Winston Churchill prestával dôverovať Stalinovi po Jaltskej konferencii vo februári 1945. Poukázal na to v exkluzívnom rozhovore pre Pravdu uznávaný britský historik Andrew Roberts. Juraj Kríž, historik a publicista.Takzvaná veľká trojka na Jaltskej konferencii vo februári 1945. Zľava Winston Churchill, Franklin D. Roosevelt a Josif Stalin.

„Po rokovaniach na Jalte dala Červená armáda jasne najavo, že demokratické voľby sa v Sovietmi kontrolovanom Poľsku neuskutočnia. Začalo byť zjavné, že Stalinovi sa nedá veriť, a preto 5. marca 1946 Churchill predniesol slávny prejav o železnej opone.“ Roberts upozornil, že veľa ľudí vtedy považovalo britského premiéra za vojnového štváča, ale vývoj mu dal za pravdu.

Začnime Churchillovým detstvom. Jeho rodičia sa mu veľmi nevenovali.

Pre viktoriánske Anglicko bolo typické, že rodičia z vyšších vrstiev spoločnosti netrávili so svojimi rodičmi veľa času. Od detí v tomto období sa očakávalo, že sa rodičom občas ukážu, ale nebudú sa nijako prejavovať. V prípade malého Winstona ho vídali zriedkavo. Na začiatku roku 1880, keď mal šesť rokov, ho matka počas prvých šiestich mesiacov navštívila len na pár týždňov. V tomto zmysle si jeho rodičia držali veľký odstup. Hoci ich oboch absolútne zbožňoval, boli veľmi zaneprázdnení. Otec sa venoval svojej politickej kariére a matka mala niekoľko milostných afér – vyrastanie v týchto podmienkach bolo preňho náročné. Bol si však blízky so svojou pestúnkou, mal ju veľmi rád a do značnej miery formovala jeho osobnosť počas detstva.

Uvedomoval si svoje privilegované postavenie?

Áno, vždy si bol vedomý svojho aristokratického pôvodu. Narodil sa v paláci, starý otec bol vojvoda – prirodzene preto cítil obrovské sebavedomie, ktoré mali príslušníci vyšších vrstiev vo viktoriánskom a edwardiánskom Anglicku.

Školu si vraj príliš neužíval, v knihe uvádzate mimoriadne sadistického učiteľa.

Riaditeľ školy bol typ sadistu, ktorý voči deťom používal telesné tresty. Winstona bil pravidelne. Na druhej strane, Churchill bol drzé a neposlušné dieťa a v tých rokoch čím boli školáci neposlušnejší, o to väčšiu bitku dostali. Mohla tam už vtedy byť istá snaha vyniknúť, zmysel pre veľkoleposť a dôležitosť.

V tomto období ho môžeme označiť za typického britského imperialistu, produkt svojej doby.

Určite áno. Keď sa v roku 1874 narodil, impérium bolo na vrchole, ovládalo Indiu. Keď mal 12 rokov, jeho otec mal na starosť anexiu Barmy do Britského impéria. Vyrastal v presvedčení, že Britské impérium bolo pre svetové dianie pozitívne – čím väčšie, tým lepšie pre pôvodné národy impéria. Tak ako veril, že príslušnosť k najvyššej triede ho zaväzovala zlepšovať postavenie pracujúcich a tých na nižšom spoločenskom rebríčku (v tomto období to bol skoro každý), tak veril aj v povinnosť Británie zlepšovať životy pôvodných obyvateľov impéria.

Ako absolventa Kráľovskej vojenskej akadémie v Sandhurste ho zjavne fascinovala vojna a vojenstvo, skoro ako by si vojnu užíval.

Vojna ho naozaj fascinovala. To neznamená, že by bol vojnový štváč alebo človek, ktorý sa z vojny raduje. Pravdepodobne ho veľmi lákalo byť priamo pri významných historických udalostiach a práve preto sa rozhodol stať žurnalistom. Uvedomoval si, že najmä pre vojnové spravodajstvo platí, že ak chcete napísať dobrý článok, musíte sa fyzicky nachádzať priamo na bojisku. Preto sa snažil byť súčasťou vojnových výprav a operácií, čo vyžaduje veľkú odvahu. Obrovská osobná odvaha a statočnosť mu boli vlastné. Hoci rodina pochádzala z vysokej šľachty, neboli bohatí. Obaja rodičia boli márnotratní. Z rodinných peňazí nemal šancu vyžiť, musel si teda zarábať na živobytie. Stal sa najlepšie plateným slávnym vojnovým reportérom prelomu 19. a 20. storočia.

Foto: Kin Cheung SITA/APPortrét legendárneho britského premiéra Winstona Churchilla na veľkoplošnej obrazovke počas slávnostného koncertu v Portsmouthe, keď si 6. júna 2024 Briti pripomenui 80. výročie vylodenia Spojencov v Normandii.

Je to zaujímavé – my máme tendenciu prirodzene ho &vnímať najmä cez jeho vrcholové pôsobenie počas druhej svetovej vojny.

Určite áno, väčšinou sa sústredíme na jeho aktivity, keď mal okolo 65 rokov. No už dlhé roky predtým bol veľmi slávny. Vnímali ho ako mladého dobrodružného reportéra. Môžeme povedať, že najvzrušujúcejšie a najdobrodružnejšie obdobie života zažil medzi 20 a 25 rokom. Utiekol z väzenského tábora v búrskej vojne, zapojil sa do posledného veľkého útoku jazdectva Britského impéria, putoval naprieč púšťou.

Je tu istý paradox. Musel byť telesne zdatný a odvážny, na druhej strane sa raz priznal, že by asi nevedel uvariť vajíčko.

Bol v mimoriadne dobrej kondícii. Opäť – my ho primárne vnímame cez prizmu jeho neskoršieho veku ako pomerne tučného a krehkého človeka. V mladosti však bol školským šampiónom v šerme, bol výborný jazdec a tiež sa zúčastnil útokov kavalérie. Takisto hrával konské pólo, čo tiež vyžaduje telesnú zdatnosť, dokonca vyhral v súťaži medzi jednotlivými plukmi. Zúčastnil sa piatich vojenských výprav na štyroch kontinentoch.

Churchill sa stal najlepšie plateným slávnym vojnovým reportérom prelomu 19. a 20. storočia.

Ktoré z jeho dobrodružstiev najviac formovalo jeho osobnosť a ďalšiu politickú kariéru?

Medzinárodný ohlas a palcové titulky si vydobyl, keď sa mu podarilo uniknúť zo zajateckého tábora v Pretórii v Južnej Afrike. To bol kľúčový moment v jeho kariére. Nepochybne ďalší dôležitý moment nastal, keď počas prvej svetovej vojny opustil podzemný kryt, ktorý bombardovali nemecké oddiely. Musel sa presunúť na základe predvolania od generála na neplánované stretnutie. Niekoľko minút po tom, čo odišiel, dostal kryt dostal priamy úder nemeckého delostrelectva, ktorý zabil všetkých vojakov, čo sa tam nachádzali. Po tejto udalosti uviedol, že cítil, akoby pri ňom trepotali neviditeľné krídla. Prvá udalosť mu teda zabezpečila politický prelom, keďže krátko na to bol zvolený do parlamentu. Druhá udalosť mala preňho osobný význam, nadobudol presvedčenie, že osud ho predurčil na veľké veci.

Vo vašej knihe uvádzate, že počas prvej svetovej vojny si uvedomil, že obdobie vznešených imperiálnych vojen sa skončilo a nastáva masové zabíjanie priemyselnej doby. Na jednej strane uvažoval, ako ušetriť čo najviac životov, no v osobnom liste svojej manželke Clementine píše, že ide „nádhernú vojnu“.

Áno, vojna ho vzrušovala. Zrejme je to jeden z dôvodov, prečo bol tou správnou osobou na čele krajiny počas druhej svetovej vojny. Britských premiérov Herberta Asquitha počas prvej svetovej vojny a Nevilla Chamberlaina počas druhej svetovej vojny samotný koncept vojny natoľko odpudzoval, že sa ako vojnoví lídri neosvedčili. Churchilla vojna fascinovala a bol dobrým vojnovým lídrom. Zaujímala ho vojenská veda a nové zbrane. Uvažoval, ako nové vynálezy – tank alebo jadrová bomba – ovplyvnia podobu bojiska.

Najbolestivejší príbeh jeho politickej kariéry bola vojenská kampaň pri Gallipoli (úsilie spojencov ovládnuť strategicky dôležitý prieliv Dardanely v Turecku a kontrolovať tak Marmarské more, ktoré sa skončilo tragickými stratami lodí a spojeneckých vojakov), ktorá dopadla katastrofálne. Churchill bol vtedy lord admirality (minister vojnového námorníctva), išlo o zle premyslenú operáciu alebo mali námorníctvo a armáda jednoducho smolu?

Churchill úprimne veril v úspech celého ťaženia, tlačil na plán útoku a získal podporu celého kabinetu, vrátane premiéra Asquitha. Bol to v podstate dobrý plán – ak by spojenci uspeli, vyradili by Osmanskú ríšu z prvej svetovej vojny, čo by bol obrovský úspech. Veľkým nezdarom bolo mnoho britských a francúzskych lodí, ktoré sa 18. marca 1915 v Dardanelách potopili alebo poškodili. Narazili prakticky na každú morskú mínu, ktorá sa tam nachádzala. Skutočná pohroma nasledovala, keď sa spojenci vylodili na západnej časti úžiny. Nasledovali týždne zničujúcej zákopovej vojny a nakoniec evakuácia oddielov za cenu ťažkých strát.

Churchill prevzal zodpovednosť, rezignoval a ako formu pokánia sa rozhodol odísť na západný front.

V celej operácií bolo 147-tisíc zranených a zabitých, obrovské, katastrofické číslo. A presne tak, odišiel na západný front napriek tomu, že nemusel, lebo mal 40 rokov a bol ženatý. V tejto fáze vojny ešte ženatých štyridsiatnikov nepredvolali, dokonca si myslím, že takto nepostupovali počas celej vojny. Takže Churchill sa rozhodol pre takýto spôsob sebapotrestania. Pristupoval k tomu s plnou vážnosťou, zúčastnil sa asi tridsiatich útokov na zákopy na svojom úseku frontu.

Foto: PA / PA Images / ProfimediaTypické víťazné gesto Winstona Churchilla. Po jeho boku manželka Clementine Churchillová. Fotografia je z júna 1945, čiže len niekoľko týždňov porážke nacistického Nemecka.

Prvýkrát bol do parlamentu zvolený za konzervatívcov v roku 1900, no už v roku 1904 prešiel k liberálom. Konzervatívci naňho hľadeli ako na oportunistu a zradcu. Prečo sa tak rozhodol?

Išlo predovšetkým o voľný obchod. Bol presvedčený, že je v záujme Británie, aby nezavádzala clá na zahraničné tovary a import. Veril, že svet smeruje k voľnému obchodu – na rozdiel od prezidenta USA Donalda Trumpa (úsmev).

Nešlo aj o kalkul, že v liberálnej strane bude mať väčší priestor ako u konzervatívcov?

Išlo o principiálny krok, ktorý však bol užitočný pre ďalšiu politickú kariéru. Vedel, že v Konzervatívnej strane, ktorá podporovala protekcionizmus a tarify, sa nepresadí. Táto strana sa pre tému voľného obchodu otriasala v základoch a v parlamentných voľbách 1906, dva roky po jeho odchode, utrpela ťažkú volebnú porážku. Mal teda aj veľké šťastie.

Napriek jeho aristokratickému pôvodu a imperiálnemu svetonáhľadu však bol veľkým zástancom sociálnych reforiem, čo je ďalší paradox.

Videl to ako súčasť „noblesse oblige“ („vznešenosť zaväzuje“), veril, že povinnosťou privilegovaných vrstiev je zlepšenie podmienok pracujúcich a robotníkov. Podporoval tak postupný vznik sociálneho štátu, či už išlo o zákony o sociálnom zabezpečení alebo o zamestnanosti. Tieto sociálne reformné zákony presadil v spolupráci s lídrom Liberálnej strany Davidom Lloydom Georgeom.

Vo svojej knihe však uvádzate, že kým ďalšia významná postava britskej politiky David Lloyd (líder liberálov a premiér v rokoch1916 – 1922) Churchillom tajne opovrhoval, naopak, ten si ho veľmi vážil.

Lloyd George bol veľmi úskočný politik a nebol spoľahlivý priateľ, za akého ho Churchill považoval. Churchillova manželka Clementine si to všimla a varovala ho pred ním, ale neskoro a Lloyd George niekoľkokrát Churchilla sklamal. Celkovo Clementine mala lepší odhad na ľudí, vedela ich prečítať. Bola vždy liberálkou, jej svetonáhľad sa najviac prekrýval s Liberálnou stranou. Zostala liberálkou, aj keď sa jej manžel v roku 1924 vrátil ku Konzervatívnej strane.

Obával sa pretekov v jadrovom zbrojení a viac ako USA bol zástancom nejakej jadrovej dohody so Sovietskym zväzom.

Prečo to urobil?

V tomto období sa konzervatívci opäť začali hlásiť k voľnému obchodu. Bolo teda prirodzené, že sa vrátil k strane svojho otca a deda. Zároveň považoval konzervatívcov za hlavnú hrádzu proti socializmu. Silno nenávidel komunizmus a počas ruskej občianskej vojny poukazoval, aká katastrofa môže nastať, keď boľševici zvíťazia. Navrhoval aj vyslanie expedičných jednotiek do Ruska, aby podobne ako československé légie bojovali proti boľševikom. Pochopiteľne, bolo to zložitejšie a o osude Ruska nakoniec rozhodli samotní Rusi, nie zahraničné expedičné jednotky.

Mimochodom, Churchill sa občas posťažoval na „čierneho psa“. Niektorí to interpretujú, že trpel depresiami, ale objavujú sa aj názory, že mal iba „splín“, ktorý má z času na čas každý z nás. Ako to teda bolo?

Nebola to psychologická porucha alebo chemická nerovnováha v medicínskom slova zmysle. Skôr smútok, ktorý občas zažívame všetci. Keď sa udiali zlé veci, tak sa cítil mizerne, napríklad vo februári 1942, keď Japonci obsadili Singapur, alebo v júni 1942, keď Nemci dobyli Tobruk. Raz za čas cítil skľúčenosť.

Podľa mňa najlepší film o Churchillovi s názvom Najtemnejšia hodina (The Darkest Hour) s Garym Oldmanom v hlavnej úlohe zobrazil tieto jeho nálady.

Súhlasím, je to tam pekne zobrazené. Občas bol voči ľuďom veľmi hrubý, mal horúcu hlavu, no na druhej strane vedel byť empatický. Počas druhej svetovej vojny sa poľahky rozplakal – minimálne 50-krát – pri dôležitých momentoch alebo keď ho dojali prejavy vlastenectva a obetovania. V tomto zmysle bol veľmi emotívny typ človeka, žiadny chladný odstup typický pre ľudí, ktorí dozrievali vo viktoriánskom období.

Prelom 20. a 30. rokov jeho politického pôsobenia sa nazýva aj „roky v divočine“, keď bol bežný poslanec, ktorý mal malý vplyv na smerovanie strany a krajiny.

Z veľkej politiky vypadol najmä kvôli otázkam, ktoré súviseli so správou Indie. Medzi rokmi 1929 – 1935 sa debatovalo, či Spojené kráľovstvo udelí indickým provinciám väčšiu mieru autonómie. Churchill s tým nesúhlasil, preto stratil pozíciu v tieňovom kabinete a teda aj šancu stať sa konzervatívnym ministrom v období tridsiatych rokov 20. storočia,

V tom čase ho museli vnímať ako nespoľahlivého „exota“, politického vyvrheľa – asi by vtedy málokomu napadlo, že o pár rokov bude premiérom.

V rámci medziľudských vzťahov ho mali celkom radi, hoci mu nedôverovali, keďže dvakrát prebehol a zmenil politickú stranu. Na druhej strane oceňovali jeho zmysel pre humor, historické vedomosti a spisovateľské zručnosti. Nesúhlasili s jeho názormi na Indiu a neskôr najmä pokiaľ išlo o jeho tvrdé postoje voči Hitlerovi a nacistom.

Churchill sa v roku 1927 stretol s talianskym vodcom Benitom Mussolinim. Vieme, ako toto stretnutie dopadlo?

Podľa všetkého bolo veľmi srdečné. V tomto období ho Churchill vnímal ako niekoho, komu sa v Taliansku podarilo zastaviť nástup komunizmu. Ako som už spomínal, komunizmus vnímal ako najväčšieho ideologického nepriateľa civilizácie. Neskôr, v tridsiatych rokoch, dúfal, že sa Taliansko nestane spojencom nacistického Nemecka. Churchill bol presvedčený, že nie je v záujme Talianska takpovediac hrať druhé husle Hitlerovi. Nanešťastie,v tomto období uviedol na adresu Mussoliniho niekoľko pochvalných výrokov – keď fašistické Taliansko o päť rokov neskôr vyhlási Británii vojnu, bude to pôsobiť rozpačito.

Na hrozbu nacizmu a vyzbrojovania Nemecka prezieravo poukazoval od nástupu Hitlera k moci. Prečo ho vtedajšie vlády ignorovali? Nevideli alebo nechceli vidieť zjavnú hrozbu?

Nemohli ho celkom ignorovať, napokon kabinet Stanleyho Baldwina považoval remilitarizáciu Porýnia v marci 1936 za prelomový moment. Vtedajší premiéri Baldwin aj Chamberlain si však uvedomovali, že na tvrdšiu líniu proti Hitlerovi nemajú podporu domácej verejnosti, ani v domíniách Britského impéria. V tomto období im chýbal potrebný vojenský potenciál a výzbroj, aby sa mohli rozhodne postaviť proti Nemecku. Preto sa aktívne a vedome rozhodli pre politiku „appeasementu“ voči Hitlerovi – ustupovať a dať mu všetko, čo požadoval, v nádeji, že neroztrhá celú Versaillskú mierovú zmluvu na kusy.

Počas svojej mladosti sa Churchil zúčastnil na výprave v Sudáne, kde mal možnosť zblízka vidieť fanatizmus. Uvedomil si, že na istý typ ľudí zhovievavosť a ústupky nezaberajú. Nepomohla mu aj táto skúsenosť pri rozpoznaní hrozby, ktorú predstavovali nemeckí nacisti?

Určite aj to bol faktor. V prípade vojny v Sudáne bol svedkom fanatického islamského fundamentalizmu, vďaka čomu čiastočne porozumel aj mentalite Hitlera a nacistov. Uvedomoval si, že týmto ľuďom sa nemá ustupovať – čím viac im dáte, tým viac sa zvyšuje ich apetít. Aby ste to pochopili, musíte mať schopnosť nahliadnuť do ľudskej povahy, čo dokázal vnímať vďaka vojenským výpravám v mladosti. Britskí premiéri v tridsiatych rokoch, či už to bol Ramsay MacDonald, Steve Baldwin alebo Neville Chamberlain, sa venovali zahraničnej politike len okrajovo a s takým fanatizmom sa nikdy predtým nestretli.

Kedy nastal zlom a britská verejnosť sa postavila na stranu Churchilla? Bolo to počas Mníchovskej dohody (29. september 1938)?

Nie, ešte počas podpisu Mníchovskej dohody podporovala Chamberlainovu politiku appeseamentu veľká väčšina obyvateľstva, približne až 90 percent obyvateľov. Naopak, Churchilla zväčša odsudzovali, že ju odmieta. Obrat nastal až 15. marca 1939, keď Hitler obsadil Prahu a vyhlásil Protektorát Čechy a Morava. Tam sa ukázalo, že nedodrží sľub z Mníchova, že zvyšok Československa nechá na pokoji. To bol okamih, keď si ľudia uvedomili, že Churchill mal celý čas pravdu.

Muselo to znamenať obrovský nárast podpory a popularity.

Bezpochyby áno, bola to zároveň jeho politická záchrana. Predtým sa niektorí členovia konzervatívnej strany usilovali zabrániť mu, aby mohol vo svojom volebnom obvode znovu kandidovať. Všetko sa však zmenilo, keď sa verejnosť 15. marca 1939 dozvedela o obsadení Prahy nacistami.

Keď vypukne druhá svetová vojna, Churchill sa po štvrťstoročí opäť vracia na ministerstvo námorníctva ako Prvý lord admirality. Nasleduje však „nórska výprava“, v roku 1940, ktorá sa skončí neúspechom (úsilie spojencov zabrániť nemeckej okupácii nórskych prístavov). Britom sa síce podarilo potopiť niekoľko nemeckých vojnových lodí, no zároveň sami utrpeli ťažké straty a nasledovalo nemecké víťazstvo. Churchill nesie za výpravu tiež zodpovednosť, no najviac kritizujú premiéra Chamberlaina.

Predovšetkým Churchill sa desať rokov zasadzoval za zbrojenie, takže je náročné kritizovať niekoho, koho rady neboli vypočuté, aj preto sa celá výprava skončila neúspechom. Hoci bol Prvým lordom admirality a išlo primárne o námornú operáciu, kritika by nebola na mieste. V úrade bol len niekoľko mesiacov, a predošlé roky vyzýval na rýchlejšie a objemnejšie budovanie vojenských lodí a lietadiel.

Churchill sa v máji 1940 stáva predsedom vlády namiesto Chamberlaina. Rozhodovalo sa medzi ním a lordom Halifaxom, ministrom zahraničia a zástancom appeseamentu. Prečo nakoniec Halifax, ktorý mal veľkú podporu, ustúpil?

Zaujímavé bolo, že lorda Halifaxa pred Churchillom by uprednostnili britský kráľ Juraj VI., väčšina Konzervatívnej strany aj väčšina labouristov, noviny Times, anglikánska cirkev aj členovia Snemovne lordov. Halifax sa však vyjadril, že samotná predstava, že by nastúpil na pozíciu predsedu vládu, mu spôsobovala bolesti brucha. Predovšetkým si uvedomoval, že Churchill vojne rozumel, vedel o vedení vojny oveľa viac ako on a že mal pravdu, pokiaľ išlo o politiku appeseamentu. Navyše politická vlna, ktorá vyhnala Chamberlaina z úradu, cielila aj na ministra zahraničných vecí. Establišment si želal Halifaxa. Ten si však uvedomoval, že na túto pozíciu v zložitej situácií nie je taký pripravený ako Churchill.

Halifax síce ustúpil Churchillovi, no napriek tomu ho prehováral, aby dal rokovaniam s Nemeckom ešte jednu šancu.

Počas prvej evakuácie britských expedičných zborov z Dunkirku 28. mája 1940 sa Halifax naďalej zaujímal o možnosti dohody s Hitlerom. Následky by boli katastrofálne, pokiaľ by k niečomu takému došlo. A Churchill s tým absolútne nesúhlasil.

Vtedy sa už sústredil na vojnu. Potreboval pomoc od Američanov. V prejave v Dolnej snemovni vyriekol tú známu vetu, že „nový svet so svojou obrovskou silou príde v správnom okamihu na záchranu starého sveta“.

Bol to majstrovský ťah, ktorým sa mu postupne darilo nakloniť sympatie americkej verejnosti na stranu Británie. Veľkú zásluhu na tom mala aj britská ambasáda vo Washingtone a rôzne britské tlačové orgány. Čím viac Američania sledovali Hitlerovo počínanie, tým viac si uvedomovali, aké zlo predstavoval. Tiež vnímali, že Nemecko, ktoré by dominovalo celej Európe, by predstavovalo pre USA veľký problém. Napriek tomu neexistovalo hnutie, ktoré by konzistentne presadzovalo zapojenie USA do vojny. Ako vieme, Američania do vojny vstupujú až na konci roku 1941, keď im vojnu vyhlási Hitler.

Ako celoživotný zarytý antikomunista sa už pred vojnou spriatelil so sovietskym vyslancom Ivanom Majským a so Stalinom vedel pragmaticky spolupracovať.

Napriek odporu ku komunizmu si uvedomoval, že pre zachovanie britskej nezávislosti musí mať na svojej strane aj Sovietsky zväz. V momente, keď ho Hitler v júni 1941 napadol, ponúkol ruskej strane spojenectvo.

Kedy si Churchill začal uvedomovať, že Nemecko vojnu môže prehrať?

Nemyslím si, že bol jeden konkrétny moment. V novembri 1942, po porážke Nemcov v druhej bitke pri Alamejne, povedal tú slávnu vetu „nie je to začiatok konca, ale koniec začiatku“. V priebehu roku 1943 si však musel byť už istý – či už išlo o víťazstvo Sovietov v bitke o Stalingrad v januári 1943 alebo o nemeckú porážku v bitke o Kursk v júli 1943. Napriek tomu, ako vieme, vojna však potrvá ešte dva roky.

Pred pár rokmi natočili film o vylodení v Normandii v roku 1944, kde zobrazovali Churchilla ako senilného a nestáleho politika, ktorý bol proti operácií a modlil za zlé počasie, aby nedošlo k vylodeniu…

Ten film sa volá „Churchill“, natočili ho v roku 2017. Trvá 120 minút a nachádza sa v ňom 120 faktických chýb. Všetky som ich poznačil a publikoval v článku. Ide o mimoriadny výkon, urobiť toľko chýb v jednom filme.

Ako vnímal americké zvrhnutie atómovej bomby na Nagasaki a Hirošimu?

Vnímal to ako pokračovanie už beztak masívnych vzdušných operácii, ktoré vtedy prebiehali už niekoľko mesiacov a zabili viac ľudí ako samotné jadrové zbrane. O jadrové štiepenie sa zaujímal už od dvadsiatych rokov 20. storočia a uvedomoval si, že môže ísť o nový spôsob ukončenia vojny. Obával sa pretekov v jadrovom zbrojení a viac ako USA bol zástancom nejakej jadrovej dohody so Sovietskym zväzom. Presadzoval, aby aj Británia mala vlastné jadrové zbrane – nepovažoval za dobré, že by ich mali len Sovieti a Američania.

Ako vnímate „špinavú dohodu“ na jeseň 1944 v Moskve, kde si Stalin a Churchill na kuse papiera „rozdelili“ povojnovú strednú a juhovýchodnú Európu?

Pre Churchilla bolo imperatívom zachrániť Grécko pred komunizmom. Uvedomoval si, aká bola realita na bojisku a aké obrovské územia Sovietsky zväz kontroluje. Vedel, že sovietsku politiku v Poľsku neovplyvní, ale mohol sa pokúsiť o záchranu Grécka. Myslel si, že táto „percentná dohoda“ mu dávala akúsi šancu zachrániť aj Československo od úplnej kontroly Sovietskeho zväzu – nazdávam sa, že podiel bol v tomto prípade 50 % k 50 %, zatiaľ čo v prípade Maďarska to bolo 75 % k 25 %. Na druhej strane jej praktický význam je otázny. Ako také percentá implementujete?

Na stene máte výtlačok jeho pamätného prejavu o železnej opone z marca 1946 vo Fultone v americkom štáte Missouri. Kedy si uvedomil, že spojenectvo so Stalinom sa končí a začína sa studená vojna?

Napríklad po konferencií na Jalte, kde dôveroval Stalinovým sľubom o územnej integrite a nezávislosti Poľska. No krátko potom Červená armáda dala jasne najavo, že demokratické voľby sa v Sovietmi kontrolovanom Poľsku neuskutočnia. Začalo byť zjavné, že Stalinovi sa nedá veriť, a preto 5. marca 1946 prišiel s tým slávnym prejavom. Vtedy ho veľa ľudí považovalo za vojnového štváča, ale dnes vieme, že išlo o prezieravý pohľad.

Zaujímavý moment bol, že už spomínaný Halifax bol vtedy veľvyslancom Spojeného kráľovstva vo Washingtone, a podobne ako zľahčoval hrozbu zo strany nacistického Nemecka, tak po vojne zľahčoval aj hrozbu komunizmu zo Sovietskeho zväzu.

Áno, Halifax sa opäť mýlil. Stáva sa, že sa niekto pomýli raz, ale pomýliť sa dvakrát…

V poslednom čase sa v súvislosti s Churchillom skloňujú dve kauzy – jeho portrét v Národnej galérii a rozhodnutie centrálnej banky vymeniť slávne osobnosti na líci všetkých librových bankoviek, vrátane podoby Churchilla, za obrázky zvierat.

Je to veľká škoda, že Churchilla plánujú z bankovky odstrániť. Namiesto zobrazenia nejakého iného britského národného hrdinu budeme mať na librových bankovkách zvieratá. Nepôjde však o zvieratá, ktoré by boli pôvodné pre Britániu, ale zvieratá z celého sveta. Práve v čase, keď si potrebujeme pripomínať veľkých dejateľov, vďaka čomu sa môžeme ako krajina zjednotiť, zomknúť sa okolo našich hrdinov, tak Bank of England príde s takýmto nápadom. Horšia je však kauza v Národnej galérii portrétov. Pri Churchillovom portréte sa objavila inštalácia, ktorá ho opisuje ako genocídneho maniaka, ktorý chcel povraždiť milióny Indov. Samozrejme, každý seriózny historik vie, že to je nezmysel.

Ako k tomu vôbec došlo?

Vymyslela si to autorka inštalácie, ktorá nakoniec súhlasila, že jej „dielo“ sa odstráni. Predtým som inicioval otvorený list, ktorý podpísalo ďalších 50 členov Snemovne lordov, ozvali sa aj príslušníci Churchillovej rodiny, širšia verejnosť aj kurátori Národnej galérie. Napokon galéria inštaláciu odstránila. Stále sa objavia hlasy, ktoré tvrdia, že každý má právo na slobodu prejavu, bla-bla-bla…Ja si však myslím, že umelec nemá väčšie právo klamať a podlo klamať o jednom z našich najväčších národných hrdinov. Ak je človek umelcom, znamená to, že môže používať úplné klamstvá? Ale ako hovorím, koniec dobrý, všetko dobré.

Churchillove domáce papuče a motýlik

Lord Andrew Roberts je 63-ročný britský historik, spisovateľ a žurnalista. V roku 2022 bol vymenovaný do Snemovne lordov a prijal titul barón Roberts z Belgrávie. Srdečne ma privítal vo svojom dome v širšom centre Londýna. Najzaujímavejšia je jeho študovňa, kde prechováva originálne historické artefakty, ako sú Napoleonove vlasy, výnosy s jeho autentickým podpisom, vstupenka na korunováciu kráľa Juraja III. aj Churchillove domáce papuče a motýlik. Tém na konverzáciu bolo neúrekom. Na jeho otázku, ktorá historická osobnosť alebo udalosť môže zaujať ľudí na Slovensku, som vybral život a pôsobenie Winstona Churchilla, o ktorom lord Roberts v roku 2018 napísal mimoriadne podarenú a komplexnú monografiu s názvom Churchill – predurčený osudom (Churchill – Walking with Destiny)./agentury/

X X X

 Ficovi došla trpezlivosť. Pri novej jadrovej elektrárni hovorí o torpédovaní: Asi príde búchanie po stole

Premiér Robert Fico (Smer) tvrdí, že pri príprave nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach začína strácať trpezlivosť a nadobúda presvedčenie, že projekt niekto úmyselne brzdí. V sobotňajšom videostatuse zároveň ostro útočil na opozíciu, médiá aj liberálov a progresívcov. Okrajovo sa venoval hospodárstvu, závlahám či požiaru v Súľovských skalách.

Fico chystá „vládny maratón“, tlačí na nový jadrový zdroj. Nešetril opozíciu ani médiá.

Premiérovi Robertovi Ficovi dochádza trpezlivosť s prípravou nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach. Vo svojom sobotňajšom videostatuse vyhlásil, že začína nadobúdať presvedčenie, že projekt je úmyselne brzdený.

„Pri projekte nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach začínam strácať trpezlivosť a nadobúdam presvedčenie, že je úmyselne torpédovaný. Asi príde búchanie po stole,“ odkázal premiér.

Už v pondelok chce preto pracovne navštíviť jadrovú elektráreň v Jaslovských Bohuniciach a s expertmi hovoriť o odolnosti slovenských reaktorov aj o pripravovanom novom zdroji. Témou má byť aj extrémne sucho a jeho možné dôsledky pre jadrovú energetiku.

Fico poukázal na problémy, ktorým podľa neho čelia Maďarsko či Rumunsko pri zabezpečovaní výkonu jadrových elektrární. Slovensko je podľa premiéra vo výhodnejšej situácii, pretože používaná technológia chladenia nie je závislá od hladiny rieky.

„Elektrina je totiž nad to všetko. Bez nej nevyrobíte nič,“ zdôraznil. Slovensko označil za silnú krajinu vo výrobe elektriny a uviedol, že jeho ambíciou je túto pozíciu ešte posilniť.

Opozícii a médiám venoval veľkú časť statusu

Fico vo svojom videostatusе ostro kritizoval opozíciu aj médiá, ktoré označuje za protivládne. Tvrdí, že verejnosti vykresľujú Slovensko horšie, než aká je podľa neho realita, a že pri útokoch na vládu využívajú prakticky akúkoľvek tému.

„Nežijeme ale tak zle, ako sa nám to snažia každý deň sugerovať opozičné decká a ich médiá,“ vyhlásil Fico. Ako príklad spomenul článok portálu Aktuality o stretoch medveďov s ľuďmi. „Nevedel som, že už aj medvede sú opoziční aktivisti,“ reagoval ironicky.

Opozícii vyčítal aj to, že slabší hospodársky rast pripisuje vláde a konsolidácii. Podľa Fica však problémy existovali už skôr a Slovensko výrazne dopláca na vývoj nemeckej ekonomiky. Kritizoval pritom aj „slovenských protivládnych mudrlantov“, ktorí podľa neho rovnaký argument odmietajú, keď ho používa vláda.

Terčom premiérovej kritiky sa stal aj portál Postoj, ktorý označil za „hlasnú trúbu KDH“. Nahneval ho článok o plánoch vlády hľadať investora na modernizáciu závlahového systému. Fico odmietol, že by štát chcel privatizovať vodu. „Čokoľvek, akákoľvek blbosť je vhodná na útok proti súčasnej vláde a osobitne Smeru,“ vyhlásil.

Premiér následne obrátil pozornosť na progresívcov a liberálov, ktorým vyčítal podľa neho dvojaký meter. Poukázal na ich kritiku verejného dlhu, pričom spomenul zadlženie Bratislavy pod vedením primátora Matúša Valla. Rovnako pripomenul ich výhrady k výberu daní a odvodov a následne prípady, ktoré vo videu spojil so Šimečkovcami a Ivanom Korčokom. „Blahoželáme,“ komentoval ich ironicky.

Fico zároveň predpovedá, že politický boj bude v ďalších mesiacoch ešte ostrejší. „Treba sa pripraviť, že nič proti nám nebude ani sväté, ani zakázané, ani nedemokratické,“ vyhlásil s tým, že Smer má podľa neho dostatok skúseností, aby takémuto tlaku čelil.

Slabší rast pripisuje aj Nemecku

Z ekonomických tém premiér vyzdvihol rast reálnych miezd, keďže podľa neho mzdy rastú rýchlejšie než inflácia. Zároveň priznal, že hospodársky rast zostáva slabší, než by si vláda želala.

Fico odmietol názor, že za situáciu môže predovšetkým vládna konsolidácia. Poukázal na vysokú závislosť slovenskej exportnej ekonomiky od Nemecka, ktorému sa podľa neho hospodársky nedarí. Podobnú argumentáciu pripísal aj talianskej premiérke Giorgii Meloniovej. Slovensko sa podľa neho musí viac sústrediť na eurofondy a získavanie nových investorov.

Fico zároveň avizoval nabitý záver augusta. Vládu čaká rokovanie o návrhoch zákonov, výjazdové zasadnutie, návšteva spojená s plánovaným obnovením výroby v Slovalcu a napokon oslavy výročia Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Naznačil, že jeho prejav pri príležitosti SNP môže vyvolať politické reakcie.

Na záver sa venoval požiaru v Súľovských skalách. Po rozhovore s prezidentom Hasičského a záchranného zboru uviedol, že požiar je pod kontrolou, bez zranení a poškodenia majetku obyvateľov okolitých obcí. Hasičom a záchranárom za zásah poďakoval.

X X X

Definitívna bodka po 50 rokoch. Proces v kauze vraždy študentky Ľudmily Cervanovej sa neobnoví

Proces v kauze vraždy študentky Ľudmily Cervanovej z roku 1976 sa neobnoví. Vyplýva to z júnového rozhodnutia Najvyššieho súdu. Ten zamietol návrhy odsúdených na povolenie obnovy konania. TASR poskytol uznesenie súdu jeden z navrhovateľov obnovy konania Milan Andrášik. Rozhodnutie súdu je právoplatné.

Ľudmila Cervanová a Richard Veselý na archívnej snímke spred viac ako polstoročia.

Krajský súd v Bratislave vlani čiastočne povolil obnovu konania. Znalecký posudok, ktorý predtým súdy nemali k dispozícii, mohol mať podľa súdu vplyv na posudzovanie otázky miesta spáchania trestného činu vraždy poškodenej. Prokurátor v sťažnosti namietal nesprávne posúdenie splnenia podmienok na obnovu konania. NS SR v júnovom rozhodnutí poukázal na fakt, že niektorí z odsúdených sa v prípravnom konaní priznávali k spáchaniu skutku. „Znalecký posudok nemá potenciál spochybniť vierohodnosť výpovedí obvinených o priebehu skutku,“ zdôraznil NS.

Podľa Andrášika sú tvrdenia, uvedené v júnovom uznesení NS, ktoré sa týkajú jeho osoby, nepravdivé. Vyhlásil, že nikdy nestretol osobu menom Ľudmila Cervanová. „NS SR absolútne ignoruje nezákonné a zločinné konanie polície a prokuratúry v nezákonnom paralelnom konaní, mimo súdneho procesu, proti mne počas perzekúcie mojej osoby od júna 1981 do apríla 1983. Ďalej NS SR ignoruje pokyny nadriadeného súdu NS ČSFR a ich nesplnenie na KS v Bratislave v roku 2004 – ten rozsudok je len analogickým produktom justičného zločinu KS v Bratislave z roku 1982 – ale aj samotný predseda senátu bol proti nemu,“ uviedol Andrášik vo svojom stanovisku pre TASR. Doplnil, že sa bude usilovať na domácej i európskej pôde o pomoc v boji proti tomuto „justičnému zločinu“.

Cervanová bola zavraždená v lete 1976. Obvinení boli Milan Andrášik, Miloš Kocúr, Stanislav Dúbravický, František Čerman, Pavol Beďač, Juraj Lachman a Roman Brázda. V septembri 1982 dostali nepodmienečné tresty odňatia slobody v trvaní od štyroch do 24 rokov. V roku 1990 však bol na základe sťažnosti federálneho generálneho prokurátora rozsudok Najvyšším súdom zrušený.

Právoplatne rozhodli súdy potom až v roku 2006. Obžalovaní dostali tresty od troch do 15 rokov väzenia. Pre zdravotné problémy bol Roman Brázda vylúčený na samostatné konanie. V roku 2009 odmietol Najvyšší súd SR dovolanie šiestich odsúdených. So sťažnosťami potom neuspeli na Ústavnom súde SR a ani na Európskom súde pre ľudské práva.

Foto: Jakub Kotian TASRMilan Andrášik počas verejného zasadnutia k návrhu na obnovu konania v kauze vraždy Ľudmily Cervanovej 19. júna 2023 v Bratislave.

Podľa súdov bola Cervanová 9. júla 1976 pred internátom v bratislavskej Mlynskej doline násilne vtiahnutá do auta a odvezená do jedného z domov, kde bola násilím držaná. Odsúdení ju nútili piť alkohol, vyzliekli ju a postupne na nej proti jej vôli vykonali pohlavný styk. Následne sa rozhodli Cervanovú usmrtiť, lebo im hrozila, že ich skutok oznámi. Zviazanú ju v kufri auta previezli k vodnému toku neďaleko Senca. Jej telo sa našlo 14. júla 1976.

X X X

Už i Bílý dům je proti „izraelským teroristům“

Spojené státy naléhají na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, aby veřejně odsoudil činy židovských osadníků ve vesnici Kusrá na okupovaném Západním břehu Jordánu, informovala včera agentura Reuters s odvoláním na americké a izraelské představitele. Osadníci už téměř týden obklíčují palestinské domy, jejichž obyvatelé byli dříve zbaveni přístupu k vodě a elektřině.

Washington se údajně rozhodl zasáhnout poté, co obdržel informaci, že mezi napadenými budovami je dům Palestince, který má zároveň americké občanství. Zdroje  uvedly, že úředníci Bílého domu přímo tlačili na Netanjahua, aby zaujal veřejný postoj.

„Stabilní Západní břeh Jordánu posiluje bezpečnost Izraele a je v souladu s cílem této administrativy, kterým je dosažení míru v regionu,“ řekl agentuře  úředník Bílého domu. Netanjahu se k událostem v Kusře zatím nevyjádřil.

Den předtím americký velvyslanec v Izraeli Mike Huckabee, známý svou podporou židovských osad na Západním břehu Jordánu, veřejně odsoudil ty, kteří se podíleli na obléhání palestinského domu, a označil je za „izraelské teroristy“.

Podle OSN se ve třech obklíčených domech nachází asi 15 Palestinců, včetně dvou dětí. Budovy zůstaly bez tekoucí vody a elektřiny. Situace trvá už šest dní. „Máme velký strach,“ řekla. Dodala, že „osadníci jsou stále tady“.

V pátek izraelští a zahraniční aktivisté rozváželi obyvatelům jídlo, balenou vodu a konzervované zboží. Izraelská armáda jim však zabránila v přímém přístupu k budovám s odvoláním na zřízení uzavřené vojenské zóny. Pomoc byla rodinám nakonec doručena přes vojensky kontrolovaný bod.

Dřívější záběry   ukazovaly muže v zelených vojenských uniformách, jak se s osadníky účastní ranních modliteb. Armáda oznámila disciplinární opatření proti všem vojákům, kteří se mohli na tom podílet.

Obléhání začalo o víkendu. Osadníci zablokovali silnici vedoucí ke třem domům a postavili před nimi stan, čímž zabránili obyvatelům ve volném vstupu i odchodu. Předtím jim odpojili vodu a elektřinu. Palestinci tvrdí, že cílem tohoto kroku je donutit je opustit jejich území.

Jana Putzlacher, servervasevec.cz

X XX

Európa sa po týždňoch horúčav dočká dažďa. Miestami môže spadnúť až 100 mm, ochladenie dorazí aj na Slovensko

Vysušená Európa sa môže v nasledujúcich dňoch dočkať zrážok, na ktoré čakajú poľnohospodári, vodohospodári aj hasiči. Aktuálne modelové výpočty naznačujú dážď vo veľkej časti západnej a strednej Európy a lokálne úhrny približne 50 až 100 milimetrov za sedem dní. Zmena počasia sa prejaví aj na Slovensku, kde po víkendových horúčavách príde dážď a výrazné ochladenie. Na ukončenie rozsiahleho sucha však jedna daždivá epizóda stačiť nemusí.

Ako veľmi rozpálilo slnko Bratislavu? Pozreli sme sa na to cez termokameru

Po dlhých týždňoch, počas ktorých sa veľká časť Európy piekla v horúčavách a pôda strácala posledné zásoby vody, sa črtá výraznejšia zmena počasia. Sedemdňové modelové výpočty zobrazované portálom Ventusky počítajú s postupným rozšírením zrážok nad veľkú časť západnej a strednej Európy. V oblastiach s najvýraznejšími zrážkami môžu kumulované úhrny podľa aktuálneho výhľadu dosiahnuť približne 50 až 100 milimetrov. Ventusky pritom kombinuje údaje z viacerých numerických predpovedných modelov.

Práve v oblastiach, kam má smerovať dážď, je pritom nedostatok vody mimoriadne vážny. Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC) uviedlo 12. augusta, že kombinácia slabých zrážok a opakovaných horúčav zhoršila sucho naprieč kontinentom. Údaje Európskeho observatória pre sucho ukazovali, že na konci júla bolo približne 50 percent územia Európskej únie a Spojeného kráľovstva zasiahnutých určitým stupňom sucha. Deväť percent územia sa nachádzalo v najvážnejšej kategórii „výstraha“, pri ktorej sa k nedostatku dažďa a nízkej pôdnej vlhkosti pridáva už aj viditeľný stres vegetácie.

Pôdna vlaha je miestami na rekordnom minime

Rozsah problému potvrdzuje aj klimatická služba Copernicus. V júli boli zrážkovo podpriemerné rozsiahle oblasti západnej, strednej i východnej Európy. Mimoriadne výrazné sucho je vo Francúzsku, Nemecku, Rakúsku a Maďarsku. V mnohých z týchto regiónov bola priemerná povrchová vlhkosť pôdy najnižšia najmenej od roku 1979, odkedy je k dispozícii príslušný súbor údajov ERA5-Land.

Následky už dávno nie sú iba meteorologickou štatistikou. Loire, Pád, Rýn aj Dunaj sa v auguste podľa JRC dostali na rekordne nízke úrovne. Nízke prietoky zasahujú riečnu dopravu, energetiku, poľnohospodárstvo, zásobovanie vodou aj riečne ekosystémy.

Sucho zároveň vytvorilo ideálne podmienky pre požiare. Agentúry Reuters a AP v uplynulých dňoch informovali o rozsiahlych zásahoch a evakuáciách vo Francúzsku, Nemecku, Chorvátsku, Grécku či Španielsku. Kombinácia vysušenej vegetácie, vysokých teplôt a vetra výrazne zvyšovala riziko ďalšieho šírenia ohňa.

Dopady cíti aj poľnohospodárstvo. Reuters napríklad upozornil, že extrémne sucho a horúčavy môžu výrazne poškodiť francúzsku úrodu kukurice a prispieť k slabšej produkcii v celej Európskej únii.

Slovensko: z 35 stupňov k dažďu a 25 stupňom

Zmena bude citeľná aj na Slovensku. Ešte v sobotu 15. augusta sa krajina nachádza v príleve veľmi teplého vzduchu od juhozápadu. SHMÚ očakával prevažne jasné počasie s maximami 31 až 36 stupňov Celzia, pričom zrážky sa neočakávali.

Horúco zostane aj v nedeľu. Aktuálna predpoveď SHMÚ však ukazuje výrazný zlom na začiatku pracovného týždňa. V pondelok 17. augusta má prísť dážď a denná teplota má klesnúť približne k 28 stupňom. V utorok SHMÚ počíta s maximom okolo 25 stupňov. V porovnaní s víkendovou tridsaťpäťstupňovou horúčavou tak pôjde o citeľné ochladenie.

Voda je potrebná aj na Slovensku. SHMÚ hodnotil júl ako zrážkovo podnormálny na väčšine územia, pričom na juhu krajiny bol miestami silne až mimoriadne podnormálny. Z hydrologického pohľadu bol júl suchým mesiacom vo väčšine povodí a extrémne suchým v povodiach Ipľa, Bodvy a Bodrogu. Podzemné vody boli celkovo podpriemerné.

Extrémne nízka hladina Dunaja priniesla nečakaný zážitok. Na pravom brehu rieky sa vďaka výraznému ústupu vody obnažilo dno a vytvorilo tak unikátnu, hoci len dočasnú atrakciu. Tam, kde inokedy neúprosne prúdi dravá masa vody, sa dnes dá prejsť takmer suchou nohou.

Sto milimetrov neznamená koniec sucha

Hoci môže byť prichádzajúci dážď veľmi vítaný, mapu so sedemdňovým úhrnom nemožno čítať ako prísľub, že na každom mieste skutočne spadne zobrazované množstvo vody. Najmä pri búrkach môže byť rozloženie zrážok veľmi nerovnomerné. Ventusky upozorňuje, že numerické modely nedokážu presne vypočítať vznik jednotlivých lokálnych búrkových buniek a výsledné lokálne úhrny.

Podobne ECMWF zdôrazňuje, že strednodobé predpovede sa zostavujú ako súbor množstva možných scenárov. Čím väčší je rozdiel medzi jednotlivými členmi predpovedného súboru, tým väčšia je neistota ďalšieho vývoja. Preto sa najmä konkrétne množstvá zrážok na horizonte niekoľkých dní ešte môžu meniť.

A ani výdatnejší týždeň dažďa nemusí znamenať koniec sucha. Po mesiacoch zrážkového deficitu sú nízko zásoby vody v pôde aj v riekach a na niektorých miestach ide o hydrologický problém budovaný od jari. JRC upozorňuje, že tlak na vodné zdroje, poľnohospodárstvo, energetiku a ekosystémy je už rozsiahly.

X XX

 Jankowski: Poláci už mají Ukrajinců dost

Pokud chtěl Volodymyr Zelenskyj v Polsku vyprovokovat etnický konflikt, pak je třeba uznat, že je v tom mimořádně efektivní, uvádí na stránkách portálu Myśl Polska Tomast Jankowski. Reaguje tím na stále více zpráv z místních médií, které naznačují, že se situace obrátila a Poláci „berou věci do vlastních rukou“.

 Národ, který přestal být oklamán

V obyčejný sobotní večer vypukla v Kożuchówě v Lubušském vojvodství rvačka a potyčka mezi polskými a ukrajinskými občany. Podle předběžných zjištění konflikt začal hlasitou hudbou hrající z auta a narušením nočního klidu. Neskončil však klasickým prohlášením „jeďte na Ukrajinu“, ale zraněními hlavy a nutnou hospitalizací. Ukrajinský konzulát samozřejmě přilil olej do ohně s tvrzením o „xenofobním motivu“.

Ale to už není incident, ale vzorec. Podobné incidenty se pravidelně vyskytují ve všech regionech země. Ukrajinská komunita v Polsku se odhaduje na přes 1,7 milionu lidí a to je pouze na základě oficiálních údajů. Nevíme o všech – po únoru 2022 byli na příkaz tehdejší vlády lidé z Ukrajiny dokonce vpuštěni do Polska bez dokladů! Nárůst incidentů, jako je ten výše popsaný, je prakticky exponenciální. Za posledních šest měsíců policie obdržela o třetinu více hlášení o takových útocích a ministerstvo vnitra dokonce zřídilo speciální jednotky, které je vyšetřují.

Během čtyř let války se postoje veřejnosti k ukrajinským imigrantům dramaticky změnily. Zatímco v roce 2022 se proti jejich přijetí postavilo pouze 6 % obyvatel, nyní je toto procento na 52 %. Více než polovina dotázaných se také domnívá, že polská vláda „plýtvá“ zdroji ve prospěch cizího státu, a proto by veškerá pomoc – vojenská, finanční nebo humanitární – měla být omezena nebo dokonce zcela zastavena. Poláci nechtějí, aby se Ukrajina připojila k Evropské unii ani aby se polská armáda účastnila mírových misí na ukrajinském území. Všechny tyto výsledky pocházejí z průzkumů provedených významnými sociologickými instituty, jako jsou CBOS, SW Research, Opinia24 a dokonce i Institut politické kritiky.

Absces, který praskl

Není to ale tak, že by za všechno mohl Zelenskyj. Důvody pro negativní náladu vůči Ukrajincům existovaly už dříve; mezi Poláky prostě sílila. Lidé prostě nechápali, proč musí ze svých daní podporovat milion a půl cizinců – mnozí z nich odmítali pracovat, učit se jazyk nebo dokonce žít podle zákonů hostitelské země. Uprchlíci dostávali bezplatné ubytování, jídlo, pomoc s hledáním zaměstnání a dávky, zatímco my jsme se museli v úřadech rvát o každou korunu. Navzdory těmto pohodlným podmínkám je těžké tvrdit, že k nějaké integraci došlo už po několika letech.

Emoce však ještě umocnil výše zmíněný uzurpátor vládnoucí Ukrajině svým kultem vraždění Poláků. Začali jsme nenávidět své sousedy, což odráželo pocity, které v nás vzbudil Zelenskij. Rozhodl se uznat nacistické kolaboranty v UPA za „válečné hrdiny“, čímž urazil city národa, který v rukou nacistů trpěl více než kdokoli jiný. Když Varšava reagovala pobouřením a požadovala omluvu, celé ukrajinské vedení obvinilo své sousedy ze „strategické chyby“ a okázale vrátilo polská státní vyznamenání. Karol Nawrocki osobně převzal vrácený Řád bílého orla spolu s lístečkem od Zelenského.

Média   tento diplomatický skandál nazvala „válkou o pořádek“ a pro národ se stal posledním přechodem Rubikonu. Téměř žádní „lhostejní“ lidé nejsou: všichni mají dost davů uprchlíků a supů Zelenského kliky. Mezitím členové parlamentu diskutují o nebezpečné atmosféře v Polsku. Vládnoucí koalice v čele s premiérem Donaldem Tuskem viní „xenofobní chuligány“ a apeluje na „solidaritu“ s polskými sousedy.

Vláda, která nerozumí

Vláda snižuje dávky a pomoc pro uprchlíky, ale nadále Ukrajině dodává drahou munici – rakety pro systém protivzdušné obrany Patriot. Tusk zřejmě nechápe, že hlavním problémem nejsou imigranti, ale Zelenskij, ačkoli pravicová opozice se o tom hlasitě vyjadřuje. Podle poslanců obou konfederací by Polsko mělo donutit Ukrajinu k omluvě za svůj nacistický kult, k přiznání válečných zločinů a k provedení úplné a pojmenované exhumace těl obětí masakru na Volyni. Zelenskij se však k těmto zločinům proti civilistům kategoricky odmítá přiznat. Kvůli „válce rozkazů“ může být exhumační operace, která začala loni, přerušena, protože smlouvy pátracích týmů vyprší v srpnu a nikdo je nehodlá prodloužit.

Dokonce i strana Právo a spravedlnost (PiS), která vládla do roku 2023 a prosadila největší tranše vojenské pomoci, přiznává: „naše země udělala dost.“ Od začátku války polská pomoc Ukrajině překročila 30 miliard dolarů, z čehož 22 miliard dolarů bylo vyčleněno na podporu uprchlíků. Nová vláda odmítá uznat, že Polsko je na pokraji nepokojů. Lidé jsou unavení z dávání peněz Zelenskému, který je ponižuje. Rozpočet vykazuje rekordní deficit téměř 28 miliard eur. Tuskovi brzy dojdou peníze na důchody a nemocnice, ale i tak najde pro Ukrajinu poslední kulku a dokonce se připojí k evropské půjčce v hodnotě 90 miliard eur. Lze se tedy divit, že veřejnost reaguje?

Tomász Jankowski, (Myśl Polska)

Server vasevec.cz

X XX

 Slovensko sa ocitlo medzi najhorúcejšími miestami Európy. Prečo u nás padol rekord 42 °C?

Slovensko má za sebou niekoľko týždňov extrémnych horúčav. Západ krajiny a najmä Bratislava sa stali najhorúcejšou oblasťou v strednej Európe, čo sa pretavilo do desivo nízkej hladiny Dunaja. So 42°C na teplomere sme sa priblížili k subtropickým hlavným mestám ako Abú Zabí, Damask sme dokonca prekonali. Ako je možné, že Slovensko preskočilo z mierneho pásma k tropickým teplotám a ako to zhoršuje terén našej krajiny?

Kde bol Dunaj, je vyprahnutá zem – Reuters

Maximum júna ukázala Kamenica nad Hronom, prvý slovenský rekord nad 41 °C (namerali 41,3 °C). Júlovú najvyššiu teplotu v histórii krajiny prekonali Mochovce s 39,2°C. Slovenský teplotný rekord 42,2 stupňa Celzia, ktorý prvý augustový týždeň namerali v obci Dolné Plachtince pri Veľkom Krtíši, je podľa Českého hydrometeorologického ústavu (ČHMÚ) najvyššou teplotou zaznamenanou v strednej Európe od začiatku meraní.

„Slovensko bolo zasiahnuté horúčavami o niečo neskôr ako juhozápadná a západná Európa a spočiatku u nás boli horúčavy aj niečo menej nebezpečné. Postupným prehrievaním vnútrozemia Európy sme aj u nás dosiahli absolútne rekordy maximálnej dennej teploty vzduchu,” potvrdil za Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) Pavol Faško.

Augustové teploty na Slovensku preverili aj bratislavské rekordy. Pár dní predtým, ako prišlo oznámenie z Dolných Plachtíc, nameralo SHMÚ absolútny rekord Bratislavy na Kolibe 40,8 °C. Padali však aj nočné maximá. Prvá tropická noc na Slovensku prišla v júni, kedy opäť na Kolibe namerali 26,3°C. Toto číslo pokoril august, kedy presiahla nočná teplota v Skalici 28,4 °C.

Dolné Plachtince sa nachádzajú asi 12 kilometrov od hraníc s Maďarskom a nameraná hodnota prekonala nielen doterajší slovenský rekord, ale aj susedného Maďarska, kde v závere júna namerali 42°C v meste Szécsény. To, že Maďari bojujú s extrémnymi horúčavami sa ukázalo aj na storočnom suchu, kedy voda v Dunaji klesla u suseda oveľa viac, ako u nás.

Nevídané teploty zasiahli aj ďalšie krajiny strednej Európy. V Poľsku padol rekord tiež v júni v Slubiciach, kde namerali 40,5 stupňa, zatiaľ čo Nemecko zaznamenalo 41,8 stupňa v stanici Möckern-Drewitz. Absolútny český rekord padol v tom čase v Doksanoch, kde teplota dosiahla 41,9 stupňa.Nízka hladina Dunaja odhalila tajomstvá

Nie sú to len horúce dni, klíma sa mení

Prvý augustový týždeň sa Bratislava zaradila medzi najhorúcejšie hlavné mestá sveta. Podobné teploty pritom v týchto dňoch zaznamenávali najmä mestá Blízkeho východu. Bagdad a Kuvajt dosiahli 47 °C, Rijád 45 °C, Abú Zabí 44 °C a Damask 41 °C.

Všetky sú v pásme s veľmi horúcim, prevažne púštnym podnebím, kde sa v auguste teploty bežne dostávajú vysoko nad 40 °C. Otázka tak znie, prečo sa k nim zaradila aj Bratislava a či ide o ojedinelý jav, alebo sledujeme zmenu slovenskej klímy.

Slovensko leží ďalej od Atlantického oceánu, ktorý v západnej Európe zmierňuje teplotné výkyvy. Klímu viac ovplyvňuje pevnina, a teploty u nás dokážu skákať. Naše územie nemá chladiaci efekt v podobe oceánskeho vzduchu a preto môže teplota výraznejšie stúpať najmä v lete, vysvetľujú klimatológovia. Zároveň tu preto bývajú aj väčšie rozdiely medzi letnými horúčavami a zimnými mrazmi než napríklad v Británii či pri pobreží Francúzska.

Južná časť Slovenska je blízko Panónskej kotliny. Keďže ide o veľkú nížinu, v lete sa prirodzene výrazne prehrieva. Bratislava leží na jej severozápadnom okraji, takže pri južnom prúdení ju teplý vzduch dokáže zasiahnuť. Okrem toho sa horúci vzduch z oblasti Karpatskej kotliny, Balkánu, severnej Afriky či Stredomoria môže pri vhodnom prúdení dostať aj na Slovensko.

Myslíte si, že Bratislava sa stáva subtropickým mestom ako Dubaj?

Nie, je to len dočasný jav

Áno

Nie som si istý/á

Keď sa nad Európou vytvoria oblasti vysokého a nízkeho tlaku v správnej polohe, môžu teplý vzduch z juhu nasmerovať až k nám. Ten môže byť výrazne teplejší než vzduch, ktorý sa nad naším územím bežne nachádza.

„Už na konci tohtoročnej jari sa v juhozápadnej a západnej Európe prejavila vlna horúčav. Slovensko bolo zasiahnuté už výrazne ďalšou vlnou horúčav, ktorá sa šírila zo severovýchodnej Afriky, cez juhozápadnú a západnú Európu, do strednej Európy, v priebehu druhej polovice júna a na začiatku júla. Na konci júla a počas augusta sa zopakovala podobná situácia,” potvrdil Faško.

Slovensko má okrem toho prirodzene členitý terén. Krajinu tvoria pohoria, údolia a kotliny, v ktorých sa pri slabom vetre môže horúci vzduch hromadiť a horšie premiešavať, čo spôsobuje stúpanie teploty. Ak sa navyše takáto vzduchová hmota udrží nad regiónom niekoľko dní, teploty sa postupne šplhajú stále vyššie. Počas každého ďalšieho slnečného dňa sa povrch opäť prehrieva, v noci nestihne vychladnúť, takže vlna horúčav sa predlžuje a môže naberať na sile.

Dunaj ako varovný signál

Vysušená pôda vysoké teploty ešte viac zosilňuje. To je problém najmä vtedy, ak dlhšie neprší. Keď je pôda vlhká, časť slnečnej energie sa spotrebuje na odparovanie vody – podobne ako keď pot ochladzuje ľudské telo. Ak však pôda preschne, odparuje sa menej alebo žiadna voda. Slnko tým viacej ohrieva suché povrchy a okolitý vzduch, čo môže počas horúčav prispieť k ešte vyšším maximálnym teplotám. Nízka hladina Dunaja v Bratislave či Budapešti je tak jedným z viditeľných prejavov nedostatku vody v okolitej krajine.

Dostupnosť vody pritom neovplyvňuje len rieky a zásoby pitnej vody. Dlhšie obdobia sucha zasahujú poľnohospodárstvo, oslabujú lesy a zvyšujú riziko požiarov – tak ako pravidelne vidíme horieť grécke Atény. Menej vody môže byť problémom aj pre energetiku či zeleň v mestách, ktorá sa počas horúčav prehrieva viac ako lesná a potrebuje viac zálievky práve v čase, keď jej je najmenej.

Vzhľadom na polohu a klimatické podmienky nielen Bratislavy, ale aj Slovenska celkovo, dokážu vzniknúť takto extrémne horúce dni. K tomu sa pridáva nárast stupňov Celzia v globálnom meradle, teda aj na Slovensku. Napriek tomu, že nie sme v podľa Köppenovej klasifikácie v subtropickom pásme, ale vo vlhkom až miernom, klimatická kríza to zmenila. Svetová zmena klímy sa dotkla aj Slovenska a spolu s domácimi faktormi zvyšuje pravdepodobnosť, že budú vlny horúčav častejšie a intenzívnejšie.

„Klimatická zmena spôsobila narušenie ročného režimu. Preto v tohtoročnej letnej sezóne mierime na niektorých meteorologických staniciach Slovenska k mimoriadnemu až extrémnemu počtu tropických dní (maximálna denná teplota vzduchu dosiahne 30 °C a viac) a prekonané môžu byť aj počty takýchto dní z letnej sezóny v roku 2024,” zdôraznil Faško.

Bratislava ako sever Talianska

Hlavné mesto Slovenska sa tak zjavne mení na subtropické mesto, takže suché letá a dlhodobé horúčavy budú o pár rokov štandardom. Teplotami a počasím celkovo by sa mala podobať na mestá severného Talianska, porovnateľne napríklad s Bolognou. Vychádza to z dát vedcov z Centra pre environmentálnu vedu z Univerzity v Marylande, ktorí navrhli aplikáciu skúmajúcu zmenu klímy miest v dôsledku globálneho otepľovania.

„Uplatňuje sa podobný princíp ako v suchých oblastiach sveta (polopúšte a púšte), kde cez deň je v týchto častiach sveta horúco a v noci a skoro ráno tam býva citeľne chladno. V prípade nízkeho prietoku Dunaja je to dôsledok dlhotrvajúceho nedostatku atmosférických zrážok v rozsiahlych oblastiach Európy, čo sa predovšetkým v kombinácii s vysokými hodnotami teploty vzduchu, veľkým výparom a častým veternejším charakterom počasia, postupne prejaví aj v hodnotách hydrologických charakteristík,” potvrdil klimatické premeny Slovenska odborník SHMÚ.

V posledných piatich rokoch boli podľa Faška letá u nás mimoriadne až extrémne teplé, s nedostakom zrážok a výskytom sucha. Leto v roku 2025 bolo kombináciou horúceho a suchého začiatku s viac zrážkami, leto 2023 bolo viac búrkové, no rovnako ako toto leto, nebolo chladné. „Je to pravdepodobne trend, na ktorý by sme sa v nadchádzajúcich desaťročiach mali pripraviť. Aktuálne leto môže byť príkladom toho, čo bude musieť zvládnuť aj budúcnosti a nebude to asi len zriedkavá záležitosť,” uzavrel.

Zmena sa už nedá zastaviť, je však potrebné jej dosahy zmierniť. Jedným z najúčinnejších nástrojov ako znížiť teplotu okolia je mestská zeleň. Stromy ochladzujú svoje okolie nielen tieňom, ale aj odparovaním vody cez listy. Preto sa odporúča vysádzať stromoradia priamo v uliciach, kde chránia chodcov aj fasády pred priamym slnkom. Dôležité sú aj väčšie súvislé plochy – parky a zelené vnútrobloky. Tie zároveň pomáhajú zadržiavať dažďovú vodu, ktorá sa môže postupne odparovať a ochladzovať okolie aj počas horúcich dní.

„Nečinne čakať a dúfať, že na budúce sa to už nestane, je nesprávny prístup. Musíme sa prispôsobovať zmeneným klimatickým podmienkam. Ak podceníme adaptáciu, budeme riskovať, že v budúcnosti budeme ešte viac konfrontovaní so škodami vyplývajúcimi s pribúdajúcich mimoriadnych až extrémnych prejavov počasia,” zdôraznil Faško.

Mestá sa môžu prehrievaniu brániť aj výberom materiálov, ktoré používame na výstavbu budov či infraštruktúry. Napríklad tmavý asfalt pohlcuje veľkú časť slnečného žiarenia a dokáže dosiahnuť až 65 °C, zatiaľ čo svetlý kameň, napríklad mramor, ho podstatne viac odráža. Aj preto sa v horúcich mestách tradične používali svetlé kamenné povrchy – príkladom sú Atény,

Rovnako tak betón či veľké spevnené parkoviská hromadia slnečné žiarenie a teplo následne uvoľňujú aj večer. Pomôcť môže ich nahrádzanie priepustnejšími a menej prehrievajúcimi povrchmi, ale aj viac tieňa či kombinácia zelene s vodnými plochami – fontánami, mestskými jazierkami.

Dobre tieni aj hustejšia zástavba, teda stavanie budov tak, aby medzi nimi nevznikali prázdne plochy pohlcujúce teplo, ktoré potom uvoľňujú do okolia. Mestá v južnej Európe, ktoré sa s horúčavami stretávajú stáročia, preto pracujú s budovaním tieňa pomocou úzkych ulíc nielen budovami natesno, ale aj svetlými povrchmi a tiež umiestňujú veľké stromy všade, kde prežijú

 x XX

Návrat na miesto činu. Robert Fico využil výjazd do Handlovej na opätovný útok na opozíciu

Necelé štyri mesiace po atentáte sa Robert Fico vrátil do Handlovej. Kým občania na námestí hovorili o rozdelenej spoločnosti či zlyhaní jednotlivca, premiér na tlačovom brífingu otvorene spájal atentát s opozíciou. Opäť využil príležitosť na konfrontáciu s kritikmi.

V júni uplynulo 20 rokov odvtedy, čo Smer vyhral voľby a Robert Fico sa stal prvýkrát premiérom. Dnes je pri kormidle po štvrtý raz. A my mu nastavujeme zrkadlo. Aj v knihe Fico – Posadnutý pomstou, ktorú zverejňujeme na pokračovanie. Kniha zachytáva udalosti od predčasných parlamentných volieb v septembri 2023 do začiatku roka 2025.

Späť na mieste činu

„Verte mi, že ja mám traumu, ale nie z toho atentátu. Ja mám traumu z opozície a niektorých médií,“ hovoril novinárom s vážnym výrazom tváre Robert Fico, keď sa 6. septembra po necelých štyroch mesiacoch od atentátu vrátil do Handlovej.

Návštevu miesta, kde na neho strieľal atentátnik a kde mohol prísť o život, poňal až cynicko pragmaticky. Teda aspoň sa tak tváril. Chcel, aby to tak vyzeralo.

„Prišiel som, pretože tento región potrebuje podporu. (…) Ja som neprišiel kvôli spomienkam alebo niečo tu riešiť. Prišiel som na štandardný pracovný výjazd a som rád, že je tu takáto atmosféra,“ usmieval sa nie príliš úprimne Fico.

Od chvíle, keď oznámil, že pôjde na pracovnú cestu do Handlovej, bolo jasné, že sa vráti k atentátu. Všetko ostatné mohol vyriešiť z Bratislavy alebo počkať, kým tam bude mať program vláda. Deklaroval nezáujem spájať túto návštevu s atentátom, tým viac bolo z neho cítiť, že vo vnútri to prežíva úplne naopak. Nebolo to prvýkrát, keď niečo iné hovoril a iné robil.

Ľudia sa v Handlovej schádzali pred mestským úradom, aby ho pozdravili. Príjazd mal naplánovaný vlastne kúsok od miesta, kde bol postrelený.

„Ja som tu bola, keď ho postrelili. Bola som veľmi blízko pri tom. Mala som z toho depresiu,“ povedala mojim kolegom Marekovi Biróovi a Matejovi Príbelskému jedna zo starších žien, ktoré sa nevedeli dočkať príjazdu vládnych limuzín.

V porovnaní s májovým atentátom bolo námestie oveľa viac strážené. Asi v dvojmetrových rozostupoch stáli policajti. Niektorí sa snažili zapadnúť aj do davu, kde bolo vidieť vysokých svalnatých mužov s čiernymi okuliarmi, no v civilnom oblečení.

Handlovčania čakali aj vyše hodiny. Ale dočkali sa.

Prišla kolóna vládnych áut. Z jednej z limuzín vystúpil premiér. Ľudia ho privítali spontánnym potleskom. Predseda vlády im zamával a pokračoval na stretnutie s primátorkou. Slávnostne otvoril zrekonštruovanú strednú odbornú školu a navštívil aj výrobný závod na chov sladkovodných rýb.

Moji kolegovia z redakcie ten čas využili na rozhovory s viacerými Ficovými priaznivcami. Tí sa zhodli, že za útok môže rozvrátená slovenská spoločnosť a že takto sa to nesmie riešiť.

„Keď majú s niekým nejaký problém, tak nech mu to napíšu na internete,“ povedala jedna z pod

X XX

 Vo Vysokých Tatrách horí les pod Popradským plesom: Hasiči zápasia s plameňmi v neprístupnom teréne 

Oheň vypukol v ťažko dostupnom teréne v lokalite pod Popradským plesom a zasiahol plochu s rozlohou približne 50 krát 100 metrov. Ako potvrdila operačná dôstojníčka KR HaZZ v Prešove, na mieste zasahujú profesionálne jednotky z Popradu, Mengusoviec a Vysokých Tatier spolu s dobrovoľnými hasičmi.

Hasičom sa stále nepodarilo dostať pod kontrolu požiar lesného porastu v Tatranskom národnom parku. Pre TASR to potvrdila operačná dôstojníčka Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Prešove s tým, že hasenie komplikuje silný vietor a ťažko dostupný terén. Oheň v sobotu popoludní zasiahol lokalitu pod Popradským plesom v blízkosti Cesty slobody. Aktuálne tam zasahujú desiatky profesionálnych i dobrovoľných hasičov. HaZZ na sociálnej sieti informoval, že do hasenia nasadili už aj vrtuľník Black Hawk UH-60A spoločnosti Heli Company, ktorý presunuli z požiaru v Súľovských skalách.

Oheň horí na ploche asi 1,2 hektára a hasenie komplikuje vietor aj ťažko dostupný terén. Na mieste zasahuje takmer 30 profesionálov z hasičských staníc Vysoké Tatry, Mengusovce a Poprad s 11 kusmi techniky spolu s ďalšími troma desiatkami dobrovoľníkov z okolitých obcí. Zapojené sú aj sily z Prešova, Levoče a Svitu. „Zatiaľ to nie je lokalizované, na miesto smeruje aj modul pozemného hasenia východ,“ dodala operačná dôstojníčka.

Letecká technika podľa HaZZ vykonáva zásahy zo vzduchu, pričom vodu na hasenie dopĺňa v Batizovciach. Dron priebežne monitoruje požiarisko a ďalší vývoj situácie.

Na mieste sú už aj ochranári. Správa Tatranského národného parku (TANAP) v tejto súvislosti apeluje na všetkých návštevníkov, aby boli mimoriadne zodpovední a dodržiavali všetky protipožiarne opatrenia. „V suchom období môže aj malá neopatrnosť spôsobiť vážny požiar,“ pripomína Správa TANAP-u.

 X X X

 Ministerstvo životného prostredia o rokovaní s Nippon Steel: Japonský investor prejavil obavy o prežitie fabriky.

 V U. S. Steel Košice pracuje 8 500 zamestnancov.

Článok sme aktualizovali o vyjadrenie ministerstva životného prostredia a reakciu U. S. Steel Košice 14.augusta o 13:40

BRATISLAVA/KOŠICE: Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) informoval, že jeho rezort vedie rozhovory s japonským investorom (Nippon Steel), ktorý má od 1. októbra prebrať aj košickú fabriku U. S. Steel.

„Teraz riešime U. S. Steel, 8500 zamestnancov. Viete, že tam ide nový japonský investor, ktorý povedal, že ak nenájde s nami formu modernizácie fabriky, tak bude zvažovať, či fabriku nechá v prevádzke,“ povedal minister životného prostredia Tomáš Taraba na tlačovej besede venovanej téme veterných parkov.

Minister odletí do Tokia

Ministerstvo životného prostredia potvrdilo rokovania so spoločnosťou Nippon Steel o modernizácii od momentu, kedy prebehla akvizícia.

„Japonský investor jasne tlmočil obavy o prežitie fabriky, ak nepríde k jej modernizácii a definoval rámec spolupráce, ktorý musí byť splnený, ak sa má zamýšľať nad investičným a prevádzkovým etablovaním na Slovensku,“ reagoval odbor komunikácie ministerstva životného prostredia. Podrobnosti o rokovaniach ani charakter dohody rezort nebude oznamovať až do ukončenia rokovaní. „V súčasnosti sa plánuje cesta podpredsedu vlády a ministra životného prostredia Tomáša Tarabu do Tokia,“ doplnil odbor komunikácie.

X x x

10 let okrádala obec a nikdo si toho nevšiml. Účetní žádala nižší tresT.

Účetní v minulosti vinu přiznala, nesouhlasila ale s výší trestu. Ilustrační foto: Česká justice (vygenerováno AI)

Stížnost účetní Jany Baslerové, která z konta obecního úřadu v Jindřichově na Šumpersku zpronevěřila téměř 24 milionů korun, nyní odmítl Ústavní soud. Za trestný čin si odpyká 6,5 roku ve vězení. Soud rozhodl bez veřejného jednání.

Ústavní soud stížnost označil za zjevně neopodstatněnou. Odůvodnění zatím nezveřejnil. O výsledku řízení informovala mluvčí soudu Kamila Abbasi.

Účetní v minulosti přiznala vinu, nesouhlasila ale s výší trestu. Ten zahrnuje také pětiletý zákaz činnosti a plnou náhradu škody.

Trest byl podle soudů v souladu se zákonem

U Nejvyššího soudu žena namítala, že trest je příliš přísný a nezohledňuje skutečnost, že uznala vinu. „Tresty byly uloženy v souladu se zákonem,“ konstatoval nedávno Nejvyšší soud.

Podle pravomocného rozsudku žena deset let svévolně vybírala peníze z bankomatů. Celková škoda se přibližuje ročnímu rozpočtu obce. Využila přitom svého postavení, které si za léta působení na úřadě vybudovala.

Přes tisíc jednotlivých výběrů

Obžaloba čítala více než tisíc bodů v podobě jednotlivých výběrů. Žena si tak ke svému platu měsíčně přilepšila v průměru o 200 000 korun.

Kam peníze zmizely, se nepodařilo dohledat. Žena však měla několik bankovních účtů i drahá vozidla a jezdila na zahraniční dovolené.

Nesrovnalosti odhalilo nové vedení obce

Nesrovnalosti vyšly najevo po změně vedení obce. Následovala kontrola krajského úřadu a trestní oznámení. Baslerová dostala výpověď a proti propuštění se tři roky bránila u soudu.

Obec také podala civilní žalobu na tři bývalé starosty a auditory, kteří měli účetnictví kontrolovat. Redakce České justice 

 X XX

Pošli peníze na frontu a vyvázneš. V Rusku se z války stává právní klička

 Ruské soudy stále častěji považují podporu invaze na Ukrajině za důvod k mírnějšímu trestu. Obžalovaní mohou poslat peníze armádě, pomáhat raněným vojákům nebo jezdit s humanitárními konvoji. Z „účinné lítosti“ se tak stává právní strategie, která může trest zmírnit nebo dokonce zcela odstranit.

Volgogradský soud našel způsob, jak Ivana Aleksandrina, obviněného z padělání řidičského průkazu, uchránit před trestním záznamem. Soudce považoval jeho pomoc raněným vojákům za nápravu škody způsobené státu. Aleksandrin tak místo skutečného trestu dostal jen pokutu.

Podobně soud v Pskově uzavřel případ Alexeje Michajlova, kterého policisté stíhali za držení drog. Soudce jeho cesty s humanitárním konvojem do bojové zóny označil za projev „účinné lítosti“.

Taková pomoc se postupně stala běžným způsobem, jak si obžalovaní mohou říct o mírnější trest. Nejčastěji stačí jednorázově poslat peníze na účet fondu, který podporuje ruské vojáky. Další možností je dobrovolničení v nemocnicích, šití uniforem nebo výroba maskovacích sítí.

„Protože zprošťující rozsudek je v Rusku prakticky nedosažitelný, obhajoba se snaží najít cokoli, co by soud mohl považovat za polehčující okolnost. Patří sem i humanitární pomoc, například iniciativám na podporu armády,“ řekl portálu Novaja Gazeta advokát Jevgenij Smirnov.

Vyšetřovatelé někdy rovnou stanoví minimální částku nebo naznačí, že obžalovanému může pomoci příspěvek konkrétní organizaci.

Propaganda jako polehčující okolnost

Rozsah této praxe je značný. Novaja Gazeta našla osm tisíc případů, kdy obžalovaní podpořili ruskou armádu, aby si zajistili mírnější trest. Většinou šlo o nenásilné trestné činy, například řízení pod vlivem alkoholu, drogové a zbraňové delikty, krádeže nebo padělání dokumentů.

Více než 1 800 obžalovaných zvolilo nejjednodušší cestu: poslali peníze na podporu vojáků, nejčastěji přitom šlo o částku kolem čtyř tisíc korun.

Ruské soudy jako polehčující okolnost uznaly také válečnou propagandu v médiích nebo dokonce jen samotný úmysl pomoci na frontě.

Podle Smirnova může dar obžalovanému zkrátit vězení o šest měsíců až rok a půl, nebo mu pomoci se vězení úplně vyhnout. Podle Smirnova tento trend zdiskreditoval ruský justiční systém, protože už ani formálně nedodržuje hodnoty, které sám tvrdí, že zastává.

Podobnou možnost nabízí i přímé zapojení do války. Účast v bojích může obžalovaným pomoci se zcela vyhnout trestu. Stejný obchod Rusko po vpádu do sousední země nabídlo také tisícům vězňů: místo aby si odseděli celý trest, mohou podepsat kontrakt s armádou a jít bojovat.

Ruské zákony od roku 2016 umožňují za určitých podmínek výměnou za charitativní dar trestní stíhání ukončit. Před válkou ale tato praxe nebyla tak rozšířená a peníze mířily na sirotčince, nemocné děti nebo školy.

X X x