EXPERTI:  JAK  DLOUHO  BUDE VELMOC  RUSKO  TRPĚT  VÝPADY  UKRAJINY?USA  VÁLKU  NEŘEŠÍ,  UKRAJINA   DŘÍVĚJŠÍ  DOHODU  NECHCE,  KDO  ROZHODNE? ANGLIE  UŽ  PO  HITLEROVĚ  VÁLCE  VYSLALA  BOMBY  DO  ČR,  PLZNĚ,  PRAHY,  DRÁŽĎAN  I  JINAM.  A  PROŠLO  TO… ZÁPAD  CHCE  JEN  VÁLKU? BEZ  ZÁPADU  UŽ   VÁLKA  NA  UKRAJINĚ,  PODLE  TRUMPA  SKONČILA

X X X

Mafie zmizela z ulic. Šéf elitních detektivů popsal, kde dnes vydělává miliardy

Organizovaný zločin v České republice už dávno nepřipomíná gangy známé z devadesátých let. Násilí ustupuje do pozadí a stále větší prostor získávají sofistikované ekonomické podvody, moderní technologie a specializované služby pro zločince. Podle ředitele Národní centrály proti organizovanému zločinu Jiřího Mazánka patří mezi nejvážnější problémy také vykořisťování pracovní síly, které nabývá rozměrů novodobého otroctví.

Ředitel Národní centrály proti organizovanému zločinu (NCOZ) Jiří Mazánek v rozhovoru pro ČTK popsal, jak se za poslední desetiletí proměnil organizovaný zločin v České republice. Podle něj se přesunul od tradičních forem násilné kriminality k vysoce profesionalizované ekonomické trestné činnosti, která využívá moderní technologie a specializované služby.

Organizovaný zločin se přesunul k velkým penězům

Mazánek upozorňuje, že dnešní organizovaný zločin se zaměřuje především na oblasti, kde se pohybují velké finanční prostředky.

„U nás se organizovaný zločin opravdu přelil do sofistikovanosti, přelil se nám spíše do ekonomické oblasti, je to kořistění na veřejných zakázkách, na daních, tam, kde se přerozdělují finanční prostředky. A nesmíme zapomenout, že v České republice je obrovské kořistění na práci, ať už je legální, nebo nelegální,“ uvedl.

Právě vykořisťování pracovní síly označil za jeden z nejvýznamnějších problémů současnosti.

Na proměnu organizovaného zločinu reagovala NCOZ vytvořením specializovaného analytického odboru. Jeho úkolem je mimo jiné zpracovávat rozsáhlé objemy dat a zajišťovat digitální důkazy. Ilustrační snímek. Foto: Pixabay

Přibývá případů novodobého otroctví

Podle výroční zprávy NCOZ za loňský rok narůstá počet případů, které policie označuje jako moderní otroctví.

Pachatelé podle centrály zneužívají nejen zahraniční pracovníky, ale také sociálně slabé občany České republiky.

Na tento trend policie reagovala už před rokem spuštěním informační kampaně Práce v řetězech, která cílí na potenciální oběti i širokou veřejnost.

Zločin jako služba mění pravidla hry

Podle poslední výroční zprávy NCOZ prošly proměnou také samotné zločinecké skupiny. Namísto uzavřených a hierarchicky řízených gangů dnes stále častěji fungují specializované servisní organizace.

Na zakázku zajišťují praní špinavých peněz, padělané dokumenty nebo kybernetické útoky. Tento model označuje centrála jako „zločin jako služba“ (Crime as a Service) a právě tento fenomén podle výroční zprávy převládal u případů, které NCOZ řešila v loňském roce.

 Mazánek upozorňuje, že změna není na první pohled vždy vidět.

„Z vnějšího pohledu to může vypadat, že je to pořád stejné, nějaká korupce při veřejné zakázce, krácení daní a tak dále. Ale my vidíme tu obrovskou změnu způsobu páchání toho zločinu, kdy část zločinu se neuvěřitelně profesionalizuje, opravdu je to částečně zločin jako služba, a hlavně do toho vstupují moderní technologie,“ popsal.

Podle něj právě technologie představují největší změnu posledních let.

„Jestli se za deset let něco změnilo, tak je to právě brutální nástup moderních technologií,“ dodal.

Policie sází na datovou analytiku. Technologie budou zločin dál měnit

Na proměnu organizovaného zločinu reagovala NCOZ vytvořením specializovaného analytického odboru. Jeho úkolem je mimo jiné zpracovávat rozsáhlé objemy dat a zajišťovat digitální důkazy.

Mazánek zdůrazňuje, že pokročilá analytika musí být dostupná každému vyšetřovateli. „Je to o tom, že policista, operativec, vyšetřovatel musí mít přístup k analytickým dovednostem,“ vysvětlil.

Do budoucna podle něj připadá v úvahu také rozšíření odboru o specialisty na ekonomické analýzy.

Ředitel NCOZ očekává, že technologický vývoj bude pokračovat a organizovaný zločin se mu bude dál přizpůsobovat. Centrála se proto snaží své policisty průběžně vzdělávat a připravovat na nové hrozby.

„Snažíme se na to připravovat. Snažíme se co nejvíce udržet a vzdělávat policisty. Samozřejmě neustále hledáme mladé policisty, kteří budou proti těmto trendům ochotni a schopni bojovat,“ uvedl Mazánek.

Útvar funguje deset let

Národní centrála proti organizovanému zločinu vznikla 1. srpna 2016 sloučením protimafiánského a protikorupčního útvaru. Specializuje se na odhalování organizovaného zločinu, závažné hospodářské kriminality a korupce. Každoročně pracuje přibližně na 250 až 280 spisech.

Jiří Mazánek stojí v jejím čele od srpna 2018.

V roce 2023 prošla centrála významnou reorganizací. Agenda terorismu, extremismu a kybernetické kriminality se přesunula do samostatného útvaru.

Redakce České justice 

X X X

 Veľké zmeny v Británii: Novým premiérom sa stal „Kráľ severu“! TOTO vyhlásil hneď po príchode

Britský premiér Andy Burnham. Je to už 7. muž v tejto funkcii za 10 rokov.

Britský kráľ Karol III. v pondelok vymenoval nového lídra Labouristickej strany Andyho Burnhama za britského premiéra. Vo funkcii nahradil Keira Starmera, ktorý vládu viedol viac ako dva roky. Oznámil to Buckinghamský palác, píše TASR.

 Britský kráľ Karol III vymenoval Andyho Burnhama za nového premiéra.

• Andy Burnham získal líderský post bez protikandidáta vďaka stovkám nominácií.
• Labouristi pod vedením Keira Starmera stratili v komunálnych voľbách viac než 1400 mandátov.
• Burnham plánuje desaťročný plán pre krajinu a varuje pred pomalými zmenami.
• Nový premiér chce zrušiť digitálne občianske preukazy a podporiť ťažbu v Severnom mori.

„Jeho Veličenstvo prijalo na audiencii poslanca Andrewa Burnhama a poverilo ho zostavením novej vlády,“ uviedol Buckinghamský palác. Burnham sa stal siedmym predsedom britskej vlády za posledných desať rokov.

Bývalý starosta Veľkého Manchestra Burnham je lídrom vládnej strany oficiálne od minulého piatka. Na nový post získal 379 nominácií od labouristických poslancov a ďalších 23 od pridružených odborov a ďalších organizácií. Nemal žiadneho protikandidáta.

 Jeho predchodca Starmer sa vzdal líderskej pozície v Labouristickej strane v júni po tom, čo jeho strana utrpela zdrvujúcu porážku v májových komunálnych voľbách, v ktorých stratila vyše 1400 mandátov a prišla o kontrolu nad viacerými miestnymi samosprávami. Poslanci žiadali zmenu vedenia aj smerovania strany.

Burnham pôsobil ako starosta Veľkého Manchestra viac ako deväť rokov. Za obdobie v tejto funkcii si vyslúžil prezývku „Kráľ severu“. Vo funkcii starostu pôsobil až do júna 2026, keď sa rozhodol kandidovať do parlamentu v doplňovacích voľbách v obvode Makerfield.

Tento 56-ročný labouristický politik však nie je v parlamente, vláde ani v najvyšších pozíciách labouristickej strany nováčikom. Ako poslanec pôsobil od roku 2001 celkovo 16 rokov, počas ktorých vykonával funkcie ministra zdravotníctva a ministra kultúry, médií a športu vo vládach Tonyho Blaira a Gordona Browna. Za lídra labouristov už neúspešne kandidoval v roku 2010 proti Edovi Milibandovi a o päť rokov neskôr proti Jeremymu Corbynovi.

Nový premiér sa doteraz k prioritám svojej vlády príliš nevyjadroval. V rozhovore pre Times oznámil, že tento týždeň predstaví svoj „desaťročný plán pre krajinu“. Varoval však, že sľubované hospodárske zmeny „sa nedajú uskutočniť zo dňa na deň“.

Podľa BBC sa Burnham chystá zrušiť plány na zavedenie digitálnych občianskych preukazov a podporovať bude vybudovanie nových vrtov na ťažbu ropy a zemného plynu v Severnom mori. Vyjadril sa, že si želá „väčšiu verejnú kontrolu“ nad vodárenským a energetickým sektorom a predstaviť chce plány na riešenie rastúcich životných nákladov.

 V zahraničnej politike a na svetovej scéne je Burnham podľa agentúry AFP neznámou. Očakáva sa, že v hlavných zahraničnopolitických otázkach bude pokračovať v línii nastavenej Starmerom. Naďalej bude pravdepodobne posilňovať vzťahy s Ukrajinou, ako aj zbližovanie s Európskou úniou po napätých rokoch spojených s brexitom. Pre rastúci tlak ľavého krídla Labouristickej strany, ktoré je rozhorčené konfliktom v Pásme Gazy, by však mohol zaujať tvrdší postoj voči Izraelu.

Otázne je, aký vzťah bude mať Burnham s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Šéf Bieleho domu zdôraznil, že nového premiéra nepozná, a označil ho za liberála, avšak v nedeľu na svojej sociálnej sieti Truth Social ocenil, že Burnham podporuje ťažbu v Severnom mori.

 Burnham: Musíme zabrať a znovu priniesť Británii stabilitu

Nový britský premiér Andy Burnham vo svojom prvom prejave po príchode z Buckinghamského paláca do sídla vlády na Downing Street 10 zdôraznil, že je siedmym premiérom za uplynulých desať rokov. Svoje vymenovanie označil za „okamih na zamyslenie a nové predsavzatia“. Zdôraznil, že jeho generácia politikov bude musieť „zabrať“, postaviť sa výzvam, ktoré pred nimi stoja, a priniesť Británii opäť stabilitu. TASR o tom informuje podľa televízie BBC.

X X X

Pohroma, aká tu nebola polstoročia! Európu doslova vysáva neviditeľný nepriateľ: Čaká nás brutálna drahota?!

Extrémne horúčavy poháňané klimatickou krízou doslova vysávajú Európu.  Situácia má už teraz katastrofálne dopady.

Extrémne horúčavy poháňané klimatickou krízou doslova vysávajú Európu. Leto roku 2026 prinieslo na kontinent ničivé sucho, ktoré podľa vedcov už nie je len dôsledkom nedostatku zrážok, ale predovšetkým rekordne vysokých teplôt. Nová analýza medzinárodného tímu World Weather Attribution ukázala, že zmena klímy mení samotnú povahu sucha.

Kým v západnej Európe sú podmienky pre extrémne odparovanie vlhkosti z prostredia až 80-krát pravdepodobnejšie, vo východnej Európe je to 40-krát. Samotné poľnohospodárske sucho, teda kritické vysychanie pôdy, je na západe v dôsledku emisií z fosílnych palív päťkrát pravdepodobnejšie a na východe dokonca až jedenásťkrát. Zrážkový deficit, ktorý by v minulosti spôsobil len mierne sucho, sa tak pre horúcu atmosféru mení na extrémnu hrozbu, uvádza The Guardian.

Následky tohto stavu už pociťujú milióny ľudí aj celá európska ekonomika. Francúzsko očakáva najhoršiu úrodu kukurice za posledných 50 rokov a rumunskí farmári prišli o viac ako milión hektárov plodín. Hladiny riek drasticky klesli – Rýn v Holandsku je na tom horšie ako počas historicky suchého leta 1976.

„Nie je to len kríza pre poľnohospodárov, dopadá to na tých najzraniteľnejších. Straty na úrode, nízke hladiny riek a obmedzenia vody hrozia zvýšením cien základných komodít, ako sú potraviny a energie, čo najviac zasiahne nízkopríjmové domácnosti,“ upozorňuje výskumníčka Merel Laauwen pre Euronews.

Zaujímavosťou je, že napríklad západná Európa zažila pomerne vlhkú zimu, no napriek tomu čelí obrovskej kríze. „Je to naša vlastná vina. S rastúcimi teplotami sa rýchlo zvyšuje ,smäd‘ atmosféry, ktorá vysáva vlhkosť z riek, jazier a pôdy už na jar, ešte pred začiatkom leta,“ vysvetľuje Dominik Schumacher z inštitútu ETH v Zürichu. Podľa neho sa mení mechanizmus vzniku európskych súch – už nevznikajú nevyhnutne pre chýbajúci dážď, ale pre teplejší vzduch, ktorý nedovolí vode ostať v zemi.

Odborníci varujú, že ak nedôjde k ráznej zmene, podobné scenáre sa stanú každoročnou realitou. „Najviac znepokojujúce je, že tieto podmienky nastávajú pri oteplení o 1,4 stupňa Celzia. Ak globálne emisie zvýšia teplotu na predpovedaných 2,8 stupňa, pravdepodobnosť týchto podmienok by sa mohla zdvojnásobiť,“ varuje Mariam Zachariah z Imperial College London.

Šéf OSN pre klímu Simon Stiell dodáva, že zhoršujúce sa suchá sú neignorovaťeľným varovným signálom a jedinou cestou, ako zabrániť ešte brutálnejším a drahším krízam, je okamžitý prechod na obnoviteľné zdroje energie.

X X X

Zkorumpovaný a nespolehlivý. Saúdská Arábie zjistila pravdu o diplomacii a povaze Donalda Trumpa

Nespolehlivý, chaotický a zkorumpovaný. Povaha Donalda Trumpa formuje i jeho zahraniční politiku. Aktuální obětí je Saúdská Arábie. Detailů kolem nejnovější jaderné dohody mezi Washingtonem a Rijádem si všímá americký magazín The Atlantic.

Americký ministr energetiky Chris Wright a jeho saúdskoarabský protějšek podepsali 22. července dohodu o civilním jaderném partnerství. Kontrakt umožní americkým firmám stavět a provozovat komerční jaderné elektrárny na saúdskoarabské půd

Saúdové o podobnou dohodu usilovali už bezmála dvacet let. Američané jí sice byli nakloněni, ale vždy si kladli dvě jasné podmínky. Každá dohoda musela obsahovat záruky, že Saúdská Arábie nezneužije obohacování uranu k výrobě jaderných zbraní, a Rijád musel přistoupit na normalizaci vztahů s Izraelem.

Když se Trump v roce 2024 vrátil do Bílého domu, Saúdové doufali, že přišla jejich chvíle. Saúdská Arábie totiž do Trumpa a jeho rodiny masivně investovala. Uzavřela s jeho firmami licenční smlouvy, které mohou mít hodnotu miliard dolarů. Nalila také obrovské sumy do investičního fondu, který založil Trumpův zeť Jared Kushner.

Detaily nové dohody jsou sice zatím kusé, Washington Post ale upozornil, že pakt otevírá cestu k obohacování uranu, a tím pádem i k tomu, aby Saúdové časem získali vlastní jadernou zbraň. Z dohody navíc podle všeho vypadla i zásadní podmínka, tedy že by Saúdská Arábie musela nejprve oficiálně uznat Izrael

Saúdové v podstatě dostali všechno, co chtěli, a moc je to nestálo. Už teď se ale z paktu začalo couvat. Trump na své sociální síti Truth Social prohlásil, že dohoda vlastně žádné obohacování uranu nezahrnuje a že je plně podmíněná tím, aby se Saúdská Arábie připojila k takzvaným abrahámovským dohodám. Tedy aby normalizovala vztahy s Izraelem.

Zdá se, že nikdo netuší, co bude dál. Trump totiž svůj dodatečný požadavek se saúdskoarabským vedením vůbec nekonzultoval. Vytasil se s ním chvíli po slavnostním podpisu smlouvy. Co to teď znamená pro její osud v Kongresu, je také ve hvězdách. Saúdové z toho musí být pořádně zmatení.

Tento obrat přichází pro Saúdskou Arábii ve velmi špatnou chvíli. Zemi už tak poškodila Trumpova válka s Íránem. Šéf Bílého domu naopak Teheránu umožnil utáhnout smyčku kolem Hormuzského průlivu. Ten je nejdůležitější námořní cestou, která spojuje Saúdskou Arábii se světovými trhy s ropou.

Saúdská Arábie potřebuje ochranu. Její tradiční ochránce se ale ukázal jako slabý a nespolehlivý. Království tak možná vidí vlastní jaderné zbraně jako jedinou šanci na přežití na Blízkém východě.

Nevyzpytatelný Trump

Američtí zastánci jaderné dohody se Saúdy už dlouho varují, že pokud se Washington s Rijádem nespojí, mohli by se Saúdové v otázce jaderných technologií a užších vojenských vazeb obrátit na Rusko nebo Čínu.

Tradiční demokratičtí spojenci Ameriky se cítí podvedení a zmatení tím, jak je Trumpova diplomacie ve stylu „něco za něco“ nevyzpytatelná. Jenže i ti, kteří jsou ochotní platit, mohou tvrdě narazit a zažít zradu.

Saúdové zahrnuli Trumpa a jeho rodinu penězi a dary. Pokud ale ani oni nemohou věřit jeho diplomacii, kdo na světě si pak může být vůbec něčím jistý? Uzavírá magazín The Atlantic.

X XX

Migračná vlna do Ceuty má už 67 obetí, Sánchez poslal do Bruselu list a EÚ reaguje. Španieli osádzajú morskú bariéru

Počet ľudí, ktorí prišli o život pri pokuse dostať sa cez hranicu medzi Marokom a Ceutou stúpol na 67, oznámila v sobotu španielska vláda. TASR o tom informuje na základe správy agentúry

Vojaci španielskej armády a dôstojníci Civilnej gardy stoja na stráži v enkláve Ceuta v sobotu 1. augusta 2026.

Medzi obeťami sú ľudia, ktorí sa utopili, a ďalší, ktorí zahynuli v tlačenici pri pokuse prekonať bariéru na vlnolame. Madrid preto oznámil, že pozdĺž neho už začal budovať 500 metrov dlhú ochrannú zábranu.

Španielske ministerstvo vnútra odhaduje, že do jeho exklávy nelegálne vstúpilo viac ako 50 000 migrantov, pričom 48 000 z nich sa už údajne vrátilo späť do Maroka, uviedli verejnoprávne médiá RTVE. Úrady v Ceute pritom uvádzali, že na jej územie prišlo až 60 000 ľudí.

Tisíce migrantov sa dostali do enklávy Ceuta

Situácia sa medzičasom výrazne upokojila, no napriek tomu je bezpečnosť v tomto autonómnom meste s približne 84 000 obyvateľmi narušená. „Život v tomto meste bol v dôsledku pohraničného incidentu narušený,“ uviedol starosta Ceuty Juan Jesús Vivas.

Polícia počas noci zabezpečovala situáciu aj okolo ďalšej španielskej exklávy Melilla. Na záberoch odvysielaných RTVE bolo niekoľko policajných áut, ktoré tam hliadkovali pozdĺž hranice s Marokom. Podľa média sa v piatok večer približne 500 ľudí pokúsilo vstúpiť do Melilly. Došlo aj k zrážkam, keď viacerí migranti hádzali kamene do policajtov, ktorí reagovali použitím slzotvorného plynu.

Španielskeho premiéra Pedra Sáncheza podľa RTVE mrzí reakcia niektorých lídrov európskych krajín na migračnú krízu v Ceute. Preto poslal do Bruselu list, v ktorom vyjadril svoje výhrady voči postoju viacerých krajín, ktoré postup Madridu kritizovali. „Väčšina (krajín EÚ) nám prejavila podporu a solidaritu a ponúkla nám pomoc. Iné sa naopak rozhodli zaútočiť na Španielsko a žiadať jeho dočasné vylúčenie zo schengenského priestoru,“ napísal Sánchez. Napríklad Taliansko v piatok zaviedlo na mesiac pasové kontroly na leteckých a námorných spojoch zo Španielska.

Sánchez zároveň požiadal o zvolanie mimoriadneho zasadnutia ministrov vnútra členských štátov Európskej únie.

EÚ zasadne v utorok

Brusel na výzvu Sáncheza zareagoval a ministri budú v utorok prostredníctvom videokonferencie rokovať o situácii v španielskej exkláve. Na sieti X to v sobotu oznámil írsky premiér Micheál Martin, ktorého krajina momentálne predsedá Rade EÚ.

„Írsko ako predsednícka krajina zvolalo na utorok stretnutie Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktoré povedie (írsky minister spravodlivosti, vnútra a migrácie) Jim O’Callaghan, aby prediskutovala vývoj v Ceute. Sme v úzkom kontakte so všetkými členskými štátmi a inštitúciami a situáciu naďalej monitorujeme,“ uviedol vo svojom príspevku Martin.

Lídri 22 z 27 členských krajín EÚ v otvorenom liste zverejnenom v sobotu žiadali bezodkladné zvolanie mimoriadnej videokonferencie ministrov vnútra s cieľom skoordinovať reakciu na migračnú krízu.

Začali osádzať bariéru

Pri Ceuta, ktoré je na severe Afriky, dnes ráno začala inštalácia bariéry proti migrantom na mori. Podľa médií o tom informovalo ministerstvo vnútra. Ide o zhruba pol kilometra dlhú bariéru, ktorá sa týči 30 až 70 centimetrov nad hladinou a ďalší meter je pod hladinou. Bariéra má zabrániť ľahkému preplávaniu hranice. Jej inštaláciu si vyžiadal nedávny rozsudok španielskeho najvyššieho súdu, uviedol premiér Sánchez. Súd rozhodol s odkazom na text zákona, že úrady môžu pristúpiť k takzvaným okamžitým návratom migrantov do Maroka len v prípade, že sú zachytení na hranici po prekonaní cezhraničnej prekážky.

Ministerstvo vnútra dnes oznámilo, že do európskej časti Španielska sa nedostal žiadny migrant, ktorý prišiel do Ceuty od štvrtka. „Nie je možné odcestovať z Ceuty či Melilly (ďalšie španielske mesto v Afrike) bez kontroly polície. Integrita schengenského priestoru je úplne zaručená,“ uviedol v piatok minister zahraničia José Manuel Albares.

Podľa agentúry AFP marocké úrady od piatkového večera začali organizovať odvoz migrantov, ktorí sa vracajú z Ceuty. Odvozy z pohraničného mesta Fnídik pokračujú aj dnes. Podľa agentúry EFE marocké úrady tiež zadržali viac ako 70 ľudí, ktorí sú podozriví zo zapojenia do stretov s políciou v uplynulých dňoch. Pri stretoch boli zničené desiatky vozidiel.

Podľa médií bola situácia v Ceute v noci pokojná a migranti pokračovali v návrate do Maroka. Vláda nechala v meste posilniť prítomnosť polície a armády. Podľa miestneho združenia podnikateľov obchody v Ceute opatrne obnovujú svoju prevádzku po tom, čo väčšina z nich bola v piatok zatvorená kvôli obavám o bezpečnosť.

X X X

Lidl aj Kaufland v Nemecku končia s elektromobilmi, vracajú sa k spaľovacím autám

Spoločnosti, vlastniacej obe siete prekáža výrazný pokles ceny jazdených elektromobilov a aj nemožnosť presne odhadnúť ich zostatkovú hodnotu.

Lidl aj Kaufland končia v Nemecku s elektromobilmi.

Nemecká Schwarz Gruppe, vlastník reťazcov Lidl a Kaufland, vyradila čisto elektrické autá z ponuky nových služobných vozidiel pre svojich zamestnancov v Nemecku a vrátia sa k spaľovacím motorom a plug-in hybridom. Opatrenie sa nevzťahuje na ostatné európske krajiny ani automaticky na dodávky a nákladné vozidlá používané v logistike.

Rozhodnutie je zaujímavé najmä preto, že Schwarz Gruppe dlhodobo zdôrazňuje znižovanie emisií a podporu elektromobility. Skupina však tvrdí, že nejde o definitívny odklon od elektrických áut. Situáciu chce priebežne vyhodnocovať a po stabilizácii trhu môže podmienky opäť zmeniť.

Oficiálne hovorí o nestabilnom automobilovom trhu a meniacich sa regulačných podmienkach. Hlavný problém je však ekonomický. Schwarz Gruppe na rozdiel od väčšiny veľkých firiem služobné vozidlá si nedovažuje na lízing, ale kupuje do vlastného majetku. Po skončení používania ich predáva ako jazdené autá, a preto sama nesie riziko poklesu ich hodnoty.

Práve tu elektromobily komplikujú výpočty. Ich zostatková hodnota, teda suma, za ktorú ich firma dokáže po niekoľkých rokoch predať, býva menej predvídateľná než pri spaľovacích vozidlách. Podľa údajov nemeckej spoločnosti DAT si trojročné elektromobily s nájazdom približne 60-tisíc kilometrov v súčasnosti zachovávajú podľa triedy približne 47 až 51 percent pôvodnej cenníkovej ceny.

Problémom je aj rýchle tempo technického vývoja. Nové elektromobily prinášajú dlhší dojazd, rýchlejšie nabíjanie, modernejší softvér a niekedy aj nižšiu cenu. Trojročný model preto môže vedľa nového auta pôsobiť zastaranejšie, než by pri rovnakom veku pôsobil spaľovací automobil. Cenu ovplyvňuje aj stav batérie, ktorý sa pri jazdenom vozidle nedá posúdiť tak jednoducho ako počet kilometrov alebo servisná história. Kupujúci preto požadujú zľavu alebo sa obávajú budúcich nákladov, hoci batéria zväčša je v dobrom stave.

Schwarz Gruppe navyše svoje autá obmieňa pomerne rýchlo. Podľa skorších údajov prevádzkovala v Nemecku približne 13-tisíc služobných vozidiel, ktoré najazdili priemerne takmer 40-tisíc kilometrov ročne a vo flotile zostávali asi rok a pol. Aj malá chyba v odhade budúcej predajnej ceny sa pri takomto objeme môže zmeniť na miliónovú stratu.

Úlohu zohrávajú aj nemecké dotácie a dane. Zamestnanec pri súkromnom používaní elektrického služobného auta zdaňuje iba štvrtinu jeho cenníkovej hodnoty, ak vozidlo spĺňa stanovený cenový limit. Firma si navyše môže pri novom elektromobile uplatniť zvýhodnené odpisovanie. Tieto opatrenia podporujú nákup nových elektrických áut, ale nepomáhajú ich neskoršiemu predaju. Nové dotácie alebo zlacňovanie nových modelov môžu, naopak, stlačiť ceny jazdených vozidiel ešte nižšie.

Elektromobily a hybridy tvoria približne pätinu súčasného vozového parku skupiny, presný počet samotných elektromobilov firma nezverejnila. V ostatných európskych krajinách ich chce naďalej zaraďovať do flotíl. Pokračovať má aj výstavba nabíjačiek pri predajniach Lidl a Kaufland. Na konci obchodného roka 2025 skupina prevádzkovala 24 024 nabíjacích bodov na 6 973 miestach.

X X X

Richard Raši dal košom Andrejovi Dankovi. Návrh SNS podľa neho nie je potrebný 

Predseda parlamentu Richard Raši odmieta návrh SNS o odnímaní štátnych vyznamenaní.

Ak by v budúcnosti nastali výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali odňatie štátneho vyznamenania, Národná rada (NR) Slovenskej republiky má k dispozícii zákonné a procedurálne nástroje na riešenie takejto situácie. Upozornil na to predseda parlamentu Richard Raši (Hlas-SD), ktorý v tejto súvislosti nerozumie návrhu SNS o právomoci zákonodarného zboru odňať udelené štátne vyznamenanie. „Neviem, prečo sa ohlasuje zákon, ktorý má riešiť to, čo riešiteľné je,“ poznamenal Raši.

Predseda parlamentu zároveň zdôraznil, že štátne vyznamenania sú najvyšším ocenením, aké môžu udeliť najvyšší ústavní činitelia. „Udeľujú sa osobnostiam, ktorých zásluhy o rozvoj Slovenska sú významné a nespochybniteľné. Práve preto by sa s týmto inštitútom nemalo narábať ľahkovážne ani politicky,“ upozornil, pričom poukázal aj na to, že iniciatíva SNS prišla bez predchádzajúcej diskusie na koaličnej rade a bez konzultácie s partnermi. „Na septembrovej schôdzi máme pred sebou témy, ktoré ľudia na Slovensku pociťujú každý deň. Táto medzi ne rozhodne nepatrí,“ dodal šéf parlamentu.

SNS v sobotu informovala, že na septembrovú schôdzu NR SR predloží návrh, aby mala NR SR právomoc odňať štátne vyznamenanie, ak jeho držiteľ koná v rozpore so záujmami SR. Národniari priznávajú, že sú inšpirovaní postupom v Poľsku, kde prezident Karol Nawrocki odňal vysoké štátne vyznamenanie ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Stalo sa tak po tom, čo sa Zelenskyj rozhodol pomenovať jednu vojenskú jednotku na Ukrajine po Ukrajinskej povstaleckej armáde (UPA). SNS pripomenula, že banderovci páchali trestnú činnosť a majú na svedomí životy nevinných obetí, ku ktorým patrili i Slováci. Považujú preto za neprijateľné, že Zelenskyj je držiteľom štátneho vyznamenania – Ceny Alexandra Dubčeka.

X X X

Ústavný súd si nevie rady s „dúhovými“ manželstvami. Obrátil sa preto na Súdny dvor EÚ

Ústavný súd sa obrátil na Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) s tzv. prejudiciálnou otázkou na výklad európskeho práva vo vzťahu k vnútroštátnemu právu.

Vychádzal pritom z ústavnej sťažnosti sťažovateľa proti postupu Ministerstva vnútra SR, ktorý znamenal stratu jeho štátneho občianstva SR. Týka sa to prípadu, keď občan SR uzavrel manželstvo s osobou rovnakého pohlavia v nečlenskom štáte EÚ a nadobudol cudzie štátne občianstvo.

Podľa slovenských zákonov občan stráca štátne občianstvo SR, keď dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo. K strate štátneho občianstva však nedôjde, ak občan „nadobudol cudzie štátne občianstvo manžela za trvania spoločného manželstva“. Slovenská ústava pritom definuje manželstvo výlučne ako jedinečný zväzok medzi mužom a ženou.

Podľa Zmluvy o fungovaní EÚ má každý občan EÚ právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, pričom podlieha obmedzeniam a podmienkam ustanoveným v zmluvách a v opatreniach prijatých na ich vykonanie. Občanom EÚ je každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu.

ÚS v danom prípade predložil SDEÚ prejudiciálnu otázku: „Má sa článok 21 ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vykladať v tom zmysle, že bráni takému výkladu vnútroštátneho ustanovenia, podľa ktorého občan Európskej únie stráca štátne občianstvo, a teda aj občianstvo Európskej únie, ak uzavrie manželstvo s osobou rovnakého pohlavia v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, z dôvodu nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle, pričom podľa vnútroštátneho práva by k strate občianstva nedošlo, ak by išlo o uzavretie manželstva medzi osobami rôzneho pohlavia?“

Druhý senát ÚS pod vedením predsedu Petra Molnára na neverejnom zasadnutí 1. júla zároveň prerušil konanie o ústavnej sťažnosti.

X X X

PŘEPLNĚNÁ   DÁLNICE  DO  CHORVATSKA

NEHODA   PREZIDENTKY

Kolóny kam oko dovidí: turisti zablokovali chorvátske cesty. Prezidentka Slovinska utrpela pri nehode zranenia

Mimoriadne horúčavy a niekoľkokilometrové kolóny komplikovali v sobotu dopravu v Chorvátsku na všetkých hlavných ťahoch smerom k moru, uviedol vo vyhlásení na svojej webovej stránke Chorvátsky autoklub (HAK).

Motoristi čakajú na prekročenie chorvátskych hraníc zo Srbska na hraničnom priechode Batrovci v piatok 31. júla 2026.

„Doprava na všetkých hlavných ťahoch smerom k moru je mimoriadne zhustená. Zápchy a kolóny sa tvoria pred mýtnicami a na príjazdových cestách k nim, v úsekoch tunelov, križovatiek a odpočívadiel, ako aj na príjazdoch do turistických stredísk na pobreží, v trajektových prístavoch a na väčšine hraničných priechodov,“ upozornil HAK.

Chorvátsko láka na svetový unikát – podmorskú krížovú cestu

Zdroj: Reuters

Zároveň vodičom pripomenul, že pri vyššej hustote premávky dochádza častejšie aj k mimoriadnym udalostiam, ktoré dopravu ešte viac spomaľujú, ako sú napríklad dopravné nehody. „V záujme čo najvyššej bezpečnosti všetkých účastníkov cestnej premávky prosíme vodičov, aby rýchlosť a spôsob jazdy prispôsobili podmienkam na vozovke a dodržiavali bezpečnú vzdialenosť medzi vozidlami,“ dodal HAK.

Podľa údajov o doprave z Google Maps trvá asi 300-kilometrová cesta zo Záhrebu do Zadaru zhruba o dve hodiny viac ako v ideálnych podmienkach.

Vo viacerých oblastiach krajiny navyše platí najvyšší, červený stupeň varovania pred horúčavami. V meste Senj na severe Jadranu neklesla teplota ani počas noci pod 30 stupňov Celzia, pričom na neďalekom letisku v Rijeke namerali v piatok 39,7 stupňa Celzia.

Podľa správy HAK z desiatej hodiny dopoludnia sa pred mýtnicou Lučko na juhozápadnom okraji Záhrebu tvorila približne šesťkilometrová kolóna.

Nehoda prezidentky

Slovinská prezidentka Nataša Pircová Musarová utrpela v piatok ľahké zranenia pri dopravnej nehode v tuneli Kastelec na slovinskej diaľnici vedúcej od jadranského pobrežia, keď sa vracala z dovolenky v Chorvátsku. V sobotu o tom informovala jej kancelária, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra STA.

Prezidentku po nehode previezli do nemocnice v Izole, kde zostala na pozorovanie. Podľa vyhlásenia jej kancelárie sa očakávalo, že ju prepustia v sobotu. Pircová Musarová sa vracala z dovolenky v Chorvátsku a smerovala na oficiálne podujatie v obci Komenda, ktoré sa konalo pod jej záštitou.

Prezidentka poďakovala všetkým záchranným zložkám, ktoré jej poskytli pomoc, a osobitne vyzdvihla profesionálny a zdvorilý prístup personálu nemocnice v Izole.

Podľa riaditeľstva polície v Koperi sa nehoda na pobrežnej diaľnici stala v piatok približne o 17.00 h a jej účastníkmi boli dve policajné vozidlá z konvoja sprevádzajúceho chránenú osobu. Pri incidente utrpeli zranenia dvaja ľudia, pričom jedna osoba utrpela ľahké a druhá vážnejšie zranenia. Obe previezla sanitka do nemocnice v Izole.

Delfín v Chorvátsku

Tunel Kastelec bol z dôvodu zásahu záchranárov a dokumentovania miesta nehody pre všetku dopravu dočasne uzavretý, no opäť ho otvorili krátko po 20.00 h. Vyšetrovanie nehody naďalej pokračuje.

X X X

Trestu za zvrhlé zločiny neunikli ani po útěku na Kavkaz. Už jsou zpátky za mřížemi

Případ dvojice seniorů je jedním z výsledků širší mezinárodní policejní spolupráce. Jen během tohoto týdne policie díky spolupráci na evropské i světové úrovni předala spravedlnosti v Česku i zahraničí celkem sedm hledaných osob.

Měli nastoupit k výkonu trestu, místo toho zmizeli za hranice. Dvojice seniorů odsouzená v Česku za mimořádně závažnou trestnou činnost několik měsíců unikala spravedlnosti. Pátrání nakonec zavedlo kriminalisty až do Gruzie, odkud policie tento týden oba odsouzené eskortovala zpět do České republiky.

Policie tento týden převezla z Gruzie do České republiky uprchlý pár seniorů, který loni v Česku odsoudil soud v Ústí nad Labem k souhrnnému trestu 20 let vězení. Dvojice si rozsudek vyslechla za znásilnění, výrobu a jiné nakládání s dětskou pornografií, soulož mezi příbuznými, zneužití dítěte k výrobě pornografie a také za výrobu i jiné nakládání s omamnými a psychotropními látkami a jedy.

Do vězení ale nenastoupili. Po obdržení výzvy k nástupu trestu uprchli z České republiky a vydali se do zahraničí.

Odsouzení senioři zmizeli ještě před nástupem trestu

Podle policie dvojice páchala trestnou činnost několik let. „Své zvrhlé skutky prováděli několik let a pořízený obsah poskytovali dalším osobám,“ uvedla policie.

Místo aby nastoupili k výkonu trestu odnětí svobody, opustili Českou republiku. Soud proto letos v únoru vydal na oba Evropský zatýkací rozkaz a o několik měsíců později také Mezinárodní zatýkací rozkaz.

Na konci května se do pátrání naplno zapojil Interpol Praha, který je součástí Ředitelství pro mezinárodní policejní spolupráci.

Klíčová stopa vedla ze Švýcarska do Gruzie

Pátrání přineslo zásadní zjištění. Policisté získali záznam o odletu dvojice ze Švýcarska do Gruzie.

Právě tato informace se stala klíčovou stopou, protože policisté zjistili, že dvojice už do další země necestovala.

V polovině června gruzínské úřady oba seniory zadržely a umístily do vazby. Na jejich vypátrání a zadržení spolupracovali čeští i gruzínští policisté.

Do akce se zapojil nejen Interpol Tbilisi, ale také gruzínský policejní přidělenec na velvyslanectví v Praze.

Z Gruzie putovali zpět do české věznice

Po dokončení nezbytných právních postupů policie tento týden dvojici převezla zpět do České republiky.

Eskortu zajistili Air Marshaly cizinecké policie společně s policisty z Interpolu Praha. Po návratu zamířili odsouzení do nejbližší věznice.

Policie uvedla, že spolupráce s gruzínskými kolegy v oblasti pátrání po uprchlících se postupně posiluje a přináší výsledky i v podobných případech.

Mezinárodní spolupráce vydala za týden sedm hledaných lidí

Případ dvojice seniorů je jedním z výsledků širší mezinárodní policejní spolupráce. Jen během tohoto týdne policie díky spolupráci na evropské i světové úrovni předala spravedlnosti v Česku i zahraničí celkem sedm hledaných osob.

Policie zároveň připomněla, že při pátrání po uprchlících hraje zásadní roli propojení českých složek s mezinárodními partnery. Jan Hrbáček , ceskajustice.cz

X XX

Ústavný súd si nevie rady s „dúhovými“ manželstvami. Obrátil sa preto na Súdny dvor EÚ

Ústavný súd sa obrátil na Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) s tzv. prejudiciálnou otázkou na výklad európskeho práva vo vzťahu k vnútroštátnemu právu.

Vychádzal pritom z ústavnej sťažnosti sťažovateľa proti postupu Ministerstva vnútra SR, ktorý znamenal stratu jeho štátneho občianstva SR. Týka sa to prípadu, keď občan SR uzavrel manželstvo s osobou rovnakého pohlavia v nečlenskom štáte EÚ a nadobudol cudzie štátne občianstvo.

Podľa slovenských zákonov občan stráca štátne občianstvo SR, keď dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo. K strate štátneho občianstva však nedôjde, ak občan „nadobudol cudzie štátne občianstvo manžela za trvania spoločného manželstva“. Slovenská ústava pritom definuje manželstvo výlučne ako jedinečný zväzok medzi mužom a ženou.

Podľa Zmluvy o fungovaní EÚ má každý občan EÚ právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, pričom podlieha obmedzeniam a podmienkam ustanoveným v zmluvách a v opatreniach prijatých na ich vykonanie. Občanom EÚ je každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu.

ÚS v danom prípade predložil SDEÚ prejudiciálnu otázku: „Má sa článok 21 ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vykladať v tom zmysle, že bráni takému výkladu vnútroštátneho ustanovenia, podľa ktorého občan Európskej únie stráca štátne občianstvo, a teda aj občianstvo Európskej únie, ak uzavrie manželstvo s osobou rovnakého pohlavia v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, z dôvodu nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle, pričom podľa vnútroštátneho práva by k strate občianstva nedošlo, ak by išlo o uzavretie manželstva medzi osobami rôzneho pohlavia?“

Druhý senát ÚS pod vedením predsedu Petra Molnára na neverejnom zasadnutí 1. júla zároveň prerušil konanie o ústavnej sťažnosti.

X X X

Ruský reťazec MERE nečakane zatvoril na Slovensku všetky pobočky. V Európe mu lámu krk sankcie

Ruský diskontný reťazec MERE, ktorý len nedávno ambiciózne odštartoval expanziu na slovenskom trhu, prekvapivo zatvoril svoje prevádzky.

Kým slovenské zastúpenie spoločnosti sa oficiálne odvoláva na technické problémy, množiace sa správy zo zahraničia naznačujú, že skutočný dôvod môže byť oveľa vážnejší. V iných európskych krajinách totiž obchody končia kvôli európskym sankciám voči ruskému oligarchovi, ktorý za sieťou stojí.

Zákazníci, ktorí chceli v týchto dňoch nakúpiť v známom ruskom diskonte, zostali pred zatvorenými dverami. Spoločnosť náhle prerušila prevádzku vo svojich slovenských pobočkách v Banskej Bystrici, Prievidzi a Nových Zámkoch. Prostredníctvom sociálnych sietí reťazec MERE komunikuje, že obchody sú zatvorené z „technických príčin“. O aké konkrétne prekážky ide, alebo kedy sa brány predajní opäť otvoria, však spoločnosť bližšie nešpecifikovala.

Toto oznámenie pritom prichádza len krátko po tom, čo reťazec na Slovensku vo veľkom hľadal zamestnancov a plánoval ďalšie rozširovanie svojej siete.

Za hranicami hlásia rovnaký scenár. Dôvodom sú sankcie

Slovensko zjavne nie je ojedinelým prípadom. V rovnakom čase prichádzajú podobné správy o zatváraní aj z iných európskych krajín. Na rozdiel od nás sú však dôvody v zahraničí jasne pomenované.

V Lotyšsku, kde MERE pôsobilo približne päť rokov, reťazec úplne ukončil svoju činnosť a zatvoril všetkých 12 pobočiek. Podobná situácia nastala aj v Grécku. Tamojšia spoločnosť Torg Hellas, ktorá prevádzkovala sieť MERE, zatvorila všetkých 11 predajní, čo sa dotklo zhruba 170 zamestnancov.

V oboch prípadoch médiá zhodne informujú o rovnakom dôvode: uplatnenie európskych sankcií. S najväčšou pravdepodobnosťou to súvisí s prijatím najnovšieho, 21. balíka sankcií Európskej únie voči Rusku.

Kto stojí za sieťou MERE?

Problémom pre reťazec je jeho vlastnícka štruktúra. Sieť MERE totiž patrí pod ruskú materskú spoločnosť Svetofor (do ktorej spadá aj značka MyPrice). Medzi zakladateľov a vlastníkov tejto skupiny, ktorá je jednou z najväčších maloobchodných sietí v Rusku, patrí podnikateľ Sergej Ivanovič Schneider.

Práve jeho meno sa koncom júla (23. júla) objavilo na sankčnom zozname Európskej únie. Podľa oficiálneho odôvodnenia EÚ patrí skupina Svetofor k spoločnostiam, ktoré pôsobia na nezákonne okupovanom Kryme už od roku 2014 a naďalej prevádzkujú obchody aj v ďalších okupovaných oblastiach Ukrajiny.

Kariére a podnikaniu bratov Schneiderovcov, ktorí za biznisom stoja, sa v minulosti venovali aj české médiá. Tie upozorňovali, že už pred zaradením na celoeurópsky zoznam ich na svoj sankčný zoznam zapísala Ukrajina.

Čo bude nasledovať na Slovensku?

Hoci slovenská pobočka oficiálne nepotvrdila, že za náhlym zatvorením banskobystrickej, prievidzskej a novozámockej prevádzky stoja práve európske sankcie, načasovanie celej udalosti túto spojitosť silno naznačuje. Spoločnosť, ktorá na Slovensku MERE prevádzkuje (ChainStores SK), zatiaľ na novinárske otázky nereaguje a komunikácia s vedením je problematická.

Pre domácich zákazníkov je tak v tejto chvíli situácia absolútne nejasná. Otázne zostáva nielen to, kedy a či vôbec sa pobočky MERE na Slovensku ešte niekedy otvoria, ale aj to, či nejde o predzvesť definitívneho odchodu tohto ruského reťazca z celého európskeho trhu.

X X X