Naši zemi zasáhlo podle webu kroniqa.cz v roce 1947 strašlivé sucho. Stalin tenkrát slíbil Československu dvě stě tisíc tun chlebového a stejné množství krmného obilí, později přidal dalších sto padesát tisíc. Sověti nabídli i úvěr a tvářili se, že jde o přátelskou pomoc. Komunisté tuto pomoc velmi vyzdvihovali a zdůrazňovali význam našeho přátelství se SSSR.

Stalinův propagandistický cynismus
Ve skutečnosti se však jednalo o podlý Stalinův cynismus, který z propagandistických důvodů obětoval vlastní lidi. Jak je perfektně uvedeno v článku na armyweb.cz, v praxi nešlo o nic jiného, než o sebrání obilí rolníkům v SSSR (nejhůř byla postižena Ukrajina, dále pak Bělorusko, Moldavsko a centrální Rusko) a dodání tohoto obilí do evropských zemí, v kterých komunistické strany potřebovaly posílit své pozice včetně Československa. Nejvíce obětí bylo na Ukrajině a dá se tedy říci, že Ukrajinci umírali proto, aby Češi a Slováci mohli velebit arcizločince Stalina za jeho „dobrotu“.

Mezi hladomory 30. a 40. let v SSSR je přirozeně několik zásadních rozdílů, ale také i několik společných rysů. Naprosto zásadní faktor je bolševické zničení venkova a přirozených procesů v zemědělství, které fungovaly stovky let. Tehdejší představa, že systém kolchozů dramaticky zefektivní zemědělskou činnost byla zcela naivní. Na naivitu bolševiků bohužel nedoplatili jen bolševici sami, ale především venkované.
Oba hladomory mají hlavního společného viníka, kterým byl masový vrah a zločinec Josef Visarionovič Stalin.

Smutný osud zápasníka Poddubného
Hlavním rozdílem, oproti hladomoru let třicátých, bylo, že válka významným způsobem poničila Ukrajinu a Bělorusko a jejich zemědělská pole. Stejně tak Sovětský svaz ve válce přišel o mnoho mužů, kteří nyní v zemědělství chyběli. Podobně tomu bylo se zemědělskými stroji a tažnými zvířaty. Avšak, i přes všechny výše zmíněné nepříznivé okolnosti nebylo vypuknutí hladomoru nezbytné.

Druhý díl Dějin Ruska 20. století přibližuje smutný osud úspěšného ruského zápasníka Ivana Poddubného, který žil v Jejsku. V roce 1947 Poddubnyj hladověl, prodal všechny své přebornické medaile, ale komunistické vedení bylo k osudu velkého zápasníka lhostejné, bylo mu přidělováno 500 gramů chleba denně, on snil o kilogramu. Žádal, aby jej přidělili k nějaké vojenské jednotce, ale straničtí činovníci mu nedokázali odpustit „spolupráci s Němci“ a jeho žádost zamítli. Mistr všech mistrů byl nucen žebrat jako poslední chuďas. Sešlý hladem si zlomil stehno, což mu definitivně podlomilo kdysi vynikající zdraví a jeho srdce selhalo. Zemřel 8. srpna 1949. Ivan Maximovič zchudl natolik, že neměl dokonce ani šaty, aby mohl být pohřben jako člověk.

Mimochodem, ta údajná spolupráce s Němci spočívala v tom, že nějaký slušnější důstojník SS, který byl jeho velkým obdivovatelem, ve snaze ulehčit této sportovní hvězdě život, z Poddubného udělal vedoucího důstojnického kasina.
SSSR opět zachraňuje pomoc ze Západu

Obětí by bylo ještě víc, nebýt humanitární pomoci ze zahraničí. Už podruhé (poprvé se tak stalo v roce 1922) zachraňovaly sovětské občany dobročinné a mezinárodní organizace. V letech 1946 – 1947 získal SSSR humanitární pomoc od Správy spojených národů pro okamžitou podporu a první obnovu (UNRRA). Stalin souhlasil s podáním žádosti pro Ukrajinu a Bělorusko. Ukrajina získala potřebné potraviny a další zboží za 180 milionů dolarů a Bělorusko za zhruba 60 milionů dolarů. Zároveň Stalin odmítl přijmout tuto pomoc pro RSFSR v obavě, že zplnomocněnci UNRRA uvidí, že zpustošené nejsou pouze okupované oblasti, nýbrž celé Rusko. Ruské obyvatelstvo po nějaký čas dostávalo pomoc prostřednictvím Červeného kříže. Největší část pomoci v hodnotě 31 milionů dolarů přišla od americké dobročinné organizace Russian Relief (Pomoc Rusku) .

Sovětská komunistická vláda se však obávala posílení prozápadních sympatií mezi ruským obyvatelstvem a pod nejrůznějšími záminkami tuto pomoc omezovala, přičemž odmítala přijímat dary od soukromých osob se zahraničí. Aby předvedl, že SSSR nutně nepotřebuje západní milodary, Stalin demonstrativně přidělil Bulharsku, Rumunsku Polsku, Československu a dalším zemím 2,5 milionů tun obilí jako potravinovou pomoc.
Dokazuje to jenom obrovskou otrlost netvora Stalina, který z ideologických důvodů bezohledně obětoval vlastní obyvatelstvo, když jej zbytečně nechal umírat hlady.
Stalin zamítl Marshallův plán

Ano, bylo sucho a nastala svízelná situace, ta se ovšem dala řešit i jinak. Přijetím Marshallova plánu pro východoevropské země a SSSR si mohl bez problémů svoje obilí ponechat. To však Stalin zatrhl. Známý je výrok čs. ministra zahraničních věci Jana Masaryka, když v roce 1947 přijel ze Sovětského svazu. „Do Moskvy jsem jel jako ministr zahraničí a zpátky se vrátil jako Stalinův pohůnek.“

X X X

PŘÁTELSTVÍ  JAPONSKA

Japonsko mluví o přátelství s Tchaj-wanem…

Je vždy dobré se podívat do minulosti vzájemných vztahů různých zemí. Tentokrát bych se zabýval vývojem čínsko-japonských a japonsko-tchaj-wanských vztahů.
Druhá světová válka začala v Číně přičiněním Japonského císařství už v roce 1931, kdy se Japonci zmocnili čínského Mandžuska. Mandžusko mělo velký ekonomický význam, především jeho těžký průmysl a úrodná zemědělská půda byly pro Japonsko velkým magnetem. Začátek čínsko- japonské války se ovšem datuje do roku 1937, kdy došlo k záměrné japonské provokaci na mostě Marka Póla v Pekingu. Událostí, které pak následovaly, vedly k zahájení válečných operací ze strany Číny proti okupantské japonské armádě. Od toho okamžiku armády Kuomintangu a Komunistické strany Číny začaly postupovat proti japonským interventům společně. Světová válka v Číně měla mnoho peripetií. Japonsko si uvědomovalo, že se svými omezenými zdroji, včetně omezených lidských zdrojů své armády nemůže obsadit anebo dokonce vojensky porazit Čínu.

Při obsazení hlavního města Číny Nan-kingu došlo k nepředstavitelným krutostem a násilnostem ve vztahu k civilnímu obyvatelstvu. Město bylo předtím opuštěno kuomintangskou armádou již před vstupem Japonců do něj. Čínské ženy byly ve městě hromadně znásilňovány. Uvádí se, že 200 000 lidí – činských civilistů při řádění japonské soldatesky v tomto městě během několika málo týdnů zahynulo za neuvěřitelně drastických okolností.

Čínský vstup do války však zabránil Japonsku bojovat v roce 1941 ve válce po boku nacistického Německa proti Sovětskému svazu. Japonské velení si vybralo jinou alternativu a sice útok na Havajské ostrovy, na vojenskou základnu Spojených států Pearl Harbor. Byl to útok překvapivý a z velké části i účinný, který zahájil válku v Pacifiku za účasti Spojených států. Nechci se ale věnovat průběhu válečných operací. Spíš tomu, jak se japonská armáda chovala na pevninské Číně a také na Tchaj-wanu, který ovšem obsadila již po čínsko- -japonské válce v roce 1895. A 50 let na tomto ostrově Japonsko bez omezení panovalo. Odhaduje se, že přitom zahynulo 600 000 obyvatel tohoto ostrova. Tedy, alespoň podle velmi seriózních analýz, se kterými jsem měl možnost se seznámit.

Uvádí se také, že na 200 000 žen z Tchaj-wanu bylo nuceno se podrobit za války sexuálnímu otroctví pro vojáky Japonska na nejrůznějších frontách. Odhaduje se, že na pevninské Číně japonská armáda způsobila smrt 20 milionů Číňanů. Přičemž to byli lidé ze všech společenských vrstev.

Podle zjištění poválečných soudních tribunálů s japonskými válečnými zločinci se japonská armáda snažila terorem zasévat strach do myslí Číňanů. Podobně jako německá armáda v Rusku nedodržovali ani Japonci v Číně mezinárodní válečné konvence. Zdrcující část čínských obyvatel, která zahynula přičiněním japonské armády v průběhu druhé světové války, byli civilisté. Na Tchaj-wanu to vlastně byli jen civilisté. Jako určitý výsměch dnes proto působí, pokud se japonská vláda s tchaj-wanským vedením snaží hovořit o přátelství těch současných politických elit. Tedy Japonska a čínské provincie Tchaj-wanu. Řekněme si otevřeně, že v pozadí jsou japonské imperiální zájmy, které nedávno oživila současná japonská premiérka svým vyjádřením, že pokud by došlo k invazi čínské armády na Tchaj-wan, který je jednou z provincií Číny, Japonsko by v tomto konfliktu bylo na straně Tchaj-wanu.
Japonsko nyní buduje raketové základny nedaleko čínské pevniny, ze kterých by bylo schopno zasahovat významná a lidnatá města Čínské lidové republiky. To je pro Čínu jako světovou velmoc pochopitelně zcela nepřijatelné.

Ing. Jiří Paroubek, expremiér ČR, server vasevec

X XX

KOMIK  ZELENSKÝ  SE  BOJÍ  VOLEB,  ZNIČIL  UKRAJINU,  STATISÍCE

MRTVÝCH,  MILIONY  UTEKLY  DO  CIZINY

UKRAJINA  POTŘEBUJE  ZÁLUŽNÉHO,  FEDOROVA

Zelenskyj by prezidentské volby prohrál

Průzkum ukrajinské výzkumné firmy Socis uskutečněný na přelomu července a srpna ukazuje, že nynější ukrajinský prezident s vypršelým mandátem Volodymyr Zelenskyj by prezidentské volby prohrál. Průzkum naznačuje, že větší podporu by získali jeho šéf kanceláře Kyrylo Budanov, bývalý velitel ukrajinské armády a současný velvyslanec ve Velké Británii Valerij Zalužnyj a bývalý ministr obrany Mychajlo Fedorov.
Zelenskyj by postoupil do druhého kola a měl mírný náskok před Zalužným či Budanovem s 22,3, respektive 21,4 procenty hlasů, Fedorov by se umístil na třetím místě s 13,1 procenty hlasů mezi těmi, kteří se již rozhodli volit.

Ve druhém kole by ovšem Zalužnyj získal 66,2 procenta hlasů, oproti 33,8 procenta pro Zelenského. Budanov, bývalý šéf vojenské zpravodajské služby HUR a současný šéf prezidentské kanceláře, by ve druhém kole získal 60,3 procenta hlasů, oproti 39,7 procenta pro Zelenského. V tomto případě by Fedorov Zelenského rovněž porazil s náskokem 63,8 procenta, oproti 36,2 procenta pro Zelenského .
Průzkum provedený Centrem pro sociologický výzkum Socis rovněž ukázal, že 60 procent respondentů se domnívá, že volby by se měly konat ihned po oznámení dočasného zastavení nepřátelských akcí a ukončení stanného práva. Více než 25 procent respondentů se domnívá, že v takové situaci by se volby měly konat o něco později.
Společnost Socis provedla průzkum mezi 2 000 respondenty v oblastech kontrolovaných kyjevskými úřady. Server vasevec

X XX

VELMOC  RUSKO  UKONČIT   VÁLKU,  UNIČÍ  UKRAJINU,  kYJEV

Rusi útočia na „pás pevností“. Ak padne Kosťantynivka, otvorí sa cesta hlbšie do Donbasu
Ruská armáda pokračuje v tlaku na východe Ukrajiny, no ani napriek stovkám útokov nedokázala v posledných dňoch dosiahnuť zásadný prielom. Najťažšie boje sa sústreďujú na Donbas – najmä na okolie Kosťantynivky, Pokrovska a na prístupy k Družkivke a Kramatorsku. Ukrajinci medzitým hlásia menšie úspechy pri Kupiansku a Borovej. Vojna sa čoraz výraznejšie odohráva aj desiatky až tisíce kilometrov za frontom, kde obe strany útočia na logistiku, rafinérie, sklady a zbrojárske kapacity.

Číha pri cestách a čaká na korisť. Ďaleko za frontom sa objavil nový nebezpečný lovec
Ukrajinské FPV drony Ptaška 17-O-50 km s deklarovaným dosahom až 50 kilometrov boli nasadené proti ruskej obrnenej a ďalšej technike vo väčšej hĺbke za frontom. Ide o bezpilotné prostriedky riadené cez optické vlákna. Zábery z bojového použitia zverejnila spoločnosť Ptashka Drones, ktorá systém vyvinula.

Pohľad na mapu vojny môže v týchto dňoch pôsobiť takmer staticky. Za tenkými čiarami, ktoré sa zo dňa na deň posúvajú iba nepatrne, sa však skrývajú stovky bojových kontaktov, tisíce nasadených dronov a neustále pokusy oboch armád nájsť slabé miesto protivníka.

Ukrajinský generálny štáb uviedol, že 10. augusta zaznamenal 170 bojových stretov. Najväčší tlak nebol rozložený rovnomerne. V smere na Kosťantynivku ukrajinské velenie hlásilo 22 ruských útokov, v pokrovskom sektore ďalších 20 a na lymanskom smere 15. Boje pokračovali aj v oblasti Huliajpoľa a Orechova na juhu. Tieto údaje pochádzajú od jednej z bojujúcich strán a nemožno ich v celom rozsahu nezávisle preveriť, zodpovedajú však obrazu, ktorý poskytujú aj otvorené zdroje a nezávislí analytici.

Americký Institute for the Study of War (ISW) pritom vo svojej analýze za 10. august neidentifikoval potvrdený územný postup ani jednej strany. To je dôležitý detail. Rusko útočí a na viacerých úsekoch má iniciatívu, no veľké množstvo útokov sa zatiaľ automaticky nepremieňa na veľké územné zisky. Vojna zostáva do značnej miery pozičným konfliktom, v ktorom sa o dediny, lesné pásy a prístupové cesty bojuje celé týždne.

Najcitlivejším miestom ukrajinskej obrany zostáva priestor Kosťantynivka – Družkivka – Kramatorsk – Sloviansk. Ide o sústavu miest, ktorú analytici označujú ako ukrajinský „pás pevností“. Jej ovládnutie by Moskve výrazne priblížilo cieľ obsadiť celý Donecký región.

Kosťantynivka je jeho južnou bránou. Ruské jednotky sa k mestu približovali celé mesiace, pričom namiesto klasických veľkých mechanizovaných útokov často posielajú malé skupiny pechoty, ktoré sa snažia preniknúť cez medzery v ukrajinskej obrane a vytvárať pozície priamo medzi obrancami. Reuters už koncom júna opisoval prenikanie malých ruských skupín na okraje mesta a rastúci tlak na ukrajinské zásobovacie trasy severne od Kosťantynivky. Cesty sú vystavené útokom delostrelectva, dronov a riadených leteckých bômb.

Situácia však nie je totožná s ruskými vyhláseniami o dobytí mesta. Moskva v posledných týždňoch opakovane tvrdila, že Kosťantynivku ovládla, Kyjev to odmieta. Najnovšie hodnotenie ISW uvádza, že ukrajinské jednotky dokonca vyčistili časti mesta od ruských infiltrátorov. To naznačuje fragmentovaný charakter bojiska: niektoré malé skupiny môžu preniknúť za líniu obrany bez toho, aby územie skutočne ovládali.
Aj ukrajinský projekt DeepState v uplynulých dňoch zaznamenal ruský postup pri Illinivke neďaleko Kosťantynivky a pri Časiv Jare. Reuters však upozorňuje, že napriek ruskému pomalému postupu smerom na západ sa pozície na približne 1 200 kilometrov dlhom fronte už celé mesiace nemenia dramatickým spôsobom.
Video

Nová ruská ochrana tankov išla prvýkrát do boja. Ukrajinský dron ju okamžite preveril
Prvé verejne zdokumentované bojové nasadenie ruského tanku T-72B3A vybaveného systémom aktívnej ochrany Arena-M, upraveným aj na obranu proti FPV dronom, sa podľa dostupných záberov zrejme skončilo neúspechom.

Zdroj: Centrum špeciálnych operácií Omega
Moskva hľadá cestu okolo ukrajinských pevností
Druhým dôležitým smerom zostáva priestor Pokrovska a Dobropillia. Samotný Pokrovsk po dlhých bojoch stratil veľkú časť niekdajšieho významu logistického centra, no širší priestor okolo mesta zostáva strategicky dôležitý.

Podľa ISW ruské velenie naďalej považuje pokrovský a dobroppiľský smer za jednu z priorít. Zámerom Moskvy má byť postup, ktorý by ukrajinský pás pevností obišiel z juhozápadu a postupne vytvoril tlak na Družkivku a Kramatorsk aj z ďalšej strany. ISW však upozorňuje, že ruské predstavy o rýchlosti takéhoto obchvatu sú veľmi optimistické vzhľadom na reálne tempo postupu.

Výrečný bol aj neúspešný ruský mechanizovaný útok pri Dobropillii na konci júla. Moskva na fronte experimentuje s technológiami, ktoré by tankom a bojovým vozidlám opäť umožnili pohybovať sa v priestore zaplnenom prieskumnými a útočnými dronmi. ISW však hodnotí, že napríklad aktívny obranný systém Arena-M zatiaľ sám osebe nedokáže vyriešiť problém, ktorý pre obrnené jednotky predstavujú ukrajinské bezpilotné prostriedky.

Práve drony zásadne zmenili podobu frontu. Reuters už v júni upozorňoval, že niekoľko kilometrov hlboká „zóna smrti“ na oboch stranách kontaktnej línie prakticky znemožňuje väčšie koncentrácie síl bez okamžitého rizika odhalenia a útoku. Výsledkom je front, ktorý niekedy nemožno zakresliť jednou presnou čiarou: malé skupiny vojakov oboch strán môžu pôsobiť v rovnakom priestore a medzi nimi vznikajú rozsiahle sivé zóny.

Pri Kupiansku sa karta čiastočne obrátila
Obraz frontu však nie je všade priaznivý pre Rusko. ISW v hodnotení z 9. augusta zaznamenal nedávny ukrajinský postup v smere na Kupiansk a Borovu. Už deň predtým evidoval ukrajinské zisky severovýchodne od Charkova.

Kupiansky smer je pritom dôležitý pre obe armády. Rusko sa tu dlhodobo snaží posúvať západne od hraníc Luhanskej oblasti a ohrozovať ukrajinskú obranu východne od rieky Oskil. Kyjev sa naopak snaží ruské predmostia a infiltračné skupiny likvidovať a vzdialiť protivníka od dôležitých zásobovacích trás.

Najnovšie ukrajinské hlásenia navyše ukazujú, že intenzita ruských útokov pri Kupiansku bola 10. augusta podstatne nižšia ako v hlavnom doneckom ohnisku – generálny štáb zaznamenal v tomto smere jeden útočný pokus. To samo osebe neznamená, že Rusko od Kupianska ustupuje, skôr to môže odrážať aktuálne presúvanie útočného úsilia na iné úseky.

Juh žije, ale zatiaľ bez veľkého zlomu

Aktívna zostáva aj južná časť frontu. Ukrajinský generálny štáb hlásil 10. augusta sedem ruských útokov v smere na Huliajpole, boje pri Vozdvyživke, Rivnom, Hirkom a Čaryvnom a ďalšie útoky pri Orechove. Na oleksandrivskom smere zaznamenal štyri ruské útoky. ISW v predchádzajúcich dňoch potvrdil ruské taktické zisky v oblastiach Novopavlivky a Oleksandrivky, kým 10. augusta už ďalší potvrdený postup nezaznamenal.

Aj tu preto platí rovnaký obraz ako na väčšine frontu: Moskva môže postupovať, ale často za cenu dlhých bojov o veľmi malé územie.
Druhý front leží stovky kilometrov za zákopmi
Pozemná línia kontaktu už navyše nevysvetľuje vojnu celú. Čoraz dôležitejšie je dianie hlboko v tyle.

Ukrajina rozšírila kampaň diaľkových dronových útokov proti ruskej energetike, skladom, protivzdušnej obrane a vojenskej infraštruktúre. V noci na 11. augusta ukrajinské sily podľa svojho generálneho štábu zasiahli rafinériu Orsknefteorgsintez v Orenburskej oblasti približne 1 500 kilometrov od ukrajinských hraníc. Kyjev tvrdí, že útoky na ropný sektor majú znižovať schopnosť Ruska financovať a zásobovať vojnu. Rozsah škôd z jednotlivých úderov sa často nedá okamžite nezávisle preveriť.
Rusko na druhej strane pokračuje v masívnych úderoch proti ukrajinskému zázemiu. V noci na utorok zasiahlo Kyjev a Záporožie raketami a dronmi. Ukrajinské úrady hlásili v Záporoží šesť mŕtvych a ďalšie obete boli v Dnepropetrovskej oblasti. Prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že pri útoku boli použité aj severokórejské balistické rakety. Rusko uviedlo, že mierilo na logistické a priemyselné zariadenia spojené s ukrajinským vojenským úsilím.

ISW upozorňuje, že Moskva zároveň mení skladbu výroby diaľkových zbraní. Väčší dôraz má klásť na balistické rakety a rýchlejšie prúdové verzie útočných dronov, ktoré majú väčšiu šancu preniknúť ukrajinskou protivzdušnou obranou. Kritickým problémom Kyjeva zostáva nedostatok rakiet pre systémy Patriot. Podľa ISW môže Moskva túto slabinu využívať nielen na ničenie infraštruktúry, ale aj ako súčasť stratégie, ktorá má Ukrajinu oslabiť pred zimou 2026/2027.

X XX

Slovenská pošta odmieta politické útoky: Rušenie pobočiek aj zmeny v zamestnanosti obhajuje detailnými číslami

Slovenská pošta sa ostro ohradila proti vyjadreniam politikov týkajúcim sa rušenia pobočiek, prepúšťania zamestnancov, preťažovania pracovníkov či údajného zhoršovania pracovných podmienok.

Kritiku, s ktorou prichádza najmä podpredseda KDH a podpredseda Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj Igor Janckulík, označuje vedenie podniku za predvolebný politický boj založený na domnienkach, neúplných, zavádzajúcich informáciách, ničím nepodložených obvineniach a politických emóciách.
Na situáciu pošta reaguje kompletným prehľadom faktov, ktorými vysvetľuje logiku svojich krokov, ekonomickú realitu aj dosiahnutý hospodársky posun. Prízvukuje, že kontinuálne ozdravovanie podniku spojené s optimalizáciou je nevyhnutné, a zásadne odmieta, aby sa jej zamestnanci, klienti a poštové služby stávali nástrojom predvolebného boja.

Rušenie pobočiek podlieha regulátorovi, viac ako tisíc je v strate
Jednou z prvých vecí, ktorým pošta pravidelne čelí, sú nepravdivé tvrdenia o nekoordinovanom a chaotickom zatváraní pobočiek. To zásadne odmieta.
Optimalizácia prebieha na základe dlhodobo pripravovaného transformačného plánu a podlieha schváleniu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, pričom jej hlavným cieľom je zachovať poštové služby aj v budúcnosti.
Pozrime sa na čísla. Z približne 1 300 pobočiek je vyše 1 000 dlhodobo stratových, keďže objem tradičných poštových služieb výrazne klesá, ale prevádzkové a personálne náklady rastú. V roku 2025 preto trvalo ukončila prevádzka 45 pobočiek, z čoho bolo 22 v okresných a 23 v krajských mestách. V roku 2026 bolo doteraz ukončených ďalších 41 pobočiek, prevažne v malých obciach. Vedenie pošty už v minulosti viackrát zdôraznilo, že zastavenie transformácie by bolo z ekonomického hľadiska pre podnik likvidačné.

Pošta zároveň odmieta tvrdenia, že by sa dočasne zatvorené pobočky znova otvárali pod politickým tlakom. Každý rok Slovenská pošta počas letných mesiacov dočasne upravuje prevádzku vybraných pobočiek, aby umožnila zamestnancom čerpanie dovoleniek v období prirodzene nižšej návštevnosti a zároveň tak šetrila náklady. Minulý rok bolo dočasne zatvorených 64 pobočiek – bez námietok starostov a verejnosti. Aktuálne je na nevyhnutné obdobie dočasne mimo prevádzky 63 pobočiek, čo však pár mesiacov pred voľbami vyvolalo vlnku hlasnej kritiky. Všetky dočasne zatvorené pobočky sa pritom podľa vopred schváleného harmonogramu otvoria najneskôr do 30. septembra 2026 a šírenie správ o ich trvalom zrušení označuje podnik za zavádzanie.
Transparentná komunikácia so samosprávami

Obvinenia z utajeného zatvárania pobočiek a nedostatočnej komunikácie pošta odmieta s tým, že transformáciu predstavila verejne na tlačových konferenciách v júni 2025 aj v apríli 2026 a dôvody opakovane vysvetľovala aj na zasadnutí ZMOS. Každému trvalému ukončeniu prevádzky predchádza písomné oznámenie samospráve približne dva mesiace vopred, osobné rokovania, informačná letáková kampaň do schránok obyvateľov a newsletter pre obce.

Podnik zdôrazňuje, že pošta nie je len budova, ale sieť služieb. V obciach, kde sa pobočka ruší, ponúka pošta zachovanie kontaktného miesta cez koncept maláPOŠTA. Viac ako polovica slovenských obcí nemá kamennú pobočku, resp. ju nikdy ani nemala, a obyvatelia využívajú doručovateľov, ktorí zabezpečujú vyplácanie dôchodkov, úhrady SIPO aj podaj zásielok. Každý z nich je vybavený telefónom, vďaka čomu je možné spojiť sa so svojim poštárom a dohodnúť sa na poskytnutí konkrétnej služby v pohodlí domova. Sú tou najkomfortnejšou a najdostupnejšou alternatívou pošty. Tvrdenie starostov, že po zrušení pobočky zostanú dôchodcovia či zdravotne znevýhodnení bez poštových služieb je síce obľúbené, ale zavádzajúce. Pošta navyše prevádzkuje viac ako 1 060 BalíkoBOXov, mobilnú aplikáciu, možnosť bezplatného opakovaného doručenia doporučenej zásielky, bez nutnosti ísť so žltým lístkom na kamennú pobočku či objednanie kuriéra domov.

Hospodárenie sa dostalo do zisku, predaj lístkov ZSSK nebol drahý

Slovenská pošta odmieta, že by transformácia bola dôkazom zlého riadenia vedenia. Naopak, predchádzajúce odkladanie ráznych krokov v minulosti problém len prehĺbilo, pričom rovnakým procesom optimalizácie prechádzajú poštové podniky v celej Európe. Transformačné opatrenia už prinášajú prvé výsledky. Plánovanú stratu za rok 2025 sa podarilo znížiť z pôvodných -25 miliónov eur na -1,7 milióna eur. Prvý polrok roku 2026 navyše Slovenská pošta skončila v zisku, čo predstavuje najlepší hospodársky výsledok za posledných šesť rokov.

Podnik sa vyjadril aj k projektu predaja lístkov Železničnej spoločnosti Slovensko na poštových priehradkách. Odmieta správy o obrovských investíciách a spresňuje, že projekt využil už existujúce technologické riešenie. Dodatočné náklady na IT predstavovali približne 5 000 eur, keďže išlo len o pripojenie ďalšieho partnera na existujúcu platformu.

Objem služieb klesol viac ako o polovicu, mzdy naopak rástli

Pošta dlhodobo čelí obvineniam z preťažovania zamestnancov. Odpoveďou sú štatistiky vývoja služieb od roku 2018. Celkový objem poštových služieb za toto obdobie klesol o 62 percent, listové zásielky o 59 percent, poštové poukazy o 64 percent a produktivita práce o 50 percent. Na základe týchto čísel pošta vidí, že priemerný zamestnanec dnes vybaví približne 116 operácií denne, zatiaľ čo v minulosti ich bolo 229. Priemerná mzda pritom za rovnaké obdobie vzrástla približne o 60 percent.
Vedenie podniku vyvracia aj ďalšiu nepravdivú interpretáciu, prezentovanú ako fakt, o tom, že zamestnancom dva roky neboli upravené platy. Pripomína, že mzdy boli zvýšené od januára 2024 o 60 eur a od júla 2025 o ďalších 60 eur. Za august 2026 vyplatí podnik mimoriadnu jednorazovú odmenu 150 eur a od januára 2027 je dohodnuté ďalšie zvýšenie o 100 eur na základe novej kolektívnej zmluvy.

Predaj doplnkového tovaru a žrebov je podľa pošty štandardná súčasť obchodného modelu. Pohyblivá zložka mzdy je odmenou za plnenie cieľov a základná mzda sa zamestnancom ako sankcia nekráti. Nútenie zamestnancov nakupovať tovar za vlastné peniaze podnik označil za neprípustné a prisľúbil preverenie každého takého podnetu.
Kontroly ochraňujú aj zákazníkov

Zamieňanie prirodzenej fluktuácie a cielen

ých opatrení za hromadné prepúšťanie je podľa pošty účelové tvrdenie politikov. Personálne náklady dnes tvoria až 59 percent všetkých nákladov spoločnosti, preto je redukcia pracovných miest nevyhnutná.
Za prvý polrok 2026 skončilo v pošte pracovný pomer 1 053 zamestnancov z rôznych dôvodov, vrátane dôchodkov či výpovedí zo strany zamestnancov. Z organizačných dôvodov po odmietnutí náhradného miesta odišlo 136 zamestnancov s odstupným a ďalších 247 zamestnancov odišlo dohodou v súvislosti s transformáciou. V rovnakom období pošta prijala 483 nových ľudí do trvalého pracovného pomeru, čím odmietla správy o prijímaní stovák dohodárov. Aktuálne v podniku pracuje takmer 9-tisíc ľudí.
Podnik sa ohradil aj proti tvrdeniam o šikanovaní kontrolami. Kontroly označuje za zákonnú povinnosť na ochranu zákazníkov aj majetku. Len v roku 2025 realizovala pošta 623 operatívnych šetrení na základe požiadaviek Polície SR. Takto odhalila 86 páchateľov z radov zamestnancov pri nedovolených manipuláciách s hotovosťou a zásielkami so škodou približne 140-tisíc eur. Zároveň medziročne vzrástol podiel opodstatnených sťažností klientov na 46,6 percenta, čo zakladá povinnosť podnet preveriť.

Reakcia na obvinenia z rodinkárstva, cenzúry a straty dôvery
Slovenská pošta odmieta vyhlásenia, že by preverovala zamestnancov za ich názory. Deklaruje, že rešpektuje právo na názor a preveruje výhradne konkrétne skutkové podnety a poukázania na porušenie predpisov bez ohľadu na autora. Rovnako odmieta tvrdenia, že dočasné letné úpravy prevádzok poškodzujú zamestnancov. Naopak, koncept spojenia pracovísk si zamestnanci pochvaľujú, keďže väčšie kolektívy umožňujú jednoduchšie zastupovanie počas dovoleniek a PN.

Tvrdenia o tom, že vedenie stratilo dôveru zamestnancov, označuje pošta za nepodložené subjektívne hodnotenie, pričom poukazuje na podpis novej Podnikovej kolektívnej zmluvy a otvorený sociálny dialóg s odbormi, ktorý svedčí o aktívnej snahe spoločnosti zlepšovať pracovné podmienky v rámci svojich ekonomických možností.
Odmieta aj obvinenia z rodinkárstva s tým, že v podniku s tisíckami ľudí prirodzene pracujú aj príbuzní, no o ich prijatí a odmeňovaní rozhodujú výhradne odborné predpoklady a výsledky. Pošta odmieta zneužívanie súkromia zamestnancov na politické útoky a zdôrazňuje, že spoločnosť riadi generálny riaditeľ s predstavenstvom, pričom bežná pracovná spolupráca v rámci rezortu dopravy neznamená odovzdanie rozhodovacích právomocí. Vedenie pošty deklaruje, že bude v schválenej transformácii pokračovať.

X XX

Zabil ho Stalinov agent bombou v bonboniére. Ukrajina po 88 rokoch privezie domov zakladateľa OUN
V Rotterdame exhumovali pozostatky zakladateľa Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) Jevhena Konovalca, ktoré budú s poctami pochované na Ukrajine. Oznámili to ukrajinské médiá s odvolaním sa na kanceláriu ukrajinského prezidenta.

Konovalec sa počas prvej svetovej vojny ako rakúsko-uhorský vojak dostal do ruského zajatia. Po páde cára bojoval za nezávislosť Ukrajiny, proti boľševikom aj ruským bielogvardejcom. V exile prežil niekoľko pokusov o atentát, až kým ho v roku 1938 v Rotterdame nezabil agent sovietskej tajnej polície náložou zamaskovanou v bonboniére.
Ukrajina koncom mája s poctami pochovala pozostatky jedného z vodcov OUN Andrija Melnyka. Na obrade v Národnom pamätníku, vojenskom cintoríne pri Kyjeve, kde sú pochovaní najmä vojaci padlí v súčasnej vojne s Ruskom, sa zúčastnil aj prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý je židovského pôvodu. Melnyka označil za veľkú postavu ukrajinských dejín. Oznámil, že budú nasledovať repatriácie ďalších ukrajinských hrdinov. Kyjev podľa médií tlačí na Nemecko v súvislosti s pozostatkami Stepana Banderu.

Projekt vytvárania panteónu národných hrdinov počas vojny s Ruskom opomína niekdajšiu spoluprácu Melnykovej organizácie s nemeckými nacistami, poznamenala vtedy agentúra AFP. Melnyk, ktorý zomrel v roku 1964, viedol jednu časť OUN, ktorá sa rozštiepila na radikálnejších banderovcov (OUN-B) vedených Stepanom Banderom a na umiernenejších melnykovcov (OUN-M).

OUN počas druhej svetovej vojny bojovala proti Sovietom za nezávislosť Ukrajiny, ale zároveň spolupracovala s nacistickým Nemeckom a podieľala sa na vyvražďovaní Židov. Členovia OUN a jej ozbrojeného krídla, Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), bojovali v rámci jednotiek SS. Majú na svedomí masakry desiatok tisíc poľských civilistov na Volyni, ktorá je dnes súčasťou západnej Ukrajiny.
Udelenie čestného názvu Hrdinovia UPA jednej vojenskej jednotke špeciálnych síl prezidentom Zelenským viedlo v máji k roztržke s Poľskom. V reakcii na to poľský prezident Karol Nawrocki odobral Zelenskému najvyššie poľské vyznamenanie, Rad Bieleho orla. Traja bývalí ukrajinskí prezidenti následne rovnaký rad vrátili.

X X X

Jedna výpoveď, dva opačné závery. Imrecze odmietol obžalobu, prokurátor hovorí o posilnení dôkazov
Bývalý prezident finančnej správy František Imrecze odmietol pred Špecializovaným trestným súdom obžalobu v kauze Očistec. Tvrdí, že bývalý šéf Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó o ňom klame.

Ten ho má usvedčovať z podplácania v súvislosti s bezpečnostnou previerkou jednej spoločnosti. Imrecze v utorok odmietol odpovedať na otázky, súd preto čítal jeho výpoveď z prípravného konania.
„Nebudem analyzovať motiváciu Makóa o mne klamať. Buď klame od začiatku zámerne, aby mi z nejakého dôvodu poškodil, alebo klame nevedome, že si pospájal nejaké skutočnosti, ktoré jemu vyšli tak, že si ma tam primyslel ako páchateľa skutku. Byť spolupracujúci obvinený je veľmi ťažké, ale mne ako spolupracujúcemu obvinenému sa ešte nestalo, že som si primyslel páchateľa,“ konštatoval Imrecze pre médiá. Svoju výpoveď z prípravného konania nechcel komentovať.

Kaliňák reagoval na dianie v kauze Očistec. Tvrdí, že výpovede kajúcnikov majú rozpory a poukázal aj na prípad Kisku

„Vôbec netaktizujem. Som sklamaný a nahnevaný z toho, že som tu obžalovaný. Spôsobuje mi to psychickú, finančnú i časovú ujmu. Jednoducho sa v tomto konaní iba bránim,“ zdôraznil Imrecze.
Prokurátor nevidí žiadny rozpor

Hoci jeho výpoveď museli nakoniec čítať, prokurátor Bohdan Čeľovský v tom nevidí žiadny rozpor. Dôkazná situácia sa vraj ešte zosilnila. „Nespochybnil svoju zákonnú výpoveď z prípravného konania.
Poprel, že by bol do niečoho dotlačený, ako tvrdí obhajoba, alebo že by bol na neho vyvíjaný fyzický nátlak. Potvrdil, že Makóa vybral Tibor Gašpar s Norbertom Bödörom a že mu ho tam dosadili, že sa za neho zaručili. Z toho je zrejmé, že Bödör mal značný vplyv na riadenie a dosadzovanie ľudí do pozícií, čím sa verifikuje len to, čo tvrdil obžalovaný Bernard Slobodník,“ vysvetlil Čeľovský.

Ako zdôraznil obhajca Marek Para, ktorý zastupuje podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara, ktorý v rokoch 2012 až 2018 zastával post prezidenta Policajného zboru, a nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra, práve naopak, výpoveď Františka Imreczeho absolútne spochybnila obžalobu.

Kaliňák vytiahol v kauze Očistec Kisku. Tvrdí, že časová os vyšetrovania nesedí s výpoveďami

„Čo sa týka čítanej výpovede, my sme nemali možnosť podrobiť tohto spoluobžalovaného krížovému výsluchu,“ dodal Para a pripomenul, že v čítanej časti výpovede Imrecze jasne povedal, že „nevie o žiadnom vplyve na nejaký výber postov“.
„František Imrecze v zásade poprel celú obžalobu, skutok, ktorý sa ho týkal. To je ďalší spolupracujúci obvinený, ktorý popiera akúkoľvek trestnú činnosť v tejto veci. K ostatnému sa vyjadrím neskôr, keď bude možné klásť otázky, na ktoré dnes odmietol odpovedať, ale nevylúčil to,“ reagoval Norbert Bödör s tým, že to, či František Imrecze klame alebo nie, musí vyhodnotiť súd.

V procese figuruje 11 obžalovaných a obžaloba v kauze Očistec pozostáva z 20 skutkov. Okrem Františka Imreczeho, Norberta Bödöra a Tibora Gašpara sú medzi obžalovanými bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, bývalý šéf národnej jednotky finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Bernard Slobodník či vysokí funkcionári bývalej NAKA Peter H., Marián Z., Róbert K., Milan M.
X XX

Rusko vojna bolí, ale Ukrajinu ničí. Systém kontroly zbrojenia je v troskách, varuje Chmelár: Európa zlyhala

Ukrajina síce dokáže úspešne zasahovať ciele hlboko na ruskom území, no z hľadiska celkového vývoja konfliktu jej to rozhodujúcu prevahu neprinesie. Politický analytik a historik Eduard Chmelár v relácii ta3 Téma zdôraznil, že hoci dronové útoky spôsobujú Rusku škody, zásadne nemenia charakter opotrebovacej vojny.

„Ukrajine sa síce darí zasahovať ciele dronmi veľmi úspešne, ale z hľadiska celkového charakteru vojny to Rusko síce bolí, no Ukrajinu to ničí,“ upozornil analytik. Za hlavnú slabinu Kyjeva pritom nepovažuje len nedostatok techniky či protivzdušnej obrany, ale najmä vyčerpanosť ľudských zdrojov: „Ak chcete vyhrať vojnu, to územie musíte najprv dobyť, obsadiť, kontrolovať vojakmi. A hlavným problémom Ukrajiny nie je ani tak nedostatok protivzdušnej obrany, ale nedostatok vojakov.“

Kritika Európy, slovenskej pasivity a chýbajúci mierový plán
Trvalé vyriešenie konfliktu je podľa Chmelára bez zapojenia diplomacie nemožné, pričom pripomenul, že drvivá väčšina vojen v modernej histórii sa skončila práve za rokovacím stolom. Ostrú kritiku namieril na európskych lídrov aj slovenskú vládu za to, že nedokážu predložiť reálnu mierovú alternatívu. „Máme tu 22 balíčkov sankcií, ktoré nefungujú, ale v poriadku. Ale nevieme prijať jeden jediný mierový plán,“ vyhlásil.
Podľa neho nestačí zo strany Slovenska len deklarovať túžbu po mieri bez konkrétnych činov: „Nestačí len hovoriť, že sme za mier. Ale keď sme za mier, tak sme mali predložiť, aspoň sa pokúsiť o nejaký vlastný mierový návrh. Tu sme úplne zlyhali.“ Zdôraznil, že konečné usporiadanie si vyžiada širšiu dohodu: „Koniec tejto vojny nebude len nejaké bilaterálne uzmierenie sa, ale nová európska bezpečnostná architektúra, do ktorej bude musieť byť zahrnuté Rusko.“

Putin pritvrdil: Mier podmieňuje dobytím celého Donecka, Ukrajine už nechce vrátiť ani meter

Samostatným varovaním je podľa Chmelára narastajúce globálne riziko jadrového konfliktu. Upozornil, že bezpečnostné záruky a kontrolné mechanizmy z čias studenej vojny sa dnes definitívne rozpadávajú. „Dnes je tento systém kontroly zbrojenia v troskách,“ skonštatoval analytik. Dôrazne varoval aj pred integráciou autonómnych systémov do vojenského rozhodovania, čo považuje za hrozbu pre existenciu ľudstva: „Keď to rozhodnutie necháte na umelej inteligencii, tak je ohrozené ľudstvo a táto krehká planéta ako taká.“
X XX

Odvolaný nejvyšší soudce prezidentem. Orbán ho vyhodil, teď stojí v čele Maďarska.

Maďarský parlament zvolil novým prezidentem bývalého předsedu nejvyššího soudu Andráse Baku. Jako jediného kandidáta ho podpořilo 140 poslanců vládní strany Tisza, zatímco opozice hlasování bojkotovala. Premiér Péter Magyar tak chce oslabit moc bývalého premiéra Viktora Orbána.

Baka byl jediným kandidátem. Hlasy mu dodali zástupci vládní strany Tisza, která má ve 199členném parlamentu více než dvoutřetinovou většinu. V tajném hlasování ho podle maďarské tiskové agentury MTI podpořilo 140 poslanců.
Volba představuje symbolický krok ve snaze premiéra Pétera Magyara odstranit mocenskou baštu bývalého ministerského předsedy Viktora Orbána, uvedla agentura Reuters. Předchozího prezidenta Tamáse Sulyoka, zvoleného v Orbánově éře, odvolal nový parlament ústavním dodatkem, přijatým hlasy poslanců současné vládní strany. Prezidentské pravomoci prozatímně převzala předsedkyně parlamentu Ágnes Forsthofferová.

Bojkot ze strany Fideszu

Baka se nejvyššího úřadu ujme osmý den po oznámení výsledku volby, napsala MTI. Poslanci Orbánovy strany Fidesz před dnešním hlasováním uvedli, že spolu s křesťanskými demokraty (KDNP) budou volbu i inauguraci prezidenta bojkotovat.
Prohlášení zákonodárců strany Fidesz označilo dnešní volbu za „úplné dno“ maďarské demokracie v éře po pádu komunismu. Mandát prezidenta Sulyoka podle nich vládnoucí strana Tisza ukončila „svévolně a nelegitimně“. Volbu nového prezidenta považují rovněž za nelegitimní, uvedla z prohlášení agentura MTI. Text také uvedl, že András Baka „není způsobilý“ ztělesňovat jednotu národa.
Tisza drtivě zvítězila v dubnových parlamentních volbách a ukončila Orbánovu šestnáctiletou vládu. Magyar přitom slíbil, že obnoví demokratické standardy v zemi. Sulyoka opakovaně označil za loutku strany Fidesz a vyzval ho, aby odstoupil. Když tak prezident neučinil, parlament schválil ústavní novelu ukončující jeho mandát s odůvodněním, že společnost v něj „ztratila důvěru“.

Kdo je András Baka

Třiasedmdesátiletý právník Baka působil jako vysokoškolský pedagog, soudce Evropského soudu pro lidská práva (ESLP) a také jako předseda maďarského nejvyššího soudu. Tisza ho na post hlavy státu navrhla o víkendu. Minulý měsíc Magyar nabídl prezidentskou funkci známé šachistce Judit Polgárové, která to ale odmítla.
Baka se stal předsedou maďarského nejvyššího soudu v roce 2009, z této funkce ho ale v roce 2011 odvolali, protože kritizoval plány druhé Orbánovy vlády v oblasti soudnictví. Baka mimo jiné v tisku uvedl, že tehdejší chystaný vládní zákon vyvolává obavy, protože porušuje právo soudce posoudit svobodně důkazy. „To je vážný ústavní problém,“ poznamenal v té době.

O žalobě prezidenta je rozhodnuto, tvrdí vláda. Spor se podle ní fakticky vyčerpal

Verdikt evropského soudu a pravomoci prezidenta
V roce 2016 Evropský soud pro lidská práva potvrdil, že zbavení Baky volené funkce v roce 2011 bylo v rozporu s evropským právem. Maďarské orgány podle evropského soudu porušily právo předsedy Nejvyššího soudu na svobodu projevu. Podle verdiktu došlo k porušení lidských práv také tím, že Baka byl předčasně odvolán z funkce. Maďarsko muselo Bakovi na základě různých právních titulů vyplatit celkem 100 000 eur (2,4 milionu korun) včetně úroků. Poté Baka opět působil jako vrchní soudce Nejvyššího soudu (Kúrie).

Role maďarského prezidenta zůstává převážně ceremoniální. Hlava státu má nicméně pravomoc podepisovat zákony přijaté parlamentem, nebo odesílat k ústavnímu soudu podněty, aby nové zákony přezkoumal. Redakce České justice
Xx X

První arabská země bez trestu smrti. Poprav ale svět loni zažil nejvíce za 44 let

Libanon fakticky uplatňoval neoficiální moratorium na trest smrti už od roku 2004. Ilustrační snímek: Česká justice (generováno AI)

Libanonský parlament zrušil trest smrti a stal se tak první zemí arabského světa, kde hrdelní trest oficiálně odstranili. Nejvyšší trest mají nahradit nucené tvrdá práce. Podle Amnesty International ale počet poprav ve světě loni stoupl na nejvyšší úroveň za posledních 44 let.

Libanon fakticky uplatňoval neoficiální moratorium na trest smrti už od roku 2004. Ačkoliv soudy od té doby k nejvyššímu trestu odsoudily desítky lidí, rozsudky následně zmírnily nebo pozastavily.
Pro zrušení trestu smrti hlasovala podle agentury AP většina 128členného libanonského parlamentu. Výjimkou byl parlamentní blok libanonské šíitské militantní skupiny Hizballáh. Ministr spravedlnosti Ádil Nasár označil výsledek hlasování za „historický krok“ pro Libanon.

Nejasnosti kolem nového trestu

Zatím není jasné, jak by se trest těžké práce v praxi uplatňoval. Někteří zákonodárci uvedli, že podmínky tohoto nového trestu ještě nejsou přesně stanoveny.
Libanon má trest těžké práce zakotvený v zákonech i soudních rozhodnutích. V posledních letech se ale uplatňoval jen zřídka. Důvodem se stal nedostatek finančních prostředků a kapacit v přeplněných věznicích.

Většina arabských zemí trest smrti má a uplatňuje jej. Dlouhodobé moratorium na trest smrti ale platí například v Alžírsku, Tunisku, Maroku nebo Mauritánii.
Írán a Saúdská Arábie v čele temné statistiky
Loni také vzrostl počet poprav na nejvyšší úroveň za 44 let. V 17 zemích popravili nejméně 2707 lidí. Toto číslo nezahrnuje tisíce poprav prováděných v Číně, která zůstává největším vykonavatelem trestu smrti na světě. Oproti roku 2024, kdy bylo popraveno nejméně 1518 lidí, jde o nárůst o 78 procent. Uvedla to ve své dřívější zprávě lidskoprávní organizace Amnesty International (AI).

Největší podíl na tomto nárůstu má podle zprávy Írán, kde bylo popraveno nejméně 2159 lidí. Znamenalo to více než dvojnásobek oproti předchozímu roku. Jde zároveň o nejvyšší číslo, které AI v této zemi zaznamenala od roku 1981.

Trestní odpovědnost od 13 let? Tejc přiznává, byli bychom mezi prvními

K navýšení počtu poprav došlo i v dalších zemích. V Saúdské Arábii úřady nechaly popravit nejméně 356 lidí, přičemž velká část z nich byla odsouzena za drogové delikty. I zde jde o rekordní číslo. V Kuvajtu vzrostl počet poprav z šesti na 17, v Egyptě z 13 na 23, v Singapuru z devíti na 17 a ve Spojených státech z 25 na 47. V USA se popravy vykonaly v 11 státech, přičemž téměř polovina všech poprav v zemi proběhla na Floridě (19 poprav).

Statistiky nezahrnují tisíce poprav prováděných v Číně, kde bývají často veřejné a masové. Ilustrační foto: Harunyahya.com

Kritika Amnesty International

Podle generální tajemnice Amnesty International Agnès Callamardové je „alarmující nárůst používání trestu smrti“ způsoben malou skupinou států, které jsou ochotné „popravovat za každou cenu“, a to navzdory celosvětovému trendu směřujícímu k jeho zrušení.
„Od Číny, Íránu a Severní Koreje přes Saúdskou Arábii až po Jemen, Kuvajt, Singapur a Spojené státy tato ostudná menšina využívá trest smrti k šíření strachu, potlačování nesouhlasu a demonstraci moci státu nad znevýhodněnými a marginalizovanými skupinami,“ uvedla v květnu Callamardová.

Drogové delikty a seznam zemí

Téměř polovina všech zaznamenaných poprav, konkrétně 1257, byla vykonána v případech týkajících se drogových trestných činů. Bylo tomu tak zejména v Číně, Íránu, Saúdské Arábii, Kuvajtu a Singapuru.
Mezi sedmnáct států, kde se loni podle lidskoprávní organizace popravovalo, patří Afghánistán, Čína, Japonsko, Severní Korea, Singapur, Tchaj-wan, Vietnam, Egypt, Írán, Irák, Kuvajt, Saúdská Arábie, Spojené arabské emiráty, Jemen, Somálsko, Jižní Súdán a USA. Popravy žen AI eviduje v Číně, Egyptě, Íránu, Kuvajtu a Saúdské Arábii. Veřejné popravy se konaly v Afghánistánu (šest poprav) a Íránu (11 poprav).

Protichůdné trendy ve světě

Cestu ke znovuzavedení trestu smrti nastoupila Burkina Faso, která přijala návrh zákona počítající s jeho obnovením. V Čadu vznikla komise, jež má přezkoumat otázky související s trestem smrti, včetně jeho případného znovuzavedení.
Naopak ve zmíněném Libanonu a Nigérii vznikly návrhy zákonů na zrušení trestu smrti a ústavní soud Kyrgyzstánu označil snahy o jeho znovuzavedení za protiústavní. Na konci roku 2025 bylo ve světě nejméně 25 508 lidí odsouzených k trestu smrti. Loni bylo vyneseno nejméně 2334 nových rozsudků smrti v celkem 48 zemích. Tedy i těch, které popravy dlouhodobě nevykonávají. Redakce České justice

XXX

Turisti zaplavili Slovensko. Hotely hlásia rekord a jeden kraj zažíva mimoriadny boom
V ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku sa v júni tohto roku ubytovalo 640.000 hostí, čo bol medziročný nárast o 5,6 %. Hotelieri v SR zároveň evidovali rekordný jún v počte ubytovaných hostí, v porovnaní s historicky najúspešnejším júnom 2019 sa ubytovalo o 4,9 % viac hostí. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

V štruktúre ubytovaných predstavovali naďalej takmer dvojtretinový podiel domáci návštevníci. Ich počet aktuálne prekonal aj júnový rekord z minulého roka o takmer 7 %. Zahraničná návštevnosť vzrástla na necelých 242.000 ubytovaných, čo bolo v medziročnom porovnaní o takmer 4 % viac. Počet zahraničných hostí zaostal za rekordným júnom 2019 už len nepatrne, o 0,3 %.

Najpočetnejšiu skupinu ubytovaných zo zahraničia tvorili v júni hostia z Česka s podielom 27 % (67.000 osôb). Druhou najsilnejšou skupinou boli návštevníci z Poľska, ktorí predstavovali 17 % ubytovaných cudzincov (takmer 42.000 osôb).
Video
Bezohľadnosť „tiež-turistov“ nemá hraníc, dvojica si opäť pleso pomýlila s kúpaliskom
Situácia v najznámejších lokalitách Vysokých Tatier dosiahla kritický bod. Najnovší dôkaz ignorantstva a bezohľadnosti prišiel zo Zeleného plesa, kde sa kúpala dvojica ľudí, muž a žena.

Počet prenocovaní je jedným z hlavných ukazovateľov vývoja cestovného ruchu. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach na Slovensku počas tohtoročného júna celkovo 1,5 milióna nocí, čo bolo o 4,5 % viac ako v júni pred rokom. Celkovo zostal počet prenocovaní pod úrovňou rekordného júna 2019, chýbalo 2,2 % nocí. Domáci hostia však dosiahli najvyššiu hodnotu v počte júnových prenocovaní (viac ako jeden milión), historické maximum spred pandémie prekonali o 2,1 %. Cudzincom chýbalo k rekordnému počtu z predpandemického júna 2019 ešte takmer 10 % nocí.

Z krajov SR evidoval najviac prenocovaní Žilinský kraj s počtom 312.000 nocí, zároveň to bola aj najvyššia dosiahnutá hodnota tohto kraja v júni, ktorá prekonala maximum z minulého roka o takmer 10 %. Priemerná dĺžka pobytu v júni predstavovala 2,4 noci.
Vyšší počet návštevníkov ako v júni pred rokom evidovalo sedem z ôsmich regiónov SR v rozpätí od 3,1 % v Nitrianskom a Bratislavskom kraji až po 14 % v Žilinskom kraji. Pokles ubytovaných hostí zaznamenal iba Trnavský kraj (-3,9 %).

Dočasná bratislavská atrakcia – po kameňoch cez Dunaj

Extrémne nízka hladina Dunaja priniesla nečakaný zážitok. Na pravom brehu rieky sa vďaka výraznému ústupu vody obnažilo dno a vytvorilo tak unikátnu, hoci len dočasnú atrakciu. Tam, kde inokedy neúprosne prúdi dravá masa vody, sa dnes dá prejsť takmer suchou nohou.

Najviac návštevníkov prilákali Bratislavský (takmer 153.000 hostí), Žilinský (136.000 hostí) a Prešovský kraj (107.000 hostí). Spolu sa v týchto troch krajoch ubytovalo 62 % celkového počtu návštevníkov SR. Rekordné júnové hodnoty v každom zo sledovaných ukazovateľov návštevnosti dosiahol iba Žilinský kraj, ktorý prekonal všetky minuloročné maximá z júna.

Domáci návštevníci si najčastejšie vyberali ubytovanie v Žilinskom kraji (takmer 94.000 hostí) a Prešovskom kraji (71.000 hostí). Najvyhľadávanejším miestom pre cudzincov zostal Bratislavský kraj s takmer 97.000 ubytovanými návštevníkmi. Tento kraj si opäť ako jediný región udržal prvenstvo s nadpolovičným podielom zahraničných hostí.
V súhrne za prvých šesť mesiacov roka 2026 sa v zariadeniach cestovného ruchu ubytovali tri milióny hostí. Išlo o medziročný nárast o 8 %. Aktuálna návštevnosť bola v porovnaní s rovnakým obdobím najúspešnejšieho roka pred pandémiou (rok 2019) vyššia o 7 %. Zahraničná návštevnosť rástla medziročne rýchlejším tempom ako domáca.

X X X

Fidesz útočí na nového maďarského prezidenta. Baka podľa opozície nie je hoden najvyššieho úradu

Viktor Orbán salutuje po oznámení čiastočných výsledkov parlamentných volieb v Budapešti v Maďarsku 12. apríla 2026.
Zdroj: REUTERS/Bernadett Szabo

Opozičný Fidesz označil Andrása Baku za nehodného funkcie prezidenta a odmieta ho uznať. Socialisti výsledok rešpektujú, no žiadajú priamu voľbu hlavy štátu.
Maďarská opozičná strana Fidesz tvrdí, že András Baka nie je hodný byť prezidentom Maďarska. Mimoparlamentná Maďarská socialistická strana (MSZP) sa vyjadrila, že síce rešpektuje výsledky volieb hlavy štátu v parlamente, avšak stále si myslí, že Maďari by mali voliť prezidenta priamo. S odvolaním sa na server index.hu o tom informuje spravodajca TASR.

• Opozičný Fidesz označuje Andrása Baku za nehodného funkcie prezidenta.
• Fidesz tvrdí, že nástup Tiszy zrušil dovtedajší demokratický spoločenský konsenzus.
• KDNP odmieta Baku, keďže podľa nich nestelesňuje jednotu maďarského národa.
• Poslanci Fideszu a KDNP bojkotovali voľbu prezidenta a uctili obete revolúcie.
• Parlament zvolil Andrása Baku za prezidenta, pričom zdôraznil potrebu ústavného dialógu.

Predseda parlamentnej frakcie Fidesz János Bóka vyhlásil, že Baka nie je hodný úradu prezidenta republiky. Vo videu zverejnenom na Facebooku opozičný politik ďalej uviedol, že v Maďarsku existoval do nástupu vlády strany Tisza celospoločenský konsenzus v tom, že Maďarsko je nezávislý, demokratický a právny štát, a na druhej strane, že moderné Maďarsko je duchovným dedičom revolúcie z roku 1956. „S nástupom Tiszy k moci však už tieto konsenzy neplatia,“ zdôraznil šéf frakcie a podčiarkol, že Baku Fidesz nepovažuje za svojho prezidenta.

Spor o nové vedenie

Predseda frakcie KDNP Bence Rétvári vo videu na Facebooku podobne konštatoval, že Baka nie je hoden byť prezidentom Maďarska, pretože nestelesňuje jednotu národa, ktorý si tohto „štrasburského sudcu“ nevybral.

Poslanci Fideszu a KDNP sa nezúčastnili na parlamentnej voľbe prezidenta, namiesto toho položili veniec k pamätnej tabuli obetí revolúcie z roku 1956 v meste Tata.
Postoj socialistov
Predseda MSZP Imre Komjáthi v príspevku na Facebooku zdôraznil, že socialisti rešpektujú rozhodnutie parlamentu a želajú novej hlave štátu veľa úspechov, aby ako prezident skutočne zastupoval celý národ. Zároveň však jasne deklaroval, že doterajší postoj socialistov sa nemení v tom, že o hlave štátu by mal maďarský ľud rozhodovať v priamej voľbe.

Poslanci maďarského Národného zhromaždenia na mimoriadnej schôdzi v utorok v tajnom hlasovaní zvolili za nového prezidenta republiky nominanta vládnej strany Tisza Andrása Baku, niekdajšieho predsedu Najvyššieho súdu.

Výsledky hlasovania

Na hlasovaní sa zúčastnilo 146 poslancov, z ktorých 140 hlasovalo za a šesť proti. Podľa médií proti hlasovali zrejme poslanci opozičného Hnutia Naša vlasť (Mi Hazánk Mozgalom).
Baka po vyhlásení výsledku volieb zložil slávnostnú prísahu. V následnom prejave nový prezident podotkol, že ponuku prijal, lebo „v týchto časoch je potrebný dialóg o ústavnosti a o spoločnom premýšľaní“. Ako povedal, veľa spoločných hodnôt prešlo do súkromného vlastníctva, navyše netransparentným spôsobom, a v mnohých verejných záležitostiach je potrebné urobiť poriadok.
Za dôležité označil, aby pravidlá platili pre každého rovnako.

X XX

Európska komisia pritvrdzuje voči Slovensku. Spor o zápis manželstva dvoch Slovákov môže skončiť až na súde EÚ

Európska komisia sleduje spor o odmietnutie zápisu rakúskeho manželstva dvoch Slovákov rovnakého pohlavia. Naznačuje, že môže siahnuť po tvrdších krokoch.
Európska komisia sleduje prípad odmietnutia zápisu manželstva dvoch slovenských občanov rovnakého pohlavia, ktoré bolo uzavreté v Rakúsku. V reakcii pripomína, že rozsudky Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) majú prednosť pred vnútroštátnym právom a členské štáty ich musia plne vykonávať. V prípade potreby je Komisia pripravená využiť všetky dostupné nástroje.

• Európska komisia pozorne sleduje odmietnutie zápisu slovenského manželstva z Rakúska.
• Komisia trvá na bezvýhradnej prednosti rozsudkov Súdneho dvora pred vnútroštátnym právom.
• Slovenské ministerstvo vnútra odmietlo zapísať manželstvo dvojice rovnakého pohlavia do matriky.

„Jedným zo základov našej Únie je, že právo EÚ, ako ho vykladá Súdny dvor EÚ, má prednosť pred vnútroštátnym právom. Všetky členské štáty majú povinnosť v plnom rozsahu vykonávať všetky rozsudky SDEÚ. Naďalej budeme situáciu veľmi pozorne sledovať a v prípade potreby neváhame použiť všetky nástroje, ktoré máme k dispozícii,“ uviedla Komisia vo svojom stanovisku.

Žaloba na správny súd

Reakcia EK prichádza po tom, ako Ministerstvo vnútra SR odmietlo žiadosť Ivana Novotného a Metoda Špačka o zápis ich manželstva z roku 2020, uzavretého v Rakúsku, do osobitnej matriky. Ministerstvo o svojom rozhodnutí informovalo dvojicu listom podpísaným ministrom Matúšom Šutajom Eštokom. Novotný oznámil, že podajú správnu žalobu na Správny súd v Bratislave.

Prípad je dôležitý aj vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora EÚ z novembra 2025. Podobná situácia sa vtedy týkala dvoch poľských občanov rovnakého pohlavia, ktorí uzavreli manželstvo v Nemecku a žiadali o jeho zápis do poľskej matriky. SDEÚ rozhodol, že členské štáty musia uznať manželstvá osôb rovnakého pohlavia, ak boli zákonne uzavreté v inom členskom štáte, hoci nie sú povinné zaviesť takéto manželstvá do svojho vnútroštátneho práva.

Argumenty SR vo veci

Slovenské ministerstvo vnútra odmietnutie žiadosti odôvodnilo tým, že podľa aktuálneho právneho stavu nemôže zapísať manželstvo osôb rovnakého pohlavia do osobitnej matriky. Premiér Robert Fico tiež pripomenul, že Ústava SR definuje manželstvo výlučne ako zväzok muža a ženy, čo znemožňuje uznanie manželstva homosexuálnych párov.

O zápis manželstva uzavretého v Rakúsku požiadal aj poslanec opozičnej strany PS Michal Sabo.
Konanie proti Slovensku
Európska komisia už v novembri začala konanie o porušení povinnosti (infringement) voči Slovensku. Dôvodom je novelizácia ústavy, ktorá podľa EK spochybňuje zásady prednosti, autonómie, účinnosti a jednotného uplatňovania práva EÚ. Špecifickým problémom je článok ústavy, ktorý zdôrazňuje zvrchovanosť SR v hodnotových a etických otázkach.

X XX

Každá studňa raz vyschne. Miliardový nórsky fond hlási problémy, spomína sa aj kolaps
Aj to najväčšie bohatstvo sa môže raz pominúť a mimoriadny rast nie je garantovaný, upozornil v utorok Nicolai Tangen, šéf spoločnosti Norges Bank Investment Management, ktorá spravuje nórsky štátny investičný fond.

Súčasné globálne napätie podľa neho robí aj extrémne scenáre menej nepravdepodobnými a najväčší investičný fond na svete s hodnotou dosahujúcou takmer dva bilióny eur sa môže v budúcnosti ocitnúť v ohrození.

Tzv. „ropný fond“, keďže je financovaný z príjmov štátu z ropy a zemného plynu, vznikol v roku 1996 a jeho hodnota odvtedy vzrástla z necelých dvoch miliárd nórskych korún na viac než 22 biliónov korún (približne 1,99 bilióna eur). Fond investuje do akcií, dlhopisov a nehnuteľností po celom svete s cieľom dlhodobého zhodnocovania majetku v prospech budúcich generácií.

Tangen v prejave v meste Arendal na juhu Nórska, kde sa tento týždeň stretáva domáca politická a spoločenská elita, varoval, že mimoriadny rast fondu nemožno považovať za samozrejmosť. Podľa neho bol čiastočne výsledkom šťastia a nikde nie je zaručené, že sa taký rast bude ešte opakovať.

„Môže ropný fond zmiznúť? Odpoveď je áno. A najhoršie je, že v dnešnom svete to nie je úplne nepravdepodobné,“ povedal. „Žiadna krajina v histórii nedokázala dlhodobo udržať taký rozsiahly majetok. Bohatstvo vždy napokon zmizne,“ dodal s odkazom na historické príklady Španielska či Veľkej Británi

Najväčší nórsky penzijný fond sa zbavuje podielov v Perzskom zálive. Nahnevali ich ľudské práva

Tangen upozornil na viaceré riziká, ktoré by mohli fond oslabiť alebo zničiť. Medzi extrémne scenáre zaradil jadrovú vojnu či biologický terorizmus. Za reálnejšie však označil dlhodobú hospodársku depresiu, ktorú by mohlo vyvolať napríklad prasknutie „AI bubliny“, teda prudký prepad cien akcií firiem spojených s umelou inteligenciou, v kombinácii s obchodnou vojnou medzi Spojenými štátmi a Čínou.
Takýto vývoj by podľa neho pripomínal veľkú hospodársku krízu z roku 1929 a mohol by zmazať „najmenej 80 percent“ hodnoty akciových investícií fondu.

Nórska vláda môže každoročne čerpať z fondu najviac tri percentá jeho hodnoty, čo zodpovedá odhadovanému ročnému výnosu. Tento mechanizmus má zabrániť tomu, aby štát míňal samotný kapitál.

X X X

Veda a technika/Technológie

Ruský „Starlink“ rastie rýchlejšie, než Moskva plánovala. Kyjev už rieši, ako ho vyradiť
Nasadzovanie ruského satelitného internetového systému podobného Starlinku prebieha rýchlejšie, než sa očakávalo, pričom Moskva plánuje mať do roku 2027 na obežnej dráhe takmer 300 komunikačných satelitov. Informuje o tom exilový portál The Moscow Times s odvolaním sa na vysokého predstaviteľa ukrajinskej vojenskej rozviedky.

Podľa ruského webu generálmajor Vadym Skibickyj v rozhovore pre portál RBC-Ukrajina uviedol, že Rusko má v súčasnosti v systéme Rassvet 16 satelitov. „S ich vypúšťaním začali oveľa rýchlejšie, než pôvodne plánovali,“ povedal Skibickyj, zástupca šéfa vojenskej rozviedky GUR.

Sieť Starlink spoločnosti SpaceX, ktorá funguje na Ukrajine, ale nie v Rusku, poskytla Kyjevu výraznú výhodu pri dronových operáciách a komunikácii na bojisku. Ruské jednotky používali na Ukrajine terminály Starlink získané cez neoficiálne kanály, až kým Kyjev začiatkom tohto roka nepresadil ich vypnutie, čo bol jeden z faktorov, ktoré prispeli k zmene situácie na fronte v prospech Ukrajiny.

Amazon chce konkurovať Starlinku. Chystá vlastnú satelitnú mobilnú sieť, vypustí vyše 5 000 satelitov

„Ruský Starlink“ podľa Skibického zatiaľ funguje len prerušovane, keď niektorý zo satelitov prelietava nad ukrajinským územím. Moskva však plánuje do roku 2027 vytvoriť konšteláciu 292 satelitov, v roku 2035 by ich malo byť až 924. „Keď Rusko rozmiestni plnú satelitnú konšteláciu, systém bude fungovať ako Starlink. Diskusie o tom, ako ho neutralizovať, už prebiehajú,“ dodal.

Rusko zároveň útočí na Ukrajinu širokou škálou nadzvukových rakiet, zatiaľ čo Kyjev pomaly vyčerpal svoje zásoby interceptorov. Moskva podľa ukrajinského predstaviteľa už splnila svoje ročné výrobné plány rakiet Zircon a Oniks za prvých sedem mesiacov roka a výrobné ciele stanovené na rok 2026 prekračuje o 10 až 20 percent.
Skibickyj upozornil, že prioritným cieľom ruskej raketovej kampane sa stali ukrajinský priemysel balistických rakiet a výrobné kapacity dronov. Dodal, že zásoby balistických striel Iskander-M, ktoré sú hlavným nástrojom ruských nadzvukových úderov, sa odhadujú na približne 130 kusov, pričom len v júli ich Rusko vyrobilo 65.

X X X

Tragédia na Zlatých pieskoch: Nezvestného muža našli po dvoch dňoch mŕtveho

.Polícia na bratislavských Zlatých pieskoch pátra po mužovi.
Zdroj: FB Polícia SR – Bratislavský kraj

Pátranie po mužovi, ktorý zmizol po skoku z paddleboardu na Zlatých pieskoch, skončilo tragicky. Záchranári ho pomocou sonaru našli v utorok bez známok života.
BRATISLAVA: Nezvestného muža, ktorého naposledy videli v nedeľu (9. 8.) skočiť z paddleboardu do vody, na Zlatých pieskoch, našli v utorok mŕtveho. Na sociálnej sieti o tom informoval Záchranný systém Slovensko.

„Pomocou špeciálnej sonarovej techniky sme prehľadávali miesta, ktoré označil svedok udalosti. Krátko poobede sa nám podarilo lokalizovať anomáliu, ktorú o chvíľu neskôr potápač poriečnej polície pozitívne identifikoval,“ napísali zo Záchranného systému Slovensko s tým, že sa pridali k pátraniu spolu so záchrannými zložkami vrátane oddelenia poriečnej polície Prezídia Policajného zboru. „Nezvestný muž sa našiel, žiaľ neskoro. Rodine a všetkým blízkym vyjadrujeme hlbokú a úprimnú sústrasť,“ dodali.

Na Zlatých pieskoch zmizol muž pod hladinou, polícia pokračuje v pátracej akcii
Záchranný systém Slovensko upozorňuje, že horúce letné dni pri vode sa môžu v priebehu sekundy zmeniť na tragédiu. Treba byť maximálne opatrný, vyhýbať sa riskantným skokom do vody, prudkému schladzovaniu rozohriateho tela, pitiu alkoholu a preceňovaniu vlastných síl.

x X X

„Muslimské NATO“ je pro nás hrozba, zní z Izraele. Írán mluví o sjednocení