Koloniální režim Washingtonu. Venezuela: Podle zpráv médií USA již dávno podkopávají autoritu vlády Delcy Rodríguezové. Tímto konstatováním uvádí text věnovaný dění ve Venezuela na stránkách Junge Welt Volker Hermsdorf. Po ničivém zemětřesení ve Venezuele 24. června se vláda současné prezidentky Delcy Rodríguezové dostává pod rostoucí tlak.

Zatímco západní média kritizují především pomalé záchranné a rekonstrukční úsilí, organizace z řad občanů obviňují stávající prezidenty z podřizování se diktátu Trumpovy administrativy a spolupráce s americkou a izraelskou armádou. „Kdo má ve Venezuele na starosti vládu?“ zeptala se v neděli chavistská novinářka Jessica Dos Santosová na portálu Venezuelanalysis . Pro New York Times ( NYT ) se zdá, že tato situace již byla vyřešena. Americký ministr zahraničí Marco Rubio vládne Venezuele jako „de facto místokrál“ z Washingtonu, uvedly noviny ve svém víkendovém vydání.

Zatímco se stále více amerických vojáků z Jižního velitelství, zodpovědného za Latinskou Ameriku, stejně jako členů izraelského velitelství domácí fronty a nechvalně známých syrských Bílých přileb, účastní zdánlivě humanitárních misí ve Venezuele, kritici varují před další „tragédií pro venezuelský lid“. Tento „nebezpečný trend“ nezačal 24. června, píše Jessica Dos Santos ve svém článku. Poukazuje na to, že americké síly pod rouškou pomoci při katastrofách již dávno převzaly kontrolu nad přístavem La Guaira a mezinárodním letištěm Simóna Bolívara. Američtí vojáci jsou rozmístěni v řídící věži letového provozu, nad Caracasem krouží sledovací drony a v oblastech postižených katastrofou hlídkují americké vojenské vrtulníky. Autorka čtenářům připomíná, že toto narušování autority začalo již před několika měsíci.

Podle Dos Santosové to nebyla venezuelská vláda, ale spíše prezident Rubio, kdo na konci května oznámil cestu Delcy Rodríguezové do Indie, aby zprostředkovala ropné obchody v zájmu USA. Zatčení a vydání podnikatele Alexe Saaba americkým úřadům proběhlo také pod tlakem Washingtonu. Oficiální vysvětlení – že se ukázalo, že Saab je Kolumbijec – je podle ní klamným výmyslem. Zabití údajného vůdce „Tren de Aragua“, Héctora „Niña“ Guerrera, vyvolává další otázky. Poté, co vláda zpočátku popřela zprávy o nasazení amerických speciálních jednotek jako „falešné zprávy“, sám Trump prohlásil operaci za úspěšnou – a Caracas následně musel uznat „společnou operaci“. Dos Santosová tvrdí, že poprava nebyla z bezpečnostních důvodů, ale spíše proto, aby se zlaté doly otevřely západním korporacím.

„Dialog“ zorganizovaný Washingtonem s opoziční političkou Dinorah Figuerovou – která otevřeně přiznala, že jednala na základě pokynů amerického ministerstva zahraničí – je dalším projevem zahraničně vnucené politické agendy. Ačkoli krajně pravicová opoziční osobnost María Corina Machado skutečně dostala od Washingtonu pokyn, aby prozatím odložila svůj ohlášený návrat do Venezuely, stalo se tak pouze proto, že Bílý dům ještě neskončil s škrcením Venezuely „ostudně protisuverenitními energetickými dohodami“ – politické nepokoje jsou v současné době nevýhodné.

Výše zmíněný článek v NYT potvrzuje některé obavy autorky. Pod Rubiovým vedením kontroluje americké ministerstvo financí venezuelské exportní příjmy a jejich část přeposílá do Caracasu – podobně jako rodiče dávají kapesné. Rubio určuje, jak a kým mohou být peníze utraceny, a činí klíčová personální rozhodnutí. Rodríguezová navíc nechává Rubia schvalovat politická prohlášení před jejich zveřejněním. Odmítla rozhovor pro Fox News s vysvětlením, že je vyžadován Trumpův souhlas. Když ministr zahraničí Yván Gil zveřejnil mírné odsouzení po amerických útocích na Írán, Washington ho donutil jej smazat – přiznání, že Venezuela si již sama neurčuje svou zahraniční politiku. Jako výchozí bod pro toto podmanění je popisován jasný scénář vydírání. Krátce po útoku na hlavní město a únosu prezidenta Nicoláse Madura a jeho manželky Cilie Floresové údajně americký ministr zahraničí kontaktoval Rodríguezovou telefonicky, aby jí dal jasné ultimátum: Buď bude spolupracovat s USA, nebo přijdou další útoky.

Třífázový plán oznámený Rubiem – obnova ekonomiky, stabilizace země a demokratizace – byl zastaven zemětřeseními. Zatímco investoři váhají, Trump žertem zopakoval své prohlášení, že Venezuela se stane 51. státem USA. Tragédie, před kterou varuje Dos Santos, se v střízlivém hodnocení New York Times jeví jako strategický kalkul pro zemi, jejíž osud se již nerozhoduje v Caracasu, ale ve Washingtonu.

Volker Hermsdorf, (Junge Welt) server vasevec.cz

X XX

SOUDCI  USA  ROZHODLI  O  CLECH

Trumpova globální cla mají dohru. USA na nich vrátily přes 80 miliard dolarů

Spojené státy vrátily na clech od začátku rozpočtového roku v říjnu 81 miliard dolarů (1,7 bilionu korun). Převážná část vratek je podle představitele ministerstva financí výsledkem únorového rozhodnutí nejvyššího soudu. Soud označil za nezákonná plošná globální cla zavedená administrativou prezidenta Donalda Trumpa v předchozích měsících.

Ve stejném období předchozího rozpočtového roku činily vratky na clech pět miliard dolarů. Podle představitele ministerstva financí většina letošních vratek připadá na žádosti podané v reakci na únorový rozsudek. Velkou část peněz americké úřady vyplatily v květnu a červnu.

Cla před rozsudkem nejvyššího soudu přispěla k mírnému poklesu rozpočtového schodku federální vlády. Ten nyní znovu roste. Od října 2025 dosáhl 1,37 bilionu dolarů, což je o dvě procenta více než ve stejném období loňského fiskálního roku. Agentura AFP poukazuje na to, že mezi oběma rozpočtovými roky se výdaje na obsluhu dluhu zvýšily o 14 procent a výdaje na armádu o pět procent, mimo jiné kvůli válce na Blízkém východě.

Podle dřívějších odhadů na clech zavedených na základě zákona známého pod zkratkou IEEPA, která pak nejvyšší soud zrušil, bylo vybráno přes 175 miliard dolarů. Samotný rozsudek otázku vratek nijak neupravoval.

x x x

POZOR   NA  UKRAJINU,  NECHCE  PLATIT  DLUHY

• Ukrajincům se nechce platit dluhy

Ukrajinský parlament chce, aby Mezinárodní měnový fond (MMF) snížil úrokovou sazbu a přestal na tlačit na splácení dluhů. Poslanec Jurij Kamelčuk to řekl pro YouTube kanál „Superpozitsia“ (Superpozice).

MMF by prý měl snížit úrokovou sazbu Ukrajiny a počkat na lepší časy se splácením úvěrů.

„Ale právě proto, že jsme ve válce, dáváme MMF větší volnost. Je to fér? Ne. Myslím, že MMF by měl snížit úrokové sazby a nepožadovat tak rychlé splacení těchto prostředků, této půjčky. Zvlášť když jsme ve válce. A po skončení války by bylo správné požádat všechny naše finanční partnery, aby tyto dluhy odepsali a začali s čistým štítem, aby se Ukrajina mohla znovu postavit na nohy, aniž by musela vynakládat 50 a více procent svých vládních příjmů na splácení dluhu, ale místo toho tyto prostředky použít na svůj vlastní rozvoj. To by bylo fér!“ – řekl Kamelčuk.

Mezinárodní měnový fond (MMF) pozastavil platbu další plánované tranše své půjčky Ukrajině ve výši 700 milionů dolarů, která se očekávala 1. června.

Server vasevec.cz

X X X

TRUMP  ODŠKODNIL  NOVINÁŘKU  MILIONY  DOLARŮ

Novinárka, ktorú Trump podľa poroty sexuálne napadol, dostala odškodné 5,6 miliónov dolárov

Americká novinárka Elizabeth Jean Carrollová už dostala viac ako 5,6 milióna dolárov odškodného, ​​ktoré jej v roku 2023 priznala porota za to, že ju terajší prezident USA Donald Trump v roku 1996 sexuálne napadol, a keď o incidente porozprávala verejne, začal o nej. Informovali o tom dnes tlačové agentúry s odvolaním sa na súdne záznamy a právnikmi poškodené.

Táto platba – päť miliónov dolárov priznaných porotou plus úrokmi – odišla podľa záznamov súdu v pondelok z účtu, na ktorom boli peniaze uložené v úschove už od rozhodnutia poroty počas odvolacieho konania v očakávaní súdneho príkazu.

Carrollová advokátka Roberta Kaplanová dnes potvrdila, že peniaze dorazili na účet. „S potešením oznamujeme, že dostala odškodné, ktoré jej priznala porota,“ uviedla Kaplanová vo vyhlásení.

Newyorský sudca minulý týždeň vydal príkaz, podľa ktorého mohli byť peniaze 82-ročnej Carrollovej vyplatené spolu s úrokmi, ktoré narástli od vynesenia rozsudku. Právnici Carrollovej o vyplatenie odškodného požiadali po tom, čo najvyšší súd USA odmietol prerokovať odvolanie proti tri roky starému rozsudku v občianskoprávnom spore. Trump sa proti nariadeniu newyorského sudcu odvolal na federálny odvolací súd na Manhattane.

Hovorca Trumpovho právneho tímu dnes podľa agentúry Reuters zopakoval vyhlásenie, ktoré už vydal po rozhodnutí newyorského sudcu: „Americký ľud stojí za prezidentom Trumpom a požaduje okamžité ukončenie všetkých honov na čarodejnice, vrátane tejto frašky financovanej demokratmi, ktorú predstavujú podvody Carrollovej.“

Porota v roku 2023 dospela k verdiktu na súde, na ktorom sa Trump nezúčastnil a na ktorom niekdajšia stĺpkárka časopisu Carrollová vypovedala, že ju sexuálne napadol v skúšobnej kabínke luxusného obchodného domu na Manhattane.

Vo svojej knihe z roku 2019 popísala to, čo sama označila za znásilnenie pred 23 rokmi. Trump, ktorý v čase vydania knihy vykonával prvý prezidentský mandát, však trval na tom, že Carrollovú nepoznal, a obvinil ju, že sa snaží propagovať svoje pamäte na jeho úkor a že má politický motív.

Trump sa tiež odvoláva proti odškodnému vo výške 83 miliónov dolárov za ohováranie, ktoré Carrollovej priznala iná manhattanská porota po súdnom konaní v januári 2024, pri ktorom Trump krátko vypovedal.

X X X

V  KONGU  STÁLE  NEBEZPEČNÁ  NEMOC

Ebola se v Kongu rozšiřuje. Zemřelo už přes 700 lidí, část zdravotníků stávkuje

Počet potvrzených případů eboly v Kongu vzrostl na 1926, přičemž 702 lidí na onemocnění zemřelo. Uvedly to tamní úřady. Nedělní bilance činila 1873 případů a 672 úmrtí. Epidemie, vyhlášená v polovině května, se nově šíří v dalších dvou provinciích na severovýchodě země. V jednom zdravotnickém středisku šli zaměstnanci kvůli mzdám do stávky.

Většina nakažených a mrtvých je v severovýchodní provincii Ituri, odkud se ebola rozšířila i do jižně položených provincií Severní Kivu a Jižní Kivu. Úřady dnes uvedly, že další dvě provincie sousedící s Ituri, Tshopo a Horní Uele, je „nutné a vhodné považovat za epidemickou zónu“, ačkoli všechny tam zjištěné případy pocházejí podle všeho převážně z Ituri.

Sousední Uganda dosud hlásí 20 potvrzených případů a dvě úmrtí, jeden případ v červnu nahlásila i Francie. Německo v pondělí oznámilo, že přijalo do péče dalšího Američana nakaženého v Kongu.

Několik desítek zaměstnanců jednoho z center pro boj s ebolou ve městě Rwampara v provincii Ituri vstoupilo do stávky, protože jim konžské úřady nevyplatily mzdu. Mezi stávkujícími jsou epidemiologové, specialisté trasující případy nákazy, řidiči i hrobníci. Někteří z terénních zaměstnanců centra začali stávkovat již minulý týden. Jeden z nich agentuře AP řekl, že mzdy nedostali od května, kdy byla epidemie vyhlášena. Ministr zdravotnictví Roger Kamba minulý týden uvedl, že situaci způsobily nesrovnalosti v seznamech pracovníků.

Nejnovější, už 17. epidemii eboly v Kongu způsobila varianta viru Bundibugyo, proti němuž zatím neexistuje schválená vakcína ani specifická léčba. Zástupce Afrického střediska pro kontrolu a prevenci nemocí (Africa CDC) minulý čtvrtek uvedl, že jde o dosud nejrychleji rostoucí epidemii eboly nejen v porovnání s předchozími ohnisky způsobenými tímto virem, ale také v porovnání se všemi typy virů, které ebolu způsobují.

V Kongu na začátku července začalo testování dvou možných léčebných postupů proti variantě Bundibugyo. Klinická studie zkoumá účinnost monoklonální protilátky MBP134 a antivirotika remdesivir, a to jak samostatně, tak i v kombinaci.

Ebola se projevuje nejdříve příznaky podobnými chřipce a postupně krvácením do stolice, vnitřním krvácením a selháváním orgánů. Evropské centrum pro prevenci a kontrolu nemocí (ECDC) i Světová zdravotnická organizace (WHO) považují riziko šíření nákazy mimo zasažené oblasti za nízké.

X X X

Už sa črtá, komu na Kryme „prasknú nervy“ ako prvému. Putinovi hrozí ťažké poníženie

Kubánci ukazujú, že je možné prežiť aj ťažkú energetickú krízu. No Kuba nevedie extrémne nákladnú vojnu.

Na Kryme by mali byť podľa dostupných informácií také zásoby potravín a vody, že približne 2 milióny obyvateľov by napriek ukrajinskej dronovej blokáde ešte dlhé mesiace nemali trpieť hladom a smädom.

No pre odhadovaných 40-tisíc až 60-tisíc ruských vojakov, ktorí sa podieľajú na ostreľovaní Ukrajiny či strážení polostrova, by nedostatok palív či streliva mohol byť neprekonateľný problém.

Niektoré projekcie odhadujú, že ruské jednotky môžu stratiť bojaschopnosť do 3 mesiacov.

Pre Vladimira Putina by bolo veľkým, no zaslúženým ponížením, ak by niekedy v septembri 2026 stratil nad Krymom vojenskú kontrolu.

X XX

Tragédia na stavbe v centre Bruselu. Požiar vo výťahovej šachte si vyžiadal najmenej šesť životov.

Tragédia v centre Bruselu si vyžiadala najmenej šesť obetí po požiari na rozsiahlom stavenisku. Tímy vyšetrovateľov mapujú zrútenie výťahu s robotníkmi.

O tragickom požiari na stavenisku v centre Bruselu, pri ktorom prišlo o život najmenej šesť ľudí, informovala tlačová agentúra TASR s odvolaním sa na nemeckú agentúru DPA. Predstaviteľka bruselskej prokuratúry pre DPA potvrdila, že všetky obete našli vo výťahu, ktorý sa zrútil.

• Na stavenisku v centre Bruselu vypukol požiar v rekonštruovanej budove.
• Všetkých najmenej šesť usmrtených osôb našli vo výťahu po zrútení.
• Budova mala byť prestavaná na multifunkčný komplex kancelárií, reštaurácií a bytov.
• V čase požiaru bolo na stavbe asi 250 pracovníkov, viacerí hospitalizovaní.
• Počiatočný požiar bol pod kontrolou, plamene sa následne rozšírili výťahovými šachtami.

Incident sa odohral v budove prechádzajúcej rozsiahlymi rekonštrukčnými prácami. Objekt mal byť po dokončení prestavaný na multifunkčný komplex s kanceláriami, reštauráciami a bytmi. Za projektom stoja developerské spoločnosti Whitewood a Immobel. Firma Immobel vo svojom vyjadrení zdôraznila, že správu o obetiach prijala s veľkým zdesením.

Šesť obetí

Úrady pôvodne informovali o nešpecifikovanom počte mŕtvych, ktorých našli vo výťahu na stavbe, a zároveň o šiestich nezvestných robotníkoch. Následne bruselská prokuratúra pre DPA spresnila, že na mieste našli šesť tiel.

Podľa miestnych hasičov sa v čase vypuknutia požiaru na stavenisku nachádzalo približne 250 pracovníkov. Dvoch z nich museli previezť do nemocnice, rovnako hospitalizovali aj jedného z hasičov, uviedol hovorca hasičského zboru.

Rozšírenie plameňov

Na miesto tragédie prišli aj belgický kráľ Filip a premiér Bart De Wever. K samotnému incidentu sa však zatiaľ verejne nevyjadrili. Súcit s pozostalými a zármutok nad udalosťou vyjadrili na sociálnych sieťach minister vnútra Bernard Quintin a tiež nemecký veľvyslanec v Belgicku Martin Kotthaus.

Podľa agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na belgickú televíziu VRT, sa počiatočný požiar na nižších poschodiach podarilo hasičom pomerne rýchlo dostať pod kontrolu. Následne sa však podľa ich vyjadrenia plamene rozšírili cez výťahové šachty, čo v podzemných priestoroch spôsobilo nový požiar.

X X X

Turecko spustilo masové zásahy proti údajným pučistom. Prokuratúra nariadila zadržanie takmer 1000 osôb 

Turecko spustilo rozsiahlu policajnú akciu proti údajným členom FETÖ. Prokuratúra nariadila zadržanie takmer tisícky ľudí napojených na pokus o prevrat z roku 2016.

Turecká prokuratúra nariadila zadržanie takmer 1000 osôb podozrivých z napojenia na organizáciu, ktorú Ankara považuje za zodpovednú za neúspešný pokus o štátny prevrat z roku 2016. V pondelok to oznámil turecký minister spravodlivosti Akin Gürlek, informovala agentúra AFP, píše TASR.

• Turecká prokuratúra nariadila zadržanie 968 osôb podozrivých z napojenia na FETÖ.
• Pokus o štátny prevrat v Turecku v roku 2016 zlyhal po hodinách bojov.
• Pri potlačení prevratu v Turecku zahynulo približne 250 ľudí a tisíce utrpeli zranenia.
• Turecké úrady po prevrate vykonali rozsiahle čistky a postihli desaťtisíce údajných prívržencov Gülena.
• Gülenovo hnutie Hizmet čelí dlhodobým obvineniam z budovania paralelného štátu v Turecku.

Dňa 15. júla 2016 sa časť tureckej armády za podpory tankov a bojových lietadiel pokúsila zvrhnúť vládu prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Pučisti ostreľovali parlament i ďalšie budovy v Ankare. Tento pokus o prevrat sa po niekoľkých hodinách skončil neúspechom. Napriek zákazu vychádzania vyšli po Erdoganovej výzve do ulíc tisíce jeho podporovateľov a postavili sa proti pučistom. Pri násilnostiach zahynulo približne 250 ľudí a viac než 2 000 ďalších utrpelo zranenia.

Obvinenie hnutia FETÖ

Ankara zo zorganizovania prevratu obviňuje hnutie moslimského duchovného Fethullaha Gülena – čo turecká vláda označuje ako Fethullahova teroristická organizácia (FETÖ) – ktoré údajne z exilu v Spojených štátoch viedol moslimský duchovný Fethullah Gülen. Gülen, ktorý zomrel vlani v USA, toto tvrdenie tureckej vlády odmietal.

Minister spravodlivosti Gürlek spolu s ministrom vnútra Mustafom Čiftcim označili pondelkovú celoštátnu policajnú operáciu za súčasť „veľkej očistnej kampane“. Polícia podľa nich pátra po 968 podozrivých, aby odhalila osoby napojené na FETÖ.

Pokračujúci boj s FETÖ

„Vôľa nášho národa a existencia nášho štátu sú ohrozované zradnou sieťou FETÖ/PDY a náš boj proti nej pokračuje s rovnakým odhodlaním ako v prvý deň,“ uviedli ministri na sociálnej sieti X. Skratka PDY označuje údajný „paralelný štátny aparát“, ktorý podľa Ankary vybudovalo Gülenovo hnutie.

Podľa analytikov predstavoval neúspešný pokus o prevrat z roku 2016 zásadný zlom v moderných dejinách Turecka, pričom Erdoganovi umožnil, aby si výrazne upevnil svoju moc. Minister Čiftci minulý týždeň v liste guvernérom všetkých 81 tureckých provincií označil udalosti z 15. júla 2016 za „zásadný a nespochybniteľný historický medzník“.

Rozsiahle čistky po prevrate

Turecké úrady po neúspešnom prevrate spustili v krajine rozsiahle čistky v štátnej správe s cieľom odstrániť skutočných alebo domnelých priaznivcov Gülena. O miesto a cestovné pasy prišli desaťtisíce ľudí vrátane sudcov, prokurátorov či učiteľov. Ďalšie tisíce osôb čelili trestnému stíhaniu.

Gülen býval kedysi spojencom súčasného tureckého prezidenta a bývalého premiéra Erdogana, neskôr sa však stal odporcom a kritikom jeho politiky. V roku 1998 odišiel do Spojených štátov a väčšinu času trávil vo svojom vidieckom sídle v Pensylvánii, pričom v Turecku mal naďalej silný vplyv. Gülenom založené hnutie Hizmet pokračovalo v šírení jeho myšlienok umierneného islamu v rôznych sférach politického i spoločenského života.

Závažné obvinenia z korupcie

Gülenovo meno zarezonovalo už koncom roku 2014, keď sa prevalila a vyšetrovala korupčná kauza, do ktorej boli zapletení aj členovia vlády vedenej – vtedy ešte len premiérom – Erdoganom. Už v tom čase sa objavili obvinenia, že hnutie Hizmet sa v Turecku snaží vytvoriť paralelný štát a zosadiť vládu.

X X X

Nemecko varuje pred ruskou silou v Arktíde. Wadephul žiada posilniť odstrašovanie na severnom krídle NATO 

Nemecký minister zahraničných vecí varuje pred rastúcimi hybridnými hrozbami Ruska v Arktíde. Volá po posilnení odstrašenia a obrany na severnom krídle NATO.

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul v utorok počas návštevy Nórska vyzval na posilnenie odstrašujúcich a obranných opatrení na severnom krídle Severoatlantickej aliancie (NATO). Reagoval tak na rastúce hybridné hrozby zo strany Ruska, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.

• Nemecký minister zahraničných vecí Wadephul žiada silnejšie odstrašenie na severnom krídle NATO.
• Rusko rozširuje svoju vojenskú prítomnosť v Arktíde a upevňuje regionálny vplyv.
• Ruské vojenské kapacity v Arktíde predstavujú vážnu bezpečnostnú výzvu pre strednú Európu.
• Nórsko zohráva kľúčovú úlohu pri odhaľovaní hrozieb v severnom Atlantiku.
• Čína v Arktíde posilňuje prítomnosť investíciami do infraštruktúry a výskumných aktivít.

„Rusko naďalej rozširuje svoju vojenskú prítomnosť aj v Arktíde a snaží sa upevniť svoj vplyv v regióne,“ uviedol Wadephul počas stretnutia s nórskym ministrom zahraničných vecí Espenom Barthom Eidem.

Hybridné hrozby v Arktíde

Podľa šéfa nemeckej diplomacie disponuje Rusko v oblasti Arktídy vojenskými kapacitami, ktoré musí Európa brať vážne aj vzhľadom na bezpečnosť strednej Európy. Nórsko označil za kľúčového spojenca NATO, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri včasnom odhaľovaní hrozieb v severnom Atlantiku vďaka svojim sonarovým a radarovým systémom.

Wadephul zároveň poukázal na strategický význam regiónu, v ktorom sa nachádzajú dôležité podmorské káble, kritická infraštruktúra, ako aj námorné a letecké trasy nevyhnutné pre zásobovanie Nemecka a celej Európy.

Rastúci čínsky vplyv

Zároveň upozornil, že svoju prítomnosť v Arktíde posilňuje aj Čína, a to prostredníctvom investícií do strategickej infraštruktúry a výskumných aktivít.

X XX

Interný spis pre políciu skončil v rukách Jaroslava Naďa. Podľa Kaliňáka na nič nové neprišiel.

Interný spis ministerstva podľa exministra Naďa spochybňuje Kaliňákovu verziu o vyradení systému Kub. Slovensko zaň získalo desiatky tisíc, sprostredkovatelia milióny.

Kauza odpredaja batérií protilietadlového systému Kub za cenu kovošrotu stále neutícha. Bývalý minister obrany Jaroslav Naď sa dostal k internému dokumentu, ktorý má podľa neho dokazovať klamstvá Roberta Kaliňáka.

Správu vypracovalo samotné ministerstvo obrany pre políciu a Naď sa k nemu mal dostať prostredníctvom nespokojných zamestnancov ministerstva obrany.

O vyhlásení techniky takpovediac za „šrot“ mala podľa dokumentu rozhodnúť komisia, ktorú zriadil nominant a dlhoročný kamarát súčasného ministra Kaliňáka Róbert P. Ten pre Kaliňáka pracoval aj na ministerstve vnútra.

Slovensko sa malo podľa dokumentu pre políciu Kubov zbaviť za približne 55-tisíc eur. Techniku pritom mala firma cez európskych sprostredkovateľov odpredať až do Ugandy s finálnou hodnotou kontraktu presahujúcou 10 miliónov eur. K predajú však napokon nedošlo.

Úradný dokument pre vyšetrovateľa

Minister obrany Robert Kaliňák doteraz prenášal zodpovednosť v kauze systémov predaja protilietadlového raketového systému 2K12 na svojich predchodcov a tvrdil, že procesy vyradenia zbraní boli pred jeho nástupom do funkcie koncom októbra 2023 nezvratne spustené.

Bývalý šéf rezortu Jaroslav Naď však dnes na tlačovej besede zverejnil internú správu samotného ministerstva obrany, ktorá doterajšiu Kaliňákovu obhajobu mierne spochybňuje. Ide o dokument Sekcie majetku a infraštruktúry Ministerstva obrany SR z 29. júna 2026. K Naďovi sa teda dostala len dva týždne po jej vyhotovení.

Materiál s názvom „Žiadosť o poskytnutie informácií a podkladov – predaj systému KUB“ vznikol podľa Naďa na základe požiadavky vyšetrovateľa po tom, čo bolo v tejto veci podané trestné oznámenie a polícia začala konať.

Podľa Naďa správu vypracoval generálny riaditeľ tejto sekcie Robert P., ktorý je blízkym spolupracovníkom a priateľom ministra Kaliňáka. Naď uviedol, že úzko spolupracoval s políciou a vysoko oceňuje zamestnancov ministerstva, ktorí pomohli dokument odhaliť.

„Veľmi si vážim tých ľudí, ktorí na ministerstve obrany sa už nedokážu pozerať na Kaliňákove klamstvá, osočovania a zlodejiny, ktoré sa tam dejú, a tak sa mi do rúk dostal dokument,“ vyhlásil Naď na tlačovej besede.

X XX

Rusko vyslalo do Iránu „lietadlo súdneho dňa“. V Teheráne záhadne pristálo tesne pred americkým úderom

Ruské lietadlo určené na zabezpečenie vládnej komunikácie a vzdušného velenia pristálo v Teheráne niekoľko hodín pred začiatkom amerických útokov na vojenské ciele v Iráne. Vyplýva to z údajov systému na sledovanie leteckej dopravy AirNav Radar.

USA ukázali útok robotickým člnom na Irán

Samotná návšteva ruského lietadla v Teheráne bola krátka, všíma si portál Militarnyi.

Americké sily začali podľa vyhlásenia Centrálneho velenia americkej armády (CENTCOM) útočiť 13. júla približne o 22.45 h SELČ, teda necelých päť hodín po odlete ruského stroja. Operácia trvala viac než päť hodín a skončila sa 14. júla o 04.15 h.

CENTCOM oznámilo, že útoky zasiahli vojenské ciele na viacerých miestach Iránu vrátane Búšehru, Čáhbaháru, Džásku, Konaraku, ostrova Abú Músá a Bandar Abbásu. Cieľom operácie malo byť obmedzenie schopnosti Iránu útočiť na obchodné lode.

Obnoveným bojom predchádzali incidenty v oblasti prielivu. Ministerstvo obrany Spojených arabských emirátov uviedlo, že iránske strely s plochou dráhou letu zasiahli v teritoriálnych vodách Ománu dva emirátske tankery. Jeden člen posádky podľa rezortu zahynul a ďalších osem utrpelo zranenia.

Irán poslal rakety na Bahrajn

Systémy protivzdušnej obrany kráľovstva zachytili a zničili iránske letecké útoky na nebi nad krajinou, oznámil Bahrajn.

Iránske Revolučné gardy zásah ropných tankerov potvrdili. Tvrdili, že plavidlá ignorovali predchádzajúce varovania.

Lietadlo RA-64531 je špeciálne upravený veliteľský stroj Tu-214PU. Lietadlá tejto kategórie sa neoficiálne označujú aj ako „lietadlá súdneho dňa“, keďže majú zabezpečovať komunikáciu predstaviteľov štátu a riadenie ozbrojených síl počas mimoriadnych situácií.

Stroj vyrobil Kazanský letecký závod S. P. Gorbunova. Prvýkrát vzlietol 28. decembra 2018 a v lete 2019 ho zaradili do ruskej špeciálnej vládnej leteckej jednotky Rossija. Je vybavený retranslačnými systémami, šifrovacími zariadeniami a anténami satelitnej komunikácie.

X x X

Slovenský priemysel čaká skúška, akú roky nezažil. Spustiť ju môže jediné rozhodnutie nemeckého gigantu

Nemecká matka bratislavského závodu Volkswagen má veľké problémy. Jej vedenie už rozhodlo o zrušení približne 50-tisíc pracovných miest do roku 2030, teraz však pripúšťa zánik ďalších 50-tisíc pozícií. Celkovo by tak mohol prísť až o 100-tisíc zamestnancov automobilky po celom svete.

Na archívnej snímke zo 7. marca 2025 zamestnanec stojí pri aute nemeckej automobilky Volkswagen v závode vo Wolfsburgu.

Bratislavská fabrika zatiaľ nie je medzi závodmi určenými na zatvorenie, mimo ohrozenia však nie je. V hre je presun výroby Porsche Cayenne do Lipska a prípadný útlm by cez stovky dodávateľov zasiahol podstatne väčšiu časť slovenského priemyslu.

Samotný Volkswagen tvrdí, že po starom už ďalej fungovať nemôže. Vyrába viac áut, než dokáže predať, a jeho prevádzka je drahšia než u konkurencie. Preto chce ponúkať menej modelov, obmedziť výrobu a zoštíhliť celý tak koncern. „Aktuálne vo všetkých značkách, spoločnostiach a regiónoch posudzujeme, koľko úprav je skutočne potrebných a uskutočniteľných,“ vyjadril sa v tejto súvislosti šéf spoločnosti Oliver Blume.

Nemecký gigant zostáva druhým najväčším výrobcom áut na svete. Svetovou jednotkou je japonská Toyota, ktorá vlani predala približne 11,3 milióna vozidiel, teda o vyše dva milióny viac než Volkswagen. Podľa odborníkov to však neznamená, že by firma bola v úpadku. Problémom však je, že predaj koncernu klesol z približne desiatich na deväť miliónov vozidiel a z pôvodného 13-percentného podielu na svetovom trhu stratil takmer tri percentuálne body. Ešte výraznejšie sa prepadla jeho ziskovosť – prevádzkový zisk sa za päť rokov znížil približne o 11 miliárd eur.

Za slabšími výsledkami podľa odborníkov stojí rastúca čínska konkurencia, pomalší než očakávaný dopyt po elektromobiloch a vysoké náklady na výrobu v Nemecku. Úbytok predajov na čínskom trhu ide najmä na vrub vzostupu domácich výrobcov, ako sú BYD či Geely. Ešte v roku 2019 predal Volkswagen v Číne približne 4,2 milióna vozidiel, vlani to bolo už len 2,7 milióna, teda o viac ako tretinu menej. Jeho podiel na tamojšom trhu klesol na 10,9 percenta a koncern sa prepadol až na tretie miesto za spomínané domáce automobilky. Len v druhom štvrťroku tohto roka sa jeho predaj v Číne medziročne znížil o ďalších takmer 37 percent.

V Európe zase dopyt po elektromobiloch nerastie tak rýchlo, ako automobilky pri svojich miliardových investíciách očakávali. Čisto elektrické autá vlani tvorili 17,4 percenta nových vozidiel predaných v EÚ, kým hybridy mali viac než tretinový podiel. Volkswagen preto už obmedzoval výrobu v nemeckých fabrikách zameraných na elektromobily. Zároveň plánuje znížiť výrobnú kapacitu svojich domácich závodov o viac než 730-tisíc áut a ušetriť na mzdových nákladoch 1,5 miliardy eur ročne.

Čo to znamená pre Slovensko?

Hlavný ekonóm spoločnosti Wealth Effect Management, ktorá sa venuje správe investícií a majetku, Vladimír Vaňo pre Pravdu zdôraznil, že spolu s centrálnym závodom vo Wolfsburgu patrí bratislavský závod medzi jedny z najväčších v rámci celého koncernu Volkswagen. „S tým súvisí aj to, že samotný slovenský Volkswagen má okolo seba vytvorený “klaster”/sieť vlastných subdodávateľských firiem. Je otázkou pre koncern, do akej miery by sa však prípadný útlm výroby v továrňach v Nemecku mohol dotknúť napríklad martinského závodu,“ hovorí odborník.

Ešte pred rokom 2008, teda v čase, keď dochádzalo k útlmu výroby v západoeurópskych závodoch, bola podľa Vaňa časť zostávajúcej kapacity presmerovaná do strednej Európy, kde mali automobilky nižšie náklady na výrobu.

Podobný vývoj pokračoval aj počas veľkej hospodárskej krízy v rokoch 2008 a 2009, keď firmy výraznejšie škrtali drahšie západoeurópske kapacity, zatiaľ čo slovenské automobilky sa obišli bez najtvrdších zásahov. „Silný pomer medzi cenou a kvalifikáciou pracovnej sily slovenských závodov je z pohľadu ekonomickej logiky azda ich najlepšou poistkou počas zrejme neodvratnej búrky ďalšej reštrukturalizácie nákladov,“ hovorí Vaňo.

Aktuálne čísla zatiaľ neukazujú, že by Volkswagen zo Slovenska ustupoval. Podľa hospodárskych výsledkov za rok 2025 podnik na konci roka zamestnával približne 11 400 ľudí a na tento rok avizoval prijatie ďalších 1 200 pracovníkov. Bratislavský závod vlani vyrobil takmer 337-tisíc áut a hodnota materiálu nakúpeného od slovenských dodávateľov opäť dosiahla približne tri miliardy eur.

Ak by však Volkswagen výrobu v Európe výraznejšie obmedzil, prvý zásah by zrejme nepocítili stáli zamestnanci automobilky. „Najrýchlejšie by pravdepodobne poklesli objednávky domácich dodávateľov, z ktorých časť je napojená aj na závody Volkswagenu v Nemecku,“ povedal pre Pravdu makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Podľa neho by nasledovalo rušenie zmien a nadčasov, obmedzovanie agentúrnych pracovníkov a investícií. Až neskôr by mohlo prísť prepúšťanie stálych zamestnancov. Slabšia výroba by sa zároveň rýchlo prejavila v priemyselnej produkcii a exporte.

V aktuálnej situácii je najväčším rizikom pre Slovensko možná strata celého modelového radu Porsche Cayenne. Bratislava dnes vyrába jeho verzie so spaľovacím motorom, hybridným aj elektrickým pohonom. Podľa nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung Porsche zvažuje ich presun do závodu v Lipsku, aby lepšie využilo jeho voľné kapacity. Samotná automobilka však túto informáciu odmietla komentovať.

„Zároveň je dobré si pripomenúť, že práve divízia Porsche z koncernu Volkswagen Group je tá, ktorá vlani zažila dramaticky vyzerajúce zhoršenie hospodárskych výsledkov, preto sa možno oprávnene domnievať, že nie je v záujme automobilky uskutočňovať také zmeny, ktoré by na konci dňa ziskovosť výroby vlajkového modelu zhoršili,“ zhodnotil Vaňo.

Kočiš v podobnom duchu zdôrazňuje, že presun celej výroby v krátkodobom horizonte nepovažuje za pravdepodobný scenár. „Väčším rizikom je postupný presun časti objemov, prideľovanie budúcich modelov alebo dlhodobejšie oslabenie dopytu po veľkých prémiových SUV. Rozhodnutia však môžu ovplyvniť aj politické a odborové tlaky v Nemecku,“ hovorí.

Existuje však aj opačný scenár, podľa ktorého by Slovensko mohlo na reštrukturalizácii zarobiť. Podľa nemeckého magazínu Der Spiegel koncern zvažuje presun niektorých modelov z drahších nemeckých fabrík do závodov s nižšími nákladmi. Investície by potom mohli smerovať napríklad do Bratislavy alebo do fabriky Audi v maďarskom Győri. Portál e15 s odvolaním na magazín Automobilwoche uvádza, že slovenský závod by mohol získať výrobu modelov Audi A5 a A6 z ohrozenej fabriky v Neckarsulme. Ani v tomto prípade však zatiaľ nejde o schválené rozhodnutie.

Autopriemysel upadá

Problémy Volkswagenu prichádzajú v čase, keď slovenský autopriemysel stráca dych. Za posledný rok naše automobilky vo väčšine mesiacov vyrobili menej áut než rok predtým. Ubúdajú im aj nové objednávky, preto nemožno očakávať rýchle zlepšenie. Pre Slovensko je to vážny problém – automobilky a celkovo viac ako 350 dodávateľských firiem vytvárajú približne 12 percent našej ekonomiky, zabezpečujú polovicu exportu a priamo zamestnávajú okolo 160-tisíc ľudí.

Prípadný útlm Volkswagenu by pocítila aj celá ekonomika. Kočiš zo Slovenskej sporiteľne odhaduje, že výraznejšie obmedzenie výroby by mohlo z rastu slovenského hospodárstva ukrojiť niekoľko desatín percentuálneho bodu. Štát by vybral menej na daniach a odvodoch a pri väčšom prepúšťaní by zároveň musel zvýšiť sociálne výdavky. Ešte vážnejšia než krátkodobý pokles výroby by však bola strata budúcich investícií a nových modelov. Časť negatívnych dosahov by po spustení výroby mohol zmierniť nový závod Volva pri Košiciach, ktorý slovenský automobilový priemysel aspoň čiastočne rozšíri o ďalšieho výrobcu.

Pod tlakom je však aj veľká časť automobilového priemyslu na starom kontinente. „Súčasné kritické problémy Volkswagenu, najväčšej európskej automobilky, sú len špičkou ľadovca. V úpadkovom stave sa nachádza podstatná časť európskeho automobilového priemyslu,“ upozorňuje hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.

Analytik ako príklad uvádza vývoj automobilových akcií. Index Stoxx Europe 600 Automobiles & Parts, ktorý sleduje európske automobilky a výrobcov súčiastok, sa podľa neho pohybuje blízko najnižších hodnôt od pandemického roka 2020. Akcie samotného Volkswagenu klesli dokonca na najnižšiu úroveň od európskej dlhovej krízy v roku 2010.

Kovanda vidí veľkú časť príčin v politike Európskej únie. Brusel podľa neho najskôr roky zvýhodňoval dieselové motory, do ktorých automobilky investovali miliardy eur. Emisné pravidlá zároveň zvýhodňovali ťažšie vozidlá a drahé technické úpravy, preto z trhu postupne mizli malé a cenovo dostupné autá. „Problémy európskeho automobilového priemyslu sú do značnej miery regulačným fiaskom Európskej komisie,“ tvrdí ekonóm.

Po emisnom škandále Dieselgate, pri ktorom Volkswagen pomocou softvéru falšoval výsledky emisných testov naftových áut, podľa neho prišiel prudký obrat k elektromobilite. Automobilky tak museli v krátkom čase opustiť technológie, do ktorých roky investovali, a vložiť ďalšie miliardy do elektrických áut. Európa však dovtedy nevybudovala vlastný silný batériový, surovinový ani softvérový priemysel. „Európske automobilky tak nesú náklady transformácie, zatiaľ čo jej kľúčové technológie a podstatnú časť pridanej hodnoty ovládla Čína,“ uzatvára Kovanda.

X X X

 Moskva udrela na obchodné lode v Čiernom mori. Ruský útok odhalil vážne bezpečnostné zlyhanie v Kyjeve

Rusko počas dnešného popoludnia a večera zaútočilo na obchodné lode v Čiernom mori a prístavy v ukrajinskej Odesskej oblasti. Zomreli traja ľudia.

X X X

 Rusko počas dnešného popoludnia a večera zaútočilo na obchodné lode v Čiernom mori a prístavy v ukrajinskej Odesskej oblasti. Zomreli traja ľudia, informoval v príspevkoch na telegrame veliteľ regionálnej vojenskej správy Oleh Kiper.

Ruská armáda podľa Kipera najskôr zaútočila na dve obchodné lode plávajúce vyznačeným koridorom v Čiernom mori. Išlo o plavidlá pod vlajkou Tanzánie a Libéria. Zomrel kapitán jedného z nich. Jedenásť ľudí záchranári previezli na breh, traja námorníci utrpeli zranenia, uviedol Kiper. Nešpecifikoval, akou zbraňou ruská armáda na lode zaútočila.

Večer podľa Kipera ruský dron zaútočil na prístavnú infraštruktúru v Odesskej oblasti a zasiahol civilnú loď pod vlajkou Marshallových ostrovov. Nástavba lode bola poškodená, na palube vypukol požiar. Zahynuli dvaja ľudia.

Ministerstvo obrany v Moskve informovalo, že ruské drony zasiahli tri nákladné lode v prístave Odesa. V prístave Pivdenne sa cieľom útoku stali objekty využívané na vykládku pohonných hmôt a mazív a päť nádrží na tieto látky.

V Odesskej oblasti sa nachádzajú veľké prístavy, cez ktoré Ukrajina vyváža obilie a ďalšie poľnohospodárske produkty. Základný koridor pre námornú plavbu vedie pozdĺž pobrežia, a teda cez teritoriálne vody Rumunska. (bbc.com, čtk)

X XX

Krym mal byť korunovačným klenotom Vladimira Putina. Po anexii v roku 2014 sa stal symbolom návratu ruskej imperiálnej moci, strategickou vojenskou základňou v Čiernom mori a oporou ruskej invázie na juhu Ukrajiny. Dnes sa však podľa ukrajinských predstaviteľov aj západných analytikov mení na jednu z najväčších slabín Moskvy. Ukrajina stupňuje útoky na logistiku, energetickú infraštruktúru a vojenské objekty na okupovanom polostrove s cieľom izolovať ruské sily a narušiť ich zásobovanie.

X X X

Jedna žena prišla o život pri útoku ruského dronu, ktorý pri Záporoží na juhovýchode Ukrajiny zasiahol civilné auto. Muž, ktorý autom tiež cestoval, vyviazol so zranením, oznámil náčelník oblastnej správy Ivan Fedorov. Osem ranených si vyžiadalo ruské ostreľovanie mesta Očakiv, pravdepodobne z raketometov, uviedol dnes náčelník Mykolajivskej oblasti na juhu Ukrajiny Vitalij Kim.

Piatich ranených museli hospitalizovať, tri ženy ošetrili zdravotníci na mieste. Paľba poškodila zdravotnícke zariadenie, bytový dom, asi dve desiatky rodinných domov a sedem áut, napísal Kim na sociálnej sieti. Očakiv leží na pobreží Čierneho mora, podľa dostupných údajov má asi 8000 obyvateľov.

X X x

Šéf ukrajinského štátneho zbrojárskeho koncernu Ukroboronprom Herman Smetanin dnes oznámil, že vo funkcii končí. Svoje rozhodnutie verejne nevysvetlil, podľa médií ale súvisí s nedávnym ruským útokom na muničný sklad v meste Vyšneve na západnom okraji Kyjeva.

„Dnes končím prácu vo funkcii generálneho riaditeľa Ukroboronpromu. Bola pre mňa česť viesť najväčšiu obrannú spoločnosť na Ukrajine,“ uviedol Smetanin.

Server RBK-Ukrajina napísal, že už boli odvolaní dvaja šéfovia spoločností, ktoré sú súčasťou koncernu. Bolo to pre porušenie bezpečnostných predpisov, ktoré predstavovalo umiestnenie muničného skladu vo Vyšneve.

Rusko pri rozsiahlom útoku na Kyjev a Kyjevskú oblasť zo začiatku minulého týždňa zasiahlo vo Vyšneve muničný sklad, čo spustilo sériu sekundárnych explózií. Výbuchy poškodili stovky domov. Udalosť vyvolala pobúrenie verejnosti, ľudia sa sťažovali na nedbanlivosť a nedostatok informácií. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj niekoľko dní potom povedal, že vyšetrovanie vedené ukrajinskou spravodajskou službou SBU zistilo, ktorí úradníci štátnej zbrojovky Ukroboronprom povolili používanie skladov zbraní a munície vo Vyšneve. Sľúbil, že budú pohnaní k zodpovednosti. Či sa to týka aj Smetanina, nie je jasné, poznamenala ruská služba BBC.

X XX

Manžel Ľudmyly Dubnyckej vo svojej poslednej správe napísal, že mu hrozí, že ho zajmú ruskí vojaci. O dva dni neskôr spoznala jeho telo medzi telami zabitých ukrajinských vojakov na záberoch kolujúcich na sociálnych sieťach. Jej manžel, Andrij Dubnyckyj, je podľa Kyjeva medzi stovkami vojnových zajatcov, ktorých zabili ruské vojská od svojej invázie na Ukrajinu v roku 2022.

x XX

V júni zahynulo na Ukrajine najmenej 293 civilistov a ďalších 1990 utrpelo zranenia, čo je najvyšší počet zabitých a zranených civilistov za mesiac od apríla 2022. Uviedla to v utorok Misia OSN na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine (HRMMU). „Počet civilných obetí na Ukrajine sa z mesiaca na mesiac a z roka na rok neustále zvyšuje v dôsledku zintenzívňujúceho sa využívania výkonných zbraní, čo je znepokojujúcou eskaláciou,“ tvrdí HRMMU.

Misia uviedla, že po tom, čo v máji zaznamenali najvyšší počet obetí z radov civilistov za viac než štyri roky, v júni bol ich počet ešte vyšší. Za prvých šesť mesiacov roka 2026 zahynulo na Ukrajine, ktorá sa od februára 2022 bráni ruskej invázii, 1393 civilistov a ďalších 7978 utrpelo zranenia, čo predstavuje 37-percetný nárast oproti rovnakému obdobiu v roku 2025 a 114-percentný nárast v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

Podľa HRMMU tento nárast spôsobili predovšetkým útoky Ruska zbraňami s dlhým dosahom, ktoré postihli najmä mestské centrá vzdialené od frontovej línie. Od januára do júna tohto roka vzrástol počet civilných obetí útokov zbraňami s dlhým dosahom ako napríklad raketami a dronmi o 60 percent v porovnaní s minulým rokom.

V blízkosti frontu spôsobili väčšinu civilných úmrtí a zranení drony s krátkym dosahom, pričom v júni zabili a zranili viac civilistov, než v ktorýkoľvek iný mesiac od 24. februára 2022.

Vedúca misie OSN Danielle Bellová konštatovala, že drony s krátkym dosahom zásadným spôsobom zmenili životné podmienky civilistov žijúcich v blízkosti frontovej línie.

„Správy, ktoré počujeme od civilistov vysídlených z frontových komunít sú hlboko konzistentné – a desivé. Mnohí opisujú pocit prenasledovania dronmi s krátkym dosahom len preto, že sa snažia vykonávať každodenné činnosti, ako je nákup potravín, venčenie psov, bicyklovanie, práca na dvore alebo útek do bezpečia,“ povedala Bellová.

Veľkú väčšinu civilných obetí zaznamenali v oblastiach, ktoré sú pod kontrolou vlády Ukrajiny. HRMMU potvrdila civilné obete aj na okupovanom území, pričom ich počet bol v porovnaní s rokom 2025 nižší. (TASR)

X XX

Bulharsko už viac nebude súčasťou tzv. koalície ochotných krajín, ktoré sa zaviazali poskytnúť Ukrajine väčšiu podporu v boji proti ruskej agresii. Vystúpenie z koalície oznámil v utorok bulharský premiér Rumen Radev.

X X X

 Rusko v utorok odmietlo obvinenia Európskej únie a Británie, podľa ktorých stáli jeho spravodajské služby za sériou kybernetických útokov v Európe. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil tvrdenia za nepodložené. Terčom útokov bolo podľa EÚ aj Slovensko.

EÚ a Británia v pondelok v koordinácii uvalili na Rusko sankcie v súvislosti s kybernetickými útokmi, z ktorých obvinili ruskú Federálnu bezpečnostnú službu (FSB). Tá podľa nich riadi rôzne skupiny vrátane hackerskej skupiny TURLA.

Brusel oznámil sankcie na deväť osôb a štyri subjekty, zatiaľ čo Londýn zasiahol 24 osôb a subjektov vrátane dôstojníkov ruskej vojenskej spravodajskej služby GRU. Vo vyhlásení uviedli, že sankcie sú zamerané „na vytrvalé a čoraz bezohľadnejšie pokusy ruského štátu o šírenie chaosu a rozkolu a v celej Európe“.

„Všetky tieto obvinenia odmietame. Viete, že Rusko je už mnoho rokov obviňované z vecí, s ktorými nemá nič spoločné. Tieto obvinenia sú vždy nepodložené, nikdy nie sú preukázané a nikdy nepočujeme žiadne dôkazy,“ povedal Peskov, ktorého citovala ruská agentúra TASS.

Rusko podľa hovorcu Kremľa považuje sankcie za nezákonné. Nebudú mať podľa neho žiadny vplyv na politiku Moskvy, pretože sa im už údajne prispôsobila. „Naučili sme sa, ako tieto sankcie obchádzať, ako minimalizovať ich negatívny vplyv. Budeme v tom pokračovať aj v budúcnosti,“ dodal Peskov. (AFP, TASR)

X XX

Rusko v utorok oznámilo, že zvažuje „alternatívne námorné trasy“ a obmedzenie svojej lodnej dopravy v Azovskom mori v dôsledku zintenzívňujúcich sa ukrajinských útokov. Kyjev tvrdí, že tam v priebehu deviatich dní zasiahol vyše 100 plavidiel.

Azovské more leží medzi Ruskom, južnou časťou Ukrajiny, ktorú okupuje ruská armáda, a Krymom, ktorý Moskva anektovala už v roku 2014. Ide o dôležitú exportnú trasu pre poľnohospodárske produkty – vrátane obilia z okupovanej Ukrajiny – a pre zásobovanie Krymu.

„Alternatívne námorné trasy sa v súčasnosti vypracúvajú v spolupráci s príslušnými orgánmi a podnikateľskou komunitou,“ uviedlo ruské ministerstvo poľnohospodárstva vo svojom vyhlásení. Trvalo však na tom, že vývoz bude naďalej pokračovať. (AFP, TASR)

X X X

Časť Sevastopolu na anektovanom Kryme zostala po útoku bezpilotných lietadiel na energetickú infraštruktúru bez elektriny, oznámil gubernátor Michail Razvožajev, ktorý podľa denníka Kommersant predtým informoval o piatich zostrelených dronoch. Nálet sa zaobišiel bez obetí a ranených.

Ukrajinské drony počas noci zaútočili na petrochemický závod v meste Salavat v Baškírsku, približne 1400 km od hraníc, a napadli tiež rafinériu na juhozápade Ruska, informujú médiá a úrady. Ruská protivzdušná obrana počas noci zostrelila takmer 300 ukrajinských dronov, uviedlo ruské ministerstvo obrany.

X X X

Rusko v roku 2022 spustilo „špeciálnu vojenskú operáciu“, čiže celoplošnú vojnu s oficiálne deklarovaným cieľom „demilitarizácie a denacifikácie“ Ukrajiny. Aj v českých a slovenských médiách sa v poslednom čase objavili informácie, ktoré narúšajú tento naratív. Ruské vojenské jednotky na Ukrajine totiž čelia problému narastajúcej popularity neonacistických symbolov.

X XX

Ukrajinské tajné služby sa v priebehu vojny vypracovali na jednu z najefektívnejších spravodajských organizácií na svete. V komentári pre denník The Telegraph to tvrdí bývalý britský vojak a expert na chemické zbrane Hamish de Bretton-Gordon.

X X X

  Európska únia v utorok otvorila druhý klaster prístupových rokovaní s Ukrajinou v oblasti politiky vonkajších vzťahov. Kyjev podľa agentúry AFP nalieha na rýchlejší pokrok vo svojom úsilí o vstup do EÚ. V utorok sa očakáva otvorenie klastra 6 aj s Moldavskom.

„Dnes urobili EÚ a Ukrajina ďalší dôležitý krok v prístupovom procese otvorením rokovaní o takzvanom klastri ‚vonkajších vzťahov‘ (klaster 6). Ide o kľúčovú tematickú skupinu v rámci prístupových rokovaní EÚ, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých kandidátske krajiny zosúlaďujú svoju medzinárodnú, obchodnú a obrannú politiku s politikou EÚ,“ uviedla Únia v tlačovej správe.

V júni otvorením prvého klastra oficiálne začali prístupové rokovania s Ukrajinou po tom, čo Maďarsko po približne dvoch rokoch stiahlo svoje veto. Rokovania o vstupe v tom čase EÚ oficiálne otvorila aj s Moldavskom.

AFP konštatuje, že napriek tomu, že sa veci posúvajú vpred, tento krok nespĺňa očakávania Ukrajiny a Bruselu, že sa do začiatku letnej prestávky v Európe podarí otvoriť rokovania o všetkých šiestich klastroch. (Euronews, TASR)

X XX

Ukrajinské bezpilotné prostriedky zasiahli počas deviatich dní v Azovskom mori už 116 plavidiel, tvrdí veliteľ Síl bezpilotných systémov Robert Brovdi, známy pod prezývkou Maďar. Útoky sú podľa neho súčasťou operácie MoLoČKa zameranej na obmedzenie fungovania ruskej tieňovej flotily.

Brovdi uviedol, že v noci na 14. júla bolo zasiahnutých ďalších 11 plavidiel – päť tankerov, päť nákladných lodí a jeden remorkér. Jeho tvrdenia neboli v zdrojovom texte nezávisle potvrdené.

Cieľom operácie je podľa ukrajinského veliteľa ochromiť ruskú flotilu menších a stredne veľkých tankerov, ktoré prepravujú ropu cez Volžsko-donský prieplav a Azovské more. Ide podľa neho približne o 140 metrov dlhé plavidlá s nosnosťou okolo 7 000 ton.

Tieto tankery majú prevážať ropu z ruských prístavov k väčším lodiam v Čiernom mori, ktoré sa pre svoj ponor nemôžu dostať priamo k niektorým terminálom. Jeden veľký tanker podľa Brovdiho preberá náklad z 12 až 15 menších plavidiel.

„Ochromenie ruskej zásobovacej flotily v podstate znemožňuje vývoz ropy z prístavných prekladísk cez Volžsko-donský prieplav a Azovské more k veľkým tankerom,“ napísal Brovdi.

Útoky majú podľa neho zároveň obmedziť dodávky nedostatkového benzínu na okupovaný Krym. Po poškodení tankerov sa do ich presúvania zapájajú remorkéry, ktoré sa preto tiež stávajú cieľmi.

Ako hlavná alternatíva podľa Brovdiho zostáva preprava paliva cestnými a železničnými cisternami. Tvrdí však, že aj tieto trasy sú v dosahu ukrajinských útočných prostriedkov.

X XX

 Poľský premiér Donald Tusk v pondelok v Paríži vyhlásil, že v najbližšom období nepovažuje prímerie ani mierovú dohodu vo vojne na Ukrajine za pravdepodobné. Podľa neho sa spojenci skôr pripravujú na ďalšiu eskaláciu zo strany Ruska a predlžovanie konfliktu minimálne do zimy.

Tusk to uviedol po rokovaní Koalície ochotných v Paríži, ktorá združuje štáty podporujúce Ukrajinu v obrane proti ruskej agresii. Premiér povedal, že podľa rozhovorov s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem aj ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským zostáva postoj Moskvy nezmenený.

„V tejto chvíli sa zdá nepravdepodobné, že by v blízkej budúcnosti došlo k prímeriu alebo uzavretiu mieru vzhľadom na absolútne neústupný postoj Ruska a Putina,“ uviedol Tusk. Dodal, že „všetci skôr očakávajú eskaláciu zo strany Ruska a je dosť pravdepodobné, že bude chcieť túto vojnu predlžovať prinajmenšom do zimy“.

Poľský premiér zároveň oznámil, že na jeseň sa v Poľsku uskutočnia prvé spoločné cvičenia francúzskych, britských a poľských ozbrojených síl. Podľa neho majú pripraviť krajiny koalície na poskytovanie bezpečnostných záruk Ukrajine a regiónu po prípadnom zastavení bojov. (TASR)

X XX

Ukrajinské Sily bezpilotných systémov podnikli v priebehu ôsmich dní rozsiahlu sériu útokov proti ruskej lodnej doprave v Azovskom mori. Podľa ich veliteľa Roberta ‚Maďara‘ Brovdiho zaznamenali ukrajinské jednotky od 6. do 13. júla celkovo 105 zásahov proti tankerom, nákladným lodiam, trajektom a ďalším plavidlám.

X XX

 Ukrajina v noci na utorok podnikla útok na ropnú rafinériu v ruskej Baškirskej republike v blízkosti pohoria Ural. Masívny úder na priemyselnú zónu v meste Salavat potvrdil na platforme Telegram najvyšší predstaviteľ republiky Radij Chabirov.

„V dôsledku pádu trosiek dronov vzniklo niekoľko ohnísk dymu,“ uviedol Chabirov s tým, že incident si podľa doterajších informácií nevyžiadal žiadne obete na životoch ani zranených a na mieste zasahujú hasiči.

Podľa správ z médií požiare vypukli priamo v priestoroch závodu na spracovanie ropy. Mesto Salavat sa nachádza vo vzdialenosti viac než 1400 kilometrov od frontovej línie.

Rafinéria patriaca ropnému koncernu Gazpromnefť má kapacitu spracovania vyše sedem miliónov ton ropy ročne. Terčom útokov sa stala už dvakrát, a to v septembri 2025, no podľa Chabirova následne pokračovala v prevádzke bez prerušenia. (DPA, TASR)

X X X

Český premiér Andrej Babiš na pondelkovom rokovaní takzvanej koalície ochotných v Paríži vyzval na vytvorenie spoločného projektu protivzdušnej obrany. Úrad vlády to oznámil v tlačovom vyhlásení. Babiš existujúcu protivzdušnú obranu v Európe považuje za roztrieštenú a bez potrebnej koordinácie výroby. Koalícia ochotných je skupina krajín vrátane Česka, ktoré podporujú Ukrajinu v jej obrane pred ruskou inváziou.

„Ide najmä o to, aby sa veľké krajiny ako Francúzsko, Nemecko či Taliansko na tom dohodli a aby išlo o spoločný projekt členských štátov Európskej únie,“ povedal český premiér. Ako príklad poukázal na európskeho leteckého výrobcu Airbus.

„Výroba lietadiel bola kedysi v Európe roztrieštená medzi rad krajín a potom prišiel projekt Airbus, ktorý integroval mnohých európskych výrobcov. Ja som navrhol, aby sme teraz postupovali rovnako a vytvorili spoločný európsky projekt protivzdušnej obrany – Europatriot, „uviedol.

X XX

 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval na vytvorenie nového európskeho systému protivzdušnej obrany počas 12 mesiacov, ktorý by dokázal odolávať ruským balistickým raketám. Na zasadnutí v Paríži uviedol, že Kyjev pracuje na vlastnom protibalistickom systéme s názvom Freyja, ktorý má byť lacnejšou a zároveň výkonnou alternatívou k americkému Patriotu.

Zelenskyj v tejto súvislosti povedal, že robí všetko pre získanie novej munície pre ukrajinské batérie protivzdušnej obrany Patriot od spojencov, lebo tieto sú najúčinnejšie proti ruským balistickým strelám.

Na nadchádzajúcu zimu preto požiadal o ďalšie dodávky. „Vypočítali sme, že tento balík by mal zahŕňať 100 rakiet Patriot mesačne – 300 rakiet na zimu,“ uviedol prezident podľa vyhlásenia. Dodal, že čím viac ochranných systémov bude mať Ukrajina, tým menej dôvodov bude mať Rusko predlžovať vojnu do zimy.

Nemecko, Francúzsko a ďalších sedem krajín sa spojili s Ukrajinou v novej koalícii protivzdušnej obrany v reakcii na pokračujúce ruské útoky proti Ukrajine. „Vytvorením koalície protivzdušnej obrany posilňujeme schopnosti, ktoré Európa potrebuje,“ povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron po pondelkovom stretnutí tzv. koalície ochotných. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Koalícia protivzdušnej obrany je podskupinou širšej koalície ochotných, ktorá združuje takmer štyri desiatky krajín podporujúcich obranu Ukrajiny proti ruskej invázii. Na novej obrannej aliancii sa okrem Nemecka, Francúzska a Ukrajiny podieľajú aj Dánsko, Taliansko, Holandsko, Nórsko, Španielsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo.

Jej cieľom je posilniť európsku priemyselnú spoluprácu v oblasti protiraketovej obrany a doplniť existujúce systémy protivzdušnej obrany. „Spájaním našej priemyselnej obrannej základne, výskumu a operačných skúseností je cieľom vybudovať pre Európu spoločnú obrannú schopnosť proti balistickým raketám a podporovať súvisiace aktivity,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Americký prezident Donald Trump minulý týždeň na summite Severoatlantickej aliancie (NATO) v Ankare povedal, že Kyjevu vydajú licenciu na výrobu munície pre systémy Patriot. Ide však o dlhodobé riešenie.

Zelenskyj uviedol, že Spojené štáty v súčasnosti uprednostňujú dopĺňanie vlastných zásob a podporu spojencov v Perzskom zálive po iránskych útokoch.

Moskva zasadnutie koalície ochotných označila ako stretnutie lídrov, ktorí „nechcú mier“. „Je to koalícia vojnových štváčov,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

X XX

Rusko počas noci na utorok zaútočilo strelami a dronmi na ukrajinskú metropolu Kyjev. S odvolaním sa na predstaviteľov mesta o tom nad ránom informovala agentúra Reuters, podľa ktorej boli hlásené explózie a požiare, žiadne obete ale úrady neoznámili.

Poplach v meste trval asi 50 minút. Šéf vojenskej správy v hlavnom meste Tymur Tkačenko uviedol, že v Holosijivskej štvrti utrpeli zásahy dva skladovacie areály, v ktorých následne vypukol požiar.

Primátor mesta Vitalij Kličko povedal, že na východnom predmestí Kyjeva dopadli trosky dronov na otvorené priestranstvo, kde sa vznietili autá. Kličko, ktorý na sieti Telegram pred údermi na mesto varoval, informoval o tom, že ruské sily použili aj balistické strely.

Agentúra DPA upozornila, že útok sa odohral po tom, ako v Paríži rokovala takzvaná koalícia ochotných, čo sú krajiny, ktoré zbrojno podporujú Ukrajinu v jej obrane pred ruskou inváziou. Predstavitelia koalície sa dohodli na ďalšej podpore Ukrajiny.

Lídri viacerých európskych krajín sa v pondelok v Paríži dohodli s Ukrajinou na založení koalície pre integrovanú európsku obranu proti balistickým strelám. Slovensko ani Česká republika sa na tejto iniciatíve nepodieľajú a jej členom nie je ani Poľsko. Členmi „čisto obrannej“ koalície, ktorej cieľom je rozvíjať európske „antibalistické kapacity“, sú Británia, Dánsko, Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Holandsko, Nórsko, Španielsko a Švédsko.

x XX

CHORVATSKO  BEZ  TURISTŮ,  DRAHÉ  EURO

Turisti miznú pár dní pred príchodom, apartmány zostávajú prázdne. V Chorvátsku hovoria o situácii, akú nikdy nezažili 

Pobyt si rezervovali už vo februári či marci, pár dní pred príchodom však našli lacnejšiu ponuku a pôvodné ubytovanie zrušili. Majitelia apartmánov v Splite hovoria o situácii, akú za dlhé roky nezažili, a slabší jún hlási aj Dubrovník

Ešte donedávna mohli majitelia apartmánov v Splite počítať s tým, že počas júla a augusta budú mať plno. Tento rok však viacerí prvýkrát pozerajú na voľné miesta v rezervačných kalendároch aj uprostred hlavnej sezóny.

Hostia totiž rušia pobyty, ktoré si objednali celé mesiace vopred. Neraz tak urobia iba niekoľko dní pred príchodom, keď v okolí nájdu lacnejšie ubytovanie. Prenajímateľovi potom nezostáva nič iné, len narýchlo znížiť cenu a dúfať, že prázdny termín niekto obsadí na poslednú chvíľu.

„Deje sa to aj mne, hoci sa tomu s rodinou venujeme už 15 rokov, že hostia rušia rezervácie, ktoré si vytvorili začiatkom roka. Potom trochu znížia cenu a tieto termíny sa napokon predajú na poslednú chvíľu,“ povedal Ante Glavaš z Chorvátskeho združenia rodinného ubytovania.

Podľa neho si turisti napríklad vo februári alebo marci zarezervujú apartmán, no neskôr pokračujú v sledovaní cien. Keď nájdu výhodnejšiu ponuku v susedstve, pôvodný pobyt bez vysvetlenia zrušia.

Prázdny august zažil prvýkrát

Najhoršie sú na tom hostitelia s flexibilnými storno podmienkami. Rezerváciu možno v takom prípade zrušiť krátko pred nástupom bez výraznejšej sankcie. Sprísnenie pravidiel však tiež nemusí byť riešením, pretože turistov môže odradiť už pri výbere ubytovania.

Glavaš priznal, že voľné termíny v auguste má tento rok aj on. Počas predchádzajúcich sezón sa mu to nestávalo.

„Nafukovali sme sa tu ako balón a bolo iba otázkou času, kedy spľasne. Ako destinácia nemáme stratégiu riadenia cestovného ruchu,“ vyhlásil.

Časť tradičných návštevníkov Chorvátska podľa neho tento rok minula peniaze inde. Spomenul najmä Nemcov a Holanďanov, ktorí mohli namiesto dovolenky pri Jadrane vycestovať na majstrovstvá sveta vo futbale v Amerike.

Prenajímatelia však vidia hlavný problém najmä v cenách. Turisti sú opatrnejší, viac porovnávajú ponuky a definitívne sa rozhodujú oveľa neskôr než v minulosti.

Jún potvrdil obavy prenajímateľov

Obavy miestnych hostiteľov nie sú založené iba na pocite. Split v júni zaznamenal 140 262 príchodov, čo bolo medziročne o viac než šesť percent menej. Počet prenocovaní klesol o vyše štyri percentá na 426 797.

Celkové výsledky za prvý polrok ešte dramaticky nepôsobia. Počet príchodov sa znížil o necelé percento a prenocovania zostali približne na úrovni minulého roka. Práve júnové čísla však ukazujú, že vstup do najdôležitejšej časti sezóny bol slabší.

Splitské turistické združenie upozorňuje, že ľudia sú pre vysoké ceny citlivejší na každé euro a Chorvátsko navyše čelí lacnejšej konkurencii z ďalších stredomorských krajín.

„Očakávania týkajúce sa pokračovania sezóny preto zostávajú opatrné,“ uviedli jeho predstavitelia. Výsledok podľa nich bude závisieť najmä od cien, situácie na zahraničných trhoch a od toho, koľko ľudí si rezervuje dovolenku až na poslednú chvíľu.

Kríza rezervácií pritom nedopadá na všetkých rovnako. Kým majitelia súkromných apartmánov hovoria o rušení pobytov a nútenom zlacňovaní, obsadenosť hotelov v Splite sa v júni mierne zvýšila.

Dosiahla takmer 69 percent a bola o niečo vyššia než pred rokom. Najväčší tlak preto zrejme pociťujú práve menší prenajímatelia, ktorí medzi sebou súťažia cenou a sú závislí od jednotlivých rezervácií.

Slabší jún mal aj Dubrovník

Podobný vývoj zaznamenali aj na juhu Chorvátska. Dubrovnícko-neretvianska župa mala v júni o štyri percentá menej návštevníkov a počet prenocovaní klesol o tri percentá, informoval spravodajský portál The Dubrovnik Times.

Región navštívilo viac než 322-tisíc ľudí, ktorí v ňom strávili približne 1,27 milióna nocí. Najviac ich prišlo zo Spojeného kráľovstva a Spojených štátov.

Aj v okolí Dubrovníka zostáva najobľúbenejšie súkromné ubytovanie, na ktoré pripadlo 43 percent prenocovaní. Hotely mali podiel 39 percent.

Doterajšie výsledky ešte neznamenajú, že Chorvátsko čaká nevydarená sezóna. Ukazujú však, že časy, keď sa apartmány pri Jadrane vypredali mesiace vopred a hostitelia sa nemuseli obávať prázdneho leta, sa môžu končiť.

Turisti dnes rezerváciu nepovažujú za konečné rozhodnutie. Ak nájdu lacnejšiu ponuku, pobyt zrušia a presunú sa o pár ulíc ďalej. Pre menších prenajímateľov to znamená neistotu až do posledného dňa a niekedy aj prázdny apartmán uprostred augusta.

O každého dovolenkára nebojujú len v zahraničí, ale aj doma na Slovensku. 

X XX

Savov dostal za krácení daní a praní peněz devět let. Podnikatel se hodlá odvolat.

Soud v úterý uložil podnikateli Františku Savovovi devět let vězení za krácení daní a praní špinavých peněz. Potrestal ho i desetiletým, tedy maximálním zákazem působení ve vedení firem a také propadnutím pozemků i zajištěných 98 milionů korun. Soudní senát rozhodl v nepřítomnosti Savova, který dlouhodobě pobývá v Británii. Savov vinu odmítá a uvedl, že se odvolá.

Podle obžaloby způsobil podnikatel českému státu škodu 653 milionů korun, a to s devíti spolupachateli. Ti dostali tresty v rozpětí od podmíněných do sedmi let odnětí svobody. Verdikt není pravomocný, Savov vinu odmítá a lze předpokládat, že se odvolá.

Součástí rozhodnutí pražského městského soudu je i Savovova povinnost podílet se s některými dalšími obžalovanými na náhradě škody České republice.

„Konečný finanční prospěch z celého toho systému měl právě obžalovaný Savov,“ uvedla předsedkyně senátu pražského městského soudu Daniella Sarah Sotolářová. To, že podnikatel rozhodoval o klíčových transakcích, podle ní prokázala mimo jiné e-mailová komunikace.

Savovovi hrozilo pět až deset let vězení. Soud při ukládání trestu u horní hranice sazby přihlédl k velkému rozsahu škody i k promyšlenosti trestné činnosti. „Přípravné řízení se sice táhlo neuvěřitelně dlouhou dobu, obžalovaný Savov ale trestní řízení sám protahoval skrýváním v Anglii,“ konstatovala Sotolářová. Součástí rozhodnutí soudu je i Savovova povinnost podílet se s dalšími obžalovanými na náhradě škody České republice.

„Rozsudek prvoinstančního soudu respektuji, nicméně s jeho závěry nesouhlasím. Jsem přesvědčený, že předložené důkazy i právní argumentace jednoznačně prokázaly moji nevinu, a proto jsem proti rozsudku podal odvolání,“ vzkázal Savov prostřednictvím svého mediálního zástupce. „Věřím, že odvolací soud se bude věcí podrobně zabývat a po posouzení všech důkazů dospěje k odlišnému závěru. Neudělal jsem nic nezákonného a budu se i dále bránit. V této chvíli nebudu rozsudek blíže komentovat a budu se plně soustředit na odvolací řízení,“ dodal.

Vykonstruovaná kauza, říká Savov

Čtyřiapadesátiletý Savov, který byl v Česku známý především jako majitel vydavatelství Mladá fronta, podle rozsudku organizoval v letech 2009 až 2012 trestnou činnost ostatních obžalovaných. Instruoval své právníky, aby vytvořili skupinu firem a ovládali ji pomocí bílých koní dosazených do funkcí jednatelů.

Společnosti EastMedia, Net Advert, Astra AT a NetFriends údajně nevykonávaly žádnou ekonomickou činnost a nevedly účetnictví. Na základě fiktivních smluv vydávaly smyšlené daňové doklady a sestavovaly pro finanční úřady nepravdivá přiznání k DPH kvůli vyplácení nadměrných odpočtů.

Podnikatel už dříve vzkázal, že kauzu považuje za vykonstruovanou. V zahraničí zůstává, ačkoliv rozhodnutí o jeho vydání do ČR nabylo právní moci už v roce 2017. U českého soudu se chtěl hájit prostřednictvím videokonference, podle soudkyně to však Británie neumožňuje. Soud na něj v minulosti vydal zatykač, o spolupráci žádal i Eurojust. Muž je stíhaný jako uprchlý, což znamená, že pokud by se vrátil do Česka, může požádat o opakování procesu.

Vedle Savova mají zamířit za mříže i jeho právník Richard Rolfes, podnikatelé Rostislav Berka a Jan Jelínek a taxikář syrského původu Yasser Kader Agha. Berkovi, který byl už v minulosti odsouzený za obdobnou trestnou činnost, uložil soud celkově sedm let vězení, ostatním mužům o dva roky méně. Další obžalované – podnikatele Ondřeje Tyrychtra a Martina Vedrala, důchodce Luboše Lendela a Jiřího Antošíka a právníka Bohuslava Maléře – potrestal nejpřísnější možnou podmínkou, tedy tříletou s pětiletou zkušební dobou.

Všichni spoluobžalovaní také dostali stejný zákaz činnosti ve statutárních a kontrolních orgánech firem jako Savov. Některé z nich soud částečně zprostil obžaloby, protože se nepodařilo prokázat, že popsané skutky spáchali oni. To se týká i spolupracujícího obviněného Maléře, který má navíc zaplatit milion korun jako peněžitý trest.

X X X

Policia vrátí Janstovi 400 tisíc

Neprokázala že pochází z trestné činnosti.

Národní centrála proti organizovanému zločinu vrátí advokátovi a bývalému šéfovi České unie sportu Miroslavu Janstovi 400 000 korun, které mu policie zajistila loni v únoru při domovní prohlídce, když Janstu obvinili z toho, že bývalému řediteli nemocnice Miloslavu Ludvíkovi a jeho náměstkovi Pavlu Budinskému pomáhal legalizovat úplatky. Podle Národní centrály proti organizovanému zločinu nelze prokázat, že by peníze zajištěné u Jansty doma pocházely z trestné činnosti.

Informoval o tom Radiožurnál, který získal červnové usnesení NCOZ.

„Zajištěné peněžní prostředky byly podrobeny znaleckému zkoumání, jehož závěry neprokázaly, že by tyto peněžní prostředky pocházely z trestné činnosti a ani že by s ní souvisely,“ píše se v usnesení.

Jansta pro Radiožurnál řekl, že takové rozhodnutí očekával. „Počítal jsem s tím, protože si nejsem vědom, že bych někdy přijal peníze pocházející z trestné činnosti,“ řekl.

Národní centrála proti organizovanému zločinu ani Úřad evropského veřejného žalobce (EPPO), který vyšetřování dozoruje, nechtěly konkrétní krok v kauze komentovat. Mluvčí úřadu Paula Telo Alvesová jen obecně uvedla, že zajištěný majetek se vrací, pokud již neslouží jako důkaz nebo jeho hodnotu výrazně převyšuje například uhrazená kauce. Vrácení peněz neznamená, že by dotyčný byl nevinný. „Tento postup nemá vliv na probíhající trestní řízení,“ dodala Alvesová.

Kauza motolské nemocnice, největšího zdravotnického zařízení v zemi, začala po policejním zásahu koncem loňského února. Soud tehdy poslal do vazby několik lidí včetně Ludvíka, Budinského a Jansty. Všichni následně strávili řadu měsíců ve vazbě, nyní už jsou na svobodě.

V kauze čelí stíhání šest firem a 19 lidí, mimo jiné Ludvík, Budinský a Jansta. Všichni tři vinu odmítají. EPPO letos v únoru sdělilo, že hodnota zajištěného majetku v souvislosti s vyšetřováním kauzy vzrostla na půl miliardy korun

X XX

84 procent lidí chce zrušit střídání času. Má zůstat letní, nebo zimní

EU se na zrušení neshodla. Vliv letního času na zdraví se neprokázal. Ilustrační foto: Pixabay

Češi budou nejméně dalších pět let dvakrát ročně posouvat hodiny. Ministerstvo dopravy připravilo návrh nařízení vlády, podle něhož bude letní čas v Česku platit také v letech 2027 až 2031. Přestože Evropská unie už několik let diskutuje o zrušení střídání letního a zimního času, členské státy se dosud nedokázaly shodnout, který čas ponechat natrvalo. Vyplývá to z návrhu nařízení vlády a jeho důvodové zprávy.

Agenda letního času v Česku dlouhodobě spadá pod Ministerstvo dopravy. Souvisí především s jednotným fungováním dopravy a koordinací času v Evropě.

Návrh zachovává dosavadní režim. Letní čas bude každoročně začínat poslední neděli v březnu. Ve dvě hodiny ráno se hodiny posunou na třetí. Končit bude poslední neděli v říjnu návratem ze třetí na druhou hodinu. První změna podle nového nařízení nastane 28. března 2027, poslední pak 26. října 2031.

Ministerstvo dopravy připomíná, že Česká republika nemá příliš na výběr. Současná evropská směrnice o úpravě letního času stále platí a členským státům ukládá stanovit konkrétní termíny změn času. „Současný stav je takový, že směrnice 2000/84/ES nebyla zrušena a je nadále účinná. Z pohledu ČR jako členského státu EU je nezbytné stanovit novým nařízením vlády konkrétní data zavedení letního času a jeho ukončení,“ uvádí předkládací zpráva.

Debata trvá už osm let

Evropská komise navrhla zrušení střídání času už v roce 2018. Impulzem byla mimo jiné celoevropská veřejná konzultace, do níž se zapojilo 4,6 milionu lidí.

Podle důvodové zprávy se 84 procent respondentů vyslovilo pro zrušení každoročního přechodu na letní a zimní čas. Zachování změn podporovalo jen 16 procent účastníků. Ministerstvo zároveň upozorňuje, že šlo o méně než jedno procento obyvatel Evropské unie a více než tři miliony odpovědí přišly z Německa.

Evropská komise následně navrhla, aby členské státy se sezónními změnami času skončily. Narazila ale na zásadní problém. Státy se nedokázaly dohodnout, zda má natrvalo platit letní, nebo standardní zimní čas. „Členské státy se však na jaře 2019 neshodly na jednotném času, který by byl aplikován na území EU celoročně, což je stěžejní pro řádné fungování vnitřního trhu EU a zcela zásadní pro jízdní řády v dopravě,“ konstatuje ministerstvo.

Změna času může u části lidí krátkodobě narušit spánek a biorytmus. Jednoznačný negativní vliv na zdraví ale vědci dosud neprokázali. Ilustrační foto: Pixabay

Polsko téma znovu otevřelo

Po několikaleté pauze se otázka znovu dostala na evropský stůl během polského předsednictví v Radě EU v roce 2025. Polsko podle ministerstva navrhlo zavést v celé Evropské unii trvale letní čas. Členské státy ale odmítly pokračovat bez podrobného vyhodnocení dopadů. „Členské státy v diskusi k tomuto tématu opětovně vyzvaly Komisi k vypracování chybějící dopadové studie, bez níž nelze v projednávání pokračovat,“ uvádí důvodová zpráva. Evropská komise proto letos zadala zpracování analýzy, která má být hotová do konce roku 2026.

Ministerstvo proto připouští, že zatím nelze odhadnout, kdy by ke změně mohlo dojít. „Nelze v tuto chvíli predikovat, zda dojde na úrovni EU ke shodě členských států na ukončení sezónního zavádění letního času. Nelze tak ani stanovit i jen předběžný časový rámec, kdy by k případnému zrušení mohlo dojít,“ píše se v předkládací zprávě.

Co říká ministerstvo o zdraví

Jedním z nejčastějších argumentů kritiků jsou dopady změny času na lidský organismus. Ministerstvo připomíná, že názory vědců nejsou jednotné. V důvodové zprávě odkazuje například na německý parlament. Podle něj se některé chronotypy lidí přizpůsobují jarní změně času i několik týdnů. Současně ale zdůrazňuje, že celkové závěry nejsou jednoznačné. „Důkazy o celkových dopadech na zdraví jsou nicméně stále nejednoznačné,“ uvádí ministerstvo.

Zároveň dodává, že v České republice dosud nevznikla studie, která by škodlivý vliv střídání času jednoznačně prokázala. „Dle poznatků předkladatele v ČR neexistuje žádná seriózní vědecká práce z oboru zdravotnictví, která by negativní vliv změny času na zdraví lidí prokázala.“

Návrh nařízení zachovává také dosavadní pravidla pro zaměstnance. Pokud začátek letního času připadne do směny, pracovní doba se v příslušném týdnu zkrátí o jednu hodinu. Při přechodu zpět na zimní čas se naopak o jednu hodinu prodlouží. Zaměstnancům pobírajícím měsíční mzdu nebo plat se výše odměny nemění. U hodinově odměňovaných bude záviset na skutečně odpracované době.Eva Paseková

X XX

Zetor přesouvá veškerou výrobu z Brna do Asie. Během pěti let chce exportovat 10 tisíc vozů

Brněnská výrobna traktorů Zetor do konce roku utlumí svou činnost. Veškerá výroba se kvůli nižším cenám materiálů přesouvá do Indie, kde už funguje a nově i do Číny. V Brně ale zůstane centrála společnosti a vznikne tam i obchod s náhradními díly. Kvůli přesunu firma propustí několik desítek zaměstnanců.

Firma už dříve přesunula svou výrobu do Indie, kde bude aktivity dál rozvíjet stejně jako v Číně. Loni Zetor prodal přes 1500 kusů traktorů. Do pěti let má podnik za cíl exportovat z Indie 5000 traktorů a stejný počet z Číny. V Asii je výroba levnější. Výkonný ředitel Róbert Harman pro Český rozhlas Brno uvádí, že materiál jako ocel, plasty i hliník, jsou tam asi o třetinu levnější než kdekoli v Evropě.

V Brně zůstává centrála společnosti a vývojové centrum. Vznikne tu také obchod s náhradními díly a distribuční centrum

V Brně zůstává centrála společnosti a vývojové centrum. Vznikne tu také obchod s náhradními díly a distribuční centrum. Pracovníci Zetoru od roku 2024 montují v Brně traktory ze skladových dílů poté, co ukončili výrobu převodovek a motorů a vedení společnosti propustilo zhruba 200 lidí.

Letos ještě firma dokončí nasmlouvané zakázky a do konce roku utlumí činnost. Minulý rok pro Zetor v Brně pracovalo 150 lidí, teď kvůli ukončení výroby přijde o práci dalších 33 zaměstnanců. 

Ztráty ve stovkách milionů

Poslední dekádu firmu provázely problémy. Od roku 2018 vykázala zisk jen jednou, a to v roce 2021. V roce 2024 měla firma ztrátu ve stovkách milionů korun. Poslední konkrétní údaje se dají najít ve výroční zprávě za rok 2023. Zetor se proto snaží výrobu zlevnit a situaci zlepšit.

Společnost oznámila, že se jí daří růst z prodejů v Africe, Latinské Americe i Asii. Zároveň uvádí, že podobný krok, tedy přesun výroby z Evropy, zvolily i konkurenční firmy.

Zetor v Brně vyráběl traktory od roku 1946. Historicky působil i na Slovensku, v Iráku, Barmě, Ghaně, Japonsku, Řecku, Mexiku a Brazílii. Teď má kromě Indie dceřiné společnosti na Slovensku, v Polsku, USA a chystá se založit další v už zmíněné Číně.

X X X

CO  BUDE  DÁL,  SE  SVĚT  DOZVÍ   POZDĚJI…

Anatomie verbování: Jak si Mosad udělal agenta z Ahmadínežáda