Administrativa amerického prezidenta Donalda Trumpa se chystá zahájit poskytování grantů, a to i v Evropě, na podporu iniciativ spojených s hnutím MAGA, informoval Times s odvoláním na vyjádření amerického ministerstva zahraničí pro členy Kongresu. Jedním z hlavních cílů grantů je posílení svobody projevu ve Spojeném království a Evropě, která je podle administrativy ohrožena.

V informaci se uvádí, že 2 miliony dolarů jsou určeny na „potlačení cenzury“, která podle těchto tvrzení vyplývá z předpisů EU: zákona o digitálních službách a zákona o digitálních trzích. Dokumenty, na které se Financial Times odvolává, uvádějí, že granty by mohly být použity na iniciativy zaměřené na obranu „svobody projevu, politické soutěže a národní suverenity“ v Evropě.

V memorandu se také zmiňují plány na poskytnutí 5 milionů dolarů na vybudování „civilizační aliance“ v Evropě.

Navrhované projekty, jak uvádí deník FT s odvoláním na osobu obeznámenou s problematikou, zahrnují přidělení 2 milionů dolarů skupinám ve východní Evropě a na Balkáně, které bojují proti   pokusům o podkopání norem západní civilizace.

Server vasevec.cz

X X X

RUSKO  TVRDĚ  NA  UKONČENÍ  VÁLKY  S  UKRAJINOU

NEUSTOUPÍ,  ŽÁDÁ,  JAKO  POLSKO,  DALŠÍ  ZEMĚ  ODSTRANIT

FAŠISTY  HITLERA  Z  UKRAJINY

SE  ZELENSKÝM  RUSKO  JEDNAT  NEBUDE,  NENÍ  UŽ  PREZIDENT

 Rusko pritvrdilo: Mier podmieňuje dobytím celého Donecka, Ukrajine už nechce vrátiť ani meter

Kremeľ podľa zistení agentúry Bloomberg sprísnil svoje územné požiadavky voči Ukrajine. Vladimir Putin sa údajne nechce vzdať ani menších častí Sumskej a Charkovskej oblasti, ktoré ruská armáda okupuje, a plánuje z nich vytvoriť „nárazníkové pásmo“. K rokovaciemu stolu by sa Moskva mohla vrátiť až po dobytí celej Doneckej oblasti. Kremeľ však správu označil za špekuláciu.

Vladimir Putin a Donald Trump na snímke z 15. augusta 2025, keď sa stretli na Aljaške.

Rusko už nie je pripravené vrátiť Ukrajine žiadne z okupovaných území ako súčasť prípadnej mierovej dohody. Agentúra Bloomberg o tom informovala s odvolaním sa na tri osoby oboznámené s postojmi Kremľa.

Ruský prezident Vladimir Putin je podľa nich naďalej odhodlaný vojensky ovládnuť celú Doneckú oblasť. Zároveň má v úmysle ponechať pod ruskou kontrolou aj obsadené územia pri hraniciach v Sumskej a Charkovskej oblasti, ktoré Moskva označuje za budúce bezpečnostné či nárazníkové zóny.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu popoludní správu odmietol. Článok Bloombergu podľa neho patrí do kategórie špekulácií, ktoré netreba brať vážne. Na pôvodnú žiadosť agentúry o vyjadrenie pritom Kremeľ nereagoval.

Nový ukrajinský hlavný veliteľ Drapatyj „zrámoval“ separatistov

V máji 2014 roku dostal Mychajlo Drapatyj rozkaz preniknúť ako veliteľ mechanizovaného práporu do Mariupoľa. Mesto sa snažili ovládnuť proruskí bojovníci a separatisti. Drapatyj ich barikádami v obrnenom vozidle priam preletel.

Postoj Moskvy sa má zásadne odlišovať od predstáv, o ktorých Putin vlani v auguste rokoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom na vojenskej základni v Anchorage na Aljaške.

Podľa zdrojov Bloombergu sa vtedy diskutovalo o variante, pri ktorom by Rusko ustúpilo z menších okupovaných území v Sumskej a Charkovskej oblasti. Výmenou by Ukrajina prenechala Moskve celý Donbas vrátane tých častí Doneckej oblasti, ktoré ruské vojská nedokázali obsadiť.

Žiadny dokument však prezidenti nepodpísali a po summite nebola oznámená dohoda ani prímerie. Moskva napriek tomu celé mesiace hovorila o údajných dohodách, porozumení alebo o „duchu Anchorage“.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio tento ruský výklad otvorene odmietol. Na Aljaške bol podľa neho predložený návrh, ale nevznikla dohoda. Keby existovala, vojna by sa už skončila, vyhlásil Rubio. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov namietal, že ak Washington predložil návrhy a Putin s nimi súhlasil, nemožno podľa Moskvy tvrdiť, že k žiadnemu porozumeniu nedošlo.

Napokon aj Putin koncom júna priznal, že v Anchorage „naozaj neboli žiadne dohody“ a že nikto nič nepodpísal. Tvrdil však, že ruská strana prijala kompromisy, ktoré jej navrhli americkí vyjednávači.

Podľa Bloombergu teraz Moskva považuje toto neformálne porozumenie za prekonané. Kremeľ má tvrdšiu americkú rétoriku, podporu nových sankcií a pokračujúcu vojenskú pomoc Ukrajine vnímať ako dôkaz, že Washington sa od niekdajších návrhov odklonil. K sprísneniu ruskej pozície mali prispieť aj ukrajinské útoky na ciele hlboko v ruskom vnútrozemí.

Najprv celý Doneck, až potom rokovania

Dva zdroje blízke Kremľu agentúre Bloomberg povedali, že Rusko by sa mohlo vrátiť k rokovaniam až po obsadení celej Doneckej oblasti.

Ruské ministerstvo obrany malo Putina ubezpečiť, že armáda tento cieľ splní do konca roka 2026. Ani časť ruského vojenského vedenia však údajne takýto termín nepovažuje za realistický. Podľa zdroja blízkeho rezortu obrany by boje o celý región mohli trvať najmenej do roku 2027.

Kremeľ už v minulosti opakovane stanovoval termíny na dobytie Donbasu, ktoré sa nenaplnili. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj koncom júna vyhlásil, že ruské vedenie od začiatku rozsiahlej invázie určilo armáde už 15 rôznych lehôt na obsadenie Doneckej oblasti.

Rusko síce na východe Ukrajiny naďalej útočí a na niektorých úsekoch postupuje, jeho úspechy však nezodpovedajú rýchlosti, akú by si vyžadovalo splnenie maximalistických územných cieľov.

Inštitút pre štúdium vojny uviedol, že ukrajinské jednotky v oblasti Oleksandrivky oslobodili viac ako 400 štvorcových kilometrov. Podľa odchádzajúceho hlavného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Oleksandra Syrského získala Ukrajina od začiatku roka späť približne 700 štvorcových kilometrov územia. Tieto údaje pochádzajú z ukrajinskej strany a nie všetky možno nezávisle overiť, potvrdzujú však, že situácia na fronte nie je jednostranná.

Kyjev zároveň zintenzívnil útoky na ruskú energetickú a logistickú infraštruktúru. Ukrajinské drony zasiahli rafinérie, sklady palív, dopravné uzly aj elektrické rozvodne.

Podľa agentúry Reuters klesla ruská produkcia benzínu začiatkom júla približne na úroveň 65 percent bežnej sezónnej spotreby. Moskva musela presmerovať dodávky zo Sibíri a Uralu, zvýšiť dovoz z Bieloruska a začať privážať palivo aj z Indie, aby ochránila zásobovanie hlavného mesta.

Najhoršie následky pocítil okupovaný Krym. Tamojšie úrady zaviedli prídelový systém na pohonné látky a obmedzili niektoré turistické a spoločenské aktivity. Časti polostrova zároveň postihli výpadky elektriny po ukrajinských útokoch na rozvodne a ďalšie energetické zariadenia.

Útoky síce samy osebe neznamenajú strategický zvrat vo vojne, zvyšujú však hospodárske náklady Moskvy a zasahujú oblasti, ktoré Kremeľ ešte donedávna prezentoval ako bezpečné zázemie.

Mierové rokovania zamrzli

Diplomatické úsilie o ukončenie vojny, ktorú Rusko rozpútalo rozsiahlou inváziou vo februári 2022, sa prakticky zastavilo. Po troch kolách rozhovorov v Istanbule v roku 2025 nasledovali začiatkom tohto roka rokovania v Abú Zabí a Ženeve za účasti Spojených štátov.

Vo februári sa však proces prerušil, keď Washington presunul pozornosť na vojnu s Iránom. Peskov 16. júla povedal, že Kremeľ momentálne nevidí žiadne bezprostredné vyhliadky na obnovenie rozhovorov, hoci formálne tvrdí, že zostáva rokovaniam otvorený.

Ukrajina odmieta odovzdať Rusku územia, ktoré Moskva vojensky nedobyla. Navrhuje, aby sa diplomacia začala na súčasnej frontovej línii a aby počas rokovaní platilo úplné prímerie.

Zelenskyj v otvorenom liste Putinovi uviedol, že súčasná línia bojov musí byť východiskovým bodom diplomacie. Kyjev je podľa neho pripravený zastaviť paľbu na celý čas rokovaní, pričom dodržiavanie prímeria by mohli monitorovať Spojené štáty.

Moskva dočasné prímerie odmieta s argumentom, že by Ukrajine poskytlo čas na preskupenie a doplnenie síl. Trvá na komplexnej konečnej dohode, ktorej súčasťou by však podľa jej požiadaviek mali byť rozsiahle územné ústupky Kyjeva.

Najnovšie zistenia tak naznačujú, že priepasť medzi oboma stranami sa nezmenšuje, ale prehlbuje. Ukrajina chce začať rokovania zastavením bojov na súčasnej línii. Putin podľa zdrojov Bloombergu podmieňuje návrat k diplomacii ďalším vojenským víťazstvom a požaduje viac územia než pred rokom. Mier preto zostáva v nedohľadne.

X x x

Hamás už neovládá celou Gazu. Vládne ale bez oponentů a brutálněji než dřív, popisuje Tureček

Radikální palestinské hnutí Hamás má nového vůdce. Stal se jím Chalíl Hajja, který je s teroristickou organizací spjatý od jejího vzniku. „V posledních letech se profiloval jako nejschopnější vůdce Hamásu, protože řada dalších byla Izraelci zabita a on sám se podílel na dojednání příměří,“ přibližuje v Interview Plus Břetislav Tureček, vedoucí Centra pro studium Blízkého východu na Metropolitní univerzitě Praha.

Palestinci si prohlížejí místo izraelského leteckého úderu na domy v uprchlickém táboře ve městě Gaza.

„Hajja má dobré kontakty na blízkovýchodní hráče, po zvolení obdržel gratulace nejen z Íránu, ale i Turecka a Egypta, který je nominálně proamerickou zemí. Řadu let sídlí v Kataru, a tak může poměrně volně cestovat po světě a má diplomatické schopnosti i možnosti,“ shrnuje expert.

Břetislav Tureček, blízkovýchodní expert

V minulosti byl také několikrát terčem izraelských pokusů o atentát, při nichž přišel o několik dětí a vnoučat. „Naposledy loni Izraelci přímo v Kataru bombardovali objekt, v němž měla probíhat jednání o příměří. To vše člověka formuje,“ dodává.

Civilní správu Gazy počátkem července Hamás formálně předal přechodnému technokratickému orgánu, který vznikl na základě dohody o příměří. Ten ale sídlí v Káhiře, takže Gazu dál fakticky řídí Hamás, který se už vůbec nemá k odzbrojení svých silových složek.

„Jsou to lidé vedení Alím Shaatem, což je umírněný palestinský politik. Nejsou v Gaze, protože ozbrojená moc by jim stejně nepodléhala. A připomínám, že ani Izrael je do Gazy nechce pustit,“ přibližuje Tureček, podle něhož není realistické činovníky Hamásu zcela odstavit, protože chybí lidé, kteří by je nahradili.

Terorista mírotvůrcem

Hamás ve válce přišel o tisíce členů a byl silně oslaben, ovšem na více než polovině území Gazy, kde nejsou přítomny izraelské síly, nerušeně vládne.

„Podařilo se mu znovu uchopit moc a tvrdě účtuje s jakýmkoli disentem včetně protestů obyčejných Palestinců, kteří jsou nespokojeni s útlakem i materiálním nedostatkem. Takže sice vládne na daleko menším území, ale daleko brutálněji a bez reálných oponentů,“ konstatuje.

Podle Turečka se radikalizuje i Západní břeh Jordánu, kde vznikla řada nových radikálních frakcí, které se nehlásí k Hamásu ani Fatahu, ale chtějí bojovat s židovským státem.

„Izrael srovnal se zemí řadu uprchlických táborů, což jim nahání rekruty. Je to paradox, který jsme viděli v Gaze, kde byly zabity tisíce ozbrojenců, ale ještě víc nových bojovníků do řad Hamásu vstoupilo, navzdory všemu, co viděli kolem sebe,“ poukazuje.

Válka na vedlejší kolej odstavila umírněné hlasy, které by připouštěly – Hamásem nadále odmítané – dvoustátní řešení. Vítězství někoho takového ovšem nelze očekávat ani v případě říjnových parlamentních voleb v Izraeli.

Ve stejnou dobu se mají konat volby i na palestinských územích – ty parlamentní by podle Turečka v posledních 20 letech nejspíš vždy vyhrál Hamás, prezidentské zase Marwán Barghútí, který si odpykává pět doživotních trestů za terorismus v izraelském vězení, zároveň ale připouští kompromis.

„Třeba přijde někdo, kdo nabude dojmu, že je třeba jednat. A ukáže se, že další bývalý terorista může být mírotvůrcem, jako byli izraelský premiér Menachem Begin, palestinský vůdce Jásir Arafat nebo Nelson Mandela v Jižní Africe. Nevylučoval bych to,“ uzavírá znalec Blízkého východu.

X X X

Sankčný balík EÚ visí na vlásku. Odklad dohody môže zvýšiť cenu ruskej ropy a priniesť Moskve miliardy navyše 

Hrozí, že pre spor o ruský plyn a ropu napokon viac zarobí Moskva než Európska únia.

Veľvyslanci členských krajín Európskej únie sa v stredu nedohodli na 21. balíku sankcií proti Rusku za vojnu na Ukrajine. Pre TASR to potvrdil diplomatický zdroj. Veľvyslanci sa o „záchranu“ balíka pokúsia vo štvrtok ráno na mimoriadnom kole rokovaní, napísal magazín Politico.

Európska komisia nový súbor sankcií predstavila ešte v júni. Rokovania o jeho podrobnostiach sa ale podľa Politica naťahujú, aj keď viaceré navrhované opatrenia boli už zmiernené alebo úplne vypustené. Ide napríklad o zákaz dovozu ruských rýb či vízové obmedzenia pre ruských vojakov.

Grécko ako prekážka

Najväčšou prekážkou sú námietky Grécka. To žiada zmierniť návrh, ktorý zakazuje spoločnostiam z EÚ prepravu ruského skvapalneného zemného plynu (LNG) do tretích krajín. Atény argumentujú tým, že zákaz by poškodil európske firmy zapojené do prepravy ruského LNG, zatiaľ čo zákazky by prevzali konkurenti z krajín mimo Únie.

Írsko ako krajina predsedajúca Rade EÚ v stredu navrhlo, aby európske tankery mohli vyvážať ruské LNG do tretích krajín až do januára 2029. Návrh obmedzoval aj ruský vývoz a zároveň zakazoval uzatváranie nových zmlúv. Grécko ale tento kompromis zatiaľ odmieta a namiesto toho požaduje výnimku na dobu neurčitú, uviedli diplomati EÚ citovaní bruselským magazínom.

Spornou zostáva aj otázka predĺženia platnosti cenového stropu na ruskú ropu vo výške 44,10 dolára za barel, voči ktorému mali výhrady aj Malta a Cyprus. Ak by sa členské štáty nedohodli do 23. júla, tento strop by sa vzhľadom na rast cien ropy po eskalácii útokov medzi USA a Iránom zvýšil. Z toho by profitovala Moskva ako významný vývozca plynu.

X X X

Kontroverzného nominanta na veľvyslanca USA na Slovensku Douglasa Mastriana schválil výbor Senátu. 

Spojenec Donald Trumpa Douglas Mastriano má nakročené stať sa veľvyslancom USA na Slovensku. Jeho nominácia prešla výborom napriek ostrej kritike demokratov.

Americkí senátori vo výbore pre zahraničné vzťahy v stredu schválili nomináciu Douglasa Mastriana na post veľvyslanca USA na Slovensku. Spolu s ním uspela aj Kari Lakeová, ktorá sa má stať novou americkou ambasádorkou na Jamajke. TASR o tom informuje podľa správy magazínu Politico.

• Výbor schválil Mastriana za veľvyslanca na Slovensku.
• Kari Lakeová bola vybraná ako ambasádorka na Jamajku.
• Nominácie podporili republikáni, demokrati boli proti.
• Mastriano je spojenec Trumpa a spochybňoval voľby 2020.
• Mastriano je bývalý vojak, ktorý pôsobil aj v Afganistane.

Za postúpenie oboch nominácií na rokovanie Senátu USA hlasovalo všetkých 12 republikánov vo výbore. Proti boli všetci desiati demokrati. Nominácie výbor schválil napriek hrozbám zo strany republikána Johna Cornyna, že za ne nezahlasuje, ak nedostane od administratívy prezidenta Donalda Trumpa uistenie, že uvoľní financie vyčlenené na iniciatívu na boj proti HIV s názvom PEPFAR. Cornyn v stredu na zasadnutí povedal, že Biely dom súhlasil s uvoľnením určitej časti prostriedkov.

Mastriana a Lakeovú nominoval Trump v máji v rámci výberu svojich stúpencov a členov rodiny na diplomatické posty, píše Politico. Obaja sú podľa magazínu prezidentovými oddanými spojencami.

Spochybňoval výsledok volieb

Senátori vo výbore pre zahraničné vzťahy minulý týždeň Mastriana vypočúvali pre jeho výroky, ktoré vyslovil počas pôsobenia v zákonodarnom zbore štátu Pensylvánia a neúspešnej kandidatúry na funkciu tamojšieho guvernéra.

Demokratický senátor Tim Kaine z Virgínie počas vypočutia uviedol, že Mastriano údajne spolupracoval s antisemitmi, ľuďmi popierajúcimi holokaust a tiež konšpirátormi o teroristických útokoch v USA z 11. septembra 2001. Mastriano navyše patrí medzi politikov, ktorí spochybňujú víťazstvo Joea Bidena nad Trumpom v prezidentských voľbách v roku 2020.

Plukovník amerických pozemných síl vo výslužbe pôsobil v armáde vyše 30 rokov. Na začiatku kariéry bol nasadený v západnom Nemecku na hraniciach s východným Nemeckom a Československom. Zúčastnil sa na operácii Púštna búrka a trikrát bol nasadený v Afganistane. Kariéru ukončil na Vojenskej škole armády USA v Carlisle v Pensylvánii. Následne vstúpil do politiky. Ak jeho nomináciu na post veľvyslanca v SR schváli Senát, nahradí kariérneho diplomata Gautama Ranu, ktorý po odvolaní z funkcie skončil v januári tohto roka.

X X X

Pražský magistrát čelí škandálu s praním špinavých peňazí. Polícia obvinila viaceré osoby 

Razie v Škodovom paláci odhalili údajné prepojenie magistrátnych úradníkov na organizovaný zločin. Polícia viní skupinu z korupcie aj legalizácie výnosov z trestnej činnosti.

Na pražskom magistráte pôsobila podľa českej polície organizovaná zločinecká skupina, ktorej členovia sa dopustili viacerých závažných trestných činov vrátane prania špinavých peňazí, zneužitia právomoci úradnej osoby či korupcie. Polícia po utorkovej razii obvinila v stredu šesť ľudí a dve firmy. Podľa servera Novinky.cz sú medzi nimi dvaja úradníci magistrátu, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

• Na magistráte v Prahe pôsobila organizovaná zločinecká skupina.
• Polícia obvinila šesť ľudí a dve firmy.
• Medzi obvinenými sú aj dvaja úradníci magistrátu.
• Obvinenia zahŕňajú korupciu, pranie peňazí a zneužitie právomoci.
• Piráti tvrdia, že odbor neriadia žiadni politici.

„Policajný orgán začal dňa 22. júla 2026 trestné stíhanie šiestich osôb a dvoch právnických osôb pre konanie, v ktorom je videné naplnenie skutkových podstát viacerých trestných činov,“ uviedol hovorca Mestského štátneho zastupiteľstva v Prahe Aleš Cimbala.

Obvinenia sú viaceré

Jedným z obvinených je podľa Noviniek riaditeľ odboru pozemných komunikácií a dráh Aleš Krejča, ktorého policajti v utorok na mieste zásahu v Škodovom paláci v centre Prahy zadržali. Dvoch podozrivých polícia viní z účasti na organizovanej zločineckej skupine, zneužitia právomoci úradnej osoby, prijatia úplatku a tiež neoprávneného podnikania a legalizácie výnosov z trestnej činnosti. Ďalší dvaja ľudia a jedna právnická osoba úradníkom k týmto činom podľa polície pomohli. Zvyšných obvinených kriminalisti vinia zo spolupáchateľstva pri praní peňazí.

Pražský primátor Bohuslav Svoboda v reakcii na policajný zásah na sociálnej sieti X ešte v utorok napísal, že síce nechce nikoho vopred súdiť, ale dotknutý odbor spadá do gescie Pirátov, ktorých požiadal o „jasné a transparentné vysvetlenie“ situácie.

Piráti však podotkli, že odbor nie je v gescii žiadneho politika, lebo ide o prenesenú pôsobnosť štátnej správy a ak by týmto úradníkom dávali úlohy politici, porušili by zákon.

X X X

Fico sa zhodol s časťou opozície. Vláda chystá miliardový biznis, ktorý nás ešte viac zadlží

Predseda vlády Robert Fico, ministerka hospodárstva Denisa Saková a generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček počas tlačovej besedy po udelení povolenia pre štvrtý blok Mochoviec.Zdroj: TASR/Henrich Mišovič

Ak chce vláda posilniť pozíciu štátu v energetike, bude musieť nájsť miliardy eur.

Prvé atómy uránu vo štvrtom mochovskom reaktore ešte len čakajú na svoje rozštiepenie, no pre štát už plynie časomiera. Do konca roka má padnúť rozhodnutie, či sa ministerstvo hospodárstva stane vlastníkom väčšiny akcií v Slovenských elektrárňach a či nad firmou prevezme aj manažérsku kontrolu.

Z politického hľadiska panuje zhoda na tom, že štát by sa mal snažiť využiť opciu na navýšenie svojho akcionárskeho podielu z 34 na 51 percent.

Ministerka hospodárstva Denisa Saková z Hlasu v júni pri príležitosti zavážania paliva do nového reaktora uviedla: „Urobíme všetko pre to, aby sme 17 percent získali do rúk štátu späť.“ Za odkúpenie necelej pätiny akcií sa opakovane prihováral aj predseda vlády Robert Fico. K takémuto kroku ho vyzvali aj opozičné strany SaS či KDH.

Politickú vôľu však môže zmariť ekonomická realita. Deficit verejných financií sa v budúcom roku môže podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) priblížiť k 7,5 miliarde eur. Kúpa akcií by toto číslo mohla vytlačiť na dvojcifernú hodnotu.

Cenovka za akcie

Možnosť zvýšiť štátny podiel zo súčasnej tretiny na nadpolovičnú väčšinu vyplýva z memoranda o porozumení, ktoré podpísal v roku 2015 minister hospodárstva Vazil Hudák s talianskou spoločnosťou Enel. Tá neskôr svoje akcie predala českej firme EPH, ktorá k memorandu pristúpila.

X X X

Kremeľ zmeny na čele ukrajinskej armády zľahčuje, ruské kanály však bijú na poplach. Čoho sa boja?

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj večer 21. júla odvolal z funkcie hlavného veliteľa ozbrojených síl Oleksandra Syrského. Na jeho miesto vymenoval 43-ročného generálmajora Mychajla Drapatého, ktorého na Ukrajine opisujú ako predstaviteľa novej generácie veliteľov.

Nový ukrajinský hlavný veliteľ Drapatyj „zrámoval“ separatistov

V máji 2014 roku dostal Mychajlo Drapatyj rozkaz preniknúť ako veliteľ mechanizovaného práporu do Mariupoľa. Mesto sa snažili ovládnuť proruskí bojovníci a separatisti. Drapatyj ich barikádami v obrnenom vozidle priam preletel.

Zelenskyj po oznámení personálnej zmeny poďakoval Syrskému za jeho pôsobenie vo vedení armády. Vyzdvihol jeho úlohu pri obrane Kyjeva, ukrajinskej protiofenzíve v Charkovskej oblasti a operácii v ruskej Kurskej oblasti.

„Významná časť cesty je za nami, obrana Ukrajiny však pokračuje a ku každému vojakovi treba pristupovať dôstojne,“ uviedol ukrajinský prezident.

Personálna výmena nasledovala po konflikte medzi Syrským a už bývalým ministrom obrany Mychajlom Fedorovom. Jeho odvolanie vyvolalo nespokojnosť časti ukrajinskej verejnosti a protestné zhromaždenia v Kyjeve. Zelenskyj následne oznámil, že spolu s dočasným ministrom obrany Jevhenom Chmarom a zástupcom vedúceho prezidentskej kancelárie Pavlom Palisom rokoval aj o úpravách štruktúry generálneho štábu.

Na Ukrajine prevládli pozitívne reakcie

Vymenovanie Drapatého privítali viacerí ukrajinskí predstavitelia, vojaci aj dobrovoľníci. Bývalý minister obrany Fedorov ho označil za novú nádej a vyzval ho, aby sa sústredil na ochranu životov vojakov, robotizáciu bojiska, asymetrické útoky a oslabovanie ruskej ekonomiky.

Pozitívne reagoval aj bývalý hlavný veliteľ ukrajinskej armády a súčasný veľvyslanec vo Veľkej Británii Valerij Zalužnyj. Upozornil však, že nového veliteľa čaká mimoriadne náročná úloha.

„Novému hlavnému veliteľovi Ozbrojených síl Ukrajiny bude veľmi ťažko. Oveľa ťažšie, než si predstavuje. Mychajlo sa však už nikdy nebude musieť hanbiť,“ uviedol Zalužnyj.

Ukrajinský dron vypálil rakety na Rusov, ktorí sa ho snažili zostreliť

Časť ukrajinských vojakov a komentátorov kritizovala Syrského spôsob velenia a vysoké straty spojené s jeho rozhodnutiami. Od Drapatého očakávajú väčší dôraz na profesionalitu, iniciatívu nižších veliteľov, ochranu personálu a spôsobovanie čo najväčších strát protivníkovi namiesto držania územia za neprimeranú cenu.

Kyjevský primátor Vitalij Kličko sa Syrského zastal a zdôraznil, že išlo o bojového generála, ktorý svoju funkciu vykonával bez verejnej sebaprezentácie a v mimoriadne náročných podmienkach.

Nebezpečnejší protivník

Kremeľ význam personálnej zmeny zľahčuje, všíma si portál Meduza. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov vyhlásil, že neočakáva zásadnú zmenu situácie na fronte. Podľa neho ruské jednotky naďalej postupujú pozdĺž celej frontovej línie.

Podobne reagovali aj niektorí ruskí vojnoví korešpondenti, ktorí tvrdili, že nový veliteľ nedokáže odstrániť problémy ukrajinskej armády so zásobovaním, muníciou a personálom.

Časť vplyvných ruských provojnových blogerov však označila Drapatého za nebezpečnejšieho protivníka než Syrského. Jurij Podoljaka upozornil, že Drapatyj začal vojnu ako veliteľ práporu a postupne sa vypracoval až na najvyššiu armádnu funkciu.

„Pre nás je to zlé. Generál, ktorý vyrástol vo vojne a rozumie jej, je veľmi náročný protivník,“ napísal Podoljaka.

Kanál Rybar takisto hodnotil Drapatého ako nebezpečnejšieho nepriateľa. Zároveň však upozornil, že samotná výmena generálov nevyrieši nedostatok personálu, problémy s jeho kvalitou, zásobami rakiet pre protivzdušnú obranu ani obmedzený útočný potenciál ukrajinských síl.

Telegramový kanál Povorotnyje na vojne označil nového hlavného veliteľa za nebezpečného protivníka s kvalitným vojenským vzdelaním. Naopak, bloger Vladimir Romanov tvrdil, že ani Drapatyj nebude klásť záujmy vojakov na prvé miesto.

Veliteľ s bojovými skúsenosťami

Drapatyj pôsobí v ukrajinskej armáde od roku 2004. Na začiatku vojny na Donbase slúžil v 72. samostatnej mechanizovanej brigáde, ktorá sa v máji 2014 podieľala na operácii proti proruským ozbrojeným skupinám v Mariupole.

Do februára 2022 sa stal zástupcom náčelníka generálneho štábu pre výcvik. Neskôr sa podieľal na ukrajinských operáciách pri Chersone a Kupiansku a na obrane Charkovskej oblasti pred ruskou ofenzívou.

Podľa Roba Leeho z amerického Foreign Policy Research Institute začal Drapatyj počas pôsobenia na čele pozemných síl presadzovať reformy armádnej kultúry, väčšiu zodpovednosť dôstojníkov a odklon od sovietskeho štýlu velenia. Lee však upozornil, že najvážnejším problémom ukrajinskej armády zostáva mobilizácia, ktorú samotná výmena veliteľa nevyrieši.

X x x

Rusi sa vzbúria proti Putinovi zrejme len v jedinom prípade. A objavilo sa video, že bod zlomu už je za rohom

Putin kráča v stopách Hitlera a robí všetko pre to, aby aj skončil rovnako.

Paradoxom dnešnej doby je, že o každom „vyšteknutí“ Donalda Trumpa a podobne „príčetných“ ľudí vie takmer okamžite celý svet.

No o tom, koľko zarábajú bežní ľudia v zbombardovanom Iráne, či chodia do roboty ako pred vojnou a čo im spôsobuje najväčšie problémy, sa informácie hľadajú komplikovane.

Rovnako to platí o Kryme, ktorý sa ocitol v blokáde a iných územiach Ukrajiny, ktoré zabrali Rusi.

O to vzácnejšie sú zábery, ktoré údajne pochádzajú z Donecka – okupovaného už od roku 2014.

Ukazujú „vyplienený“ obchod.

Ak video reálne zobrazuje tamojšiu situáciu, ľudia budú mať čoraz väčšie problémy zohnať potraviny.

A javí sa, že jedine hlad môže spôsobiť také problémy, že ich už režim Vladimira Putina neustojí.

Tak ako ich v roku 1917 neustál cár a napokon prepukla krvavá občianska vojna.

X X X

Okoloidúci muž opľul premiéra Magyara na budapeštianskej stanici, ochranka nezakročila

Návštevu jednej z najrušnejších železničných staníc v Budapešti narušil nepríjemný incident. Maďarského premiéra Pétera Magyara v stredu na Západnej stanici Nyugati napadol starší muž, ktorý naňho pľul. Celú situáciu zachytil priamy prenos.

Muž opľul maďarského premiéra priamo na stanici

Magyar sa po priestoroch stanice prechádzal spolu s ministrom dopravy a investícií Dávidom Vitézym. Obaja politici sa následne chystali vlakom presunúť na stanicu Rákospalota-Újpest, kde predstavili podrobnosti nového plánu rozvoja maďarských železníc.

K dvojici sa počas prechádzky priblížil starší muž v čiapke. Podľa záznamu sa politikov rozhorčene spýtal, či sa ešte odvážili prísť na stanicu. Následne sa dostal za ich chrbát a pľul smerom k premiérovi. Samotný moment čiastočne zakrýval Vitézy, na videu však počuť zvuk aj bezprostrednú reakciu oboch politikov.

Magyar sa s mužom nepustil do konfliktu. „Dobré zdravie,“ odkázal mu a pokračoval ďalej.

Krátko nato poznamenal, že verejnosť videla jednu zo „zostávajúcich tvárí Fideszu“. Spolu s Vitézym následne ironicky poznamenali, že podobné situácie možno vysvetľujú, prečo bývalý minister dopravy János Lázár zo strany Fidesz nechodieval na železničné stanice.

Trestné oznámenie podať nechce

Maďarská vláda neskôr oznámila, že premiér pre incident nepodá trestné oznámenie. Magyar zverejnil zábery aj na svojej sociálnej sieti, kde muža označil za „fideszácku lamu“. Zároveň však vyhlásil, že voči nemu necíti hnev.

Premiér útočníkovi odkázal, aby nabudúce svoju nespokojnosť vyjadril priamo z očí do očí. Zdôraznil tiež, že jeho kabinet chce zastupovať všetkých obyvateľov Maďarska bez ohľadu na ich politické presvedčenie.

K udalosti sa vrátil aj počas neskoršej tlačovej konferencie. Ľudia, v ktorých sa nahromadil hnev, podľa neho potrebujú skôr pochopenie než ďalšie rozdeľovanie spoločnosti.

„Nie je to ich vina, ak majú v srdci ešte stále nenávisť,“ povedal Magyar. Zodpovednosť pripísal dlhoročnej politickej propagande financovanej z verejných zdrojov počas vlád Viktora Orbána.

Napriek rozhodnutiu premiéra sa prípadom môže zaoberať polícia. Podľa maďarských médií totiž trestné oznámenie podal István Tényi, bývalý člen Fideszu známy početnými podaniami na úrady. Konanie muža označil za výtržníctvo a zásah do ľudskej dôstojnosti.

Otázniky nad ochrankou

Incident vyvolal aj otázky o zabezpečení predsedu maďarskej vlády. Starší muž sa k Magyarovi dokázal priblížiť zozadu na bezprostrednú vzdialenosť bez toho, aby mu v tom zabránil člen ochranky.

Bezpečnostný analytik Péter Tarjányi označil situáciu za jednoznačné zlyhanie ochrany. Upozornil, že muž sa približoval zozadu a jeho nepriateľský úmysel bolo možné vopred rozpoznať. Podľa analytika nemožno podobné správanie automaticky považovať za neškodné, pretože ochranka vopred nevie, či má útočník pri sebe nebezpečný predmet.

Magyar po volebnom víťazstve spočiatku odmietal policajnú ochranu, aby si zachoval bezprostredný kontakt s verejnosťou. Po nástupe do premiérskej funkcie zveril svoju bezpečnosť Pohotovostnej polícii namiesto protiteroristického centra TEK, ktoré počas jeho pôsobenia chránilo Viktora Orbána.

Incident zatienil veľký železničný plán

Magyar a Vitézy napriek udalosti pokračovali v plánovanom programe. Vláda predstavila desaťročný Barossov plán rozvoja železníc, do ktorého chce investovať približne 3,55 bilióna forintov.

Program počíta s modernizáciou tratí a staníc, rozvojom prímestskej dopravy, zachovaním vedľajších železničných liniek a nákupom najmenej 35 nových vlakov InterCity a 42 súprav pre prímestské linky HÉV. Vláda zároveň avizovala predĺženie budapeštianskej linky metra M3 až k stanici Rákospalota-Újpest.

Namiesto plánov na obnovu zanedbanej železničnej siete však pozornosť maďarských médií na niekoľko hodín ovládli zábery muža, ktorý sa dokázal dostať až k chrbtu predsedu vlády. Incident tak otvoril nielen tému napätia v politicky rozdelenej krajine, ale aj otázku, či je ochrana nového premiéra nastavená dostatočne prísne.

X x x

Pred novinármi doslova šprintoval. Predseda Rady FPU Oľha pri úteku takmer spadol

Rokovanie Rady Fondu na podporu umenia sprevádzali spory o prítomnosť médií. Po jeho skončení predseda rady Matúš Oľha odmietol odpovedať na otázky novinárov a pri rýchlom odchode, ktorý zachytilo video, takmer spadol.

Po skončení rokovania Oľha stručne uviedol, že fond podáva trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre šírenie poplašnej správy. Na ďalšie otázky však nereagoval a z miesta rýchlo odišiel.

Pred novinármi doslova šprintoval. Predseda Rady FPU pri úteku takmer spadol

Novinárov vykázali z rokovania

Podľa TV JOJ sprevádzal zasadnutie Rady FPU spor o prítomnosť médií. Hoci rokovanie malo byť podľa zákona verejné, Oľha po jeho začiatku požiadal novinárov, aby opustili miestnosť.

„Ja vás poprosím, aby ste opustili miestnosť. Môžete si nás nasnímať teraz a žiadam vás, aby ste opustili miestnosť. Môžete sledovať stream,“ citovala TV JOJ predsedu rady.

Následne dal hlasovať o tom, či majú novinári na rokovaní zostať. Väčšina členov rady hlasovala za ich odchod.

Na otázku, prečo médiá z rokovania vylučujú napriek tomu, že zasadnutie má byť zo zákona verejné, Oľha podľa TV JOJ odpovedal: „Vy nie ste verejnosť, vy ste médiá.“

Podľa zákona o Fonde na podporu umenia sú rokovania rady verejné s výnimkou rozhodovania o poskytovaní finančných prostriedkov a rozhodovania o prijatí alebo zamietnutí návrhov zmlúv.

TV JOJ upozornila, že živý prenos zo zasadnutia sa síce začal, po približne dvoch minútach však skončil s odôvodnením, že rada prechádza na neverejnú časť rokovania.

Fond podal trestné oznámenie

Riaditeľ Fondu na podporu umenia František Kornaj podľa TV JOJ potvrdil, že fond podáva trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre šírenie poplašnej správy.

V súvislosti s nálezom odpočúvacích zariadení vo viacerých kanceláriách fondu pripustil, že jednou z možností mohla byť aj priemyselná špionáž.

„Je to pre nás veľké prekvapenie. Podľa medializovaných správ to bolo nájdené na sekretariáte FPU, a teda mohlo ísť o skúmanie kritérií pri prideľovaní prostriedkov,“ citovala Kornaja TV JOJ.

Podľa jeho slov bola medializácia prípadu účelová, keďže zariadenia mali zamestnanci objaviť už v máji. Kritizoval aj zamestnankyňu, ktorá informácie poskytla médiám, pričom tvrdí, že tým porušila pracovný poriadok.

Fond podľa neho po kauze prijíma nové bezpečnostné opatrenia. Zavádza napríklad knihu návštev, sprísňuje režim zamykania kancelárií a plánuje preverenie bezpečnosti priestorov odbornými spoločnosťami.

Kauzu vyšetruje polícia

Rokovanie rady sa uskutočnilo niekoľko dní po tom, čo zamestnanci fondu oznámili nález viacerých odpočúvacích zariadení v kanceláriách FPU. Prípad už vyšetrujú orgány činné v trestnom konaní.

Podľa TV JOJ podozrenia niektorých zamestnancov smerujú k bývalému poverenému riaditeľovi Františkovi Kornajovi. Ten akékoľvek zapojenie odmieta a tvrdí, že fond žiadne odpočúvanie nevykonával. Zároveň zdôraznil, že pôvod aj funkčnosť nájdených zariadení môže určiť až znalecké skúmanie v rámci prebiehajúceho vyšetrovania.

Atmosféra vo Fonde na podporu umenia je podľa TV JOJ dlhodobo napätá. Viacerí zamestnanci hovoria o šikane na pracovisku a tvrdia, že výpoveď podala približne väčšina pracovníkov. Fond zároveň čelí kritike časti kultúrnej obce pre spôsob svojho fungovania aj prerozdeľovanie dotácií.

X X X

Maďarský generálny prokurátor Gábor Bálint odstupuje z funkcie 

Gábor Bálint Nagy končí ako maďarský generálny prokurátor k 25. augustu. Svoje odstúpenie zdôvodňuje snahou chrániť nezávislosť a autoritu prokuratúry.

Maďarský generálny prokurátor Gábor Bálint Nagy v stredu oznámil, že k 25. augustu odstúpi z funkcie. V oznámení o svojej rezignácii, ktoré oficiálne odovzdal dočasnej prezidentke Ágnes Forsthofferovej, napísal, že prokuratúra nemôže slúžiť ako nástroj politického boja. TASR o tom informuje na základe správ agentúr MTI a AFP a serveru telex.hu.

„Ochrana nezávislosti a autority súdnictva vrátane prokuratúry je jedným z pilierov demokratického inštitucionálneho systému. Prokuratúra sa nesmie stať nástrojom politických bojov ani priestorom pre každodenné politické záujmy alebo mocenské hry,“ napísal Nagy vo vyhlásení.

Chce chrániť záujmy prokuratúry

Generálny prokurátor odovzdal svoju rezignáciu okrem Forsthofferovej aj podpredsedníčke parlamentu Anikó Hallerovej Nagyovej. Tá dočasne vykonáva právomoci predsedníčky zákonodarného zboru po odvolaní Tamása Sulyoka z funkcie prezidenta.

Nagy povedal, že z funkcie odstupuje „výlučne pre ochranu záujmov prokuratúry“. Domnieva sa, že to vysiela mimoriadne zlý signál, ak verejní činitelia požadujú výmenu prokurátora, lebo trestné konania neprebiehajú podľa ich predstáv. „Toto všetko má za následok, že každý generálny prokurátor musí počítať s tým, že ak jeho činnosť nebude zodpovedať očakávaniam politikov, bude musieť rátať s možnosťou svojho odvolania,“ napísal.

K Nagyovmu oznámeniu demisie sa vyjadril aj premiér Péter Magyar. „Práve odstúpil generálny prokurátor. Krajina sa tak zbavila ďalšej Orbánovej bábky, ktorá brzdila zmenu režimu. Páni, kto bude ďalší?“, napísal predseda maďarskej vlády na sociálnej sieti Facebook.

X X X

Benzínu ubúda, sklady horia, Putin upokojuje Rusov: Ekonomika je vraj stabilná

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu označil stav ruskej ekonomiky za stabilný. Podľa médií tak urobil napriek ukrajinským útokom na ruské rafinérie, ktoré spôsobili nedostatok benzínu v krajine, a na sklady najväčšieho ruského internetového predajcu Wildberries.

„Hneď na úvod našej porady poznamenám, že stav našej ekonomiky, jej kľúčových odvetví, je stabilný, a to aj napriek vonkajším pokusom destabilizovať situáciu v palivovom a energetickom komplexe a v niektorých ďalších odvetviach,“ povedal Putin na porade o ekonomických problémoch.

Ukrajinské drony dnes znova napadli logistické centrá Wildberries v Krasnodare a v Nevinnomyssku na juhu Ruska. Minulý týždeň sa terčom náletov stali sklady Wildberries pri Moskve a v Tambovskej oblasti. Zahynulo sedem ľudí, pripomenul server BBC News. Dnes zomrelo v nemocnici dievča zranené pri útoku na sklady v Krasnodare, oznámili ruské úrady.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj o útokoch na sklady Wildberries uviedol, že terčom sa stali logistické strediská, ktoré sa podieľajú na zásobovaní ruskej armády súčiastkami do dronov, navigačným zariadením a výstrojov.

Rozsiahly ukrajinský dronový útok zasiahol v noci na sobotu logistické centrá najväčšieho ruského internetového predajcu Wildberries aj ropný sklad v Moskovskej oblasti. Podľa ruských úradov zahynulo sedem ľudí a desiatky ďalších utrpeli zranenia. Kyjev tvrdí, že napadnuté logistické zariadenia slúžili na zásobovanie ruskej výroby dronov a navigačnej techniky.

Ukrajina počas jari a leta zosilnila útoky na ruské petrochemické závody, čo spôsobilo ťažkú palivovú krízu a dlhé rady pred benzínkami po celej krajine, dodala BBC.

„Opäť chcem zdôrazniť, že ťažkosti, ktoré nám robia na palivovom trhu, sú iste dočasné a nie sú schopné ovplyvniť celkovú ekonomickú dynamiku,“ vyhlásil Putin. „Hrubý domáci produkt v máji vzrástol skromne, ale predsa len vzrástol a je v kladnom pásme 0,3 percenta a celkovo rast za päť mesiacov tohto roka predstavoval 0,2 percenta,“ dodal podľa agentúry Interfax.

Server The Moscow Times dal ukrajinské útoky v hĺbke Ruska do súvislosti so Zelenského pokynom tajnej službe SBU z konca júna spustiť 40-dennú operáciu, ktorá má prinútiť Rusko k ukončeniu vojny.

X x x

Dubajská bublina po útokoch spľasla. Emirát zúfalo rozdáva stovky eur, aby prilákal turistov

Dubaj ponúka viac ako 700 eur vo forme zliav a zvýhodnených ponúk každému rezidentovi, ktorý privedie na návštevu mesta svojich priateľov alebo rodinu. V stredu to oznámila tlačová kancelária tohto emirátu, ktorého turistický sektor výrazne zasiahla vojna na Blízkom východe.

Explózie a plamene v Dubaji, rakety dopadli na ikonický ostrov

Archívne video. Dvaja svedkovia pre agentúru AFP v sobotu uviedli, že počuli výbuchy a videli stúpať dym z ikonického umelého ostrova v tvare palmy pri pobreží Dubaja v Spojených arabských emirátoch. Slovenska žijúca v Dubaji uviedla, že výbuch zaznamenali aj v okolí mesta.

„Dubajské ministerstvo hospodárstva a cestovného ruchu spúšťa iniciatívu ‚A Dubai Invite‘, v rámci ktorej vyzýva obyvateľov, aby sa stali ambasádormi mesta tým, že privítajú svojich blízkych v Dubaji,“ uviedla mediálna kancelária v príspevku na X. Program potrvá až do konca októbra.

Na webovej stránke vlády Dubaja sa uvádza, že rezidenti, ktorí si chcú pozvať priateľov a rodinu na návštevu v období od 20. júla do 31. októbra, môžu „získať výhody v hodnote viac ako 3000 emirátskych dirhamov (716 eur) v podobe pobytov v hoteloch, gastronomických zážitkov, vstupeniek na atrakcie a ďalších výhod“.

AFP pripomína, že Dubaj ročne navštívi 19,5 milióna turistov a v regióne bol dlhodobo vnímaný ako raj pre bohatých a slávnych z celého sveta a bezpečné útočisko na nepokojmi zmietanom Blízkom východe.

Tento obraz však narušila vojna medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom. Spojené arabské emiráty (SAE) totiž boli terčom odvetných iránskych raketových a dronových útokov. V Dubaji Teherán zasiahol viaceré budovy vrátane ikonického umelého ostrova v tvare palmy alebo hotela Burdž al-Arab.

Najnovšia vlna iránskych odvetných útokov zatiaľ SAE nezasiahla, avšak turisti sa do letoviska vracajú len postupne a hotely sa spoliehajú najmä na miestnych hostí. Aktuálne navyše vrcholí letná sezóna, keď je počet turistov v Dubaji najnižší, keďže v tomto púštnom meste môžu teploty vystúpiť až k 50 stupňom Celzia.

X X X

Na Balkán udrela ničivá smršť: vietor rúcal stromy, more zaplavovalo ulice a farmárom nezostalo takmer nič

Extrémne horúčavy a sucho vystriedali na Balkáne prudké búrky, krupobitie a nárazy vetra s rýchlosťou viac ako 130 kilometrov za hodinu. Živel si v Albánsku vyžiadal život elektrikára, v Bosne a Hercegovine zničil polia a ovocné sady a v Severnom Macedónsku poškodil stovky áut, striech a stromov.

Mohutný pás búrok, ktorý sa v utorok presúval z Talianska ponad Jadranské more ďalej na Balkán, zanechal v noci na stredu za sebou najmenej jednu obeť, desiatky zranených a rozsiahle materiálne škody.

Prudká búrka zasiahla Severné Macedónsko

Video očitého svedka zachytáva škody na ulici v Skopje v Severnom Macedónsku po tom, čo sa krajinou počas noci prehnali búrky. Zdroj: @Ana29393122 via X

Mimoriadne nebezpečný vývoj počasia predpovedali meteorológovia už vopred. Európsky experimentálny systém na predpovedanie búrok ESTOFEX vydal pre pás od Talianska cez južné Chorvátsko a Bosnu až po Čiernu Horu a Kosovo výstrahu najvyššieho, tretieho stupňa. Varoval najmä pred veľmi veľkými krúpami, ničivými nárazmi vetra a v menšej miere aj pred tornádami.

Búrky prišli po niekoľkých týždňoch nezvyčajne vysokých teplôt a intenzívneho sucha. Agentúra Reuters ešte v utorok informovala, že západný Balkán sa v priebehu niekoľkých hodín presúva z obdobia horúčav do pásma nebezpečného krupobitia. V Srbsku medzitým klesla hladina Dunaja na najnižšiu úroveň od roku 1946, čo už obmedzovalo lodnú dopravu.

Smrť pri oprave elektrického vedenia

Najtragickejšie následky hlásilo Albánsko. V prímorskom meste Himara zahynul pracovník distribučnej spoločnosti OSHEE, ktorý bol vyslaný opraviť elektrickú sieť poškodenú búrkou.

Podľa predbežných informácií albánskej polície priviezli 54-ročného muža približne o 3.40 h do zdravotného strediska už bez známok života. Nešťastie sa stalo pri práci na elektrickom stĺpe v oblasti Potami. Miestne médiá uviedli, že elektrikár pravdepodobne spadol zo stĺpa, presné okolnosti však polícia naďalej vyšetruje.

Ďalší traja ľudia skončili v nemocnici v neďalekej Sarande. Zranenia im podľa agentúry AFP spôsobili padajúce konáre, vyvrátené stromy a úlomky rozbitého skla. Búrka v turisticky vyhľadávanej oblasti prerušila dodávky elektriny a spôsobila problémy aj na cestách.

Chorvátsko láka na svetový unikát – podmorskú krížovú cestu

Len kúsok od historického Trogiru, v príjemne chladivých morských hlbinách Jadranu, totiž funguje fascinujúce podvodné múzeum.

Krúpy veľké ako slepačie vajcia

Obrovské škody zostali aj v južnej časti Bosny a Hercegoviny. Najhoršia situácia bola v okolí mesta Nevesinje v Hercegovine, kde prudký vietor a krupobitie ničili domy, autá, polia i ovocné sady.

Starosta mesta Milenko Avdalovič uviedol, že prvé odhady hovoria o škodách v miliónoch. Najviac zasiahnuté boli obce Lapčevine, Bojišta, Batkovići a Bratač. Na niektorých miestach padali krúpy veľké ako vlašské orechy, inde dosahovali veľkosť slepačích vajec.

„Naši poľnohospodári nebudú mať prakticky čo zbierať,“ povedal Avdalovič pre verejnoprávnu televíziu RTRS. Búrka podľa neho zničila polia so zemiakmi, cibuľou a kapustou, ale aj obilniny a ovocné sady.

Miestne úrady vyslali do postihnutých dedín komisie, ktoré majú rozsah škôd zdokumentovať. Starosta zároveň prisľúbil, že samospráva bude spolu s vládou Republiky srbskej hľadať spôsob, ako pomôcť farmárom obnoviť produkciu.

Korčula v plameňoch. Chorvátskemu ostrovu a hasičom pomáhal aj dážď – Reuters

Skopje zasiahli nárazy vetra s rýchlosťou 134 kilometrov za hodinu

Jedna z najprudších búrok zasiahla Severné Macedónsko. Vietor s nárazmi do 134 kilometrov za hodinu sa prehnal takmer celou krajinou, pričom najväčšie škody hlásilo hlavné mesto Skopje.

Podľa údajov, ktoré evidovalo ministerstvo vnútra, bolo poškodených najmenej 117 vozidiel a 35 striech. Vietor vyvrátil 189 stromov, poškodil sedem semaforov a spôsobil päť požiarov. Zranenia utrpelo najmenej 15 ľudí.

Poškodené boli aj strategické a verejné budovy. Živel zasiahol prezidentský komplex Vila Vodno, ministerstvá financií a pôdohospodárstva, budovy prokuratúry, policajnú základňu pri letisku v Petroveci aj samotné letisko. Voda prenikla do niektorých priestorov terminálu a vietor poškodil viaceré strešné konštrukcie.

Tiesňová linka 112 prijala v Skopje počas niekoľkých hodín tisíce telefonátov. Záchranári ošetrovali ľudí, ktorých zasiahli konáre, strešné škridly alebo kusy plechu odtrhnuté zo stavieb.

Krupobitie vystrašilo dovolenkárov v Chorvátsku

Búrkový systém sa prehnal aj cez chorvátske pobrežie. V turistickom meste Rovinj na Istrii padali krúpy veľké približne ako vlašské orechy. Prudký lejak v krátkom čase zaplavil cesty a skomplikoval dopravu, pričom miestne médiá informovali aj o ľahších zraneniach.

S čerstvými zábermi sa však na sociálnych sieťach opätovne šírili aj videá zo Stari Gradu na ostrove Hvar, ktorý zasiahlo prudké kolísanie hladiny mora už počas predchádzajúcej búrkovej epizódy. Chorvátska verejnoprávna televízia HRT vtedy informovala, že voda zaplavila nábrežie, domy, reštaurácie a kaviarne. Po náhlom príleve nasledoval prudký odliv, ktorý odtrhol a vyhodil na breh viacero lodí.

Počasie medzi dvoma extrémami

Najnovšia búrková vlna opäť ukázala, ako rýchlo sa môže počasie v oblasti Stredozemného mora zmeniť. V priebehu niekoľkých hodín vystriedali vyčerpávajúce horúčavy, vyprahnutú pôdu a riziko požiarov prívalové zrážky, krúpy a ničivý vietor.

Jednotlivú búrku nemožno bez podrobnej atribučnej štúdie automaticky pripísať klimatickej zmene. Dlhodobé trendy sú však podľa vedcov jednoznačné. Medzivládny panel pre zmenu klímy konštatuje, že klimatická zmena zhoršila v oblasti Stredozemného mora horúčavy a sucho. Zároveň pribúdajú dôkazy o zosilňovaní extrémnych zrážok v Európe.

Svetová meteorologická organizácia navyše označuje Európu za najrýchlejšie sa otepľujúci kontinent. Jej najnovšie hodnotenie upozorňuje na čoraz vážnejšie dôsledky rekordných horúčav, sucha, požiarov a ďalších extrémnych prejavov počasia od Arktídy až po Stredozemné more.

X X X

Minister Kaliňák vedľa Kukurice buduje „kukuričku“ za viac ako 11 miliónov

Veľkú a malú budovu prepoja podzemnou chodbou.

Keď minister Robert Kaliňák minulý týždeň zavolal novinárov, aby sa pochválil zrekonštruovanou Kukuricou, hneď vedľa nej bola starostlivo skrytá jedna malá, zatiaľ neopravená budova.

Na jej priečelí bolo mohutné lešenie potiahnuté obrovským bannerom s reklamou na Ozbrojené sily a Národné obranné sily. Za touto kamuflážou vládol čulý stavebný ruch. Ministerstvo totiž cez svoju bytovú agentúru (BARMO) spustilo prerábku objektu, ktorý má číslo 27 a leží hneď vedľa veľkej Kukurice.

Na čo potrebujú hneď vedľa obrovskej Kukurice ďalšie priestory? Do 25-poschodovej budovy sa jednoducho všetko nezmestilo. Keď minister Robert Kaliňák z projektu veže vyškrtol ubytovacie kapacity a urobil z nej čisto administratívnu budovu.

Súťažné podklady, ktoré máme k dispozícii, ukazujú, že viaceré priestory nakoniec museli byť navrhnuté vo vedľajšej budove. Sála pre tlačové konferencie s tlmočníckymi kabínami, zázemie vojenskej polície s riadiacou miestnosťou a kamerovým dohľadom, ubytovacie bunky v podkroví.

Rekonštrukcia tejto menšej budovy má stáť 11,8 milióna eur s DPH, takže celkový účet za nové sídlo rezortu obrany tým opäť narastie. Samotná Kukurica vyšla len po stavebnej stránke takmer 50 miliónov eur, ďalšie milióny stálo vybavenie interiéru, plot okolo areálu ďalší takmer milión. Nehovoriac o tom, že viaceré zákazky ako informačné siete či zabezpečenie ministerstvo nezverejní z dôvodu utajenia.

Vedľa Kukurice v areáli ministerstva obrany rekonštruujú ďalšiu budovu.Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Tajná chodba

Nenápadná dvojpodlažná budova v tesnom susedstve Kukurice, oficiálne vedená ako objekt 27, desaťročia slúžila ako prevádzka vojenskej hygieny. Budúca „kukurička“ nie je s Kukuricou vzájomne prepojená, napriek tomu sa bude dať potajomky prejsť z jednej do druhej. Umožní to chodba, ktorá povedie pod zemou. Chodba už čiastočne existuje, a to na strane Kukurice. Chýba jej posledný kus, ktorý ju pripojí k susednej budove. Ten vznikne až v rámci spomenutej ďalšej zákazky, o ktorej ministerstvo doteraz verejne nehovorilo.

Zákazku za takmer 12 miliónov eur získala firma Adifex, ktorá má okrem samotnej budovy upraviť aj parkovanie, spevnené plochy a oplotenie. Projekt si podľa zmluvy vypracuje sám zhotoviteľ a má pritom vychádzať zo štúdie spoločnosti Amberg Engineering Slovakia z jesene 2025.

X X X