Duleba: Rusi majú výhodu len v balistických raketách, inde ju už stratili. Rusko zvyšuje raketové útoky na Ukrajinu, tá zase pokračuje v útokoch na ruskú kritickú infraštruktúru. Podarí sa Američanom obnoviť mierové rokovania? Dokážu pri nich ešte vôbec zohrať nejakú úlohu? V súvislosti s Blízkym východom pokračujú rokovania o Hormuzskom prielive. Podarí sa ho otvoriť bezplatne, alebo budeme za plavbu platiť? V relácii Politická debata boli hosťami Hany Kostelníkovej analytici a komentátori Alexander Duleba a Eduard Chmelár.

Duleba: Zmenila sa zásadným spôsobom jedna vec, že Ukrajinci majú odrazu kapacitu, čo ukázali prvý polrok… Zásadným spôsobom sa Ukrajina technologicky posunula. Z hľadiska aj kvality dronov, ich schopnosti doletu, schopnosti niesť väčšie nálože, väčšie masy výbušniny. Ale hlavne začali im fungovať modely umelej inteligencie, ktoré oni využívajú.

Chmelár: Ukrajinské útoky v hlbokom ruskom vnútrozemí boli úspešné, ale tieto útoky nezmenili situáciu na fronte. A tam sa ukazuje, že prišlo na moje slova, keď som varoval pred tým, že tie rezervy Ruska sú obrovské, že Rusko do toho nevrazilo všetko. Schopnosť rozbiť prístavné mestá alebo Kyjev mali Rusí aj predtým. Tieto veci mali nasledovať vždy až po útoku na eskalačnom rebríčku ako odpoveď. Teraz im došli nervy.

Duleba: V Európe nepotrebujeme mier za každú cenu. Potrebujeme spravodlivý mier a potrebujeme obnoviť medzinárodné právo. A medzinárodné právo znamená, že hranice Ukrajiny z roku 1991, ako vznikla, musia byť rešpektované. Ukrajina ponúka začiatok mierových rokovaní s tým, aby sa zastavili boje a viedli sa rokovania na existujúcej frontovej linii… otázka je, prečo by mali Ukrajinci odovzdávať (Donbas), keď to je ich červená línia? Prečo pre Rusa nie je prijateľné to, že začneme rokovať, zmrazíme vojnu na existujúcej frontovej línii, ktorá je, a začíname rokovať?

Chmelár: Je ilúziou myslieť si, že takýmto spôsobom môže ktokoľvek vyhrať tú vojnu. A to je to, na čo mala dávno reagovať Európa. Lebo čo je zmyslom, alebo čo je cieľom Európy? Buď si vytvoriť time-out na priamu vojnu s Ruskom, a čo najďalej oddialiť túto vec, alebo keď naozaj tvrdia, že im záleží na Ukrajine, o Ukrajincoch ani nehovoriac, tak sa to bez diplomacie jednoducho nedá. A Európa jediné, čo robí, je, že bráni tej diplomacii. Vyvinula jedinú iniciatívu, keď zvolala stretnutie ministrov zahraničných vecí na Cypre, a tam sa chvíľu tvárila, že sa ide dohodnúť… chvíľu miatli verejnosť, keď tvrdili, že idú sa dohodnúť, akým spôsobom sa budú rozprávať s Ruskom, a napokon z toho vyšlo, že rozprávať sa s Ruskom je pasca.

Duleba: Požiadavka Ukrajiny teraz je, podobne ako bola situácia s Krymom po roku 2014, oni maximum, čo vedia urobiť, je to priznať okupované územie ako dočasne okupované územie.

Chmelár: (Toto sa) určite neskončí len nejakou bilaterálnou dohodou. Toto sa bude musieť skončiť nejakou novou formou európskeho bezpečnostného systému, kde sa navzájom buď pouznávajú sporné územia, ako Kosovo na jednej strane a Krym na druhej strane. Proste to nebude jednoznačná záležitosť.

X X X

Čo hľadal Zelenskyj u Putinovho kamaráta? Chce priniesť do Srbska výrobu dronov? Vučič ho hostil a vyobjímal

Návšteva ukrajinského lídra v Belehrade si zaslúži veľkú pozornosť. Od dôležitých detailov až po predpokladaný obsah rozhovorov. V prvom rade treba poukázať na fakt, že išlo o cestu do krajiny, ktorá zo všetkých štátov na Balkáne udržiava najlepšie vzťahy s Ruskom.

Volodymyr Zelenskyj pricestoval do Srbska na dva dni na pozvanie prezidenta Aleksandara Vučiča. Politika, ktorý v máji 2025 prijal pozvanie šéfa Kremľa Vladimira Putina do Moskvy na oslavy 80. výročia porážky nacistického Nemecka. Čo sa týka ekonomických vzťahov medzi Ruskom a Srbskom, je vhodné poukázať na to, čo vtedy Putin a Vučič povedali.

„Sme tu a bránime mesto.“ Ukrajinskí vojaci odpovedali Putinovi priamo z Kosťantynivky

„Rusko zostáva garantom energetickej bezpečnosti Srbska a pokrýva približne 85 percent celkových energetických potrieb Srbska,“ upozornil Putin. „Viete, že zásobovanie plynom je pre nás životne dôležitou otázkou. Stále máme dlhodobú zmluvu a dostali sme veľmi výhodné podmienky – za to sa vám musím poďakovať,“ reagoval Vučič.

Vráťme sa do Belehradu. Najprv k dvom detailom. Ukrajinci evidentne venovali zvýšenú pozornosť bezpečnostným opatreniam v Srbsku, kde veľa obyvateľov neznáša ich prezidenta a, naopak, obdivuje Putina. Okolo Zelenského sa pohybovalo oveľa viac ochrankárov, ako ich býva, keď navštevuje západné štáty.

Za zmienku istotne stojí to, akú podobu prijatia Zelenského i rokovaní s ním zvolil Vučič. V Kremli preto pravdepodobne zatínali zuby. Protokolárne to nebola pracovná cesta, ale oficiálna návšteva na pozvanie srbského lídra. Dal si pritom záležať na tom, aby hosťa privítal pred prezidentským palácom s vojenskými poctami: spolu vykonali prehliadku nastúpenej čestnej stráže.

Za oveľa dôležitejšie sa dá označiť to, že sa počas dvoch dní stretli dvakrát. V piatok najprv Vučič usporiadal večeru pre Zelenského a v sobotu znovu debatovali v priestoroch sídla srbského prezidenta. Na snímkach z prvého dňa pobytu ukrajinského lídra, ktoré hosttiteľ zverejnil na sociálnej sieti, je vidieť, ako dobre si rozumeli, Vučič dokonca vyobjímal Zelenského.

Nedá sa obísť ani fakt, že obaja lídri sa stretli v Belehrade až po niekoľkých rokoch, čo sú pri moci. Zelenskyj, ktorého zvolili za prezidenta v apríli 2019, si až v roku 2026 našiel čas na návštevu Vučiča, ktorý je hlavou štátu od mája 2017. Prípadne sa táto veta dá upraviť tak, že až teraz srbský prezident prejavil záujem privítať v Belehrade ukrajinského lídra.

Odhliadnuc od tém, ktorým sa venovali počas rokovaní, je nepochybne z pohľadu Zelenského veľmi cenná už len samotná skutočnosť, že pricestoval do Srbska. „Táto krajina je hlavným spojencom Ruska na Balkáne. Majú medzi sebou dlhodobé väzby. Myslím si, že hlavným cieľom tejto cesty sa stalo to, že Zelenskyj ukazuje, že hrá na ruskom poli na Západnom Balkáne,“ povedal pre televíznu stanicu 24 kanal ukrajinský politológ Volodymyr Fesenko.

Na druhej strane dá hovoriť, že Vučič demonštruje svoju snahu o zahraničnú politiku na všetky svetové strany. Dobre vychádzať nielen s Ruskom, ale aj s Čínou, a pritom sa usilovať o zbližovanie s EÚ. V tomto zmysle sa asi aj usiluje hľadať si advokátov pre budúce členstvo Srbska v únii medzi hlavnými politickými hráčmi. Pripomeňme, že Vučič v auguste 2024 súhlasil s nákupom 12 stíhačiek za 2,7 miliardy eur od významného Francúzska.

Môže vyznieť prekvapivo, že Zelenskyj a Vučič sa konečne stretli v Belehrade napriek tomu, čo sa udialo pred tromi týždňami v Kyjeve. Na summite Ukrajiny a krajín juhovýchodnej Európy Vučič odmietol podpísať spoločné vyhlásenie, ktoré obsahovalo vety o potrebe posilniť protiruské sankcie a zväčšiť vojenskú pomoc napadnutému štátu, ktorý sa už piaty rok bráni proti Putinovej invázii. (Naopak, všetci ostatní lídri na summite zo Slovinska, Moldavska, Rumunska, Čierne Hory a Albánska podpísali text spolu so Zelenským.)

Na druhej strane treba poznamenať, že Vučič neurobil nič, čím by až šokoval: Srbsko sa totiž po vpáde Rusov na Ukrajinu odmietlo pripojiť k protiruským sankciám EÚ a dodržiava politiku v duchu ani jeden náboj pre Ukrajincov zadarmo od srbského štátu.

Prečo sa Vučič a Zelenskyj stretli v auguste, keď nedávno v júli mohli prebrať dôležité témy aj medzi štyrmi očami? Hostiteľ pred stretnutím všeobecne povedal, že sa chystajú porozprávať hlavne o ekonomicko-energetickej spolupráci a o svojom zbližovaní s EÚ. Hosť nekonkrétne podotkol, že povedie dôležité rozhovory.

Jednou z tém bolo asi aj uzavretie dohody o voľnom obchode. Ukrajina a Srbsko sa na jej podmienkach nedokážu dohodnúť už neuveriteľné dve desaťročia: rokovať začali už v roku 2005, no doteraz nenašli spoločnú reč. „Ukrajina zostáva jediným štátom v Európe, s ktorým Srbsko nemá podpísanú takúto dohodu,“ upozornil server RTVI. Dodal, že nezhody vyjednávačov pretrvávajú v oblasti cla na niektoré poľnohospodárske i priemyselné tovary. Údajne sa však veci konečne dali do pohybu a obe krajiny by mohli podpísať dohodu do konca tohto roku.

Hlavným bodom rokovaní však mohli byť bezpilotné lietadlá. O tejto téme sa zmienil napríklad seriózny nemecký denník Frankfurter Allgemenie Zeitung: „Súčasťou prípadného projektu by mohlo byť Srbsko ako výrobná základňa, Ukrajina by prispela operačnými skúsenosťami s vedením boja pomocou dronov a Spojené arabské emiráty (SAE) by poskytli finančné krytie.“

Existujú však aspoň nejaké náznaky, aby sa dala považovať potenciálna výroba dronov v Srbsku za dôveryhodnú informáciu? Istotne áno. Pozrime sa v stručnosti na to, čo sa udialo v posledných mesiacoch. Zelenskyj v marci 2026 navštívil SAE, kde hovoril o nadviazaní vojensko-technickej spolupráce. V emirátoch by radi získali drony, ktoré by mohli reagovať hlavne na prípadné ďalšie hrozby z Iránu. „Jeden iránsky šahíd stojí 80-tisíc až 130-tisíc dolárov. Nezničí ho raketa za tri-štyri milióny dolárov, ale dron za 10-tisíc dolárov,“ podčiarkol vtedy Zelenskyj na návšteve v Abú Zabí. Dodal, že Ukrajina je pripravená pomôcť viacerým štátom v regióne, aby sa dokázali sami uubrániť proti šahídom.

Pred desiatimi dňami Vučič hostil delegáciu z emirátov. V Belehrade jej členov privítal na čele s prezidentom SAE Muhammad bin Zájidom Ál Nahjánom. Deň predtým tento šejk rokoval v Bratislave s premiérom Robertom Ficom a s ministrom obrany Robertom Kaliňákom. Ten informoval, že Slovensko rokuje s emirátmi o vývoze zbraňových veží, čiže odborne povedané o exporte otočných obrnených mechanizmov integrovaných na vojenských platformách, ktoré chránia posádku a zbraňové systémy. Dá sa usudzovať, že debata Vučiča s Al-Nahjánom sa dotkla aj možnej výroby dronov na srbskom území.

Ešte jedna záverečná poznámka o pragmatickej politike Vučiča. Vytrvalo odmieta, aby štát vojensky pomáhal ukrajinskej armáde. No na druhej strane je verejným tajomstvom, že umožnil, aby srbské zbrane smerovali za odplatu do Česka a do Poľska, ktoré potom s týmto arzenálom pomohli vyzbrojovať Ukrajincov.

X XX

Mesiac úplne zakryje Slnko nad časťou Európy. Dve krajiny čaká najväčší pokles výroby elektriny

Budúcotýždňové zatmenie Slnka Mesiacom nebude len astronomickou atrakciou. Európski prevádzkovatelia elektrických sietí kvôli nemu prijímajú mimoriadne opatrenia, pretože dočasné zatienenie Slnka môže na niekoľko hodín výrazne znížiť výrobu elektriny zo solárnych elektrární.

Aj keď 12. augusta zatmenie ponúkne verejnosti vzácne prírodné divadlo, pre prevádzkovateľov elektrických sietí je technickou výzvou. Tí musia neustále vyvažovať výrobu a spotrebu elektriny, aby zaistili bezpečné a spoľahlivé dodávky

Pri jasnej oblohe by výkon fotovoltických elektrární mohol v celej Európe klesnúť až o 9,7 gigawattov (GW), čo v čase od 19:15 do 21:30 SELČ spôsobí rýchlu, no predvídateľnú zmenu vo výrobe elektriny,“ uviedlo Združenie európskych prevádzkovateľov elektrizačných prenosových sústav (ENTSO-E)

Združenie dodalo, že prevádzkovatelia sú „pripravení zaistiť bezpečnú a stabilnú prevádzku elektrizačnej sústavy počas celého zatmenia“. Najväčší pokles výroby zo slnečnej energie sa očakáva v Španielsku, kde Mesiac úplne zakryje Slnko, a v Nemecku.

Európska únia mala na konci roka 2025 inštalovanú kapacitu solárnych elektrární približne 406 GW, uviedlo združenie SolarPower Europe. Keďže solárna energia v súčasnosti tvorí približne 13 percent európskeho energetického mixu, ENTSO-E uviedlo, že jeho členovia „čoraz častejšie zvládajú poveternostné a prírodné javy, ktoré môžu v krátkom čase ovplyvniť charakter výroby elektriny“.

Technológia Slovákov dokáže meniť cenu elektriny

Medzi preventívne opatrenia patrilo informovanie pracovníkov v riadiacich centrách a upozornenie účastníkov trhu na očakávaný pokles výroby zo slnečnej energie. Prevádzkovatelia zároveň „počas zatmenia zabránia plánovaným odstávkam elektrickej siete, aby maximalizovali prevádzkovú flexibilitu“.

„S cieľom pomôcť s rozhodovaním v reálnom čase dostávajú miestni prevádzkovatelia sústav od poskytovateľov meteorologických služieb dodatočné aktualizované prognózy výroby z fotovoltických zdrojov,“ dodalo združenie.

Pôjde o prvé úplné zatmenie Slnka viditeľné z kontinentálnej Európy od roku 2006. Takzvaný pás totality povedie od odľahlých oblastí severného Ruska cez Grónsko, Island, severné Španielsko až po severovýchodný cíp Portugalska.

X X X

Ďalší škandál šéfa FIFA Gianniho Infantina. UEFA mu zaplatila milenku aj titul MBA

Škandály okolo prezidenta FIFA Gianniho Infantina nekončia.

Denník The Telegraph dnes ráno informoval o svojich exkluzívnych zisteniach, ktoré šéfa FIFA akiste nepotešia.

Anglický denník informoval, že počas Infantinovho pôsobenia ako generálneho tajomníka UEFA dostala žena, ktorá bola údajne vo vzťahu so súčasným prezidentom FIFA, šesťcifernú sumu.

,,Okrem jej nejasného pôsobenia na pôde UEFA sa strešná európska organizácia finančne podieľala aj na to, aby jej zaplatil za titul MBA,“ napísal Telegraph.

´´,,Zatiaľ je v Slovane všetko ružové. Baví to aj mňa a to je čo povedať,“ vraví v relacii Fair Play futbalový tréner Vladimír Koník.

Spomínanému zdroju UEFA potvrdila, že si vedomá obvinenia z toho, že neznámej dáme, ktorá sa však po boku Infantina už neobjavuje, platilo lukratívnu čiastku.

Hovorca FIFA však tieto správy dementoval.

„Prezident FIFA Gianni Infantino tieto obvinenia dôrazne popiera. Akékoľvek narážanie na nevhodné správanie alebo porušenie zákonov či predpisov je hanlivé.

Nikdy nedošlo k incidentu, do ktorého by bol zapojený. Všetky aktivity spoločnosti týkajúce sa zamestnancov vrátane akýchkoľvek odchodov a odstupného boli vždy schválené príslušnými riaditeľmi v súlade so všetkými platnými predpismi.“

Tieto informácie potvrdila aj UEFA, ktorá slová o nezákonnom postupe nepotvrdzuje.

„Sme si vedomí obvinení a môžeme potvrdiť, že dotknutej osobe bola vyplatená odstupná platba spolu s úhradou poplatkov za kurz MBA na miestnej obchodnej škole,“ uviedla UEFA.

Predpisy sa v roku 2016 sprísnili. Infantino v nej pracoval dovedna 16 rokov (2000 – 2016). Po nej nastúpil do uvoľnenej pozície šéfa FIFA.

„Súčasné personálne predpisy – ktoré sa vzťahujú na všetkých zamestnancov UEFA na akejkoľvek úrovni – odrážajú predpisy, ktoré sa nachádzajú v modernej, vysoko profilovanej organizácii,“ doplnila UEFA.

X XX

Prerazí Horehronie v Číne? Turistom z Ázie ponúka skupinové zájazdy v srdci Slovenska

Horehronie sa ako jediný slovenský región zúčastnil na prestížnej medzinárodnej výstave v Pekingu, kde predstavilo svoje prírodné krásy, tradičné kroje a domáce produkty v podobe medu či lekváru. Pozornosť vzbudili tiež vyšívané dečky a veľkonočné vajíčka. Nechýbalo folklórne vystúpenie, ktorým tamojšie publikum dostali do varu. Cieľom je prilákať turistov, vytvoriť nové pracovné miesta a podporiť rozvoj našej ekonomiky.

Slovenský pavilón vyvolával v Číne veľký záujem.

Jedna z najväčších výstav v oblasti obchodu a služieb v Číne, veľtrh CIFTIS 2025 (China International Fair for Trade in Services), sa konala 10. až 14. septembra v pekingskom parku Shougang. Zástupcovia z Horehronia sa tam vybrali predstaviť komplexný balík služieb pre skupinové zájazdy. Zahŕňa to ubytovanie, sprievodcovské služby, transfery, ale aj gastronomické zážitky či tradičné folklórne vystúpenia.

Spoluprácu s jednou z najľudnatejších krajín sveta odštartovali Horehronci už v apríli, keď pracovná delegácia vyrazila na oficiálnu návštevu do čínskych miest Zhengzhou a Dengfeng. Zámerom bolo nadviazanie nových partnerstiev v oblasti cestovného ruchu, športu, vzdelávania a kultúry. Práve vďaka aprílovému „tripu“ sa podarilo nadviazať dôležité kontakty a pripraviť podmienky pre prezentáciu tohto malebného slovenského regiónu v Ázii.

Získali najväčšiu priazeň

Ich komunikácia ďalej pokračovala s Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Pekingu, s ktorým hľadali vhodné možnosti. Výsledkom bola participácia na spomínanom veľtrhu. „Som veľmi rada, že tohtoročnú prezentáciu Slovenska v Číne, ktorá bola profesionálna aj autentická, sa nám podarilo zorganizovať mimoriadne úspešne tiež vďaka aktívnej účasti regiónu Horehronie,“ uviedla ekonomická diplomatka slovenského veľvyslanectva v Číne Lucia Škvareninová. „Spájalo sa v tom kultúrne dedičstvo so súčasným potenciálom cestovného ruchu,“ doplnila.

Región Horehronie zaujal počas výstavy nielen ponukou prírodných krás, ale aj kultúrnym programom. V Pekingu vystúpila známa ľudová hudba Čerešienka, ktorá dotvárala slovenskú atmosféru pavilónu. Pozornosť vzbudzovali tiež tradičné kroje, domáce produkty ako med, lekvár či remeselné výrobky. „Naše prezentácie boli zamerané na podporu regiónu ako atraktívnej turistickej destinácie. Zároveň sme predstavili konkrétne produkty pre zahraničné trhy,“ povedala výkonná riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Horehronie Petra Ridzoňová Hlásniková.

Slovenský pavilón v Pekingu navštívili, počas piatich dní, desaťtisíce ľudí z Číny a zahraničia. Kultúrny program v podaní ľudovej hudby si podľa nášho veľvyslanectva získal najväčšiu priazeň spomedzi všetkých vystavovateľov veľtrhu.

Postupne robia slovenskí zástupcovia veľké kroky vpred aj v spolupráci s miestnymi hoteliermi a podnikateľmi. Cestovná kancelária Horehronie Travel pripravila ponuku šitú na mieru práve pre prezentáciu ázijským „cestovkám“, pričom sa zamerali na vytvorenie balíka služieb pre skupinové zájazdy z Ázie. „Zahŕňame ubytovanie, sprievodcovské služby, transfery, ale aj gastronomické zážitky či tradičné folklórne vystúpenia,“ potvrdila konateľka Horehronie Travel Slávka Pančíková. „Cieľom je poskytnúť nezabudnuteľný pobyt v srdci Slovenska,“ dodala.

Premiéra Fica v Pekingu vítali stuhy i dievča s kyticou

Rizdzoňová Hlásniková objasnila, že propagačné materiály, ktoré tam rozdávali, boli zamerané v prvom rade na to, aby potenciálni klienti zistili, kde sa Slovensko nachádza. „Prejavili veľký záujem. Pýtali sa na prepojenie s letiskom, pričom sme s nimi preberali aj možnosti návštev okolitých krajín. Často totiž cestujú do Viedne či Budapešti a my sme im vysvetľovali, že v rámci európskeho tripu si na tejto trase vedia do svojho itinerára zaradiť práve Horehronie,“ priblížila.

Jaskyne, hrady, lyžovanie

Ázijským turistom sa snažili ponúknuť pobyt na tri až štyri noci. „Potom by sa presunuli ďalej. Určite aj do nášho hlavného mesta a odtiaľ do spomínanej Viedne. Prezentovali sme im to teda tak, že priletia do Budapešti, kde strávia pár dní, a odtiaľ by pokračovali ku nám, na Horehronie,“ vysvetlila Ridzoňová Hlásniková.

„Jednoznačne ich najviac zaujímali naše jaskyne a hrady. Pýtali sa tiež na možnosť vidieť niekde naživo folklórne vystúpenia, zvedaví boli aj na naše veľkonočné zvyky,“ hovorí. „V podstate sme im prezentovali skôr organizované formy výletov, pričom by v rámci programu navštívili napríklad Salaš Zbojská, Ľupčiansky hrad, ale aj Hronsek, keďže ich priťahujú lokality UNESCO. To znamená, že do ponuky sme nezaradili len oblasti od hranice Horehronia,“ ozrejmila s tým, že v ich „skladačke“ nechýba ani Bratislavský hrad.

Foto: Región HorehronieĽudová hudba Čerešienka získala pre našu krajinu najväčšiu priazeň spomedzi všetkých vystavovateľov.

„Veľkú pozornosť venovali všetkému, čo sa týka zdravia – napríklad wellnessu. Ďalšia skupina chcela vedieť, či ich vieme naučiť lyžovať a zabezpečiť im inštruktora. Neznámou je pre nich aj skialpinizmus,“ podotkla. Verí, že takéto zájazdy by mohli byť realitou už čoskoro.

„Zaznievali však časté otázky na priamu leteckú linku so Slovenskom, ktorá by bola obrovskou výhodou. Mali by to úplne najjednoduchšie, lebo by mohli pricestovať rovno do tejto krajiny. Nám by sa tak s nimi tiež pracovalo oveľa lepšie,“ pripomenula. Vzápätí upozornila, že už niekoľko mesiacov intenzívne riešia, s ministerstvom zahraničných vecí, aj „free víza“.

„Teraz keď priletia z Číny do okolitých krajín, do tridsať dní ich tam majú, ale musia tam zotrvať viac ako polovicu svojho pobytu. Na Slovensko tak idú len na jednodňový výlet – potom sa vrátia do krajiny, kam prileteli,“ zdôvodnila Ridzoňová Hlásniková. Ak sa to celé doladí je presvedčená, že záujem o Slovensko bude veľký.

X XX

Po nástupe nového prezidenta prichádza od Trumpa prvá veľká odmena. Krajina smeruje k Štítu Amerík

Len niekoľko hodín po nástupe nového kolumbijského prezidenta Abelarda de la Espriellu prišla z Washingtonu prvá výrazná podpora. Administratíva Donalda Trumpa plánuje krajine poskytnúť bezpečnostný balík vo výške jednej miliardy dolárov. Zároveň privítala jej pripravované zapojenie do iniciatívy Štít Amerík, ktorá združuje štáty bojujúce proti drogovým kartelom a organizovanému zločinu.

Nový prezident Kolumbie Abelardo de la Espriella po inaugurácii za hlavu štátu v Cali 7. augusta 2026

Štít Amerík je bezpečnostná iniciatíva Spojených štátov a 17 krajín Latinskej Ameriky zameraná na koordinovaný boj proti drogovým kartelom, organizovanému zločinu a pašovaniu. Kolumbia svoje členstvo zatiaľ oficiálne nepotvrdila, Washington však jej plánované pripojenie už verejne privítal. Členstvo v nej odmietli napríklad Brazília či Mexiko.

Nový kolumbijský prezident Abelardo de la Espriella sa v piatok ujal úradu a prisľúbil vojnu proti povstaleckým skupinám zapojeným do obchodovania s drogami a začiatok novej éry úzkych vzťahov so Spojenými štátmi. Trump ho počas volieb podporoval.

„Ako základný kameň tohto obnoveného partnerstva majú Spojené štáty v spolupráci s Kongresom v úmysle oznámiť pomoc vo výške jednej miliardy dolárov v rámci bezpečnostného balíka na podporu vlády prezidenta De La Espriellu pri dosahovaní našich spoločných cieľov,“ uviedlo ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení.

Prečo je Kolumbia pre USA strategická?

• zohráva kľúčovú úlohu v boji proti drogovým kartelom a organizovanému zločinu,
• je významným partnerom pri bezpečnosti Karibiku a severu Južnej Ameriky,
• Washington sa snaží posilniť svoj vplyv v regióne, kde rastie aktivita Číny a Ruska,
• nová vláda sľubuje užšiu spoluprácu s USA po období napätých vzťahov.

Do nástupu novej hlavy štátu boli vzťahy Kolumbie a USA napäté. Trump sa v minulosti verejne pohádal s bývalým kolumbijským prezidentom Gustavom Petrom pre nesúlad postojov vo viacerých otázkach.

Petro napríklad obvinil Trumpa zo „spoluúčasti na genocíde“ pre útoky Izraela na Pásmo Gazy, keďže USA podporujú Izrael, a žiadal tiež „trestné stíhanie“ pre americké útoky na lode v karibských vodách. Exprezident takisto kritizoval Trumpovu podporu De La Esprielly počas volieb.

X XX

Prerazí Horehronie v Číne? Turistom z Ázie ponúka skupinové zájazdy v srdci Slovenska

Horehronie sa ako jediný slovenský región zúčastnil na prestížnej medzinárodnej výstave v Pekingu, kde predstavilo svoje prírodné krásy, tradičné kroje a domáce produkty v podobe medu či lekváru. Pozornosť vzbudili tiež vyšívané dečky a veľkonočné vajíčka. Nechýbalo folklórne vystúpenie, ktorým tamojšie publikum dostali do varu. Cieľom je prilákať turistov, vytvoriť nové pracovné miesta a podporiť rozvoj našej ekonomiky.

Slovenský pavilón vyvolával v Číne veľký záujem.

Jedna z najväčších výstav v oblasti obchodu a služieb v Číne, veľtrh CIFTIS 2025 (China International Fair for Trade in Services), sa konala 10. až 14. septembra v pekingskom parku Shougang. Zástupcovia z Horehronia sa tam vybrali predstaviť komplexný balík služieb pre skupinové zájazdy. Zahŕňa to ubytovanie, sprievodcovské služby, transfery, ale aj gastronomické zážitky či tradičné folklórne vystúpenia.

Spoluprácu s jednou z najľudnatejších krajín sveta odštartovali Horehronci už v apríli, keď pracovná delegácia vyrazila na oficiálnu návštevu do čínskych miest Zhengzhou a Dengfeng. Zámerom bolo nadviazanie nových partnerstiev v oblasti cestovného ruchu, športu, vzdelávania a kultúry. Práve vďaka aprílovému „tripu“ sa podarilo nadviazať dôležité kontakty a pripraviť podmienky pre prezentáciu tohto malebného slovenského regiónu v Ázii.

Získali najväčšiu priazeň

Ich komunikácia ďalej pokračovala s Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Pekingu, s ktorým hľadali vhodné možnosti. Výsledkom bola participácia na spomínanom veľtrhu. „Som veľmi rada, že tohtoročnú prezentáciu Slovenska v Číne, ktorá bola profesionálna aj autentická, sa nám podarilo zorganizovať mimoriadne úspešne tiež vďaka aktívnej účasti regiónu Horehronie,“ uviedla ekonomická diplomatka slovenského veľvyslanectva v Číne Lucia Škvareninová. „Spájalo sa v tom kultúrne dedičstvo so súčasným potenciálom cestovného ruchu,“ doplnila.

Región Horehronie zaujal počas výstavy nielen ponukou prírodných krás, ale aj kultúrnym programom. V Pekingu vystúpila známa ľudová hudba Čerešienka, ktorá dotvárala slovenskú atmosféru pavilónu. Pozornosť vzbudzovali tiež tradičné kroje, domáce produkty ako med, lekvár či remeselné výrobky. „Naše prezentácie boli zamerané na podporu regiónu ako atraktívnej turistickej destinácie. Zároveň sme predstavili konkrétne produkty pre zahraničné trhy,“ povedala výkonná riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Horehronie Petra Ridzoňová Hlásniková.

Slovenský pavilón v Pekingu navštívili, počas piatich dní, desaťtisíce ľudí z Číny a zahraničia. Kultúrny program v podaní ľudovej hudby si podľa nášho veľvyslanectva získal najväčšiu priazeň spomedzi všetkých vystavovateľov veľtrhu.

Postupne robia slovenskí zástupcovia veľké kroky vpred aj v spolupráci s miestnymi hoteliermi a podnikateľmi. Cestovná kancelária Horehronie Travel pripravila ponuku šitú na mieru práve pre prezentáciu ázijským „cestovkám“, pričom sa zamerali na vytvorenie balíka služieb pre skupinové zájazdy z Ázie. „Zahŕňame ubytovanie, sprievodcovské služby, transfery, ale aj gastronomické zážitky či tradičné folklórne vystúpenia,“ potvrdila konateľka Horehronie Travel Slávka Pančíková. „Cieľom je poskytnúť nezabudnuteľný pobyt v srdci Slovenska,“ dodala.

Premiéra Fica v Pekingu vítali stuhy i dievča s kyticou

Rizdzoňová Hlásniková objasnila, že propagačné materiály, ktoré tam rozdávali, boli zamerané v prvom rade na to, aby potenciálni klienti zistili, kde sa Slovensko nachádza. „Prejavili veľký záujem. Pýtali sa na prepojenie s letiskom, pričom sme s nimi preberali aj možnosti návštev okolitých krajín. Často totiž cestujú do Viedne či Budapešti a my sme im vysvetľovali, že v rámci európskeho tripu si na tejto trase vedia do svojho itinerára zaradiť práve Horehronie,“ priblížila.

Jaskyne, hrady, lyžovanie

Ázijským turistom sa snažili ponúknuť pobyt na tri až štyri noci. „Potom by sa presunuli ďalej. Určite aj do nášho hlavného mesta a odtiaľ do spomínanej Viedne. Prezentovali sme im to teda tak, že priletia do Budapešti, kde strávia pár dní, a odtiaľ by pokračovali ku nám, na Horehronie,“ vysvetlila Ridzoňová Hlásniková.

„Jednoznačne ich najviac zaujímali naše jaskyne a hrady. Pýtali sa tiež na možnosť vidieť niekde naživo folklórne vystúpenia, zvedaví boli aj na naše veľkonočné zvyky,“ hovorí. „V podstate sme im prezentovali skôr organizované formy výletov, pričom by v rámci programu navštívili napríklad Salaš Zbojská, Ľupčiansky hrad, ale aj Hronsek, keďže ich priťahujú lokality UNESCO. To znamená, že do ponuky sme nezaradili len oblasti od hranice Horehronia,“ ozrejmila s tým, že v ich „skladačke“ nechýba ani Bratislavský hrad.

Foto: Región HorehronieĽudová hudba Čerešienka získala pre našu krajinu najväčšiu priazeň spomedzi všetkých vystavovateľov.

„Veľkú pozornosť venovali všetkému, čo sa týka zdravia – napríklad wellnessu. Ďalšia skupina chcela vedieť, či ich vieme naučiť lyžovať a zabezpečiť im inštruktora. Neznámou je pre nich aj skialpinizmus,“ podotkla. Verí, že takéto zájazdy by mohli byť realitou už čoskoro.

„Zaznievali však časté otázky na priamu leteckú linku so Slovenskom, ktorá by bola obrovskou výhodou. Mali by to úplne najjednoduchšie, lebo by mohli pricestovať rovno do tejto krajiny. Nám by sa tak s nimi tiež pracovalo oveľa lepšie,“ pripomenula. Vzápätí upozornila, že už niekoľko mesiacov intenzívne riešia, s ministerstvom zahraničných vecí, aj „free víza“.

„Teraz keď priletia z Číny do okolitých krajín, do tridsať dní ich tam majú, ale musia tam zotrvať viac ako polovicu svojho pobytu. Na Slovensko tak idú len na jednodňový výlet – potom sa vrátia do krajiny, kam prileteli,“ zdôvodnila Ridzoňová Hlásniková. Ak sa to celé doladí je presvedčená, že záujem o Slovensko bude veľký.

X XX

Z čašníka sa stal farmár. Pri Brezne vybudoval zvieracie kráľovstvo so 700 zvieratami

Exotické ťavy pri frekventovanej ceste nie je možné prehliadnuť. Niektorí ich obdivujú len z okna auta, iní vstúpia priamo na farmu, kde dvojhrbé tvory žijú. Okrem nich tam majú svoj domov aj stovky iných zvierat. Medzi nimi roztomilé alpaky či obrovské korytnačky, ktorých je možné sa aj dotknúť.

Kontaktnú farmu pri hlavnom ťahu medzi Banskou Bystricou a Breznom navštevuje počas letných prázdnin do dvesto ľudí denne. Samozrejme, záleží od počasia. Mimo letnú sezónu sú jej brány v podbrezovskej časti Lopej otvorené cez víkendy a sviatky, no najlepšie je informovať sa vopred. Jeden z jej majiteľov, Tomáš Gašpar, nám prezradil, že toto zvieracie kráľovstvo majú pre verejnosť otvorené už päť rokov. Budovať ho však začali zhruba pred dekádou. „Sme na to dvaja – ja a kolega Matúš Schmidt,“ ozrejmil.

V ostatných dňoch sú, napriek horúčavám, doslova na roztrhanie. „Na to, že momentálne sa ortuť teplomera aj u nás, na strednom Slovensku, šplhá k štyridsiatkam, sme prekvapení veľkým záujmom ľudí. Predpokladali sme, že využijú skôr kúpaliská, jazerá a podobne, no napriek vysokým teplotám sem naše zvieratká stále chodia obdivovať,“ hovorí farmár. „Okolo obeda je menší útlm, no poobede tu máme nával,“ tvrdí.

Splnený sen

Pôvodne Tomáš nemal v pláne vlastniť farmu pre verejnosť, no svoj postoj zmenil po tom, ako videl radosť v očiach známych, kamarátov a príbuzných s deťmi. Koníček, ktorý mu robil radosť, sa teda postupne zmenil na príjemnú prácu. „Predtým som robil čašníka. Ráno o siedmej som odchádzal a vracal sa o deviatej večer – potom som rýchlo kŕmil, dojil, čistil a staral sa o celý zverinec. Teraz je to už v takej fáze, že by som to nestíhal. Musím tu byť vlastne nonstop,“ zhodnotil.

Je podľa neho super, že tam prichádzajú rodičia so svojimi deťmi, lebo v dnešnej dobe vraj o zvieratách veľa nevedia. „Tu nájdu zhruba sedemsto kusov – medzi nimi aj exotiku, ktorú mnohí obdivujú z cesty,“ priblížil. Autá na frekventovanom ťahu neraz viditeľne spomaľujú, aby si posádky mohli užiť pohľady na veľké ťavy. Celkovo ich majú päť.

„Patria medzi naše najväčšie atrakcie, no máme aj ďalšie unikáty, ktoré sú pred okoloidúcimi skryté – uvidia ich, len ak nás navštívia. Sú to napríklad rôzne exotické vtáky z Afriky, dikobrazy, obrovské korytnačky, no a skvostom na našej farme je motýlia záhrada,“ vymenoval. Vzápätí sa vrátil k ťavám, ktoré sú splnením jeho sna.

„Už ako chlapec som chcel mať zvieratá. Odmalička som mame nosil domov jašterice, sýkorky, holuby. No a ťavy som s nadšením obdivoval v zoologických záhradách či v blízkosti cirkusov. Vzbudzovali vo mne rešpekt, dominanciu, eleganciu. Vravel som si, že raz si nejakú zaobstarám,“ konštatoval veselo. „Raz napokon prišiel deň, keď sme si povedali, že máme vhodné priestory a môžeme si už ťavy zohnať,“ poznamenal.

A aké povahy vlastne tieto zvieratá majú? „Neublížia, no sú náladové. Keď sa im niečo nechce, tak to neurobia. Tieto naše pochádzajú všetky z cirkusov. Každá je ale iná – Zafír má 25 rokov a je úplne pokojná. Pochádza z Maďarska, kde ju mali ako chovnú samicu – rodila každý druhý rok,“ objasnil farmár. „Najväčším miláčikom je jej dcéra Diamantka (17) – bez problémov sa na nej dá každý deň voziť. Síce to nerobíme, ale dá sa,“ poznamenal s úsmevom.

Samica Lajka (7) je z nemeckého cirkusu Barum a tá má vraj poriadne „muchy“. Najmladší je Stilgar, ktorý sa narodil len nedávno – v apríli. Jeho pôrod bol bezproblémový a veľmi rýchly. Keď prišiel na svet, vážil asi 35 kilogramov. „Teraz má do nejakých dvesto. Zostane tu už len do konca augusta, potom poputuje na východné Slovensko – tiež do kontaktnej zoo,“ vysvetlil Tomáš.

Stilgarovou mamou je práve Zafír, ktorá je už v podstate dôchodkyňa. „Je to jej posledné mláďatko, ďalšie podobné plány s ňou nemáme. Chceme jej už zabezpečiť pokojný odpočinok,“ povedal farmár tým, že ťavy majú životnosť do tridsať rokov. „Malý už sám prijíma potravu, takže môže ísť. Deti ho tu môžu obdivovať do konca prázdnin,“ zopakoval.

Najnovšie im však pribudol samec Sahib, ktorého majú tiež z nemeckého cirkusu. „Ešte sa len učíme, čo si pri ňom môžeme dovoliť,“ pozrel na statného samca, ktorý je vraj najväčším na Slovensku. „Má asi tonu a velikánske zuby, takže by mohol aj ublížiť. Návštevníkom však určite nie – len nám, ktorí sme s ním v priamom kontakte vo vyhradenej zóne,“ zdôraznil.

Chodiace kamene

Hoci ťavy sú na tejto farme hitom, spomínané korytnačky sú tiež neprehliadnuteľné. Obdivovať tam ľudia môžu dva konkrétne druhy – leopardiu a ostrohatú. Práve tá je treťou najväčšou na svete, pričom dorastá do 80 centimetrov a dosahuje váhu do 100 kilogramov.

„Tieto naše pochádzajú od súkromných chovateľov, ktorí sa ich z priestorových dôvodov potrebovali zbaviť,“ pokračoval majiteľ. „Niektoré sme dostali darom od zoologickej záhrady z Olomouca. Máme aj dvoch obrovských samcov – jeden z nich má 31 rokov a váži 45 kilogramov. Druhý je asi o šesť kíl ľahší. Sú to také veľké tanky, ktoré tu behajú pomedzi ľudí. Každému sa tieto chodiace kamene páčia,“ usmial sa.

Vo veľkej obľube sú aj lamy alpaky, surikaty či kengury. „No a hneď pri vstupe je naša trojfarebná mačička, ktorú deti milujú najviac. Keby sme ich tu mali sto, stále by ich bolo málo,“ žartoval. Keďže farma je kontaktná, možné je zvieratká aj kŕmiť. „Najmä kozičky, somárikov, ovečky,“ spresnil. Návštevníci však nemajú prístup úplne všade. „Samozrejme, zvieratá majú aj svoje priestory, do ktorých ľudia nemôžu ísť. Sú už ale zvyknuté, že pokojne tu ležia a odpočívajú, pričom okolo nich môžu chodiť deti a hladkať ich,“ vysvetlil.

Na farme to naozaj žije – počas našej návštevy sme tam stretli množstvo rodín či kamarátskych partií. Medzi nimi bol aj Banskobystričan Martin so synčekom Miškom. „Táto farma sa nám páči. Majú tu rôzne zvieratá, ktoré bežne nevídame, a môžeme sa dostať blízko k nim. Myslím, že sa sem ešte vrátime, lebo aj malému sa tu páči. Najviac ho bavili ovečky,“ povedal nám spokojný otec.

X XX

Z termálneho kúpaliska na západe Slovenska odviezli viacero ľudí so zdravotnými problémami do nemocníc 

Návštevníci kúpaliska kašlú a pália ich oči. Zdravotné problémy trápia aj deti. Informácie o počte ľudí so zdravotnými komplikáciami v dôsledku návštevy kúpaliska sa bezprostredne po udalosti líšili.

DIAKOVCE: Na termálnom kúpalisku v Diakovciach neďaleko Šale sa podľa webu tnlive.sk viac ako sto návštevníkov sťažovalo na zdravotné problémy. TV JOJ pôvodne uvádzala, že zdravotné ťažkosti trápili približne desať ľudí, neskôr informáciu upravili na približne sto ľudí. Neskôr tnlive.sk spomínal už len desiatky a TV JOJ približne 15 ľudí.

Na mieste zasahovali záchranné zložky. Sanitky odviezli z kúpaliska viacero ľudí do nemocníc v Galante, Trnave, Nitre či Nových Zámkoch. Nitrianski krajskí hasiči uviedli, že u 16 osôb došlo k zdravotným ťažkostiam a 8 z nich záchranná zdravotná služba previezla do nemocnice.

Kúpalisko únik rizikovej látky odmieta

Problémy mohol ľuďom podľa medializovaných informácií spôsobiť únik chlóru.

„Nie, sú tu hasiči, nič sa nenašlo vo vodách, nič neuniklo,“ dostali Aktuality.sk len stručnú reakciu do telefónu, keď sa pokúšali kontaktovať s ľuďmi, ktorí zabezpečujú prevádzku kúpaliska, a pýtali sa na prípadný únik chlóru.

„Zatiaľ sa nezistilo aká látka, pretože žiadne zvýšené hodnoty neboli namerané. Ale stále tam sú, stále hľadajú. Čiže zatiaľ nevieme potvrdiť nález nejakej nebezpečnej alebo teda neznámej látky,“ reagovala na otázky Aktualít hovorkyňa krajských hasičov Michaela Gundová.

Priblížila, že priamo na mieste momentálne zasahujú príslušníci hasičskej stanice v Šali v sprievode policajtov. Preventívne bola povolaná aj záchranná zdravotná služba.

Krajskí hasiči neskôr na sociálnej sieži informovali, že u 16 osôb došlo k zdravotným ťažkostiam a 8 z nich bolo prevezených záchrannou zdravotnou službou do nemocnice.

„Hasiči premeriavali okolie, ale nepotvrdili zvýšenie hodnôt chlóru,“ doplnili hasiči s tým, že záchranného zložky vykonávali všetky potrebné úkony na zabezpečenie miesta.

Svedkovia opísali, že približne o 16:30 ľudí vyzvali, aby išli von z vody. Neskôr vyhlásili, že všekto je v poriadku a návštevníkov pustili do bazénu. O štvrťhodinu neskôr už posielali ľudí preč z kúpaliska.

Policajti hovoria o desiatkach ľudí

„Dnes sme prijali oznámenie, že na jednom z termálnych kúpalísk v blízkosti mesta Šaľa došlo k vystaveniu viacerých osôb počas kúpania ku kontaktu s neznámou látkou, ktorá u nich vyvolala zdravotné ťažkosti. Tie si vyžiadali lekárske ošetrenie privolanou RZP priamo na mieste,“ reagovala neskôr nitrianska krajská polícia.

Hodnovernosť oznámenia priamo na mieste preverila hliadka policajtov zo Šale. „Podľa doteraz zistených informácií mali byť desiatky osôb vystavených vyššej koncentrácii látky, ktorá sa pravdepodobne nachádzala vo vode,“ priblížili policajti.

Ubezpečujú, že okolitému prostrediu nebezpečenstvo nehrozí. „Polícia vykonáva všetky potrebné úkony na objasnenie okolností udalosti. Bližšie informácie poskytneme hneď, ako to situácia dovolí,“ doplnila krajská polícia.

X XX

Založení offshore firmy v zahraničí: kdy se vyplatí a jak postupovat

Založení společnosti v zahraničí je dnes položka v ceníku. Poradenské firmy v Česku nabízejí registraci od zhruba 1 390 eur za britskou nebo seychelskou společnost po necelých 19 000 eur za švýcarskou. Dražší než samotná registrace ale bývá to, co přijde potom: obhájit celou konstrukci před českým správcem daně.

Proč podnikatelé sahají po zahraniční společnosti

Důvody bývají především obchodní. Firma může vstupovat na zahraniční trh, zaměstnávat místní pracovníky, spolupracovat s investory nebo oddělit rizikové aktivity od ostatního majetku.

Zahraniční společnost může být také součástí holdingové nebo investiční struktury. U transakcí mezi propojenými firmami je však nutné dodržovat pravidla převodních cen. Ceny za služby, půjčky nebo licence musí odpovídat podmínkám, které by byly sjednány mezi nezávislými subjekty.

Výrazně se omezily také možnosti skrývat skutečné vlastníky a finanční toky. Zcela však nezmizely.

Offshore firma versus běžná firma v zahraničí

Pojem offshore společnost nemá jednotnou právní definici. Obvykle se jím označuje společnost založená v zahraniční jurisdikci, která často nabízí výhodnější daňové, administrativní nebo korporátní podmínky. Taková společnost může podnikat převážně mimo zemi své registrace a nemusí v ní mít významnou kancelář, zaměstnance ani výrobní kapacity. Samotné označení „offshore společnost“ přitom neznamená, že její činnost je automaticky nezákonná nebo zaměřená na vyhýbání se daňovým povinnostem.

Mezi výhody offshore společnosti může patřit snazší vstup na mezinárodní trhy, možnost spolupracovat se zahraničními partnery a investory, jednodušší správa mezinárodních aktiv nebo oddělení jednotlivých oblastí podnikání a souvisejících rizik. Taková struktura může sloužit například k vytvoření holdingu, držení podílů v jiných společnostech nebo ke správě investic, licencí či duševního vlastnictví.

Rozhodující však není adresa uvedená v rejstříku. Pokud je společnost fakticky řízena z České republiky, může být považována za českého daňového rezidenta a zdaňovat zde své celosvětové příjmy. Právě proto je důležité znát všechny související podmínky a povinnosti, aby se předešlo případným problémů.

 Kdy to dává smysl a kdy ne

Zahraniční společnost může dávat smysl při vstupu na nový trh, najímání místního týmu, získání licence, spolupráci se zahraničními investory nebo vyčlenění samostatného projektu.

Při výběru jurisdikce je důležité zohlednit pověst dané země, dostupnost bankovních služeb, požadavky na účetnictví, transparentnost a vykazování i existenci daňových smluv. Tyto faktory přímo ovlivňují možnost otevřít bankovní účet, spolupracovat s obchodními partnery, plnit zákonné povinnosti a vyhnout se dodatečným daňovým a administrativním rizikům po založení společnosti.

Jak probíhá založení zahraniční společnosti

Při zakládání zahraniční společnosti nevyhnutelně vyvstává otázka, jak celou strukturu nastavit správně, efektivně a v plném souladu s příslušnými právními předpisy. O procesu založení zahraniční společnosti jsme hovořili s Mgr. Michalem Šrámkem, zástupcem společnosti Salvus.

Celý proces se skládá ze šesti základních etap a nezačíná výběrem konkrétní země, ale důkladnou analýzou podnikatelského záměru klienta.

„Jednou z nejčastějších chyb je, že si klient předem zvolí konkrétní jurisdikci. Slyšel například o výhodách Dubaje nebo Seychel a od začátku trvá na založení společnosti právě tam. My postupujeme opačně. Nejprve určujeme předpokládaný předmět činnosti, geografické zaměření podnikání, strukturu klientů a obchodních partnerů, očekávané finanční toky a požadavky na bankovní služby. Teprve na základě těchto informací lze objektivně posoudit, zda je vhodná evropská či asijská jurisdikce, nebo zda je účelnější realizovat projekt v zemi daňové rezidence klienta.“

Po úvodní analýze následuje výběr vhodné jurisdikce. Při rozhodování se neposuzuje pouze výše daňového zatížení, ale také mezinárodní reputace dané země, požadavky na ekonomickou přítomnost, dostupnost bankovních a platebních služeb, rozsah regulatorních povinností a náklady na následnou správu společnosti.

Následně se připravuje korporátní dokumentace, zajišťuje registrované sídlo a v případě potřeby se ustanovují statutární nebo jiné řídicí orgány. Po dokončení identifikace skutečných majitelů a ověření původu finančních prostředků je podána žádost o registraci společnosti. V závislosti na zvolené jurisdikci může proces trvat od několika pracovních dnů do několika týdnů.

Podle Mgr. Michala Šrámka však bývá nejnáročnější etapou nikoli samotná registrace právnické osoby, ale otevření firemního bankovního účtu.

„V praxi se klienti podstatně častěji setkávají s komplikacemi při bankovním compliance procesu než při samotné registraci společnosti. Pokud klient nedokáže požadované skutečnosti přesvědčivě a dokumentačně doložit, může banka otevření účtu odmítnout. Společnost bez funkčního bankovního nebo platebního účtu fakticky nemůže plnohodnotně vykonávat podnikatelskou činnost.“

Závěrečnou etapou je průběžná korporátní a administrativní správa společnosti. Ta zahrnuje vedení účetnictví, přípravu a podávání povinných výkazů a hlášení, plnění daňových povinností, obnovování registrovaného sídla, aktualizaci údajů o společnosti a sledování legislativních změn v příslušné jurisdikci.

„Založení společnosti je jednorázový proces. Její další fungování však vyžaduje systematickou správu po celou dobu existence struktury. Právě tento aspekt klienti často podceňují. Společnost, u níž není řádně vedeno účetnictví a reporting, nejsou aktualizovány korporátní údaje a není průběžně kontrolován soulad s novými legislativními požadavky, zpravidla začne vytvářet významná právní a finanční rizika již ve druhém nebo třetím roce fungování.“

Redakce České justice

X XX

 Rusko se bojí dalších atentátů, velitelům radí nechat si narůst vousy

Rusko zpřísňuje ochranu armádních špiček. Ministerstvo obrany po sérii atentátů na vysoce postavené velitele rozeslalo vojákům i civilním zaměstnancům instrukce, jak snížit riziko útoku. Mají změnit vzhled i denní režim, střídat trasy do práce a třeba si nechat narůst vousy.

Příručka je určená lidem, kteří se dozví o hrozbě plánovaného atentátu nebo se domnívají, že by se mohli stát jeho terčem.

Autoři instrukcí vycházejí z toho, že ukrajinské tajné služby své cíle nejprve dlouhodobě monitorují. Informace o vojácích a jejich rodinách podle nich získávají ze sociálních sítí, médií i komunikačních aplikací a sledují jejich každodenní návyky, než zvolí vhodný okamžik k útoku.

Ministerstvo proto doporučuje potenciálním cílům, aby se stali co nejméně předvídatelnými. Mají změnit vzhled, nosit jiné oblečení, upravit účes, nechat si narůst vousy nebo začít nosit brýle. Důležité je také pravidelně měnit trasy do práce nebo na nákupy a vyhýbat se každodenní rutině. Instrukce zveřejnila exilová ruská politoložka Jekatěrina Šulmanová.

Pokyny se týkají také digitální bezpečnosti. Dokument radí odstranit ze sociálních sítí informace, které by mohly prozradit adresu nebo služební zařazení, vyměnit telefonní čísla i mobilní telefony a přijímat hovory pouze od známých kontaktů. Lidé by zároveň měli přestat používat aplikace zaznamenávající polohu, například chytré hodinky nebo fitness náramky.

Před každou cestou zkontrolovat podvozek

Velkou pozornost věnuje příručka automobilům, které se v posledních letech opakovaně staly nástrojem atentátů. Pokud je to možné, lidé z okruhu ministerstva obrany mají přestat používat vlastní vozy.

Před každou jízdou by navíc měli zkontrolovat podvozek i kola kvůli možné náloži a parkovat co nejdál od domova, ideálně pod dohledem kamer. Dokument podle portálu The Insider upozorňuje, že výbušniny lze odpálit při nastartování, otevření dveří, pomocí časovače i na dálku.

Instrukce rovněž doporučují omezit využívání doručovacích služeb, nepřebírat zásilky od neznámých odesílatelů, nejezdit výtahem s cizími lidmi a lépe zabezpečit vstupní dveře i okna.

Pokyn přichází po sérii atentátů na Rusy spojené s armádou a obranným průmyslem. Ten poslední se odehrál ve středu, když exploze automobilu v Jekatěrinburgu těžce zranila šéfa továrny na výrobu dronů Uraldronzavod Vladimira Tkačuka.

Na začátku srpna otřásl moskevskou restaurací výbuch během oslavy narozenin vrchního velitele ruských vzdušně-kosmických sil Alexandra Čajka. Exploze si vyžádala několik obětí a více než dvacet zraněných. Čajko atentát zřejmě přežil, o jeho stavu panují nejasnosti.

V červnu zahynul při bombovém útoku na svůj vůz šéf Hlavní raketové a dělostřelecké správy ruského ministerstva obrany Damir Davydov. O půl roku dříve stejným způsobem zemřel také Fanil Sarvarov, který vedl ředitelství operační přípravy ruského generálního štábu. Na seznamu obětí je také Zaur Gurtsijev, jenž se podílel na dobytí Mariupolu.

Mezi nejvýznamnější případy patří atentát na velitele vojsk radiační, chemické a biologické ochrany Igora Kirillova. V prosinci 2024 ho před obytným domem v Moskvě zabila bomba ukrytá v elektrické koloběžce.

x XX

NOTÁŘKA  PŘIPRAVILA  DĚDICE  O  DŮM?