Bývalá německá kancléřka Angela Merkelová znovu potvrdila, že Minské dohody byly potřeba pouze k oklamání Ruska a dodávce zbraní Ukrajině. Přiznání o fiktivnosti dohod od samého počátku zaznělo v rozhovoru s ruskými vtipálky Vovanem (Vladimir Kuzněcov) a Lexusem (Alexej Stoljarov).

Nyní sdělili, že provedli rozsáhlou přípravnou práci, kontaktovali kancelář Merkelové a hovořili s lidmi z jejího okolí. Vtipálci také udržovali dlouhou e-mailovou korespondenci. Teprve poté po několika  týdnech  se jim podařilo vést rozhovor se samotnou Merkelovou, a to  jménem bývalého ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, který byl jednání v Běloruském hlavním městě také přítomen.

„Merkelová si dokonce zajistila vlastního tlumočníka a okamžitě požádala, aby vše, co řekla, bylo utajeno. Přiznala, že Minské dohody měly pouze oklamat Rusko a mezitím napumpovat Ukrajinu zbraněmi,“ uvádí vtipálci.

Je ovšem pravdou, že Merkelová, podobně jako bývalý francouzský prezident François  Hollande, již dříve přiznala, že v Minsku uzavřené dohody nebrala vážně.

Merkelové přiznání vážně zpochybňuje a spíše vylučuje zapojení tzv. Evropy do řešení krize na Ukrajině.Server vasevec.cz

X X X

DVOJÍ  METR  V  POLSKU

Leszek Miller: Dvojí metr médií a polských úřadů

Když byly ukrajinské dívky v autobuse uráženy, stát a mnoho veřejně známých osobností reagovaly rychle a rozhodně tiskovými konferencemi, příspěvky na sociálních sítích, komentáři a výzvami k boji proti nenávistným projevům.

Promluvil i premiér Donald Tusk, který řekl: „Gangsteři nebudou v polských ulicích diktovat pravidla. Vyhlašujeme válku násilí, nenávisti a beztrestnosti.“ Toto je správné prohlášení. Takto by měl stát reagovat. Vyvstávají však otázky ohledně důslednosti v podobných situacích. Když se polská žena stane obětí brutálního útoku nožem a pachatelem je ukrajinský občan, reakce vládních úředníků a některých médií jsou méně viditelné a méně rozhodné.

Právní stát však nemůže uplatňovat odlišná měřítka. S obětí by nemělo být zacházeno odlišně na základě jejího občanství, stejně jako by pachatel neměl být souzen shovívavěji ani přísněji na základě své národnosti. Jediným kritériem by měly být fakta a platné právní předpisy.

Rovnost před zákonem je jedním ze základů demokratického státu. Jakýkoli dojem, že v podobných případech se uplatňují různé standardy, podkopává důvěru občanů ve veřejné instituce.

Rostoucí nepřátelství vůči některým ukrajinským migrantům nepramení jen z rozsahu migrace nebo individuálních zločinů. Je také živeno přesvědčením části veřejnosti, že násilí páchané na ukrajinských občanech se dostává ze strany úřadů a médií větší pozornosti než násilí páchané ukrajinskými občany na Polácích. Bez ohledu na to, zda je takové přesvědčení plně oprávněné, má jeho existence společenský význam a neměla by být ignorována.

Pokud chce stát účinně čelit růstu napětí a předsudků, měl by reagovat na každý násilný akt se stejnou rozhodností – bez ohledu na národnost pachatele nebo oběti. Občané musí mít jistotu, že existuje jeden zákon, jedna norma a stejná ochrana pro všechny. S tím, jak klesá důvěra v tento princip, klesá i důvěra ve stát.

Leszek Miller, Pro: X

Autor je bývalý polský premiér a lídr levice, Server vasevec.cz

X X X

Trump pritvrdil voči Iránu: Buď dohoda, alebo kapitulácia. Teherán jeho slová popiera.

Rokovania s Iránom prebiehajú a veľmi skoro budú pokračovať, hoci Teherán tvrdí opak, uviedol dnes americký prezident Donald Trump. Spojené štáty nezrušia blokádu Iránu, kým nebude uzavretá dohoda alebo Irán nebude kapitulovať, dodal. Zároveň kritizoval ropné spoločnosti, ktoré podľa neho dosahujú príliš vysoké zisky v čase drahých pohonných hmôt, ktorých ceny rastú práve v dôsledku vojny na Blízkom východe.

Americkí vojaci na jednu loď vpadli, druhú zastavili zbraňami. Blokáda Iránu pokračuje

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Baghájí dnes podľa agentúry Reuters uviedol, že Teherán v súčasnosti nevedie žiadne rokovania so Spojenými štátmi a rokuje iba s Ománom o dočasnej bezpečnej plavbe v Hormuzskom prielive.

„Iránske vedenie je neuveriteľne dvojtvárne. Požiadajú o stretnutie, niekto by povedal, že oň žobrú, rokovania sa začnú, ďalšie sú naplánované v bezprostrednej budúcnosti, a oni potom otvorene a hrdo vyhlásia, že sa nezúčastňujú na žiadnej diskusii a že sa o ničom nerokuje,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social.

Neskôr v Oválnej pracovni Bieleho domu novinárom povedal, že súčasné rokovania sú pre Irán poslednou šancou a že iránski predstavitelia by mali dostať rozum. „Prvou fázou bude otvorenie prielivu. Druhou fázou bude denuklearizácia. A to bude chvíľu trvať,“ citovala ho agentúra AP. Trump tým narážal na spor o iránsky jadrový program, na ktorý majú obe strany zásadne odlišný názor.

Irán tvrdí, že kontroluje premávku v Hormuzskom prielive, ktorý je kľúčový pre prepravu ropy, zemného plynu a hnojív. Trump uviedol, že situáciu v úžine majú pod kontrolou Spojené štáty a blokádu Iránu neukončia, kým nedôjde k dohode alebo kapitulácii.

Trump na ‚dôstojnom prevoze‘ mŕtvych amerických vojakov, ktorí zahynuli pri konflikte s Iránom – Reuters

Konflikt medzi Spojenými štátmi a Iránom sa začal koncom februára americko-izraelskými útokmi na Irán. V uplynulých mesiacoch boje utlmilo prímerie a následne aj podpísané memorandum o porozumení. Sporným bodom však naďalej zostávala otázka správy Hormuzského prielivu, ktorého výrazne obmedzená prevádzka zvyšuje ceny pohonných hmôt.

Trump dnes vyzval veľké ropné spoločnosti vrátane Exxon Mobil a Chevron, aby obmedzili svoje zisky a prispeli tak k zníženiu cien benzínu a nafty. Irán podľa agentúry AP spolieha práve na to, že Trump ustúpi od vojnového úsilia pred novembrovými voľbami do Kongresu, v ktorých by jeho republikánom mohli uškodiť drahé pohonné hmoty a nepopulárny konflikt.

Minulý mesiac sa občasné vojenské zrážky opäť zmenili na každodenné vzájomné útoky. Spojené štáty útočili najmä na juhu Iránu a Teherán v odvete napádal arabských spojencov Spojených štátov v regióne, na území ktorých sa nachádzajú americké vojenské základne. Irán útočil aj na obchodné lode a tankery, ktoré sa pokúšali preplávať prielivom po trasách, ktoré Teherán označuje za nezákonné. Spojené štáty naopak obnovili námornú blokádu Iránu.

X X X

Zverejnená nahrávka z údajného odpočúvania naznačuje tlaky na šéfa FPU. V nahrávke spomína Machalu aj hrozbu väzenia 

Na verejnosť prenikla zvuková nahrávka, podľa ktorej mal riaditeľ Fondu na podporu umenia (FPU) František Kornaj čeliť neprimeranému tlaku pri prerozdeľovaní dotácií.

Šéf štátneho fondu František Kornaj sa v neoficiálnom rozhovore sťažoval na politické a administratívne tlaky týkajúce sa schvaľovania finančných príspevkov. Podľa informácií portálu 360tka.sk, ktorý audiozáznam z odpočúvacieho zariadenia zverejnil, mali pokyny na rozdeľovanie grantov prichádzať z najvyšších miest.

Na nahrávke Kornaj výslovne spomína generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva kultúry SR Lukáša Machalu a Patrika Tomiča, manžela členky Rady FPU. Riaditeľ fondu v rozhovore zdôrazňuje, že sa nenechá donútiť k rozhodnutiam, ktoré by boli v rozpore so zákonom, keďže osobne nesie právnu zodpovednosť. Obáva sa, že v prípade podpísania nezákonných dokumentov by čelil trestnému stíhaniu a hrozbe odňatia slobody.

Z kontextu rozhovoru vyplýva, že Kornaj mal spory aj s bývalým predsedom Rady FPU Matúšom Oľhom, ktorý z funkcie medzičasom odstúpil.

Odpočúvanie v budove a reakcie dotknutých strán

Zatiaľ nie je oficiálne potvrdené, kedy a kým bolo odpočúvacie zariadenie v priestoroch Fondu na podporu umenia nainštalované. Zamestnanci organizácie pracujú s hypotézou, že išlo o iniciatívu samotného vedenia. Riaditeľ Kornaj pravosť uniknutej nahrávky priamo nepotvrdil ani nevyvrátil s tým, že záležitosť je predmetom vyšetrovania.

Generálny tajomník služobného úradu rezortu kultúry Lukáš Machala akékoľvek obvinenia či spájanie svojej osoby s manipuláciou dotácií odmietol. Tvrdenia na nahrávke označil za nepodložené špekulácie a dohady.

Opozícia žiada vyvodenie dôsledkov

Odhalenia vyvolali okamžitú odozvu na politickej scéne. Poslankyňa Dana Kleinert (PS) poukázala na prepojenie spomínaného Patrika Tomiča s členkou rady fondu. Predseda strany SaS Branislav Gröhling reagoval výzvou na okamžité odvolanie Lukáša Machalu z funkcie na ministerstve.

K situácii sa vyjadrili aj poslanci z parlamentných strán. Roman Malatinec zdôraznil, že ak sa pravdivosť nahrávok a tlakov preukáže, je nevyhnutné odvolať kompletné vedenie aj celú Radu FPU. Poslanec Pavel Ľupták dodal, že predstavitelia čeliaci podozreniam by sa k celému prípadu mali postaviť čelom a jasne vysvetliť svoje konanie.

X X X

Zelenskyj odvolal veľvyslankyňu v USA. 

Zelenskyj odvolal veľvyslankyňu v USA Oľhu Stefanišynovú uprostred rozsiahlej vládnej reorganizácie. Kyjev signalizuje tvrdší kurz pri získavaní zbraní.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal Oľhu Stefanišynovú z postu veľvyslankyne Ukrajiny v USA. Informovala o tom britská stanica BBC a ukrajinské médiá, ktoré dodali, že k odvolaniu Stefanišynovej dochádza v čase rozsiahlej reorganizácie vlády a očakávanej výmeny veľvyslancov Ukrajiny, píše TASR.

Výnos o odvolaní Oľhy Stefanišynovej z funkcie mimoriadnej a splnomocnenej veľvyslankyne Ukrajiny v Spojených štátoch bol zverejnený na webovej stránke kancelárie ukrajinského prezidenta. Dôvody odvolania sa v dokumente neuvádzajú. O možnosti odvolania Stefanišynovej sa však v uplynulých dňoch intenzívne diskutovalo v ukrajinských politických kruhoch.

Post veľvyslanca v USA sa spomínal v súvislosti s bývalým tajomníkom Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustemom Umerovom. Zelenskyj ho však v pondelok vymenoval za šéfa Služby zahraničnej rozviedky Ukrajiny (SZRU).

Budúci veľvyslanec zatiaľ neznámy

Meno nového ukrajinského veľvyslanca v USA zatiaľ nie je známe. Nie sú známe ani ďalšie plány Stefanišynovej.

Na výročnom zasadnutí vedúcich ukrajinských diplomatických misií, ktoré sa konalo v pondelok v Kyjeve, Zelenskyj uviedol, že rozhodujúcim ukazovateľom práce veľvyslancov bude množstvo zbraní, ktoré sa im podarí zabezpečiť pre Ukrajinu.

Zdôraznil, že každý veľvyslanec by mal „prinášať zbrane“ a „vedieť, kde možno v hostiteľskej krajine získať rakety protivzdušnej obrany“. Zbrane a vojenské technológie podľa Zelenského „nie sú len úlohou vojenských pridelencov, ale aj priamou diplomatickou zodpovednosťou samotných veľvyslancov“.

V tejto súvislosti prezident vyzval na prepracovanie ukazovateľov hodnotenia práce veľvyslanectiev tak, aby sa zameriavali na dodávky vojenského materiálu a finančnú podporu, nie na počet uskutočnených stretnutí či „lajkov na sociálnych sieťach“.

X XX

Škandál s miliardovými bitcoinmi na ministerstve. Bývalý šéf justície Blažek môže skončiť na dlhé roky za mrežami 

Bývalému ministrovi Pavlovi Blažkovi hrozí za bitcoinovú kauzu 6,5 roka väzenia. Obžaloba tvrdí že darovanie krypta štátu bolo praním špinavých peňazí.

Štátna zástupkyňa z Vrchného štátneho zastupiteľstva (VSZ) v Olomouci podala obžalobu na štyroch ľudí v prípade bitcoinovej kauzy. Na webe VSZ o tom v pondelok informoval vrchný štátny zástupca Radim Dragoun. Bývalému ministrovi spravodlivosti Pavlovi Blažkovi, ktorý pre túto kauzu skončil v politike, hrozí 6,5 roka väzenia, píše spravodajkyňa TASR v Prahe.

• Štátna zástupkyňa z Olomouca obžalovala štyroch ľudí v bitcoinovej kauze.
• Pavlovi Blažkovi a Radomírovi Daňhelovi hrozí šesť a pol roka väzenia.
• Obaja čelia obvineniam zo zneužitia právomoci a legalizácie výnosov zločinu.

Okrem Blažka je obžalovaný aj jeho niekdajší námestník Radomír Daňhel. Obaja sú obžalovaní z obzvlášť závažných zločinov zneužitia právomoci úradnej osoby a legalizácie výnosov z trestnej činnosti. Kauza súvisí s pochybným darovaním bitcoinov ministerstvu spravodlivosti.

Návrh trestu pre obvinených

„Týmto obvineným je navrhované zhodne uloženie úhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 6,5 roka a peňažitých trestov v celkovej výške u každého z nich v jednotkách miliónov korún,“ spresnil Dragoun.

Blažek v reakcii na sociálnej sieti X uviedol, že sa nepovažuje za vinného. „Nie som vinený, že by som mal z (tejto) veci akýkoľvek majetkový prospech. Na rozdiel od štátu, ktorý má z veci na účtoch nemalý hmotný prospech a dnes ma ‚za to‘ trestne stíha. Nepovažujem sa za vinného zo žiadnej trestnej činnosti,“ napísal. Exminister sa chce podrobnejšie vyjadriť až keď obžalobu dostane, pretože zatiaľ ju ešte nemá. Podotkol tiež, že doteraz nebol preukázaný pôvod darovaných bitcoinov z trestnej činnosti.

Strana ODS, v ktorej má Blažek pozastavené členstvo, prostredníctvom hovorcu Jakuba Skyvu uviedla, že verí v spravodlivý proces a nezávislosť justície. Exminister konal podľa strany v dobrej viere. Podobne sa vyjadril aj český expremiér Petr Fiala, ktorý bol v čase odhalenia kauzy predsedom vlády. „Verím v nezávislosť českej justície. Rovnako tak verím, že Pavel Blažek sa žiadneho trestného činu úmyselne nedopustil,“ citoval ho server iDNES.cz.

Jiřikovského hlavná úloha

Tomášovi Jiřikovskému ako hlavnému aktérovi kauzy, ktorý je ako jediný zo štvorice stíhaný väzobne, žalobkyňa navrhla súhrnný 20-ročný trest väzenia, prepadnutie majetku a prepadnutie veci. Týka sa to nielen prevádzkovania darknetového trhoviska, na ktorom sa obchodovalo s drogami, a prania špinavých peňazí, ale aj ďalších trestných činov, za ktoré už bol obvinený a odsúdený v rokoch 2017 až 2019. Okrem toho mu navrhla ďalší deväťročný trest za darovanie bitcoinov ministerstvu spravodlivosti, ktoré je posudzované ako legalizácia výnosov z trestnej činnosti (pranie špinavých peňazí).

Posledným obžalovaným je Jiřikovského advokát Kárim Titz, ktorý podľa žalobkyne zorganizoval legalizáciu výnosov spojenú s porušením povinností úradných osôb. Navrhla mu osemročný trest väzenia, peňažitý trest v desiatkach miliónov korún a zákaz činnosti na osem rokov. Jeho advokát rovnako ako Blažek poukázal na to, že dosiaľ nebolo preukázané, že by darovaná kryptomena pochádzala z trestnej činnosti.

Rezignácia ministra Blažka

Bitcoiny, ktoré vlani v marci ministerstvo spravodlivosti od Jiřikovského prijalo, mali hodnotu takmer jednej miliardy českých korún. Keď médiá poukázali na to, že by mohlo ísť o legalizáciu výnosov z trestnej činnosti, začala prípad vyšetrovať polícia. Minister Blažek následne rezignoval, za prijatie bitcoinov sa ospravedlnil a dodal, že situáciu podcenil. Vláda pre kauzu čelila aj pokusu o vyslovenie nedôvery.

X XX

TŘETÍ  VOJNA\ UŽ  DNES

Tretia svetová vojna sa už začala, tvrdia analytici. Jej kľúčový front však mnohí stále nevidia

Ukrajina už podľa bezpečnostných analytikov Marka Totha a Jonathana Sweeta nevedie iba obrannú vojnu proti Rusku. Konflikt podľa nich prerástol do globálneho zápasu, ktorý označujú za tretiu svetovú vojnu.

Ukrajinskí bojovníci počas cvičenia s francúzskymi vojakmi vo Francúzsku.

Vo svojom komentári pre americký portál The Hill tvrdia, že ukrajinské útoky na ruskú energetiku, zásobovanie a vojenskú infraštruktúru môžu výrazne oslabiť Moskvu a ovplyvniť aj širšie mocenské súperenie medzi Západom, Ruskom, Čínou, Iránom a Severnou Kóreou.

Podľa nich západné štáty dlho vnímali ruskú inváziu ako izolovanú východoeurópsku krízu a nedostatočne ju spájali s čínskym tlakom na Taiwan a Filipíny, severokórejskými raketovými testami či iránskym jadrovým programom.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na rozsah hrozby upozorňoval už niekoľko dní pred ruskou inváziou, keď vyhlásil, že Európa a svet čelia „najväčšej bezpečnostnej kríze od studenej vojny“. Pri štvrtom výročí začiatku vojny povedal, že ruský prezident Vladimir Putin „už začal tretiu svetovú vojnu“.

„Zastaviť Putina dnes a zabrániť mu v okupácii Ukrajiny je víťazstvom pre celý svet,“ citujú Zelenského.

Analytici tvrdia, že ukrajinské ozbrojené sily počas vojny opakovane odrazili ruské pozemné ofenzívy a spôsobili Rusku viac ako 1,4 milióna strát.

Za rozhodujúci faktor považujú najmä ukrajinskú kampaň dronových útokov proti ruskému ropnému a plynárenskému priemyslu. Podľa ich údajov Ukrajina zasiahla všetkých 11 najväčších ruských rafinérií vrátane zariadenia na Sibíri. Zničených alebo poškodených malo byť až 43 percent celkovej rafinérskej kapacity Ruska, pričom priame straty odhadujú na 13,5 miliardy dolárov.

Útoky prispeli k nedostatku pohonných látok vo viacerých častiach Ruska. Mimoriadne vážna je situácia na Ruskom okupovanom Kryme, ktorého izolácia sa podľa nich prehlbuje.

Výpadky v ruskom palivovom hospodárstve však už nemožno hodnotiť iba podľa nominálnej kapacity zasiahnutých rafinérií. Reuters s odvolaním na priemyselné zdroje a vlastné výpočty uviedol, že ruská produkcia benzínu na začiatku júla pokrývala približne 65 percent priemernej sezónnej spotreby. Moskva preto presmerovala do Moskovskej oblasti stovky tisíc ton paliva z Uralu a zo Sibíri, zvýšila dodávky z Bieloruska a začala dovážať benzín aj z Indie.

Zásobovanie hlavného mesta sa do polovice júla čiastočne stabilizovalo, podľa ruského vicepremiéra Alexandra Novaka však situácia zostala v niektorých regiónoch vážna.

Kyjev mal zároveň začať útočiť na distribučné centrá spoločnosti Wildberries, ktorá sa prirovnáva k americkému Amazonu. Ukrajina tvrdí, že firma zohráva dôležitú úlohu pri vybavovaní ruských vojakov v bojových jednotkách aj pripravovaných mobilizovaných príslušníkov. Škody spôsobené útokmi majú podľa komentára dosahovať miliardy, tieto tvrdenia však autori nedokladajú nezávislými údajmi.

Ukrajina 24. júla pokračovala v útokoch na logistickú sieť spoločnosti Wildberries. Zakladateľka firmy Taťjana Kimová uviedla, že drony zasiahli sklady v Petrohrade, priľahlej Leningradskej oblasti a v Simferopole na okupovanom Kryme. Išlo už o štvrtú vlnu úderov proti zariadeniam spoločnosti od 18. júla. Za necelý týždeň bolo podľa Reuters zasiahnutých osem skladov, ktoré predstavovali viac než desať percent logistickej kapacity Wildberries.

Kyjev tvrdí, že zasiahnuté logistické centrá sa podieľali na dodávkach sankcionovaných komponentov pre výrobu dronov, navigačnej techniky a ďalšieho vybavenia ruských jednotiek. Samotné internetové trhovisko však ponúka aj široký sortiment tovaru s možným vojenským alebo dvojakým využitím. Denník The Guardian na platforme identifikoval ponuky nepriestrelných viest, poľných lekárničiek a dávok potravín, okuliarov pre operátorov dronov či súčiastok využiteľných pri stavbe bezpilotných prostriedkov. Financial Times zároveň upozornil, že časť elektroniky dovážanej najmä z Číny nakupujú dobrovoľnícke skupiny, ktoré vybavenie financujú a následne odovzdávajú ruským vojakom.

Screenshot zo stránky najväčšieho ruského online predajcu Wildberries.

Oslabovanie Ruska sa expertov Marka Totha a Jonathana Sweeta prejavuje aj mimo východnej Európy. Moskva nedokázala pomôcť zosadenému sýrskemu diktátorovi Bašárovi Asadovi a pod tlakom amerických útokov podľa autorov nemôže výraznejšie podporiť ani Irán. Ruské polovojenské jednotky zároveň čelia útokom teroristickej organizácie Islamský štát v oblasti Sahelu, najmä v Mali. Autori tiež tvrdia, že Rusko prišlo o časť svojho vplyvu vo Venezuele a môže ho stratiť aj na Kube.

Ukrajinské úspechy podľa komentára ovplyvňujú aj rozhodovanie Číny. Peking sa v roku 2025 stal najväčším obchodným partnerom Kyjeva, pričom vzájomný obchod dosiahol 21 miliárd dolárov. Rozvoj ukrajinskej dronovej vojny má zároveň nútiť čínske vedenie prehodnocovať prípadné plány na vojenský útok proti Taiwanu.

Rusko je podľa Totha a Sweeta čoraz viac závislé od Pekingu. Ako príklad uvádzajú odmietavý postoj čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga k projektu plynovodu Sila Sibíri 2, od ktorého si Moskva sľubovala nové príjmy. Čínska strana mala podľa medializovaných informácií Rusku oznámiť, aby túto tému prestalo otvárať.

Autori zdôrazňujú, že širší konflikt ešte nie je rozhodnutý. Ukrajina však podľa nich vytvorila pre západné štáty príležitosť výrazne oslabiť Rusko a jeho spojencov.

„Tretia svetová vojna ešte nie je vyhratá. Ukrajina však prináša víťazstvo na dosah Západu – pokiaľ sa ho Washington a Brusel rozhodnú využiť,“ uzatvárajú Toth a Sweet.

Mark Toth sa venuje národnej bezpečnosti a zahraničnej politike. Jonathan Sweet pôsobil 30 rokov ako dôstojník vojenského spravodajstva a v rokoch 2012 až 2014 viedol oddelenie spravodajskej spolupráce Európskeho velenia ozbrojených síl USA. Obaja sú spoluzakladateľmi projektu INTREP360.

X X X

Desaťtisíce Slovákov zavesili podnikanie na klinec. Rútime sa do ďalšej krízy?

Slovensko zažíva bezprecedentný úbytok podnikateľov. Len za prvých sedem mesiacov tohto roka zanikli desaťtisíce živností a firiem. Odborníci varujú, že za týmto trendom stoja nielen nové dane a odvodové zaťaženie, ale aj celková nepredvídateľnosť podnikateľského prostredia. V našej pravidelnej rubrike – panel expertov sme zisťovali, čo to znamená pre našu ekonomiku.

Zatvorené obchody, obľúbené kaviarne či remeselníci, ktorí zavesili svoje náradie na klinec. Možno ste si to všimli aj vo svojom okolí. Čísla za prvú polovicu roka 2026 hovoria jasnou rečou: podnikanie na Slovensku dostáva poriadne zabrať a desaťtisíce živností a firiem už definitívne skončili.

Čo tento masívny úbytok podnikateľov znamená pre bežného človeka, naše peňaženky a pracovné miesta? Rútime sa do ďalšej krízy, alebo ide o prirodzenú reakciu na nové dane a odvody? Opýtali sme sa popredných slovenských odborníkov, ako túto situáciu vidia a čo by našej ekonomike pomohlo, aby sa opäť nadýchla.

Experti odpovedali na nasledujúce otázky:

1. Podľa priebežných údajov za rok 2026 (január – júl) na Slovensku zaniklo 44 615 živností. V porovnaní s rokom 2025 to predstavuje 69 percent za celý rok. Podobne sa vyvíja aj počet zaniknutých firiem. V tomto roku bolo zrušených 4 645 spoločností, čo predstavuje 60 percent za celý rok 2025. Ako vnímate tieto údaje o podnikateľskej aktivite?
2. Naznačujú tieto údaje, že slovenská ekonomika má nejaké výraznejšie problémy a smeruje do recesie?
3. Ako by sa dal zvrátiť tento negatívny stav?

Marek Gábriš, ekonóm ČSOB banky

1. Tieto údaje o podnikateľskej aktivite odzrkadľujú legislatívne zmeny a ich vplyv na ekonomiku. Chvíľu trvá, kým sa prejavia v reálnej aktivite, ale ako vidíme aj na iných dátach, ekonomická a podnikateľská aktivita je chabá a náš rast je už druhý rok pod úrovňou jedného percenta. Ešte horšie by to bolo bez európskych peňazí, a to by nám mohla hroziť aj recesia. To iba podčiarkuje dôležitosť našej integrácie v rámci EÚ a NATO spolu s ďalšími partnermi. Taktiež sme nedávno videli pokles Slovenska v rebríčkoch konkurencieschopnosti, ako aj dáta OECD napríklad o daňovom a odvodovom zaťažení práce. Podnikanie je v dôsledku nepriaznivého prostredia a zvyšovania škodlivých daní, ako je transakčná daň, v defenzíve a zdá sa, že aj tieto čísla poukazujú na holú realitu.

X X X

Slepá škvrna nad Európou: Ruské drony obnažili strategickú bezbrannosť Kontinentu

Problémom Európy nie je nedostatok technológií, ale ich nebezpečná roztrieštenosť. Ak dron preletí hranicu medzi dvoma štátmi, systém susednej krajiny ho často nedokáže prevziať, čím vznikajú právne a operačné hluché miesta.

Vojna na Ukrajine pred niekoľkými rokmi definitívne zmenila charakter moderného vojenstva a premenila bezpilotné prostriedky na kľúčového hráča bojiska. Bezprostredná hrozba sa však nezastavila na hraniciach vojnového konfliktu. Medzi augustom 2024 a februárom 2026 sa nad celým európskym kontinentom rozhorela utajená, no mimoriadne intenzívna hybridná kampaň. Správa Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS) zdokumentovala celkovo 144 závažných incidentov, pri ktorých neznáme drony narušili vzdušný priestor trinástich európskych štátov. Výsledok tejto leteckej hry na mačku a myš ukázal, že Európa nedisponuje žiadnou koordinovanou architektúrou na detekciu a zachytávanie asymetrických hrozieb, pričom jej technologické zaostávanie priamo ohrozuje celú bezpečnostnú infraštruktúru NATO a Európskej únie.

Incidenty z konca roka 2025 jasne ukázali, že nejde o akademický problém, ale o ochromenie bežného života a stratégie. Opakované uzatvorenia kľúčových medzinárodných letísk v Bruseli, Kodani, Mníchove, Oslu či Vilniuse spôsobili masívne ekonomické a logistické škody. Paralyzované civilné letectvo však predstavovalo len špičku ľadovca. Podozrivé bezpilotné prostriedky vnikli do najprísnejšie strážených priestorov na kontinente. Zaznamenané boli prelety nad americkou leteckou základňou Ramstein v Nemecku, nad základňami Kleine-Brogel v Belgicku a Volkel v Holandsku, kde sú uložené americké jadrové bomby B61, aj nad francúzskou základňou ponoriek s balistickými raketami na Île Longue. Švédsky generálporučík Jonny Lindfors, vojenský zástupca pri NATO, v tejto súvislosti zdôraznil, že pri takom obrovskom rozsahu narušení by bolo naivné hovoriť o náhode či zlyhaní civilných amatérov.

Základ európskej zraniteľnosti spočíva v samotnej koncepcii jej protivzdušnej obrany. Súčasné radary a zachytávacie systémy boli desaťročia navrhované pre inú éru a iného protivníka. Sú dimenzované na detekciu a ničenie vysokoenergetických, rýchlych cieľov vo vysokých výškach – stíhačiek či balistických rakiet. Drahé komplexné systémy ako Patriot alebo THAAD sa ukázali ako úplne nevhodné a neefektívne proti malým aparátom, ktoré sa pohybujú rýchlosťou 80 až 130 km/h vo výške sotva dvesto metrov. Tradičné pozemné radary si takéto ciele ľahko pomýlia so šumom pozadia, kŕdľom vtákov alebo ultraľahkými civilnými lietadlami. Keď Nemecko v priebehu roka 2025 zaznamenalo viac ako tisíc podozrivých preletov nad citlivou infraštruktúrou, nebolo schopné zaviesť žiadnu štandardizovanú odpoveď, pretože stacionárne radary nízko lietajúce drony jednoducho strácali.

Strategický prístup Moskvy spočíval práve vo využití týchto hlbokých systémových medzier. Ruská nekonvenčná kampaň sledovala metódu známu ako prieskum bojom. Drony testovali reakčné časy spojencov, mapovali slepé miesta radarového pokrytia a analyzovali rozhodovacie procesy civilno-vojenských veliteľských štruktúr. Zároveň prinútili Európu vynakladať obrovské finančné prostriedky na neúmerné reakcie, čím v spoločnosti vyvolávali neistotu a psychologický tlak. Rusko týmto spôsobom kompenzovalo stratu svojich tradičných špionážnych kapacít, ku ktorej došlo po masívnom vyhostení ruských diplomatov a spravodajských dôstojníkov z európskych hlavných miest po roku 2022.

Jedným z najznepokojujúcejších zistení výskumu IISS je spôsob, akým boli drony nad západnú a severnú Európu dopravené. Významná časť incidentov sa sústredila pozdĺž pobrežia Severného mora, Baltu a Atlantiku. Analýza námorných dát a vypínania automatických identifikačných systémov (AIS) ukázala, že ako mobilné vypúšťacie a pristávacie platformy slúžili plavidlá tzv. tieňovej flotily. Ide o komerčné ropné tankery, nákladné či rybárske lode prepojené s Ruskom, ktoré sa plavia pod vlajkami tretích krajín. Použitie týchto lodí v medzinárodných vodách umožnilo operátorom vypúšťať drony hlboko za hranicou vizuálnej detekcie z pevniny a po splnení misie ich opäť vyzdvihnúť, čím sa vytvorila dokonalá dymová clona na zakrytie priamej zodpovednosti štátu.

Praktické fungovanie tejto schémy potvrdili aj konkrétne operácie. Keď francúzske komandá v septembri 2025 pri pobreží Saint-Nazaire zadržali tanker tieňovej flotily Boracay, síce na palube nenašli samotné drony, no zaistili dvoch ruských zamestnancov súkromnej vojenskej spoločnosti Moran Security Group, pričom jeden z nich bol bývalým príslušníkom Wagnerovej skupiny. Iný hmatateľný dôkaz prišiel vo februári 2026 pri švédskom Malmö počas medzipristátia francúzskej lietadlovej lode Charles de Gaulle. Švédska armáda vtedy priamo pri lietadlovej lodi zarušila a neutralizovala dron, ktorý bol vypustený z neďaleko sa pohybujúcej ruskej špionážnej lode Žiguljovski.

Pokiaľ ide o samotný hardvér, Rusko v závislosti od charakteru misie nasadzovalo rôznorodé platformy. Pre diaľkový prieskum boli využívané osvedčené vojenské drony Orlan-10 so spaľovacím motorom, výdržou až 12 hodín a doletom 500 kilometrov, vybavené modulmi na rušenie GPS a monitorovanie sietí GSM. Pre námorné štarty sa ukázali ako ideálne aparáty Merlin-VR využívajúce pristávací padák, prípadne elektrické drony s kolmým štartom a pristávaním (VTOL) typu Legioner E29. Na zachovanie stopercentnej popierateľnosti však operátori často siahali po komerčne dostupných či podomácky upravených FPV dronoch s dlhým doletom, ktoré komunikovali cez mobilné siete namiesto klasických rádiofrekvencií.

Popri tejto utajenej námornej prieskumnej kampani v severozápadnej Európe prebiehala na východnom krídle NATO celkom odlišná, masívna úderná kampaň. Krajiny ako Poľsko či Rumunsko čelili priamym prienikom dronov Shahed a imitačných dronov Gerbera, ktoré boli primárne určené na ničenie ukrajinskej infraštruktúry, no v dôsledku elektronického boja alebo zámernej provokácie zaleteli hlboko do priestoru Aliancie. Európa tak musela čeliť dvom odlišným typom dronovej hrozby súčasne, pričom nebola dostatočne pripravená ani na jeden z nich. Problémom Európy nie je nedostatok technológií, ale ich nebezpečná roztrieštenosť. Významní priemyselní aktéri ako Thales, Airbus Defence and Space, Hensoldt či Saab vyvíjajú špičkové optické, radarové a rádiofrekvenčné detektory. Francúzsko investuje do laserových kanónov a elektromagnetických rušičiek v rámci programu Parade, Nemecko financuje projekt Guardion na ochranu infraštruktúry a Holandsko testuje autonómne zachytávacie drony. Všetky tieto iniciatívy však vznikajú ako izolované národné projekty. Chýba im spoločná štandardizácia komunikačných protokolov a schopnosť vzájomnej interoperability. Ak dron preletí hranicu medzi dvoma štátmi, systém susednej krajiny ho často nedokáže prevziať, čím vznikajú právne a operačné hluché miesta.

Bariérou rýchlejšieho pokroku sú aj financie a legislatíva. Národné rozpočty na výskum a vývoj v špecifickej oblasti boja proti dronom predstavujú v Európe menej ako dve percentá z celkových obranných výdavkov. Reakcia na hrozbu navyše naráža na roztrieštené právne právomoci. V mnohých štátoch nie je jasne stanovené, kedy a za akých podmienok môže polícia či armáda použiť kinetickú alebo elektronickú silu proti dronu nad civilným územím alebo v blízkosti letísk. Odpoveďou na túto systémovú krízu má byť Európska iniciatíva obrany proti dronom (EDDI – European Defence Drone Initiative). Tento ambiciózny projekt pod záštitou Európskej únie si kladie za cieľ vybudovať celokontinentálnu, 360-stupňovú architektúru na detekciu a neutralizáciu dronových hrozieb s plánovaným spustením počiatočných kapacít do konca roka 2026. Iniciatíva počíta s prepojením pokročilých radarových sietí, senzorov, umelej inteligencie a autonómnych zachytávačov.

Napriek vysokým očakávaniam však Európsky parlament už dnes upozorňuje na zásadné limity. Najväčšou výzvou zostáva ekonomická neudržateľnosť zachytávania. Používať na zneškodnenie dronu v hodnote niekoľkých tisíc eur rakety v cene státisícov či miliónov eur je dlhodobo neúnosné. Byrokratické a pomalé obstarávacie procesy v EÚ navyše hrozia tým, že vyvíjané technológie budú zastarané ešte predtým, než sa dostanú do reálneho nasadenia. V neposlednom rade zostávajú nedoriešené doktrinálne a operačné medzery v koordinácii medzi obranou na úrovni EÚ a štruktúrami NATO. Ak má Európa obhájiť svoju suverenitu a bezpečnosť, musí prekročiť národný egoizmus, zjednotiť svoj obranný priemysel a urýchlene vybudovať integrovaný neviditeľný štít, ktorý dokáže zachytiť hrozby rýchlo, efektívne a bez ohľadu na to, z ktorej strany prichádzajú

X X X

Bitka o sever Doneckej oblasti graduje. Ukrajine hrozí bolestivá strata

Ukrajina by mohla v najbližších mesiacoch stratiť kontrolu nad Kosťantynivkou v Doneckej oblasti.

„Sme tu a bránime mesto.“ Ukrajinskí vojaci odpovedali Putinovi priamo z Kosťantynivky

Ukrajinské sily odmietli ruské vyhlásenia o údajnom obsadení mesta Kosťantynivka v Doneckej oblasti. Vojaci vo videu a príspevku 19. armádneho zboru Pozemných síl Ozbrojených síl Ukrajiny uviedli, že sa nachádzajú v rôznych častiach mesta a pokračujú v jeho obrane.

Portál RBK-Ukrajina o tom informoval s odvolaním sa na zdroje z ukrajinských vojensko-politických kruhov. Ich tvrdenia neboli nezávisle potvrdené.

Kosťantynivka je súčasťou aglomerácie, ktorá spolu s Kramatorskom tvorí základ ukrajinskej obrany na severe Doneckej oblasti. Práve tento priestor zostáva podľa portálu jedným z hlavných cieľov ruskej armády.

Zdroje RBK-Ukrajina tvrdia, že ruských vojakov už zaznamenali vo veľkej časti Kosťantynivky. Jednotky ruského zoskupenia Juh sa podľa nich do mesta nielen pokúšajú prenikať, ale zároveň sa ho snažia odrezať od prístupových ciest a zásobovacích trás.

Ďalšie ruské sily útočia južnejšie smerom na Dobropiľľa. Zoskupenie Stred sa má týmto postupom pokúšať obísť Kosťantynivku, Družkivku a Kramatorsk zo západu. Nebezpečná situácia zostáva aj pri Lymane, kam ruské jednotky tlačia z východu.

Zdroje portálu nevidia predpoklady na rýchly prielom celej ukrajinskej obrannej línie v Doneckej oblasti. Pripúšťajú však lokálne ruské úspechy vrátane možnej straty Kosťantynivky v najbližších mesiacoch. Do konca roka 2026 by sa podobné riziko mohlo týkať aj Lymanu a Dobropiľľa.

DeepStateMapMapa projektu DeepStateMap zachytáva situáciu na fronte v okolí Kosťantynivky v Doneckej oblasti k 1. augustu 2026. Ruské jednotky tlačia na mesto najmä z východu a juhu, pričom boje prebiehajú aj na prístupových smeroch od Časiv Jaru a Torecka.

V prípade nepriaznivého vývoja pre Ukrajinu by sa ruské jednotky mohli do konca zimy priblížiť priamo k Sloviansku a Kramatorsku. Podľa jedného zo zdrojov by však na dosiahnutie týchto miest nestačilo iba pomalé posúvanie frontu. Ruská armáda by musela postupne prekonať pripravené obranné línie, rozšíriť svoje krídla a zabezpečiť logistiku pod neustálymi útokmi ukrajinských dronov.

Tempo ruského postupu je podľa RBK-Ukrajina v porovnaní s predchádzajúcimi jarnými a letnými ofenzívami výrazne nižšie. Moskva napriek tomu pokračuje v tlaku na kľúčových smeroch a podľa zdrojov sa chce do konca roka dostať k administratívnym hraniciam Doneckej oblasti.

Oslovení predstavitelia ukrajinských vojensko-politických kruhov však pochybujú, že ruská armáda dokáže tento cieľ splniť v stanovenom termíne. Nevedia predpovedať ani to, či sa jej to podarí v priebehu roka 2027.

Fínsky podplukovník Juha Kukkola, ktorý pôsobí v skupine pre výskum ruského vojenstva a bezpečnosti na Univerzite národnej obrany v Helsinkách, upozornil, že ruské jednotky počas jari systematicky narúšali zásobovanie a rotácie ukrajinských síl v Kosťantynivke. Obrancov podľa neho vyčerpávali dronmi, kĺzavými bombami a nepriamou paľbou, až napokon v júni prenikli do mesta. „Zvyčajne je to signál, že mesto čoskoro padne, pretože zásobovanie, velenie a presuny obrancov v jeho vnútri sú čoraz náročnejšie,“ povedal Kukkola pre Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda.

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojom najnovšom hodnotení z 2. augusta uviedol, že ruské jednotky pokračovali v útočných operáciách v taktickej oblasti Kosťantynivky. Analytici však počas dňa nezaznamenali žiadny potvrdený postup ruskej ani ukrajinskej strany. Zistenie naznačuje, že napriek intenzívnemu tlaku zostáva ruský postup pomalý a boje v meste a jeho okolí pokračujú bez rýchleho prelomenia ukrajinskej obrany.

Ani prípadný pád Kosťantynivky by podľa ISW nemusel automaticky viesť k okamžitému operačnému prielomu. Mesto tvorí južnú časť ukrajinského obranného pásu, ktorý pokračuje cez Družkivku ku Kramatorsku a Sloviansku. Ruské sily by preto museli ďalej prekonávať ďalšie opevnené mestá a pripravené obranné postavenia. ISW zároveň upozorňuje, že ruská armáda nie je optimalizovaná na rýchle manévrové ani mestské operácie, čo by mohlo ďalší postup spomaliť aj po prípadnom obsadení Kosťantynivky.

X X X

Poľskí vedci vyvíjajú laserový systém, ktorý ničí drony za drobné

Na vývoji laserových technológií dnes pracuje viac ako pätnásť krajín sveta a Poľsko dáva jasne najavo úmysel vybudovať vlastné nezávislé kapacity. Podľa podpredsedu vlády Władysława Kosiniaka-Kamysza ide o strategickú investíciu do národnej bezpečnosti.

Na poľskej Vojenskej technickej akadémii (WAT – Wojskowa Akademia Techniczna) prebieha vývoj prelomového autonómneho systému laserovej zbrane ASBL, ktorý sľubuje zásadnú zmenu v boji proti bezpilotným lietajúcim aparátom. Nová technológia je určená predovšetkým na ochranu vojenských objektov a prvkov kritickej infraštruktúry, pričom dokáže eliminovať široké spektrum hrozieb – od klasických pozorovacích prostriedkov cez FPV drony až po obávané samovražedné drony. Projekt získal významnú finančnú podporu vo výške viac ako 33 mil. zlotých (7,67 mil. eur) z Národného centra pre výskum a vývoj v rámci štátneho programu PERUN, ktorý je spoločnou iniciatívou rezortov obrany, školstva a vedy určenou na podporu kľúčových obranných technológií.

Hospodárska stránka nového systému predstavuje jednu z jeho najväčších výhod. kým štandardné rakety protivzdušnej obrany, ktoré majú cenu od sto tisíc až po pol milióna zlotých vytvárajú obrovský ekonomický nepomer pri ničení lacných dronov, jeden výstrel z laserového systému ASBL vyjde na približne sto zlotých, teda zhruba 23 eur. Riaditeľ Ústavu optoelektroniky WAT Krzysztof Kopczyński zdôrazňuje, že systém nepotrebuje dopĺňať žiadnu klasickú muníciu. Po tom, ako počas 10 až 20 sekúnd zlikviduje jeden cieľ na maximálnu vzdialenosť 1,5 kilometra, dokáže okamžite preniesť paľbu na ďalšie hrozby.

Fungovanie systému je založené na presnej súčinnosti troch hlavných komponentov. Najskôr optoelektronická hlavica zistí a začne sledovať letiaci objekt. Následne laserový skener vypočíta presnú polohu cieľa v priestore a laserový efektor naň namieri skoncentrovaný lúč žiarenia. Pôsobenie lasera je čisto tepelné – vysoká energia dokáže v priebehu niekoľkých sekúnd prepáliť konštrukčné prvky, zničiť vnútornú elektroniku alebo zapáliť palivo a výbušné látky vnútri prostriedku.

Vďaka hmotnosti pohybujúcej sa v rozmedzí 300 až 400 kg pôjde o veľmi mobilné zariadenie. Systém bude možné jednoducho nainštalovať na terénne vozidlá typu SUV, paluby vojenských lodí alebo postaviť na pevné stanovištia na zemi. Okrem stacionárnej ochrany základní a priemyselných uzlov nájde využitie aj priamo na bojovej línii pri krytí pred útokmi FPV dronov. Pri nasadení v mestskom prostredí ocenia ozbrojené sily najmä to, že lúč zasahuje výhradne cieľ, nespôsobuje kolaterálne škody v okolí a nezanechá žiadne nevybuchnuté zvyšky munície.

Na vývoji laserových technológií dnes pracuje viac ako pätnásť krajín sveta a Poľsko dáva jasne najavo úmysel vybudovať vlastné nezávislé kapacity. Podľa podpredsedu vlády Władysława Kosiniaka-Kamysza ide o strategickú investíciu do národnej bezpečnosti. Odborníci navyše dodávajú, že smerovanie k laserovým zbraniam má presah aj mimo zemského povrchu. V podmienkach kedy vo vesmíre neexistuje atmosféra brániaca prenosu lúča, sa laserové systémy v budúcnosti stanú dominantnou formou výzbroje.

Realizáciu projektu zabezpečuje výskumné konzorcium pod vedením WAT, v ktorom spoločne pracujú špecialisti z Varšavskej polytechniky a podnikov PIT-RADWAR či CRW Telesystem-Mesko. Prvá trojročná fáza má vyústiť do funkcionality modelu, na ktorého základe vznikne plnohodnotný prototyp. Celá cesta k serióznej sériovej výrobe môže trvať 6 až 9 rokov. Hovorkyňa akadémie Ewa Gmachová potvrdila, že tím nezačína od nuly, ale stavia na overených výsledkoch z laboratórnych skúšok aj prvej fázy polygónových testov, počas ktorých sa už úspešne podarilo zničiť reálne bezpilotné ciele.

X X X

Námorná preprava vs. kontajnerová logistika: kde vznikajú najväčšie rezervy

Predstavte si dve spoločnosti, ktoré dovážajú rovnaký tovar od toho istého výrobcu v Ázii. Obe využijú rovnakú lodnú linku, rovnaký prístav a ich kontajnery dorazia do Európy v ten istý deň. Napriek tomu jedna firma zaplatí za celú logistiku o tisíce eur viac a svojmu zákazníkovi dodá tovar s niekoľko dňovým oneskorením.

Na prvý pohľad to nedáva zmysel. Loď predsa preplávala rovnakú trasu. Rozdiel však nevznikol na mori, ale dávno pred vyplávaním kontajnera, pri plánovaní, koordinácii a riadení celého dodávateľského reťazca.

V tom spočíva podstata rozdielu medzi námornou prepravou a kontajnerovou logistikou. Námorná preprava, teda samotná plavba, je dnes do veľkej miery komodita – rovnaká loď, rovnaká trasa, porovnateľná sadzba. Kontajnerová logistika však zahŕňa všetko, čo sa deje pred naložením kontajnera a po jeho vyložení. A tam sa rozhoduje o skutočných nákladoch aj termínoch dodania.

Rezervy nevznikajú na mori, ale pri plánovaní

Jednou z najčastejších chýb býva presvedčenie, že dopravu stačí riešiť až po dokončení výroby. V praxi to znamená, že najbližšia loď je už obsadená, kontajner čaká niekoľko dní v prístave a zákazník dostane tovar neskôr, ako očakával.

Skúsené firmy preto plánujú prepravu už počas výroby. Rezervujú kapacitu v predstihu, sledujú vyťaženosť prístavov a pripravujú colnú dokumentáciu ešte pred expedíciou. Kvalitne naplánovaná preprava kontajnerov tak prináša výrazne vyššie úspory než samotné hľadanie najlacnejšieho dopravcu.

Koľko firmu stojí poloprázdny kontajner?

Pri optimalizácii nákladov sa najčastejšie rieši cena dopravy. Oveľa menej pozornosti sa však venuje využitiu samotného kontajnera. Štandardný 40-stopový high cube kontajner ponúka približne 76 kubických metrov nákladového priestoru,kde každý nevyužitý kubický meter predstavuje pri pravidelných zásielkach zaplatený vzduch.

Najčastejšími príčinami bývajú:

• nevhodné balenie,
• nadmerné obaly,
• alebo nesprávne rozloženie nákladu.

Dovozcovia, ktorí prehodnotili rozmery balenia a spôsob paletizácie, neraz zistili, že do rovnakého kontajnera zmestia o niekoľko paliet tovaru viac. A pri desiatkach kontajnerov ročne sa tento rozdiel premieta do celej ušetrenej zásielky.

Optimalizácia balenia navyše znižuje riziko poškodenia tovaru, uľahčuje manipuláciu a môže skrátiť čas potrebný na nakládku aj vykládku.

Prečo býva najlacnejšia ponuka nakoniec najdrahšia?

Pri výbere logistického partnera sa firmy prirodzene zameriavajú na cenu. Samotná sadzba za prepravu však predstavuje iba časť celkových nákladov.

Rozhodujú aj ďalšie faktory:

• počet voľných dní na vyzdvihnutie kontajnera,
• miestne poplatky v prístave,
• kvalita komunikácie,
• skúsenosti s colným konaním,
• či schopnosť riešiť nečakané situácie.

Ak partner neupozorní na možné riziká alebo nezabezpečí koordináciu jednotlivých krokov, môže byť pôvodne najvýhodnejšia ponuka v konečnom dôsledku najdrahším riešením.

Kvalitné logistické služby preto dnes neznamenajú len zabezpečenie dopravy, ale aj odborné poradenstvo, koordináciu procesov a aktívne riadenie rizík.

Dokumentácia rozhoduje viac, než sa zdá

Kontajner môže byť pripravený na odoslanie, no jediná chyba v dokumentoch dokáže zastaviť celý proces. Nesprávne údaje na obchodnej faktúre, packing liste alebo v Bill of Lading vedú k zdržaniu colného konania, dodatočným kontrolám či skladovacím poplatkom.

Administratívne chyby patria medzi najčastejšie príčiny zbytočných prestojov. Dôkladná kontrola dokumentácie pred odoslaním zásielky pritom stojí zlomok toho, čo následné riešenie komplikácií v prístave.

Čo je demurrage a detention a kedy sa účtujú?

Lodné spoločnosti poskytujú na vyzdvihnutie a vrátenie kontajnera obmedzený počet voľných dní (tzv. free time). Pri vyzdvihnutí z terminálu ide typicky o 3 až 5 dní od vyloženia, pri vrátení prázdneho kontajnera o 4 až 7 dní a tento čas sa v posledných rokoch postupne skracuje, takže priestor na chybu sa zmenšuje.

Po uplynutí voľných dní nabiehajú sankčné poplatky. Za kontajner, ktorý zostáva stáť v prístavnom termináli, sa účtuje poplatok za státie (demurrage). Za kontajner, ktorý je po vyzdvihnutí príliš dlho u príjemcu a nevrátil sa včas prázdny, sa účtuje poplatok za zadržanie (detention). Oba sa počítajú za každý deň a s pribúdajúcimi dňami spravidla progresívne rastú. K nim sa môžu pridať náklady na skladovanie, meškajúce dodávky či prestoje vo výrobe.

Väčšina týchto situácií pritom nevzniká vinou dopravcu, ale nedostatočnou koordináciou medzi výrobcom, špeditérom, colným deklarantom, dopravcom a príjemcom. Ak každý článok reťazca presne vie, čo má robiť a kedy, riziko zdržania aj nečakaných nákladov výrazne klesá.

Prečo na riadenie logistiky nestačia e-maily a tabuľky?

Riadiť medzinárodnú logistiku prostredníctvom e-mailov a tabuliek je čoraz menej udržateľné. Firmy potrebujú vidieť pohyb zásielok v reálnom čase, rýchlo reagovať na zmeny a mať všetky dôležité dokumenty dostupné na jednom mieste.

Aj preto dnes mnohé digitálne nástroje umožňujú sledovať polohu kontajnerov, upozorňujú na hroziace meškania a zjednodušujú komunikáciu medzi všetkými účastníkmi prepravy. Rozhodnutia sa tak prijímajú na základe aktuálnych údajov, nie odhadov, čím zároveň klesá riziko ľudských chýb.

Logistika je investícia, nie náklad

Mnohé spoločnosti stále hodnotia úspešnosť logistiky podľa ceny dopravy. Dôležitejšie je však sledovať celkové náklady na dodávateľský reťazec. O niekoľko dní kratší tranzitný čas znamená nižšie skladové zásoby, rýchlejší obrat kapitálu, vyššiu spokojnosť zákazníkov aj presnejšie plánovanie výroby.

Dôležité je preto neoptimalizovať iba sadzbu za dopravu, ale celý logistický proces – od objednávky až po doručenie tovaru.

X XX

Dovolenkový horor v Chorvátsku: Košičana na pláži dobil trénovaný Poliak. Vysmieval sa mu, tak si ho odfotil

Incident na chorvátskej pláži pri meste Makarska vyústil do hospitalizácie 50-ročného Košičana Radoslava a následnej súdnej dohry.

Za fyzický útok, pri ktorom Slovákovi spôsobil zlomeniny dvoch rebier a prasknutie tretieho, uložil chorvátsky súd 26-ročnému Poliakovi Patrikovi J. podmienečný trest odňatia slobody na šesť mesiacov so skúšobnou dobou dvoch rokov.

Konflikt sa odohral po tom, čo si unavený Košičan po niekoľkohodinovej cyklistike v pohorí Biokovo ľahol na jedno z plastových ležadiel. Tie na okraji pláže zanechala iná rodina. O približne polhodinu ho rozospatého prekvapal nečakaný útok mladého muža, ktorý ho bez akéhokoľvek varovania z ležadla zhodil a začal doňho fyzicky narážať. „Po asi polhodine som sa rozospatý zobudil na to, že niekam letím. Bol to nejaký muž, ktorého som tam predtým nevidel, a bez varovania či nejakej komunikácie ma z toho ležadla vyklopil,“ povedal pre SME Košičan.

Útočník, ktorý podľa obete pôsobil ako trénovaný športovec, reagoval podráždene na to, že si Slovák požičal jeho odložené veci.

Radoslav útočníkovi oponoval s tým, že nechávanie vecí na pláži je v Chorvátsku zakázané. Slovná potýčka však rýchlo vyostrila a Poliak zasiahol Košičana kolenom do hrudníka. V ďalšom fyzickom napádaní mu zabránili až jeho známi, ktorí ho od stonajúceho Slováka odtiahli.

Poškodený sa rozhodol udalosť okamžite nahlásiť policajtom. Pri odchode z pláže ho útočník z balkóna neďalekého apartmánu posmešne provokoval kulturistickými pózami. Košičan si ho vtedy odfotografoval, čo výrazne pomohlo chorvátskej polícii pri jeho rýchlom vypátraní. Útočníka zadržali ešte v ten istý deň a k činu sa priznal.

Zranenia hrudníka si vyžiadali dvojdňovú hospitalizáciu v miestnej nemocnici, čo Slovákovi skomplikovalo aj plánovaný návrat domov. Súdny proces sa napokon uskutočnil v Záhrebe bez osobnej prítomnosti oboch aktérov. Záhrebský súd uznal obvineného Poliaka za vinného z prečinu ťažkého ublíženia na zdraví. Napadnutý Košičan už úrady informoval o nároku na finančnú náhradu škody vo forme bolestného. Napriek nepríjemnej skúsenosti na návštevu Chorvátska nezanevrel a v obľúbenej cyklistike tam plánuje pokračovať aj v budúcnosti.

 X X X

Kauza bitcoiny: co říká obžaloba a proč mají být tresty pro Blažka a spol. tak tvrdé

Bývalého ministra spravedlnosti Pavla Blažka (ODS), jednoho z nejvlivnějších občanských demokratů, chce poslat žalobkyně na 6,5 roku do vězení za praní špinavých peněz v bitcoinové kauze a dát mu i peněžitý trest několik milionů korun. Stejný trest chce i pro jeho náměstka Radomíra Daňhela a osm let pro advokáta Kárima Titze.

Provozovatele nelegálního tržiště Nucleus Market (drogy, zbraně, porno) Tomáše Jiřikovského, který státu daroval bitcoiny za miliardu, aby se dostal ke svým bitcoinům za mnoho miliard, chce žalobkyně potrestat mnohem vyšším trestem.

Právníka, který celý obchod se státem domlouval a s Blažkem i Daňhelem se osobně znal – Kárima Titze –, pak státní zástupkyně označuje za organizátora. A viní ho i z pokusu přeměnit část špinavých bitcoinů v peníze.

x XX

Zelenskyj chystá nový karpatský blok. Ukrajinu má spojiť so Slovenskom a ďalšími krajinami

Ukrajina sa na jeseň chystá spustiť Karpatskú iniciatívu zahŕňajúcu osem krajín vrátane Česka a Slovenska, ktoré spájajú hospodárske a bezpečnostné záujmy. Dnes o tom informoval portál RBK-Ukrajina s odvolaním sa na vyhlásenie ukrajinského prezidenta Zelenského.

„Prečo táto myšlienka vznikla? Pretože nie všetky krajiny sú pripravené posilniť nás zbraňami, ale chcú sa zapojiť v humanitárnej oblasti, v oblasti bezpečnosti a hospodárstva. Uvažujú o obnove Ukrajiny. Aj to je dôležité. Keď susedné krajiny premýšľajú o obnove, je to zároveň prejav viery v Ukrajinu, že dosiahne mier,“ uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti.

Iniciatíva sa má týkať spoločných hospodárskych a bezpečnostných záujmov, logistiky a v budúcnosti aj kultúry a cestovného ruchu. Okrem Ukrajiny by sa podľa prezidenta mali zapojiť aj Rumunsko, Rakúsko, Srbsko, Maďarsko, Poľsko, Česká republika a Slovensko. „Táto iniciatíva je niečo, okolo čoho sa môžeme všetci zjednotiť. Potrebujeme ju,“ vysvetlil Zelenskyj. O konkrétnych termínoch spustenia iniciatívy sa podľa neho ešte rokuje.

Portál dodal, že podľa jeho zdrojov sú šance na ukončenie vojny s Ruskom prostredníctvom mierových rokovaní v tomto roku minimálne a žiadna zo súčasných mierových iniciatív nevyhovuje ani Kyjevu, ani Moskve.

X X X

6 a půl roku pro exministra Blažka. Žalobkyně navrhla tresty v bitcoinové kauze.

Státní zástupkyně Vrchního státního zastupitelství v Olomouci obžalovala čtyři lidi kvůli darování kryptoměny v hodnotě téměř jedné miliardy korun ministerstvu spravedlnosti. Vedle Jiřikovského čelí obžalobě bývalý ministr spravedlnosti Pavel Blažek, jeho někdejší náměstek Radomír Daňhel a advokát Kárim Titz.

Podle státního zastupitelství Pavel Blažek a Radomír Daňhel pomáhali legalizovat výnosy z trestné činnosti a vědomě porušili povinnosti úředních osob. Státní zástupkyně pro oba navrhuje šest a půl roku vězení a peněžitý trest v řádech jednotek milionů korun.

Podle VSZ podala žalobkyně obžalobu 31. července. „Obžaloba byla podána na čtyři obviněné fyzické osoby, z nichž jedna je stíhána vazebně,“ uvedlo státní zastupitelství.

„Obžalobu nemám k dispozici. Zatím mohu jen konstatovat, že doposud nebylo právně nijak prokázáno, natož rozhodnuto, že darované BTC pocházely z trestné činnosti. A tvrzení policie, že mezi obžalovanými existovala nějaká dohoda o protiprávním jednání nebylo doloženo taktéž. A být ani nemohlo, neboť jde o výmysl a lež,“ uvedl k tomu Blažek na síti X.

„S obžalobou, která nemá oporu v provedeném vyšetřování ani v souvisejících rozhodnutích soudů, nesouhlasím,“ sdělil ČTK Daňhel.

Jiřikovský zůstává ve vazbě, protože podle žalobců hrozilo, že bude pokračovat v trestné činnosti. Státní zastupitelství muselo podat obžalobu do poloviny srpna, jinak by musel být propuštěn.

Souhrnný trest 20 let?

Nejpřísnější trest žádá státní zástupkyně pro Tomáše Jiřikovského. Podle obžaloby v letech 2014 až 2016 provozoval darknetové tržiště Nucleus Market, kde se obchodovalo s drogami, a legalizoval výnosy z této trestné činnosti.

Za tyto skutky navrhuje souhrnný trest 20 let vězení, propadnutí majetku a propadnutí věci.

Současně Jiřikovského obžalovala také z legalizace výnosů z trestné činnosti spojené s darováním 468,468 bitcoinu ministerstvu spravedlnosti. V době darování v březnu 2025 měly hodnotu přes 960 milionů korun. „Součástí tohoto jednání je i darování 468,468 BTC, což představovalo více než 960 mil. Kč, Ministerstvu spravedlnosti v březnu 2025,“ uvedlo VSZ. Za tento skutek navrhuje další devítiletý trest vězení.

Blažkovi a Daňhelovi navrhuje 6,5 roku

Podle státního zastupitelství Pavel Blažek a Radomír Daňhel pomáhali legalizovat výnosy z trestné činnosti a vědomě porušili povinnosti úředních osob.

VSZ uvedlo, že se podíleli na legalizaci výnosů z darknetového tržiště související s darováním bitcoinů ministerstvu spravedlnosti a záměrně porušili své povinnosti úředních osob. Blažek vinu opakovaně odmítl.

Žalobce Nejvyššího státního zastupitelství následně zamítl jejich stížnosti proti zahájení trestního stíhání jako nedůvodné. Podle něj policie postupovala zákonně a trestní stíhání zahájila důvodně. Rozhodnutí tak nabylo právní moci.

Žalobkyně jejich jednání kvalifikuje mimo jiné jako zvlášť závažný zločin zneužití pravomoci úřední osoby a legalizace výnosů z trestné činnosti.

Titz měl podle žalobkyně celou operaci zorganizovat

Čtvrtým obžalovaným je advokát Kárim Titz. Podle žalobkyně právě on celou operaci legalizace výnosů z trestné činnosti spojenou s postupem ministerstva spravedlnosti zorganizoval. „Čtvrtému obviněnému je kladeno za vinu, že legalizaci výnosů z trestné činnosti spojenou s porušením povinností úředních osob zorganizoval,“ uvedlo VSZ.

Krátce před podáním obžaloby se Titz obrátil na Ústavní soud. Tvrdil, že policie i státní zastupitelství pod časovým tlakem omezují právo obviněných na obhajobu. Navrhl proto předběžné opatření, které mělo dočasně zabránit podání obžaloby. Argumentoval tím, že orgány činné v trestním řízení kvůli blížícímu se konci vazební lhůty Jiřikovského „hrají o čas“ a soustřeďují klíčové procesní úkony do velmi krátkého období.

„Je porušením práva na spravedlivý proces, pokud je obžaloba podávána za situace, kdy vyšetřování prokazatelně není ukončeno. Trestní řád neumožňuje podat obžalobu, pokud skutkový stav není prokázán bez důvodných pochybností. Jedná se o velmi závažné pochybení. Právo na spravedlivý proces není možné obcházet,“ uvedl nyní Titzův právní zástupce Lukáš Trojan.

Žalobkyně zároveň přičítá Titzovi samostatnou legalizaci dalších 40 bitcoinů v hodnotě přibližně 74 milionů korun během března a dubna 2025. Navrhuje pro něj osm let vězení, peněžitý trest v desítkách milionů korun a osmiletý zákaz činnosti.

„Nechme pracovat justici“

Na situaci reagovala například také bývalá ministryně spravedlnosti Eva Decroix (ODS). „Nebudu komentovat obžalované. Nebudu zasahovat do procesu. Jen si přeji spravedlivý a nezávislý soud!“ napsala na sociální sítě.

„Opravdu mít názor bez znalosti spisu a šířit jej do světa není žádné hrdinství. Spis zná jen VSZ, obžalovaní a nyní soud, všichni ostatní jen povídají a povídají… Názor je jak díra víte kam, mají ho všichni a všichni chtějí urvat pozornost. Justice nepotřebuje pozornost ale pečlivou práci a odvahu,“ dodala na Facebooku bývalá ministryně.

Kauza vedla k Blažkově rezignaci

Bitcoinová kauza se týká přijetí kryptoměny od dříve odsouzeného provozovatele darknetového tržiště Tomáše Jiřikovského. Ministerstvo spravedlnosti bitcoiny následně prodalo a získalo téměř miliardu korun. Případ vyvolal pochybnosti o původu kryptoměny i o postupu ministerstva. Aféra nakonec vedla k rezignaci ministra Pavla Blažka. O vině všech čtyř obžalovaných nyní rozhodne Krajský soud v Brně.

Doplnili jsme vyjádření Pavla Blažka, Radomíra Daňhela, Lukáše Trojana a Evy Decroix. Eva Paseková, ceskajustice.cz

X X X

PŘEMYSL  VOTAVA  O  ČT:

PROPUSTIT  NESCHOPNÉ  Z  ČT,  ROZHLASU,

POUĆIT  SE  V  NOVĚ

Veřejnoprávní Otesánkové

Kavky jsou v černém, ten nářek je srdcervoucí. V jejich očích vidím strach ze ztráty jejich nepostradatelnosti, zrovna před letní dovolenou. Jistě znáte tu pohádku o Otesánkovi od Karla Jaromíra Erbena .

Otesánek, jak víme z pohádky, byl od narození neustále hladový, kolébka mu brzy nestačila a od rána jen volal : „ „Mámo já mám hlad ! “ Otesánek snědl všechno co mu rodiče přinesli a on stále jen jedl a jedl, brzo byl jako kulička a nebýt kouzelné babičky, nakonec by snědl i své nebohé rodiče.

Když posloucháme jejich dnešní nářek, tak je podobný tomu nedokrmenému Otesánkovi. Na rozdíl od toho pohádkového, ti televizní „ Otesánkové “ sedí u bohatě prostřeného švédského stolu, ten nebyl nikdy prázdný, jejich dnešní nářek je jen účelový. Když se jim ekonomicky nedaří, případně si usmyslí zvednout své hmotné požitky, stačí zanaříkat, politici se leknou, že nepůjdou před kameru a výsledkem je, že dostanou přidáno. Je přitom zcela zřejmé, že obě veřejnoprávní média budou stále nedokrmená i kdyby dostaly každý rok miliardy navíc. Jen mám strach, aby nás ten televizní Otesánek, také jednou nesežral.

My diváci sledujeme, jak za ty roky jejich „nepostradatelnosti“, obě veřejnoprávní organizace pořádně nabobtnala po léta si žila v přepychu. Nevnímaly, že světová ekonomika dostala nové impulzy, že i v Česku se vžily pojmy jako efektivita, rekvalifikace, pracovní úřad, ……Zde fungovalo vše, jak při starém… Obě instituce mlčely, když statisíce zaměstnanců, horníků, hutníků, textiláků, přišly o práci., těžily ze svého informačního monopolu, z požitku svého politického postavení ve společnosti. Zejména Česká televize byla a stále je hlásnou troubou pravicové politiky, reprezentovanou dnešní pravicovou opozicí. Není žádným tajemstvím, že vliv médií ve světě obecně roste, stávají se důležitým hráčem na politickém kolbišti.

V Česku je tento vliv médií ještě větší, těží ze svého monopolu… Není přece ve světě normální, aby předseda Poslanecké sněmovny PČR Tomio Okamura, představitel z jedné stran dnešní vládní koalice, nebyl po několik měsíců od zvolení, zván do České televize. Teprve nedávno, se skřípěním zubů, mu to bylo umožněno. Tento přístup vynikne ještě více, při srovnání s výraznou mediální prezentací předsedy Senátu PČR Miloše Vystrčila z opozičního tábora. Ten je přímo ČT hýčkán. Každý jeho krok je televizí sledován. Těch případů je ještě více, tím posledním, ale velice smutným příběhem je vypnutí české hymny v podání Jarka Nohavici při nedávném přímém přenosu z MS v hokejbale v Ostravě.

Z veřejně dostupných zdrojů nabízím několik čísel ke srovnání. Česká televize má 2900 – 3000 zaměstnanců, zde je nutno přičíst další vyšší počty externích pracovníků. Naopak TV Nova má 700 – 800 zaměstnanců, FTV Prima dokonce jen 250 – 500. Proto je slyšet takový nářek, že bohatě prostřené švédské stoly v České televizi, či v Českém rozhlase, by mohly skončit…. Skončit by mohla i ta jejich umělá nepostradatelnost.

Přemysl Votava, server vasevec.cz

X X X

VRAŽDY   V  LONDÝNĚ,  ČASTÁ\  VÝMĚNA   PREMIÉRŮ