Hlboko v Rusku sa objavili britské drony. Zaútočili na citlivé miesto. Ukrajinské sily počas uplynulých šiestich mesiacov začali pri útokoch na vzdialené ciele v Rusku používať aj britské bezpilotné lietadlá. Armáda použila útočné drony Nyan pri útokoch na ropné zariadenia vo Volgograde a Jaroslavli.

Ruský kolos v plameňoch: Ukrajinské drony trafili najväčší sklad Wildberries
Následky ukrajinského útoku na sklad Wildberries Koledino, veľký oblak dymu nad miestom, asi 45 km južne od ruskej Moskvy.

Informoval o tom denník The Times. Ide o bezpilotné lietadlá vyvinuté britskou spoločnosťou Callen-Lenz, ktorá patrí do technologickej divízie FalconWorks koncernu BAE Systems.
Podľa denníka Ukrajina nasadila aj ďalší typ britského dronu, jeho výrobcu však zdroje z bezpečnostných dôvodov nezverejnili. Väčšinu útokov na veľké vzdialenosti naďalej vykonávajú ukrajinské sily pomocou bezpilotných lietadiel domácej výroby.
„Ozbrojené sily dosiahli s britskými dronmi významné úspechy,“ uviedol pre The Times nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ ukrajinskej armády.

Britské drony mali byť podľa zdrojov denníka použité pri útokoch na ruské ropné rafinérie pri Moskve, v Jaroslavli a Volgograde. Dron Nyan mal zasahovať aj ciele v okolí Belgorodu.
Britská strana pritom oficiálne nezverejnila úplný zoznam bezpilotných systémov, ktoré mohla Ukrajine dodať a ktoré boli následne použité pri útokoch hlboko na ruskom území.

Zdroje The Times zároveň upozornili, že nasadenie britských dronov môže vyvolať ďalšiu reakciu Moskvy. Podľa ich odhadu by Rusko mohlo zintenzívniť hybridné aktivity namierené proti Spojenému kráľovstvu. Vysokopostavený zdroj z britského obranného prostredia tvrdí, že Rusko už proti krajine vedie kybernetické útoky a špionážne operácie.

Dron Nyan má rozpätie krídel 2,9 metra a maximálnu vzletovú hmotnosť viac ako 75 kilogramov. Štartuje pomocou pneumatického katapultu a poháňa ho jeden plynový turbínový motor.
Jeho cestovná rýchlosť dosahuje približne 222 kilometrov za hodinu a výrobca uvádza dolet presahujúci 250 kilometrov. Bezpilotné lietadlo môže niesť náklad s hmotnosťou do 20 kilogramov, pričom jeho konštrukcia umožňuje meniť vybavenie podľa konkrétnej úlohy.
Ukrajinské obranné sily používajú Nyan už dlhší čas. Identický dron našli na ruskom území koncom júna 2024, keď ho pôvodne považovali za nový ukrajinský kamikadze dron. Neskôr sa ukázalo, že ho vyrába Callen-Lenz vo svojom závode v anglickom grófstve Wiltshire.

Dron využíva aj britská armáda
Nyan bol zavedený aj do výzbroje britských ozbrojených síl. Ako prvý ho získal 26. delostrelecký pluk Kráľovského delostrelectva patriaci pod 3. divíziu. Britská armáda ho využíva ako prostriedok na útoky na vzdialenejšie ciele a ako doplnok k delostreleckým systémom.

Systém najprv testovala počas cvičenia Spring Storm v Estónsku. Britské ozbrojené sily skúšali aj jeho použitie z námornej platformy. V júni 2026 bol Nyan vypustený z katapultu umiestneného na experimentálnej lodi XV Patrick Blackett.

Adrenalínový ošiaľ bez filtra: Dánsky bojovník na ukrajinskom fronte neudržal emócie
Ukrajinské ministerstvo obrany zverejnilo na sociálnej sieti X krátke video zachytávajúce dánskeho dobrovoľníka bojujúceho na strane Ukrajiny. Záznam z pohľadu vojaka ukazuje niekoľko sekúnd bojovej činnosti vrátane použitia 84 mm zbraňového systému Carl-Gustaf.

Britské ministerstvo obrany vo februári 2026 zároveň zadalo spoločnosti Callen-Lenz kontrakt v hodnote 4,99 milióna libier, približne 6,7 milióna dolárov, na dodávku systémov Nyan OWE určených na posilnenie schopností zasahovať ciele vo väčšej hĺbke.
Podľa oficiálneho zdôvodnenia britského rezortu obrany bol Nyan jediným sériovo vyrábaným systémom svojej kategórie zapísaným v registri vojenských lietadiel, čo umožnilo jeho rýchlejšie zavedenie do služby.
X x x

TURECKO  ZBROJÍ,  VYRÁBÍ  ZBRANĚ

Turecko prekračuje hranicu, ktorú si vo vojne doteraz strážilo
Turecko pripravuje rozsiahly transfer starších zbraní americkej výroby na Ukrajinu. Súčasťou balíka má byť 70 taktických balistických rakiet M39 ATACMS, 12 pásových salvových raketometov M270, 2 524 neriadených rakiet M26 s kazetovou bojovou hlavicou a 47-tisíc kusov 203-milimetrovej kazetovej delostreleckej munície M509A1. Vyplýva to z dokumentov amerického ministerstva zahraničných vecí zverejnených 6. augusta v Congressional Record.

Dokumenty boli Kongresu doručené 3. augusta a uvádzajú, že transfer sa má uskutočniť po skončení príslušnej notifikačnej lehoty. Americká vláda zároveň deklarovala, že je pripravená transakciu autorizovať.
Pôvodná obstarávacia hodnota M270, rakiet M26 a 203-milimetrovej munície dosahovala približne 255,9 milióna dolárov. Pri 70 raketách M39 ATACMS dokumenty uvádzajú ďalších približne 28 miliónov dolárov. Súčet necelých 284 miliónov dolárov však nie je cenou, ktorú má dnes zaplatiť Ukrajina. Ide o pôvodnú hodnotu, za ktorú boli zbrane obstarané.

Ukrajinci odpaľujú taktické rakety ATACMS
Video, ktoré zverejnil vtedajší hlavný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny generál Valerij Zalužnyj. „ATACMS. Práca našich vojakov. Ďakujeme za vašu službu! Ďakujeme partnerom za podporu. Spolu – k víťazstvu,“ napísal v sprievodnom texte.
Americké dokumenty ako štát navrhujúci transfer výslovne uvádzajú tureckú vládu a ako príjemcu vládu Ukrajiny. Na realizácii sa majú podieľať turecké firmy, bulharská VTIC a dve americké spoločnosti.

Turecké zdôvodnenie je pragmatické. Ankara chce podľa dokumentov znížiť zásoby starších zbraní a uvoľniť zdroje na modernizáciu a udržiavanie súčasných systémov. Ukrajina ich chce, naopak, získať na posilnenie útočnej aj obrannej palebnej podpory v boji proti ruskej invázii.

„Niečo sa výrazne zmenilo“

Pripravovaný transfer zbraní posúva hranice toho, čo je Ankara ochotná Kyjevu poskytnúť.
Rozdiel oproti prvým rokom vojny je najmä v miere priamej zodpovednosti tureckej vlády. Pri prvotných dodávkach zbraní (napríklad bezpilotné prostriedky Bayraktar) Ankara zdôrazňovala, že ide o súkromný predaj. Teraz americký dokument výslovne označuje tureckú vládu za subjekt navrhujúci permanentný transfer desiatok balistických rakiet, raketometov a veľkého množstva kazetovej munície.

Turecký obranný analytik Arda Mevlutoglu preto po zverejnení dokumentov upozornil, že význam transakcie presahuje samotné vyradenie staršej techniky zo skladov.
„Ak sa Turecko pripravuje odovzdať Ukrajine útočný zbraňový systém, najmä taktickú balistickú raketu ako ATACMS, potom sa ‚niečo‘ výrazne zmenilo,“ uviedol.
Posun si bude všímať aj Moskva. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov už v novembri 2024 verejne kritizoval Ankaru za pokračujúce dodávky zbraní Ukrajine a poukazoval na rozpor medzi vojenskou podporou Kyjeva a tureckou snahou vystupovať ako sprostredkovateľ medzi oboma krajinami.

Staršie ATACMS, no stále nebezpečná palebná sila

Výber konkrétnych zbraní zároveň naznačuje, že Ankara svoju podporu stále kalibruje.
M39 je prvou verziou systému ATACMS. Na rozdiel od neskorších variantov s dosahom približne 300 kilometrov dosahuje M39 približne 165 kilometrov a nesie kazetovú bojovú hlavicu. Aj základné rakety M26 pre M270 patria medzi staršiu muníciu; americká armáda uvádza pri pôvodných raketách MLRS dosah viac než 30 kilometrov a schopnosť M270 niesť 12 rakiet.

Práve tento rozdiel je politicky významný. Kombinácia približne 165-kilometrových M39, rakiet M26 s dosahom okolo 30 kilometrov a ťažkej delostreleckej munície je mimoriadne vhodná na ničenie ruských pozemných jednotiek, delostrelectva, raketových odpaľovacích zariadení či logistiky v operačnej hĺbke. Nejde však o zbrane, ktoré by Ukrajine otvorili úplne novú schopnosť zasahovať ciele stovky kilometrov hlboko vo vnútrozemí Ruska.

ATACMS udreli na ruské regióny: Plamene pohltili základňu v Engels, ropnú rafinériu a zásobník plynu

Ukrajina v januári 2025 masívne zaútočila na ruské regióny kombináciou dronov a amerických striel ATACMS.

Toto presne zapadá do doterajšej tureckej politiky. Prezident Recep Tayyip Erdogan v novembri 2024 kritizoval rozhodnutie Washingtonu povoliť Ukrajine používanie amerických ďalekonosných rakiet proti cieľom na ruskom území. Tvrdil, že krok môže konflikt ďalej rozšíriť a vyvolať silnejšiu ruskú reakciu. Turecko pritom dlhodobo vyzýva obe strany, aby sa vyhli ďalšej eskalácii.

Transfer M39 preto nemusí znamenať, že Ankara opustila svoje obavy z eskalácie. Môže naopak ukazovať, kam je ochotná hranicu posunúť: výrazne zvýšiť schopnosť Ukrajiny ničiť ruské sily na fronte a v jeho zázemí, ale neposkytnúť jej prostredníctvom tejto transakcie najdlhšie verzie ATACMS.

Citlivá je najmä kazetová munícia

Politicky významnou časťou pripravovaného balíka je množstvo kazetovej munície. Okrem samotných M39 má Ukrajina dostať 2 524 rakiet M26 DPICM a 47-tisíc 203-milimetrových granátov M509A1 DPICM.

Turecko nie je členom Dohovoru o kazetovej munícii a dlhodobo tvrdí, že od roku 2005 takúto výzbroj nepoužíva, nevyrába, neimportuje ani netransferuje. Toto tvrdenie však nie je úplne v súlade so záznamami Cluster Munition Monitor. Organizácia eviduje turecký export 3 020 kazetových rakiet TRK-122 do Spojených arabských emirátov v rokoch 2006–2007 a Slovensko nahlásilo transfer 380 kazetových rakiet AGÁT do Turecka v roku 2007. Turecko zároveň naďalej vlastní zásoby kazetovej munície.
Fotogaléria – (3 fotiek)Úlomky americkej rakety ATACMS na ruskom letiskuVšetky fotky

Otázka tureckej kazetovej munície na Ukrajine sa objavila už skôr. Ankara v roku 2023 odmietla správy, podľa ktorých zásoby odovzdala Kyjevu. Cluster Munition Monitor neskôr zaznamenal fotografie tureckých 155-milimetrových granátov M483A1 používaných ukrajinskými jednotkami. Americké médiá následne na základe dovozných záznamov informovali o tisícoch tureckých granátov, ako odosielateľ však bola uvedená rumunská štátna spoločnosť Romtehnica, nie priamo Turecko.

Súčasný prípad je preto odlišný. Nejde o fotografie z bojiska ani o nepotvrdené informácie o pôvode munície. V amerických dokumentoch je ako navrhovateľ transferu z tureckých zásob uvedená priamo vláda v Ankare. Ak bude transakcia dokončená, pôjde o viditeľný odklon od politiky, ktorú Turecko pri kazetovej munícii roky verejne deklarovalo.

Turecko vyzbrojovalo Ukrajinu už pred veľkou inváziou

Dodávky zbraní Kyjevu samy osebe nie sú obratom v tureckej politike. Obranná spolupráca oboch krajín siaha do obdobia pred ruskou inváziou z februára 2022.
Ukrajinské ozbrojené sily používali turecké bezpilotné lietadlá Bayraktar TB2 proti ruským a proruským silám už v roku 2021. Po začiatku rozsiahlej invázie sa drony preslávili útokmi proti postupujúcim ruským jednotkám. Atlantic Council pripomína, že turecká vojenská a obranno-priemyselná podpora pokračovala napriek ruským protestom a začala ešte skôr, než sa naplno rozbehla rozsiahla západná vojenská pomoc.

Rýchla invázia? Drony Bayraktar vniesli do ruských radov hrôzu
Drony Bayraktar sa stali jedným zo symbolov ukrajinského odporu, keď sa vo februári 2022 začala plnoformátová ruská invázia.

Ankara sa pritom spočiatku snažila oddeliť komerčný export od oficiálnej štátnej pomoci. Turecký námestník ministra zahraničných vecí v marci 2022 zdôrazňoval, že Bayraktary nepredstavujú vojenskú pomoc Turecka, ale súkromný obchod medzi Ukrajinou a výrobcom. Reuters vtedy takýto slovník interpretoval ako súčasť snahy Ankary nepoškodiť vzťahy s Moskvou.

Nie všetky dodávky však boli iba súkromným obchodom. Turecká vláda v roku 2022 odovzdala ukrajinskej armáde prvých 50 použitých obrnených vozidiel Kirpi odolných proti mínam. Defense News s odvolaním sa na turecké vládne a priemyselné zdroje uviedol, že vozidlá pochádzali priamo z tureckého vojenského inventára a transfer bol výsledkom dohody medzi vládami.
Popri tom Ankara a Kyjev rozširovali obranno-priemyselnú spoluprácu vrátane dronov, munície a lodiarstva. Atlantic Council hodnotil turecký príspevok k ukrajinskému vojnovému úsiliu ako významný, hoci často málo viditeľný.

Ankara pomáhala Kyjevu a súčasne chránila vzťahy s Moskvou

Najlepšie je doterajšiu tureckú politiku vidieť na Čiernom mori.
Štyri dni po začiatku ruskej invázie Ankara využila právomoci vyplývajúce z Montreuxského dohovoru a obmedzila prechod vojnových lodí cez Bospor a Dardanely. Carnegie Europe upozorňuje, že tým Rusku znemožnila jednoduché posilnenie Čiernomorskej flotily ďalšími plavidlami a pomohla zmeniť námornú rovnováhu v prospech Ukrajiny. Turecko však zároveň odrádzalo od vstupu ďalších vojnových lodí štátov NATO, ktoré neležia pri Čiernom mori.

Turecká stratégia tak nebola založená na bezvýhradnom pripojení sa k jednej strane. Ankara podporuje územnú celistvosť Ukrajiny a naďalej odmieta uznať ruskú anexiu Krymu. Turecké ministerstvo zahraničných vecí to opätovne potvrdilo 16. marca 2026. Súčasne sa však Turecko nepripojilo k západným sankciám proti Rusku a zachovalo s Moskvou rozsiahle ekonomické, energetické aj diplomatické väzby.

Atlantic Council túto politiku skôr opísal ako balansovanie medzi odstrašovaním a dialógom. Ankara podľa think-tanku vyzbrojuje Ukrajinu a obmedzuje možnosti ruskej flotily, zároveň však zachováva kanály k Moskve a odmieta časť západnej politiky voči Rusku. Stiftung Wissenschaft und Politik podobne hodnotí tureckú snahu zabrániť tomu, aby v Čiernom mori získala dominantné postavenie ktorákoľvek veľmoc.

Na Ukrajine sa objavila nová hrozba. Zverejnili zábery z jej smrtiaceho lovu
Zbrane|pred 5 dňami|8

CSIS preto Turecko neoznačuje za neutrálneho aktéra. Podľa washingtonského think-tanku ide skôr o krajinu uplatňujúcu stratégiu „hedgingu“ – udržiavania vzťahov a poistiek na viacerých stranách súčasne. Ankara je členom NATO a vojensky podporuje Ukrajinu, súčasne však súperí aj spolupracuje s Ruskom podľa konkrétnej oblasti a vlastných záujmov.

Turecký expert Mustafa Aydin túto pozíciu v máji 2026 zhrnul pre Carnegie Europe ešte stručnejšie: Turecko je „pro-ukrajinské, ale nie protiruské“.
Nový balík preto sotva znamená, že Turecko prerušilo svoju doterajšiu politiku a definitívne sa zaradilo do protiruského tábora. Ankara naďalej potrebuje vzťahy s Moskvou, odmieta západný sankčný režim a chce si zachovať postavenie sprostredkovateľa aj hlavného regionálneho hráča v Čiernom mori. Carnegie Europe predpokladá, že Turecko bude Rusko skôr manažovať než sa s ním otvorene konfrontovať.

Zároveň však už dlhšie nemožno hovoriť o neutralite v klasickom zmysle. Ankara podporuje ukrajinskú suverenitu, vyzbrojuje ukrajinskú armádu, pomohla obmedziť ruskú námornú prevahu a buduje s Kyjevom dlhodobé obranné partnerstvo. Transfer 70 ATACMS, 12 M270 a desaťtisícov kusov kazetovej munície by tento smer ešte zvýraznil.

X x x

Správy/Svet
Bude Trumpova Amerika krajinou osýpok a hnačky? A prečo šéf Bieleho domu nadáva demokratom do komunistov?
„Väčšina Američanov je z politického systému v USA taká frustrovaná, že si želá dramatické zmeny v politike, vo voľbách a fungovaní štátov,“ povedal pre Pravdu politológ David McCuan zo Sonomskej štátnej univerzity v Kalifornii.

Americký republikánsky prezident Donald Trump.
V USA sa šíria ohniská osýpok či hnačka spôsobená parazitom cyklospora. A hoci sú to zdravotné problémy, odrážajú nejakým spôsobom aj súčasné americké politické prostredie? Minister zdravotníctva Robert F. Kennedy Jr. je známy antivaxer, hoci teraz pod tlakom vyhlásil, že očkovanie proti osýpkam podporuje, a republikánska vláda Donalda Trumpa je plná ľudí, ktorí odmietajú regulácie.

V júni sme mali v USA už toľko prípadov osýpok ako za celý minulý rok. A rekordné čísla sú aj v Kalifornii, čo je štát, v ktorom zvyčajne vyhrávajú demokrati. Máme ľudí, ktorí z rôznych príčin odmietajú očkovanie, ale aj hnutie MAHA – Make America Healthy Again (Urobme Ameriku znovu zdravou) – s ktorým sa spája Kennedy. Má k tomu vystúpiť na zjazde republikánov pred kongresovými voľbami, ktoré sa konajú 3. novembra. Trumpova strana to vníma ako príležitosť.

Pre republikánov je prepojenie MAHA s rastúcim antivakcinačným hnutím kľúčom k rozširovaniu koalície MAGA a k mobilizácii voličov. Republikáni potrebujú túto skupinu podporovateľov, aby pred blížiacimi sa voľbami vykompenzovali straty. Odišla od nich časť nezávislých voličov, ale z rôznych dôvodov aj niektorí stúpenci MAGA. Mimochodom, práve vyšla v USA rozsiahla štúdia, ktorá ukázala, že neexistuje žiadne dlhodobé prepojenie medzi vakcínami a autizmom. Argumenty, ktoré predkladajú ľudia ako Kennedy, nie sú vedecké. Ale odráža sa v tom ďalší rozmer vašej otázky – teda strata rešpektu k odbornosti, expertom a k tomu, čo veda robí. A to sa potom prelieva napríklad aj do žurnalistiky a médií s tvrdením, že všetko sú to klamstvá a „fake news“. Práve tento prístup spochybňovania vecí a šírenia dezinformácií je kľúčovým prvkom toho, ako Trumpova vláda funguje.

Prezidentské divadlo na letisku? Trump nastúpil do Air Force One, no jeho cesta pokračovala úplne inak

Prezident teda politicky potrebuje Roberta F. Kennedyho Jr., však?
Názory ministra zdravotníctva zabíjajú ľudí. Ale hovorí sa o tom, že Kennedy po kongresových voľbách skončí. Šéfka Trumpovho štábu v Bielom dome Susie Wilesová sa usiluje udržať republikánsky tím pokope. Biely dom sa však už niekoľko mesiacov nedrží odkazov, ktoré by chcela vidieť. Trump sa oveľa viac zaujíma o stavanie pamätníkov než o presadzovanie politík, ktoré sú dobré pre Američanov alebo našich spojencov. Je štandardné, že po kongresových voľbách – najmä počas druhého funkčného obdobia prezidenta – z vlády odchádzajú ľudia. Možno dokonca uvidíme zmeny týkajúce sa ministra zahraničných vecí Marca Rubia, hoci on pravdepodobne vo funkcii zostane.

Trumpovi sa totiž očividne páči rivalita medzi ním a viceprezidentom JD Vanceom. (Predpokladá sa, že obaja sa budú v roku 2028 uchádzať v Republikánskej strane o prezidentskú nomináciu, pozn. red.). V každom prípade však platí, že to budú zlomové voľby. Ukáže sa v nich, či sa Trump stane končiacim prezidentom bez vplyvu (lame duck), čo bude nenávidieť, ale zároveň nás už nasmerujú k úplne otvorenému súboju o Biely dom v roku 2028.

Cas Mudde o médiách a Trumpovi: Môžete byť neutrálni, ale nebuďte pokryteckí

Momentálne v celoštátnych prieskumoch vedú demokrati nad republikánmi o päť až osem percentuálnych bodov. Do akej miery je to výstraha pre trumpovcov? Samozrejme, prezident tvrdí, že jeho sa to netýka, lebo voliči sa vraj hnevajú na republikánov, nie na neho.

Trump tvrdí, že väčšina Američanov podporuje vojnu s Iránom, jeho popularita nebola nikdy vyššia a ľudí netrápia ceny benzínu. Sú to fantázie šéfa Bieleho domu. V druhých doplňujúcich voľbách do Kongresu počas prezidentského mandátu – čo je práve tento prípad – je priemerná strata vládnucej strany v Snemovni reprezentantov približne 33 kresiel. Historicky to platí od americkej občianskej vojny v 19. storočí. Mali sme len tri výnimky, hoci sa dá povedať, že Trump za posledných 10 rokov búra všetky známe pravidlá. Je však pravdepodobné a svedčia o tom aj výskumy, ktoré ste spomenuli, že republikáni stratia Snemovňu reprezentantov. Ale aj pred demokratmi stoja určité výzvy a problémy.

Izrael a Putin sa tešia. USA ničia trestný súd v Haagu. Prežije spravodlivosť?

Aké sú tie hlavné?
V Senáte demokrati potrebujú získať štyri kreslá. Lenže čelia vnútrostraníckej vojne. Na jednej strane sú demokratickí socialisti a na druhej hlavný prúd demokratov. Toto je kľúčové v štátoch ako Michigan, kde primárky vyhral Abdul El-Sayed. (Politik sa nehlási k členstvu u demokratických socialistov, ale prezentuje sa ako ľavičiar, pozn. red.). V Michigane naposledy získal senátne kreslo republikán v roku 1995 a Spencer Abraham bol v Kongrese len jedno volebné obdobie. Demokrati v Michigane potrebujú vyhrať. V opačnom prípade bude pre nich mimoriadne ťažké získať celkovo o štyri kreslá v hornej komore Kongresu viac, aby v nej mali väčšinu.

Je to však naozaj tak, že je to až vnútrostranícka vojna? Mnohé návrhy ľavicového krídla demokratov, ako napríklad všeobecné zdravotné poistenie, sú u americkej verejnosti populárne.

Koncom júla publikovala organizácia Pew Research veľmi zaujímavý prieskum. Vyplýva z neho, že väčšina Američanov je z nášho politického systému taká frustrovaná, že si želá dramatické zmeny v politike, vo voľbách a fungovaní štátov. Samozrejme, to by si vyžadovalo ústavné zmeny, čiže nie je pravdepodobné, že sa to stane. Odráža to však, ako veci okolo seba vnímajú ľudia. Nie je to len o tom, že hovoria, že je všetko drahé.

Je to aj o frustrácii z toho, ako funguje politika. Ale teraz sa pozrime na to, čo robia DSA – Demokratickí socialisti Ameriky – ktorých ja volám príležitostní demokrati. Sú úspešní a darí sa im najmä v ekonomických odkazoch týkajúcich sa zdražovania, čo potom spájajú so zdravotníctvom, bývaním alebo vysokými školami. Ak to všetko naozaj prepojíte s finančnou situáciou domácností, tak má krídlo Bernieho Sandersa v spoločnosti veľký ohlas. A to dokonca aj medzi nezávislými voličmi, teda mimo Demokratickej strany. Politicky však majú demokratickí socialisti problém, keď sa presunú k témam kultúrnych vojen a zahraničnej politiky. Lebo práve v týchto oblastiach podľa mňa prebieha občianska vojna medzi demokratmi.

Predstavte si svet bez Ameriky. Po 250 rokoch zažívajú USA temnú dobu. Kto bol najhorší prezident?

Mladší voliči vo vekovej kategórii 18 – 30 rokov majú na Izrael iný názor ako staršie generácie. Veria, že to, čo sa deje v Gaze, predstavuje otázku sociálnej spravodlivosti a ľudských práv. Majú teda úplne odlišnú predstavu o zahraničnej politike USA, ktorá sa týka Izraela. Mladšia a staršia generácia voličov sa v tom nezhodnú. Tento zahraničnopolitický aspekt je veľmi viditeľný na tom, ako Abdul El-Sayed hovorí o USA. Vytvára to aj silné antisemitské nálady, z ktorých sa však Trumpova vláda usiluje vyťažiť. Rovnako zložité je to pri otázkach kultúrnych vojen a konceptu „wokeizmu“. Keď sa pozrieme na DEI (diverzita, rovnosť a inklúzia), presadzovanie týchto tém zo strany demokratických socialistov vedie k spoločenským rozkolom. Americkí voliči majú silný zmysel pre zásadu fair play a pri DEI si nie sú istí, či sa dodržiava. Otázky ako reparácie za otrokárstvo alebo rasové vzťahy v histórii USA Demokratickú stranu ďalej štiepia.

Takže ekonomické posolstvo DSA je silné, ale kultúrne vojny a zahraničná politika demokratov rozbíjajú. Senátor Sanders tvrdí, že ide o problém volebnej účasti. Jeho riešením je priviesť k voľbám viac nezávislých a mladých ľudí sklamaných Trumpom. Práve v kongresových voľbách je však účasť týchto skupín vždy problémom. A republikáni sa budú snažiť volebnú účasť ešte znížiť a označujú demokratov a demokratických socialistov za socialistických extrémistov. Tvrdia, že sú to komunisti, ktorí zašli príliš ďaleko. Presne túto rétoriku používa a bude používať Trump. Aj keď na osobnej úrovni možno má rád ľudí ako newyorský starosta Zohran Mamdani, nálepkuje ich ako extrémistov. Ak táto antikampaň zaberie, bude to mať vplyv na šance demokratov vyhrať novembrové voľby.

Trump v úrade zaspáva. Je 80 rokov priveľa na politiku a mal by platiť vekový limit?

Republikánsky šéf Snemovne reprezentantov Mike Johnson dokonca tvrdí, že komunizmus už nie je vzdialenou hrozbou, ale je v Amerike. Znie to tak trochu ako nový Red Scare – protikomunistická panika. Naozaj na tom Američanom záleží? V Európe by politikov, ako sú Mamdani, El-Sayed, Sanders či Alexandria Ocasio-Cortezová, vnímali ako štandardných sociálnych demokratov či socialistov.

Áno, z Európy to vyzerá inak. Ale v USA je to dôležitá zastrašovacia taktika. Republikáni sa obávajú, že ich vlastná základňa nepríde k voľbám, pretože je sklamaná z vojny s Iránom, cien benzínu a z toho, že Trump sa namiesto riešenia ekonomiky zaoberá stavbami. Tvrdenie, že Demokratickú stranu ovládli komunisti, ktorí chcú všetko zoštátniť, má za cieľ mobilizovať tých 33 až 35 percent skalných priaznivcov republikánov. Pravica tiež verí, že takáto antikampaň bude fungovať na menej vzdelaných nezávislých voličov z robotníckej triedy. Aj títo ľudia často volia z hnevu – proti niečomu, nie za niečo. Negatívne stimuly fungujú.

Trumpov politický stratég Patrick Ruffini hovorí, že nejde o sklamaných nezávislých voličov, ale o nevoličov. Keď sa pozrieme na čísla popularity Trumpa, nie je to čistých 60 na 40. Štyri až päť percent ľudí tvrdí, že na neho nemajú názor. V politológii pre nich máme neformálny výraz – nazývame ich klamármi. Názor totiž majú, len v prieskumoch nechcú priznať, že je extrémny. Negatívne stimuly umožňujú pritiahnuť k voľbám ľudí, ktorí by inak neprišli hlasovať. K tomu si prirátajme vnútorný boj v Demokratickej strane, o ktorom sme hovorili, a frustráciu, ktorú vidíme v prieskumoch, že najlepšie časy má Amerika za sebou a ani jedna zo strán to nevie zmeniť. V takejto situácii sa strašenie extrémizmom používa ako nástroj na ďalšie vyhrotenie situácie a dotlačenie ľudí k voľbám.

X X X

Izrael a Putin sa tešia. USA ničia trestný súd v Haagu. Prežije spravodlivosť?
Prečo sa Spojené štáty usilujú oslabiť, či dokonca zničiť Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu? Vláda Donalda Trumpa hovorí, že ho rozoberie tehlu po tehle. A ako s tým súvisí alebo nesúvisí prípad bývalého hlavného prokurátora inštitúcie Karima Khana, ktorý musel skončiť pre obvinenia zo sexuálneho obťažovania?

Vláda Donalda Trumpa už uvalila sankcie na viacerých predstaviteľov a spolupracovníkov Medzinárodného trestného súdu (ICC).
Pre Pravdu to vysvetlil Mark Kersten, expert na medzinárodné právo z kanadskej University of the Fraser Valley.
Začnime prípadom Karima Khana. Hlasovanie bolo jednoznačne v jeho neprospech, zo 125 krajín bolo 82 za to, aby skončil, ale voči procesu jeho vyšetrovania boli výhrady.

Ako to hodnotíte?

Určite môžeme povedať, že proces bol problematický. Nech sa na to pozrieme z akéhokoľvek uhla pohľadu, ICC, členské štáty a predsedníctvo súdu jednoducho nemali ucelený postup, ktorým by sa riadili. Z procesného hľadiska je nevyhnutné zlepšiť vyšetrovanie takýchto prípadov. Celý postup musí byť komplexnejší a prehľadnejší. Podľa mňa je však v prvom rade potrebné zamerať sa na to, aká budúcnosť čaká ICC.

Ruské balistické rakety zasiahli Kyjev

V konečnom dôsledku to však vnímate tak, že bez ohľadu na výsledok je dobré, že sa Khanov prípad, hoci s výhradami, vyriešil?
Je jasné, že štáty, ktoré útočia na ICC, oslavujú fakt, že celý prípad v očiach mnohých ľudí oslabil dôveryhodnosť súdu. Táto vec sa hlasovaním úplne neskončila a bude mať vplyv na budúcnosť celej organizácie. Ako vravím, existujú štáty, ktoré chcú podkopať silu ICC a jeho vyšetrovanie. Preto sa budú naďalej snažiť oslabiť dôveryhodnosť súdu a využijú na to aj proces týkajúci sa Khana. Ľudia ako izraelský premiér Benjamin Netanjahu či ruský vládca Vladimir Putin nechcú, aby sa kríza ICC skončila. Chcú naďalej využívať fakt, že Medzinárodný trestný súd sa dostal do nepríjemnej situácie a je pod paľbou kritiky.

Samozrejme, ak sa im podarí oslabiť ICC, zvýši sa ich šanca, že spochybnia aj zatykače, ktoré na nich boli vydané. Myslím si preto, že by sme mali byť opatrní pri kreslení jasných deliacich čiar v zmysle, že niečo sa dialo pred Khanovým prípadom a teraz to bude iné. Môžeme si povedať, že to bol pre súd ťažký až krutý proces, ale teraz je hlavný prokurátor preč, tak si predstavme, čo bude ďalej. Áno, je to dôležité. Nemali by sme si však myslieť, že ľudia, ktorí sa snažia oslabiť ICC, sa uspokoja s tým, že Khan skončil, a na súd prestanú útočiť. To sa nestane.

Cas Mudde o médiách a Trumpovi: Môžete byť neutrálni, ale nebuďte pokryteckí

Ako vravíte, existujú štáty a jednotlivci, ktorým oslabenie súdu prospeje. Kampaň proti ICC vedie vláda Donalda Trumpa. Prečo to USA robia? Na viacerých predstaviteľov súdu vrátane Khana dokonca uvalili sankcie.

V americkom prístupe k ICC je väčšia kontinuita, než si možno ľudia uvedomujú. Chápem, že keď Washington príde s novými sankciami, vyhláseniami alebo komentármi od niekoho, ako je minister zahraničia Marco Rubio, riešime to. Ale keď sa pozrieme na dlhú históriu Medzinárodného trestného súdu – ktorá v skutočnosti nie je až taká dlhá, veď funguje od roku 2002 – zo strany amerických vlád sme vždy videli pokusy oslabiť ho.

Zvlášť očividné a odsúdeniahodné to bolo vtedy, keď boli pri moci republikáni.
Nie je to však prvýkrát, čo Washington vyvíja tlak na štáty, aby vystúpili z Medzinárodného trestného súdu, alebo aby sa k nemu nepridali. Cieľ je rovnaký – či to bolo za vlády Georgea W. Busha, alebo tej súčasnej, hoci sa v mnohých ohľadoch líšia. V jednom aj druhom prípade išlo Bielemu domu o zaistenie beztrestnosti pre občanov USA. Môžeme sa zamyslieť nad tým, čo Amerika s Trumpovou vládou robí v Karibiku, Salvádore, Venezuele, a dokonca sa objavili správy, že Američania dodávajú lietadlá jednotkám RSF (Jednotky rýchlej podpory, jedna zo strán občianskej vojny v Sudáne, pozn. red.). Existuje množstvo veľmi dôveryhodných obvinení, že sa americkí občania vrátane súčasných a bývalých príslušníkov armády a politikov podieľali na tom, čo by bolo možné definovať ako medzinárodné zločiny, najmä vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.

Oslabia/zničia USA Medzinárodný trestný súd (ICC)?

Čo to znamená?
Ak je to tak, potom sú títo Američania zapojení do udalostí, ktoré sa odohrali v členských štátoch ICC. Znamená to, že im zo strany súdu hrozí vyšetrovanie. Nie je prekvapujúce, že nárast obvinení z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti voči Spojeným štátom prichádza v rovnakom čase, keď USA stupňujú svoje úsilie – ako to vyjadril Rubio – rozobrať súd tehlu po tehle. Ide o to, aby Američania mohli konať beztrestne.

Netreba však podceňovať ani skutočnosť, že v určitých republikánskych kruhoch ide o akúsi posadnutosť. Ich cieľom je konečne zničiť ICC. Bola to misia Johna Boltona, Mikea Pompea a teraz Rubia. Očividne nedokážu žiť s pocitom, že existuje inštitúcia, ktorá by mohla voči páchateľom medzinárodných zločinov vyvodiť zodpovednosť. Práve preto by však mali ostatné krajiny americkému tlaku odolať.
Do akej miery je do tejto kampane zapojený Izrael? Je tu spomenutý zatykač na Netanjahua a tiež na bývalého ministra obrany Joava Gallanta, ale, samozrejme, aj na lídrov Hamasu.

Myslím si, že Izrael sa občas snaží priamo zastrašovať vysokopostavených predstaviteľov Medzinárodného trestného súdu, a to aj prostredníctvom tajnej služby Mosad. Už dlhé roky – dávno pred útokom Hamasu 7. októbra 2023 – viedol proti ICC propagačnú kampaň, v ktorej ho spájal s terorizmom a inými vecami. Takže Izrael sa usiluje oslabiť dôveryhodnosť ICC a súd izolovať. No teraz už nemusí byť až taký viditeľný, hoci pokračuje v rétorickej kampani v nádeji, že ICC zničí.
Ťažkú prácu však za Izrael momentálne robí Trumpova vláda. Tá na ICC útočí, uvaľuje sankcie na jeho zamestnancov a dotlačila štáty ako Venezuela a Čad, aby súd odmietli. Vidíme teda, že Izraelčania majú v americkej vláde partnera, ktorý sa aktívne podieľa na snahách zničiť súd. A to Izrael podporuje smutnou, grotesknou, neinformovanou a dezinformačnou propagačnou kampaňou, ktorá zveličuje každý problém týkajúci sa Medzinárodného trestného súdu.

Predstavte si svet bez Ameriky. Po 250 rokoch zažívajú USA temnú dobu. Kto bol najhorší prezident?

Ako sa to prejavuje?
Izrael napríklad tlačil do verejného priestoru tvrdenia, že hlavný prokurátor ICC Khan narýchlo vydal zatykače na Netanjahua a Gallanta pre obvinenia zo sexuálneho obťažovania, ktorým čelil. Z vyšetrovania a zvnútra ICC však vieme – a čo je možno najdôležitejšie, vieme to od samotnej údajnej obete, ktorá voči Khanovi obvinenia vzniesla – že to tak nebolo. Zatykače neboli vydané narýchlo, ona sama ich podporovala a bola za to, aby súd vyšetroval situáciu v Palestíne. Ale napriek tomu je Izrael ochotný ignorovať všetko, čo bolo povedané, len aby šíril dezinformácie, čo považujem za úplne groteskné.

Spomenuli ste, že Rubio povedal, že USA chcú súd rozobrať tehlu po tehle. Čo teda môžu urobiť?

Z toho, že Venezuela či Čad z ICC vystúpili, vieme, čo chce Trumpova vláda dosiahnuť. Ak sa znova pozrieme na prístup Spojených štátov k súdu, vláda vo Washingtone si uvedomuje, že sama ho zničiť nedokáže. Môže uvaliť sankcie na ľudí, ale ICC napriek tomu prežije. USA tiež môžu hlasovať proti veciam v Bezpečnostnej rade OSN, ktoré sa týkajú súdu. Ale ICC pokračuje vo svojej práci. Naďalej stíha jednotlivcov ako bývalého filipínskeho prezidenta Rodriga Duterteho a ďalších. USA sú mocné, ale na zničenie ICC potrebujú podporu ostatných krajín. Myslím si, že preto budeme naďalej sledovať tlak na izoláciu tejto inštitúcie a snahu prinútiť členské štáty, ako Čad a Venezuela, aby zo súdu vystúpili. Predpokladám, že toto bude hlavná americká taktika. Podľa mojich informácií vystúpi zo súdu viacero štátov v dôsledku priameho tlaku zo strany USA. Ďalšou krajinou by mohol byť Salvádor.

x XX

Je Zelenskyj čistý? Čo viedlo k atentátu v Monaku? Vysvetľuje expert na korupciu a organizovaný zločin na Ukrajine

A možno budú Spojené štáty zastrašovať ľudí, napríklad uvalia sankcie na každého, kto s ICC spolupracuje.
Môžu to urobiť. USA uvalili sankcie na Palestínčanov aj iných ľudí, ktorí so súdom spolupracujú. Vždy sa však nájde niekto, kto si povie, že americké šikanovanie nie je v poriadku. Siete ľudí, ktorí pracujú na vyšetrovaní a stíhaní medzinárodných zločinov, sú mimoriadne odolné a v minulosti čelili vyhrážkam smrťou aj zastrašovaniu. USA na ich prácu môžu mať mimoriadne negatívny vplyv. Hovoríme však o ľuďoch, ktorí podľa mňa vždy budú ochotní klásť odpor. A to je veľmi dôležité. Nejde tu len o vyšetrovanie a stíhanie medzinárodných zločinov. Vo svojej podstate je to o odpore. Je to o obrane Medzinárodného trestného súdu bez ohľadu na to, nakoľko je táto inštitúcia a jej fungovanie nedokonalé. Je to však akási prvá línia odporu proti svetu, v ktorom si ani Spojené štáty nemôžu robiť, čo chcú. Myslím si, že to je potrebné zdôrazniť. Obrana ICC nie je len o inštitúcii samotnej, je o niečom oveľa dôležitejšom.

Nemajú sex, ale vzorom incelov sú silní lídri. Privedú Trump, Putin a Si svet do ďalších konfliktov?

Čiže ak bude ICC výrazne oslabený, izolovaný alebo dokonca zničený, utrpí tým jednoznačne aj medzinárodná spravodlivosť?
Určite áno. Myslím si, že ľudia by mali premýšľať o ICC a o jeho obrane proti Spojeným štátom, Izraelu a ostatným ako o niečom, čo ďaleko presahuje samotný súd. Je to do určitej miery test. Fungovanie Medzinárodného trestného súdu odráža fungovanie medzinárodného právneho systému a systému medzinárodnej spravodlivosti. Ak ICC Spojené štáty oslabia alebo zničia, nebude to len problém týkajúci sa súdu. V stávke je viac.

ICC nemá takmer nič spoločné s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, ale aj to sa oslabí, ak bude trestný súd menej funkčný. A dokonca nielen to. Podkopané bude samotné fungovanie medzinárodného systému, multilateralizmu a medzinárodných organizácií, ak by na zničenie alebo vážne obmedzenie práce ICC stačila hystéria jedného štátu, ktorý pácha medzinárodné zločiny a veľmi sa bojí, že za ne bude niesť zodpovednosť. Takže opäť – myslím si, že ide o oveľa, oveľa viac než len o jednu inštitúciu.

Ako veľmi je z toho všetkého nadšený Vladimir Putin?

Je z toho absolútne nadšený. Je jasné, že ak Spojené štáty uspejú v snahe oslabiť ICC, bude to mať vplyv na Putinov prípad. Spojené štáty teda do istej miery robia to, čo Rusko nedokáže. Hoci Moskva proti súdu podnikla kybernetické a iné útoky, USA majú oveľa väčšiu moc a páky na štáty, ktoré sú súčasťou ICC. A môžu uvaliť sankcie aj na celý Medzinárodný trestný súd. Amerika má možnosti na oslabenie súdu, ktoré Rusku chýbajú. Putin však nemusí robiť nič. Nemusí pohnúť ani prstom, nemusí vynakladať žiadne zdroje, pretože Spojené štáty to spravia za neho. Putin sa len môže pohodlne posadiť a pozerať sa, ako mu Trump urobí službu. A, samozrejme, nebolo by to prvýkrát.

Medzinárodný trestný súd (ICC)
• Vytvoril ho Rímsky štatút v roku 1998.
• Funguje od roku 2002 a sídli v Haagu
• Stíha genocídu, zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny a zločiny agresie.
• Má 125 členov, teda Zmluvných strán Rímskeho štatútu.
• V marci 2023 vydal zatykač na ruského diktátora Vladimira Putina.
• V máji 2024 vydal zatykač na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a lídrov Hamasu.

X XX

Nočná tragédia v Maďarsku: Poľský autobus skončil v priekope, hlásia 12 mŕtvych

Dvanásť ľudí prišlo o život a ďalších najmenej desať utrpelo zranenia pri nočnej nehode poľského autobusu na diaľnici v Maďarsku, uviedol v nedeľu premiér Péter Magyar.

„Autobus zišiel z cesty a prevrátil sa do priekopy. Úprimnú sústrasť rodinám obetí!“ napísal Magyar. Stav zranených je podľa neho vážny. Nehoda sa stala okolo 1:00 na diaľnici M3 pri obci Mezőkeresztes.
V autobuse boli iba poľskí občania. Pre agentúru PAP to uviedol hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí Maciej Wewiór.

Turistický autobus s poľskou registračnou značkou sa z doposiaľ neznámych príčin prevrhol do krajnice, uviedol podľa agentúry MTI policajný hovorca Attila Janasóczki. Polícia predpokladá, že vodič zaspal za volantom. Polícia ho zadržala.
Autobus viezol ľudí z Podkarpatského vojvodstva na juhovýchode Poľska, ktorí sa vracali z púte v Bosne, uviedol vojvodský úrad v Rzešove. Podľa neho boli zranení prevezení do nemocníc v Egere a Miškovci (Miskolc).

Hasičský záchranný zbor podľa MTI oznámil, že do 3:00 vyslobodil 35 ľudí, ktorí v prevrátenom vozidle uviazli. Podľa predchádzajúcich informácií cestovalo vo vozidle 57 ľudí a dvaja vodiči.

„Potvrdzujem, že v Maďarsku došlo k tragickej nehode autobusu s poľskými turistami,“ napísal poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski na sociálnej sieti X. Doplnil, že Varšava je v kontakte s maďarskými orgánmi. Prezident Karol Nawrocki vyjadril pozostalým a blízkym obetí sústrasť a uviedol, že tragédia zasiahla celú krajinu.
Zábery z miesta nehody zachytávajú vážne poškodený červený autobus ležiaci na boku v priekope. Jeho okná sú rozbité a v okolí sú rozhádzané osobné veci a kufre. Viacerí cestujúci zostali po nehode zakliesnení a záchranári ich museli vyslobodzovať.
Tusk neskôr oznámil, že Poľsko vyšle do Maďarska špeciálne lietadlo so zástupcami ministerstva zahraničných vecí a zdravotníckych služieb. „Všetkým zraneným bude poskytnutá potrebná zdravotná a konzulárna pomoc. V tejto ťažkej chvíli sme v tom spolu,“ uviedol na sociálnej sieti X.
Pellegrini, Babiš a Sybiha vyjadrili Poľsku sústrasť

Prezident SR Peter Pellegrini, predseda vlády ČR Andrej Babiš a ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v nedeľu vyjadrili sústrasť v súvislosti s nehodou poľského autobusu v Maďarsku, pri ktorej zahynulo najmenej 12 poľských občanov. Vyplýva to z nich príspevkov na sociálnych sieťach, informuje TASR.

Český premiér Babiš vo svojom príspevku na sieti X zároveň uviedol, že Česko je v prípade potreby pripravené poskytnúť pomoc.
Šéf ukrajinskej diplomacie Sybiha ubezpečil, že Ukrajina „v tejto ťažkej chvíli stojí pri spriatelenom poľskom národe a zdieľa jeho smútok.“
Sústrasť poľskému národu vyjadrila aj maďarská ministerka zahraničných vecí Anita Orbánová. V príspevku na sieti X napísala:

„Maďarsko je solidárne s našimi poľskými priateľmi a poskytuje im všetku možnú pomoc a podporu.“

Medzi obeťami nie sú Slováci
Medzi obeťami ani zranenými pri nehode poľského autobusu na maďarskej diaľnici M3 sa podľa dostupných informácií nenachádzajú občania Slovenskej republiky. Pre TASR to v nedeľu potvrdil komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.
„Medzinárodné operačné krízové centrum MZVEZ SR ani Veľvyslanectvo SR v Budapešti zároveň nekontaktoval žiaden občan SR so žiadosťou o pomoc,“ doplnil rezort vo vyhlásení.

Ministerstvo uviedlo, že situáciu naďalej sleduje a prostredníctvom zastupiteľského úradu je v kontakte s príslušnými maďarskými orgánmi.

X XX

Slovensko vo veternej energii zaostáva. Situácii nepomáha ani odpor a odmietaví politici.
Slovensko patrí medzi krajiny s najnižším využitím veternej energie v Európskej únii. Podľa údajov Eurostatu sa podiel veternej energie na výrobe elektriny na Slovensku pohybuje len v stotinách percenta, zatiaľ čo priemer Európskej únie dosahuje približne pätinu výroby elektriny.. V prevádzke sú v súčasnosti len dva veterné parky – Cerová a Myjava-Ostrý Vrch. Tieto zariadenia boli spustené ešte v rokoch 2003 a 2004.

V procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) je však aktuálne navrhnutých približne tridsaťpäť nových projektov, ktoré by by mohli zásadne zvýšiť podiel vetra na výrobe energie v krajine. Zatiaľ však ani jeden z predložených zámerov nezískal od štátu právoplatné a kladné stanovisko EIA.

Jedna petícia za druhou

Téma veterných parkov začala v poslednom roku intenzívne rezonovať práve pre snahy viacerých domácich i zahraničných investorov. Spoločnosti ako WSB Invest, SPP či dánska Eurowind Energy predložili konkrétne stavebné zámery v rôznych lokalitách krajiny.
Obyvatelia aj predstavitelia dotknutých obcí sa podľa svojich slov o projektoch často dozvedeli nečakane, čo vyvolalo okamžitú vlnu nevôle a odporu. Príkladom je obec Hlohovec. „Vedenie mesta sa o pripravovanom projekte veterného parku dozvedelo spočiatku len z neoficiálnych zdrojov,“ uviedlo v stanovisku k plánu na výstavbu veterného parku.

V desiatkach obcí sa začali hromadne organizovať miestne referendá. Prakticky vo všetkých doteraz hlasovali miestni obyvatelia drvivou väčšinou proti výstavbe veterných turbín. Najvýraznejší pomer zaznamenali v obci Kamanová, kde proti veterným parkom hlasovalo až 80 % zúčastnených občanov.
Mnohé obce proti veterným parkom zorganizovali referendá:

Vznikli tiež rozsiahle celoslovenské petície. Jedna z najväčších – Petícia za Slovensko bez veterných parkov – zhromaždila viac ako 17 000 podpisov.
Investori vznik odporu vysvetľujú kombináciou viacerých faktorov. Podľa Petra Hegeduša zo spoločnosti Eurowind Energy ide najmä o nízku informovanosť o veternej energetike, negatívny postoj časti politických autorít, nedostatočne zvládnutú komunikáciu štátu pri príprave akceleračných zón a aktivity dezinformačnej scény.
Investori tvrdia, že podobný vývoj sledujú aj v zahraničí. „Keďže naša spoločnosť pôsobí v 16 krajinách Európskej únie, môžeme povedať, že odpor voči veterným elektrárňam sa objavuje vo väčšine krajín strednej a východnej Európy aj v severských štátoch,“ dodal pre Živé.sk Hegeduš.

Vyhlásenia a petície bol však iba začiatok. Súčasťou napätej spoločenskej situácie sa zakrátko stali aj búrlivé verejné prerokovania zámerov v dotknutých lokalitách a väčších mestách.
V Stupave sa napríklad na verejnej diskusii vyše 85 % prítomných postavilo ostro proti predloženému investičnému zámeru. V Bratislave museli štátne prerokovanie akceleračných zón v hoteli Tatra dokonca zrušiť po tom, ako ho fyzicky zablokovali stovky protestujúcich.

Všetky spomínané udalosti rýchlo prispeli k tomu, že téma zelenej energie sa stala celospoločenským a vysoko polarizujúcim problémom.
V Stupave sa na verejnej diskusii o plánovanom veternom parku postavila drvivá väčšina prítomných proti projektu. Prvé celoštátne verejné prerokovanie návrhu akceleračných zón pre veterné elektrárne museli organizátori po približne hodine predčasne ukončiť pre hlasné protesty a nedostatočnú kapacitu sály. Opakované prerokovanie sa následne uskutočnilo 9. júla v bratislavskej Inchebe, kam prišlo približne tisíc ľudí vrátane starostov dotknutých obcí a odporcov pripravovaných projektov.

Jedna z najvýraznejších tvárí odporcov veterných elektrární Daniel Máčovský po dvoch štátnych verejných prerokovaniach zorganizoval vlastné podujatie v bratislavskej Petržalke, na ktoré sa vyberalo vstupné päť eur. Diskusia sa konala za účasti europoslankyne Judity Laššákovej (Smer-SD) a bez zástupcov štátnych inštitúcií.
Slovensku hrozí pokuta

Výstavba nových obnoviteľných zdrojov vrátane veterných elektrární priamo súvisí s európskymi normami a medzinárodnými záväzkami. Vláda Eduarda Hegera tento konkrétny záväzok oficiálne zakomponovala do národného Plánu obnovy a odolnosti a pre nesplnenie stanovených termínov Slovensku hypoteticky hrozí strata 450 miliónov eur z európskych fondov.

Európska komisia v októbri 2024 začala voči Slovensku takzvané infringement konanie (konanie pre porušenie práva EÚ) pre nedostatočnú transpozíciu smernice RED III o podpore obnoviteľných zdrojov energie. Smernica okrem iného vyžaduje, aby členské štáty určili takzvané akceleračné zóny pre obnoviteľné zdroje energie, pričom Slovensko tento termín vo februári 2026 nestihlo. Akceleračné zóny sú územia, ktoré štát vopred vyhodnotí ako vhodné na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, aby sa povoľovanie projektov v týchto lokalitách zrýchlilo.

Návrh zón sa preto dostal do verejného prerokovania až s niekoľkomesačným oneskorením. Ak Slovensko svoje povinnosti nesplní ani v ďalších fázach konania, Európska komisia môže vec postúpiť Súdnemu dvoru EÚ, ktorý by mohol rozhodnúť aj o finančných sankciách.
Kancelária podpredsedu vlády SR však pre Živé.sk uviedla, že v súčasnosti nepovažuje finančné sankcie za bezprostrednú hrozbu. Tvrdí, že rezorty priebežne komunikujú s Európskou komisiou a pokračujú v plnení aktualizovaného harmonogramu. „V tejto chvíli nie je dôvod zaoberať sa prípadnými finančnými sankciami,“ uviedol pre Živé.sk Odbor komunikácie Kancelárie podpredsedu vlády SR.

Odborníci dlhodobo upozorňujú, že cieľom akceleračných zón je zrýchliť povoľovanie projektov obnoviteľných zdrojov energie pri zachovaní zákonných environmentálnych požiadaviek. Ján Lacko zo Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) po predstavení prvých akceleračných zón uviedol, že ich považuje za potvrdenie, že „rozvoj tohto obnoviteľného zdroja energie [vláda] predsa len považuje za nevyhnutný“.
Vicepremiér Tomáš Drucker zároveň opakovane zdôraznil, že samotné vymedzenie akceleračných zón ešte neznamená automatickú výstavbu veterných elektrární. Vláda tak stojí pred úlohou zosúladiť európske záväzky s odporom časti samospráv a verejnosti.

Kancelária podpredsedu vlády SR zároveň pre Živé.sk uviedla, že cieľom nie je uprednostniť rozvoj veternej energetiky pred záujmami obyvateľov. „Cieľom nie je uprednostniť jeden záujem pred druhým, ale nájsť riešenie, ktoré bude rešpektovať ochranu životného prostredia, práva dotknutých subjektov aj záväzky Slovenskej republiky voči Európskej únii,“ uviedla Kancelária podpredsedu vlády.

x X  X

Mýty vs. fakty.
Podľa Kancelárie podpredsedu vlády SR má byť celý míľnik Plánu obnovy vrátane mapovania veterného potenciálu a pilotnej akceleračnej zóny dokončený najneskôr do 31. augusta 2026.

Ministerstvo životného prostredia však zároveň 13. augusta oznámilo, že v procese strategického environmentálneho posudzovania vyradí sedem z pôvodných ôsmich navrhovaných akceleračných zón.

Zachovaná má zostať iba pilotná zóna Východ v okrese Michalovce, ktorá sa má rozdeliť na dve zóny. Taraba zároveň uviedol, že veterné parky by aj v tejto zostávajúcej lokalite mohli vzniknúť len so súhlasom samospráv a osobne si ich výstavbu nevie predstaviť.

Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI) označila postup rezortu za neštandardný. „Je preto prekvapivé, že sa ministerstvo nestotožňuje s navrhovanými lokalitami pre akceleračné zóny, ktoré sú výsledkom ním schválenej metodiky identifikácie území vhodných pre zrýchlený rozvoj veternej energetiky,“ uviedol člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko.

Asociácia zároveň pripomenula, že ani ukončenie strategického environmentálneho posudzovania by neznamenalo automatické povolenie výstavby. Jednotlivé projekty by museli absolvovať ďalšie štúdie vrátane ročného monitoringu vtáctva.
Práve nepredvídateľný prístup štátnej moci pritom vidia ako najväčšiu obavu aj samotní investori. „Na Slovensku dnes nie je najväčším problémom nedostatok vetra ani nedostatok investorov. Veľkou bariérou je nepredvídateľnosť povoľovacích procesov v kombinácii s postojom tvorcov politík,“ povedal pre Živé.sk Project Development Director spoločnosti WSB Invest Ján Lacko.
„Slovensko veterné parky nepotrebuje… Máme interkonektory so všetkými susedmi, sme čistý vývozca elektrickej energie.“

x XX

Robert Fico

Vláda je proti, opozícia mlčí
Súčasná vládna koalícia sa k otázke budovania veterných parkov stavia dlhodobo, konzistentne a jednoznačne odmietavo. Premiér Robert Fico (Smer-SD) v júni tohto roka uviedol: „Slovensko veterné parky nepotrebuje.“ Vzápätí dodal: „Máme interkonektory so všetkými susedmi, sme čistý vývozca elektrickej energie. A ak si zoberieme, že je to 85 % ‚free carbon‘ (narážka na elektrinu vyrobenú spôsobmi, pri ktorých sa neuvoľňuje oxid uhličitý, pozn. red.), tak patríme medzi svetovú špičku“.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba dokonca zhodnotil európsku snahu o presadzovanie obnoviteľných zdrojov energie ako „cestu do pekla“.

Je to práve Tarabov envirorezort, ktorý má na starosti posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA). Preto zrejme neprekvapí, že doteraz nevydal žiadne súhlasné stanovisko k tridsiatke posudzovaných projektov. Minister na margo legislatívneho povoľovania vyhlásil, že „bez súhlasu miest, obcí a samotných obyvateľov nikde žiadny veterný park nemôže vzniknúť.“

Podobne sa vyjadril aj minister športu Rudolf Huliak, podľa ktorého Slovensko veterné parky vôbec nepotrebuje. Prezident Peter Pellegrini sa vo svojich verejných vystúpeniach dlhodobo hlási k rozvoju jadrovej energetiky ako stabilného zdroja elektriny.
Na rozdiel od koalície sa opozičné strany k pripravovaným akceleračným zónam zatiaľ veľmi nevyjadrujú. Hoci Progresívne Slovensko je vládnymi predstaviteľmi označované za podporovateľa rozvoja veternej energetiky, samo sa k tomu neprihlásilo. Ani ostatné opozičné strany k tejto téme zatiaľ svoje stanoviská nevydali.

Hnutí proti vetru pribúda

Organizovaný odpor proti veterným elektrárňam na Slovensku dnes predstavuje sieť občianskych iniciatív, aktivistov a neformálnych skupín. Medzi jej najviditeľnejšie postavy patrí Daniel Máčovský, ktorý prevádzkuje portál Zapravdu.sk a patrí medzi hlavných organizátorov petícií, verejných stretnutí a kampaní proti výstavbe veterných elektrární.

Projekt formálne zastrešuje občianske združenie Bhaku Joga Centrum a jeho aktivity na sociálnych sieťach oslovujú desaťtisíce používateľov. Máčovský svoje názory prezentoval aj na podujatí v Európskom parlamente venovanom veternej energetike, ktoré organizovali europoslanci z frakcií Patriots for Europe a Europe of Sovereign Nations (ESN).

Ďalšou výraznou osobnosťou odporu je Katarína Ondrušová, zakladateľka občianskej iniciatívy Pokojný vietor. Spolu s Danielom Máčovským sa podieľala aj na prenose kampaní proti veterným elektrárňam do Českej republiky, kde vystupovala na viacerých verejných besedách.
„Slovenský web Zapravdu.sk s jeho hlavnými tvárami Danielem Máčovským a Katarínou Ondrušovou poskytol českým iniciatívam prvotnú podporu vo forme argumentačnej základne,“ hovorí Analytik Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) Petr Vidomus. Medzi aktívnych odporcov veterných parkov patria aj ďalšie iniciatívy, napríklad občianske združenie Slavica či platforma Za slovenskú zem.
fotogaléria
i
Tieto iniciatívy pravidelne organizujú petície, podporujú vznik miestnych referend a mobilizujú verejnosť pred verejnými prerokovaniami pripravovaných projektov. Prostredníctvom vlastných webových stránok a uzavretých skupín na sociálnych sieťach zverejňujú vzory pripomienok, návody na organizovanie občianskych kampaní a informácie o pripravovaných podujatiach. Ich aktivity zároveň pravidelne pokrývajú alternatívne médiá ako Hlavné správy a Slobodný vysielač.
Tému odporu proti veternej energetike v posledných rokoch sledujú aj bezpečnostní analytici. Severoatlantická aliancia (NATO) vo svojej správe z roku 2024 uvádza, že po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa zelená energetika stala jedným z cieľov informačných operácií Kremľa. Podľa NATO je dôvodom snaha oslabiť energetickú nezávislosť Európy od ruských fosílnych palív.

Na podobný trend upozorňuje aj európske združenie WindEurope, najväčšie európske združenie zastupujúce výrobcov veterných turbín, investorov, prevádzkovateľov veterných parkov a ďalšie spoločnosti z odvetvia veternej energetiky. „Obnoviteľné zdroje energie sa stali významným cieľom Kremľa pre ich schopnosť posilňovať energetickú nezávislosť Európy, čím znižujú strategický vplyv Ruska aj jeho príjmy z predaja energií,“ uviedol pre Živé.sk Aramis Zinke, senior stratég pre komunikáciu združenia WindEurope.

WindEurope zároveň vo svojej analýze ekosystému dezinformácií o veternej energetike uvádza, že približne tri štvrtiny zaznamenaného obsahu sa sústreďujú na štyri hlavné naratívy. Veternú energiu podľa nich nepravdivo vykresľujú ako podvod, environmentálne škodlivú technológiu alebo ako technicky či ekonomicky nefunkčné riešenie.

Zároveň však združenie zdôrazňuje, že v súčasnosti nemá verejne dostupné dôkazy o tom, že by Kremeľ cielene organizoval kampane proti veternej energetike práve na Slovensku. Podobne ani NATO vo svojej správe neidentifikuje konkrétne slovenské prípady.
Údajným negatívnym účinkom veterných elektrární sa venuje aj takmer 500-stranová publikácia v cene 45 eur, ktorú predáva e-shop Daniela Máčovského
45 eur za „pravdu“ o vetre.

Samotní predstavitelia občianskych iniciatív odmietajú, že by odpor verejnosti vznikal najmä pod vplyvom dezinformácií. Tvrdia, že ide predovšetkým o reakciu na obavy miestnych obyvateľov a nedostatočnú komunikáciu zo strany štátu a investorov.
Daniel Máčovský tvrdí, že odpor podľa neho nesúvisí len so zdravotnými obavami. „Pri výške turbín 250 až 270 metrov ide o obrovskú zmenu charakteru krajiny z prirodzenej na technologicko-industriálnu. Keby tu dosť fúkalo, boli by sme riedko osídlená krajina a veternú energiu sme skutočne potrebovali, bola by to iná situácia. Slovensko podľa mňa nespĺňa tieto podmienky,“ povedal pre Živé.sk.

Podobne argumentuje aj Katarína Ondrušová. „Najdôležitejším argumentom je, že Slovensko pripravuje veterné elektrárne s parametrami, aké tu doteraz nikdy nestáli. Na Slovensku sa pritom pripravujú veterné elektrárne vysoké až okolo 270 metrov. Nikto dnes nedokáže presvedčivo vysvetliť, prečo by sa závery zo 150-metrových stavieb mali automaticky vzťahovať aj na takmer dvojnásobne vyššie zariadenia,“ povedala pre Živé.sk.

„Nepočuteľný infrazvuk“

Odporcovia veterných parkov obhajujú svoje postoje aj ďalšími argumentmi. Jedným z nich údajný negatívny vplyv moderných veterných turbín na ľudské zdravie prostredníctvom „nepočuteľného infrazvuku“, ktoré vraj môžu zasahovať až do vzdialenosti pätnástich kilometrov.

Podľa Zdeňky Vandasovej zo Štátneho zdravotného ústavu Českej republiky však vedecké poznatky nepotvrdzujú, že by veterné elektrárne produkovali infrazvuk v intenzite, ktorá by spôsobovala zdravotné problémy. „Infrazvuk pod prahom počuteľnosti nie je veternými elektrárňami produkovaný v takej miere, aby mal nejaké účinky,“ povedala.
Podobne sa vyjadruje aj Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI). „Za vedecky nepodložené možno považovať najmä tvrdenie, že infrazvuk z veterných turbín spôsobuje takzvanú vibroakustickú chorobu či iné ochorenia obyvateľov. Výskum nepotvrdil príčinnú súvislosť medzi infrazvukom z veterných turbín a poškodením zdravia,“ povedal pre Živé.sk člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko.

Odporcovia sa síce odvolávajú na niektoré štúdie, v ktorých sa účinky infrazvuku spomínajú, no tie častokrát nie sú citované správne. Mnohé práce o škodlivosti infrazvuku podľa Vandasovej skúmajú úplne iné úrovne expozície, než aké vytvárajú veterné elektrárne. „O účinkoch infrazvuku na zdravie existuje celý rad štúdií, ale týkajú sa infrazvuku s výrazne vyššou intenzitou, než akú produkujú veterné elektrárne. Preto je zavádzajúce uvádzať tieto účinky v súvislosti s veternými elektrárňami,“ povedala expertka.

Toxické mikroplasty?
Inou výraznou témou odporu je údajná toxicita kompozitných listov rotorov. Odporcovia hovoria najmä o bisfenole A (BPA) a mikroplastoch, ktoré sa podľa nich môžu uvoľňovať do životného prostredia počas prevádzky alebo degradácie materiálu.
Podľa expertov na to nie sú dôkazy. „Uvoľňovanie BPA z lopatiek veterných turbín v kilogramových množstvách je zveličené (podľa súčasných odhadov ide o 30 až 540 gramov ročne) a následná kontaminácia pôdy, vody alebo potravín z daného územia je mýtus, ktorý nie je podložený vedeckou štúdiou,“ povedala pre Živé.sk Lucia Liptáková z konzultačnej spoločnosti EnergIQube. Dodala, že ak má niekto obavy z BPA, väčším zdrojom expozície sú podľa súčasných poznatkov staršie plastové obaly a výrobky prichádzajúce do kontaktu s potravinami.

Údajným negatívnym účinkom veterných elektrární sa venuje aj takmer 500-stranová publikácia v cene 45 eur, ktorú predáva e-shop Daniela Máčovského.
Medzi často opakované argumenty patria aj možné negatívne dopady veterných parkov na vtáctvo a netopiere. Ako veľmi dôležitý sa preto spomína správny výber lokalít a kvalita povoľovacieho procesu: „Pri umiestnení a povoľovaní projektov veterných elektrární vo vysoko citlivom území sa dajú očakávať komplikácie, neistoty a predĺženie hodnotiacich procesov. S najväčšou pravdepodobnosťou aj vyššie náklady pri príprave projektov, čo je zvýšené riziko pre podnikateľov,“ hovorí Jozef Ridzoň z ochranárskej organizácie BirdLife Slovensko, ktorá sa dlhodobo venuje ochrane vtáctva.

Mikroplasty sú mikroskopické kúsky plastu, ktoré sú už všade. Ilustračné fotoZdroj: istock
Ridzoň zároveň upozorňuje, že riziká nemožno posudzovať rovnako pri každom projekte. „Projekty, ktoré sa netýkajú území s výskytom citlivých a ohrozených druhov vtáctva, alebo len okrajovo, v tých prípadoch môže umiestnenie projektov zmierniť riziká natoľko, že z pohľadu ochrany vtáctva bude prevádzka veterných parkov predstavovať zanedbateľné riziko,“ povedal Ridzoň pre Živé.sk.
Ridzoň zároveň upozorňuje, že diskusia sa často zbytočne vyhrocuje. „Pravda je niekde uprostred. Negatívne dopady sú zrejmé a známe. Ľudia majú oprávnené obavy, ale mnohé verejne činné osoby zo svojich vlastných osobných záujmov tieto obavy zneužívajú,“ dodal.

Odborníci: Sú to mýty
Významným argumentom odporcov na lokálnej úrovni sú aj obavy z poklesu cien nehnuteľností v okolí veterných parkov. Viaceré iniciatívy vo svojich materiáloch obhajujú zamietavý postoj k veterným parkom tým, že hodnota domov a stavebných pozemkov vraj môže v ich blízkosti výrazne klesnúť.
Okrem toho časť aktivistov spochybňuje samotnú potrebu rozvoja veternej energetiky s argumentom, že Slovensko je už dnes vďaka jadrovej energetike energeticky sebestačné.
Experti z oblasti energetiky a verejného zdravotníctva mnohé z argumentov odporcov veterných elektrární spochybňujú alebo označujú za nedostatočne podložené vedeckými dôkazmi.

Lucia Liptáková z EnergIQube uvádza, že okrem už spomínaných tvrdení patria medzi najčastejšie dezinformácie aj ďalšie tvrdenia o údajnej škodlivosti veterných turbín pre ľudské zdravie. „Ide napríklad o tvrdenie, že veterné turbíny spôsobujú rakovinu, rôzne zdravotné poškodenia, skracujú život alebo že infrazvuk z turbín spôsobuje špecifický syndróm veterných turbín. Tieto tvrdenia nie sú podložené vedeckými dôkazmi,“ povedala.

Zdeňka Vandasová vo svojom prehľade zdravotných účinkov hluku z veterných elektrární píše: „Nebola preukázaná súvislosť medzi hlukom z veterných elektrární a výskytom cukrovky, infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody ani užívaním liekov na vysoký krvný tlak. Zistilo sa však častejšie užívanie liekov na spanie.“
Podľa nej súčasné vedecké poznatky poukazujú najmä na dva možné zdravotné účinky hluku z veterných elektrární. „Najčastejšie uvádzaným zdravotným účinkom hluku z veterných elektrární v odbornej literatúre je obťažovanie. Rušenie spánku hlukom z veterných elektrární je tiež považované za preukázané, hoci s nízkou kvalitou dôkazov,“ povedala pre Živé.sk Vandasová.

„Ďalšie účinky hluku z veterných elektrární na fyzické zdravie (srdce a cievy, metabolizmus) neboli preukázané,“ zdôraznila Vandasová. Dodala, že aj novšie epidemiologické štúdie s veľkým počtom sledovaných osôb ukazujú minimálne alebo žiadne zdravotné účinky hluku z veterných elektrární.
Lucia Liptáková z EnergIQube však zároveň upozorňuje, že nie všetky obavy verejnosti sú neopodstatnené a viaceré z nich sú štandardnou súčasťou povoľovacích procesov. „Áno, existujú témy, pri ktorých sú obavy verejnosti legitímne. Zaradila by som k nim vhodný výber lokality, ochranu vtáctva a netopierov, hluk, tieňové blikanie a vizuálny zásah do krajinného rázu,“ dodala Liptáková.

X XX

Meta poškozuje společnost, nechrání děti, rozhodl soud. Koubský: Líbí se mi opatření, která nařídil
Služby firmy Meta jsou narušením veřejného pořádku, podobně jako například znečištění ovzduší, konstatoval podle BBC soud v americkém státě Nové Mexiko. Firmě nařídil zaplatit v přepočtu 12 miliard korun za to, že podle něj svým působením poškozuje veřejnost. „Podrobný rozsudek a jasný plán nápravných opatření zatím nikdy nebyl,“ všímá si v Online Plus vědecký redaktor Deníku N Petr Koubský.
Praha 21:26 16. srpna 2026Sdílet na Facebooku Sdílet na Twitteru Sdílet na LinkedIn Tisknout Kopírovat url adresu

Peníze mají putovat do fondu, ze kterého se budou platit mimo jiné náklady na zmírňování následků používání sociálních sítí mladými lidmi, tedy například různé terapie a další programy.

Chystané chytré zařízení od Open AI, soutěž o nejsilnější dron, vodoznak v textech generovaných umělou inteligencí a další soudní prohra firmy Meta. Poslechněte si celé Online Plus

V rámci této konkrétní žaloby na Metu jde už o druhý verdikt.
V první fázi soud firmě nařídil zaplatit v přepočtu téměř osm miliard korun za to, že neochránila nezletilé před nebezpečným či nevhodným obsahem a umožnila sexuálním predátorům, aby děti kontaktovali. V rámci druhé fáze pak soudce srovnal působení Mety na nezletilé s jedovatým znečištěním, které šíří továrny a které poškozují právo veřejnosti na čistý vzduch.

Je to poprvé, co americký soud označil dopady používání sociálních síť za narušení veřejného pořádku. Firma Meta oznámila, že s verdiktem nesouhlasí a že se proti němu odvolá. Oznámila to i u předchozího verdiktu.
Nápravná opatření
Zajímavá jsou nápravná opatření, která soud Metě nařídil, aby už nezletilé osoby neohrožovala. Firma má zajistit, aby žádný dospělý neměl možnost posílat zprávu nezletilým pod osmnáct let, nezletilí nemají mít možnost posílat nebo dostávat nahé fotky, nezletilí pod osmnáct let také nemají mít možnost vidět počty lajků pod příspěvky a komentáři a podobně.

‚Je třeba zvýšit monitoring.‘ Kvůli Ceutě chce Evropská komise, aby sociální sítě potíraly dezinformace

Zároveň má platit zákaz notifikací nezletilým od desáté večer do sedmi ráno a ve školním roce i od osmi ráno do tří odpoledne kromě víkendů.
Meta má také podle soudu zajistit, aby děti nemohly trávit na facebooku a instagramu kumulovaně více než asi 90 hodin měsíčně nebo asi tři hodiny denně.
„Je tam ještě jedno pozoruhodné opatření, že sice školy mají získat přístup k tomu, jaké sítě společnosti Meta děti používají a samy si ohlídat, jestli tam nejsou děti mladší třinácti let, což je v současné době v Americe ta rozhodující hranice, stejně jako v pravidlech společnosti Meta. Pokud by tam nějaké děti byly, tak je má škola z vlastní iniciativy nahlásit a nechat jim zrušit účet. I to je docela velký zásah do současného fungování sociálních sítí,“ popisuje Koubský.

Velká změna

„Je to docela velká věc, protože rozsáhlý a podrobný rozsudek a velmi jasný plán nápravných opatření zatím nikdy nebyl ve všech těch procesech – nejenom s Metou, ale se všemi sociálními sítěmi – ani v Evropě, ani v Americe,“ pokračuje.
„Nenechme se mást tím, že je to v jednom státu, tedy v Novém Mexiku. Může se to klidně stát precedentem, který se rozšíří po celé Americe. Koneckonců se tím mohou inspirovat i jiné země než Spojené státy,“ upozorňuje Koubský s tím, že téhož si všímají i americká média.

Meta má v Novém Mexiku zaplatit 12 miliard korun za újmy mladým. ‚Přijdou další žaloby,‘ říká odborník

Na firmu Meta totiž ve Spojených státech momentálně míří desítky dalších žalob. Právě v tamním právním systému tohle může být ukázka postupu, podle kterého se pak mohou řídit třeba i další soudy. Podle amerických médií se žaloby mohou na Metu „sesypat“, protože může prohrát i další soudy. Zároveň ale není jisté, jestli jde o definitivní verdikt, a to kvůli záměru Mety odvolat.

Má to smysl?
Novinář Koubský soudí, že by opatření, která soud uložil, mohla opravdu pomoci s nadměrným užíváním sociálních sítí. „Ta opatření dávají smysl. Zároveň jsou méně restriktivní vůči dětem a mladistvým než úplný zákaz, o kterém se uvažuje dnes skoro všude v Evropě,“ vyzdvihuje.
„Je to o nastavení prostředí tak, aby pro mladistvé nebylo tolik škodlivé jako dnes. Mně se to vlastně docela líbí, připadá mi to dobře zvážené, promyšlené a vyvážené.“
I když není 20 miliard korun v přepočtu pro Metu příliš malá částka, nejdůležitější se v rozsudku zdají být právě zmiňovaná opatření. „Jdou proti obchodnímu modelu Mety. Firma to nedělá pro radost svých uživatelů anebo jen tak náhodou, ale protože to umožňuje přitáhnout lidi víc k obsahu a tím pádem tu síť udělat víc ziskovou,“ vysvětluje Koubský.

„Ta pokuta je, pokud se nepletu, asi šedesátinou ročního zisku Mety. Jestli je jedena šedesátina čistého ročního zisku po zdanění hodně, nebo málo, je otázka, ale úplně málo to není. Opět je to jenom jeden americký stát z padesáti. Kdyby podobné rozsudky padly v deseti dalších, tak to už Meta pocítí i finančně,“ dodává Koubský s tím, že podle něj tato opatření nebudou mířit na dospělé.

X X X

Kapavka či syfilis jako suvenýr z festivalu. Nákaz pohlavní nemocí strmě