Oblíbený Krym politiků Varšavské smlouvy. Ako dovolenkovali na Kryme komunistickí papaláši vrátane Gustáva Husáka? Pri jednom stole s Brežnevovou frajerkou
Dosť bolo práce, hor sa k moru! V polovici júla alebo začiatkom augusta odchádzali na dovolenku aj lídri bývalých štátov východného bloku. Spravidla cestovali na sovietsky polostrov Krym, na jeho Južný breh do lokality Nižnaja Oreanda, kde ich čakali chránené vládne rezidencie a čiernomorské pláže.

Oddych sa zvyčajne spájal s politikou, nechýbal ani takzvaný krymský summit. V lete pred 50 rokmi sa však nekonal a situácia v socialistickom tábore štátov robila vrásky na tvári šéfovi Kremľa i jeho hosťom.
Krym sa v lete stával „najväčšou sovietskou ozdravovňou“, ako hlásala štátna propaganda. V mnohých sanatóriách sa za tri mesiace vystriedali státisíce odborárov a pionierov. Nie ako teraz, keď nočnú oblohu nad Simferopolom a Sevastopoľom križujú stovky vybuchujúcich dronov a rakiet. Keď na zemi každú chvíľu znejú poplašné sirény a v bytoch i rekreačných zariadeniach pravidelne vypínajú svetlo a netečie voda.

Južnú časť polostrova nazývanú Veľká Jalta vyhradili ešte za vlády Josifa Stalina oddychu sovietskej mocenskej elity a jej vysokopostavených hostí – domácich aj zahraničných. O Leonidovi Brežnevovi je známe, že počas 15 rokov, čo bol pri moci, nevynechal jedinú letnú dovolenku na Kryme. Zo svojej dače č. 1 Glicinija riadil dokonca záverečné prípravy na operáciu pod kódovým označením Dunaj – vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968.

Od apríla 1969 mal Brežnev pokoj s Čechmi a so Slovákmi, lebo v ich spoločnom štáte zvíťazila politika normalizácie (Gustáva Husáka vtedy zvoli za nového šéfa komunistickej strany). Zosadeného Alexandra Dubčeka izolovali a bol pod neustálym dozorom tajnej polície. V krajine vládol Husák, pričom od roku 1975 bol už nielen generálnym tajomníkom KSČ, ale i prezidentom republiky. Brežneva však pre zmenu zamestnávali problémy s Poľskom a Rumunskom. Musel sa im venovať aj počas letnej dovolenky, hoci už na vykonávanie svojej funkcie očividne nestačil.

Krížiky na plotoch proti červeným hviezdam. Takto vyzerali posledné slobodné voľby, ktoré komunisti na Slovensku drvivo prehrali

Brežnev rýchlo starol a čoraz častejšie chorľavel. Preto na odporúčanie lekárov sa v krymskej rezidencii Glicinija (nazývanej dača č. 1) zdržiaval dlhšie a dlhšie. Zdravotný stav sa mu prudko zhoršil po oslavách jeho 69. narodenín v decembri 1975. Začiatkom roku 1976 prekonal klinickú smrť (niektoré zdroje hovoria o ťažkej mŕtvici). Hoci ho lekári dokázali zachrániť, jeho fyzické a kognitívne schopnosti sa už nikdy neobnovili do predchádzajúceho stavu.

„Keby odišiel z Kremľa v roku 1976, bolo by to najlepšie, čo mohol urobiť pre seba i pre celú krajinu. Odvtedy sa totiž začala éra, keď Sovietsky zväz viedol vážne chorý človek,“ spomínal Jevgenij Čazov, ktorý mal 30 rokov na starosti zdravotný stav členov sovietskeho politického vedenia.

Po dvoch mesiacoch postavili Brežneva na nohy a pridelili mu osobnú zdravotnú sestru: 40-ročnú, energickú a pôvabnú Ninu Korovjakovovú, manželku podplukovníka ženijných vojsk. Brežnev si ju vlastne sám vybral spomedzi troch sestričiek, ktoré ho počas choroby ošetrovali v moskovskej ústrednej nemocnici. Tvrdil o nej, že mu poskytuje skvelé masáže a bezbolestne pichá injekcie Bola to údajne posledná Brežnevova láska, už taká starecká a viac-menej platonická.
Keby Brežnev odišiel z Kremľa v roku 1976, bolo by to najlepšie, čo mohol urobiť pre seba i pre celú krajinu.

Jevgenij Čazov, dlhoročný hlavný lekár Kremľa

Podľa spomienok osobného Brežnevovho fotografa Vladimira Musaeľjana svojím zjavom i spôsobmi Korovjakovová politikovi veľmi pripomínala jeho ,,vojnovú“ lásku (tiež ju mal ako generál pridelenú) lekárku Tamaru Laverčenkovovú. Brežnev sa do nej zaľúbil až tak, že si ju z vojny priviedol domov, ale manželka Viktorija, s ktorou mal dve deti, ju z bytu vyhodila. Generála-politruka dala potom do pozoru: „Vyber si: Buď ja alebo ona. Ale ak s ňou neprestaneš, napíšem Stalinovi osobný list.“

Prečo sa o tom zmieňujeme? Sestrička Nina svojou prítomnosťou výrazne poznamenala dovolenku komunistických lídrov na Kryme pred 50 rokmi. Neopúšťala totiž Brežneva po celých 24 hodín, bola mu neustále nablízku, pri jednom stole. Zúčastňovala sa všetkých stretnutí, banketov, obedov. Nenechala im svojho „pacienta“ dlhšie ako hodinu. Ak ho zdržiavali, zavelila: „Leonid Iľjič je už unavený, potrebuje si oddýchnuť.“ A odviedla ho preč. Zažili to aj zahraniční hostia a nevychádzali z údivu.
Foto: WIKIPEDIA/RAFAL KLISOWSKILeonid Brežnev a jeho zdravotná sestra Nina Korovjaková.

Všimli si to ďalší členovia sovietskeho politbyra, ktorí tam dovolenkovali. „Ako je možné, že táto obyčajná zdravotná sestra je pri tom, keď s generálnym tajomníkom preberáme prísne tajné stranícke a štátne záležitosti?“ pohoršovali sa a žiadali Čazova, aby zasiahol. „Na to som ja veru malý pán,“ reagoval tento svetoznámy kardiológ, „Leonid Iľjič si ju jednoducho vyžiadal a verí jej na slovo. T

rvá na tom, aby Nina Alexandrovna bola stále po jeho boku,“ ozrejmil lekár.
Čazova znepokojovalo niečo iné. Brežnev trpel veľkou nespavosťou a tak na svoje naliehanie, obchádzajúc odporúčania kremeľkých lekárov, dostával od Korovjakovovej silné sedatíva a tabletky na spanie, predovšetkým vysoko návykový Nembutal (silný liek zo skupiny barbiturátov). Kde ich brala, dosiaľ nevedno. Postupne sa však u Brežneva vyvinula závislosť a aj zahraničným hosťom chvíľami pripadal ako nadrogovaný.
Ako to všetko vnímala jeho manželka? Podľa pamätníkov, vrátane príslušníkov rodiny to bolo poníženie v spoločnej domácnosti. Nina trávila v moskovskom byte Brežnevovcov a v ich štátnych rezidenciách viac času ako jeho manželka.

Viktorija Petrovna si na rozdiel od chorého Brežneva plne uvedomovala, že zdravotná sestra ho podávaním barbiturátov fakticky ničí. Zatiaľ však nič nemohla robiť. Vzbúrila sa však dcéra Galina, vydatá za Jurija Čurbanova, ktorý zastával významnú funkciu na ministerstve vnútra. Upozorňovala, že Korovjakovová vďaka blízkosti k jej otcovi presadila povýšenie svojho manžela do hodnosti generála ženijných vojsk a získala elitný byt v centre Moskvy.

Vražedné mlčanie Kremľa: Archívy po 40 rokoch usvedčujú Moskvu z hazardu so životmi. Státisíce ľudí sa ocitli v rádioaktívnej pasci

Celou záležitosťou sa v septembri 1976 zaoberalo politbyro. Brežneva presvedčili, aby sa Korovjakovovej vzdal a došikovali mu novú osobnú sestričku. Korovjakovovej našli miesto diétnej sestry v jedálni kremeľskej nemocnice. V tom istom roku, keď zomrel Brežnev, zahynul pri záhadnej autonehode jej manžel. Po rozpade sovietskej ríše sa vynorili rôzne špekulácie o jej úlohe po boku Brežneva. Jeden bývalý generál KGB verejne vyhlásil, že donášala na generálneho tajomníka jeho nástupcovi Jurijovi Andropovovi, v tom čase šéfovi KGB. Ona sama pred svojou smrťou poskytla jediné interview denníku Komsomolskaja pravda. „Áno, bola som milenkou Leonida Iľjiča, ale milovala som ho ináč, ako si myslíte,“ povedala. Medzi Rusmi jej však prischla prezývka posledná frajerka Brežneva.

Lenže pozor: správanie sa Niny Alexandrovny nebolo ani zďaleka jediným dramatickým momentom počas krymských schôdzok a posedení v lete 1976.

Predseda vlády sa takmer utopil

V nedeľu popoludní 1. augusta 1976 sa takmer utopil premiér Alexej Kosygin. Stalo sa mu to pri člnkovaní, nie však na Kryme, ale v štátnom sanatóriu Archangeľskoje blízko Moskvy na tamojšom jazere. Jednomiestny kajak s 72-ročným premiérom sa prevrátil a ochrankári mali čo robiť, aby ho dostali na hladinu a zachránili mu život rýchlou resuscitáciou. Kosygin totiž utrpel náhlu mozgovú príhodu, stratil vedomie a pri prevoze do nemocnice upadol do kómy.

Čazov dovolenkoval vo svojej dači iba 20 minút od miesta činu. Neuropatológ Jevgenij Šmidt ho informoval, že cieva praskla nie v mozgovom tkanive, ale v mozgových blanách. „To zmiernilo Kosyginov stav a viedlo k priaznivejšej prognóze ochorenia,“ napísal Čazov v memoároch. Premiér sa však objavil prvýkrát na verejnosti potom až viac ako po dvoch mesiacoch.

V krymských vládnych rezidenciách udalosť napriek tomu vyvolala značný rozruch. Pred širokou sovietskou verejnosť ju utajili, médiá o nej nepriniesli ani zmienku, vysokopostavených zahraničných hostí však Brežnev informoval, čo sa prihodilo. Medzi prvými sa o tom dozvedeli Husák a Edward Gierek, prvý tajomníka Poľskej zjednotenej robotníckej strany (PZPR), ktorí už na Kryme trávili dovolenku.

Gierek v knihe Prerušená dekáda vydanej v roku 1990 spomínal takto: „Incident pri člnkovaní vyvolal v Nižnej Oreande hlboké znepokojenie a pochmúrnu náladu. Sovietski hostitelia boli zjavne nervózni. Všetci sme vnímali Kosygina ako pragmatického a technokratického premiéra, druhý najdôležitejší pilier stability v Moskve. Bez neho mohol v Kremli nastať politický chaos, veď Brežnev sa v tom čase nachádzal v stave apatie a závislosti od sedatív. Všetci sme vedeli, že pred siedmimi mesiacmi prekonal klinickú smrť.“

Podobné pocity zrejme napĺňali aj Husáka, ktorý sa stretol s Brežnevom už druhý deň po Kosyginovej nehode. Samozrejme, že lídri preberali aj aktuálne problémy vnútornej i zahraničnej politiky svojich krajín. Husákovi išlo najmä o zmiernenie dosahu ropného šoku na československú ekonomiku. Sovieti po tom, čo svetové ceny ropy vzrástli v roku 1974 takmer štvornásobne, prešli z fixných cien za svoju ropu dodávanú štátom východného na tzv. kĺzavé ceny. Vypočítavali sa už nie na celú päťročnicu, ale každý rok na základe priemeru svetových cien za posledných päť rokov.

Ceny tým výrazne vzrástli (do roku 1980 bezmála až o 100 percent v porovnaní s rokom 1973), čo pocítili najmä štáty celkom odkázané na dovoz ropy zo Sovietskeho zväzu. Navyše dodávky nad kvóty dohodnuté dlhodobými zmluvami sa mali platiť v konvertibilnej mene.

„Brežnev prejavil ochotu vyjsť Čechoslovákom v ústrety,“ tvrdia súčasní ruskí bádatelia Jelena Bodrovová a Vjačeslav Kalinov. „Na stretnutí s Husákom dosiahli tichý kompromis, že Československo nebude uhrádzať naplánované dodávky ropy americkými dolármi, ale zvýšenými dodávkami priemyselného tovaru do ZSSR.“
Na rokovaní na Kryme 2. augusta 1976, ktoré trvalo hodinu, sa nemohli vyhnúť ani potravinovej kríze v Poľsku. Obaja politici sa zhodli, že Poľsku treba všestranne pomôcť, lebo mu hrozí sociálny výbuch. Brežnev upozornil, že Sovietsky zväz sám všetku pomoc neunesie a mali by sa pripojiť ďalší spojenci. Husák prisľúbil urýchlené dodávky potravín zo strategických zásob s tým, že Poľsko ich nezaplatí hneď, ale budú sa evidovať ako dlhodobý komoditný dlh. Sériu následných vládnych nariadení o núdzových dodávkach tovaru do Poľska potvrdzujú výskumy českého historika Jiřího Friedla.

Proti Stalinovi všetci jeho muži. Ako sa zrútil kult osobnosti a čo zamlčal Chruščov
Neznáma história24
Zo spomienok vedúceho Brežnevovej ochranky Vladimira Medvedeva vyplýva, že jeho šéf mal pre Husáka určitú slabosť. Podľa historika Viliama Plevzu však dva Husákove pokusy naviesť Brežneva na odchod aspoň časti sovietskych vojsk „dočasne“ umiestených na našom území boli neúspešné. Preto na Kryme v lete 1976 už tretí pokus zrejme ani nezopakoval.

Pomôžte Poľsku s potravinami

Už začiatkom leta 1976 vystrašili Kremeľ robotnícke nepokoje v Poľsku: 25. júna sa vzbúrili zamestnanci významných strojárskych podnikov v mestách Radom a Ursus (dnes predmestie Varšavy), nasledoval Plock. Dôvod? Prudké zvýšenie cien viacerých základných potravín. Boli obavy, či sa nezopakuje situácia z konca roku 1970. Aj vtedy vláda vyhlásila zvýšenie cien potravín v najnevhodnejšom čase – pred vianočnými sviatkami, pričom takisto náhle a bez varovania. Aj v decembri 1970 robotníci (pre zmenu nie vo vnútrozemí, ale na pobaltskom pobreží) začali masovo štrajkovať. Režim odpovedal na nepokoje v Gdansku, Gdyni a Štetine brutálnou policajnou silou s podporou vojenských jednotiek. Do protestujúcich strieľali ostrými nábojmi, vyžiadalo si to 41 obetí. Masaker vyvolal vlnu odporu, ktorá stála komunistického vodcu Wladyslava Gomulku jeho funkciu.

Na čele vládnucej strany stál Gomulka 14 rokov a pred augustom 1968 sa „vyznamenal“ tým, že spolu s východonemeckým lídrom Walterom Ulbrichtom najviac tlačil na Brežneva, aby proti „plazivej kontrarevolúcii“ v Československu použili vojenskú silu.
Gierek, ktorý vystriedal Gomulku v decembri 1970, sa podľa Brežneva dopustil rovnakej chyby. Keď sa Gierek dozvedel, že v Radome, čo bolo 180-tisícové mesto, horí sídlo regionálneho výboru vládnucej strany, ktoré zapálili protestujúci, prikázal premiérovi Piotrovi Jarosziewiczovi, aby vláda odvolala mimoriadne cenové opatrenia. Do robotníkov už nikto nestrieľal, najaktívnejších z nich však uväznili a začali ich súdne stíhať.
Z rôznych očitých svedectiev i dlho utajovaných archívnych záznamov vieme, že Gierek v lete 1976 veľmi zvažoval, čí vôbec na nejakú dovolenku pôjde. Tobôž na Krym, kde naňho čakal Brežnev, ten hrozný človek s obrovským naježeným obočím. Leonid Iľjič však nástojil, aby Edvard Adamovič (ako ho oslovoval podľa ruského zvyku aj menom po otcovi) určite prišiel s manželkou si „trocha oddýchnuť“. A že musia aj čo-to predebatovať.

Podľa historika Pawla Sasanku z poľského Ústavu pamäti národa , ktorý udalostiam roku 1976 venoval vedeckú monografiu, na Giereka tlačili aj niektorí členovia užšieho vedenia štátostrany: „Len choď, aby si to Brežnev zle nevysvetlí. Ešte nebodaj odmietne sľúbenú pôžičku.“ Moskva už totiž nezáväzne informovala Varšavu o možnosti finančne i materiálne mimoriadnymi dodávkami potravín podporiť „bratskú krajinu“ v núdzi.
Beztak to už bola hanba pred celým svetom. Poľsko totiž muselo od júla 1976 zaviesť prídelové lístky na základné potraviny a ponajprv na cukor. Západné médiá písali o krachujúcej ekonomike, domáce poväčšinou mlčali alebo prinášali len oficiálne informácie. Lístkový systém bol v Európe bežný niekoľko rokov po druhej svetovej vojne, (v Československu do roku 1953), ale obnoviť ho po troch desaťročiach bolo čosi bezprecedentné.

Gierek nakoniec na Krym odcestoval. Na úvod stretnutia s Brežnevom však dostal „hubovú polievku“. „Edward Adamovič, milý môj, ako ste len mohli také čosi dopustiť po skúsenostiach z roku 1970?!“ karhal 63-ročného Giereka ako malého chlapca len o sedem rokov starší Brežnev. „Prezradím ti, že na schôdzke nášho politbyra ktosi minule poznamenal, že v Poľsku spôsobuje pád vlády saláma a šunka. Vaša súčasná vláda síce nepadla, ale poriadne sa otriasla v samých základoch.“ Na vysvetlenie: ceny mäsa a masových výrobkov vyleteli v Poľsku koncom júna 1976 takmer o 70 percent.

Náš priateľ šach Rezá Pahlaví. Ako Československo pred rokmi vyzbrojovalo Irán
Neznáma história6
Gierek začal vysvetľovať, že ďalšie dotovanie potravín si Poľsko už nemôže dovoliť vzhľadom na splácanie dlhov západným štátom z predchádzajúcich rokov. „Toto mi, prosím, nehovor, koľkokrát sme vás varovali pred dolárovými pôžičkami s ich úžerníckymi úrokmi?“ pripomínal hosťovi.
Po takomto ponížení si Gierek vazalsky vyprosil od svojho patróna jedenmiliardovú pôžičku v rubľoch. Jej reálna trhová hodnota zodpovedala približne 250 miliónom až 300 miliónom dolárov. Z úveru Poľsko nakúpilo od Sovietskeho zväzu v nasledujúcom roku najmä ropu a plyn.

Podľa nezávislého ruského historika Michaila Lipkina ešte významnejšia bola masívna potravinová pomoc Sovietov Poliakom na stabilizovanie ich kolabujúceho vnútorného trhu. Pulty obchodov boli po júnovej nákupnej horúčke takmer prázdne. Zaplniť ich malo 10-tisíc ton hydiny, bravčového mäsa a živočíšnych tukov zo Sovietskeho zväzu, dovoz 600-tisíc ton pšenice atď.
Nič z toho nebolo zadarmo. Moskva to Varšave fakturovala v prevoditeľných rubľoch a Poliaci museli v nasledujúcich rokoch splácať „pomoc“ dodávkami lodí, železničných vozňov a ďalšou produkciou. Ale cenovo to vychádzalo o polovicu lacnejšie, ako keby obilie, krmoviny a potraviny mali nakúpiť na svetových trhoch za valuty.

„Bol to kritický záchranný pás, ktorý na niekoľko rokov odvrátil ekonomický a politický bankrot Gierekovho režimu,“ tvrdí profesor Jerzy Eisler, uznávaný expert na krízové obdobia v socialistickom Poľsku. V roku 1980 táto krajina znovu zaburácala už pod taktovkou Solidarity.

Mal Ceausescu zálusk na Moldavsko?

Ak Giereka museli donútiť, aby cestoval na Krym oddýchnuť si, tak rumunský líder Nicolaea Ceausescu tam tentoraz letel celkom rád, hoci krymským dovolenkám a stretnutiam s Brežnom sa pravidelne vyhýbal. Bukurešť vtedy viedla relatívne nezávislú politiku od Moskvy.
Conducator, čiže vodca, ako nazývala Ceauseska rumunská oficiálna propaganda (nehľadiac na fašistickú minulosť tohto titulu), udržiaval na rozdiel od Sovietov dobré vzťahy s Čínou aj s Albánskom. A nielen to: veď odmietol zúčastniť sa vojenského potlačenia Pražskej jari, čo mu v Kremli dlhodobo zazlievali.

Brežnev pri osobných stretnutiach žiadal Husáka, Giereka a lídrov ďalších štátov sovietskeho bloku, aby „pomohli rumunským súdruhom uvedomiť si, že ich konanie je nesprávne a škodlivé“.
Ceausescu na Krym síce v lete 1976 priletel, ale s podmienkou, že cestou navštívi sovietske Moldavsko (bývalú Besarábiu). Píše o tom uznávaný rumunský historik Vasile Buga.

V Kišiňove sa conducator zdržal dva dni. Išlo o prvú návštevu lídra Rumunska od konca druhej svetovej vojny. Počas pobytu verejne vyhlásil, že Rumunsko nemá územné nároky voči Sovietskemu zväzu. V porovnaní s jeho predchádzajúcimi prejavmi doma i v zahraničí – keď robil narážky na historickú príslušnosť Besarábie – sa to vykladalo ako ústupok z Ceauseskových pôvodných pozícií. Brežnev to v priebehu ich krymskej besedy ocenil a podporil určitú autonómiu Rumunska v jeho zahraničnej politike.
Akoby na oplátku v novembri nasledujúceho roku Brežnev oficiálne navštívil Bukurešť. Bola to prvá cesta šéfa Kreľa do Rumunska od roku 1955. „Krymská schôdzka na nejaký čas stabilizovala vzťahy Rumunska a Sovietskeho zväzu, hoci vzájomná nedôvera medzi obidvomi diktátormi pretrvala až do Brežnevovej smrti v roku 1982,“ upozornil Buga.
Brežnevovi nástupcovia (Jurij Andropov, Konstantin Černenko, Gorbačov) už formát neformálnych krymských schôdzok spojených s dovolenkou neobnovili./agentury/

X x x

KDO  BUDE  VLÁDNOUt  V  NĚMECKU?

KDO  ODSTRANÍ  MERZE?

POLITICI  NDR?

V Sasku-Anhaltsku se rozhodne již za 4 týdny

Volební kampaň v Sasku-Anhaltsku se blíží do finále, voliči rozhodnou 6. září. Vzhledem k vývoji preferencí, to je zejména dominantnímu postavení AfD, roste i nervozita u jejích soupeřů a vymýšlení možností k jejímu zablokování. Ta je tak silná, že Levice je zřejmě připravena vzdát se i svých důležitých postulátů. Zajímavé postřehy přináší portál Junge Welt.

V nedávném průzkumu institutu INSA strana získala oproti předchozímu průzkumu jeden procentní bod a dosáhla 42 procent, zatímco CDU ztratila dva procentní body (nyní 22 procent). Levicová strana zůstává konstantní na 13 procentech. SPD dosáhla šesti procent, Zelení a FDP čtyř procent a BSW získala jeden bod a stoupla na pět procent.

V pondělí RND bez uvedení zdrojů prohlásila, že podle „nových průzkumů“ „více než 90 procent“ příznivců Levicové strany upřednostňuje koalici s Křesťanskými demokraty, zatímco méně než polovina voličů CDU je této možnosti otevřena. Menšinová vláda tolerovaná Levicovou stranou a vedená CDU je však pouze jedním z možných scénářů po volbách 6. září v Magdeburgu. Realistická se jeví i absolutní většina pro AfD.
Pokud se BSW dostane do zemského parlamentu, „dalšímu funkčnímu období ministerského předsedy CDU lze zabránit – AfD sama o sobě toho dosáhnout nebude schopna,“ řekl v pondělí agentuře DPA kandidát BSW Thomas Schulze . Zasazoval se o model měnících se většin a „nestranického ministerského předsedu“ v zemském parlamentu, „aby se snížila polarizace ve státě“. Kandidát AfD Ulrich Siegmund tento návrh okamžitě odmítl ve svém prohlášení pro agenturu DPA .

Vyšší nájmy, nižší daně pro podniky, větší policejní pravomoci, přísnější sankce pro příjemce sociálních dávek – CDU zastupuje mnoho z toho, proti čemu Levice nesouhlasí. Levice by nicméně mohla pomoci ministerskému předsedovi CDU Svenu Schulzemu zajistit si znovuzvolení po zemských volbách. Luigi Pantisano, nový spolupředseda Levice, tento postup naznačil v neděli večer v „letním rozhovoru“ pro ZDF. „Jde o to, aby se zabránilo tomu, aby se k moci dostala krajně pravicová strana,“ řekl Pantisano s odkazem na AfD. Pantisano říká, že jeho strana v posledních letech ukázala, že přebíráme odpovědnost za tuto zemi, „zejména pokud jde o zabránění tomu, aby se AfD dostala k moci.“

Předseda Levice odkázal na zkušenosti z Durynska a Saska. V obou spolkových zemích jsou menšinové vlády podporovány v důležitých hlasováních stranou Levice, aby se zabránilo blokádám ze strany AfD. Pantisano také zmínil, že „jsme také utvářeli ústavu antifašistickým způsobem“. Zřejmě měl na mysli parlamentní reformu schválenou v Sasku-Anhaltsku na jaře, která má zabránit AfD v získání vlivu v budoucnu, například při volbě ústavních soudců.

Eva von Angern, předsedkyně Levice v zemském sněmu Saska-Anhaltska, potvrdila prohlášení předsedy strany listu Junge Welt . Spolkový předseda uvedl „podstatný bod“ a tím „znovu potvrdil rozhodnutí Postupimské federální konference strany,“ vysvětlila v úterý von Angern. Její parlamentní skupina to vnímá jako mandát od voličů, „aby byla AfD izolována od mocenských pák“. Do 6. září však budou bojovat „za každý hlas pro Levicovou stranu“. Poté „náš zemský svaz rozhodne, jaké konkrétní povinnosti ponese“.

Server Vaše věc. cz

x x x

V  SR  VYHODí  MILIONY  PRO  FLÁKAČE?

Užitočná pravda/Ako vybaviť

Nepracujú, neštudujú a štát stojí každý z nich ročne 9000 eur. 91-tisíc mladých Slovákov teraz dostane pomoc desiatky miliónov eur
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR) vyhlásilo dôležitú eurofondovú výzvu s alokáciou 46,5 milióna eur z Programu Slovensko. Jej cieľom je zriadenie a fungovanie Jednotných kontaktných miest (JKM) pre mladých ľudí v situácii NEET, teda tých, ktorí nepracujú, nevzdelávajú sa, ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave.

Užitočná pravda: Na biológii rátajú cenu medu, na dejepise kráľov rozpočet. Nový školský program mení to, ako sa deti učia o peniazoch
Odkiaľ berú rodičia peniaze? Podľa mnohých detí zo steny, do ktorej stačí niečo naťukať. Digitálna doba peniaze zneviditeľnila a slovenské deti na druhom stupni základných škôl v ich chápaní drasticky stagnujú. Pozrite si rozhovor s riaditeľkou programu FinQ Jana Kovaľová a lektorom a metodikom programu Karelom Dvořákom o tom, ako bezplatný program FinQ mení slovenské školstvo a učí deti kriticky myslieť v reálnom živote – a to nielen na matematike, ale aj na biológii či literatúre.

Samosprávne kraje tak môžu pomôcť tisícom mladých ľudí vrátiť sa do systému či zlepšiť svoje kariérne vyhliadky. Každý úspešný príbeh zároveň odľahčí verejné financie, keďže NEETi štát stoja milióny eur ročne.

Cieľom výzvy je podporiť regionálnu zamestnanosť mladých ľudí do 30 rokov a rozvíjať ich zručnosti pre meniaci sa trh práce zriadením fyzických JKM. Výzva je ušitá priamo pre vyššie územné celky (VÚC) a ich rozpočtové či príspevkové organizácie. Pre kraje sú podmienky mimoriadne atraktívne. Pri zriaďovaní centier v lokalitách, kde je situácia najviac akútna majú nulovú spoluúčasť, v ostatných územiach je to len osempercentná spoluúčasť. Hoci drvivá väčšina prostriedkov je určená regiónom, minimálne jedno JKM by malo vzniknúť aj v Bratislavskom kraji. Samosprávne kraje však musia konať rýchlo, termín uzavretia prvého hodnoteného kola je už 21. septembra 2026 a druhého 30. novembra.

Tiež si myslíte, že je to zelenina? Obsahuje veľa vody, prospieva srdcu a uvaríte z nej stovky jedál

Seniori„Veľmi oceňujeme úsilie a koordinovaný prístup ministerstva, ktoré pretavilo myšlienku systematickej podpory mladých do tejto konkrétnej výzvy,“ uvádza Juraj Lizák, riaditeľ kancelárie Rady mládeže Slovenska (RmS). „Zverejnenie podmienok vnímame ako kľúčové partnerstvo medzi štátom, samosprávami a odborným sektorom. Naším spoločným cieľom je vytvoriť pre mladých ľudí podmienky, aby mali dôvod zostať, študovať, pracovať a budovať svoju budúcnosť priamo vo svojich domovských regiónoch“.

Hoci samosprávne kraje vstupujú do výzvy v rôznej fáze pripravenosti, Rada mládeže Slovenska (RmS) potvrdzuje odhodlanie VÚC zapojiť sa do výzvy. „Z našich rozhovorov s predstaviteľmi VÚC jednoznačne vyplýva, že kraje si uvedomujú vážnosť situácie a sú pripravené túto príležitosť uchopiť. Vieme, že každý región má iné východiskové podmienky a nálady, no táto výzva je dostatočne flexibilná na to, aby sa prispôsobila lokálnym potrebám. Sme pripravení ísť s krajmi ruka v ruke od prvého dňa a pomôcť im s podávaním žiadostí a nastavením celého systému,“ hovorí J. Lizák.

Cena, ktorú platíme dnes

Koncept JKM prináša do slovenských regiónov overený model „všetko pod jednou strechou“ a vytvára tak silnú podpornú sieť. Mladý človek v JKM nájde napríklad nízkoprahový prístup, kariérové poradenstvo, psychosociálnu podporu, sprevádzanie na úrady, vzdelávacie kurzy či rozvoj digitálnych zručností.
O tom, že investícia do podpory mladých ľudí v situácii NEET sa oplatí, hovoria aj ekonomické dáta. „Jeden mladý človek v situácii NEET predstavuje pre verejné financie náklad približne 730 eur mesačne, teda takmer 9 000 eur ročne, na sociálnej podpore a ušlých daniach a odvodoch,“ vysvetľuje Vladimír Bilohuščin, hlavný metodik projektu koordinácie JKM a konzorcia

Aktivácia Mladých. Pri približne 91-tisíc mladých ľuďoch v situácii NEET na Slovensku ide o fiškálny dopad približne 800 miliónov eur ročne.

Tento špeciálny dôchodok dorazí v niekoľkých vlnách. Kto ho dostane v auguste a kto až v septembri a kto ešte neskôr?

Dôchodky1

Kým priame výdavky štátu na jedného neaktívneho mladého človeka sú vyčíslené na stovky eur mesačne, celková ročná hospodárska strata pre spoločnosť je ešte výraznejšia. Dáta z European Employment & Social Rights Forum 2025 ukazujú, že mladí ľudia v situácii NEET predstavovali v roku 2023 pre krajiny Európskej únie náklady vo výške 121 miliárd eur.

Celková ekonomická strata je v prepočte ešte vyššia, v priemere za Európsku úniu dosahuje 15 125 eur na osobu ročne v dôsledku ušlých zárobkov a nezaplatených daní. Slovensko v podiele mladých ľudí v situácii NEET (Not in Education, Employment, or Training) s mierou 11,1 % kopíruje európsky priemer (11%). V niektorých regiónoch, ako sú Prešovský, Banskobystrický či Košický kraj, sa v tejto kritickej situácii nachádza až 25 % mladých ľudí. To v praxi znamená, že v najviac postihnutých územiach je mimo systému každý štvrtý mladý človek.
Celkovo sa tento problém na Slovensku týka približne 91-tisíc mladých ľudí vo veku 15 až 29 rokov.

RmS ponúka svoju expertízu

Rada mládeže Slovenska je koordinátorom národného konzorcia Aktivácia Mladých (AM), ktoré okrem RmS tvorí NIVAM, The Duke of Edinburgh’s International Award Slovensko, YouthWatch a Združenie pre kariérové poradenstvo a rozvoj kariéry. Konzorcium pre kraje pripravilo päť komplexných „balíčkov podpory“ JKM, od metodického usmernenia, cez organizačné štandardy kvality, až po pomoc s personálnym zabezpečením. RmS má zároveň kapacitu vyškoliť vyše 200 odborných pracovníkov pre plánovaných 50 až 54 JKM po celom Slovensku.

Pilotný projekt SPACE

Že tento systém na Slovensku funguje, dokazuje sieť siedmich pilotných centier SPACE v BBSK, ktorá prešla vývojom od preventívnych aktivít k systematickej individuálnej podpore mladých v situácii NEET. V období od januára 2024 do apríla 2026 poskytli odborníci v kraji 8 546 individuálnych poradenstiev pre 8 922 jedinečných klientov, z ktorých sa 1 738 nachádzalo priamo v situácii NEET.
SPACE kladie dôraz na dlhodobú zamestnateľnosť a kľúčové osobnostné posuny, klienti vykazujú výrazné zlepšenia v sebaspoznaní, budovaní psychickej odolnosti, samostatnosti a preberaní zodpovednosti. To je kritické najmä preto, že až 66 % mladých v situácii NEET v kraji je pre bežné štátne inštitúcie „neviditeľných“ (nie sú v evidencii úradov práce) a vyžadujú si aktívne vyhľadávanie v teréne

X X X

Trump prehral ďalší spor s Harvardom. Sudca zmietol zo stola žalobu pre údajné zlyhania pri ochrane židovských študentov

Federálny sudca v Bostone dnes zamietol žalobu administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorej Harvardova univerzita dostatočne neochránila židovských a izraelských študentov pred obťažovaním. Trumpova vláda podľa sudcu Richarda Stearnsa v marcovej žalobe dostatočne vierohodne nepreukázala, že sa v kampuse elitnej univerzity porušujú federálne zákony o občianskych právach, uviedla agentúra Reuters.

Tvrdenia administratívy sa podľa sudcu sústredili predovšetkým na incidenty počas protestov proti vojne Izraela v Pásme Gazy v akademickom roku 2023/2024 a na niekoľko incidentov z vlaňajšieho marca. Stearns ich označil za „príliš ojedinelé a sporadické“ na to, aby mohli podporiť tvrdenie o sústavnom porušovaní občianskych práv.
Americké ministerstvo spravodlivosti v žalobe na najstaršiu americkú univerzitu uviedlo, že Harvardova univerzita je ľahostajná k nepriateľským incidentom v priestoroch univerzitného kampusu a údajne odmietla vymáhať pravidlá, keď boli obeťami Židia alebo Izraelčania.

Škandál na Harvarde. Bývalého šéfa márnice odsúdili za predaj častí tiel, v biznise mu pomáhala manželka

Harvard koncom vlaňajšieho apríla zverejnil vlastné interné správy o antisemitizme a islamofóbii, podľa ktorých mali židovskí aj moslimskí študenti v súvislosti s vojnou v Pásme Gazy obavy o svoju bezpečnosť a hlboký pocit odcudzenia a cenzúry na akademickej pôde. Univerzita zároveň predstavila zmeny, ktoré vykonala alebo sa chystala vykonať.

Sporov s Harvardom pribúda

Trumpova administratíva má so školou viacero sporov. Vlani v septembri federálna sudkyňa v Bostone rozhodla, že vláda postupovala nezákonne, keď Harvardovej univerzite odobrala granty v hodnote 2,2 miliardy dolárov, teda približne 1,9 miliardy eur. Administratíva sa proti rozhodnutiu v decembri odvolala.

Začiatkom tohto roka Trump oznámil, že jeho administratíva bude od univerzity požadovať miliardu dolárov, teda približne 868 miliónov eur, na urovnanie sporov týkajúcich sa školských pravidiel. Predchádzala tomu ďalšia žaloba z 13. februára, v ktorej vláda obvinila Harvardovu univerzitu z nespolupráce vo federálnom vyšetrovaní a žiadala dokumenty, ktoré by objasnili, či škola protizákonne zohľadňovala etnický pôvod uchádzačov v prijímacích konaniach.

X x x

Kto si rozdelí majetok Tesca na Slovensku?

V hre sú Biedronka aj reťazce, ktoré sa z nášho trhu kedysi stiahli

Tescu na Slovensku rastú tržby a neustále otvára nové predajne. Napriek tomu pribúdajú indície o jeho odchode nielen z nášho, ale tiež z celého stredoeurópskeho trhu. Ak by k tomuto kroku reálne prišlo, jeho predajne by prázdne ostať nemali. Záujem by podľa odborníkov mohli mať viacerí konkurenti.

Otvorenie predajne Biedronka Revúca

Na Slovensku sa už mesiac hovorí o možnom odchode Tesca z nášho trhu. Namiesto zatvárania predajní a postupného tlmenia aktivít však britská značka, ktorá u nás pôsobí už tri dekády, otvára nové prevádzky.

A už onedlho otvorí ďalšiu, tentoraz opäť v Bratislave, a to v obchodnom centre Polus, ktoré prechádza rozsiahlou rekonštrukciou. Ide teda o paradox. Na jednej strane sa hovorí o možnom balení kufrov, na tej druhej Tesco stále expanduje.

Už trochu iný pohľad vytvárajú čísla ziskov a tržieb. Podľa Finstatu za rok 2024 u nás značka, ktorá je dlhodobo po Lidli a Kauflande trojkou na našom trhu spomedzi zahraničných subjektov, dosiahla tržby vo výške 1,75 miliardy eur, čo bolo medziročne o asi 35 miliónov eur viac.

Pri zisku to bolo už o čosi horšie. Ten sa pred dvomi rokmi výrazne prepadol na 25,5 milióna eur, čo bolo najnižšie číslo od roku 2014. Ešte roku 2023 to bolo až 82,3 milióna eur, medziročne tak išlo až o 70-percentný pokles. Okrem iného to spôsobili rastúce mzdové náklady, rastúca inflácia, a teda opatrnejšie nákupné správanie sa Slovákov, ale tiež vysoká konkurencia na trhu.

Jasný krok k odchodu. Tesco si najalo renomovaných bankárov a opúšťa Česko. Čo bude so Slovenskom?

Pre porovnanie, jeho dvom hlavným konkurentom, teda Lidlu a Kauflandu, sa darilo obdobne. Prvý menovaný v roku 2024 dosiahol tržby na úrovni 2,16 miliardy eur, čo bolo medziročne o 67 miliónov eur viac. Druhá značka utŕžila 1,85 miliardy eur. V porovnaní s rokom 2023 to bolo o 91 miliónov eur navyše. Obom nemeckým predajcom sa však podobne ako Tescu znížil čistý zisk, a to o desiatky miliónov eur.

Slováci zarábajú Britom stámilióny ročne

Prvotné informácie o možnom odchode zo strednej Európy prišli počas minulého mesiaca, ako prvý o tom informoval denník Financial Times. Dnes sa už objavujú správy o tom, že si Tesco najalo bankárov, ktorí majú hľadať možných záujemcov.
Predajne na Slovensku a Česku by sa mali predať ako jeden balík, maďarské obchody by sa mohli predať samostatne. Denník Pravda oslovil aj tlačové oddelenie slovenského Tesca, aby sa reťazec k svojim plánom vyjadril viac. Na naše otázky neodpovedali.
Z účtovnej závierky celej skupiny za finančný rok, ktorý sa začal v marci 2025 a skončil sa vo februári 2026, vyplýva, že tržby na Slovensku dosiahli 1,45 miliardy britských libier, čo predstavuje približne 1,7 miliardy eur. Medziročne ide o asi dvojpercentný nárast, pričom tento balík našinci minuli v 185 predajniach naprieč krajinou.
V Maďarsku za rovnaké obdobie dosiahli tržby úroveň 1,62 miliardy a v Česku 1,56 miliardy libier, pričom aj tu medziročne narástli. Podľa odborníkov by prípadný odchod tohto hráča našim trhom síce zatriaslo, pomerne rýchlo by sa však spamätal. Dôvod je jednoduchý.

Lidl aj Kaufland v Nemecku končia s elektromobilmi, vracajú sa k spaľovacím autám
Magazín11
„Z doteraz medializovaných špekulácií vyplýva, že odchod Tesca by neznamenal zavretie jeho prevádzok. Práve naopak, boli by odpredané záujemcovi, ktorý by ich následne pravdepodobne prevádzkoval pod vlastnou značkou. Pre spotrebiteľa by samozrejme odchod takéhoto veľkého hráča mohol predstavovať zmenu v koncepte, ale nateraz veľké tresky neočakávame,“ vyjadril sa riaditeľ Inštitútu moderného spotrebiteľa (IMS) Filip Kužma.

Briti aktuálne u nás prevádzkujú spomínaných 185 predajní. Z toho je jeden obchodný dom, osem predajní Extra, 44 prevádzok Expres a no potom 77 supermarketov a tiež 55 hypermarketov. Okrem toho je tu aj sieť čerpacích staníc, tých je 18 a nachádzajú sa v areáli veľkých hypermarketov. Celkovo zamestnávajú asi osem tisíc ľudí.

Potom je tu aj mobilný operátor Tesco Mobile, ktorý reťazec prevádzkuje v spolupráci s O2 či možnosť virtuálneho nakupovania. Podľa údajov z Finstatu sa hodnota aktív spoločnosti v našej krajine prehupla cez hranicu jednej miliardy eur.
Aktuálne sa rieši to, kto by mohol mať o takéto portfólio najväčší záujem. Najčastejšie sa skloňuje poľská Biedronka, ktorá u nás pôsobí od jari minulého roka. Tá nám odkázala, že sa k špekuláciám týkajúcich sa možných fúzií a akvizícií vyjadrovať nechce.

Práve jej príchod mohol Tescu len uškodiť. „Biedronka má na Slovensku len 18 predajní, no podľa verejne dostupných vyjadrení ich chce do konca roka 35. Je preto možné, že britský manažment tento vývoj premieta aj do svojich úvah,“ naznačil šéf IMS. O konkurenčnom a regulačnom tlaku navyše Tesco píše aj vo svojej poslednej výročnej správe.

Inou možnosťou by mohlo byť delenie predajní medzi viaceré siete, ktoré u nás pôsobia. „Ak by mal o kúpu záujem na našom trhu etablovaný hráč, mohol by naraziť na problémy s protimonopolným úradom. Preto sa nedá vylúčiť záujem skupín, ktoré na náš trh vstúpili len nedávno alebo tu v súčasnosti nepôsobia,“ poznamenal Kužma.
Spomedzi hráčov, ktorí tu ešte nie sú prítomní, sa teoreticky ponúka alternatíva návratu francuzskeho Carrefouru. Ten zo Slovenska definitívne odišiel v januári 2018. „Tento podnikateľský príbeh na rozdiel od Tesca príliš úspešným nebol. Tržby postupne klesali a firma produkovala miliónové straty,“ povedal Kužma.

Zaujímavý by mohol byť aj príchod holandskej skupiny Ahold Delhaize, ktorá na druhej strane rieky Morava prevádzkuje sieť potravín Albert. Táto skupina už u nás pôsobila, a to cez značku Hypernova. Na jeseň 2018 sa definitívne stiahla.
Do úvahy pripadá aj holandský reťazec Spare, ktorý pôsobí v Poľsku, Maďarsku, ale aj v Rakúsku. V prihraničných obciach Kittsee a Hainburg dokonca kvôli silnej slovenskej menšine počuť v predajniach veľmi často náš jazyk.

Odradí záujemcov zhoršujúca sa situácia?

Stopku takýmto úvaham by mohla vystaviť nie príliš lichotivá situácia na našom maloobchodnom trhu. Tržby v slovenských supermarketoch podľa dát Štatistického úradu už rok stagnujú alebo dokonca klesajú. V zelenej zóne boli naposledy vlani v auguste, odvtedy sú ukazovatele pod nulou.

Príčin je viacero. Jednou z nich sú aj reálne mzdy, ktoré síce rastú, no stále nedosiahli úroveň spred inflačnej krízy. Slovensko a Česko pritom patrili medzi krajiny, kde inflácia zasiahla mzdy najviac, upozornili analytici z Inštitútu finančnej politiky. Na Slovensku je reálna kúpyschopnosť domácností stále približne o dve percentá nižšia ako na konci roka 2021.

Rusko prekvapilo Európu: Mzdy už prekonávajú slovenské. Putin má však problém
Ekonomika206
„Priemerná kúpyschopnosť domácností sa stále mierne zlepšuje. Problémom však je, že po vysokej inflácii z predchádzajúcich rokov zostala cenová hladina výrazne vyššia a časť domácností stratu kúpnej sily ešte stále iba dobieha,“ súhlasil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

Zároveň tu máme konsolidačné opatrenia, ktoré mali rovnako priamy dopad na disponibilné príjmy našich domácností, predovšetkým na tie nízkopríjmové. „To sa premieta aj do spotrebiteľského správania. Domácnosti sú opatrnejšie, viac porovnávajú ceny, vyhľadávajú zľavy a častejšie siahajú po lacnejších alebo privátnych značkách,“ pokračoval odborník.

Pre Slovensko by odchod Tesca určitý šok znamenal, samotná spoločnosť však svoje aktivity, v snahe zachrániť materskú spoločnosť v Spojenom kráľovstve, vo svete reguluje dlhodobejšie.
Biznis v minulosti zabalila vo viacerých krajinách od Turecka cez Japonsko, Južnú Kóreu a Taiwan, až po Spojené štáty, Thajsko či Malajziu. Tesco pôsobilo aj v Poľsku. Trh nášho severného suseda opustilo v čase pandémie, kedy predalo viac ako 300 tamojších predajní.

X XX
Bizarný volebný súboj. Britský populista Nigel Farage bojuje vo voľbách proti smetnému košu

Bizarný volebný súboj. Britský populista Nigel Farage bojuje vo voľbách proti smetnému košu

Euroskeptik Nigel Farage, jeden z hlavných presadzovateľov brexitu v Spojenom kráľovstve.

Líder pravicovej populistickej strany Nigel Farage čelí vyšetrovaniu pre utajené miliónové dary, no v Clactone si vynútil nové voľby. Jeho najvýraznejším súperom je satirik v kostýme smetiaka.

Britský pravicový populista Nigel Farage bude v dnešných voľbách vo volebnom obvode Clacton bojovať proti satirickému kandidátovi v kostýme odpadkového koša.
Farage si pod tlakom, ktorému čelí pre svoje netransparentné financie, vynútil nové voľby. Vlastného mandátu sa vzdal ešte minulý mesiac po tom, čo sa začalo vyšetrovanie pre podozrenia, že prevzal finančný dar v hodnote päť miliónov libier od thajského kryptomenového miliardára Christophera Harborna v roku 2024.
Podľa zákona sú totiž zákonodarcovia povinní priznať takéto dary v hodnote nad 300 libier. Farage tento príspevok zatajil. Podozrivé sú však aj jeho finančné styky s podobným podnikateľom v oblasti kryptohazardu Georgeom Cottrellom, ktorý bol dokonca v minulosti odsúdený za podvod v USA.

Antisystémový hrdina

Ak by sa preukázalo porušenie pravidiel, Farageovi by hrozilo suspendovanie z parlamentu alebo by musel čeliť ďalším voľbám. Hoci teraz plánoval veľkolepé voľby, ktoré mali byť jeho bitkou proti systému, ani labouristi, ani konzervatívci nepostavili do týchto volieb vlastných protikandidátov, pretože sa nechcú zapájať do jeho hier a čakajú na závery vyšetrovania. Farage teda nakoniec bojuje proti 32 kandidátom, ktorí idú do volieb ako nezávislí, prípadne sú súčasťou ma

X X X

Lietadlo náhle kleslo o 91 metrov, zranili sa desiatky ľudí. Kapitán mal fajčiť marihuanu.

Všetci piloti spoločnosti Air India začnú od štvrtka povinne podstupovať testy na prítomnosť drog a ďalších nepovolených látok. Aerolinka zavádza plošné kontroly po incidente zo začiatku augusta, pri ktorom sa zranilo najmenej 24 cestujúcich. Kapitán lietadla mal podľa miestnych médií pred letom fajčiť marihuanu.

Rozhodnutie vyplýva z internej správy spoločnosti, do ktorej nahliadla agentúra AFP. „Rozhodli sme sa zorganizovať komplexné testovanie všetkých pilotov na prítomnosť akýchkoľvek látok alebo liekov, ktoré nie sú povolené podľa platných predpisov,“ uvádza sa v dokumente.
Doterajšie pravidlá pritom vyžadujú, aby letecké spoločnosti každý rok náhodne otestovali desať percent svojho letového personálu na prítomnosť psychoaktívnych látok. Air India tak po novom preverí celý svoj pilotný zbor.

Pád lietadla v Indii s viac ako 240 ľuďmi na palube

Lietadlo po štarte prudko kleslo
K incidentu došlo 4. augusta. Airbus A320 smeroval z thajského Phuketu do Naí Dillí, keď krátko po štarte náhle klesol približne o 91 metrov. Zranenia utrpelo najmenej 24 cestujúcich.

Miestne médiá následne informovali, že kapitán mal pred letom fajčiť marihuanu a pozitívny výsledok mal priniesť aj druhý, potvrdzujúci test. Tieto tvrdenia však zatiaľ nie sú oficiálne potvrdené. Air India uviedla, že výsledky testov nedostala, a indickí vyšetrovatelia sa k týmto informáciám nevyjadrili.

Vyšetrovatelia uviedli, že dôkladne skúmajú dôkazy súvisiace s prípadom. Na vyšetrovaní sa podieľa aj výrobca lietadla Airbus a francúzsky Úrad pre vyšetrovanie a analýzu bezpečnosti civilného letectva (BEA).

Air India sa stále vyrovnáva s tragédiou z roku 2025

Nový incident prichádza približne rok po jednej z najtragickejších udalostí v histórii spoločnosti.

V júni 2025 sa Boeing 787-8 Dreamliner spoločnosti Air India smerujúci do Londýna zrútil krátko po štarte z Ahmedábádu. Stroj dopadol na budovu študentského internátu. Z ľudí na palube nehodu neprežilo 241, jediným preživším bol 40-ročný Brit.
Vyšetrovanie príčin tejto havárie dosiaľ nebolo uzavreté.

X X X

Na juhovýchode Anglicka sa vykoľajil osobný vlak, tri vagóny sa prevrátili
Britská dopravná polícia oznámila, že jej príslušníci a ďalšie záchranné zložky vo štvrtok zasahovali pri nehode osobného vlaku, ktorý sa vykoľajil neďaleko stanice Lewes v grófstve Sussex na juhovýchode Anglicka.

Televízia BBC uviedla, že dve osoby pri tom utrpeli vážnejšie zranenia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters. Cestujúci zo štvrtého vagónu BBC povedal, že videl ľudí so zranením hlavy a reznými ranami.
Podľa fotografií z miesta činu, zverejnených na sociálnych sieťach po incidente, boli tri vagóny vykoľajené a prevrátené na boku. K nehode došlo približne 72 kilometrov južne od Londýna. BBC ozrejmila, že dostala informáciu od záchrannej služby, ktorá potvrdila, že „dve osoby utrpeli vážne zranenia“.

„Na mieste máme desať hasičských vozidiel, veliteľskú podpornú jednotku, technickú záchrannú jednotku, policajtov a ďalšie zdroje. Pomáhali sme v prístupe k cestujúcim a tiež ostatným záchranným zložkám,“ uviedol hasičský zbor z grófstva Východný Sussex. V súčasnosti nie je zrejmé, prečo k nehode došlo, no na miesto už dorazili vyšetrovatelia.

Ministerka dopravy Heidi Alexanderová v príspevku na platforme X vyjadrila po nehode hlboké znepokojenie a zdôraznila, že vláda spolupracuje so železničnými spoločnosťami pri pomoci cestujúcim.
Vlak sa vykoľajil na trase medzi mestami Haywards Heath (hrabstvo West Sussex) a Lewes (hrabstvo East Sussex), potvrdila podľa BBC dopravná železničná spoločnosť Southern Rail. Stanica zverejnila zábery z miesta incidentu zachytenej z jej vrtuľníka. Podľa stanice Sky News sa nehoda stala neďaleko stanice v Lewes.

X X X

MRTVÝ  OŽIVL  V  MÁRNICI

Futbalistu vyhlásili na trávniku za mŕtveho, v márnici sa prebral: Bizarnejší príbeh ste ešte nepočuli

V nigérijskom futbale sa odohral mimoriadne bizarný prípad. Futbalistu Chinedua Ozora vyhlásili za mŕtveho, no o niečo neskôr sa v márnici prebral k životu.

Vo futbale sa občas dejú neuveriteľné veci – kuriózne góly, asistencie či nečakané zvraty. Príbeh Chinedua Ozora však všetky podobné udalosti výrazne prekonáva. Hráča nigérijského klubu Katsina United najskôr vyhlásili za mŕtveho, aby následne v márnici zistili, že stále žije.
Španielsky denník Mundo Deportivo priniesol informácie o futbalistovi, ktorý skolaboval počas prípravného zápasu proti Niger Tornadoes. Po páde na trávnik ho vyšetrili prítomní zdravotníci a skonštatovali, že mu už nie je možné pomôcť. Ozora vyhlásili za mŕtveho.

O to väčší šok nastal neskôr v márnici, keď si personál všimol, že futbalista začal hýbať rukami.
„Okamžite ho previezli na jednotku intenzívnej starostlivosti v nemocnici v Katsine, kde dostal kyslík. Lekári urobili všetko, čo bolo v ich silách, aby jeho stav stabilizovali,“ uviedlo Mundo Deportivo.
Príbeh však napokon nemal šťastný koniec. Lekári sa Ozorovi pokúšali zachrániť život, no napriek ich úsiliu neskôr zomrel. Smutnú správu následne potvrdil aj jeho klub.

„Máme zlomené srdcia. Môžeme potvrdiť, že Chinedu Ozor, ktorý skolaboval počas prípravného zápasu na štadióne v Katsine, zomrel. Napriek všetkému úsiliu odišiel na večnosť. Je to bolestivá chvíľa pre nás všetkých. Nech odpočíva v pokoji,“ uviedol klub vo svojom stanovisku.

Xx x

Ministerstvo vnútra kupuje sto nových SUV. Za jedno zaplatí takmer 37-tisíc eur. Vieme, ktoré to sú
Ministerstvo požadovalo SUV so zážihovým alebo hybridným pohonom a kombinovaným výkonom minimálne 140 kW. Plug-in hybridné vozidlá však podmienky výslovne vylúčili.

Nové policajné SUV by mohli vyzerať približne takto. (ilustračné foto)
Ministerstvo vnútra SR si objednalo sto nových SUV pre políciu a ďalšie rezortné zložky. Objavili sa rôzne dohady, no zmluva zverejnená v Centrálnom registri zmlúv už obsahuje aj presné označenie dodávaného auta. Pôjde o päťmiestnu Škodu Kodiaq s benzínovým motorom 2.0 TSI, výkonom 150 kW, sedemstupňovou automatickou prevodovkou DSG a pohonom všetkých kolies.

Objednávateľ pôvodne požadoval SUV so zážihovým alebo hybridným pohonom a kombinovaným výkonom minimálne 140 kW. Plug-in hybridné vozidlá však podmienky výslovne vylúčili. Prevodovka mala byť automatická alebo typu CVT a musela mať najmenej šesť stupňov. Objednávateľ požadoval rázvor najmenej 2 789 milimetrov, svetlú výšku minimálne 180 milimetrov a batožinový priestor s objemom aspoň 550 litrov. Ponúknutý päťmiestny Kodiaq tieto podmienky spĺňa: má rázvor 2 791 milimetrov, svetlú výšku 187 milimetrov a kufor s objemom 910 litrov.

Ponúknutý Kodiaq bude mať benzínový štvorvalec 2.0 TSI s výkonom 150 kW, teda 204 koní, a krútiacim momentom 320 newtonmetrov. Sedemstupňová prevodovka DSG prenáša výkon na všetky štyri kolesá. Konkrétny stupeň výbavy zmluva neuvádza, preto ho nemožno spoľahlivo identifikovať. Automobily budú strieborné, päťdverové a pri dodaní nesmú mať najazdených viac ako 40 kilometrov.

Policajti si objednali sto nových Superbov, prvých 23 už majú. A sú „fajnové“

Povinná výbava zahŕňa adaptívny tempomat, asistent udržiavania v jazdnom pruhu, systém núdzového brzdenia reagujúci na vozidlá, cyklistov a chodcov, minimálne šesť airbagov a predné svetlomety Full LED. Kodiaqy dostanú aj dvojzónovú automatickú klimatizáciu, vyhrievané predné sedadlá, zadnú kameru, parkovacie senzory, bezkľúčové odomykanie a štartovanie či najmenej deväťpalcový displej s podporou služieb Android Auto a Apple CarPlay.

Cena jedného vozidla predstavuje 36 999,05 eura s DPH. Ku každému pribudne zimná sada kolies za 851,16 eura a servis na päť rokov alebo 150-tisíc kilometrov za 799,50 eura. Celková hodnota objednávky tak dosahuje 3 864 971 eur.
Na autá sa vzťahuje záruka najmenej päť rokov alebo 150-tisíc kilometrov, trojročná záruka na lak a minimálne šesťročná ochrana proti prehrdzaveniu karosérie.
Ministerstvo uzavrelo zmluvu so spoločnosťou Škoda Auto Slovensko 28. júla. Zverejnená bola 4. augusta a účinnosť nadobudla nasledujúci deň. Dodávateľ má na odovzdanie automobilov 104 dní, takže ich musí dodať najneskôr 17. novembra 2026.

X X X

Horúčavy menia pravidlá hry, skorý odchod z práce už stačiť nebude. Klimatická kríza môže vyjsť firmy poriadne draho

Horúčavy menia pravidlá hry, skorý odchod z práce už stačiť nebude. Klimatická kríza môže vyjsť firmy poriadne draho

Už jeden stupeň navyše môže pre niektoré stredne veľké firmy znamenať prepad do červených čísel, zistili ekonómovia NBS.
Keď koncom júna udrela prvá veľká vlna horúčav, na pracoviskách začali platiť špeciálne pravidlá. Zamestnávatelia museli pracovníkom zabezpečiť pitný režim či chladenie a v krajných prípadoch pristúpiť k zmene organizácie práce. Nejednému zamestnancovi zrejme prišlo vhod, že z prehriateho pracoviska mohol odísť skôr.
Ako však naznačujú výsledky novej ekonomickej štúdie, ktorú zverejnili ekonómovia Národnej banky Slovenska Vladimir Otrachshenko a Roman Vasiľ, v budúcnosti už spoliehanie sa len na obmedzenie pracovného času nebude stačiť na zachovanie prosperity firiem.

Ak sa majú vyhnúť poklesu produktivity, s rastúcimi teplotami budú mnohé podniky nútené optimalizovať svoje procesy. Štát by im mal podľa odborníkov v adaptácii pomôcť. V neposlednom rade aj preto, že rast produktivity je nevyhnutným predpokladom pre rast životnej úrovne.

Stavbári v júni spomalili

Praktické vplyvy 40-stupňových horúčav na ekonomickú aktivitu ukazujú napríklad júnové štatistiky z odvetvia stavebníctva, ktoré zverejnil Štatistický úrad tento týždeň.
V porovnaní s minulým rokom bola výstavba o percento vyššia. Za posledných 14 rokov sa pritom nestalo, že by v júni vykázali stavbári takýto nízky nárast produkcie. Ešte v máji pritom stavebníctvo rástlo takmer sedempercentným medziročným tempom.
„Za relatívne slabšími júnovými číslami stavebníctva v porovnaní s jarnými mesiacmi je pravdepodobne potrebné hľadať korekciu neudržateľných čísel vo výstavbe bytov, ukončenie časti projektov financovaných z plánu obnovy, ale najmä aj nepriaznivé počasie s extrémnou vlnou horúčav v závere mesiaca, ktorá obmedzovala alebo až znemožňovala časť stavebných prác,“ poznamenal analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Pravidelné mesačné údaje zo Štatistického úradu bývajú často rozkolísané, no nová štúdia, ktorá sa opiera o dlhodobé dáta z rokov 2013 až 2023 potvrdzuje, že otepľovanie podnebia uberá z ekonomickej aktivity.

Od potopy k vyschnutej rieke je to len 150 kilometrov. Experti odhaľujú, prečo sa naša krajina mení na nepoznanie
Zisky môžu zmiznúť
Popri stavebníctve bude poklesom hospodárskej aktivity najviac trpieť poľnohospodárstvo, priemysel a doprava, poukazujú v štúdii ekonómovia NBS. Tieto odvetvia tvoria zhruba 40 percent pridanej hodnoty.
„Nárast teploty o jeden stupeň Celzia znižuje objem predaja o sedem percentuálnych bodov, tržby o viac ako šesť percentuálnych bodov a zisky o päť percentuálnych bodov,“ píšu v diskusnej štúdii.

Zjednodušene, dve podobné firmy môžu v dôsledku vyšších teplôt zarobiť rozdielny objem peňazí, vysvetľujú Otrachshenko a Vasiľ pre Aktuality.sk.
„Predstavme si stavebnú firmu, ktorá ročne predá služby za milión eur a dosiahne zisk 100-tisíc eur. Ak sa priemerná teplota zvýši o jeden stupeň Celzia, počas letnej sezóny firma nemusí prísť o zákazníkov úplne, ale jej výsledky sa môžu citeľne zhoršiť. Tržby by mohli byť nižšie približne o 60- až 70-tisíc eur a zisk o približne päťtisíc eur. To už je rozdiel, ktorý stredne veľká firma pocíti. Pri niektorých projektoch to môže rozhodovať o tom, či skončí v pluse alebo takmer bez zisku,“ približujú ekonómovia.

X X X

Končí Tomáš Taraba ako minister? SNS poslala premiérovi Ficovi odkaz, ktorý potrápi koalíciu

Napätie medzi Tarabom a Kuffom prerástlo do blokovania telefónov a ostrých videí. SNS však už ráta s Tarabovým odchodom a rieši, kto ho nahradí.
Keď predseda SNS Andrej Danko pred tromi mesiacmi doručil premiérovi Robertovi Ficovi návrh na odvolanie Tomáša Tarabu, rozohral veľkú politickú hru. Keď mu ju premiér odsunul na koniec septembra, zdalo sa, že z nej napokon nič nebude. No na sklonku letných prázdnin sa zdá, že v septembri bude ešte v koalícii dusno.

Najnovšia otvorená vojna na envirorezorte medzi ministrom Tarabom a jeho štátnym tajomníkom Filipom Kuffom potvrdzuje, že napätie neustalo. Taraba dokonca s Kuffom, ktorý by mal byť jeho pravou rukou, vôbec nekomunikuje.
Aktuality.sk zisťovali, ako to je s veľkou vládnou výmenou a kto by mohol nahradiť Tarabu na poste ministra životného prostredia. Poslanec za SNS Roman Michelko pre náš portál otvorene potvrdil, že dohody ostávajú nezmenené: Tomáš Taraba má skončiť.

Zablokovaný telefón a vojna o milióny z Plánu obnovy

Napätie na ministerstve životného prostredia sa v posledných týždňoch vyostrovalo pre vzťahy medzi ministrom Tarabom a jeho štátnym tajomníkom Filipom Kuffom. Kuffa verejne priznal, že šéf rezortu s ním úplne prerušil komunikáciu, zablokoval si ho na telefóne aj na sociálnych sieťach a vynecháva ho z porád vedenia. Rozkol vyvrcholil pri téme zonácie národných parkov a varovaní z Európskej komisie, ktorá v e-maili upozornila na možné ohrozenie platby vo výške 450 miliónov eur z Plánu obnovy.

Andrej Danko rozohral veľkú politickú hru. Ficovi odkazuje, že má moc zhodiť vládu
„Mňa bude tunak obviňovať, že som klamár? Si to vyprosím. A prečo si takto odkazujeme cez videá? Preto, lebo odkedy ho SNS nezobrala za člena, prestal komunikovať, zablokoval si telefón, zablokoval si ešte aj Facebook, a to svedčí možno trocha aj o takej detinskosti jeho, nikdy v živote nerobil porady vedenia a keby bol schopný robiť si osobné stretnutie, o ktoré som ho žiadal aj v týchto časoch napriek tomu, že nekomunikuje, nikdy v živote by nemuselo dôjsť k týmto veciam,“ povedal v jednom z nových videí Kuffa, ktorého meno sa skloňuje v súvislosti s nahradením Tarabu v čele envirorezortu.

Jeho nomináciu zo strany SNS na tento post pre Aktuality.sk potvrdil aj šéf klubu SNS Roman Michelko.
„Chcem sa ohradiť voči tomu, ak si my vymieňame nejaké komunikačné maily s Európskou komisiou, aby ich ktokoľvek vynášal. Predovšetkým sú to maily na úrovn.

x XX

Klíčový muž z jízdenkové kauzy vysoudil extrémně vysoké odškodné

Vladimír Sitta čelil trestnímu stíhání kvůli údajnému tunelování společnosti Neograph, justice ho nakonec osvobodila. Ilustrační foto: NFPK

Pětatřicet milionů korun. Tak vysokou částku musí stát podle pravomocného rozhodnutí pražského městského soudu vyplatit Vladimíru Sittovi staršímu, někdejšímu šéfovi papírny Neograph a jednomu z klíčových svědků takzvané jízdenkové kauzy. Příběh, který se táhne už 15 let, tím ale nekončí.

Bývalý příslušník komunistické Státní bezpečnosti Vladimír Sitta po státu původně požadoval 200 milionů korun a část sporu se točí kolem akcií firmy, kterou založil a kterou během let převzali jiní lidé.
Rozhodnutí soudu přichází po letech právních sporů. Sitta čelil trestnímu stíhání kvůli údajnému tunelování Neographu, justice ho nakonec osvobodila. Soud nyní dospěl k závěru, že mu vznikla škoda kvůli postupu státu při zajištění jeho akcií a následné správě jeho hlasovacích práv.

Soud definitivně přiznal téměř 35 milionů
Pražský městský soud se případem zabýval už potřetí. Spor se v předchozích letech opakovaně vracel k Obvodnímu soudu pro Prahu 2, který měl doplnit dokazování. Tentokrát už odvolací soud rozhodl pravomocně.

Odvolání Úřadu pro zastupování státu ve věcech majetkových zamítl jako nedůvodná. Stejně jako v případě Sitty, ten chtěl přitom výrazně více. Po státu původně požadoval 200 milionů korun. „Máme za to, že soud prvního stupně správně zjistil skutkový stav a provedl též správné právní posouzení věci,“ uvedla předsedkyně odvolacího senátu Jana Knotková. Při stanovení škody soud vyšel z ekonomického znaleckého posudku.
Obvodní soud pro Prahu 2 Sittovi naposledy přiznal 34,785 milionu korun a osmiprocentní úrok z prodlení od června 2024 do zaplacení. Pravomocné rozhodnutí nyní tento nárok potvrzuje.
Vladimír Sitta sloužil na I. správě SNB – tedy komunistické rozvědce. Ilustrační snímek.

Stát zajistil akcie, Sitta přišel o jejich hodnotu
Jádro sporu nespočívá pouze v samotném trestním stíhání. Sitta tvrdil, že mu stát způsobil další škodu při nakládání s jeho akciemi společnosti Neograph. V době trestního řízení stát akcie zajistil. Sitta kvůli tomu nemohl vykonávat svá hlasovací práva na valné hromadě. Podle soudního závěru se následně snížila hodnota jeho obchodního podílu a firmu, kterou založil, převzali jiní lidé.

Sitta tvrdil, že škodu způsobil nezákonný postup dozorující státní zástupkyně Dagmar Máchové při zajištění akcií a následný nesprávný úřední postup. Právě otázka toho, jak měl stát se zajištěnými akciemi nakládat, představovala jednu z nejdůležitějších částí dlouhého sporu.

Dědictví zavražděného novináře: Podnikatel Kočner odsouzen za milionové úniky

Česká justice v ranním textu upozorňovala, že samotné zajištění akcií soudy přezkoumaly a označily za zákonné. Spor se tak soustředil na to, zda stát po jejich zákonném zajištění řádně vykonával správu a zda měl například zasáhnout při rozhodování valné hromady.

Největší spor se vede o akcie Neographu

Významnou část Sittova nároku představuje tvrzená škoda spojená s akciemi Neographu. Sitta tvrdí, že mu stát způsobil škodu nezákonným rozhodnutím státní zástupkyně Dagmar Máchové o zajištění akcií. Podle jeho argumentace následkem zajištění došlo ke snížení jejich hodnoty.

V době zajištění akcií zároveň Sitta nemohl vykonávat hlasovací práva v Neographu, který založil a vedl. Společnost později převzali jiní lidé. Právě tato část případu má ovšem podle nového podnětu několik dalších vrstev.

Podnět upozorňuje především na to, že samotné zajištění akcií podle dostupných rozhodnutí soudy přezkoumaly a shledaly zákonným. Usnesení státní zástupkyně ze 4. prosince 2013 a zákaz výkonu hlasovacích práv přezkoumal Městský soud v Praze, Ústavní soud i Nejvyšší soud.

Nejvyšší soud ve svém rozhodnutí podle podnětu pak výslovně uzavřel, že zákon nebyl porušen ani zákazem výkonu hlasovacích práv. Spor se tak podle autora podnětu přesouvá jinam. Nejde podle něj o otázku, zda bylo samotné zajištění akcií zákonné, ale zda stát po zákonném zajištění akcie řádně spravoval.
Konkrétně jde o otázku, zda měl stát v prosinci 2013 vykonat hlasovací právo na valné hromadě Neographu a hlasovat proti zvýšení základního kapitálu.

Měl stát na valné hromadě hlasovat proti?
A právě tady leží jeden z klíčových bodů celého sporu. Nejvyšší soud v rozhodnutí z 28. ledna 2015 podle podnětu dospěl k závěru, že správa zajištěných akcií může zahrnovat také úkony, které jinak činí vlastník a které vlastník kvůli zajištění vykonávat nemůže.
Autor podnětu však upozorňuje, že z tohoto obecného závěru podle jeho názoru automaticky nevyplývá konkrétní povinnost státu účastnit se právě valné hromady 20. prosince 2013 a hlasovat proti zvýšení základního kapitálu. To je důležité také proto, že právě na tomto závěru podle podnětu staví odpovědnost státu rozsudek Obvodního soudu pro Prahu 2 z 19. prosince 2024.

Podnět proto klade několik konkrétních otázek: Jaká přesná povinnost státu v danou chvíli existovala? Měl stát k dispozici informace, podle nichž musel dospět k závěru, že hlasování proti zvýšení kapitálu je nezbytné? A zabránilo by takové hlasování skutečně vzniku tvrzené škody?

Vladimír Sitta ml. v takzvané jízdenkové kauze velmi úzce spolupracoval s Nadačním fondem proti korupci.
Sitta bojuje o peníze už od roku 2015
Soudní bitva o odškodnění trvá od roku 2015. Bývalý příslušník komunistické Státní bezpečnosti Sitta letos oslaví 70 let a při dnešním jednání několikrát zdůraznil, že celý případ se táhne už 15 let. Jeho příběh je přitom úzce spojený s jednou z nejznámějších pražských korupčních kauz.

Sitta a jeho syn Vladimír, který v Neographu působil jako obchodní ředitel, čelili obžalobě ze zneužití informací v obchodním styku. Oba tvrdili, že trestní stíhání představovalo pomstu lidí z okolí lobbisty Iva Rittiga.

Právě Sittové předtím upozornili na problematickou zakázku pražského dopravního podniku na tisk jízdenek. A tím se příběh dostal do takzvané jízdenkové kauzy.
Z jízdenek mělo odcházet 17 haléřů
V kauze šlo o zakázku pražského dopravního podniku na výrobu papírových jízdenek. Podle obžaloby odváděla papírna Neograph 17 haléřů z každé vyrobené jízdenky karibské firmě, která patřila obchodnímu partnerovi Iva Rittiga.

Rittig kvůli případu stanul před soudem stejně jako další obžalovaní. Nakonec ale justice zprostila viny všechny aktéry jízdenkové kauzy. Stejně tak osvobodila Sittu a jeho syna v případu údajného tunelování Neographu.
V jízdenkové kauze se nepodařilo prokázat klíčovou část obžaloby. Znalci nedokázali vyčíslit obvyklou cenu jízdenek a nepodařilo se ani vyvrátit tvrzení, že odváděná částka představovala provizi za zprostředkování zakázky. Právě tato skutečnost významně ovlivnila konečný výsledek celé kauzy.

Stát už Sittovi vyplatil dalších 1,38 milionu
Dnešní částka není první odškodnění, které Sitta od státu dostal. Ministerstvo spravedlnosti mu už dříve v souvislosti s nezákonným trestním stíháním vyplatilo celkem 1,38 milionu korun. Z této částky připadlo:

• 802 548 korun na náklady obhajoby,
• 500 000 korun jako zadostiučinění za samotné trestní stíhání,
• 77 808 korun za nepřiměřenou délku řízení.
Nově pravomocně přiznaných téměř 35 milionů tak představuje další, výrazně vyšší částku. Celková částka, kterou Sitta v souvislosti s jednotlivými nároky od státu získal nebo má podle těchto rozhodnutí získat, tím přesahuje 36 milionů korun.

Odškodnění dostal i Sittův syn
Stát musel v minulosti odškodnit také Sittova syna. Ten vysoudil 609 tisíc korun za nemajetkovou újmu způsobenou trestním stíháním. Ministerstvo spravedlnosti mu předtím dobrovolně vyplatilo 70 tisíc korun. Sittův syn získal také další odškodnění ve výši 697 tisíc korun. Tato částka souvisela s tím, že kvůli trestnímu stíhání nemohl po dobu pěti let působit jako znalec.

Příběh obou mužů se tak postupně proměnil nejen v jednu z výrazných kapitol jízdenkové kauzy, ale také v dlouhý spor se státem o náhradu škody.
Státní zástupkyně skončila v kauze Bereta

Významnou postavou příběhu je také státní zástupkyně Dagmar Máchová, která rozhodla o zajištění Sittových akcií. Máchová byla později pravomocně odsouzena v jiném případu, známým jako kauza Bereta. Soud jí uložil tříletý podmíněný trest za vynášení informací ze spisů.

Její jméno se tak v Sittově příběhu objevuje ve dvou odlišných souvislostech: nejprve při rozhodnutí o zajištění akcií Neographu a později v trestní kauze Bereta.
Státní zástupkyně Dagmar Máchová, která rozhodla o zadržení akcií, léta argumentuje tím, že její postup nerozporovalo hned několik soudů.

Proč Sitta žádal 200 milionů

Přiznaných téměř 35 milionů korun ale neznamená, že soud vyhověl celému Sittovu požadavku. Sitta po státu požadoval až 200 milionů korun. Významnou část jeho nároku tvořila právě tvrzená škoda spojená se znehodnocením akcií Neographu.
Česká justice v ranním textu upozorňovala, že kolem této části sporu existují další právní a ekonomické otázky. Jedna z nich se týká toho, zda stát měl po zákonném zajištění akcií skutečně povinnost aktivně vykonat hlasovací práva na valné hromadě a zabránit zvýšení základního kapitálu.
Podnět, který ČJ popsala, upozorňoval také na další okolnosti, například na pozdější prodej akcií a na skutečnost, že Sitta v minulosti uplatňoval nároky i vůči jiným osobám. Tyto okolnosti mohou podle autora podnětu hrát roli při posuzování příčinné souvislosti a skutečné výše škody.

Pravomocné rozhodnutí městského soudu ale nyní znamená, že stát musí Sittovi vyplatit přiznanou částku téměř 35 milionů korun s příslušným úrokem. Případ nemusí však skončit definitivně. Stát může podat dovolání k Nejvyššímu soudu a může se rozjet hra o použité judikáty, se kterými soudy v případu Sitta pracovaly.
Jan Hrbáček, ceskajustice

X XX

EXKOMUNISTA  PAVEL  Z  ČR  JEDNAT  NA  UKRAJINĚ  RYCHLE  O  KAPITULACI

NEBUDOU  MRTVÍ

DO  ČELA  UKRAJINY  ZÁLUŽNÉHO  Z  ANGLIE

Německo přestává chránit Ukrajince v mobilizačním věku, hrozí jim i deportace