevedeli. Počas prehliadky domu jeho komplica ukrajinskí policajti našli aj pivničnú miestnosť, ktorá pripomínala mučiareň. Na základe výpovede vykonali tiež rekonštrukciu činu a zaistili prázdne

nábojnice z pištole. Všetky informácie zároveň poskytli kolegom v Monaku, s ktorými na prípade úzko spolupracujú. Cieľom teraz je odhaliť objednávateľa útoku a všetky zúčastnené osoby.

Bomba vybuchla na prahu trojposchodového bytového domu v Monte Carle, blízko francúzskeho mestečka Beausoleil. Nálož plná skrutiek a matíc ťažko zranila nielen 58-ročného oligarchu, ale najmä jeho milenku. Aby ju zachránili, museli jej amputovať nohy. Jermolajevov 13-ročný syn vyviazol s ľahšími zraneniami.

Policajti si pôvodne mysleli, že atentát spáchal muž, pretože bezpečnostné kamery zachytili postavu v klobúku, nohaviciach a bunde. Jeden zo svedkov ich však upozornil, že išlo o ženu, ktorú potom našli aj na kamerových záznamoch.

Vyšetrovatelia tak už po pár dňoch odhalili jej totožnosť a dokázali zrekonštruovať jej únikovú trasu. Po čine údajne ušla do Francúzska, kde mala odstavené auto, odtiaľ pokračovala do Švajčiarska a zrejme ďalej do Nemecka, kde žila od roku 2021. V mieste bydliska vo Frankfurte nad Mohanom ju však policajti nenašli.

Foto: Agence / Bestimage / ProfimediaZáznam z bezpečnostnej kamery zachytáva Berezovskú v klobúku, bunde a nohaviciach po bombovom útoku v Monaku

Ako sa dostala na Ukrajinu, nie je známe. Prokuratúra monackého kniežatstva však predpokladá, že nekonala sama. Bombový útok však nevyšetrujú ako teroristický čin a vychádza sa z toho, že za explóziou môže stáť skupina organizovaného zločinu.

Jermolajev pochádza z ukrajinského Dnipra, kde založil obchodno-priemyselnú spoločnosť Alef Group a patril k najväčším developerom v meste. Venoval sa i výrobe alkoholu na Kryme. Časopis Forbes ho zaradil na 23. miesto v rebríčku 100 najbohatších Ukrajincov, pričom hodnotu jeho majetku pred ruskou agresiou v roku 2022 odhadli na viac ako 300 miliónov dolárov. Pred siedmimi rokmi sa vzdal ukrajinského občianstva a prijal cyperské.

Podľa ukrajinských orgánov už od začiatku ruskej invázie na Kryme v roku 2014 spolupracoval s okupantmi a ukrajinská tajná služba SBU ho zaradila na zoznam 84 bohatých Ukrajincov, ktorí utiekli z vlasti.

V decembri 2023 naňho Kyjev uvalil sankcie a pre podozrenia z prania špinavých peňazí ho preveroval i špeciálny úrad proti finančnej kriminalite v Estónsku. Bombový útok vraj mohol súvisieť s veľkým kybernetickým podvodom v hodnote 100 miliónov dolárov, ktorý údajne zorganizoval oligarchov starší syn.

X xx

Europoslanci rozhodli o osude Mazurekovej a Uhríkovej európskej strany. Pre radikálny slovník jej hrozí vyšetrovanie

Takmer 300-stranová správa bruselského úradu opisuje nenávistný slovník a kontakty na Rusko. Vyšetrovanie môže ESN pripraviť o milióny z európskych peňazí.

Európsky parlament dnes v Štrasburgu rozhodoval o spustení oficiálneho vyšetrovania euroskeptickej strany Európa suverénnych národov (ESN), ktorej členom je aj slovenské hnutie Republika. Dôvodom sú vážne podozrenia z porušovania základných hodnôt Európskej únie, ku ktorým patrí úcta k ľudskej dôstojnosti, demokracii a právam menšín.

Europoslanci návrh na vyšetrovanie schválili v tajnom hlasovaní počtom 414 hlasov za a 224 hlasov proti. Osemnásť poslancov sa zdržalo hlasovania. Úrad pre európske politické strany a európske politické nadácie (APPF) tak oficiálne začne overovať, či strana Európa suverénnych národov spĺňa nariadenia EÚ. Toto je po prvýkrát, čo sa tento postup začal.

Výsledky hlasovania o rozhodnutí, ktorým Úrad pre európske politické strany a európske politické nadácie žiada o overenie, či strana Európa suverénnych národov spĺňa nariadenia EÚ.Zdroj: Európsky parlament

Kritika za nenávistný slovník

Spúšťačom celého procesu je takmer 300-stranová správa Úradu pre európske politické strany a európske politické nadácie. Úrad, ktorý funguje ako strážny pes dodržiavania únijných zmlúv, zhromaždil desiatky dôkazov o problémovom správaní zástupcov ESN. Inštitúciám prekáža predovšetkým tvrdá protimigračná, antisemitská či proti-LGBT rétorika jej predstaviteľov, ale aj kontakty bulharskej strany Znovuzrodenie na Putinovo Jednotné Rusko.

Výraznú rolu v európskom dokumente zohrávajú práve slovenskí europoslanci za hnutie Republika. Úrad priamo cituje napríklad videá Milana Mazureka, v ktorých moderátora Rasťa Ilieva nazval „teplým gejom“, prípadne jeho ostré útoky voči zahraničným pracovníkom a migrantom. Predseda Republiky Milan Uhrík tieto kroky Bruselu vopred označil za „inkvizičný politický útok na vlastencov“.

Screenshot príspevku Milana Mazureka, ktorý je zahrnutý v takmer 300-stranovom listeZdroj: List šéfa APPF európskym inštitúciám

Medzi podpísanými sú aj Slováci

Na to, aby sa návrh na prešetrenie vôbec dostal na stôl pléna, bolo potrebných aspoň 180 podpisov. Nakoniec sa pod výzvu podpísalo až 247 europoslancov naprieč rôznymi frakciami – od socialistov, cez liberálov, zelených až po časť európskych ľudovcov.

X x x

„Drvivé víťazstvo pre slobodnú tlač!“ Vydavateľ Daily Mail oslavuje triumf nad princom Harrym.

Princ Harry a ďalší prominentní žalobcovia prehrali súdny spor so spoločnosťou Associated Newspapers Limited (ANL), vydavateľom denníkov Daily Mail a The Mail on Sunday, v ktorom tvrdili, že boli obeťami nezákonného získavania informácií. Vyplýva to zo 436-stranového písomného rozsudku sudcu londýnskeho Vrchného súdu Matthewa Nicklina zverejneného v utorok po 11-týždňovom procese. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a televízie Sky News.

Princ Harry s Meghan na akcii v New Yorku, ona žiarila v červenej

Princovi právnici žiadali za články publikované v rokoch 1993 – 2018 „vysoké“ odškodné. Sudca Nicklin však konštatoval, že princ Harry a ďalší šiesti žalobcovia, vrátane speváka sira Eltona Johna a herečiek Elizabeth Hurleyovej a Sadie Frostovej, nepredložili dostatočné dôkazy o tom, že pri písaní článkov boli použité nezákonné metódy. Odmietol vyvodiť závery len na základe indícií, keďže existuje reálna možnosť, že novinári informácie získali z legitímnych zdrojov, ako sú priatelia či asistenti. Zástupcovia ANL počas celého procesu tvrdili, že zdroje článkov boli legálne.

Sudca taktiež poukázal na to, že žaloby boli podané po zákonnej lehote, ktorá je v tomto prípade šesť rokov.

Celkové náklady na a 11-týždňový súdny proces sa odhadujú na približne 38 miliónov libier, ktoré budú musieť neúspešní žalobcovia pravdepodobne zaplatiť.

Princ Harry, ktorý sa v roku 2020 vzdal kráľovských povinností a s rodinou sa odsťahoval do Kalifornie, pricestoval v utorok na päťdňovú návštevu Británie pri príležitosti spustenia odpočítavania hier Invictus Games, ktorých vznik inicioval a uskutočnia sa o rok. Vo svojom krátkom vystúpení na pôde nezávislého britského think tanku Chatham House sa k prehratému súdnemu sporu nevyjadril.

Spoločnosť ANL v stanovisku uviedla, že rozsudok „je drvivým víťazstvom pre Daily Mail a jeho novinárov a pre slobodnú tlač vo všeobecnosti“ a „veľkolepým zadosťučinením pre žurnalistiku denníka Daily Mail“. V prípade niektorých najškandalóznejších obvinení vznesených pred štyrmi rokmi, ako bolo umiestňovanie odpočúvacích zariadení do áut a domov, odpočúvanie hovorov a nezákonný prístup k bankovým účtom, neboli podľa ANL nikdy predložené dôveryhodné dôkazy. ANL obvinenia označila za „otrasné“ a „absurdné“ a za „pokus žalobcov a ich právnikov umlčať slobodnú tlač“.

Utorňajší verdikt ukončil tretí súdny spor, ktorý Harry viedol s britskými bulvárnymi médiami. Jeho dlhodobý konflikt s médiami ešte viac zaťažil už aj tak napäté vzťahy v kráľovskej rodine.

Mimosúdnym urovnaním sa v januári 2025 skončil spor princa Harryho so spoločnosťou News Group Newspapers (NGN), ktorú vlastní mediálny magnát Rupert Murdoch a vydáva napríklad bulvárny denník The Sun. Harry a bývalý britský politik Tom Watson zažalovali NGN za údajné nezákonné zhromažďovanie informácií v rokoch 1996 – 2011.

Na prelome rokov 2020 a 2021 Harry uspel v spore s vydavateľstvom ANL, ktoré zažaloval za články v denníku The Mail on Sunday a na portáli MailOnline. Písalo sa v nich, že po vzdaní sa pozície aktívneho člena kráľovskej rodiny sa „otočil chrbtom“ k britskej námornej pechote. Vydavateľstvo ANL sa princovi ospravedlnilo a vyplatilo mu odškodné, ktorého výška zostala utajená, no išlo o sumu v desiatkach tisíc libier.

X X X

Hrozí nám záplava fotovoltického odpadu? Veľké množstvo solárnych panelov sa blíži k hranici životnosti, ich recyklácia sa zatiaľ nevyplatí

Organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) pre elektrozariadenia SEWA vlani vyzbierala 272 ton vyradených fotovoltických panelov. Nastal tak viac než 60-násobný medziročný nárast, pričom najväčší nápor na zberové kapacity zaznamenala SEWA v druhej polovici roka 2025.

Podstatná časť zo 100 000 ton fotovoltických panelov inštalovaných na Slovensku sa blíži k hranici 15- až 25-ročnej životnosti. Nutné je podľa OZV systémovo vyriešiť financovanie ich zberu a recyklácie. Informovala o tom TASR.

„Recyklácia fotovoltických panelov zatiaľ nie je ani v Európe ani na Slovensku v plnej miere rozvinutá. Pomer zrecyklovaných panelov voči množstvu predaných je prirodzene nízky a nie všetky druhy panelov vieme aktuálne technologicky spracovať priamo na území Slovenska,“ povedal výkonný riaditeľ OZV SEWA Jozef Kozák. Tvrdí, že dopyt po recyklácii bude v ďalších rokoch exponenciálne narastať, čo si vyžiada vznik nových špecializovaných domácich prevádzok. „Štát preto nemôže čakať, že trh zvládne tento nápor bez pripravených podmienok,“ poznamenal Kozák.

Obnoviteľné zdroje energie

Napriek ekologickému prínosu je recyklácia fotovoltiky v súčasnosti ekonomicky nerentabilná. „Zatiaľ ide o čisto nákladovú položku. Očakávame, že nové technológie a konkurencia časom znížia ceny za tonu spracovania, no logistika, bezpečná manipulácia a odborná odinštalácia na strechách ostanú veľmi nákladné,“ vysvetlil Kozák.

Najväčším rizikom pre odpadový systém sú však podľa SEWA panely uvedené na trh do roku 2015. Tie neboli v minulosti slovenskou legislatívou klasifikované ako elektrozariadenia a nikto za ne nevyberal recyklačné poplatky, z ktorých by sa dnes proces financoval.

„Slovensko nemá pre tieto staré solárne systémy nastavené transparentné pravidlá ani finančné krytie. V praxi hrozí, že keď sa začnú hromadiť na zberných dvoroch, ich nákladnú recykláciu nakoniec zaplatia obce a mestá zo svojich rozpočtov. Zákonná zodpovednosť súčasných výrobcov a dovozcov sa totiž na tento historický odpad nevzťahuje. Rozumným riešením do budúcnosti by bolo využiť ustanovenia európskej smernice, upraviť ciele zberu postupným zvyšovaním a umožniť vytvárať viazanú finančnú rezervu, čo však súčasná slovenská legislatíva neumožňuje,“ upozornil riaditeľ.

OZV pripomína, že prevádzkovatelia fotovoltiky nesmú panely po skončení životnosti vyhadzovať do bežného komunálneho odpadu. Najjednoduchším spôsobom je kontaktovať firmu, ktorá realizuje novú inštaláciu. Tá sa ako registrovaný „výrobca“ postará aj o ekologické odstránenie starej. Prípadne ich možno odovzdať na určenom zbernom dvore.

Zároveň SEWA odporúča kupovať panely výhradne od renomovaných výrobcov a cez certifikované spoločnosti. „Pred kúpou je kľúčové si preveriť, či dovozca panelov poskytuje spätný zber, ako má zabezpečené plnenie recyklačných povinností a či poctivo platí recyklačný poplatok. Tieto detaily majiteľom v budúcnosti výrazne uľahčia a zlacnia celý proces likvidácie,“ poznamenal Kozák.

X X X

Žilinka aj ministerstvo spravodlivosti sa zhodli: Pred vraždou učiteľky v Gelnici došlo k závažným porušeniam zákona. Polícia namieta

Generálna prokuratúra zistila v trestnej veci, ktorá predchádzala tragédii vraždy učiteľky v Gelnici, závažné porušenia zákona. Uviedol to generálny prokurátor Maroš Žilinka v stanovisku. Ministerstvo spravodlivosti neskôr uviedlo, že predbežné výsledky jeho dohľadu a previerky spisov potvrdzujú vyjadrenia prokuratúry. Polícia trvá na záveroch kontrolného orgánu.

Obvinený Tomáš V. prichádza na Mestský súd v Košiciach 23. júna 2026

Predbežné výsledky zároveň podľa rezortu spravodlivosti naznačujú, že k pochybeniam došlo na všetkých úrovniach trestného konania. Dohľad by malo ministerstvo ukončiť na konci júla, vtedy bude informovať o všetkých zisteniach.

Dohľad nariadil minister spravodlivosti Boris Susko (Smer). „Je zrejmé, že ak sa pochybenia potvrdia, nesmú zostať bez jasnej zodpovednosti. Každé zlyhanie musí byť dôsledne objasnené a každý, kto zlyhal, musí niesť primeranú zodpovednosť. Našou ambíciou však nie je len pomenovať individuálne chyby. Rovnako dôležité je prijať také opatrenia, aby sa podobná tragédia už nikdy neopakovala,“ vyhlásil.

„Zároveň predstavíme balík opatrení, na ktorom rezort spravodlivosti pracuje už dlhší čas a ktoré už sú v medzirezortnom pripomienkovom konaní, bez ohľadu na túto tragédiu,“ avizuje minister. Pôjde podľa neho o konkrétne legislatívne, metodické aj organizačné opatrenia, ktoré posilnia ochranu obetí a zlepšia fungovanie trestného procesu.

Boris Susko o vražde v Gelnici: Systém je podľa môjho názoru nastavený dobre

Prípravné konanie, ktoré vyústilo do vydania trestného rozkazu vo veci manžela učiteľky, nebolo vykonané v súlade so zákonom. Prokuratúra tiež zistila závažné pochybenia pri viacerých aspektoch trestného konania.

Skutok, pre ktorý bol Tomáš V. trestne stíhaný, bol podľa prokuratúry nesprávne právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania, trestné stíhanie malo byť vedené pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby.

Zistené závažné pochybenia v prípade sú podľa Žilinku takého charakteru, že ich nie je možné tolerovať. „Preto bolo krajskej prokurátorke v Košiciach uložené prijať účinné opatrenia, aby k obdobným porušeniam zákonnosti v budúcnosti nedošlo a zároveň aby vo vzťahu k podriadeným prokurátorom Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves vyvodila zodpovednosť adekvátnu zisteným pochybeniam a následku.

O vážnych zisteniach bude informovaná aj prezidentka Policajného zboru,“ zdôraznil.

Polícia trvá na záveroch kontrolného orgánu

Policajný zbor (PZ) trvá na záveroch nezávislého kontrolného orgánu a nezávislého odborného útvaru v prípade vraždy učiteľky z Gelnice. Tie nespochybnil vo svojich záveroch z preskúmania trestnej veci ani generálny prokurátor.

Polícia vysvetlila, že v prípravnom konaní vykonáva dozor nad zákonnosťou prokurátor. Je to práve prokurátor, kto usmerňuje zákonnosť postupu vyšetrovateľa alebo povereného príslušníka PZ a disponuje oprávneniami zasahovať do procesného postupu, vydávať záväzné pokyny či využívať opravné prostriedky. „Policajný zbor, naopak, pri výkone svojej kontrolnej činnosti nemá zákonné oprávnenie preskúmavať zákonnosť procesného postupu vyšetrovateľa, povereného príslušníka ani hodnotiť alebo meniť právnu kvalifikáciu skutku. Tieto rozhodnutia patria výlučne do pôsobnosti prokurátora vykonávajúceho dozor nad zákonnosťou,“ tvrdí polícia

Policajný zbor sa podrobne oboznámi so závermi GP. Mieni, že na základe verejne prezentovaných výsledkov preskúmania postupu niet pochybností o postupe polície. Policajti zároveň vítajú, že je snahou GP prvýkrát v tejto oblasti poskytnúť konkrétne poznatky zo svojej kontrolnej činnosti. Tie podľa vlastných slov využijú na skvalitňovanie svojich postupov. Sú rovnako pripravení premietnuť ich do metodiky k problematike domáceho násilia aj odbornej prípravy policajtov.

„Výsluchy poškodenej vykonané poverenou príslušníčkou Obvodného oddelenia PZ Gelnica a následne, za dodržania zásady kontradiktórnosti, vyšetrovateľkou kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Spišskej Novej Vsi prebehli spontánne a zároveň boli zaznamenané obrazovo-zvukovými technickými prostriedkami v súlade s dodržaním metodiky postupu polície v prípadoch domáceho násilia,“ priblížil zbor. Doplnil, že výsledkom tohto postupu bolo, že páchateľa vzali do väzby, a tým eliminovali riziko ohrozenia života poškodenej.

Za najdôležitejšie zbor považuje, aby sa zo zistených pochybení vyvodili dôsledky a v rámci systému sa prijali také opatrenia, ktoré prispejú k lepšej ochrane obetí domáceho násilia a zabránia opakovaniu podobných tragédií. Prezidentka PZ Jana Maškarová už deklarovala, že prijme opatrenia, ktoré môžu prispieť k posilneniu ochrany ohrozených osôb a zvýšeniu ich bezpečnosti.

„Jedným z rýchlych opatrení po tragickej udalosti bolo iniciované stretnutie so Zborom väzenskej a justičnej stráže a s Ministerstvom spravodlivosti SR, na ktorom sa zástupca GP SR napriek pozvaniu nezúčastnil. Na tomto stretnutí vzišla identifikácia ďalších možných efektívnych opatrení, ktoré by mohli zlepšiť súčinnosť a postupy pri ochrane osôb ohrozených domácim násilím,“ uviedla polícia.

Generálna prokuratúra preskúmala vec Tomáša V., ktorému ešte 9. júna uložil Okresný súd Spišská Nová Ves podmienečný trest odňatia slobody v trvaní ôsmich mesiacov za nebezpečné vyhrážanie s podmienečným odkladom na 15 mesiacov a zároveň mu uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

„Po preskúmaní veci treba konštatovať, že prípravné konanie, ktoré vyústilo do vydania trestného rozkazu, nebolo vykonané v súlade so zákonom. Boli zistené závažné pochybenia pri viacerých aspektoch trestného konania, ktoré možno označiť za absolútne nezvládnuté z hľadiska správneho vedenia trestného konania vo veci trestného činu patriaceho do kategórie domáceho násilia,“ vyhlásil Žilinka

Skutok, pre ktorý bol Tomáš V. trestne stíhaný, bol podľa GP nesprávne právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania, hoci pri správnom právnom posúdení malo byť trestné stíhanie vedené pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Získané dôkazy boli podľa GP nesprávne vyhodnotené. „Poškodená uviedla vážne skutočnosti o dlhodobých útokoch obvineného, ktoré označovala za psychický teror, nátlak, prieky – spálené veci, zničené oblečenie, ataky voči maloletej dcére, dávanie soli, liekov či prostriedku na riad do jedla a nápojov, ale aj fyzické napadnutia,“ skonštatoval generálny prokurátor.

Žilinka: Dávam garanciu, že prokuratúra bude nekompromisne reagovať na porušenia zákon

Dokazovanie nebolo zamerané na podstatné okolnosti a nebolo vykonané v potrebnom rozsahu. „Prvotný výsluch poškodenej policajtkou bol vykonaný nesprávne, nebolo jej umožnené spontánne vypovedať, otázky jej boli kladené nevhodným a viktimizujúcim spôsobom,“ zdôraznil. Riadne vedenie trestného stíhania by našlo podľa GP svoje vyjadrenie aj v rozhodnutí o uložených sankciách, ktoré by zodpovedali faktu, že v danom prípade išlo o konanie z kategórie domáceho násilia.

GP tiež zistila, že dozor nad zákonnosťou prípravného konania, hoci išlo zjavne o skutok patriaci do kategórie domáceho násilia, nevykonával prokurátor špecialista napriek zriadenej špecializácii na tento druh trestnej činnosti. „Taktiež nedošlo k súčinnosti s netrestným úsekom prokuratúry, aj napriek tomu, že dotknutou útokmi mala byť aj maloletá dcéra. Zo strany vedúcich prokurátorov okresnej prokuratúry nebola náležite vykonávaná kontrolná činnosť,“ skonštatoval Žilinka.

Zuzana V. zomrela 20. júna v Gelnici po útoku svojho manžela. Čelí obvineniu z obzvlášť závažného zločinu vraždy, stíhaný je väzobne.

X XX

Európa chce vlastnú fúznu elektráreň. Do projektu vstúpil aj Google

Fúzia sa od dnešných jadrových elektrární zásadne líši. Pri štiepení sa rozbíjajú ťažké atómové jadrá, pri fúzii sa naopak spájajú ľahké jadrá, najčastejšie izotopy vodíka. Výsledkom môže byť veľké množstvo energie vyrábané oveľa bezpečnejším spôsobom a takmer bez rádioaktívneho odpadu.

Takto by mala vyzerať Stellaris v nemeckom Gundremmingene, prvá komerčná elektráreň so stelarátormi, ktorá bude využívať jadrovú fúziu.

Európska snaha postaviť elektráreň, ktorá by vyrábala energiu na princípe podobnom procesom vo hviezdach, dostala výraznú finančnú injekciu. Mníchovská spoločnosť Proxima Fusion oznámila, že v novom investičnom kole získala 411 miliónov eur. Medzi strategickými investormi sú aj Google a nemecká energetická skupina RWE. Hodnota Proximy sa po investícii odhaduje na 2,4 miliardy eur.

Proxima Fusion patrí medzi najambicióznejšie európske firmy v oblasti jadrovej fúzie. Vznikla ako spin-off (projekt, ktorý vznikne oddelením od materskej organizácie) Inštitútu Maxa Plancka pre fyziku plazmy a využíva technológiu stellarátora. V ňom sa nachádza vákuová komora, v ktorej vzniká plazma. Keďže má teplotu v miliónoch stupňov, nesmie sa dotknúť stien. Stellarátor ju preto drží pomocou mimoriadne presne tvarovaných magnetov „zavesenú“ v magnetickom poli. Práve stabilné udržanie plazmy je jednou z hlavných technických prekážok, ktoré musí fúzna energetika prekonať, ak sa má dostať z laboratórií do elektrární.

Fúzia sa od dnešných jadrových elektrární zásadne líši. Pri štiepení sa rozbíjajú ťažké atómové jadrá, pri fúzii sa naopak spájajú ľahké jadrá, najčastejšie izotopy vodíka. Výsledkom môže byť veľké množstvo energie bez priamych emisií oxidu uhličitého pri prevádzke. Zároveň nejde o technológiu, ktorá by produkovala množstvo dlhodobého vysokoaktívneho odpadu ako štiepne reaktory. Neznamená to však, že je úplne bez environmentálnych a technických problémov. Fúzia nesľubuje elektráreň úplne bez rádioaktívnych materiálov. Problémom nebude vyhorené jadrové palivo ako pri dnešných reaktoroch, ale najmä práca s rádioaktívnym tríciom a opotrebovanie častí zariadenia, ktoré sa po „bombardovaní“ neutrónmi môžu samy stať rádioaktívnymi.

Proxima chce najprv postaviť demonštračné zariadenie Alpha v Garchingu pri Mníchove. Má overiť, či je jej koncepcia stellarátora schopná dosiahnuť čistý energetický zisk a pripraviť cestu ku komerčnému projektu. Ten firma označuje názvom Stellaris a plánuje ho v areáli bývalej jadrovej elektrárne Gundremmingen v Bavorsku. Práve zapojenie RWE je preto dôležité. Energetická skupina môže do projektu priniesť skúsenosti s veľkými zdrojmi, infraštruktúrou, pripájaním do siete aj povoľovacími procesmi.

Google má na fúzii iný, no rovnako logický záujem. Umelá inteligencia a dátové centrá zvyšujú dopyt po elektrine, pričom veľké technologické firmy hľadajú stabilné nízkoemisné zdroje, ktoré by v budúcnosti doplnili veterné a solárne elektrárne. Fúzia je pre ne lákavá práve preto, že by teoreticky mohla vyrábať elektrinu nepretržite.

K funkčnej komerčnej fúznej elektrárni však povedie ešte dlhá cesta. Žiadna fúzna elektráreň dnes komerčne nedodáva elektrinu do siete a aj optimistické plány hovoria najskôr o 30. rokoch, aj to prevažne o ich konci.

X X X

Zlé správy prišli z Európy, potom prepukla panika v Japonsku a všetko možno „zaklincuje“ Čína. Ľudstvo sa nemá kde schovať

Začiatkom júna 2026 zverejnil Eurostat správu, že HDP Európskej únie v 1. kvartáli 2026 kleslo medzikvartálne o 0,2 percenta.

A to svet ešte naplno nečelil následkom zbabraného útoku USA a Izraela na Irán.

Koncom júna sa zase šírila informácia o oslabovaní japonského jenu.

Tamojšia vláda oznámila, že sa pokúsi ďalšiemu oslabovaniu meny zabrániť.

Japonská centrálna banka už bola nútená zvýšiť základnú úrokovú sadzbu. To však zvyšuje náklady na pôžičky, pričom extrémne zadlžené Japonsko malo už doposiaľ enormné náklady na splátky dlhov.

Tretím ohniskom problémov je slabnúci dopyt v Číne.

Dlhé mesiace padal napríklad predaj automobilov, čo zvyšuje riziko, že svetové automobilky budú musieť prepúšťať.

Od krízy v roku 2008 ľudstvo dokázalo odsúvať moment ďalšieho radikálneho ekonomického pádu, no tentoraz problémy prepukajú naprieč planétou.

X X X

Vyše tisíc ľudí prišlo o milióny. Polícia zasiahla proti krypto podvodníkom, zaistila luxusné autá aj zlato

Slovenská polícia v spolupráci s českými kolegami, Europolom a Eurojustom zasiahla proti skupine podozrivej z prevádzkovania podvodných investičných platforiem zameraných na kryptomeny a NFT.

Vyšetrovatelia evidujú najmenej 1 125 poškodených, ktorých škoda presiahla 8,4 milióna eur. Pri akcii zadržali 11 osôb a zaistili luxusné autá, hotovosť, kryptomeny či zlato.

Akcia s krycím názvom MIDAS sa uskutočnila v rámci spoločného vyšetrovacieho tímu prokuratúr Slovenskej a Českej republiky, ktorého členom je aj Europol. Vyšetrovanie sa zameralo na podvodné internetové investičné platformy SEIF FINANCE, SEIF GROUP, SEIF DAO a CRYPTO CARTEL.

Podľa polície podozriví prostredníctvom týchto platforiem a call centier ponúkali záujemcom výhodné investície do kryptomien a NFT. Sľubované investície sa však podľa vyšetrovateľov v skutočnosti nerealizovali a peniaze poškodených skončili v rukách organizovanej skupiny.

Domové prehliadky v Bratislave aj Seredi.

Počas policajnej akcie vykonali príslušníci Prezídia Policajného zboru v spolupráci s Pohotovostným policajným útvarom Bratislava domové prehliadky a prehliadky iných priestorov na viacerých miestach v Bratislave a Seredi.

Polícia pri zásahu zadržala 11 osôb a zaistila rozsiahly majetok. Išlo najmä o luxusné motorové vozidlá, exkluzívne hodinky a šperky, zberateľské investičné predmety vrátane zlatých mincí a tehličiek, veľké množstvo notebookov, mobilných telefónov, finančnú hotovosť aj kryptoaktíva.

Policajná akcia „Kvetinár“. Odhalili rozsiahle drogové laboratórium v centre Pezinka

Obvinenia na Slovensku aj v Česku

Na Slovensku polícia obvinila štyri fyzické osoby. V Českej republike čelia obvineniam štyri fyzické osoby a dve právnické osoby.

Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici 2. júla rozhodol o vzatí všetkých štyroch obvinených na Slovensku do väzby.

Prípad dozoruje Krajská prokuratúra v Bratislave. Na vyšetrovaní spolupracujú aj Europol a Eurojust.

Polícia zároveň opätovne vyzvala verejnosť, aby bola pri investovaní finančných prostriedkov prostredníctvom internetových platforiem mimoriadne obozretná. Odporúča dôkladne si overovať spoločnosti, ktorým ľudia zverujú svoje peniaze, a nenechať sa zlákať prísľubmi vysokých a rýchlych výnosov.

x XX

Advokát nevyúčtoval klientce 75 tisíc korun. Pak po ní chtěl dalších téměř 88 tisíc.

Klientka chtěla vyúčtování záloh. Advokát po ní místo toho požadoval dalších 88 tisíc.

Klientka zaplatila advokátovi na zálohách 75 tisíc korun. Když žádala jejich vyúčtování, nedočkala se. Advokát jí později místo slíbeného vrácení přeplatku vyúčtoval dvojnásobnou odměnu a požadoval dalších téměř 88 tisíc korun. Kárný senát České advokátní komory navíc řešil i jeho urážlivé e-maily nebo to, že nepředal klientce převzaté mobilní telefony.

Advokát se podle rozhodnutí kárného senátu České advokátní komory dopustil několika kárných provinění při zastupování klientky A. K. Nejzávažnější se týkalo nakládání se zálohami na odměnu za právní služby. Informoval o tom Bulletin advokacie.

Matka klientky postupně uhradila advokátovi 15 tisíc, 20 tisíc a 40 tisíc korun, celkem tedy 75 tisíc korun jako zálohy na právní zastoupení. Přesto advokát zálohy ani po opakovaných žádostech a urgencích řádně nevyúčtoval.

Později navíc změnil svůj původní postoj. Zatímco dříve tvrdil, že se s klientkou dohodl na paušální odměně a avizoval vrácení přeplatku 3 500 korun, následně jí zaslal nové vyúčtování podle advokátního tarifu, odměnu zvýšil na dvojnásobek a místo vrácení přeplatku po ní požadoval doplatek 87 848 korun.

Klientce nepředal ani mobilní telefony

Kárný senát řešil také další pochybení. Advokát převzal od policie dva mobilní telefony a paměťové karty patřící klientce. Ani po opakovaných výzvách jí je však nepředal. Nejprve jí jako kompenzaci poslal tři tisíce korun, později telefony našel a předal je policii.

Další část kárného řízení se týkala střetu zájmů. Advokát převzal plnou moc od matky své klientky, která byla v související trestní věci poškozenou. Plnou moc neodmítl, přestože současně obhajoval klientku, jejíž zájmy byly se zájmy matky v rozporu. Kárný senát konstatoval, že si plnou moc ponechal s tím, že ji případně využije v budoucnu.

Klientku označil za člověka s psychiatrickými problémy

Součástí kárného provinění byly také e-maily, které advokát klientce posílal.

V jednom z nich například napsal, že její požadavky jsou „vážným projevem vašich problémů“ a obvinil ji z napadání lékařů či týrání rodičů. Jindy uvedl, že za celou svou profesní kariéru nemusel „snášet takového klienta“.

V dalších zprávách klientce sdělil například, že má „sklony k výbuchu hněvu nebo zuřivosti“, označil ji za paranoidní a napsal, že se domníval, že již nastoupila psychiatrickou léčbu. Zároveň uvedl, že ji zařadí mezi nevyžádanou poštu.

Kárný senát uzavřel, že advokát svým jednáním porušil povinnosti stanovené zákonem o advokacii i Etickým kodexem České advokátní komory. Rozhodnutí o schválení dohody o vině a kárném opatření nabylo pod sp. zn. 52/2022 dne 23. ledna 2026.

Eva Paseková, ceskajustice

X XX

Nové odhalenia z účtov Smeru: desaťtisíce eur poslali sponzorovi Hlasu známemu z miliardovej kauzy.

Smer vyplácal desaťtisíce eur za marketing aj servisné služby firmám blízkym svojim politikom. Výročná správa strany odhaľuje prepojenia na kauzy Hlasu.

Článok aktualizovaný o stanovisko Štefana Baumanna.

Vládny Smer musel v posledných týždňoch vysvetľovať, prečo z peňazí od štátu nepriamo financuje syna premiéra Roberta Fica.

Štátne príspevky za volebné výsledky Smeru však nesmerujú len k nemu. Strana mala v roku 2025 vysoké výdavky na politický marketing a servisné služby. Príkladom je agentúra JM Communication, prepojená s poslancom Smeru Jánom Mažgútom, ktorej strana za uplynulý rok vyplatila bezmála pol milióna eur.

Z výročnej správy strany Aktuality.sk zistili, že strana zaplatila desiatky tisíc eur za auto sponzorovi Hlasu namočenému aj do kauzy miliardového záchrankového tendra.

Smer priznal, že kúpil autá

Politické strany majú striktnú zákonnú povinnosť každý rok predložiť verejnosti výročnú správu o svojom hospodárení. Zo záverečných výkazov Smeru za rok 2025 vyplýva, že strana poslala v minulom roku sumu 32 890 eur hlohovskej spoločnosti Bayern center HC. Tá podľa vlastného opisu nakupuje, predáva a opravuje autá.

Stopercentným vlastníkom hlohovskej autofirmy je Štefan Baumann a konateľom je spolu s ním Oliver Baumann. „Ako predajca vozidiel vykonávam svoju prácu štandardným spôsobom voči všetkým zákazníkom bez ohľadu na ich politické presvedčenie a že sa nijako nepodieľam na financovaní ani činnosti žiadnej politickej strany,“ uviedol pre Aktuality.sk Baumann.

X XX .

Na Zlatých pieskoch našli telo 20-ročného muža, prípad preverujú bratislavskí policajti 

Bratislavská polícia potvrdila nález tela 20 ročného cudzinca na Zlatých pieskoch. Okolnosti úmrtia preveruje vyšetrovanie, rozhodujúca bude pitva.

BRATISLAVA: Policajti Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II v utorok popoludní potvrdili nález tela bez známok života v areáli vodnej plochy Zlaté piesky. Ide o 20-ročného muža z Kirgizskej republiky, ktorého telo našli pod vodnou hladinou. TASR o tom informoval hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Lukáš Pecek.

Presné príčiny, ako aj okolnosti smrti muža určí až zdravotno-bezpečnostná pitva. Vyšetrovaním tohto prípadu sa aj naďalej zaoberajú policajti Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II.

Hovorca Správy telovýchovných a rekreačných zariadení (STaRZ) hlavného mesta SR Bratislavy Peter Filo informoval, že v utorok prijali informáciu o osobe vo vode v severnej, neplatenej časti jazera Zlaté piesky, mimo areálu prírodného kúpaliska STaRZ. Pripomenul, že kúpanie tu je na vlastnú zodpovednosť. „Naši plavčíci a záchranári okamžite vyrazili na miesto udalosti, kde sa spolu so zložkami integrovaného záchranného systému zapojili do záchrany a resuscitácie osoby,“ priblížil Filo. Ako doplnil, napriek maximálnemu úsiliu všetkých zasahujúcich zložiek sa život osoby nepodarilo zachrániť.

Polícia opätovne apeluje na občanov, aby boli pri návšteve kúpalísk a vodných plôch opatrní, nepreceňovali svoje sily a schopnosti a pred vstupom do vody nepožívali v nadmernom množstve alkoholické nápoje.

X X X

      ZAMĚŘÍ  SE  AMERIKA  I  NA  UKRAJINU? KONEC  VÁLKY  PODLE  DŘÍVĚJŠÍ  DOHODY?
      UKRAJINCI  UŽ  NECHTĚJÍ  UMÍRAT,  ŽÍT  V  CIZINĚ

       Americký deštník teď musí držet Evropa, USA chtějí mít volné ruce na Čínu?

      Summit NATO je o nervózních úsměvech Evropanů v Ankaře, kteří doufají, že to celé skončí bez nějakého výbuchu. Všichni už si zvykli na Donalda Trumpa a mají za sebou operetní vzpouru na kolenou, kdy se tvářili, že snad nedají Grónsko. Mají za sebou i uražené výkřiky, že se budou hájit sami, o čemž vědí, že je to blouznění. Ale to vše byl odvar v porovnání s tím, oč jde teď v Ankaře.

      Odehrává se tam jeden z nejdůležitějších summitů v historii Aliance. Jde o to, jestli se NATO dokáže přizpůsobit zásadně změněné strategické realitě. Ta změna je samozřejmě k horšímu, ale nevypadalo to, že ji Evropa brala vážně.

      Můžeme si myslet o moudrosti a provedení íránského tažení co chceme, ale stejně tak si Trump může myslet, že jeho spojenci se přinejmenším mají chovat jako spojenci. A když už ho přímo nepodpoří, nemají mu mydlit schody.

       

      x X X

       

      Týmy ukrajinských dobrovolníků a zvláštních policejních oddílů, takzvaní Bílí andělé, vyrážejí každý den evakuovat civilisty ze zón válečného konfliktu v Donbasu. S nasazením vlastního života zachraňují životy jiných. Nedávno se za nesmírně riskantních podmínek vydali například do města Družkivka nedaleko Kramatorsku.

      Neúnavný ukrajinský dobrovolník Vlad Jožikov začíná cestu pro obyvatele ostřelované Družkivky nedaleko města Kramatorsk, kde má sraz se zvláštní policejní jednotkou Bílých andělů. S některými z nich už se zná od dob evakuace civilistů z Avdijivky a dalších měst Doněcké oblasti.

       Všude jsou miny a nepřátelské drony. Ukrajinští dobrovolníci evakuují obyvatele válečných zón za nesmírně riskantních podmínek

      Jde o sehraný tým profesionálů, který do Družkivky vyráží se zbraněmi a pancéřovaným autem. V Kramatorsku jím najíždí na čtyřproudou silnici, kterou před FPV-drony chrání speciální sítě. Natažené jsou však pouze nad dvěma pruhy vozovky, a to v opačném směru.

       

      Po cestě skupina míjí ohořelé vraky vojenských i civilních aut, která na nekrytých úsecích vozovky zasáhly drony. Případně se bezpilotním letounům podařilo proniknout dírami v sítích. Žádná ochrana totiž není stoprocentní. Pocit strachu je ale pod sítěmi trochu menší.

       

      Pípání detektoru, které se po chvíli ozývá, signalizuje, že v okolí dobrovolníků a policistů se pohybují drony. Navzdory tomu úspěšně doráží do Družkivky. Zastavují na kopci nad městem ve čtvrti rodinných domků. Podle Vlada jde o nejnebezpečnější část města.

      Exploze a pronikavý záblesk

      U jednoho z obydlí už skupinu vyhlíží pan Viktor. V ruce drží tašky a další věci, které si chce odvézt s sebou. Jakmile je naloží do vozu, dobrovolníci vyráží na další adresu. Po pár metrech se však zpod auta ozve exploze a všechny oslní pronikavý záblesk.

      Ukrajinské drony zasáhly rafinerii v ruské Omské oblasti, je vzdálená 2500 kilometrů od hranic

      Jakmile muži vyjdou z vozidla, nachází poškozenou jeho přední část a roztrhanou levou přední pneumatiku. Vlad se pokouší nastartovat, ale nejde mu to. Spolu s ostatními se nemá kde schovat. Kolem mohou být další miny nebo nevybuchlá munice.

      Policisté vyběhli hledat pomoc druhého auta, pan Viktor mezitím tráví nekonečně dlouhé minuty v křoví. Záchrany se tým dobrovolníků nakonec dočká, jeho dobrodružství tím však nekončí.

       

      Nepojízdné auto totiž poměrně dlouho stálo na ničím nechráněném místě a všiml si ho jeden z ruských dronů. Policisté se s ním ale poměrně rychle a se ctí vyrovnají. Po cestě zpět se akorát nemohou dohodnout, komu z nich se létajícího zabijáka podařilo sestřelit.

       

      X X X

      USA zrušily výjimku na prodej íránské ropy kvůli útokům na tankery. Surovina začala prudce zdražovat

      Americké ministerstvo financí v reakci na útoky na tankery v Hormuzském průlivu zrušilo výjimku, která umožňovala prodej íránské ropy. Informovala o tom agentura Bloomberg s tím, že tím resort ohrozil prozatímní mírovou dohodu mezi Washingtonem a Teheránem.

      Ceny ropy po zveřejnění zprávy o zrušení výjimky prudce vzrostly.

      Úřad pro kontrolu zahraničních aktiv (OFAC) spadající pod ministerstvo financí uvedl, že od úterý nesmějí být prováděny žádné nové transakce s íránskou ropou. Dosavadní výjimka byla vydána v návaznosti na memorandum o porozumění mezi Teheránem a Íránem a umožňovala transakce po dobu 60 dnů, tedy do 21. srpna.

      Země OPEC+ opět navyšují těžbu ropy. Její dodávky jsou stále pod úrovní před útokem na Írán

      Ceny ropy po zveřejnění této zprávy prudce vzrostly. Cena ropy Brent se vyšplhala nad 76 dolarů za barel, což odpovídá růstu o 5,7 procenta. V regionu navzdory uzavřenému příměří mezi Spojenými státy a Íránem dlouhodobě panuje zvýšené napětí.

       

      Britská námořní služba UKMTO uvedla, že v oblasti Hormuzského průlivu a jeho okolí byly v úterý zasaženy tři tankery. Nejprve byl v Ománském zálivu u Hormuzského průlivu nedaleko ománských břehů zasažen katarský tanker neznámým projektilem, což způsobilo požár.

      Následně byl hlášen další incident, při kterém byl poblíž ománského pobřeží poškozen saúdskoarabský ropný tanker. Později odpoledne námořní služba informovala, že na klíčové trase dron zasáhl třetí plavidlo. To podle námořní služby pokračuje v cestě, loď byla jen lehce poškozena. Oběti hlášeny nejsou.

      Porušování memoranda

      Teherán a Washington se navzájem obviňují z porušování memoranda o porozumění, které podepsaly v polovině června s vyhlídkou na konečnou mírovou dohodu.

      Boj uvnitř Íránu. Prezident chce mluvit o uvolnění sankcí, revoluční gardy se nevzdávají Hormuzu

      Ihned po podpisu memoranda měly Spojené státy začít ukončovat námořní blokádu íránských přístavů a Írán měl zajistit bezpečnou plavbu obchodních plavidel Hormuzským průlivem, a to po dobu 60 dnů bezplatně.

       

      V memorandu se obě strany také zavázaly k dalšímu dodržování příměří, které platí od 8. dubna. Válku zahájily 28. února Spojené státy a Izrael útoky na Írán, při kterých zabily mimo jiné nejvyššího íránského duchovního vůdce Alího Chameneího.

      X X X

       

      ZADARMO  ANI  KUŘE  NEHRABE…

      JAK  SE  TO  PROJEVÍ  NA SNADNĚJŠÍM  ŽIVOTĚ   LIDÍ  A  FIREM  ČR?

       

      Nejvíc stojí premiéra Babiše rady ke svobodě slova. Poradkyni Vachatové vyplatil úřad 370 tisíc

      • Služby poradců vyšly za první pololetí letošního roku Úřad vlády na 1,7 milionu korun. Nejvyšší částku uhradil úřad Natálii Vachatové, která radí premiérovi v oblasti svobody projevu. Její odměna byla 370 tisíc korun.
      • Informace poskytl Radiožurnálu Úřad vlády na základě informačního zákona.
      • Vachatová Radiožurnálu řekla, že pomáhá se zapracováním unijních nařízení a plní úkoly premiéra, k těm konkrétní nebyla.
      • Přes tři sta tisíc korun vyplatil úřad také právničce a manažerce hnutí ANO Michaele Pobořilové. Čtvrt milionu dostal ekonom Jaroslav Ungerman, téměř 163 tisíc pak lékař Jiří Votruba.
      Předseda vlády Andrej Babiš (ANO) udělal z Natálie Vachatové, která mu radí v oblasti svobody slova, nejlépe placenou poradkyni | Foto: Kateřina Šulová | Zdroj: ČTK

      Dosud žádný premiér neměl poradce pro svobodu projevu. Poprvé tak letos učinil předseda vlády Andrej Babiš (ANO) a udělal z Natálie Vachatové, která mu v této oblasti radí, nejlépe placenou poradkyni. Ukazuje to srovnání půlročních odměn poradců, které Radiožurnálu poskytl Úřad vlády na základě informačního zákona.

      ‚Neviditelná‘ krizová linka dostala od státu 22 milionů na navýšení kapacit. Podle resortu stačilo požádat

      „Máme tady hodně legislativy, mj. evropské, jako je například implementace DSA (nařízení o digitálních službách, pozn. red.), adaptační zákon k EMFA (evropský akt o svobodě médií, pozn. red.), máte tu i další věci, které zasahují ať už přímo nebo nepřímo do svobody projevu v České republice. V těchto oblastech se mu snažím radit,” nastínila Vachatová náplň své práce pro Radiožurnál.

      Úkoly má i napřímo od premiéra, specifikovat je nechtěla. „Nejsem si ale jistá, zda o nich mohu mluvit.“ Dohodu má Vachatová na maximálně 80 hodin měsíčně se sazbou 1150 korun na hodinu. Za půlroční práci jí vládní úřad vyplatil 370 013 korun.

      Podílela se například na návrhu zákona, kterým by musely pod hrozbou pokuty neziskové organizace nahlašovat své finanční příjmy ze zahraničí. To, že na znění normy spolupracovala, zjistil server Seznam Zprávy z digitální stopy, kterou ze svého počítače v dokumentu zanechala. Podle Vachatové šlo jen o korekce textu, trvá na tom, že nebyla autorkou.

      Babiš na vládě zase chodí za dveře. Za půl roku opustil premiér kvůli svému střetu zájmů pět schůzí

      „Byla jsem pověřena premiérem, abych se podívala na návrh zákona, který připravoval poslanec Jindřich Rajchl (PRO). Já jsem se na něj podívala, ale tak, jak to napsal, tak to bylo neprůchodné. Navrhovala jsem nějaké změny, které by bylo potřeba udělat, a hlavně jsem zkontaktovala další poslance, kteří na tom začali pracovat,“ tvrdí.

      Vachatová do konce loňského roku působila jako analytička v neziskovce Společnost pro obranu svobody projevu, ve které kritizovala média i boj proti dezinformacím. Kandidovala dříve za Trikoloru nebo Svobodné.

       

      Server Novinky upozornil na její starší výroky na podporu putinovského Ruska v rámci facebookové skupiny Přátelé Ruska v České republice. Osobními vazbami Vachatové na Rusko se v březnu zabývala i sněmovní Stálá komise pro kontrolu činnosti BIS. Mimo jiné proto, že její bratr žije v Rusku, kde podniká ve vymáhání dluhů. Komise žádné bezpečnostní riziko neshledala.

      S Babišem do nemocnic

      Mezi poradce, kterým vyplatil za letošní půlrok Úřad vlády za jejich služby nejvyšší sumu, patří také právnička a hlavní manažerka ANO Michaela Pobořilová, která s Babišem dlouhodobě úzce spolupracuje. Radí mu s bezpečností, přípravou zákonů a také promlouvá do personálií ve státních podnicích jako členka Výboru pro personální nominace. Na žádost o několik příkladů Pobořilová nereagovala. Úřad jí vyplatil 313 600 korun.

       

      Sdílnější nebyl ani dlouholetý Babišův blízký spolupracovník, ekonom Jaroslav Ungerman. Jeho celková odměna za rady v sociálních oblastech a ekonomice činí 254 340 korun. Po boku Babiše byl i v předchozích vládách, výtky má dlouhodobě například k důchodovému systému. V jakých oblastech přesně premiérovi dnes radí, Radiožurnálu neupřesnil. „Nemám svolení k tomu, abych Vám něco vykládal,“ uvedl. A sdílnější nebyl ani Úřad vlády.

      „Všichni členové týmu poradců radí panu premiérovi v oblastech jim svěřených a případně plní další úkoly, které jim dle potřeby zadá předseda vlády nebo vedoucí oddělení poradců. Jedná se obvykle o odborná stanoviska, analýzy, přípravy, případně plní další úkoly,“ sdělila redakci mluvčí úřadu Karla Mráčková.

      Babiš vede proti Pavlovi špinavou kampaň, míní Lipavský. Vondráček: Premiér se snažil situaci klidnit.

       

      Ve zdravotnictví pak Babiš naslouchá pneumologovi a přednostovi I. kliniky tuberkulózy a respiračních nemocí v pražské Všeobecné fakultní nemocnici Jiřímu Votrubovi.

      „Probíráme návrhy zákonů, které se týkají zdravotnictví. Snažíme se dávat nějaká doporučení, co by v nich mělo a nemělo být. Potom s ním objíždím návštěvy v nemocnicích, kde se snažíme kultivovat technologickou i personální infrastrukturu,“ řekl Radiožurnálu Votruba.

      Řeší třeba onkologii a ze zákonů zmínil Votruba ty, které mají „zlepšit obecné zdraví lidu”.

       

      „A protože si vzal pan premiér pod sebe agendu restrukturalizace pražského zdravotnictví a nové nemocnice, tak se zabýváme hodně problémy spojenými s tím,“ doplnil. Týdně věnuje práci pro předsedu vlády podle svého odhadu 10 až 20 hodin, za půl roku mu vládní úřad vyplatil 162 988 korun.

      Babiš čekal, že mu vládnutí půjde rychleji. Vůči prezidentovi je hodně ukřivděný, míní Dolejší

      Miliony korun

      Odměny ostatních poradců byly pod sto tisíc korun. Celkem radí premiéru Babišovi jedenáct lidí, což je stejně, jako měl Petr Fiala (ODS) v druhé půli loňského roku. Za tyto služby zatím letos Úřad vlády zaplatil 1,7 milionu korun.

      Za Fialy to v první půli loňského roku bylo 1,5 milionu korun, v druhém pololetí dva miliony korun.

       

      Částka zahrnuje ve všech případech i poradenství, které pro vládní úřad zajišťuje dlouhodobě Úřad pro zastupování státu ve věcech majetkových, což vychází každý půl rok na statisíce korun. Někteří Babišovi poradci pracují pro hnutí ANO a honorář nemají.

      Nově pracuje pro premiéra i Vladislav Smrž, který byl do května náměstkem ministra životního prostředí Igora Červeného (Motoristé). Teď radí v otázkách klimatu, energetiky a konkurenceschopnosti premiérovi, uvádí vládní web.

      X XX

      NATO  V  TURECKU  O  RUSKU
      O  UKONČENÍ  VÁLKY,  MíRU  SE  NEHOVOŘÍ

      Rusko je dlouhodobá hrozba a svou válku nevyhraje, shodli se lídři NATO

      Bránící se Ukrajina letos dostane od spojenců v NATO vojenské vybavení, pomoc a výcvik v hodnotě 70 miliard eur. A s pomocí v podobné výši muže Kyjev počítat i příští rok. Shodli se na tom lídři Severoatlantické aliance na summitu v turecké Ankaře s tím, že Rusko představuje dlouhodobou hrozbu.

      „Ukrajina přispívá k transatlantické bezpečnosti a spojenci stojí jednotně za svou neochvějnou podporou Ukrajiny při obraně její svobody, suverenity a územní celistvosti,“ shodli se představitelé 32 členských zemí včetně Česka v závěrečné deklaraci ze summitu.

      Pouze šestibodový klíčový dokument konstatuje, že evropští spojenci a Kanada nyní financují převážnou většinu bezpečnostní pomoci Ukrajině, která musí zůstat dlouhodobě udržitelná. Pro rok 2026 se proto spojenci v deklaraci zavázali poskytnout Ukrajině vojenské vybavení, pomoc a výcvik v hodnotě 70 miliard eur (v přepočtu přes 1,7 bilionu korun) s tím, že Kyjev může s podobnou úrovení podpory počítat i příští rok.

      Přibližně 30 miliard eur ovšem tvoří už schválená půjčka Evropské unie pro Ukrajinu, zbývajících zhruba 40 miliard eur mají dodat evropské státy NATO a Kanada formou bilaterální vojenské pomoci, výcviku, dodávek techniky a další podpory.

      Závěrečná deklarace ze summitu NATO v Ankaře potvrdila neochvějný závazek spojenců ke kolektivní obraně podle pátého článku Washingtonské smlouvy. „Útok na jednoho je útokem na všechny. Naše jednota, solidarita a společná síla zůstávají základem míru, bezpečnosti a prosperity jedné miliardy občanů naší aliance svobodných a demokratických států,“ říká dokument, který rovněž zdůrazňuje transatlantické spojenectví.

      Trumpovo hromobití v Ankaře: Zuří kvůli Grónsku, odepsal Španěly i „choré“ Íránce

      Rusko, které už pátý rok vede brutální válku proti Ukrajině, označili lídři Aliance za „dlouhodobou hrozbu pro euroatlantickou bezpečnost a stabilitu“. Dokument konstatuje, že proto evropští spojenci a Kanada společně zvýšili investice do klíčových obranných kapacit o více než 139 miliard dolarů.

      „Naše investice nám přinášejí potřebné schopnosti a zároveň posilují naši průmyslovou základnu a odolnost,“ uvádí se v dokumentu s tím, že na summitu v Ankaře spojenci oznámili další nové obranné zakázky v hodnotě desítek miliard dolarů a zavázali se k rozšíření kolektivních výrobních kapacit a ke spolupráci s průmyslem za k urychlení inovací.

      „Budujeme budoucnost: silnější Evropu v rámci silnějšího NATO – modernizovanou Alianci. Evropští spojenci a Kanada ve spolupráci se Spojenými státy přebírají větší odpovědnost za obranu Aliance,“ konstatovali společně lídři.

      Odstrašování a obrana NATO budou podle dokumentu nadále spočívat na vhodném mixu jaderných, konvenčních a protiraketových obranných schopností, doplněných o vesmírné a kybernetické prostředky. Investice do obrany se mají týkat zvýšení schopností nasazovat, podporovat a udržovat ozbrojené síly ve všech doménách, včetně hlubokých přesných úderů, integrované protivzdušné a protiraketové obrany, bezpilotních systémů, přelomových technologií a zpravodajských schopností. „Vyvíjíme interoperabilní transatlantický cloud pro vedení boje a zavádíme výkonnou umělou inteligenci,“ uvádí se v deklaraci.

      Jak by Evropa bojovala bez Ameriky. NATO se v Ankaře snaží lepit díry ve své obraně

      Aliance bude podle dokumentu i nadále reagovat a přizpůsobovat se strategické konkurenci, všudypřítomné nestabilitě, hybridním hrozbám a opakujícím se otřesům v širším bezpečnostním prostředí. Spojenci v deklaraci znovu zdůraznili, že „Írán nesmí nikdy vlastnit jaderné zbraně“, a vyzvali Teherán, aby plně respektoval svobodu plavby v Hormuzském průlivu.

      Vzkaz Moskvě: Nemáte šanci vyhrát

      Podle německého kancléře Friedricha Merze nemá Rusko nemá šanci válku na Ukrajině vyhrát. „Chceme, aby se NATO stalo více evropským, a právě díky tomu mohlo zůstat silnou transatlantickou aliancí,“ prohlásil Merz na summitu v Ankaře.

      Nyní podle něj záleží výhradně na Rusku, aby svou válku ukončilo – čím dříve, tím lépe pro Evropu, pro samotné Rusko i světový mír. „Rusko nemá šanci tuto válku vyhrát. Svých válečných cílů nedosáhne,“ konstatoval.

      Podle finského prezidenta Alexandera Stubba „Evropa pokračuje v silné podpoře Ukrajiny“. Litevský prezident Gitanas Nauséda apeloval, že Evropa musí převzít větší odpovědnost a rychleji rozvíjet své kapacity. „Společně jsme silní,“ vyzval.

      X X X

      ÍRÁN  NENÍ  STÁLE  VYŘEŠEN?

      USA mohou dát Ukrajině licenci na výrobu Patriotů, řekl Trump. Íránu pohrozil útokem

      USA mohou uzavřít vzdušný prostor nad Ukrajinou, pokud to bude nutné pro bezpečnostní záruky, prohlásil americký prezident Donald Trump před setkáním s ukrajinským prezidentem Volodymyrem Zelenským na okraj summitu NATO v Ankaře. Lídři budou na schůzce mimo jiné hovořit o možných dodávkách střel do systémů protivzdušné obrany Patriot.

      Trump zmínil možnost, že USA poskytnou licenci, aby střely pro Ukrajinu mohly být vyráběny v zámoří. Také uvedl, že USA budou s Kyjevem jednat o uzavření dohody na nákup ukrajinských dronů. „Dáme vám licenci na výrobu Patriotů… Vyrobte si je sami,“ řekl směrem k Zelenskému.

      Spojené státy mohou podle Trumpova názoru uzavřít vzdušný prostor nad Ukrajinou, pokud to bude nutné pro budoucí bezpečnostní záruky poskytnuté Kyjevu. Ukrajina se od roku 2022 brání ruské ozbrojené agresi. Summit NATO dnes zdůraznil trvající podporu napadené zemi při obraně její svobody, svrchovanosti a územní celistvosti.

      Jak by Evropa bojovala bez Ameriky. NATO se v Ankaře snaží lepit díry ve své obraně

      Trump prohlásil, že se jeho vztahy se Zelenským se od jejich vyhrocené výměny názorů v Oválné pracovně Bílého domu na začátku letošního roku zlepšily. „Vybudovali jsme dobrý vztah. Od Oválné pracovny až sem,“ podotkl.

      Na tiskové konferenci ocenil efektivitu ukrajinských úderů v hloubi Ruska, které cílí zejména na ropné rafinerie. Zelenského u té příležitosti označil za svého „nejoblíbenějšího vojáka“.

      Trump prohlásil, že vyjednávání komplikuje jak ruský prezident Vladimir Putin, tak ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Putin je složitá osobnost a tenhle chlap taky. Není to vůbec jednoduché. Vyžaduje to velké nasazení,“ konstatoval americký prezident. Připustil, že ukončit konflikt na Ukrajině je mnohem obtížnější, než původně očekával.

      Už večer udeříme na Írán, hrozí Trump

      Spojené státy dnes večer nejspíš znovu zasáhnou Írán, řekl americký prezident Donald Trump při setkání s ukrajinským protějškem Volodymyrem Zelenským v závěru summitu NATO v Ankaře. Šéf Bílého domu označil lídry Íránu za šílence a dodal, že nedopustí, aby získali jadernou zbraň. Dříve dnes Trump uvedl, že si myslí, že příměří s Íránem skončilo a že vyjednávání je zřejmě ztráta času.

      „Velmi tvrdě jsme je zasáhli včera (v úterý) v noci,“ řekl Trump. „Nejspíš je znovu zasáhneme dnes v noci,“ dodal s tím, že Írán varuje. Poznamenal také, že jeho cílem není dosáhnout změny režimu, nýbrž zajistit, aby země neměla jadernou zbraň.

      Trumpovo hromobití v Ankaře: Zuří kvůli Grónsku, odepsal Španěly i „choré“ Íránce

      Na otázku, zda konec příměří znamená obnovení otevřené války, Trump neodpověděl přímo, ale obvinil Írán z každodenního porušování příměří a řekl, že jeho vedení, které označil za „choré šmejdy“, jen lže a podvádí.

      „Podle naší dohody nikdy nevyrobí jadernou zbraň, ale nevím, jestli k té dohodě vůbec dojde. Možná to prostě uděláme i bez dohody, protože víte co? Je to jednodušší,“ řekl prezident USA.

      Spojené státy v úterý podnikly údery na Írán, označily to za reakci na íránské útoky na tři tankery v Hormuzském průlivu.

      Írán naopak obvinil Spojené státy ze zásadního porušování prozatímní mírové dohody a dnes vyslal drony a rakety na Bahrajn a Kuvajt, země Perského zálivu hostící americké vojenské základny. Washington a Teherán v červnu podepsaly memorandum o porozumění, kterým stvrdily křehké příměří.

      Válku zahájily 28. února Spojené státy a Izrael útoky na Írán, při kterých zabily mimo jiné nejvyššího íránského duchovního vůdce Alího Chameneího. Od soboty se koná jeho pohřeb, který skončí 9. července. Po pohřbu měla jednání pokračovat.

       

       

       

       

       

      Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.