J.P.: Když před pár týdny ukrajinský prezident Zelenskyj vyhlásil čtyřicetidenní válečnou operaci ke sražení Ruska na kolena, věřil málokdo soudný v úspěch takového záměru. Podle mého názoru šlo jenom o marketingový trik k oblbnutí veřejného mínění nebo spíše části veřejného mínění ve střední a západní Evropě, že věci jdou v rusko-ukrajinském konfliktu podle představ a not Západu. Tedy, že ukrajinská vojska, abych to řekl slovy wachmeistera Flanderky v Osudech dobrého vojáka Švejka, „postupují na všech frontách vítězně vpřed“.

Spektakulární ukrajinské útoky na ruské zázemí mají vytvořit v západním veřejném mínění dojem, že Ukrajina má vojenskou iniciativu v konfliktu ve svých rukou.  Mohutné roje jejích dronů a bezpilotních letadel zasahují nejen strategickou a zejména energetickou infrastrukturu Ruska, ale po hříchu také zcela civilní cíle, jakým jsou objekty velkoskladů zboží Wellberies. V tomto případě jde jenom o to, učinit život ruského obyvatelstva poněkud méně snesitelný. Jak se zdá, příliš se to nedaří. Obě dvě strany konfliktu bojují v zásadě marketingovými metodami.

Ale ruská strana pochopila, že teď jde opravdu do tuhého a že buďto příjme Kyjevem hozenou rukavici k eskalaci konfliktu anebo bude pokračovat ve speciální vojenské operaci, která je pomalou opotřebovávací válkou svého druhu. Moskva si vybrala válečnou eskalaci. Po spektakulárních útocích ukrajinských sil v počátku oné čtyřicetidenní nesmyslné operace nadšené západní sdělovací prostředky, včetně těch českých mainstreamových médií se věnovaly úspěšným útokům na civilní ruské  lodi i lodi další států, které přepravují z Ruska ropu, zemědělskou i další produkci do celého světa.

Následovala zdrcující ruská odveta, která odřízla Ukrajinu de facto od možnosti přepravovat své zboží, tedy hlavně zemědělské produkty, do jiných zemí světa. A proti pokřiku, který spustil Zelenský, že  v mnoha zemích světa to způsobí hladomor. Rusové mohou použít ve vztahu k těmto zemím argument, že to přece byla ukrajinská armáda, která první začala zasahovat civilní lodě v Azovském a Černém moři. Tedy lodě, které byly určeny k vývozu ruských surovin a zboží do celého světa, včetně světa rozvojového. Prostě Zelenskyj, a ti kdo mu radí, možná z britské či americké rozvědky,  neovládají základní politickou abecedu. Po písmeni a a b totiž vždy v politice následující písmena c a d ad.. Tedy, jinak řečeno, každá akce budí protiakci. A vojenský potenciál Ruska je násobně větší nežli potenciál Ukrajiny, byť posílený o zbraně a zbraňové systémy a zejména o zpravodajské informace celého Západu. Komentátoři v českých mainstreamových médiích hovoří dnes o tom, že válka na Ukrajině se odehrává na nebi. I tam má ale Rusko obrovskou převahu. Ta je znásobená ještě tím, že Ukrajině, respektive Západu, chybí protiraketové zbraně, které by znesnadnily ruské útoky na ukrajinskou průmyslovou infrastrukturu. Prostě, Západ zejména péčí Spojených států, které se vrhly po hlavě do hloupého konfliktu s Íránem, v němž nemohou nic získat, se zbavil antiraket. Zelenskyj žadoní o to, aby dostal na Ukrajinu alespoň 5% amerických zásob protiraketových střel Patriot. Zdá se, že mu nebude vyhověno. Prostě, Írán se ukázal jako silný soupeř, který dokáže vyčerpat podstatnou část amerických zásob a produkce raket systému Patriot v příštích týdnech. Do jisté míry se tedy oba konflikty stávají spojenými nádobami. Je to konflikt na jedné straně mezi Západem a na straně druhé silami, které usilují o jiné uspořádání světa. A mezi ty patří Rusko a Irán, ale také Čína, Brazílie či Indie, která se ovšem snaží dobře vycházet s oběmi formujícími se mocenskými bloky. Prostě čtyřicetidenní spektakulární operace Zelenského se změnila na strategický neúspěch.

Zejména tím, že se z Ukrajiny prakticky stala vnitrozemská země, která není schopna přes své přístavy v Černém moři vyvážet produkci svého zemědělství do světa. To je důvod toho, proč Zelenskyj žadoní na Rusech o příměří v oblasti námořní přepravy. Ovšem Rusové nemají jediný důvod, v situaci kdy převzali strategickou iniciativu a systematicky ničí ukrajinský odpor, aby takové příměří akceptovali. Koneckonců by to jenom znamenalo přestávku v bojích do doby, než by Západ opět dozbrojil Zelenského armádu.

A takový omyl Moskva prostě nechce dopustit. Ostatně i situace na bojišti se nevyvíjí pro ukrajinskou armádu dobře. Rusové jsou aktivní ve slavjansko-kramatorské oblasti. A zdá se, že v několika měsících jsou schopni rozbít poslední pásmo opevnění vybudovaný v Donbaské oblasti Ukrajinci a zmocnit se celého Donbasu. A pak už nemají velký důvod válčit. Jim jde o etnické Rusy na Ukrajině, protože nemá smysl, aby do svého státu Putin absorboval jiné obyvatelstvo, které si to prostě nepřeje.

Rusové ve svém sebevědomí ovšem došli ještě dále. Prezident Putin pohrozil západním státům odvetou, pokud bude opakovaně docházet k zajímání ruských lodí na otevřeném moři. Toto obsazování lodí s ruským nákladem anebo plujících se zbožím směřujícím  na ruský trh, Rusové považují za pirátství. Koneckonců pirátství to je. Je otázkou, co bude následovat poté, až Rusové obsadí například některé britské či francouzské lodě. Prostě lodě států, jež ono pirátství provádějí.

 Druhá věc, které si nemůže pozorný pozorovatel nevšimnout, je ruské varování  Velké Británii, jak to zveřejnil britský tisk. Tedy, že pokud bude dodávat útočné drony, případně speciální sebevražedná letadla na Ukrajinu, nezůstane to bez ruské odvety. Je otázkou, jak ta odveta může vypadat Jestli to bude například útok raketou Orešnik na britskou továrnu,  která tyto zbraně pro Ukrajinu vyrábí. A co to bude znamenat pro Západ. Zdá se že Západ se vydá s konečnou platností na válečnou stezku s Ruskem. Válečná stezka s Ruskem je ale jaderná válka….

Rusko se nebude zabývat konvenční válkou. Proč také Západní Evropa,  zejména pokud jde o Německo a Francii, se zvolna blíží stavu rozkladu. Myslím, že zejména tyto dva státy, které jsou klíčové v rámci Evropské unie, budou mít dost problémů hospodářských i bez války. Představa německého kancléře Merze, že militarizace ekonomiky Německa zabrání propadu německého hospodářství, je prostě představou ekonomického analfabeta.

Vyrábět zbraně sice může zvyšovat hrubý domácí produkt, ale bude to ve svých důsledcích zhoršovat životní úroveň německého obyvatelstva. A zejména státní dluh Německa, který bude narůstat.  A s tím jak bude narůstat, budou růst i náklady na obsluhu státního dluhu, což bude dále zužovat možnosti německé vlády utrácet z rozpočtu státu na rozumné účely.

 Francie je  před blížícími se volbami prezidenta  hluboce rozdělenou zemí. Vždy v její historii, kdy to tak bylo, to s Francií dopadlo špatně. Dnes je rozdělená do tří táborů, které spolu prakticky nejsou schopny rozumně komunikovat. Její ekonomika strádá. Francie se potácí i v problémech spočívajících ve vstřebání imigrace.  Všechny strany konfliktu  by proto měly mít zájem na jeho ukončení mírovou smlouvou, která by ovšem nedopadla jako 60-denní memorandum o porozumění mezi Spojenými Státy a Íránem. Zkrátka, těm kdo vedou Evropskou unii by mělo být již jasné, že v politice, kterou v Bruselu dosud dělají a jež  spočívá jen v trapném opakování neúčelných sankcí vůči Rusku v dalších a dalších vlnách, je politikou vedoucí do slepé uličky.

Ing. Jiří Paroubek, expremiér ČR, server vasevec.cz

 X X X

 Paul Craig Roberts: Přiznání chyby je cestou k míru

V jiném příspěvku a krátce poté v diskusi s Nimou https://www.youtube.com/live/RSeBWcdz9vI upozornil na nedávná prohlášení izraelského ministra národní bezpečnosti Ben-Gvira, jehož strana je klíčovou součástí Netanjahuovy vládní koalice. Ben-Gvir řekl: „Vnímám celou Gazu jako naši.“ Dodal, že Palestinci „jsou lidé, kteří si nezaslouží život. Neměli by žít. Nejsou to ani lidé.“ https://apnews.com/article/ben-gvir-israel-gaza-hamas-netanyahu-53f98e92686746f3c9bccd7cf59f26ad Řekl, že jediný způsob, jak se Palestinci mohou vyhnout smrti, je masová emigrace z Gazy.

Vzhledem k Netanjahuově závislosti na Ben-Gvirovi V jiném příspěvku a krátce poté v diskusi s Nimou https://www.youtube.com/live/RSeBWcdz9vI upozornil na nedávná prohlášení izraelského ministra národní bezpečnosti Ben-Gvira, jehož strana je klíčovou součástí Netanjahuovy vládní koalice.   Ben-Gvir řekl: „Vnímám celou Gazu jako naši.“   Dodal, že Palestinci „jsou lidé, kteří si nezaslouží život. Neměli by žít. Nejsou to ani lidé.“ https://apnews.com/article/ben-gvir-israel-gaza-hamas-netanyahu-53f98e92686746f3c9bccd7cf59f26ad   Řekl, že jediný způsob, jak se Palestinci mohou vyhnout smrti, je masová emigrace z Gazy.

ova prohlášení blokují Trumpův „mírový plán pro Gazu“, dále hovoří o „řešení dvou států“ a jakékoli vnitřní izraelské omezení sionistické agendy Velkého Izraele.   Ben-Givr nebo jeho spojenci také jasně uvedli, že izraelské okupované oblasti Libanonu a Sýrie jsou zároveň izraelskými.

Tento velmi tvrdý postoj redukuje možnosti prezidenta Trumpa k řešení konfliktu s Íránem na dvě:   přiznat chybu a prohlásit záležitost za ukončenou, nebo se uchýlit k jaderným zbraním, aby nad Íránem vojensky zvítězil.

Marjorie Taylor Greene nedávno informovala, že byla přítomna, když se zvažovala jaderná možnost.   Použití jaderných zbraní by nepomohlo americké reputaci a nezamýšlené důsledky by mohly být extrémní.   Nevýhodou jaderných zbraní je, že přiznání chyby je jedinou americkou možností.   Navíc by to zachránilo Trumpovu reputaci a povýšilo by ho z šaška na největšího státníka naší doby.

Aby byl konflikt ukončen, stačí, když prezident Trump řekne, že Washington udělal chybu, když se připojil k Izraeli v útoku na Írán, omluví se za chybu a prohlásí, že je záležitost ukončena. Po počátečním šoku z Trumpova přiznání chyby by svět viděl státníka.

Izraelští voliči, kteří budou brzy hlasovat o tom, zda si ponechají Netanjahuovu koalici ve funkci, by viděli odchod Ameriky z izraelských válek ve prospěch Velkého Izraele.   Pochopili by, že Velký Izrael bez účasti Washingtonu je nemožný, a možná by se rozhodli, že Izraelci potřebují jinou vládu. Pokud by izraelský lid ukončil Netanjahuovu vládu, mohl by se opustit hlavní zdroj násilí na Blízkém východě – sionistická agenda Velkého Izraele. 

Prezident Trump by mohl svůj úspěch posílit oznámením, že válka s Ruskem byla také chybou. 

Nobelova cena míru by jistě byla jeho a zasloužil by si ji.

Pro lidstvo by bylo více naděje, kdyby se takové rozumné myšlenky mohly stát součástí diskusí o zahraniční politice.

 Připravila: Jana Putzlacher, server vasevec.cz

X XX

JEDNÁ  SE  NA  SLOVENSKU  O  90  MILIONŮ?

Chmelár vyslovil vážne obvinenie o 90 miliónoch. Fico žiada reakciu a hovorí o právnych krokoch

Premiér Robert Fico (Smer) sa ostro ohradil voči výrokom politického komentátora Eduarda Chmelára o vysporiadaní podielov medzi štátnou spoločnosťou JAVYS a českou energetickou spoločnosťou ČEZ.

Chmelár v televíznej diskusii tvrdil, že pri transakcii chce „niekto urvať 90 miliónov eur“ a naznačoval aj možné korupčné konanie. Fico jeho slová označil za absurdné a nepodložené obvinenia. Od ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas) a predstaviteľov JAVYS očakáva právne kroky.

„Ako predseda vlády SR nemôžem tolerovať žiadne neopodstatnené obvinenia členov vlády a predstaviteľov štátnych akciových spoločností a zahraničných obchodných spoločností z korupcie a netransparentného konania,“ vyhlásil Fico v utorok na sociálnej sieti.

Reagoval na vystúpenie Chmelára v pondelkovej diskusnej relácii televízie ta3. Komentátor sa venoval pripravovanému vysporiadaniu spoluvlastníckych vzťahov medzi JAVYS a ČEZ a hovoril pritom o črtajúcom sa spore medzi Ficom a Sakovou.

Chmelár označil pripravovanú transakciu za „predražený biznis“. „Nejde o nič iné, len o to, že niekto chce urvať 90 miliónov a ministerka Saková kvôli tomu nechce ísť do basy,“ vyhlásil v diskusii.

Neskôr tvrdil, že prevod podielu ČEZ má byť „predražený takmer dvojnásobne“. Svoje úvahy posunul ešte ďalej, keď v súvislosti s možným súhlasom s transakciou spomenul aj hypotetické prijatie úplatku a odchod do zahraničia.

Fico: Môže to poškodiť jadrový projekt

Premiér Chmelárove tvrdenia dôrazne odmietol. „Toto absurdné obvinenie poškodí celý proces prípravy výstavby nového jadrového zdroja,“ vyhlásil Fico. Dodal, že nebude špekulovať nad tým, kto Chmelára „na takúto neuveriteľnú ohavnosť nahovoril“.

Premiér očakáva reakciu aj od subjektov, ktorých sa výroky týkali. „Očakávam, že ministerka hospodárstva SR Denisa Saková a predstavitelia spoločnosti JAVYS, a. s. podniknú potrebné právne kroky, ako avizuje aj český ČEZ, a. s.,“ uviedol.

Vysporiadanie vlastníckych vzťahov súvisí s prípravou výstavby nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach, ktorý vláda považuje za strategickú prioritu.

Hlas reagoval

Koaličná strana v reakcii uviedla, že podporuje výstavbu nového jadrového zdroja, ktorý považuje za dôležitý pre energetickú sebestačnosť Slovenska. „V ťažkých časoch konsolidácie však musia ľudia vedieť, že štát sa chystá pri jeho príprave zaplatiť primeranú, férovú a transparentnú cenu, bez podozrení z toho, že je predražená. Práve transparentný proces stanovenia odkupnej ceny podielu spoločnosti ČEZ je zárukou, že o nej nebudú vznikať žiadne ničím nepodložené špekulácie,“ uviedla strana.

Strana doplnila, že ak Fico vidí lepšie možnosti pre Úrad vlády, ako vyrokovať pre Slovensko čo najlepšiu cenu, prípadne má možnosť konať aj na medzištátnej úrovni vzhľadom na to, že ide o transakciu medzi slovenskou a českou štátnou firmou, potom Hlas takéto riešenie podporuje a je pripravený bezodkladne schváliť na vláde prevod výkonu práv akcionára v spoločnosti JAVYS na Úrad vlády.

„Ak má proces pokračovať v gescii rezortu hospodárstva, považujeme za nevyhnutné potvrdiť cenu nezávislým medzinárodným znaleckým posudkom, na ktorého vypracovaní budú súčinné všetky zainteresované strany, vrátane spoločnosti ČEZ,“ dodala strana.

O čo ide medzi Ficom a Sakovou

Chmelár svoje výroky zasadil do údajného rodiaceho sa konfliktu medzi premiérom a ministerkou hospodárstva. Tvrdil, že Hlas si tento spor nemôže dovoliť prehrať a že Saková podľa jeho názoru v otázke vysporiadania podielu chráni verejný záujem.

Ficovo vyhlásenie ukazuje, že medzi premiérom a rezortom hospodárstva minimálne existuje rozdielny pohľad na ďalší postup.

Premiér totiž zároveň vyzval Sakovú, aby vysporiadanie spoluvlastníckych vzťahov medzi JAVYS a ČEZ ukončila v čo najkratšom čase.

Ak ministerka nesúhlasí s ocenením podielu ČEZ, ktoré podľa Fica vypracovala spoločnosť Ernst & Young na základe dohody JAVYS a ČEZ, má podľa premiéra vyrokovať pre Slovensko výhodnejšie podmienky.

Fico zároveň avizoval, že v najbližších dňoch vytvorí priestor na ďalšie rokovania zainteresovaných strán.

Na záver upozornil, že „nespôsobilosť splniť vládnu úlohu“ nemožno nahrádzať „torpédovaním celého projektu“. V takom prípade by podľa svojich slov bol nútený využiť právomoci predsedu vlády. Nekonkretizoval však, aký krok by tým mal na mysli.

ČEZ zvažuje právne kroky

Českú energetickú spoločnosť ČEZ urážajú medializované špekulácie, že by vo veci predaja jej podielu v Jadrovej energetickej spoločnosti Slovenska (JESS) nemalo byť všetko v poriadku. V utorok to v stanovisku uviedol hlavný hovorca spoločnosti Ladislav Kříž. Takéto tvrdenia podľa neho firmu obchodovanú na medzinárodných trhoch poškodzujú, tá preto zvažuje právne kroky voči tým, ktorí ich šíra.

„Autorom posudku bola medzinárodná audítorská spoločnosť EY, ktorá bola vybraná predstavenstvom spoločnosti JESS na základe procesu odsúhlaseného oboma akcionármi. Trhová hodnota podielu ČEZ v spoločnosti JESS bola EY stanovená na 189 miliónov eur. Oba akcionári spoločnosti JESS toto ocenenie podielu následne odsúhlasili. Transparentnosť procesu aj hodnota bola potvrdená aj Ministerstvom financií SR,“ uviedol hovorca s tým, že spoločnosť nevidí žiadny priestor na špekulácie.

X X X

Ministerka Saková: Energetická a ekonomická bezpečnosť EÚ je pre členské štáty prioritou

Kříž priblížil, že pôvodný vklad ČEZ do JESS v roku 2009 bol 116,6 milióna eur, odvtedy sa však tieto prostriedky zhodnotili. „Projekt významne pokročil,“ skonštatoval.

V roku 2012 bola podľa neho napríklad schválená vyše 3200-stranová štúdia realizovateľnosti, na ktorej spracovanie muselo byť vypracované množstvo štúdií. Projekt získal osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR na rezerváciu výkonu nového jadrového zdroja, kladné hodnotenie vplyvov na životné prostredie (EIA) a povolenie na umiestnenie podľa atómového zákona SR. Pre projekt sa získali pozemky a taktiež je pripravená kompletná dokumentácia na začatie konania o územnom rozhodnutí podľa stavebného zákona.

Ministerstvo hospodárstva sa v pondelok (17. 8.) vyjadrilo, že proces vysporiadania vlastníckych práv v spoločnosti JESS sa doteraz nepodarilo uzavrieť predovšetkým z dôvodu rozdielneho pohľadu na cenu, ktorú by SR mala zaplatiť českej spoločnosti ČEZ. Ocenenie podielu, ktoré je údajne o 90 miliónov vyššie ako jeho účtovná hodnota, kritizovali aj viacerí opoziční politici.

Premiér Robert Fico (Smer) v pondelok vyhlásil, že k vysporiadaniu vlastníckych vzťahov v JESS musí dôjsť v septembri. Rezort hospodárstva podľa jeho slov spôsobil časové prieťahy, postupne musí preto prejsť iniciatíva v tejto oblasti pod Úrad vlády SR.

Už v minulosti premiér hovoril, že k vzájomnému vyrovnaniu sa s českým spoluvlastníkom musí dôjsť na základe znaleckého posudku renomovanej zahraničnej audítorskej spoločnosti. Takémuto posudku podľa svojich slov dôveruje, keďže úspešná firma by neriskovala svoju reputáciu.

JESS je spoločným podnikom štátnej Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti (JAVYS), ktorá vlastní 51-percentný podiel, a českej energetickej skupiny ČEZ vlastniacej 49 % akcií spoločnosti. Štát chce odkúpiť akcie českej spoločnosti, aby mal plnú kontrolu nad projektom nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach.

X X X

 Irán vypálil na Spojené arabské emiráty dve balistické rakety. Projektily dopadli do vôd a pevninu nezasiahli

Irán odpálil dve balistické rakety smerom k Spojeným arabským emirátom. Podľa ministerstva obrany však nedopadli na pevninu a situáciu majú pod kontrolou.

Spojené arabské emiráty v utorok oznámili, že na ich územie boli z Iránu odpálené dve balistické rakety. Ani jedna z nich podľa vyhlásenia tamojšieho ministerstva obrany, na ktoré sa odvoláva agentúra AFP, nezasiahla pevninu.

• Spojené arabské emiráty oznámili odpálenie dvoch balistických rakiet z Iránu.
• Podľa ministerstva obrany nezasiahla žiadna z vypálených rakiet pevninu.
• Prvá balistická raketa dopadla mimo teritoriálnych vôd Spojených arabských emirátov.
• Druhá balistická raketa skončila v emirátmi kontrolovaných vodách blízko územia.
• Obrana emirátov obyvateľom rozposlala varovné SMS správy o raketovej hrozbe.

Rezort obrany SAE uviedol, že prvý projektil dopadol mimo ich teritoriálnych vôd. Druhá raketa podľa rovnakého zdroja skončila už v rámci emirátmi kontrolovaných vôd. Vyhlásenie zverejnili úrady na platforme X.

Raketová hrozba

Informácia o incidente prišla zhruba dve hodiny po tom, ako ministerstvo obrany prostredníctvom SMS správ rozoslalo obyvateľom varovanie pred možnou raketovou hrozbou. Ľudí vyzvalo, aby sa presunuli na bezpečné miesto a ukryli sa.

Ďalšie podrobnosti o prípadných škodách, zraneniach či reakcii irskej strany v zverejnenom vyhlásení neodzneli. Úrady SAE sa zamerali najmä na uistenie obyvateľstva, že situáciu monitorujú ich protivzdušné zložky.

X X X

Japonsko prekročilo hranice slušnosti, zúri Moskva. Predvolala si veľvyslanca

Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že si v utorok predvolalo japonského veľvyslanca v súvislosti s protestmi, ktoré Tokio vznieslo proti nedávnej návšteve ruského prezidenta Vladimira Putina na Kurilských ostrovoch. Na ich južnú časť si dlhodobo uplatňujú územný nárok obe krajiny.

Ruský kolos v plameňoch: Ukrajinské drony trafili najväčší sklad Wildberries

Následky ukrajinského útoku na sklad Wildberries Koledino, veľký oblak dymu nad miestom, asi 45 km južne od ruskej Moskvy.

X X X

Putin minulý týždeň prvýkrát počas svojho prezidentovania navštívil Kurilské ostrovy – konkrétne ostrov Iturup, najväčší z južných Kurilských ostrovov. Japonská premiérka Sanae Takaičiová v reakcii vyhlásila, že ostrovy sú „z historického hľadiska aj podľa medzinárodného práva neoddeliteľnou súčasťou japonského územia“. Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov potom uviedol, že Japonsko „prekročilo hranice slušnosti“, uviedla agentúra AFP.

„Ruská strana oznámila, že ruská zvrchovanosť a jurisdikcia nad južnými Kurilskými ostrovmi sú nespochybniteľné,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení k predvolaniu japonského veľvyslanca. Ohradilo sa aj voči tomu, čo označilo za „protiruské výroky“ premiérky Takaičiovej a ministra zahraničných vecí Tošimicua Motegiho.

Spor ohľadom ostrovov Kunašir, Iturup a Šikotan, ako aj Habomajských ostrovov, ktoré ležia najbližšie k Japonsku, predstavuje od konca druhej svetovej vojny hlavnú prekážku na uzavretie mierovej zmluvy medzi Moskvou a Tokiom. Sovietski vojaci toto územie na sklonku druhej svetovej vojny v roku 1945 obsadili, a súostrovie sa tak stalo súčasťou vtedajšieho Sovietskeho zväzu.

Japonsko si uplatňuje nárok na jeho južnú časť, ktorú nazýva Severným územím. Rusi naopak tvrdia, že ide o neoddeliteľnú a legitímnu súčasť Ruskej federácie a že japonský postoj spochybňuje výsledky druhej svetovej vojny.

Vzťahy medzi Tokiom a Moskvou sa zhoršili po začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá sa začala v roku 2022. Japonsko sa spolu s ostatnými krajinami skupiny G7 pripojilo k sankciám proti Rusku a poskytuje Ukrajine finančnú aj vojenskú podporu s výnimkou smrtiacich zbraní. Kyjev rovnako ako Washington uznáva japonskú zvrchovanosť nad spornými ostrovmi.

Japonsko nepriamo podporuje protivzdušnú obranu Ukrajiny tým, že do Spojených štátov vyváža protiraketové strely do systémov Patriot vyrobené na japonskom území. Tým pomáha doplňovať americké zásoby.

Podľa analytikov, na ktorých sa odvoláva agentúra AFP, mohla mať Putinova návšteva Kurilských ostrovov za cieľ varovať Japonsko pred posilňovaním podpory Ukrajiny, najmä pred prípadným priamym dodaním striel do systémov Patriot, ako aj pred prehlbovaním spolupráce s NATO.

Hoci Japonsko v posledných rokoch zmiernilo obmedzenia vývozu vojenského vybavenia, stále nemôže priamo dodávať smrtiace zbrane do krajín zapojených do vojny, teda ani na Ukrajinu.

X XX

Putin dorazil na sporné ostrovy a vyslal Japonsku jasný odkaz: Územia sa nevzdáme. Takaičiová zareagovala ostro

Ruský prezident Vladimir Putin navštívil Iturup, najväčší z južných Kurilských ostrovov, na ktoré si dlhodobo robia územný nárok Rusko aj Japonsko. Informovala o tom ruská štátna agentúra TASS, ktorá zdôraznila, že ide o prvú Putinovu osobnú návštevu tohto súostrovia. Šéf Kremľa tak urobil deň po rozsiahlom cvičení ruskej Tichomorskej flotily a po tom, čo KĽDR odpálila ďalšiu balistickú raketu do Japonského mora, pripomenula agentúra Reuters. Tokio Putinov krok dôrazne odsúdilo.

Moskva a Tokio od konca druhej svetovej vojny práve pre nevyriešený spor o Kurily nikdy nepodpísali oficiálnu mierovú zmluvu.

Putin návštevou Kurilských ostrovov pokračuje v pracovnej ceste po Sibíri a Ďalekom východe, napísala TASS. Po stredajšej návšteve mesta Južno-Sachalinsk na tichomorskom ostrove Sachalin, kde si prezrel vlajkovú loď ruskej Tichomorskej flotily, dnes Putin pricestoval na Iturup, kde okrem iného navštívil závod na spracovanie rýb, dodala štátna agentúra.

Zábery televíznej stanice Vesti zachytili Putina v tmavom obleku, ako stojí v miestnosti a prezerá si dva veľké tuniaky a halibuta na stole, zatiaľ čo dvaja miestni predstavitelia hovoria o rybolove a migračnom správaní rýb. Šéf Kremľa tiež ochutnal miestne ikry, poznamenala agentúra Reuters.

Putinov krok ostro odsúdil japonský minister zahraničných vecí Tošimicu Motegi. „Severné územia vrátane ostrova Iturup sú neoddeliteľnou súčasťou japonského územia, a to tak z historického hľadiska, ako aj podľa medzinárodného práva, a japonská vláda proti tejto návšteve dôrazne protestuje,“ napísal minister na sieti X s odkazom na japonské označenie sporných ostrovov.

Podľa japonskej tlačovej agentúry Kjódó je zjavné, že Putin chce týmto krokom pozorovateľom doma aj v zahraničí ukázať, že Rusko, ktoré vedie už piaty rok ozbrojenú agresiu proti Ukrajine, nemieni robiť žiadne územné ústupky – a to ani voči Japonsku, ktoré požaduje vrátenie sporných ostrovov. Vzhľadom na to, že sa Japonsko pridalo k USA a ďalším západným krajinám a uvalilo na Rusko sankcie pre jeho inváziu na Ukrajinu, sú vyhliadky na obnovenie rokovaní medzi Moskvou a Tokiom o podpise mierovej zmluvy mizivé, poznamenala Kjódó.

Ostrá premiérka

Moskva vyjadrenia Japonska odmietla ako „neopodstatnené“. Japonská premiérka Sanae Takaičiová vo štvrtok novinárom povedala, že Putinova návšteva „uráža city japonského národa a je absolútne neprijateľná“. Podľa premiérky sú „Severné územia neoddeliteľnou súčasťou japonského územia, a to tak z historického hľadiska, ako aj podľa medzinárodného práva.“

„Tieto vyhlásenia kategoricky odmietame, pretože ich považujeme za politicky nevhodné, urážlivé a, samozrejme, právne neopodstatnené,“ uvádza sa vo vyhlásení hovorkyne ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej, ktorá zároveň odsúdila „protiruskú politiku Tokia hraničiacu s nepriateľstvom“.

Rusko, ako nástupnícky štát Sovietskeho zväzu, a Japonsko po druhej svetovej vojne nikdy nepodpísali mierovú dohodu. Na jej konci sovietske vojská prevzali kontrolu nad týmito ostrovmi. Odvtedy sú Kurilské ostrovy predmetom sporu medzi Moskvou a Tokiom, ktorý znemožňuje uzavretie mierovej dohody.

Po obsadení ostrovov v roku 1945 Rusko deportovalo ich japonské obyvateľstvo, ako aj pôvodné etnikum ostrovov – Ainuov, ktoré tvorilo približne 17 000 ľudí, píše AFP. V súčasnosti tam v drsných podmienkach žije približne 20 000 ruských občanov. Agentúra dodáva, že ostrovy sú bohaté na nerastné suroviny vrátane zlata a striebra a sú tiež dôležitou rybárskou oblasťou.

Kurilské ostrovy boli podľa Zacharovovej prenechané Sovietskemu zväzu v súlade s dohodami uzavretými so spojencami a Chartou OSN. „O suverenite a jurisdikcii Ruska nad týmito ostrovmi už nikto nepochybuje,“ zdôraznila.

Hovorkyňa zároveň odsúdila pomoc Japonska pre Ruskom napadnutú Ukrajinu, ako aj sankcie, ktoré Tokio v reakcii na vojnu Ruska proti Ukrajine uvalilo na Moskvu.

X X X

 Ministerka Saková sa v Bruseli pustila do Únie: Jadro má mať rovnaké podmienky ako zelená energia

Jadrová energia musí mať rovnaké postavenie ako obnoviteľné zdroje energie. Ministerka hospodárstva Denisa Saková to zdôraznila na zasadnutí Rady ministrov pre energetiku (TTE) v Luxemburgu.

Hlavnou agendou stretnutia bola budúcnosť európskej energetiky, nové klimatické ciele do roku 2040, investície do prenosových sústav, rozvoj energetických úložísk ako aj ďalšia koordinácia krajín V4 v oblasti energetiky. Európska komisia zároveň pripravuje nový klimaticko-energetický rámec do roku 2040, ktorého cieľom je znížiť emisie skleníkových plynov až o 90 percent. Slovenská republika podľa rezortu hospodárstva podporuje ochranu klímy a dekarbonizáciu, zároveň však dlhodobo zdôrazňuje potrebu technologickej neutrality.

Priestory vyradenej jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach prechádzajú postupnou likvidáciou pod taktovkou štátnej spoločnosti JAVYS.

„Podporujeme klimatické ciele, ale odmietame, aby Európska únia určovala členským štátom, aké technológie majú využívať na znižovanie emisií. Každá krajina musí mať právo sama rozhodnúť, ako dosiahne nízke emisie a zároveň cenovo dostupnú energiu. Požadujeme, aby mala jadrová energia rovnaké podmienky ako obnoviteľné zdroje. Zároveň, ak chceme mať funkčný európsky energetický trh, investície do infraštruktúry musia byť spravodlivo zdieľané medzi členskými štátmi. Náklady na cezhraničné prepojenia nemôžu niesť len krajiny, ktoré do nich investujú,“ zdôraznila ministerka Saková. Práve jadro podľa Slovenska predstavuje stabilný a spoľahlivý pilier energetickej bezpečnosti a významný nástroj na dosahovanie klimatických cieľov. Významnou témou rokovania boli podľa ministerstva hospodárstva aj investície do modernizácie prenosových sústav a budovania cezhraničných energetických prepojení. Slovensko v tejto oblasti realizuje rozsiahle investície s cieľom posilniť stabilitu siete a zvýšiť bezpečnosť dodávok energií.

Súčasťou programu zasadnutia bol aj podpis tripartitnej dohody o rozvoji energetických úložísk, ktorú iniciovala Európska komisia spolu s členskými štátmi, priemyslom, finančnými inštitúciami a technologickými partnermi. Dohoda podľa ministerstva hospodárstva predstavuje konkrétny európsky plán na zrýchlenie rozvoja energetických úložísk v rokoch 2026 až 2028 s cieľom posilniť energetickú bezpečnosť, lepšie integrovať obnoviteľné zdroje energie, znižovať spotrebu plynu a stabilizovať ceny energií pre domácnosti aj podniky.

Európska únia odhaduje, že do roku 2030 bude potrebovať približne 200 GW skladovacích kapacít, pričom začiatkom roka 2026 je v prevádzke približne 55 GW. Samotná dohoda počíta s inštaláciou ďalších 45 GW nových kapacít do roku 2028, čo znamená zrýchlenie tempa nasadzovania minimálne o 20 percent oproti roku 2025. Súčasťou dohody je podľa rezortu hospodárstva aj ambícia zdvojnásobiť podiel úložísk na pokrývaní špičkovej spotreby energie – z približne päť percent v roku 2025 na 10 percent do roku 2028. Významne sa má zvýšiť aj využívanie batériových systémov v priemysle, rozvoj tepelných úložísk a uzatváranie dlhodobých kontraktov typu PPA pre stabilizáciu cien elektriny. „Energetické úložiská budú nevyhnutnou súčasťou modernej energetiky. Ak chceme mať bezpečné dodávky, stabilné ceny a efektívne využívať energiu z obnoviteľných zdrojov, musíme výrazne posilniť aj schopnosť energiu uskladňovať a flexibilne riadiť,“ uviedla Saková.

Odborník na jadrovú energetiku Andrej Žiarovský vysvetľuje prečo považuje americký reaktor ako najvýhodnejšie riešenie pre Slovensko. Žiarovský je riaditeľ pre strategický rozvoj a medzinárodné projekty spoločnosti VUJE a expert KDH pre oblasť energetiky, obrany a bezpečnosti.

Na bilaterálnom rokovaní s generálnou riaditeľkou DG ENER Céline Gauer otvorila ministerka Saková aj tému pripravovaného ETS Investment Booster – nového európskeho nástroja na podporu energeticky náročného priemyslu. Tento mechanizmus musí byť podľa ministerky nastavený spravodlivo, aby zohľadňoval aj situáciu krajín s nižšou fiškálnou kapacitou a podnikov, ktoré už v minulosti investovali do dekarbonizácie.

V rámci koordinačného stretnutia krajín V4 zároveň Slovensko predstavilo priority svojho predsedníctva vo Vyšehradskej skupine v oblasti energetiky, ktoré preberá od júla 2026. Hlavným cieľom bude podľa rezortu hospodárstva obnovenie a posilnenie regionálnej spolupráce v otázkach energetickej bezpečnosti, stability cien energií, rozvoja infraštruktúry a spoločnej podpory jadrovej energetiky. „Stredná Európa má v energetike spoločné záujmy. Ak chceme silnejší hlas v Európe, musíme vedieť hovoriť spoločne,“ skonštatovala Saková.

X XX

Prečo sa zdržuje nový jadrový zdroj? Saková otvorene o dôvodoch

Premiér Robert Fico žiada rýchlejší postup, šéfka rezortu hospodárstva Denisa Saková upozorňuje na riziko nevýhodnej transakcie. Podľa ministerky musí štát pred odkúpením podielu v spoločnosti JESS získať nezávislé potvrdenie primeranej ceny. V rozhovore vysvetľuje, prečo trvá na ďalších znaleckých posudkoch, kde sa celý proces zablokoval a aké riešenie navrhla vláde.

Pani ministerka, premiér Robert Fico v posledných týždňoch opakovane verejne kritizoval tempo príprav výstavby nového jadrového zdroja a avizoval, že ďalšie odklady už nepripustí. Čo je predmetom týchto výhrad a panuje medzi vami a predsedom vlády zhoda na tom, ako má projekt pokračovať?

Som pevne presvedčená, že Slovensko nový jadrový zdroj potrebuje. Keď padlo v minulosti rozhodnutie o dostavbe tretieho bloku jadrovej elektrárne, Igor Matovič v parlamente vykrikoval, že by ho spúšťal iba blázon, pretože ten blok síce bude dostavaný, ale nevyužiteľný. Čuduj sa svete, pri jeho spúšťaní už Matovičov premiér Heger vyhlásil, že ide o kľúčový projekt pre energetickú bezpečnosť každého slovenského občana.

My na rozdiel od opozície nemeníme názory na strategické priority Slovenska, medzi ktoré energetická bezpečnosť určite patrí. Aj preto oceňujem, že pán premiér výstavbu nového zdroja považuje za prioritu a tento názor s ním plne zdieľam. Slovensko potrebuje čistý zdroj energie, ktorý bude v jeho plnom vlastníctve, o tom niet žiadnych pochýb.

Štvrtý blok jadrovej elektrárne Mochovce bude už čoskoro spustený

Ak sa teda s premiérom zhodujete na strategickom cieli, prečo vzniká dojem, že medzi úradom vlády a ministerstvom hospodárstva existuje napätie pri realizácii projektu?

Pán premiér je ideovým otcom tohto návrhu, ale jeho realizácia je v kompetencii ministerstva hospodárstva. To znamená, že rezort a ja osobne nesieme zodpovednosť za to, že všetky súvisiace procesy budú zákonné a že pri výdavkoch štátu budeme hľadať férové a transparentné riešenie, aby sme v náročných časoch konsolidácie obmedzili výdavky štátu na nevyhnutné minimum.

Aký je dnes najväčší problém, ktorý musí ministerstvo vyriešiť, aby sa výstavba nového jadrového zdroja mohla posunúť do ďalšej fázy?

Kameňom úrazu je vysporiadanie vlastníckych práv v spoločnosti Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, a. s. Tá bola založená v roku 2014 ako spoločný podnik slovenskej a českej strany na výstavbu nového jadrového zdroja. Dnes v ňom vlastní 49-percentný podiel česká spoločnosť ČEZ a pokiaľ chce Slovensko financovať a vlastniť jadrový zdroj samo, musí tento podiel od českej spoločnosti odkúpiť.

Jedinou otvorenou otázkou je cena, ktorú za to Slovensko zaplatí. A mojou prirodzenou a legitímnou snahou ako ministerky, ktorá za tento proces zodpovedá, je hľadať možnosti čo najnižšej ceny pre slovenských daňových poplatníkov.

O akej cene presne hovoríme?

Proces určovania ceny v takomto prípade je veľmi zložitý. JESS zadala medzinárodnej audítorskej spoločnosti EY vypracovať odborný posudok, ktorý mal určiť cenu všetkých jej akcií. Tento posudok bol vlani v októbri predložený Útvaru hodnoty za peniaze pri ministerstve financií. A tento útvar odporučil doplniť analýzu o porovnanie s obdobnými transakciami realizovanými v zahraničí.

Fico: Len blázon by nevyužil pripravenosť územia v Jaslovských Bohuniciach na výstavbu nového jadrového bloku

 Pracovná cesta predsedu vlády Roberta Fica do USA je podľa jeho vyjadrenia v plnom súlade so suverénnou slovenskou zahraničnou politikou. Slovensko potrebuje nové zdroje na výrobu elektrickej energie, pretože náročné klimatické ciele a zvyšujúce sa energetické potreby nie je možné uspokojovať bez jadrovej energetiky. Robert Fico to uviedol vo vyjadrení z Washingtonu.

Inými slovami, vyslovil pochybnosti, či stanovenie ceny v tomto posudku prebehlo podobným spôsobom, ako v analogických prípadoch, napríklad v Českej republike. Preto je odvtedy mojím jasným a verejne komunikovaným cieľom, aby sa zabezpečilo vypracovanie ďalších posudkov, ktoré nám bez pochybností ukážu, či Slovensko náhodou nejde výraznou mierou preplatiť primeranú cenu v prospech spoločnosti ČEZ.

Ak by ďalšie znalecké posudky dospeli k odlišným záverom, aký vplyv by to mohlo mať na cenu, ktorú Slovensko za podiel zaplatí?

Problém je práve v tom, že bez vypracovania ďalších posudkov, ktoré by slúžili na porovnanie a kontrolu, nie je možné na túto otázku zodpovedať. Je možné, že ďalšie posudky tento odhad potvrdia a v tom prípade môžeme postupovať ďalej s čistým svedomím, že sme konali hospodárne a so zreteľom na slovenskú štátnu pokladnicu.

Ak by však posudky ukázali rozdielne ceny, napríklad rádovo v desiatkach miliónov eur, potom by bolo vážnym porušením zásad hospodárnosti, ak by sme tieto peniaze pre slovenských občanov neušetrili.

Čiže kým nie sú ďalšie posudky, nemôžu sa procesy pohnúť ďalej?

Vysporiadanie podielu spoločnosti ČEZ je nevyhnutným predpokladom na to, aby bol nový jadrový zdroj plne pod kontrolou Slovenskej republiky. A z môjho pohľadu chýbajúci a nespochybniteľný znalecký posudok tejto ceny predstavuje zásadnú prekážku pre zodpovedné rozhodnutie o celej transakcii.

Proces majetkového vysporiadania, na ktorý sa poskladajú všetci slovenskí občania, musí byť plne ekonomicky odôvodniteľný, transparentný a obhájiteľný z pohľadu štátu. Preto skrátka potrebujeme nezávislé overenie primeranosti kúpnej ceny, ktoré súčasný návrh buď potvrdí alebo vyvráti.

V čom je však problém, aby štát takýto nestranný posudok zabezpečil?

Musíme si uvedomiť, že v spoločnom podniku JESS majú v predstavenstve po dvoch zástupcoch slovenská aj česká strana. Česká strana je zjavne spokojná so súčasným ocenením, a preto jednoducho blokuje ďalšie kroky firmy, ktoré by smerovali k vypracovaniu nových posudkov.

O tejto situácii som niekoľkokrát písomne informovala aj pána premiéra. Zhrnula som mu všetky dátumy, všetky procesy i všetko úsilie ministerstva hospodárstva, aby sme zabezpečili férovú a transparentnú cenu, ktorú Slovensko zaplatí.

Premiér na to reagoval?

Odpísal, že nesúhlasí s ďalším posunom termínov a verejne komunikoval, že očakáva ďalšie kroky ministerstva hospodárstva na základe existujúceho posudku. Plne pána premiéra chápem v tom, že chce, aby sa jeho idea nového jadrového zdroja v čisto slovenskom vlastníctve naplnila.

Na druhej strane však ja osobne nesiem zodpovednosť za to, že všetky procesy sú zákonné, hospodárne a transparentné. Preto trvám na tom, že pre zodpovedné rozhodnutie potrebujeme ďalšie posúdenie primeranej ceny.

Naznačujete teda, že problém nie je v samotnom projekte, ale v nastavení kompetencií. Navrhli ste vláde ich zmenu?

S alternatívnym riešením som už prišla. Pokiaľ má pán premiér pocit, že pri inom rozdelení kompetencií by procesy pokračovali rýchlejšie, ponúkla som zmenu, aby za správu štátneho podielu v JESS a následne aj Jadrovej vyraďovacej spoločnosti JAVYS zodpovedal buď úrad vlády alebo ministerstvo financií. Úrad vlády preto, že práve tam pôsobí splnomocnenec vlády pre rozvoj jadrovej energetiky Peter Liška a za výkon svojej pôsobnosti zodpovedá vláde a koordinuje s ňou svoju činnosť.

Ministerstvo financií zasa preto, že práve pod neho patrí Útvar hodnoty za peniaze, ktorý vyslovil zásadné pripomienky k doteraz jedinej relevantnej analýze od firmy EY, a teda zabezpečenie nápravy by sa lepšie koordinovalo priamo z tohto rezortu. Mimochodom, vláda už v máji o tomto návrhu rokovala, no svoje rokovanie prerušila. Možno je čas sa k nemu vrátiť.

Ak by kompetencie zostali v súčasnom nastavení, čo je podľa vás nevyhnutné urobiť, aby mohol projekt pokračovať bez ďalších sporov?

Ak ostane garantom celej operácie ministerstvo hospodárstva a zároveň sa zásadne nezlepší súčinnosť s orgánmi a osobami, na ktoré nemá priamy dosah, nie je možné v krátkom čase zabezpečiť splnenie zadaných úloh. Som presvedčená, že jasné politické stanovisko o potrebe vypracovania ďalších relevantných posudkov by sa mohlo v krátkom čase preniesť do konkrétnych procesov a verejnosť jasne uvidí, či ide zo svojich daní platiť primeranú cenu.

Neverím, že by si zodpovedný politik dovolil ignorovať zásadné výhrady Útvaru hodnoty za peniaze a podpísal by sa pod transakciu, ktorá by mohla v náročných časoch konsolidácie pripraviť Slovensko zbytočne o možno desiatky miliónov eur.

X XX

Prezident Spojených arabských emirátov je na Slovensku. Pricestoval na pracovnú návštevu s početnou delegáciou

 Návštevu prezidenta potvrdili aj dva od seba nezávislé zdroje zo Slovenska.

Prezident Spojených arabských emirátov (SAE) šejk Muhammad bin Zájid Ál Nahján pricestoval v stredu na pracovnú návštevu Slovenska. Hlavu štátu sprevádza podpredseda prezidentského úradu pre osobitné záležitosti Hamdán bin Muhammad bin Zájid Ál Nahján, poradca prezidenta Muhammad bin Hamad bin Tahnún Ál Nahján, ako aj viacerí ministri a vysokopostavení predstavitelia.

Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) sa v marci v Bratislave stretol so šéfom diplomacie emirátov Abdulláhom bin Zájidom Ál Nahjánom. Počas stretnutia adresoval pozvanie na oficiálnu návštevu Slovenska prezidentovi SAE šejkovi Muhammadovi.

Lídri sa už stretli v októbri minulého roka počas návštevy predsedu slovenskej vlády v Abú Zabí. Fico vtedy s prezidentom SAE rokoval o posilnení bilaterálnej spolupráce vo viacerých odvetviach vrátane obchodu, obnoviteľnej energie, inovácií, technológií budúcnosti či kultúre. Delegácie tam podpísali dohodu o posilnení vzájomných hospodárskych vzťahov a memorandum o posilnení investičných väzieb. Premiér vtedy uviedol, že našli spoločnú vôľu spolupracovať v oblasti dopravnej infraštruktúry, pričom spomenul napríklad prístav na Dunaji, ale aj oblasť zbrojárskeho priemyslu.

Na návšteve SAE sa zúčastnili aj minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD), minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD), minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD) a štátni tajomníci ministerstva zahraničia a ministerstva hospodárstva Marek Eštok a Vladimír Šimoňák.

Fico a šejk Muhammad tiež v januári telefonovali a potvrdili svoj spoločný záväzok ďalej prehlbovať bilaterálnu spoluprácu v rôznych oblastiach.

X XX

Rozmiestnime zbrane na Kurilských ostrovoch, tvrdí Medvedev. Japonsko považuje územie za svoje

Bývalý ruský prezident a súčasný zástupca tajomníka ruskej Rady bezpečnosti Dmitrij Medvedev v utorok povedal, že Moskva sa chystá rozmiestniť ďalšie zbrane na Kurilských ostrovoch, o ktoré sa už od druhej svetovej vojny sporí s Japonskom. TASR správu prevzala z agentúry Reuters citujúcej z ruských médií.

Muž kráča okolo Zvonu nádeje na myse Nosappu na polostrove Nemuro v najsevernejšom a najväčšom japonskom ostrove Hokkaido. V pozadí plavidlo lodnej pobrežnej stráže Japonska vo vodách medzi Hokkaidom a ostrovom, ktorý patrí k súostroviu Habomai, jedného zo štyroch južných Kurilských ostrovov, ktoré Japonsko nazýva svojim severným teritóriom.

X XX

Jadrové zbrane? Aj Putin má niekoho, na kom mu záleží, hovorí Japonka, ktorá prežila Hirošimu

Teruko Jahataová ako osemročná prežila v Hirošime výbuch americkej atómovej bomby. Čo odkazuje ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorého režim sa od invázie na Ukrajinu atómovkami vyhráža?

Kurily tvoria pás ostrovov medzi ruským polostrovom Kamčatka a Japonskom. Tokio si robí nároky na južnú časť týchto ostrovov, pričom s Moskvou sa o ne sporí už od konca druhej svetovej vojny, keď sovietske vojská obsadili a anektovali túto časť Kurilských ostrovov.

Japonsko považuje tieto štyri ostrovy za svoje a používa pre ne názov Severné územia. Obe krajiny pre tento spor doteraz nepodpísali mierovú dohodu po druhej svetovej vojne.

Medvedev zároveň v utorok podľa ruskej agentúry TASS uviedol, že Rusko sa už nestavia proti podpísaniu mierovej zmluvy s Japonskom. Spraví tak však podľa jeho slov len v prípade, že Tokio sa vzdá územných nárokov na tieto ostrovy.

Medvedev uviedol, že takto reaguje na výroky japonského premiéra Fumio Kišida, ktorý sa podľa jeho slov vyslovil za mierovú dohodu s Ruskom. „Nikto nie je proti mierovej dohode za predpokladu, že… ‚územná otázka‘ (Kuríl) bude raz a navždy uzavretá v súlade s ústavou Ruska,“ uviedol Medvedev na platforme X.

Japonsko podľa jeho slov bude musieť akceptovať aj to, že Moskva bude ďalej „zveľaďovať“ Kurilské ostrovy, pričom tam rozmiestni aj nové zbrane. „Nezáleží nám na pocitoch Japoncov týkajúcich sa takzvaných severných území. Nejde o sporné územia, ale o územia Ruska,“ dodal Medvedev.

X XX

 Rusom sa rozpadáva jadrová elektráreň. Môže to ohroziť nášho suseda. Sovietske reaktory máme aj my.

Rusmi stavaná jadrová elektráreň v Egypte nebude len meškať, ale objavili sa v nech aj poruchy na betóne. Podobný typ reaktoru stavia ruský Rosastom aj v Maďarsku a máme ho aj u nás.

Ruský staviteľ jadrových elektrární má vážny problém. A hoci sa zatiaľ týka „len“ atómovej elektrárne v Egypte, zasiahnuť môže aj nášho suseda.

Naznačuje to doteraz utajená správa ruského dodávateľa jadrových technológií Rosatom, ktorá buduje elektráreň v egyptskom El Dabaa. Informáciu priniesol portál Politico, ktorý sa odvoláva na zdroje z prostredia tajných služieb.

Problémom je, že ak sa informácie o poruchách na stavbe potvrdia, môžu sa dotknúť aj dostavby jadrovej elektrárne Paks II v Maďarsku. Tá je rovnakého typu ako tá v Egypte a aj Európska únia s tým má dlhodobo problém. Reaktory sovietskeho typu máme aj na Slovensku, v jadrových elektrárňach Jaslovské Bohunice a Mochovce. Ide však o iný typ ako ten v Maďarsku, hoci príbuzný,

Reaktor stavaný v Egypte označujú ako typ VVER 1200, u nás máme trochu starší model VVER 440. Reaktor VVER 1200 stavajú aj v rámci elektrárne Paks II v Maďarsku. Prvý prototyp vyvinuli Sovieti ešte v 70. rokoch a postupne sa rozšíril aj do ďalších krajín takzvaného východného bloku vrátane vtedajšieho Československa.

Elektrárne typu VVER boli vybudované v Rusku, na Ukrajine, v Bielorusku, Arménsku, Číne, Českej republike, Fínsku, Maďarsku, na Slovensku, v Bulharsku, Indii a Iráne.

Medzi krajiny, ktoré plánujú zaviesť reaktory typu VVER, patria Bangladéš, Egypt, Jordánsko

 X XX

Prezident Spojených arabských emirátov je na Slovensku. Pricestoval na pracovnú návštevu s početnou delegáciou 

Prezident Spojených arabských emirátov je na Slovensku. Pricestoval na pracovnú návštevu s početnou delegáciou

Návštevu prezidenta potvrdili aj dva od seba nezávislé zdroje zo Slovenska.

Prezident Spojených arabských emirátov (SAE) šejk Muhammad bin Zájid Ál Nahján pricestoval v stredu na pracovnú návštevu Slovenska. Hlavu štátu sprevádza podpredseda prezidentského úradu pre osobitné záležitosti Hamdán bin Muhammad bin Zájid Ál Nahján, poradca prezidenta Muhammad bin Hamad bin Tahnún Ál Nahján, ako aj viacerí ministri a vysokopostavení predstavitelia.

Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) sa v marci v Bratislave stretol so šéfom diplomacie emirátov Abdulláhom bin Zájidom Ál Nahjánom. Počas stretnutia adresoval pozvanie na oficiálnu návštevu Slovenska prezidentovi SAE šejkovi Muhammadovi.

Lídri sa už stretli v októbri minulého roka počas návštevy predsedu slovenskej vlády v Abú Zabí. Fico vtedy s prezidentom SAE rokoval o posilnení bilaterálnej spolupráce vo viacerých odvetviach vrátane obchodu, obnoviteľnej energie, inovácií, technológií budúcnosti či kultúre. Delegácie tam podpísali dohodu o posilnení vzájomných hospodárskych vzťahov a memorandum o posilnení investičných väzieb. Premiér vtedy uviedol, že našli spoločnú vôľu spolupracovať v oblasti dopravnej infraštruktúry, pričom spomenul napríklad prístav na Dunaji, ale aj oblasť zbrojárskeho priemyslu.

Na návšteve SAE sa zúčastnili aj minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD), minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD), minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD) a štátni tajomníci ministerstva zahraničia a ministerstva hospodárstva Marek Eštok a Vladimír Šimoňák.

Fico a šejk Muhammad tiež v januári telefonovali a potvrdili svoj spoločný záväzok ďalej prehlbovať bilaterálnu spoluprácu v rôznych oblastiach.

X XX

Polícia pre kauzu MOM-kov obvinila úradníčku. Mala zadávať falošné faktúry, štátne peniaze končili na cudzích účtoch

Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) Prezídia Policajného zboru v utorok spustil policajnú akciu s krycím názvom Faktúra. Zásah súvisí s podozreniami z trestnej činnosti spojenej s prevádzkovaním mobilných odberných miest (MOM) počas pandémie ochorenia COVID-19.

V rámci policajnej akcie Faktúra, ktorú realizuje špecializovaný vyšetrovací tím COVID protikorupčnej jednotky ÚBOK, bolo vznesené obvinenie A. K.

Akciu realizuje špecializovaný vyšetrovací tím „COVID“, ktorý pôsobí v rámci protikorupčnej jednotky ÚBOK.

„Akcia prebieha v súvislosti s podozrením z páchania trestnej činnosti, ktorá súvisí s prevádzkovaním mobilných odberných miest, tzv. MOM-iek, v období pandémie COVID-19,“ informovala polícia.

Polícia vzniesla obvinenie voči úradníčke ministerstva zdravotníctva A. K. v súvislosti s podvodným vyplácaním finančných prostriedkov určených na prevádzku MOM. Obvinená mala podľa polície ako zamestnankyňa ministerstva v období od marca do decembra 2021 zadávať do účtovno-ekonomického systému rezortu údaje z falošných faktúr. Tie pritom nemali byť riadne zaevidované na podateľni ministerstva.

Polícia SRV rámci policajnej akcie Faktúra, ktorú realizuje špecializovaný vyšetrovací tím COVID protikorupčnej jednotky ÚBOK, bolo vznesené obvinenie A. K.

„Na faktúrach mali byť zneužité identifikačné údaje skutočných prevádzkovateľov mobilných odberových miest, s ktorými malo ministerstvo uzatvorené zmluvy o spolupráci. K týmto subjektom však mali byť uvedené bankové účty patriace iným fyzickým osobám,“ uviedla polícia.

Na základe takto zadaných údajov mal systém vytvárať podklady na úhradu. Peniaze určené na predstieranú prevádzku MOM tak mali smerovať na účty, ktoré skutočným prevádzkovateľom nepatrili. Ministerstvu zdravotníctva mala podľa doterajších zistení vzniknúť škoda vo výške takmer 1,8 milióna eur.

Na podozrenia spojené s fungovaním MOM upozornil v decembri 2024 Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Jeho analytická jednotka sa pozrela na proces vzniku, fungovania a kontroly mobilných odberových miest v rokoch 2020 až 2023. Kontrolóri upozornili na nedostatočnú evidenciu, neprepojené informačné systémy štátnych inštitúcií a problémy s kontrolou verejných výdavkov.

NKÚ odhadol celkové výdavky zo štátneho rozpočtu súvisiace s MOM na približne 317 miliónov eur, pričom na testy použité v MOM-kách malo ísť približne 237 miliónov eur. Zároveň však zdôraznil, že kvalita dostupných dát je natoľko nízka, že nebolo možné jednoznačne určiť celkový objem verejných zdrojov vynaložených na MOM.

Analýza odhalila viacero nezrovnalostí. Podľa zistení NKÚ, viac ako 34 percent MOM vykázalo menej ako tisíc testov, pričom všetky výsledky boli negatívne. Naopak, niektoré odberové miesta vykonali menej ako tri testy a vykázali stopercentnú pozitivitu. Kontrolóri upozornili aj na prevádzkovateľov s neprimerane vysokými priemernými výdavkami na jeden antigénový test, a to šesť eur a viac. Podozrivé boli aj rozdiely medzi jednotlivými databázami – niektoré MOM mohli fungovať bez všetkých potrebných registrácií, napriek tomu však dostávali financovanie zo štátneho rozpočtu.

NKÚ zároveň poukázal na to, že mnohé subjekty, ktoré MOM prevádzkovali, predtým v zdravotníctve nepôsobili. V Národnom registri poskytovateľov zdravotnej starostlivosti bolo takmer 1 300 spoločností, ktorí neprevádzkovali iné zdravotnícke zariadenie a zabezpečovali iba mobilné odberové miesta. Išlo o viac ako tri štvrtiny všetkých subjektov s registrovaným MOM. Pri ôsmich právnických osobách s najväčším počtom prevádzkovaných MOM kontrolóri zaznamenali prudký nárast tržieb; tieto firmy spolu prevádzkovali viac ako desatinu všetkých registrovaných MOM.

Kontrolóri upozornili aj na spôsob, akým štát MOM financoval. Pri prvých troch výzvach ministerstva zdravotníctva z novembra a decembra 2020 boli podľa NKÚ použité neštandardne krátke lehoty na prihlasovanie. Pri prvej výzve išlo o jediný deň, pri tretej bolo možné povolenie regionálneho úradu verejného zdravotníctva doložiť dodatočne.

NKÚ zároveň uviedol, že ministerstvo zdravotníctva nedokázalo zo svojich účtovných systémov priradiť zriaďovateľa ku všetkým platbám, ktorými boli MOM financované. Podľa kontrolórov to vyvoláva podozrenie z porušenia pravidiel finančnej kontroly a auditu.

Dôležitou súčasťou prípadu sa stala aj otázka dát. NKÚ uviedol, že v závere roka 2023 mali byť z informačného systému Moje eZdravie vymazané údaje súvisiace s fungovaním MOM. Kontrolórom preto chýbali kľúčové informácie o tom, kto koľko odberových miest prevádzkoval, koľko testov vykonal a aký objem verejných prostriedkov jednotlivým prevádzkovateľom smeroval.

Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy v decembri uviedol, že podľa zistení kontrolórov malo k výmazu dôjsť na základe príkazu bývalého vedenia Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ). ÚVZ to odmietol a tvrdil, že údaje týkajúce sa registra MOM v systéme zostali a že úrad neevidoval údaje relevantné pre financovanie MOM.

V januári 2025 Andrassy uviedol, že zmazané dáta by s vysokou pravdepodobnosťou mohlo byť možné obnoviť. Ich obnovenie by podľa neho mohlo pomôcť pri prípadnom trestnom konaní aj pri spätnej analýze fungovania systému. Zároveň upozornil, že pri prípadnom preverovaní zodpovednosti za výmaz dát by bolo potrebné zaoberať sa nielen ľuďmi z Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), ale aj ÚVZ.

Zásahy v 23 spoločnostiach

Zistenia NKÚ sa následne dostali k orgánom činným v trestnom konaní aj k Finančnej správe. Už 19. decembra 2024, teda krátko po zverejnení analýzy, príslušníci Kriminálneho úradu Finančnej správy (KÚFS) zaistili účtovné doklady v 23 spoločnostiach, ktoré počas pandémie prevádzkovali MOM. Išlo napríklad o príjmové doklady, faktúry a dodacie listy za roky 2020 až 2023. Finančná správa preverovala možné porušenie daňových predpisov pri prevádzkovaní MOM a obchodovaní s antigénovými testami.

Prezident finančnej správy Jozef Kiss vtedy uviedol, že úrad už od začiatku roka 2024 vyhodnocoval analytické zdroje a informácie z operatívnej činnosti. Zaistenie účtovných dokladov označil za vyústenie dovtedajšieho preverovania, po ktorom malo nasledovať zákonné vyhodnotenie zistených skutočností. Na spolupráci pri preverovaní podozrení z protiprávneho nakladania s verejnými financiami počas pandémie sa dohodli polícia, NKÚ a finančná správa.

Polícia následne v marci 2025 potvrdila, že v rámci širšieho preverovania manažovania zdrojov počas pandémie sa začali tri trestné stíhania. Jedno sa týkalo manažovania pandémie ako celku, ďalšie dve podozrení z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Jedno z nich súviselo s nehospodárnym vynakladaním finančných prostriedkov pri zriaďovaní MOM, druhé s nákupom vakcín.

x X  X

 Nemecký gigant odhalil plány. Na Slovensku otvorí ďalšie predajne, pripravuje aj veľkú novinku. Nový hráč na trhu chce expandovať.

Firma po necelom roku pripravuje ďalšiu expanziu. Ide o obrovské predajne, ktoré neponúkajú iba drogériu, ale aj ďalší tovar.

Slovenský drogériový trh sa za posledné dva roky výrazne mení. K etablovaným sieťam dm drogerie markt, Teta či 101 Drogéria pomerne nedávno pribudli Müller a Hebe, pričom nemecký nováčik dáva najavo, že pri niekoľkých predajniach zostať nechce.

Aktuálne prevádzkuje tri slovenské obchody a do konca roka k nim podľa vyjadrenia spoločnosti pre Aktuality.sk pribudnú ďalšie dva. Napriek rýchlej expanzii však zatiaľ ide z pohľadu celého trhu o veľmi malého hráča.

X XX

Do Moldavska dopadla ruská střela s plochou dráhou letu Banderol, která se na Ukrajině stává čím dál větším postrachem. Rusové raketu využívají k vyčerpání protivzdušné obrany. Je tak rychlá, že Ukrajinci mají omezené možnosti zásahu. Rusové navíc levnou střelu odpalují z vrtulníků, což dále ztěžuje zachycení.