Rusi udreli stovkami dronov a rakiet, v Charkove zničili poschodia bytovky.Tri obete a 37 zranených si vyžiadal ruský útok na Charkov, ktorý sa uskutočnil počas noci na dnes. Uviedol to starosta druhého najväčšieho ukrajinského mesta Ihor Terechov, ktorý pôvodne informoval o dvoch obetiach a 12 zranených. Viac ako dve desiatky zranených si vyžiadal ruský útok na Odesu a Dnepropetrovskú oblasť, uviedli ukrajinské úrady. Päť ľudí zahynulo pri nálete ukrajinských dronov na Belgorod na západe Ruska, uviedli ruské médiá.

Záchranárka sa stará o bábätko, ktoré bolo evakuované z obytnej budovy po ruskom dronovom útoku v Charkove v nedeľu 9. augusta 2026.

Najdôležitejšie udalosti

Vojna na Ukrajine trvá už 1 627 dní, Zelenskyj: Severná Kórea pošle do Ruska až 50.000 vojakov

 Ukrajina plánuje kúpiť od Turecka delostrelecké zbrane americkej výroby vrátane 70 rakiet ATACMS a 12 salvových raketových systémov M270, uviedol v sobotu ukrajinský web Militarnyj. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Objednávka obsahuje okrem iného viac ako 2500 delostreleckých rakiet kalibru 227 milimetrov s kazetovou muníciou a 47.000 delostreleckých granátov kalibru 203 milimetrov obsahujúcich kazetovú muníciu, uvádza portál.

Správa vychádza z oficiálneho oznámenia amerického ministerstva zahraničných vecí adresovaného Kongresu, týkajúceho sa opätovného predaja týchto vecí. Americká vláda podľa oznámenia podporuje transakciu za vyše 283 miliónov dolárov. DPA uvádza, že pokiaľ do 15 dní nevznesie proti plánu námietky Senát či Snemovňa reprezentantov, bude sa považovať za schválený.

Turecko plánuje predať zbrane staršieho typu, pričom Ukrajina ich môže použiť pri svojej obrane proti ruskej agresii. Rakety ATACMS typu M39 majú dolet 165 kilometrov. Spojené štáty už Ukrajine dodali v minulosti takéto rakety krátkeho doletu, no predchádzajúca vláda prezidenta Joea Bidena váhala s udelením povolenia na ich používanie proti cieľom na ruskom území, pripomína nemecká agentúra.

X X X

Humanitárny sklad Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v Dnipre bol v piatok terčom útoku, uviedol v nedeľu generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus. Sklad je podľa jeho slov zničený, informuje TASR podľa príspevku šéfa WHO na sociálnej sieti X.

„Tentokrát neboli hlásené žiadne škody. Pracovník WHO a vodiči boli skôr v ten deň na tomto mieste, kde pomáhali s evakuáciou zásob. Tímu sa podarilo evakuovať 130 z približne 300 paliet a oblasť opustili ešte pred útokom,“ napísal

V tomto sklade boli podľa šéfa WHO zdravotnícke zásoby určené pre zdravotnícke zariadenia na frontovej línii – najmä núdzové zdravotnícke zásoby WHO.

„Nemôžem dostatočne zdôrazniť: útoky na zdravotníctvo MUSIA SKONČIŤ. V opačnom prípade sú ľudia pripravení o život zachraňujúcu zdravotnú starostlivosť,“ uviedol.

Generálny riaditeľ na záver dodal, že aj vojny majú pravidlá a jedným z nich je, že zdravotníctvo musí byť chránené.

Humanitárna organizácia Medzinárodný záchranný výbor (IRC) v piatok vo vyhlásení zverejnenom na jej internetovej stránke uviedla, že ruský útok v Dnipre značne poškodil jeden z najväčších farmaceutických skladov na Ukrajine, čím ohrozil životne dôležité zdravotnícke zásoby, od ktorých sú závislé IRC a ďalšie humanitárne organizácie.

X XX

 Tri obete a 37 zranených si vyžiadal ruský útok na Charkov, ktorý sa uskutočnil počas noci na dnes. Uviedol to starosta druhého najväčšieho ukrajinského mesta Ihor Terechov, ktorý pôvodne informoval o dvoch obetiach a 12 zranených. Viac ako dve desiatky zranených si vyžiadal ruský útok na Odesu a Dnepropetrovskú oblasť, uviedli ukrajinské úrady. Päť ľudí zahynulo pri nálete ukrajinských dronov na Belgorod na západe Ruska, uviedli ruské médiá.

Stalo sa tak po tom, ako krízový štáb regiónu informoval o nájdení mŕtveho muža pri rozoberaní trosiek a o úmrtí jedného zo zranených. Úradujúci gubernátor Alexandr Šuvajev predtým uviedol, že nálet si vyžiadal troch mŕtvych a 25 zranených vrátane dvoch detí vo veku štyroch a deviatich rokov.

Ruská armáda zaútočila na charkovské sídlisko Saltivka. Nepriateľ sa zameral na obytné budovy, uviedol starosta Terechov. Náčelník Charkovskej oblastnej vojenskej správy Oleh Syniehubov na platforme Telegram informoval, že nepriateľský dron zasiahol desaťposchodovú obytnú budovu a zničil siedme až desiate poschodie. Následný útok smeroval na susednú výškovú budovu. Záchranné zložky pracujú napriek neustálej hrozbe ostreľovania, uviedol Terechov.

Ukrajinské telegramové kanály podľa BBC informovali, že ukrajinské prístavy Odesa a Čornomorsk sa dnes v noci stali terčom útoku jednej balistickej rakety, štyroch menších riadených striel a najmenej dvoch desiatok dronov.

V Odese boli podľa miestnych úradov poškodené obytné budovy a zranených bolo najmenej šesť ľudí. Počet zranených stúpol na 12, spresnil náčelník oblastnej správy Oleh Kiper. Na fotografiách a videách na sociálnych sieťach sú zachytené požiare niekoľkých výškových obytných budov a ďalších domov v treťom najväčšom meste Ukrajiny. V Odese evidujú aj požiare áut. Veľká časť obyvateľov mesta a okolia sa podľa energetikov ocitla bez elektriny. Poškodený bol aj prístav, cez ktorý prechádza značná časť vývozu ukrajinského obilia.

„Rusko naďalej vsádza na raketový teror, ktorý sa neobmedzuje na jedno mesto alebo obec. Tento týždeň použilo proti Ukrajine 61 rakiet rôznych typov vrátane 56 balistických. Použilo tiež viac ako 1 560 dronov a 1 540 leteckých bômb,“ napísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti. Každý útok pripomína, že je potrebných viac sankcií proti Rusku a viac zbraní pre ukrajinskú protivzdušnú obranu, dodal.

O celkovo 11 zranených po ruských útokoch informoval náčelník správy Dnepropetrovskej oblasti Oleksandr Hanža. Deväť ľudí, z toho štyri deti, utrpelo zranenia pri útoku na Pavlohrad, kde Rusi zasiahli nákupné centrum. Na iných miestach regiónu utrpeli zranenia dve ženy vo veku 79 a 84 rokov, dodal.

Rusko vo februári 2022 začalo inváziu na Ukrajinu, ktorá sa odvtedy s pomocou Západu bráni. Súčasťou sebaobrany sú aj vzdušné útoky na Rusko. Kyjev v poslednom období výrazne rozšíril svoje dronové útoky aj hlboko na území Ruska a tvrdí, že útočí výlučne na ciele spojené s ruským vojnovým úsilím.

Rusko počas noci vypustilo proti Ukrajine 202 dronov a 17 rakiet a striel, pričom 174 dronov a päť striel sa podarilo zostreliť, uviedlo ukrajinské letectvo. Zaznamenalo zásahy rakiet a dronov na šiestich miestach.

Ruská protivzdušná obrana počas noci zničila 153 ukrajinských dronov, tvrdí ruské ministerstvo obrany. Počas dnešného rána ruskí vojaci zostrelili ďalších 12 dronov nad Baškirskom v podhorí Uralu a nad Tatarstanom, dodalo neskôr.

Gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti Šuvajev na Telegrame uviedol, že v Belgorode boli v noci na dnes poškodené „najmenej štyri“ bytové domy, administratívna budova a niektoré „sociálne a komerčné objekty“ a jeden súkromný dom zachvátil požiar. Miestne telegramové kanály zverejnili videá tohto požiaru, výškovej budovy po náraze dronu, ako aj zábery preletov dronov, výbuchov a dymových stôp nad mestom.

Ruské monitorovacie kanály tiež informovali o bezpilotných lietadlách nad Krasnodarským krajom, Riazanskou oblasťou aj nad regiónmi Povolžia. Moskovský starosta Sergej Sobianin oznámil, že protivzdušná obrana zostrelila tri bezpilotné lietadlá, ktoré podľa neho smerovali na Moskvu. Ruský úrad pre civilné letectvo Rosaviacija podľa ruskej služby stanice BBC dočasne uzavrel letisko v Saransku, ktorý leží približne 500 kilometrov juhovýchodne od Moskvy.

11:35 Ruské jednotky v noci na nedeľu zasiahli ukrajinskú prístavnú infraštruktúru, uviedlo ruské ministerstvo obrany. Gubernátor ukrajinskej Charkovskej oblasti Oleh Synehubov hlási dvoch mŕtvych a desiatky zranených po ruskom útoku na viacposchodový obytný dom v Charkove.

Po ukrajinských úderoch v ruskom meste Belgorod je zranených najmenej 25 ľudí a o život prišli tri osoby.

V prístave Odesa ruské jednotky podľa rezortu zasiahli sklady, ako aj prekládkový komplex. Terčom útokov boli aj sklady v prístave Čornomorsk. V dvoch dedinách neďaleko Odesy zasiahli ruské jednotky nádrže s palivom, ktoré sú podľa Moskvy určené pre ukrajinskú armádu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sieti X označil tento útok v Odese za „brutálny“. Zranenia podľa neho utrpelo osem ľudí.

Gubernátor ukrajinskej Charkovskej oblasti Synehubov na Telegrame napísal, že Rusko v noci zasiahlo viacposchodový dom v Charkove, pričom sú zničené siedme až desiate poschodie. „V tejto chvíli sú potvrdení dvaja mŕtvi muži vo veku 50 a 66 rokov,“ uviedol. Zranenia pri tomto útoku utrpelo najmenej 27 ľudí vrátane päťročného chlapca.

Podľa ukrajinského prezidenta Rusko podniklo „mimoriadne zlomyseľný“ útok neďaleko nákupného centra a na energetickú infraštruktúru v Pavlohrade. Zranenia utrpelo deväť ľudí vrátane štyroch detí.

Rusko podľa Zelenského tento týždeň použilo pri útokoch na Ukrajine 61 rakiet rôznych typov a viac než 1 560 útočných dronov a 1 540 leteckých bômb.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl tvrdí, že v noci na nedeľu vypálilo Rusko na Ukrajinu 202 dronov a sedem rakiet vrátane balistických. Protivzdušná obrana zostrelila 174 dronov a päť rakiet.

Útoky v noci podnikla aj Ukrajina, ktorá útočila v meste Belgorod v ruskej pohraničnej Belgorodskej oblasti, kde podľa tamojšieho gubernátora Alexandra Šuvajeva zahynuli tri osoby a ďalších 25 utrpelo zranenia.

Šuvajev tvrdí, že v Belgorode sú poškodené viaceré budovy. Zábery zverejnené na sociálnych sieťach zobrazujú niekoľko požiarov v meste, ktoré leží približne 30 kilometrov od ukrajinskej hranice. Podľa gubernátora vypukli požiare v dvoch obytných budovách, ktoré sa medzičasom podarilo uhasiť.

Dosiaľ neboli zverejnené žiadne informácie o vojenských cieľoch tohto útoku. Belgorod je logistickým centrom pre zásobovanie ruských jednotiek útočiacich na ukrajinské mesto Charkov a celý región Donbas. Mesto je opakovane terčom ukrajinských útokov.

Ruské ministerstvo tvrdí, že jeho jednotky zničili viac než 150 dronov nad viacerými oblasťami krajiny, ako aj nad Krymom, Čiernym a Azovským morom. (reuters, dpa, tasr)

x XX

Zelenskyj v sobotu uviedol, že do Ruska bude nasadených od 30-. do 50-tisíc vojakov zo Severnej Kórey. Pchjongjang podľa jeho slov „študuje túto vojnu“ medzi Ruskom a Ukrajinou a mohol by predstavovať hrozbu pre ázijské krajiny, pretože pod vedením Ruska získa skúsenosti s moderným vedením vojny.

„Musíme si uvedomiť, že Severokórejčania sa z času na čas objavia na ruskom území. Vidíme to, vieme o tom. Spočiatku išlo o stovky, potom tisíce. Vieme, že bolo prijaté rozhodnutie, že v Rusku bude pôsobiť 30-. až 50-tisíc Severokórejčanov,“ povedal Zelenskyj.

Na Ukrajine podľa prezidenta už našli severokórejské rakety a je podľa neho jasné, že Severná Kórea bude naďalej získavať skúsenosti s moderným vedením vojny, dostávať od Ruska licencie a rôzne druhy vojenského vybavenia.

Zelenskyj poznamenal, že práve preto by mala mať Južná Kórea bližšie vzťahy s Ukrajinou. „Sme tomu otvorení. Boli by sme veľmi radi, ak by sme dostali od Južnej Kórey podporu v podobe toho, čo nám chýba – systémov protivzdušnej obrany. A okrem iného sme pripravení spolupracovať aj v oblastiach, ako je napríklad Drone Deal,“ povedal s tým, že diplomati Kyjeva a Soulu sú v kontakte.

Ukrainska Pravda pripomína, že Zelenskyj 25. júla uviedol, že Rusko sa pripravuje na príchod ďalších 30-tisíc vojakov z KĽDR spolu s novými zariadeniami na odpaľovanie rakiet pre balistické strely. Rusko o pár dní neskôr použilo severokórejskú raketu pri útoku na ukrajinskú dedinu, pričom tento útok zabil šesť členov jednej rodiny.

Ukrajinský predstaviteľ následne povedal, že na ukrajinskom území našli ďalší kráter po severokórejskej balistickej strele KN-23, čo naznačuje, že Rusi vystrelili na Ukrajinu najmenej dve takéto rakety.

Predstaviteľ ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby (HUR) tento týždeň pre agentúru Reuters povedal, že v ruskej Voronežskej oblasti sa začalo rozmiestňovanie severokórejskej raketovej jednotky, ktorá by mohla byť vybavená 120 balistickými raketami a šiestimi odpaľovacími zariadeniami.

x XX

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha vyhlásil, že ak bude severokórejská raketová jednotka nasadená v Rusku s cieľom útočiť na Ukrajinu, okamžite sa stane legitímnym vojenským cieľom pre ukrajinské sily. (reuters, tasr)

Útok ukrajinských dronov a jeho odrazenie protivzdušnou obranou v noci na dnešok v ruskom Belgorode zranili 13 ľudí vrátane dvoch detí a poškodili niekoľko domov. Na sociálnej sieti o tom informoval Alexander Šuvajev, úradujúci gubernátor Belgorodskej oblasti susediacej s Ukrajinou.

Šuvajev na telegrame uviedol, že podľa predbežných informácií, ktoré má k dispozícii, boli poškodené „najmenej štyri“ bytové domy, administratívna budova a niektoré „sociálne a komerčné objekty“ a jeden súkromný dom zachvátil požiar.

Miestne telegramové kanály zverejnili videá tohto požiaru, výškové budovy po náraze dronu a tiež zábery preletov dronov, výbuchov a dymových stôp nad mestom.

Ruské monitorovacie kanály tiež informovali o bezpilotných lietadlách nad Krasnodarským krajom, Riazanskou oblasťou i nad regiónmi Povolží. Moskovský Starosta Sergej Sobjanin oznámil, že protivzdušná obrana zostrelila tri bezpilotné lietadlá, ktoré podľa neho mierili na Moskvu.

Ruský úrad pre civilné letectvo Rosaviacija podľa ruskej služby stanice BBC uzavrel letisko v Saransku, ktorý leží asi 500 kilometrov juhovýchodne od Moskvy.

Ukrajinské telegramové kanály podľa BBC medzitým informovali, že ukrajinské prístavy Odesa a Čornomorsk sa dnes v noci stali terčom útoku jednej balistickej strely, štyroch malých riadených striel a najmenej dvoch desiatok dronov. Informácie o prípadných následkoch tohto útoku neboli bezprostredne k dispozícii. (čtk)

X X

Miliardové dotace. Babiš hájil ekologickou politiku ANO, pustil se i do médií.

Premiér a předseda hnutí ANO Andrej Babiš ve svém tradičním nedělním videu znovu obhajoval působení svého hnutí ve vládě. Vedle zdůrazňování ekonomických výsledků, podpory seniorů či investic tentokrát věnoval velký prostor životnímu prostředí. Současně opět kritizoval média, která podle něj dlouhodobě jdou proti hnutí ANO a přispěla i k jeho porážce po pandemii koronaviru.

Babiš většinu videa pojal jako výčet úspěchů svých vlád. Připomínal zavedení elektronické evidence tržeb, kontrolního hlášení, růst důchodů, platů učitelů nebo přínos jeho vlád k výstavbě dopravní infrastruktury. Tvrdil také, že vlády ANO „rozkryly veřejné finance“.

Myslíme na přírodu

Výraznou část vystoupení věnoval ochraně přírody a ministerstvu životního prostředí. Právě za postup Babišovy vlády v této oblasti míří na kabinet ostrá kritika. Ekologické organizace, jako jsou Hnutí Duha, Arnika či Zelený kruh, a mnozí odborníci varují, že vláda vážně ohrožuje ochranu přírody, ustupuje od podpory úspor energie a upřednostňuje ekonomické a průmyslové zájmy na úkor ochrany přírody a klimatu. Programové prohlášení vlády podle kritiků otevírá prostor pro oslabení pozice ministerstva životního prostředí.

To ale Babiš kategoricky odmítá. „Přírodu a životní prostředí nepodceňujeme. Je to důležité pro nás všechny,“ zdůraznil ve videu. Zavzpomínal na působení Richarda Brabce v čele ministerstva životního prostředí v minulé vládě sestavené hnutím ANO. A připomněl, že i na něj při nástupu do čela resortu mířila kritika. „Všichni říkali: ‚On byl v chemičce, to bude katastrofa‘. No kecy v kleci,“ prohlásil Babiš.

Následně začal vypočítávat opatření, která podle něj ministerstvo životního prostředí za minulé vlády ANO prosadilo. Připomněl kotlíkové dotace pro zhruba 110 tisíc domácností v objemu 11 miliard korun nebo program Nová zelená úsporám, díky němuž podle něj 80 tisíc domácností zateplilo domy či pořídilo fotovoltaiku za 17 miliard korun.

Zmínil také program Dešťovka, který podle jeho slov využilo osm tisíc domácností, nebo investice do boje proti suchu. „Od roku 2015 jsme začali systematiky připravovat ČR na dopady sucha, což před námi žádná vláda neudělala. Z národních a evropských zdrojů MŽP podpořilo 21 tisíc projektů částkou v celkovém objemu přesahujícím 6,5 miliardy. Některý z projektů zaměřených na adaptaci na změnu klimatu pro boj proti suchu najdeme v každé druhé obci,“ uvedl premiér.

Resort převzali Motoristé

Babišova obhajoba ekologické politiky ANO přichází v době, kdy ministerstvo životního prostředí už neřídí jeho hnutí, ale koaliční partner Motoristé sobě. V čele resortu stojí ministr Igor Červený. Vláda zároveň jmenovala kontroverzního poslance Filipa Turka a čestného prezidenta Motoristů vládním zmocněncem pro klimatickou politiku a Green Deal. Turek však výkon této své funkce v červenci pozastavil poté, co se při dopravní nehodě střetl s automobilem zdravotnické záchranné služby.

Motoristé sobě dlouhodobě usilují o přehodnocení části evropské legislativy v oblasti ochrany životního prostředí. Kritizují klimatické cíle Evropské unie i podobu Green Dealu a prosazují revizi některých unijních předpisů souvisejících s klimatickou politikou, jako je například nový režim emisních povolenek EU ETS 2, který se týká především dopravy a vytápění budov.

Opět kritizoval média

Vedle bilancování vládnutí se Babiš znovu pustil také do médií. Tvrdil, že hnutí ANO čelí dlouhodobě negativnímu obrazu a že veřejnost o něm „neslyší nic hezkého“. Naznačil, že média je proti němu a jeho hnutí spolčila s opozicí.

„To, co já vám říkám tady, v mediálním prostoru nenajdete. Oni dělají jenom takový monitoring proti nám, co jim vyhovuje,“ řekl Babiš. Kvůli tomu podle něj není pro vládu jednoduché dostávat k lidem „správné informace“. „Ale já vám rád všechno vysvětlím,“ dodal. Svým příznivcům zároveň poděkoval za podporu.

Alžběta Vejvodová, ceskajustice.cz

X XX

Moskva neodchádza zo Sýrie. Po dlhých rokovaniach je jasno o jej vojenských základniach

Sýria a Rusko po 18 mesiacoch rokovaní dospeli k memorandu o porozumení, ktoré sa týka budúcnosti ruských vojenských základní v Sýrii – Tartús a Hmímím. Oznámilo to dnes podľa sýrskej štátnej agentúry SANA ministerstvo zahraničných vecí v Damasku. Moskva sa k dohode, ktorú SANA označila za historickú, zatiaľ nevyjadrila.

Ministerstvo uviedlo, že obe krajiny po intenzívnych rokovaniach začnú v rámci memoranda reorganizovať ruskú prítomnosť na sýrskom pobreží. Agentúra Reuters píše, že Sýria prevezme správu civilných zariadení vrátane letiska v Hmímíme a obchodného móla v prístave Tartús.

Vojenské zariadenia sa majú podľa ministerstva po novom využívať ako spoločné výcvikové strediská. Zmeny majú byť dokončené do troch mesiacov.

Dohoda sa týka ruských základní, ktoré Moskva využívala na podporu sýrskeho diktátora Bašára Asada až do jeho pádu na konci roka 2024. Moskva poskytla Asadovi azyl, no zároveň sa usiluje o dobré vzťahy aj s vládou jeho nástupcu Ahmada Šaru, okrem iného práve pre obe vojenské základne.

Ruská námorná základňa v Tartúse a letecká základňa Hmímím sú už dlhodobo hlavnými vojenskými opornými bodmi Moskvy v Stredomorí a na Blízkom východe. Podľa agentúry AFP ide o jediné oficiálne ruské vojenské základne mimo územia bývalého Sovietskeho zväzu.

X X X

USA zaplatia nemeckému gigantovi 1,2 miliardy dolárov. Stačí, ak sa vzdá veterných elektrární

Nemecká energetická spoločnosť RWE tento týždeň oznámila, že sa vzdá svojich projektov v oblasti veternej energie v USA. Americká vláda jej za to vyplatí viac než miliardu dolárov. Informoval o tom server britskej mediálnej spoločnosti BBC.

RWE uviedla, že sa s americkým ministerstvo vnútra dohodla na vyplatení 1,2 miliardy USD (1,04 miliardy eur) za to, že ustúpi od plánovaných veterných parkov na mori pri pobreží štátov Louisiana, Kalifornia a New York. Tieto peniaze reinvestuje do projektov v oblasti plynu vrátane 900 miliónov USD do terminálu na skvapalnený zemný plyn (LNG) v Louisiane. V nasledujúcich šiestich rokoch plánuje RWE investovať v USA celkovo 17 miliárd eur.

„Po dôslednom zvážení sme usúdili, že nie je šanca na to, aby sme v dohľadnom čase mohli tieto projekty realizovať,“ uviedla nemecká spoločnosť v oficiálnom vyhlásení. Americký prezident Donald Trump je dlhodobo známy svojím opovrhovaním veternou energiou, ktorú považuje za „škaredú a ohrozujúcu faunu a flóru“. Tento týždeň svoje hodnotenie veternej energie doplnil vyjadrením, že „každá krajina s veternými mlynmi je lúzer“.

Minister vnútra Doug Burgum k tomu dodal, že „Američania si zaslúžia rozumný energetický systém a nie taký, ktorý je závislý od vysokých dotácií“. RWE je tak ďalšou energetickou spoločnosťou, ktorú americká vláda presvedčila, aby sa z veternej energie v USA stiahla. V marci tohto roka dosiahlo ministerstvo vnútra takúto dohodu aj s francúzskym koncernom TotalEnergies. Firma namiesto toho presunie investície do výstavby závodu na LNG v Texase a do projektov ťažby konvenčnej ropy v Mexickom zálive.

X X X

Američanom dochádza munícia. Pentagón bije na poplach, zbrojárom dal 21 dní

Pentagón tento týždeň vyzval americké zbrojárske spoločnosti, aby urýchlili výrobu a dodávky zbraní vrátane munície, ktorej má armáda Spojených štátov vo vojne s Iránom extrémny nedostatok. Námestník ministra obrany Steve Feinberg v liste lídrom zbrojárskeho priemyslu napísal, že majú 21 dní na predloženie plánu, ako chcú požiadavku vlády splniť. Informuje o tom denník The Washington Post (WP) s odvolaním sa na internú správu ministerstva obrany

„Viacročné vývojové cykly sú neprijateľné. Musíme okamžite urýchliť programové harmonogramy a rozšíriť našu výrobnú kapacitu,“ napísal Feinberg veľkým spoločnostiam, ako sú Boeing, Lockheed Martin a RTX. Námestník sa zameral aj na potreby, ktoré nesúvisia s vojnou s Iránom, ako sú satelitná komunikácia a systémy protivzdušnej obrany novej generácie.

Vyčerpané zásoby munície sa v poslednom čase stali zdrojom napätia medzi prezidentom Donaldom Trumpom a ministrom obrany Petom Hegsethom, informoval nedávno WP. Problém však podľa expertov na obranný priemysel, ktorých cituje denník, môže zostať do veľkej miery nevyriešený, kým Kongres neschváli ďalšie financie na obranu.

Trump vo štvrtok na sociálnej sieti Truth Social správy o zlom stave zásob poprel a tvrdil, že Spojené štáty majú „obrovské množstvo“ munície a že veľké množstvo sa navyše podľa potreby vyrába a dováža do USA.

Predstavitelia tradičných zbrojárskych firiem aj start-upov zo Silicon Valley dostali v júli pozvanie do Bieleho domu, kde ich privítali Trumpova personálna šéfka Susie Wilesová, Hegseth, riaditeľ Úradu pre riadenie a rozpočet (OMB) Russell Vought a riaditeľ Bieleho domu pre legislatívne záležitosti James Braide, uviedli zdroje WP. Zástupcov spoločností ako Lockheed Martin, Northrop Grumman, Boeing, Anduril či Palantir na stretnutí požiadali, aby u amerických zákonodarcov lobovali za zvýšenie výdavkov na obranu.

Americká armáda od začiatku vojny s Iránom na konci februára podľa stanice CNN spotrebovala takmer 80 percent rakiet pre svoj kľúčový systém protivzdušnej obrany THAAD a približne polovicu rakiet pre systém Patriot. Zároveň vyčerpala veľkú väčšinu zásob taktických balistických rakiet ATACMS s doletom až 300 kilometrov a rakiet PrSM s doletom až 500 kilometrov, informovala tento týždeň agentúra Reuters.

X XX

Prišiel ako kráľ zábavy, potom prišli slzy. Robbie Williams ukázal Bratislave inú tvár

Zatiaľ čo otvárací deň festivalu patril najmä fanúšikom elektronickej hudby, v sobotu si prišli na svoje milovníci živej hudby a rozmanitých nástrojov. Z hlavného pódia sa ozývali najmä kvíliace gitary, až do srdca prenikajúci klavír a silné hlasy.

Britský spevák Robbie Williams vystupuje na festivale Lovestream 8. augusta 2026

Sú interpreti, ktorí počas koncertu vôbec nekomunikujú s publikom lebo je to ich „štýl“. Sú interpreti, ktorí prídu odohrať koncert, lebo dostali dobre zaplatené, a sem tam sa ľudí pod pódiom niečo opýtajú, aby sa nepovedalo. A potom je tu Robbie Williams…

Brit, ktorý je chodiacou charizmou. Dokáže rozosmiať aj najväčšieho skeptika svojím spontánnym aj infantilným humorom. Zároveň dokáže zabaviť tisícový dav svojou profesionalitou a talentom.

Takisto dokáže dojať až k slzám svojou úprimnosťou a autentickosťou. No čo je najpodstatnejšie, vždy nechá divákov odísť z jeho koncertu s pocitom, že zažili tú najlepšiu šou v živote.

Stále to v sebe má

Nemá význam sa príliš rozpisovať o tom, čo sa stalo na Lovestreame v sobotu pred 22. hodinou večer. Áno, vystúpili Skiy, Mairee alebo WØLF. A áno, nemecká popová speváčka Leony bola neuveriteľne zlatá, milá a mala za sebou sympatickú kapelu aj skvelé tanečníčky.

V rovnakom duchu sa nieslo vystúpenie 47-ročnej Angličanky Sophie Ellis-Bextor, ktorá na chvíľu vrátila disko medzi živé hudobné žánre. Či už chytľavými covermi, na ktoré sa ihneď chytil dav, alebo vlastnými hitmi, medzi ktoré patrí aj skladba Murder on the Dancefloor.

To všetko sa stalo zanedbateľné, akonáhle dorazil na rovnaké pódium nestarnúci rebel s ostrým slovníkom, Robbie Williams. Už 52-ročný britský spevák a skladateľ sa sám Slovákom priznal, že stále nechápe, ako je možné, „že to v sebe stále má“. A veru má!

A čo tým myslel? Že sa mu na pódiu stále nedokážu vyrovnať ani o dekády mladší kolegovia z brandže, a, že bez ohľadu na to, čo od publika práve chce, vždy mu to splní.

Najlepší zabávač na planéte?

Koncert Robbieho Williamsa na Lovestreame v Bratislave patril jednoznačne k tým, na ktoré sa nedá zabudnúť. Samozrejme, je to tým, že je silná osobnosť a šoumen, no na to, aby všetko fungovalo ako má, treba vždy dve strany.

A slovenské publikum ukázalo, že sa vie nielen zabávať, ale vie aj spievať a najmä – veľmi dobre pozná texty jeho skladieb. Williamsovi niekoľkotisícový dav vrátil energiu, ktorú od neho dostal. Aj s úrokmi. Poďme si to však rozobrať na drobné, pretože o tomto vystúpení by sa dala vlastne napísať celá kniha.

Ak existuje dokonalý otvárací song, je ním nepochybne Let Me Entertain You. Úderný hit so silným refrénom skvele nabudil netrpezlivý dav. Unisono spev bol až ohlušujúci.

Keď pieseň doznela, Williams sa nám zveril a povedal, že jeho snom je byť najlepším zabávačom na planéte. Netrvalo dlho, kým sám seba označil za kráľa zábavy. Bolo to vtipné, no zároveň výstižné.

Pravdou je, že Williamsovo sebavedomie miestami hraničiace s narcizmom, robí z jeho vystúpení niečo absolútne výnimočné. Angličan dokáže očariť už od prvých sekúnd. A keď už sa zdá, že ide povedať niečo vážne, s lišiackym úsmevom a spontánnou hláškou to následne zneguje alebo iba odľahčí.

S ľuďmi si dal v úvode koncertu malé spevácke cvičenie na rozbeh, aby si neodpálili hlasivky hneď pri prvých skladbách. Koncert trval predsa len takmer dve hodiny a spevák potreboval našu pomoc po celý čas. A aj keď sme dnes aj tak zrejme viacerí zachrípnutí, stálo to za to.

Krásne slová o deťoch a manželke

Najsilnejšie momenty z celého koncertu boli vtedy, keď k jednotlivým skladbám dodal nejaký príbeh alebo vysvetlil, komu a prečo ich venuje. „Mám štyri deti. S jednou ženou… A som celebrita. To sa tak často nedeje,“ povedal s úsmevom.

Jasne narážal na to, že viacero známych ľudí a obzvlášť spevákov/hudobníkov si prešlo počas kariéry rozvodmi a má viacero detí s rôznymi ženami. Predsa len taký Mick Jagger má osem detí s piatimi ženami.

„Predtým, než som mal rodinu, nevedel som, čo robím. Bol som stratený. Síce úspešný, ale kompletne stratený. A postupne prišli deti, s ich tenkými ručičkami a obrovským srdcom… Boli im ukradnuté slová, peniaze, veľké davy. Jediné, na čom im záležalo bolo to, či som s nimi. Nevolali ma rocková hviezda, ale Robert Peter Williams zo Stoke on Trentu,“ dodal spevák predtým, než zaspieval krásnu skladbu Love My Life.

Samozrejme, spomenul si aj na svoju manželku Aydu Field, s ktorou oslávili v piatok už 16. výročie sobáša. Venoval jej skladbu Pretty Face, pretože okrem toho, že je vraj vtipná a starostlivá, má aj krásnu tvár. „Budeme spolu do konca života,“ povedal.

Emotívna spomienka na otca

Jeho deti a manželka neboli jedinými milovanými osobami, na ktoré si Williams počas koncertu spomenul. Bol to aj jeho otec Pete Conway. A išlo o jeden z najemotívnejších momentov večera. Prezradil totiž s viditeľnými slzami v očiach, že jeho otec trpí Parkinsonovou chorobou a už nie je schopný s ním spievať na pódiu ako kedysi.

Radi spoločne spievali skladbu My Way od Franka Sinatru, a tak mu práve túto skladbu venoval. Zaspomínal si aj na jeden silný moment spätý s otcom. „Raz sme boli spolu na pódiu. A povedal mi: Synak, Boh zariadil, že som dobrý, ale z teba spravil toho najlepšieho,“ povedal Williams. A následne s úsmevom cez slzy typicky odľahčil situáciu, keď dodal: „Mal pravdu.“

Objatie a pieseň pre Barboru

Robbie myslel aj na fanúšikov a tak v setliste nechýbal známy hit Relight My Fire od chlapčenskej skupiny Take That, v ktorej odštartoval svoju kariéru. V súvislosti s touto piesňou sa tiež podelil o príbeh. Vraj mu nechceli dovoliť spievať prvý hlas, no keďže dnes už si môže na svojom koncerte dovoliť hocičo, zaspieval ju tak ako chcel, spolu so svojimi šarmantnými vokalistkami.

Celkovo ľudia, ktorí s Williamsom zdieľali pódium (od kapely až po skvelé tanečníčky), boli totálni profesionáli a bola radosť ich sledovať pri práci. Bolo naozaj vidno, že ich to baví.

Bavilo to aj Williamsa. „Myslíte si, že to robím pre peniaze? Chodím sem preto, lebo som rád, že môžem konečne vypadnúť z domu,“ opäť zažartoval. V záverečnej časti koncertu venoval spontánne skladbu She´s the One Slovenke Barbore, ktorú si náhodne vybral v dave, objal ju a spýtal sa jej, či jej môže zaspievať pieseň. Asi nemusíme dodávať, že bola nadšená.

Britský hudobník ukázal, že rokmi dospel, vyzrel a je z neho skutočne milujúci a šťastný človek. Démonov zavrel do skrine a kúpil poriadne silný zámok. A do dôchodku sa rozhodne nechystá. My len dúfame, že na jeho najbližší koncert v Bratislave nebudeme čakať ďalších jedenásť rokov.

X XX

Ukrajina ukončila 40-dňovú údernú kampaň. Jej výsledky odhalili zásadnú vec

Ukrajina 4. augusta ukončila 40-dňovú operáciu zameranú na zvýšenie vojenského a ekonomického tlaku na Rusko.

Ukrajinské sily v noci na 6. augusta 2026 zasiahli ropnú rafinériu Slavnefť-JANOS v ruskom meste Jaroslavľ. Po útoku vypukol v areáli rozsiahly požiar.

Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) podľa svojich údajov počas tohto obdobia zasiahla viac ako 100 strategických objektov v ruskom tyle a na okupovaných územiach. Medzi cieľmi bolo 14 rafinérii, sklady a terminály paliva, podniky obranného priemyslu, systémy protivzdušnej obrany, veliteľské stanovištia, vojenské lode aj dopravná a logistická infraštruktúra.

Prezident Volodymyr Zelenskyj operáciu schválil 25. júna po rokovaní s vedením SBU. Jej deklarovaným cieľom bolo zvýšiť náklady Moskvy na pokračovanie vojny.

Kampaň však nepredstavovala izolovanú operáciu. Ukrajina už niekoľko mesiacov rozširuje schopnosť zasahovať ciele stovky až tisíce kilometrov za frontovou líniou a 10. júla Zelenskyj oznámil vytvorenie osobitného velenia pre diaľkové údery. Podľa prezidenta má sústrediť dostupné prostriedky na ďalšie oslabovanie schopnosti Ruska viesť vojnu.

Ukrajinské drony idú po palive

Významnú časť kampane tvorili útoky na ruský ropný sektor. Ukrajinské ministerstvo obrany uviedlo, že len počas júna ukrajinské sily uskutočnili diaľkové údery na 11 ruských rafinérií a ďalšie zariadenia palivovej a vojensko-priemyselnej infraštruktúry. Viaceré podniky podľa Kyjeva museli prevádzku prerušiť alebo výrazne obmedziť.

Jedným z najvýraznejších zásahov bol útok zo 6. júla na Omskú rafinériu na Sibíri, najväčší podnik svojho druhu v Rusku. Nachádza sa približne 2 700 kilometrov od územia kontrolovaného Ukrajinou. Útok potvrdili aj ruské regionálne úrady, pričom Reuters ho označil za jeden z najvzdialenejších ukrajinských úderov od začiatku vojny.

Následky boli väčšie, než sa bezprostredne po útoku zdalo. Dva zdroje Reuters z odvetvia uviedli, že rafinéria následne zastavila spracovanie ropy. Jednotka CDU-10, ktorá zabezpečuje približne 38 percent jej kapacity, bola poškodená požiarom a ďalšia jednotka CDU-11 predstavujúca 37 percent kapacity bola odstavená pre poškodenie súvisiacej infraštruktúry. Podnik v roku 2024 spracoval približne 22 miliónov ton ropy a vyprodukoval päť miliónov ton benzínu a osem miliónov ton nafty.

Ukrajinská spoločnosť Fire Point, ktorá uviedla, že pri útoku boli použité jej modernizované drony FP-1, označila zásah Omska za rekord v dolete útočného dronu. Reuters v tom čase uviedol, že Omsk bol jednou z dvoch rafinérií z ruskej desiatky najväčších, ktoré predtým neboli ukrajinskými dronmi zasiahnuté.

Portál United24 Media tvrdí, že Ukrajina zasiahla všetkých 11 najväčších ruských rafinérií.

SBU tiež tvrdí, že v Azovskom a Čiernom mori bolo zasiahnutých približne 200 plavidiel ruskej tieňovej flotily.

Dopady útokov sa postupne premietli aj do ruského trhu s palivami. Reuters na základe údajov z odvetvia a vlastných výpočtov 10. júla uviedol, že produkcia benzínu v Rusku klesla na úroveň zodpovedajúcu približne 65 percentám priemernej sezónnej spotreby. Niekoľko veľkých rafinérií bolo po ukrajinských útokoch odstavených a Moskva zároveň pristúpila k obmedzeniu exportu palív.

Rusko začalo nedostatok kompenzovať dovozom. V júli dosiahli železničné dodávky benzínu a nafty z Bieloruska nové mesačné maximum. Dovoz benzínu vzrástol oproti júnu o 13 percent na 212-tisíc ton a dodávky nafty sa zdvojnásobili na 162-tisíc ton. Za prvých sedem mesiacov roka Bielorusko podľa zdrojov Reuters dodalo Rusku takmer 665-tisíc ton benzínu, čo bolo približne 25-násobne viac ako v rovnakom období roku 2025. Dovoz nafty vzrástol takmer sedemnásobne na 418-tisíc ton. Rusko začalo benzín dovážať aj z Indie, Kazachstanu a Maroka.

V júli zároveň klesol ruský námorný export ropných produktov medzimesačne o tretinu na približne 3,9 milióna ton. Vývoz nafty a plynového oleja sa podľa údajov LSEG citovaných Reuters prepadol približne o 60 percent na 750-tisíc ton. Moskva predĺžila obmedzenia vývozu nafty do konca augusta, hoci určité zmluvy a medzivládne dohody dostali výnimku.

Podľa agentúry Bloomberg klesol objem spracovania ruskej ropy na úroveň naposledy zaznamenanú v roku 2002, približne o tretinu oproti predchádzajúcemu výkonu.

Rafinérie pritom predstavujú len jednu časť ukrajinskej stratégie. SBU a ďalšie zložky ukrajinských ozbrojených síl útočia aj na železnice, mosty, sklady munície, výrobné závody, letecké základne, radary, systémy protivzdušnej obrany a ďalšie prvky ruskej vojenskej logistiky.

Osobitnou súčasťou ukrajinských diaľkových útokov sa od polovice júla stala logistická sieť najväčšieho ruského internetového predajcu Wildberries. Prvé veľké zásahy prišli 18. júla, teda počas 40-dňovej tlakovej operácie, keď drony zasiahli sklady v Kotovsku a Elektrostali. Do konca júla bolo napadnutých viac než desať objektov spoločnosti a útoky pokračovali aj začiatkom augusta. Reuters 7. augusta uviedol, že od 18. júla bolo zasiahnutých najmenej 20 skladov a podľa analýzy satelitných snímok bolo poškodených alebo zničených najmenej 1,18 milióna štvorcových metrov skladovej plochy – viac než pätina kapacity spoločnosti.

Ak vás zaujíma viac o tejto téme, vrátane právnej hranice medzi civilným a vojenským cieľom, pozrite si video:

Analytici amerického Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) označujú tento spôsob vedenia operácií za modernú formu vzdušnej izolácie bojiska – air interdiction, ktorú Ukrajina namiesto klasického bojového letectva vo veľkej miere vykonáva pomocou dronov a rakiet. CSIS medzi ciele zaraďuje energetickú infraštruktúru, vojenský priemysel, železnice, mosty, muničné sklady, veliteľské stanovištia, základne, radary či systémy elektronického boja.

Podobne Royal United Services Institute (RUSI) hodnotí najnovšiu sériu ukrajinských útokov ako koordinovanú snahu narušiť ruské zásobovacie trasy a dodávky paliva. Podľa analytičky Emily Ferrisovej ukázali súbežné a dlhodobejšie útoky zraniteľnosť ruského tylu a schopnosť spôsobovať výraznejšie oneskorenia vo vojenskej aj civilnej logistike. Rozsah ruského územia zároveň komplikuje ochranu rafinérií, prístavov, železníc a ďalšej kritickej infraštruktúry.

Štyridsať dní bolo iba začiatkom

Ukončenie deklarovanej operácie SBU 4. augusta neznamenalo koniec ukrajinských diaľkových úderov. Už 6. augusta zasiahli drony rafinériu Slavnefť-JANOS v Jaroslavli približne 250 kilometrov severovýchodne od Moskvy. Regionálny gubernátor Michail Jevrajev potvrdil rozsiahly požiar a zásah záchranných zložiek. Zelenskyj zároveň oznámil zásah rafinérie Bashneft-Novoil v Baškortostane.

Ďalšie útoky nasledovali v noci na 8. augusta. Ukrajinský generálny štáb oznámil zásahy rafinérií Ilsky v Krasnodarskom kraji a Syzran v Samarskej oblasti, pričom na oboch miestach hlásil požiare. Ilsky má projektovanú kapacitu viac ako šesť miliónov ton ropy ročne, Syzran približne 8,5 milióna ton. Ruské úrady potvrdili útoky v dotknutých regiónoch, hoci pri Syzrane miestne vedenie konkrétny podnik nepomenovalo.

Ukrajinské diaľkové údery tak prerástli rámec jednej 40-dňovej operácie a stali sa stabilnou súčasťou vojenskej stratégie Kyjeva. Ich cieľom je súčasne narúšať zásobovanie ruských jednotiek, poškodzovať vojenskú výrobu a zvyšovať ekonomické náklady vojny.

Tlak sa odohráva v čase zhoršujúcich sa ruských verejných financií. Deficit federálneho rozpočtu dosiahol za prvý polrok 2026 podľa údajov ruského ministerstva financií 5,73 bilióna rubľov, teda 2,5 percenta HDP. Reuters zároveň uviedol, že celoročné výdavky a deficit môžu oficiálne plány prekročiť o viac ako bilión rubľov.

Samotné diaľkové údery však zatiaľ nemožno považovať za rozhodujúci zlom vo vojne. CSIS konštatuje, že ukrajinské operácie znižujú rafinérsku kapacitu, spôsobujú regionálne nedostatky paliva a komplikujú ruskú logistiku a priemyselnú výrobu, neochromili však ruskú vojnovú mašinériu ani Moskvu nepripravili o schopnosť pokračovať vo vojne. Ich význam spočíva najmä v kumulatívnom tlaku: Rusko musí opravovať opakovane zasahovanú infraštruktúru, chrániť čoraz väčší počet objektov hlboko vo vnútrozemí a presúvať zdroje, ktoré by inak mohlo použiť na fronte.

X XX

Iránsky prezident Pezeškiján priznáva, že komunikácia s najvyšším duchovným vodcom Chameneím je veľmi náročná 

Masúd Pezeškiján sa vraj bavil s Modžtabom Chameneím o ekonomike a armáde. Verejnosť však stále nevidela najvyššieho vodcu naživo.

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján sa koncom júla, v úvode svojho tretieho roka vo funkcii, údajne stretol s najvyšším vodcom krajiny Modžtabom Chameneím, uviedli v nedeľu štátne médiá. Pezeškiján v uplynulých týždňoch poskytoval rozporuplné informácie o komunikácii s Chameneím, ktorý sa na verejnosti neobjavil od nástupu do úradu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Modžtaba Chameneí sa ujal funkcie v marci po smrti predošlého lídra, jeho otca ajjatoláha Alího Chameneího, no na verejnosti sa neukázal. Prezident v uplynulých týždňoch však hovoril, že s vodcom komunikuje, no zatiaľ čo 21. júla tvrdil, že interakcie s Chameneím sa „zintenzívňujú zo dňa na deň“, začiatkom augusta povedal, že komunikácia s lídrom je „veľmi náročná“.

Rokovania o ekonomike

Podľa štátnych médií rokovali Pezeškiján a Chameneí o vojenských záležitostiach a ekonomike vrátane zabezpečenia zdrojov, riadenia devízových rezerv a využívania energie, ako aj o obchodných vzťahoch so zahraničnými partnermi.

Štátne médiá už v máji informovali, že Pezeškiján a Chameneí sa stretli na niekoľko hodín, pričom išlo o prvé verejne oznámené stretnutie oboch predstaviteľov, odkedy sa Chameneí stal najvyšším vodcom. Chameneí údajne utrpel vážne zranenia pri americko-izraelskom útoku z 28. februára, pri ktorom zahynul aj jeho otec.

Očakávané videozáznamy

Kásem Kurejší, zástupca veliteľa jednotiek Basídž, v nedeľu uviedol, že do budúcna sa zverejnia videozáznamy a ďalšie materiály, na ktorých je Chameneí zachytený medzi ľuďmi na uliciach a na stretnutiach s veliteľmi ozbrojených síl.

Podľa jeho slov tieto zábery „prinesú hanbu nepriateľom a kritikom iránskeho ľudu“. Reuters uvádza, že Kurejší tým podľa všetkého reagoval na špekulácie o zdravotnom stave najvyššieho vodcu a jeho neprítomnosti na verejnosti.

XX X

Horelo u Daniela Landu na Vyšehrade. Bizarná príčina zaskočila aj hasičov, spevák sa však ostro ohradil

Nezvyčajný zásah absolvovali cez víkend pražskí hasiči priamo v historickom areáli Vyšehradu. Oheň zachvátil časť strechy domu spájaného so spevákom Danielom Landom a jeho manželkou Mirjam. Príčina bola ešte nezvyčajnejšia – požiar vznikol pri vypaľovaní osieho hniezda. Landa následne odmietol, že by s udalosťou mal niečo spoločné, a tvrdí, že za ňou stojí firma pracujúca na rekonštrukcii objektu.

Hasiči vyrazili v sobotu 8. augusta popoludní do ulice V Pevnosti na pražskom Vyšehrade. Po príchode zistili, že horí časť strešnej krytiny a udalosť súvisí s pokusom odstrániť osie hniezdo pomocou ohňa. Zasahujúce jednotky museli strechu čiastočne rozobrať a podkrovné priestory následne skontrolovali termokamerou, aby v konštrukcii nezostali skryté ohniská.

Podľa servera Novinky.cz sa požiar týkal plochy približne dva krát dva metre. Hovorkyňa pražských hasičov Kateřina Benešová zároveň priznala, že takýto spôsob likvidácie ôs patrí k neobvyklým prípadom. „Ešte som sa nestretla s tým, že by niekto takto vypaľoval osie hniezda,“ uviedla.

Výška škody zatiaľ nebola zverejnená. Hasiči uviedli, že udalosť bude ďalej preverovať oddelenie zisťovania príčin požiarov. Bezprostredne po zásahu preto nebolo oficiálne potvrdené ani to, kto konkrétne sa pokúsil hniezdo týmto spôsobom odstrániť.

Oheň navyše vznikol na mimoriadne citlivom mieste. Vyšehrad je ako historický areál evidovaný v českom Pamiatkovom katalógu ako národná kultúrna pamiatka a samostatne je chránený aj pevnostný komplex v ulici V Pevnosti. Ide teda o prostredie, v ktorom môže aj relatívne malý požiar znamenať riziko pre historicky cenné stavebné konštrukcie.

Podľa Noviniek je zasiahnutý dom jednou z dvoch nehnuteľností na Vyšehrade, ktoré sú v katastri spojené s Danielom Landom a jeho manželkou Mirjam. Server upozornil aj na materiál a technické vybavenie zachytené pred domom počas zásahu, presná súvislosť týchto predmetov s požiarom však nebola hasičmi potvrdená.

Do prípadu následne vstúpil samotný spevák. Na sociálnej sieti reagoval na spôsob, akým médiá informovali o požiari, a vyhlásil, že za udalosť podľa jeho informácií zodpovedá stolárska firma, ktorá sa podieľa na rekonštrukcii domu.

Landa napísal, že hasiči podľa neho vedeli, kto požiar spôsobil, a zdôraznil, že on aj jeho blízki boli už od piatka na Veveří. Svoju reakciu zakončil ironickou poznámkou: „Hlavne aby sme boli aspoň trochu za debilov.“

Landovo tvrdenie o pobyte na Morave podporuje program hudobného festivalu Hrady CZ. Jeho zastávka na hrade Veveří pri Brne sa konala v piatok 7. a v sobotu 8. augusta a Daniel Landa mal podľa oficiálneho programu v sobotu uzatvárať večer koncertom od 22.30 do polnoci.

x XX

Rusko nasadzuje do vojny desaťtisíce Severokórejčanov, podľa Volodymyra Zelenského ide o novú hrozbu 

Severná Kórea podľa Zelenského posiela do Ruska desaťtisíce vojakov. Ukrajinský prezident varuje, že pod ruským velením sa učia viesť modernú vojnu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu uviedol, že do Ruska bude nasadených 30-tisíc – 50-tisíc vojakov zo Severnej Kórey. Pchjongjang podľa jeho slov „študuje túto vojnu“ medzi Ruskom a Ukrajinou a mohol by predstavovať hrozbu pre ázijské krajiny, pretože pod vedením Ruska získa skúsenosti s moderným vedením vojny. TASR o tom informuje podľa správ stanice Sky News a portálu Ukrainska Pravda.

• Rusko plánuje nasadiť 30-tisíc až 50-tisíc Severokórejčanov.
• Severná Kórea získava vojenské skúsenosti v ruskej vojne.
• Na Ukrajine už boli použité severokórejské rakety.
• Zelenskyj žiada Južnú Kóreu o protivzdušné systémy a spoluprácu.
• Severokórejská raketová jednotka v Rusku bude cieľom Ukrajiny.

„Musíme si uvedomiť, že Severokórejčania sa z času na čas objavia na ruskom území. Vidíme to, vieme o tom. Spočiatku išlo o stovky, potom tisíce. Vieme, že bolo prijaté rozhodnutie, že v Rusku bude pôsobiť 30-tisíc – 50-tisíc Severokórejčanov,“ povedal Zelenskyj.

Na Ukrajine podľa prezidenta už našli severokórejské rakety a je podľa neho jasné, že Severná Kórea bude naďalej získavať skúsenosti s moderným vedením vojny, dostávať od Ruska licencie a rôzne druhy vojenského vybavenia.

Apeluje na lepšie vzťahy

Zelenskyj poznamenal, že práve preto by mala mať Južná Kórea bližšie vzťahy s Ukrajinou. „Sme tomu otvorení. Boli by sme veľmi radi, ak by sme dostali od Južnej Kórey podporu v podobe toho, čo nám chýba – systémov protivzdušnej obrany. A okrem iného sme pripravení spolupracovať aj v oblastiach, ako je napríklad Drone Deal,“ povedal s tým, že diplomati Kyjeva a Soulu sú v kontakte.

Ukrainska Pravda pripomína, že Zelenskyj 25. júla uviedol, že Rusko sa pripravuje na príchod ďalších 30-tisíc vojakov z KĽDR spolu s novými zariadeniami na odpaľovanie rakiet pre balistické strely. Rusko o pár dní neskôr použilo severokórejskú raketu pri útoku na ukrajinskú dedinu, pričom tento útok zabil šesť členov jednej rodiny. Ukrajinský predstaviteľ následne povedal, že na ukrajinskom území našli ďalší kráter po severokórejskej balistickej strele KN-23, čo naznačuje, že Rusi vystrelili na Ukrajinu najmenej dve takéto rakety.

Predstaviteľ ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby (HUR) tento týždeň pre agentúru Reuters povedal, že v ruskej Voronežskej oblasti sa začalo rozmiestňovanie severokórejskej raketovej jednotky, ktorá by mohla byť vybavená 120 balistickými raketami a šiestimi odpaľovacími zariadeniami. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha vyhlásil, že ak bude severokórejská raketová jednotka nasadená v Rusku s cieľom útočiť na Ukrajinu, okamžite sa stane legitímnym vojenským cieľom pre ukrajinské sily.

X XX

Pri bratislavskom letisku vypukol rozsiahly požiar. Oheň sa rýchlo šíri, zasahujú hasiči aj dobrovoľníci

V blízkosti bratislavského letiska vypukol v nedeľu popoludní požiar odpadu a vonkajšieho porastu. Pre rýchle šírenie ohňa museli hasiči na miesto vyslať viacero jednotiek. Udalosť púta pozornosť aj pre blízkosť Vajnôr, kde práve vrcholí posledný deň festivalu Lovestream. Informácie o tom, že by požiar ovplyvnil festival alebo prevádzku letiska, však zatiaľ nie sú potvrdené.

Hasiči zasahujú na Starej Ivanskej ceste v Bratislave, kde začal v nedeľu 9. augusta krátko po 16. hodine horieť vonkajší porast spolu s odpadom. Požiar sa podľa prvotných informácií začal rýchlo rozširovať a zasiahol územie s rozmermi približne 100 krát 50 metrov.

Rozsah a dynamika požiaru si vyžiadali nasadenie väčšieho počtu síl a techniky. Na mieste zasahuje 18 príslušníkov Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta SR Bratislavy, ktorým pomáhajú členovia Dobrovoľného hasičského zboru obce Ružinov. Prioritou hasičov je zabrániť ďalšiemu šíreniu plameňov a dostať požiar pod kontrolu.

Black Hawk naberá vodu z nádrže Buková, pomáhal pri hasení pri Trstíne

Lokalita Starej Ivanskej cesty leží v širšom okolí Letiska M. R. Štefánika. Požiar tak môže byť viditeľný aj z väčšej vzdialenosti a zvýšenú pozornosť vyvoláva aj skutočnosť, že v neďalekých Vajnoroch sa v rovnakom čase koná veľké hudobné podujatie.

Na Starom letisku vo Vajnoroch pokračuje v nedeľu posledný deň piateho ročníka festivalu Lovestream. Oficiálne zdroje festivalu potvrdzujú, že podujatie sa koná od 7. do 9. augusta 2026.

Nedeľný program sa začal už popoludní. Podľa oficiálneho harmonogramu má počas večera na hlavnom pódiu vystúpiť britsko-jamajský spevák Shaggy, americký raper a spevák Swae Lee a záver hlavného programu má od 22.30 patriť francúzskemu DJ-ovi Davidovi Guettovi.

Bratislavskí hasiči pritom v posledných dňoch zasahovali pri viacerých požiaroch porastov či odpadu. Len v piatok 7. augusta horela skládka medzi Mostom pri Bratislave a Miloslavovom, kde museli okrem profesionálnych jednotiek pomáhať aj dobrovoľné hasičské zbory z viacerých obcí Bratislavského kraja.

X XX

FONDOVÉ  MAFIE  V  SR

Áno, na Slovensku máme eurofondové mafie, minister Takáč účelovo obhajuje zlodejiny, tvrdí exšéf PPA (videopodcast)

Predseda NKÚ hovorí o eurofondových mafiách pravdu, v pozadí je to ešte horšie. Minister pôdohospodárstva, ktorý to popiera, účelovo obhajuje zlodejiny. Richard Takáč o ničom nerozhoduje, je to pešiak na šachovnici a skutočné riadiace centrá smerujú k oligarchii v pozadí. Tvrdí to bývalý šéf Pôdohospodárskej agentúry Jaroslav Jánoš. Podľa neho treba pôdohospodárske eurofondy čím skôr stopnúť. Nemyslím si, že gazdovia chcú, aby sa z nich stavali bödörovské Fafokany, dodáva Jánoš.

Na Slovensku sa udomácnila eurofondová mafia, vyhlásil pred necelým mesiacom predseda Najvyššieho kontrolného úradu. V až šokujúco otvorenom rozhovore pre Aktuality ďalej povedal, že Slovensko sa stalo doslova „Klondajkom“ pre lobistov a záujmové skupiny parazitujúce na eurofondoch, ktoré sa usadili v okolí ústredných štátnych orgánov.

Nedialo by sa to, keby vláda nerezignovala, dodal Ľubomír Andrassy. Tento rozhovor vyvolal veľký ohlas a dokonca zmobilizoval rezort pôdohospodárstva k mimoriadnej tlačovej konferencii, na ktorej minister Takáč slová šéfa NKÚ razantne odmietol, označil ich za spolitizované klamstvá a podpredseda parlamentu Tibor Gašpar dokonca chce Ľubomíra Andrassyho pozvať na akýsi parlamentný výsluch.

Jaroslav JánošZdroj: Aktuality.sk

Európska komisia pritom nedávno ministra pôdohospodárstva vyzvala, aby Pôdohospodárskej platobnej agentúre pozastavil akreditáciu, inak môžu byť stovky miliónov našich poľnohospodárskych eurodotácií vo vážnom ohrození. I v tomto prípade Richard Takáč problém bagatelizuje, kritiku odmieta a s komisiou chce tak nejak nezáväzne diskutovať.

PPAčka sa pritom už dávnejšie „preslávila“ známou kauzou Dobytkár, ktorú samotný sudca označil za „megastroj korupcie“ a na dôveryhodnosti jej rozhodne nepridávajú ani vŕšiace sa kauzy v takzvanej Penziónovej výzve, kde dnes viacero prípadov riešia už aj orgány činné v trestnom konaní či Európska prokuratúra.

Má predseda NKÚ pravdu a ovládli miliardy z eurofondov naše domáce eurofondové mafie? A ak áno, prečo to minister pôdohospodárstva kryje a zľahčuje ešte aj hrozbu stopky pre poľnohospodárske eurodotácie?

Dokedy ešte bude mať s tými všakovakými Fafokanmi Brusel trpezlivosť? No a dá sa PPAčka ešte vôbec opraviť alebo ju treba celú zrušiť a postaviť úplne odznova? A o čom je kauza „Dobytkár 2“? Témy dnešných Aktualít Nahlas s bývalým riaditeľom Pôdohospodárskej platobnej agentúry Jaroslavom Jánošom.

X XX

Hamas vyzýva USA na väčší tlak na Izrael, mierový plán pre Gazu stagnuje 

Mierový plán pre Pásmo Gazy naráža na tvrdý odpor Benjamina Netanjahua. Hamas preto tlačí na USA, aby využili vplyv na Izrael a pohli rokovaniami vpred.

Spojené štáty musia vyvinúť tlak na Izrael, aby prijal ďalšiu fázu mierového plánu pre Pásmo Gazy, uviedol v nedeľu Básim Naím, člen politického vedenia palestínskeho militantného hnutia Hamas. Predstaviteľ skupiny tak reagoval na vyjadrenie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý odmietol plán podporovaný USA. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

• Hamas vyzýva USA, aby tlačili na Izrael ohľadom mieru.
• Izrael rokuje s USA, niektoré návrhy však odmieta.
• Netanjahu nesúhlasí s palestínskym štátom v Gaze ani na Západnom brehu.
• Netanjahu odmieta mierový plán pre Pásmo Gazy.

„Očakávame, že sprostredkovatelia a americký garant vyvinú tlak na Netanjahua a jeho vládu, aby dodržiavali plán a nebránili tomuto procesu z vnútropolitických a volebných dôvodov,“ povedal pre agentúru AFP Naím.

Hamas už niekoľko dní po zvolení nového vodcu Chalíla Hajju vyjadril podporu plánu. Izraelský líder však odmietol mierový plán pre Pásmo Gazy a vyhlásil, že armáda krajiny sa nestiahne z palestínskeho územia, kým nebude militantné hnutie Hamas „skutočne“ odzbrojené.

Rokovali s USA

Izrael podľa neho rokuje o svojich pripomienkach s USA. Americkí predstavitelia údajne majú svoje predstavy, niektoré z nich sú pre Izrael prijateľné a iné nie. Netanjahu tiež zdôraznil, že nikdy neakceptuje palestínsky štát v Pásme Gazy ani na okupovanom Západnom brehu Jordánu.

Prieskumy verejnej mienky v Izraeli ukazujú, že mierový plán pre Pásmo Gazy nemá veľkú podporu u pravicových voličov Netanjahua a viacerí členovia jeho kabinetu naliehali, aby premiér vyhlásil nové hlasovanie, a zmaril tak tento plán, píše AFP.

Netanjahu je najdlhšie úradujúci izraelským premiérom. V niektorých prieskumoch verejnej mienky jeho strana získava približne rovnakú podporu ako konkurenti, poprípade za nimi len mierne zaostáva pred parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia 27. októbra.

X XX

Moskva neodchádza zo Sýrie. Po dlhých rokovaniach je jasno o jej vojenských základniach

Sýria a Rusko po 18 mesiacoch rokovaní dospeli k memorandu o porozumení, ktoré sa týka budúcnosti ruských vojenských základní v Sýrii – Tartús a Hmímím. Oznámilo to dnes podľa sýrskej štátnej agentúry SANA ministerstvo zahraničných vecí v Damasku. Moskva sa k dohode, ktorú SANA označila za historickú, zatiaľ nevyjadrila.

Ministerstvo uviedlo, že obe krajiny po intenzívnych rokovaniach začnú v rámci memoranda reorganizovať ruskú prítomnosť na sýrskom pobreží. Agentúra Reuters píše, že Sýria prevezme správu civilných zariadení vrátane letiska v Hmímíme a obchodného móla v prístave Tartús.

Vojenské zariadenia sa majú podľa ministerstva po novom využívať ako spoločné výcvikové strediská. Zmeny majú byť dokončené do troch mesiacov.

Dohoda sa týka ruských základní, ktoré Moskva využívala na podporu sýrskeho diktátora Bašára Asada až do jeho pádu na konci roka 2024. Moskva poskytla Asadovi azyl, no zároveň sa usiluje o dobré vzťahy aj s vládou jeho nástupcu Ahmada Šaru, okrem iného práve pre obe vojenské základne.

Ruská námorná základňa v Tartúse a letecká základňa Hmímím sú už dlhodobo hlavnými vojenskými opornými bodmi Moskvy v Stredomorí a na Blízkom východe. Podľa agentúry AFP ide o jediné oficiálne ruské vojenské základne mimo územia bývalého Sovietskeho zväzu.

X X X

Nemecko čelí každodenným útokom v hybridnej vojne, varuje minister Dobrindt 

Letisko v Lipsku je kľúčovým uzlom pre NATO aj Ukrajinu a teraz aj miestom nálezu útočného dronu. Nemeckí lídri hovoria o eskalácii hybridnej vojny.

Nemecko čelí každý deň útokom v rámci hybridnej vojny, ktorú vedú zahraničné mocnosti, varoval nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt po tom, čo bol na letisku v Lipsku nájdený v utorok dron s výbušninami. TASR o tom informuje na základe správy portálu Politico.

• Nemecko čelí každodenným hybridným útokom zo zahraničia.
• Na letisku v Lipsku bol nájdený dron s výbušninou.
• Incident mohol byť dielom cudzieho štátneho aktéra.
• Nemeckí predstavitelia obviňujú z týchto útokov Rusko.

Špionáž, sabotáž, kybernetické útoky a tajné operácie „s cieľom destabilizovať Nemecko alebo mu priamo uškodiť“ sa stali súčasťou „každodennej reality“, povedal Dobrindt v nedeľňajšom rozhovore pre denník BILD. Minister vo štvrtok naznačil, že dronový incident na letisku v Lipsku mohol predstavovať útok iného štátneho aktéra, no nepriblížil, o ktorú zahraničnú mocnosť by mohlo ísť.

Poukázali na ovplyvnenie volieb

Letisko v Lipsku slúži ako strategický dopravný uzol pre NATO i pre vojenský transport na Ukrajinu. Zároveň ide o najväčšie európske letecké centrum medzinárodnej kuriérskej služby DHL a dočasne sú tú umiestnené aj niektoré ukrajinské lietadlá typu Antonov. Len pár metrov od jedného z lietadiel sa našiel aj útočný dron, uviedli v stredu nemeckí predstavitelia.

Hovorca nemeckého ministerstva zahraničných vecí v stredu uviedol, že za každodennými pokusmi ovplyvňovať dianie v „Nemecku podrývaním našej demokracie a oslabovaním dôvery v politiku a politikov“, stojí Rusko.

Kremeľ bol obvinený zo snahy ovplyvniť septembrové voľby v spolkových krajinách Sasko-Anhaltsko a Meklenbursko-Predpomoransko, kde pretrváva silná proruská podpora a kde by krajne pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) mohla po prvýkrát prevziať moc na úrovni spolkových krajín, píše Politico.

X XX

Sýria a Rusko menia vojenské základne na spoločné výcvikové centrá pri pobreží

 Damask a Moskva podpisujú prelomové memorandum o budúcnosti ruských základní v Sýrii. Z vojenských opôr sa stávajú spoločné výcvikové a rehabilitačné centrá.

Sýria v nedeľu oznámila, že s Ruskom uzavrela memorandum o porozumení týkajúce sa budúcnosti dvoch ruských základní nachádzajúcich sa na sýrskom pobreží. Vojenské zariadenia sa do troch mesiacov zmenia na spoločné výcvikové a rehabilitačné centrá. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

• Sýria a Rusko podpísali memorandum o vojenských základniach.
• Základne sa zmenia na spoločné výcvikové centrá do troch mesiacov.
• Sýrska vláda prevezme kontrolu nad civilnými zariadeniami na základniach.
• Memorandum je výsledkom viac ako roka rokovaní.

Rodina Asadovcov, ktorá vládla v Sýrii viac ako 50 rokov, umožnila Kremľu vybudovať námornú základňu pri pobrežnom meste Tartús a leteckú základňu Humajmím v provincii Lázikíja. Ide o jediné oficiálne vojenské základne Ruska mimo územia bývalého Sovietskeho zväzu.

S odvolaním na sýrske ministerstvo zahraničných vecí sýrska agentúra SANA uviedla, že vojenské základne a zariadenia na letisku Humajmím a v prístave Tartús budú premenené na „spoločné výcvikové a rehabilitačné centrá v rámci nových dohôd, ktoré zachovajú vzájomné záujmy“.

Kontrolu prevezme vláda

Nad civilnými zariadeniami na oboch základniach prevezme kontrolu sýrska vláda. Medzi tieto objekty patrí letisko Humajmím, ako aj štvrté komerčné prístavisko v Tartúse.

Podľa rezortu sýrskej diplomacie je memorandum výsledkom viac ako poldruha roka intenzívnych rokovaní. Ministerstvo ho označilo za najvýznamnejší pokrok od začiatku rozhovorov a uviedlo, že otvára cestu k novej fáze v sýrsko-ruských vzťahoch.

Rusko posilnilo svoju vojenskú prítomnosť v Sýrii počas občianskej vojny, ktorá vypukla v roku 2011. Do konfliktu sa zapojila náletmi na sily bojujúce proti režimu diktátora Bašára Asada, ktorého v decembri 2024 zvrhli povstalci pod vedením súčasného prezidenta Ahmada Šaru. Napriek tomu, že počas občianskej vojny stáli povstalci na čele so Šarom a Rusko na opačných stranách, vláda v Damasku opakovane signalizovala ochotu rozvíjať vzťahy s Moskvou.

X X X

Sýria a Rusko menia vojenské základne na spoločné výcvikové centrá pri pobreží 

Damask a Moskva podpisujú prelomové memorandum o budúcnosti ruských základní v Sýrii. Z vojenských opôr sa stávajú spoločné výcvikové a rehabilitačné centrá.

Sýria v nedeľu oznámila, že s Ruskom uzavrela memorandum o porozumení týkajúce sa budúcnosti dvoch ruských základní nachádzajúcich sa na sýrskom pobreží. Vojenské zariadenia sa do troch mesiacov zmenia na spoločné výcvikové a rehabilitačné centrá. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

• Sýria a Rusko podpísali memorandum o vojenských základniach.
• Základne sa zmenia na spoločné výcvikové centrá do troch mesiacov.
• Sýrska vláda prevezme kontrolu nad civilnými zariadeniami na základniach.
• Memorandum je výsledkom viac ako roka rokovaní.

Rodina Asadovcov, ktorá vládla v Sýrii viac ako 50 rokov, umožnila Kremľu vybudovať námornú základňu pri pobrežnom meste Tartús a leteckú základňu Humajmím v provincii Lázikíja. Ide o jediné oficiálne vojenské základne Ruska mimo územia bývalého Sovietskeho zväzu.

S odvolaním na sýrske ministerstvo zahraničných vecí sýrska agentúra SANA uviedla, že vojenské základne a zariadenia na letisku Humajmím a v prístave Tartús budú premenené na „spoločné výcvikové a rehabilitačné centrá v rámci nových dohôd, ktoré zachovajú vzájomné záujmy“.

Kontrolu prevezme vláda

Nad civilnými zariadeniami na oboch základniach prevezme kontrolu sýrska vláda. Medzi tieto objekty patrí letisko Humajmím, ako aj štvrté komerčné prístavisko v Tartúse.

Podľa rezortu sýrskej diplomacie je memorandum výsledkom viac ako poldruha roka intenzívnych rokovaní. Ministerstvo ho označilo za najvýznamnejší pokrok od začiatku rozhovorov a uviedlo, že otvára cestu k novej fáze v sýrsko-ruských vzťahoch.

Rusko posilnilo svoju vojenskú prítomnosť v Sýrii počas občianskej vojny, ktorá vypukla v roku 2011. Do konfliktu sa zapojila náletmi na sily bojujúce proti režimu diktátora Bašára Asada, ktorého v decembri 2024 zvrhli povstalci pod vedením súčasného prezidenta Ahmada Šaru. Napriek tomu, že počas občianskej vojny stáli povstalci na čele so Šarom a Rusko na opa

čných stranách, vláda v Damasku opakovane signalizovala ochotu rozvíjať vzťahy s Moskvou.

X X X

Rodina chtěla vrtat povolenou studnu. Aktivisté proti ní zneužili zákon pro průmyslové podniky

Aktivisté nesouhlasili s vrtem povolené studně. Žádali postup podle zákona o ekologické újmě. Ilustrační foto: Pixabay

Chtěli zastavit už povolenou studnu a sáhli po zákonu o ekologické újmě. Neuspěli. Nejvyšší správní soud dal ekologickým aktivistům jasně najevo, že tímto způsobem nelze obcházet povolovací řízení.

Soukromý vlastník pozemku v katastrálním území Petkovy na Mladoboleslavsku si vyřídil povolení pro vrtanou studnu k individuálnímu zásobování rodinného domu vodou. Vrtné práce měl provést odborný zhotovitel na základě povolení mladoboleslavského magistrátu. Proti záměru se postavil Občanský spolek pro ochranu výšky hladiny vody studní a chtěl vrt zablokovat. Argumentoval přitom obavami o vodní režim.

Aktivisté se obrátili na Českou inspekci životního prostředí s žádostí o uložení preventivních opatření podle zákona o ekologické újmě. Domáhali se zásahu podle zákona, který upravuje postup proti velkým průmyslovým podnikům, které svým provozem představují hrozbu pro životní prostředí.

Tři podmínky ochrany

Případ po zamítnutí žádosti a odvolání zamířil ke správním soudům. Ty jako předpoklad pro uložení preventivních nebo nápravných opatření definovaly tři kumulativní podmínky. Musí vzniknout nebo hrozit bezprostřední újma volně žijícím živočichům nebo planě rostoucím rostlinám, provozní činnost musí být v rozporu s právními předpisy a musí existovat příčinná souvislost mezi provozní činností a vznikem nebo bezprostřední hrozbou újmy.

Spolek podle rozsudku Nejvyššího správního soudu sp. zn. 22 As 27/2026 neprošel sítem už u první podmínky. Argumentoval sice rizikem přetoku mezi kolektory a obecně riziky spojenými s vrtáním studny a jejího dopadu na vodní režim. To ale nestačí. „Taková tvrzení sama o sobě neoznačují
ekologickou újmu nebo její bezprostřední hrozbu na konkrétním chráněném druhu nebo
přírodním stanovišti,“ uvedl v odůvodnění senát vedený Tomášem Foltasem.

Měli jste se bránit v povolovacím řízení, vzkázal soud

Druhou ranou pro spolek byl fakt, že vrt byl vodoprávním úřadem řádně povolen. Spolek přitom ani netvrdil, že toto povolení bylo zrušeno nebo změněno. Soud připomněl zásadu presumpce správnosti pravomocných rozhodnutí. Vzkázal tedy aktivistům, že vodoprávní povolení měli napadnout v rámci povolovacího řízení a ne obcházet tento nedostatek samostatným řízením o ekologické újmě.

Spolek se v kasační stížnosti také dovolával zásady předběžné opatrnosti. A namítal, že ji městský soud nedostatečně zohlednil. Ani s tím u Nejvyššího správního soudu neuspěl. Předběžná opatrnost sice snižuje požadavek na jistotu vzniku budoucí škody, nenahrazuje ale konkrétní skutkový a odborný základ, z něhož lze hrozbu závažného nebo nevratného poškození životního prostředí dovodit. „Nepřevrací tedy břemeno tvrzení tak, že by postačovalo pouhé obecné či spekulativní tvrzení o možném riziku,“ uvedli soudci.

Už dříve prohrál

Stejný spolek, za kterým stojí aktivista Jan Reiter, není justici neznámý. V loňském roce prohrál jiný spor proti vrtaným studním. Dlouhodobě vede právní boj proti povolání vrtů v působnosti vodoprávních úřadů Mladá Boleslav, Mnichovo Hradiště a Jičín.

Martin Drtina, ceskajustice

x XX

Dva roky sporů kvůli sekretářce a zamčené kanceláři. Úřady si musejí poradit.

Zastupitel chtěl během úředních hodin nahlédnout do zápisu, město mu to ale neumožnilo. I

Případ zamčené kanceláře po dvou letech skončil. Odstartoval ho zastupitel Protivína, který chtěl vidět zápis městské rady. Sekretářka ale seděla na schůzi v jiné budově a vedoucí pracovníci neměli klíč. K nahlédnutí tak nedošlo. Jenže k odepření zápisu musí existovat rozumný důvod a úřad si měl poradit.

Nejvyšší správní soud se případem nezákonného zásahu neumožněním nahlédnutí do zápisu rady města Protivína zabýval už podruhé.

Zastupitel města požádal o nahlédnutí do zápisu z jednání rady města v pracovní době úřadu v květnu 2024. Rada tou dobou ale právě zasedala. Účastnila se toho také sekretářka a navíc se jednání přesunulo do budovy základní školy.

Muž oslovil vedoucí pracovnice správního odboru a matriky. Ženy mu ale nemohly pomoci. Od kanceláře neměly klíč. Muž proto podal žalobu.

Zasedání rady není mimořádná situace

Krajský soud v Českých Budějovicích dal zastupiteli za pravdu. Případ se poté dostal k Nejvyššímu správnímu soudu (NSS), odtud zpátky na kraj a znovu k NSS. Kasační stížnost podal Městský úřad v Protivíně. Nyní Nejvyšší správní soud stížnost zamítl.

Průběh pokusu o nahlédnutí do zápisu potvrdilo dokazování u soudu. „Z dokazování vyplývá, že pověřená pracovnice – sekretářka starosty se od 15:00 hodin účastnila zasedání rady,“ stojí v rozsudku. Ten ovšem pokračuje: „Zasedání rady města nelze považovat za mimořádnou či neočekávanou událost.“

Lidí je dost, ale klíčů málo

V souvislosti s případem zamčené kanceláře zjišťoval rovněž krajský soud personální obsazení úřadu. To shledal za dostačující k tomu, aby to umožnilo nahlížení do zápisu. „Jde ostatně o administrativně velmi jednoduchý úkon, který nevyžaduje žádnou kvalifikaci,“ okomentoval situaci krajský soud.

Muž oslovil vedoucí pracovnice správního odboru a matriky.
Ženy mu ale nemohly pomoci. Od kanceláře totiž neměly
klíč. Ilustrační foto: Pixabay

Ukázalo se ovšem, že k sekretariátu existoval jediný klíč. Podle krajského soudu nelze mít za rozumné, že jediný klíč od kanceláře sekretariátu měla pouze sekretářka nebo starosta.

Nepřítomnost sekretářky není náhlá událost

Že byl muž informovaný, kdy se sekretářka vrátí, je podle rozsudku v rovině tvrzení proti tvrzení. Podle soudu to ale není ani podstatné.

„Nepřítomnost sekretářky nebyla náhlá či jakkoli výjimečná,“ uvedl krajský soud. Ten nenalezl žádný rozumný a omluvitelný důvod, pro který muži nemělo být umožněno nahlédnutí do zápisu v úřední den a v úřední hodiny

Soud nesmí nahradit dokazování představou

S tím podle kasační stížnosti nesouhlasil Městský úřad v Protivíně. Namítal, že zastupitelnost jednotlivých pracovníků je velmi problematická. Krajský soud se tak podle města mýlí. V předmětné budově sídlí několik odborů, starosta, tajemník a místostarostka.

„Přehlédl však, že odbor finanční a odbor výstavby, dopravy a životního prostředí sídlí v jiné budově,“ napsalo město Nejvyššímu správnímu soudu. Schůze rady byla na poslední chvíli přesunuta do základní školy. Zúčastnila se jí nejen sekretářka, ale rovněž tajemník a místostarostka, upozornilo město. V danou chvíli byly přítomné jen dvě pracovnice na celou budovu.

Krajský soud si měl zajistit organizační řád úřadu a nevycházet z domněnky o počtu pracovníků, který je uvedený na webu města, napsal úřad. „Tím porušil zásadu, že soud nemůže nahrazovat dokazování vlastními představami o fungování úřadu,“ uvedl v kasační stížnosti s odkazem na judikaturu NSS.

Nahlížení vždy bez průtahů a vstřícně

Člen zastupitelstva realizuje právem nahlížet do zápisu kontrolu vůči radě. „Není povinen předem žádat o nahlédnutí do zápisu ze schůze rady obce. Postačí, že se dostaví na obecní úřad, kde o to ústně požádá,“ upozornil v rozhodnutí Nejvyšší správní soud.

Zákon nestanoví konkrétní dny nebo hodiny. Postup obecního úřadu by měl odpovídat základním zásadám činnosti veřejné správy. Právo nahlížení do zápisu se má odehrát bez průtahů a vstřícně.

Kdy se to stane, to je otázka

V úředních hodinách by členovi zastupitelstva, který se dostaví na obecní úřad, mělo být podle soudu nahlížení zásadně umožněné. I když se to ale nemusí odehrát vždy okamžitě. „Zajištění nahlížení je jen jedním z úkolů obecního úřadu,“ uvedl k tomu soud.

Přesný čas, kdy se tak stane, může být ovlivněný aktuálním plněním jiných úkolů obecního úřadu. Nelze ani vyloučit konkrétní okolnosti, personální kapacitu obecního úřadu a náhlou změnu pracovní doby, dodal k tomu Nejvyšší správní soud.

A co náhradní klíč? Nebo zavolat sekretářku?

„Z hlediska práv dotčeného člena zastupitelstva je rozhodné, že neumožnění nahlížení musí mít rozumný důvod, který lze s ohledem na běžný chod věcí považovat za omluvitelný. Například náhlá práceneschopnost příslušného úředníka,“ upozornil NSS.

Zápisy ze schůze rady města se ovšem nacházely v zamčené kanceláři sekretářky. Úřad měl ale podle soudu následně postupovat tak, aby nahlížení přesto umožnil. Například prostřednictvím náhradního klíče, nebo kontaktováním příslušné sekretářky v jiné budově.

Omluví jen mimořádná událost

Nebyly zjištěny žádné okolnosti, které by v daném okamžiku, natožpak do konce úředních hodin, takovému postupu bránily a byly tak omluvitelným důvodem, pro který se měl žalobce dostavit v jiný termín, třeba až druhý den.

Přístup do uvedené kanceláře měl prostě zajistit jiný zaměstnanec, byť by se tak stalo s určitým zpožděním, rozhodl Nejvyšší správní soud.

„V případě stěžovatele, který je pověřeným obecním úřadem disponujícím početným personálním zabezpečením umožňujícím zastupitelnost při výkonu jeho funkcí, by jiný závěr mohly odůvodnit pouze mimořádné okolnosti,“ uzavřel případ soud.

Irena Válová, ceskajustice

X XX

Gastroenterolog: Ve střevech máte celý prales. Cucání kamínků může být zdravější než sterilní domov

Střevní mikrobiom ovlivňuje nejen trávení, ale také naši psychiku, imunitu nebo riziko některých onemocnění. „To, co jíte, vás určuje mnohem více, než jsme si dříve mysleli. Teď se ukazuje, že účinek stravy jde pravděpodobně přes mikrobiom,“ říká přednosta Interní kliniky 2. lékařské fakulty UK a Fakultní nemocnice Motol Radan Keil. Vědci zkoumají jeho využití například při léčbě deprese. Největší objevy nás ale podle něj teprve čekají.

Je to tak, že stres ovlivňuje to, co se děje ve střevech, nebo naopak rozhádaný mikrobiom může způsobit stres?
Je to obojí. Při stresu dochází k vyšší hladině kortizolu, dochází k větší střevní propustnosti, a proto potom dochází k řadě nežádoucích událostí. Ale mikrobiom zase výrazným způsobem zpětně ovlivňuje váš mozek, vaši náladu.

V oblasti probiotické terapie je důležité, aby preparáty byly komplexní a vyvážené. Nelze je ale paušálně doporučovat každému, kdo se vyskytne v lékárně, říká gastroenterolog Radan Keil

Mluví se o druhém mozku.
Přesně tak. V oblasti zažívacího traktu se vyrábí obrovské množství různých neurotransmiterů, jako je serotonin, které ovlivňují funkci vašeho mozku. Je docela zajímavé, že je snaha ovlivnit psychiku třeba u depresivních pacientů nebo duševně nemocných pacientů pomocí probiotické terapie. Dokonce to má specifický název, psychobiotika. Zdá se, že to má nějaký efekt, jakkoliv na velké a rozsáhlé studie se stále čeká. Pozitivní efekt je ale popisován. Při takto složité problematice vždycky musíme být opatrní, protože u všech těchto onemocnění hraje velkou roli placebo efekt.

Jak důležitá jsou probiotika pro naši imunitu?
Pro imunitu jsou nesmírně důležitá. A nejenom probiotika – je dobré mít v rovnováze a v dobré kondici zažívací trakt. Ukazuje se, že za nárůstem autoimunitních onemocnění, jako je Crohnova choroba nebo ulcerózní kolitida, ale i autoimunitní onemocnění z jiných oborů, velmi pravděpodobně stojí dvě věci. První je vyšší podávání antibiotik, které nastalo někdy od 60. let. A potom druhá zajímavá věc, nižší procento střevních infekcí, které vzniklo v důsledku větší hygieny.

To znamená, že jste-li mlád a pobíháte po pískovišti, cucáte kamínky a občas máte průjem, tak je to pro vás zdravější, než jste-li doma u maminky ve sterilním prostředí a máte všechno utřeno čistým ubrouskem. Pokud touto fází pravidelné stimulace zažívacího traktu neprojdete, zřejmě máte větší šanci, že se u vás při určité genetické predispozici vyskytne autoimunitní onemocnění, kterých samozřejmě přibývá. 

A stačí zdravému člověku běžná strava, nebo doporučujete brát probiotika preventivně?
Zdravá strava je jedna z věcí, která váš mikrobiom může upravit. To znamená, že si tvoříte váš mikrobiom ve střevě na základě toho, co jíte. To je jedna z možností. Druhá možnost je užití probiotik.

Krátce řeknu, jak je to s tou stravou. V případě, že dlouhou dobu máte nízký přívod nasycených mastných kyselin, nízký přívod tuků, fruktózy, rychlých sacharidů, prostě tzv. nezdravá dieta, kalorické nápoje a podobně, tak váš mikrobiom se změní. Vysoký přívod rychlé energie změní bakterie tak, že začnou vyrábět toxiny a dojde k vyššímu riziku vzniku nádorových onemocnění. Když naopak jíte zdravě, užíváte hodně vlákniny, můžete tímto způsobem života změnit svůj mikrobiom a na základě toho snížit riziko vzniku prekanceróz v oblasti zažívacího traktu, ale velmi pravděpodobně i jinde.

Takže to, co jíte, vás určuje mnohem více. Dřív se myslelo, že ten účinek je přímý. Teď se ukazuje, že to je pravděpodobně přes mikrobiom, který se podle toho nějakým způsobem určuje. Ještě je zajímavá jedna věc. Změníte-li mikrobiom – třeba kompletně, jako to děláme my při fekální bakterioterapii –, tak než to stravou zase vrátíte do špatných kolejí, trvá to rok. Přirovnávám to k tomu, že máte v sobě les, který když zaléváte a pravidelně rosíte, krásně roste. Když ho necháte vyschnout, tak přežije jenom plevel. A podle toho to potom působí na váš organismus.

Prekancerózy na vzestupu

Sledujete to, že by se měnil mikrobiom současné generace?
Můžeme jenom tušit, že se pravděpodobně nemění a rozhodně se nemění k lepšímu, protože v oblasti gastroenterologie děláme prevenci. Gastroenterologická společnost je průkopníkem prevence kolorektálního karcinomu, kde nemůžeme říct, že by docházelo k poklesu vzniku prekanceróz, to znamená polypů v oblasti zažívacího traktu. Tam je spíše stále vzestupný trend. Je to dáno tím, že jdeme-li do většího nákupního centra, vždycky vidíme okolo sebe košíky plné hodně nezdravého a také levného jídla. To s tím hodně souvisí, protože potraviny, ať si říkáme, co chceme, v relaci k našim platům výrazným způsobem zlevnily.

Kam se věda v této oblasti posunula za léta, po která se jí věnujete?
Myslím, že se posunula nesmírně. Teď jsme na začátku nově objevované země, kde se snažíme dostat k nějakým exaktním výsledkům, ale už tušíme, co by tam mohlo být. Když jsem začínal, tak se tato věc vůbec neřešila a mikrobiom se bral jako jasná věc. Byla představa, že většina populace má mikrobiom stejný – kromě lidí, kteří dostali řekněme tyfus nebo salmonelu. Od té doby se to naprosto změnilo a teď je díky různým sekvenováním kmenů mnohem větší šance se dostat alespoň k nějakému základnímu pohledu na věc.

Ale problém je v té druhé věci – kmenů ve střevě je obrovské množství. Kdyby tam byl jeden, tak bychom se dostávali mnohem rychleji k exaktnímu výsledku. Ale toto je prostě souhra. Vždycky to přirovnávám k lesu a říkám, že když transplantuji stolici, je to něco podobného, jako když do toho střeva dávám třeba celý Boubínský prales včetně potůčku a veverky. A tam je souhra všech faktorů strašně složitá a špatně se monitoruje.

Takže si myslím, že se teprve díky umělé inteligenci v dalších letech dostaneme k jasnějším výsledkům, protože to je multifaktoriální a dlouhodobý proces efektu na organismus. Největší objevy nás teprve čekají.

X X x

PROŠUSTROVANÉ  LÉKY V  ČR

Léky za 1,7 miliardy končí v Česku v koši. Může za to špatná koordinace.