Během projevu v Evropském parlamentu polská poslankyně Ewa Zajączkowska-Hernik roztrhla červenočernou vlajku ukrajinských nacionalistů. „Jako Poláci jsme nikdy neměli souhlasit se vstupem Ukrajiny do Evropské unie. Pryč s banderovským nacismem,“ řekla. Zajączkowska-Hernik hovořila o více než 360 způsobech vraždění civilistů a vyjmenovala metody, které ukrajinští nacionalisté používali v boji proti Polákům během masakrů na Volyni.

„Zelenskyj dnes pojmenovává vojenskou jednotku ‚Hrdinové UPA‘, buduje státní panteon a oznamuje, že si Ukrajina vybere své vlastní hrdiny. Je ostuda, že si je vybírá z řad nacistů,“ řekla.

Poslankyně vyjádřila přesvědčení, že kdyby Německo učinilo podobný krok a uctilo zločince z druhé světové války, nebylo by pozváno do Evropské unie. „Nazvali byste je neonacisty, a právem. Není žádný morální rozdíl mezi uctěním SS a uctěním UPA,“ uvedla.

Také další polští poslanci Evropského parlamentu zdůraznili, že připomínání Ukrajinské povstalecké armády je v rozporu s evropskými hodnotami, které musí respektovat každý členský stát, včetně Ukrajiny, která o tento status žádá.

Spor mezi Varšavou a Kyjevem se týká dekretu prezidenta Ukrajiny z konce května, v němž vojenskou jednotku ukrajinské armády pojmenoval „Hrdinové UPA“.

Ukrajinská povstalecká armáda (UPA) byla ozbrojeným křídlem banderovské frakce OUN, která během druhé světové války prováděla aktivity známé jako etnické čistky, mimo jiné i proti Polákům, Židům, ale i tamním Čechům.

V reakci na Zelenského rozhodnutí ho prezident Karol Nawrocki zbavil Řádu bílého orla. „Polsko – a myslím, že celá Evropa – nemůže akceptovat zmínky o vojácích UPA, kteří jsou zodpovědní za smrt 120 000 Poláků,“ řekl nyní v Ankaře Nawrocki.

Jana Putzlacher, Server vasevec.cz

X X X

BABIŠOVA  VLÁDA  HLAVNĚ  MYSLÍ  NA  LIDI  A  FIRMY  ČR

UKRAJINA   SKONČIT, NEBUDOU  MRTVÍ  ZAJISTIT  AMERIKA,

JEDNAT  S  RUSKEM,  POMOCI  VATIKÁN,  PAPEŽ)

Babiš: Prednosť má v ČR vlastná obrana, miliardy pre Ukrajinu Praha neschváli

Česko sa nebude podieľať na vojenskej pomoci vo výške 70 miliárd eur pre Ukrajinu, ktorú v stredu na summite v Ankare oznámili členské štáty Severoatlantickej aliancie (NATO), povedal český premiér Andrej Babiš. Podľa neho je potrebné, aby sa Európa zamerala predovšetkým na vlastné obranné kapacity proti balistickým raketám. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Jeden tanker za druhým. Nočný úder Ukrajincov na ruské tieňové loďstvo

Ukrajinské sily v noci 7. júla zasiahli osem palivových tankerov, ktoré sú podľa ukrajinskej strany pod medzinárodnými sankciami a patria k takzvanému tieňovému loďstvu Ruska.

Spojenecké krajiny v Ankare podľa záverečného vyhlásenia prisľúbili, že Kyjevu v roku 2026 poskytnú vojenskú techniku, pomoc a výcvik v hodnote 70 miliárd eur. Minimálne rovnakú sumu chcú zachovať aj v budúcom roku. Ukrajine zároveň vyjadrili neochvejnú podporu pri obrane svojej slobody, suverenity a územnej celistvosti.

Babiš povedal, že každá krajina NATO sa ohľadom balíka vojenskej pomoci pre Kyjev rozhoduje sama. „Na tejto čiastke sa nebudeme podieľať,“ povedal český premiér novinárom.

Český prezident Petr Pavel, ktorý sa na summite NATO v Ankare zúčastnil s vlastnou delegáciou po spore s vládou, by považoval za správne, aby sa Česko do ďalšej pomoci Ukrajine zapojilo aspoň symbolickou čiastkou, povedal podľa serveru iDnes.cz.

Premiér Babiš predtým oznámil, že Česko poskytne malý jednorazový príspevok do programu PURL, cez ktorý sa nakupujú americké zbrane pre Ukrajinu. Jeho vláda podľa Reuters predtým prisľúbila ukončiť vojenskú podporu pre Ukrajinu.

Ukrajinské sily odmietli ruské vyhlásenia o údajnom obsadení mesta Kosťantynivka v Doneckej oblasti. Vojaci vo videu a príspevku 19. armádneho zboru Pozemných síl Ozbrojených síl Ukrajiny uviedli, že sa nachádzajú v rôznych častiach mesta a pokračujú v jeho obrane.

Česko podľa najnovších odhadov NATO zverejnených v utorok patrí medzi tri krajiny Aliancie, ktoré v roku 2025 nesplnili predchádzajúci cieľ vynaložiť na obranu aspoň dve percentná hrubého domáceho produktu. ČR podľa správy vyčlenila na obranné výdavky 1,86 percenta, Slovinsko 1,57 a Albánsko 1,48 percenta HDP.

Babiš na záver summitu povedal, že ČR požadované dve percentná zrejme nedosiahne ani tento rok, zámerom je ale splniť ho v budúcom roku.

Pavel doplnil, že s vládou bude chcieť rokovať o ďalšom postupe, pričom poukázal na „určitú nekonzistentnosť“ medzi dlhodobo udržateľným plnením záväzkov voči NATO a rozpočtom ČR. „Budeme si musieť ujasniť, či to, čo robíme, nie je v rozpore s tým, čo sme sľúbili, aby bol náš záväzok realistický,“ dodal prezident.

Spojenci na minuloročnom summite NATO v Haagu deklarovali, že výrazne zvýšia investície do obrany – z pôvodných dvoch na päť percent svojho HDP do roku 2035. Z toho by malo ísť 3,5 percenta priamo na vojenské výdavky a 1,5 percenta do oblastí súvisiacich s obranou a bezpečnosťou, ako je napríklad infraštruktúra.

X X X

Kritika z Paríža: Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj žiada od Slovenska zmeny v boji proti medzinárodnej korupcii 

Slovensko musí bezodkladne odstrániť vážne legislatívne a inštitucionálne nedostatky v systéme boja proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov. Vyplýva to z najnovšej hodnotiacej správy Pracovnej skupiny OECD.

Slovensko musí naliehavo odstrániť vážne nedostatky v systéme boja proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov. Vyplýva to z najnovšej hodnotiacej správy Pracovnej skupiny Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre podplácanie v medzinárodných obchodných transakciách. Správa zároveň oceňuje prijatie rámca na ochranu oznamovateľov, vyjadruje však obavy z nedávnych pokusov oslabiť postavenie Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO), informuje TASR.

• Slovensko čelí vážnym nedostatkom v systéme boja proti zahraničnému podplácaniu.
• Slovenská legislatíva obsahuje problematickú definíciu trestného činu podplácania zahraničných činiteľov.
• Nedávne inštitucionálne a legislatívne zmeny skomplikovali vyšetrovanie a stíhanie korupčných prípadov.
• Je potrebné spresniť skutkové podstaty korupčných trestných činov a odstrániť výnimky ochrany oznamovateľov.

Výhrady k legislatívnym zmenám

Pracovná skupina OECD upozorňuje na nedostatky v slovenskej legislatíve vrátane definície trestného činu podplácania, konkrétne s účasťou zahraničných verejných činiteľov. Podľa správy nedávne inštitucionálne zmeny a legislatívne úpravy na Slovensku zároveň skomplikovali vyšetrovanie a stíhanie prípadov podplácania zahraničných verejných činiteľov.

OECD zároveň poukazuje na potrebu zlepšiť prevenciu, odhaľovanie a vymáhanie zákona v tejto oblasti, aby Slovensko lepšie plnilo svoje záväzky vyplývajúce z Dohovoru OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách.

Zoznam odporúčaní

Pracovná skupina odporúča Slovensku spresniť trestný čin podplácania konkrétne vo vzťahu k zahraničným verejným činiteľom a vzťahy medzi jednotlivými trestnými činmi korupcie. Odporúča tiež vypracovať usmernenia a zabezpečiť školenia pre príslušné úrady o identifikácii, vyhľadávaní a vyčísľovaní výnosov z úplatkárstva, ako aj o ich zaistení a konfiškácii. OECD zároveň vyzýva na zabezpečenie toho, aby bola prokuratúra bezodkladne informovaná o každom podozrení z podplácania zahraničných činiteľov. Cieľom je skrátiť čas, počas ktorého prípady zostávajú vo fáze pred začatím vyšetrovania. Ďalším odporúčaním je odstrániť výnimky zo zákona o ochrane oznamovateľov, aby mali na ochranu nárok všetci oznamovatelia.

Správa tiež poukazuje na pozitívny vývoj vrátane prijatia nových právnych predpisov o zodpovednosti právnických osôb. Pozitívne hodnotí činnosť ÚOO pri poskytovaní ochrany oznamovateľom a preverovaní systémov oznamovania vo verejnom aj súkromnom sektore. Slovensko tiež podľa správy posilnilo svoje protikorupčné kapacity rozšírením odborných znalostí špecializovaných prokurátorov, a to aj prostredníctvom medzinárodnej justičnej spolupráce.

X xx

Na Slovensku sa udomácnila eurofondová mafia. Z európskych peňazí si spravili zlatú baňu, tvrdí šéf NKÚ Andrassy.

Stali sme sa Klondajkom pre lobistov a záujmové skupiny parazitujúce na eurofondoch. Sú tu eurofondové mafie, ktoré sa usadili v okolí ústredných štátnych orgánov, hovorí predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sa hĺbkovo pozrel na využitie eurofondov. Lojalitu zodpovedných úradníkov si kupujú za tisícové platy a vytvárajú prostredie, ktoré nedokáže byť kritické k „odlievaniu“ eurofondov. Nedialo by sa to, keby vláda nerezignovala, dodáva Ľubomír Andrassy.

Tvrdo konsolidujeme no i tak produkujeme deficitné rozpočty a dlh Slovenska stále rastie, no peniaze, ktoré nám Brusel ponúka doslova na striebornom podnose, nevieme legálne ani včas vyčerpať. Najnovšie závery NKÚ podčiarkujú mrazivú realitu: vzorce zlyhávania v eurofondoch sa cyklicky opakujú bez ohľadu na to, kto práve sedí na ministerstvách. Financovanie projektov bez akejkoľvek pridanej hodnoty, na poslednú chvíľu a v zámerne vytváranom časovom strese. Čerpanie pre čerpanie bez naviazania na merateľné výsledky a k tomu ešte i veľké množstvo podozrení z korupcie.

Za 21 rokov nášho členstva pritom prišlo na Slovensko takmer 29 miliárd eur. Kam sa všetky tieto peniaze podeli a čo sme za ne získali? Najvyšší kontrolný úrad vystavil slovenskému manažmentu európskych peňazí veľmi nelichotivé vysvedčenie, ktoré potvrdzuje systémový rozklad riadiacich eurofondových štruktúr. Dokonalým symbolom tohto rozvratu zostáva paralyzovaná Pôdohospodárska platobná agentúra a absurdné haciendové kauzy.

Ľubomír AndrassyZdroj: David Ištok/Aktuality.sk

Stali sa eurofondy pre Slovensko historickou – no premárnenou šancou, alebo sú už len nástrojom na systémovú korupciu a ukážkou manažérskej impotencie vládnych garnitúr? No a kto tu v skutočnosti vládne – je to ešte vláda alebo jej vládnu rôzne eurofondové mafie? Téma dnešného podcastu s predsedom NKÚ Ľubomírom Andrassym.

X X X

TRUMP  VYSTOUPIL  PROTI  ŠPANĚLSKU

Trump si našiel obetného baránka, zastavil všetok obchod so Španielskom. Nechcem mať s nimi nič spoločné, povedal. Sánchez reagoval pokojne

Americký prezident Donald Trump v stredu vyhlásil, že ministrovi financií Scottovi Bessentovi nariadil prerušiť všetku obchodnú výmenu medzi Spojenými štátmi a Španielskom, uviedli agentúry AFP a Reuters.

„Španielsko je v NATO hrozný partner. Nezúčastňujú sa. Neplatia. Nechcem mať so Španielskom nič spoločné. Prosím, prerušte všetok obchod so Španielskom vrátane návštev,“ citovala šéfa Bieleho domu stanica CNBC po rokovaní s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem. „Ani sa s nimi nerozprávajte. Sú to beznádejní, zlí ľudia,“ doplnil Trump.

Španielsky premiér Pedro Sánchez odmieta navýšiť financie na obranu na 3,5 percenta HDP do roku 2035. Ďalších 1,5 percenta HDP by spojenci do roku 2035 mali míňať za širšie bezpečnostné výdavky. Španielsko je členom EÚ a Trumpom ohlásený krok by narušil obchodné vzťahy s celým blokom.

Kancelária španielskeho premiéra Pedra Sáncheza reagovala, že Trumpove slová berie pokojne a považuje ich za bežné. „Naša krajina udržiava vynikajúce sociálne, kultúrne a ekonomické vzťahy so Spojenými štátmi a nie je naším zámerom, aby sa to zmenilo,“ stálo vo vyhlásení.

Spojené štáty podľa Sánchezovej kancelárie zo Španielska viac dovážajú ako tam vyvážajú a teda zo vzájomného obchodu Washington benefituje viac. Zároveň je Španielsko v rámci EÚ členom colnej a obchodnej únie, z ktorej nemôže byť jeden členský štát vylúčený. V neposlednom rade podľa vyhlásenia hospodárske vzťahy vytvárajú súkromné ​​spoločnosti, a nie vlády.

x X X

Pellegrini sa na summite NATO stretol s Babišom

Slovenský prezident Peter Pellegrini absolvoval na summite Severoatalntickej aliancie schôdzku s českým premiérom Andrejom Babišom.

Španielsko v marci odmietlo povoliť americkým vojenským lietadlám prelietavať nad svojím územím alebo využívať tamojšie vojenské základne na operácie súvisiace s útokmi na Irán.
Agentúra Reuters neskôr informovala o internej komunikácii amerického ministerstva obrany. Obsahovala možnosti, ako by USA mohli potrestať spojencov z NATO, o ktorých sa domnievajú, že nepodporili vojenské operácie proti Iránu. Patrili k nim okrem iných aj suspendovanie Španielska z aliancie.

Sánchez reagoval že Španielsko je „spoľahlivým členom“ NATO, ktorý si plní všetky svoje záväzky.

Babiš: V NATO panuje atmosféra, že Rusko treba vojensky donútiť k rokovaniam

Severoatlantická aliancia zvažuje, že budúci rok neusporiada tradičný summit lídrov členských krajín. Dôvodom sú okrem iného obavy z ďalšieho vyhrotenia vzťahov s Trumpom. Ďalším faktorom je snaha nevystavovať pozornosť Albánsku ako hostiteľskej krajine, ktorá dlhodobo patrí medzi spojencov s najnižšími výdavkami na obranu. S odvolaním sa na zdroje oboznámené s rokovaním to uviedla agentúra Bloomberg.

Summity NATO nemusia byť každý rok, stačilo by ich organizovať aj raz za dva roky. Myslí si to prezident SR Peter Pellegrini, ktorý to po zasadnutí v tureckej Ankare uviedol pre médiá. Podľa neho dokáže Aliancia fungovať vďaka generálnemu tajomníkovi Markovi Ruttemu fungovať aj s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Zo záverov summitu napokon vypadla zmienka o budúcoročnom stretnutí lídrov členských krajín aliancie v albánskej Tirane. Pellegrini považuje každoročný interval za prikrátky na zhodnotenie skutočných výsledkov NATO. Poukázal tiež na výdavky spojené s organizovaním summitu a jeho rozsah. „Pokiaľ sa nič mimoriadne nedeje, tak ten dvojročný interval by bol možno optimálnejší, ale takéto rozhodnutie ešte stále nepadlo. Uvidíme, čo ukážu najbližšie mesiace,“ dodal.

Španieli nie sú jediní, na ktorých sa obracia hnev Donalda Trumpa. „Som s NATO veľmi nespokojný,“ povedal Trump na rokovaní s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Marekom Ruttom pred zasadnutím Severoatlantickej rady. Trump aliancii vyčítal, že Spojené štáty nepodporila vo vojne proti Iránu – krajine, ktorú americký prezident označil za hlavného sponzora terorizmu.

„NATO mi nerobí radosť kvôli tomu, čo robí s Grónskom,“ uviedol ďalej Trump. Americký prezident už niekoľko mesiacov tvrdí, že by Grónsko malo byť pod kontrolou USA, nie Dánska, čo ale ostatní spojenci vo väčšej či menšej miere odmietajú.

Už krátko pred summitom Severoatlantickej aliancie znovu nevyberavo vyjadril na adresu talianskej premiérky Giorgii Meloniovej. Na svojej sieti Truth Social uviedol, že potrebuje zákaz priblíženia, ktorý by ho ochránil pred pozornosťou Meloniovej. Talianska premiérka kedysi patrila k Trumpovým obľúbeným európskym politikom.

X X X

Na Slovensku sa udomácnila eurofondová mafia. Z európskych peňazí si spravili zlatú baňu, tvrdí šéf NKÚ Andrassy.

Stali sme sa Klondajkom pre lobistov a záujmové skupiny parazitujúce na eurofondoch. Sú tu eurofondové mafie, ktoré sa usadili v okolí ústredných štátnych orgánov, hovorí predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sa hĺbkovo pozrel na využitie eurofondov. Lojalitu zodpovedných úradníkov si kupujú za tisícové platy a vytvárajú prostredie, ktoré nedokáže byť kritické k „odlievaniu“ eurofondov. Nedialo by sa to, keby vláda nerezignovala, dodáva Ľubomír Andrassy.

Tvrdo konsolidujeme no i tak produkujeme deficitné rozpočty a dlh Slovenska stále rastie, no peniaze, ktoré nám Brusel ponúka doslova na striebornom podnose, nevieme legálne ani včas vyčerpať. Najnovšie závery NKÚ podčiarkujú mrazivú realitu: vzorce zlyhávania v eurofondoch sa cyklicky opakujú bez ohľadu na to, kto práve sedí na ministerstvách. Financovanie projektov bez akejkoľvek pridanej hodnoty, na poslednú chvíľu a v zámerne vytváranom časovom strese. Čerpanie pre čerpanie bez naviazania na merateľné výsledky a k tomu ešte i veľké množstvo podozrení z korupcie.

Za 21 rokov nášho členstva pritom prišlo na Slovensko takmer 29 miliárd eur. Kam sa všetky tieto peniaze podeli a čo sme za ne získali? Najvyšší kontrolný úrad vystavil slovenskému manažmentu európskych peňazí veľmi nelichotivé vysvedčenie, ktoré potvrdzuje systémový rozklad riadiacich eurofondových štruktúr. Dokonalým symbolom tohto rozvratu zostáva paralyzovaná Pôdohospodárska platobná agentúra a absurdné haciendové kauzy.

Stali sa eurofondy pre Slovensko historickou – no premárnenou šancou, alebo sú už len nástrojom na systémovú korupciu a ukážkou manažérskej impotencie vládnych garnitúr? No a kto tu v skutočnosti vládne – je to ešte vláda alebo jej vládnu rôzne eurofondové mafie? Téma dnešného podcastu s predsedom NKÚ Ľubomírom Andrassym.

X XX

Anastasia Berezovská na zábere z bezpečnostných kamier

Páchateľka Anastasia Berezovská, ktorú medzitým zabili, si z tej sumy nechala 8 000 dolárov a ďalších 5 000 išlo na dopravu. Podľa ukrajinského portálu Antikor, odvolávajúceho sa na zdroje z prostredia vyšetrovateľov, to údajne prezradili zadržaní muži obvinení z vraždy Berezovskej. V prípade sa zároveň objavilo niekoľko nových stôp a informácií.

Ako uviedol spomenutý server, ukrajinská atentátnička dostala peniaze na svoju krypto peňaženku a bankové účty. Či bolo 8 000 dolárov len zálohou a mala ešte dostať ďalšiu odmenu, nie je známe. Médiá zatiaľ nezverejnili ani meno osoby, ktorá si útok na Jermolajeva objednala.

Anastasia Berezovská na zábere z bezpečnostných kamier iba niekoľko hodín pred atentátom v Monaku

Bomba plná skrutiek a matíc vybuchla v pondelok 29. júla vo vestibule trojposchodového bytového domu v Monte Carle. Vážne zranila 58-ročného oligarchu, jeho 46-ročnej partnerke Anne Nasobinovej museli amputovať nohy a ich 13-ročný syn vyviazol s ľahšími zraneniami.

Vyšetrovatelia ako páchateľku identifikovali 39-ročnú ukrajinskú občianku, ktorá sa obliekla ako muž, ale vďaka bezpečnostným kamerám sa rýchlo podarilo zistiť jej podobu i meno. Na internete sa už objavilo aj krátke video, kde ju bezpečnostná kamera zachytila, ako si len niekoľko hodín pred atentátom, iba tri bloky od miesta činu kupuje batériu do mobilného telefónu.

Po čine ušla do Francúzska, kde mala odstavené požičané auto, odtiaľ pokračovala do Švajčiarska a ďalej do Nemecka, kde žila od marca 2022. Polícia prehľadala i jej byt vo Frankfurte nad Mohanom, no bez úspechu.

Už dva dni po útoku, v stredu 1. júla, dorazila autobusom na Ukrajinu. Na otázku, ako je možné, že ju pri kontrole na ukrajinských hraniciach nezadržali, Štátna pohraničná stráž odpovedala, že v tom čase ešte nebola na zozname hľadaných osôb. Medzinárodné pátranie po nej Interpol vyhlásil až o deň neskôr.

Foto: Ukrajinská prokuratúraPas Jevhena Reuta, ktorý je zapletený do atentátu na ukrajinského oligarchu a vraždy Berezovskej.

Berezovská sa na Ukrajine spojila s rodinou a dvoma mužmi zapletenými do atentátu na Jermolajeva. Jeden je bývalým príslušníkom orgánov činných v trestnom konaní a druhý zamestnancom vojenskej spravodajskej služby – rozviedky ukrajinského ministerstva obrany (HUR).

Podľa ukrajinských médií ide v prípade druhého podozrivého o Jevhena Reuta, ktorý sa v júli 1986 narodil v Československu (na území dnešného Česka). V HUR slúžil v 9. spravodajskom oddelení, ktoré sa špecializuje na útoky dronmi. Práve on začal po zadržaní spolupracovať s vyšetrovateľmi a priznal sa, že spolu s druhým mužom zastrelili Berezovskú. Jej telo našli v pondelok večer neďaleko Kyjeva.

Polícia pátra po páchateľovi po výbuchu v Monaku – Reuters

Polícia v Monaku a susednom Francúzsku pátra po mužovi podozrivom z odpálenia improvizovanej výbušniny v centre kniežatstva. Explózia nastala v pondelok večer krátko pred 21.00 h a podľa monackého ministra štátu Christopha Mirmanda zranila viacero ľudí. Dve obete utrpeli zranenia ohrozujúce život.

Ukrajinské orgány teraz preverujú, do akej miery sa obaja zadržaní podieľali na bombovom útoku a kto si ich najal. Zatiaľ sa preukázalo, že obaja viackrát previedli peniaze Berezovskej vo forme kryptomeny alebo bankových prevodov.

Ako informovala ukrajinská prokuratúra, pri prehliadke domu Reutovho komplica našli v pivnici miestnosť s rôznym náradím, ktorá pripomínala mučiareň. Oboch podozrievajú z úkladnej vraždy spáchanej v rámci vopred premysleného sprisahania, do čoho môže byť zapojených viacero ľudí.

Reut pritom poprel, že by „nitky“ siahali do ukrajinských spravodajských služieb. Konal vraj z vlastnej vôle, bez vedomia nadriadených. To, či útok na Jermolajeva pripravili ukrajinskí agenti na politickú objednávku, alebo ide o vyrovnávanie si účtov v podsvetí, je pritom kľúčovou otázkou.

„Táto aféra by sa mohla Kyjevu politicky vypomstiť. Akýkoľvek dôkaz spájajúci príslušníkov ukrajinských spravodajských služieb s bombovým útokom na európskej pôde by bol veľmi škodlivý, a to v čase, keď prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok pricestoval na summit NATO s cieľom získať podporu Západu, zatiaľ čo Rusko pokračuje v smrteľnom bombardovaní ukrajinských miest,“ zhodnotil situáciu britský denník Guardian.

Niektorí ukrajinskí blogeri začali medzitým spochybňovať, či Berezovskú vôbec možno považovať za ukrajinskú občianku. Podľa nemeckého časopisu Spiegel pochádzala z Luhanskej oblasti, teda z regiónu známom ako Donbas, na východe Ukrajiny, kde veľkú časť obyvateľstva tvoria Rusi. Po ruskej agresii odišla do Nemecka, kde získala štatút dočasnej ochrany. Najprv žila v ubytovacom centre pre utečencov, potom si našla vlastné bývanie.

X XX

Česká stopa, jeden zo zadržaných Ukrajincov sa narodil v Československu. Má prsty v zastrelení Ukrajinky, ktorá nastražila bombu v Monaku

Jeden z dvoch zadržaných mužov na Ukrajine kvôli vražde Ukrajinky Anastasije Berezovskej, ktorú úrady podozrievajú z podielu na bombovom útoku v Monaku, je Ukrajinec narodený v Česku, respektíve v niekdajšom Československu.

Podozrivá z bombového atentátu na ukrajinského oligarchu Vadyma Jermolajeva.

Vyplýva to z pasu muža, ktorý v stredu zverejnil ukrajinský protikorupčný portál Antikor. Zadržaný muž označovaný za dôstojníka ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR sa podľa pasu volá Jevhen Reun a narodil sa 7. júla 1986 v Česku.

Reuna a druhého zadržaného, o ktorom je známe, že to je bývalý príslušník bezpečnostných zložiek, prokuratúra obžalovala z úkladnej vraždy a požiadala o uvalenie väzby bez možnosti kaucie, ako uviedol server nice-matin. Podľa ukrajinského poslanca Oleksija Hončarenka vyšetrovatelia ich spojenie s Berezovskou zistili vďaka prevodom na účet zavraždenej ženy. Portál Antikor uviedol, že vyšetrovatelia sa teraz snažia rozkryť, kto za bombovým útokom v Monaku naozaj stojí.

V Monaku minulý týždeň v pondelok vybuchla podomácky vyrobená bomba, ktorá vážne zranila ukrajinského oligarchu Vadyma Jermolajeva a jeho partnerku. Ľahko zranený bol tiež ich 13-ročný syn. Bezpečnostné kamery podľa médií zachytili osobu, ktorá krátko pred explóziou pri vchode do domu položila batoh, v ktorom zrejme bola bomba. Spomínanou osobou bola podľa úradov Berezovská, ktorá následne utiekla do Francúzska, kde stopa zmizla. Vyšetrovatelia nevylučujú, že za útokom stála cudzia mocnosť.

V pondelok sa telo Berezovskej našlo pri Kyjeve. Generálna prokuratúra uviedla, že bola zastrelená. Jeden zo zadržaných sa podľa skoršieho vyhlásenia prokuratúry priznal, že Ukrajinku zavraždil, zatiaľ čo druhý bol s ním na mieste činu.

Foto: Agence / Bestimage / ProfimediaPodozrivá z bombového atentátu na ukrajinského oligarchu Vadyma Jermolajeva.

Ukrajinské úrady uviedli, že Berezovská sa do vlasti vrátila legálne, keďže v čase prekročenia hraníc ešte nebola medzinárodne hľadanou osobou.

Nejasný zostáva motív bombového útoku. Jermolajev, ktorý sa v roku 2019 vzdal ukrajinského občianstva a stal sa občanom Cypru a je tiež obyvateľom Monaka, čelí ukrajinským sankciám kvôli obvineniam z obchodovania na Ruskom okupovanom Kryme. V minulosti v rozhovore s ukrajinskými médiami tvrdil, že žiadne obchodné väzby na Krym nemá.

Médiá vo výpočte špekulácií uvádzali, že výbuch by mohol mať ruskú aj ukrajinskú stopu, vylúčené nie je ani vybavovanie účtov medzi konkurentmi. Ako jeden z motívov sa objavil aj odkaz na podvodné telefónne ústredne.

CNN v tejto súvislosti uviedla, že Jermolajevov ďalší syn Artur je známou postavou ukrajinskej kriminálnej scény. Práve kvôli takýmto podvodom za 100 miliónov eur bol Artur Jermolajev zadržaný na Cypre a následne vydaný do Estónska. Tu sa priznal, že len v tejto pobaltskej krajine pripravil ľudí v podvodoch s investíciami o 5,4 milióna eur. Súd v Estónsku ho poslal na päť rokov do väzenia, ale vďaka následnej dohode sa po štyroch mesiacoch dostal na slobodu, zaplatil pokutu 8,5 milióna eur a bol vyhostený do Izraela.

X X X

Bombový útok v Monaku: O nohy prišla Jermolajevova milenka, nie manželka. Útočník poznal podnikateľove zvyky

Monacká a francúzska polícia intenzívne spolupracujú na dolapení neznámeho páchateľa, ktorý v centre Monaka odpálil bombu ukrytú v batohu. Hlavným terčom tohto útoku bol 58-ročný ukrajinský podnikateľ Vadym Jermolajev. Hoci prvé informácie z miesta činu hovorili o tom, že po jeho boku stála manželka Anna, táto verzia sa rýchlo vyvrátila. Jermolajevova legálna manželka útok prežila bez ujmy v bezpečí na inom mieste a s vyšetrovateľmi komunikuje len na diaľku. Vážne zranenou ženou, ktorá pri explózii bojovala o život a prišla o nohy, je v skutočnosti podnikateľova dlhoročná milenka Anna Nasobina.

Polícia pátra po páchateľovi po výbuchu v Monaku – Reuters

Polícia v Monaku a susednom Francúzsku pátra po mužovi podozrivom z odpálenia improvizovanej výbušniny v centre kniežatstva. Explózia nastala v pondelok večer krátko pred 21.00 h a podľa monackého ministra štátu Christopha Mirmanda zranila viacero ľudí. Dve obete utrpeli zranenia ohrozujúce život.

Útočník odpálil nálož plnú skrutiek a matíc v momente, keď Jermolajev prichádzal k luxusnému bytovému domu spolu so svojou milenkou a ich spoločným 13-ročným synom. Kým milionár vyviazol s popáleninami a jeho syn utrpel zranenia nôh spôsobené šrapnelmi, podnikateľova milenka zostáva po amputácii dolných končatín v kritickom stave.

Profesionálna likvidácia bez ohľadu na kolaterálne škody

Bývalý dôstojník britskej vojenskej spravodajskej služby Philip Ingram pre Daily Mail potvrdil, že išlo o precízne naplánovanú akciu. Atentátnik musel mať detailné informácie o dennom harmonograme obete a o tom, kedy sa vracia do svojej rezidencie. Podľa policajných zdrojov muž sedel na lavičke v blízkosti domu a trpezlivo čakal, kým sa cieľ priblíži. Budova, pred ktorou k výbuchu došlo, obsahuje šesť bytových jednotiek, pričom takmer všetky patria priamo Jermolajevovi. Jedna z nich slúžila ako oficiálne bývanie práve pre spomínanú milenku Annu, ktorá inak podniká v Londýne. Zvolený spôsob útoku jasne dokazuje, že strojcom atentátu bolo úplne jedno, či pri explózii zomrú aj nevinní ľudia vrátane dieťaťa.

Pomsta za rodinné podvody alebo politické väzby?

Vyšetrovacie orgány momentálne pracujú s dvoma hlavnými motívmi útoku. Prvá teória sa opiera o rodinné biznisové pozadie Jermolajevovcov. Francúzske médiá naznačujú, že výbuch mohol byť odvetou spojenou s medzinárodnou sieťou nelegálnych call centier, ktoré organizovali masívne finančné podvody. Do tejto schémy mali byť zapletení synovia ukrajinského boháča, ktorých pred časom zadržali úrady na Cypre.

Druhá verzia pracuje s politickým motívom. Niektoré spravodajské zdroje hovoria o tom, že akcia nesie jasný rukopis ukrajinských tajných služieb. Cieľom útoku však údajne nemala byť fyzická likvidácia Jermolajeva, ale dôrazné varovanie. Podnikateľ má totiž s Ukrajinou dlhodobo mimoriadne napäté vzťahy.

Obchádzanie sankcií a cyperský pas

Vzťahy Vadyma Jermolajeva s rodnou krajinou ochladli po ruskej anexii Krymu. Jeho alkoholový gigant Alef-Vinal totiž pokračoval v podnikaní na anektovanom polostrove, z čoho plynuli dane priamo do ruskej štátnej pokladnice. Keď bol podnikateľ obvinený z porušovania sankcií, reagoval radikálne – v roku 2019 sa vzdal ukrajinského občianstva a prijal občianstvo Cypru. Napriek tomu na neho ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uvalil prísne desaťročné osobné sankcie. Jermolajev sa ich však snažil formálne obísť tým, že prepísal manažérske posty vo svojich firmách na tretie osoby.

X X X

Bombový útok v Monaku: O nohy prišla Jermolajevova milenka, nie manželka. Útočník poznal podnikateľove zvyky

Monacká a francúzska polícia intenzívne spolupracujú na dolapení neznámeho páchateľa, ktorý v centre Monaka odpálil bombu ukrytú v batohu. Hlavným terčom tohto útoku bol 58-ročný ukrajinský podnikateľ Vadym Jermolajev. Hoci prvé informácie z miesta činu hovorili o tom, že po jeho boku stála manželka Anna, táto verzia sa rýchlo vyvrátila. Jermolajevova legálna manželka útok prežila bez ujmy v bezpečí na inom mieste a s vyšetrovateľmi komunikuje len na diaľku. Vážne zranenou ženou, ktorá pri explózii bojovala o život a prišla o nohy, je v skutočnosti podnikateľova dlhoročná milenka Anna Nasobina.

Polícia pátra po páchateľovi po výbuchu v Monaku – Reuters

Polícia v Monaku a susednom Francúzsku pátra po mužovi podozrivom z odpálenia improvizovanej výbušniny v centre kniežatstva. Explózia nastala v pondelok večer krátko pred 21.00 h a podľa monackého ministra štátu Christopha Mirmanda zranila viacero ľudí. Dve obete utrpeli zranenia ohrozujúce život.

Útočník odpálil nálož plnú skrutiek a matíc v momente, keď Jermolajev prichádzal k luxusnému bytovému domu spolu so svojou milenkou a ich spoločným 13-ročným synom. Kým milionár vyviazol s popáleninami a jeho syn utrpel zranenia nôh spôsobené šrapnelmi, podnikateľova milenka zostáva po amputácii dolných končatín v kritickom stave.

Profesionálna likvidácia bez ohľadu na kolaterálne škody

Bývalý dôstojník britskej vojenskej spravodajskej služby Philip Ingram pre Daily Mail potvrdil, že išlo o precízne naplánovanú akciu. Atentátnik musel mať detailné informácie o dennom harmonograme obete a o tom, kedy sa vracia do svojej rezidencie. Podľa policajných zdrojov muž sedel na lavičke v blízkosti domu a trpezlivo čakal, kým sa cieľ priblíži. Budova, pred ktorou k výbuchu došlo, obsahuje šesť bytových jednotiek, pričom takmer všetky patria priamo Jermolajevovi. Jedna z nich slúžila ako oficiálne bývanie práve pre spomínanú milenku Annu, ktorá inak podniká v Londýne. Zvolený spôsob útoku jasne dokazuje, že strojcom atentátu bolo úplne jedno, či pri explózii zomrú aj nevinní ľudia vrátane dieťaťa.

Pomsta za rodinné podvody alebo politické väzby?

Vyšetrovacie orgány momentálne pracujú s dvoma hlavnými motívmi útoku. Prvá teória sa opiera o rodinné biznisové pozadie Jermolajevovcov. Francúzske médiá naznačujú, že výbuch mohol byť odvetou spojenou s medzinárodnou sieťou nelegálnych call centier, ktoré organizovali masívne finančné podvody. Do tejto schémy mali byť zapletení synovia ukrajinského boháča, ktorých pred časom zadržali úrady na Cypre.

Druhá verzia pracuje s politickým motívom. Niektoré spravodajské zdroje hovoria o tom, že akcia nesie jasný rukopis ukrajinských tajných služieb. Cieľom útoku však údajne nemala byť fyzická likvidácia Jermolajeva, ale dôrazné varovanie. Podnikateľ má totiž s Ukrajinou dlhodobo mimoriadne napäté vzťahy.

Obchádzanie sankcií a cyperský pas

Vzťahy Vadyma Jermolajeva s rodnou krajinou ochladli po ruskej anexii Krymu. Jeho alkoholový gigant Alef-Vinal totiž pokračoval v podnikaní na anektovanom polostrove, z čoho plynuli dane priamo do ruskej štátnej pokladnice. Keď bol podnikateľ obvinený z porušovania sankcií, reagoval radikálne – v roku 2019 sa vzdal ukrajinského občianstva a prijal občianstvo Cypru. Napriek tomu na neho ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uvalil prísne desaťročné osobné sankcie. Jermolajev sa ich však snažil formálne obísť tým, že prepísal manažérske posty vo svojich firmách na tretie osoby.

X X X

Znepokojujúca teória z Monaka: Bombový útok mohol byť dielom ukrajinskej tajnej služby

Vyšetrovatelia pondelňajšieho výbuchu v Monaku, pri ktorom utrpeli zranenia traja ľudia, zvažujú možnosť, že za útokom bola Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU). S odvolaním sa na viaceré zdroje o tom informoval denník Le Figaro, píše T

Polícia pátra po páchateľovi po výbuchu v Monaku – Reuters

Polícia v Monaku a susednom Francúzsku pátra po mužovi podozrivom z odpálenia improvizovanej výbušniny v centre kniežatstva. Explózia nastala v pondelok večer krátko pred 21.00 h a podľa monackého ministra štátu Christopha Mirmanda zranila viacero ľudí. Dve obete utrpeli zranenia ohrozujúce život.

„Podľa viacerých zdrojov, ktoré kontaktoval denník Le Figaro, sa vyšetrovatelia prikláňajú k teórii, že za týmto zločinom stála SBU,“ napísal francúzsky denník.

Médium zároveň pripomína, že podnikateľ ukrajinského pôvodu Vadym Jermolajev, ktorý pri explózii utrpel poranenia, sa v minulosti vzdal ukrajinského občianstva a Kyjev naňho uvalil sankcie. „Podľa našich informácií útok vyzerá skôr ako ‚varovanie‘ než ako úmyselný pokus o zabitie,“ uviedol ďalej Le Figaro.

Monacký prokurátor Stéphane Thibault v utorok uviedol, že výbuch úrady vyšetrujú ako pokus o vraždu a nepovažujú ho za teroristický čin. Zároveň odmietol potvrdiť, kto bol predpokladaným cieľom.

Monacký premiér Christophe Mirmand v rozhovore pre televíziu BFM uviedol, že jedna z obetí – žena, ktorá pri výbuchu utrpela najťažšie zranenia – sa v noci na utorok po prevoze do nemocnice vo francúzskom meste Nice podrobila operácii.

Thibault v utorok na tlačovej konferencii doplnil, že okrem spomínaných troch ťažko zranených pri výbuchu utrpeli poranenia aj ďalšie dve osoby. Podľa prokurátora majú rezné rany od sklenených črepín z výkladov obchodov, ktoré sa po explózii rozbili v dôsledku tlakovej vlny.

Muž po nastražení balíka s výbušninou odišiel pešo do susednej obce Beausoleil, ktorá sa nachádza na území Francúzska, a následne jeho stopu stratili. Oficiálne zatiaľ nebol identifikovaný.

X XX

Trump prišiel na summit NATO s granátmi. Je Európa pripravená bojovať?

USA by mali kontrolovať Grónsko, so Španielskom chce prerušiť obchodné vzťahy a prímerie s Iránom sa skončilo. Toto všetko vyhlásil americký prezident Donald Trump na summite (7. – 8. júl) Severoatlantickej aliancie v Ankare.

NATO prežilo

NATO dúfalo, že schôdzka v Turecku, na ktorej Slovensko zastupoval prezident Peter Pellegrini, bude aspoň do istej miery rutinnou záležitosťou. Trumpa mali uspokojiť desiatky miliárd, ktoré investujú európski spojenci a Kanada do obrany, ako aj okázalé privítanie prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.

Do snahy predstierať idylku však americký prezident nahádzal rétorické granáty a ukradol si summit pre seba. A tak musela dánska premiérka Mette Frederiksenová, ktorej krajina ovláda Grónsko, vysvetľovať, že zastupuje suverénnu krajinu.

Španielsky predseda vlády Pedro Sánchez zase musel obhajovať postoje vlády v Madride. Hispánska krajina na obranu vydáva len dve percentá, čo je absolútne minimum, a vlani sa alianční členovia dohodli, že do roku 2035 to má byť päť percent. Sánchez okrem toho viac ráz ostro kritizoval Spojené štáty za vojnu proti Iránu a v súvislosti s konfliktom Američanom neumožnil použiť vojenské základne v Španielsku. Madrid však tvrdí, že na Trumpov útok bol pripravený a je spoľahlivým spojencom.

Babiš: V NATO panuje atmosféra, že Rusko treba vojensky donútiť k rokovaniam

Český premiér Andrej Babiš na summite NATO v Ankare.

Faktom je, že za zatvorenými dverami rokovaní summitu bol americký prezident pokojnejší. Generálny tajomník NATO Mark Rutte označil stretnutie za mimoriadny úspech, na ktorom všetci ďakovali Trumpovi za líderstvo.

„Musím povedať, že nakoniec bola atmosféra veľmi príjemná, konštruktívna, pracovná, a to sa týka aj Spojených štátov,“ povedal prezident Pellegrini pre slovenské médiá. „Trumpovi veľmi suverénne, a tak ako sa na suverénnu premiérku patrí, odpovedala predsedníčka vlády Frederiksenová, či si je vedomý, že nikdy nezíska Grónsko, a prešlo to úplne v poriadku. Samozrejme, musíme veľmi citlivo vnímať vyjadrenia pána prezidenta, pretože udávajú nejaký tón, ale myslím si, že na tom aktívne pracuje generálny tajomník Severoatlantickej aliancie, ktorý tú tému uchopil,“ vysvetlil prezident.

Pellegrini pri komentovaní záverov summitu zdôraznil, že Slovensko sa nebude finančne podieľať na vojenskej pomoci Ukrajine. Podľa neho tento postoj zaujalo aj Česko, Maďarsko či Bulharsko.

„Spojenci sa zaviazali poskytnúť Ukrajine v roku 2026 vojenské vybavenie, pomoc a výcvik vo výške 70 miliárd eur a potvrdzujú svoje suverénne záväzky udržať v roku 2027 aspoň porovnateľnú úroveň. V tomto zmysle vítame rozhodnutie Európskej únie poskytnúť Ukrajine viacročné financovanie prostredníctvom podpornej pôžičky pre Ukrajinu,“ píše sa v deklarácii zo summitu. Peniaze pre Kyjev sa teda nájdu v rámci dvojstranných dohôd a európskeho úveru, ku ktorému sa pridali všetky krajiny EÚ okrem Slovenska, Poľska a Maďarska.

Pellegrini vyhlásil, že čo sa týka výdavkov na obranu, Slovensko už dosahuje dve percentá HDP (odhad NATO je 2,02 %) a má plán, ako ísť do roku 2035 vyššie. Pokračovať budú aktivity multinárodnej brigády na Lešti, do misie v Lotyšsku pôjde delostrelectvo a dve stíhačky F-16 majú od roku 2027 pomáhať chrániť vzdušný priestor nad Pobaltím.

Malo by byť NATO viac európske a menej americké?

Trump však zatienil summit aj vyhlásením, že síce rokovania s Teheránom môžu pokračovať, ale prímerie sa skončilo. Iráncov označil za odpad a chorých ľudí. „Myslím si, že vyjednávaním strácame čas. Sú to klamári,“ vyhlásil Trump.

Rutte vyhlásil, že Američania mali plné právo zaútočiť v utorok na iránske ciele, a obvinil Teherán, že predtým v podstate porušil prímerie.

Vojna na Blízkom východe je však pre európskych spojencov veľmi citlivá záležitosť. USA a Izrael spustili 28. februára útoky proti Iránu, ale partnerov o tom vopred neinformovali. A keď Teherán uzavrel Hormuzský prieliv, ukázalo sa, že konflikt má globálny vplyv. Trump sa okamžite začal sťažovať na alianciu, že USA s Iránom nepomohli. Má však americký prezident dôvod byť nahnevaný na spojencov?

„Nie, vôbec nie. Je to zbytočná vojna. Trumpova vláda sa ani nevedela dohodnúť na tom, aký je jej skutočný cieľ. Ani sa neobťažovala o tom zmysluplným spôsobom hovoriť s Kongresom, hoci to mala spraviť. Ukázalo sa, že Biely dom absolútne nechápe alebo ignoruje to, čím aliancia v skutočnosti je. Trumpovo vyhlásenie, že toto bola skúška lojality a spojenci zlyhali, je absolútna hlúposť,“ povedal pre Pravdu generál vo výslužbe Ben Hodges, ktorý velil americkým pozemným silám v Európe.

Podľa neho, ak by skutočne existovala hrozba, mali sa Spojené štáty porozprávať so spojencami, čo by vedeli spraviť spolu.

„Nič z toho neurobili. Takže po tom, čo sa stalo, teraz prezident hľadá vinníkov, pretože vojna sa vyvinula hrozne – nie kvôli vojenskému zlyhaniu, ale pre politiku tejto vlády. Trump nikdy v živote neprijal za nič zodpovednosť,“ poznamenal Hodges.

Americký generál si však tiež myslí, že vzhľadom na to, aký dôležitý je z ekonomického hľadiska pre Európu Hormuz, je v záujme spojencov, aby pomohli vyriešiť tento problém. „Viem, že ste ho nespôsobili, ale budete musieť znášať následky. No poviem aj to, že žiadna krajina by nemala robiť niečo len preto, aby sa zapáčila prezidentovi Trumpovi. Je zodpovednosťou vlád chrániť svoje vlastné obyvateľstvo a starať sa o svoje strategické záujmy. Ale sme oveľa efektívnejší, keď spolupracujeme,“ vysvetlil Hodges.

S tým však súvisí aj jedna z hlavných tém summitu, teda ako udržať Američanov aspoň do istej miery na starom kontinente, no zároveň posilniť európsky pilier NATO.

„Dnes je aliancia stále na polceste. Hoci európski spojenci od roku 2022 zvyšujú svoje rozpočty na obranu a prijali záväzky o piatich percentách, prítomnosť USA zostáva pilierom európskej bezpečnosti. Odstrašovanie protivníkov je do veľkej miery práve výsledkom tejto prítomnosti. Rovnakým spôsobom poskytujú USA aliancii kapacity a podporu, ktoré európski spojenci nedokážu zabezpečiť. Z tohto pohľadu by zníženie angažovanosti USA bolo vážnou ranou pre dôveryhodnosť NATO a v krátkodobom horizonte európski spojenci nemajú nástroje na zaplnenie tejto medzery,“ hovorí Gianluca Pastori z Katolíckej univerzity v Miláne.

„Aby sa tak stalo, musia podporiť priemyselnú výrobu, zosúladiť vnímanie hrozieb a pretaviť výdavkové záväzky do nasaditeľných kapacít. Je to nevyhnutná úloha vzhľadom na vývoj americkej pozície k aliancii, ale jej dokončenie si vyžaduje čas. Avšak aj v dlhodobom horizonte zostáva transatlantická väzba kľúčom k efektívnosti NATO. Jej podmienky je potrebné predefinovať s ohľadom na vyváženejšiu alianciu, no meniaci sa medzinárodný systém a mnohé výzvy, ktoré prináša, robia spoluprácu medzi USA a Európou v podstate nevyhnutnou,“ myslí si Pastori.

X X  X

Samuel Migaľ tají podklady k pochybnému IT projektu za milióny eur, tvrdí poslankyňa Remišová 

Minister Samuel Migaľ čelí obvineniam, že utajuje štúdiu k IT systému za 105  o predraženom kšefte oproti Maďarsku.

Minister investícií Samuel Migaľ (nezávislý) opäť utajuje kľúčové podklady k ďalšiemu pochybnému IT projektu za 105 miliónov eur. Tvrdí to opozičná poslankyňa Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí). Odmietol podľa nej sprístupniť štúdiu uskutočniteľnosti za 170 000 eur, o ktorej zverejnenie v rámci interpelácie poslankyňa žiadala. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) to odmieta s tým, že „žiaden kšeft nechystá“, pripravuje ale medzinárodnú zmluvu a spoluprácu s Maďarskom.

V skratke:

• Minister Samuel Migaľ utajuje štúdiu uskutočniteľnosti k IT projektu za milióny eur
• Plánovaný systém proti daňovým podvodom má stáť približne 105 miliónov eur
• Podobný systém v Maďarsku stál iba 28 miliónov eur celkovo
• Remišová tvrdí, že utajenie štúdie je nezákonné a zvažuje právne kroky

Remišová upozornila, že Migaľ plánuje zaviesť systém proti daňovým podvodom, ktorý by stál 105 miliónov eur, čo sa v porovnaní s inými krajinami javí ako „brutálne predražený kšeft“.

Porovnávanie nákladov

„Len pre informáciu, v Maďarsku za podobný systém zaplatili 28 miliónov eur, u Migaľa to je o takmer 80 miliónov eur viac. Navyše, k projektu si dal vypracovať tzv. štúdiu uskutočniteľnosti, za ktorú občania zaplatili 170 000 eur, a ktorú veľmi pochybným spôsobom utajuje,“ upozornila Remišová. Ako dodala, ministra preto v rámci interpelácie žiadala o zverejnenie tejto štúdie, z ktorej by verejnosť rýchlo zistila, či ide o zmysluplný projekt alebo ďalší „kšeft“.

„Migaľ, ako to už je v jeho prípade pravidlom, túto štúdiu zverejniť odmietol a domnievam sa, že takéto plošné utajenie nemá oporu ani v zákone. Migaľ sa tvári, že štúdia sa nemôže zverejniť pre informačnú bezpečnosť, zároveň ale priznáva, že štúdia posudzuje prínosy, legislatívne, organizačné a finančné súvislosti navrhovaného riešenia, čo v žiadnom prípade nemôže skrývať a odmietať zverejnenie štúdie ako celku. Toto konanie len zvyšuje podozrenie, že ide o ďalší predražený kšeft a v tejto súvislosti zvážim ďalšie právne kroky vedúce k tomu, aby utajovanie u Migaľa bolo dôkladne preskúmané,“ konštatovala poslankyňa.

Stanovisko ministerstva

Remišová ale podľa MIRRI nepochopila, aký je rozdiel medzi projektovým zámerom, štúdiou realizovateľnosti a reálnym projektom. „Napriek tomu, že MIRRI stratilo akúkoľvek nádej, že by to pani poslankyňa mohla pochopiť, tak potrebujeme zdôrazniť, že MIRRI neobstaráva, nechystá a ani nezrealizuje žiaden systém na zamedzenie podvodom s DPH. MIRRI len predložilo návrh, ako by bolo možné tento problém riešiť aj s odhadom nákladov od medzinárodnej konzultačnej firmy. Na rozdiel od nej totiž projekty neposudzujeme podľa náhodného generátora čísiel, ale podľa faktov,“ reagoval pre TASR odbor komunikácie MIRRI.

Rezort dodal, že ak by sa vláda s takýmto opatrením stotožnila, až vtedy by sa mohlo pristúpiť k ďalšej realizácii. „Vtipné je, že by ale aj tak nešlo o kšeft, ale o medzinárodnú zmluvu a spoluprácu so susedným Maďarskom,“ podčiarklo MIRRI. „Ak by sme teda zosumarizovali jej (Remišovej, pozn. TASR) tvrdenia, tak sa žiaden kšeft nechystá, ale ani sa nezrealizuje ten projekt. Ak by sa aj realizoval, tak v spolupráci so susednou krajinou a s návratnosťou zhruba do pol roka,“ dodalo.

X x x

Najväčším problémom Rusov je, že uverili vlastnej propagande a teraz zažívajú šok z reality, tvrdí odborník na Rusko.

Ukrajina našla slabé miesto ruského obra, hovorí v rozhovore pre Aktuality analytik Alexander Duleba.

Tento týždeň zasiahli ukrajinské drony najväčšiu ruskú rafinériu v Omsku na Sibíri, 2 500 kilometrov od ukrajinských hraníc. Útoky v hlbokom tyle Ruska vyradili z prevádzky už približne tretinu tamojšej rafinačnej kapacity, čo viedlo k akútnemu nedostatku palív a kilometrovým radom na čerpacích staniciach. Kremeľ však ekonomické a logistické ochromenie krajiny navonok odmieta priznať.

„Známy výrok, že Rusko je len benzínová pumpa s jadrovými zbraňami, dostal nový rozmer – dnes je to pumpa, kde na benzín čakáte päť hodín,“ hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk expert na ruskú politiku Alexander Duleba.

V rozhovore vysvetľuje, prečo musí Rusko ako ropná veľmoc potupne prosiť o benzín v cudzine a prečo reálna podpora režimu klesla pod 30 percent. Opisuje tiež, ako rekordný rozpočtový deficit rozožiera štát zvnútra, prečo v armáde narastá pnutie a hrozí nová revolúcia aj to, prečo vďaka novej digitálnej doktríne Ukrajiny ruská armáda na fronte definitívne naráža na logistickú stenu.

V rozhovore sa okrem iného dozviete:

• Prečo musí Rusko ako ropná veľmoc potupne dovážať benzín z cudziny a ako kríza ovplyvňuje psychológiu bežných občanov.
• Prečo podľa anonymných prieskumov reálna podpora Vladimira Putina klesla k 30 percentám a prečo režimu hrozí nová revolúcia.
• Ako ukrajinský model umelej inteligencie číta ruskú obranu a odrezáva armáde zásobovacie tepny.
• Prečo ruská ekonomika de facto stagnuje a ako rekordný deficit paralyzuje fungovanie štátu a regiónov.

Nedávno v noci na 6. júla zasiahli ukrajinské drony najväčšiu ruskú rafinériu v Omsku na Sibíri, čo je približne 2 500 kilometrov od ukrajinských hraníc. Podľa odhadov je momentálne mimo prevádzky tretina ruskej rafinačnej kapacity. Sme svedkami systémového kolapsu ruského spracovania ropy?

Je to mimoriadne ťažká rana. Rusko má 38 väčších rafinérií, ak nerátame minirafinérie, z ktorých 30 má kapacitu spracovať viac ako milión ton ropy ročne. Omská rafinéria je s technickou kapacitou takmer 22 miliónov ton ropy vôbec najväčšia v celej krajine. Predstavte si, že náš Slovnaft ročne spracuje zhruba 5 miliónov ton. Omská rafinéria sú teda vlastne štyri Slovnafty.

Ukrajincom sa v máji a júni podarilo zasiahnuť osem z desiatich veľkých rafinérií v európskej časti Ruska, čím vyradili spracovateľskú kapacitu zhruba 83 miliónov ton ropy ročne. Podľa analýz fotografií z Omska bola zasiahnutá linka prvotného spracovania ropy s kapacitou 8,4 milióna ton. Keď to sčítame, vyradených je už viac ako 90 miliónov ton spracovateľskej kapacity. To predstavuje približne 33 až 34 percent z celkového objemu (cca 270 miliónov ton ročne v posledných rokoch), ktorý Rusko reálne ročne spracovávalo.

Navyše, bez prvotného spracovania a očistenia ropy nemôžete prejsť k druhotnému spracovaniu, teda k výrobe svetlých ropných produktov, ako je benzín. V tomto segmente experti odhadujú výpadok kapacity až na 40 percent. Posledná veľká rafinéria, ktorú Ukrajinci zatiaľ nezasiahli, je Angarská rafinéria na Ďalekom východe, tá je však nateraz mimo ich dosahu. Pôvodne si Rusi mysleli, že v bezpečí je aj Omsk, no Ukrajinci ich presvedčili o opaku.

Ruská rafinéria Kapotňa v Moskve bola zasiahnutá opakovane a hovorí sa o jej vyradení na dlhé mesiace. Má Rusko v podmienkach sankcií vôbec kapacitu takéto zložité technologické zariadenia opraviť?

Silne o tom pochybujem. Tieto destilačné kolóny sú nesmierne komplexné mechanizmy plné západných technológií a digitalizácie. Rusi ich modernizovali pred 15 až 20 rokmi, pričom kompletné technológie doviezli zo Západu. Sami si ich vyrobiť nevedia a kvôli sankciám ich zo západných krajín nedovezú.

Riaditelia zasiahnutých ruských rafinérií v rozhovoroch optimisticky tvrdia, že spracovanie obnovia v októbri alebo novembri. Tomuto scenáru však ťažko uveriť. Čína im síce môže čiastočne pomôcť cez skryté reexportné schémy, ale čínske rafinérie samé využívajú západné technológie a Peking sa nebude len tak deliť o vlastné kapacity. Ruské rafinérie tak zostanú vyradené na mnoho mesiacov.

Čo sa od roku 2024 najviac zmenilo pri ukrajinských útokoch na rafinérie?

Predovšetkým zapojenie pokročilej umelej inteligencie. Ukrajinci v spolupráci s americkou technologickou firmou Palantir vyvinuli model, ktorý nakŕmili viac ako 500-tisíc hodinami reálnych bojových záznamov. Tento polrok začal systém fungovať efektívne. V priebehu sekúnd dokáže prečítať ruskú protivzdušnú obranu, odhaliť v nej diery a s chirurgickou presnosťou naviesť drony priamo na kľúčové destilačné kolóny. Rusi proti tejto digitálnej asymetrii momentálne nemajú obranu.

Rusko ako ropný gigant musí palivá potupne dovážať

Ako sa tento obrovský výpadok prejavuje na ruskom domácom trhu?

Rusko denne spotrebuje priemerne 110-tisíc ton pohonných hmôt. V lete, počas žatvy a turistickej sezóny, táto spotreba stúpa. Keďže im vypadlo 40 percent výroby benzínu (odhadom viac než 40 tisíc ton denne), museli začať palivá dovážať. Bielorusko im cez svoje dve veľké rafinérie dokáže dodať zhruba 5-6 tisíc ton denne, čo je síce významná, ale len čiastočná pomoc. Kazachstan im poslal 50-tisíc ton ako jednorazovú humanitárnu pomoc, no nemá kapacity na to, aby denne dodával významnejšie objemy.

X x x

Samuel Migaľ tají podklady k pochybnému IT projektu za milióny eur, tvrdí poslankyňa Remišová. 

Minister Samuel Migaľ čelí obvineniam, že utajuje štúdiu k IT systému za 105 miliónov eur. Opozícia hovorí o predraženom kšefte oproti Maďarsku.

Minister investícií Samuel Migaľ (nezávislý) opäť utajuje kľúčové podklady k ďalšiemu pochybnému IT projektu za 105 miliónov eur. Tvrdí to opozičná poslankyňa Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí). Odmietol podľa nej sprístupniť štúdiu uskutočniteľnosti za 170 000 eur, o ktorej zverejnenie v rámci interpelácie poslankyňa žiadala. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) to odmieta s tým, že „žiaden kšeft nechystá“, pripravuje ale medzinárodnú zmluvu a spoluprácu s Maďarskom.

V skratke:

• Minister Samuel Migaľ utajuje štúdiu uskutočniteľnosti k IT projektu za milióny eur
• Plánovaný systém proti daňovým podvodom má stáť približne 105 miliónov eur
• Podobný systém v Maďarsku stál iba 28 miliónov eur celkovo
• Remišová tvrdí, že utajenie štúdie je nezákonné a zvažuje právne kroky

Remišová upozornila, že Migaľ plánuje zaviesť systém proti daňovým podvodom, ktorý by stál 105 miliónov eur, čo sa v porovnaní s inými krajinami javí ako „brutálne predražený kšeft“.

Porovnávanie nákladov

„Len pre informáciu, v Maďarsku za podobný systém zaplatili 28 miliónov eur, u Migaľa to je o takmer 80 miliónov eur viac. Navyše, k projektu si dal vypracovať tzv. štúdiu uskutočniteľnosti, za ktorú občania zaplatili 170 000 eur, a ktorú veľmi pochybným spôsobom utajuje,“ upozornila Remišová. Ako dodala, ministra preto v rámci interpelácie žiadala o zverejnenie tejto štúdie, z ktorej by verejnosť rýchlo zistila, či ide o zmysluplný projekt alebo ďalší „kšeft“.

„Migaľ, ako to už je v jeho prípade pravidlom, túto štúdiu zverejniť odmietol a domnievam sa, že takéto plošné utajenie nemá oporu ani v zákone. Migaľ sa tvári, že štúdia sa nemôže zverejniť pre informačnú bezpečnosť, zároveň ale priznáva, že štúdia posudzuje prínosy, legislatívne, organizačné a finančné súvislosti navrhovaného riešenia, čo v žiadnom prípade nemôže skrývať a odmietať zverejnenie štúdie ako celku. Toto konanie len zvyšuje podozrenie, že ide o ďalší predražený kšeft a v tejto súvislosti zvážim ďalšie právne kroky vedúce k tomu, aby utajovanie u Migaľa bolo dôkladne preskúmané,“ konštatovala poslankyňa.

Stanovisko ministerstva

Remišová ale podľa MIRRI nepochopila, aký je rozdiel medzi projektovým zámerom, štúdiou realizovateľnosti a reálnym projektom. „Napriek tomu, že MIRRI stratilo akúkoľvek nádej, že by to pani poslankyňa mohla pochopiť, tak potrebujeme zdôrazniť, že MIRRI neobstaráva, nechystá a ani nezrealizuje žiaden systém na zamedzenie podvodom s DPH. MIRRI len predložilo návrh, ako by bolo možné tento problém riešiť aj s odhadom nákladov od medzinárodnej konzultačnej firmy. Na rozdiel od nej totiž projekty neposudzujeme podľa náhodného generátora čísiel, ale podľa faktov,“ reagoval pre TASR odbor komunikácie MIRRI.

Rezort dodal, že ak by sa vláda s takýmto opatrením stotožnila, až vtedy by sa mohlo pristúpiť k ďalšej realizácii. „Vtipné je, že by ale aj tak nešlo o kšeft, ale o medzinárodnú zmluvu a spoluprácu so susedným Maďarskom,“ podčiarklo MIRRI. „Ak by sme teda zosumarizovali jej (Remišovej, pozn. TASR) tvrdenia, tak sa žiaden kšeft nechystá, ale ani sa nezrealizuje ten projekt. Ak by sa aj realizoval, tak v spolupráci so susednou krajinou a s návratnosťou zhruba do pol roka,“ dodalo.

X x x

Minister Samuel Migaľ čelí obvineniam, že utajuje štúdiu k IT systému za 105 miliónov eur. Opozícia hovorí o predraženom kšefte oproti Maďarsku.

Minister investícií Samuel Migaľ (nezávislý) opäť utajuje kľúčové podklady k ďalšiemu pochybnému IT projektu za 105 miliónov eur. Tvrdí to opozičná poslankyňa Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí). Odmietol podľa nej sprístupniť štúdiu uskutočniteľnosti za 170 000 eur, o ktorej zverejnenie v rámci interpelácie poslankyňa žiadala. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) to odmieta s tým, že „žiaden kšeft nechystá“, pripravuje ale medzinárodnú zmluvu a spoluprácu s Maďarskom.

V skratke:

• Minister Samuel Migaľ utajuje štúdiu uskutočniteľnosti k IT projektu za milióny eur
• Plánovaný systém proti daňovým podvodom má stáť približne 105 miliónov eur
• Podobný systém v Maďarsku stál iba 28 miliónov eur celkovo
• Remišová tvrdí, že utajenie štúdie je nezákonné a zvažuje právne kroky

Remišová upozornila, že Migaľ plánuje zaviesť systém proti daňovým podvodom, ktorý by stál 105 miliónov eur, čo sa v porovnaní s inými krajinami javí ako „brutálne predražený kšeft“.

Porovnávanie nákladov

„Len pre informáciu, v Maďarsku za podobný systém zaplatili 28 miliónov eur, u Migaľa to je o takmer 80 miliónov eur viac. Navyše, k projektu si dal vypracovať tzv. štúdiu uskutočniteľnosti, za ktorú občania zaplatili 170 000 eur, a ktorú veľmi pochybným spôsobom utajuje,“ upozornila Remišová. Ako dodala, ministra preto v rámci interpelácie žiadala o zverejnenie tejto štúdie, z ktorej by verejnosť rýchlo zistila, či ide o zmysluplný projekt alebo ďalší „kšeft“.

„Migaľ, ako to už je v jeho prípade pravidlom, túto štúdiu zverejniť odmietol a domnievam sa, že takéto plošné utajenie nemá oporu ani v zákone. Migaľ sa tvári, že štúdia sa nemôže zverejniť pre informačnú bezpečnosť, zároveň ale priznáva, že štúdia posudzuje prínosy, legislatívne, organizačné a finančné súvislosti navrhovaného riešenia, čo v žiadnom prípade nemôže skrývať a odmietať zverejnenie štúdie ako celku. Toto konanie len zvyšuje podozrenie, že ide o ďalší predražený kšeft a v tejto súvislosti zvážim ďalšie právne kroky vedúce k tomu, aby utajovanie u Migaľa bolo dôkladne preskúmané,“ konštatovala poslankyňa.

Stanovisko ministerstva

Remišová ale podľa MIRRI nepochopila, aký je rozdiel medzi projektovým zámerom, štúdiou realizovateľnosti a reálnym projektom. „Napriek tomu, že MIRRI stratilo akúkoľvek nádej, že by to pani poslankyňa mohla pochopiť, tak potrebujeme zdôrazniť, že MIRRI neobstaráva, nechystá a ani nezrealizuje žiaden systém na zamedzenie podvodom s DPH. MIRRI len predložilo návrh, ako by bolo možné tento problém riešiť aj s odhadom nákladov od medzinárodnej konzultačnej firmy. Na rozdiel od nej totiž projekty neposudzujeme podľa náhodného generátora čísiel, ale podľa faktov,“ reagoval pre TASR odbor komunikácie MIRRI.

Rezort dodal, že ak by sa vláda s takýmto opatrením stotožnila, až vtedy by sa mohlo pristúpiť k ďalšej realizácii. „Vtipné je, že by ale aj tak nešlo o kšeft, ale o medzinárodnú zmluvu a spoluprácu so susedným Maďarskom,“ podčiarklo MIRRI. „Ak by sme teda zosumarizovali jej (Remišovej, pozn. TASR) tvrdenia, tak sa žiaden kšeft nechystá, ale ani sa nezrealizuje ten projekt. Ak by sa aj realizoval, tak v spolupráci so susednou krajinou a s návratnosťou zhruba do pol roka,“ dodalo.

X X X