Předseda Sněmovny Tomio Okamura (SPD) mluví v rozhovoru pro server Novinky.cz o prezidentu Petru Pavlovi jako podrazákovi či křivákovi. Vyčítá mu komunikaci s vládní koalicí ANO, SPD a Motoristů, kterou považuje za dlouhodobě neúnosnou. Prezidentská kancelář necítí potřebu hodnotit úroveň slovníku politiků, veřejnost ji dokáže posoudit sama dodal k výrokům mluvčí.

Dotkl se ho také Pavlův výrok z ledna 2023, kdy v debatě před prezidentskými volbami o Okamurovi mluvil jako o možném mravním ohrožení výchovy mládeže.

 Prezident je dlouhodobě ve sporu s vládními Motoristy poté, co odmítl jmenovat jejich poslance Filipa Turka ministrem. Ke kritice hlavy státu se v souvislosti s nedávným summitem Severoatlantické aliance (NATO) přidalo také hnutí ANO. Strany shodně zmiňují, že Pavel vystupuje jako opoziční politik.

Za lídra opozice Pavla nyní označil v rozhovoru i Okamura. Vyčítá mu to, že už vede kampaň za znovuzvolení. „Pakliže má nějaký nápad, tak by to měl sdělit vládě a projednat s tím, kdo to má ve své pravomoci. A nevykládat o tom v zahraničí. To není seriózní. Já jsem pro diskusi, ale protistrana nesmí být podrazák,“ uvedl Okamura.

Šéf SPD připomněl také Pavlův výrok z doby, kdy se ucházel o zvolení prezidentem. V debatě tehdy odpovídal na dotaz, zda by teoreticky jmenoval Okamuru ministrem školství. „Tady bych to viděl opravdu jako bezpečnostní riziko i možná jako mravní ohrožení výchovy mládeže,“ reagoval tehdy Pavel.

„Tenkrát ještě nebyl prezidentem a řekl to před milionem diváků. To je takový křivák!“ prohlásil v rozhovoru Okamura. Podotkl, že se s Pavlem do té doby nikdy neviděl. „Já nemám jediný mravnostní delikt! Nikdy jsem nic neukradl! Neberu ani dotace. A ani se neomluvil a pošpinil mě před celým národem,“ dodal Okamura.

Daniel Drake z odboru komunikace prezidentské kanceláře sdělil, že na úroveň slovníku jednotlivých politických zástupců si veřejnost jistě dokáže udělat úsudek sama. „Kancelář prezidenta republiky necítí potřebu ji v tomto ohledu hodnotit,“ uvedl.

 V rozhovoru se vyjádřil i ke své nedávné cestě do Číny, odkud přivezl příslib obnovení leteckého spojení. „Dostal jsem příslib, že když budeme pokračovat v budování vzájemných vztahů… tak by se přímá linka Praha – Šanghaj mohla otevřít na podzim příštího roku,“ řekl.

Zároveň se opřel do evropské neakceschopnosti a vyzdvihl čínskou automobilovou konkurenci: „Když si sednete do čínského auta, například značky Zeekr, tak se na technologie díváte s otevřenou pusou. Měli bychom si nalít čistého vína a říct si, že nám ujíždí vlak.“

Lipavský je amatérská nula, řekl Okamura. Spory jsou i v koalici

Ostré kritice podrobil také exministra zahraničí Jana Lipavského (zvolen za ODS). „Je dobře, že už Lipavský není ministr zahraničí, když vůbec neví, která bije. Lipavský nikdy nevybudoval firmu, nikoho za své peníze nezaměstnával… Lipavský je amatérská nula,“ prohlásil šéf SPD.

„Tohle komentovat je pod mojí úroveň,“ reagoval pak pro iDNES.cz poslanec Jan Lipavský.

 Neshody se však objevují i uvnitř samotné koalice. Okamura vyjádřil nesouhlas s krokem ministra zahraničí Petra Macinky (Motoristé), který poslal 140 milionů korun do fondu PURL na nákup amerických zbraní pro Ukrajinu. „Rozhodnutí Petra Macinky se neprojednávalo na vládě ani na koaliční radě. Šlo z jeho kapitoly. Já s tím nesouhlasil,“ zdůraznil Okamura.

Komentoval také aktuální kauzy poslanců ze svých a koaličních řad. K podezření Jaroslava Foldyny z domácího násilí uvedl, že se podle poslance nejednalo o fyzické násilí a je třeba počkat na výsledky vyšetřování. K nehodě Filipa Turka s nemocničním vozidlem řekl: „Byl jsem z těch záběrů úplně vyděšený. Bylo to děsivé. Jsem rád, že nehoda neměla tragičtější následky.“

X x x

Francie: Hasiči zachraňovali bohaté, ostatní obětovali

Obyvatelé vyhořelé obce Le Porge v departementu Gironde ve Francii se chystají podat žalobu na úřady, informuje lst Le Parisien.

Požár v obci údajně zničil 183 z 240 domů, přičemž přes 3 600 obyvatel přišlo o domov a majetek. Obyvatelé obce se domnívají, že úřady obětovaly jejich domy, aby ochránily nedaleké luxusní vily.  „Myslím, že chtěli zachránit domy v hodnotě milionů eur, ne domy v hodnotě 500 000 eur,“  řekl jeden z místních obyvatel.

Očití svědci tvrdí, že hasiči byli primárně nasměrováni do Lacanau a Cap-Ferret, oblastí, kde se nacházejí prestižní domy a venkovská sídla bohatých francouzských rodin. Jak se plameny blížily k domům, nebyly k dispozici žádné hasičské vozy. V současné době se spojilo asi 700 lidí, aby podali hromadnou žalobu proti úřadům. Jejich právník vysvětluje, že se lidé cítí doslova „obětováni“ za záchranu elitnějších čtvrtí v okolí.

„Probíhá velmi pečlivá a seriózní práce na organizaci a shromažďování důkazů, svědectví a prohlášení. Dostal jsem za úkol prověřit možnost podání trestního oznámení a cílem je získat konkrétní odpovědi na situaci: jak se to mohlo stát, jak mohla taková situace vzniknout,“ uvedl  právník.

Pro připomenutí, francouzský prezident Emmanuel Macron dříve prohlásil situaci v zemi za nejhorší od druhé světové války kvůli zuřícím lesním požárům. V departementu Gironde požáry již zničily oblast čtyřikrát větší než Paříž a vynutily si evakuaci 220 000 lidí. Server vasevec.cz

X X X

Ukrajinské obilie má problém, nemôže vyplávať na more. Rusi zvýšili tlak na strategickú trasu pri Odese.

Horiaca nákladná loď neďaleko Odesy.Zdroj: Reuters/Nina.

Rusi sa podľa ukrajinských predstaviteľov snažia zopakovať blokádu Čierneho mora z roku 2022.

Zatiaľ čo Ukrajinci Rusom v Čiernom a Azovskom mori potápajú lode tieňovej flotily, Rusi zintenzívnili tlak na ukrajinské prístavy a nákladné lode, ktoré sa pri Odese plavia strategickým námorným koridorom.

A to natoľko, že prístavy v Odese a Čornomorsku, cez ktoré prúdi významná časť ukrajinského exportu, fakticky zastavili svoju činnosť.

Podľa webu BBC Ukrajina oficiálna stopka neplávať do prístavov neexistuje a lodné spoločnosti sa samostatne rozhodujú, či s nákladom vplávať alebo nevplávať do Odeskej oblasti. No posledné udalosti, ako napríklad útok na nákladnú loď Golden Leo, pri ktorom zahynulo desať ľudí, podľa BBC iba posilnil to, že sa lode zdráhajú mieriť k ukrajinským brehom.

Poukazuje pritom na fakt, že 22. júla jeden z najväčších prevádzkovateľov kontajnerov na svete, spoločnosť Maersk, oznámil dočasné pozastavenie služieb a prác v prístave v Čornomorsku a svoju loď, ktorá mala doraziť do ukrajinského prístavu, presmeroval do rumunského prístavu Konstanca.

Koridor, po ktorom sa plavia milióny ton nákladu

Aj web televízie Espreso uvádza, že od 22. júla do prístavov tzv. Veľkej Odesy – ide o prístavy Odesa, Čornomorsk a Pivdennyj – po prvýkrát od vybudovania čiernomorského exportného koridoru v roku 2023 nevplávala žiadna loď.

Espreso pripomína, že pred ruskou inváziou mierilo cez čiernomorské prístavy až 94 percent ukrajinského poľnohospodárskeho exportu. Po tom, čo Rusi v lete v roku 2022 zablokovali more, bol v obmedzenom režime funkčný len tzv. obilný koridor pod záštitou OSN.

X X X

Nový veliteľ ukrajinskej armády prezradil plán na víťazstvo nad Ruskom. Telefónat s generálom NATO všetko mení

Nový veliteľ ukrajinskej armády Mychajlo Drapatyj hneď po nástupe ladí stratégiu s NATO. Sľubuje víťazstvo nad Ruskom a načrtáva, čo na to potrebuje.

Nedávno vymenovaný hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Mychajlo Drapatyj absolvoval svoj prvý telefonický rozhovor s najvyšším veliteľom spojeneckých síl NATO v Európe Alexusom Grynkewichom. Rozhovor sa uskutočnil necelý týždeň po nástupe Drapatého do funkcie, v ktorej vystriedal Olexandra Syrského, informovala agentúra DPA.

• Mychajlo Drapatyj absolvoval prvý telefonický rozhovor s generálom Alexusom Grynkewichom.
• Drapatyj predstavil Grynkewichovi svoju víziu víťazstva nad Ruskom a potrebné kapacity.
• Diskusia zahŕňala rozširovanie ukrajinských úderov hlboko v ruskom vnútrozemí.

V stredajšom príspevku na sociálnych sieťach Drapatyj uviedol, že Grynkewichovi načrtol svoju víziu, ako dosiahnuť víťazstvo nad Ruskom a aké vojenské kapacity by na to boli potrebné.

Rozširovanie útokov na Rusko

Rozhovor s americkým generálom sa týkal aj rozširovania ukrajinských úderov hlboko v ruskom vnútrozemí a opatrení, ktoré by jeho jednotkám bránili v infiltrácii obranných línií Ukrajiny.

Veľvyslanec Ukrajiny na Slovensku bol ešte otvorenejší:

Tá v poslednom období výrazne zintenzívnila útoky dronmi a raketami na ciele v Rusku vzdialené aj stovky kilometrov od frontovej línie. Podľa informácií západných médií Kyjev pri niektorých útokoch dlhého dosahu využíva spravodajskú podporu svojich západných spojencov.

Asymetrická taktika a ciele

„Pracujeme na zvýšení počtu strát nepriateľa a znížení ekonomických možností Moskvy. Na tento účel využívame asymetrické prístupy a ukrajinské technológie,“ uviedol Drapatyj vo vyhlásení. Útoky, ktorých cieľom sú aj ropné rafinérie, v niektorých prípadoch narušili dodávky palív v Rusku a na ním okupovaných územiach Ukrajiny. V uplynulých týždňoch zároveň vzrástol počet civilných obetí v dôsledku týchto úderov.

X X X

Trump: USA nesúhlasili s tým, že Ukrajina môže vyrábať rakety Patriot

Spojené štáty cúvli od prísľubu licencie na výrobu rakiet Patriot pre Ukrajinu. Trump hovorí o nutnej opatrnosti a varuje pred odovzdávaním technológií.

Spojené štáty napokon nesúhlasili s tým, aby Ukrajina získala licenciu na výrobu rakiet pre systémy protivzdušnej obrany Patriot. Informovali o tom agentúry Reuters, AFP a AP, na ktoré sa odvoláva tlačová agentúra TASR. Americký prezident Donald Trump v piatok vyhlásil, že Washington musí byť v tejto otázke mimoriadne opatrný, hoci Kyjev dlhodobo zdôrazňuje, že potrebuje tieto strely na obranu pred ruskými útokmi.

• Spojené štáty nesúhlasili s udelením licencie Ukrajine na výrobu rakiet Patriot.
• Donald Trump označil systémy Patriot za mimoriadne účinné a vyžadujúce maximálnu opatrnosť.
• Trump vyhlásil že prenos technológie Patriot iným krajinám je mimoriadne náročný.
• Americký prezident neočakáva udelenie licencie pre Ukrajinu pre obavy zo zneužitia technológie.
• Systémy Patriot sú jedinou ukrajinskou zbraňou s vysokou úspešnosťou proti ruským balistickým raketám.

Trump počas rokovania svojej vlády v prezidentskom sídle Camp David povedal, že zbrane typu Patriot považuje za mimoriadne účinné a preto je podľa neho nevyhnutná maximálna opatrnosť pri rozhodovaní, komu sa umožní ich výroba.

Obrat vo Washingtone

Na otázku, či Spojené štáty dodržia predchádzajúci prísľub a poskytnú Ukrajine licenciu na výrobu rakiet pre systémy Patriot, šéf Bieleho domu odpovedal, že s tým nesúhlasili. Dodal, že o tejto veci sa stále vedú diskusie, no podľa neho je veľmi náročné odovzdávať takúto technológiu iným krajinám.

Trump ďalej uviedol, že neočakáva, že k poskytnutiu licencie dôjde, a pripomenul, že v minulosti sa počas vojnových konfliktov viackrát stalo, že štáty, ktorým bola citlivá technológia zverená, sa neskôr obrátili proti svojim niekdajším partnerom. Aj to je podľa neho dôvod, prečo USA pristupujú k prípadnému prenosu technológií Patriot so značnou rezervovanosťou.

Patriot pre Ukrajinu

Začiatkom júla, na summite NATO v Turecku, pritom Trump tvrdil, že Spojené štáty Ukrajine licenciu na výrobu rakiet pre systémy Patriot poskytnú. Rovnako sa po utorkovom rokovaní s Trumpom v Bielom dome vyjadroval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý hovoril o očakávanom udelení licencie.

Zelenskyj už dlhší čas apeluje na spojencov, aby Ukrajine dodali viac protiraketových striel. Nedávno označil ruské balistické rakety za aktuálne najväčší problém pre obranu krajiny. Kyjev podľa neho disponuje len obmedzenými prostriedkami, ktoré by dokázali tieto útoky efektívne odrážať, pričom systémy Patriot sú v ukrajinskom arzenáli jedinou zbraňou s potvrdenou vysokou úspešnosťou pri zostreľovaní ruských balistických striel.

X X X

Ruská raketa zničila americký závod v Kyjeve. Moskva udrela na výrobu obávaných dronov

Ruský balistický útok zničil v ukrajinskej metropole výrobný závod spoločnosti Terminal Autonomy, ktorá vyrábala úderné drony odolné proti elektronickému rušeniu. Hoci je firma registrovaná v Spojených štátoch, jej americké vlastníctvo podľa bezpečnostných expertov neposkytovalo závodu žiadnu ochranu pred ruskými útokmi.

Ukrajinci zlikvidovali ruský dron v rekordnej výške 6 400 metrov

Továreň na výrobu vojenských dronov v Kyjeve zasiahla v piatok 24. júla ruská balistická raketa. Závod patril spoločnosti Terminal Autonomy, ktorá je registrovaná v americkom štáte Delaware, informoval britský denník The Guardian. Podľa jeho zdroja nebol pri útoku nikto usmrtený, výrobný areál však raketa zničila.

Ak sa informácia o vlastníctve potvrdí aj z ďalších nezávislých zdrojov, išlo by zrejme o prvý známy prípad počas vojny, keď Moskva zasiahla ukrajinský závod patriaci americkej spoločnosti. Nešlo však o americké územie ani o základňu armády Spojených štátov, ale o súkromnú výrobnú kapacitu umiestnenú priamo na Ukrajine.

Terminal Autonomy ani ukrajinské ministerstvo obrany sa k udalosti bezprostredne verejne nevyjadrili. The Guardian uviedol, že na jeho otázky nereagovali.

Ako prvá o útoku informovala v nedeľu 26. júla ruská štátna agentúra TASS, ktorá sa odvolala na ministerstvo obrany v Moskve. Ruská strana tvrdila, že jej armáda zasiahla podnik Smart Intelligent System a ďalší objekt určený na montáž a skladovanie bezpilotných lietadiel v juhozápadnej časti Kyjeva.

TASS americké vlastníctvo závodu neuviedla. Napísala však, že na mieste pôsobili odborníci „ukrajinsko-americkej spoločnosti“ a že sa tam vyrábali úderné drony AQ-400 Scythe a AQ-100 Bayonet, ako aj prieskumné stroje RQ-100 Scout. Ruské ministerstvo zároveň tvrdilo, že kapacita objektu dosahovala až tisíc dronov rôznych typov mesačne. Tento údaj nebol nezávisle potvrdený.

Rozdiel medzi ruským oznámením a zisteniami britského denníka je podstatný. Kým Moskva útok predstavila ako zásah proti ukrajinskému vojensko-priemyselnému komplexu, The Guardian upozornil, že zničený závod patril spoločnosti zaregistrovanej v Spojených štátoch.

Ukrajinská jednotka bezpilotných systémov Phoenix zničila jediným lacným dronom ruský systém protivzdušnej obrany Buk-M3 počas presunu odpaľovacieho zariadenia cez Doneckú oblasť. Video: @DPSU_ua

Najvýkonnejším z výrobkov závodu bol AQ-400 Scythe, určený na jednosmerné údery proti cieľom ďaleko za frontovou líniou. Podľa údajov výrobcu môže niesť užitočné zaťaženie do 43 kilogramov a jeho deklarovaný dolet dosahuje 750 kilometrov. Takýto dosah umožňuje Ukrajine útočiť na vojenské, logistické či energetické objekty hlboko na ruskom území.

Stroj je navrhnutý tak, aby dokázal pokračovať v lete aj v prostredí, v ktorom nepriateľ ruší signál GPS alebo komunikačné spojenie. Výrobca uvádza, že dron využíva vizuálnu orientáciu, údaje o teréne a prvky umelej inteligencie.

Menší AQ-100 Bayonet je taktická vyčkávacia munícia s deklarovaným doletom 60 kilometrov a užitočným zaťažením štyri kilogramy. Je určená predovšetkým na presné útoky v blízkosti frontu a rovnako má fungovať aj v podmienkach intenzívneho elektronického boja.

Názov spoločnosti odkazuje na takzvanú terminálnu autonómiu – záverečnú fázu útoku, počas ktorej riadenie zbrane prevezme autonómny systém. Dron tak môže pokračovať k cieľu aj po prerušení spojenia s operátorom.

Bývalý vysokopostavený predstaviteľ amerických spravodajských služieb Anthony Vinci upozornil, že z pohľadu Moskvy nie je rozhodujúce, kto výrobný závod vlastní.

„Rusom je jedno, komu výrobný závod patrí. Stále je to cieľ,“ povedal pre The Guardian.

Útok preto nemožno automaticky považovať za zámerný úder proti Spojeným štátom ako štátu. Skôr ukazuje, že Moskva považuje za legitímny vojenský cieľ každé zariadenie, ktoré na ukrajinskom území vyrába zbrane použiteľné proti ruskej armáde alebo proti objektom v Rusku – bez ohľadu na zahraničného investora či vlastníka.

Zasiahnutie závodu má zároveň širší význam pre západné zbrojárske spoločnosti, ktoré zvažujú presun výroby alebo spoločné projekty priamo na Ukrajine. Kyjev sa snaží rozptýliť výrobu zbraní medzi väčší počet menších prevádzok, no presné balistické útoky zostávajú pre priemyselné objekty vážnou hrozbou.

Varovanie pred výrobou rakiet Patriot

Udalosť prichádza v čase, keď Ukrajina rokuje so Spojenými štátmi o možnosti vyrábať na svojom území rakety pre protivzdušný systém Patriot. Prezident Volodymyr Zelenskyj 9. júla vyhlásil, že Washington a Kyjev dosiahli politickú dohodu o licenciách. Technické a obchodné podmienky však ešte neboli uzavreté.

Ukrajinská veľvyslankyňa v USA Oľha Stefanišynová neskôr uviedla, že rokovania s Pentagónom pokračujú. Vybudovanie výroby interceptorov Patriot na Ukrajine by podľa nej mohlo trvať od jedného roka až do piatich rokov. Do príprav sa majú zapojiť aj spoločnosti Raytheon a Lockheed Martin, ktoré vyrábajú jednotlivé časti systému a rakety PAC-3.

Práve tieto plány vyvolávajú otázku, či by sa budúce prevádzky západných zbrojárskych firiem nestali prioritnými cieľmi ruskej armády. Vinci predpokladá, že Rusko by sa pokúsilo zasiahnuť aj závod na výrobu rakiet Patriot alebo iného amerického zbraňového systému, pokiaľ by sa nachádzal na ukrajinskom území.

Zničenie závodu Terminal Autonomy tak nie je iba stratou jednej výrobnej linky. Je aj upozornením, že rozvoj ukrajinského obranného priemyslu a vstup zahraničných spoločností do výroby priamo v krajine budú sprevádzať rastúce bezpečnostné náklady. Vlastníctvo firmy môže mať diplomatickú váhu, pred balistickou raketou však výrobnú halu neochráni.

X XX

Žltá karta pre Korčoka. Hrubý morálny faul progresívcov. Opozícia nás do volieb ešte „zabaví“

Progresívne Slovensko často rado poučuje politikov Smeru, Hlasu či SNS ako aj kolegov z opozície o tom, čo je morálne a etické.

Áno, neraz trafí klinček po hlavičke a správne poukáže na legitímne prešľapy vládnych politikov. Čo vadí, je fakt, že sa v PS hrajú na samozvaných morálnych arbitrov. Pritom nemyslia na zadné vrátka, neradi sa pozerajú do zrkadla. Proste vodu kážu, víno pijú.

V plnej nahote to ukazuje nový škandál Ivana Korčoka. Toho Korčoka, ktorý sa ešte nedávno pohoršoval nad zamestnaním syna Roberta Fica v Agentúre Smeru či synom šéfa poslaneckého klubu Smeru Milana Richtera sediaceho v predstavenstve Transpetrolu. Musel si byť pritom vedomý, ako je vyplácaný on sám. To si bývalý minister zahraničia a dlhoročný diplomat myslel, že jeho „výplaty“ z Progresívneho Slovenska nikdy nebudú odhalené?

A ako je možné, že morálni arbitri z vedenia najpopulárnejšej strany, ktorí majú pri svojich oponentoch plné ústa morálky, „upiekli“ s Korčokom „pokútnu“ zmluvu?

Korčok dostával v roku 2025 za svoju legitímnu prácu v prospech PS odmenu cca 5 000 eur mesačne – rovnako ako Ficov syn z Agentúry Smeru. Lenže nedostával ju ako bežný smrteľník v podobe mzdy alebo na živnosť, ale bola mu vyplácaná na účet firmy jeho manželky. Korčok bol tiež spolumajiteľom rodinnej firmy, no na začiatku minulého roka z nej odišiel. Za celý rok 2025 dostala firma od PS zhruba 70-tisíc eur (okrem platu pre Korčoka aj platby za prenájom auta). Celkové tržby firmy Korčokovej manželky boli 100-tisíc eur a nemala žiadnych zamestnancov…

Prečo sa „morálne vyspelý“ Korčok uchýlil k pokútnym výplatám? Prečo PS neplatí svojmu podpredsedovi klasickú mzdu? Ide o snahu vyhnúť sa odvodom? Alebo rátajú s tým, že peniaze, ktoré vyplácajú firme jeho manželky, sa nikdy neobjavia v majetkovom (daňovom) priznaní lídra progresívcov? Netušíme.

Pokrytectvo a morálne a etické fauly zo strany progresívcov neveštia do budúcnosti nič dobrého. Ako sa budú správať po prevzatí vládneho kormidla, keď budú v permanentnom pokušení moci?

No či Korčok odvádzal sociálne a zdravotné odvody ako aj dane z celkového svojho príjmu, sa ešte dozvieme. Sám priznal, že peniaze pre firmu jeho manželky boli pre neho. Uvidíme, ako zareagujú príslušne štátne inštitúcie.

Progresívne Slovensko má druhý vážny morálny lapsus v poslednej dobe. Po tom, čo zasiahla stranu kauza Šimečkovej mamy (mobil pre predsedu Michala Šimečku), čelí pokútnym praktikám aj dvojka v strane. Šimečku, aby sa očistil od nekalých nánosov, vyslalo PS do Spojených arabských emirátov, aby okolo Dubaja „odhalil“ „tajné“ majetky smerákov. V dobe, keď sa chystal prezident tejto krajiny na oficiálnu návštevu Slovenska… Skúsený diplomat Korčok o tom nevedel?

Nejde o prvý prešľap Ivana Korčoka či morálnu „škvrnu“ na jeho správaní. Po prezidentských voľbách nebol schopný prijať tesnú prehru. Počas prezidentskej kampane obviňoval Petra Pellegriniho z rôznych podpásoviek, pričom on sám ich tiež rozdával. Napríklad o podržtaške, no Korčokovi sa ako diplomatovi počas vlád Smeru veľmi darilo… A nezabúdajme na nedávnu Korčokovu dopravnú nehodu. Nová kauza dopĺňa ďalšie kamienky do mozaiky.

Pokrytectvo a morálne a etické fauly, ktoré sú pri prísnejšom metri nie na žltú, ale na červenú kartu, zo strany progresívcov neveštia do budúcnosti nič dobrého. Ako sa budú správať po prevzatí vládneho kormidla, keď budú v permanentnom pokušení moci?

Radosť z Korčokovho prešľapu nemá len Smer a Fico, privítali ho najmä priami rivali PS – SaS, Demokrati a Hnutie Slovensko. Radi im preberú nespokojné a sklamané ovečky z košiara. Odvrhovaný Igor Matovič si na pokrytectve progresívcov dobre zgustne. Opozícia nás do volieb ešte „pozabáva“.

X X X

Chaos v Ceute prekvapivo utícha, takmer všetci migranti sa vrátili do Maroka. Taliansko pozastavilo Schengen so Španielskom

Od štvrtka preniklo z Maroka do španielskej enklávy Ceuta podľa rôznych odhadov 50- až 60-tisíc migrantov. Podľa španielskych úradov sa však drvivá väčšina z nich už vrátila späť. Bezprecedentná migračná vlna si vyžiadala najmenej 57 obetí. V reakcii na krízu Taliansko pozastavilo uplatňovanie schengenských pravidiel o voľnom pohybe so Španielskom, čo vyvolalo ostrú reakciu Madridu. Premiér Pedro Sánchez obvinil z chaosu pašerácke mafie a vyzval európske krajiny na jednotu.

Do Ceuty vtrhli tisíce migrantov. Španielsko posilnilo kontroly na hraniciach

Taliansko sprísňuje kontroly, pozemnú hranicu pritom nemajú

Taliansko v reakcii na migračnú krízu v španielskej Ceute oznámilo pozastavenie uplatňovania schengenských pravidiel o voľnom pohybe osôb so Španielskom, informuje Reuters. Ako poznamenáva britský denník The Guardian, Taliansko nemá so Španielskom spoločnú pozemnú hranicu. Opatrenie sa tak dotkne ľudí cestujúcich medzi oboma krajinami letecky alebo po mori, ktorí sa pri vstupe musia opäť preukazovať cestovnými dokladmi.

Talianske ministerstvo vnútra neskôr spresnilo, že hraničná polícia bude vykonávať „cielené a selektívne kontroly“ štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ prichádzajúcich zo Španielska, aby overila, či majú potrebné doklady. Toto opatrenie má trvať jeden mesiac. Ministerstvo ďalej potvrdilo, že sa s Francúzskom dohodlo na posilnení kontrol pozdĺž ich spoločnej pozemnej hranice s cieľom zabrániť vstupu osôb bez dokladov.

Rím tým naplnil varovania premiérky Giorgie Meloniovej o zavedení mimoriadnych bezpečnostných opatrení. Kritici talianskej vlády však kroky označujú za symbolické gesto pre domáce publikum, keďže neexistujú dôkazy, že by migranti z Ceuty smerovali do Talianska. Španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares kritizoval Rím za „demagógiu“ a španielska diplomacia si zatiaľ predvolala talianskeho veľvyslanca.

Sánchez bráni Madrid a zverejnil dáta Frontexu

Španielsky premiér Pedro Sánchez priamo v Ceute odmietol kritiku európskych partnerov a vyzval na pokračovanie v budovaní silnej a zjednotenej EÚ. „Teraz nie je čas na rozdeľovanie,“ napísal na sociálnej sieti X.

„Solidarita a empatia sú dobrovoľné. Dodržiavanie európskych zmlúv a rešpektovanie údajov nie sú,“ vyhlásil Sánchez a poukázal na štatistiky agentúry Frontex z rokov 2021 až 2026. Podľa nich zaznamenali najviac nelegálnych vstupov do EÚ Taliansko (478 600), západný Balkán (340 600) a Grécko (259 800), zatiaľ čo Španielsko skončilo až za nimi s 234 760 prípadov.

Sánchez z krízy obvinil pašerácke mafie, ktoré podľa neho zneužili rozhodnutie španielskeho najvyššieho súdu obmedzujúce okamžité vyhostenie ľudí prichádzajúcich po mori. Španielska vláda preto zvažuje inštaláciu bariéry z bójí priamo v mori.

Brána do Európy pod obrovským náporom migrantov

Masový návrat do Maroka a zdravotná kríza

Kým starosta Ceuty Jesús Vivas odhadoval celkový počet príchodzích až na 60-tisíc, španielske ministerstvo vnútra pracovalo s odhadom okolo 50-tisíc migrantov. Podľa denníka El País však španielske ministerstvo vnútra oznámilo, že k piatkovej šiestej hodine večer sa do Maroka vrátilo najmenej 48 300 osôb.

Väčšina migrantov, prevažne Maročanov, sa vracala dobrovoľne. V Ceute, ktorá má približne 84-tisíc obyvateľov, totiž museli prespávať na uliciach, mali hlad a smäd, keďže miestni obchodníci zo strachu zatvorili prevádzky. Mnohí migranti priplávali len v plavkách.

S náporom pacientov sa stretávajú miestne zdravotnícke strediská, ktoré ošetrujú vyklbené ramená, zlomeniny končatín či otvorené rany po náročnom výstupe z mora na skaliská. Niektorí migranti opísali, že sa na cestu vydali po tom, čo sa cez sociálne siete rozšírila správami živená fáma o otvorených hraniciach počas marockého štátneho sviatku.

Tragická bilancia pokusov o prekonanie hranice dosiahla najmenej 57 obetí, ľudia sa väčšinou utopili alebo zahynuli v tlačenici. Na mieste zasahovali okrem armády a 400 policajných posíl aj drony a potápači, pričom marocká polícia zasahovala proti davom na svojej strane aj pomocou slzotvorného plynu a vodných diel.

Fico odmieta zamykanie Schengenu

Podľa slovenského premiéra Roberta Fica vylúčenie Španielska zo schengenského priestoru migračnú krízu nevyrieši. Slovensko je podľa neho pripravené Madridu pomôcť policajnými silami aj technikou na ochranu vonkajších hraníc. Fico zároveň poukázal na pokrytectvo niektorých predstaviteľov EÚ a členských štátov, ktorí podľa neho v minulosti laxným prístupom umožnili masovú nelegálnu migráciu.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok rovnako odmietol zatváranie vnútorných hraníc EÚ. Zdôraznil, že vnútorné hranice musia zostať otvorené pre voľný pohyb Európanov a problém treba riešiť nekompromisnou ochranou vonkajších hraníc priamo na mieste. „Ak máte na svojom byte či dome pokazené vchodové dvere, pôjdete ich predsa opraviť namiesto toho, aby ste sa zabarikádovali v kuchyni,“ vyhlásil Šutaj Eštok s tým, že s týmto postupom vystúpi aj na najbližšej Rade ministrov vnútra EÚ.

Reakcie v EÚ aj za oceánom

Udalosti v Ceute vyvolali obavy naprieč celým spoločenstvom, no odborníci pripomínajú, že ani Ceuta, ani Melilla nie sú súčasťou schengenského priestoru a kontroly pri ceste na európsku pevninu pre ne platia stále.

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová potvrdila kontakt s Marokom. Eurokomisár pre vnútorné záležitosti a migráciu Magnus Brunner v piatok pripomenul, že na Ceutu sa vzťahujú osobitné pravidlá a pri odchode z tohto španielskeho územia na pobreží Severnej Afriky platia hraničné kontroly. Podľa jeho slov odtiaľ žiadni migranti nepokračovali na európsku pevninu ani do iných štátov EÚ.

Český premiér Andrej Babiš aj dánska premiérka Mette Frederiksenová sa napriek tomu vyslovili za uzavretie Schengenu pre Španielsko. Francúzsko a Nemecko ohlásili posilnenie či predĺženie hraničných kontrol.

Dohra nastala aj v USA, kde prezident Donald Trump označil situáciu v Ceute za „strašnú“ a varoval pred podobným scenárom v Spojených štátoch, zatiaľ čo americká diplomacia kritizovala prístup španielskej vlády k migrácii.

 X X X

Advokát obviněný v bitcoinové kauze útočí na policii i žalobce. Tvrdí, že hrají o čas

Kárim Titz (na snímku) v kauze nejdříve jen zastupoval Lukáše Jiřikovského, od května je ale sám jedním z obviněných. Ilustrační foto: Společná advokátní kancelář

Advokát Kárim Titz, jeden z obviněných v bitcoinové kauze kolem Tomáše Jiřikovského, podal ústavní stížnost. Požaduje i vydání předběžného opatření, které by dočasně znemožnilo podání obžaloby. Informoval o tom web Info.cz. Soud stížnost obdržel ve středu a soudcem zpravodajem se stal Jan Wintr, uvedla mluvčí Ústavního soudu Miroslava Číhalíková Sedláčková.

Stížnost uvádí, že policie a státní zastupitelství pod časovým tlakem systematicky omezují právo obviněných na obhajobu, píše Info.cz. Titz, jenž dříve zastupoval Jiřikovského a od května je sám jedním z obviněných, kauzu pro média dlouhodobě nekomentuje.

Ústavní stížnost Titze

V polovině srpna uplyne rok od uvalení vazby na Jiřikovského. Pokud do té doby nebude podána obžaloba, dostane se Jiřikovský nejspíš na svobodu. V případě podání obžaloby lze vazbu dále prodlužovat.

Titz, který je stíhaný na svobodě, tvrdí, že kvůli časovému tlaku vydávají policie a státní zastupitelství v krátkých intervalech mnoho zásadních rozhodnutí a nařizují různé procesní úkony, stanovují obhajobě extrémně krátké lhůty a porušují pravidla spravedlivého procesu.

„Tento zásah svou intenzitou překračuje meze nezbytné pro dosažení účelu trestního řízení. Z chronologického přehledu je patrné, že koncentrace úkonů do krátkého časového období nemá oporu v objektivní potřebě trestního řízení, nýbrž je vedena snahou minimalizovat prostor obhajoby pro efektivní uplatňování procesních práv,“ stojí ve stížnosti, ze které cituje Info.cz.

„Ten návrh na předběžné opatření je jistě zajímavý. Otázkou je, jestli ho Ústavní soud neodmítne jako předčasný. Titz by totiž nejdřív musel vyčerpat podnět k dohledu Nejvyššího státního zastupitelství, ale asi to udělal. Nevybavuji si ale případ z minulosti, kdy by Ústavní soud svým předběžným opatřením zabránil podání obžaloby. Titzovy námitky může spíše zkoumat soud při tzv. předběžném projednání obžaloby, na to by Ústavní soud nejspíš poukázal, kdy soud může dokonce ještě před hlavním líčení vrátit případ zpátky státnímu zástupci,“ uvádí pro Českou justici zdroj z advokátního prostředí, který si nepřál být jmenován.

Na ÚS se obrátil i Jiřikovský

Jiřikovský loni daroval státu bitcoiny, které podle některých indicií mohly pocházet z trestné činnosti. Rezignoval kvůli tomu ministr spravedlnosti Pavel Blažek (dříve ODS), přestože si za svým postupem stál. Jiřikovský čelí trestnímu stíhání kvůli legalizaci výnosů z trestné činnosti. Letos detektivové obvinili také Titze, Blažka a jeho někdejšího náměstka Radomíra Daňhela.

Bývalý ministr spravedlnosti Pavel Blažek patří v případu mezi obviněné. Ilustrační foto: Ministerstvo spravedlnosti

V posledních měsících podal Jiřikovský více ústavních stížností, většinu jich soud odmítl. Nedávno ale konstatoval porušení Jiřikovského práv při rozhodování o vazbě. K propuštění na svobodu tento nález nicméně nevedl. Sporné vazební rozhodnutí už v mezičase nahradilo nové. Vazba se totiž přezkoumává v pravidelných intervalech.

Stížnost kvůli posudku

V polovině července ÚS potvrdil, že posudek v bitcoinové kauze smí zpracovat firma, která není zapsaná na stálém seznamu znalců. Odmítl Jiřikovského stížnost proti rozhodnutí Národní centrály proti organizovanému zločinu (NCOZ) o přibrání znalce mimo seznam. Jde o českou firmu specializovanou mimo jiné na trasování aktivit v kryptoměnových blockchainech, tedy sledování toku transakcí.

Ústavní soud se nyní zabývá ještě přinejmenším dvěma Jiřikovského stížnostmi. Jedna směřuje proti zajištění bitcoinů, druhá se týká hotovosti nalezené při domovní prohlídce. Soud kvůli hospodárnosti a efektivitě sloučil obě stížnosti do jednoho řízení. Soudcem zpravodajem se stal taktéž Jan Wintr, uvádí soudní databáze. Redakce České justice 

X X X

Taliansko dočasne ruší voľný pohyb so Španielskom. Hraničné kontroly zdôvodňuje krízou v Ceute

Taliansko dočasne obnovuje hraničné kontroly voči Španielsku a zasahuje tak do schengenského režimu. Cestujúci letecky aj po mori musia rátať so zdržaním.

Taliansko v súvislosti s migračnou krízou v španielskej enkláve Ceuta na severe Afriky dočasne prerušuje uplatňovanie schengenských pravidiel voľného pohybu osôb voči Španielsku, informovala o tom tlačová agentúra TASR s odvolaním sa na agentúru Reuters. Hoci Rím a Madrid nemajú spoločnú pozemnú hranicu, rozhodnutie sa dotkne všetkých cestujúcich medzi oboma krajinami, ktorí využívajú leteckú alebo námornú dopravu.

• Taliansko dočasne prerušuje uplatňovanie schengenských pravidiel voľného pohybu so Španielskom.
• Rozhodnutie je reakciou na prudký nárast migrácie v španielskej enkláve Ceuta.
• Opatrenie sa vzťahuje na všetkých cestujúcich leteckou aj námornou dopravou.
• Taliansko môže zaviesť dočasné hraničné kontroly pre osoby prichádzajúce zo Španielska.
• Rozsah a trvanie opatrenia zostávajú nešpecifikované a budú priebežne aktualizované.

Kontroly na presunoch

Opatrenie znamená, že Taliansko môže voči osobám prichádzajúcim zo Španielska uplatňovať dočasné hraničné kontroly, a to práve v reakcii na vývoj v Ceute, ktorá čelí prudkému nárastu migrácie z afrického kontinentu. Podrobnosti o rozsahu a trvaní tohto kroku neboli v doterajšom zverejnenom materiáli špecifikované.

Opatrenie sa sprísni

TASR zároveň avizovala, že informácie o talianskom rozhodnutí budú ďalej aktualizované v závislosti od nových údajov a reakcií jednotlivých aktérov.

X XX

Horníček se přiblížil angažmá v Anglii. Newcastle zaplatí Braze přes 700 milionů korun, píší v Británii

Fotbalový brankář Lukáš Horníček je blízko přestupu do Newcastlu. Anglický celek podle televizní stanice Sky Sports souhlasil, že za něj portugalské Braze zaplatí 30 milionů eur (téměř 726 milionů korun), čímž aktivuje výstupní klauzuli v jeho smlouvě. Nyní kluby jednají o tom, jak Newcastlu částku splatí.

Fotbalový brankář Lukáš Horníček je blízko přesunu do Newcastlu.

Horníček dostal od svého dosavadního zaměstnavatele svolení odletět na zdravotní prohlídku.

 V případě přestupu se čtyřiadvacetiletý reprezentant stane nejdražším českým brankářem a třetím nejdražším českým fotbalistou všech dob.

Za vyšší částky přestoupili jen Pavel Nedvěd v roce 2001 z Lazia Řím do Juventusu (45 milionů eur) a Patrik Schick v roce 2017 ze Sampdorie Janov do AS Řím (42).

Horníček působí v Braze od roku 2019, kdy přišel na hostování z Pardubic a následně do klubu přestoupil.

Minulá sezona se mu nadmíru vydařila. V portugalské lize vychytal 12 čistých kont, dalších 11 nul zaznamenal v Evropské lize, v níž s Bragou došel až do semifinále.

Jasná pozice v Newcastle?

S reprezentací byl Horníček na mistrovství světa, ale do hry nezasáhl. Za národní tým dosud nastoupil jen v přípravném utkání proti Kosovu.

Newcastle s ním počítá na post jedničky, kterou byl dosud někdejší anglický reprezentant Nick Pope.

Horníček by se stal pátou letní posilou United, kteří by za nové hráče vydali už 140 milionů liber (2,95 miliardy korun). V červnu do klubu přišel dvacetiletý francouzský gólman Ewen Jaouen z Remeše.

Anglický tým, který v minulém ročníku Premier League obsadil 12. místo, dnes opustil po bezmála pěti letech trenér Eddie Howe. Jeho nástupcem by se podle britských médií měl stát německý kouč Matthias Jaissle, jenž působí v saúdskoarabském al-Ahlí.

X XX

Polsko se obrací proti Ukrajincům. Zášť živí politika, stopy vedou i do Ruska