Korupčný otras pre Zelenského. Ukrajinský úrad rozbíja zločineckú sieť poslancov a ľudí z prezidentskej kancelárie.Ukrajinský protikorupčný úrad spustil raziu proti údajnej zločineckej sieti okolo súčasných aj bývalých poslancov. V kauze figurujú aj ľudia z prezidentskej kancelárie.

Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NABU) v stredu oznámil, že spustil operáciu zameranú na odhalenie „zločineckej organizácie“. Podľa podozrení ju mali viesť súčasní a bývalí poslanci a zapojení do nej mali byť aj vysokopostavení predstavitelia kancelárie prezidenta Volodymyra Zelenského. TASR sa odvoláva na správu agentúry Reuters.

Úrad uviedol, že ďalšie podrobnosti zverejní neskôr. NABU a Špeciálna protikorupčná prokuratúra (SAP) podľa zdrojov denníka The Kyiv Independent prehľadáva priestory zástupkyne vedúceho kancelárie prezidenta Iryny Mudrej a poslanca Vadima Stolara.

Zelenskyj pod tlakom

Vyšetrovanie predstavuje komplikáciu pre Zelenského, ktorý vzdoruje politickému tlaku, keď v utorok večer odvolaný minister obrany Mychajlo Fedorov vyzval na vytvorenie mechanizmu na konanie volieb aj vo vojnovom čase.

NABU ešte v decembri obvinil piatich poslancov vládnej strany Sluha národa prezidenta Zelenského z prijímania hotovosti výmenou za hlasovanie v parlamente, pripomína denník.

Predchádzajúce kroky NABU

V rovnakom mesiaci NABU prehľadal priestory asistenta predsedu parlamentnej frakcie strany Sluha národa Davyda Arachamiju, uviedol v apríli zdroj z prostredia ukrajinských orgánov činných v trestnom konaní.

Portál Ukrajinska pravda v júli s odvolaním sa na svoje zdroje informoval, že NABU získal súdne príkazy v prípade údajného vyplácania hotovosti poslancom, ktoré mu umožnili odobrať biologické vzorky Arachamijovmu asistentovi Petrovi Domašenkovi.

Úloha protikorupčných úradov

Ukrajinské protikorupčné úrady sa aj počas vojny proti Rusku snažia vo veľkej miere obmedzovať korupciu vrátane vysokopostavených predstaviteľov. Tvrdia, že obmedzenie korupcie je nevyhnutné aj pre snahu Ukrajiny o členstvo v Európskej únii.

X XX

V  NĚMECKU  SPD  V  POTÍŽÍCH?

 SPD jde ke dnu a začínají diskuse jak dál. Předseda německé sociální demokracie (SPD) Lars Klingbeil varoval svou stranu před dalším narušováním důvěry veřejnosti prostřednictvím interních personálních debat. „SPD je vždy silná, když se zaměřuje na problémy lidí v této zemi a netočí se kolem sebe,“ řekl Klingbeil v úterý v rozhovoru pro Redaktionsnetzwerk Deutschland (RND).

V reakci na vnitřní požadavky na změnu kurzu v rámci SPD Klingbeil uvedl, že je „důležité jasně stanovit, za čím SPD stojí a za čím ne.“ Uvedl, že například kontroverzní škrty v zálohách na výživné na děti nebyly návrhem SPD a že SPD by s nimi „v současné podobě nesouhlasila“. Dodal však, že reformní kurz federální vlády byl v zásadě správný.

Vzhledem k nízkým výsledkům v průzkumech a obavám z porážek v nadcházejících volbách v Sasku-Anhaltsku, Meklenbursku-Předním Pomořansku a Berlíně narůstá vnitřní kritika Klingbeila a jeho spolupředsedkyně Bärbel Basové. S výzvami ke svolání mimořádné stranické konference se objevuje otázka jejich nahrazení. Někteří uvnitř strany považují za možnou nástupkyni ministerskou předsedkyni Meklenburska-Předního Pomořanska Manuelu Schwesigovou.

Podle posledního průzkumu společnosti Forsa vyjadřuje SPD podporu pouze 12 procent respondentů,  stejně jako strana Linke.  Nejvíce respondentů podporuje AfD, 28 procent, CDU/CSU podporuje 21 procent, na třetím místě jsou potom Zelení se 16 procenty.Server vasevec.cz

X XX

 SOUDCI  NEUZNALI  MUŽI  STRACH  Z  VÁLKY.

MUSÍ  JÍT  NA  SMRT…

Strach z války k ochraně nestačí: Ukrajinský žadatel o azyl neuspěl. Muž z Ukrajiny neuspěl u plzeňského Krajského soudu s žalobou proti rozhodnutí ministerstva vnitra, které mu nepřiznalo mezinárodní ochranu v České republice. Cizinec, aktuálně umístěný v zařízení pro uprchlíky v Balkové na severním Plzeňsku, žádal o ochranu kvůli válce ve své vlasti.

Soud však konstatoval, že samotná válka ani obava z povolání do vojenské služby nejsou důvodem pro udělení mezinárodní ochrany.

Přísnější podmínky pro muže v branném věku

Krajský soud v Plzni v minulém týdnu rozhodoval o několika občanech Ukrajiny, kteří napadli rozhodnutí ministerstva vnitra. Ve všech případech potvrdil zamítnutí ochrany. Od 5. srpna navíc EU zpřísnila podmínky pro nově příchozí: dočasnou ochranu dostanou jen lidé, kteří prokážou splnění svých vojenských povinností na Ukrajině nebo předloží doklad o výjimce.

Opatření reaguje na aktuální vývoj ukrajinských vojenských potřeb a týká se především mužů v branném věku. Na rozsudek upozornil server Novinky.

Vojenská služba jako základní povinnost

Žadatel V. K. v žalobě uváděl, že mu po návratu na Ukrajinu hrozí vážná újma kvůli probíhajícím bojům a případnému povolání do armády. Argumentoval také tím, že účast v bojových operacích odmítá z osobního a morálního přesvědčení.

Vojáci aktivních záloh. Ilustrační foto: Ministerstvo obrany

Soud však tyto námitky zamítl. „Branná povinnost a povinnost vykonat vojenskou službu samy o sobě nezakládají důvod pro udělení mezinárodní ochrany, neboť představují základní státoobčanské povinnosti,“ stojí v rozsudku.

Status vojáka v záloze a výhrada svědomí

Situaci muže zkomplikoval fakt, že je vojákem v záloze, čímž nesplňuje podmínku civilisty pro doplňkovou ochranu. „Ani vyhýbání se vojenské službě či dezerce, byť by byly postihovány trestněprávními prostředky, nepředstavují podle ustálené judikatury samy o sobě důvod pro udělení ochrany,“ konstatoval soud.

K mužově tvrzení o výhradě svědomí soud uvedl, že jej vznesl až v žalobě. V předchozím řízení o morálním přesvědčení nehovořil, navíc v minulosti již absolvoval vojenský výcvik a v armádě sloužil zhruba rok a půl.

Redakce České justice.

X XX

NEMOCNICE ZA  VRAŽDU  NERUČI

Vražda na nemocničním pokoji: Kdy za agresi pacienta (ne)odpovídá nemocnice.

Může nemocnice za to, když jeden pacient napadne druhého? Nejvyšší soud řešil tragický případ střelby na pokoji. Podle rozsudku není možné po lékařích a sestrách chtít, aby předvídali každý nečekaný útok nebo preventivně prohledávali věci pacientů, pokud k tomu nemají vážný důvod.

Nejvyšší soud (NS) zamítl dovolání muže, jehož otce v roce 2019 ve Fakultní nemocnici Královské Vinohrady v Praze střelil a smrtelně zranil jiný pacient. Nemocnice v tomto případě za nemajetkovou újmu pozůstalého neodpovídá.

„Poskytovatel zdravotní péče neodpovídá automaticky za násilný exces třetí osoby, pokud neměl konkrétní poznatky o hrozícím nebezpečí a nemohl mu reálně zabránit,“ uvedla mluvčí soudu Gabriela Tomíčková.

Tragédie kvůli televizi a větrání

Případ se týkal tragické události na nemocničním oddělení, kde byl pacient hospitalizován společně s dalšími dvěma muži. Mezi spolupacienty docházelo k běžným neshodám, například kvůli větrání nebo sledování televize. Jeden z pacientů však následně použil vlastní střelnou zbraň a na spolupacienta vystřelil. Ten následkům zranění druhý den podlehl.

Pozůstalý se po nemocnici domáhal náhrady nemajetkové újmy. Tvrdil, že nemocnice měla útoku zabránit. Zejména tím, že měla u útočícího pacienta zajistit psychiatrické vyšetření, důsledněji vymáhat zákaz vnášení zbraní a přijmout další bezpečnostní opatření.

Útok nebylo možné předvídat

Soudy nižších stupňů žalobu zamítly a NS jejich závěr potvrdil. Podle skutkových zjištění útočící pacient před událostí nevykazoval takové projevy agresivity nebo nebezpečnosti, z nichž by nemocnice mohla dovodit konkrétní hrozbu pro ostatní. Samotná psychická zátěž spojená s vážnou diagnózou a hospitalizací podle NS nepostačuje k závěru, že personál měl násilný útok předvídat.

Žádné plošné prohlídky věcí

NS zdůraznil, že postup zdravotnického zařízení nelze hodnotit zpětně pouze podle tragického následku. Rozhodující je, co bylo možné rozpoznat před událostí. Nemocnice také není povinna provádět osobní prohlídky pacientů. Nebo jejich věcí, pokud pacient nevykazuje konkrétní známky nebezpečí pro sebe nebo okolí.

Rozsudek je důležitý pro další rozhodování soudů i pro praxi poskytovatelů zdravotní péče. Vymezuje hranice jejich odpovědnosti a potvrzuje, že náhrada újmy musí být založena na konkrétním porušení právní povinnosti a prokázané příčinné souvislosti. Zároveň připomíná, že poskytovatelé mají dbát o bezpečí pacientů. Avšak nelze po nich požadovat, aby předvídali a odvraceli zcela mimořádné a objektivně nerozpoznatelné útoky třetích osob.

Redakce České justice

X XX

Putin priznal, že ukrajinské útoky spôsobujú Rusku škody 

Putin priznáva škody po útokoch Ukrajiny na ruskú infraštruktúru, no tvrdí že ekonomiku vážne nezasiahnu. Kyjev medzitým cieli na rafinérie aj logistiku.

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu vyhlásil, že útoky ukrajinských ozbrojených síl na priemyselné a infraštruktúrne objekty v Rusku spôsobujú škody, no podľa neho nemajú a nemôžu mať vážne dôsledky pre ruskú ekonomiku. Uviedol to na zasadnutí Rady pre strategický rozvoj a národné projekty, ktoré sa konalo v Kremli. TASR o tom informuje na základe správ televízie Sky News a agentúry RIA Novosti.

• Vladimir Putin priznal škody z ukrajinských útokov, no odmietol vážne ekonomické následky.
• Útoky na firmu Wildberries majú oslabiť ruskú armádu aj štátne banky.

„Hospodársky rast ovplyvňuje množstvo faktorov vrátane vonkajšieho tlaku a teroristických útokov na priemyselné a infraštruktúrne zariadenia. Takéto útoky samozrejme nemajú vážne následky, nemali ich a ani nemôžu mať. Určite nám však spôsobujú škody, to je zrejmé,“ povedal Putin.

Šéf Kremľa konštatoval, že celkové ekonomické ukazovatele zostávajú podľa štatistík pozitívne, hoci „skromné“. Hrubý domáci produkt Ruska vzrástol v prvom polroku o 0,6 percenta, zatiaľ čo v druhom štvrťroku to bolo 1,3 percenta. Obchodná infraštruktúra funguje „efektívne a spoľahlivo“ a každý, kto v tomto sektore pracuje, si s úlohami poradí, vyhlásil ruský prezident.

Putin zároveň nariadil vláde, aby pripravila program na obnovu logistických a skladovacích zariadení, ktoré boli poškodené „teroristickými“ útokmi Ukrajiny. Na tejto obnove sa musí podieľať aj štát, pričom práce by sa mali vykonávať na kvalitatívne novej technologickej úrovni.

Ukrajinské útoky na infraštruktúru

Ukrajina sa dlhodobo snaží paralyzovať kľúčové piliere ruskej ekonomiky, pričom využíva vlastné drony s dlhým doletom na zasahovanie cieľov hlboko vo vnútrozemí Ruska, často viac ako 1 300 – 2 000 kilometrov od svojich hraníc. Drony opakovane útočia na spracovateľské uzly, ako sú rafinérie či petrochemické závody. Systematické nálety ochromili podľa portálu RBK-Ukrajina odhadom 40 percent kapacít na rafináciu ropy.

Kyjev od júla útočí aj na sklady online predajcu Wildberries, ktorý je ruskou obdobou Amazonu. Ukrajinské drony zasiahli už najmenej sedem z desiatich najväčších distribučných centier spoločnosti v Rusku. Podľa odhadov bolo zničených 20 – 35 percent celkovej skladovej kapacity firmy.

Ciele ukrajinských útokov

Ukrajinská strana tvrdí, že firma Wildberries sa po invázii stala dôležitým článkom v dodávkach pre armádu, keďže predáva aj taktickú výstroj, nepriestrelné vesty, zdravotnícky materiál, ale aj komponenty pre vojenské drony.

Wildberries je zároveň veľkým dlžníkom v najväčších ruských štátnych bankách a Kyjev sa netají zámerom ochromiť finančnú stabilitu týchto bánk prostredníctvom likvidácie ich najväčšieho klienta.

X X X

 NATO kreslí plán vojny s Ruskom. Aliancia opisuje, kam by smeroval prvý úder

NATO vypracovalo koncept vedenia pozemných bojových operácií pre prípad ruskej agresie proti členským štátom aliancie. Dokument počíta s postupnou reakciou na raketové a dronové útoky aj na následnú ofenzívu ruských pozemných síl. Informoval o tom denník Bild, ktorý cituje dokument NATO Land Warfighting Concept.

Takto znie odstrašenie. NATO zo Slovenska vyslalo jasný signál

Výbuchy, drony, delostrelectvo, obrnené vozidlá aj vrtuľníky nízko nad terénom. NATO ukázalo zábery z cvičenia Strong Lineage 26 na Lešti, kde spojenci preverovali obranu Slovenska a pripravenosť mnohonárodnej brigády.

Podľa konceptu, vypracovaného pod vedením majora amerických ozbrojených síl Andrewa Pingraya, by hlavnými cieľmi NATO bolo zastaviť ruský postup a výrazne oslabiť vojenské schopnosti Ruska.

Prvá fáza: Zastaviť raketové útoky

Modelový scenár predpokladá, že Rusko by útok na Pobaltie mohlo začať rozsiahlym nasadením rakiet a dronov. Až následne by sa o prienik na územie členských štátov NATO pokúsili pozemné jednotky vrátane obrnených síl.

Prvou úlohou aliancie by preto bolo čo najrýchlejšie obmedziť schopnosť Ruska pokračovať v raketových a vzdušných útokoch. NATO by na tento účel mohlo nasadiť bojové lietadlá, rakety a bezpilotné systémy proti ruským raketovým komplexom a protivzdušnej obrane.

Medzi prioritné oblasti by podľa konceptu patrila Kaliningradská oblasť, ruská exkláva medzi Poľskom a Litvou, kde sa nachádza významná vojenská infraštruktúra a väčšie množstvo raketových systémov a prostriedkov protivzdušnej obrany.

Oslabenie týchto kapacít by malo NATO umožniť vytvoriť podmienky pre ďalšie operácie a zároveň znížiť intenzitu útokov proti územiu členských krajín.

Poľsko ukázalo svoju mohutnú vojenskú silu na vojenskej prehliadke

Druhá fáza: Bezposádková bariéra na hraniciach

Ďalším krokom by podľa konceptu mohlo byť vytvorenie takzvanej autonómnej zóny pozdĺž hraníc s Ruskom a Bieloruskom. Išlo by o priestor, ktorý by mal oddeliť postupujúce ruské jednotky od hlavných konvenčných síl NATO.

Aliancia v tejto oblasti podľa opísanej predstavy nepočíta s trvalým nasadením svojich klasických pozemných jednotiek. Kľúčovú úlohu by mali prevziať vzdušné a pozemné drony, robotické vojenské transportné prostriedky a ďalšie bezposádkové systémy.

NATO sa učí bojovať po novom. Pozrite si, ako na Slovensku testovalo zbrane novej éry

Ak by ruské jednotky pokračovali v postupe, tieto systémy by sa ich mali pokúsiť spomaliť alebo zastaviť ešte pred preniknutím hlbšie na aliančné územie. Autonómna zóna by tak fungovala ako technologická obranná bariéra medzi útočiacimi silami a hlavnými jednotkami NATO.

Koncept zároveň pracuje s myšlienkou vzdušného zásobovacieho koridoru, prostredníctvom ktorého by bolo možné dopĺňať ďalšie drony a robotické systémy pôsobiace v bojovej oblasti alebo v tyle nepriateľských jednotiek.

Tretia fáza: Údery proti vojenskej logistike

Ak by sa konflikt ďalej rozširoval, reakcia NATO by sa podľa dokumentu nemusela obmedziť iba na obranu územia členských štátov. Aliancia zvažuje aj možnosť zasahovať vojenské ciele na území Ruska a podľa opísaného scenára prípadne aj Bieloruska.

Cieľom by bola predovšetkým infraštruktúra, ktorá umožňuje ruskej armáde pokračovať v útoku a zásobovať jednotky na fronte. Medzi možné ciele patria vojenské letiská, železničné uzly a trate, mosty či zariadenia vojensko-priemyselného komplexu.

Na takéto operácie by mohli byť využité špeciálne jednotky a bezposádkové systémy. Zámerom by podľa konceptu nebolo obsadenie ruského územia, ale narušenie zásobovacích trás, presunov vojakov, munície a techniky a tým oslabenie schopnosti Moskvy pokračovať v ďalších vlnách ofenzívy.

Dokument spomína aj možnosť využiť potenciál Rusov, ktorí vystupujú proti režimu Vladimira Putina. Bližšie podrobnosti o ich prípadnom zapojení však podľa dostupných informácií neuvádza.

Cieľom nemá byť okupácia Ruska

Koncept zdôrazňuje, že cieľom NATO by nebolo obsadiť Rusko. Aliancia by sa mala sústrediť na zastavenie útoku, oslabenie vojenských kapacít agresora a zatlačenie ruských síl späť k hraniciam Ruska.

NATO svoje obranné plány zámerne neskrýva. Ich zverejňovanie má byť súčasťou odstrašenia a má Moskve ukázať možné dôsledky útoku na členský štát aliancie.

Bild uvádza, že jeho reportérka sa s vizualizáciou konceptu oboznámila počas návštevy velenia americkej armády pre Európu a Afriku. Predstaviteľ amerického ministerstva obrany zároveň upozornil, že jednotlivé scenáre nemožno chápať ako schválený operačný plán pre konkrétnu vojnu s Ruskom. Ide o súčasť širšieho rozpracovania spôsobov, akými by mohli aliančné pozemné sily viesť budúce bojové operácie.

Podľa západných spravodajských služieb sa Rusko pripravuje na možný konflikt s krajinami NATO do roku 2030 a dovtedy skúša odolnosť a rozhodnosť aliancie.

Lotyšský prezident Edgars Rinkevičs 17. augusta vyhlásil, že ruská hybridná vojna proti západným krajinám už prebieha. Hlavné riaditeľstvo spravodajstva ukrajinského ministerstva obrany zase považuje hybridné operácie za momentálne najpravdepodobnejší spôsob ruského pôsobenia voči NATO, pričom podľa neho takéto aktivity často predchádzajú otvoreným bojovým operáciám.

X X X

Neustále prestávky na kávu: Ukrajincov šokovalo, ako cvičí NATO. V boji by vraj nemali veľkú šancu

Ukrajinských frontových vojakov počas májového cvičenia NATO vo Švédsku prekvapili časté prestávky na kávu aj množstvo obmedzení. Ako „nepriateľská jednotka“ pritom dokázali pomocou prieskumných a útočných dronov v krátkom čase vyradiť tanky a ďalšie jednotky západných armád.

Švédski a americkí vojaci nacvičovali boj v meste počas cvičenia Aurora 26 v Kungsängene.

„Neustále vyhlasovali nové prestávky na kávu, ktoré nazývali fika, aby mali vojaci NATO dostatok času na oddych,“ povedal pre Die Welt vojak Alex z brigády Lubart, ktorá je súčasťou 1. zboru Azov. Ukrajinci zároveň museli rešpektovať presné pravidlá určujúce, kde a za akých podmienok môžu používať drony.

Alex označil pobyt mimo frontu za vítanú prestávku, ale aj za kultúrny šok. Podľa jeho hodnotenia by západné jednotky v súčasnom stave nemali na modernom bojisku veľkú šancu. V Nemecku preto rastie tlak na zrýchlenie reforiem Bundeswehru, ktorého príslušníkov od začiatku roka školia aj ukrajinskí inštruktori s bojovými skúsenosťami.

Dronová lekcia: Ukrajinci učia Švédov bojovať inak

Skúsení ukrajinskí operátori dronov preverili pripravenosť spojeneckých síl počas rozsiahleho vojenského cvičenia Aurora 26 vo Švédsku. Do manévrov sa zapojilo viac ako 18-tisíc vojakov z 13 krajín.

Za jednu z najdôležitejších skúseností z vojny považujú Ukrajinci rýchlosť technologických zmien. „Vyvinieme nástroj a nepriateľ vyvinie protiopatrenie. Kto si oddýchne alebo začne byť spokojný sám so sebou, okamžite zaostane,“ uviedol veliteľ brigády Lubart Vadym Krykun.

Ukrajina preto zaviedla bodový systém pre dronové jednotky. Za vizuálne potvrdené zásahy získavajú body podľa hodnoty cieľa, pričom vysoko hodnotené je napríklad zničenie tanku alebo vyradenie nepriateľského operátora dronov.

Najúspešnejšie brigády môžu body na vojenskom online trhovisku Brave1 vymeniť za prieskumné a FPV drony či bezposádkové pozemné vozidlá. Mesačné rebríčky zároveň podporujú súťaž medzi jednotkami a umožňujú tým najúspešnejším rýchlejšie rozširovať svoje schopnosti.

Pre Nemecko z toho podľa Die Welt vyplýva potreba radikálne zrýchliť nákup, testovanie a zavádzanie nových technológií. Inovačné cykly by nemali trvať roky, ale týždne alebo mesiace, pričom rozhodujúca má byť preukázateľná účinnosť systému.

Ako sme už písali, podobné nedostatky sa ukázali aj na cvičení Hedgehog 2025 v Estónsku. Desať ukrajinských vojakov tam v úlohe protivníka v priebehu pol dňa nasimulovalo zničenie 17 obrnených vozidiel a ďalších 30 cieľov, čím fakticky vyradilo dva aliančné prápory. Ukrajinská strana využívala drony a systém DELTA, ktorý prepája prieskum, dáta a velenie a umožňuje odhaliť a zasiahnuť cieľ v priebehu niekoľkých minút. Cvičenie upozornilo najmä na slabé maskovanie, viditeľný pohyb techniky a pomalú reakciu jednotiek NATO v prostredí presýtenom senzormi a bezpilotnými systémami.

Analytik Ostatník: Nemecký obor vstáva z popola, 800 miliárd na zbrojenie a plán mať najsilnejšiu armádu Európy

Nemecko bolo desaťročia symbolom vojenskej zdržanlivosti, zanedbanej armády a striktnej rozpočtovej disciplíny. Dnes mení ústavu, uvoľňuje historickú dlhovú brzdu a plánuje napumpovať do obrany a zbrojárskeho priemyslu stovky miliárd eur.

Ukrajinská armáda zároveň zveruje dôležité funkcie mladším dôstojníkom a technologickým odborníkom. Tridsaťštyriročný Jurij Fedorenko s volacím znakom Achilles velí 429. pluku bezpilotných systémov, zatiaľ čo Krykun aj predstavitelia elitnej jednotky Magyar’s Birds sú približne v polovici tridsiatky.

Významnú úlohu pri technologickej transformácii krajiny zohral aj Mychajlo Fedorov. Bývalý minister pre digitálnu transformáciu pomohol na začiatku vojny zabezpečiť službu Starlink a po prevzatí rezortu obrany stanovil cieľ spôsobovať Rusku straty až 50-tisíc vojakov mesačne. Ukrajina pri operáciách využíva aj analytický softvér americkej spoločnosti Palantir.

Ďalším dôležitým prvkom sú spravodajské služby. Ukrajina od začiatku vojny čerpá z informácií západných partnerov vrátane CIA, zároveň však výrazne rozšírila schopnosti vojenskej rozviedky HUR a bezpečnostnej služby SBU.

Pri operácii Pavučina v júni 2025 ukrajinské špeciálne jednotky podľa Kyjeva prepašovali malé drony hlboko do Ruska a na viacerých letiskách zasiahli strategické bombardéry. Spravodajské služby podporujú aj útoky na vojenské ciele v ruskom vnútrozemí. Die Welt preto tvrdí, že Bundeswehr a nemecká služba BND by mali užšie spolupracovať.

Veliteľ experimentálnej jednotky pplk. Pavúk: Konflikt na Ukrajine mení veľa doktrín, prispôsobujeme sa. Dôkazom je náš excelentný dron

Naša armáda testuje nové prototypy, vyvíja vlastný slovenský „Dronehouse“ a 1. augusta spúšťa unikátnu Dronovú akadémiu. Pozvanie Maroša Košíka do Defence News prijal veliteľ 112. experimentálneho oddielu podplukovník Ľubomír Pavúk.

Ukrajinská skúsenosť ukázala aj nedostatky v mobilizácii. Po začiatku invázie musela krajina v priebehu niekoľkých týždňov povolať státisíce ľudí, nemala však dostatok kasární, výcvikových priestorov ani inštruktorov. Podobne bola dlho závislá od západných dodávok zbraní, kým nezačala rozvíjať vlastnú výrobu dronov a presných zbraní s dlhým dosahom.

Citlivou témou zostáva povinná služba. Ukrajina musí pre demografickú prevahu Ruska a front dlhší ako 1000 kilometrov neustále dopĺňať vojakov. „Naša armáda je vo svojej podstate armádou civilistov. Aj ja som bol po roku 2022 znovu mobilizovaný,“ povedal Krykun.

Nemecko zatiaľ nedokázalo získať dostatok dobrovoľníkov ani pre brigádu vyslanú do Litvy, hoci ponúka vysoké finančné stimuly. Preto obranyschopnosť nemožno budovať iba vyššími výdavkami, ale aj rozšírením záloh, civilnej ochrany, muničných skladov a diskusiou o novej vojenskej alebo všeobecnej službe.

x X X

Našlo Rusko slabinu NATO? Velitelia varujú pred novou pascou. Úder môže prísť skôr, než sa čakalo

Európski velitelia, tajné služby aj bezpečnostní analytici v posledných mesiacoch čoraz častejšie hovoria o tom, ako by mohlo Rusko preveriť NATO. Nemuselo by to prísť tam, kde sa doteraz čakalo. A nemuselo by to byť ani veľké. Práve naopak.

Švédske stíhačky Saab JAS 39 Gripen strážia islandské nebo ako súčasť misie NATO Arctic Sentry.

Test nemusí prísť po súši

Debata o ruskom útoku na NATO sa roky sústreďovala najmä na pozemné scenáre. Na Narvu, Suwalský koridor či pobaltské hranice. Lenže dnes sa čoraz častejšie spomína iná možnosť. Obmedzená akcia na mori, proti ostrovu, lodi, káblu alebo pobrežnej infraštruktúre. Práve tam je priestor na tlak, zastrašovanie aj na vytváranie politickej nejednoznačnosti.

Boj v meste. K ruským hraniciam nasadilo NATO statočného diviaka

Statočný diviak 25 – cvičenie NATO, ktoré sa vlani konalo v Poľsku v blízkosti ruských hraníc. Zdroj: US Army

Švédsky vrchný veliteľ Michael Claesson pre The Times varoval, že Rusko by mohlo NATO skúsiť otestovať aj obsadením niektorého ostrova v Balte. Nemusel by to byť veľký cieľ. Stačil by aj menší, symbolicky silný bod, ktorý by Moskva využila na to, aby sledovala politickú reakciu aliancie.

Švédi už rátajú aj s obmedzeným útokom

Tomu zodpovedá aj najnovšie hodnotenie švédskej vojenskej rozviedky MUST. Tá vo svojej výročnej správe uvádza, že Rusko má už v krátkodobom horizonte 0 až 12 mesiacov schopnosť uskutočniť obmedzený ozbrojený útok v bezprostrednom okolí Švédska. Napríklad proti jednotlivým vojenským objektom, jednotkám alebo kritickej infraštruktúre. V horizonte troch až piatich rokov podľa MUST môže Moskva získať schopnosť viesť širší útok, vytvoriť lokálnu vzdušnú prevahu alebo uskutočniť námornú blokádu. Na útok s cieľom ovládnuť veľké územie by podľa švédskeho hodnotenia potrebovala viac než päť rokov.

„Nie každý je u nás vítaný.“ Švédi vtrhli na palubu obrieho ruského tankera, premiér zverejnil video z drsného zásahu

Švédska pobrežná stráž oznámila, že zadržala loď plaviacu sa pod falošnou vlajkou, ktorá je podľa úradov súčasťou takzvanej ruskej tieňovej flotily ropných tankerov.

Zdroj: Twitter Ulfa Kristerssona

Správa je dôležitá ešte z jedného dôvodu. Švédi otvorene píšu, že hybridné pôsobenie bude pre Moskvu v najbližších rokoch kľúčovým nástrojom. Spomínajú rušenie GNSS (satelitný navigačný systém), rastúce riziko omylov a nesprávnych vyhodnotení v regióne, ale aj zvýšenú ochranu tankerov vyvážajúcich ruskú ropu z Baltského mora. MUST výslovne uvádza aj incident z 13. mája 2025 pri tankeri Jaguar, po ktorom ruské ochranné opatrenia podľa Švédov zvyšujú riziko ďalšej eskalácie v okolí Baltského mora.

NATO zmenilo postoj

Aliancia na to nereaguje len slovami. Po sérii incidentov s podmorskou infraštruktúrou spustilo NATO 14. januára 2025 misiu Baltic Sentry (Baltský strážca). Jej cieľom je posilniť vojenskú prítomnosť v Baltskom mori a lepšie chrániť kritickú infraštruktúru pod hladinou. Po ruskom narušení poľského vzdušného priestoru dronmi z 10. septembra 2025 NATO o dva dni neskôr spustilo aj Eastern Sentry(Východná stráž), teda posilnenú viacdoménovú aktivitu na celom východnom krídle.

To dokazuje, že NATO už nepočíta len s veľkou vojnou, ale aj s podprahovými incidentmi. S útokmi na káble, rušením navigácie, dronmi, provokatívnymi preletmi či námorným nátlakom. Generálny tajomník Mark Rutte vo výročnej správe NATO za rok 2025 napísal, že Rusko alianciu testovalo čoraz bezohľadnejšie. Práve cez narušenia vzdušného priestoru, sabotáž a škodlivé kybernetické aktivity.

Drony v Poľsku, MiGy v Estónsku, ponorky v severnom mori

Presne do tejto línie zapadá incident v Poľsku. Varšava oficiálne uviedla, že 10. septembra 2025 do jej vzdušného priestoru vletelo devätnásť ruských dronových objektov. Poľské vedenie následne oznámilo, že časť z nich bola neutralizovaná. NATO po incidente zvolalo konzultácie a označilo ho za súčasť širšieho vzorca nezodpovedného ruského správania.

O deväť dní neskôr prišiel ďalší precedens. Tri ruské stíhačky MiG-31 bez povolenia vstúpili do estónskeho vzdušného priestoru v okolí ostrova Vaindloo a zotrvali tam približne 12 minút. Estónsko následne požiadalo o konzultácie podľa článku 4. NATO uviedlo, že reagovalo rýchlo a spojenecké stroje ruské lietadlá vyviedli z priestoru aliancie. Rusko už netestuje len technické hranice. Testuje reakčný čas, vôľu a nervy členských štátov.

Do obrazu rastúceho napätia zapadá aj nedávna spoločná operácia Nórska a Británie proti zvýšenej aktivite ruských ponoriek v severných vodách. Podľa nórskeho denníka VG sa pohybovali pri oblastiach s dôležitou podmorskou infraštruktúrou vrátane káblov a potrubí, pričom spojenci nasadili lietadlá P-8 Poseidon aj fregatu. Londýn tvrdí, že nešlo len o monitorovanie, ale aj o aktívne obmedzovanie ruskej činnosti. Hoci zatiaľ nie sú informácie o poškodení infraštruktúry, Briti upozorňujú, že do operácie sa zapojili aj špecializované ruské hlbokomorské prostriedky, ktoré Západ dlhodobo považuje za hrozbu pre kritické objekty na morskom dne.

Tieňová flotila už nie je len ekonomický problém

Ďalším nástrojom tlaku je ruská tieňová flotila. Tá doteraz slúžila najmä na obchádzanie sankcií a vývoz ropy. Dnes sa však čoraz viac mení aj na bezpečnostný problém. Reuters minulý týždeň napísal, že Estónsko už nechce tieto tankery zadržiavať, pretože sa obáva, že by ich Rusko mohlo vojensky kryť. Šéf estónskeho námorníctva Ivo Värk povedal, že riziko vojenskej eskalácie je jednoducho príliš vysoké.

Tento strach nie je teoretický. Putinov poradca Nikolaj Patrušev vo februári 2026 varoval, že ak budú európske štáty ruské plavidlá zadržiavať alebo blokovať, Moskva môže nasadiť námorníctvo a v prípade potreby blokádu prelomí silou. RUSI zároveň upozornil, že správy o eskortovaní tankerov ruskými lietadlami a loďami ukazujú rastúce riziko, že vymáhanie sankcií sa zmení na militarizovanú konfrontáciu na mori.

Ako by to vyzeralo v praxi?

Doterajšie incidenty ukazujú, ako by takýto ruský zásah mohol vyzerať v praxi. V máji 2025 Poľsko vojensky reagovalo na podozrivé manévre lode z ruskej tieňovej flotily pri podmorskom elektrickom kábli medzi Poľskom a Švédskom. O deň neskôr premiér Donald Tusk hovoril aj o preverovaní, či v okolí neboli nastražené výbušné zariadenia. V tom istom mesiaci Estónsko uviedlo, že počas pokusu zastaviť tanker napojený na tieňovú flotilu Rusko vyslalo stíhačku, ktorá krátko narušila vzdušný priestor NATO.

Poliaci ukázali ‚zuby‘ proti Putinovi. Z východnej hranice robia smrtiacu pascu pre nepriateľa

Rok 2026 má podľa poľskej armády priniesť významné posilnenie bezpečnosti.

Pri ďalších incidentoch však treba zostať presný. V decembri 2024 sa objavili správy, že ruská loď vypálila signalizačnú muníciu smerom k nemeckému vrtuľníku nad Baltom. Berlín ich vtedy oficiálne nepotvrdil. Rovnako opatrne treba pristupovať aj k prípadu z februára 2026 pri francúzskej lietadlovej lodi Charles de Gaulle kotviacej v Malmö. Švédi zneškodnili neidentifikovaný dron, no Francúzsko uviedlo, že nemá dôkaz o ruskej stope. Ak by sa však potvrdila, označilo by to za provokáciu. Aj to je dôležité. V tomto priestore sa hrá práve na nejasnosť, popieranie a rozostrenie hranice medzi incidentom a útokom.

Hybridná vojna už prebieha

Preto sa dnes čoraz menej hovorí o tom, či Rusko vedie proti Európe hybridnú kampaň, a čoraz viac o tom, v akej fáze sa táto kampaň nachádza. Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) opisuje ruskú shadow war (tieňovú vojnu) proti Západu ako eskalujúcu kampaň sabotáží, podvratných akcií a útokov proti cieľom spojeným s podporou Ukrajiny aj proti európskej infraštruktúre. Think-tank upozorňuje na útoky proti obrannému priemyslu, vládnym cieľom, logistike či komunikačným uzlom.

Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie (IISS) zasa vo svojej štúdii konštatuje, že počet ruských sabotážnych operácií v Európe sa medzi rokmi 2023 a 2024 takmer zoštvornásobil. Ciele sa rozšírili od zariadení spojených s pomocou Ukrajine až po kritickú infraštruktúru. Tento týždeň navyše švédska vláda prvýkrát verejne oznámila, že za vlaňajším kyberútokom na tepelnú elektráreň na západe krajiny stál proruský aktér napojený na ruské bezpečnostné a spravodajské služby.

Problémom nie je len ruská sila

Na podobný problém vo februári upozornil aj The Wall Street Journal. Písal o nemeckom vojnovom cvičení, ktoré simulovalo ruský vpád do Litvy v októbri 2026 pod zámienkou „humanitárnej“ krízy v Kaliningrade. Podľa scenára stačila Moskve obmedzená sila a dostatok nejednoznačnosti na to, aby časť Západu zaváhala s reakciou a článok 5 sa automaticky nespustil.

Aj renomovaný think-tank Atlantic Council vo februári 2026 upozornil, že Moskva nemusí hľadať veľké bojisko. V jeho scenároch sa objavujú Svalbard, Alandské ostrovy, východné Estónsko, Gotland aj pozemné spojenie s Kaliningradom cez Litvu. Spoločný menovateľ je zrejmý. Ide o ciele, ktoré sú vojensky obmedzené, geograficky citlivé a politicky veľmi výbušné. Presne tam sa dá najlepšie preverovať, či NATO reaguje okamžite, alebo sa najprv pustí do diskusie o tom, čo sa vlastne stalo.

Claesson v rozhovore The Times upozornil aj na rastúci význam Arktídy. Teda priestoru, kde sa stretávajú vojenské, energetické aj dopravné záujmy veľmocí. Švédsko už vedie novú aliančnú pozemnú silu vo fínskom Laponsku a vysielalo stíhačky aj na stráženie islandského vzdušného priestoru.

Času môže byť menej, než sa dlho predpokladalo

Dôležitá je aj otázka času. Vo viacerých európskych krajinách dlho prevládal odhad, že Rusko nebude schopné vážnejšie ohroziť NATO skôr než okolo roku 2029. Tento horizont sa však skracuje. Fínska spravodajská služba Supo v marci 2025 varovala, že ruská hrozba pre Fínsko aj pre Európu porastie aj po prípadnom skončení vojny na Ukrajine, pretože Moskva bude môcť presmerovať zdroje inam. Už v januári 2025 šéf fínskej vojenskej rozviedky Pekka Turunen upozornil na plánované ruské reformy a rast síl pri hraniciach NATO.

Tento obraz dopĺňa aj ďalší praktický rozmer. Pobrežné štáty Baltského mora a Severného mora na konci januára 2026 varovali, že rušenie satelitnej navigácie pochádzajúce z Ruska vážne ohrozuje bezpečnosť lodnej dopravy. Fínske vojenské spravodajstvo zasa v januári uviedlo, že Rusko bude pravdepodobne pokračovať v snahe poškodzovať podmorskú infraštruktúru spojencov. Inými slovami, tlak pokračuje už teraz. A pokračuje v niekoľkých doménach naraz.

X XX

 Ficov plán s rozpočtom zlyhal. Hlas a SNS s ním odmietli spolupracovať 

Septembrový termín rozpočtu bol len politickým želaním premiéra. Odklad môže spustiť posledné veľké boje v koalícii pred volebným rokom.

Ambícia premiéra Roberta Fica presadiť štátny rozpočet na rok 2027 v zrýchlenom septembrovom termíne sa rozpadla. Plán na rekordne rýchle schválenie zákona roka stopli jeho vlastní koaliční partneri.

Podľa zistení portálu Aktuality.sk boli proti aj v Slovenskej národnej strane, aj v strane Hlas a zo strany Roberta Fica bol septembrový termín len politickým prianím ako realitou.

Problémom pre koalíciu môže byť aj to, že ide o posledný rozpočet, ktorý bude trojica Smer, Hlas a SNS schvaľovať pred budúcoročnými voľbami. Po jeho schválení ich tak už nemusí nič držať pokope. Niektorí dokonca tvrdia, že schválením rozpočtu úplne zanikne koaličná zmluva a strany budú už len naplno kampaňovať.

Tvrdé rokovania

Premiér Fico verejne deklaroval záujem predložiť návrh štátneho rozpočtu a rokovať o ňom už na septembrovej schôdzi parlamentu. Zákon o rozpočtových pravidlách pritom stanovuje, že vláda musí návrh rozpočtu predložiť do parlamentu najneskôr do 15. októbra.

Skorý termín však narazil na Ficových zvyšných dvoch koaličných partnerov. Strany SNS aj Hlas-SD si uvedomujú, že ide o posledný rozpočet pred parlamentnými voľbami, a jeho schválenie podmieňujú vlastnými požiadavkami. Hlas-SD odmieta zásahy do druhého piliera, kým národniari žiadajú vyššie limity pre brigády bez odvodov či zvýšenie penzií pre najstarších dôchodcov.

SNS ani v Hlase sa tak s rozpočtom neponáhľali. Podľa našich informácií sa o ňom ani v lete v koalícii nerokovalo. „Rozpočet v septembri neprejde. Schváli sa až na novembrovej alebo decembrovej schôdzi. Je to úplne isté. Aj Hlas, aj my v SNS sme jasne deklarovali, že rozpočet v septembri v žiadnom prípade neprejde,“ povedal pre Aktuality.sk šéf klubu SNS Roman Michelko.

X XX 

Fico odkázal vláde aj mestám, že vyrovnaný rozpočet netreba. Opozičníci bijú na poplach pre dlhovú brzdu

Premiér Fico označil povinnosť vyrovnaných rozpočtov za vyriešenú vec a odvoláva sa na výnimku z dlhovej brzdy. Tvrdí že vláda ani obce ju nemusia plniť.

Vláda ani samosprávy nemajú povinnosť pripraviť vyrovnané rozpočty na budúci rok. Zopakoval to v utorok premiér Robert Fico (Smer-SD) s tým, že to považuje za „vyriešenú vec“. Trvá na tom, že platí výnimka zo sankcií dlhovej brzdy, keďže výdavky SR súvisiace s plnením medzinárodných zmlúv presahujú 3 % hrubého domáceho produktu (HDP).

• Premiér Robert Fico vyhlasuje že vláda ani samosprávy nepotrebujú vyrovnané rozpočty.
• Fico trvá že Slovensko využíva výnimku zo sankcií dlhovej brzdy.
• Štatistický úrad potvrdil výdavky nad tri percentá HDP na medzinárodné záväzky.

Verejný dlh SR už dlhšie prekračuje najvyššie pásma dlhovej brzdy. Jednou z najprísnejších sankcií je povinnosť vlády predložiť vyrovnaný rozpočet na ďalší rok, rovnakú povinnosť majú v tomto prípade aj samosprávy. Zákon však zároveň obsahuje viaceré výnimky z týchto sankcií.

Výnimka pre samosprávy

„My sme samosprávam už oficiálne povedali, že nemusia robiť vyrovnané rozpočty. Naďalej sa opierame o tú výnimku, ak má štát výdavky viac ako 3 % na záväzky vyplývajúce z našich členstiev v medzinárodných organizáciách, tak sa nevzťahuje povinnosť mať vyrovnaný rozpočet,“ konštatoval predseda vlády na tlačovej konferencii v Prešove.

Nemyslí si, že samosprávy potrebujú nejakú ďalšiu záruku na to, aby nemuseli zostavovať vyrovnané rozpočty. Zdôraznil, že údaj o výdavkoch prekračujúcich 3 % HDP oficiálne zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR. „My sme čakali na vyjadrenie úradu, úrad to zverejnil. A my teda berieme, že platí zákon a tento zákon teraz umožňuje aj vláde, aj samosprávam, aby išli do rozpočtov tak, ako obyčajne, teda so schodkami,“ doplnil Fico.

Kritika opozície

Opozičné Progresívne Slovensko (PS) s takýmto prístupom nesúhlasí a vláda podľa neho vedome porušuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Samosprávy sa dostávajú do problémov, pretože kabinet nevie vyriešiť túto situáciu.

„Teraz ako keby zlodej hovoril, môžeš kradnúť aj ty, je to v poriadku. Analogicky hovorí samosprávam premiér Fico, že vlastne aj oni nech porušujú ústavný zákon, lebo to je v poriadku a vymyslel si klauzulu o tých 3 %, ktorá je neplatná… Ústavný súd hovorí, že tento argument neplatí a že takýto dôvod nemôžu použiť, pretože si ho buď zle vyložili, alebo ho iniciatívne dezinterpretujú, aby mali výhovorku,“ zhodnotil poslanec Národnej rady (NR) SR Štefan Kišš (PS).

Potrebná modernizácia pravidiel

Skutočným riešením by podľa neho bola novelizácia a modernizácia dlhovej brzdy, ktorá by prispôsobila tento dôležitý zákon súčasným podmienkam. „No len o tomto sme od Roberta Fica nepočuli ani vetu,“ dodal Kišš.

Predstavitelia samosprávnych združení dlhodobo deklarujú, že potrebujú konkrétne usmernenia Ministerstva financií (MF) SR k príprave rozpočtov na budúci rok a nestačia im politické vyjadrenia k plneniu pravidiel dlhovej brzdy. Zároveň presadzujú, aby boli samosprávy úplne vyňaté zo sankčných mechanizmov ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, keďže vysoké zadlženie SR nespôsobili a majú vlastné prísne pravidlá hospodárenia.

X XX

VÚC rozdeľovali dotácie bez kontroly. Kam ale išli eurofondy, si ľahko môžete skontrolovať

NKÚ rozšíril aplikáciu o mapu viac ako 40 tisíc eurofondových projektov. Verejnosť si môže pozrieť, kde európske peniaze skutočne skončili. Kontrolóri zároveň preverili dotácie samosprávnych krajov a zistili vážne nedostatky.

Andrassy: NKÚ preveril proces darovania a postup vlády

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR už siedmy rok rozvíja vlastnú webovú aplikáciu MuMAP (Municipalities on Map), ktorá ponúka prehľad o hospodárení samospráv, využívaní európskych financií aj kvalite života v jednotlivých regiónoch. Novinkou je práve unikátna mapa eurofondových projektov podľa miesta.

Kategória aplikácie „Projekty z fondov EÚ“ zobrazuje viac ako 40 tisíc projektov financovaných z eurofondov v programových obdobiach 2007 – 2013 a 2014 – 2020. Projekty sú zobrazené podľa územia, kde sa skutočne robili, a nie podľa sídla prijímateľa finančných prostriedkov. Takéto spracovanie bolo náročné, vyžadovalo si prepojenie viacerých databáz a analytických zdrojov. Obyvatelia teraz majú väčší prehľad o tom, kam európske peniaze v skutočnosti smerovali a aký dopad mali na konkrétne regióny.

Na východe najviac projektov

Najviac projektov, vlastných aj spoločných, pripadá na Košický kraj 2 030, okres Košice I 58 projektov a Prešov 647. „Cieľom Najvyššieho kontrolného úradu je približovať nestrannú kontrolu širokej verejnosti a motivovať občanov k väčšiemu záujmu o dianie vo verejnej správe. Nová mapa eurofondových projektov ukazuje, kde sa projekty uskutočnili a kde priniesli konkrétny výsledok. Vďaka týmto dátam sa môžu občania kvalifikovane rozhodovať a aktívne sa zapájať do života svojej obce či regiónu,“ uviedla hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.

Aplikácia MuMAP vznikla v roku 2020 ako pilotný projekt počas medzinárodného hackathonu najvyšších kontrolných inštitúcií v českej Prahe. Je to jedinečný nástroj verejnej kontroly, ktorý na jednom mieste združuje údaje o hospodárení samospráv, kontrolných zisteniach NKÚ, eurofondových projektoch, kvalite života i podpore poskytovanej počas pandémie, doplnila Bolech Dobáková.

Takmer polovica dotácií

Podujatia a aktivity si samosprávne kraje podporujú aj sami, rôznymi dotáciami do kultúry, športu, vzdelávania či komunitného života. Za posledných päť rokov podporili VÚC takmer 27 tisíc projektov. NKÚ SR však odhalil nedostatky kritérií pri rozdeľovaní financií, transparentnosti hodnotenia projektov či neúčinnej internej kontrole.

Národní kontrolóri preverili systém poskytovania dotácií z vlastných príjmov ôsmich samosprávnych krajov v období rokov 2020 – 2025. Až 30 miliónov eur z celkovo 65 miliónov poskytnutých dotácií, teda približne 46 % prostriedkov, bolo rozdelených nedostatočne.

Prierezová kontrola NKÚ ukázala, že zodpovední zamestnanci vyšších územných celkov nevedeli preukázať, na základe čoho boli jednotlivé projekty vybrané a podporené. Tento proces sa medzi krajmi výrazne líšil a v niektorých prípadoch bol bez vopred stanovených pravidiel alebo bez zverejneného rozhodnutia o poskytnutí príspevku (BBSK, NSK, PSK, TTSK, ŽSK).

Chyby v systéme

„Ak bezmála polovica preverovaných dotácií bola rozdelená bez toho, aby zodpovedné osoby vedeli jednoznačne preukázať kontrolórom uplatnenie jasných hodnotiacich kritérií a transparentnosť v celom procese prideľovania finančných dotácií, ide o významný systémový problém. Keď pri rozhodovaní chýbajú čitateľné pravidlá či merateľné kritéria, rastie riziko subjektívneho prístupu a oslabuje sa dôvera verejnosti s nakladaním s verejnými financiami,“ konštatoval predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

V kontrolovanom období schválili všetky samosprávne kraje 26 969 žiadostí o finančnú dotáciu. Priemerná podpora na jeden projekt sa pohybovala na úrovni 2 256 eur. Financie smerovali neziskovým, cirkevným organizáciám i miestnym samosprávam na organizovanie kultúrnych, športových, spoločenských a vzdelávacích aktivít, ako aj na údržbu a opravu budov či vybavenie priestorov.

VÚC dotácie takmer nekontrolovali

NKÚ odhalil nedostatky aj v strategickom riadení dotačných programov krajských rozpočtov. Ich rozpočty obsahovali všeobecné ciele, bez konkrétnych a merateľných výsledkov. VÚC preto často nevedeli vyhodnotiť, či verejné zdroje boli prínosom pre obyvateľov.

NKÚ zistil nedostatky aj pri zverejňovaní informácií. Kraje údaje o dotáciách zverejňovali, nie vždy však boli kompletné. V niektorých prípadoch chýbali bodové hodnotenia, záväzné kritéria (BBSK, BSK, KSK, NSK, PSK, TSK) alebo zoznamy nepodporených žiadostí (BBSK). Významné rezervy odhalili národní kontrolóri pri internej kontrole použitia dotácií. Zo všetkých projektov boli kontroly na mieste vykonané len približne v 2 % prípadov.

Niektoré kraje nevykonali počas celého kontrolovaného obdobia ani jednu kontrolu na mieste (BSK, ŽSK, TTSK). Systematickú kontrolu na mieste vykonával len Banskobystrický kraj. „Nestačí dotáciu schváliť a poslať na účet žiadateľa…Poskytovatelia dotácií musia mať zároveň nastavený účinný systém nestrannej kontroly, ktorý poskytne uistenie, že zdroje neboli zneužité na stranícky marketing či politickú kampaň…“ povedal predseda Ľubomír Andrassy.

V štyroch krajoch sú využívané IT systémy na evidenciu celého procesu (BBSK, BSK, KSK, PSK) a niektoré samosprávy umožňujú podať žiadosť viacerými spôsobmi, listinne alebo elektronicky (TTSK, TSK, NSK) a zverejňujú údaje o dotáciách vo forme otvorených dát či graficky prehľadne (BBSK, KSK, PSK, TTSK).

Na základe výsledkov auditu odporúčal NKÚ parlamentnému výboru pre verejnú správu zaviazať rezort vnútra, aby vytvoril centrálny informačný systém o využívaní dotácií krajskej či miestnej samosprávy. Takýto systém by zvýšil transparentnosť, zjednodušil kontrolu a umožnil lepšie zhodnotiť ich prínos.

X XX

Maďarské úrady ukončili vyšetrovanie „zlatého konvoja“, žiadny zločin sa nestal

Maďarský Národný úrad pre dane a clá (NAV) v stredu oznámil, že zastavil trestné stíhanie začaté v prípade ukrajinského prepravcu peňazí pre podozrenie z prania špinavých peňazí. Dôvodom tohto kroku je absencia trestného činu, píše sa vo vyhlásení NAV poskytnutom agentúre MTI, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Magyar ukázal luxus Orbánovej éry. V niekdajšom premiérskom sídle našiel aj novú skartovačku

Vo vyšetrovaní kauzy ukrajinského prepravcu peňazí sa neobjavili žiadne stopy ani dôkazy o trestnom čine, a preto bolo vyšetrovanie už skôr pozastavené. Začiatkom júla bolo vydané príslušné vyhlásenie, píše sa vo vyhlásení NAV.

Odpoveď rakúskeho vyšetrovacieho orgánu, ktorá chýbala na úplné ukončenie vyšetrovania, teraz dorazila. Tento dokument potvrdil pôvod bankoviek a drahých kovov v zaistenej zásielke a tiež jasne preukázal, že príslušná dokumentácia bola v poriadku, zdôraznil NAV.

Príslušníci NAV a Protiteroristického centra (TEK) 5. marca zadržali na diaľnici M0 dve vozidlá patriace ukrajinskej Oščadbank. Stalo sa tak pre podozrenie z prania špinavých peňazí. Tieto vozidlá prevážali z rakúskej Raiffeisen Bank na Ukrajinu hotovosť v hodnote 40 miliónov dolárov a 35 miliónov eur, ako aj deväť kilogramov zlata. Maďarsko vrátilo Ukrajine zaistený majetok až po voľbách do maďarského parlamentu, píše server.

Sedemčlenná neozbrojená posádka bola po výsluchu na druhý deň vyhostená z Maďarska. Neskôr podala sťažnosť pre neľudské zaobchádzanie a porušenie svojich práv.

Podľa Vyšetrovacej prokuratúry hlavného mesta 29. júna bol vypočutý ako podozrivý bývalý šéf TEK János Hajdu.

Prokuratúra Hajduovi oznámila podozrenie z trestného činu nezákonného zadržiavania spáchaného týraním obete. Podľa prokuratúry exšéf TEK podal proti tomu sťažnosť, k spáchaniu trestného činu sa nepriznal a vypovedal. Obhajuje sa na slobode.

Na vypočúvanie Hajdua zareagoval na sociálnej sieti Facebook aj expremiér Viktor Orbán, ktorý to označil za začiatok politickej pomsty vládnej strany Tisza. Dodal, že Hajdua začali stíhať na základe nariadenia premiéra Pétera Magyara.

„Od vypuknutia vojny prúdili na Ukrajinu a z nej cez Maďarsko konvoje s hotovosťou a zlatom v hodnote niekoľko tisíc miliárd forintov v spolupráci s ukrajinskou tajnou službou a ukrajinskými vojakmi. Maďarské úrady tomu urobili koniec a s pomocou TEK zadržali ukrajinskú zásielku. V každej normálnej krajine by to bolo ocenené a uznané, v Maďarsku to však vnímajú ako represiu,“ napísal Orbán.

X XX

Kotleba prelial tri milióny od štátu na iné účty. Našli sme jeho rodinný dom, obrovské pozemky aj siedmy byt 

Kotleba prelial tri milióny od štátu na iné účty. Našli sme jeho rodinný dom, obrovské pozemky aj siedmy byt

Kotleba nakupoval rodinné domy aj obrovské pozemky.

Majetok Mariana Kotlebu je ešte väčší, ako sme si mysleli.

Šesť bytov za takmer milión eur, k tomu luxusná vila pri Čiernom mori v Bulharsku. To je len časť majetku bývalého banskobystrického župana a poslanca Národnej rady Mariana Kotlebu, na ktorú sme už poukázali.

Kotleba si po odchode z veľkej politiky začal budovať vlastné realitné impérium. Všetko si platí sám, žiadne hypotéky nepotrebuje, no pôvod svojich peňazí nedokáže hodnoverne vysvetliť.

Aktuality.sk teraz zistili, že v priebehu niekoľkých rokov si Kotleba obrazne prelial milióny eur od štátu na iné účty. A že majetok, ktorý šéf mimoparlamentnej ĽSNS ovláda, je ešte väčší. Objavili sme ďalší jeho byt, rodinné domy, ale aj obrovské pozemky s rozlohou niekoľkých hektárov.

Dve občianske združenia

Marian Kotleba zatiaľ nereagoval ani na jednu z množstva otázok, ktoré sme mu poslali. Už dvakrát však stihol zverejniť video na sociálnych sieťach, v ktorých naše zistenia označil za klamstvo a mediálnu bublinu, ktorá vraj spľasla.

Niekdajší poslanec pritom ani raz neodpovedal na tú najzásadnejšiu otázku – kde získal viac ako milión eur na kúpu všetkých svojich nehnuteľností? „Ja na rozdiel od ostatných nemám čo skrývať, pretože všetko, čo mám, mám napísané normálne na seba v registroch, nie ako ostatní na vymyslené firmy a rôzne biele kone,“ vyhlásil vo videu, v ktorom nás označil za „bulvárne krysy“.

Ani Kotleba však nemá všetko napísané priamo na seba či svoje firmy. Časť majetku, ktorého hodnota podľa našich odhadov presahuje 600-tisíc eur, netransparentne ovláda cez dve občianske združenia. Kotleba im šéfuje a v ich mene podľa stanov koná úplne samostatne. Prvé združenie sa volá Kotlebovci podporujú a rozvíjajú, druhé zasa Kotlebovci zachraňujú a pomáhajú.

Siedmy byt

V bytovke na Čajkovského ulici v Nitre márne hľadáme zvonček či meno na schránke, ktoré by prezrádzali, že jeden z bytov na prvom poschodí patrí Kotlebovej mimovládnej organizácii. Kataster portál však neklame.

V roku 2024 tu trojizbový byt kúpilo združenie Kotlebovci podporujú a rozvíjajú, ktorého cieľom je podľa stanov „rozvoj cirkevnej, športovej a obecnej infraštruktúry“. Podľa našich odhadov mohla byť hodnota nehnuteľnosti okolo 120-tisíc eur. Ide tak o ďalší byt do Kotlebovej zbierky. Spolu ich vlastní sedem.

Zrazu ste si spomenuli na Kotlebu? A čo tak páni novinári sa pozrieť na majetok Pavlíny Matovičovej? Tá koľko podnikala aby mala toľko nehnuteľnosti a pozemkov? Neprelieva náhodou ona štátne peniaze za OĽANO do svojho majetku? A čo Remišová tá má iba dom v Rakúsku za 700 000€. plus chata v Tatrách, byty v Bratislave a Bystrici, byt v Bruseli!!!!O tom sa nesmie hovoriť????

X X X

Proč se Trump tak lísá ke Kimovi? Touží po schůzce, slibuje si od ní úspěch.

Americký prezident Donald Trump se rozhodl omezit společná vojenská cvičení USA a Jižní Koreje, aby získal na svou stranu severokorejského vůdce Kim Čong-una. Naznačuje, že se s ním chce setkat. Trump se tak zřejmě pokouší projevit jako schopný vůdce, zatímco se mu nedaří vyřešit konflikt na Blízkém východě. Podle analytiků je ale Kim silnější než kdy dřív a nemá příliš důvodů Trumpovi vyjít vstříc.