Amerika se v jaderné energetice vyzná. Jen už ji nedokáže stavět, píše Larry Johnson na Substacku a porovnává to s přístupem Ruska a Číny. Mezi Íránem a Izraelem zatím nic jaderného nelétá, ale uprostřed válkou ohroženého regionu se štěpné téma atomu přecjen vynořilo. Země, ze kterých startují proti Íránu americká bombardující letadla, rakety a drony, jsou zase cílem íránské odvety.

Někdejší strategičtí přátelé USA, kteří tak přijdou za dobrotu na žebrotu, už začali přemítat, jak setřást obtížného kamaráda. Americký prezident Donald Trump proto zkusil přidat trochu cukru do hořkého příběhu a souhlasil s dohodou o jaderné spolupráci se Saúdskou Arábií, tedy spolupráci při výstavbě jaderných elektráren.

Na první pohled je pro Saúdy velkorysá, protože měli mít dokonce možnost sami na svém území obohacovat uran pro palivo, což jinému svému spojenci, Jižní Koreji, trvale odpírají. Jen však byla dohoda podepsána, Trump přišel se svým oblíbeným kouskem a sdělil na sociální síti, že vlastně až tak moc neplatí. Klade si za další podmínku něco, o čem se nemluvilo, a sice plné uznání Izraele Saúdskou Arábií čili připojení království k zemím, které podepsaly „Abrahamovské dohody“.

To poslední dobou udělaly jen Spojené arabské emiráty a Bahrajn roku 2020. Během následujících šesti let už se ne připojil nikdo další. Saúdská Arábie podobně jako další arabské státy trvá na současném uznání samostatné Palestiny (princip dvou států). Na dodatečnou Trampovu podmínku království zareagovalo chladně, že se bude držet dohody. Výkřiky na sociálních sítích je nezajímají.

Jenže téma má trochu širší rámec, než že z toho nakonec nebude nic. Zaujalo mě, i když nejsem přítelem jádra, protože výstavba nových jaderných kapacit může být závažnou překážkou energetické transformace země. Té naší, jinde to může být jiné. A tam vstupuje do hry, že je rozdíl mezi tím, kdo nabízí technologicoé zázraky, a tím, kdo umí něco užitečného skutečně postavit.

Zasvěceně to rozebírá Larry Johnson na platformě Substack.

Za mnohem důležitější důvod, který by měl Saúdy přimět k zamyšlení, než vsadí svou jadernou budoucnost na USA, považuje fakt, že zkušenosti USA s výstavbou jaderných elektráren jsou katastrofální:

Amerika rozumí jádru, ale neumí je stavět

Johnson nejprve připomíná osudy jaderné elektrárny Vogtle v Georgii, která byla prvním dokončeným projektem amerického jaderného reaktoru po více než třiceti letech. Za stejné období jich Čína postavila šedesát. Dva nové bloky stály neuvěřitelných 30 miliard dolarů, měly sedmileté zpoždění a téměř přivedly jejich stavitele k bankrotu. Z technického hlediska jsou to inženýrské triumfy. Ale také náhrobkem.

To, co mělo být znovuzrozením, demonstrace bezpečnějšího a jednoduššího reaktoru III+ generace (Westinghouse AP1000), se stalo vředem na zádech. Dodavatelé selhali. Plány dorazily neúplné. Kapacita pro těžké kování potřebná k tvarování reaktorových nádob se již před desítkami let přesunula do zahraničí. Zkušení svářeči a potrubáři odešli do důchodu a nikdo nevychoval jejich nástupce. Každý problém způsobil zpoždění; každé zpoždění nafouklo rozpočet.

Než se konečně vyprodukoval první watt, cena se zdvojnásobila, společnost Westinghouse vyhlásila bankrot a každý manažer americké energetické společnosti, který to sledoval, tiše vyškrtl slovo „jaderný“ ze svého slovníku. USA dokážou navrhnout zázrak, ale nedokážou postavit dvě stejné věci, aniž by každou z nich považovaly za vědecký projekt na míru.

 Ruský reaktorový byznys

Zatímco Amerika se hádala sama se sebou, Moskva vybudovala něco jednoduššího: stroj na prodeje.

Rosatom, ruský státní jaderný gigant, neprodává pouze reaktory. Prodává vztah. Potřebujete elektrárnu? Rosatom ji navrhne, financuje, postaví, zásobí palivem, vyškolí vaše operátory a odveze odpad. Celý balíček je zabalen do nízkoúročených úvěrů od ruských státních bank a geopolitického mrknutí: budeme vaším energetickým partnerem po šedesát let. Stačí se tady podepsat.

Samotný produkt – VVER-1200 – není revoluční. Jedná se o robustní, evoluční tlakovodní reaktor, který se Rosatom naučil efektivně stavět doma a replikovat v zahraničí. To, co jej činí neodolatelným pro kupce od Turecka přes Egypt až po Bangladéš, je jistota, kterou Moskva nabízí v oboru, kde je jistota vzácností. Žádní problematičtí soukromí akcionáři. Žádný labyrint ve stylu Národní jaderné regulační komise NRC. Žádná správní rada energetické společnosti, která by se orosila nad čtvrtletní výsledovkou, zatímco beton tuhne.

Rosatom ovládá 70 procent globálního trhu reaktorů. A protože Rusko také obohacuje téměř polovinu světového reaktorového paliva, jeho zákazníci rychle zjišťují, že nákup elektrárny byl pouze začátkem závislosti.

V podstatě jde o trik, který Spojené státy pomohly vymyslet, a poté opustily, hodnotí to Johnson.

 Čínská výrobní hala

Pokud Rusko hraje šachy, Čína sází na masovou výrobu.

Pekingský jaderný program začínal jako dovozce technologií, jako žák opisující domácí úkoly od Francouzů, Rusů a Američanů. Dnes je to největší učebna na světě – a zároveň učitel. Žádná země v tomto století nepostavila více reaktorů. Žádná země jich v současné době nemá více ve výstavbě.

Hnacím motorem je Hualong One, domácí konstrukce generace III+, která vzešla z let trpělivého reverzního inženýrství a integrace řízené státem. Jelikož čínští stavitelé reaktorů, regulační orgány, banky i ocelárny se nakonec zodpovídají stejnému ústředí Komunistické strany, může země prosazovat standardizaci s nemilosrdností, jaká je na roztříštěných západních trzích nemožná.

Když Čína staví Hualong One, staví stejný Hualong One, znovu a znovu. Křivka učení je strmá, časové harmonogramy jsou předvídatelné – zhruba pět až šest let od výkopu po připojení k síti – a náklady patří k nejnižším na světě.

Nyní Peking tento model exportuje. Prostřednictvím iniciativy „Pás a cesta“ čínské politické banky kopírují strategii Rosatomu. Elektrárny na klíč a vázané financování nabízejí Pákistánu, Argentině, a v budoucnu pravděpodobně také Saúdské Arábii a velké části Střední Asie. Americký jaderný průmysl, který trpí nedostatkem exportního financování a je ochromen třemi desetiletími domácí nečinnosti, nemá k dispozici žádnou srovnatelnou nabídku.

 Geopolitický reaktor

Nejde pouze o obchodní záležitost. Jde o záležitost strategickou.

Jaderné elektrárny nejsou větrné farmy. Jsou to závazky na šedesát let. Vyžadují palivo, náhradní díly, technickou podporu a diplomatickou stabilitu napříč generacemi. Národ, který staví reaktor na cizím území, neprodává elektřinu, ale vztyčuje vlajku. Rusko to pochopilo brzy. Čína se učí rychle. Spojené státy, navzdory svým obrovským bezpečnostním zájmům na stabilních trzích s nízkouhlíkovou energií, toto pole fakticky přenechaly jiným.

Washington se teď snaží situaci zvrátit. Do demonstrací pokročilých reaktorů proudí miliardy z nových federálních prostředků. Probíhá snaha o obnovení domácího obohacování uranu poté, co si tvůrci politik s opožděním uvědomili, že americké reaktory udržuje v chodu ruské palivo.

Start-upy s názvy jako TerraPower a NuScale slibují budoucnost, v níž budou reaktory malé, modulární a vyráběné v továrnách – čímž se obejdou stavební problémy, které pohltily projekt Vogtle. Naděje však není strategie. A plány samy o sobě nevytvářejí diplomatický vliv.

Nepříjemnou pravdou je, že příštích dvacet let globální jaderné expanze se bude odehrávat převážně v ruské azbuce a čínských znacích, pokud Spojené státy nepřijdou na to, jak převést laboratorní genialitu do práce buldozerů. Nestačí vynalézt reaktor budoucnosti. Někdo musí ještě vybetonovat základy, jak jednou, tak podruhé, a to tak levně, aby zahraniční ministr financí řekl „ano“ místo aby přijal hovor z Moskvy.

Atom se zrodil v Americe. Zda zůstane americký, může záviset méně na fyzicích než na instalatérech, projektových manažerech a politickém systému, který je ochoten považovat výstavbu jaderných elektráren za národní infrastrukturu, nikoli za hazard na Wall Streetu.

Pokud Trump v rámci dohody nenabídne instalaci zlatých toalet zdarma, Saúdové se možná budou chtít sejít s Rusy nebo Číňany a zvážit dohodu, která od nich nebude vyžadovat, aby se klaněli před Bibi Netanjahuem, uzavírá Larry Johnson.

 Zbyněk Fiala server vasevec.cz

X X X

Fedorov trvá na návratu do funkce ministra obrany Ukrajiny.

Mychajlo Fedorov, který byl odvolán z funkce ukrajinského ministra obrany, prohlásil, že nepřijme žádnou jinou pozici než tu předchozí. Reagoval na nabídku prezidenta s vypršelým mandátem Volodymyra Zelenského, aby pro pokračoval v práci v jiné funkci.

„Dnes ve státě existují pouze tři pozice, které kromě vojáků na bojišti skutečně určují průběh války. Jsou to prezident, ministr obrany a vrchní velitel. Proto nepřijmu žádnou jinou pozici než ministra obrany,“  prohlásil Fedorov.

Jeho slova citoval na Telegramovém kanálu Sergej Sternenko, bývalý poradce bývalého šéfa ministerstva obrany.

Zelenskyj byl dříve uprostřed celostátních protestů nucen odvolat vrchního velitele ukrajinských ozbrojených sil Oleksandra Syrského. Protestující však nyní trvají na tom, aby prezident  splnil hlavní požadavek „kartonového Majdanu“ – znovu dosadil Fedorova do funkce ministra obrany.

Server vasevec.cz

X X X

Rakúska ministerka schladila ambície Kyjeva. Bauerová tvrdo odmietla zrýchlený vstup Ukrajiny do EÚ

 Rakúska ministerka Claudia Bauerová odmieta zrýchlený vstup Ukrajiny do EÚ a kritizuje Volodymyra Zelenského. Varuje pred diktovaním termínov z Kyjeva.

• Rakúska ministerka Claudia Bauerová odmieta zrýchlený vstup Ukrajiny do Európskej únie.
• Bauerová kritizuje Zelenského za snahu diktovať termín ukrajinského vstupu.
• Rakúsko žiada posúdiť kapacitu EÚ, keďže Ukrajina výrazne zmení jej štruktúru.

Rakúska ministerka pre európske záležitosti Claudia Bauerová sa vyslovila proti zrýchlenému vstupu Ukrajiny do Európskej únie. V rozhovore pre nemecké nedeľňajšie noviny Welt am Sonntag kritizovala aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, informuje TASR podľa sobotňajšej správy agentúry DPA.

„Mám dojem, že ukrajinský prezident v posledných mesiacoch častejšie upútal pozornosť tým, že by Európskej únii chcel najradšej diktovať dátum vstupu,“ uviedla Bauerová v rozhovore. „Zrýchlený vstup na požiadanie – to samozrejme nie je možné,“ zdôraznila.

Výzvy pre kapacity EÚ

Ministerka poukázala na povinnosť dôkladne zhodnotiť kapacity EÚ, pokiaľ ide o prijatie nových členov. „Vstup Ukrajiny s 39 miliónmi obyvateľov a úplne odlišnou poľnohospodárskou štruktúrou by EÚ výrazne zmenil,“ povedala Bauerová. Varovala okrem toho pred vytvorením „dvojtriednej spoločnosti“ v dôsledku pristúpenia tejto krajiny. „Všetky kandidátske krajiny, teda aj Ukrajina, sa musia riadiť tými istými pravidlami a zaslúžiť si vstup vlastným úsilím.“

Prístupové rokovania a reformy

Európska únia začala prístupové rokovania s Ukrajinou v polovici júna. Prvá fáza rozhovorov sa zameriava na oblasti súdnictva, ochrany základných hodnôt a bezpečnosti. Na vstup do EÚ však musí Kyjev stále realizovať početné reformy, napríklad pri boji proti korupcii.

Zelenskyj tento rok napriek skeptickým postojom v členských štátoch EÚ vyzval na vstup svojej krajiny do Únie už v roku 2027. V Bruseli však mnohí predstavitelia EÚ nerátajú s prijatím Ukrajiny skôr ako v polovici budúceho desaťročia a určite nie pred koncom vojny rozpútanej Ruskom, konštatovala DPA.

Osobitný štatút pre Ukrajinu?

Nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý považuje rýchlejší vstup Ukrajiny do EÚ za vylúčený, nedávno navrhol udeliť jej na prechodné obdobie osobitný štatút. Ten by krajine umožnil účasť napríklad na summitoch a ministerských zasadnutiach, no bez hlasovacieho práva.

X XX

Soucit a pobouření závisí na pasu pachatele

V Polsku již dlouhodobě platí dva kodexy morální eskalace. První funguje rychle: houkají sirény, experti se hrnou do televizních studií, politici publikují patosem nabité tweety a takzvané autority oznamují další bitvu mezi dobrem a zlem. Druhý kodex je mnohem zdrženlivější. Někdy trvá reakce několik dní a někdy se zdá, že se člověk upadne do hlubokého spánku.

Vše záleží na tom, kdo je obětí a kdo pachatelem. Když se rozšířila zpráva o agresivním chování řidiče autobusu vůči ukrajinským dospívajícím dívkám, mašinérie se okamžitě rozběhla. Pršela obvinění z xenofobie, výzvy k solidaritě a slavnostní prohlášení, že v civilizovaném státě není místo pro nenávist. Internet se rozpálil a stále více strážců ctnosti vysvětlovalo veřejnosti, jak reagovat na zlo.

Když před několika dny policie zatkla tři ukrajinské občany podezřelé z napadení 36letého obyvatele Bytówa, který později na následky zranění zemřel v nemocnici, ti samí lidé náhle objevili výhody zdrženlivosti. Chyběly alarmující debaty, emotivní komentáře zmizely a zprávy z Bytówa se do veřejné sféry dostávaly jen zřídka. Mlčení prakticky prolomil pouze ukrajinský velvyslanec Vasyl Bodnar, který se omluvil za chování svých krajanů.

Ukázalo se, že soucit a pobouření závisí na pasu pachatele. Protože když některé tragédie spustí mediální lavinu, zatímco jiné projdou téměř bez povšimnutí, je těžké odolat dojmu, že se nejedná jen o obhajobu základních principů.

Než se můžeme pobouřit, musíme si také ověřit, zda politická korektnost nebude zatlačena do politického nepohodlí.

Leszek Miler

bývalý polský premiér a lídr nejsilnější levicové strany, server vasevec

X XX

Je Zelenskyj čistý? Čo viedlo k atentátu v Monaku? Vysvetľuje expert na korupciu a organizovaný zločin na Ukrajine.

Kanaďan Donald Bowser bol na Ukrajine pri založení Národného protikorupčného úradu (NABU). Prečo si myslí, že sa môže stať, že ukrajinskí vojaci budú pochodovať na Kyjev? Aj o tom Bowser hovorí v interview pre Pravdu.

Donald Bowser má s Ukrajinou viac ako 30-ročné skúsenosti. To čítam vo vašom životopise. Ako sa to začalo?

Koncom 80. rokov som bol začínajúcim sovietológom a v podstate som si vytvoril vlastný výmenný program. Pozerali sme na všetky univerzity v ZSSR, ale dostali sme len dve vážne odpovede – z Permu na Sibíri a z Odesy na Ukrajine. Takže to vlastne ani nebola voľba. V roku 1990 som odišiel na Ukrajinu, za politické aktivity ma takmer vyhodili z univerzity a zvyčajne tam časť roka pracujem alebo krajinu navštevujem. V roku 2015 som pomáhal s vytvorením Národného protikorupčného úradu (NABU), radil som rôznym organizáciám, ktoré presadzujú právo a spravodlivosť, a pracoval som v konfliktných zónach na Donbase, ktoré boli pod kontrolou vlády v Kyjeve.

Nový ukrajinský hlavný veliteľ Drapatyj „zrámoval“ separatistov

V máji 2014 roku dostal Mychajlo Drapatyj rozkaz preniknúť ako veliteľ mechanizovaného práporu do Mariupoľa. Mesto sa snažili ovládnuť proruskí bojovníci a separatisti. Drapatyj ich barikádami v obrnenom vozidle priam preletel.

Rusko začalo vojnu proti Ukrajine v roku 2014, ale v roku 2022 ju rozšírilo na celoplošnú inváziu. Čo sa pre vás zmenilo?

Nemohol som lietať do Kyjeva, veď viete, že musíte ísť vlakom cez celú krajinu. No na začiatku invázie som sa presunul na hranice a počas obliehania Kyjeva a aj po ňom som prevážal materiál z Poľska na Ukrajinu. Medzinárodné organizácie však často nechcú, aby pre ne na Ukrajine pracovali ľudia, ktorí tento štát poznajú. Samozrejme, celý svet na konci februára 2022 zázračne našiel Ukrajinu na mape. Takže ľudia, ktorí s ňou nemali žiadne spojenie, nikdy tam neboli, neovládali jazyky a nič o nej nevedeli, sa tam zrazu objavili a okamžite z nich boli experti – týkalo sa to najmä novinárov. Tí, ktorí skutočne od roku 2014 písali o vojne, by sa bez problémov zmestili za môj jedálenský stôl v Kyjeve. Úroveň analýz od ľudí, ktorí prišli v roku 2022, bola neraz neuveriteľne úbohá. Chrlili veľmi jednoduché naratívy bez toho, aby chápali pozadie toho, čo sa deje

Čo najhoršie ste o Ukrajine počuli?

Že Ukrajina má superschopnosti. Ľudia si veľmi naivne myslia, že tento štát je monolit, v ktorom každý tlačí na víťazstvo. Áno, od invázie sledujeme masívnu ukrajinizáciu. Ako si však vysvetlíte tisíce zradcov, ktorí sa objavili? Všetky tieto veľmi jednoduché naratívy, kto je ten dobrý a kto zlý, sú len úplný nezmysel. Musíme sa na vojnu pozrieť presne a robiť analýzy na základe reality, faktov a dôkazov.

Rusko je zlé. Ukrajina je…

Ale áno. Rusko je agresor. Začalo vojnu a všetko ostatné. Ale sú všetci Ukrajinci dobrí? To nie je celkom realita, však? Najväčší problém, ktorý vidím, je, že nikto nechce skúmať veci na mieste a povedať: sú Ukrajinci odvážni a bojujú o svoju existenciu? Jednoznačne. Rabujú ukrajinské elity krajinu systematicky dokonca aj počas tohto boja? Tiež je to pravda. Protikorupčnej práci sa na Ukrajine venujem od roku 1997 a môžem povedať, že toto je najhoršie obdobie, aké som kedy zažil. Ani za exprezidenta Viktora Janukovyča to nebolo také zlé. Vtedy sa dalo kradnúť len zo štátneho rozpočtu. Neboli externé zdroje. Dnes sa dá toho ukradnúť oveľa viac. Ak sa na to spýtate Ukrajincov, majú rovnaký názor. Poznám veľa chlapov v armáde, ktorí veľmi skepticky vnímajú to, čo sa deje v ich štáte. Bojujú o existenciu Ukrajiny, ale nešíria nezmysly, že je všetko skvelé a dobré. Tí odvážni chlapi, ktorí bojujú v prvej línii, sú v skutočnosti najkritickejší.

Ešte sa dostaneme ku korupcii na Ukrajine, ale chcem sa vás opýtať, čo ste si pomysleli, keď ste sa 29. júna dozvedeli o výbuchu v Monaku a zaznelo meno oligarchu ukrajinského pôvodu Vadyma Jermolajeva?

Kto je Jermolajev? Je spojený s podvodmi v call centrách v Dnipre. Je to operácia organizovaného zločinu zameraná na vylákanie peňazí od Európanov, ale najmä od Rusov v Európe, do ktorej je zapojená celá séria kriminálnych sietí. Spomínate si na nedávny prípad Ukrajinca Igora Komarova na Bali? Jeho otec je dôležitá postava organizovaného zločinu v Dnipre a je prepojený s týmito podvodnými call centrami. Komarova uniesli, mučili a neskôr mu odťali hlavu a podľa informácií, ktoré mám od priateľov v Indonézii, za tým stáli ruské gangy. Ak sa vrátim k Jermolajevovi, tak jeho syna za podvody odsúdili. Zadržali ho na Cypre, poslali do Estónska, kde sa však zázračne dostal na slobodu po zaplatení vysokej kaucie. Takže výbuch v Monaku bol najnovšou epizódou v celej sérii násilných udalostí, ktoré sa stali. Najzaujímavejšie na celom prípade je, kto tento zločin spáchal. Výbušné zariadenie nastražila Anastasia Berezovská, ktorú neskôr na Ukrajine zastrelili.

Čo o nej vieme?

Berezovská študovala na Národnej policajnej akadémii v Dnipre, takže mala spojenie s bezpečnostnými službami. Odišla do Nemecka a je nejasné, čo tam presne robila, ale zdá sa, že sa objavuje v mnohých hovoroch, ktoré zachytilo ukrajinské spravodajstvo, ktoré o tom informovalo. Muži, ktorí ju zabili, sú prepojení s políciou, bezpečnostnou službou aj Pravým sektorom. Celý tento príbeh nás vracia do éry bývalého ukrajinského ministra vnútra Arsena Avakova.

Anastasia Berezovská na zábere z bezpečnostných kamier iba niekoľko hodín pred atentátom v Monaku

Anastasiu Berezovskú zachytili kamery v jednom obchode v Monaku, kde sa zastavila len niekoľko hodín pred atentátom.

Ako s ním súvisí to, čo sa deje?

Avakov ako minister vnútra za prezidenta Petra Porošenka vytvoril systém, v ktorom neriadil iba políciu, ale bol aj bosom všetkých bosov. Bol šéfom organizovaného zločinu a zároveň mal na starosti dobrovoľnícke národné prápory. Väčšinu z nich tvorili ľudia z prostredia organizovaného zločinu, športoví chuligáni a podobne. A v roku 2014 zachránili Ukrajinu. V roku 2016 sa viac-menej vrátili k svojim kriminálnym aktivitám. Ale samotné prápory absorbovala Národná garda a stali sa súčasťou regulárnych ozbrojených síl. Takže Avakov bol takpovediac na vrchu potravinového reťazca na Ukrajine, keď ovládal neštátnych aj štátnych nositeľov násilia. Mal pod palcom ľudí z organizovaného zločinu a tiež políciu. Bolo to pre neho skvelé, pretože kedykoľvek chcel vytvoriť chaos, jednoducho poštval jednu skupinu proti druhej.

Pripomína to Rusko.

Organizovaný zločin na Ukrajine bol do veľkej miery prepojený s Ruskom. Existovali spoločné skupiny – konkrétne jedna vyrábajúca syntetické chemikálie s názvom Chimprom. Bola to dominantná organizácia z Odesy a Charkova a svoje podvodné call centrá mala aj v Dnipre. Chimprom a ďalšie gangy potom absolvovali „rozvod“ s ruským organizovaným zločinom. Písal som o tom aj pre GLOBSEC. V Rusku mafia pracuje pre štát. GRU a FSB ovládajú štruktúry organizovaného zločinu. Keďže kvôli vojne a iným veciam nemajú dosť ľudí, tieto bezpečnostné služby na útoky v Európe využívajú zločincov. Na Ukrajine je to iné. Tam organizovaný zločin kooptoval štátne bezpečnostné služby.

Je to to, čo sme videli pri vražde Berezovskej. Chlapi údajne konali na vlastnú päsť, ale jednoducho to ukazuje, že do štátnych bezpečnostných služieb prenikli organizovaní zločinci. A jeden z nich má spojenie s Pravým sektorom, čo nás vracia k dobrovoľníckym práporom, ktoré boli priamo prepojené s páchaním trestnej činnosti. Pravý sektor prevážal autá z Užhorodu, jeho ľudia boli častými návštevníkmi Čiernej nad Tisou, mesta Záhony a všetkých ostatných miest na hraniciach. Ako vojna pokračuje, vrátili sa viac k svojim kriminálnym aktivitám, menej slúžia štátnym záujmom a už tak nebojujú proti Rusom.

Prečo sme teda videli útok na Jermolajeva a následne vraždu Berezovskej?

Peniaze. Je to boj o kontrolu nad spomenutými dniprovskými call centrami, ktoré generujú obrovské množstvo peňazí. Je to návrat 90. rokov a chlapcov v kožených kabátoch, ktorí bojujú o nejakú ulicu. Prečo zabili Berezovskú po tom, čo sa vrátila na Ukrajinu po umiestnení bomby? Neviem. Asi chceli zahladiť stopy. Ale spravili to takým fušerským spôsobom, že to hneď viedlo priamo k nim. Páchatelia nevyzerajú ako géniovia. Podobné to bolo s odseknutím hlavy na Bali. Ale, samozrejme, indonézska polícia nie je veľmi nadšená z toho, že by mala prenasledovať ľudí v Rusku a na Ukrajine.

Čo je však zaujímavejšie, Bihus.Info, jedno z najlepších médií na Ukrajine, píše v týchto prípadoch o prepojení s Chimpromom. Čiže súčasťou toho všetkého je organizovaný zločin. Hovoril som s viacerými ľuďmi v Kyjeve, že je to problém, ktorý vypláva na povrch. Europol má na Ukrajine ľudí, je tam Poradná misia EÚ, kde sedí množstvo milých policajných dôstojníkov vrátane milých Čechov a Slovákov. Mali by vedieť, aké je to nebezpečné. Výbuch v Monaku je len symptómom tohto boja o kontrolu v rámci organizovaného zločinu. Kým sú polícia, prokuratúra a všetci ostatní zamestnaní inými vecami vo vojne, vidíme, že zločinci sa chopili príležitosti zvýšiť svoju moc.

Dá sa s vplyvom organizovaného zločinu niečo urobiť?

Systém, o ktorom sme hovorili, ktorý vytvoril Avakov, bol postavený na jednom mužovi. Minister vnútra ovládal všetko. Avakov mohol zvýšiť alebo znížiť intenzitu kriminálnych aktivít organizovaného zločinu. Zelenskyj sa ho zbavil. No prienik organizovaného zločinu do bezpečnostných služieb, SBU, polície či do prokuratúry je dlhodobá záležitosť. Hovorím o tom už 12 rokov, ale nevideli sme ani základnú reformu bezpečnostných zložiek a justičných orgánov. Nezabúdajme ani na iný aspekt. Rusko vedie proti Európe kognitívnu vojnu, v ktorej presvedčilo asi 14-tisíc Ukrajincov, aby plnili jeho rozkazy, keď ich zmanipulovalo prostredníctvom Telegramu a iných vecí. Mimochodom, je to podobné ako pri vražde v Bratislave v Teplárni. V tomto prípade americkí influenceri ovplyvnili slovenského chlapca, aby strieľal.

Takže Ukrajinci na rozdiel od Rusov môžu voľne cestovať. A zároveň vidíme koordinované úsilie Ruska, keď ľudia z prostredia organizovaného zločinu pracujú v mene Moskvy s cieľom destabilizovať Európu. Takže tu máme nekontrolovaný organizovaný zločin, neorganizovaný zločin a organizovaný zločin pracujúci pre ruský štát. Pre Európu to predstavuje veľkú hrozbu. A nevidím nikoho, kto by sa tým zaoberal, pretože mantrou je, že Ukrajina má superschopnosti a všetci Ukrajinci sú milí chlapci a hrdinovia. Len pár ľudí týmto problémom naozaj rozumie a sleduje ich. Ale aj v ich prípade to, čo hovoria na verejnosti, a to, čo vravia v súkromí, sú dve rozdielne veci.

Vieme však, že témy súvisiace s korupciou na Ukrajine používa ruská propaganda. Ako o nich hovoriť?

Je to extrémny problém. Ale viete, len v rámci ministerstva obrany som sa usiloval sledovať, koľko sa ukradlo. Je to neuveriteľné. Denne o tom informujú všetci odvážni ukrajinskí novinári – Censor, Bihus.Info, Schemy, Slidstvo.Info. Hovoríme o miliardách ukradnutých iba z obranného rozpočtu. V niektorých mestách, na ktoré som sa pozeral, zmizlo asi 50 percent všetkej humanitárnej pomoci. Áno, korupcia je téma, ktorú Rusko používa ako zbraň proti Ukrajine. Neznamená to však, že neexistuje.

Korupcia bola problémom číslo jeden až do roku 2022. Európska únia, Medzinárodný menový fond, Svetová banka – všetci búchali päsťami po stole. A viem to, pomáhal som zakladať NABU. Každý deň chodili a hovorili: Musíme niečo urobiť s korupciou na Ukrajine. V roku 2022 však zrazu akoby prestala existovať. Ľudia o korupcii prestali informovať. Organizácie, ktoré na tom mali pracovať, sa jej nevenovali. Namiesto vytvorenia opatrení na zastavenie korupcie v armáde sa stalo to, že sme doručili zásoby na hranicu, odovzdali ich Ukrajincom, zaželali sme im veľa šťastia a dúfali sme, že sa všetko dostane tam, kam sa má. Áno, občas veľvyslanci v Kyjeve pobúchajú päsťou po stole a vravia, že je nevyhnutné urobiť viac. Ale nespravili sme nič poriadne, čo by vyvinulo tlak na Ukrajinu, aby korupciu naozaj zastavila, hoci je to veľmi jednoduché.

Naozaj?

Určite by pomohlo, keby ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zajtra povedal: A dosť. Koniec. Nebudeme to tolerovať. Ak vás chytia, poletíte vy aj vaša rodina a zabavíme vám všetok majetok. Čo sa však deje? NABU vyrieši zložitý prípad, zistí, koľko sa ukradlo, a oni si to aj tak môžu nechať. Ako v prípade Jevhena Borysova, ktorý mal v Odese na starosti vojenský nábor. Vyviezol asi 6 miliónov eur do Španielska a kúpil vilu, ktorú si stále užíva jeho rodina, a on sa prechádza po ulici. Bez ohľadu na to, ako veľmi máme radi Zelenského alebo niečo také, zodpovednosť nesie on. Ak chce Ukrajina vstúpiť do EÚ, musí vyriešiť problém korupcie. Zelenskyj je šéf. Mohol by vymenovať ľudí, ktorí chcú bojovať proti korupcii.

To, čo práve teraz sledujeme pri vládnej rekonštrukcii, v skutočnosti súvisí s mnohými korupčnými prípadmi. Západné organizácie to však neberú vážne. Všimnite si obvinenia voči spoločnosti Fire Point, ktorej skutočným užívateľom výhod bol Timur Mindič, človek z prostredia Kvartalu 95. (Kvartal 95 Studio je produkčná firma, ktorej spoluzakladateľ je Zelenskyj a Mindič bol jej spoluvlastníkom; Fire Point čelí vyšetrovaniu za predražené zákazky pre ministerstvo obrany, Mindič vlani utiekol z Ukrajiny pre inú kauzu, pozn. red.). Ak zabránime tomu, aby bola Ukrajina skorumpovaná, bude to najlepšia zbraň proti Rusku. Jeho najväčším strachom je, že bude mať vedľa seba dobre spravovanú krajinu. Bývalý expert CIA na Rusko Sean Wiswesser to povedal veľmi jasne. Putin nemohol tolerovať, aby mal dobre spravovaného suseda. To bol jeden z hlavných dôvodov invázie na Ukrajinu. Takže chcete bojovať proti Rusku? Potom musíte bojovať proti korupcii na Ukrajine a uistiť sa, že to bude brať vážne. Veď ako môžete rokovať s ľuďmi, ktorí okrádajú vlastných vojakov? S tými, čo si berú úplatky za to, že niekomu umožnia vyhnúť sa vojenskej službe? Myslím si, že také konanie je tá najvyššia úroveň vlastizrady, akú si viem predstaviť. Spôsob, ako to zastaviť, je, že lídri povedia, že čo je veľa, to je veľa. Veď koľko zlatých záchodov ľudia potrebujú? Každý v rámci skupiny Kvartal 95 má toľko peňazí, že už nemá žiadny dôvod kradnúť.

Keď hovoríte, že zodpovednosť nesie Zelenskyj, je on sám čistý?

Je hlavným organizátorom? Nie. Sú to jeho najbližší priatelia a spoločníci? Áno. NABU nemôže vyšetrovať Zelenského. Je to napísané v ústave. Kým je prezidentom, má imunitu. To je tak trochu jeden z dôvodov, prečo nikto nechce voľby, respektíve tak trochu voľby chcú, ale zároveň ich nechcú. Pretože ak by skončil, okamžite by čelil trestnému stíhaniu. Je predsa nemožné, aby bol každý jeden jeho človek v jeho vláde zapletený do korupčných schém, ale šéf by bol úplne čistý. Môžete namietať, že on to v skutočnosti neriadil, že to bol Andrij Jermak a je to všetko jeho vina, ale to je scenár o dobrom cárovi.

Faktom však je, že pre EÚ by mal byť tento boj dôležitý. Príliš veľa Ukrajincov zomrelo, aby sa Rusko nedostalo do Európy. Je jednoznačne v záujme únie, aby Ukrajina dokázala ďalej bojovať a mala dobre spravované veci verejné. Pretože v určitom momente toho budú mať dosť aj chlapi na fronte. Medzi hlavnými veliteľmi v prvej línii panuje konsenzus, že neurobia nič, kým nebude mier. Ale keď ten príde, potom budú pochodovať na Kyjev. Ako vravím, určite je v záujme EÚ, aby urobila viac. Bol som súčasťou monitorovacej skupiny v Afganistane, takže viem, že aj počas vojny môžete sledovať všetko, čo sa v armáde deje. Ale zo strany únie nič také neexistuje. Je tu len pár ľudí, ktorí na tej téme tak trochu pracujú. Ale nikto nesmie povedať nič zlé zo strachu, že by to nahrávalo Rusom. Zároveň však Moskva denne využíva korupciu na to, aby zabíjala viac Ukrajincov. Ja viac ako 30 rokov stojím na strane Ukrajincov. Je neuveriteľné, akých zlých lídrov majú. Môj názor je rovnaký ako názor väčšiny Ukrajincov. Milujeme Ukrajinu, ale tými chlapcami, ktorí to zvrchu riadia, si nie sme istí.

X X X

Koniec ministra Fedorova? Objavil závažné problémy ukrajinskej armády, tvrdí protikorupčná aktivistka

Olena Tregubová vedie ukrajinskú občiansku organizáciu NAKO – Nezávislú protikorupčnú komisiu. Pre Pravdu vysvetlila, aký negatívny vplyv môže mať na boj proti Rusku rezignácia ministra obrany Mychajla Fedorova. Odvolal ho ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Fedorov musel skončiť po dlhodobých sporoch s veliteľom ozbrojených síl Olexandrom Syrským.

Ukrajinci protestujú proti odvolaniu ministra obrany Fedorova

V ukrajinských mestách sa protestuje na podporu odvolaného ministra obrany Mychajla Fedorova.

Ako hodnotíte situáciu týkajúcu sa odvolania ministra obrany Fedorova? Videl som váš príspevok na sociálnej sieti LinkedIn, v ktorom ste spomenuli, že ste mali s ministerstvom obrany pod jeho vedením dobrú spoluprácu. Prečo teda musel skončiť a čo to znamená pre Ukrajinu?

Fedorov bol vo funkcii len šesť mesiacov a preukázal pôsobivé výsledky v dobrej správe vecí verejných v rámci ministerstva, ako aj v oblasti analýzy a zlepšovania situácie na bojisku. Jeho odvolanie je obrovská chyba. Ľudia sú z tohto rozhodnutia šokovaní, a preto teraz sledujeme v uliciach veľkých ukrajinských miest protesty. Navyše to nie je úplne správne ani z hľadiska ukrajinského práva. Podľa našich zákonov minister obrany v podstate dozerá na hlavného veliteľa ozbrojených síl. Samozrejme, má aj právomoci týkajúce sa jeho vymenovania či odvolania. Opačne to neplatí.

Ako teda mohol prezident Zelenskyj v tejto situácii – a bol to konflikt medzi Syrským a Fedorovom – dopustiť, aby mal podriadený fakticky väčšiu moc prepustiť svojho šéfa než naopak? Exminister okrem iného vykonal audit situácie na bojisku a odhalil závažné problémy, o ktorých už predtým diskutovali mnohí odborníci. Pre moju organizáciu to napríklad nie sú nové informácie. Je však veľmi dôležité, že sme videli analýzu konkrétnych údajov, ku ktorým má prístup len minister. Vyhodnotenie týchto dát potvrdilo to, o čom ukrajinskí vojaci hovoria a na čo sa sťažujú.

Čo audit ukázal?

Napríklad nedostatočnú koordináciu medzi vojenskými zbormi a brigádami, teda v rámci systému fungovania ozbrojených síl. Ďalej to, že nikto nepreberá zodpovednosť za straty na bojisku a veľmi často sa striedajú velitelia brigád. Teraz však vieme aj to, že distribúcia materiálneho vybavenia a zbraní často nebola nastavená podľa dát, kto čo potrebuje, ale na základe osobnej lojálnosti k Syrskému. Alebo dokonca to, že vojakov posielajú do brigád, ku ktorým má veliteľ ozbrojených síl blízko, a nie do jednotiek, ktoré ich reálne potrebujú. Toto všetko sa odhalilo počas auditu a hodnotenia fungovania armády.

Fedorov o výsledkoch otvorene hovoril. No nebol to on, kto položil na stôl ultimátum, že odstúpi, ak neodíde Syrskyj. Bolo to presne naopak. Zdá sa, že Syrskyj dal toto ultimátum prezidentovi Zelenskému. A hlava štátu sa postavila na jeho stranu. Myslím si, že to bola obrovská chyba. Ľudia, ktorých v obrannom sektore poznám – tí, čo vyvíjajú obranné technológie, noví lídri, ktorí sa objavili počas tejto vojny, či mladí velitelia – tí všetci podporujú Fedorovov prístup. To, čo sa stalo, veľmi negatívne ovplyvní mobilizáciu a dôveru ľudí v armádu. Ak Zelenskyj teraz neurobí správne rozhodnutie, ešte viac Ukrajincov sa bude snažiť vyhnúť vojenskej službe.

Foto: ProfimediaOlena Tregubová vedie ukrajinskú občiansku organizáciu NAKO – Nezávislú protikorupčnú komisiu.

Čo by bolo z vášho pohľadu tým správnym rozhodnutím? Vrátiť Fedorova do funkcie?

Situácia je v skutočnosti taká, že momentálne nikto nechce byť ministrom obrany. Zelenskyj hľadá náhradu, pretože človek, ktorého si vybral, to odmietol. (Fedorova mal vraj vystriedať minister vnútra Ihor Klymenko, ale zatiaľ je vedením rezortu len poverený Jevhenij Chmara, dočasný šéf Bezpečnostnej služby Ukrajiny SBU, pozn. red.).

Áno, správnym rozhodnutím by bolo vrátiť Fedorova do funkcie a na ďalšie pozície vymenovať mladých a talentovaných veliteľov. Na čelo ozbrojených síl by sa napríklad mohol dostať generál Mychajlo Drapatyj. Syrskyj má talent, to nepopieram. Je to však veliteľ zo sovietskej generácie, hoci pre Ukrajinu bol veľmi dôležitý na začiatku vojny. V podstate zachránil a ubránil Kyjev a tiež pomohol s chersonskou operáciou. Bol teda veľmi dobrý. Charakter vojny sa však odvtedy dramaticky zmenil. Pre nás ako krajinu, ktorá je vo vojne, by bolo teraz oveľa lepšie, keby nastúpila mladšia generácia lídrov. Teda ľudia s prístupom zameraným na inovácie a asymetrickú vojnu. Ukrajinská armáda je v podstate malá. Nemôže robiť na bojisku to isté čo ruské ozbrojené sily. Naša armáda by mala uvažovať úplne inak, nekonvenčne, a to nám Syrskyj neprinesie. Preto si myslím, že nastal čas, aby skončil. Svoju úlohu splnil, vykonal obrovský kus práce a má stále rešpekt. V záujme Ukrajiny by však bolo lepšie, keby už naše ozbrojené sily neviedol.

Myslíte si však, že by Zelenskyj mohol svoje rozhodnutie naozaj prehodnotiť?

Bohužiaľ, myslím si, že Zelenskyj momentálne nerobí veľmi racionálne kroky v záujme štátu. Má určité obavy a emócie, ktoré sú neopodstatnené. Možno trochu žiarli na Fedorovovu popularitu. Neviem. Ale to všetko je úplne nesprávne, pretože tu nejde o Zelenského. Ide o krajinu, o Ukrajinu. A preto sú protestujúci Ukrajinci takí sklamaní.

Vy ste, samozrejme, protikorupčná aktivistka. Ako k tomuto problému pristupoval Fedorov? Vieme totiž, že sektor obrany je na Ukrajine plný škandálov. Snažil sa odvolaný minister situáciu zlepšiť?

Rozhodne áno. Urobil niečo, čo pred ním ešte nikto nespravil. V skutočnosti zaviedol systém, na základe ktorého obstarával drony, muníciu či delostrelecké granáty. Je to nový prístup, ktorý presadzovala aj moja organizácia. Spočíva v tom, že hoci vieme, že počas vojny nemôžete robiť obstarávania cez otvorenú súťaž, stále môžete mať uzavretý proces, ktorý síce nie je verejný, ale výrobcovia si v ňom napriek tomu konkurujú, čo sa týka ceny a kvality.

Fedorov to v posledných šiestich mesiacoch urobil vo viacerých prípadoch. Napríklad zmenil nákup dronov. Pomohol vytvoriť postup, v ktorom sa bezpilotné stroje prestali objednávať cez konkrétne firmy. Nový systém funguje tak, že ministerstvo zadá technické parametre. Zjednodušene povedané, vyhlási, že potrebuje dron, ktorý doletí do určitej vzdialenosti a unesie určitý náklad. Na základe toho potom spoločnosti súťažia, kto takýto dron dodá. V opačnom prípade, ak si hneď na začiatku vyberiete konkrétnu firmu, vzniká obrovské korupčné riziko, na ktoré poukazujeme my aj Národná agentúra pre prevenciu korupcie. Fedorov na tieto odporúčania v zásade reagoval a zavádzal ich do praxe. A to boli mimoriadne dobré signály.

Predpokladáte, že ho odvolali aj preto, lebo sa snažil bojovať proti korupcii?

Jednoznačne. Okolo ministerstva obrany sa pohybuje mnoho ľudí, ktorí parazitujú na korupcii. Tí určite chceli, aby Fedorov skončil.

X XX

Tvrdá facka z Varšavy: Pre hádky a prehnané nároky nedostanú Ukrajinci ani jednu stíhačku

Napäté vzťahy s Poľskom zrejme Ukrajinu pripravia o stíhačky. Obe krajiny sa totiž dohodli, že Varšava Kyjevu dodá deväť vyradených lietadiel sovietskej výroby MiG-29. Keď sa však v júni začali spory pre odlišný výklad historických udalostí a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vrátil Poľsku najvyššie štátne vyznamenanie, k odovzdaniu bojových lietadiel nedošlo. Namiesto Ukrajiny ich teraz môže získať Bulharsko, ktoré už o ne požiadalo.

„Dostali sme ponuku od jedného z našich spojencov v NATO,“ prezradil v Rádiu ZET námestník poľského ministerstva národnej obrany Paweł Zalewski.

Nie sú stíhačky F-16? Ukrajinským pilotom v boji stále slúžia stroje MiG-29, ktoré Kyjevu dodalo aj Slovensko. Zdroj: Ukrajinské vzdušné sily

Zdroj: Ukrajinské vzdušné sily

Dodal síce, že rokovania s Kyjevom zostávajú najvyššou prioritou, ale o tom, že staré stíhačky nepôjdu na Ukrajinu, jeho rezort rozhodol už koncom júna.

Na priamu otázku, či záujem o migy prejavila bulharská vláda, Zalewski neodpovedal, hoci je to jasné, pretože okrem Bulharska a Poľska ich už v NATO žiadna krajina nepoužíva.

Sofia má dnes k dispozícii 15 stíhačiek MiG-29, ale schopných prevádzky je iba šesť. Staré stroje zo socialistických čias postupne nahrádza modernými americkými stíhačkami F-16 Block 70, no zatiaľ dostala len prvú várku a zvyšok by mal prísť do budúceho roka.

Aby si teda Bulhari zachovali bojaschopné letectvo, stále potrebujú aj migy. Vzhľadom na protiruské sankcie je však ťažké zohnať náhradné diely a práve na to by chceli využiť stíhačky z Poľska.

Už v roku 2022 sa objavili správy, že v Sofii uvažujú o možnosti, aby sa generálne opravy motorov do bulharských migov robili v Poľsku.

Ako nedávno vysvetlil minister obrany Dimitar Stojanov, Bulharsko by v údržbe starých stíhačiek chcelo pokračovať až do roku 2030, lebo aj keby už malo všetky stroje F-16, piloti sa na nich ešte len budú cvičiť.

Varšava pôvodne súhlasila, že svoje migy odovzdá Kyjevu. Napokon, desať mu ich darovala už v rokoch 2023 až 2024. Zelenskyj vyhlasoval, že pre Ukrajinu sú dôležité, pretože jej letci s nimi majú skúsenosti.

„Poľsko sa rozhodlo odovzdať Ukrajine až deväť starých stíhacích lietadiel MiG, aby ju podporilo v boji proti ruskej agresii,“ uviedol Zalewski v januári tohto roka pre televíziu TVP.

Už krátko nato sa však objavili problémy. Varšava totiž očakávala, že jej Kyjev výmenou za lietadlá poskytne modernú dronovú technológiu, čo sa nepodarilo dohodnúť.

Ukrajinskí experti, ktorí si v jeseni minulého roka prišli pozrieť sľubované stíhačky na leteckej základni v Malborku, boli navyše nespokojní s ich stavom. Vysvitlo, že zo 14 poľských migov si väčšina vyžaduje rozsiahle opravy.

Pozrite si video Ozbrojených síl SR. Ministerstvo obrany informovalo, že prvé štyri stíhačky MiG-29 sú už na Ukrajine.

Ukrajinci chceli, aby sa o to postarali Poliaci. Argumentovali tým, že prevziať stroje neschopné letu a ešte platiť za ich opravu nemá zmysel. Varšava bola ochotná pomôcť s ich modernizáciou, no náklady mal uhradiť Kyjev alebo spojenci v NATO.

V júli Ukrajina požiadavky dokonca rozšírila, keď k lietadlám chcela i servisné vybavenie a diagnostiku spolu s kompletnou prevádzkovou a opravárenskou dokumentáciou.

Možnosť B ako Bulharsko?

Výsledkom bolo, že sa výmenný obchod odkladal, až kým ministerstvo obrany 30. júna nevyhlásilo, že ho zrušilo.

„Navrhol som partnerstvo – stíhačky MiG výmenou za drony. Ukrajinská strana pôvodne súhlasila, ale dohodu nesplnila. Preto pre Ukrajinu žiadne migy nebudú,“ zdôvodnil pre televíziu Polsat šéf rezortu Władysław Kosiniak-Kamysz.

Nemalú úlohu v tom zohral spor medzi Zelenským a poľským prezidentom Karolom Nawrockim. Keď Zelenskyj podpísal dekrét, ktorým jednotke ukrajinských špeciálnych síl za jej úspechy vo vojne proti Rusku pridelil označenie Hrdinovia Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), poľská hlava štátu mu na protest odobrala Rad bielej orlice, ktorý dostal v máji 2023.

Zatiaľ čo Ukrajinci vojakov UPA z čias druhej svetovej vojny vnímajú ako bojovníkov za nezávislosť a odporcov sovietskej diktatúry, pre Poliakov sú to nacionalisti zodpovední za vyvražďovanie poľských civilistov, deportácie Židov a ďalšie násilnosti.

Zelenskyj následne v júni spomenuté vyznamenanie sám poslal späť do Varšavy, čím napäté vzťahy medzi krajinami ešte väčšmi vyhrotil.

Situáciu pohotovo využila Sofia. „Bulharsko by mohlo profitovať zo sporu medzi Poľskom a Ukrajinou,“ informovalo bulharské rádio BNR.

O poskytnutí poľských stíhačiek MiG-29 potom na summite NATO v Ankare Stojanov rokoval s poľským podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí Radoslawom Sikorským. Sofiu ako možného príjemcu vyradených lietadiel spomenul už pred týždňom aj exminister obrany Janusz Onyszkiewicz.

„Ak ukrajinská strana nie je pripravená akceptovať ich také, aké sú, a v súlade s ich hodnotou poskytnúť Poľsku na oplátku určité technológie dronov, potom Poľsko pravdepodobne prejde k možnosti B: k presunutiu migov do inej krajiny. Všetko nasvedčuje tomu, že by to mohlo byť Bulharsko,“ citovala ho ukrajinská agentúra Ukrinform.

„Obe strany sa kvôli príliš ambicióznym očakávaniam dostali do slepej uličky,“ dodal s tým, že celú vec bude treba rýchlo vyriešiť.

X XX

Druhý deň, druhý zásah: Rumunské stíhačky bez váhania zostrelili ďalší cudzí stroj nad územím NATO

Rumunsko v sobotu druhý deň po sebe zostrelilo vo svojom vzdušnom priestore cudzí dron. Na sociálnych sieťach to oznámil minister obrany Radu Miruta, píše TASR na základe správ agentúr Reuters a AFP.

Strhujúci prelet. Nad Národným futbalovým štadiónom presvišťali slovenské stíhačky F-16

Armáda podľa Mirutu zostrelila dron, ktorý „nelegálne vstúpil do rumunského vzdušného priestoru“, v sobotu o 8.34 h (7.34 h SELČ) desať kilometrov západne od Sfântu Gheorghe v delte Dunaja. Po spozorovaní dronu o 8.22 h (7.22 h SELČ) boli do vzduchu vyslané dve stíhačky F-16.

Rumunsko zdieľa s Ukrajinou vyše 600-kilometrovú hranicu a ruské drony narušili od začiatku útokov na ukrajinské prístavy pozdĺž Dunaja už viackrát jeho vzdušný priestor. Koncom mája spadol ruský dron na strechu bytového domu v meste Galati. Pri incidente utrpeli ľahké zranenia 53-ročná žena a 14-ročný chlapec.

Rumunsko v piatok po prvýkrát zostrelilo nad svojim územím cudzí dron, pričom tamojšia prokuratúra tvrdí, že bol ruský. Rumunský parlament minulý rok schválil návrh zákona, podľa ktorého môže armáda drony narušujúce vzdušný priestor krajiny zostreliť.

X XX

ŠÉF  FOTBALU  UKRAJINY  V  SR,  MAL  BY  SA  VRÁTIT  NA  UKRAJINU

Zločin a útek. Ako ušiel na Slovensko bývalý šéf ukrajinského futbalu, ktorý bol v domácom väzení?

Niekdajší ukrajinský politik a bývalý predseda futbalového zväzu čaká na rozhodnutie o svojom vydaní zo Slovenska do vlasti. Kto je 50-ročný Andrij Pavelko, ktorého zadržali v Bratislave, lebo naňho na Ukrajine vydali zatykač? A ako sa mu podarilo dostať do zahraničia, keď čelil obžalobe?

Najprv pripomeňme, že Pavelko sa podľa vyšetrovateľov nelegálne obohatil o obrovské peniaze Podľa nich išlo o kšefty, ktoré robil ako šéf futbalového zväzu. Túto funkciu vykonáva v rokoch 2015 – 2024.

Rodák z Dnipra, čo je štvrté najväčšie o na Ukrajine, po skončení vysokej začal podnikať, potom zastával rôzne manažérske pozície. Na jeseň 2010 kandidoval v regionálnych voľbách: uchádzal sa o funkciu starostu Dnipra, ale neuspel (skončil na druhom mieste). Naopak, v októbri 2012, keď voliči rozhodovali o zložení nového parlamentu, získal poslanecký mandát. Kandidoval za Blok Petra Porošenka, odkiaľ ho však neskôr vylúčili, lebo nedodržiaval stranícku disciplínu pri hlasovaniach. Keď sa o dva roky neskôr konali predčasné voľby, Pavelko sa udržal v parlamente už ako člen inej politickej strany.

Za šéfa Federácie futbalu Ukrajiny ho zvolili v marci 2015. Neskôr urobil významný krok v súkromnom živote. Rozvedený Pavelko, ktorý mal z prvého manželstva dve deti, sa po dlhšom čase od zásnub zosobášil v auguste 2021 s Jekaterinou Čausovou. Za miesto pravoslávneho sobášneho obradu si vybrali Istanbul.

Ukrajinci protestujú proti odvolaniu ministra obrany Fedorova

Ukrajinské mestá zachvátili masívne kartónové protesty na podporu odvolaného ministra obrany Mychajla Fedorova, ktorý musel vo funkcii skončiť po sotva šiestich mesiacoch kvôli sporom s hlavným veliteľom armády Oleksandrom Syrským. Zábery z Kyjeva a Charkova zachytávajú davy nespokojných ľudí, pričom len v hlavnom meste sa ich na námestí zišlo vyše tisíc. Protestujúci s ukrajinskými a európskymi vlajkami skandujú heslá ako „hanba“ a ostro žiadajú okamžitý návrat úspešného reformátora do úradu.

Oveľa mladšia Jekaterina zaujala médiá v roku 2017, keď ju v aute zastavila policajná hliadka.Kontrola odhalila, že vtedajšia snúbenica šéfa ukrajinského futbalového zväzu mierne prekročila povolenú hladinu alkoholu v krvi. Šoférovala drahé auto značky Range Rover. „Nie je známe, aké finančné prostriedky použila na jeho kúpu mladá nezamestnaná žena bez vysokoškolského vzdelania. Vie sa len to, že v decembri 2017 jej snúbenec Pavelko zorganizoval úspešnú korupčnú schému týkajúcu sa dodávok umelých trávnikov – skutok, v súvislosti s ktorým sa už objavili výzvy na začatie trestného stíhania,“ poznamenal pred deviatimi rokmi server Bagnet.

Nezákonný biznis Pavelka na čele futbalového zväzu asi pokračoval, takže si naňho nakoniec predsa len posvietili orgány činné v trestnom konaní. O jeho väzbe sa rozhodovalo v roku 2023. Na krku má viacero podozrení. Vrátane toho, že podľa ukrajinských kriminalistov organizoval výber peňazí z účtu futbalovej asociácie prostredníctvom kontrolovaných komerčných štruktúr. Dokopy malo ísť o 295 miliónov hrivien (5,8 milióna eur).

A čo zmienená kauza o umelých trávnatých plochách? „V rokoch 2016 – 2017 mal s ďalšími osobami organizovať plán nákupu zariadení pri výstavbe závodu na výrobu umelého trávnika pre futbalové ihriská. Orgány činné v trestnom konaní predpokladajú, že Federácii futbalu Ukrajiny bola spôsobená škoda 26,5 milióna hrivien. Okrem toho z vyšetrovania vyplýva, že približne 15 miliónov hrivien sa previedlo na kontá firiem registrovaných v zahraničí,“ konštatovala televízna stanica 24 Kanal. Dokopy ide v prepočte o 810-tisíc eur. Vyšetrovateľom trvalo dlho zbieranie dôkazov, obvinenie súvisiace s umelými trávnikmi vzniesli proti Pavelkovi až v apríli tohto roku.

Vráťme sa do roku 2023, keď Pavelko čakal na to, či súd naňho uvalí väzbu. Zrejme pre jeho rôzne kontakty na vysokopostavených predstaviteľov (justíciu nevynímajúc) v Kyjeve jeho prípad vtedy presunuli z hlavného mesta do Ľvova. Pavelko tvrdil, že nevinný, hovoril o údajnej pomste proti nemu, o politickej objednávke. Na sociálnej sieti Facebook ho podporila manželka so slovami, že jej muž vyhrá na súde podobne, ako jedného dňa ukrajinská armáda zvíťazí nad ruským vojskom.

Výsledok? Prvostupňový súd v roku 2023 uvalil na Pavelka väzbu bez možnosti zložiť kauciu. Odvolací súd však neskôr vo februári 2024 zmenil toto rozhodnutie tak, že mu nariadil domáce väzenie až do začiatku súdneho procesu. Predtým Pavelko strávil za mrežami veľa času: „V rokoch 2023 – 2024 to bolo presne 259 dní,“ upozornila agentúra UNIAN. Uviedla, že celková ujma, ktorú Pavelko a jeho komplici spôsobili futbalovému zväzu vyrástla až na 9,32 milióna eur. „Boli to finančné prostriedky, čo UEFA prevádzala na účet ukrajinského futbalového zväzu, ktoré potom smerovali na účty súkromných firiem,“ ozrejmila UNIAN.

Asi vyznie divne, že Pavelko mal dlhú dobu stále dôveru Federácie futbalu Ukrajiny napriek tomu, že vyšetrovatelia hovorili o narastajúcom počte dôkazov o jeho trestnej činnosti. „Futbalový zväz sa domnieva, že toto rozhodnutie nemá právny základ a je politicky motivované,“ vyhlásil v prvej polovici roku 2023 viceprezident asociácie Oleh Protasov po uvalení väzby na Pavelka. Ten svoju funkciu stratil až v januári 2024, čiže až po niekoľkých mesiacoch pobytu vo väzbe.

Jedno z najnovších obvinení vzniesli proti Pavelkovi v októbri 2025. Keď si ho mal v novembri toho roku prevziať, už ho na Ukrajine nikde nebolo. Zmizol do zahraničia. Ako to bolo možné, keď mal nariadené domáce väzenie a podliehal mobilizácii? (Hranice nemôžu prekročiť bez povolenia muži vo veku od 25 do 60 rokov.)

Žurnalista Konstantyn Andrijuk vlani v decembri na sociálnej sieti Telegram napísal, že Pavelko zdúchol z Ukrajiny v novembri 2025. Tvrdí, že do zahraničia sa dostal vďaka potvrdeniu o svojej invalidite. O jeho údajných zdravotných problémoch však nebolo nič známe. Naopak, o jeho luxusnom živote, ku ktorému patrili drahé dovolenky v exotických krajinách, kam lietal s mladou manželkou, čo mala od neho nepochybne veľké očakávania, sa vedelo veľmi dobre…

X X X

Tvrdá facka z Varšavy: Pre hádky a prehnané nároky nedostanú Ukrajinci ani jednu stíhačku

Napäté vzťahy s Poľskom zrejme Ukrajinu pripravia o stíhačky. Obe krajiny sa totiž dohodli, že Varšava Kyjevu dodá deväť vyradených lietadiel sovietskej výroby MiG-29. Keď sa však v júni začali spory pre odlišný výklad historických udalostí a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vrátil Poľsku najvyššie štátne vyznamenanie, k odovzdaniu bojových lietadiel nedošlo. Namiesto Ukrajiny ich teraz môže získať Bulharsko, ktoré už o ne požiadalo.

„Dostali sme ponuku od jedného z našich spojencov v NATO,“ prezradil v Rádiu ZET námestník poľského ministerstva národnej obrany Paweł Zalewski.

Nie sú stíhačky F-16? Ukrajinským pilotom v boji stále slúžia stroje MiG-29, ktoré Kyjevu dodalo aj Slovensko. Zdroj: Ukrajinské vzdušné sily

Zdroj: Ukrajinské vzdušné sily

Dodal síce, že rokovania s Kyjevom zostávajú najvyššou prioritou, ale o tom, že staré stíhačky nepôjdu na Ukrajinu, jeho rezort rozhodol už koncom júna.

Na priamu otázku, či záujem o migy prejavila bulharská vláda, Zalewski neodpovedal, hoci je to jasné, pretože okrem Bulharska a Poľska ich už v NATO žiadna krajina nepoužíva.

Premárnená dohoda

Sofia má dnes k dispozícii 15 stíhačiek MiG-29, ale schopných prevádzky je iba šesť. Staré stroje zo socialistických čias postupne nahrádza modernými americkými stíhačkami F-16 Block 70, no zatiaľ dostala len prvú várku a zvyšok by mal prísť do budúceho roka.

Aby si teda Bulhari zachovali bojaschopné letectvo, stále potrebujú aj migy. Vzhľadom na protiruské sankcie je však ťažké zohnať náhradné diely a práve na to by chceli využiť stíhačky z Poľska.

Už v roku 2022 sa objavili správy, že v Sofii uvažujú o možnosti, aby sa generálne opravy motorov do bulharských migov robili v Poľsku.

Ako nedávno vysvetlil minister obrany Dimitar Stojanov, Bulharsko by v údržbe starých stíhačiek chcelo pokračovať až do roku 2030, lebo aj keby už malo všetky stroje F-16, piloti sa na nich ešte len budú cvičiť.

Varšava pôvodne súhlasila, že svoje migy odovzdá Kyjevu. Napokon, desať mu ich darovala už v rokoch 2023 až 2024. Zelenskyj vyhlasoval, že pre Ukrajinu sú dôležité, pretože jej letci s nimi majú skúsenosti.

„Poľsko sa rozhodlo odovzdať Ukrajine až deväť starých stíhacích lietadiel MiG, aby ju podporilo v boji proti ruskej agresii,“ uviedol Zalewski v januári tohto roka pre televíziu TVP.

Už krátko nato sa však objavili problémy. Varšava totiž očakávala, že jej Kyjev výmenou za lietadlá poskytne modernú dronovú technológiu, čo sa nepodarilo dohodnúť.

Ukrajinskí experti, ktorí si v jeseni minulého roka prišli pozrieť sľubované stíhačky na leteckej základni v Malborku, boli navyše nespokojní s ich stavom. Vysvitlo, že zo 14 poľských migov si väčšina vyžaduje rozsiahle opravy.

Pozrite si video Ozbrojených síl SR. Ministerstvo obrany informovalo, že prvé štyri stíhačky MiG-29 sú už na Ukrajine.

Ukrajinci chceli, aby sa o to postarali Poliaci. Argumentovali tým, že prevziať stroje neschopné letu a ešte platiť za ich opravu nemá zmysel. Varšava bola ochotná pomôcť s ich modernizáciou, no náklady mal uhradiť Kyjev alebo spojenci v NATO.

V júli Ukrajina požiadavky dokonca rozšírila, keď k lietadlám chcela i servisné vybavenie a diagnostiku spolu s kompletnou prevádzkovou a opravárenskou dokumentáciou.

Možnosť B ako Bulharsko?

Výsledkom bolo, že sa výmenný obchod odkladal, až kým ministerstvo obrany 30. júna nevyhlásilo, že ho zrušilo.

„Navrhol som partnerstvo – stíhačky MiG výmenou za drony. Ukrajinská strana pôvodne súhlasila, ale dohodu nesplnila. Preto pre Ukrajinu žiadne migy nebudú,“ zdôvodnil pre televíziu Polsat šéf rezortu Władysław Kosiniak-Kamysz.

Nemalú úlohu v tom zohral spor medzi Zelenským a poľským prezidentom Karolom Nawrockim. Keď Zelenskyj podpísal dekrét, ktorým jednotke ukrajinských špeciálnych síl za jej úspechy vo vojne proti Rusku pridelil označenie Hrdinovia Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), poľská hlava štátu mu na protest odobrala Rad bielej orlice, ktorý dostal v máji 2023.

Zatiaľ čo Ukrajinci vojakov UPA z čias druhej svetovej vojny vnímajú ako bojovníkov za nezávislosť a odporcov sovietskej diktatúry, pre Poliakov sú to nacionalisti zodpovední za vyvražďovanie poľských civilistov, deportácie Židov a ďalšie násilnosti.

Zelenskyj následne v júni spomenuté vyznamenanie sám poslal späť do Varšavy, čím napäté vzťahy medzi krajinami ešte väčšmi vyhrotil.

Situáciu pohotovo využila Sofia. „Bulharsko by mohlo profitovať zo sporu medzi Poľskom a Ukrajinou,“ informovalo bulharské rádio BNR.

O poskytnutí poľských stíhačiek MiG-29 potom na summite NATO v Ankare Stojanov rokoval s poľským podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí Radoslawom Sikorským. Sofiu ako možného príjemcu vyradených lietadiel spomenul už pred týždňom aj exminister obrany Janusz Onyszkiewicz.

„Ak ukrajinská strana nie je pripravená akceptovať ich také, aké sú, a v súlade s ich hodnotou poskytnúť Poľsku na oplátku určité technológie dronov, potom Poľsko pravdepodobne prejde k možnosti B: k presunutiu migov do inej krajiny. Všetko nasvedčuje tomu, že by to mohlo byť Bulharsko,“ citovala ho ukrajinská agentúra Ukrinform.

„Obe strany sa kvôli príliš ambicióznym očakávaniam dostali do slepej uličky,“ dodal s tým, že celú vec bude treba rýchlo vyriešiť.

X XX

Medzi Ukrajincami vyhrala korupcia nad vojnou. A ako vidia svoju budúcnosť v Európskej únii?

Viac ako tri pätiny Ukrajincov sa nazdávajú, že o desať rokov sa im bude veľmi dobre žiť vo veľkej rodine európskych štátov, a nadpolovičná väčšina považuje úplatkárstvo za veľký problém verejného života. Vyplynulo to z prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnil Kyjevský medzinárodný inštitút sociológie. O jeho zisteniach informovali viaceré ukrajinské médiá.

Anketári sa pýtali respondentov aj na to, čo považujú za hlavnú hrozbu. Otázku formulovali tak, že opýtaní si mohli vybrať medzi korupciou a vojenskou agresiou. Korupciu označilo za najväčšie nebezpečenstvo 54 % ľudí, vojnu 39 % (ostatní sa nedokázali jasne vyjadriť). „Vidíme, že keď zameriame ich pozornosť na dve témy – vojnu a úplatkárstvo – potom v tomto prípade korupcia takpovediac vyhráva nad vojnou,“ konštatovali sociológovia z kyjevského inštitútu.

Na druhej strane môžu byť Ukrajinci ako-tak spokojní, keď porovnajú rozdávanie a prijímanie úplatkov v ich štáte so situáciou v Rusku, ktoré ich vo februári 2022 vojensky napadlo. Podľa rebríčku medzinárodnej organizácie Transparency International (TI) sa Ukrajina nachádza vo vnímaní korupcie na 104. mieste na svete, naopak, Rusko sa umiestnilo až na 157. pozícii. TI zaradila do svojho zoznamu dokopy 182 štátov na celej zemeguli. Čo sa týka Rusov, ich vnímanie korupcie je dokonca najhoršie, odkedy táto organizácia robieva prieskum zameraný na tento problém. V prípade Ruska i Ukrajiny ide o údaje TI z minulého roku.

Viac-menej podobne štylizovanú otázku ponúkli anketári opýtaným, keď zisťovali, ako vidia svoju budúcnosť v EÚ. Predstavili im dve možnosti: Ukrajinu o desať rokov v únii ako krajinu, ktorá prekvitá, alebo jej pesimistický obraz. Prvú alternatívu si vybralo 63 % respondentov (pesimistov je 23 %, ostatná nemajú jasnú predstavu). Sociológovia to nazvali skúmaním verejnej mienky v kontexte dlhodobého strategického optimizmu. V tomto prípade existujú výrazné výkyvy: kým na začiatku roku 2022 hovorilo o perspektívnej budúcnosti v EÚ nadšene až 88 % opýtaných, naopak, v polovici roku 2025 ich bolo len 43 %.

Treba poznamenať, že nateraz vôbec nie je jasné, či Ukrajina bude mať šancu vstúpiť do EÚ o desať rokov. Kyjev sa snaží robiť pokroky, aby sa čo najrýchlejšie priblížil k členstvu v únii, no čaká ho ešte veľa úloh, ktoré musí splniť. Ďalšou vecou je to, že viaceré členské krajiny európskej dvadsaťsedmičky sa pristupujú k možnému vstupu Ukrajiny do EÚ opatrne, nehľadiac na to, že ju v jej obrannej vojne proti ruskej agresii jednoznačne podporujú./agentury/

X X X

Šialené scény na Alpe d’Huez. Uhnite, gestikuloval zúfalý Pogačar. Evenepoel zúril: Vedel som to!

Rozvášnení fanúšikovia, kričiaci a stojaci popri úzkych cestách počas horských etáp na Tour de France, sú tradičným koloritom najprestížnejších cyklistických pretekov sveta. Včerajšie bláznivé scény počas 19. etapy však zaskočili aj samotných jazdcov.

Tadej Pogačar počas stúpania na Alpe d’Huez na Tour de France 2026.

„Stará dáma“ mala včera na programe jednu z najnáročnejších etáp 113. ročníka. Štartovalo sa v Gape s cieľom na ikonickom kopci Alpe d’Huez.

Úzke cesty smerujúce na vrchol známeho stúpania od rána lemovali tisícky fanúšikov a zrejme aj alkohol spôsobil, že keď sa k nim dostali najlepší cyklisti, niektorí z nich boli už za bodom varu.

Ich miestami šialené správanie zaskočilo aj Tadeja Pogačara.

Slovinský fenomén, ktorý sa napokon stal víťazom etapy, zvýšil náskok na čele priebežného poradia a ide si po piaty titul šampióna na TdF, musel fanúšikov rozháňať gestami a kričal na nich, aby mu išli z cesty.

x X X