Humanitárna pomoc pre Kubu viazne zo strachu zo sankcií USA. OSN hlási stopku liekom na rakovinu aj vode pre ľudí. Humanitárna pomoc pre Kubu viazne zo strachu zo sankcií USA. OSN hlási stopku liekom na rakovinu aj vode pre ľudí.Strach z amerických sankcií blokuje dodávky liekov na rakovinu aj zariadení na čistenie vody pre Kubu. OSN varuje že humanitárna kríza sa rýchlo prehlbuje.

Na Kubu neprichádza životne dôležitá humanitárna pomoc, pretože prepravné a finančné spoločnosti sa obávajú sankcií zo strany USA. Upozornil na to zástupca OSN na Kube Francisco Pichon s tým, že sa zastavili dodávky liekov na rakovinu a zariadení na čistenie vody, informovala v piatok agentúra AFP.
• Prepravné a finančné spoločnosti blokujú humanitárnu pomoc Kube zo strachu pred sankciami.
• Atmosféra strachu vedie k nadmernému dodržiavaniu predpisov a presmerovaniu humanitárnych zásielok.
• Americká ropná blokáda ochromila Kubu a zhoršila výpadky elektriny a nedostatok tovaru.
• Starší obyvatelia Kuby čelia akútnemu nedostatku potravín a dôchodky nepokrývajú základné potreby.
• Úmrtnosť dojčiat rastie a prežitie detí s rakovinou na Kube dramaticky klesá.
Atmosféra strachu medzi prepravcami, poisťovňami a bankami viedla podľa Pichona k „nadmernému dodržiavaniu predpisov“, v dôsledku čoho musia humanitárne organizácie presmerovať náklad a odkladať dodávky určené pre nemocnice a školy.
Riziko sankcií

„Na riziko sankcií reagujú tým, že jednoducho prestanú tieto služby poskytovať,“ uviedol najvyššie postavený predstaviteľ OSN na Kube vo štvrtok pre AFP.
Spojené štáty zaviedli v januári na Kubu ropnú blokádu, ktorá ostrovnú krajinu v Karibiku ochromila a zhoršila opakované výpadky elektrickej energie. Okrem toho Washington pohrozil sankciami voči spoločnostiam, ktoré obchodujú s kubánskou vládou, čo ďalej prehĺbilo nedostatok základného tovaru.

Nedostatok potravín
José Antonio Ortega, 68-ročný dôchodca z Havany a bývalý kamionista, povedal, že starší ľudia nemajú čo jesť a on sám vraj ráno ani čo piť. „Môj dôchodok mi na nič nestačí,“ povedal. Pichon v tejto súvislosti upozornil, že problémy, ktoré spočiatku postihovali najzraniteľnejšie skupiny, teraz zasahujú oveľa širšiu časť obyvateľstva.
Na Kubu podľa dostupných informácií dorazil za posledných sedem mesiacov iba jediný tanker s palivom. Podľa AFP sa ale zvýšil obmedzený súkromný predaj palivových nádrží zo Spojených štátov.

Medicínske a vzdelávacie potreby
Pichon tiež uviedol, že jedna z nedávnych dodávok lieku používaného na liečbu detskej rakoviny nedorazila, pretože sa nepodarilo včas zabezpečiť vhodnú prepravu. Poukázal aj na to, že sady zdravotníckych potrieb pre tehotné ženy boli vrátené dodávateľom a kontajnery s liekmi a školskými pomôckami boli odklonené namiesto toho, aby sa odoslali na Kubu.
Spoločnosti sa podľa zástupcu OSN obávajú všetkého, čo by mohlo ohroziť ich kľúčový prístup k americkému bankovému systému alebo vôbec k USA ako najväčšej svetovej ekonomike.

Rastúca kríza
Z údajov kubánskej vlády vyplýva, že kríza na ostrove sa rýchlo zhoršuje. AFP píše, že podľa predpokladov sa úmrtnosť dojčiat viac než zdvojnásobila, zatiaľ čo miera prežitia detí s rakovinou klesla z 85 na 65 percent. Prehlbuje sa aj nedostatok vody.

X XX

VOLBY  V  N/ĚMECKU

KDO  BUDE  VLÁDNOUT  MÍSTO  MERZE?

V Německu se blíží zemské volby. Přichází i kuriozity

Ve středu večer zveřejnil Björn Höcke, prominentní osobnost pravicového křídla AfD a předseda zemského parlamentu a vedoucí parlamentní skupiny v Durynsku, na sociální síti X dvouminutové video, ve kterém vyzval Sahru Wagenknechtovou, zakladatelku BSW, aby v Durynsku převzala „politickou odpovědnost“. „Staňte se ministerskou předsedkyní,“ naléhal Höcke. „Podávám vám ruku. Otevřeme novou kapitolu v historii politických stran ve Spolkové republice Německo.“ Informaci přináší německý levicový portál Junge Welt.

Ve videu se uvádí, že Wagenknecht má pravdu ve svém tvrzení, že politika „firewallu“ selhala. V Durynsku však její strana podporuje ministra Maria Voigta (CDU), „muže, který skutečně ztratil veškerou důvěryhodnost,“ kritizoval Höcke. Zatímco Wagenknecht „docela často pronáší bystré komentáře k aktuálnímu dění“, Höcke dodal, že „hodně mluví z okraje“ a nyní by měla ukázat, že BSW v Durynsku není „kartelovou stranou“.
Zakladatelka BSW se zpočátku odmítla k Höckeho výrokům veřejně vyjádřit, ale ve čtvrtek v rozhovoru pro AFP odmítla jeho ruku a místo toho ho vyzvala k televizní debatě. Tato debata by se podle ní měla konat „na neutrální půdě a s nestranným moderátorem“. To by podle ní objasnilo „rozdíly a společné rysy mezi BSW a AfD“. Člen představenstva BSW Klaus Ernst dříve návrh durynského politika pro deník Augsburger Allgemeine označil za „absolutní nesmysl“ a „laciný PR tah“. Od svého založení BSW vylučuje jakoukoli spolupráci s AfD, „zejména společnou vládu“. Ernst označila AfD za „stranu, která je zčásti fašistická a pravicově extremistická“. BSW v současné době vládne v Durynsku v koalici s CDU a SPD.
Pro Wagenknechtové, stejně jako pro spolupředsedy BSW Fabia De Masiho a Amiru Mohamed Aliho, je nepříjemnější než Höckeho provokace pravděpodobně vnitrostranický odpor k otevření se AfD. „Wagenknecht, de Masi a Mohamed Ali svým nebezpečným postupem překračují hranice bez jakékoli vnitrostranické diskuse nebo budování konsensu, hranice, které už nejsem ochoten tolerovat,“ kritizoval durynský ministr BSW Steffen Schütz. Vztah mezi celostátním vedením BSW a durynským zemským svazem je podle Junge Welt považován za napjatý.

Schütz mělna mysli Wagenknechtové návrh, který se před několika dny zasazoval o „nestranického“ ministerského předsedu v Sasku-Anhaltsku, který by mohl efektivně vládnout s většinou složenou z AfD a BSW. Ve středu svůj návrh zopakovala deníku Bild. Pokud by jej ostatní strany odmítly, BSW by se ve třetím kole hlasování zdržela hlasování. To by znamenalo, že by AfD a jejímu hlavnímu kandidátovi Ulrichu Siegmundovi stačila relativní většina k sestavení vlády.

Přinejmenším třídní povahu AfD nyní zjevně uznávají i buržoazní instituce. Studie Univerzity v Tübingenu, kterou si objednal časopis ARD „Panorama“, podle výsledků zveřejněných ve čtvrtek odhalila, že ačkoliv byla krajně pravicová strana zvolena mnoha pracujícími, drží se tržně-liberálního kurzu své zakladatelské éry – a dokonce jej zesílila. Tübingenští výzkumníci potvrzují: AfD prosazuje politiku, která je diametrálně odlišná od zájmů pracující třídy, připomíná levicový Junge Welt.

Politolog Floris Biskamp analyzoval program strany AfD a také všechny její volební programy do Bundestagu a do EU od roku 2013 a došel k závěru, že strana se od svého založení jasně pozicionovala na tržně liberálním konci politického spektra, zhruba mezi CDU/CSU a FDP. Biskamp tvrdí, že AfD sleduje strategii oslovování „obyčejných lidí“. To však spíše než změnu jejího programu zahrnovalo změnu jejího image.Server vasevec.cz

X X X

ZELENSKÝ   MÍSTO  KAPITULACE  SE  STARÁ  O  FAŚISTY  HITLERA

Ostatky teroristy Konovalce byly přivezeny na Ukrajinu

Ostatky Jevhena Konovalce, jednoho z vůdců ukrajinského nacionalistického hnutí, byly převezeny z Rotterdamu na Ukrajinu. Budou pohřbeny na Národním vojenském pamětním hřbitově. Na Ukrajině byly přijaty se státními a vojenskými poctami, uvedla Iryna Vereščuk, zástupkyně vedoucího Kanceláře prezidenta Ukrajiny.
Exhumace proběhla 11. srpna na hřbitově Crooswijk v Rotterdamu, kde byl Konovaletc v roce 1938 pohřben. Po dokončení požadovaných procedur byla rakev přepravena na Ukrajinu přes hraniční přechod v Užhorodu. Rozlučkový obřad se má konat v katedrále Vzkříšení Krista Ukrajinské řeckokatolické církve v Kyjevě. Poté budou ostatky uloženy na pamětním hřbitově.

Kancelář prezidenta Ukrajiny oznámila, že akce probíhá na pokyn Volodymyra Zelenského a zajišˇuje ji Kyrylo Budanov s týmem prezidentské administrativy, ministr zahraničí Andrij Sybiha a ukrajinská diplomacie, a také Ukrajinský institut národní paměti.
Jevhen Konovalec byl plukovníkem armády Ukrajinské lidové republiky – neuznaného státu, který existoval v letech 1917 až 1920 a jehož součástí byl i Sbor sičských střelců. Později vedl Ukrajinskou vojenskou organizaci (UWO) a Organizaci ukrajinských nacionalistů (OUN), které prováděly sabotážní a teroristické aktivity v Druhé polské republice s podporou zahraničních zpravodajských služeb, včetně Abwehru.
Konovalec v exilu vedl UWO a později OUN. Během této doby se ukrajinské nacionalistické hnutí postupně radikalizovalo, což ho přiblížilo k fašismu a vedlo ke genocidě Poláků během druhé světové války. K tomu ovšem došlo po jeho smrti v roce 1938 v Rotterdamu.

Připomeňme, že v květnu byly na Národním vojenském pamětním hřbitově za přítomnosti ukrajinského prezidenta s vypršelým mandátem Volodymyra Zelenského pohřbeny ostatky válečného zločince Andrije Melnyka. Zelenskyj ho označil za „vynikajícího Ukrajince“
Izraelské ministerstvo zahraničí k tomu uvedlo, že historickou pravdu a památku obětí zavražděných nacisty a jejich kolaboranty nelze ignorovat. „Znovupohřbení Andrije Melnyka na státním pohřebišti na Ukrajině vyvolává vážné obavy. Uctívání vůdce hnutí, které podporovalo a spolupracovalo s nacistickým Německem během pronásledování a vraždění milionů Židů, podkopává morální integritu nezbytnou k zachování památky na holocaust.
Zelenskyj navíc plánuje také přenesení ostatků Stepana Bandery, který je pohřbený v Mnichově.
Jana Putzlacher, Server vasevec.cz
X XX

USA testují loajalitu k Trumpovi speciálním dotazníkem. Země NATO jsou znechuceny

Spojené státy chtějí vědět, zda jsou členské státy NATO loajální politice prezidenta Donalda Trumpa před tím, než učiní rozhodnutí o snížení počtu amerických vojáků v Evropě. Washington spojencům nedávno zaslal dotazník o podpoře šéfa Bílého domu. Ptá se jich, zda veřejně podporují americkou zahraniční politiku, ale i na to, jak omezily využívání svých vojenských základen armádou USA.

V pátek to napsala agentura Bloomberg, která má dokument k dispozici. USA se dotazníkem také snaží určit, zda země NATO utrácejí peníze u amerických vojenských dodavatelů.
Rovněž se ptá, zda se „veřejně postavili regulacím“, které „brání“ uzavírání smluv s americkými firmami. „Projevila země soulad s americkým ‚silným, jasným a tichým‘ přístupem?“, stojí v dokumentu s odkazem na květnový projev amerického ministra obrany Petea Hegsetha v Singapuru.

Trump zavedl až stoprocentní cla na drony, ty z EU budou platit 15 procent

Spojenci v NATO krok Washingtonu vnímají negativně až přímo znechuceně. Jedná se podle nich o pokus přimět je, aby se ideologicky ztotožnili s americkou vládou výměnou za ochranu ze strany USA.
Spojení dlouhodobých bezpečnostních závazků Washingtonu s loajalitou spojenců by proměnilo transatlantické spojenectví, které vzniklo po druhé světové válce na základě amerických vojenských záruk přesahujících mnohé politické spory. Trumpův tým už podpořil pravicové síly v Německu či Maďarsku a americký prezident v květnu oznámil vyslání dalších vojáků do Polska, kde loni v prezidentských volbách zvítězil jím preferovaný kandidát Karol Nawrocki.

Trump a Musk jsou zase zadobře. Spojily je volby, peníze i miliardové smlouvy

Trumpova administrativa dotazník spojencům rozeslala několik týdnů po zahájení šestiměsíčního přezkumu své vojenské přítomnosti v Evropě, který by měla dokončit v prosinci. Spojenci v alianci se připravují na výrazné omezení americké vojenské přítomnosti v Evropě i vojenských prostředků, které by USA vyslaly v případě útoku.
Dokument se podle agentury nepřímo zabývá řadou otázek, které rozdělily Washington a další alianční země, včetně amerických útoků na Írán, únosu venezuelského prezidenta Nicoláse Madura a evropské snahy upřednostňovat místní firmy při zadávání zakázek v oblasti obrany. Otázka o veřejné podpoře americké zahraniční politiky například přímo zmiňuje „iniciativy“ na Blízkém východě a v západní hemisféře. Jedná se o oblasti, kde Trump podnikl údery bez podpory NATO.

X XX

Zelenskyj márne hľadá veľvyslanca v USA. Elity ponuku odmietajú pre neistotu a nedostatok dôvery prezidenta.

Zelenskyj márne hľadá silného veľvyslanca v USA v čase napätej komunikácie s Trumpovou administratívou. Kľúčový post tak zostáva nebezpečne prázdny.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj má problémy nájsť niekoho s dostatočným výtlakom na pozíciu veľvyslanca v Spojených štátoch, pričom potenciálni kandidáti sa zdráhajú prijať túto úlohu. Pre magazín Politico to v piatok uviedli dvaja bývalí vysokopostavení ukrajinskí predstavitelia a štyria poslanci, píše TASR.
• Volodymyr Zelenskyj odvolal veľvyslankyňu v USA Oľhu Stefanišynovú začiatkom augusta.

• Prezident ponúkol veľvyslanecký post bývalej premiérke Juliji Svyrydenkovej, ktorá odmietla.
• Zelenskyj hľadá veľvyslanca kalibru podpredsedu vlády, ministra alebo premiéra.
• Vplyvní Ukrajinci odmietajú post, obávajú sa nedostatočných podmienok a prezidentovej dôvery.
• Ukrajina naliehavo potrebuje licenciu na výrobu rakiet Patriot pred zimou.
Zelenskyj odvolal ukrajinskú veľvyslankyňu v USA Oľhu Stefanišynovú začiatkom augusta v čase rozsiahlej reorganizácie vlády. Viaceré médiá medzičasom písali, že dôvodom sú obvinenia zo sprenevery. Pozíciu neskôr ponúkol bývalej premiérke Juliji Svyrydenkovej, ktorá ju však odmietla.

Kandidáti váhajú
„Nie je žiadnym tajomstvom, že som počítal s Julijou Svyrydenkovou a ponúkol som jej miesto veľvyslankyne v Spojených štátoch,“ uviedol Zelenskyj koncom júla s tým, že hľadá kandidáta s čo najlepšou kvalifikáciou. Malo by podľa neho ísť o „osobu na úrovni podpredsedu vlády, ministra alebo premiéra“.

Potenciálni kandidáti sa však odvtedy zdráhajú prevziať náročnú úlohu, ku ktorej patrí zvládanie nepredvídateľných krokov administratívy prezidenta Donalda Trumpa. Ukrajinci s dostatočným vplyvom a zručnosťami sa podľa prominentnej opozičnej poslankyne Ivanny Klympušovej-Cincadzeovej obávajú, že by nemali podmienky, ktoré by potrebovali na riadny výkon tejto funkcie.

Problém dôvery
Klympušová-Cincadzeová tvrdí, že bez Zelenského dôvery by tieto podmienky nemali určite, čo prezidentove možnosti zužuje na ľudí v jeho úzkom okruhu poradcov a spolupracovníkov. V ňom však niet kandidátov, ktorí by na túto funkciu boli vhodní.
„Zaobaliť to tak, akoby o túto prácu nikto nestál, by bolo akýmsi zjednodušením,“ povedal pre Politico nemenovaný ukrajinský diplomat. „Samozrejme existujú ľudia, ktorí by túto prácu chceli, ale nikto jej skutočne nezodpovedá. Zelenskyj má problém túto pozíciu obsadiť,“ dodal.

Napäté obdobie
Uvoľnenie postu veľvyslanca vo Washingtone prišlo v obzvlášť napätom období. Spojené štáty sú aj naďalej pre Ukrajinu kľúčové, pokiaľ ide o jej schopnosť brániť sa vo vojne. Ktokoľvek sa funkcie veľvyslanca ujme, bude musieť komunikovať s Trumpovou administratívou, ktorá opakovane menila svoju pozíciu v otázkach vojenskej podpory i názoroch na to, ako a kedy by sa mala vojna skončiť.

Ukrajina sa snaží od Trumpovej vlády získať licenciu na výrobu rakiet protivzdušnej obrany Patriot, ktorú jej šéf Bieleho domu ešte v júni prisľúbil, no v júli to odvolal. Otázka patriotov je pred zimou pre Kyjev kľúčová, najmä v súvislosti s ruskými útokmi na civilnú a energetickú infraštruktúru. Zelenskyj tento rok uviedol, že dodávky rakiet protivzdušnej obrany od spojencov oproti vlaňajšku klesli o dve tretiny.

X X X
Izraelskí osadníci obsadzujú dediny na Západnom brehu. Palestínčanov vyháňajú z vlastných domovov.
Izraelskí osadníci obsadzujú dediny na Západnom brehu. Palestínčanov vyháňajú z vlastných domovov

Palestínski, izraelskí a zahraniční aktivisti sa snažia dostať k palestínskemu domu, ktorý obkľúčili izraelskí osadníci, v Qusre.

Osadníci rozoberajú ploty, balvanmi blokujú cesty a obyvateľov odrezali od zásob. Palestínčania už neveria ani armáde, ktorá sa namiesto zásahu s osadníkmi pomodlila.
Izraelskí osadníci od nedele obliehajú palestínsku dedinu Kusra na Západnom brehu. Video ukazuje, ako rozoberajú plot a kamene používajú na blokovanie cesty. Po zásahu armády na chvíľu utečú, no opäť sa vrátia, tvrdia zahraniční reportéri svetových médií priamo z miesta vrátane britskej BBC. Obyvateľov domov údajne odrezali od vody a elektriny, dochádzajú im aj zásoby.

Palestínčania však už neveria ani armáde. Ďalšie video totiž zachytáva vojakov izraelských ozbrojených síl, ktorí stoja vedľa osadníkov a modlia sa spolu s nimi.
Izraelská armáda v reakcii spustila rozsiahlu operáciu, v rámci ktorej nasadila pechotný prápor „na ochranu obyvateľov a udržanie bezpečnosti v tejto oblasti“. Ich prvými krokmi bolo však vysťahovanie približne tucta palestínskych rodín z ich domovov pod zámienkou ich využitia ako dočasných základní na operácie proti osadníkom.
V okupovanom Západnom brehu ide o dlhodobý problém. Dochádza aj k stretom osadníkov s miestnymi Palestíncami. Len nedávno napríklad izraelská armáda zastrelila muža v jeho vlastnom dome. Podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva od začiatku roka v Západnom brehu zomrelo 72 ľudí.

V dedine Kusra sa osadníci snažia o vyhnanie Palestínčanov z ich domovov. Reportáže zahraničných médií ukazujú, ako sa obyvatelia aj napriek strachu odmietajú podvoliť. Izraelskí vojaci a pohraničná polícia dorazili v stredu na vrchol kopca, rozobrali stan osadníkov a pokúsili sa osadníkov z tejto dediny vyhnať.
Ich snaha však bola márna. Na pomoc dorazili ďalší osadníci, ktorí cestu zablokovali a na bezpečnostné sily hádzali kamene. Podľa svedkov zavalili cestu balvanmi a h

X XX

OSN varuje pred bezprostredným rizikom hladomoru, môže zasiahnuť milióny ľudí

Vo vojnou zmietanom Sudáne sa v dvoch oblastiach šíri hladomor.
Zdroj: reuters

OSN varuje pred bezprostredným rizikom hladomoru v niekoľkých ohniskách sveta. Milióny ľudí môžu čeliť katastrofe, ak sa humanitárna pomoc oneskorí.
Extrémny hlad zosilnel vo svete v dovedna 13 „ohniskách“, pričom Sudánu, Južnému Sudánu, Jemenu, Somálsku, severovýchodnej Nigérii a Pásmu Gazy hrozí bez okamžitého humanitárneho zásahu bezprostredné riziko hladomoru. V stredajšej správe na to upozornili agentúry Organizácie Spojených národov (OSN), informuje TASR podľa agentúry Reuters.

Správu spoločne vypracovali Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Svetový potravinový program (WFP). Dokument varuje, že akútna potravinová neistota by sa mohla v najviac ohrozených oblastiach medzi júnom a novembrom 2026 ešte zhoršiť, pričom hlavným spúšťačom v takmer všetkých prípadoch je konflikt.
Zhoršenie podpory pomoci

Krízu navyše vyhrotili škrty vo financovaní. Podpora potravinovej a poľnohospodárskej pomoci klesla medzi rokmi 2022 a 2025 približne o 59 percent a akútnej potravinovej neistote vo svete v súčasnosti čelí zhruba 266 miliónov ľudí.
„Varovania v tejto správe nemožno ignorovať,“ vyhlásil zastupujúci výkonný riaditeľ WFP Carl Skau.

Regionálne krízy prehlbujú hlad
Konflikt na Blízkom východe a epidémia eboly vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky (KDR) ešte viac narušili živobytie obyvateľov, trhy a prístup k pomoci. Zástupkyňa generálneho riaditeľa FAO Beth Bechdolová preto vyzvala na včasné a rázne opatrenia, ktoré by zabránili ďalšiemu zhoršovaniu situácie v tejto oblasti.

V Pásme Gazy sa podmienky od prímeria z októbra 2025 zlepšili, no zostávajú krehké a 1,6 milióna ľudí tam naďalej trpí akútnou potravinovou neistotou. V Sudáne pretrváva riziko hladomoru vo viacerých regiónoch, pričom sa predpokladá, že počet ľudí čeliacich katastrofálnemu hladu v roku 2026 ešte vzrastie. Somálsko a severovýchodná Nigéria sa taktiež rýchlo prepadajú do krízy, keďže roky sucha, konfliktov a vysídľovania zvyšujú riziko hladomoru v konkrétnych oblastiach, cituje zo správy agentúra Reuters.

X XX

Maďarsko pristúpi k potopeniu nákladných člnov, aby zvýšilo hladinu Dunaja.

Rekordne nízka hladina Dunaja prinútila Maďarsko siahnuť po mimoriadnom riešení. Pri jadrovej elektrárni Paks majú v piatok kontrolovane potopiť dve 80-metrové nákladné bárky, ktoré pomôžu dočasne vzdúvať rieku a zabezpečiť vodu potrebnú na chladenie elektrárne. Súbežne už vzniká oveľa väčšia podvodná stavba z približne 145-tisíc kubických metrov kameňa. Z technického zásahu sa však zároveň stáva ďalší predmet ostrého politického sporu medzi vládou Pétera Magyara a opozíciou.

Jadrová elektráreň pri juhomaďarskom meste Paks.

Na Dunaji pri Paksi sa v piatok pripravuje operácia, aká je na maďarskej časti rieky mimoriadna aj svojím rozsahom. Dve nákladné bárky dlhé približne 80 metrov majú byť v neskorých popoludňajších hodinách kontrolovane zaplavené a usadené na určenom mieste. Ich úlohou nebude vytvoriť klasickú priehradu, ale pomôcť zvýšiť hladinu pri odbernom mieste vody pre jedinú maďarskú jadrovú elektráreň. Podľa agentúry Reuters môže toto núdzové riešenie priniesť približne 20 centimetrov vody navyše.
Premiér Péter Magyar v piatok priamo zo staveniska oznámil, že prípravné práce sú hotové. Do riečneho dna už podľa neho osadili všetky potrebné kotviace piliere, ktoré siahajú približne osem metrov hlboko. Bárky k nim majú upevniť oceľovými lanami s priemerom okolo štyroch centimetrov a až následne sa začne ich riadené potápanie. Na mieste pracujú príslušníci ozbrojených síl, priemyselní potápači, vodohospodári, dodávatelia aj pracovníci obranných orgánov. Práce podľa premiéra pokračujú nepretržite.

Maďarský premiér navštívil ťažko skúšanú jadrovú elektráreň Paks
.Paks vyrába iba zlomok bežného výkonu
Za nezvyčajným zásahom je extrémne sucho. Dunaj počas leta klesol na rekordne nízke úrovne a elektráreň Paks, ktorá za normálnych okolností zabezpečuje takmer polovicu výroby elektriny v Maďarsku, musela výrazne obmedziť výkon. Reuters v piatok uviedol, že elektráreň pracovala približne na štvrtine svojej kapacity. Ešte začiatkom augusta pritom pre nízku hladinu rieky fungovala len približne na desatine výkonu a Maďarsko sa ocitlo veľmi blízko úplného odstavenia zariadenia.
Paks potrebuje dunajskú vodu na chladenie. Problémom teda nie je nedostatok jadrového paliva ani porucha reaktorov, ale schopnosť bezpečne privádzať dostatok vody do chladiaceho systému pri mimoriadne nízkom stave rieky. Podľa údajov, ktoré vo štvrtok prezentovala maďarská vláda, by pri ďalšom poklese hladiny mohlo byť potrebné opäť odstaviť jednu z dvoch momentálne využívaných turbín a pri ešte nižšom stave aj celú elektráreň.

Situácia sa pritom v najbližších dňoch nemusí výraznejšie zlepšiť. Euronews s odvolaním sa na vládne údaje informoval, že Dunaj pri Paksi pokračoval vo štvrtok v poklese a strednodobé prognózy nenaznačovali dostatočný prísun vody, ktorý by problém vyriešil bez technického zásahu.

Dve bárky sú iba provizóriom
Potopenie lodí je však len prvou pomocou. Súčasne medzi Paksom a Dunaszentbenedekom vzniká takzvaný dnový prah – podvodná konštrukcia vedená naprieč korytom Dunaja, ktorá má pri nízkych prietokoch vzdúvať rieku pred miestom, odkiaľ elektráreň odoberá chladiacu vodu.

Do stavby má podľa MTI smerovať približne 145-tisíc kubických metrov kameňa. Vláda predpokladá, že hotový prah dokáže hladinu pri Paksi zvýšiť podstatne viac než samotné bárky – podľa Reuters až približne o jeden meter. Jeho výstavba však potrvá niekoľko týždňov, a práve preto vláda pristúpila aj k rýchlejšiemu núdzovému riešeniu s plavidlami.

Attila Aszódi, profesor jadrovej techniky na Budapeštianskej technickej a ekonomickej univerzite a jeden z najznámejších maďarských odborníkov na jadrovú energetiku, označil výstavbu dnového prahu za technicky opodstatnené riešenie. Podľa jeho analýzy môže stavba už v priebehu niekoľkých týždňov zabezpečiť potrebnú hladinu pri odbernom zariadení elektrárne aj v prípade, že by prietok Dunaja klesol pod doterajšie extrémne hodnoty.
Aszódi zároveň upozornil, že často diskutované premiestnenie čerpadiel elektrárne do väčšej hĺbky by problém samo osebe nevyriešilo. Poskytlo by iba obmedzenú rezervu a jeho realizácia by trvala roky. Dnový prah môže podľa odborníka priniesť výsledok oveľa rýchlejšie a jeho účinok má byť významný predovšetkým pri extrémne nízkych prietokoch; pri stredných a vysokých stavoch Dunaja by mal byť podstatne menší.
Podobnú bitku s Dunajom už zvádzalo Rumunsko

Maďarsko nie je jedinou krajinou regiónu, ktorú leto 2026 postavilo pred otázku, či budú rieky naďalej schopné zabezpečovať dostatok chladiacej vody pre veľké energetické zdroje. Ešte dramatickejšia situácia vznikla v Rumunsku pri jadrovej elektrárni Cernavodă.
Rumunské úrady v snahe nasmerovať väčší prietok k elektrárni bagrovali dno, odstránili výbuchom skalnú prekážku a potopili štyri bárky naplnené kamením, aby vytvorili dočasnú hrádzu. Ani tieto opatrenia však nezabránili ďalšiemu poklesu Dunaja a vo štvrtok 13. augusta muselo Rumunsko odstaviť aj svoj posledný fungujúci reaktor.
Kríza tak ukazuje problém, ktorý presahuje hranice Maďarska. Dlhé obdobia horúčav a sucha obmedzujú nielen lodnú dopravu či zásobovanie vodou, ale čoraz viac zasahujú aj energetiku. Jadrové elektrárne síce pri výrobe elektriny produkujú veľmi nízke množstvo emisií skleníkových plynov, mnohé existujúce zariadenia sú však technologicky závislé od veľkých objemov vody na chladenie. Rekordne nízky Dunaj túto závislosť v Maďarsku aj Rumunsku odhalil mimoriadne ostro.

Pred a po. Fascinujúce porovnanie Dunaja v čase povodne a sucha v Budapešti

Technická kríza sa mení na politický spor
Stavenisko pri Paksi sa zároveň stalo javiskom domáceho politického konfliktu. Magyar pozval na sobotu o 10.00 h predsedov parlamentných strán, ktorým chcel osobne predstaviť projekt a vysvetliť, čo podľa jeho vlády viedlo k dnešnej krízovej situácii. Premiér tvrdí, že súčasná vláda musí naprávať zanedbané rozhodnutia z predchádzajúceho desaťročia. Ide však o jeho politické hodnotenie, ktoré opozícia odmieta.

Pozvaní boli predseda Fideszu a bývalý premiér Viktor Orbán, šéf KDNP Zsolt Semjén a líder hnutia Mi Hazánk László Toroczkai. Napokon všetky tri opozičné strany oznámili, že ich predsedovia na stretnutie neprídu.
Fidesz prostredníctvom svojho komunikačného riaditeľa Bertalana Havasiho reagoval, že „Paks nie je kampaňové javisko“ a že vláda má o situácii informovať parlament. Podobný argument použila aj KDNP. Toroczkai označil schôdzku za politické divadlo, no oznámil, že namiesto neho môže do Paksu prísť energetický právnik Máté Tóth, poradca Mi Hazánk pre energetiku.

Magyar na odmietnutie reagoval ostrou kritikou Orbána a tvrdil, že mimoriadna situácia by mala byť dôvodom na spoluprácu bez ohľadu na stranícke spory. Zároveň svojho predchodcu obvinil, že sa počas energetickej krízy dostatočne neangažoval.

X X X

EXPERT  O  NATO  V  TURECKU

PŘEDCHÁZET  KONFLINTŮM

Summit NATO očami Chmelára: Fraška, rektálny alpinizmus. Analytik si podal Trumpa aj Rutteho

Politický analytik a historik Eduard Chmelár ostro skritizoval priebeh a závery summitu NATO v Ankare. Tvrdí, že rokovania potvrdili rastúcu militarizáciu západného sveta, čoraz väčšiu závislosť európskych spojencov od Spojených štátov a ústup diplomacie v prospech zbrojenia.

Summit sa konal 7. a 8. júla v tureckej Ankare a hlavnými témami boli obranné výdavky, posilňovanie obranného priemyslu a pokračujúca podpora Ukrajiny.

Chmelár o Iráne, Trumpovi aj o konflikte Poľska s Ukrajinou

Zaorálek vs. Pellegrini
Chmelár v úvode svojho statusu na sociálnej sieti porovnáva rozdielne hodnotenia summitu. Zatiaľ čo bývalý český minister zahraničných vecí Lubomír Zaorálek podľa neho označil rokovania za „absolútnu frašku“, slovenský prezident Peter Pellegrini po skončení summitu vyzdvihol jednotu spojencov, príjemnú atmosféru rokovaní a pozitívne hodnotil aj rozvoj slovenského zbrojárskeho priemyslu.

S takýmto pohľadom analytik zásadne nesúhlasí. Tvrdí, že európski lídri vystupovali voči americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi skôr ako podriadení než ako rovnocenní partneri. Podľa jeho slov sa európske štáty vzdávajú vlastnej dôstojnosti a prispôsobujú svoju politiku požiadavkám Washingtonu.

„Všetci lídri sa správajú ako komparz v Andersenovej rozprávke o cisárových nových šatách, neschopní povedať pravdu, že je to len darček pre nevyspytateľného Donalda Trumpa. Nikto nie je schopný postaviť sa mu a povedať, že sa nenecháme urážať,“ tvrdí Chmelár.

Rast obranných výdavkov
Významnú časť statusu venuje plánovanému zvyšovaniu obranných výdavkov členských štátov NATO. Tvrdí, že zamieňanie bezpečnosti za rast vojenských rozpočtov predstavuje zásadný omyl. Poukazuje na to, že zvyšovanie výdavkov na obranu môže ohroziť ekonomickú aj sociálnu stabilitu členských krajín.

Domnieva sa, že tlak na navyšovanie obranných rozpočtov nie je výsledkom objektívnych bezpečnostných potrieb, ale predovšetkým politickej snahy vyhovieť požiadavkám amerického prezidenta.

Kritika Trumpa
„Trump naďalej dokazoval, že si svojich spojencov neváži, keď im vmietal do tváre urážky a hystericky sa na nich osopil, že by medzi nich ani neprišiel, nebyť jeho hostiteľa Erdogana. Ani vtedy sa v nás neprebudila hrdosť a namiesto nej predviedol generálny tajomník NATO Mark Rutte svoj povestný ohavný rektálny alpinizmus, keď vyhlásil, že americké útoky na Irán boli „absolútne nevyhnutné“, hromží.

Netradičný dar zo summitu NATO: Lídri dostali od Erdogana revolver s menom aj krabičku nábojov

Tvrdí, že jeho vyjadrenia počas summitu len potvrdzujú podriadené postavenie Európy voči Spojeným štátom. Domnieva sa, že vedenie Aliancie namiesto presadzovania diplomatických riešení podporuje ďalšie rozširovanie vojenských aktivít.
Zároveň odmieta argument, že európske štáty by mali automaticky nasledovať rast amerických obranných výdavkov. Podľa analytika Spojené štáty vedú vojenské operácie, ktoré nesúvisia s obranou Európy, a preto by ich dôsledky nemali prenášať na svojich spojencov.

Nesúhlasí ani s opakovanými narážkami amerického prezidenta, že európske krajiny Spojeným štátom nikdy výraznejšie nepomohli. Pripomína, že po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 bol aktivovaný článok 5 Severoatlantickej zmluvy práve na podporu USA.

Pokračovanie vojenskej pomoci Ukrajine odmieta
Chmelár sa dotkol aj vojenskej pomoci Ukrajine, s ktorou nesúhlasí. Podľa jeho názoru ide o krok, ktorý predlžuje ozbrojený konflikt namiesto vytvárania priestoru na diplomatické riešenie.
„Je choré, keď vrcholná schôdzka Severoatlantickej aliancie venuje väčšinu svojho času vyzbrojením nečlenského štátu, ktoré už spôsobuje v členských krajinách politickú a ekonomickú krízu,“ myslí si a dodáva, že výsledok vojny nebude závisieť od jednotlivých bojových úspechov, ale od schopnosti strán dlhodobo zvládať vojenskú, ekonomickú a psychologickú záťaž.

„Západným mocenským centrám vyhovuje zničená Ukrajina a oslabené Rusko, nič iné ich nezaujíma, na ľudských životoch im nezáleží. Preto neverte propagandistickým táraninám, že Rusko (po koľkýkrát už?) vojnu prehráva. Nezabúdajte, že napriek účinným ukrajinským zásahom v srdci Ruska je počet ruských striel, ktoré dopadajú na Ukrajinu, nepomerne vyšší. Tu totiž nie je rozhodujúce to, kto dobyje ďalšiu dedinu a kto zasiahne ďalší muničný sklad, ale kto dokáže dlhšie znášať vojenskú, ekonomickú i psychologickú záťaž,“ povedal.

Pripomína článok 1 Severoatlantickej zmluvy
Upozorňuje na článok 1 Severoatlantickej zmluvy. „Zaväzuje členské štáty, aby riešili všetky medzinárodné spory mierovou cestou. Prečo im to nikto nepripomína? Prečo nikto neberie na zodpovednosť členské štáty za nedodržiavanie tohto jasne formulovaného záväzku?“ pýta sa.

Domnieva sa, že Aliancia by mala výrazne intenzívnejšie využívať politické nástroje na predchádzanie konfliktom. Zároveň odmieta tvrdenie, že NATO nikdy nikoho nenapadlo.
Ako príklady uvádza bombardovanie Juhoslávie, operáciu v Afganistane a vojenský zásah v Líbyi. Tvrdí, že tieto udalosti len dokazujú odklon Aliancie od jej pôvodného obranného charakteru. Zároveň dodáva, že jednotlivé vojenské operácie nepriniesli regiónom dlhodobú stabilitu.
X X X

Španielsko bojuje s dvomi obrovskými požiarmi v Andalúzii. Plamene pri turistickej Huelve ohrozovali obývané zóny

Španielsko čelí dvom rozsiahlym lesným požiarom v turistickej provincii Huelva. Plamene zasiahli veľké územia a prinútili záchranárov k masívnemu zásahu.
Španielsko zápasí s dvomi rozsiahlymi lesnými požiarmi v turisticky vyhľadávaných oblastiach provincie Huelva na juhozápade krajiny, informovala o tom agentúra DPA. Do zásahu boli nasadené viaceré zložky záchranného systému, keďže plamene zasiahli rozľahlé územia a ohrozovali obývané oblasti.

• Španielsko bojuje s dvomi rozsiahlymi požiarmi v provincii Huelva súčasne.
• Požiar pri mestečku Niebla spálil 31 tisíc hektárov pôdy celkovo.
• Situácia pri Niebla je stabilizovaná a okolité obce momentálne nie sú ohrozené.
• Požiar v Aragónsku pri obci Las Peñas de Riglos prinútil tisíc evakuácií.
• Úrady zadržali 28 ročného muža podozrivého z podpaľačstva pri požiari.
Podľa vlády autonómneho spoločenstva Andalúzia požiar pri mestečku Niebla, približne 60 kilometrov severozápadne od Sevilly, spálil už 31.000 hektárov pôdy. Regionálny viceprezident Antonio Sanz oznámil, že situácia sa podarila stabilizovať, väčšina ohniska je pod kontrolou a mestám ani obciam v okolí už nehrozí bezprostredné riziko.
Rozsah škôd
Naopak, v severovýchodnej časti krajiny v autonómnom spoločenstve Aragónsko je vývoj nepriaznivý. V blízkosti obce Las Peñas de Riglos sa požiar opäť rozhorel, čo prinútilo úrady k ďalším evakuáciám. Z oblasti muselo odísť 127 obyvateľov zo štyroch obcí, čím sa celkový počet evakuovaných v Aragónsku zvýšil približne na tisíc.
Oheň v provincii Huesca už zničil okolo 10.000 hektárov lesa a krovinatých porastov, uviedli miestne orgány. Zásah komplikujú podmienky v teréne aj rozsah zasiahnutého územia.

Ohrozený kláštor
Medzi lokalitami, ktoré sa ocitli v ohrození, je aj historický kláštor San Juan de la Peña. Vedenie objektu prijalo preventívne opatrenia: cenné umelecké predmety aj pozostatky kráľov boli prevezené na bezpečnejšie miesto, aby sa predišlo ich poškodeniu alebo zničeniu.
V súvislosti s požiarom zadržali úrady 28-ročného muža, ktorého podozrievajú z podpaľačstva. Predbežné výsledky vyšetrovania naznačujú, že požiar mohol vzniknúť v obecnom sklade stavebného materiálu.

Mimoriadna sezóna
Podľa údajov španielskeho ministerstva životného prostredia má krajina za sebou mimoriadne ťažkú sezónu lesných požiarov. Od začiatku roka bolo zničených najmenej 226.000 hektárov vegetácie, čo predstavuje približne o 38 percent viac než v rovnakom období roku 2025.
Portál Incendios Forestales, ktorý monitoruje lesné požiare v Španielsku, evidoval v piatok v celej krajine celkovo 40 aktívnych ohnísk. Záchranné zložky sú tak naďalej vo vysokom nasadení v rôznych regiónoch.

X X X

Trump skúša lojalitu NATO: Podporíte nás, alebo prídete o amerických vojakov?
Spojené štáty nedávno poslali ostatným členským štátom NATO dotazník, aby zistili, či podporujú možné zníženie americkej vojenskej prítomnosti v Európe. Informovala o tom v piatok agentúra Bloomberg, podľa ktorej bolo cieľom vopred vedieť, do akej miery sú jednotliví členovia NATO lojálni voči politike prezidenta Donalda Trumpa.

Formou dotazníka, ktorý mal Bloomberg k dispozícii, Washington zisťuje podporu pre prístup Trumpa v otázke plánovaného čiastočného stiahnutia amerických vojakov z Európy. Dokument zahŕňa sériu otázok, ako napríklad, či daná krajina verejne vyjadrila podporu zahraničnej politike USA, alebo aké obmedzenia uvalila na americké sily pri využívaní svojich základní.

NATO sa učí bojovať po novom. Pozrite si, ako na Slovensku testovalo zbrane novej éry.

Proti iniciatíve USA sa podľa agentúry postavili viacerí spojenci z NATO. Vnímali ju ako pokus prinútiť ich, aby sa ideologicky zosúladili s Trumpovou administratívou výmenou za zachovanie bezpečnostných záruk zo strany USA.
Spojené štáty začali koncom júla prehodnocovať svoju vojenskú prítomnosť v Európe. Washington dáva jasne najavo, že si želá, aby európski členovia NATO prevzali hlavnú zodpovednosť za svoju obranu a nespoliehali sa na USA.
Už v máji USA oznámili plán stiahnuť 5000 vojakov z Nemecka. Rozhodnutie bolo podľa médií vnímané ako dôsledok sporu medzi Trumpom a nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom v súvislosti s vojnou v Iráne. Náhle oznámenie posilnilo obavy z Trumpovej oddanosti Aliancii.

X X X

Ruská propaganda mu sľubovala smrť, teraz mal po ňom ísť nájomný vrah. Terčom bol rapper z Bratislavy
Ruská propaganda mu odkázala, že ho čaká smrť. Teraz sa objavili informácie, že vyhrážky nemuseli zostať iba na obrazovkách. Poľské úrady zadržali nájomného vraha, ktorý mal podľa najnovších zistení plánovať likvidáciu ukrajinského rappera žijúceho v Bratislave.

Poľské úrady minulý týždeň zadržali Rusa, ktorého podozrievajú z plánovania vraždy ukrajinsko-amerického občana vo Varšave. Včera o tom informoval poľský premiér Donald Tusk. „Z pohľadu Putinovho režimu bol nepohodlný a nám sa na poslednú chvíľu podarilo tejto poprave zabrániť,“ povedal Tusk novinárom s tým, že k zatknutiu došlo 7. augusta.

„Vďaka skutočne brilantnej akcii našich služieb… sme zadržali ruského občana naverbovaného ruskými spravodajskými službami,“ konštatoval Tusk. Premiér k incidentu bližšie informácie neposkytol.
Útok mieril na rappera z Bratislavy
Dnes poľské médiá priniesli ďalšie podrobnosti o plánovanom atentáte. Podľa informácií mal byť terčom zadržaného Rusa známy ukrajinský videobloger a rapper Kiyvstoner, vlastným menom Albert Vasiliev, ktorý má na Slovensku povolenie na pobyt a už niekoľko rokov žije v Bratislave.

Podľa informácií, ktoré priniesol reportér RMF FM Krzysztof Zasada, sa Kiyvstoner počas pobytu vo Varšave stal terčom nájomného vraha, ktorý mal konať na objednávku ruských bezpečnostných služieb.

Rusi tvrdia, že z Bratislavy putovali drony na útok pri Moskve. Obvinili známeho rapera

Nájomného vraha pochádzajúceho z Donbasu zadržali príslušníci varšavskej polície v spolupráci s Agentúrou pre vnútornú bezpečnosť (ABW).
Federálna bezpečnostná služba (FSB) najprv obvinila ukrajinského rapera Kiyvstonera z organizovania útoku bojovými dronmi na vojenský podnik v Moskovskej oblasti. V polovici júla FSB zadržala dvoch ľudí podozrivých z prípravy útoku na objekty vojenskej infraštruktúry, jeden z popredných podnikov ruského vojensko-priemyselného komplexu a príslušníkov ruskej armády.
Podľa ruskej tajnej služby bol organizátorom útoku ukrajinský rapper Kiyvstoner, ktorý má ukrajinské aj americké občianstvo a už niekoľko rokov žije v Bratislave.

Ruská FSB tvrdí, že zmarila teroristický útok, dokladá to videom
Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) uviedla, že zmarila pokus ukrajinských tajných služieb vykonať sériu diverzných útokov na letecké základne v ruskom tyle. Zásielka dronov podľa ruských tajných služieb mala ísť aj cez Slovensko.

FSB tvrdí, že na pokyn ukrajinskej Bezpečnostnej služby (SBU) zorganizoval odoslanie 35 FPV dronov s výbušninami z Bratislavy na územie Ruska. Drony mali byť podľa FSB prepašované do krajiny pod zámienkou zásielky so španielskymi keramickými obkladačkami.

Vyhrážky z Moskvy
Deň po zverejnení správy FSB ruská štátna televízia odvysielala reportáž, v ktorej vojnový spravodajca stanice Rossija 1 Sergej Zenin otvorene naznačil, že Kiyvstonera čaká smrť. Propagandista označil „likvidáciu“ hudobníka za „vec cti“ ruskej rozviedky a prisľúbil mu rovnaký osud, aký postihol ruského pilota Maxima Kuzminova, ktorého po úteku vojenským vrtuľníkom na Ukrajinu zastrelili v Španielsku.

V reportáži o operácii FSB označil reportér rapera za „prasa v ľudskej podobe“. „Drogový díler s ukrajinským a americkým pasom. A teraz aj terorista, ktorého likvidácia bude pre našu rozviedku vecou cti,“ povedal Zenin. Tvrdil tiež, že raper žije „niekde na Slovensku“ a má „úkryt v Španielsku“.

Vasiliev sa preslávil publikovaním krátkych humorných videí na internete. Bol jedným zo zakladateľov známej ukrajinskej skupiny Hryby. Neskôr sa vydal na sólovú dráhu, okrem iného pod menom Kiyvstoner. Objavil sa aj vo filmoch. Po ruskej invázii na Ukrajinu verejne odsúdil ruskú agresiu.
Hudobník je v Rusku zaradený na zoznam osôb zapojených do extrémistickej a teroristickej činnosti. Kremeľ tvrdí, že rapper spolupracuje s ukrajinskými tajnými službami. On sám tieto obvinenia odmieta.
X X X

Macron na skútri, Francúzi sa kúpu v pote. Prezident čelí kritike za snímky z dovolenky na vode
Francúzsky prezident Emmanuel Macron čelí novej vlne kritiky za fotografie z dovolenky, kde je zachytený pri rôznych vodných aktivitách, vrátane jazdy na vodnom skútri, zatiaľ čo Francúzov trápi séria vĺn horúčav a lesné požiare. Napísala to v piatok agentúra AFP.

Všetko odštartovala reportáž týždenníka Paris Match, ktorý na titulnej strane publikoval fotografiu Macrona v plavkách, záchrannej veste a okuliaroch, ako riadi veľký čierno-červený vodný skúter.
Na ďalších stranách je tiež vidieť, ako sa Macron zabáva na foilovom surfe nad vodou, pričom text opisuje dovolenku hlavy štátu ako „pracovnú“ a „telefonovaciu“. Kvôli reportáži Macrona kritizuje predovšetkým ľavica, ktorá v minulosti kritizovala snímky z jeho predchádzajúcich letných pobytov v prezidentskej rezidencii Fort de Brégançon na juhu Francúzska.

Podľa Marine Tondelierovej, predsedníčky strany Zelených a kandidátky na prezidentku, prežívajú Francúzi „apokalyptické leto“ a „náš prezident si dopraje reklamný článok o svojej dovolenke“. Prezidentovi tiež vložila do úst posmešný text „Videli ste, ako rýchlo ide môj veľký vodný skútr? „a k tomu doplnila poznámku o obetiach piatich vĺn horúčav, sucha a historických lesných požiarov v krajine.

„Počas vlny horúčav, keď Francúzsko horí a časť Francúzov nemohla odísť na dovolenku, si prezident užíva jazdu na vodnom skútri v Brégançone. To je teda to posolstvo? To sa naozaj podarilo,“ poznamenal ironicky šéf Socialistickej strany (PS) Olivier Faure. Nezmienil sa ale o menšej fotografii v ľavom dolnom rohu, na ktorej je jeho politický spojenec Raphaël Glucksmann so svojou partnerkou na jednej z korzických pláží, podotkla AFP.

„To je politika, ktorú nemám rád,“ povedal komunistický senátor Pierre Ouzoulia. „Radšej by som Macrona videl v hasičskom vozidle ako pomáha hasičom uhasiť požiar. Tam by bolo jeho miesto. Po tomto lete ukázať, že je prezident na dovolenke, podľa mňa nezodpovedá všeobecnej miere obáv obyvateľov, „dodal.
Poslankyňa krajne pravicového Národného združenia (RN) Edwige Diazová označila fotografie hlavy štátu za „nešikovné“, každý má ale podľa nej právo na dovolenku a sú „dôležitejšie témy“.

Prezidentovo okolie upozornilo, že fotograf nemal „žiadny povolený prístup“ k vytvoreniu reportáže a že tajne vyhotovené fotografie Macrona sa objavujú každý rok posledných deväť rokov. Pre Macrona ide o posledné leto v úrade, pretože budúci rok sa v krajine konajú prezidentské voľby, na ktorých sa už nemôže zúčastniť.

X X X

Záhadná smrť mladej Slovenky na Malorke odhalila drsnú realitu: Jej kamarát opisuje, čo sa dialo potom
Správa o náhlom úmrtí mladej slovenskej letušky Simony na španielskom ostrove Malorka zasiahla jej rodinu aj priateľov.

Okrem obrovskej straty sa však pozostalí museli zo dňa na deň vyrovnať s ďalšou náročnou výzvou – astronomickými nákladmi a zložito nastavenými pravidlami na repatriáciu zosnulého späť do vlasti.

Tragédia v dovolenkovom raji
Simona bola mladá Slovenka, ktorá pracovala ako letuška a žila v meste Llucmajor neďaleko hlavného mesta Palma de Mallorca.
Podľa informácií českého portálu Blesk.cz zomrela veľmi náhle, no presné okolnosti jej úmrtia neboli verejne špecifikované.

Pre pozostalých však hneď po vlne smútku prišla ďalšia komplikácia v podobe vysokej finančnej čiastky potrebnej na prevoz jej tela na Slovensko.
Ako informoval jej blízky priateľ Anthony, náklady na prepravu ostatkov cez hranice štátov sa v takýchto prípadoch pohybujú v rozmedzí od 3 000 do 7 000 eur.
Aby smútiacej rodine odľahčil od finančného tlaku, rozhodol sa na crowdfundingovej platforme GoFundMe založiť verejnú zbierku s cieľom 10 000 eur.

Reakcia verejnosti bola mimoriadna. Podľa údajov zo zbierky sa v priebehu troch dní podarilo vyzbierať vyše 14 500 eur. Vyššia vyzbieraná suma tak rodine poskytne potrebnú rezervu pri zariaďovaní repatriácie a ďalších súvisiacich poplatkov.

Slovenská letuška Simona zomrela na MalorkePrávne a administratívne labyrinty pri prevoze zosnulých v EÚ
Prípad mladej letušky otvoril širšiu diskusiu o tom, ako proces repatriácie funguje v praxi. Mnohí ľudia sa mylne domnievajú, že v rámci Európskej únie prebieha prevoz zosnulého občanov členských štátov automaticky alebo že ho v plnej výške hradí štát.
V skutočnosti však štátne orgány ani zastupiteľské úrady prepravu zosnulých zo zahraničia nefinancujú.

Ak človek v cudzine zomrie bez platného komerčného cestovného či životného poistenia, ktoré by krylo repatriáciu ostatkov, všetky finančné náklady spojené s úpravou tela, dopravou aj administratívou dopadajú výhradne na plecia rodiny.
Samotný proces sa navyše riadi prísnymi medzinárodnými dohodami, akou je napríklad Štrasburská dohoda o preprave tiel zosnulých.

Ako prebieha repatriácia v praxi
Na uskutočnenie prevozu je nevyhnutné vybaviť viacero úradných dokladov. Základom je úmrtný list vydaný krajinou, kde k úmrtiu došlo, spoločne s lekárskou správou o príčine smrti a úradným povolením na prepravu.

Zastupiteľský úrad domovskej krajiny v danej destinácii následne na základe týchto dokumentov vydáva takzvaný sprievodný list na prepravu ľudských ostatkov (úmrtný pas), bez ktorého žiadne pohrebné vozidlo ani letecká spoločnosť telo neprevezme.
Medzinárodné predpisy kladú prísne požiadavky aj na samotnú prepravu. Telo musí byť uložené v špeciálnej hermeticky uzavretej zinkovej rakve vloženej do vonkajšieho dreveného obalu.
V prípade leteckej prepravy sú pravidlá ešte prísnejšie a prepravu môžu vykonávať len licencované pohrebné služby vybavené na medzinárodný transport.
Všetky tieto logistické úkony, balzamovanie či dočasné chladenie v zahraničnej márnici konečnú sumu zásadne zvyšujú, čo robí z repatriácie pre mnohé rodiny nečakanú finančnú záťaž.
X XX

Tajné policejní spisy unikají do médií. Obhájci to chtějí zarazit

Prezident Unie obhájců Tomáš Sokol kritizuje vynášení z policejních spisů do médií.

Kdo vynesl tajné informace z trestního spisu? Unie obhájců žádá prověření úniku informací z policejního usnesení v případu duchovního obviněného ze znásilňování a týrání. Podle prezidenta Unie obhájců Tomáše Sokola se v médiích objevily celé pasáže z neveřejného dokumentu. Takový únik může poškodit svědky a ohrozit další průběh trestního řízení.

Unie obhájců kritizuje, že se do médií dostaly citlivé informace ze spisu. „Je mimořádně závažné, že se ve veřejném prostoru objevily informace, které podle svého obsahu zjevně pocházejí z neveřejné fáze trestního řízení, a to dokonce z dokumentu, jehož účelem je vymezení skutku, právní kvalifikace a důvodů zahájení trestního stíhání,“ uvádí Tomáš Sokol.

Takový dokument podle něj není tiskovou zprávou ani veřejným sdělením orgánů činných v trestním řízení. Jeho obsah nemá být předmětem mediální reprodukce. Sokol tvrdí, že informace se do médií dostaly v rozporu se zákonným režimem ochrany přípravného řízení.

„Konkrétně existuje důvodné podezření, že k úniku informací došlo ze sféry osob podílejících se na výkonu pravomoci orgánů činných v trestním řízení nebo osob, které měly k neveřejnému obsahu trestního spisu přístup,“ upozornil Sokol.
Za důležitější než samotný zdroj nicméně považuje fakt, že k úniku vůbec došlo a že média citlivé informace zveřejnila.

Usnesení není rozsudkem
Trestní řád stanoví, že při poskytování informací o své činnosti veřejnosti musí orgány činné v trestním řízení dbát mimo jiné na to, aby neohrozily objasnění skutečností důležitých pro trestní řízení. Nesmí také porušit zásadu presumpce neviny. V přípravném řízení navíc nesmějí zveřejnit informace umožňující zjištění totožnosti osoby, proti níž se řízení vede. Totéž platí o jménech poškozených, svědků a dalších zúčastněných osob.

Unie obhájců upozorňuje na zásadní rozdíl mezi informací o zahájení trestního stíhání a zveřejněním konkrétního obsahu policejního usnesení. „Zveřejnění konkrétních pasáží z usnesení o zahájení trestního stíhání představuje kvalitativně zcela jiný zásah než obecné informování veřejnosti o tom, že bylo zahájeno trestní stíhání,“ upozorňuje Tomáš Sokol. Varuje, že takový postup může zasáhnout do dalších výslechů, dokazování nebo postavení jednotlivých účastníků řízení.

Chybu navíc podle něj udělali i samotní novináři. Informace, kterou policie teprve vyšetřuje, prezentovali způsobem, jako by už byly prokázány. „Usnesení o zahájení trestního stíhání není rozsudkem. Není výsledkem dokazování před soudem. Je to procesní akt policejního orgánu, který vyjadřuje určitou míru podezření, nikoli závěr o vině,“ říká Sokol. Rozhodnout o vině obviněného může teprve soud pravomocným rozsudkem. Do té doby platí presumpce neviny. Tu výslovně chrání i trestní řád při úpravě poskytování informací veřejnosti.

Advokátka vyjednala oběti odškodnění 150 tisíc. O svou odměnu se musela soudit

Změnit zákon? Unie o tom chce otevřít debatu
Unie obhájců proto požaduje, aby příslušné orgány prověřily, kdo měl přístup k usnesení o zahájení trestního stíhání a zda bylo jeho znění nebo obsah zpřístupněn mimo zákonný rámec.

Prověřit by se podle Sokola mělo také případné porušení povinnosti mlčenlivosti a to, zda zveřejněním nemohly být naplněny znaky trestného činu nebo přestupku souvisejícího s neoprávněným nakládáním s chráněnými informacemi či osobními údaji.
Případ obviněného duchovního přitom přichází jen několik měsíců poté, co úniky z policejních spisů řešil Nejvyšší soud. Ten letos v lednu v kauze Vidkun konstatoval, že samotné neoprávněné sdělování neveřejných informací z trestního řízení, stejně jako jejich vyžadování a další šíření, zakládá trestní odpovědnost za zneužití pravomoci úřední osoby. Je však potřeba také prokázat, že únik skutečně ohrozil trestní řízení.
Nejvyšší soud v lednovém případu potvrdil, že obviněný Karel Kadlec, tehdejší vysoce postavený představitel Policie České republiky, neoprávněně poskytoval neveřejné informace z trestních řízení podnikateli Ivanu Kyselému. Ten pak tyto informace cíleně využíval a dále šířil. „Takové jednání Nejvyšší soud označil za společensky škodlivé a trestněprávně postižitelné, neboť narušuje důvěru v řádné fungování orgánů činných v trestním řízení a rovnost subjektů před zákonem,“ sdělila mluvčí Nejvyššího soudu Gabriela Tomíčková.

Soud nakonec potrestal oba účastníky případu. Ivanu Kyselému uložil trest 18 měsíců odnětí svobody s podmíněným odkladem na 3 roky a peněžitý trest ve výši 1 050 000 korun. Karel Kadlec od soudu odešel s tříletým podmíněným trestem s odkladem na pět let. K tomu zaplatí 438 tisíc korun. Navíc nesmí po dobu pěti let pracovat u žádného bezpečnostního sboru.

Tresty nepomáhají

Aktuální případ obviněného duchovního ale ukazuje, že úniky z neveřejných spisů zůstávají navzdory trestům pro viníky problémem. Podle Unie obhájců se tak znovu ukazuje potřeba hledat legislativní řešení. Požaduje, aby zákon lépe chránil přípravné trestní řízení, aniž by nepřiměřeně zasáhl do svobody médií.
Kdo vynášel ze spisů? Unie obhájců chce prověřit, jak se tajné informace z policejního usnesení dostaly k novinářům. Ilustrační foto: Policie ČR

„Je zřejmé, že je třeba se vrátit k hledání legislativní cesty, jak těmto nezákonným zásahům do přípravné fáze trestního řízení efektivně zabránit,“ požaduje Sokol.
Nejde o nový problém
Debata o únicích informací z přípravných trestních řízení přitom není nová. Česká justice už například dříve informovala o usnesení sněmovní vyšetřovací komise z roku 2017. Ta dospěla k závěru, že k únikům informací z trestních spisů „dlouhodobě docházelo a dochází“. Označila je za „nebezpečný fenomén“. Podle komise mohou být prostředkem k ovlivňování veřejného mínění a politické soutěže.

Komise tehdy upozornila také na širší ústavní konflikt. „Úniky informací z trestního řízení, jejich účelová interpretace a následná cílená tvorba veřejného mínění, jsou fatálním ohrožením ústavnosti,“ uvedla ve svých závěrech.
Trestat i novináře?
Problémům s úniky dat ale nečelí jen Česko, řeší je i soudy v zahraničí. Například Evropský soud pro lidská práva ve věci Bédat proti Švýcarsku zdůraznil význam spravedlivého procesu při zveřejňování informací z probíhajícího trestního řízení. Podle soudu nesmějí limity novinářského komentáře vést k předjímání výsledku řízení nebo k podkopání důvěry veřejnosti v roli soudu.

Německé soudy dokonce umožňují za určitých podmínek potrestat za únik i samotného novináře, byť není veřejnou osobou a chrání ho svoboda médií. Pokud by ale novinář úřední osobu k úniku informací aktivně úkoloval, uplácel nebo ji naváděl nad rámec běžné novinářské práce, může čelit obvinění z účastenství na trestném činu.
Redakce České justice

X X X

ROZHAZUJÍ  SE  MILIONY,  MILIARDY  ČR

MINISTRYNĚ  SCHILLEROVÁ  ZRUŠIT  I  AGENTURU  SPORTU,

KDE  JE  NA  STO  LIDÍ

UŠETŘí  SE  MILIARDY  NA  NOVÉ  PŘEHRADY

SPORT  ŘÍDIT  MINISTERSTVO  SPORTU,  JAKO  DŘÍVE

MINISTR  ZŮNA  VÍC  PAMATOVAT  NA  DUKLU

ČR  POTŘEBUJE  NOVÉ  SCHOPNÉ  SPORTOVCE  NA  MEDAILE

OPOTŘEBOVANÉ  SPORTOVCE  V  DUKLE  VYMĚNIT

Politický analytik za 700 korun na hodinu. Zahradil byl poradcem Macinky, smlouva už ale nepokračuje